Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62010CJ0210

    Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 9. februára 2012.
    Márton Urbán proti Vám‑ és Pénzügyőrség Észak‑alföldi Regionális Parancsnoksága.
    Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Hajdú‑Bihar Megyei Bíróság.
    Cestná doprava – Porušenie predpisov o používaní tachografu – Povinnosť členských štátov stanoviť primerané sankcie – Paušálna pokuta – Primeranosť sankcie.
    Vec C‑210/10.

    Court reports – general

    ECLI identifier: ECLI:EU:C:2012:64

    ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

    z 9. februára 2012 ( *1 )

    „Cestná doprava — Porušenie predpisov o používaní tachografu — Povinnosť členských štátov stanoviť primerané sankcie — Paušálna pokuta — Primeranosť sankcie“

    Vo veci C-210/10,

    ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hajdú-Bihar Megyei Bíróság (Maďarsko) z 19. októbra 2009 a doručený Súdnemu dvoru 3. mája 2010, ktorý súvisí s konaním:

    Márton Urbán

    proti

    Vám- és Pénzügyőrség Észak-alföldi Regionális Parancsnoksága,

    SÚDNY DVOR (prvá komora),

    v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia M. Safjan, M. Ilešič, E. Levits a M. Berger (spravodajkyňa),

    generálny advokát: J. Mazák,

    tajomník: A. Calot Escobar,

    so zreteľom na písomnú časť konania,

    so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

    maďarská vláda, v zastúpení: Z. Fehér, K. Szíjjártó a G. Koós, splnomocnení zástupcovia,

    dánska vláda, v zastúpení: V. Pasternak Jørgensen, splnomocnená zástupkyňa,

    rakúska vláda, v zastúpení: E. Riedl, splnomocnený zástupca,

    Európska komisia, v zastúpení: N. Yerrell a K. Talabér-Ritz, splnomocnené zástupkyne,

    so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

    vyhlásil tento

    Rozsudok

    1

    Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 19 ods. 1 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, s. 1).

    2

    Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi M. Urbánom a Vám- és Pénzügyőrség Észak-alföldi Regionális Parancsnoksága (Krajské veliteľstvo colnej a finančnej polície Észak-alföldi) vo veci uloženia pokuty za nedodržanie predpisov týkajúcich sa záznamových listov záznamového zariadenia nákladného vozidla, ktoré viedol žalobca vo veci samej.

    Právny rámec

    Právo Únie

    3

    Články 13 až 16 nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (Ú. v. ES L 370, s. 8; Mim. vyd. 07/001, s. 227), zmeneného a doplneného nariadením č. 561/2006 (ďalej len „nariadenie č. 3821/85“), stanovujú povinnosti zamestnávateľa a vodičov v súvislosti s používaním záznamového zariadenia a záznamových listov.

    4

    Podľa článku 15 ods. 5 nariadenia č. 3821/85:

    „Každý člen posádky zapíše na svoj záznamový list nasledujúcu informáciu:

    a)

    na začiatok používania listu – svoje priezvisko a krstné meno;

    b)

    dátum a miesto, kde používanie listu začína a dátum a miesto, kde toto používanie končí;

    c)

    registračné číslo každého vozidla, ku ktorému je pridelený, aj na začiatku prvej jazdy zaznamenanej na liste, a potom v prípade zmeny vozidla počas používania listu;

    d)

    údaje počítadla kilometrov:

    na začiatku prvej cesty zaznamenanej na liste,

    na konci poslednej cesty zaznamenanej na liste,

    v prípade zmeny vozidla počas pracovného dňa/údaj na vozidle, ku ktorému bol pridelený a údaj na vozidle, ku ktorému má byť pridelený;

    e)

    čas akejkoľvek zmeny vozidla.“

    5

    Článok 15 nariadenia č. 3821/85 v odseku 7 písm. c) stanovuje:

    „Oprávnený inšpekčný úradník môže skontrolovať dodržiavanie nariadenia (ES) č. 561/2006 analýzou záznamových listov, zobrazených alebo vytlačených údajov, ktoré zaznamenalo záznamové zariadenie alebo karta vodiča, alebo ak to nebude možné, tak analýzou akéhokoľvek podporného dokumentu, ktorý dokazuje nedodržanie ustanovení, ako sa stanovujú v článku 16 ods. 2 a 3.“

    6

    Článok 19 ods. 1 a 4 nariadenia č. 561/2006 uvádza:

    „1.   Členské štáty ustanovia predpisy o sankciách vzťahujúcich sa na porušenie tohto nariadenia a nariadenia (EHS) č. 3821/85 a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané, odrádzajúce a nediskriminačné. …

    4.   Členské štáty zabezpečia, aby bol v platnosti systém primeraných sankcií, ktoré môžu zahŕňať aj peňažné sankcie, za porušenie tohto nariadenia alebo nariadenia (EHS) č. 3821/85 zo strany podnikov, pridružených odosielateľov, zasielateľov, organizátorov zájazdov, hlavných dodávateľov, subdodávateľov a agentúr zamestnávajúcich vodičov.“

    7

    Článok 9 ods. 1 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ L 102, s. 35), stanovuje:

    „1.   Členské štáty zavedú systém hodnotenia rizikovosti podnikov na základe počtu a závažnosti akéhokoľvek porušenia nariadení (EHS) č. 3820/85 alebo (EHS) č. 3821/85, ktorého sa konkrétny podnik dopustil. …

    3.   Východiskový zoznam porušení nariadení (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 je stanovený v prílohe III.

    Na účely vydania usmernení o posudzovaní závažnosti porušení nariadení (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 môže Komisia v prípade potreby a v súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2 prispôsobiť prílohu III na účely vytvorenia usmernení o spoločnom súbore porušení predpisov, v rozdelení do kategórií podľa ich závažnosti.

    …“

    Vnútroštátne právo

    8

    Ustanovenie § 20 ods. 1 a 4 zákona č. I z roku 1988 o cestnej doprave (a közúti közlekedésről szóló 1988. évi I. törvény, ďalej len „zákon o doprave“) v znení platnom v čase (Magyar Közlöny 2006/1), keď došlo k porušeniu, uvádza:

    „1.   Pokuta sa uloží osobám, ktoré porušia ustanovenia tohto zákona alebo ustanovenia iných právnych predpisov, a to:

    c)

    ustanovenia týkajúce sa času jazdy, prestávok v práci a doby odpočinku podľa [nariadenia č. 561/2006] tohto zákona, ako aj Európskej dohody o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR), oznámenej zákonom č. IX z roku 2001;

    d)

    ustanovenia týkajúce sa používania záznamového zariadenia a diskov tachografu podľa [nariadenia č. 3821/85] a tohto zákona;

    4.   Osobe, ktorá porušila ustanovenia odseku 1, možno uložiť pokutu vo výške od 50000 do 800000 HUF. Pokutu, ktorú možno uložiť za porušenie jednotlivých ustanovení, upravuje osobitný právny predpis. V prípade, že za porušenie ustanovení uvedených v odseku 1 je zodpovedných viacero osôb, sa stanovená výška pokuty rozdelí podľa jednotlivej zodpovednosti dotknutých osôb.

    …“

    9

    Osobitným právnym predpisom uvedeným v § 20 ods. 4 zákona o doprave a uplatniteľným na skutkové okolnosti vo veci samej je nariadenie vlády č. 57/2007 z 31. marca 2007 o výške pokút, ktoré možno uložiť v prípade porušenia jednotlivých ustanovení týkajúcich sa nákladnej a osobnej dopravy (a közúti árufuvarozáshoz és személyszállításhoz kapcsolódó egyes rendelkezések megsértése esetén kiszabható bírságok összegéről szóló 57/2007. Korm. rendelet, Magyar Közlöny 2007/39, ďalej len „nariadenie vlády č. 57/2007“).

    10

    Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 57/2007:

    „Osobám, ktoré porušili ustanovenia uvedené v § 20 ods. 1 zákona [o doprave], možno v správnom konaní uložiť pokutu stanovenú v paragrafoch 2 až 10.“

    11

    Článok 5 ods. 1 nariadenia vlády č. 57/2007 stanovuje:

    „Osobe, ktorá porušila ustanovenia uvedené v § 20 ods. 1 písm. d) zákona [o doprave], možno uložiť pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č. 4.

    Ak orgán pri kontrole konštatuje, že dokument uvedený v bode 1 má nedostatky, avšak takýto dokument, ktorý bol v čase kontroly platný, bude uvedenému orgánu predložený do ôsmich dní po vykonaní kontroly, možno výšku pokuty stanovenej v danom bode znížiť o 50 %.“

    12

    Uvedená tabuľka v čase skutkových okolností vo veci samej uvádzala:

    č.

    Konanie alebo nedostatky v dokumentácii, za ktoré možno uložiť pokutu

    Právny základ

    Výška pokuty (v HUF)

    3

    Porušenie ustanovení týkajúcich sa používania záznamových listov

    Články 13 až 16 nariadenia č. 3821/85

    100 000

    Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

    13

    Dňa 25. marca 2009 hliadka Colného úradu v Debrecíne (Maďarsko) vykonala v rámci cestnej kontroly na hraničnom priechode Ártánd kontrolu M. Urbána, ktorý viedol nákladné vozidlo s maďarskou štátnou poznávacou značkou z Maďarska do Rumunska, zameranú na jeho záznamové zariadenie a záznamové kotúče. Pri kontrole používania tachografu neboli zistené nijaké nedostatky. Na jednom z pätnástich záznamových kotúčov, ktoré M. Urbán predložil, však nebol uvedený údaj o počte kilometrov na konci cesty.

    14

    Colný orgán preto rozhodnutím z 25. marca 2009 M. Urbánovi uložil v správnom konaní najprv pokutu vo výške 100000 HUF (čo v uvedenom čase zodpovedalo sume 332 eur) za porušenie ustanovení týkajúcich sa používania záznamových listov.

    15

    Proti tomuto rozhodnutiu podal M. Urbán v správnom konaní odvolanie so zámerom dosiahnuť zrušenie alebo zníženie výšky uloženej pokuty s tvrdením, že uloženie tejto pokuty považuje vzhľadom na vytýkané nedostatky za neprimerané, lebo údaj o počte kilometrov bol uvedený na nákladnom liste.

    16

    Žalovaný vo veci samej ako druhostupňový orgán 12. mája 2009 uvedené odvolanie zamietol, pričom konštatoval, že prvostupňový orgán správne uplatnil § 5 ods. 1 nariadenia vlády č. 57/2007 a tabuľku č. 4 položku 3 uvedenú v tomto ustanovení, ktorá uvádza predmet porušenia a príslušnú výšku pokuty, ktorú majú colné orgány uložiť.

    17

    M. Urbán podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Hajdú-Bihar Megyei Bíróság (Hajducko-bihársky župný súd) s cieľom dosiahnuť jeho zrušenie. Opierajúc sa o tvrdenia, ktoré uviedol vo svojom odvolaní v správnom konaní, tvrdil, že skutočnosť, že záznamový list záznamového zariadenia neobsahoval údaj o konečnom počte kilometrov na konci poslednej jazdy, neznamená, že by ho bolo možné zneužiť, pretože tento údaj je uvedený na nákladnom liste. Chýbajúcu informáciu na záznamovom liste bolo teda možné presne overiť na základe informácií uvedených na tomto liste.

    18

    Za týchto podmienok Hajdú-Bihar Megyei Bíróság, keďže nadobudol pochybnosť o primeranosti systému sankcií stanoveného nariadením vlády č. 57/2007 so zreteľom na cieľ stanovený nariadeniami č. 3821/85 a 561/2006, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

    „1.

    Je v súlade s požiadavkou primeranosti uvedenou v článku 19 ods. 1 a 4 nariadenia [č. 561/2006] taký systém sankcií, ktorý za akékoľvek porušenie ustanovení článkov 13 až 16 nariadenia [č. 3821/85] záväzne stanovuje uloženie paušálnej pokuty vo výške 100000 HUF?

    2.

    Je v súlade s požiadavkou primeranosti taký systém sankcií, ktorý nerozlišuje výšku pokuty podľa závažnosti porušenia právneho predpisu?

    3.

    Je v súlade s požiadavkou primeranosti taký systém sankcií, ktorý nepripúšťa zohľadnenie poľahčujúcich okolností v prospech osoby, ktorá porušila právny predpis?

    4.

    Je v súlade s požiadavkou primeranosti taký systém sankcií, ktorý nezohľadňuje osobnú situáciu osoby, ktorá porušila právny predpis?“

    O prejudiciálnych otázkach

    O prvej a druhej otázke

    19

    Vnútroštátny súd sa svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa má požiadavka primeranosti stanovená v článku 19 ods. 1 a 4 nariadenia č. 561/2006 vykladať v tom zmysle, že jej odporuje taký systém sankcií, aký zaviedlo nariadenie vlády č. 57/2007, ktoré stanovuje uloženie paušálnej pokuty za akékoľvek porušenie pravidiel týkajúcich sa používania záznamových listov stanovených v článkoch 13 až 16 nariadenia č. 3821/85, a to bez ohľadu na závažnosť porušenia.

    20

    Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa odôvodnenia č. 27 nariadenia č. 561/2006 je v záujme jednoznačného a účinného zabezpečenia dodržiavania predpisov žiaduce, aby boli zabezpečené jednotné ustanovenia o zodpovednosti dopravných podnikov a vodičov za porušenie tohto nariadenia, pričom táto zodpovednosť môže v jednotlivých členských štátoch viesť k trestným, občianskym alebo správnym sankciám.

    21

    V tejto súvislosti článok 19 ods. 1 uvedeného nariadenia ukladá členským štátom povinnosť stanoviť „predpisy o sankciách vzťahujúcich sa na porušenie tohto nariadenia a nariadenia č. 3821/85[, ktoré]... musia byť účinné, primerané, odrádzajúce a nediskriminačné“.

    22

    Treba však konštatovať, že uvedené nariadenie, pokiaľ ide o stanovenie uvedených vnútroštátnych sankcií, neodkazuje na osobitnejšie predpisy a nestanovuje nijaké kritérium na posúdenie primeranosti týchto sankcií.

    23

    Podľa ustálenej judikatúry pritom pri neexistencii zosúladenia právnej úpravy Únie v oblasti sankcií uplatniteľných v prípade nedodržania podmienok stanovených systémom zavedeným touto právnou úpravou majú členské štáty právomoc zvoliť si sankcie, ktoré sú podľa nich najvhodnejšie. Napriek tomu sú pri výkone svojich právomocí povinné dodržiavať právo Únie a jeho všeobecné zásady, a teda aj zásadu proporcionality (pozri najmä rozsudky z 12. júla 2001, Louloudakis, C-262/99, Zb. s. I-5547, bod 67, a z 29. júla 2010, Profaktor Kulesza, Frankowski, Jóźwiak, Orłowski, C-188/09, Zb. s. I-7639, bod 29).

    24

    V tomto prípade donucovacie opatrenia, ktoré umožňuje dotknutá vnútroštátna právna úprava vo veci samej, teda nemôžu ísť nad rámec toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných touto právnou úpravou, pričom ak existuje možnosť rozhodnúť sa medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné sa prikloniť k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené nevýhody nesmú byť neprimerané sledovaným cieľom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2010, ERG a i., C-379/08 a C-380/08, Zb. s. I-2007, bod 86).

    25

    V rámci nariadení č. 3821/85 a 561/2006 sú týmito cieľmi jednak zlepšenie pracovných podmienok vodičov, na ktorých sa tieto nariadenia uplatňujú, ako aj vo všeobecnosti zvýšenie bezpečnosti na cestách a jednak stanovenie jednotných pravidiel o časoch jazdy a dobách odpočinku vodičov, ako aj ich kontrole.

    26

    Na tieto účely uvedené nariadenia stanovujú súbor opatrení, najmä jednotné pravidlá o časoch jazdy a dobách odpočinku vodičov, ako aj ich kontrole, ktorých dodržiavanie zabezpečujú členské štáty uplatnením systému sankcií za akékoľvek porušenie týchto nariadení.

    27

    S prihliadnutím na tieto zásady je potrebné odpovedať na prvú a druhú otázku, tak ako sú preformulované v bode 19 tohto rozsudku.

    28

    V prejednávanej veci treba uviesť, že § 20 ods. 4 zákona o doprave ukladá osobe, ktorá poruší ustanovenia nariadení č. 3821/85 a 561/2006, pokutu vo výške od 50000 do 800000 HUF. Treba tiež spresniť, že toto ustanovenie zveruje príslušným orgánom právomoc stanoviť výšku pokuty podľa povahy a závažnosti porušenia.

    29

    Nariadenie vlády č. 57/2007 však v § 5 ods. 1 stanovuje paušálnu pokutu vo výške 100000 HUF za akékoľvek porušenie predpisov týkajúcich sa používania záznamových listov stanovených v článkoch 13 až 16 nariadenia č. 3821/85 bez ohľadu na povahu a závažnosť jednotlivých dotknutých porušení.

    30

    Hoci sa teda môže zdať, že určitý systém, ako ten vo veci samej, je vhodný na dosiahnutie cieľov uvedených v nariadeniach č. 3821/85 a 561/2006, treba konštatovať, že ide nad rámec toho, čo je potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných týmito nariadeniami.

    31

    Je nesporné, že z článku 15 ods. 5 nariadenia č. 3821/85 vyplýva, že vodič vozidla je povinný na záznamovom liste uviesť údaje počítadla kilometrov „na konci poslednej cesty zaznamenanej na liste“.

    32

    Neuvedenie tohto údaja treba však na rozdiel od toho, čo tvrdí Maďarsko, považovať za menej závažné porušenie.

    33

    Ako totiž správne tvrdí Komisia, jednotlivé porušenia nariadení č. 3821/85 a 561/2006 nepredstavujú rovnakú mieru závažnosti. Porušenia, ktoré môžu brániť účinnej kontrole pracovných podmienok vodičov a dodržiavania bezpečnosti na cestách, nemožno zaradiť do tej istej kategórie, akou je kategória menej závažných porušení, ktoré, hoci by išlo o porušenie ustanovení predmetných nariadení, nebránia tomu, aby dodržiavanie povinností stanovených dotknutou právnou úpravou Únie podliehalo kontrole.

    34

    V tomto ohľade, ako to tvrdí aj Komisia, porušenie článku 15 ods. 7 nariadenia č. 3821/85, ktorý stanovuje, že „kedykoľvek o to oprávnený inšpektor požiada, musí vodič predložiť záznamové listy za prebiehajúci týždeň a v každom prípade za posledný deň predošlého týždňa, v ktorom jazdil“, je závažnejším porušením než porušenie článku 15 ods. 1 tohto nariadenia, podľa ktorého vodiči nesmú používať špinavé alebo poškodené záznamové listy a musia ich vhodne chrániť.

    35

    Analogicky možno konštatovať, že skutočnosť, že vodič vozidla na záznamovom liste neuviedol údaje počítadla kilometrov na konci poslednej cesty, má so zreteľom na povinnosti vymedzené v tomto článku 15 minimálny vplyv na bezpečnosť na cestách, či dokonca na ňu vplyv vôbec nemá.

    36

    Toto konštatovanie potvrdzuje skutočnosť, že Komisia na základe článku 9 ods. 3 smernice 2006/22 prijala smernicu 2009/5/ES z 30. januára 2009, ktorou sa mení a dopĺňa príloha III k smernici 2006/22 (Ú. v. EÚ L 29, s. 45), ktorá obsahuje usmernenia o spoločnom súbore porušení nariadení č. 3821/85 a 561/2006, ktoré sú rozdelené do kategórií podľa závažnosti.

    37

    Hoci je nesporné, že zámer vymedziť mieru závažnosti jednotlivých porušení ustanovení nariadení č. 3821/85 a 561/2006 bol následne spresnený smernicami 2006/22 a 2009/5, ktoré sa na spor vo veci samej neuplatňujú, treba konštatovať, že tento zámer prinajmenšom implicitne vyplýval už z nariadenia č. 561/2006. Pokiaľ ide totiž o sankcie, odôvodnenie č. 26 tohto nariadenia uvádza „spoločný súbor opatrení, ktoré majú členské štáty k dispozícii“.

    38

    Navyše táto príloha III, ktorá rozlišuje kategórie porušení nariadenia č. 561/2006 od kategórií porušení nariadenia č. 3821/85, uvádza pre každý druh povinnosti ich právny základ, typ porušenia a jeho mieru závažnosti. Tieto kategórie sú rozdelené na tri miery závažnosti, a to na „veľmi závažné porušenie“, „závažné porušenie“ a „menej závažné porušenie“.

    39

    Čo sa týka porušení nariadenia č. 3821/85, uvedená príloha v prípade povinností v súvislosti s vypĺňaním informácií, ktorých právnym základom je článok 15 ods. 5 nariadenia č. 3821/85, stanovuje porušenie s názvom „na záznamovom liste chýbajú údaje počítadla kilometrov (na konci poslednej cesty)“. Toto porušenie predstavuje „menej závažné porušenie“.

    40

    Okrem toho napriek skutočnosti, že členské štáty musia stanoviť sankcie v prípade neuvedenia údaja o počte kilometrov na konci cesty, treba konštatovať, že tento údaj nie je nevyhnutný na účely riadnej kontroly dodržiavania pravidiel týkajúcich sa času jazdy a doby odpočinku. Ani akékoľvek neuvedenie tohto údaja neohrozuje bezpečnosť na cestách v takej miere ako porušenie iných ustanovení v kategórii porušení týkajúcich sa „vypĺňania informácií“.

    41

    Uloženie paušálnej pokuty za akékoľvek porušenie predpisov týkajúcich sa používania záznamových listov bez úpravy výšky uvedenej pokuty z hľadiska závažnosti porušenia sa so zreteľom na ciele, ktoré sleduje právna úprava Únie, preto javí ako neprimerané.

    42

    Okrem toho treba uviesť, že maďarský zákonodarca 29. júla 2009 prijal nariadenie vlády č. 156/2009, ktoré sa na spor vo veci samej neuplatňuje, ktorým sa s účinnosťou od 1. augusta 2009 zrušuje nariadenie vlády č. 57/2007.

    43

    Nový systém sankcií zavedený týmto nariadením vlády už stanovuje úpravu výšky pokuty podľa závažnosti porušení v článkoch 13 až 16 nariadenia č. 3821/85. Pokiaľ ide o analogické porušenia k predmetným porušeniam vo veci samej, uvedené nariadenie vlády stanovuje pokutu, ktorá sa má uložiť, vo výške 30000 HUF a kvalifikuje toto porušenie ako „menej závažné porušenie“.

    44

    Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú a druhú položenú otázku odpovedať tak, že požiadavka primeranosti uvedená v článku 19 ods. 1 a 4 nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje taký systém sankcií, aký zaviedlo nariadenie vlády č. 57/2007, ktorý bez ohľadu na závažnosť porušenia stanovuje uloženie paušálnej pokuty za akékoľvek porušenie pravidiel týkajúcich sa používania záznamových listov stanovených v článkoch 13 až 16 nariadenia č. 3821/85.

    O tretej a štvrtej otázke

    45

    Vnútroštátny súd sa svojou treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa má požiadavka primeranosti uvedená v článku 19 ods. 1 a 4 nariadenia č. 561/2006 vykladať v tom zmysle, že jej odporuje jednak systém sankcií ako vo veci samej, ktorý v prípade osôb, ktoré sa dopustili porušenia, zavádza objektívnu zodpovednosť, a jednak rozsah sankcie stanovený týmto systémom.

    46

    Na úvod treba pripomenúť, že zo spisu vyplýva, že vnútroštátne orgány poverené uplatňovaním § 5 ods. 1 nariadenia vlády č. 57/2007 nemajú nijakú možnosť odkloniť sa od výšky paušálnej pokuty stanovenej podľa konkrétnych okolností tohto prípadu, a teda ju týmto okolnostiam prispôsobiť.

    47

    Po prvé, pokiaľ ide o zlučiteľnosť zavedenia objektívnej zodpovednosti so zásadou proporcionality, treba konštatovať, že Súdny dvor už rozhodol, že systém, ktorý zavádza sankcie za porušenie nariadenia, najmä v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, sám osebe nie je nezlučiteľný s právom Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 1990, Hansen, C-326/88, Zb. s. I-2911, body 14 až 19, ako aj z 2. októbra 1991, Vandevenne a i., C-7/90, Zb. s. I-4371, body 16 a 17; pozri analogicky, pokiaľ ide o ostatné oblasti, rozsudok z 27. februára 1997, Ebony Maritime a Loten Navigation, C-177/95, Zb. s. I-1111, bod 36).

    48

    Podľa Súdneho dvora zavedenie systému objektívnej zodpovednosti totiž nie je neprimerané sledovaným cieľom, pretože tento systém svojou povahou podnecuje dotknuté osoby k dodržiavaniu ustanovení určitého nariadenia a sledované ciele predstavujú všeobecný záujem, na základe ktorého možno odôvodniť zavedenie tohto systému (pozri v tomto zmysle rozsudok Hansen, už citovaný, bod 19).

    49

    S prihliadnutím na túto judikatúru treba ďalej pripomenúť, že nariadenie č. 3821/85 ukladá najmä vodičom zodpovednosť za plnenie si povinností týkajúcich sa záznamového zariadenia. Ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa používania záznamových listov presne vymedzujú spôsob, akým musia vodiči zaznamenať potrebné údaje, ako sú údaje počítadla kilometrov. Podľa článku 15 ods. 5 písm. d) druhej zarážky uvedeného nariadenia musí byť počet kilometrov na konci jazdy povinne uvedený na záznamovom liste.

    50

    Podľa maďarskej právnej úpravy dochádza k porušeniu tohto ustanovenia v okamihu, keď údaj počítadla kilometrov zodpovedajúci stavu na konci poslednej cesty nie je uvedený na záznamovom liste. Na to, aby nedošlo k porušeniu, si vodič musí splniť povinnosti, ktoré vymedzuje nariadenie č. 3821/85.

    51

    Vzhľadom jednak na skutočnosť, že uvedený systém objektívnej zodpovednosti svojou povahou podnecuje vodičov k dodržiavaniu ustanovení nariadenia č. 3821/85, a jednak, že bezpečnosť na cestách a zlepšenie sociálnych podmienok vodičov predstavujú všeobecný záujem, zavedenie systému objektívnej zodpovednosti maďarskou právnou úpravou možno odôvodniť.

    52

    Stanovenie systému objektívnej zodpovednosti, o aký ide vo veci samej, ktorý zavádza sankcie za porušenie uvedeného nariadenia, samo osebe nie je nezlučiteľné s právom Únie.

    53

    Po druhé, pokiaľ ide o rozsah pokuty stanovený dotknutým systémom sankcií vo veci samej, treba pripomenúť judikatúru citovanú v bodoch 23 a 24 tohto rozsudku, podľa ktorej členské štáty majú právomoc zvoliť si sankcie, ktoré sú podľa nich najvhodnejšie. Členské štáty však musia pri výkone svojich právomocí dodržiavať právo Únie a jeho všeobecné zásady a tým aj zásadu proporcionality. Donucovacie opatrenia teda nemôžu ísť najmä nad rámec toho, čo je potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou, a okrem toho nemôžu byť neprimerané týmto cieľom.

    54

    V tejto súvislosti je pritom potrebné zdôrazniť, že zásada proporcionality ukladá členským štátom povinnosť, nielen pokiaľ ide o vymedzenie podstatných znakov porušenia a vymedzenie pravidiel týkajúcich sa rozsahu pokút, ale aj pokiaľ ide o posúdenie skutočností, ktoré možno zohľadniť pri stanovení pokuty.

    55

    Vzhľadom na toto spresnenie treba konštatovať, že povinnosť vnútroštátnych orgánov poverených ukladaním sankcií v prípade porušení nariadení č. 3821/85 a 561/2006 uložiť paušálnu pokutu vo výške 100000 HUF bez zohľadnenia konkrétnych skutočností prejednávanej veci, prípadne bez zníženia výšky tejto pokuty, nespĺňa podmienky požadované judikatúrou citovanou v bodoch 23 a 24 tohto rozsudku.

    56

    Maďarský systém sankcií sa preto javí ako neprimeraný najmä v takom prípade, o aký ide vo veci samej, kde z pätnástich kontrolovaných kotúčov len na jednom chýbal záznam, čiže na ňom nebol uvedený počet kilometrov na konci cesty. Navyše zo spisu predloženému Súdnemu dvoru vyplýva, že v prípade neuvedenia daného záznamu vo veci samej nemôže ísť o zneužitie práva, pretože údaj chýbajúci na záznamovom liste bol naopak uvedený na nákladnom liste.

    57

    Na jednej strane, pokiaľ ide o podmienku, podľa ktorej donucovacie opatrenie nesmie ísť nad rámec toho, čo je potrebné na uskutočnenie cieľov legitímne sledovaných dotknutou právnou úpravou vo veci samej, totiž treba konštatovať, že príslušné vnútroštátne orgány môžu dosiahnuť sledované ciele aj menej obmedzujúcimi opatreniami, pretože porušenie, ku ktorému došlo, nemá v skutočnosti vplyv na ciele súvisiace s bezpečnosťou na cestách a so zlepšením pracovných podmienok vodičov, ktoré sledujú nariadenia č. 3821/85 a 561/2006.

    58

    Na druhej strane, pokiaľ ide o podmienku, podľa ktorej donucovacie opatrenie nesmie byť neprimerané uvedeným cieľom, je potrebné konštatovať, ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, že výška uvedenej pokuty zodpovedá takmer priemernej mesačnej mzde pracovníka v zamestnaneckom pomere v Maďarsku. Rozsah sankcie sa preto vo veci samej javí ako neprimeraný porušeniu, ku ktorému došlo.

    59

    Vzhľadom na vyššie uvedené treba na tretiu a štvrtú položenú otázku odpovedať tak, že požiadavka primeranosti uvedená v článku 19 ods. 1 a 4 nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že jej neodporuje systém sankcií, akým je systém stanovený nariadením vlády č. 57/2007, ktorý zavádza objektívnu zodpovednosť. Táto požiadavka sa však musí vykladať tak, že jej odporuje rozsah sankcie stanovený týmto systémom.

    O trovách

    60

    Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

     

    Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

     

    1.

    Požiadavka primeranosti uvedená v článku 19 ods. 1 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85, sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje taký systém sankcií, aký zaviedlo nariadenie vlády č. 57/2007 z 31. marca 2007 o výške pokút, ktoré možno uložiť v prípade porušenia jednotlivých ustanovení týkajúcich sa nákladnej a osobnej dopravy (a közúti árufuvarozáshoz és személyszállításhoz kapcsolódó egyes rendelkezések megsértése esetén kiszabható bírságok összegéről szóló 57/2007. Korm. rendelet), ktorý bez ohľadu na závažnosť porušenia stanovuje uloženie paušálnej pokuty za akékoľvek porušenie pravidiel týkajúcich sa používania záznamových listov stanovených v článkoch 13 až 16 nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave, zmeneného a doplneného nariadením č. 561/2006.

     

    2.

    Požiadavka primeranosti uvedená v článku 19 ods. 1 a 4 nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že jej neodporuje systém sankcií, akým je systém stanovený nariadením vlády č. 57/2007 z 31. marca 2007 o výške pokút, ktoré možno uložiť v prípade porušenia jednotlivých ustanovení týkajúcich sa nákladnej a osobnej dopravy, ktorý zavádza objektívnu zodpovednosť. Táto požiadavka sa však musí vykladať tak, že jej odporuje rozsah sankcie stanovený týmto systémom.

     

    Podpisy


    ( *1 ) Jazyk konania: maďarčina.

    Top