—

Článok 12 ods. 5 TRLIS v spojení s celým španielskym daňovým systémom nepredstavuje hospodárske zvýhodnenie v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Na druhej strane má sporné opatrenie všeobecnú povahu, takže nie je možné dospieť k záveru, že je v skutočnosti selektívne v zmysle doktríny Komisie a judikatúry súdov Spoločenstva.

—

Rozhodnutiu chýba odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ, keďže sa v ňom Komisia dôsledne a objektívne nezaoberá všetkými relevantnými skutočnosťami a ani dostatočne neodôvodňuje závery svojho rozhodnutia. Konkrétne sa má na mysli najmä nedostatočné odôvodnenie súvisiace s analýzou existencie, či neexistencie právnych prekážok cezhraničných podnikových kombinácii.

—

Cieľom, ktorý pri neexistencii daňovej harmonizácii v rámci EÚ sleduje odpisovanie finančného goodwillu, je odstránenie prekážok cezhraničného investovania, keďže odstraňuje negatívny dopad prekážok na cezhraničné podnikové kombinácie a pristupuje rovnako k zdaňovaniu cezhraničných aj vnútroštátnych podnikových kombinácií, čo zaručuje, že rozhodovanie o takýchto transakciách nebude založené na daňových úvahách, ale výlučne na hospodárskych úvahách.

—

V dobe, kedy bolo v prvom rozhodnutí o akvizíciách realizovaných vo vnútri Európskej únie výslovne uvedené, že mimo Spoločenstva môžu pretrvávať právne prekážky pre cezhraničné podnikové kombinácie, ktorých dôsledkom sa tieto transakcie nachádzajú v inej právnej a faktickej situácii než transakcie vo vnútri Spoločenstva, nebolo ešte rozhodnutie o akvizíciách realizovaných mimo Európskej únie prijaté. Prvé rozhodnutie preto vyvolalo v určitých podnikoch legitímne očakávanie, že je možné vychádzať zo španielskej právnej úpravy, a to o to viac, že sa vedelo o faktickej nemožnosti realizovať nadnárodné podnikové kombinácie v prevažnej väčšine jurisdikcií mimo Európskej únie.