Žaloba podaná 8. júla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Maďarská republika

(Vec C-253/09)

2009/C 233/10

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: R. Lyal a K. Ritzné Talabér, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Maďarská republika

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom tejto žaloby je maďarská daňová úprava, podľa ktorej pri určení základu dane splatnej v okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu nachádzajúceho sa v tuzemsku je prípustné odpočítať si od hodnoty nadobudnutého bytu cenu predaného bytu len vtedy, keď sa predaný byt nachádza v tuzemsku.

Toto ustanovenie je v rozpore so slobodným pohybom osôb a so slobodou usadiť sa upravenými v článkoch 18 ES, 39 ES a 43 ES a v článkoch 28 a 31 Dohody o EHP.

Cieľom uvedených ustanovení práva Spoločenstva je uľahčiť občanom členských štátov Spoločenstva výkon akejkoľvek zárobkovej činnosti kdekoľvek v Spoločenstve a zároveň zakázať akékoľvek ustanovenia, v dôsledku ktorých by sa občania niektorého členského štátu Spoločenstva, ktorí chcú využiť svoje právo na slobodný pohyb a vykonávať hospodársku činnosť na území iného členského štátu, mohli dostať do menej priaznivého postavenia. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ustanovenia, ktoré bránia alebo odrádzajú občana členského štátu, aby opustil štát svojho pôvodu s cieľom využitia svojho práva na slobodný pohyb, sú prekážkou uvedenej slobody aj v prípade, že sa uplatňujú bez ohľadu na štátne občianstvo príslušnej osoby.

Napadnutú maďarskú daňovú úpravu možno bezpochyby považovať za opatrenie takéhoto druhu. Následkom vylúčenia z uvedenej daňovej výhody pociťujú cudzinci a maďarskí občania, ktorí využívajúc svoju slobodu pohybu žili určitú dobu v inom členskom štáte a tam si kúpili byt, menší záujem o kúpu bytu v Maďarsku než tí, ktorí žijú v Maďarsku a kúpia si nový byt namiesto bytu, ktorý už vlastnia na území tohto štátu. Maďarské právne predpisy týmto spôsobom jasne môžu odradzovať občanov iných členských štátov od usadenia sa v Maďarsku. Podľa názoru Komisie tie osoby, ktoré už zaplatili pri kúpe bytu podobnú daň v štáte, v ktorom predtým bývali, sú v rovnakej situácii ako osoby, ktoré si svoj byt kúpili predtým v Maďarsku. Preto by sa malo s takýmito osobami zaobchádzať rovnako. Keďže maďarské právne predpisy stavajú osoby kupujúce si byt ako náhradu za byt v inom členskom štáte do menej priaznivej situácie než v ktorej sú osoby kupujúce si byt v tuzemsku, ktoré už predtým v tuzemsku byt vlastnili, zaobchádzajú teda rozdielne s objektívne rovnakými situáciami, a sú preto diskriminačné.

Jediný argument, ktorý vláda Maďarskej republiky predložila, nemôže takéto porušenie práva odôvodniť.

Po prvé, pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nevyhnutnosti zabezpečiť koherentnosť daňového systému, je potrebné konštatovať, že v danom prípade nemožno zistiť priamu súvislosť medzi príslušnou daňovou výhodou a vyrovnaním tejto výhody prostredníctvom stanoveného zdanenia, ktorá je však potrebná na to, aby argumentácia o nevyhnutnosti zabezpečiť koherentnosť daňového systému mohla odôvodňovať obmedzenia výkonu základných slobôd. Z hospodárskeho hľadiska neexistuje žiadna priama súvislosť medzi nadobudnutím druhého bytu a povinnosťou zaplatiť daň a medzi kúpou prvého bytu a vtedy zaplatenou daňou, súvislosť medzi týmito skutočnosťami vytvoril len maďarský zákonodarca.

Konečne, pokiaľ ide o argument maďarskej vlády, že zohľadnenie nehnuteľnosti predanej v inom členskom štáte a dane zaplatenej v dobe jej kúpy a zabránenie prípadnému zneužitiu, ku ktorému pri tom mohlo dôjsť, by spôsobovalo vážne administratívne problémy, Komisia tvrdí, že potenciálne administratívne problémy nemôžu v žiadnom prípade odôvodniť porušenie základných slobôd zaručených právom Spoločenstva. Maďarská republika má určite možnosť stanoviť určité požiadavky v záujme zaobstarania potrebných informácií, avšak tieto požiadavky nesmú byť neprimerané k sledovanému cieľu.