—

ET Agrokonsulting-04-Velko Stojanov, v zastúpení: R. Trifonova, advokat,

—

Izpălnitelen direktor na Dăržaven fond „Zemedelie“ – Razplaštatelna agencija, v zastúpení: R. Porožanov a I. Bojanov, splnomocnení zástupcovia,

—

bulharská vláda, v zastúpení: E. Petranova, splnomocnená zástupkyňa,

—

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze, splnomocnený zástupca,

—

Európska komisia, v zastúpení: H. Tserepa-Lacombe a N. Nikolova, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu zásad ekvivalencie a efektivity, ako aj článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi subjektom ET Agrokonsulting-04-Velko Stojanov (ďalej len „Agrokonsulting“) a Izpălnitelen direktor na Dăržaven fond „Zemedelie“ – Razplaštatelna agencija (výkonný riaditeľ štátneho fondu poľnohospodárstva, platobnej agentúry, ďalej len „Direktor“) vo veci žiadosti o podporu na účely financovania v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie.

3

Ako vyplýva z článku 1 písm. c) a článku 2 písm. g) nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, s. 16), toto nariadenie v hlave V kapitole 2 stanovuje najmä režim tzv. „jednotnej platby na plochu“, t. j. prechodný zjednodušený režim podpory príjmov pre poľnohospodárov v členských štátoch, ktoré pristúpili k Únii v rokoch 2004 a 2007.

4

Toto nariadenie, ako vyplýva z jeho článku 1 písm. e), takisto stanovuje rámec umožňujúci týmto členským štátom priznávať „doplnkové priame platby“. Tento rámec je upravený v článku 132 uvedeného nariadenia nazvanom „Doplnkové vnútroštátne priame platby a priame platby“, podľa ktorého majú dotknuté členské štáty pri dodržaní podmienok spresnených v tomto článku možnosť, ak to Európska komisia povolí, doplniť priame platby priznané poľnohospodárom v rámci jedného z režimov podpory uvedených v prílohe I toho istého nariadenia. Táto príloha zahŕňa najmä režim jednotnej platby na plochu.

5

Podľa článku 14 nariadenia č. 73/2009 v spojení s jeho prílohou I každý členský štát zriadi a prevádzkuje „integrovaný administratívny a kontrolný systém“, a to najmä na účely režimu jednotnej platby na plochu. V súlade s článkom 15 ods. 1 tohto nariadenia tento systém zahrnuje počítačovú databázu, systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, systém identifikácie a evidencie platobných nárokov, žiadosti o podporu, integrovaný kontrolný systém, ako aj jednotný systém na zaznamenanie totožnosti každého poľnohospodára predkladajúceho žiadosť o podporu.

6

Článok 16 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1.   Do počítačovej databázy sa za každý poľnohospodársky podnik zaznamenávajú údaje získané zo žiadostí o podporu.

Táto databáza umožňuje najmä prístup prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu k údajom za kalendárne a/alebo hospodárske roky od roku 2000. Umožňuje aj priamy a okamžitý prístup k údajom týkajúcim sa predchádzajúcich štyroch rokov.

2.   Členské štáty môžu vytvárať decentralizované databázy pod podmienkou, že tieto databázy, ako aj administratívne postupy pre zaznamenávanie a sprístupňovanie údajov, sú upravené rovnako na celom území členského štátu a sú vzájomne kompatibilné, aby bolo možné vykonávať krížové kontroly.“

7

Podľa článku 17 nariadenia č. 73/2009 „systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov sa vytvorí na základe máp alebo katastrálnych dokumentov alebo iných kartografických zdrojov“. Použité počítačové techniky sa musia opierať o „geografick[ý] informačn[ý] systém vrátane najlepšie[ho] leteckého alebo kozmického ortozobrazenia“.

8

Článok 18 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   Zriadi sa systém identifikácie a evidencie platobných nárokov, ktorý umožní overovanie nárokov a krížové kontroly so žiadosťami o podporu a systémom identifikácie poľnohospodárskych pozemkov.

2.   Systém uvedený v odseku 1 umožní priamy a bezprostredný prístup prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu k údajom aspoň za posledné štyri po sebe nasledujúce kalendárne roky.“

9

V súlade s článkom 19 uvedeného nariadenia sa žiadosti o priame platby najmä v rámci režimu jednotnej platby na plochu predkladajú každoročne.

10

Článok 20 ods. 1 a 2 toho istého nariadenia stanovuje:

„1.   Členské štáty vykonávajú administratívne kontroly žiadostí o podporu s cieľom overiť podmienky oprávnenosti na poskytnutie podpory.

2.   Administratívne kontroly doplňuje systém kontrol na mieste, aby sa overila oprávnenosť na poskytnutie podpory. Na tento účel vypracujú členské štáty plán výberu poľnohospodárskych podnikov na kontrolu.

Členské štáty môžu na uskutočňovanie kontrol poľnohospodárskych pozemkov na mieste využívať techniky diaľkového snímania a globálny satelitný navigačný systém (GNSS).“

11

Podľa článku 29 ods. 2 a 3 nariadenia č. 73/2009:

„2.   Platby sa uskutočňujú v maximálne dvoch splátkach za rok v období od 1. decembra do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roku.

3.   Platby v rámci režimov podpory uvedených v prílohe I sa uskutočnia až po ukončení overovania podmienok oprávnenosti na platbu, ktoré má členský štát vykonať podľa článku 20.“

12

V súlade s článkom 122 tohto nariadenia sa jednotná platba na plochu poskytuje na ročnom základe.

13

Článok 124 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1.   …

Pre Bulharsko a Rumunsko je poľnohospodárska plocha, na ktorú sa vzťahuje režim jednotnej platby na plochu, tá časť ich využívanej poľnohospodárskej plochy, ktorá sa udržuje v dobrom poľnohospodárskom stave, bez ohľadu na to, či sa využíva na produkciu alebo nie, prípadne upravená v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, ktoré stanoví Bulharsko alebo Rumunsko po schválení Komisiou.

2.   Platby v rámci režimu jednotnej platby na plochu možno poskytovať… v prípade Bulharska a Rumunska… na všetky poľnohospodárske pozemky, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v odseku 1, ako aj poľnohospodárske pozemky, na ktorých sa pestuje mladina s krátkodobým striedaním…

…“

14

Ako vyplýva z jeho názvu, nariadenie Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva (Ú. v. EÚ L 316, s. 65), stanovuje najmä pravidlá vykonávania uvedeného nariadenia č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov, ktoré sú stanovené v nariadení č. 73/2009.

15

Článok 58 nariadenia č. 1122/2009 upravuje zníženia a vylúčenia v prípadoch nadhodnotenia pri deklarovaní v rámci žiadostí o pomoc na základe schém pomoci na „plochu“, ktoré zahrnujú, ako vyplýva z článku 2 ods. 12 tohto nariadenia, režim jednotnej platby na plochu stanovený v hlave V nariadenia č. 73/2009.

16

Zákon o podpore pre poľnohospodárov (Zakon za podpomagane na zemedelskite proizvoditeli, DV č. 58 z 22. mája 1998), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, v súlade so svojím § 1 ods. 1 a 6 upravuje najmä „štátnu podporu pre poľnohospodárov na produkciu poľnohospodárskych výrobkov… a opatrenia v rámci vnútroštátneho plánu rozvoja poľnohospodárstva a poľnohospodárskych regiónov“, ako aj „uplatňovanie režimu jednotnej platby na plochu podľa spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie“.

17

V súlade s § 32 ods. 1 uvedeného zákona sa žiadosti o podporu podávajú na regionálnych úradoch platobnej agentúry.

18

Podľa § 1 dekrétu č. 5/2009 o podmienkach podávania žiadostí v rámci režimov podpory na plochu (Naredba č. 5/2009 g. za uslovijata i reda za podavane na zajavlenija po schemi i merki za podpoma gane na plošt), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej:

„Týmto dekrétom sa upravujú podmienky podávania žiadostí o podporu v rámci týchto režimov a opatrení týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky:

…“

19

Podľa § 128 správneho poriadku (Administrativnoprocesualen kodeks, ďalej len „APK“) sú správne súdy príslušné pre všetky veci týkajúce sa návrhov smerujúcich najmä k vydaniu, zmene, zrušeniu alebo vyhláseniu neplatnosti správneho aktu.

20

Podľa § 133 ods. 1 APK:

„Príslušným na rozhodovanie vo veciach je Administrativen săd [(Správny súd)], v ktorého odvode sa nachádza orgán, ktorý prijal napadnutý správny akt…“

21

§ 135 ods. 3 APK stanovuje, že o kompetenčných sporoch medzi správnymi súdmi rozhoduje Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd).

22

§ 1 zákona o vlastníctve a využívaní poľnohospodárskej pôdy (Zakon za sobstvenostta i polzuvaneto na zemedelskite zemi, DV č. 17 z 1. marca 2001), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „ZSPZZ“). stanovuje, že tento zákon upravuje vlastníctvo a využívanie poľnohospodárskej pôdy.

23

§ 19 prechodných a záverečných ustanovení zákona, ktorým sa mení a dopĺňa APK, stanovuje:

…“

24

Agrokonsulting, ktorého sídlo sa nachádza v Burgase (Bulharsko), je zapísaný ako poľnohospodársky subjekt. Dňa 11. mája 2010 podal žiadosť o podporu jednak v rámci režimu jednotnej platby na plochu a jednak v rámci režimu doplnkových vnútroštátnych platieb na hektár poľnohospodárskej pôdy, pričom najmä uviedol, že pestuje rôzne druhy obilnín, zeleniny a ovocia. Predmetná poľnohospodárska pôda sa nachádza na území obce Merdania v regióne Veliko Tarnovo (Bulharsko) vzdialenej približne 250 km od Sofie.

25

Listom z 2. októbra 2011 Direktor zamietol žiadosť Agrokonsultingu z dôvodu, že plochy, ktoré tento subjekt uviedol, nie sú v súlade s požiadavkami nariadenia č. 1122/2009.

26

Agrokonsulting podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Administrativen săd – Burgas, pričom poukázal na nezákonnosť záverov Direktora, podľa ktorých sa časť deklarovaných pozemkov nachádza mimo fyzických blokov, ktoré zakladajú nárok na podporu. Argumentácia, ktorú v tejto súvislosti uviedol Agrokonsulting, sa v podstate zakladá na tom, že rozhodnutím Direktora bola údajne porušená bulharská právna úprava, ktorej cieľom je zabezpečiť prevedenie práva Únie týkajúceho sa spoločnej poľnohospodárskej politiky do vnútroštátneho práva. Agrokonsulting navyše tvrdí, že uvedené rozhodnutie sa zakladá na nesprávnom uplatnení článku 58 nariadenia č. 1122/2009.

27

V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa spresňuje, že Agrokonsulting tiež tvrdí, že na prejednanie veci je príslušný Administrativen săd – Burgas z dôvodu, že žiadosť o podporu bola podaná na Obštinska služba „Zemedelie“ (Miestny úrad pre poľnohospodárstvo) regiónu Burgas. Agrokonsulting sa domnieva, že dodržiavanie zásady rýchlosti konania si vyžaduje, aby bol vo veci príslušný Administrativen săd – Burgas. Agrokonsulting v tejto súvislosti tiež tvrdil, že sledovanie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky sa nemôže spájať so zdĺhavým konaním.

28

Administrativen săd – Burgas uznesením zo 16. novembra 2011 poukázal na existenciu kompetenčného sporu, prerušil konanie a predložil vec vnútroštátnemu súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, aby tento súd rozhodol o svojej príslušnosti. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia je v súlade s § 133 ods. 1 APK na prejednanie sporu príslušný správny súd, v ktorého obvode sídli Direktor, teda Administrativen săd Sofia-grad.

29

Vnútroštátny súd sa domnieva, že nie je príslušný na prejednanie veci samej a v súlade s § 135 ods. 3 APK je potrebné, aby bol kompetenčný spor predložený Vărchoven administrativen săd. Vnútroštátny súd však považuje za vhodné, aby bol na Súdny dvor podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania „týkajúci sa výkladu a rozsahu zásady procesnej autonómie vnútroštátnych súdov a zásad efektivity a ekvivalencie, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, a to v súvislosti s uplatňovaním takých vnútroštátnych procesných ustanovení, akým je § 133 APK“.

30

Podľa vnútroštátneho súdu sa totiž v Bulharsku ustálila správna prax, podľa ktorej má akty platobnej agentúry súvisiace so spoločnou poľnohospodárskou politikou vydávať Direktor so sídlom v Sofii, a to nezávisle od toho, v ktorej regionálnej štruktúre bola žiadosť o podporu podaná a kde sa nachádzajú poľnohospodárske pozemky, ktoré boli deklarované na účely podpory. Na základe § 133 ods. 1 APK musí Administrativen săd Sofia-grad rozhodovať o všetkých žalobách smerujúcich proti aktom, ktoré prijal Direktor. Týmto spôsobom sa na vnútroštátnom súde sústreďuje rozhodovanie o všetkých sporoch vo veciach podpory pre poľnohospodárov v rámci režimov a opatrení stanovených v prípade spoločnej poľnohospodárskej politiky.

31

Vnútroštátny súd sa domnieva, že konanie, v rámci ktorého rozhoduje, je zložité z dôvodu vzdialenosti poľnohospodárskych pozemkov, ktorých sa týka rozhodnutie Direktora z 2. októbra 2011. Podľa tohto súdu hrozí, že proces získavania dôkazov, prípravy posudkov a návštev pozemkov, ktoré sú od Sofie vzdialené často aj stovky kilometrov, sa spomalí a zvýšia sa naň náklady, čo by bolo v rozpore s právom poľnohospodárov, ktorých uvedený súd považuje za „zraniteľnú skupinu spoločnosti“, na účinný prostriedok nápravy.

32

Administrativen săd Sofia-grad sa pýta, či zásada ekvivalencie nebráni tomu, aby na základe vnútroštátneho pravidla závisela súdna príslušnosť v oblasti správnych aktov týkajúcich sa hmotných práv vyplývajúcich z práva Únie výlučne od sídla správneho orgánu, ktorý akt prijal. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza, že všeobecné pravidlo miestnej príslušnosti uvedené v § 133 ods. 1 APK, na rozdiel od osobitného pravidla miestnej príslušnosti stanoveného v § 19 prechodných a záverečných ustanovení zákona, ktorým sa mení a dopĺňa APK, v prípade aktov prijatých na základe ZSPZZ, nezohľadňuje umiestnenie dotknutých poľnohospodárskych pozemkov.

33

Za týchto okolností Administrativen săd Sofia-grad rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

34

Svojimi prejudiciálnymi otázkami, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa právo Únie, a to najmä zásady ekvivalencie a efektivity, ako aj článok 47 Charty, má vykladať v tom zmysle, že bráni takému vnútroštátnemu pravidlu súdnej príslušnosti, akým je pravidlo uvedené v § 133 ods. 1 APK, na základe ktorého sa jedinému súdu zverujú všetky spory týkajúce sa rozhodnutí vnútroštátneho orgánu povereného vyplácaním poľnohospodárskej podpory v rámci uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky.

35

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti majú byť vo vnútroštátnom právnom poriadku každého členského štátu na základe zásady procesnej autonómie členských štátov určené príslušné súdy a upravené procesné náležitosti týkajúce sa žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, pričom však členské štáty v každom prípade nesú zodpovednosť za zabezpečenie účinnej ochrany týchto práv (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, Zb. s. I-10239, bod 47; z 15. apríla 2008, Impact, C-268/06, Zb. s. I-2483, body 44 a 45; zo 16. júla 2009, Mono Car Styling, C-12/08, Zb. s. I-6653, bod 48, ako aj z 18. marca 2010, Alassini a i., C-317/08 až C-320/08, Zb. s. I-2213, bod 47).

36

Z toho dôvodu v súlade so zásadou lojálnej spolupráce, ktorá je v súčasnosti zakotvená v článku 4 ods. 3 ZEÚ, procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, nemôžu byť menej výhodné ako procesné podmienky týkajúce sa podobných žalôb vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity) (pozri najmä rozsudky zo 16. decembra 1976, Rewe-Zentralfinanz a Rewe-Zentral, 33/76, Zb. s. 1989, bod 5; zo 14. decembra 1995, Peterbroeck, C-312/93, Zb. s. I-4599, bod 12, ako aj z 15. januára 2013, Križan a i., C-416/10, bod 85).

37

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že požiadavky vyplývajúce zo zásad ekvivalencie a efektivity platia tak na označenie súdov príslušných na rozhodovanie o žalobách, ktoré sa zakladajú na tomto práve, ako aj v prípade vymedzenia procesných podmienok upravujúcich také žaloby (pozri rozsudky Impact, už citovaný, bod 47, ako aj Alassini a i., už citovaný, bod 49).

38

Dodržiavanie uvedených požiadaviek sa musí skúmať s prihliadnutím na postavenie daných pravidiel v celom konaní, priebeh tohto konania a osobitosti týchto pravidiel na rôznych vnútroštátnych súdoch (pozri v tomto zmysle rozsudky Peterbroeck, už citovaný, bod 14; z 1. decembra 1998, Levez, C-326/96, Zb. s. I-7835, bod 44, ako aj z 29. októbra 2009, Pontin, C-63/08, Zb. s. I-10467, body 46 a 47, ako aj citovanú judikatúru).

39

Predovšetkým, pokiaľ ide o zásadu ekvivalencie, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že táto zásada predpokladá to, že predmetné vnútroštátne pravidlo sa uplatňuje nezávisle od skutočnosti, či sú žaloby, ktoré majú podobný predmet a dôvody, založené na právach, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, a porušení vnútroštátneho práva. Vnútroštátnemu súdu, ktorý ako jediný priamo pozná uplatniteľné procesné postupy, prináleží, aby preskúmal podobnosť dotknutých žalôb z pohľadu ich predmetu, dôvodov a podstatných prvkov (pozri v tomto zmysle rozsudky Pontin, už citovaný, bod 45 a citovanú judikatúru, ako aj z 19. júla 2012, Littlewoods Retail a i., C-591/10, bod 31).

40

S cieľom načrtnúť svoje obavy v súvislosti so zásadou ekvivalencie Administrativen săd Sofia-grad v návrhu na začatie prejudiciálneho konania porovnáva spory týkajúce sa uplatnenia spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie a spory v rámci bulharského vnútroštátneho práva týkajúce sa vrátenia vlastníckeho práva a práva na využívanie poľnohospodárskej pôdy. Pokiaľ ide o tieto posledné uvedené spory, § 19 prechodných a záverečných ustanovení zákona, ktorým sa mení a dopĺňa APK, totiž stanovuje príslušnosť Rajonen săd, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

41

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že § 133 ods. 1 APK zavádza vnútroštátne pravidlo súdnej príslušnosti, ktoré sa všeobecne uplatňuje na žaloby podané proti správnym aktom vrátane správnych aktov týkajúcich sa priamych platieb pre poľnohospodárov v rámci režimu jednotnej platby na plochu zavedeného nariadením č. 73/2009. Naproti tomu § 19 prechodných a záverečných ustanovení zákona, ktorým sa mení a dopĺňa APK, sa vzťahuje výlučne na žaloby smerujúce proti niektorým aktom prijatým na základe ZSPZZ a jeho vykonávacieho dekrétu. Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že správne akty prijaté na základe ZSPZZ sa úzko viažu k vecným právam k nehnuteľnému majetku, pričom zahŕňajú najmä akty týkajúce sa vrátenia vlastníckych práv alebo práv na využívanie poľnohospodárskej pôdy, odškodnenia vlastníkov, ako aj spravovania mapy poľnohospodárskej pôdy, v prípade ktorej došlo k reštitúcii vlastníckeho práva.

42

Vzhľadom na judikatúru citovanú v bodoch 38 a 39 tohto rozsudku sa za týchto podmienok a s výhradou overení, ktoré musí v prípade potreby vykonať vnútroštátny súd, zdá, že také pravidlá týkajúce sa príslušnosti, aké sú stanovené v § 133 ods. 1 APK a § 19 prechodných a záverečných ustanovení zákona, ktorým sa mení a dopĺňa APK, nie sú porovnateľné na účely uplatnenia zásady ekvivalencie.

43

Naproti tomu na účely uplatnenia judikatúry citovanej v bode 36 tohto rozsudku patria žaloby na ochranu práv vyplývajúcich z prípadných režimov podpory pre poľnohospodárov, ktoré stanovuje vnútroštátne právo, jednoznačne medzi žaloby, ktoré možno považovať za podobné žalobám na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie.

44

V tomto prípade treba pripomenúť, že samotná skutočnosť, že podľa článku 132 nariadenia č. 73/2009 podlieha priznanie doplnkových vnútroštátnych priamych platieb schváleniu zo strany Komisie a je ohraničené podmienkami stanovenými v tomto článku, nebráni tomu, aby bol na účely uplatnenia zásady ekvivalencie prijatý záver, že na doplnkové vnútroštátne priame platby sa uplatní právny poriadok dotknutého členského štátu.

45

V tejto súvislosti zo spisu, ktorým v tejto veci disponuje Súdny dvor, vyplýva, že v rámci stanovenom v článku 132 nariadenia č. 73/2009 využila Bulharská republika možnosť priradiť doplnkové vnútroštátne priame platby k priamym platbám, ktoré upravuje toto nariadenie.

46

Pokiaľ ide o túto otázku, Direktor a bulharská vláda na pojednávaní pred Súdnym dvorom uviedli, že žaloby týkajúce sa týchto posledných uvedených platieb podliehajú tiež všeobecnému pravidlu miestnej príslušnosti, ktoré stanovuje § 133 ods. 1 APK.

47

Ak sa toto tvrdenie ukáže byť správne na základe overení, ktoré musí v tejto súvislosti vykonať vnútroštátny súd, potom nemožno prijať záver, že došlo k porušeniu zásady ekvivalencie, ktoré vyplýva z procesných pravidiel týkajúcich sa žalôb súvisiacich s doplnkovými vnútroštátnymi priamymi platbami.

48

Ďalej, pokiaľ ide o zásadu efektivity, treba pripomenúť, že s cieľom umožniť vykonanie analýzy, ktorú vyžaduje judikatúra citovaná v bode 38 tohto rozsudku, sa otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie prakticky znemožňuje alebo nadmerne sťažuje výkon práv jednotlivcov priznaných právnym poriadkom Únie, musí v prípade potreby skúmať s prihliadnutím na zásady, ktoré sú základom vnútroštátneho súdneho systému, akými sú ochrana práva na obranu, zásada právnej istoty a riadneho priebehu konania (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Peterbroeck, už citovaný, bod 14, a Pontin, už citovaný, bod 47).

49

Vo veci samej, pokiaľ ide o obavy uvedené v bodoch 30 a 31 tohto rozsudku, vnútroštátnemu súdu prináleží zohľadniť nasledujúce skutočnosti.

50

Po prvé je potrebné preskúmať, či sa poľnohospodársky subjekt, ktorý chce napadnúť správny akt Direktora, ktorý sa ho týka, musí osobne zúčastniť súdneho konania. V tejto súvislosti z pripomienok predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že osoba podliehajúca súdnej právomoci v takom postavení, aké má Agrokonsulting, nemá povinnosť zúčastniť sa konania osobne, ale môže sa nechať zastupovať advokátom, manželským partnerom, rodičom alebo potomkom v priamom rade, právnym poradcom alebo zamestnancom s právnickým vzdelaním. Bulharská vláda ďalej uvádza, že právna pomoc sa poskytuje, ak sa preukáže, že osoba podliehajúca súdnej právomoci nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie služieb advokáta. Okrem toho táto vláda sa domnieva, že trovy konania vrátane odmeny advokáta sa nahrádzajú tomu účastníkovi, ktorý mal v prípade takýchto žalôb úspech, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Trovy konania sa nahrádzajú tiež žalobcovi v prípade zastavenia konania v dôsledku zrušenia napadnutého správneho aktu. Direktor sa navyše domnieva, že v rámci žalôb týkajúcich sa aktov, ktoré prijal, tvrdenie žalobcu, podľa ktorého je napadnutý akt nezákonný, stačí na to, aby na správnom orgáne spočívalo dôkazne bremeno v súvislosti s preukázaním zákonnosti tohto aktu. V prípade potreby prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý je na rozdiel od Súdneho dvora v rámci článku 267 ZFEÚ príslušný poskytnúť výklad bulharského práva, overiť tieto skutočnosti.

51

Po druhé zo spisu predloženého Súdnemu dvoru nepochybne vyplýva, že v rámci žalôb podaných poľnohospodárskymi subjektmi proti správnym aktom, ktoré prijal štátny poľnohospodársky fond, sa vo všeobecnosti ako dôkazný prostriedok uprednostňuje znalecký posudok. V tomto rámci spočíva úloha znalca, ktorého stanovil príslušný súd, v zoznámení sa s relevantnými dôkazmi a následne v prednesení svojich záverov vo vzťahu k otázkam, ktoré mu boli predložené.

52

V oblasti žalôb proti zníženiu alebo zamietnutiu podpory v rámci režimu jednotnej platby na plochu sa však nezdá, že by sa konanie komplikovalo vzdialenosťou medzi dotknutými poľnohospodárskymi pozemkami a príslušným vnútroštátnym súdom.

53

Na jednej strane v rámci žalôb, ktoré boli podobne ako žaloba, na základe ktorej sa začalo konanie vo veci samej, podané s cieľom spochybniť závery, podľa ktorých sa časť deklarovaných pozemkov nachádza mimo fyzických blokov, ktoré zakladajú nárok na takú podporu, najmä z článku 16 ods. 1 a článkov 17 a 18 nariadenia č. 73/2009 vyplýva totiž to, že vo všeobecnosti, ba dokonca vždy, je potrebné oboznámiť sa s ortozobrazeniami, ako aj s údajmi z integrovaného administratívneho a kontrolného systému stanoveného v článku 14 tohto nariadenia.

54

Na druhej strane, vzhľadom na to, že ide o overenie využívania daných poľnohospodárskych pozemkov počas roka, ktorého sa týka žiadosť, z článku 17 a článku 20 ods. 2 nariadenia č. 73/2009 vyplýva, že členské štáty môžu na uskutočňovanie kontrol na mieste využívať techniky diaľkového snímania a globálny satelitný navigačný systém. Okrem toho, ako vyplýva z článkov 19, 29 a 122 tohto nariadenia, sporové konanie týkajúce sa zamietnutia alebo zníženia podpory v rámci režimu jednotnej platby na plochu sa obvykle uskutoční v roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom bola podaná predmetná žiadosť o podporu. V takej situácii nemá inšpekcia poľnohospodárskych pozemkov prostredníctvom ich návštev často veľký význam na účely overenia konkrétneho využívania týchto pozemkov počas predchádzajúceho roka. Článok 16 ods. 1 uvedeného nariadenia tak predovšetkým stanovuje, že databáza, ktorá je súčasťou integrovaného administratívneho a kontrolného systému, umožňuje priamy a okamžitý prístup k údajom týkajúcim sa predchádzajúcich štyroch rokov.

55

Po tretie tak Direktor, ako aj bulharská vláda pred Súdnym dvorom tvrdili, že sa im zdá, že Administrativen săd Sofia-grad obvykle rozhoduje o žalobách proti aktom, ktoré prijal Direktor v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, v lehote od šiestich do ôsmich mesiacov. V zásade sa taká priemerná lehota, ktorej existenciu musí potvrdiť vnútroštátny súd, nezdá byť nadmerná v kontexte jednotnej platby na plochu.

56

Po štvrté vzhľadom na túto poslednú skutočnosť nemožno vylúčiť, že by koncentrácia sporov vnútroštátnemu súdu umožňovala rozhodovať o otázkach týkajúcich sa poľnohospodárskej podpory tak, že získa osobitný znalecký posudok a skráti tak priemernú dĺžku konaní. Okrem toho, ako zdôraznila najmä nemecká vláda, sa zdá, že centralizovaný súd zameraný na oblasť poľnohospodárskej podpory, je schopný zabezpečiť jednotnú prax na vnútroštátnom území, čím prispieva k právnej istote.

57

V súlade so zásadou procesnej autonómie je nesporné, že Bulharská republika má pod podmienkou dodržania zásad ekvivalencie a efektivity možnosť prijať pravidlo súdnej príslušnosti, ktoré je odlišné od pravidla vyplývajúceho z § 133 ods. 1 APK. Z toho však nevyplýva, že také ustanovenie je v rozpore so zásadou efektivity iba na základe samotnej okolnosti, že podľa tohto ustanovenia je na rozhodovanie o žalobe smerujúcej proti správnemu aktu príslušný správny súd, v ktorého obvode sa nachádza orgán, ktorý tento akt prijal.

58

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa zdá, že existujú úvahy spojené najmä s riadnym priebehom konania, ktoré svedčia v prospech záveru, podľa ktorého nie je uplatňovanie takého vnútroštátneho pravidla súdnej príslušnosti, aké sa uvádza v § 133 ods. 1 APK, podľa ktorého sa spory týkajúce sa rozhodnutí vnútroštátneho orgánu povereného vyplácaním poľnohospodárskej podpory v rámci uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky koncentrujú na jedinom súde, v rozpore so zásadou efektivity. Vnútroštátnemu súdu, ktorý je na rozdiel od Súdneho dvora v rámci článku 267 ZFEÚ príslušný na posudzovanie skutkových okolností sporu vo veci samej a poskytovanie výkladu bulharského práva, však prináleží overiť, či v tomto spore ide o taký prípad.

59

Napokon, pokiaľ ide o článok 47 Charty, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že toto ustanovenie je opätovným potvrdením zásady účinnej súdnej ochrany, teda všeobecnej zásady práva Únie, ktorá vyplýva z ústavných tradícií spoločných pre všetky členské štáty a je zakotvená v článkoch 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, bod 18; z 13. marca 2007, Unibet, C-432/05, Zb. s. I-2271, bod 37, ako aj z 28. februára 2013, Arango Jaramillo a i./EIB, C-334/12 RX-II, bod 40).

60

V prejednávanom prípade stačí v tejto súvislosti uviesť, že predovšetkým vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 50 až 58 tohto rozsudku a vzhľadom na informácie, ktorými disponuje Súdny dvor v rámci tohto konania, sa nezdá, že by takej osobe podliehajúcej súdnej právomoci, akou je Agrokonsulting, bolo odňaté právo podať na súd účinnú žalobu s cieľom ochrany práv vyplývajúcich z práva Únie.

61

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba na položené otázky odpovedať tak, že právo Únie, najmä zásady ekvivalencie a efektivity, ako aj článok 47 Charty, nebráni takému vnútroštátnemu pravidlu súdnej príslušnosti, akým je pravidlo uvedené v § 133 ods. 1 APK, na základe ktorého sa jedinému súdu zverujú všetky spory týkajúce sa rozhodnutí vnútroštátneho orgánu povereného vyplácaním poľnohospodárskej podpory v rámci uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie, pokiaľ nie sú žaloby na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, podávané za menej výhodných podmienok než v prípade žalôb na ochranu práv vyplývajúcich z prípadných režimov podpory pre poľnohospodárov stanovených vnútroštátnym právom a pokiaľ také pravidlo súdnej príslušnosti nespôsobuje osobám podliehajúcim súdnej právomoci procesné znevýhodnenia, najmä pokiaľ ide o dĺžku konania, ktorá by mohla nadmieru sťažovať výkon týchto práv vyplývajúcich z práva Únie, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

62

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Právo Únie, najmä zásady ekvivalencie a efektivity, ako aj článok 47 Charty základných práv Európskej únie, nebráni takému vnútroštátnemu pravidlu súdnej príslušnosti, akým je pravidlo uvedené v § 133 ods. 1 správneho poriadku (Administrativnoprocesualen kodeks), na základe ktorého sa jedinému súdu zverujú všetky spory týkajúce sa rozhodnutí vnútroštátneho orgánu povereného vyplácaním poľnohospodárskej podpory v rámci uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, pokiaľ nie sú žaloby na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, podávané za menej výhodných podmienok než v prípade žalôb na ochranu práv vyplývajúcich z prípadných režimov podpory pre poľnohospodárov stanovených vnútroštátnym právom a pokiaľ také pravidlo súdnej príslušnosti nespôsobuje osobám podliehajúcim súdnej právomoci procesné znevýhodnenia, najmä pokiaľ ide o dĺžku konania, ktorá by mohla nadmieru sťažovať výkon týchto práv vyplývajúcich z práva Únie, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.