EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 12. 2025

COM(2025) 806 final

2025/0431(NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely zriadenia úveru pre Ukrajinu

2025/0431 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely zriadenia úveru pre Ukrajinu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 329 ods. 1,

so zreteľom na žiadosti Belgického kráľovstva, Bulharskej republiky, Dánskeho kráľovstva, Spolkovej republiky Nemecko, Estónskej republiky, Írska, Helénskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Chorvátskej republiky, Talianskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Maltskej republiky, Holandského kráľovstva, Rakúskej republiky, Poľskej republiky, Portugalskej republiky, Rumunska, Slovinskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu 1 ,

keďže:

(1)Prezident Ruskej federácie ohlásil 24. februára 2022 vojenskú operáciu na Ukrajine a ruské ozbrojené sily začali nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Táto protiprávna útočná vojna je flagrantným porušením územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny, ako aj porušením zákazu použitia sily zakotveného v článku 2 ods. 4 Charty Organizácie Spojených národov (OSN), ktorý je imperatívnou normou medzinárodného práva, a iných zásad Charty OSN.

(2)Od začiatku nevyprovokovanej a neodôvodnenej útočnej vojny Ruska proti Ukrajine Únia, jej členské štáty a európske finančné inštitúcie zmobilizovali bezprecedentnú podporu pre hospodársku, sociálnu, finančnú a obrannú odolnosť Ukrajiny. Táto podpora kombinuje podporu z rozpočtu Únie, najmä prostredníctvom makrofinančnej pomoci vo forme makrofinančnej pomoci + 2 , Nástroja pre Ukrajinu 3 a Mechanizmu spolupráce v oblasti úverov pre Ukrajinu 4 , a podporu od Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj, plne alebo čiastočne zaručenú rozpočtom Únie, ako aj ďalšiu finančnú podporu od členských štátov.

(3)Ukrajina 9. septembra 2025 predložila Medzinárodnému menovému fondu (ďalej len „MMF“) oficiálnu žiadosť o nový program na pokrytie dodatočných finančných potrieb na roky 2026 až 2029. Tento program by nadviazal na úspešné vykonávanie existujúceho programu MMF, v rámci ktorého Ukrajina absolvovala osem preskúmaní, pričom zohľadňuje skutočnosť, že útočná vojna Ruska pokračuje. Schopnosť MMF pokračovať v tomto programe je podmienená získaním dostatočných finančných záruk od ostatných partnerov vrátane Európskej únie.

(4)Dňa 23. októbra 2025 sa 26 členských štátov zaviazalo reagovať na naliehavé finančné potreby Ukrajiny na roky 2026 – 2027, ktoré okrem iného súvisia s jej vojenským a obranným úsilím. Uvedené členské štáty zároveň zdôraznili, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby Ukrajina zostala odolná a mala rozpočtové a vojenské prostriedky na to, aby mohla naďalej uplatňovať svoje prirodzené právo na sebaobranu a čeliť ruskej agresii, a opätovne potvrdili, že Európska únia bude v koordinácii s podobne zmýšľajúcimi partnermi a spojencami naďalej poskytovať Ukrajine a jej ľudu komplexnú politickú, finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu. Tieto členské štáty navyše dospeli k záveru, že všetka vojenská podpora, ako aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sa budú poskytovať pri plnom rešpektovaní bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov a pri zohľadnení bezpečnostných a obranných záujmov všetkých členských štátov. Bolo dohodnuté, že v súlade s právom Únie, by aktíva Ruska mali zostať imobilizované dovtedy, kým Rusko neukončí svoju útočnú vojnu proti Ukrajine a nenahradí jej škody spôsobené touto vojnou, pričom Komisia bola vyzvaná, aby predstavila možnosti finančnej podpory pre Ukrajinu. V rovnaký deň Európska rada dospela k záveru, že útočná vojna Ruska proti Ukrajine a jej následný dosah na európsku a globálnu bezpečnosť v meniacom sa prostredí predstavujú pre Európsku úniu existenčnú výzvu.

(5)Finančná situácia Ukrajiny si vyžaduje, aby k vyplateniu finančnej pomoci Únie došlo najneskôr v druhom štvrťroku 2026. Komisia na tento účel prijala 3. decembra 2025 balík rozličných návrhov vrátane návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje reparačný úver 5 , a návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2021 až 2027 6 . Dovedna ponúkajú tieto návrhy dve odlišné možnosti riešenia naliehavých finančných potrieb Ukrajiny na roky 2026 – 2027. V rámci uvedeného balíka bol návrh na zmenu VFR predložený so zámerom umožniť mobilizovať v rámci manévrovacieho priestoru rozpočtu Únie záruky za finančnú pomoc Ukrajine nad rámec stropov VFR. Bez takejto zmeny by podmienený záväzok reparačného úveru musel byť podporovaný zárukami, ktoré majú poskytnúť členské štáty na dobrovoľnej báze.

(6)Rada prijala 12. decembra 2025 nariadenie Rady (EÚ) 2025/2600 z 12. decembra 2025 o núdzových opatreniach na riešenie závažných hospodárskych ťažkostí spôsobených konaním Ruska v súvislosti s útočnou vojnou proti Ukrajine 7 , ktorý je súčasťou balíka návrhov predložených Komisiou 3. decembra 2025.

(7)V Rade sa uskutočnili intenzívne konzultácie o jednotlivých prvkoch balíka, a najmä o návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje reparačný úver, a o návrhu na zmenu nariadenia o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 až 2027 (ďalej len „nariadenie o VFR“). Ukázalo sa, že zmena nariadenia o VFR umožňujúca kryť podmienený záväzok spojený s podporou pre Ukrajinu rozpočtom Únie nad rámec stropu VFR bola pre niektoré členské štáty dôležitým prvkom a podmienkou ich podpory pre reparačný úver. Niektoré iné členské štáty sa však zdráhali podporiť možné výdavky a podmienený záväzok spojený s reparačným úverom.

(8)Európska rada vo svojich záveroch z 18. decembra 2025 podporila poskytnutie úveru Ukrajine vo výške 90 miliárd EUR na roky 2026 – 2027, ktorý bude založený na pôžičkách EÚ na kapitálových trhoch zaručených manévrovacím priestorom v rámci rozpočtu Únie. V záveroch Európskej rady sa zároveň uvádza, že uplatňujúc posilnenú spoluprácu (článok 20 ZEÚ) v súvislosti s nástrojom založeným na článku 212 ZFEÚ, akákoľvek mobilizácia zdrojov z rozpočtu Únie na účely záruk za tento úver nebude mať žiadny vplyv na finančné záväzky Českej republiky, Maďarska a Slovenska.

(9)Od 3. decembra 2025 sa prípravné orgány Rady vrátane výboru Coreper streli viackrát, aby odsúhlasili súbor aktov navrhnutých Komisiou vrátane návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje reparačný úver, a návrhu na zmenu nariadenia o VFR. Prípravné orgány Rady (Coreper) 19. decembra 2025 uznali, že prostredníctvom balíka aktov zahŕňajúcich Úniu ako celok nie je možné cieľ, ktorým je poskytnutie úveru, dosiahnuť v rozumnom čase. Pri tomto posudzovaní sa vzala na vedomie naliehavá potreba finančnej pomoci pre Ukrajinu. Rada zároveň stanovila, že nástroj na poskytnutie úveru Ukrajine a potrebné zmeny nariadenia o VFR možno, ako poslednú možnosť, odsúhlasiť len na základe kombinácie jednomyseľných súhlasov s návrhom na zmenu nariadenia o VFR a posilnenej spolupráce v súvislosti s návrhom úveru pre Ukrajinu, podľa článku 212 ZFEÚ, pričom výdavky vyplývajúce z vykonávania uvedeného aktu, s výnimkou administratívnych nákladov vznikajúcich inštitúciám, znášajú v súlade s článkom 332 ZFEÚ zúčastnené členské štáty.

(10)Dňa 20. decembra 2025 Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Chorvátska republika, Talianská republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika, Portugalská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Fínska republika a Švédske kráľovstvo adresovali Komisii spoločný list, v ktorom ju žiadali, „aby Rade predložila návrh rozhodnutia, ktorým sa povolí posilnená spolupráca, ktorej cieľom a rozsahom pôsobnosti bude poskytnúť Ukrajine úver vo výške 90 miliárd EUR na roky 2026 – 2027, ktorý bude založený na pôžičkách EÚ na kapitálových trhoch zaručených manévrovacím priestorom v rámci rozpočtu EÚ, a to uplatnením bodov 3 a 4 záverov Európskej rady (EUCO 24/25), ako aj odseku 8 textu o Ukrajine, ktorý rozhodne podporilo 25 hláv štátov alebo predsedov vlád (EUCO 26/25).“

(11)Finančná pomoc tretím krajinám, ako sa stanovuje v článku 212 ZFEÚ, nie je zahrnutá do oblastí výlučnej právomoci Únie uvedených v článku 3 ods. 1 ZFEÚ. Poskytnutie finančnej pomoci Ukrajine podľa podmienok plánovaných v záveroch Európskej rady z 18. decembra 2025 („plánovaná posilnená spolupráca“) preto patrí do rámca iných ako výlučných právomocí Únie.

(12)Plánovanou posilnenou spoluprácou sa podporujú rozličné ciele, ktorými sa posilní proces integrácie v súlade s článkom 20 ods. 1 ZEÚ. Po prvé by poskytnutie finančnej podpory Ukrajine prispelo k cieľom Únie stanoveným v článku 3 ZEÚ, a to najmä k mieru a bezpečnosti v Únii a vo svete, ako aj k udržateľnému rozvoju Európy založenému okrem iného na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite. Takáto pomoc by skutočne umožnila zmierniť účinky konania Ruska na bezpečnosť a hospodárstvo Únie a jej susedstva. Porážka Ukrajiny by bola spojená so zvýšeným rizikom agresie Ruska voči niektorému z členských štátov alebo voči krajine v susedstve Ukrajiny vrátane kandidátskych krajín, čo by malo priame i nepriame dôsledky na bezpečnostnú a hospodársku situáciu v Únii. Zároveň možno očakávať, že dôsledky na hospodárstvo Únie z dôvodu agresie Ruska by boli ešte závažnejšie, ak by Ukrajina nebola schopná znášať fiškálne úsilie, ktoré je potrebné na pokračovanie jej vojnového úsilia. Po druhé vzhľadom na to, že Ukrajina sa ako kandidát uchádza o vstup do Únie, je táto podpora strategickou investíciou Únie do mieru, bezpečnosti, stability a prosperity v Európe a umožňuje Únii lepšie reagovať na globálne výzvy a zároveň prispievať k vykonávaniu nariadenia o Nástroji pre Ukrajinu (EÚ) 2024/792 a jeho zameraniu na reformy v oblasti právneho štátu, reformu verejnej správy a fungovanie demokratických inštitúcií, ktoré sú kľúčovými predpokladmi na pristúpenie. Po tretie poskytnutie pomoci Ukrajine by bolo prospešné aj pre vnútorný trh a prinieslo by väčšie hospodárske a obchodné príležitosti k vzájomnému prospechu Únie a Ukrajiny a zároveň by podporilo postupnú transformáciu krajiny, a to aj prostredníctvom vykonávania Plánu pre Ukrajinu zmeneného vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2025/2157. Po štvrté Únie je konfrontovaná s výrazným zhoršením svojej bezpečnostnej situácie, a to nielen v súvislosti s pretrvávajúcou hrozbou Ruska a jeho intenzívnejším prechodom na vojnové hospodárstvo a vývojom vojny na Ukrajine, ale aj s neistotou plynúcou z nástupu geopolitickej situácie, v ktorej musí Únia výrazne zintenzívniť svoje úsilie o autonómne zabezpečenie vlastnej obrany. V tejto súvislosti by poskytnutie finančnej pomoci Ukrajine umožnilo podporiť aj ciele, ktoré by boli prospešné z hľadiska posilnenia európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB), keďže viacero nástrojov a programov Únie podporuje spoluprácu s Ukrajinou v oblasti obranného priemyslu, najmä nariadenie Rady (EÚ) 2025/1106 z 27. mája 2025, ktorým sa zriaďuje Nástroj bezpečnostnej akcie pre Európu posilnením európskeho obranného priemyslu (SAFE) 8 , a Program pre európsky obranný priemysel (EDIP) 9 .

(13)Plánovaná posilnená spolupráca, ktorá pozostáva z vytvorenia skupiny členských štátov poskytujúcich finančnú pomoc Únie Ukrajine, je v súlade so zmluvami a právom Únie a má sa vykonávať tak, aby nenarúšala vnútorný trh ani hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Nemala by predstavovať ani prekážku alebo diskrimináciu v obchode medzi členskými štátmi a nemala by ani narúšať hospodársku súťaž medzi nimi.

(14)Vykonávanie plánovanej posilnenej spolupráce si vyžaduje výdavky, iné ako administratívne náklady vznikajúce inštitúciám (ďalej len „výdavky na posilnenú spoluprácu“), a podmienené záväzky vyplývajúce z finančnej pomoci, ktoré majú byť zaručené nad rámec stropu VFR (ďalej len „záruka za podmienené záväzky“).

(15)Plánovaná posilnená spolupráca rešpektuje právomoci, práva a povinnosti nezúčastnených členských štátov. Nezúčastnené členské štáty by nemali prispievať ani na financovanie výdavkov na posilnenú spoluprácu, ani na krytie záruky za podmienené záväzky. Na tento účel by členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci na účely zriadenia reparačného úveru, mali mať nárok na úpravu v súlade s článkom 11 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 10 . Uvedenou úpravou by sa mali pokrývať výdavky na posilnenú spoluprácu a akákoľvek výzva na plnenie zo záruky za podmienené záväzky.

(16)Plánovaná posilnená spolupráca je vždy otvorená pre všetky členské štáty, ktoré sa na nej chcú zúčastňovať podľa podmienok vymedzených v tomto rozhodnutí. Každý členský štát, ktorý sa pripojí k posilnenej spolupráci, by mal prispievať k financovaniu výdavkov na posilnenú spoluprácu odo dňa, ku ktorému účasť uvedeného členského štátu nadobúda účinnosť podľa článku 331 ods. 1 ZFEÚ. Každý členský štát, ktorý sa pripojí k posilnenej spolupráci, by mal na účely jej vykonávania zároveň zabezpečiť krytie záruky za podmienené záväzky, ku ktorým Únia pristúpila dňom začatia posilnenej spolupráce. V tomto zmysle by mal uvedený členský štát prispievať odo dňa, ku ktorému jeho účasť nadobúda účinnosť podľa článku 331 ods. 1 ZFEÚ, svojím pomerným podielom na každú výzvu na plnenie zo záruky za podmienené záväzky vrátane výziev súvisiacich s podmienenými záväzkami, ku ktorým Únia pristúpila, na účely vykonávania tejto posilnenej spolupráce, pred uvedeným dňom,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa Belgickému kráľovstvu, Bulharskej republike, Dánskemu kráľovstvu, Spolkovej Republike Nemecko, Estónskej republike, Írsku, Helénskej republike, Španielskemu kráľovstvu, Francúzskej republike, Chorvátskej republike, Talianskej republike, Cyperskej republike, Lotyšskej republike, Litovskej republike, Luxemburskému veľkovojvodstvu, Maltskej republike, Holandskému kráľovstvu, Rakúskej republike, Poľskej republike, Portugalskej republike, Rumunsku, Slovinskej republike, Fínskej republike a Švédskemu kráľovstvu povoľuje nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu na účely zriadenia úveru pre Ukrajinu za podmienok opísaných v tomto rozhodnutí, a to uplatnením príslušných ustanovení zmlúv.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli

(1)    Ú. V. EÚ C […], […], s. […].

(2)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2463 zo 14. decembra 2022, ktorým sa zriaďuje nástroj na poskytovanie podpory Ukrajine na rok 2023 (makrofinančná pomoc +) (Ú. v. EÚ L 322, 16.12.2022, s. 1).

(3)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/792 z 29. februára 2024, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu (Ú. v. EÚ L 2024/792, 29.2.2024).

(4)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2773 z 24. októbra 2024 o zriadení Mechanizmu spolupráce v oblasti úverov pre Ukrajinu a poskytnutí výnimočnej makrofinančnej pomoci Ukrajine (Ú. v. EÚ L, 2024/2773, 28.10.2024, s. 1–14.)

(5)    COM(2025) 3502 final, 2025/3502 (COD).

(6)    COM(2025) 3500 final, 2025/3500 (APP).

(7)    Nariadenie Rady (EÚ) 2025/2600 z 12. decembra 2025 o núdzových opatreniach na riešenie závažných hospodárskych ťažkostí spôsobených konaním Ruska v súvislosti s útočnou vojnou proti Ukrajine (Ú. v. EÚ L 2025/2600, 13.12.2025).

(8)    Nariadenie Rady (EÚ) 2025/1106 z 27. mája 2025 ktorým sa zriaďuje Nástroj bezpečnostnej akcie pre Európu posilnením európskeho obranného priemyslu (SAFE) (text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L, 2025/1106, 28.5.2025).

(9)    COM(2024) 150 final.

(10)    Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 z 26. mája 2014 o metódach a postupe sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 39).