Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62007FJ0090

    Rozsudok Súdu pre verejnú službu (druhá komora) z 13. novembra 2008.
    Amadou Traore proti Európskej komisii.
    Vec F-90/07.

    Zbierka rozhodnutí – Verejná služba 2008 I-A-1-00373; II-A-1-02033

    ECLI identifier: ECLI:EU:F:2008:142

    ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

    z 13. novembra 2008

    Vec F‑90/07

    Amadou Traore

    proti

    Komisii Európskych spoločenstiev

    „Verejná služba – Úradníci – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Zamietnutie kandidatúry žalobcu – Zmena miesta pridelenia – Záujem služby“

    Predmet: Žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE, ktorou A. Traore po prvé navrhuje zrušiť rozhodnutie riaditeľa vonkajšej služby generálneho riaditeľstva „Vonkajšie vzťahy“ Komisie z 19. januára 2007, ktorým sa zamietla jeho kandidatúra na miesto dočasného chargé d’affaires delegácie Komisie v Togu, po druhé rozhodnutie riaditeľa riaditeľstva zdrojov Úradu pre spoluprácu EuropeAid z 12. decembra 2006, ktorým sa zamieta jeho kandidatúra na miesto operačného vedúceho delegácie Komisie v Tanzánii a, po tretie rozhodnutia týkajúce sa vymenovania pánov M. a S. na tieto uvedené miesta, ako aj zaviazať Komisiu na náhradu škody vo výške 3 500 eur za údajne spôsobenú nemajetkovú a majetkovú ujmu

    Rozhodnutie: Rozhodnutie riaditeľa zdrojov Úradu pre spoluprácu EuropeAid Komisie z 12. decembra 2006 o zamietnutí kandidatúry žalobcu na miesto operačného vedúceho delegácie Komisie v Tanzánii a rozhodnutie o vymenovaní pána S. na uvedené miesto sa zrušujú. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Žalobca znáša polovicu svojich vlastných trov konania. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania, ktoré vynaložil žalobca.

    Abstrakt

    1.      Úradníci – Voľné pracovné miesto – Upustenie menovacieho orgánu od konania na obsadenie pracovného miesta prehláseného za voľné v prospech preloženia úradníka s jeho pracovným miestom

    (Služobný poriadok úradníkov, články 4 a 29)

    2.      Úradníci – Organizácia služieb –Určenie úrovne pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť

    (Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1; príloha I oddiel A)

    3.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého nezákonného aktu – Primerané odškodnenie nemajetkovej ujmy

    (Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

    1.      Napriek tomu, že menovací orgán disponuje v tejto súvislosti širokou mierou voľnej úvahy, môže upustiť od konania na obsadenie pracovného miesta prehláseného za voľné a prijať opatrenie spočívajúce v preložení úradníka s jeho pracovným miestom, ktoré nepodlieha ustanoveniam článkov 4 a 29 služobného poriadku iba v prípade, že sú dané objektívne dôvody týkajúce sa záujmu služby, ktoré musí vysvetliť.

    (pozri body 49 a 50)

    Odkaz:

    Súdny dvor: 9. februára 1984, Kohler/Dvor audítorov, 316/82 a 40/83, Zb. s. 641, bod 22

    Súd prvého stupňa: 6. júla 1993, Rasmussen/Komisia, T‑32/92, Zb. s. II‑765, bod 37; 27. novembra 2003, Bories a i./Komisia, T‑331/00 a T‑115/01, Zb. VS s. I‑A‑309, II‑1479, body 150 až 153

    2.      S výnimkou funkcie vedúceho sekcie, pre ktorú služobný poriadok vo svojej prílohe I oddiele A stanovuje osobitné pravidlá pre určenie úrovne obsadzovaného pracovného miesta, zo všeobecných právnych zásad, ktorými sa riadi organizácia verejnej služby Spoločenstva, vyplýva, že sa úroveň obsadzovaného pracovného miesta má určiť s prihliadnutím na dôležitosť úloh udelených predmetnej funkcii a výlučne vzhľadom na záujem služby. Článok 7 ods. 1 služobného poriadku výslovne stanovuje túto poslednú požiadavku.

    (pozri bod 83)

    Odkaz:

    Súd prvého stupňa: 17. mája 1995, Kratz/Komisia, T‑10/94, Zb. s. II‑1455, body 56 až 60; 16. októbra 1996, Capitanio/Komisia, T‑36/94, Zb. VS s. I‑A‑449, II‑1279, bod 57; 16. októbra 1996, Benecos/Komisia, T‑37/94, Zb. VS s. I‑A‑461, II‑1301, bod 56; 19. februára 1998, Campogrande/Komisia, T‑3/97, Zb. VS s. I‑A‑89, II‑215, bod 30

    Súd pre verejnú službu: 14. decembra 2006, Economidis/Komisia, F‑122/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑179, II‑A‑1‑725

    3.       Okrem výnimočných prípadov, je zrušenie napadnutého rozhodnutia samo osebe primeraným a v zásade dostatočným odškodnením za nemajetkovú ujmu, ktorá bola úradníkovi spôsobená.

    (pozri bod 114)

    Odkaz:

    Súd prvého stupňa: 27. februára 1992, Plug/Komisia, T‑165/89, Zb. s. II‑367, bod 118; 28. septembra 1999, Hautem/EIB, T‑140/97, Zb. VS s. I‑A‑171, II‑897, bod 82; 11. septembra 2002, Willeme/Komisia, T‑89/01, Zb. VS s. I‑A‑153, II‑803, bod 97

    Top