UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)

z 9. septembra 2008

Vec T‑143/08

Luigi Marcuccio

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Sociálne zabezpečenie – Zamietnutie žiadosti o náhradu určitých liečebných nákladov žalobcu vo výške 100 %“

Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je najmä návrh na zrušenie rozhodnutí Úradu pre plnenie nárokov spoločného systému zdravotného poistenia Európskych spoločenstiev, ktorými sa na zamieta jednak úhrada niektorých liečebných nákladov žalobcu vo výške 100 % a jednak náhrada nákladov na lekárske vyšetrenie v súlade s pravidlami pre lekárske konzultácie s poprednými odborníkmi, ako aj návrh na zaviazanie Komisie na zaplatenie určitých súm liečebných nákladov

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako neprípustná. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Nemocenské poistenie – Náklady súvisiace s chorobou – Ťažká choroba – Náhrada nákladov vo výške 100 % – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 72 ods. 1; pravidlá pre zdravotné poistenie, článok 28, a príloha I bod IV)

Pre náhradu liečebných nákladov podľa článku 72 ods. 1 služobného poriadku vo výške 100 % je potrebné, aby dotknutá choroba bola považovaná za jednu z chorôb taxatívne menovaných v danom článku alebo aby ju menovací orgán uznal za rovnako vážnu, ako choroby uvedené v uvedenom ustanovení. Je zrejmé, že na tieto účely musí dotknutá osoba uviesť, o akú chorobu ide a predložiť podporné dokumenty. V tejto súvislosti, jednak v súlade s článkom 28 Spoločných pravidiel pre zdravotné poistenie úradníkov Európskych spoločenstiev musia byť k žiadostiam o náhradu nákladov priložené originály podporných dokumentov a jednak podľa bodu IV prílohy I uvedených predpisov musí byť k žiadostiam o uznanie choroby za rovnako vážnu ako štyri choroby uvedené v článku 72 ods. 1 služobného poriadku priložená správa ošetrujúceho lekára dotknutého úradníka.

Ak žiadosť neobsahuje žiadne nové dôkazy, ktoré by mohli odôvodniť náhradu liečebných nákladov dotknutého úradníka vo výške 100 %, nereagovanie administratívy na túto žiadosť nijako nemení jeho právne postavenie vyplývajúce z predchádzajúceho implicitného zamietnutia žiadosti, ktorou už administratíve predložil predmetnú požiadavku, a nepredstavuje teda akt spôsobujúci ujmu v zmysle článkov 90 a 91 služobného poriadku.

(pozri body 37, 39 a 41)