—

Conseil national de l’ordre des médecins, v zastúpení: J. Barthelemy, avocat,

—

Conseil national de l’ordre des chirurgiens‑dentistes, v zastúpení: F. Thiriez, avocat,

—

francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas, N. Rouam a F. Gloaguen, splnomocnení zástupcovia,

—

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca,

—

Írsko, v zastúpení: E. Creedon, splnomocnená zástupkyňa,

—

Európska komisia, v zastúpení: H. Støvlbæk a H. Tserepa‑Lacombe, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, s. 22), zmenenej a doplnenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, s. 1, ďalej len „smernica 2005/36“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania medzi Conseil national de l’ordre des médecins (Národná rada lekárskej komory, ďalej len „CNOM“) a Ministre de l’Enseignement supérieur et de la Recherche (Ministerstvo pre vyššie vzdelávanie a výskum), ako aj Ministre des Affaires sociales et de la Santé (Ministerstvo sociálnych vecí a zdravotníctva), za účasti Conseil national de l’ordre des chirurgiens‑dentistes (Národná rada komory zubných chirurgov), vedľajšieho účastníka konania, ktoré sa týka platnosti výnosu z 31. marca 2011, ktorým sa stanovuje zoznam kurzov kvalifikačnej odbornej prípravy a úprava diplomov špecializovaného štúdia v odbore zubné lekárstvo (JORF z 19. apríla 2011, s. 6854, ďalej len „sporný výnos“).

3

Smernica 2005/36 zrušila smernice Rady 78/686/EHS z 25. júla 1978 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách zubných lekárov vrátane opatrení na uľahčenie efektívneho uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovať služby (Ú. v. ES L 233, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 67), 78/687/EHS z 25. júla 1978 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení týkajúcich sa činností zubných lekárov (Ú. v. ES L 233, s. 10; Mim. vyd. 06/001, s. 76), ako aj 93/16/EHS z 5. apríla 1993 na uľahčenie voľného pohybu lekárov a vzájomného uznávania ich diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách (Ú. v. ES L 165, s. 1; Mim. vyd. 06/002, s. 86).

4

Odôvodnenie 22 smernice 2005/36 uvádza:

„Všetky členské štáty by mali uznávať povolanie zubného lekára ako osobitné povolanie odlišné od povolania všeobecného lekára, bez ohľadu na to, či je tento zubný lekár špecializovaný na odontostomatológiu alebo nie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby odborná príprava zubných lekárov vybavila zručnosťou, potrebnou na diagnostikovanie a ošetrovanie týkajúce sa anomálií a chorôb zubov, úst, čeľustí a príslušných tkanív. Odbornú činnosť zubného lekára by mali vykonávať osoby s kvalifikáciou zubného lekára podľa tejto smernice.“

5

Článok 21 tejto smernice týkajúci sa zásady automatického uznávania stanovuje:

„1.   Každý členský štát uznáva doklad o formálnej kvalifikácii lekára, ktorý umožňuje prístup k odborným činnostiam lekára so základnou odbornou prípravou a špecializovaného lekára, sestry zodpovednej za všeobecnú starostlivosť, zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, veterinárneho lekára, farmaceuta a architekta, uvedený v prílohe V body 5.1.1, 5.1.2, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.6.2 a 5.7.1 v tomto poradí, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na odbornú prípravu podľa článkov 24, 25, 31, 34, 35, 38, 44 a 46 v tomto poradí, a na účely prístupu k odborným činnostiam a výkonu týchto odborných činností, uznáva takýto doklad na svojom území ako rovnocenný s dokladom o formálnej kvalifikácii, ktorý sám vydáva.

…

7.   Každý členský štát informuje Komisiu o legislatívnych, regulačných alebo správnych opatreniach, ktoré prijal v súvislosti s vydávaním dokladov o formálnej kvalifikácii v oblasti upravenej v tejto kapitole. …

Komisia uverejňuje všetky príslušné správy v Úradnom vestníku Európskej únie, s uvedením titulov, ktoré prijali členské štáty ako doklad o formálnej kvalifikácii, v prípade potreby s uvedením organizácie, ktorá vydáva doklady o formálnej kvalifikácii, osvedčenia, ktoré k nim patria, a zodpovedajúci profesijný titul uvedený v prílohe V bodoch 5.1.1, 5.1.2, 5.1.3, 5.1.4, 5.2.2, 5.3.2, 5.3.3, 5.4.2, 5.5.2, 5.6.2 a 5.7.1 v tomto poradí.“

6

Článok 24 ods. 2 uvedenej smernice týkajúci sa základnej lekárskej odbornej prípravy uvádza:

„Základná lekárska odborná príprava pozostáva najmenej zo šesťročného štúdia alebo 5500 hodín teoretickej a praktickej odbornej prípravy, ktorú poskytuje univerzita alebo nad ktorou má univerzita dozor.

…“

7

Článok 25 smernice 2005/36 týkajúci sa lekárskej odbornej prípravy špecialistov znie:

„1.   Prijatie k lekárskej odbornej príprave špecialistov je podmienené ukončením a nostrifikáciou [potvrdením – neoficiálny preklad] šesťročného štúdia ako časti programu odbornej prípravy uvedeného v článku 24, počas ktorého účastník odbornej prípravy získal príslušné znalosti základnej medicíny.

2.   Lekárska odborná príprava špecialistov obsahuje teoretickú a praktickú odbornú prípravu na univerzite alebo vo fakultnej nemocnici, alebo tam, kde je to vhodné, v zariadení lekárskej starostlivosti, ktoré na tento účel schválili príslušné orgány alebo organizácie.

Členské štáty zabezpečia, aby kurzy lekárskej odbornej prípravy špecialistov podľa prílohy V bod 5.1.3 netrvali kratšie, než je uvedené v tomto bode. Odborná príprava sa poskytuje pod dozorom príslušných orgánov alebo organizácií. Zahŕňa osobnú účasť účastníkov odbornej prípravy, špecializovaných lekárov, na činnosti a zodpovednosti, súvisiacich s príslušnými službami.

…

4.   Členské štáty podmienia vydávanie dokladov o lekárskej odbornej príprave špecialistov držaním dokladu o základnej lekárskej odbornej príprave, uvedeného v prílohe V bod 5.1.1.

…“

8

Článok 34 smernice 2005/36, ktorý sa týka základnej odbornej prípravy zubného lekára, stanovuje:

„1.   Pripustenie k základnej odbornej príprave zubného lekára predpokladá držanie diplomu alebo osvedčenia, ktoré umožňuje pre príslušné štúdium prístup na univerzitu alebo na vyššiu inštitúciu, ktorej úroveň sa v členskom štáte uznáva za rovnocennú.

2.   Základná odborná príprava zubného lekára zahŕňa celkom najmenej päť' rokov denného teoretického a praktického štúdia, ktorého súčasťou je najmenej program uvedený v prílohe V bod 5.3.1, poskytovaný na univerzite, na vyššej inštitúcii, ktorej úroveň sa uznáva za rovnocennú alebo pod dozorom univerzity.

…

3.   Základná odborná príprava zubného lekára poskytuje záruku, že príslušná osoba získala tieto znalosti a zručnosti:

Táto odborná príprava poskytne účastníkovi zručnosti potrebné na výkon činností, zahrňujúcich prevenciu, diagnostiku a liečenie anomálií a chorôb zubov, úst, čeľuste, sánky a súvisiacich tkanív.“

9

Článok 35 tejto smernice týkajúci sa odbornej prípravy špecializovaného zubného lekára stanovuje:

„1.   Prístup k odbornej príprave špecializovaného zubného lekára vyžaduje ukončenie a nostrifikáciu [potvrdenie – neoficiálny preklad] piatich rokov teoretickej a praktickej odbornej prípravy v rámci odbornej prípravy uvedenej v článku 34, alebo držanie dokladov uvedených v článkoch 23 a 37 [týkajúcich sa nadobudnutých práv].

…

3.   Členské štáty podmienia vydávanie dokladov o odbornej príprave špecializovaného zubného lekára držaním dokladu o základnej odbornej príprave zubného lekára uvedeného v prílohe V bod 5.3.2.“

10

Článok 36 uvedenej smernice upravuje výkon odborných činností zubného lekára takto:

„1.   Na účely tejto smernice odborné činnosti zubného lekára sú činnosti definované v odseku 3 a vykonávané na základe odbornej kvalifikácie uvedenej v prílohe V bod 5.3.2.

2.   Povolanie zubného lekára je založené na odbornej príprave zubného lekára uvedenej v článku 34. Je to osobitné povolanie odlišné od ostatných všeobecných alebo špecializovaných lekárskych povolaní. Výkon činností zubného lekára vyžaduje držanie dokladu o formálnej kvalifikácii uvedeného v prílohe V bod 5.3.2. S držiteľmi tohto dokladu o formálnej kvalifikácii sa zaobchádza rovnako ako s osobami, na ktoré sa uplatňujú články 23 alebo 37.

…“

11

Príloha V smernice 2005/36 týkajúca sa uznávania na základe koordinácie minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu uvádza doklady o základnej odbornej príprave a odbornej príprave špecialistov pre lekárov, ako aj pre zubných lekárov.

12

Medzi názvami špecializovaných lekárskych odborov uvedených v bode 5.1.3 predmetnej prílohy sa uvádza najmä „dentálna, ústna a maxilofaciálna chirurgia (základná lekárska a stomatologická odborná príprava)“, ktorá „predpokladá ukončenie a potvrdenie základnej lekárskej odbornej prípravy (článok 24) a okrem toho ukončenie a potvrdenie základnej odbornej prípravy zubného lekára (článok 34)“. Doklady o odbornej príprave špecialistov v tejto oblasti podliehajú režimu uznávania v deviatich členských štátoch, a to v Belgickom kráľovstve, Spolkovej republike Nemecko, Írsku, Cyperskej republike, Luxemburskom veľkovojvodstve, Maďarsku, Maltskej republike, vo Fínskej republike a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska.

13

Uvedený bod 5.1.3 prílohy V smernice 2005/36 uvádza s výnimkou „dentálnej, ústnej a maxilofaciálnej chirurgie (základnej lekárskej a stomatologickej odbornej prípravy)“ tiež odbornú prípravu v „maxilofaciálnej chirurgii (základnú lekársku prípravu)“. Pokiaľ ide o Francúzsku republiku, táto príloha uvádza pojem: „chirurgie maxillo‑faciale et stomatologie“ (maxilofaciálna chirurgia a stomatológia).

14

Pokiaľ ide o doklady o kvalifikácii zubného lekára, uvádza sa v bode 5.3.2 uvedenej prílohy titul „Chirurgien‑dentiste“ (chirurg – zubný lekár) ako názov profesie používaný vo Francúzsku.

15

Pokiaľ ide o doklady o kvalifikácii špecializovaného zubného lekára, bod 5.3.3 prílohy V smernice 2005/36 obsahuje stĺpec „chirurgia ústnej dutiny“ (vo francúzskom znení „chirurgie buccale“). V tejto súvislosti sa uznávajú doklady o kvalifikácii šestnástich členských štátov, no Francúzska republika sa medzi týmito štátmi neuvádza.

16

Táto príloha tiež vo svojom bode 5.3.1 spresňuje program štúdia zubných lekárov, najmä pokiaľ ide o lekársko‑biologické predmety a všeobecné medicínske predmety. Medzi týmito predmetmi sa uvádza najmä anatómia, embryológia, histológia vrátane cytológie, fyziológia, biochémia (alebo fyziologická chémia), patologická anatómia, všeobecná patológia, farmakológia, mikrobiológia, preventívne lekárstvo a epidemiológia, rádiológia, všeobecná chirurgia, všeobecné lekárstvo vrátane pediatrie, otorinolaryngológia, dermatovenerológia a anestéziológia. Anestetiká a upokojenie v zubnom lekárstve, špeciálna chirurgia, špeciálna patológia a stomatologická rádiológia sú uvedené medzi predmetmi priamo súvisiacimi so zubným lekárstvom, ktoré sú zahrnuté do uvedeného programu štúdia.

17

Článok R. 4127‑70 code de la santé publique (zákonníka verejného zdravia) znie:

„Každý lekár je v zásade oprávnený vykonávať všetky úkony diagnostiky, prevencie a liečby. Nemá však s výnimkou mimoriadnych okolností zakročovať alebo pokračovať v liečbe ani vydávať predpisy v oblastiach, ktoré sa vymykajú jeho znalostiam, jeho skúsenosti a prostriedkom, ktorými disponuje.“

18

Článok R. 4127‑204 uvedeného zákonníka stanovuje:

„Chirurg – zubný lekár nemá v žiadnom prípade vykonávať svoju profesiu v podmienkach, ktoré by mohli ohroziť kvalitu starostlivosti a poskytovaných zákrokov, ako aj bezpečnosť pacientov. Musí najmä prijať a zabezpečiť prijatie zo strany osôb, ktoré mu vypomáhajú, a zo strany svojich asistentov všetky opatrenia vhodné na predchádzanie prenosu akéhokoľvek patogénu.

S výnimkou mimoriadnych okolností nemá vykonávať zákroky, poskytovať starostlivosť alebo vydávať predpisy v oblastiach, ktoré sa vymykajú jeho profesijnej príslušnosti alebo materiálnym možnostiam, ktorými disponuje.“

19

Článok L 634‑1 code de l’éducation (zákonníka o vzdelávaní) v znení zmien a doplnení vykonaných článkom 43 zákona č. 2009‑879 z 21. júla 2009 (JORF z 22. júla 2009, s. 12184) stanovuje:

„Tretí dlhý cyklus štúdia zubného lekárstva, nazývaný stáž v zubnom lekárstve, je na základe štátnej prijímacej skúšky dostupný študentom, ktorí získali potvrdenie o druhom cykle štúdia zubného lekárstva.

Študenti vymenovaní na záver prijímacieho konania za stážistov zubného lekárstva sa môžu zapísať na kurzy kvalifikačnej odbornej prípravy tretieho cyklu, ktorých zoznam je stanovený ministrami zodpovednými za vyššie vzdelávanie a za zdravotníctvo. Výber kurzu a súvisiaceho univerzitného zdravotníckeho centra podlieha poradiu v klasifikácii na skúškach na stáž.

Po potvrdení tohto tretieho cyklu a obhajobe doktorandskej práce získajú stážisti okrem štátneho diplomu doktora zubnej chirurgie aj diplom uvádzajúci získanú kvalifikáciu.

…“

20

Podľa článku 9 dekrétu č. 2011‑22 z 5. januára 2011 o organizácii tretieho dlhého cyklu štúdia zubného lekárstva (JORF zo 7. januára 2011, s. 447):

„Zoznam kurzov kvalifikačnej odbornej prípravy tretieho dlhého cyklu štúdia zubného lekárstva stanovuje výnos ministrov zodpovedných za vyššie vzdelávanie a zdravotníctvo. Niektoré kurzy odbornej prípravy môžu byť spoločné pre odbor medicína a odbor zubné lekárstvo.“

21

Článok 1 sporného výnosu stanovuje:

„Zoznam kurzov kvalifikačnej odbornej prípravy, ktoré vedú k vydaniu diplomov o špecializovaných štúdiách, na ktoré môžu nastúpiť študenti v rámci tretieho dlhého cyklu štúdia zubného lekárstva, je stanovený takto:

22

Článok 3 tohto výnosu stanovuje:

„Na účel získania diplomov o špecializovaných štúdiách uvedených v článku 1 tohto výnosu sa môžu zapísať stážisti zo zubného lekárstva, ktorí sa klasifikovali na úspešných miestach v skúške na prijatie na tretí dlhý cyklus štúdia zubného lekárstva.

Zapísať sa tiež môžu, pokiaľ ide o spoločné kurzy pre zubné lekárstvo a medicínu, stážisti z medicíny, ktorí sa klasifikovali na úspešných miestach v národných klasifikačných skúškach na prijatie na tretí špecializovaný cyklus štúdia medicíny.“

23

Teoretická odborná príprava v odbore ústna chirurgia opísaná v prílohe napadnutého výnosu zahŕňa najmä odbornú prípravu v chirurgii periapexu a odontogénnych alebo neodontogénnych čeľustných cýst, preprotetickej a implantačnej chirurgii, štúdium nezhubných nádorov, ochorenia slinných žliaz a ortodonticko‑chirurgickú a ortognatickú starostlivosť.

24

Tá istá príloha stanovuje, že toto univerzitné štúdium zahŕňa najmä praktickú odbornú prípravu, ktorej súčasťou sú najmenej tri semestre špecializovanej praxe v zubnom lekárstve a tri semestre špecializovanej praxe v čeľustno‑tvárovej chirurgii. Podľa ustanovení článkov R. 4127‑70 a R. 4127‑204 zákonníka verejného zdravia môžu tak lekári špecializovaní v odbore ústna chirurgia, ako aj zubní chirurgovia s tou istou špecializáciou zákonne a bez porušenia svojich etických povinností vykonávať obvyklým spôsobom všetky úkony, na ktoré sa vzťahuje táto špecializácia.

25

CNOM sa obrátila na Conseil d’État s návrhom na zrušenie sporného výnosu pre prekročenie právomocí z dôvodu, že tento výnos je nezlučiteľný so smernicou 2005/36 a najmä s jej článkami 24, 25 a 36. Conseil national de l’ordre des chirurgiens‑dentistes vstúpila do konania vo veci samej ako vedľajší účastník na podporu ministerstiev, ktoré prijali tento výnos.

26

Napadnutý výnos zavádza spoločnú kvalifikačnú odbornú prípravu, ktorá je určená študentom tretieho cyklu, ktorí sú stážistami zubného lekárstva, a študentom tretieho cyklu, ktorí sú stážistami medicíny, a vedie k získaniu diplomu špecializovaného štúdia v odbore ústna chirurgia.

27

Vo svojej žalobe predloženej pred vnútroštátnym súdom CNOM uviedla žalobný dôvod založený na tom, že článok 9 dekrétu č. 2011‑22 a napadnutý výnos prijatý na základe tohto článku sú nezlučiteľné s ustanoveniami smernice 2005/36 z dôvodu, že predmety vyučované v rámci novej odbornej prípravy tretieho cyklu prístupnej tak študentom medicíny, ako aj študentom zubného lekárstva, patria k lekárskym špecializáciám v zmysle uvedenej smernice a že zavedenie tretieho cyklu spoločnej odbornej prípravy vytvára spoločné povolanie lekárov a zubných lekárov.

28

Podľa názoru vnútroštátneho súdu spôsobilosť potvrdzovaná diplomom z ústnej chirurgie zavedeným napadnutým výnosom zahŕňa tak lekárske disciplíny, konkrétne stomatológiu a čeľustno‑tvárovú chirurgiu, ako aj disciplíny zubného lekárstva.

29

Podľa uvedeného súdu vzhľadom na ich pôvodnú odbornú prípravu a skutočnosť, že študenti zubného lekárstva, ktorí boli vybraní, aby sa pripravovali na tento diplom, dostávajú doplňujúcu odbornú prípravu v lekárskych disciplínach, CNOM nemá dôvod tvrdiť, že normotvorca sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnieval, že študenti zubného lekárstva môžu získať počas svojej stáže lekárske znalosti nevyhnutné na vykonávanie úkonov, na ktoré sú pripravovaní.

30

Vnútroštátny súd však uvádza, že vzhľadom na článok 36 smernice 2005/36 je povolanie zubného lekára založené na odbornej príprave zubného lekára uvedenej v článku 34 tej istej smernice a je to osobitné povolanie odlišné od ostatných všeobecných alebo špecializovaných lekárskych povolaní. Odpoveď na žalobný dôvod, ktorý uvádza CNOM, tak závisí od otázky, či smernica 2005/36 povoľuje členskému štátu, aby zaviedol spoločnú kvalifikačnú odbornú prípravu, ktorá pripravuje lekárov a zubných lekárov na výkon tej istej špecializácie, a na druhej strane od toho, či ustanovenia tejto smernice týkajúce sa špecializácií spojených s medicínou treba chápať tak, že sa vzťahujú na celú alebo na časť odbornej prípravy v odbore ústna chirurgia podrobne opísanej v prílohe napadnutého výnosu.

31

Za týchto okolností sa Conseil d’État rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

32

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či treba smernicu 2005/36 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát vytvoril odbornú prípravu špecializovanú na oblasť ústnej chirurgie, ako je odborná príprava v konaní vo veci samej, spoločnú pre osoby, ktoré sú držiteľmi diplomov zubného lekára, a osoby, ktoré ukončili výlučne základnú lekársku odbornú prípravu.

33

V tejto súvislosti treba poznamenať, že smernica 2005/36 má za cieľ zaviesť jasné odlíšenie medzi povolaním zubného lekára a lekára (pozri, pokiaľ ide o smernice 78/686 a 78/687, rozsudok z 29. novembra 2001, Komisia/Taliansko, C-202/99, Zb. s. I-9319, bod 51, ako aj uznesenie zo 17. októbra 2003, Vogel, C-35/02, Zb. s. I-12229, bod 33).

34

Podľa článku 36 ods. 2 smernice 2005/36 je povolanie zubného lekára založené na základnej odbornej príprave lekára v tejto disciplíne a je to osobitné povolanie odlišné od ostatných všeobecných alebo špecializovaných lekárskych povolaní. Výkon činností zubného lekára vyžaduje držanie dokladu o základnej formálnej kvalifikácii uvedeného v bode 5.3.2 prílohy V smernice 2005/36, ktorým je, pokiaľ ide o Francúzsku republiku, „diplôme d’État de docteur en chirurgie dentaire“ (štátny diplom doktora zubnej chirurgie).

35

Konanie vo veci samej sa však netýka podmienok prístupu k povolaniu, na ktorého výkon smernica 2005/36 vyžaduje ukončenie základnej odbornej prípravy zubného lekára, ale podmienok prístupu k praxi špecializovanej na oblasť ústnej chirurgie.

36

Pokiaľ ide o špecializovanú odbornú prípravu, treba konštatovať, že vzhľadom na článok 25 ods. 1 a článok 35 ods. 1 smernice 2005/36, prístup k odbornej príprave lekára špecialistu, ako aj k odbornej príprave špecializovaného zubného lekára vyžaduje ukončenie a potvrdenie štúdia v rámci cyklu základnej lekárskej odbornej prípravy, resp. cyklu základnej odbornej prípravy zubného lekára.

37

Pokiaľ cyklus špecializovanej odbornej prípravy zavedený členským štátom zodpovedá svojím názvom špecializácii uvedenej v súvislosti s týmto štátom v bodoch 5.1.3 alebo 5.3.3 prílohy V smernice 2005/36 v oblasti medicíny alebo oblasti zubného lekárstva, na takúto odbornú prípravu nemožno prijať osoby, ktoré nedisponujú dokladom o základnej lekárskej odbornej príprave alebo dokladom o základnej odbornej príprave zubného lekára, alebo ak to táto príloha uvádza, týmito dvoma dokladmi.

38

Ak však členský štát zavedie špecializovanú odbornú prípravu, ktorá svojím názvom nezodpovedá špecializácii uvedenej v prílohe V smernice 2005/36 a nedáva právo na udelenie titulu uvedeného v tejto prílohe, táto špecializácia nie je odbornou prípravou v zmysle článkov 25 a 35 tejto smernice, takže uvedená smernica neupravuje podmienky prijatia a obsah takto vytvorenej odbornej prípravy.

39

Za týchto okolností smernica 2005/36 nebráni tomu, aby špecializovaná odborná príprava, ktorej názov nezodpovedá špecializovaným odborným prípravám uvedeným v jej prílohe V, bola prístupná osobám, ktoré ukončili iba základnú lekársku odbornú prípravu, ako aj osobám, ktoré ukončili a ktorým potvrdili iba štúdium v rámci základnej odbornej prípravy zubného lekára.

40

Vzhľadom na smernicu 2005/36 však takáto špecializovaná odborná príprava, ktorá sa neuvádza v predmetnej prílohe V, nemôže, keďže nespĺňa požiadavky stanovené v článkoch 24 alebo 34 tejto smernice, pokiaľ ide o základnú lekársku odbornú prípravu alebo základnú odbornú prípravu zubného lekára, viesť k vydaniu dokladu o odbornej príprave lekára so základnou odbornou prípravou alebo dokladu o odbornej príprave zubného lekára so základnou odbornou prípravou.

41

Smernica 2005/36 totiž bráni tomu, aby osoba, ktorá nemá doklad o základnej lekárskej odbornej príprave, vykonávala povolanie lekára, a zodpovedajúco tomu, aby osoba, ktorá nemá doklad o základnej odbornej príprave zubného lekára, vykonávala povolanie zubného lekára.

42

Pokiaľ ide o označenia špecializovaných odborných príprav v oblasti medicíny a oblasti zubného lekárstva, treba poznamenať, že pokiaľ ide o Francúzsku republiku, v prílohe V smernice 2005/36 sa neuvádza žiadne označenie, pokiaľ ide o špecializovanú odbornú prípravu v dentálnej, ústnej a maxilofaciálnej chirurgii (základná lekárska a stomatologická odborná príprava), ani pokiaľ ide o chirurgiu ústnej dutiny. Označenia „maxilofaciálna chirurgia a stomatológia“, ako aj „stomatológia“ ako špecializované odborné prípravy sú však predmetnou prílohou vo vzťahu k tomuto členskému štátu uvedené.

43

Z toho vyplýva, že špecializácia na „ústnu chirurgiu“, ako je špecializácia sporná v konaní vo veci samej, nezodpovedá svojím označením špecializáciám vymenovaným, pokiaľ ide o Francúzsku republiku, v prílohe V smernice 2005/36.

44

Vzhľadom na tieto úvahy treba na prvú otázku odpovedať, že smernicu 2005/36 treba vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vytvoril cyklus špecializovanej odbornej prípravy tak v oblasti medicíny, ako aj v oblasti zubného lekárstva, ktorej názov nezodpovedá špecializovaným odborným prípravám uvedeným, pokiaľ ide o tento členský štát, v prílohe V tejto smernice. Takáto špecializovaná odborná príprava môže byť prístupná iba osobám, ktoré ukončili základnú lekársku odbornú prípravu, ako aj osobám, ktoré ukončili a ktorým potvrdili štúdium v rámci základnej odbornej prípravy zubného lekára.

45

Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť:

46

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či treba smernicu 2005/36 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby predmety, ktoré patria do medicínskej oblasti, tvorili súčasť špecializovanej odbornej prípravy, akou je príprava v konaní vo veci samej.

47

Zo skúmania prvej prejudiciálnej otázky vyplýva, že smernica 2005/36 nestanovuje určitý obsah špecializovanej odbornej prípravy, ako je príprava v konaní vo veci samej.

48

V každom prípade, hoci vzhľadom na túto smernicu povolanie zubného lekára predstavuje, ako bolo uvedené v bode 34 tohto rozsudku, osobitné povolanie odlišné od povolania lekára, skutočnosťou zostáva, že program štúdia, ktoré vedie k udeleniu dokladu o základnej odbornej príprave zubného lekára, špecifikovaný v bode 5.3.1 prílohy V smernice 2005/36, zahŕňa nielen špecifické odonto‑stomatologické predmety, ale tiež lekársko‑biologické predmety, ako aj všeobecné medicínske predmety.

49

Z toho vyplýva, že normotvorca Únie sa neusiloval vylúčiť medicínske predmety z odbornej prípravy zubného lekára, či už je to špecializovaná odborná príprava, alebo nie.

50

Za týchto okolností treba na druhú otázku odpovedať, že smernica 2005/36 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby predmety, ktoré patria do medicínskej oblasti, tvorili súčasť špecializovanej odbornej prípravy v oblasti zubného lekárstva.

51

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: