ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)

z 15. júla 2004

Vec T-384/02

Fernando Valenzuela Marzo

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Úradníci – Odmena – Príspevok na usídlenie – Článok 9 ods. 3 prílohy VII služobného poriadku – Lehota jeden rok“

Úplné znenie vo francúzštine  II - 0000

Predmet:         Žaloba, ktorej predmetom je po prvé, návrh na zrušenie rozhodnutí Komisie zo 16. novembra 2001 a z 13. februára 2002, ktorými bola žalobcovi zamietnutá druhá polovica príspevku na usídlenie z dôvodu, že k usídleniu sa jeho rodiny v mieste jeho pôsobenia nedošlo v lehote jedného roka od jeho nástupu do služobného pomeru, ktorá je stanovená v služobnom poriadku, a po druhé, návrh, aby bolo Komisii uložené uhradiť mu druhú polovicu príspevku na usídlenie zvýšenú o úroky vo výške 8 % ročne.

Rozhodnutie:         Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.     Úradníci ─ Žaloba ─ Akt spôsobujúci ujmu ─ Pojem ─ Jednoznačne potvrdzujúci akt ─ Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1)

2.     Úradníci ─ Žaloba ─ Akt spôsobujúci ujmu ─ Rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti ─ Jednoznačné zamietnutie ─ Potvrdzujúci akt ─ Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1)

3.     Úradníci ─ Náhrada výdavkov ─ Príspevok na usídlenie ─ Podmienky poskytnutia ─ Skutočná zmena zvyčajného bydliska ─ Zmena bydliska rodiny úradníka ─ Pojem zvyčajného bydliska ─ Dôkazné bremeno úradníka o skutočnom usídlení sa

(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 5 ods. 1 a 4, a článok 9 ods. 3)

4.     Úradníci ─ Žaloba ─ Posúdenie zákonnosti napadnutého aktu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam a k existujúcemu právu v okamihu jeho prijatia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

5.     Úradníci ─ Náhrada výdavkov ─ Príspevok na usídlenie ─ Podmienky poskytnutia ─ Úradníci starajúci sa o rodinu ─ Usídlenie sa rodiny úradníka v mieste pôsobenia ─ Lehota jeden rok nasledujúca po uplynutí skúšobnej doby ─ Predĺženie pre úradníkov, na ktorých sa nevzťahuje skúšobná doba ─ Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 5 ods. 1 a 4, a článok 9 ods. 3)

1.     Rozhodnutie je jednoznačne potvrdzujúcim aktom, ktorým sa len potvrdzuje skoršie rozhodnutie, a nie je teda aktom spôsobujúcim ujmu v zmysle článku 91 ods. 1 služobného poriadku, ak neobsahuje žiadny nový prvok v porovnaní so skorším aktom a nepredchádzalo mu opätovné preskúmanie situácie osoby, ktorej bol akt určený.

(pozri bod 32)

Odkaz na: rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. septembra 2003, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, T‑321/01, Zb. VS s. II-3225, bod 23

2.     Akékoľvek rozhodnutie zamietajúce sťažnosť, či je implicitné, alebo výslovné, za predpokladu, že je jednoznačné, potvrdzuje akt alebo zdržanie sa, na čo sa sťažovateľ sťažuje, a nepredstavuje samostatne akt, ktorý možno napadnúť. Iba za predpokladu, že toto rozhodnutie čiastočne alebo v celku vyhovie sťažnosti dotknutej osoby, predstavuje samo osebe akt, ktorý môže byť predmetom žaloby.

(pozri bod 36)

Odkaz na: rozsudok Súdneho dvora zo 16. júna 1988, Progoulis/Komisia, 371/87, Zb. s. 3081, bod 17; rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. júna 1997, H/Komisia, T‑196/95, Zb. VS s. I-A-133 a II‑403, bod 40

3.     Zvyčajné bydlisko je miesto, kde dotknutá osoba zriadila s úmyslom, že to bude stále miesto, trvalé alebo zvyčajné centrum svojich záujmov, pričom však je potrebné zohľadniť pri určovaní zvyčajného bydliska všetky skutočnosti, ktoré sú charakteristické pre zvyčajné bydlisko. Pojem bydliska, ktorý sa nezakladá na čisto kvantitatívnom údaji o čase strávenom osobou na území jedného alebo iného štátu, však zahŕňa okrem fyzickej prítomnosti na určitom mieste aj úmysel dať tejto skutočnosti kontinuitu vyúsťujúcu do životného zvyku a vytvorenie normálnych sociálnych vzťahov.

Z toho vyplýva, že posúdenie usídlenia sa alebo zmeny zvyčajného bydliska je takou skutočnosťou, ktorú možno preukázať akýmkoľvek primeraným spôsobom. Je teda na úradníkovi, ktorý tvrdí, že má nárok na príspevok na usídlenie vo výške dvoch mesiacov základného platu, aby preukázal buď nevyvrátiteľným dôkazom, alebo celkom prvkov, ktoré predstavujú súbor primeraných jednoznačných a nesporných indícií, že došlo k zmene zvyčajného bydliska jeho rodiny, a to do miesta jeho pôsobenia,  roku, v ktorom bol prijatý do trvalého služobného pomeru.

Vzhľadom na to, že ustanovenia upravujúce právo na finančné plnenia sa majú vykladať úzko, správny orgán môže určiť podmienky vo vzťahu k dôkazu o usídlení sa rodiny úradníka a odmietnuť vyplatenie príspevku na usídlenie, ak má vážne pochybnosti o tom, či k tomuto usídleniu sa v lehote stanovenej služobným poriadkom naozaj došlo.

(pozri body 81 až 83 a 104)

Odkaz na: rozsudok Súdneho dvora z 15. septembra 1994, Magdalena Fernández/Komisia, C‑452/93 P, Zb. s. I‑4295, bod 22; rozsudky Súdu prvého stupňa z 24. apríla 2001, Miranda/Komisia, T‑37/99, Zb. VS s. I‑A‑87 a II‑413, bod 32; z 18. septembra 2003, Lebedef a i./Komisia, T‑221/02, Zb. VS s. I‑A‑211 a II‑1037, bod 38

4.     Zákonnosť napadnutého aktu musí byť posúdená vo vzťahu k skutkovým okolnostiam a existujúcemu právu k dátumu, kedy bol akt prijatý. Ak by mal Súd prvého stupňa skúmať napadnuté akty vo svetle skutkových okolností, ktoré k danému dátumu neexistovali, nahrádzal by inštitúciu, od ktorej pochádza predmetný akt. Súdu prvého stupňa však neprináleží nahrádzať inštitúcie.

(pozri bod 98)

Odkaz na: rozsudky Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7; zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, C‑449/98 P, Zb. s. I‑3875, bod 87; rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. júla 1991, Von Hoessle/Dvor audítorov, T‑19/90, Zb. s. II‑615, bod 30; z 12. decembra 1996, Altmann a i./Komisia, T‑177/94 a T‑377/94, Zb. s. II‑2041, bod 119

5.     Z článku 5 ods. 1 prílohy VII služobného poriadku vyplýva, že príspevok na usídlenie sa vypláca úradníkovi prijatému do trvalého služobného pomeru a že lehota, na ktorú odkazuje odsek 4 tohto ustanovenia, je podľa článku 9 ods. 3 tej istej prílohy jeden rok po uplynutí skúšobnej doby. Jasnosť týchto ustanovení odporuje tomu, aby bola táto lehota predĺžená o dĺžku trvania skúšobnej doby, ktorá sa na úradníka nevzťahovala.

V skutočnosti sa tak úradníkom, na ktorých sa vzťahuje skúšobná doba, ako aj úradníkom, na ktorých sa skúšobná doba nevzťahuje, vypláca druhá polovica príspevku na usídlenie odsúhlaseného úradníkom starajúcim sa o rodinu pri splnení tej istej dočasnej podmienky, teda podmienky, aby k zmene bydliska rodiny došlo roku, ktorý nasleduje po prijatí do trvalého služobného pomeru.

Situácia úradníkov, na ktorých sa nevzťahuje skúšobná doba, je objektívne odlišná z právneho hľadiska, ako aj hľadiska skutkových okolností, od situácie úradníkov, na ktorých sa vzťahuje skúšobná doba, z dôvodu dočasnosti situácie, v ktorej sa nachádzajú iba títo poslední uvedení pred tým, ako dôjde k ich prijatiu do trvalého služobného pomeru. Obidve kategórie týchto úradníkov budú v rovnakej situácii až po uplynutí skúšobnej doby, keď sa skončí dočasnosť situácie úradníkov, na ktorých sa vzťahuje skúšobná doba. V zmysle zásady rovnakého zaobchádzania teda začne pre obidve kategórie týchto úradníkov plynúť zákonná lehota v dĺžke jedného roka od ich prijatia do trvalého služobného pomeru.

(pozri body 119, 120 a 122)