Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 7. marca 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeidshof te Antwerpen — Belgicko) — Aldegonda van den Booren/Rijksdienst voor Pensioenen

(Vec C-127/11) (1)

(Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov - Článok 46a nariadenia (EHS) č. 1408/71 - Vnútroštátne pravidlá na zamedzenie súbehu - Starobný dôchodok - Zvýšenie sumy vyplácanej členským štátom - Pozostalostný dôchodok - Zníženie sumy vyplácanej iným členským štátom)

2013/C 123/03

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Arbeidshof te Antwerpen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Aldegonda van den Booren

Žalovaná: Rijksdienst voor Pensioenen

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Arbeidshof te Antwerpen — Výklad článkov 10 ES, 39 ES a 42 ES (teraz článok 4 ods. 3 ZEÚ, článok 45 ZFEÚ resp. článok 48 ZFEÚ) a článku 46a ods. 3 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35) — Dávky — Vnútroštátne pravidlá na zamedzenie súbehu — Zníženie sumy pozostalostného dôchodku vyplácaného v prvom členskom štáte z dôvodu zvýšenia starobného dôchodku vyplácaného v inom členskom štáte

Výrok rozsudku

Článok 46a nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1386/2001 z 5. júna 2001, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni uplatneniu právnej úpravy členského štátu obsahujúcej ustanovenie, podľa ktorého sa pozostalostný dôchodok poberaný v tomto členskom štáte zníži v dôsledku zvýšenia starobného dôchodku poberaného na základe právnych predpisov iného členského štátu, pokiaľ sú splnené predovšetkým podmienky uvedené v odseku 3 písm. d) tohto článku 46a.

Článok 45 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni ani uplatneniu takejto vnútroštátnej právnej úpravy, pokiaľ táto úprava v prípade dotknutej osoby nevedie k nevýhodnejšej situácii v porovnaní so situáciou, v ktorej sa nachádza osoba, ktorej situácia nevykazuje žiadny cezhraničný prvok, a v prípade, že by sa zistila existencia takejto nevýhody, že je táto právna úprava odôvodnená objektívnymi dôvodmi, ako aj primeraná vzhľadom na legitímny cieľ sledovaný vnútroštátnym právom, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

(1)  Ú. v. EÚ C 152, 21.5.2011.