Odvolanie podané 24. júla 2012: Rada Európskej únie proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) zo 4. mája 2012 vo veci T-529/09, Sophie in ’t Veld/Rada Európskej únie

(Vec C-350/12 P)

2012/C 303/29

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Rada Európskej únie (v zastúpení: P. Berman, B. Driessen, Cs. Fekete, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Sophie in ’t Veld, Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolanie sa týka výkladu výnimiek týkajúcich sa ochrany verejného záujmu, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy, a ochrany právneho poradenstva. Tieto výnimky sú stanovené v rámci absolútnej výnimky z práva na prístup verejnosti v tretej zarážke článku 4 ods. 1 písm. a) a v rámci kvalifikovanej výnimky z práva na prístup verejnosti v druhej zarážke článku 4 ods. 2 nariadenia (1).

Rada poukazuje na to, že Všeobecný súd sa pri výklade uvedených výnimiek dopustil štyroch pochybení.

Po prvé sa Všeobecný súd dopustil pochybenia, keď rozhodol, že nezhoda pri voľbe právneho základu nemôže ohroziť záujmy Únie, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy (prvá časť prvého odvolacieho dôvodu). Nezhody medzi inštitúciami týkajúce sa právomoci Únie a voľby právneho základu úzko súvisia s nezhodami týkajúcimi sa podstaty medzinárodných dohôd. Nezhody medzi inštitúciami týkajúce sa právomoci môžu mať navyše vplyv na rokovaciu pozíciu Únie, nepriaznivý vplyv na jej vierohodnosť ako partnera pri rokovaniach a ohrozovať výsledok rokovaní.

Po druhé Všeobecný súd uplatnil nesprávny štandard preskúmania a svojím vlastným posúdením nahradil posúdenie Rady týkajúce sa významu predmetného dokumentu vzhľadom na medzinárodné vzťahy (druhá časť prvého odvolacieho dôvodu). V súvislosti s ochranou verejného záujmu v rámci medzinárodných vzťahov je štandardom preskúmania ten, ktorý poskytuje dotknutej inštitúcii “širokú diskrečnú právomoc“, a nie ten, ktorý vyžaduje preukázanie „skutočnej a konkrétnej“ ujmy. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vykonal celkové posúdenie dôvodov Rady tým, že uplatnil požiadavku „skutočnej a konkrétnej“ ujmy, a v dôsledku toho svojím posúdením nahradil posúdenie Rady týkajúce sa dôsledkov sprístupnenia dokumentov verejnosti na zahraničnú politiku.

Po tretie sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nezohľadnil tak citlivý obsah požadovaného právneho stanoviska, ako aj konkrétne okolnosti, ktoré prevládali v čase žiadosti o prístup (prvá časť druhého odvolacieho dôvodu). Vec, ktorou sa zaoberá právne stanovisko, sa týka citlivých medzinárodných rokovaní, ktoré prebiehali v čase žiadosti o prístup, v rámci ktorých boli v hre podstatné a dôležité záujmy v oblasti transatlantickej spolupráce týkajúcej sa predchádzania terorizmu, boja proti nemu a jeho financovaniu a v rámci ktorých medzi inštitúciami prevládala nezhoda v súvislosti s voľbou právneho základu uvedeného v právnom stanovisku. Všeobecný súd neprihliadol k týmto špecifickým vlastnostiam právneho poradenstva.

Nakoniec Všeobecný súd nesprávne posúdil rokovanie a uzatvorenie medzinárodnej dohody ako legislatívne činnosti inštitúcií na účely uplatnenia kritéria prevažujúceho verejného záujmu (druhá časť druhého odvolacieho dôvodu). Všeobecný súd tak nezohľadnil významné rozdiely medzi rokovaním o medzinárodných dohodách, pri ktorom je účasť verejnosti nevyhnutne obmedzená z hľadiska ohrozených strategických a taktických záujmov, a uzatvorením a prebratím takých dohôd.

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).