This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62011TN0432
Case T-432/11: Action brought on 2 August 2011 — Makhlouf v Council
Vec T-432/11: Žaloba podaná 2. augusta 2011 — Makhlouf/Rada
Vec T-432/11: Žaloba podaná 2. augusta 2011 — Makhlouf/Rada
Ú. v. EÚ C 290, 1.10.2011, p. 13–13
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
1.10.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 290/13 |
Žaloba podaná 2. augusta 2011 — Makhlouf/Rada
(Vec T-432/11)
2011/C 290/18
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: Rami Makhlouf (Damask, Sýria) (v zastúpení: E. Ruchat, advokát)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
— |
vyhlásil žalobu žalobcu za prípustnú a odôvodnenú, |
— |
zrušil rozhodnutie Rady 2011/273/SZBP z 9. mája 2011, ako aj ďalšie akty, prostredníctvom ktorých sa toto rozhodnutie vykonáva a ktoré ponechávajú žalobcu na zozname osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ako aj nariadenie Rady (EÚ) č. 442/2011 z 9. mája 2011 a ďalšie akty na jeho vykonanie v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu, |
— |
zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania. |
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza tri žalobné dôvody.
1. |
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu stanoveného v článku 6 a článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“), ako aj článku 41 a článku 47 Charty základných práv Európskej únie. |
2. |
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom žalobca vytýka Rade, že poskytnuté odôvodnenie je v rozpore s povinnosťou, ktorá prislúcha inštitúciám Európskej únie a ktorá je stanovená v článku 6 EDĽP, článku 296 ZFEÚ, ako aj článku 41 Charty základných práv Európskej únie. |
3. |
Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté opatrenia neodôvodnene a neprimerane obmedzujú základné práva žalobcu, a to predovšetkým jeho právo vlastniť majetok stanovené v článku 1 prvého dodatkového protokolu k EDĽP a článku 17 Charty základných práv Európskej únie, jeho právo na ochranu cti a dobrého mena stanovené v článku 8 a článku 10 EDĽP, a napokon zásadu prezumpcie neviny stanovenú v článku 6 EDĽP a článku 48 Charty základných práv Európskej únie. |