a)

používanie ustanovení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru v zmluvách, ktoré majú trvať značnú dobu, v prejednávanej veci 33 rokov, v prípadoch omeškania, ktoré nastane v rámci určitej veľmi obmedzenej doby;

b)

stanovenie sadzieb úroku z omeškania, v tomto prípade presahujúcich 18 %, ktoré nie sú v súlade s kritériami na určenie úroku z omeškania v ostatných spotrebiteľských zmluvách (spotrebiteľský úver) a ktoré by bolo možné pri iných druhoch spotrebiteľských zmlúv považovať za nekalé, keďže pri zmluvách týkajúcich sa nehnuteľností pre ne neexistuje nijaká jasná zákonná hranica, a to ani v prípadoch, keď sa má úrok počítať nielen zo splátok, ktoré už boli splatné, ale tiež zo všetkých splátok, ktoré sa stali splatnými v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti;

c)

jednostranné stanovenie postupov na výpočet a určenie pohyblivého úroku, bežného, aj úroku z omeškania, veriteľom, ktoré je spojené s možnosťou výkonu záložného práva a neumožňuje dlžníkovi, proti ktorému sa vedie nútený výkon, namietať proti vyčísleniu dlhu vo vlastnom vykonávacom konaní, ale ukladá mu začať určovacie konanie, v ktorom bude právoplatné rozhodnutie vydané až po tom, ako sa skončí nútený výkon alebo dlžník prinajmenšom stratí majetok, ktorý bol založený alebo daný do zábezpeky, čo je veľmi dôležitou otázkou v prípade, ak bol úver prijatý na kúpu bývania a nútený výkon vedie k vyprataniu nehnuteľnosti.