Vec C-486/01 P

Front national

proti

Európskemu parlamentu

„Odvolanie – Vyhlásenie o utvorení skupiny podľa článku 29 ods. 1 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu – Nedostatok politickej príslušnosti – Rozpustenie skupiny TDI so spätným účinkom – Vzájomné odvolanie – Výklad článku 230 štvrtého odseku ES – Pojem rozhodnutia týkajúceho sa ‚bezprostredne a osobne‘ fyzickej alebo právnickej osoby – Neprípustnosť žaloby podanej vnútroštátnou politickou stranou“

Abstrakt rozsudku

Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty týkajúce sa ich bezprostredne a osobne – Priamy dosah – Kritériá – Rozhodnutie Parlamentu o rozpustení politickej skupiny zloženej z poslancov, ktorí sú členmi vnútroštátnej politickej strany – Priamy dosah uvedenej strany – Nedostatok

(Článok 230 štvrtý odsek ES; Rokovací poriadok Európskeho parlamentu, články 29 ods. 1 a 2 a 30)

Podmienka uvedená v článku 230 štvrtého odseku ES, podľa ktorej fyzická alebo právnická osoba musí byť „bezprostredne“ dotknutá rozhodnutím, ktoré je predmetom žaloby o neplatnosť, vyžaduje, aby predmetné opatrenie Spoločenstva zakladalo priamo následky pre právne postavenie jednotlivca a jeho adresátom povereným jeho uplatnením neponechávalo žiadnu voľnosť uvažovania, a naopak, aby toto opatrenie bolo čisto automatickej povahy a vyplývalo výlučne z úpravy Spoločenstva, bez toho, aby bolo potrebné použiť ďalšie sprostredkujúce predpisy.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu, týkajúce sa výkladu článku 29 ods. 1 jeho rokovacieho poriadku, ktorým bola so spätným účinkom rozpustená „Groupe technique des députés indépendants (TDI) – Groupe mixte“ – tým, že poslancov, ktorí urobili vyhlásenie o utvorení skupiny TDI, najmä poslancov zvolených z listiny kandidátov Front national, zbavilo možnosti združiť sa prostredníctvom skupiny TDI do politickej skupiny v zmysle článku 29 rokovacieho poriadku – má bezprostredný vplyv na uvedených poslancov. Týmto poslancom bolo skutočne už samotným týmto aktom znemožnené, aby sa združili do politickej skupiny, a od tohto okamihu, boli považovaní za nezaradených poslancov v zmysle článku 30 toho istého rokovacieho poriadku a z toho dôvodu požívali obmedzenejšie poslanecké výsady a nižšie materiálne a finančné výhody, ktoré by im prináležali, keby boli členmi politickej skupiny v zmysle uvedeného článku 29.

Takýto záver, napriek tomu, nemôže byť prijatý, pokiaľ ide o politickú stranu, akou je Front national. Je totiž síce prirodzené, aby sa vnútroštátna politická strana, ktorá navrhne kandidátov do volieb členov Parlamentu, usilovala o to, aby títo kandidáti svoj mandát po svojom zvolení vykonávali za podmienok rovnocenných s podmienkami ostatných poslancov, tento záujem jej v žiadnom prípade nedáva právo na to, aby jej zvolení kandidáti vytvorili vlastnú skupinu, alebo aby sa stali členmi jednej zo skupín, ktoré boli v Parlamente utvorené

Na jednej strane totiž podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku utvorenie politickej skupiny v Parlamente predpokladá prítomnosť minimálneho počtu poslancov pochádzajúcich z niekoľkých členských štátov a na strane druhej v každom prípade odsek 1 uvedeného článku hovorí len o jedinom hľadisku združenia poslancov, podľa politickej príslušnosti. Tieto ustanovenia v procese utvárania politickej skupiny neprisudzujú žiadnu zvláštnu úlohu vnútroštátnym politickým stranám, ktorých členmi sú títo poslanci.

(pozri body 34 – 37)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 29. júna 2004 (*)

„Odvolanie – Vyhlásenie o utvorení skupiny podľa článku 29 ods. 1 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu – Nedostatok politickej príslušnosti – Rozpustenie skupiny TDI so spätným účinkom – Vzájomné odvolanie – Výklad článku 230 štvrtého odseku ES – Pojem rozhodnutia týkajúceho sa ‚bezprostredne a osobne‘ fyzickej alebo právnickej osoby – Neprípustnosť žaloby podanej vnútroštátnou politickou stranou“

Vo veci C-486/01 P,

Front national, so sídlom v Saint-Cloude (Francúzsko), v zastúpení: F. Wagner a V. de Poulpiquet de Brescanvel, advokáti,

žalobca,

ktorej predmetom je odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (tretia rozšírená komora) z 2. októbra 2001, Martinez a i./Parlament (T-222/99, T-327/99 a T-329/99, Zb. s. II-2823), a smerujúci k zrušeniu uvedeného rozsudku,

ďalším účastníkom konania je:

Európsky parlament, v zastúpení: G. Garzón Clariana, J. Schoo a H. Krück, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu,

žalovaný v konaní pred Súdom prvého stupňa,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans (spravodajca), A. Rosas, J.-P. Puissochet a J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia R. Schintgen, F. Macken, N. Colneric, S. von Bahr a R. Silva de Lapuerta,

generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer,

tajomník: M. Múgica Arzamendi, hlavná referentka,

so zreteľom na správu pre pojednávanie

po vypočutí prednesov účastníkov konania na pojednávaní 9. decembra 2003,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 20. januára 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrhom doručeným do kancelárie Súdneho dvora 12. decembra 2001 podal Front national podľa článku 225 ES a článku 49 Štatútu ES Súdneho dvora odvolanie voči rozsudku Súdu prvého stupňa z 2. októbra 2001, Martinez a i./Parlament (T-222/99, T-327/99 a T-329/99 Zb. s. II-2823) (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu na zrušenie rozhodnutia Európskeho parlamentu zo 14. septembra 1999, ktoré sa týkalo výkladu článku 29 ods. 1 jeho rokovacieho poriadku a ktorým bola so spätným účinkom rozpustená „Groupe technique des députés indépendants (TDI) – Groupe mixte“ (ďalej len „sporný akt“).

2        Oddeleným návrhom doručeným do kancelárie Súdneho dvora 11. decembra 2001 podal Front national podľa článku 242 ES návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku. Tento návrh bol však zamietnutý uznesením predsedu Súdneho dvora z 21. februára 2002, Front national a Martinez/Parlament (C-486/01 P-R a C-488/01 P-R, Zb. s. I-1843), a to najmä z dôvodu, že poskytnutie vyššie uvedeného odkladu by nebolo spôsobilé predísť vážnej a nenahraditeľnej škode, na ktorú sa odvolával navrhovateľ.

 Právny rámec

3        Rokovací poriadok Európskeho parlamentu, v znení účinnom v dobe vzniku skutkových okolností tohto sporu (Ú. v. ES L 202, 1999, s. 1, ďalej len „rokovací poriadok“), vo svojom článku 29 nazvanom „Utváranie politických skupín“ stanovil:

„1.      Poslanci sa môžu združovať do skupín podľa svojej politickej príslušnosti.

2.      Každá politická skupina musí zahrňovať poslancov z viacerých ako len z jedného členského štátu. Minimálny počet poslancov potrebných k utvoreniu politickej skupiny je dvadsaťtri, pokiaľ pochádzajú z dvoch členských štátov, osemnásť, pokiaľ pochádzajú z troch členských štátov, a štrnásť, pokiaľ pochádzajú zo štyroch a viacerých členských štátov.

3.      Poslanec môže byť členom najviac jednej politickej skupiny.

4.      Utvorenie politickej skupiny je potrebné oznámiť predsedovi vyhlásením. Toto vyhlásenie musí obsahovať názov skupiny, mená jej členov a zloženie predsedníctva.

[...]“

4        Článok 30 rokovacieho poriadku týkajúci sa nezávislých poslancov stanovil:

„1.      Poslancom, ktorí nie sú členmi politickej skupiny, sa poskytne sekretariát. Podrobné opatrenia prijme predsedníctvo na návrh generálneho tajomníka.

2.      Predsedníctvo tiež rozhodne o postavení a parlamentných právach týchto poslancov.“

5        Podľa článku 180 rokovacieho poriadku, týkajúci sa jeho použitia:

„1.      Ak vzniknú pochybnosti o použití alebo výklade tohto rokovacieho poriadku, predseda môže, bez toho, aby boli dotknuté predchádzajúce rozhodnutia prijaté v tejto oblasti, prideliť záležitosť na preskúmanie gestorskému výboru.

Ak je podaná procedurálna námietka podľa článku 142, predseda môže tiež prideliť záležitosť gestorskému výboru.

2.      Výbor rozhodne, či je potrebné vypracovať k rokovaciemu poriadku pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. V takom prípade postupuje podľa článku 181.

3.      Ak výbor rozhodne, že postačuje výklad dotknutých článkov, predloží svoj výklad predsedovi, ktorý o tom informuje Parlament.

4.      Ak politická skupina alebo najmenej tridsaťdva poslancov spochybní výklad výboru, záležitosť sa predloží na hlasovanie v Parlamente. Text sa prijme jednoduchou väčšinou, ak je prítomná aspoň tretina všetkých poslancov Parlamentu. V prípade zamietnutia sa vec vráti späť výboru.

5.      Výklad, ktorý nebol spochybnený a výklad prijatý Parlamentom sa dopíše kurzívou ako vysvetlivky k príslušnému článku alebo článkom rokovacieho poriadku, spolu s rozhodnutiami prijatými vo veciach použitia rokovacieho poriadku.

6.      Tieto výklady sa použijú ako precedens pri budúcom použití a výklade príslušných článkov.

[...]“

 Skutkový stav predchádzajúci sporu

6        Z napadnutého rozsudku vyplýva, že v nadväznosti na oznámenie predsedovi Parlamentu z 19. júla 1999 o utvorení novej politickej skupiny s názvom „Groupe technique des députés indépendants (TDI) – Groupe mixte“ (Technická skupina nezávislých poslancov (TDI) – Zmiešaná skupina) (ďalej len „skupina TDI“), ktorej deklarovaným cieľom bolo zaručenie plného výkonu parlamentného mandátu pre všetkých poslancov, predsedovia ostatných politických skupín vzniesli námietky proti utvoreniu tejto politickej skupiny z dôvodu nedostatku politickej príslušnosti medzi jej jednotlivými členmi. V dôsledku toho bola v súlade s článkom 180 ods. 1 rokovacieho poriadku predložená výboru Parlamentu pre ústavné záležitosti (ďalej len „výbor pre ústavné záležitosti“) žiadosť o výklad článku 29 ods. 1 tohto poriadku.

7        Predseda uvedeného výboru poslal požadovaný výklad predsedovi Parlamentu listom z 28. júla 1999. Tento list obsahoval najmä toto:

„Počas svojho pojednávania konaného 27. a 28. júla 1999 výbor pre ústavné záležitosti preskúmal žiadosť o výklad článku 29 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorá mu bola postúpená na schôdzi konferencie predsedov konanej 21. júla 1999.

Po dôkladnej výmene názorov výbor pre ústavné záležitosti, 15 hlasmi za, 2 proti a 1 zdržaní sa hlasovania, vykladá článok 29 ods. 1 rokovacieho poriadku toto:

Vyhlásenie o utvorení (skupiny TDI) nie je v súlade s článkom 29 ods. 1 rokovacieho poriadku.

Vyhlásenie o utvorení politickej skupiny, najmä príloha 2 listu o utvorení adresovaného predsedovi Európskeho parlamentu, totiž vylučuje akúkoľvek politickú príslušnosť. V rámci uvedenej skupiny jednotlivým podpísaným poslancom ponecháva naprostú politickú nezávislosť.

Navrhujem k článku 29 ods. 1 rokovacieho poriadku pripojiť ako vysvetľujúcu poznámku text tohto znenia:

‚Utvorenie skupiny, ktorá otvorene popiera svoju politickú povahu a akúkoľvek politickú príslušnosť medzi svojimi členmi, je podľa tohto článku neprípustné.‘

[...]“

8        Obsah tohto listu bol oznámený Parlamentu jeho predsedom na plenárnom zasadnutí 13. septembra 1999. Pretože skupina TDI na základe článku 180 ods. 4 rokovacieho poriadku vyjadrila svoj nesúhlas s vysvetľujúcou poznámkou navrhnutou výborom pre ústavné záležitosti, uvedená poznámka bola predložená na hlasovanie Parlamentu, ktorý ju prijal väčšinou svojich členov na plenárnom zasadnutí 14. septembra 1999.

9        Front national mal za to, že za týchto okolností uvedeným hlasovaním bol poškodený a žalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. novembra 1999 (T-327/99) sa domáhal zrušenia sporného aktu. Žaloby doručené do uvedenej kancelárie 5. októbra a 22. novembra 1999, s rovnakým predmetom podali aj páni Martinez a de Gaulle (T-222/99), ako aj pani Bonino, páni Pannella, Cappato, Dell’Alba, Della Vedova, Dupuis, Turco a zoznam pani Emma Bonino (T-329/99).

 Napadnutý rozsudok

10      Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupňa žalobu Front national vyhlásil za prípustnú, avšak ju zamietol ako nedôvodnú.

 O prípustnosti

11      Pokiaľ ide o prípustnosť uvedenej žaloby, Súd prvého stupňa zamietol námietky neprípustnosti uplatnené Parlamentom, ktoré vychádzali z neexistencie sporného aktu, ďalej z toho, že uvedený akt nie je spôsobilý byť predmetom kontroly legality súdmi Spoločenstva a ďalej z toho, že uvedený akt sa Front national bezprostredne a osobne netýka v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES.

12      Po prvé, pokiaľ ide o námietku neprípustnosti vychádzajúcu z neexistencie sporného aktu v rozsahu, ktorým bolo rozhodnuté o rozpustení skupiny TDI, Súd prvého stupňa v bode 26 napadnutého rozsudku mal za to, že pri posúdení, či určitý akt môže byť predmetom žaloby na základe článku 230 ES, sa treba sústrediť na jeho obsah a nie na jeho formu. Na základe rozboru obsahu uvedeného aktu a okolností vedúcich k jeho prijatiu, Súd prvého stupňa v bode 46 uvedeného rozsudku usúdil, že takýmto aktom Parlament rozhodol nielen o prijatí všeobecného výkladu článku 29 ods. 1 rokovacieho poriadku, navrhnutom výborom pre ústavné záležitosti, a stanoviska vyjadreného týmto výborom vo veci súladu vyhlásenia o utvorení skupiny TDI s citovaným ustanovením, ale aj konštatoval neexistenciu uvedenej skupiny ex tunc z dôvodu nesplnenia podmienky stanovenej týmto ustanovením.

13      Pokiaľ ide o druhú námietku neprípustnosti uplatnenú Parlamentom, vychádzajúcu z nenapadnuteľnosti sporného aktu, Súd prvého stupňa v bodoch 59 až 62 napadnutého rozsudku rozhodol, že sa akt tohto druhu – tým, že poslancov, ktorí uskutočnili vyhlásenie o utvorení skupiny TDI, zbavil možnosti sa jej prostredníctvom v zmysle článku 29 rokovacieho poriadku združiť do politickej skupiny, takže títo poslanci sú považovaní za nezávislých poslancov podľa článku 30 rokovacieho poriadku – dotýka podmienok výkonu parlamentných funkcií dotknutých poslancov, a teda voči nim zakladá právne následky. Takýto akt teda nemôže byť kvalifikovaný ako akt týkajúci sa striktne len vnútornej organizácie práce Parlamentu, ale musí v súlade s článkom 230 prvého odseku ES podliehať kontrole legality súdmi Spoločenstva.

14      Konečne, pokiaľ ide o námietku neprípustnosti, ktorou Parlament spochybnil splnenie podmienok prípustnosti uvedených v článku 230 štvrtého odseku ES, Súd prvého stupňa v bode 65 napadnutého rozsudku rozhodol, že sporný akt je potrebné pokladať za akt bezprostredne sa dotýkajúci pánov Martinez a de Gaulle, ako aj poslancov, ktorí podali žalobu vo veci T-329/99, keďže uvedený akt, bez toho, aby boli potrebné akékoľvek ďalšie opatrenia, uvedeným poslancom bráni v tom, aby sa prostredníctvom skupiny TDI združili do politickej skupiny v zmysle článku 29 rokovacieho poriadku, čo priamo zasahuje do podmienok výkonu ich funkcie. V dôsledku toho Súd prvého stupňa usúdil, že uvedený akt treba taktiež pokladať za akt bezprostredne a osobne sa dotýkajúci Front national.

15      Pokiaľ ide o prvú z týchto podmienok, Súd prvého stupňa konkrétne rozhodol takto:

„66      Pokiaľ ide o vec T-327/99, treba zdôrazniť, že Front national, francúzska politická strana, je právnickou osobou, ktorá podľa svojich stanov bola zriadená na účely presadzovania politických ideí a návrhov prostredníctvom svojich členov v rámci národných a európskych inštitúcií. Predložila listinu kandidátov do volieb zástupcov do Parlamentu konaných v júni 1999. Všetci jej členovia, ktorí boli na tejto listine kandidátov a boli zvolení do Parlamentu, patria medzi poslancov, ktorí urobili vyhlásenie o utvorení skupiny TDI. Následkom aktu prijatého 14. septembra 1999 sa všetci nachádzajú v situácii popísanej v bode 59 vyššie, čo má priamy dosah na podmienky presadzovania ideí a návrhov strany, ktorú zastupujú na európskej parlamentnej pôde, a tým aj na podmienky, za ktorých môže byť na európskej úrovni dosiahnutý účel vyjadrený v stanovách tejto politickej strany.

67      Akt zo 14. septembra 1999 musí byť preto považovaný za akt bezprostredne sa dotýkajúci Front national.“

16      Pokiaľ ide o druhú z týchto podmienok obsiahnutú v článku 230 štvrtého odseku ES, Súd prvého stupňa s odvolaním sa na judikatúru týkajúcu sa výkladu tejto podmienky a na okolnosti vedúce k rozpusteniu skupiny TDI usúdil v bode 72 napadnutého rozsudku, že sporný akt sa osobne dotýkal Front national z dôvodov faktickej situácie odlišujúcej Front national od všetkých ostatných osôb.

17      Z týchto dôvodov Súd prvého stupňa zamietol aj tretiu námietku neprípustnosti, ktorú uplatnil Parlament, a v bode 75 napadnutého rozsudku rozhodol, že žaloba na zrušenie podaná Front national má byť vyhlásená za prípustnú.

 O veci samej

18      Naproti tomu však, pokiaľ ide o predmet žaloby, Súd prvého stupňa odmietol všetky žalobné dôvody, ktorých sa Front national dovolával a ktoré vychádzali postupne z chybného výkladu článku 29 ods. 1 rokovacieho poriadku Parlamentu (prvý žalobný dôvod), z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovenia rokovacieho poriadku, ako i z neexistencie právneho základu pre sporný akt (druhý žalobný dôvod), z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu ku členom skupiny TDI (tretí žalobný dôvod), z popretia spoločných parlamentných tradícií členských štátov (štvrtý žalobný dôvod), z nedodržania podstatných procesných náležitostí (piaty žalobný dôvod) a z domnienky zneužitia riadenia (šiesty žalobný dôvod).

19      Z týchto dôvodov Súd prvého stupňa zamietol žalobu na zrušenie, ktorá mu bola podaná, a rozhodol tak, že Front national znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Parlamentu vo veci T-327/99.

 Odvolanie

20      Vo svojom odvolaní Front national navrhuje, aby Súdny dvor:

–        vyhlásil odvolanie za prípustné,

–        určil, že Súd prvého stupňa porušil právo Spoločenstva,

–        zrušil napadnutý rozsudok a to vzhľadom na všetky alebo časť dôvodov,

–        rozhodol vo veci sám, alebo ak nie, vrátil vec Súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a

–        zaviazal Parlament na náhradu všetkých trov konania.

21      Parlament navrhuje, aby Súdny dvor:

–        odvolanie zamietol,

–        zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom vyhlasuje žalobu Front national za prípustnú,

–        zamietol túto žalobu ako neprípustnú alebo podporne ako nedôvodnú a

–        zaviazal Front national na náhradu trov konania.

 Vzájomné odvolanie

 Tvrdenia účastníkov konania

22      Vo svojom vzájomnom odvolaní, ktoré je v tomto prípade potrebné preskúmať ako prvé, Parlament v podstate popiera spôsobilosť Front national podať žalobu na zrušenie sporného aktu. V tomto ohľade Parlament tvrdí, že hoci Súd prvého stupňa v bode 66 napadnutého rozsudku správne zhodnotil vplyvy tohto aktu na právne postavenie poslancov, ktorí urobili vyhlásenie o utvorení skupiny TDI – z ktorých niektorí boli taktiež aj členmi Front national – Súd prvého stupňa sa na druhej strane dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 67 toho istého rozsudku rozhodol, že uvedený akt má byť považovaný za akt „bezprostredne“ sa dotýkajúci tejto politickej strany. Táto strana totiž túto podmienku uvedenú v článku 230 štvrtého odseku ES nespĺňa práve preto, že je sporným aktom dotknutá len nepriamo. V tomto smere Parlament uvádza nasledujúce tvrdenia.

23      Po prvé, záver, ku ktorému dospel Súd prvého stupňa v bode 67 napadnutého rozsudku, je v rozpore so záverom obsiahnutým v iných častiach toho istého rozsudku, najmä v jeho bodoch 59 a 65, v ktorých Súd prvého stupňa usúdil, že poslanci, ktorí urobili vyhlásenie o vytvorení skupiny TDI, musia byť považovaní za osoby bezprostredne dotknuté sporným aktom z toho dôvodu, že týmto aktom boli zbavení „možnosti sa prostredníctvom tejto skupiny združiť do politickej skupiny v zmysle článku 29 rokovacieho poriadku“. Podľa Parlamentu je totiž nemysliteľné, aby vnútroštátne politické strany, ktoré v zmysle rokovacieho poriadku nepožívajú žiadne zvláštne postavenie, mohli byť dotknuté aktmi Parlamentu rovnako ako poslanci, ktorí však podľa rokovacieho poriadku zvláštne postavenie požívajú.

24      Parlament, po druhé, uvádza, že tvrdenie o tom, že Front national je bezprostredne dotknutý sporným aktom, je taktiež v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, a to najmä rozsudkom zo 16. júna 1970, Alcan a i./Komisia (69/69 Zb. s. 385), podľa ktorého žalobca môže byť bezprostredne dotknutý určitým aktom iba vtedy, pokiaľ taký akt má sám osebe ten bezprostredný následok, že žalobcu zbavuje nejakého práva, alebo mu ukladá nejakú povinnosť spôsobom, že žalobca je postavený do situácie analogickej k tej, v ktorej by sa nachádzal, keby bol adresátom takéhoto aktu. Tak tomu však v danom prípade podľa Parlamentu rozhodne nebolo, keďže Front national bol na rozdiel od svojich kandidátov zvolených za členov Parlamentu uvedeným aktom dotknutý len nepriamo.

25      Parlament, po tretie, tvrdí, že hoci z judikatúry Súdneho dvora nepochybne vyplýva, že akty, ktoré prijíma, môžu byť predmetom žaloby na zrušenie, pokiaľ zakladajú právne následky voči tretím osobám, alebo pokiaľ také následky prekračujú rámec vnútornej organizácie práce Parlamentu, taký akt, akým je sporný akt upravujúci postavenie určitých poslancov, nezakladá právne následky voči takým tretím osobám, akými je vnútroštátna politická strana. V tomto ohľade Parlament zdôrazňuje, že Front national nemôže argumentovať svojou účasťou vo voľbách v júni 1999, ani skutočným zvolením niektorých svojich členov za členov Parlamentu, pretože následne po voľbách neexistuje žiadny právny vzťah medzi politickými stranami, ktoré sa zúčastnili volebnej kampane a zvoleným zhromaždením. Z článku 4 ods. 1 aktu z 20. septembra 1976 o priamych všeobecných voľbách zástupcov do zhromaždenia (Ú. v. ES L 278, s. 5), ako aj z článku 2 rokovacieho poriadku totiž vyplýva, že zástupcovia zvolení do Európskeho parlamentu vykonávajú svoj mandát nezávisle a nemôžu byť viazaní žiadnymi pokynmi, pričom mandát, ktorý obdržia, nie je imperatívny. Pokiaľ by bol za takýchto podmienok prijatý názor, že sporný akt rovnako zakladá právne následky voči niektorej vnútroštátnej politickej strane, napríklad Front national, potom členovia Parlamentu by boli porovnateľní so „sprostredkovateľmi“ medzi Parlamentom a svojou politickou stranou, bez vlastnej nezávislosti a zodpovednosti, čo by odporovalo tak litere, ako aj duchu vyššie uvedených ustanovení.

26      Po štvrté, Parlament nakoniec pripomína negatívne dôsledky, ku ktorým by mohlo viesť pripustenie žaloby podanej Front national. Pokiaľ by Súdny dvor prijal výklad Súdu prvého stupňa, tieto súdy by v dôsledku toho boli vystavené nebezpečenstvu návalu žalôb pochádzajúcich nielen od ostatných osôb alebo skupín osôb, len nepriamo dotknutých vnútornými organizačnými opatreniami Parlamentu – ako napríklad nadácie politických strán, ktoré by napríklad mohli byť dotknuté za predpokladu, že by už nebolo možné platiť dotácie pochádzajúce z úverov poskytnutých politickým skupinám –, ale taktiež od iných politických strán, ktoré by v závislosti na pravidlách obsiahnutých vo svojich vlastných stanovách mohli mať za to, že sú proti nim špecificky namierené jednotlivé ustanovenia rokovacieho poriadku, napríklad článok 152 týkajúci sa zloženia parlamentných výborov, alebo článok 168 ods. 2 toho istého rokovacieho poriadku, z ktorého vyplýva, že pri vytváraní medziparlamentných delegácií je potrebné vziať do úvahy „pokiaľ možno čo najspravodlivejšie zastúpenie členských štátov a politických smerov“.

27      Vo svojom vyjadrení k tomuto vzájomnému odvolaniu, ktoré podal na základe článku 117 ods. 2 rokovacieho poriadku Front national, Front national odmieta názor Parlamentu, že nemá aktívnu legitimáciu na základe štvrtého odseku článku 230 ES. Podľa neho prípustnosť jeho žaloby bola totiž preukázaná nielen pokiaľ ide o právnu povahu sporného aktu, ale taktiež pokiaľ ide o samotného pôvodcu tejto žaloby.

28      Pokiaľ ide, po prvé, o právnu povahu sporného aktu, Front national tvrdí, že rozhodnutie, ktorým Parlament 14. septembra 1999 schválil výklad článku 29 ods. 1 rokovacieho poriadku prijatý výborom pre ústavné záležitosti, predstavuje akt, ktorý možno napadnúť žalobou tým, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora je taký akt konečnej povahy a zakladá právne následky prekračujúce rámec vnútornej organizácie práce Parlamentu, pretože zbavuje politické strany a poslancov hlásiacich sa k svojej príslušnosti ku skupine TDI možnosti združiť sa do politickej skupiny. Za týchto podmienok by sa členovia Front national, ktorých táto strana navrhla voličom na zvolenie a ku ktorých zvoleniu svojím konaním prispela, nachádzali v menej výhodnom postavení ako členovia Parlamentu, ktorí sú členmi niektorej politickej skupiny, čo by malo priamy vplyv na podmienky presadzovania ideí a návrhov tejto strany a viedlo dodatočne ku skresleniu výsledku volieb.

29      Pokiaľ ide, po druhé, o samotného žalobcu, Front national tvrdí, že prípustnosť tejto žaloby je taktiež preukázaná, pretože Front national je súčasne bezprostredne a osobne dotknutý sporným aktom.

30      Čo sa týka najprv podmienky, že fyzická alebo právnická osoba musí byť „bezprostredne“ dotknutá rozhodnutím, ktoré je predmetom žaloby, súhlasí Front national s názorom Súdu prvého stupňa, podľa ktorého sporný akt je takejto povahy, pretože, hoci mal významný vplyv na rozsah politických práv a materiálnych výhod, ktoré požívali členovia skupiny TDI, mal taktiež priamy vplyv na strany, z ktorých títo poslanci vyšli, a najmä na Front national, keďže posledne menovaný aktívne vyvíjal úsilie na zvolenie svojich členov do Parlamentu a pri tejto príležitosti vynaložil značné náklady. Táto strana má teda zrejmý záujem na tom, aby poslanci, ku ktorých zvoleniu prispela, mali rovnaké výhody ako ostatní poslanci. S odvolaním sa v tomto ohľade najmä na rozsudok z 23. apríla 1986, Les Verts/Parlament (294/83, Zb. s. 1339), Front national odmieta tvrdenie Parlamentu, podľa ktorého po voľbách medzi politickými stranami, ktoré sa zúčastnili volebnej kampane, a zvoleným zhromaždením neexistuje viac žiadny právny vzťah. Zásadná rovnosť politických zoskupení pri príležitosti volebnej kampane zakotvená Súdnym dvorom vo vyššie uvedenom rozsudku totiž pretrváva aj po voľbách, takže Súdny dvor by mal sankcionovať všetky prípady porušenia vyššie uvedenej zásady, pokiaľ by voliči Front national neboli zastúpení v Parlamente za podmienok rovnocenných, ak nie rovných, podmienkam vzťahujúcim sa na poslancov ostatných skupín.

31      Pokiaľ ide o podmienku, že fyzická alebo právnická osoba musí byť rozhodnutím, ktoré je predmetom žaloby, dotknutá „osobne“, Front national podčiarkuje, že spĺňa podmienky kladené judikatúrou a najmä rozsudkom z 18. mája 1994, Codorniu/Rada (C-309/89, Zb. s. I-1853), pretože je dotknutá sporným aktom tak z dôvodu vlastností, ktoré sú pre ňu špecifické, ako aj skutkových okolností, ktoré ju vymedzujú vo vzťahu k všetkým ostatným osobám. Front national v tomto ohľade zdieľa závery Súdu prvého stupňa obsiahnuté v bodoch 69 až 71 napadnutého rozsudku.

 Posúdenie Súdnym dvorom

32      Ako predbežný bod je potrebné pripomenúť, že na základe článku 230 štvrtého odseku ES môže každá fyzická alebo právnická osoba podať žalobu proti rozhodnutiam, ktoré sú jej určené a proti rozhodnutiam, ktoré sú síce vydané vo forme nariadenia alebo rozhodnutia určeného inej osobe, ale sa jej „bezprostredne a osobne“ dotýkajú.

33      Hoci Parlament vo svojom vzájomnom odvolaní nespochybňuje názor Súdu prvého stupňa, že sporný akt má povahu rozhodnutia a osobne sa dotýka Front national, naproti tomu popiera záver uvedený v bode 67 napadnutého rozsudku, že táto strana je týmto aktom bezprostredne dotknutá.

34      V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry podmienka uvedená v článku 230 štvrtom odseku ES, podľa ktorej fyzická alebo právnická osoba musí byť „bezprostredne“ dotknutá rozhodnutím, ktoré je predmetom žaloby, vyžaduje, aby predmetné opatrenie Spoločenstva zakladalo priamo následky pre právne postavenie jednotlivca a jeho adresátom povereným jeho uplatnením neponechávalo žiadnu voľnosť uvažovania, a naopak, aby toto opatrenie bolo čisto automatickej povahy a vyplývalo výlučne z úpravy Spoločenstva, bez toho, aby bolo potrebné použiť ďalšie sprostredkujúce predpisy (pozri najmä rozsudok z 5. mája 1998, Glencore Grain/Komisia, C-404/96 P, Zb. s. I-2435, bod 41 a citovanú judikatúru).

35      V danom prípade je nespochybniteľné, že sporný akt – tým, že poslancov, ktorí urobili vyhlásenie o utvorení skupiny TDI, najmä poslancov zvolených z listiny kandidátov Front national, zbavil možnosti združiť sa prostredníctvom skupiny TDI do politickej skupiny v zmysle článku 29 rokovacieho poriadku – má bezprostredný vplyv na uvedených poslancov. Ako Súd prvého stupňa správne uviedol v bodoch 59 a 65 napadnutého rozsudku, týmto poslancom bolo skutočne už samotným aktom znemožnené, aby sa združili do politickej skupiny a od tohto okamihu boli považovaní za nezávislých poslancov v zmysle článku 30 toho istého rokovacieho poriadku a z toho dôvodu požívali obmedzenejšie poslanecké výsady a nižšie materiálne a finančné výhody, ktoré by im prináležali, keby boli členmi politickej skupiny v zmysle uvedeného článku 29.

36      Takýto záver, napriek tomu, nemôže byť prijatý, pokiaľ ide o politickú stranu, akou je Front national. Ako uviedol generálny advokát v bode 40 svojich návrhov, je totiž síce prirodzené, aby sa vnútroštátna politická strana, ktorá navrhne kandidátov do volieb členov Parlamentu, usilovala o to, aby títo kandidáti svoj mandát po svojom zvolení vykonávali za podmienok rovnocenných s podmienkami ostatných poslancov, avšak tento záujem jej v žiadnom prípade nedáva právo na to, aby jej zvolení kandidáti vytvorili vlastnú skupinu, alebo aby sa stali členmi jednej zo skupín, ktoré boli v Parlamente utvorené.

37      Je dôvodné pripomenúť, že na jednej strane podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku utvorenie politickej skupiny v Parlamente predpokladá prítomnosť minimálneho počtu poslancov pochádzajúcich z niekoľkých členských štátov a na druhej strane v každom prípade odsek 1 uvedeného článku hovorí len o jedinom hľadisku združenia poslancov, podľa politickej príslušnosti. Tieto ustanovenia v procese utvárania politickej skupiny neprisudzujú žiadnu zvláštnu úlohu vnútroštátnym politickým stranám, ktorých členmi sú títo poslanci.

38      Za týchto podmienok sa nedá tvrdiť, že vnútroštátna politická strana je priamo dotknutá sporným aktom, ktorý sa vzťahuje – a v súlade so samotným znením článku 29 rokovacieho poriadku tomu ani nemôže byť inak – len na poslancov, ktorí urobili vyhlásenie o utvorení skupiny TDI.

39      V bode 66 napadnutého rozsudku mal síce Súd prvého stupňa za to, že ak zbavuje sporný akt uvedených poslancov, a najmä tých z nich, ktorí boli zvolení na listine kandidátov Front national, možnosti združiť sa do politickej skupiny, má to priamy vplyv na podmienky presadzovania ideí a návrhov strany, ktorú na európskej parlamentnej pôde zastupujú, a tým aj na podmienky, za ktorých môžu byť na európskej úrovni dosiahnuté ciele vyjadrené v stanovách tejto politickej strany, je z tohto dôvodu Front national týmto aktom bezprostredne dotknutý.

40      Také dôsledky sa však nedajú považovať za dôsledky vyplývajúce bezprostredne zo sporného aktu. Aj za predpokladu, že by k nim prišlo, by boli totiž také následky spôsobené okolnosťami, že poslanci, ktorí nie sú členmi politickej skupiny, sú považovaní za nezávislých poslancov podľa článku 30 rokovacieho poriadku Parlamentu s menej výhodným postavením, ktoré rokovací poriadok priznáva nezávislým poslancom. Front national by mohol byť sporným aktom dotknutý len nepriamo prostredníctvom následkov, ktoré sporný akt vyvoláva vo vzťahu k poslancom hlásiacim sa k tejto strane.

41      Taktiež je potrebné odmietnuť tvrdenie Front national, ktoré vychádza z toho, že Súdny dvor vo vyššie citovanom rozsudku Les Verts/Parlament uznal zásadnú rovnosť medzi politickými zoskupeniami pri ich účasti na kampani pri voľbách poslancov do Parlamentu, pričom táto rovnosť má pretrvávať aj po ukončení volieb. Uvedený rozsudok sa totiž týkal situácie úplne odlišnej od tej, ktorá vznikla pri teraz prejednávanom prípade.

42      Vo veci, ktorá viedla k citovanému rozsudku Les Verts/Parlament, bol žalobca bezprostredne dotknutý predmetnými rozhodnutiami Parlamentu v uvedenej veci, keď tieto rozhodnutia s ohľadom na voľby členov Parlamentu konané roku 1984 stanovili rozdelenie peňažných prostriedkov medzi politické zoskupenia – zahrňujúce aj túto stranu – bez toho, aby bol potrebný dodatočný akt a výpočet časti prostriedkov pripadajúcich na každé z dotknutých politických zoskupení bol pritom automatický a, ako Súdny dvor konštatoval v bode 31 uvedeného rozsudku, nenechával žiadny priestor na voľnú úvahu.

43      Napriek tomu, v tomto prípade nie je Front national bezprostredne dotknutý sporným aktom. Hoci je skutočne nespochybniteľné, že na to, aby tento akt založil právne následky, nie je potrebné žiadne sprostredkujúce opatrenie, je taktiež nespochybniteľné, že podľa samotného znenia článku 29 rokovacieho poriadku tento akt môže zakladať právne následky len voči právnemu postaveniu členov Parlamentu a nie voči vnútroštátnym politickým stranám, na ktorých listinách kandidátov boli títo členovia zvolení a ktoré prípadne prispeli k ich zvoleniu. V rozpore s požiadavkami formulovanými v judikatúre, ako boli pripomenuté v bode 34 tohto rozsudku, nezakladá totiž taký akt bezprostredne žiadne právne následky pre právne postavenie Front national.

44      Vzhľadom na vyššie uvedené je teda potrebné vyvodiť záver, že sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v bode 67 napadnutého rozsudku uviedol, že Front national je bezprostredne dotknutý sporným aktom, a uvedený rozsudok je potrebné zrušiť v rozsahu, v akom žalobu Front national vyhlásil za prípustnú.

 O prípustnosti žaloby podanej Front national

45      V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Súdu prvého stupňa buď vydať konečný rozsudok vo veci samej sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť Súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

46      V tomto prípade sa Súdny dvor domnieva, že má k dispozícii všetky náležitosti potrebné na to, aby mohol sám rozhodnúť o prípustnosti žaloby podanej na Súd prvého stupňa Front national. Tvrdenia, ktorých sa tento účastník dovoláva ako opory pre svoje stanovisko, sú totiž rovnaké s tvrdeniami, ktoré uviedol v rámci svojich vyjadrení k vzájomnému odvolaniu Parlamentom, a spočívajú v podstate na už vyššie uvedenom názore, že tento účastník je bezprostredne dotknutý sporným aktom, keďže tento akt citeľne ovplyvňuje podmienky presadzovania ideí a návrhov strany v európskom parlamentom zhromaždení.

47      Z dôvodov spomenutých v bodoch 36 až 43 tohto rozsudku nemôže byť Front national považovaný za osobu bezprostredne dotknutú sporným aktom.

48      Za týchto podmienok je dôvodné žalobu podanú Front national na Súd prvého stupňa zamietnuť ako neprípustnú. V dôsledku toho nie je potrebné rozhodnúť o odvolaní vo veci samej.

 O trovách

49      V súlade s ustanovením článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe ustanovenia článku 118 tohto istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Vzhľadom na to, že Parlament navrhol, aby súd zaviazal Front national na náhradu trov konania a Front national nemal vo svojich návrhoch úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v tomto stupni a na náhradu trov konania súvisiacich s predbežným opatrením uvedeným v bode 2 tohto rozsudku.

Z týchto dôvodov

SÚDNY DVOR (veľká komora)

rozhodol a vyhlásil:

1)      Rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 2. októbra 2001, Martinez a i./Parlament (T-222/99, T-327/99 a T-329/99), sa zrušuje v rozsahu, v ktorom žalobu Front national vyhlasuje za prípustnú (T-327/99).

2)      Žaloba Front national, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia Európskeho parlamentu zo 14. septembra 1999, týkajúceho sa výkladu článku 29 ods. 1 jeho rokovacieho poriadku, a ktorým bola so spätným účinkom rozpustená „Groupe technique des députés indépendants (TDI) – Groupe mixte“ (Technická skupina nezávislých poslancov (TDI) – Zmiešaná skupina), sa zamieta ako neprípustná.

3)      Z tohto dôvodu nie je potrebné rozhodnúť o odvolaní podanom Front national proti rozsudku uvedenom v bode 1 tohto výroku.

4)      Front national je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskemu parlamentu tak v rámci konania o tejto právnej veci, ako aj v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia.

Skouris

Jann

Timmermans

Rosas

Puissochet

Cunha Rodrigues

Schintgen

Macken

Colneric

von Bahr

Silva de Lapuerta

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. júna 2004.

Tajomník

Predseda

R. Grass

V. Skouris

---

* Jazyk konania: francúzština.