—

A. M. van der Ham a A. H. van der Ham‑Reijersen van Buuren, v zastúpení: C. Blokland a A. M. van der Ham,

—

holandská vláda, v zastúpení: C. Schillemans, C. Wissels a B. Koopman, splnomocnené zástupkyne,

—

estónska vláda, v zastúpení: M. Linntam, splnomocnená zástupkyňa,

—

slovinská vláda, v zastúpení: N. Pintar Gosenca a A. Vran, splnomocnené zástupkyne,

—

Európska komisia, v zastúpení: A. Bouquet, G. von Rintelen a H. Kranenborg, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 67 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (Ú. v. EÚ L 141, s. 18; Mim. vyd. 03/044, s. 243), článku 51 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, s. 1), ako aj článku 23 nariadenia Komisie (ES) č. 1975/2006 zo 7. decembra 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka (Ú. v. EÚ L 368, s. 74).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom van der Hamom a pani van der Hamovou‑Reijersenovou van Buurenovou na jednej strane a College van Gedeputeerde Staten van Zuid‑Holland (vláda provincie Zuid‑Holland, ďalej len „College“) na druhej strane vo veci zníženia pomoci, ktorá im bola priznaná na základe spoločnej poľnohospodárskej politiky.

3

Nariadenie č. 1698/2005 bolo zmenené a doplnené najmä nariadením Rady (ES) č. 74/2009 z 19. januára 2009 (Ú. v. EÚ L 30, s. 100). Podľa článku 2 druhého odseku nariadenia č. 74/2009 sa zmeny a doplnenia, ktoré zaviedlo toto nariadenie, uplatňujú od 1. januára 2009, s výnimkou článku 51 ods. 1, 2 a 4 nariadenia č. 1698/2005, ktoré sa uplatňujú od 1. januára 2010.

4

Podľa odôvodnenia 45 nariadenia č. 1698/2005:

„Mal by sa ustanoviť systém sankcií pre prípady, keď príjemcovia platieb vyplatených podľa určitých opatrení pre manažment krajiny, nedodržia povinné požiadavky ustanovené v nariadení [Rady] (ES) č. 1782/2003 [z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 270, s. 1; Mim. vyd. 03/040, s. 269)] v celom svojom podniku, pričom by sa zohľadnila závažnosť, rozsah, trvanie a opakovanie takéhoto nedodržania požiadaviek“.

5

Článok 36 písm. a) bod iv) nariadenia č. 1698/2005 upravuje poskytovanie agroenvironmentálnych platieb.

6

Článok 51 ods. 1 a 4 nariadenia č. 1698/2005 v znení uplatňovanom do 1. januára 2010 stanovuje:

„1.   Ak príjemcovia, ktorí dostávajú platby podľa článku 36 písm. a) bodu i) až v)… v dôsledku konania alebo opomenutia, ktoré sa im dá priamo prisúdiť, nedodržia v celom podniku povinné požiadavky ustanovené v článkoch 4 a 5 a prílohách III a IV nariadenia (ES) č. 1782/2003, celková výška platieb, ktoré sa im majú poskytnúť v kalendárnom roku, v ktorom k nedodržaniu dôjde, sa zníži alebo zruší.

Zníženie alebo zrušenie uvedené v prvom pododseku sa vzťahuje aj na prípady, keď príjemcovia, ktorí dostávajú platby podľa článku 36 písm. a) bodu iv) v dôsledku konania alebo opomenutia, ktoré sa im dá priamo prisúdiť, nedodržia v celom podniku minimálne požiadavky pre používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín ustanovené v článku 39 ods. 3.

…

4.   Podrobné pravidlá pre znižovanie platieb a vylúčenie zo zoznamu príjemcov sa ustanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 90 ods. 2. V tejto súvislosti sa zohľadňuje závažnosť, rozsah, trvanie a opakovanie nedodržania požiadaviek.“

7

Článok 51 ods. 4 nariadenia č. 1698/2005, zmeneného a doplneného nariadením č. 74/2009, uplatniteľný od 1. januára 2010 stanovuje:

„Podrobné pravidlá týkajúce sa znižovania platieb a vylúčenia z nároku na ne sa stanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 90 ods. 2. V tejto súvislosti sa zohľadňuje závažnosť, rozsah, trvanie a opakovanie zisteného nedodržania požiadaviek, ako aj tieto kritériá:

…“

8

Podľa odôvodnenia 6 nariadenia č. 1975/2006:

„V súlade s článkom 51 nariadenia (ES) č. 1698/2005 sú platby podľa niektorých opatrení stanovených v tomto nariadení predmetom krížového plnenia uvedeného v kapitole 1 hlavy II nariadenia (ES) č. 1782/2003. Z tohto dôvodu je vhodné zosúladiť pravidlá krížového plnenia s pravidlami obsiahnutými v nariadeniach (ES) č. 1782/2003 a (ES) č. 796/2004.“

9

Článok 23 nariadenia č. 1975/2006 znie:

„Bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie článku 51 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1698/2005, v prípadoch, v ktorých sa určí nedodržanie záväzkov, sa o určitú sumu… zníži celková pomoc, ktorá sa poskytla alebo sa má poskytnúť príslušnému príjemcovi na základe žiadostí o platbu, ktoré predložil alebo predloží počas kalendárneho roka, keď sa zistilo nedodržanie.

V prípadoch nedodržania záväzkov z dôvodu nedbalosti príjemcu sa zníženie sumy počíta v súlade s pravidlami stanovenými v článku 66 nariadenia (ES) č. 796/2004.

V prípade úmyselného nedodržania záväzkov sa zníženie počíta v súlade s článkom 67 nariadenia (ES) č. 796/2004.“

10

Podľa odôvodnenia 56 nariadenia č. 796/2004, ktoré stanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie sankcií v prípade nedodržania pravidiel týkajúcich sa krížového plnenia:

„Systém obmedzení a výnimiek predpokladaných v nariadení (ES) č. 1782/2003 s ohľadom na povinnosti krížového plnenia sleduje odlišný cieľ, menovite podnietiť poľnohospodárov dodržiavať už existujúcu legislatívu v iných oblastiach krížového plnenia.“

11

Článok 66 nariadenia č. 796/2004, nazvaný „Zníženia platieb v prípade nedbalosti“, v odseku 1 stanovuje:

„… Pokiaľ sa zistí nesúlad [v] dôsledku nedbalosti poľnohospodára, zníži sa celková suma priamych platieb…, ktorá bola alebo sa má vyplatiť príslušnému poľnohospodárovi na základe žiadostí o podporu, ktoré predložil alebo bude predkladať v kalendárnom roku zistenia. Toto zníženie bude, vo všeobecnosti predstavovať 3 % tejto celkovej čiastky.

Platobná agentúra však môže, na základe kontroly vykonanej príslušným orgánom uviesť a správy z kontroly [na základe zistenia príslušného kontrolného orgánu v správe z kontroly – neoficiálny preklad]… rozhodnúť o znížení percenta na 1 % alebo zvýšení na 5 % tejto celkovej hodnoty…“

12

Článok 67 toho istého nariadenia, nazvaný „Uplatňovanie obmedzení a vylúčení z režimu podpory v prípade úmyselného nedodržania podmienok“, v odseku 1 stanovuje:

„… Pokiaľ sa zistí nedostatok, ktorý poľnohospodár zavinil úmyselne, uplatní sa zníženie celkovej čiastky [priamych platieb] na 20 % celkovej čiastky.

Platobná agentúra môže, na základe zistenia príslušného kontrolného orgánu v správe z kontroly… rozhodnúť o znížení percenta na nie menej ako 15 % alebo, ak je to vhodné, môže percento zvýšiť až na 100 % celkovej čiastky.“

13

Nariadenie č. 1782/2003 bolo zrušené nariadením Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003. Odôvodnenie 2 nariadenia č. 1782/2003 znie:

„Je potrebné spojiť plnú výšku platby priamej podpory s dodržovaním pravidiel, ktoré sa týkajú poľnohospodárskej pôdy, poľnohospodárskej produkcie a činnosti. Uvedené pravidlá sa musia týkať začlenenia základných štandardov z oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a dobrého zaobchádzania so zvieratami a dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu do spoločných organizácií trhov. Pokiaľ sa nebudú tieto základné štandardy dodržiavať, členské štáty by mali priamou podporu čiastočne alebo úplne pozastaviť na základe podmienok, ktoré sú primerané, objektívne a odstupňované. …“

14

§ 2 výnosu ministerstva poľnohospodárstva, prírodného dedičstva a kvality potravín č. TRCJZ/2006/1978 z 24. júla 2006 o uplatňovaní normatívneho rámca týkajúceho sa krížového plnenia v prípade priamej podpory príjmov v prospech poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (Beleidsregels normenkader randvoorwaarden Gemeenschappelijk Landbouwbeleid, Regeling van de Minister van Landbouw, Natuur en Voedselkwaliteit, nr. TRCJZ/2006/1978, houdende beleidsregels over de toepassing van het normenkader randvoorwaarden in het kader van de directe inkomenssteun aan landbouwers in het kader van het Gemeenschappelijk landbouwbeleid) (ďalej len „výnos“) stanovuje:

„1.   V prípade porušenia povinností uvedených v § 3 výnosu o spoločnej poľnohospodárskej politike – podpora príjmov na rok 2006, sa podpora príjmov, s výnimkou prípadov vyššej moci… zníži o percentuálnu sadzbu, ktorá závisí od:

2.   Posúdenie nedodržania požiadavky sa vykoná na základe štyroch kritérií:

…“

15

§ 8 výnosu stanovuje:

„1.   V prípade úmyselného nedodržania požiadavky alebo pravidla sa vo všeobecnosti uplatní zníženie o 20 %.

2.   Posúdenie úmyslu sa v každom prípade vykoná na základe týchto kritérií:

…“

16

Odvolatelia vo veci samej, vlastníci poľnohospodárskeho podniku v Holandsku, sú príjemcami podpory príjmov a pomoci na prevádzku poľnohospodárskeho podniku rešpektujúceho životné prostredie podľa nariadenia č. 1698/2005.

17

Dňa 13. marca 2009 Algemene Inspectiedienst (generálna inšpekcia) ministerie van Economische Zaken, Landbouw en Innovatie (ministerstvo hospodárstva, poľnohospodárstva a inovácií) vykonala kontrolu na mieste v súvislosti s dodržiavaním krížového plnenia v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pri tejto príležitosti bolo konštatované, že hnojenie nebolo vykonané spôsobom, ktorý by produkoval nízke množstvo emisií a ktorý vyžaduje ustanovenie vnútroštátnej právnej úpravy.

18

Hnojenie predmetných pastvín vykonal na objednávku odvolateľov vo veci samej nezávislý poľnohospodársky pracovník pracujúci pre podnik v oblasti poľnohospodárskych prác.

19

Na základe tohto zistenia College prijala 29. júla 2010 rozhodnutie, ktorým znížila pomoc na prevádzku poľnohospodárskeho podniku rešpektujúceho životné prostredie, ktorej príjemcami boli odvolatelia vo veci samej, o 20 % z dôvodu úmyselného nedodržania uvedenej vnútroštátnej právnej úpravy. Nedodržanie povinnosti vykonávať hnojenie produkujúce nízke množstvo emisií, ktorého sa dopustil poľnohospodársky pracovník, bolo pripísané odvolateľom vo veci samej.

20

Odvolatelia vo veci samej podali proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, ktorú College zamietla rozhodnutím z 2. decembra 2010 z dôvodu, že povinnosť vykonávať hnojenie spôsobom, ktorý produkuje nízke množstvo emisií, je súčasťou ustálenej a dlhodobej politiky v zmysle § 8 ods. 2 písm. c) výnosu.

21

Vzhľadom na to, že žaloba, ktorú podali odvolatelia vo veci samej na Rechtbank ’s‑Gravenhage (Okresný súd v Haagu), bola zamietnutá, podali odvolanie na vnútroštátny súd.

22

Za týchto okolností Raad van State (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

23

Na úvod treba rovnako, ako uviedla generálna advokátka v bode 25 svojich návrhov, uviesť, že článok 51 nariadenia č. 1698/2005 je uplatniteľný na spor vo veci samej v znení, ktoré predchádzalo zneniu zmenenému a doplnenému nariadením č. 74/2009 a v ktorom sa pojem „úmyselné nedodržanie podmienok“ nenachádza.

24

Okrem toho, ako zdôraznila najmä slovinská vláda vo svojich pripomienkach, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že sporné rozhodnutie sa zakladá na nedodržaní povinnosti vykonávať hnojenie spôsobom, ktorý produkuje nízke množstvo emisií, ktorá je súčasťou ustálenej a dlhodobej politiky v zmysle § 8 ods. 2 písm. c) výnosu.

25

Vnútroštátny súd tiež spresňuje, že v rámci sporu, ktorý prejednáva, mu prináleží preskúmať, či Rechtbank ’s‑Gravenhage správne rozhodol, že College sa nedopustila pochybenia, keď usúdila, že na základe samotnej okolnosti, že uvedená povinnosť je súčasťou „ustálenej a dlhodobej politiky“, možno prijať záver, že pravidlá týkajúce sa krížového plnenia neboli dodržiavané „úmyselne“, aj keď práce vykonávala na objednávku poľnohospodára tretia osoba.

26

Za týchto okolností treba prvú a druhú otázku chápať v tom zmysle, že vnútroštátny súd sa v podstate pýta, ako treba vykladať pojem „úmyselné nedodržanie podmienok“ v zmysle článku 67 ods. 1 nariadenia č. 796/2004, resp. pojem „úmyselné nedodržanie záväzkov“ v zmysle článku 23 nariadenia č. 1975/2006, a či právo Únie bráni takému vnútroštátnemu ustanoveniu, o aké ide v konaní vo veci samej, ktoré pripisuje kritériu existencie ustálenej a dlhodobej politiky vysokú dôkaznú silu.

27

Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, ako treba vykladať pojem „úmyselné nedodržanie podmienok“ v zmysle článku 67 ods. 1 nariadenia č. 796/2004, resp. pojem „úmyselné nedodržanie záväzkov“ v zmysle článku 23 nariadenia č. 1975/2006.

28

Najskôr treba pripomenúť, že v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky zavedenej nariadením č. 1782/2003, ktorej niektoré pravidlá uplatňovania spresňuje nariadenie č. 796/2004, boli priame platby, ako uvádza odôvodnenie 2 nariadenia č. 1782/2003, spojené s dodržiavaním pravidiel v oblasti krížového plnenia. Z článku 51 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005 vyplýva, že táto vzájomná previazanosť bola tiež zavedená v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

29

Pokiaľ ide o sankcie, ktoré možno uložiť za zistené nedodržiavanie podmienok, z článku 51 ods. 1 nariadenia č. 1698/2005 a článku 23 nariadenia č. 1975/2006 vyplýva, že porušenie pravidiel týkajúcich sa krížového plnenia má za následok zníženia, ktoré sa stanovujú v súlade s článkami 66 a 67 nariadenia č. 796/2004.

30

Okrem toho z článku 23 nariadenia č. 1975/2006 vyplýva, že sankcie za porušenie požiadaviek krížového plnenia sa uplatnia v prípade nedbanlivosti alebo úmyselného konania. Režim zodpovednosti stanovený týmto nariadením teda nemá objektívnu povahu.

31

Ani článok 67 nariadenia č. 796/2004, ani článok 23 nariadenia č. 1975/2006 však nedefinujú pojem „úmyselné nedodržanie podmienok“, resp. pojem „úmyselné nedodržanie záväzkov“. Taká definícia nevyplýva ani z ďalších ustanovení týchto nariadení, ktoré navyše vôbec neodkazujú na právo členských štátov.

32

V dôsledku toho na základe ustálenej judikatúry treba v súvislosti s uvedeným pojmom uplatniť autonómny a jednotný výklad, ktorý musí zohľadňovať obvyklý význam týchto pojmov, kontext uvedených článkov a cieľ sledovaný príslušnou právnou úpravou, z ktorej vyplývajú (pozri najmä rozsudok zo 14. marca 2013, Leth, C‑420/11, bod 24 a citovanú judikatúru).

33

Článok 67 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 a článok 23 nariadenia č. 1975/2006 sa týkajú prípadov nedodržania podmienok z dôvodu úmyselného konania alebo konania, ktoré malo úmyselnú povahu.

34

Úmyselné porušenie pravidiel týkajúcich sa krížového plnenia spočíva jednak v objektívnom prvku, t. j. v porušení týchto pravidiel, a jednak v subjektívnom prvku.

35

Čo sa týka druhého prvku, príjemca pomoci môže daným spôsobom konať buď s cieľom dosiahnuť stav, ktorý je v rozpore s normami týkajúcimi sa krížového plnenia, alebo bez toho, aby sledoval taký cieľ s tým, že pripúšťa, že taký protiprávny stav môže nastať.

36

Pokiaľ ide o kontext, do ktorého spadá pojem „úmyselné konanie“, treba uviesť, že normotvorca Únie stanovuje najmä v článku 67 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 možnosť sprísnenia, ako aj zjemnenia sankcií stanovených v prípade úmyselného konania. Uvedené ustanovenie preto zahrnuje určitú rôznorodosť úmyselných konaní príjemcu pomoci.

37

V dôsledku toho sa pojem „úmyselné nedodržanie podmienok“ v zmysle článku 67 ods. 1 nariadenia č. 796/2004, resp. pojem „úmyselné nedodržanie záväzkov“ v zmysle článku 23 nariadenia č. 1975/2006 má vykladať v tom zmysle, že predpokladá porušenie pravidiel týkajúcich sa krížového plnenia príjemcom pomoci, ktorého cieľom je dosiahnuť stav v rozpore s uvedenými pravidlami alebo ktorý bez toho, aby sa snažil o dosiahnutie takého stavu, pripúšťa, že taký stav môže nastať.

38

Vnútroštátny súd sa pýta, či právo Únie bráni takému vnútroštátnemu ustanoveniu, o aké ide v konaní vo veci samej, ktoré pripisuje kritériu existencie ustálenej a dlhodobej politiky vysokú dôkaznú silu.

39

Najskôr treba uviesť, že ani nariadenie č. 796/2004, ani nariadenie č. 1975/2006 nestanovujú spôsoby hodnotenia dôkazov, ktorých účelom je preukázať, že nedodržanie požiadaviek krížového plnenia bolo úmyselné.

40

Z toho vyplýva, že vnútroštátnemu právu prislúcha stanoviť kritériá týchto spôsobov. Členské štáty majú tak možnosť prijať ustanovenia umožňujúce zistiť úmyselnú povahu porušenia pravidiel týkajúcich sa krížového plnenia.

41

Pokiaľ však členský štát zavedie ustanovenie, ktoré rovnako ako ustanovenie, o ktoré ide v konaní vo veci samej, založí také kritérium na existencii ustálenej a dlhodobej politiky a prisúdi uvedenému kritériu vysokú dôkaznú silu, uvedený členský štát by v každom prípade mal dať príjemcovi pomoci možnosť predložiť dôkaz o neexistencii úmyslu v jeho správaní.

42

Vzhľadom na uvedené treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že pojem „úmyselné nedodržanie podmienok“ v zmysle článku 67 ods. 1 nariadenia č. 796/2004, resp. pojem „úmyselné nedodržanie záväzkov“ v zmysle článku 23 nariadenia č. 1975/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje porušenie pravidiel týkajúcich sa krížového plnenia príjemcom pomoci, ktorého cieľom je dosiahnuť stav v rozpore s uvedenými pravidlami alebo ktorý bez toho, aby sa snažil o dosiahnutie takého stavu, pripúšťa, že taký stav môže nastať. Právo Únie nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré rovnako ako ustanovenie, o ktoré ide v konaní vo veci samej, pripisuje kritériu existencie ustálenej a dlhodobej politiky vysokú dôkaznú silu, pokiaľ má príjemca pomoci možnosť v prípade potreby predložiť dôkaz o neexistencii úmyslu v jeho správaní.

43

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 67 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 a článok 23 nariadenia č. 1975/2006 majú vykladať v tom zmysle, že v prípade porušenia požiadaviek týkajúcich sa krížového plnenia treťou osobou, ktorá vykonáva práce na objednávku príjemcu pomoci, môže byť správanie tejto tretej osoby pripísané uvedenému príjemcovi.

44

Ako uviedla generálna advokátka v bode 58 svojich návrhov, systém sankcií, ako vyplýva z odôvodnenia 45 nariadenia č. 1698/2005, bol stanovený na účely sankcionovania príjemcov pomoci v prípade, že v rámci celej svojej prevádzky nedodržia povinné požiadavky, ktoré v oblasti krížového plnenia stanovuje nariadenie č. 1782/2003.

45

Podľa článku 23 nariadenia č. 1975/2006 sa sankcie uplatňujú výlučne v prípade nedbanlivého alebo úmyselného porušenia požiadaviek krížového plnenia.

46

Ako uviedla generálna advokátka v bode 61 svojich návrhov, nič to nemení na tom, že cieľom normotvorcu Únie bolo považovať príjemcu pomoci zodpovedného za jeho vlastné konanie alebo opomenutie, ako aj za konanie alebo opomenutie, ktorého sa dopustili tretie osoby.

47

Vzniká teda otázka, podľa akých kritérií možno príjemcovi pomoci pripísať zodpovednosť za konanie alebo opomenutie tretej osoby, v dôsledku ktorého došlo k nedodržaniu pravidiel krížového plnenia.

48

Treba konštatovať, že uvedená zodpovednosť patrí do režimu zodpovednosti za konanie alebo opomenutie, ktorého sa dopustil uvedený príjemca.

49

V dôsledku toho, aby bolo možné príjemcovi pomoci pripísať zodpovednosť za konanie alebo opomenutie tretej osoby, ktorá vykonala práce na jeho pozemku na jeho účet, je potrebné, aby správanie uvedeného príjemcu malo úmyselnú alebo nedbanlivú povahu.

50

Za takého predpokladu, aj keby v dôsledku samotného správania príjemcu pomoci nedošlo priamo k tomuto nedodržaniu podmienok, môže také nedodržanie podmienok vyplývať z výberu tretej osoby, dohľadu nad ňou alebo pokynov, ktoré jej boli adresované.

51

Navyše zodpovednosť príjemcu pomoci za nedbanlivé alebo úmyselné konanie môže byť založená bez ohľadu na úmyselnú alebo nedbanlivú povahu správania tretej osoby, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu pravidiel krížového plnenia.

52

Taký výklad je v súlade s cieľom sankcií za porušenia pravidiel týkajúcich sa krížového plnenia, ktorých účelom je podnecovať poľnohospodárov, aby dodržiavali právnu úpravu, ktorá existuje v rôznych oblastiach krížového plnenia. Na jednej strane totiž potreba úmyselného alebo nedbanlivého správania príjemcu pomoci na to, aby mu bola pripísaná zodpovednosť za konania alebo opomenutia tretej osoby, umožňuje zachovať stimulačný účinok uvedených sankcií, ktorý je upravený v odôvodnení 56 nariadenia č. 796/2004. Na druhej strane taký výklad umožňuje predchádzať zneužívaniam, pretože príjemca pomoci sa nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že vykonaním poľnohospodárskych prác na pozemku poverí inú osobu, ani zmenšiť rozsah svojej zodpovednosti predložením dôkazu o tom, že daná tretia osoba sa dopustila napríklad nedbanlivého konania, aby tým vylúčil svoju zodpovednosť za úmyselné konanie.

53

V dôsledku toho treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 67 ods. 1 nariadenia č. 796/2004 a článok 23 nariadenia č. 1975/2006 sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade porušenia požiadaviek týkajúcich sa krížového plnenia treťou osobou, ktorá vykonáva práce na objednávku príjemcu pomoci, môže byť uvedenému príjemcovi pripísaná zodpovednosť za toto porušenie za predpokladu, že sa dopustil úmyselného alebo nedbanlivého správania vzhľadom na výber tejto tretej osoby, dohľad nad ňou alebo pokyny, ktoré jej adresoval, a to bez ohľadu na úmyselnú alebo nedbanlivú povahu správania uvedenej tretej osoby.

54

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: