Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52025PC0417

Návrh ROZHODNUTIE RADY o uzavretí Dohovoru Organizácie Spojených národov proti počítačovej kriminalite; Posilnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti niektorým trestným činom spáchaným prostredníctvom informačných a komunikačných technologických systémov a pri výmene dôkazov o závažných trestných činoch v elektronickej podobe, v mene Európskej únie

COM/2025/417 final

V Bruseli16. 7. 2025

COM(2025) 417 final

2025/0231(NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o uzavretí Dohovoru Organizácie Spojených národov proti počítačovej kriminalite; Posilnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti niektorým trestným činom spáchaným prostredníctvom informačných a komunikačných technologických systémov a pri výmene dôkazov o závažných trestných činoch v elektronickej podobe, v mene Európskej únie


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvodyciele návrhu

Ciele návrhu

Cieľom tohto návrhu je získať od Rady Európskej únie (ďalej len „Rada“) poverenie pre Európsku komisiu (ďalej len „Komisia“), abymene Európskej únie mohla uzavrieť Dohovor Organizácie Spojených národov proti počítačovej kriminalite (ďalej len „dohovor“) 1(1).

Týmto návrhom sa dopĺňa samostatný návrh Komisie na rozhodnutie Rady, ktorým sa Komisia poveruje podpísať dohovormene Európskej únie. Tieto návrhy spoločne nadväzujú na záväzok Komisie uvedenýdokumente ProtectEU – európska stratégia vnútornej bezpečnosti. 2(2)

Počítačová kriminalita naďalej predstavuje rastúcu hrozbu pre bezpečnosť občanovpodnikovEurópskej únii (EÚ). 3(3) Podľa hodnotenia hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti, ktoré vypracoval Europol, sa hrozby, ktoré predstavuje počítačová kriminalita, za uplynulých desať rokov dynamicky vyvíjali, pokiaľ ideobjem, intenzitupotenciál škody. 4(4) Páchatelia počítačovej trestnej činnosti využívajú vznikajúce technológie, ako je umelá inteligencia (AI), na automatizáciu útokov, sociálne inžinierstvoobchádzanie bezpečnostných opatrení, vďaka čomu majú kybernetické útoky nastaviteľný účinoksú efektívnejšie. Hospodárska recesia, geopolitická nestabilitaprehlbujúca sa globálna nerovnosť zvýšili motiváciu jednotlivcov páchať finančne motivovanú počítačovú kriminalitu. 5(5) Trestné činy uľahčené počítačom, ako napríklad online podvodysexuálne zneužívanie detí, naďalej narastajúich rozsah sa zväčšuje. Odhaduje sa, žedôsledku online podvodov saroku 2024 na celom svete stratilo 1,03 bilióna eur. 6(6) Počet podaných správsexuálnom zneužívaní detí na celom svete sa zvýšil1 miliónaroku 2010 na takmer 36 miliónovroku 2023,toho 1,3 miliónaEÚ. 7(7)

Počítačová kriminalita je celosvetovým javom, ktorý nepozná hranice, pričom zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti počítačovej kriminalite je prioritou krajín na celom svete už viac ako desaťročie. Vzhľadom na bezhraničnú povahu internetu má vyšetrovanie počítačovej kriminality takmer vždy cezhraničný charakter, čo si vyžaduje úzku spoluprácu medzi orgánmi z rôznych krajín. Počet krajín, s ktorými je potrebné spolupracovať, v posledných rokoch narastá, keďže páchatelia počítačovej trestnej činnosti sa skrývajú v príhodných jurisdikciách na celom svete, aby mohli páchať útoky na EÚ a jej partnerské krajiny.

Elektronické dôkazy sú čoraz dôležitejšie pri vyšetrovaní trestných činov, online aj tradičných, ako je obchodovaniedrogami, ktoré často zanechávajú online stopy, keďže zločinci plánujúkoordinujú svoju aktivitu online a v aplikáciách.dôsledku toho saprieskume Komisie zistilo, že užroku 2018 potrebovali orgány činnétrestnom konaníjustičné orgány prístupelektronickým dôkazomprípade najmenej 85 % vyšetrovaní trestných činov vrátane počítačovej kriminality. 8(8) Dôkazyakomkoľvek trestnom čine sú čoraz častejšie uchovávanéelektronickej podobeposkytovateľov služiebzahraničných jurisdikciách. Najmenej 55 % vyšetrovaní zahŕňa žiadosťcezhraničný prístupdôkazom. 9(9) Účinná reakcia trestnej justície si vyžaduje vhodné opatrenia na získanie takýchto dôkazov na podporu právneho štátu.

Preto sa na vnútroštátnej úrovni, na úrovni EÚ 10(10),na medzinárodnej úrovni prijímajú opatrenia na zlepšenie výmeny elektronických dôkazov na účely vyšetrovania trestných činov.

Dohovor je súčasťou týchto opatrení. Stanovujú sa ním spoločné pravidlá na celosvetovej úrovni s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti počítačovej kriminality a zhromažďovania dôkazov v elektronickej podobe na účel vyšetrovania trestných činov alebo trestného konania, pričom sa ním vytvára základ na spoluprácu s mnohými krajinami, s ktorými EÚ ani jej členské štáty nemajú uzavreté dohody, a zároveň sa ním zabezpečuje dodržiavanie zákonov a hodnôt EÚ. Je v súlade s existujúcimi nástrojmi EÚ a medzinárodnými nástrojmi a dopĺňa ich.

Chronológia

Dohovor Rady Európypočítačovej kriminaliteroku 2001 (ďalej len „Budapeštiansky dohovor“) 11(11) je prvou medzinárodnou zmluvoupočítačovej kriminalite. Uľahčuje boj proti trestným činom, pri ktorých sa využívajú počítačové siete. Budapeštiansky dohovor je otvorený pre členské štáty Rady Európypre nečlenské štáty je otvorený na základe pozvania.dnešnému dňu je jeho zmluvnými stranami 80 štátov vrátane 26 členských štátov Európskej únie. Druhý dodatkový protokol 12(12)Budapeštianskemu dohovoru obsahuje aktualizované pravidlá výmeny elektronických dôkazov. 13(13)

Európska úniajej členské štáty sú tiež zmluvnými stranami dvoch hlavných nástrojov Organizácie Spojených národovoblasti trestnej justície, ktoré sú prijaté takmer všeobecne,to Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (UNTOC) 14(14)Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC). 15(15)

Ustanovenia nového dohovoru sú zosúladené a kompatibilné s týmito tromi zavedenými a všeobecne prijímanými medzinárodnými nástrojmi.

Vzostup informačných technológií a rýchly rozvoj nových systémov telekomunikačných a počítačových sietí, ako aj využívanie a zneužívanie technológií na účely trestnej činnosti figurujú aj v programe Organizácie Spojených národov (OSN). Valné zhromaždenie OSN 21. decembra 2010 prijalo uznesenie č. 65/230, v ktorom požaduje od Komisie pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu, aby zriadila otvorenú medzivládnu skupinu odborníkov, ktorá bude poverená vypracovaním komplexnej štúdie problematiky počítačovej kriminality.

Valné zhromaždenie OSN 17. decembra 2018 prijalo uznesenie č. 73/187 o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti. Dňa 27. decembra 2019 Valné zhromaždenie OSN prijalo druhé uznesenie č. 74/247 na rovnakú tému, ktorou zriadilo otvorený medzivládny výbor expertov ad hoc (ďalej len „AHC“) s cieľom vypracovať komplexný medzinárodný dohovor o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti. V uznesení sa uviedlo, že AHC má v plnej miere zohľadniť existujúce medzinárodné nástroje a úsilie vyvíjané na celoštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni s cieľom bojovať proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti, predovšetkým prácu a výstupy medzivládnej skupiny odborníkov.

Rada 24. mája 2022 poverila Komisiu, aby samene Európskej únie zúčastnila na rokovaniachdohovore. 16(16) Komisia sasúladerozhodnutím Rady zúčastnila na rokovaniachriadila sa smernicami na rokovania, ktoré súňom stanovené. Komisiu podporovala Európska služba pre vonkajšiu činnosť. Počas rokovaní sa Komisia neustále radilapozícii Únieosobitným výborom Radyzabezpečila súlad dohovorupríslušným acquis Únie.

V súladeRámcovou dohodouvzťahoch medzi Európskym parlamentomEurópskou komisiou 17(17) Komisiarokovaniach informovala aj Európsky parlament.

Komisia počas rokovanípo ich ukončení informovala aj európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS)Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB).

Členovia AHC sa v období od 28. februára 2022 do 9. augusta 2024 stretli osemkrát na formálnych zasadnutiach. V medziobdobí sa konali aj neformálne zasadnutia a päť medzisezónnych zasadnutí na účely konzultácií s rôznorodými zainteresovanými stranami vrátane globálnych a regionálnych medzivládnych organizácií, mimovládnych organizácií, organizácií občianskej spoločnosti, akademických inštitúcií a súkromného sektora.

Dňa 8. augusta 2024 AHC konsenzom schválil návrh textu dohovorunávrh uznesenia Valného zhromaždenia OSN, ktorý ho sprevádza. Valné zhromaždenie OSN prijalo oba dokumenty konsenzom 24. decembra 2024. 18(18) Predpokladá sa, že dohovor bude otvorený na podpisHanoji vo Vietname 25. októbra 2025následnesídle OSNNew Yorku do 31. decembra 2026.

Dohovor nadobudne platnosť, keď 40 štátov, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, vyjadrí svoj súhlas s tým, že budú viazané dohovorom v súlade s ustanoveniami článku 65 ods. 1 a 2.

V súlade so zavedenou praxou týkajúcou sa dohovorov UNTOC a UNCAC sa v dohovore stanovuje, že organizácia regionálnej hospodárskej integrácie, ako je Európska únia, môže dohovor podpísať a ratifikovať, ak ho podpíše a ratifikuje aspoň jeden z členských štátov.

Dôvody návrhu

Dohovor je v súlade s cieľmi Únie stanovenými v ProtectEU, európskej stratégii vnútornej bezpečnosti z roku 2025, ktorej cieľom je bojovať proti trestnej činnosti a uľahčiť prístup k digitálnym dôkazom vo všetkých prípadoch trestných činov prostredníctvom medzinárodných nástrojov, ako je dohovor.  Dopĺňa existujúce nástroje EÚ a medzinárodné nástroje, ktorých zmluvnými stranami sú EÚ a/alebo jej členské štáty, ako napríklad Budapeštiansky dohovor Rady Európy, a prispieva tak k boju EÚ proti nadnárodnej trestnej činnosti.

Po prvé, dohovor ako nástroj OSN má širší dosah z hľadiska členstva ako existujúce nástroje EÚ a medzinárodné nástroje. V tomto ohľade je podobný predchádzajúcim nástrojom OSN o spolupráci v trestných veciach, ktoré boli prijaté takmer všeobecne, ako sú napríklad dohovory UNTOC a UNCAC. Môže tak umožniť posilnenú spoluprácu v boji proti počítačovej kriminalite v celosvetovom meradle.

Po druhé, dohovor vychádzaustanovení Budapeštianskeho dohovorukriminalizácii, ktoré môžu ďalej posilniť spoluprácu na základe dlhodobéhoosvedčeného právneho rámca. Vzhľadom na jeho novšie prijatie sadohovore zavádzajú aj ďalšie ustanoveniakriminalizácii trestných činov, ktoréposledných rokoch prudko stúpli:
online podvody, kontaktovanie alebo zavádzanie na účely sexuálneho zneužitia detí
šírenie intímnych snímok bez udeleného súhlasu. Tieto činy sú už trestné na úrovni EÚ, ale zatiaľ nie na celosvetovej úrovni.

Po tretie, dohovor umožňuje výmenu elektronických dôkazov medzi orgánmi štátov, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, o formách závažnej trestnej činnosti, ktoré sú tiež na vzostupe, vrátane trestných činov súvisiacich s terorizmom a nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti. Toto obmedzenie na závažné trestné činy umožňuje používať mechanizmus len v závažných prípadoch, čo pomáha zabezpečiť proporcionalitu. Zabraňuje tiež nadmernému zaťažovaniu vnútroštátnych orgánov žiadosťami a odráža jednotlivé úrovne dôvery v spoluprácu, ktoré existujú na medzinárodnej úrovni.

Po štvrté, dohovor dopĺňa existujúce medzinárodné nástroje, ako napríklad Budapeštiansky dohovor, tým, že zahŕňa procesné opatrenia týkajúce sa ochrany obetí a svedkov, nástroje na vymáhanie príjmov z počítačovej trestnej činnosti a opatrenia medzinárodnej spolupráce týkajúce sa odovzdávania odsúdených osôb a trestných konaní, spoločných vyšetrovaní a spolupráce v oblasti presadzovania práva.

Po piate, dohovor obsahuje kapitolu o technickej pomoci a budovaní kapacít s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám vybudovať si kapacity a umožniť im prispieť ku globálnemu boju proti počítačovej kriminalite.

Po šieste, dohovorom sa vyžaduje, aby štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, dodržiavali ľudské práva vrátane trestnoprocesných práv a záruk (ako je právo na spravodlivý proces, právo na obhajobu, súdne alebo iné nezávislé preskúmanie) a právo na ochranu osobných údajov v prípade každého opatrenia podľa dohovoru. Vzhľadom na svoje univerzálne poslanie a uznanie existujúcich rozdielov v úrovni ochrany ľudských práv vo svete obsahuje dohovor ustanovenia, ktoré vylučujú jeho použitie na páchanie porušení ľudských práv a poskytujú štátom, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, bezprecedentné dôvody na odmietnutie spolupráce s inými zmluvnými stranami v takýchto prípadoch. Viac informácií v tejto súvislosti je uvedených v oddieloch „Súlad s existujúcimi politickými ustanoveniami v danej oblasti“, „Základné práva“„Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu“ ďalej. Vďaka týmto ustanoveniam je dohovor prvým svojho druhu s takouto komplexnou ochranou ľudských práv a zárukami v oblasti ľudských práv. Po nadobudnutí platnosti sa dohovor stane referenčným bodom pre budúce medzinárodné nástroje a prispeje k začleneniu týchto záruk v oblasti ľudských práv do celosvetovej spolupráce v trestných veciach.

Súladexistujúcimi ustanoveniamitejto oblasti politiky

Boj proti počítačovej kriminalite je pre Európsku úniu prioritou, ako uznala Rada vo svojich strategických usmerneniach pre legislatívneoperačné plánovanierámci priestoru slobody, bezpečnostispravodlivosti 19(19)roku 2024KomisiaProtectEU – európskej stratégii vnútornej bezpečnosti na rok 2025,ktorej sa oznamujú opatrenia EÚ na boj proti počítačovej kriminalitena uľahčenie prístupudigitálnym dôkazomvšetkých trestných činoch,to aj prostredníctvom medzinárodných nástrojov na výmenu informáciídôkazov, ako je včasné podpísanieuzavretie dohovoru.

Komisia uznáva potrebu ďalej rozvíjaťposilňovať kapacity orgánov presadzovania právajustičných orgánovtejto oblasti, vyvíjať vnútroštátne právne predpisypočítačovej kriminalite, ak nie sú zavedenédostatočnom rozsahu. Uznáva tiež potrebu podporovať medzinárodnú spoluprácuboji proti počítačovej kriminalitepodporuje celý rad programov budovania kapacítmnohých krajinách sveta vrátane rozvojových krajín. 20(20) Komisia podporuje prácu medzinárodnej skupiny odborníkov, Komisie OSN pre prevenciu kriminalitytrestnú justíciu, Úradu OSN pre drogykriminalitu (UNODC), Výboru Budapeštianskeho dohovorupočítačovej kriminaliteďalších orgánov.

Ustanovenia dohovoru sú v súlade s pravidlami a politikami EÚ v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, policajnej spolupráce a ochrany údajov, ako aj s príslušnými dvojstrannými a mnohostrannými dohodami, ktorých zmluvnou stranou už Európska únia je.

Výhrady a oznámenia

Dohovor nemá ustanovenie venované výhradám.niektorých ustanoveniach však výslovne stanovuje výhrady (článok 11 ods. 3; článok 23 ods. 3 písm. a); článok 23 odsek 3; článok 42 ods. 5; článok 63 ods. 34)implicitne umožňuje iné výhrady, pokiaľ súsúladečlánkom 19 písm. c) Viedenského dohovoruzmluvnom práve 21(21)medzinárodným obyčajovým právom,teda nie sú nezlučiteľnépredmetomúčelom dohovoru. Dohovor preto umožňuje značnú flexibilitu, pokiaľ idevýhrady. Členské štáty by malivýhradámoznámeniam pristupovať jednotne, ako sa uvádzaprílohe Itomuto rozhodnutiu. Výhradyoznámenia by mali byťsúlademedzinárodným právom Úniemedzinárodným právom verejnýmnemali by byťrozporepredmetomúčelom dohovoru. Podmienkyzárukyoblasti ľudských práv uznanéstanovenétomto dohovore sú súčasťou jeho predmetuúčelu,preto nie sú otvorené výhradám.

Súladostatnými politikami Únie

Dohovor je v súlade s príslušnými pravidlami a politikami Európskej únie v oblastiach, na ktoré sa bude vzťahovať (medzinárodná spolupráca a vzájomná právna pomoc medzi orgánmi verejnej moci členských štátov a členských štátov a tretích krajín, ako sa uvádza v oddiele „Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky“), a s príslušnými dvojstrannými a mnohostrannými dohodami, ktorých zmluvnou stranou už Európska únia je. Ostatné oblasti politiky Únie zostávajú nedotknuté.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Návrh je vypracovaný podľa článku 218 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V článku 218 ZFEÚ sa stanovuje postup vedenia rokovaní a uzatvárania dohôd medzi Európskou úniou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Konkrétne sa v jeho odseku 6 stanovuje, že Rada na návrh Komisie ako vyjednávača prijme rozhodnutie, ktorým sa povoľuje uzavretie dohody v mene Európskej únie.

Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 6 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu pripravovanej medzinárodnej dohody, v súvislosti s ktorým sa zaujíma pozícia v mene Únie. Ak pripravovaná medzinárodná dohoda sleduje dva ciele alebo obsahuje dve zložky a ak jeden z týchto cieľov alebo jednu z týchto zložiek možno určiť ako hlavnú, zatiaľ čo druhý cieľ alebo druhá zložka je len vedľajšia, rozhodnutie podľa článku 218 ods. 6 ZFEÚ musí byť založené na jedinom hmotnoprávnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložka.

Ak pripravovaná medzinárodná dohoda sleduje viacero cieľov zároveň alebo obsahuje viacero zložiek, ktoré sú nerozlučne spojené bez toho, aby jeden cieľ alebo zložka boli oproti ostatným vedľajšie, hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 6 ZFEÚ bude musieť výnimočne zahŕňať viaceré zodpovedajúce právne základy.

Pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa uľahčovania spolupráce medzi justičnými orgánmi alebo rovnocennými orgánmi v rámci trestného stíhania a výkonu rozhodnutí hmotnoprávny základ je článok 82 ods. 1 ZFEÚ. Pokiaľ ide o vymedzenie trestných činov v oblasti počítačovej kriminality, hmotnoprávnym základom je článok 83 ods. 1 ZFEÚ. Pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa spolupráce v oblasti presadzovania práva, hmotnoprávnym základom je článok 87 ods. 2 ZFEÚ. Pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, hmotnoprávnym základom je článok 16 ZFEÚ.

·Právomoc Únie

Predmetom dohovoru je boj proti počítačovej kriminalite, okrem iného prostredníctvom kriminalizácie určitých závažných škodlivých druhov konania a zavedenia medzinárodnej spolupráce na tento účel, a to aj pokiaľ ide o elektronické dôkazy. To patrí do spoločnej právomoci Únie a členských štátov v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. j) ZFEÚ.

Niektoré ustanovenia dohovoru, najmä ustanovenie o ochrane údajov, patria do oblastí, na ktoré sa vo veľkej miere vzťahujú spoločné pravidlá, ktoré by mohli byť dotknuté dohovorom alebo ktorých rozsah by sa ním mohol zmeniť. Preto, pokiaľ ide o takéto oblasti a v súlade s článkom 3 ods. 2 ZFEÚ, má Únia výlučnú vonkajšiu právomoc na uzavretie dohovoru.

Európska komisia teda môže v záujme Únie uzavrieť dohovor na základe článku 16, článku 82 ods. 1, článku 83 ods. 1, článku 87 ods. 1 a článku 218 ods. 6 ZFEÚ.

Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Konanie na úrovni EÚ slúži na podporu harmonického uplatňovania ustanovení dohovoru v členských štátoch EÚ a zabezpečuje jeho súlad s existujúcimi a budúcimi nástrojmi EÚ. Okrem toho činnosť EÚ v tejto oblasti zvyšuje kombinovaný vplyv a dosah EÚ a jej členských štátov v mechanizmoch vykonávania dohovoru, ako je konferencia zmluvných strán (článok 57), ako aj pri budúcich rokovaniach o protokoloch k dohovoru (článok 62).

Proporcionalita

Ciele, ktoré Únia sleduje vo vzťahu k tomuto návrhu, ako sú uvedené v oddiele „Dôvody návrhu“ v predchádzajúcom texte možno dosiahnuť len uzavretím záväznej medzinárodnej dohody, ktorou sa stanovia potrebné opatrenia spolupráce a zároveň sa zabezpečí primeraná ochrana základných práv. Dohovor tento cieľ spĺňa. Ustanovenia dohovoru sa obmedzujú na to, čo je potrebné na dosiahnutie jeho hlavných cieľov, a nezasahuje sa nimi do existujúcich nástrojov EÚ alebo medzinárodných nástrojov, ktorých je EÚ zmluvnou stranou.

Výber nástroja

V článku 218 ods. 6 ZFEÚ sa stanovuje, že Komisia alebo vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v závislosti od predmetu plánovanej dohody predloží návrhy Rade, ktorá prijme rozhodnutie, ktorým sa povoľuje uzavretie medzinárodnej dohody. Vzhľadom na predmet plánovaného dohovoru je vhodné, aby Komisia predložila v tomto smere návrh.

3.VÝSLEDKY EX POST HODNOTENÍ, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Ex post hodnotenia/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Neuplatňuje sa

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia uverejnila výzvu na predkladanie podkladov pre túto iniciatívu na svojom webovom sídle 14. januára 2022, ktorú bolo možné pripomienkovať štyri týždne. Individuálne odpovede na výzvu na predkladanie podkladov sa uverejnili na webovom sídle konzultácie. Tieto úvahy sa zohľadnili pri príprave návrhu Komisie na začatie rokovaní o dohovore.

V záujme zabezpečenia väčšej transparentnosti procesu sa v rezolúcii Valného zhromaždenia č. 75/282, ktorou sa stanovujú organizačné záležitosti týkajúce sa AHC, zabezpečila účasť zástupcov zainteresovaných globálnych a regionálnych medzivládnych organizácií vrátane zástupcov orgánov Organizácie Spojených národov, špecializovaných agentúr a fondov, ako aj zástupcov funkčných komisií Hospodárskej a sociálnej rady na podstatných zasadnutiach ako pozorovateľov. Okrem toho touto rezolúciou sa umožnilo mimovládnym organizáciám (vrátane globálnych a regionálnych medzivládnych organizácií, mimovládnych organizácií, organizácií občianskej spoločnosti, akademických inštitúcií a súkromného sektora) zaregistrovať sa a zúčastňovať sa na zasadnutiach AHC, kde mali počas plenárnych zasadnutí k prerokúvaným kapitolám pravidelne možnosť prezentovať svoje stanoviská. V súlade s touto rezolúciou sa uskutočnilo päť medzisezónnych konzultačných zasadnutí so zainteresovanými stranami. Zainteresované strany mohli tiež predkladať písomné materiály, ktoré boli uverejnené na webovom sídle AHC.

Komisia ako vyjednávač sa počas rokovaní pravidelne zapájala aj do rozhovorov s rôznymi zainteresovanými stranami a prihliadala na ich príspevky.

Získavanievyužívanie expertízy

Počas rokovaní Komisia ako zástupkyňa Únie konzultovala s osobitným výborom Rady pre rokovania v súlade s rozhodnutím Rady z 22. mája 2022, ktorým sa Komisia poveruje, aby sa zúčastnila na rokovaniach v mene Únie. Členské štáty EÚ sa ako členovia OSN mohli zúčastniť na všetkých rokovacích zasadnutiach. Komisia počas rokovaní konzultovala s ich zástupcami o formulácii pozície Únie. Komisia tiež pravidelne konzultovala so zainteresovanými stranami (pozri časť „Konzultácie so zainteresovanými stranami“ v predchádzajúcom texte).

Posúdenie vplyvu

Príslušné vplyvy sú uvedené v tejto dôvodovej správe.

Regulačná vhodnosťzjednodušenie

Dohovor môže mať vplyv na určité orgány verejnej správy a kategórie poskytovateľov služieb. Vzhľadom na intenzívnejšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti výmeny elektronických dôkazov v boji proti počítačovej kriminalite a trestným činom uľahčených počítačom by mohlo dôjsť k zvýšeniu počtu žiadostí o elektronické dôkazy, ktoré môžu ústredné orgány členských štátov EÚ pre vzájomnú právnu pomoc dostávať od svojich partnerov v iných štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, a následne ich, s výhradou všetkých platných vnútroštátnych pravidiel a postupov, postúpiť poskytovateľom služieb so sídlom v ich štáte. Právny rámec pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti počítačovej kriminality, ktorý sa dohovorom stanovuje v celosvetovom meradle, ako aj záruky a podmienky, ktoré obsahuje, zároveň poskytnú poskytovateľom služieb väčšiu právnu istotu, pokiaľ ide o žiadosti o prístup k údajom, ktorým môžu čeliť na základe spolupráce v trestných veciach medzi štátmi.

Základné práva

Dohovorom sa poskytujú záruky, ktoré členským štátom EÚ umožňujú dodržiavať záväzky v oblasti ľudských práv podľa medzinárodného práva, práva EÚ a vnútroštátneho práva. Tieto záruky tiež zabraňujú zneužívaniu tohto nástroja OSN štátmi, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, na páchanie alebo legalizáciu porušovania ľudských práv.

Ustanovenia dohovoru sa vzťahujú na procesné opatrenia a opatrenia medzinárodnej spolupráce v trestných veciach, ako je vydanie, vzájomná právna pomoc a výmena elektronických dôkazov, ktoré by zasahovali do základných práv, ako je právo na slobodu a právo na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním a právo na súkromie a ochranu osobných údajov. Dohovor vychádza z prístupu založeného na právach a stanovuje horizontálne aj kontextovo špecifické spoľahlivé podmienky a záruky v oblasti ľudských práv, ktoré sú v súlade s existujúcimi medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv a spolupráce v trestných veciach. Dohovorom sa zohľadňujú aj tie riziká pre uplatňovanie ľudských práv, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou boja proti počítačovej kriminalite a povahy internetu. Pokiaľ ide o záväzky štátov, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, v oblasti ľudských práv, v dohovore sa opakovane odkazuje na „medzinárodné právo v oblasti ľudských práv“. Tento široký výraz zahŕňa medzinárodné nástroje aj medzinárodné obyčajové právo v oblasti ľudských práv, a tým zabezpečuje čo najširšie uplatňovanie medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv na všetky budúce zmluvné strany tohto dohovoru bez ohľadu na ich dodržiavanie konkrétnych medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv.

V článku 6 sa stanovuje zastrešujúca požiadavka, aby štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, pri jeho vykonávaní dodržiavali svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Zároveň sa ním vylučuje, aby ktorákoľvek zo zmluvných strán vykladala dohovor spôsobom, ktorý jej umožní používať tento právny nástroj na potláčanie ľudských práv alebo základných slobôd. Na zdôraznenie tejto povinnosti v digitálnom kontexte, v ktorom tento dohovor pôsobí, obsahuje článok 6 ods. 2 aj neúplný zoznam tých ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú náchylnejšie na potenciálne porušenie v digitálnej oblasti, vrátane slobody prejavu, svedomia, názoru, náboženského vyznania alebo viery, pokojného zhromažďovania a združovania. Toto horizontálne ustanovenie sa vzhľadom na svoje umiestnenie a povahu vzťahuje na celý dohovor a je súčasťou predmetu a účelu dohovoru.

Článok 21 ods. 4 je tiež horizontálnym ustanovením týkajúcim sa harmonizácie stíhania, posudzovania a sankcionovania trestných činov uvedených v dohovore. Vyžaduje sa v ňom, aby štáty, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, zabezpečili, že každá osoba stíhaná za trestné činy stanovené v súlade s týmto dohovorom bude mať všetky práva a záruky v súlade s vnútroštátnym právom a v súlade s platnými medzinárodnými záväzkami štátu, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru, vrátane práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu.

V článku 24 sa stanovujú aj horizontálne podmienky a záruky týkajúce sa právomocí a procesných opatrení stanovených dohovorom na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni. Vyžaduje, aby štáty, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, pri výkone svojich procesných právomocí zabezpečili, že tieto právomoci budú podliehať podmienkam a zárukám, ktoré zabezpečia ochranu ľudských práv v súlade s ich záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a ktoré budú zahŕňať zásadu proporcionality. Takéto podmienky a záruky uplatniteľné na právomoci a postupy, ktoré sa dohovorom stanovujú, zahŕňajú okrem iného súdne alebo iné nezávislé preskúmanie, právo na účinný prostriedok nápravy (ktoré zahŕňa niekoľko opatrení pre osoby, ktorých ľudské práva boli porušené), dôvody oprávňujúce uplatnenie a obmedzenie rozsahu a trvania právomocí a postupov.

V článku 36 sa po prvýkrát v nástroji OSN v oblasti trestnej justície uvádza ustanovenie venované ochrane osobných údajov. Vzťahuje sa na každý prenos osobných údajov podľa dohovoru. Takéto prenosy sa môžu uskutočniť len v súlade s vnútroštátnym právom a záväzkami odovzdávajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou, vyplývajúcimi z medzinárodného práva. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžu odmietnuť prenos osobných údajov, ak údaje nemožno poskytnúť v súlade s ich platnými právnymi predpismi o ochrane údajov, a to pred poskytnutím akýchkoľvek osobných údajov inému štátu, ktorý je zmluvnou stranou. Aby štát, ktorý je zmluvnou stranou, dosiahol súlad so svojím vnútroštátnym právom o ochrane osobných údajov a mohol reagovať na žiadosť o medzinárodnú spoluprácu, môže žiadajúcemu štátu uložiť primerané podmienky. Od štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, sa vyžaduje, aby zabezpečili to, že osobné údaje, ktoré získajú v súlade s týmto dohovorom buď ako súčasť žiadosti o medzinárodnú spoluprácu, alebo ako odpoveď na žiadosť, budú podliehať účinným a primeraným zárukám v ich príslušných právnych rámcoch. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžu získané osobné údaje preniesť do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii len s predchádzajúcim povolením pôvodného odovzdávajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou a ktorý môže vyžadovať, aby bolo povolenie poskytnuté v písomnej forme.

V dohovore sa stanovujú komplexné záruky v súvislosti s vydávaním a vzájomnou právnou pomocou. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, majú možnosť odmietnuť žiadosť o vydanie alebo vzájomnú právnu pomoc, ak neexistuje obojstranná trestnosť (článok 37 ods. 1 a článok 40 ods. 8).

Dohovor obsahuje ďalšie dôvody na odmietnutie spolupráce, ktoré sú v súlade s existujúcimi medzinárodnými nástrojmi. Článkom 37 ods. 8 a 15, článkom 40 ods. 8, 21 a 22 sa umožňuje štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, odmietnuť žiadosti o medzinárodnú spoluprácu v širokom rade prípadov, napríklad ak žiadosť o vzájomnú právnu pomoc nie je podaná v súlade s ustanoveniami článku 40; ak sa dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, domnieva, že vykonanie žiadosti by mohlo poškodiť jeho zvrchovanosť, bezpečnosť, verejný poriadok alebo iné základné záujmy (čo sa často medzinárodne vykladá tak, že zahŕňa aj úvahy o ľudských právach); ak by orgány dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, mali podľa svojho vnútroštátneho práva zakázané vykonať požadované opatrenie v súvislosti s akýmkoľvek podobným trestným činom; ak by to bolo v rozpore s právnym systémom dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, týkajúcim sa vzájomnej právnej pomoci; a ak má dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, závažné dôvody domnievať sa, že žiadosť bola podaná s cieľom stíhať alebo potrestať osobu z dôvodu jej pohlavia, rasy, jazyka, náboženstva, národnosti, etnického pôvodu alebo politických názorov, alebo že vyhovenie žiadosti by spôsobilo ujmu na postavení tejto osoby z niektorého z týchto dôvodov. Uplatňovanie tejto poslednej záruky na opatrenia vzájomnej právnej pomoci, ako je výmena elektronických dôkazov, je vo väčšine medzinárodných nástrojov o spolupráci v trestných veciach zriedkavé. Predstavuje dôležitú dodatočnú záruku, ktorou sa má zabrániť tomu, aby sa cielilo na jednotlivcov, organizácie súkromného sektora, médiá alebo organizácie občianskej spoločnosti a ich majetok. Táto zárukou, ostatnými dôvodmi odmietnutia a požiadavkou dvojitej trestnosti sa umožňuje štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, odmietnuť medzinárodnú spoluprácu v prípadoch, ktoré považujú za politicky motivované.

Podmienky a záruky v oblasti ľudských práv uznané a stanovené v tomto dohovore sú súčasťou jeho predmetu a účelu a sú neoddeliteľne spojené s právomocami a postupmi, ktoré poskytuje. Tieto podmienky a záruky ako také nemôžu byť predmetom výhrad.

V dohovore sa stanovuje aj mechanizmus pravidelného preskúmania vykonávania dohovoru zo strany konferencie zmluvných strán [článok 57 ods. 5 písm. f)]. Toto preskúmanie by sa malo týkať všetkých ustanovení dohovoru vrátane jeho podmienok a záruk v súlade s ostatnými existujúcimi medzinárodnými nástrojmi a mechanizmami v tej istej oblasti.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nemá žiaden vplyv na rozpočet Únie. Členské štáty EÚ môžu mať jednorazové náklady na vykonávanie dohovoru a mohlo by dôjsť k miernemu zvýšeniu nákladov pre orgány členských štátov v dôsledku očakávaného nárastu počtu žiadostí o medzinárodnú spoluprácu.

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnoteniapodávania správ

Neexistuje plán vykonávania, keďže po podpise a ratifikácii tohto dohovoru sa bude od členských štátov vyžadovať, aby ho vykonávali.

Pokiaľ ide o monitorovanie, Komisia sa bude zúčastňovať na zasadnutiach konferencie zmluvných strán, na ktorých bude Európska únia uznaná za zmluvnú stranu dohovoru a bude môcť vykonávať hlasovacie práva s počtom hlasov rovnajúcim sa počtu členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, pokiaľ ide o prijímanie zmien a doplnení a dodatkových protokolov k dohovoru. Komisia bude pravidelne informovať Európsky parlament o výsledkoch preskúmania a monitorovania vykonávania dohovoru konferenciou zmluvných strán.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Cieľom dohovoru je posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti trestných činov stanovených v dohovore a zhromažďovanie elektronických dôkazov o trestných činoch vymedzených v dohovore a o iných závažných trestných činoch na účel konkrétnych prípadov vyšetrovania trestných činov alebo trestného konania. V tejto súvislosti sa dohovor zameriava aj na podporu technickej pomoci a budovania kapacít, najmä v prospech rozvojových krajín.

Všeobecné ustanovenia (kapitola I (článok 1 – 6))

V kapitole I sa uvádza všeobecný rozsah pôsobnosti a účel dohovoru, ako aj použité vymedzenie pojmov. Tieto ustanovenia sú z väčšej časti štandardnými formuláciami a vychádzajú z Budapeštianskeho dohovoru a dvoch existujúcich nástrojov OSN v oblasti trestnej justície (dohovory UNTOC a UNCAC).

V článku 2 sa stanovuje vymedzenie pojmov, ktoré jesúladevymedzeniami pojmov Budapeštianskeho dohovoru, druhým dodatkovým protokolomnemudvomi existujúcimi nástrojmi OSNoblasti trestnej justície (dohovory UNTOCUNCAC).porovnanítýmito nástrojmi jedohovore pridané len jedno nové vymedzenie pojmu „údajeobsahu“, ktoré vychádzamodelového zákona UNODCvzájomnej pomocitrestných veciach 22(22)na základe vymedzenia uvedenéhonariadeníelektronických dôkazoch. 23(23)

V článku 3 sa určuje rozsah pôsobnosti dohovoru, ktorý zahŕňa prevenciu, vyšetrovanie a stíhanie trestných činov stanovených v súlade s dohovorom, ako aj vymáhanie prínosov z týchto trestných činov. Rozsah pôsobnosti dohovoru sa rozširuje aj na zhromažďovanie a zdieľanie elektronických dôkazov v rámci konkrétnych prípadov vyšetrovania trestných činov alebo konaní podľa článkov 23 a 35 {ďalšie podrobnosti v oddieloch „Procesné opatrenia a presadzovanie práva [kapitola IV (články 23 – 34)]“} a {„Medzinárodná spolupráca [kapitola V (články 35 – 52)]“} ďalej.

V článku 4 sa stanovuje, že trestné činy, ktoré sú stanovené v iných platných dohovoroch a protokoloch OSN (a ktorých stranami sú štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru), by mali byť trestané bez ohľadu na to, či boli spáchané offline alebo online. Druhým odsekom sa obmedzuje rozsah pôsobnosti tohto článku tým, že sa zdôrazňuje, že týmto ustanovením sa neposkytuje právny základ na vytvorenie nových alebo dodatočných trestných činov nad rámec tých, ktoré sú stanovené v platných dohovoroch a protokoloch OSN.

Článok 5 je štandardným ustanovením o rešpektovaní zásady suverenity, ktoré kopíruje znenie príslušných ustanovení dohovorov UNTOC a UNCAC.

Článok 6 je bezprecedentným ustanovením v porovnaní s dvomi nástrojmi OSN v oblasti trestnej jurisdikcie a Budapeštianskym dohovorom. Stanovuje sa ním jasné vymedzenie predmetu a účelu dohovoru a funguje ako dôležitá ochrana pred jeho nevhodným použitím. V prvom odseku sa ako zastrešujúci cieľ na vysokej úrovni stanovuje, že všetky opatrenia prijaté na vykonávanie dohovoru sa musia riadiť medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, ktoré prijal každý štát, ktorý je zmluvnou stranou. Druhým odsekom sa nadväzuje na tento cieľ opätovným potvrdením, že dohovor sa nesmie vykladať na účel porušenia akýchkoľvek ľudských práv, či už hospodárskych, sociálnych a kultúrnych, alebo občianskych a politických práv. Toto ustanovenie obsahuje neúplný zoznam práv, ktoré sa považujú za obzvlášť náchylné na porušenie prostredníctvom opatrení zameraných na boj proti počítačovej kriminalite, ako je sloboda prejavu, svedomia, názoru, náboženského vyznania alebo viery, pokojného zhromažďovania a združovania. Preto je rozsah pôsobnosti dohovoru obmedzený aj týmto ustanovením, ktorým sa bráni budúcim pokusom štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, o príliš rozsiahle uplatňovanie opatrení medzinárodnej spolupráce tohto dohovoru.

Kriminalizácia [kapitola II (článok 7 – 21)]

V článkoch 7 – 17 sa stanovuje harmonizácia kriminalizácie konania a prvkov trestnej činnosti závislej od počítača a niektorých trestných činností uľahčených počítačom. Trestné činy závislé od počítača (články 7 – 11) vychádzajú z trestných činov, ako sa uvádzajú v Budapeštianskom dohovore. Trestné činy uľahčené počítačom (články 12 – 16) takisto vychádzajú z Budapeštianskeho dohovoru a okrem iného sa nimi harmonizuje trestný čin podvodu súvisiaceho s informačnými a komunikačnými systémami (vrátane počítačových podvodov ako druhu podvodu); trestné činy súvisiace s materiálom obsahujúcim sexuálne zneužívanie detí; ako aj trestné činy kontaktovanie detí na účely ich sexuálneho zneužitia s cieľom spáchať sexuálny trestný čin na dieťati a šíriť intímne obrázky bez súhlasu. Všetky trestné činy uvedené v dohovore vyžadujú dva základné prvky: úmysel a spáchanie trestného činu bez oprávnenia. Pojem „bez oprávnenia“ je kontextovo špecifickou požiadavkou trestnej zodpovednosti, ktorá umožňuje štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, flexibilné uplatňovanie v súlade s ich vnútroštátnym právom a medzinárodnými záväzkami. V tomto ohľade má podmienka „bez oprávnenia“ zabezpečiť, aby sa z rozsahu kriminalizácie vylúčilo napríklad konanie orgánov činných v trestnom konaní pri vyšetrovaní trestných činov alebo konanie na bezpečnostné, vedecké, lekárske, umelecké alebo iné legitímne, odôvodnené alebo povolené účely. V tejto súvislosti sa v článku 14 ods. 4 stanovuje výslovná výnimka z kriminalizácie správania detí v prípade materiálov, ktoré si deti samy vytvorili a ktoré ich zobrazujú, alebo v prípade dobrovoľnej výroby, prenosu, alebo držby materiálov opísaných v článku 14 ods. 2 písm. a) až c), ak je zobrazované správanie legálne podľa vnútroštátneho práva a ak sa takéto materiály uchovávajú výlučne na súkromné a dobrovoľné použitie zúčastnených osôb.

Článkom 17 sa vyžaduje kriminalizácia legalizácie príjmov z trestnej činnosti a vychádza zo zodpovedajúcich ustanovení dohovorov UNTOC a UNCAC. Podľa výkladových poznámok k jednotlivým článkom dohovoru, ktoré sú pripojené k uzneseniu o prijatí dohovoru, sa konanie považuje za trestný čin podľa článku 17 len vtedy, ak základné trestné konanie spojené so zložitejším trestným činom legalizácie príjmov z trestnej činnosti je trestným činom stanoveným v súlade s článkami 7 až 16 dohovoru.

Článkom 18 sa kopírujú príslušné ustanovenia dohovorov UNTOC a UNCAC o stanovení minimálnych pravidiel zodpovednosti právnických osôb za trestné činy stanovené v súlade s týmto dohovorom (t. j. trestné činy uvedené v článkoch 7 až 17). Takáto zodpovednosť sa viaže na účasť právnických osôb na niektorom z trestných činov kodifikovaných v článkoch 7 až 17, pričom sa na ňu vzťahujú rovnaké požiadavky, aké sa vzťahujú na fyzické osoby, a to ich spáchanie „úmyselne a bez oprávnenia“, a právne zásady každého štátu, ktorý je zmluvnou stranou (odseky 1 a 2).

Rovnako ako v zodpovedných ustanoveniach dohovorov UNTOC a UNCAC sa v článkoch 19 a 20 stanovujú minimálne pravidlá pre stanovenie trestných činov účasti, pokusu a prípravy a premlčacích lehôt v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, a podľa potreby pre trestné činy uvedené v dohovore. Hoci sa online prenos a kontrola údajov, ktoré by mohli byť relevantné pre trestný čin, spoliehajú na pomoc poskytovateľov služieb, poskytovateľ služieb, ktorý nemá úmysel spáchať trestný čin, podľa článku 19 nenesie zodpovednosť. Poskytovateľ služieb teda nemá povinnosť aktívne monitorovať obsah, aby sa vyhol trestnej zodpovednosti podľa tohto ustanovenia.

Článok 21 takisto vychádza z dohovorov UNTOC a UNCAC a stanovujú sa ním minimálne pravidlá stíhania, rozhodovania a sankcií týkajúcich sa trestných činov stanovených v súlade s dohovorom. Podľa odseku 4 sa vyžaduje, aby štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zabezpečili, že každá osoba stíhaná za trestné činy stanovené v súlade s dohovorom bude mať všetky práva a záruky v súlade s medzinárodnými záväzkami štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, vrátane práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu.

Súdna právomoc [kapitola III (článok 22)]

V článku 22 sa takisto odrážajú zodpovedajúce ustanovenia dohovorov UNTOC, UNCAC a Budapeštianskeho dohovoru a upravuje sa ním určenie povinných a voliteľných foriem súdnej právomoci podľa potreby vo vzťahu k trestným činom stanoveným v súlade s dohovorom.

Procesné opatrenia a presadzovanie práva [kapitola IV (články 23 – 34)]

V článku 23 sa vymedzuje rozsah vnútroštátnych právomocíprocesných opatrení, ktoré umožňujú medzinárodnú spoluprácu: vzťahuje sa na konkrétne prípady vyšetrovania trestných činov alebo konanie týkajúce sa trestných činov stanovenýchsúladedohovorom; iné trestné činy spáchané prostredníctvom systému informačnýchkomunikačných technológií, ako aj na zhromažďovanie dôkazovelektronickej podobeakomkoľvek trestnom čine. Podľa výkladových poznámokjednotlivým článkom dohovoru, ktoré sú pripojenéuzneseniuprijatí dohovoru: „pojem ,vyšetrovanie trestných činov‘ sa vzťahuje na situácie, keď na základe skutkových okolností existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že bol spáchaný alebo sa pácha trestný čin (vrátane trestného činu uvedenéhočlánku 19 dohovoru),to ajprípade, keď je cieľom takéhoto vyšetrovania zastaviť alebo zabrániť spáchaniu daného trestného činu.“
Dohovor teda neposkytuje základ pre medzinárodnú spoluprácu týkajúcu sa preventívnych účelov
údaje si možno vymieňať len vtedy, ak sa týkajú konkrétneho vyšetrovania trestného činu.

Článkom 24 s niekoľkými zmenami sa preberá zodpovedajúce znenie článku 15 Budapeštianskeho dohovoru. Stanovujú sa v ňom spoločné podmienky a záruky na zabezpečenie toho, aby právomoci a postupy stanovené v kapitole IV podliehali primeranej úrovni ochrany základných práv vrátane uplatňovania zásady proporcionality. Takéto podmienky a záruky zahŕňajú okrem iného súdne alebo iné nezávislé preskúmanie, právo na účinný prostriedok nápravy, dôvody oprávňujúce uplatnenie a obmedzenie rozsahu a trvania takejto právomoci alebo postupu. Okrem toho sa podmienky a záruky stanovené v súlade s týmto článkom uplatňujú na vnútroštátnej úrovni na právomoci a postupy stanovené v kapitole IV, a to na účel vnútroštátneho vyšetrovania trestného činu a trestného konania, ako aj na účel poskytovania medzinárodnej spolupráce dožiadaným štátom, ktorý je zmluvnou stranou, podľa kapitoly V.

Články 25 až 30 vychádzajú zo zodpovedajúcich vnútroštátnych právomocí a procesných opatrení Budapeštianskeho dohovoru. Ide o: zrýchlené uchovávanie uložených elektronických údajov; zrýchlené uchovávanie a čiastočné sprístupnenie prevádzkových údajov; príkaz na predloženie dôkazov; vyhľadávanie a zaistenie uložených elektronických údajov; zber prevádzkových údajov v reálnom čase a zachytávanie údajov o obsahu.

Článkom 31 sa odráža článok 31 dohovoru UNCAC. Vyžaduje sa v ňom, aby štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, prijali opatrenia umožňujúce zmrazenie, zaistenie a konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti.

Článok 32 vychádza z dohovorov UNTOC a UNCAC a štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, sa ním poskytuje možnosť vytvoriť trestné záznamy na účel použitia takýchto informácií v trestnom konaní týkajúcom sa trestného činu stanoveného v súlade s dohovorom.

Článok 33 vychádza z dohovoru UNTOC a vyžaduje sa ním, aby štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, prijali primerané opatrenia v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi s cieľom poskytnúť primeranú ochranu svedkom.

Článok 34 vychádza z dohovoru UNTOC a vyžaduje sa ním, aby štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi prijali vhodné opatrenia na poskytnutie primeranej pomoci obetiam, najmä obetiam trestných činov stanovených v článkoch 14 až 16 dohovoru. V článku 34 sa tiež vyžaduje, aby pri uplatňovaní jeho odsekov 2 až 4 štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zohľadnili vek, pohlavie a osobitné okolnosti a potreby obetí vrátane osobitných okolností a potrieb detí. V odseku 6 sa odporúča štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, aby prijali účinné opatrenia na zabezpečenie splnenia požiadaviek na odstránenie alebo zneprístupnenie obsahu opísaného v článkoch 14 a 16 tohto dohovoru v rozsahu, ktorý je v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi rámcami.

Medzinárodná spolupráca [kapitola V (články 35 – 52)]

V článku 35 sa stanovujú všeobecné zásady a rozsah medzinárodnej spolupráce, pri ktorej sa vyžaduje, aby štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, navzájom spolupracovali na účely vyšetrovania a trestného stíhania a zhromažďovania a spoločného využívania elektronických dôkazov o trestných činoch stanovených v súlade s týmto dohovorom, ako aj zhromažďovania a spoločného využívania elektronických dôkazov o akýchkoľvek závažných trestných činoch, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky alebo vyšší trest. Rozsah medzinárodnej spolupráce je preto obmedzený na trestné činy stanovené v súlade s dohovorom a závažné trestné činy s jasne stanovenou hranicou trestu.

Článok 36 obsahuje výslovné ustanovenie o ochrane osobných údajov. Týmto ustanovením sa upravujú pravidlá prenosu osobných údajov v rámci medzinárodnej spolupráce. Prenos sa môže uskutočniť len v súlade s vnútroštátnym právom a záväzkami odovzdávajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou, vyplývajúcimi z medzinárodného práva. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžu odmietnuť prenos osobných údajov, ak údaje nemožno poskytnúť v súlade s ich platnými právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany osobných údajov. Pre EÚ to znamená, že pred poskytnutím akýchkoľvek osobných údajov inému štátu, ktorý je zmluvnou stranou, sa musia uplatniť dôležité zásady ochrany údajov vrátane obmedzenia účelu, minimalizácie údajov, proporcionality a nevyhnutnosti v súlade s Chartou základných práv Európskej únie. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, sa tiež môžu usilovať o uloženie vhodných podmienok na dosiahnutie súladu s cieľom odpovedať na žiadosť o poskytnutie osobných údajov. Od štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, sa vyžaduje, aby zabezpečili, že osobné údaje, ktoré získajú v súlade s týmto dohovorom, podliehajú účinným a primeraným zárukám v ich príslušnom právnom rámci. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžu získané osobné údaje preniesť do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii len s predchádzajúcim povolením pôvodného odovzdávajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou a ktorý môže vyžadovať, aby bolo povolenie poskytnuté v písomnej forme.

Článok 37 vychádza z dohovoru UNCAC a Budapeštianskeho dohovoru a obsahuje podrobné pravidlá týkajúce sa vydania. Podľa odseku 8 dohovorom sa umožňuje odmietnuť vydanie na základe podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou. V odseku 15 sa stanovuje ďalší dôvod na odmietnutie žiadosti o vydanie, ak bola podaná na účel trestného stíhania alebo potrestania osoby z dôvodu jej pohlavia, rasy, jazyka, náboženstva, národnosti, etnického pôvodu alebo politických názorov, alebo ak by vyhovenie žiadosti spôsobilo ujmu na postavení tejto osoby z niektorého z týchto dôvodov.

Články 38 a 39 vychádzajú z dohovorov i UNTOC a UNCAC a stanovuje sa nimi možnosť odovzdávania odsúdených osôb a trestných konaní.

V článku 40 sa rovnako ako v ustanoveniach dohovorov UNTOC, UNCAC a Budapeštianskeho dohovoru stanovujú podrobné ustanovenia o zásadách a postupoch týkajúcich sa vzájomnej právnej pomoci. V odseku 17 sa vyžaduje, aby sa žiadosti o vzájomnú právnu pomoc vykonávali v súlade s vnútroštátnym právom dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou. V odseku 19 sa žiadajúcemu štátu, ktorý je zmluvnou stranou, zakazuje odovzdávať alebo používať informácie alebo dôkazy poskytnuté dožiadaným štátom, ktorý je zmluvnou stranou, na iné vyšetrovania, trestné stíhania alebo súdne konania, ako sú uvedené v žiadosti, bez predchádzajúceho súhlasu dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou. V odsekoch 8, 21 a 22 sa uvádzajú komplexné dôvody na zamietnutie žiadostí o vzájomnú právnu pomoc, ako sa uvádza v časti „Základné práva“.

Článok 41 vychádza z článku 35 Budapeštianskeho dohovoru a vyžaduje sa v ňom, aby štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, vytvorili nepretržite fungujúce siete na poskytovanie pomoci pri konkrétnych vyšetrovaniach trestných stíhaní alebo súdnych konaniach týkajúcich sa trestných činov stanovených v súlade s dohovorom alebo pri zhromažďovaní elektronických dôkazov..

V článkoch 42 – 46 sa rovnako ako v článkoch 29 – 33 Budapeštianskeho dohovoru podrobne uvádzajú konkrétne typy opatrení medzinárodnej spolupráce pri vzájomnej právnej pomoci. Ide o tieto opatrenia: zrýchlené uchovávanie uložených elektronických údajov; urýchlené sprístupnenie uchovávaných prevádzkových údajov; prístup k uchovávaným elektronickým údajom; zber prevádzkových údajov v reálnom čase a zachytávanie údajov o obsahu. Pokiaľ ide o najintruzívnejšie opatrenia týkajúce sa zberu prevádzkových údajov v reálnom čase a zachytávania údajov o obsahu, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, majú obmedzenejšiu povinnosť „usilovať sa“ o poskytnutie takejto pomoci. Táto povinnosť predstavuje v podstate „povinnosť vynaložiť maximálne úsilie“, a preto je pre štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, menej obmedzujúca ako povinnosti týkajúce sa iných opatrení vzájomnej právnej pomoci, ktoré vyžadujú spoluprácu s inými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami, pokiaľ nie sú splnené príslušné podmienky alebo uplatnený jeden z príslušných dôvodov na odmietnutie. Okrem toho možno o pomoc pri zachytávaní údajov o obsahu požiadať len v prípade závažných trestných činov v rozsahu, ktorý umožňujú zmluvy platné pre štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, alebo ich vnútroštátne právne predpisy.

Články 47 a 48 vychádzajú z dohovorov UNTOC a UNCAC a štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, sa nimi odporúča spolupráca s cieľom posilniť opatrenia na presadzovanie práva v boji proti trestným činom stanoveným v súlade s dohovorom a aby na rovnaký účel zriadili spoločné vyšetrovacie orgány.

Články 49 – 52 vychádzajú z dohovorov UNTOC a/alebo UNCAC a stanovujú sa nimi minimálne pravidlá týkajúce sa opatrení pre konfiškáciu, vymáhanie a vrátenie príjmov alebo majetku získaného z trestných činov stanovených v súlade s dohovorom.

Preventívne opatrenia [kapitola VI (článok 53)]

Článkom 53 sa štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, odporúča aby sa v súlade so základnými zásadami svojich právnych systémov a prostredníctvom vhodných legislatívnych, správnych alebo iných opatrení usilovali o vypracovanie a zavedenie alebo zachovanie účinných a koordinovaných politík a osvedčených postupov na zníženie existujúcich alebo budúcich príležitostí na páchanie počítačovej kriminality. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, by mali podporovať aktívnu účasť príslušných jednotlivcov a subjektov mimo verejného sektora, ako sú mimovládne organizácie, organizácie občianskej spoločnosti, akademické inštitúcie, subjekty súkromného sektora, ako aj široká verejnosť, v príslušných aspektoch prevencie trestných činov stanovených v súlade s dohovorom. V odseku 3 sa uvádza neúplný a nezáväzný zoznam preventívnych opatrení. V odseku 3 písm. e) sa uvádza výslovný odkaz na preventívne opatrenia, ktoré uznávajú prínos legitímnych činností bezpečnostných výskumníkov, ak sú určené výlučne na posilnenie a zlepšenie bezpečnosti produktov, služieb a zákazníkov poskytovateľov služieb.

Technická pomoc a výmena informácií [kapitola VII (články 54 – 56)]

Články 54 – 56 vychádzajú z dohovoru UNTOC a/alebo dohovoru UNCAC a obsahujú ustanovenia o poskytovaní technickej pomoci, budovaní kapacít a výmene informácií s osobitným zreteľom na záujmy a potreby rozvojových štátov, ktoré sú zmluvnými stranami.

Mechanizmus vykonávania [kapitola VIII (články 57 – 58)]

Články 57 a 58 vychádzajú z dohovoru UNCAC a stanovujú sa nimi podrobnosti o konferencii zmluvných štátov, ktorá bude dohliadať na vykonávanie dohovoru a bude mať právomoc vypracovať a prijať doplnkové protokoly k dohovoru na základe článkov 61 a 62 dohovoru. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov poskytne služby tajomníka a zvolá konferenciu zmluvných strán, najneskôr do jedného roka od nadobudnutia platnosti dohovoru. Následne sa pravidelné stretnutia konferencie konajú v súlade s rokovacím poriadkom prijatým konferenciou.

Záverečné ustanovenia [kapitola IX (články 59 – 68)]

Kapitola IX dohovoru obsahuje záverečné ustanovenia. Článkom 60 ods. 1 sa zabezpečuje, že členské štáty EÚ, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, môžu vo svojich vzájomných vzťahoch naďalej uplatňovať právo Únie. Umožňuje sa ním tiež zmluvným stranám Budapeštianskeho dohovoru a iných medzinárodných nástrojov pokračovať v ich uplatňovaní pri vzájomnej spolupráci.

V článku 64 ods. 1 sa stanovuje, že dohovor bude všetkým štátom otvorený na podpis v Hanoji v októbri 2025 a potom v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku do 31. decembra 2026. Podľa odseku 2 je dohovor otvorený na podpis aj pre organizácie regionálnej hospodárskej integrácie, ako je Únia, za predpokladu, že aspoň jeden členský štát podpísal dohovor v súlade s odsekom 1.

V článku 64 ods. 3 a článku 65 ods. 1 sa uvádza, že dohovor nadobudne platnosť, keď štyridsať štátov vyjadrí svoj súhlas zaviazať sa dohovorom prostredníctvom uloženia ratifikačných listín, listín o prijatí alebo listín o schválení u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Organizácie regionálnej hospodárskej integrácie, ako je Únia, môžu uložiť svoju ratifikačnú listinu, listinu o prijatí alebo listinu o schválení, ak tak urobil aspoň jeden z ich členských štátov. Vo svojej ratifikačnej listine, listine o prijatí alebo listine o schválení organizácia regionálnej hospodárskej integrácie uvedie rozsah svojich právomocí vo vzťahu k otázkam upraveným týmto dohovorom. Podľa článku 64 ods. 4 k dohovoru môžu pristúpiť organizácie regionálnej hospodárskej integrácie, ako je Únia, pod podmienkou, že aspoň jeden členský štát je zmluvnou stranou dohovoru. Únia pri svojom pristúpení vyhlási rozsah svojich právomocí v súvislosti so záležitosťami upravenými dohovorom.

Podľa článku 66 ods. 1 päť rokov od nadobudnutia platnosti dohovoru môže štát, ktorý je zmluvnou stranou, navrhnúť zmenu a postúpiť ho generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, ktorý následne oznámi navrhovanú zmenu štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, a konferencii zmluvných strán dohovoru na účely posúdenia návrhu a rozhodnutia o ňom. Na základe odseku 2 vykonávajú organizácie regionálnej hospodárskej integrácie, ako je Únia, v záležitostiach patriacich do jej právomoci svoje hlasovacie právo počtom hlasov rovnajúcim sa počtu jej členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru. Zmena prijaté v súlade s odsekom 1 podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami.

V článkoch 61 a 62 sa stanovujú pravidlá pre protokoly, ktoré dopĺňajú dohovor. Podľa článku 61 ods. 2 sa organizácie regionálnej hospodárskej integrácie, ako je Únia, môžu stať zmluvnou stranou protokolu len vtedy, ak je táto organizácia zmluvnou stranou dohovoru. Podľa odseku 4 sa každý protokol k dohovoru vykladá spolu s dohovorom, pričom sa zohľadňuje účel tohto protokolu. V článku 62 ods. 1 sa vyžaduje, aby sa na prijatie akéhokoľvek dodatkového protokolu konferenciou zmluvných strán, zúčastnilo najmenej šesťdesiat štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru. V uvedenom článku sa tiež stanovuje, že konferencia zmluvných strán, vynaloží všetko úsilie na dosiahnutie konsenzu o každom dodatkovom protokole, a až keď sa vyčerpá všetko úsilie, bude ako poslednú možnosť vyžadovať na jeho prijatie aspoň dvojtretinovú väčšinu hlasov štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, prítomných a hlasujúcich na zasadnutí konferencie zmluvných strán. Podľa článku 62 ods. 2 organizácie regionálnej hospodárskej integrácie, ako je Únia, v záležitostiach, ktoré patria do jej právomoci, uplatňujú svoje hlasovacie právo podľa tohto článku počtom hlasov rovnajúcim sa počtu ich členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru.

Na základe článku 67 ods. 2 organizácie regionálnej hospodárskej integrácie, ako je Únia, prestávajú byť zmluvnou stranou dohovoru, keď ho vypovedajú všetky ich členské štáty.

K uzneseniuprijatí dohovoru sú pripojené výkladové poznámkyčlánkom 2, 17, 2335. Hoci takéto výkladové poznámky nepredstavujú nástroj poskytujúci záväzný výklad dohovoru, ich cieľom je usmerniť zmluvné stranypomôcť im pri jeho uplatňovaní. Výkladové poznámky predsedu AHC OSN, ktoré boli poskytnuté počas rokovaní, sa zaoberajú aj niekoľkými kľúčovými aspektmi výkladu. Webové sídlo ad hoc výboru obsahuje všetky návrhyrevízie návrhu textu dohovoru vykonané počas rokovaní,preto poskytuje užitočné informácievývoji kľúčových ustanovenírámci textumôže mať výkladovú hodnotu. Okrem toho môže dôvodná správaBudapeštianskemu dohovoru 24(24) slúžiť ako užitočný, aj keď neformálny, informačný nástroj pre štátyprípade mnohých ustanovení, ktoré vychádzajúBudapeštianskeho dohovoru, ako je väčšina ustanovení dohovoru týkajúcich sa kriminalizácieprocesných právomocí.

2025/0231 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o uzavretí Dohovoru Organizácie Spojených národov proti počítačovej kriminalite; Posilnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti niektorým trestným činom spáchaným prostredníctvom informačných a komunikačných technologických systémov a pri výmene dôkazov o závažných trestných činoch v elektronickej podobe, v mene Európskej únie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 16, článok 82 ods. 1, článok 83 ods. 1 a článok 87 ods. 2, v spojení s jej článkom 218 ods. 6,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)V súladerozhodnutím Rady (EÚ) [rozhodnutiepodpise] bol podpísaný Dohovor Organizácie Spojených národov proti počítačovej kriminalite; posilnenie medzinárodnej spolupráceboji proti niektorým trestným činom spáchaným prostredníctvom informačnýchkomunikačných technologických systémovpri výmene dôkazovzávažných trestných činochelektronickej podobe (ďalej len „dohovor“) [dátum]mene Únievýhradou neskoršieho uzavretia.

(2)Dohovor jesúladebezpečnostnými cieľmi Európskej únie uvedenýmičlánku 67 ods. 3 Zmluvyfungovaní Európskej únie,to konkrétne zabezpečením vysokej úrovne bezpečnosti prostredníctvom opatrení na predchádzanie trestnej činnostiboj proti nejprostredníctvom opatrení na koordináciuspoluprácu medzi policajnýmijustičnými orgánmiinými príslušnými orgánmi, ako aj prostredníctvom aproximácie trestného práva.

(3)Ustanovenia dohovoru sa vzťahujú na konkrétne prípady vyšetrovania trestných činov alebo konania týkajúce sa trestných činov, ktoré boli stanovenésúladedohovorom,umožňujú výmenu údajov len na takýto účel.

(4)Dohovorom sa harmonizuje obmedzený súbor jasne vymedzených trestných činov, pričom štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, umožňuje potrebnú flexibilitu, aby sa vyhli nadmernej kriminalizácii legitímneho konania.

(5)V dohovore sa stanovujú len minimálne pravidlá zodpovednosti právnických osôb za trestné činy, ktoré súňom uvedené,nevyžaduje sa stanovenie takejto trestnej zodpovednosti spôsobom, ktorý by nebolsúladeprávnymi zásadami štátu, ktorý je zmluvnou stranou.

(6)Dohovor je tiežsúladecieľmi Európskej únieoblasti ochrany osobných údajov, súkromiazákladných právsúladečlánkom 16 Zmluvyfungovaní Európskej únieChartou základných práv Európskej únie.

(7)V dohovore sa stanovujú prísne záruky pre ochranu ľudských právvylučuje sa akýkoľvek výklad, ktorý by viedolpotláčaniu ľudských práv alebo základných slobôd, najmä slobody prejavu, svedomia, názoru, náboženstva alebo viery, pokojného zhromažďovaniazdružovania. Týmito zárukami sa takisto zabezpečuje to, že medzinárodnú spoluprácu možno odmietnuť, ak by takáto spolupráca bolarozporevnútroštátnymi právnymi predpismi štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, alebo by bola potrebná na zabránenie akejkoľvek forme diskriminácie.

(8)Pokiaľ ideprávomociprocesné opatrenia na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni,dohovore sa stanovujú horizontálne podmienkyzáruky zabezpečujúce ochranu ľudských právsúlade so záväzkami štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, podľa medzinárodného právaoblasti ľudských práv, ktoré zahŕňajú zásadu proporcionality. Takéto podmienkyzáruky zahŕňajú okrem iného súdne alebo iné nezávislé preskúmanie, právo na účinný prostriedok nápravy, dôvody oprávňujúce uplatňovanieobmedzenie rozsahutrvania právomocípostupov.

(9)Dohovor obsahuje osobitné ustanovenieochrane osobných údajov, ktorým sa zabezpečuje, že pred poskytnutím akýchkoľvek osobných údajov inému štátu, ktorý je zmluvnou stranou, sa musia uplatniť dôležité zásady ochrany údajov vrátane obmedzenia účelu, minimalizácie údajov, proporcionalitynevyhnutnostisúladeChartou základných práv Európskej únie.

(10)Komisia svojou účasťou na rokovaniachmene Únie zabezpečila súlad dohovorupríslušnými pravidlami Európskej únie.

(11)Z hľadiska zabezpečenia zlučiteľnosti dohovoruprávompolitikami Únie, ako aj jednotného uplatňovania dohovoru medzi členskými štátmi EÚich vzťahochštátom, ktoré sú zmluvnými stranamiktoré nie sú členmi EÚ, či účinného uplatňovania dohovoru má rozhodujúci význam viacero výhradoznámení.

(12)Výhradyoznámenia, ku ktorým sú uvedené usmerneniaprílohe Itomuto rozhodnutiu, sa nedotýkajú žiadnych iných výhrad alebo vyhlásení, ktoré by členské štáty mohli chcieť uplatniť individuálne, ak je to prípustné.

(13)Vzhľadom na to, že dohovorom sa stanovujú postupy, ktoré zlepšujú cezhraničný prístupelektronickým dôkazom,vysokú úroveň záruk, pristúpeniedohovoru podporí konzistentnosť úsilia Európskej únieboji proti počítačovej kriminaliteiným formám trestnej činnosti na celosvetovej úrovni. Uľahčí sa ním spolupráca medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranamiktoré sú členskými štátmi EÚ,štátmi, ktoré sú zmluvnými stranamiktoré nie sú členskými štátmi EÚ,zároveň sa ním zabezpečí vysoká úroveň ochrany jednotlivcov.

(14)To, že sa Európska únia stane zmluvnou stranou tohto dohovoru, okrem toho zabezpečí, že Únia bude mať významný hlasranom štádiu vykonávania tohto nového globálneho rámca na boj proti počítačovej kriminalite.

(15)Podľa článku 64 ods. 3 dohody podlieha dohovor ratifikácii, schváleniu alebo prijatiu štátmiorganizáciami regionálnej hospodárskej integrácie, ako je Únia.

(16)Uzatvorením dohovoru Úniou nie sú dotknuté právomoci členských štátov, pokiaľ ideratifikáciu, schválenie alebo prijatie dohovoru.

(17)V súladečlánkom 64 ods. 34 dohovoru by Únia mala vo svojej ratifikačnej listine, listineprijatí, listineschválení alebo listinepristúpení vyhlásiť rozsah svojej právomocisúvislosti so záležitosťami, ktoré sa dohovorom upravujú („Vyhlásenieprávomoci“ – príloha II).

(18)V súladečlánkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácieeurópskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal svoje stanovisko […].

(19)[V súladečlánkom 3 Protokolu č. 21postavení Spojeného kráľovstvaÍrskaohľadom na priestor slobody, bezpečnostispravodlivosti, ktorý je pripojenýZmluveEurópskej úniiZmluvefungovaní Európskej únie, Írsko [listom…] oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatíuplatňovaní tohto rozhodnutia.] ALEBO

[V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo a Írsko nezúčastňujú na prijatí tohto rozhodnutia a nie sú ním viazané ani nepodliehajú jeho uplatňovaniu.]

(20)V súladečlánkami 12 Protokolu č. 22postavení Dánskeho kráľovstva, ktorý je pripojenýZmluveEurópskej úniiZmluvefungovaní Európskej únie, sa Dánske kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(21)Dohovor, pripojené výhradyoznámeniavyhlásenieprávomoci by sa mali schváliť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Európskej únie schvaľuej Dohovor Organizácie Spojených národov proti počítačovej kriminalite; Posilnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti niektorým trestným činom spáchaným prostredníctvom informačných a komunikačných technologických systémov a pri výmene dôkazov o závažných trestných činoch v elektronickej podobe (ďalej len „dohovor“).

Text dohovoru je pripojený k tomuto rozhodnutiu (príloha III).

Článok 2

Týmto sa schvaľuje vyhlásenie o právomoci podľa článku 64 ods. 3 a 4 dohovoru.

Znenie vyhlásenia o právomoci je pripojené k tomuto rozhodnutiu (príloha II).

Článok 3

Týmto sa schvaľujú výhrady a oznámenia uvedené v prílohe I.

Článok 4

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho prijatí.

V Bruseli

Za Radu

predseda/predsedníčka

(1) (1)    Znenie dohovoru sa pripojí k návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty poverujú ratifikovať dohovor v záujme Únie.
(2) (2)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov ProtectEU: európska stratégia vnútornej bezpečnosti; COM/2025/148 final.
(3) (3)    V roku 2023 boli najnebezpečnejšími prejavmi počítačovej kriminality v Európskej únii (EÚ) naďalej útoky ransomvéru, sexuálne vykorisťovanie detí a online podvody. Niektorí páchatelia počítačovej trestnej činnosti zameraní na EÚ mali sídlo v EÚ, zatiaľ čo iní uprednostňovali pôsobenie zo zahraničia a svoje nezákonné operácie a finančné prostriedky skrývali v tretích krajinách. Hodnotenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (IOCTA), 2024.
(4) (4)    Hodnotenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (IOCTA), 2024.
(5) (5)    Hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA), 2025.
(6) (6)    Globálna správa o stave podvodov 2025 (GASA).
(7) (7)    Národné centrum pre nezvestné a vykorisťované deti, https://www.missingkids.org/cybertiplinedata.
(8) (8)    SWD(2018)118 final.
(9) (9)    SWD(2018)118 final.
(10) (10)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1543 z 12. júla 2023 o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023, s. 118 – 180, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/1543/oj) a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1544 z 12. júla 2023, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania určených prevádzkarní a vymenúvania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní, (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023, s. 181 – 190, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/1544/oj).
(11) (11)    CETS č. 185.
(12) (12)    CETS č. 224.
(13) (13)    Rada prijala rozhodnutia, ktorými sa členské štáty oprávňujú podpísať a ratifikovať druhý dodatkový protokol v záujme EÚ: rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/722 z 5. apríla 2022, ktorým sa členské štáty poverujú podpísať v záujme Európskej únie Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite týkajúci sa posilnenej spolupráce a sprístupňovania elektronických dôkazov (Ú. v. EÚ L 134, 11.5.2022, s. 15 – 20, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2022/722/oj) a rozhodnutie Rady (EÚ) 2023/436 zo 14. februára 2023, ktorým sa členské štáty poverujú ratifikovať v záujme Európskej únie Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite týkajúci sa posilnenej spolupráce a sprístupňovania elektronických dôkazov (Ú. v. EÚ L 63, 28.2.2023, s. 48 – 53, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2023/436/oj).
(14) (14)    Doc. A/55/383. EÚ UNTOC podpísala 12. decembra 2000, ratifikovala ho 21. mája 2004 a ratifikovala aj protokoly k nemu na podporu boja proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi. Pozri 2004/579/ES: Rozhodnutie Rady z 29. apríla 2004 o uzavretí Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 69 – 69, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2004/579/oj); 2006/616/ES: Rozhodnutie Rady z 24. júla 2006 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, ktorým sa dopĺňa Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu týkajúci sa ustanovení protokolu, pokiaľ ustanovenia tohto protokolu patria do rozsahu pôsobnosti článkov 179 a 181a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 262, 22.9.2006, s. 24 – 33, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2006/616/oj) a 2006/619/ES: Rozhodnutie Rady z 24. júla 2006 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, ktorým sa dopĺňa Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu týkajúci sa ustanovení protokolu, pokiaľ ustanovenia protokolu patria do rozsahu pôsobnosti časti III hlavy IV Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 262, 22.9.2006, s. 51 – 58., ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2006/619/oj).
(15) (15)    Organizácia Spojených národov, Série zmlúv (Treaty Series), zv. 2349, č. 41; Doc. A/58/422. EÚ dohovor UNCAC podpísala 15. septembra 2005, ratifikovala ho 12. novembra 2008. Pozri 2008/801/ES: Rozhodnutie Rady z 25. septembra 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2008, s. 1 – 110, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2008/801/oj).
(16) (16)    Rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/895 z 24. mája 2022 o poverení začať rokovania v mene Európskej únie o komplexnom medzinárodnom dohovore o boji proti využívaniu informačných a komunikačných technológií na účely trestnej činnosti, (Ú. v. EÚ L 155, 8.6.2022, s. 42 – 48, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2022/895/oj).
(17) (17)    Odkaz L 304/47.
(18) (18)    Uznesenie prijaté na Valnom zhromaždení 24. decembra 2024; A/RES/79/243.
(19) (19)    Strategické usmernenia pre legislatívne a operačné plánovanie v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, 28. novembra 2024, ods. 19.
(20) (20)    Pozri napríklad Global Action on Cybercrime Enhanced (Rozšírený globálny boj proti počítačovej kriminalite) (GLACY-e) na webovom sídle https://www.coe.int/en/web/cybercrime/glacy-e.
(21) (21)    Organizácia Spojených národov, Série zmlúv (Treaty Series), zv. 1155, č. 331.
(22) (22)    Modelový zákon UNODC o vzájomnej pomoci v trestných veciach (2007) zmenený ustanoveniami o elektronických dôkazoch a používaní osobitných vyšetrovacích techník (2022); E/CN.15/2022/CRP.6.
(23) (23)    Pozri nariadenie (EÚ) 2023/1543 o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie, článok 3 bod 12.
(24) (24)    Séria európskych zmlúv – č. 185
Top

V Bruseli16. 7. 2025

COM(2025) 417 final

PRÍLOHY

k

návrhu ROZHODNUTIA RADY

o uzavretí Dohovoru Organizácie Spojených národov proti počítačovej kriminalite; Posilnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti niektorým trestným činom spáchaným prostredníctvom informačných a komunikačných technologických systémov a pri výmene dôkazov o závažných trestných činoch v elektronickej podobe, v mene Európskej únie


PRÍLOHA I

Výhrady a oznámenia

1.Úniačlenské štáty konajúsúladeďalej uvedeným, pokiaľ idevýhrady, vyhlásenia, oznámenia alebo korešpondenciuiné aspekty.


VÝHRADY

2.Dohovor Organizácie Spojených národov proti počítačovej kriminalite neobsahuje osobitné ustanovenievýhradách. Výslovne však umožňuje zmluvnej strane vyhlásiť, že využíva výhradu stanovenúniektorých článkoch dohovoru (článok 11 ods. 3, článok 23 ods. 3 písm. a), článok 23 ods. 3 písm. b) – záverečná časť, článok 42 ods. 5, článok 63 ods. 34).

3.Na tomto základe Úniačlenské štáty vznesú výhradu na základe článku 63 ods. 3, pričom uvedú, že sa nepovažujú za viazané článkom 63 ods. 2, pokiaľ ideurovnávanie sporov.

4.Ak členské štáty zvažujú vznášanie vlastných výhradotázkam, ktoré patria do vnútroštátnej právomoci, informujútom Komisiu dva mesiace vopred.

5.Podmienkyzárukyoblasti ľudských práv uznanéstanovenétomto dohovore vrátane tých, ktoré sú uvedenéčlánku 6, článku 21 ods. 4, článku 24, článku 36, článku 37 ods. 15článku 40 ods. 22, sú súčasťou jeho predmetuúčelu,preto členské štátytýmto článkom nesmú formulovať výhrady. Voči všetkým takýmto výhradám zmluvných štátov, ktoré nie sú členmi EÚ, by sa malo namietať, že súrozporepredmetomúčelom dohovoru.


OZNÁMENIA

6.V dohovore sa od zmluvnej strany vyžaduje, aby vykonala oznámeniasúladečlánkom 40 ods. 12 písm. c)ods. 13, článkom 41 ods. 2článkom 67 ods. 1.

7.V dohovore sa tiež vyžaduje, aby zmluvná strana oznámila generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov názovadresu orgánu zodpovedného za podávanie alebo prijímanie žiadostívydanie alebo predbežnú väzbusúladečlánkom 37 ods. 19.

8.Členské štáty oznámia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov názovadresu orgánu zodpovedného za podávanie alebo prijímanie žiadostívydanie alebo predbežnú väzbusúladečlánkom 37 ods. 19informujútom Komisiu.

9.Úniačlenské štáty oznámia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov ústredný orgán alebo orgány, ktoré majú zodpovednosťprávomoc prijímať žiadostivzájomnú právnu pomoc podľa článku 40 ods. 12 písm. c)informujútom Komisiu.

10.Úniačlenské štáty oznámia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov jazyk alebo jazyky prijateľné pre členské štáty podľa článku 40 ods. 13informujútom Komisiu.

11.Členské štáty oznámia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov kontaktné miesto, ktoré jedispozícii 24 hodín denne, 7 dnítýždni, podľa článku 41 ods. 2, vedú aktualizovaný register kontaktných miest,informujútom Komisiu.

12.Členské štáty neoznámia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov vypovedanie dohovoru podľa článku 67 ods. 1, pokiaľ Rada neprijme rozhodnutie, že Únia by mala dohovor vypovedať.

Top

V Bruseli16. 7. 2025

COM(2025) 417 final

PRÍLOHA

k

návrhu ROZHODNUTIA RADY

o uzavretí Dohovoru Organizácie Spojených národov proti počítačovej kriminalite; Posilnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti niektorým trestným činom spáchaným prostredníctvom informačných a komunikačných technologických systémov a pri výmene dôkazov o závažných trestných činoch v elektronickej podobe, v mene Európskej únie


PRÍLOHA II


Vyhlásenie o právomoci Európskej únie vydané v súlade s článkom 64 ods. 3 a 4 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti počítačovej kriminalite; Posilnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti niektorým trestným činom spáchaným prostredníctvom informačných a komunikačných technologických systémov a pri výmene dôkazov o závažných trestných činoch v elektronickej podobe, v mene Európskej únie

1.Európska únia (ďalej len „Únia“) predkladásúladečlánkom 64 ods. 34 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti počítačovej kriminalite; Posilnenie medzinárodnej spolupráceboji proti niektorým trestným činom spáchaným prostredníctvom informačnýchkomunikačných technologických systémovpri výmene dôkazovzávažných trestných činochelektronickej podobe (ďalej len „dohovor“), toto vyhlásenieprávomocizáležitostiach upravených dohovorom.

2.Členskými štátmi Únie sú Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Chorvátska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarsko, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika, Portugalská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republikaŠvédske kráľovstvo.

3.Podľa článkov 34 Zmluvyfungovaní Európskej únie (ZFEÚ) má Únianiektorých záležitostiach výlučnú právomoc a v iných záležitostiach majú spoločnú právomoc Úniajej členské štáty. Podľa článku 4 ods. 1 ZmluvyEurópskej únii (ZEÚ) majú členské štáty výlučnú právomoc vo všetkých záležitostiach,ktorých nebola právomoc prenesená na Úniuzmluvách.

4.Úniatejto súvislosti vyhlasuje, že má právomoc uzatvárať medzinárodné dohodyvykonávaťnich vyplývajúce záväzky, ktoré sa týkajú oblasti životného prostredia, čo je oblasťspoločnej právomocičlenskými štátmi podľa článku 4 písm. j) ZFEÚ . Týka sa to najmä týchto oblastísúlade článkom 67 ods. 3 článkom 82 ods. 1 , článkom 83 ods. 1 , článkom 87 ods. 2 ZFEÚ :

a)zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti prostredníctvom opatrení na predchádzanie trestnej činnosti, rasizmuxenofóbiena boj proti nim prostredníctvom opatrení na koordináciuspoluprácu medzi policajnýmijustičnými orgánmiinými príslušnými orgánmi, ako aj vzájomným uznávaním rozsudkovtrestných veciach a v prípade potreby aj aproximáciou trestnoprávnych predpisov;

b)justičná spoluprácatrestných veciachÚnii, založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkoviných justičných rozhodnutí, vrátane aproximácie zákonoviných právnych predpisov členských štátovkonkrétnych oblastiach trestného práva procesnéhohmotného, ako aj pokiaľ ideopatrenia zamerané na:

i)podporu vzdelávania sudcovjustičných pracovníkov;

ii)uľahčovanie spolupráce medzi justičnými orgánmi alebo rovnocennými orgánmi členských štátovrámci trestného stíhaniavýkonu rozhodnutí;

c)uľahčenie policajnejjustičnej spoluprácetrestných veciachcezhraničným rozmerom stanovením minimálnych pravidiel týkajúcich sa:

i)práv jednotlivcovtrestnom konaní;

ii)práv obetí trestných činov;

iii)iných osobitných aspektov trestného konania;

d)stanovenie minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činovsankciíoblastiach obzvlášť závažnej trestnej činnosticezhraničným rozmerom. Týmito oblasťami trestnej činnosti sú: terorizmus, obchodovanieľuďmisexuálne vykorisťovanie žiendetí, nedovolené obchodovaniedrogami, nedovolené obchodovanie so zbraňami, pranie špinavých peňazí, korupcia, falšovanie platobných prostriedkov, počítačová kriminalitaorganizovaná trestná činnosť;

e)nadviazanie policajnej spolupráce zahŕňajúcej všetky príslušné orgány členských štátov vrátane polície, colných orgánoviných špecializovaných orgánov presadzovania právasúvislostipredchádzaním trestným činom, ich odhaľovanímvyšetrovanímna takéto účely stanoviť opatrenia týkajúce sa:

i)zhromažďovania, uchovávania, spracúvania, analýzyvýmeny príslušných informácií;

ii)podpory odborného vzdelávania personálu, ako aj spolupráceoblasti výmeny personálu,oblasti zariadeniavýskumukriminalistike;

iii)spoločných techník vyšetrovania pri odhaľovaní závažných foriem organizovanej trestnej činnosti.

5.Po druhé, Únia vyhlasuje, žesúladečlánkom 16 ods. 2 ZFEÚ je Únia oprávnená stanoviť pravidlá týkajúce sa ochrany fyzických osôb, pokiaľ idespracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmiagentúrami Únie, ako aj členskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie,pravidlá, ktoré sa vzťahujú na voľný pohyb takýchto údajov.

6.Rozsah právomoci Únie je založený na komplexnejpodrobnej analýze vzťahu medzi dohovoromkonkrétnymi ustanoveniami každého opatrenia práva Únie,to od prípaduprípadu. Rozsahvýkon takýchto právomocí Únie preto podlieha neustálemu vývoju.

7.Únia má preto právomoc uzavrieť dohovor. Uzavretím dohovoru Úniou nie sú dotknuté právomoci členských štátov, pokiaľ ideratifikáciu, prijatie alebo schválenie dohovoru, resp. pristúpenienemu.

8.Únia informuje depozitárakaždej relevantnej zmene rozsahu svojich právomocísúladečlánkom 64 ods. 3 ods. 4 dohovoru.

Top

V Bruseli16. 7. 2025

COM(2025) 417 final

PRÍLOHA

k

návrhu ROZHODNUTIA RADY

o uzavretí Dohovoru Organizácie Spojených národov proti počítačovej kriminalite; Posilnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti niektorým trestným činom spáchaným prostredníctvom informačných a komunikačných technologických systémov a pri výmene dôkazov o závažných trestných činoch v elektronickej podobe, v mene Európskej únie


Príloha III

Konečné znenie dohovoru

Dohovor Organizácie Spojených národov proti počítačovej kriminalite;

Posilnenie medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti určitým trestným činom spáchaným prostredníctvom systémov informačných a komunikačných technológií a v oblasti výmeny dôkazov o závažných trestných činoch v elektronickej forme

Preambula

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru,

majúc na pamäti ciele a zásady Charty Organizácie Spojených národov,

pripomínajúc, že informačné a komunikačné technológie, hoci majú obrovský potenciál pre rozvoj spoločnosti, vytvárajú nové príležitosti pre páchateľov, môžu prispievať k zvyšovaniu miery a rozmanitosti trestnej činnosti a môžu mať nepriaznivý vplyv na štáty, podniky a blahobyt jednotlivcov a spoločnosti ako celku,

znepokojené, že používanie systémov informačných a komunikačných technológií môže mať značný vplyv na rozsah, rýchlosť a mieru trestnej činnosti vrátane trestných činov súvisiacich s terorizmom a nadnárodným organizovaným zločinom, ako sú obchodovanie s ľuďmi, prevádzačstvo migrantov, nezákonná výroba strelných zbraní, ich súčastí, komponentov a streliva a obchodovanie s nimi, obchodovanie s drogami a obchodovanie s kultúrnymi objektmi,

presvedčené o potrebe prioritne presadzovať globálnu politiku trestnej justície zameranú na ochranu spoločnosti pred počítačovou kriminalitou, a to okrem iného prijatím príslušných právnych predpisov, stanovením častých trestných činov a procesných právomocí a podporou medzinárodnej spolupráce s cieľom účinnejšie predchádzať takejto činnosti a bojovať proti nej na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni,

odhodlané odoprieť bezpečné útočisko tým, ktorí sa dopúšťajú počítačovej kriminality, a to trestným stíhaním týchto trestných činov bez ohľadu na to, kde k nim dôjde,

zdôrazňujúc potrebu posilniť koordináciu a spoluprácu medzi štátmi okrem iného poskytovaním technickej pomoci a budovaním kapacít, vrátane prenosu technológií za vzájomne dohodnutých podmienok, krajinám, najmä rozvojovým krajinám, na ich žiadosť s cieľom zlepšiť vnútroštátne právne predpisy a rámce a posilniť kapacity vnútroštátnych orgánov na riešenie počítačovej kriminality vo všetkých jej formách vrátane jej predchádzania, odhaľovania, vyšetrovania a trestného stíhania, a zdôrazňujúc v tejto súvislosti úlohu, ktorú zohráva Organizácia Spojených národov,

uvedomujúc si rastúci počet obetí počítačovej kriminality, dôležitosť dosiahnutia spravodlivosti pre tieto obete a potrebu riešiť potreby osôb v zraniteľných situáciách v rámci opatrení prijatých na predchádzanie trestným činom, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, a boj proti nim,

odhodlané účinnejšie predchádzať medzinárodným prevodom majetku pochádzajúceho z počítačovej kriminality, odhaľovať a potláčať takéto prevody, ako aj posilňovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti vymáhania a vrátenia príjmov z trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom,

majúc na pamäti, že predchádzanie počítačovej kriminalite a boj proti nej je povinnosťou všetkých štátov a, ak má byť ich úsilie v tejto oblasti účinné, musia navzájom spolupracovať s podporou a zapojením príslušných medzinárodných a regionálnych organizácií, ako aj mimovládnych organizácií, organizácií občianskej spoločnosti, akademických inštitúcií a subjektov súkromného sektora,

uznávajúc dôležitosť uplatňovania rodového hľadiska v rámci všetkých príslušných snáh o predchádzanie trestným činom, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, a boj proti nim v súlade s vnútroštátnym právom,

majúc na pamäti potrebu dosiahnuť ciele v oblasti presadzovania práva a zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd zakotvených v platných medzinárodných a regionálnych nástrojoch,

uznávajúc právo na ochranu pred svojvoľným alebo nezákonným zasahovaním do súkromia a dôležitosť ochrany osobných údajov,

oceňujúc prácu Úradu Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu a ďalších medzinárodných a regionálnych organizácií v oblasti predchádzania počítačovej kriminalite a boja proti nej,

pripomínajúc rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 74/247 z 27. decembra 2019 a č. 75/282 z 26. mája 2021,

berúc na vedomie existujúce medzinárodné a regionálne dohovory a zmluvy o spolupráci v trestných veciach, ako aj podobné zmluvy uzavreté medzi členskými štátmi Organizácie Spojených národov,

sa dohodli takto:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Vyhlásenie o účele

Účelom tohto dohovoru je:

a)presadzovaťposilňovať opatrenia na účinnejšieefektívnejšie predchádzanie počítačovej kriminaliteúčinnejšíefektívnejší boj proti nej;

b)presadzovať, uľahčovaťposilňovať medzinárodnú spoluprácuoblasti predchádzania počítačovej kriminaliteboja proti nej; a

c)presadzovať, uľahčovaťpodporovať technickú pomocbudovanie kapacítcieľom predchádzať počítačovej kriminalitebojovať proti nej,to najmäprospech rozvojových krajín.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto dohovoru:

a)„systém informačnýchkomunikačných technológií“ je akékoľvek zariadenie alebo skupina vzájomne prepojených alebo súvisiacich zariadení,ktorých jedno alebo viaceré na základe programu zbierajúuchovávajú elektronické údajevykonávajú ich automatické spracúvanie;

b)„elektronické údaje“ sú akékoľvek vyjadrenia skutočností, informácií alebo pojmov vo forme vhodnej na spracúvaniesystéme informačnýchkomunikačných technológií vrátane programu, ktorý zabezpečí, že systém informačnýchkomunikačných technológií vykoná funkciu;

c)„prevádzkové údaje“ sú akékoľvek elektronické údaje, ktoré sa týkajú komunikácie prostredníctvom systému informačnýchkomunikačných technológií, sú vytvorené systémom informačnýchkomunikačných technológií, ktorý tvoril súčasť prenosového reťazca,touvedením pôvodu, miesta určenia, trasy, času, dátumu, veľkosti, trvania alebo typu základnej služby;

d)„obsahové údaje“ sú akékoľvek elektronické údaje (iné ako informácieúčastníkoch alebo prevádzkové údaje), ktoré sa týkajú podstaty údajov prenášaných systémom informačnýchkomunikačných technológií,to okrem iného vrátane obrázkov, textových správ, hlasových správ, zvukovýchobrazových záznamov;

e)„poskytovateľ služieb“ je akýkoľvek verejný alebo súkromný subjekt, ktorý:

i) používateľom svojej služby poskytuje možnosť komunikovať prostredníctvom systému informačných a komunikačných technológií alebo

ii) spracúva alebo uchováva elektronické údaje v mene takejto komunikačnej služby alebo používateľov takejto služby;

f)„informácieúčastníkovi“ sú akékoľvek informácie, ktoré má poskytovateľ služiebdispozíciiktoré sa týkajú účastníkov jeho služieb (iné ako prevádzkovéobsahové údaje),prostredníctvom ktorých možno zistiť:

i)typ používanej komunikačnej služby,tým súvisiace technické nastaveniaobdobie služby;

ii)totožnosť účastníka, poštovú alebo geografickú adresu, telefónne alebo iné prístupové číslo, fakturačné alebo platobné údaje, ktoré súdispozícii na základe dohodyposkytovaní služieb;

iii)akékoľvek iné informáciemieste inštalácie komunikačného zariadenia, ktoré súdispozícii na základe dohodyposkytovaní služieb;

g)„osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby;

h)„závažný trestný čin“ je konanie, ktoré je trestným činom, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobodyhornou hranicou najmenej štyri roky alebo prísnejší trest;

i)„majetok“ sú aktíva akéhokoľvek druhu bez ohľadu na to, či sú hmotné alebo nehmotné, hnuteľné alebo nehnuteľné,to vrátane virtuálnych aktív, ako aj právne písomnostilistiny, ktoré dokazujú titultakýmto aktívam alebo podiel na nich;

j)„príjmytrestnej činnosti“ sú akýkoľvek majetok pochádzajúcitrestného činu alebo získaný priamo alebo nepriamo prostredníctvom spáchania trestného činu;

k)„zmrazenie“ alebo „zabavenie“ je dočasný zákaz presunu, premeny, nakladania alebo pohybu majetku alebo dočasné prevzatie takého majetku do úschovy alebo vykonávanie kontroly nad ním na základe príkazu vydaného súdom alebo iným príslušným orgánom;

l)„konfiškácia“, ktorápríslušných prípadoch zahŕňa aj prepadnutie, je konečné odňatie majetku na základe príkazu súdu alebo iného príslušného orgánu;

m)„predikatívny trestný čin“ je akýkoľvek trestný čin,ktorého pochádzajú príjmy, ktoré sa môžu stať predmetom trestného činu, ako sa vymedzuječlánku 17 tohto dohovoru;

n)„organizácia regionálnej hospodárskej integrácie“ je organizácia vytvorená zvrchovanými štátmi daného regiónu, na ktorú jej členské štáty preniesli právomocotázkach upravených týmto dohovoromktorá bola riadne splnomocnenásúladejej vnútornými postupmi na podpísanie, ratifikovanie, prijatie alebo schválenie tohto dohovoru alebo na pristúpenienemu; odkazy na „štáty, ktoré sú zmluvnými stranami“tomto dohovore sa vzťahujú na takéto organizácierámci rozsahu ich právomocí;

o)„núdzová situácia“ je situácia,ktorej existuje významnébezprostredné ohrozenie života alebo bezpečnosti akejkoľvek fyzickej osoby.

Článok 3

Rozsah uplatňovania

Pokiaľ nie je v tomto dohovore stanovené inak, tento dohovor sa uplatňuje na:

a)predchádzanie trestným činom stanovenýmsúladetýmto dohovorom, na ich vyšetrovanietrestné stíhanie,to vrátane zmrazenia, zabavenia, konfiškácievrátenia príjmovtakýchto trestných činov;

b)zber, získavanie, uchovávanievýmenu dôkazovelektronickej forme na účely vyšetrovania trestných činov alebo trestného konania, ako sa uvádzačlánkoch 2335 tohto dohovoru.

Článok 4

Trestné činy stanovené v súlade s inými dohovormi a protokolmi Organizácie Spojených národov

1.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, pri plnení iných uplatniteľných dohovorovprotokolov Organizácie Spojených národov, ktorých sú zmluvnými stranami, zabezpečia, aby sa trestné činy stanovenésúladetakýmito dohovormiprotokolmi, ak boli spáchané prostredníctvom použitia systémov informačnýchkomunikačných technológií, považovali za trestné činy aj podľa vnútroštátneho práva.

2.Žiadne ustanovenie tohto článku sa nevykladá ako stanovenie trestných činovsúladetýmto dohovorom.

Článok 5

Ochrana suverenity

1.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, plnia svoje povinnosti podľa tohto dohovoru spôsobom, ktorý jesúlade so zásadami zvrchovanej rovnostiúzemnej celistvosti štátovzásadami nezasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov.

2.Žiadne ustanovenie tohto dohovoru neoprávňuje štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, uplatňovať na území iného štátu svoju právomocplniť funkcie, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva tohto iného štátu vyhradené výlučne jeho orgánom.

Článok 6

Dodržiavanie ľudských práv

1.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zabezpečia, aby plnenie ich záväzkov podľa tohto dohovoru bolosúladeich záväzkami podľa medzinárodného právaoblasti ľudských práv.

2.Žiadne ustanovenie tohto dohovoru sa nevykladá ako povolenie na potláčanie ľudských práv alebo základných slobôd – vrátane práv súvisiacich so slobodou prejavu, svedomia, názoru, náboženského vyznania alebo viery, pokojného zhromažďovaniaslobodou združovať sa –súladeuplatniteľným medzinárodným právomoblasti ľudských právspôsobom, ktorý jesúladetýmto právom.

Kapitola II

Kriminalizácia

Článok 7

Nezákonný prístup

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby sa za trestný čin podľa jeho vnútroštátneho práva stanovil neoprávnený prístupcelému systému informačnýchkomunikačných technológií alebojeho časti, ak bol spáchaný úmyselne.

2.Štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže vyžadovať, aby bol tento trestný čin spáchaný porušením bezpečnostných opatreníúmyslom získať elektronické údaje aleboiným nečestným úmyslom alebo úmyslom spáchať trestný čin alebosúvislosti so systémom informačnýchkomunikačných technológií, ktorý je pripojenýinému systému informačnýchkomunikačných technológií.

Článok 8

Nezákonné zachytávanie údajov

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby sa za trestný čin podľa jeho vnútroštátneho práva stanovilo zachytávanie údajovpoužitím technických prostriedkov, neverejného prenosu digitálnych údajov do, zo aleborámci systému informačnýchkomunikačných technológií vrátane elektromagnetického vysielania zo systému informačnýchkomunikačných technológií nesúceho takéto elektronické údaje, ak bolo spáchané úmyselneneoprávnene.

2.Štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže vyžadovať, aby bol tento trestný čin spáchanýnečestným úmyslom alebo úmyslom spáchať trestný čin alebosúvislosti so systémom informačnýchkomunikačných technológií, ktorý je pripojenýinému systému informačnýchkomunikačných technológií.

Článok 9

Zasahovanie do elektronických údajov

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby sa za trestný čin podľa jeho vnútroštátneho práva stanovilo poškodenie, vymazanie, znehodnotenie, pozmenenie alebo potlačenie elektronických údajov, ak bolo spáchané úmyselneneoprávnene.

2.Štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže vyžadovať, aby konanie opísanéodseku 1 tohto článku viedlovážnemu bezpráviu.

Článok 10

Zasahovanie do systému informačných a komunikačných technológií

Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívne a iné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby sa za trestný čin podľa jeho vnútroštátneho práva stanovilo závažné narušenie fungovania systému informačných a komunikačných technológií prostredníctvom zadávania, prenosu, poškodenia, vymazania, zhoršenia, pozmenenia alebo potlačenia elektronických údajov, ak bolo spáchané úmyselne a neoprávnene.

Článok 11

Zneužívanie zariadení

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby sa za trestný čin podľa jeho vnútroštátneho práva stanovilo takéto konanie, ak bolo spáchané úmyselneneoprávnene:

a)získanie, výroba, predaj, obstaranie na použitie, dovoz, distribúcia alebo iné sprístupnenie:

i)zariadenia (vrátane programu), ktoré je navrhnuté alebo upravené predovšetkým na účely spáchania ktoréhokoľvektrestných činov stanovenýchsúladečlánkami 7 až 10 tohto dohovoru, alebo

ii)hesla, prístupových údajov, elektronického podpisu alebo podobných údajov, pomocou ktorých je možné získať prístupcelému systému informačnýchkomunikačných technológií alebojeho časti;

s úmyslom, aby sa toto zariadenie (vrátane programu) alebo heslo, prístupové údaje, elektronický podpis alebo podobné údaje použili na účely spáchania ktoréhokoľvek z trestných činov stanovených v súlade s článkami 7 až 10 tohto dohovoru; a

b)držba položky uvedenejodseku 1 písm. a) bode i) alebo ii) tohto článkuúmyslom použiť ju na účely spáchania ktoréhokoľvektrestných činov stanovenýchsúladečlánkami 7 až 10 tohto dohovoru.

2.Tento článok sa nevykladá tak, že sa ním ukladá trestná zodpovednosť, ak získanie, výroba, predaj, obstaranie na použitie, dovoz, distribúcia alebo iné sprístupnenie alebo držba uvedenáodseku 1 tohto článku nie sú na účely spáchania trestného činu stanovenéhosúladečlánkami 7 až 10 tohto dohovoru, ale napríklad na účely oprávneného testovania alebo oprávnenej ochrany systému informačnýchkomunikačných technológií.

3.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, si môže vyhradiť právo neuplatňovať odsek 1 tohto článku pod podmienkou, že táto výhrada sa netýka predaja, distribúcie alebo iného sprístupnenia položiek uvedenýchodseku 1 písm. a) bode ii) tohto článku.

Článok 12

Falšovanie a pozmeňovanie v súvislosti so systémom informačných a komunikačných technológií

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby sa za trestný čin podľa jeho vnútroštátneho práva stanovilo vloženie, pozmenenie, vymazanie alebo potlačenie elektronických údajov, ktorého výsledkom sú neautentickým údajeúmyslom, aby sa na právne účely považovali za autentické alebo použili ako autentické,to bez ohľadu na to, či sú tieto údaje priamo čitateľnézrozumiteľné, ak bolo spáchané úmyselneneoprávnene.

2.Štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže pred vyvodením trestnej zodpovednosti vyžadovať úmysel vykonať podvod alebo podobný nečestný úmysel alebo úmysel spáchať trestný čin.

Článok 13

Krádež alebo podvod v súvislosti so systémom informačných a komunikačných technológií

Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívne a iné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby sa za trestný čin podľa jeho vnútroštátneho práva stanovilo, ak je spáchané úmyselne a neoprávnene, spôsobenie majetkovej ujmy inej osobe prostredníctvom:

a)akékoľvek vloženia, pozmenenia, vymazania alebo potlačenia elektronických údajov;

b)akéhokoľvek zásahu do fungovania systému informačnýchkomunikačných technológií;

c)akéhokoľvek klamania, pokiaľ ideskutkové okolnosti, vykonaného prostredníctvom systému informačnýchkomunikačných technológií, ktoré spôsobí, že osoba urobí alebo opomenie urobiť niečo, čo by inak neurobila alebo neopomenula urobiť;

a to s podvodným alebo nečestným úmyslom získať pre seba alebo pre inú osobu neoprávnený peňažný alebo iný majetkový prospech.

Článok 14

Trestné činy súvisiace s online materiálom o sexuálnom zneužívaní detí alebo materiálom zobrazujúcim sexuálne vykorisťovanie detí

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby sa za trestný čin podľa jeho vnútroštátneho práva stanovilo, ak je spáchané úmyselneneoprávnene, takéto konanie:

a)výroba, ponúkanie, predaj, distribúcia, prenos, vysielanie, zobrazovanie, uverejňovanie alebo iné sprístupňovanie materiálovsexuálnom zneužívaní detí alebo materiálov zobrazujúci sexuálne vykorisťovanie detí prostredníctvom systému informačnýchkomunikačných technológií;

b)vyhľadávanie alebo obstarávanie materiálovsexuálnom zneužívaní detí alebo materiálov zobrazujúci sexuálne vykorisťovanie detí alebo prístuptakýmto materiálom prostredníctvom systému informačnýchkomunikačných technológií;

c)držba materiálovsexuálnom zneužívaní detí alebo materiálov zobrazujúci sexuálne vykorisťovanie detí alebo kontrola nad takýmto materiálom uloženýmsystéme informačnýchkomunikačných technológií alebo na inom pamäťovom médiu;

d)financovanie trestných činov stanovenýchsúladepísmenami a) až c) tohto odseku, ktoré môžu štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, stanoviť ako samostatný trestný čin.

2.Na účely tohto článku pojem „materiálsexuálnom zneužívaní detí alebo materiál zobrazujúci sexuálne vykorisťovanie detí“ zahŕňa vizuálny materiálmôže zahŕňať písomný alebo zvukový obsah, ktorý zobrazuje, opisuje alebo predstavuje akúkoľvek osobu mladšiu ako 18 rokov:

a)zapojenú do skutočnej alebo simulovanej sexuálnej aktivity;

b)v prítomnosti osoby, ktorá sa venuje akejkoľvek sexuálnej aktivite;

c)so zobrazenými pohlavnými orgánmi primárne na sexuálne účely alebo

d)vystavenú mučeniu alebo krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, pričom takýto materiál má sexuálny charakter.

3.Štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže vyžadovať, aby sa materiál uvedenýodseku 2 tohto článku obmedzil na materiál, ktorý:

a)zobrazuje, opisuje alebo vyjadruje existujúcu osobu alebo

b)vizuálne zobrazuje sexuálne zneužívanie alebo sexuálne vykorisťovanie detí.

4.V súlade so svojím vnútroštátnym právom a v súladeuplatniteľnými medzinárodnými záväzkami môžu štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, prijať opatrenia na vylúčenie kriminalizácie:

a)konania detíprípade materiálov, ktoré si deti samy vytvoriliktoré ich zobrazujú, alebo

b)v prípade dobrovoľnej výroby, prenosu alebo držby materiálov opísanýchodseku 2 písm. a) až c) tohto článku, ak je zobrazené správanie legálne podľa vnútroštátneho právaak sa takéto materiály uchovávajú výlučne na súkromnédobrovoľné použitie zúčastnených osôb.

5.Žiadne ustanovenie tohto dohovoru nemá vplyv na medzinárodné záväzky, ktoré viac prispievajúuplatňovaniu práv dieťaťa.

Článok 15

Kontaktovanie alebo zvádzanie na účely spáchania sexuálneho trestného činu na dieťati

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby sa za trestný čin podľa jeho vnútroštátneho práva stanovil skutok úmyselnej komunikácie, úmyselného kontaktovania, zvádzania alebo akéhokoľvek iného dojednávania prostredníctvom systému informačnýchkomunikačných technológií na účely spáchania sexuálneho trestného činu na dieťati, ako sa vymedzuje vo vnútroštátnom práve,to vrátane na účely spáchania ktoréhokoľvektrestných činov stanovenýchsúladečlánkom 14 tohto dohovoru.

2.Štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže vyžadovať skutok na podporu konania uvedenéhoodseku 1 tohto článku.

3.Štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže zvážiť rozšírenie kriminalizáciesúladeodsekom 1 tohto článku vo vzťahuosobe,ktorej sa predpokladá, že je dieťaťom.

4.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžu prijať opatrenia na vylúčenie kriminalizácie konania, ako sa opisujeodseku 1 tohto článku, ak sa ho dopustia deti.

Článok 16

Šírenie intímnych obrázkov bez súhlasu

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby sa za trestný čin podľa jeho vnútroštátneho práva stanovili predaj, distribúcia, prenos, uverejnenie alebo iné sprístupnenie intímneho obrázku osoby prostredníctvom systému informačnýchkomunikačných technológií bez súhlasu osoby zobrazenej na obrázku, ak boli spáchané úmyselneneoprávnene.

2.Na účely odseku 1 tohto článku pojem „intímny obrázok“ znamená vizuálny záznam osoby staršej ako 18 rokov vyhotovený akýmkoľvek spôsobom vrátane fotografie alebo videozáznamu, ktorý má sexuálny charakter, na ktorom sú odhalené pohlavné orgány tejto osoby alebo je osoba zapojená do sexuálnej aktivity,ktorý bolčase vyhotovenia záznamu súkromný a v súvislostiktorým osoba alebo osoby na ňom zobrazenéčase spáchania trestného činu odôvodnene očakávali ochranu svojho súkromia.

3.Štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže podľa potreby rozšíriť vymedzenie intímnych obrázkov na vyobrazenia osôb mladších ako 18 rokov, ak podľa vnútroštátneho práva dovŕšili zákonom stanovený vek na zapájanie sa do sexuálnej aktivityak obrázok nezobrazuje zneužívanie alebo vykorisťovanie detí.

4.Na účely tohto článku osoba, ktorá je mladšia ako 18 rokovje vyobrazená na intímnom obrázku, nemôže súhlasiť so šírením intímneho obrázku, ktorý predstavuje materiálsexuálnom zneužívaní detí alebo materiál zobrazujúci sexuálne vykorisťovanie detí podľa článku 14 tohto dohovoru.

5.Štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže na vyvodenie trestnej zodpovednosti vyžadovať úmysel spôsobiť ujmu.

6.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžu prijať ďalšie opatrenia týkajúce sa záležitostí súvisiacichtýmto článkomsúlade so svojím vnútroštátnym právom a v súladeuplatniteľnými medzinárodnými záväzkami.

Článok 17

Legalizácia príjmov z trestnej činnosti

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijmesúlade so základnými zásadami svojho vnútroštátneho práva také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby saprípade úmyselného spáchania za trestné činy stanovili:

a)i) premena alebo prevod majetkuvedomím, že takýto majetok je príjmomtrestnej činnosti,cieľom zatajiť alebo zakryť nezákonný pôvod majetku alebo pomôcť akejkoľvek osobe, ktorá je zapojená do páchania predikatívneho trestného činu, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania;

ii)zatajenie alebo zakrytie pravej povahy, zdroja, miesta, nakladania, pohybu majetku, vlastníctva majetku alebo právsúvislostimajetkomvedomím, že takýto majetok je príjmomtrestnej činnosti;

b)v súlade so základnými princípmi svojho právneho systému:

i)nadobudnutie, držba alebo používanie majetkuvedomím, žečase nadobudnutia bol tento majetok príjmomtrestnej činnosti;

ii)účasť, združenie alebo spolčenie sacieľom spáchať ktorýkoľvektrestných činov stanovenýchsúladetýmto článkom, pokúsiť sajeho spáchanienapomáhať pri jeho páchaní, podnecovať alebo uľahčovať jeho páchanie, alebo radiť pri jeho páchaní.

2.Na účely uplatňovania alebo vykonávania odseku 1 tohto článku:

a)každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, stanoví ako predikatívne trestné činy príslušné trestné činy stanovenésúladečlánkami 7 až 16 tohto dohovoru;

b)štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, ktorých právne predpisy stanovujú zoznam konkrétnych predikatívnych trestných činov, zahrnú do tohto zoznamu minimálne celý rozsah trestných činov stanovenýchsúladečlánkami 7 až 16 tohto dohovoru;

c)na účely písmena b) tohto odseku predikatívne trestné činy zahŕňajú trestné činy spáchanérámci jurisdikcie daného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, ako aj mimo nej. Trestné činy spáchané mimo jurisdikcie štátu, ktorý je zmluvnou stranou, však predstavujú predikatívne trestné činy len vtedy, ak je príslušné konanie trestným činom podľa vnútroštátneho práva štátu,ktorom bolo spáchané,ak by bolo trestným činom podľa vnútroštátneho práva štátu, ktorý je zmluvnou stranou, ktorý vykonáva alebo uplatňuje tento článok, ak by bolo spáchanétomto štáte;

d)každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, poskytne generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov kópie svojich právnych predpisov, ktorými sa vykonáva tento článok,akýchkoľvek následných zmien takýchto právnych predpisov alebo ich opis;

e)ak to vyžadujú základné zásady vnútroštátneho práva štátu, ktorý je zmluvnou stranou, môže sa ustanoviť, že trestné činy uvedenéodseku 1 tohto článku sa nevzťahujú na osoby, ktoré spáchali predikatívny trestný čin;

f)vedomosť, úmysel alebo účel požadované ako skutková podstata trestného činu stanovenéhoodseku 1 tohto článku možno vyvodiťobjektívnych skutkových okolností.

Článok 18

Zodpovednosť právnických osôb

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijmesúlade so svojimi právnymi zásadami také opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na stanovenie zodpovednosti právnických osôb za účasť na trestných činoch stanovenýchsúladetýmto dohovorom.

2.V súladeprávnymi zásadami štátu, ktorý je zmluvnou stranou, môže byť zodpovednosť právnických osôb trestnoprávna, občianskoprávna alebo administratívnoprávna.

3.Táto zodpovednosť nemá vplyv na trestnú zodpovednosť fyzických osôb, ktoré spáchali trestný čin.

4.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, zabezpečí najmä to, aby sa na právnické osoby, ktoré sa považujú za zodpovedné podľa tohto článku, vzťahovali účinné, primeranéodrádzajúce trestné alebo iné ako trestné sankcie vrátane peňažných sankcií.

Článok 19

Účasť a pokus

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby sa za trestný čin podľa jeho vnútroštátneho práva stanovila účasť na trestnom čine stanovenomsúladetýmto dohovoromakomkoľvek postavení, napríklad ako spolupáchateľ, pomocník alebo organizátor, ak bola táto účasť úmyselná.

2.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže prijať potrebné legislatívneiné opatrenia na to, aby sa za trestný čin podľa jeho vnútroštátneho práva stanovil pokusspáchanie trestného činu stanovenéhosúladetýmto dohovorom, ak bol tento pokus spáchaný úmyselne.

3.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže prijať potrebné legislatívneiné opatrenia na to, aby sa za trestný čin podľa jeho vnútroštátneho práva stanovila príprava na trestný čin stanovenýsúladetýmto dohovorom, ak bola táto príprava úmyselná.

Článok 20

Premlčanie

Ak je to vhodné vzhľadom na závažnosť trestného činu, každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, stanoví v rámci svojho vnútroštátneho práva dlhú premlčaciu lehotu, počas ktorej sa má začať konanie za akýkoľvek trestný čin stanovený v súlade s týmto dohovorom, a stanoví dlhšiu premlčaciu lehotu alebo ustanoví prerušenie premlčania v prípade, že sa údajný páchateľ vyhýbal výkonu spravodlivosti.

Článok 21

Trestné stíhanie, vydávanie rozhodnutí a sankcie

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, zabezpečí, aby spáchanie trestné činu stanovenéhosúladetýmto dohovorom podliehalo účinným, primeranýmodrádzajúcim sankciám,rámci ktorých sa zohľadní závažnosť trestného činu.

2.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, môžesúlade so svojím vnútroštátnym právom prijať také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na stanovenie priťažujúcich okolnostísúvislostitrestnými činmi stanovenýmisúladetýmto dohovorom,to vrátane okolností, ktoré ovplyvňujú kritické informačné infraštruktúry.

3.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, sa usiluje zabezpečiť, aby sa akékoľvek diskrečné právomoci podľa jeho vnútroštátneho práva týkajúce sa trestného stíhania osôb za trestné činy stanovenésúladetýmto dohovorom uplatňovalicieľom maximalizovať účinnosť opatrení na presadzovanie práva vzhľadom na takéto trestné činy a s náležitým ohľadom na potrebu odrádzať od páchania takýchto trestných činov.

4.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, zabezpečí, aby každá osoba stíhaná za trestné činy stanovenésúladetýmto dohovorom mala všetky právazárukysúladevnútroštátnym právom a v súladeuplatniteľnými medzinárodnými záväzkami štátu, ktorý je zmluvnou stranou, vrátane práva na spravodlivý procespráva na obhajobu.

5.V prípade trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijmesúlade so svojím vnútroštátnym právom a s náležitým ohľadom na právo na obhajobu vhodné opatrenia, ktorými sa bude snažiť zabezpečiť, aby podmienky uloženésúvislostirozhodnutiamiprepustení počas konania aleboodvolaní zohľadňovali potrebu zabezpečiť prítomnosť obvineného na následnom trestnom konaní.

6.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, zohľadní závažnosť príslušných trestných činov pri zvažovaní možnosti predčasného alebo podmienečného prepustenia osôb odsúdených za takéto trestné činy.

7.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zabezpečia, aby boli podľa vnútroštátneho práva zavedené vhodné opatrenia na ochranu detí, ktoré sú obvinenétrestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom,tosúlade so záväzkami vyplývajúcimiDohovoruprávach dieťaťapríslušných protokolovnemu, ako ajiných uplatniteľných medzinárodných alebo regionálnych nástrojov.

8.Žiadnym ustanovením tohto dohovoru nie je dotknutá zásada, že stanovenie skutkovej podstaty trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom, ako aj uplatniteľných dôvodov zbavujúcich právnej zodpovednosti alebo ďalších právnych zásad, je výlučnou záležitosťou vnútroštátneho práva štátu, ktorý je zmluvnou stranou,že takéto trestné činy sa budú stíhaťtrestaťsúladetýmto právom.

Kapitola III

Právomoc

Článok 22

Právomoc

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na stanovenie jeho právomoci vo veciach trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom,prípade, že:

a)trestný čin je spáchaný na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou, alebo

b)trestný čin je spáchaný na palube lode, ktorá sa plaví pod vlajkou tohto štátu, ktorý je zmluvnou stranou, alebo na palube lietadla, ktoré je registrované podľa právnych predpisov tohto štátu, ktorý je zmluvnou stranou,čase spáchania trestného činu.

2.Podľa článku 5 tohto dohovoru môže štát, ktorý je zmluvnou stranou, stanoviť svoju právomoc aj vo veci akéhokoľvek trestného činuprípade, že:

a)trestný čin je spáchaný proti štátnemu príslušníkovi daného štátu, ktorý je zmluvnou stranou; alebo

b)trestný čin je spáchaný štátnym príslušníkom štátu, ktorý je zmluvnou stranou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá má obvyklý pobyt na jeho území; alebo

c)trestný čin je jednýmtrestných činov stanovenýchsúladečlánkom 17 ods. 1 písm. b) bodom ii) tohto dohovoruje spáchaný mimo jeho územiacieľom, aby bol na jeho území spáchaný trestný čin stanovenýsúladečlánkom 17 ods. 1 písm. a) bodom i) alebo ii), resp. článkom 17 ods. 1 písm. b) bodom ii) tohto dohovoru alebo

d)trestný čin je spáchaný proti štátu, ktorý je zmluvnou stranou.

3.Na účely článku 37 bodu 11 tohto dohovoru každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na stanovenie jeho právomoci vo veci trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom, ak sa údajný páchateľ nachádza na jeho územídanú osobu nevydá výlučnetoho dôvodu, že táto osoba je jeho štátnym príslušníkom.

4.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže tiež prijať také opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na stanovenie jeho právomoci vo veci trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom, ak sa údajný páchateľ nachádza na jeho územídanú osobu nevydá.

5.Ak bol štát, ktorý je zmluvnou stranou, ktorý vykonáva svoju právomoc podľa odseku 1 alebo 2 tohto článku, informovaný alebo sa iným spôsobom dozvedel, že ktorékoľvek iné štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, vedú vyšetrovanie, trestné stíhanie alebo súdne konaniesúvislostitým istým konaním, príslušné orgány týchto štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, sa podľa potreby vzájomne poradiacieľom koordinovať svoje kroky.

6.Bez toho, aby tým boli dotknuté normy všeobecného medzinárodného práva platí, že tento dohovor nevylučuje výkon trestnej právomoci stanovej štátom, ktorý je zmluvnou stranou,súladejeho vnútroštátnym právom.

Kapitola IV

Procesné opatrenia a presadzovanie práva

Článok 23

Rozsah pôsobnosti procesných opatrení

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na stanovenie právomocípostupov uvedenýchtejto kapitole na účely konkrétnych vyšetrovaní trestných činovtrestných konaní.

2.Pokiaľ nie jetomto dohovore stanovené inak, každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, uplatňuje právomocipostupy uvedenéodseku 1 tohto článku na:

a)trestné činy stanovenésúladetýmto dohovorom;

b)iné trestné činy spáchané prostredníctvom systému informačnýchkomunikačných technológií a

c)na zabezpečenie dôkazovakomkoľvek trestnom čineelektronickej forme.

3.a) Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, si môže vyhradiť právo uplatňovať opatrenia uvedenéčlánku 29 tohto dohovoru len na trestné činy alebo kategórie trestných činov stanovené vo výhrade za predpokladu, že okruh takýchto trestných činov alebo kategórií trestných činov nie je viac obmedzený ako okruh trestných činov, na ktoré uplatňuje opatrenia uvedenéčlánku 30 tohto dohovoru. Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, zváži obmedzenie takejto výhradycieľom umožniť čo najširšie uplatňovanie opatrení uvedenýchčlánku 29.

b)Ak štát, ktorý je zmluvnou stranou,dôvodu obmedzení uvedenýchjeho právnych predpisoch platnýchčase prijatia tohto dohovoru nemôže uplatňovať opatrenia uvedenéčlánkoch 2930 tohto dohovoru na komunikácie prenášanérámci systému informačnýchkomunikačných technológií poskytovateľa služieb, ktorý:

i)je prevádzkovanýprospech uzavretej skupiny používateľov a

ii)nevyužíva verejné komunikačné sietenie je prepojenýiným systémom informačnýchkomunikačných technológií, či už verejným alebo súkromným;

tento štát, ktorý je zmluvnou stranou, si môže vyhradiť právo neuplatňovať tieto opatrenia na takéto komunikácie. Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, zváži obmedzenie takejto výhrady s cieľom umožniť čo najširšie uplatňovanie opatrení uvedených v článkoch 29 a 30 tohto dohovoru.

Článok 24

Podmienky a záruky

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, zabezpečí, aby stanovenie, vykonávanieuplatňovanie právomocípostupov uvedenýchtejto kapitole podliehalo podmienkamzárukám stanoveným podľa jeho vnútroštátneho práva, ktorými sa zabezpečí ochrana ľudských právslobôdsúladejeho záväzkami vyplývajúcimimedzinárodného právaoblasti ľudských právktoré zahŕňajú zásadu proporcionality.

2.V súladevnútroštátnym právom každého štátu, ktorý je zmluvnou stranou, a v zmysle neho také podmienkyzáruky, ak je to vhodné vzhľadom na charakter daného postupu alebo právomoci, okrem iného zahŕňajú súdne alebo iné nezávislé preskúmanie, právo na účinný prostriedok nápravy, dôvody, ktoré opodstatňujú uplatňovanie takejto právomoci alebo postupu, ako aj obmedzenie rozsahutrvania takejto právomoci alebo postupu.

3.V rozsahu,akom je tosúladeverejným záujmom, najmäriadnym výkonom spravodlivosti, každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, zváži vplyv právomocípostupov uvedenýchtejto kapitole na práva, povinnostioprávnené záujmy tretích strán.

4.Podmienkyzáruky stanovenésúladetýmto článkom sa uplatňujú na vnútroštátnej úrovni na právomocipostupy stanovenétejto kapitole,to na účel vnútroštátneho vyšetrovania trestného činutrestného konania, ako aj na účel poskytovania medzinárodnej spolupráce dožiadaným štátom, ktorý je zmluvnou stranou.

5.Odkazy na súdne alebo iné nezávislé preskúmanieodseku 2 tohto článku sú odkazmi na takéto preskúmanie na vnútroštátnej úrovni.

Článok 25

Urýchlené uchovanie uložených elektronických údajov

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby sa jeho príslušným orgánom umožnilo nariadiť alebo podobne zabezpečiť urýchlené uchovanie určených elektronických údajov vrátane prevádzkových údajov, obsahových údajovinformáciíúčastníkoch, ktoré boli uložené prostredníctvom systému informačnýchkomunikačných technológií, najmä ak existujú dôvody domnievať sa, že hrozí osobitné riziko straty alebo pozmenenia týchto elektronických údajov.

2.Ak štát, ktorý je zmluvnou stranou, vykoná odsek 1 tohto článku prostredníctvom príkazu osobe, aby uchovala stanovené uložené elektronické údaje, ktoré má táto osobadržbe alebo pod kontrolou, štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby zaviazal túto osobu zachovaťudržať integritu týchto elektronických údajov tak dlho, ako to bude potrebné, maximálne však 90 dní,cieľom umožniť príslušným orgánom požadovať ich sprístupnenie. Štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže stanoviť, že takýto príkaz sa môže následne obnoviť.

3.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby zaviazal správcu alebo inú osobu, ktorá má uchovať elektronické údaje, aby zachovávali mlčanlivosťvykonávaní takýchto postupov počas obdobia stanovenéhojeho vnútroštátnych právnych predpisoch.

Článok 26

Urýchlené uchovanie a čiastočné sprístupnenie prevádzkových údajov

Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme v súvislosti s prevádzkovými údajmi, ktoré sa majú uchovať podľa ustanovení článku 25 tohto dohovoru, také legislatívne a iné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné s cieľom:

a)zabezpečiť, aby takéto urýchlené uchovanie prevádzkových údajov bolodispozícii bez ohľadu na to, či sa na prenose komunikácie podieľal jeden alebo viacero poskytovateľov služieb; a

b)zabezpečiť urýchlené sprístupnenie dostatočného množstva prevádzkových údajov príslušnému orgánu štátu, ktorý je zmluvnou stranou, alebo osobe, ktorú tento orgán určil,

s cieľom umožniť štátu, ktorý je zmluvnou stranou, identifikovať poskytovateľov služieb a cestu, ktorou bola táto komunikácia alebo uvedené informácie prenesené.

Článok 27

Príkaz na predloženie dôkazov

Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívne a iné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné s cieľom oprávniť jeho príslušné orgány, aby nariadili:

a)osobe na jeho území, aby predložila určené elektronické údaje, ktoré má táto osobadržbe alebo pod kontrolouktoré sú uloženésystéme informačnýchkomunikačných technológií alebo na pamäťovom médiu elektronických údajov, a

b)poskytovateľovi služieb, ktorý ponúka svoje služby na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou, aby predložil informácieúčastníkovi týkajúce sa takýchto služieb, ktoré má tento poskytovateľ služiebdržbe alebo pod kontrolou.

Článok 28

Prehľadanie a zabavenie uložených elektronických údajov

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebnécieľom oprávniť jeho príslušné orgány, aby prehľadali:

a)systém informačnýchkomunikačných technológií, jeho časťelektronické údaje, ktoré súňom uložené, a

b)pamäťové médium elektronických údajov, na ktorom môžu byť hľadané elektronické údaje uložené,

na území tohto štátu, ktorý je zmluvnou stranou, alebo aby k ním získali podobný prístup.

2.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na zabezpečenie toho, abyprípade, že jeho orgány prehľadávajú určitý systém informačnýchkomunikačných technológií alebo jeho časť podľa odseku 1 písm. a) tohto článku alebo majúnemu alebo jeho časti podobný prístup, pričom majú dôvody domnievať sa, že hľadané elektronické údaje sú uloženéinom systéme informačnýchkomunikačných technológií alebo jeho časti na jeho územíže tieto údaje sú legálne prístupnépôvodného systému alebo súňom dostupné, tieto orgány mohli urýchlene vykonať prehliadkucieľom získať prístup do tohto iného systému informačnýchkomunikačných technológií.

3.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebnécieľom oprávniť jeho príslušné orgány, aby zabavili alebo podobne zabezpečili elektronické údaje na jeho území, ku ktorým bol prístupsúladeodsekom 1 alebo 2 tohto článku. Tieto opatrenia zahŕňajú právomoc:

a)zabaviť alebo podobne zabezpečiť systém informačnýchkomunikačných technológií alebo jeho časť alebo pamäťové médium elektronických údajov;

b)vyhotoviťponechať si kópie týchto elektronických údajovelektronickej forme;

c)zachovať integritu príslušných uložených elektronických údajov;

d)znemožniť prístuptýmto elektronickým údajomsystéme informačnýchkomunikačných technológií, ku ktorému bol prístup, alebo tieto údajeneho odstrániť.

4.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebnécieľom oprávniť jeho príslušné orgány, aby nariadil každej osobe, ktorá má vedomostifungovaní dotknutého systému informačnýchkomunikačných technológií, informačnejtelekomunikačnej siete alebo ich súčastí, aleboopatreniach uplatňovaných na ochranu elektronických údajovnich, aby, pokiaľ je to primerané, poskytla potrebné informáciecieľom umožniť prijatie opatrení uvedenýchodsekoch 1 až 3 tohto článku.

Článok 29

Získavanie prevádzkových údajov v reálnom čase

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebnécieľom oprávniť jeho príslušné orgány, aby:

a)s použitím technických prostriedkov na území tohto štátu, ktorý je zmluvnou stranou, získali alebo zaznamenali; a

b)prinútili poskytovateľa služieb, abyrámci svojich existujúcich technických možností:

i)s použitím technických prostriedkov na území tohto štátu, ktorý je zmluvnou stranou získal alebo zaznamenal, alebo

ii)spolupracovalpomáhal príslušným orgánomcieľom získaťzaznamenať;

prevádzkové údaje v reálnom čase súvisiace s určenými komunikáciami na jeho území prenášanými prostredníctvom systému informačných a komunikačných technológií.

2.Ak štát, ktorý je zmluvnou stranou, vzhľadom na zásady svojho vnútroštátneho právneho systému nemôže prijať opatrenia uvedenéodseku 1 písm. a) tohto článku, môže namiesto toho prijať také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na zabezpečenie získania alebo zaznamenania,reálnom čase, prevádzkových údajov súvisiacichurčenými komunikáciami prenášanými na jeho územípoužitím technických prostriedkov na tomto území.

3.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na uloženie povinnosti poskytovateľovi služieb, aby zachovával mlčanlivosťskutočnosti výkonu akejkoľvek právomoci stanovenejtomto článku a o všetkých informáciách, ktoré sa jej týkajú.

Článok 30

Zachytávanie obsahových údajov

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebnésúvislostiokruhom závažných trestných činov, ktorý sa má určiť vnútroštátnym právom,cieľom oprávniť jeho príslušné orgány, aby:

a)s použitím technických prostriedkov na území tohto štátu, ktorý je zmluvnou stranou, získali alebo zaznamenali; a

b)prinútili poskytovateľa služieb, abyrámci svojich existujúcich technických možností:

i)s použitím technických prostriedkov na území tohto štátu, ktorý je zmluvnou stranou získal alebo zaznamenal, alebo

ii)spolupracovalpomáhal príslušným orgánomcieľom získaťzaznamenať;

obsahové údaje v reálnom čase o určených komunikáciách na jeho území prenášaných prostredníctvom systému informačných a komunikačných technológií.

2.Ak štát, ktorý je zmluvnou stranou, vzhľadom na zásady svojho vnútroštátneho právneho systému nemôže prijať opatrenia uvedenéodseku 1 písm. a) tohto článku, môže namiesto toho prijať také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na zabezpečenie získania alebo zaznamenania,reálnom čase, obsahových údajovurčených komunikáciách na jeho územípoužitím technických prostriedkov na tomto území.

3.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na uloženie povinnosti poskytovateľovi služieb, aby zachovával mlčanlivosťskutočnosti výkonu akejkoľvek právomoci stanovenejtomto článku a o všetkých informáciách, ktoré sa jej týkajú.

Článok 31

Zmrazenie, zabavenie a konfiškácia príjmov z trestnej činnosti

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijmečo najväčšej možnej miererámci svojho vnútroštátneho právneho systému také opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na umožnenie konfiškácie:

a)príjmovtrestnej činnosti pochádzajúcichtrestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom alebo majetku, ktorého hodnota zodpovedá takýmto príjmom;

b)majetku, zariadenia alebo iných prostriedkov použitých alebo určených na použitie pri trestných činoch stanovenýchsúladetýmto dohovorom.

2.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme také opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na umožnenie identifikácie, sledovania, zmrazenia alebo zabavenia akejkoľvek položky uvedenejodseku 1 tohto článku na účely jej prípadnej konfiškácie.

3.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijmesúlade so svojím vnútroštátnym právom také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na reguláciu správy zmrazeného, zabaveného alebo skonfiškovaného majetku, na ktorý sa vzťahujú odseky 12 tohto článku, príslušnými orgánmi.

4.Ak boli príjmytrestnej činnosti čiastočne alebo úplne prevedené alebo premenené na iný majetok, opatrenia uvedenétomto článku sa namiesto príjmovtrestnej činnosti uplatnia na takýto majetok.

5.Ak boli príjmytrestnej činnosti zmiešanémajetkom získaným zo zákonných zdrojov, takýto majetok bez toho, aby tým boli dotknuté akékoľvek právomoci týkajúce sa zmrazenia alebo zabavenia, podlieha konfiškácii do vyčíslenej hodnoty takýchto zmiešaných príjmov.

6.Na príjem alebo iné výhody pochádzajúcepríjmovtrestnej činnosti,majetku, na ktorý boli príjmytrestnej činnosti prevedené alebo premenené, alebomajetku,ktorým boli príjmytrestnej činnosti zmiešané, sa tiež uplatnia opatrenia uvedenétomto článku,to rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako na príjmytrestnej činnosti.

7.Na účely tohto článkučlánku 50 tohto dohovoru každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, oprávni svoje súdy alebo iné príslušné orgány, aby nariadili sprístupnenie alebo zabavenie bankových, finančných alebo obchodných záznamov. Štát, ktorý je zmluvnou stranou, neodmietne konať podľa ustanovení tohto odsekudôvodu bankového tajomstva.

8.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže zvážiť možnosť požadovať, aby páchateľ preukázal zákonný pôvod takýchto údajných príjmovtrestnej činnosti alebo iného majetku podliehajúceho konfiškácii,torozsahu,akom je taká požiadavkasúlade so zásadami jeho vnútroštátneho práva a s povahou súdnehoiného konania.

9.Ustanovenia tohto článku sa nevykladajú tak, že sa dotýkajú práv tretích osôb nadobudnutýchdobrej viere.

10.Žiadnym ustanovením tohto článku nie je dotknutá zásada, že opatrenia, na ktoré sa vzťahuje, sa vymedziavykonajúsúladeustanoveniami vnútroštátneho práva štátu, ktorý je zmluvnou stranou.

Článok 32

Zriadenie registra trestov

Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže prijať také legislatívne alebo iné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na zohľadnenie akéhokoľvek predchádzajúceho odsúdenia údajného páchateľa v inom štáte na účely použitia takýchto informácií v trestnom konaní týkajúcom sa trestného činu stanoveného v súlade s týmto dohovorom, a to za podmienok a na účely, ktoré považuje za vhodné.

Článok 33

Ochrana svedkov

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijmesúlade so svojím vnútroštátnym právom a v rámci svojich možností vhodné opatrenia na zabezpečenie účinnej ochrany pred možnou odplatou alebo zastrašovaním svedkov, ktorí vypovedajú alebodobrej vierena základe primeraných dôvodov poskytujú informácie týkajúce sa trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom alebo inak spolupracujúvyšetrovacími alebo súdnymi orgánmi,podľa potreby zabezpečiť takúto ochranu aj ich rodinným príslušníkominým blízkym osobám.

2.Opatrenia predpokladanéodseku 1 tohto článku môžu okrem inéhobez toho, aby tým boli dotknuté práva obžalovaného vrátane práva na riadny proces, zahŕňať:

a)stanovenie postupov na fyzickú ochranu takýchto osôb, ako jepotrebnommožnom rozsahu ich presťahovanie, a v prípade potreby povolenie nezverejňovať informácie týkajúce sa totožnostimiesta pobytu takýchto osôb alebo obmedziť zverejňovanie takýchto informácií;

b)stanovenie dôkazných pravidiel, ktoré svedkom umožnia vypovedať spôsobom, ktorý zabezpečuje ochranu svedka, ako napríklad umožnenie poskytnutia svedectva prostredníctvom komunikačných technológií, akými sú video spojenie alebo iné primerané prostriedky.

3.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zvážia uzavretie dohôdinými štátmipremiestnení osôb uvedenýchodseku 1 tohto článku.

4.Ustanovenia tohto článku sa uplatňujú aj na obete, pokiaľ sú svedkami.

Článok 34

Pomoc obetiam a ich ochrana

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijmerámci svojich možností vhodné opatrenia na poskytovanie pomociochrany obetiam trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom, najmäprípadoch hrozby odplaty alebo zastrašovania.

2.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou,súlade so svojím vnútroštátnym právom stanoví vhodné postupy na zabezpečenie toho, aby obete trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom, mali prístupodškodneniunáhrade škody.

3.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou,súlade so svojím vnútroštátnym právom umožní, aby sa názoryobavy obetí prezentovaliposudzovalipríslušných štádiách trestného konania proti páchateľom spôsobom, ktorý nepoškodzuje práva obhajoby.

4.Pokiaľ idetrestné činy stanovenésúladečlánkami 14 až 16 tohto dohovoru, každý štát, ktorý je zmluvnou stranou,súlade so svojím vnútroštátnym právom prijme opatrenia na poskytovanie pomoci obetiam takýchto trestných činov vrátane ich fyzickéhoduševného zotaveniaspoluprácipríslušnými medzinárodnými organizáciami, mimovládnymi organizáciamiinými zložkami občianskej spoločnosti.

5.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, pri uplatňovaní ustanovení uvedenýchodsekoch 2 až 4 tohto článku zohľadnia vek, pohlaviekonkrétne okolnostipotreby obetí vrátane konkrétnych okolnostípotrieb detí.

6.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijmerozsahu, ktorý jesúladejeho vnútroštátnym právnym rámcom, účinné opatreniacieľom zabezpečiť vybavenie žiadostíodstránenie obsahu opísanéhočlánkoch 1416 tohto dohovoru alebo znemožnenie prístuputakémuto obsahu.

Kapitola V

Medzinárodná spolupráca

Článok 35

Všeobecné zásady medzinárodnej spolupráce

1.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, navzájom spolupracujúsúladeustanoveniami tohto dohovoru, ako aj iných uplatniteľných medzinárodných nástrojovmedzinárodnej spoluprácitrestných veciachvnútroštátnych právnych predpisov na účely:

a)vyšetrovaniatrestného stíhania trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom vrátane zmrazenia, zabavenia, konfiškácievrátenia príjmovtakýchto trestných činov, ako aj na účely súdneho konaniasúvislostitýmito trestnými činmi;

b)zberu, získavania, uchovávaniavýmeny dôkazovelektronickej formetrestných činoch stanovenýchsúladetýmto dohovorom;

c)zberu, získavania, uchovávaniavýmeny dôkazovelektronickej formeakomkoľvek závažnom trestnom čine vrátane závažných trestných činov stanovenýchsúladeinými uplatniteľnými dohovormiprotokolmi Organizácie Spojených národov platnýmičase prijatia tohto dohovoru.

2.Na účely zberu, získavania, uchovávaniavýmeny dôkazovelektronickej formetrestných činoch, ako sa uvádzaodseku 1 písm. b)c) tohto článku, sa uplatňujú príslušné odseky článku 40články 41 až 46 tohto dohovoru.

3.Vždy, keď sarámci medzinárodnej spolupráce požaduje splnenie požiadavky obojstrannej trestnosti, táto požiadavka sa považuje za splnenú bez ohľadu na to, či je príslušný trestný čin podľa právnych predpisov dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, zaradený do tej istej kategórie trestných činov ako podľa právnych predpisov žiadajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou, alebo či dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, používa na pomenovanie daného trestného činu rovnaký výraz ako žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, ak konanie napĺňajúce skutkovú podstatu trestného činu,súvislostiktorým sa žiadapomoc, je trestným činom podľa právnych predpisov oboch štátov, ktoré sú zmluvnými stranami.

Článok 36

Ochrana osobných údajov

1.a) Štát, ktorý je zmluvnou stranou, ktorý prenáša osobné údaje podľa tohto dohovoru, tak robísúlade so svojím vnútroštátnym právomvšetkými záväzkami, ktoré môže mať odovzdávajúca strana podľa platného medzinárodného práva. Od štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, sa nebude vyžadovať, aby preniesli osobné údajesúladetýmto dohovorom, ak údaje nemožno poskytnúťsúladeich uplatniteľnými právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany osobných údajov.

b)Ak by prenos osobných údajov nebolsúladeodsekom 1 písm. a) tohto článku, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, sa môžu usilovaťuloženie vhodných podmienoksúladetakýmito uplatniteľnými právnymi predpismi, aby dosiahli súladcieľom odpovedať na žiadosťposkytnutie osobných údajov.

c)Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, sa vyzývajú, aby uzavreli dvojstranné alebo viacstranné dohody na uľahčenie prenosu osobných údajov.

2.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zabezpečiaprípade osobných údajov prenášanýchsúladetýmto dohovorom, aby prijaté osobné údaje podliehali účinnýmvhodným zárukám stanovenýmpríslušných právnych rámcoch štátov, ktoré sú zmluvnými stranami.

3.Štát, ktorý je zmluvnou stranou, na účely prenosu osobných údajov získanýchsúladetýmto dohovorom do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii oznámi svoj zámer pôvodnému odovzdávajúcemu štátu, ktorý je zmluvnou stranou,požiada hopovolenie.

Štát, ktorý je zmluvnou stranou, prenesie takéto osobné údaje len s povolením pôvodného odovzdávajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou, ktorý môže vyžadovať, aby bolo povolenie poskytnuté v písomnej forme.

Článok 37

Vydávanie

1.Tento článok sa vzťahuje na trestné činy stanovenésúladetýmto dohovorom, ak sa osoba, na ktorú sa žiadosťvydanie vzťahuje, nachádza na území dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou,to za predpokladu, že trestný čin, za spáchanie ktorého sa požaduje jej vydanie, sa trestá podľa vnútroštátneho práva tak žiadajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou, ako aj dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou. Ak sa vydanie požaduje na účely výkonu právoplatného trestu odňatia slobody alebo inej formy väzby uloženejsúvislostitrestným činom podliehajúcim vydaniu, dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže vydať osobusúladevnútroštátnym právom.

2.Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môže štát, ktorý je zmluvnou stranou, ktorého právo to umožňuje, povoliť vydanie osoby pre ktorýkoľvektrestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom, ktoré nie sú trestné podľa jeho vlastného vnútroštátneho práva.

3.Ak žiadosťvydanie obsahuje niekoľko samostatných trestných činov,ktorých aspoň jeden podlieha vydaniu podľa tohto článku a z ktorých niektoré nepodliehajú vydaniudôvodu dĺžky trestu odňatia slobody, ale súvisiatrestnými činmi stanovenýmisúladetýmto dohovorom, dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže uplatniť tento článok aj vo vzťahutýmto trestným činom.

4.Každý trestný čin, na ktorý sa vzťahuje tento článok, sa považuje za zahrnutý medzi trestné činy podliehajúce vydaniuakejkoľvek zmluvevydávaní osôb uzavretej medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, sa zaväzujú zahrnúť také trestné činy ako trestné činy podliehajúce vydaniu do každej zmluvyvydávaní osôb, ktorú medzi sebou uzatvoria.

5.Ak bude štátu, ktorý je zmluvnou stranou, ktorý podmieňuje vydanie existenciou zmluvy, doručená žiadosťvydanie osoby od iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou,ktorým nemá uzatvorenú zmluvuvydávaní osôb, môže tento štát považovať tento dohovor za právny základ na účely vydania osobysúvislostiktorýmkoľvek trestným činom, na ktorý sa tento článok vzťahuje.

6.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, ktoré podmieňujú vydávanie existenciou zmluvy:

a)v čase uloženia svojich ratifikačných listín, listínprijatí alebo schválení tohto dohovoru alebo listínpristúpenínemu informujú generálneho tajomníka Organizácie Spojených národovtom, či budú tento dohovor považovať za právny základ na účely spolupráce pri vydávaní osôbostatnými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru; a

b)ak nepovažujú tento dohovor za právny základ na účely spolupráce pri vydávaní osôb, saprípade potreby snažiauzavretie zmlúvvydávaní osôbinými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru,cieľom vykonávať tento článok.

7.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, ktoré nepodmieňujú vydanie existenciou zmluvy, uznajú medzi sebou trestné činy, na ktoré sa vzťahuje tento článok, ako trestné činy podliehajúce vydaniu.

8.Na vydanie sa vzťahujú podmienky stanovené vnútroštátnym právom dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, alebo uplatniteľné zmluvyvydávaní osôb, okrem iného vrátane podmienok týkajúcich sa požiadavky minimálneho trestu za vydaniedôvodov, na základe ktorých dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže odmietnuť vydať osobu.

9.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, sasúlade so svojím vnútroštátnym právom snažiaurýchlenie postupu vydaniazjednodušenietým súvisiacich dôkazných požiadavieksúvislostikaždým trestným činom, na ktorý sa vzťahuje tento článok.

10.Podľa ustanovení svojho vnútroštátneho právasvojich dohôdvydávaní osôb môže dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, po tom, ako sa presvedčí, že si to vyžadujú okolnostiže tieto okolnosti sú naliehavé,to na požiadanie žiadajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou, vrátane prípadu, keď je táto žiadosť zaslaná prostredníctvom existujúcich kanálov Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície, vziať do väzby osobu,ktorej vydanie sa žiadaktorá sa nachádza na jeho území, alebo prijať iné vhodné opatreniacieľom zabezpečiť prítomnosť tejto osoby na vydávacom konaní.

11.Ak štát, ktorý je zmluvnou stranou, na území ktorého sa nachádza údajný páchateľ, nevydá túto osobusúvislostitrestným činom, na ktorý sa vzťahuje tento článok, výlučnetoho dôvodu, že táto osoba je jeho štátnym príslušníkom, tento štát je povinný na žiadosť štátu, ktorý je zmluvnou stranou, ktorý požaduje vydanie, bezodkladne predložiť danú vec svojim príslušným orgánom na účely trestného stíhania. Tieto orgány rozhodujúvedú konanie rovnakým spôsobom akoprípade ktoréhokoľvek iného trestného činu porovnateľného charakteru podľa vnútroštátneho práva daného štátu, ktorý je zmluvnou stranou. Dotknuté štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, navzájom spolupracujú, najmä pokiaľ ideprocesnédôkazné aspekty,cieľom zabezpečiť účinnosť takéhoto trestného stíhania.

12.Vždy, keď vnútroštátne právo štátu, ktorý je zmluvnou stranou, umožňuje vydať alebo inak odovzdať jednéhojeho štátnych príslušníkov len pod podmienkou, že táto osoba bude vrátená do tohto štátu na výkon trestu uloženého na základe súdneho konania alebo procesu, na účely ktorého sa žiadalo vydanie alebo odovzdanie tejto osoby, pričom tento štátštát, ktorý požaduje vydanie tejto osoby, súhlasiatakouto možnosťou a s ostatnými podmienkami, ktoré považujú za primerané, takéto podmienečné vydanie alebo odovzdanie osoby sa považuje za postačujúce na splnenie záväzku stanovenéhoodseku 11 tohto článku.

13.V prípade zamietnutia vydania osoby,ktoré sa žiada na účely výkonu trestu,dôvodu, že osoba, ktorej vydanie sa žiada, je štátnym príslušníkom dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, dožiadaný štát,

ak to jeho vnútroštátne právo umožňuje a v súlade s požiadavkami tohto práva, zváži na žiadosť žiadajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou, výkon trestu uloženého podľa vnútroštátneho práva žiadajúceho štátu alebo jeho zvyšku.

14.Každej osobe, voči ktorej sa vedie konaniesúvislostiktorýmkoľvektrestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento článok, sa zaručuje spravodlivé zaobchádzanie na všetkých úrovniach súdneho konania vrátane poskytnutia všetkých právzáruk podľa vnútroštátneho práva štátu, ktorý je zmluvnou stranou, na ktorého území sa táto osoba nachádza.

15.Žiadne ustanovenie tohto dohovoru sa nevykladá ako uloženie povinnosti vydať osobu, ak má dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, závažné dôvody domnievať sa, že žiadosť bola podanácieľom stíhať alebo potrestať osobudôvodu jej pohlavia, rasy, jazyka, náboženstva, národnosti, etnického pôvodu alebo politických názorov, alebo že vyhovenie žiadosti by spôsobilo ujmu na postavení tejto osobyniektoréhotýchto dôvodov.

16.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, nemôžu zamietnuť žiadosťvydanie osoby lentoho dôvodu, že trestný čin sa považuje za trestný čin, ktorý sa týka aj daňových záležitosti.

17.Dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, sa predtým, ako odmietne vydať osobu, poradí so žiadajúcim štátom, ktorý je zmluvnou stranou, aby mu poskytol dostatočnú možnosť vyjadriť svoje názoryposkytnúť informácie týkajúce sa jeho tvrdení.

18.Dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, informuje žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou,svojom rozhodnutí týkajúcom sa vydania. Dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, informuje žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou,každom dôvode zamietnutia vydania, pokiaľ mutom nebráni vnútroštátne právo alebo jeho medzinárodné právne záväzky.

19.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo schválení dohovoru, alebo listinypristúpenínemu oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov názovadresu orgánu zodpovedného za podávanie alebo prijímanie žiadostívydanie alebo predbežnú väzbu. Generálny tajomník zriadiaktualizuje register orgánov takto určených štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami. Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, zabezpečí, aby údaje vedenéregistri boli vždy správne.

20.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, sa pokúsia uzatvoriť dvojstranné alebo mnohostranné dohodycieľom vykonávať vydávanie osôb alebo zvýšiť jeho účinnosť.

Článok 38

Odovzdávanie odsúdených osôb

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžu s prihliadnutím na práva odsúdených osôb zvážiť uzavretie dvojstranných alebo mnohostranných dohôd o odovzdávaní osôb odsúdených na trest odňatia slobody alebo na iné formy odňatia slobody za trestné činy stanovené v súlade s týmto dohovorom na ich územie, aby tam mohli dokončiť výkon svojho trestu. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžu zohľadniť aj otázky týkajúce sa súhlasu, rehabilitácie a reintegrácie.

Článok 39

Odovzdanie trestného konania

1.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zvážia možnosť vzájomného odovzdania trestného konania na účely trestného stíhania za trestný čin stanovenýsúladetýmto dohovorom, ak sa takéto odovzdanie považuje za odovzdaniezáujme riadneho výkonu spravodlivosti, najmäprípadoch, keď je zapojených viacero jurisdikcií,tocieľom sústrediť trestné stíhanie.

2.Ak je štátu, ktorý je zmluvnou stranou, ktorý podmieňuje odovzdanie trestného konania existenciou zmluvy, doručená žiadosťodovzdanie trestného konania od iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou,ktorým nemá uzatvorenú zmluvutejto oblasti, tento štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže považovať tento dohovor za právny základ na účely odovzdania trestného konaniasúvislostiktorýmkoľvek trestným činom, na ktorý sa tento článok vzťahuje.

Článok 40

Všeobecné zásady a postupy týkajúce sa vzájomnej právnej pomoci

1.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, sinajväčšej možnej miere navzájom poskytnú vzájomnú právnu pomoc pri vyšetrovaniach, trestných stíhaniachsúdnych konaniachsúvislostitrestnými činmi stanovenýmisúladetýmto dohovoromna účely získavania dôkazovelektronickej formetrestných činoch stanovenýchsúladetýmto dohovorom, ako ajzávažných trestných činoch.

2.Vzájomná právna pomoc sa poskytujenajširšom možnom rozsahu, ktorý umožňujú právne predpisy, zmluvydohody dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, pokiaľ idevyšetrovania, trestné stíhaniasúdne konaniasúvislostitrestnými činmi, za ktoré môže niesť zodpovednosť právnická osobasúladečlánkom 18 tohto dohovoru na území žiadajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou.

3.Vzájomná právna pomoc poskytnutásúladetýmto článkom sa môže požadovať na tieto účely:

a)získanie dôkazov alebo vyhlásení od osôb;

b)doručovanie súdnych písomností;

c)vykonávanie prehliadok, zabavenízmrazenia;

d)prehľadávanie elektronických údajov uložených prostredníctvom systému informačnýchkomunikačných technológií podľa článku 44 tohto dohovoru, alebo podobný prístuptakýmto údajom, alebo zabavenie alebo podobné zabezpečeniezverejnenie takýchto údajov;

e)získanie prevádzkových údajovreálnom čase podľa článku 45 tohto dohovoru;

f)zachytávanie obsahových údajov podľa článku 46 tohto dohovoru;

g)skúmanie objektovmiest;

h)poskytovanie informácií, dôkazovodborných posudkov;

i)poskytovanie originálov alebo overených kópií príslušných dokumentovzáznamov vrátane vládnych, bankových, finančných, firemných alebo obchodných záznamov;

j)identifikácia alebo sledovanie príjmovtrestnej činnosti, majetku, prostriedkov alebo iných vecí na dôkazné účely;

k)umožnenie dobrovoľného dostavenia sa osôb na územie žiadajúceho

l)štátu, ktorý je zmluvnou stranou;

m)vymáhanie príjmovtrestnej činnosti;

n)akýkoľvek iný druh pomoci, ktorá nie jerozporevnútroštátnym právom dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou.

4.Bez toho, aby tým bolo dotknuté vnútroštátne právo, príslušné orgány štátu, ktorý je zmluvnou stranou, môžu bez predchádzajúcej žiadosti zaslať informácie týkajúce sa trestných vecí príslušnému orgánuinom štáte, ktorý je zmluvnou stranou, ak sa domnievajú, že takéto informácie by mohli pomôcť tomuto orgánu pri začatí alebo úspešnom dokončení vyšetrovaniatrestného konania alebo by mohli viesťtomu, že tento štát, ktorý je zmluvnou stranou, podá žiadosť podľa tohto dohovoru.

5.Zaslaním informácií podľa odseku 4 tohto článku nie je dotknuté vyšetrovanietrestné konanieštáte príslušných orgánov, ktoré tieto informácie poskytujú. Príslušné orgány, ktoré sú príjemcami týchto informácií, musia vyhovieť žiadosti, aby uvedené informácie zostali dôverné,to aj dočasne, alebo aby sa obmedzilo ich použitie. To však prijímajúcemu štátu, ktorý je zmluvnou stranou, nebráni, aby vo svojom konaní poskytol obvinenej osobe informácie, ktoré svedčiajej prospech.takomto prípade prijímajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, informuje odovzdávajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, pred takýmto poskytnutím a, ak jeto požiadaný, poradí sa s odovzdávajúcim štátom, ktorý je zmluvnou stranou. Ak vo výnimočnom prípade nie je možné informovaťsituácii vopred, prijímajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, okamžitetomto poskytnutí informácií informuje odovzdávajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou.

6.Ustanoveniami tohto článku nie sú dotknuté záväzky vyplývajúceakejkoľvek inej dvojstrannej alebo mnohostrannej zmluvy, ktorou saplnej miere alebočasti riadi alebo bude riadiť vzájomná právna pomoc.

7.Odseky 8 až 31 tohto článku sa uplatňujú na žiadosti podanésúladetýmto článkom, ak dané štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, nie sú viazané zmluvouvzájomnej právnej pomoci. Ak sú štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, viazané takouto zmluvou, uplatnia sa zodpovedajúce ustanovenia takejto zmluvy, pokiaľ sa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, nedohodli uplatniť namiesto nich odseky 8 až 31 tohto článku. Štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, sa dôrazne odporúča, aby uplatňovali ustanovenia týchto odsekov, ak sa tým uľahčuje spolupráca.

8.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžu odmietnuť poskytnúť vzájomnú právnu pomoc podľa tohto článkudôvodu neexistencie obojstrannej trestnosti. Dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, však môže, ak to považuje za vhodné, poskytnúť pomocrozsahu,akom rozhodne podľa svojho uváženia,to bez ohľadu na to, či by toto konanie predstavovalo trestný čin podľa vnútroštátneho práva dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou. Pomoc môže byť odmietnutá, ak sa žiadosti týkajú záležitostí de minimis alebo záležitostí, pre ktoré je požadovaná spolupráca alebo pomoc dostupná podľa iných ustanovení tohto dohovoru.

9.Osoba, ktorá je zadržaná alebo si odpykáva trest na území jedného štátu, ktorý je zmluvnou stranou,ktorej prítomnosťinom štáte, ktorý je zmluvnou stranou, sa požaduje na účely identifikácie, svedectva alebo poskytnutia inej pomoci pri získavaní dôkazov na účely vyšetrovania, trestného stíhania alebo súdneho konaniasúvislostitrestnými činmi stanovenýmisúladetýmto dohovorom, môže byť odovzdaná, ak sú splnené tieto podmienky:

a)táto osoba dobrovoľne poskytne svoj informovaný súhlas;

b)príslušné orgány oboch štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, sa dohodnú za takých podmienok, ktoré považujú za vhodné.

10.Na účely odseku 9 tohto článku:

a)štát, ktorý je zmluvnou stranou, do ktorého je osoba odovzdaná, je oprávnenýpovinný držať odovzdanú osobu vo väzbe, pokiaľ to inak nepožaduje alebo nepovolí štát, ktorý je zmluvnou stranou,ktorého bola osoba odovzdaná;

b)štát, ktorý je zmluvnou stranou, do ktorého bola osoba odovzdaná, bezodkladne splní svoj záväzok vrátiť osobu na účely väzby do štátu, ktorý je zmluvnou stranou,ktorého bola osoba odovzdaná, ako sa vopred alebo inak dohodli príslušné orgány oboch štátov, ktoré sú zmluvnými stranami;

c)štát, ktorý je zmluvnou stranou, do ktorého je osoba odovzdaná, nepožaduje, aby štát, ktorý je zmluvnou stranou,ktorého bola osoba odovzdaná, začal vydávacie konanie na účely návratu tejto osoby;

d)výkon trestuštáte,ktorého bola osoba odovzdaná, sa odovzdanej osobe započíta do času stráveného vo väzbeštáte, ktorý je zmluvnou stranou, do ktorého bola odovzdaná.

11.Pokiaľtým štát, ktorý je zmluvnou stranou,ktorého má byť osoba odovzdanásúladeodsekmi 910 tohto článku, nesúhlasí, táto osoba,to bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť, nesmie byť trestne stíhaná, zadržiavaná, trestaná ani inak obmedzovaná na slobode na území štátu, do ktorého je odovzdávaná,súvislosti so skutkami, opomenutiami alebo odsúdeniami, ktoré predchádzali jej odchoduúzemia štátu,ktorého bola odovzdaná.

12.a) Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, určí ústredný orgán alebo orgány, ktoré budú mať zodpovednosťprávomoc prijímať žiadostivzájomnú právnu pomoc,buď za ich vybavenie alebo odovzdanie príslušným orgánom na vybavenie. Ak ještáte, ktorý je zmluvnou stranou, osobitný región alebo osobitné územie so samostatným systémom vzájomnej právnej pomoci, tento štát môže určiť odlišný ústredný orgán, ktorý bude mať pre daný región alebo územie rovnakú funkciu.

b)Ústredné orgány zabezpečia rýchleriadne vybavenie alebo odovzdanie žiadosti.prípade, že ústredný orgán odovzdáva žiadosť na vybavenie príslušnému orgánu, vyzve príslušný orgánrýchlemuriadnemu vybaveniu žiadosti.

c)Generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov sa oznámi ústredný orgán určený na tento účelčase, keď každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, ukladá svoju ratifikačnú listinu, listinuprijatí alebo schválení tohto dohovoru alebopristúpenínemu. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov zriadiaktualizuje register ústredných orgánov určených štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami. Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, zabezpečí, aby podrobnosti vedenéregistri boli vždy správne.

d)Žiadostivzájomnú právnu pomocakékoľvek komunikácia súvisiacanimi sa odovzdávajú medzi ústrednými orgánmi určenými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami. Touto požiadavkou nie je dotknuté právo štátu, ktorý je zmluvnou stranou, požadovať, aby mu takéto žiadostikomunikácia boli adresované cez diplomatické kanály a v naliehavých prípadoch, ak sa tak štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, dohodnúak je to možné, prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície.

13.Žiadosti sa vyhotoviapísomnej forme alebo, ak je to možné, akýmkoľvek prostriedkom spôsobilým vyhotoviť písomný záznamjazyku, ktorý je prijateľný pre dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou,to za podmienok, ktoré umožnia tomuto štátu overiť ich pravosť. Generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov sa oznámi jazyk alebo jazyky prijateľné pre každý štát, ktorý je zmluvnou stranou,čase, keď tento štát ukladá svoju

ratifikačnú listinu, listinu o prijatí alebo schválení tohto dohovoru alebo listinu o pristúpení k nemu. V naliehavých prípadoch a ak sa tak štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, dohodli, žiadosť môže byť podaná ústne, ale musí byť bezodkladne potvrdená písomne.

14.Ak to nezakazujú ich príslušné právne predpisy, ústredné orgány štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, sa vyzývajú, aby zasielaliprijímali žiadostivzájomnú právnu pomoc a s nimi súvisiacu komunikáciu, ako aj dôkazyelektronickej formeza podmienok, ktoré umožňujú dožiadanému štátu, ktorý je zmluvnou stranou, zistiť pravosťzaistiť bezpečnosť komunikácie.

15.Žiadosťposkytnutie vzájomnej právnej pomoci obsahuje tieto náležitosti:

a)totožnosť orgánu, ktorý žiadosť podáva;

b)predmetpovaha vyšetrovania, trestného stíhania alebo súdneho konania, ktorého sa žiadosť týka, ako aj názovúlohy orgánu, ktorý vedie vyšetrovanie, trestné stíhanie alebo súdne konanie;

c)súhrn relevantných skutočnostívýnimkou prípadov, keď idežiadosti na účely doručovania súdnych písomností;

d)opis požadovanej pomocipodrobnostiakomkoľvek konkrétnom postupe, podľa ktorého chce žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, postupovať;

e)ak je to možnévhodné, totožnosť, miesto pobytuštátnu príslušnosť každej dotknutej osoby, ako aj krajinu pôvodu, opisumiestnenie každej dotknutej položky alebo účtov;

f)v prípade potreby obdobie, na ktoré sa dôkaz, informácia alebo iná pomoc požaduje; a

g)účel, na ktorý sa dôkaz, informácia alebo iná pomoc požaduje.

16.Dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže požadovať dodatočné informácie, ak sa to zdá potrebné na vybavenie žiadostisúladejeho vnútroštátnym právom alebo ak to môže uľahčiť takého vybavenie.

17.Žiadosť musí byť vybavenásúladevnútroštátnym právom dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, a v rozsahu,akom to nie jerozporevnútroštátnym právom dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, a, ak je to možné,súladepostupmi určenýmižiadosti.

18.Vždy, keď je to možné, a v súlade so základnými zásadami vnútroštátneho práva, ak sa osoba nachádza na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou,má byť vypočutá ako svedok, obeť alebo znalec justičnými orgánmi iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, prvý štát, ktorý je zmluvnou stranou,

môže na žiadosť druhého štátu povoliť, aby sa vypočutie uskutočnilo prostredníctvom videokonferencie, ak nie je možné alebo žiaduce, aby sa dotknutá osoba osobne dostavila na územie žiadajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžu súhlasiť, aby vypočutie viedol súdny orgán žiadajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou, a aby sa na ňom zúčastnil súdny orgán dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou. Ak dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, nemá prístup k technickým prostriedkom potrebným na uskutočnenie videokonferencie, takéto prostriedky môže po vzájomnej dohode poskytnúť žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou.

19.Žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, bez predchádzajúceho súhlasu dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, nezašle ani nepoužije informácie alebo dôkazy poskytnuté dožiadaným štátom, ktorý je zmluvnou stranou, na iné vyšetrovania, trestné stíhania alebo súdne konania ako sú tie, ktoré sa uvádzajúžiadosti. Žiadne ustanovenie tohto odseku nebráni žiadajúcemu štátu, ktorý je zmluvnou stranou, aby počas svojho pojednávania poskytne informácie alebo dôkazy, ktoré svedčiaprospech obvineného.takom prípade žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, informuje pred ich poskytnutím dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, a, akto požiada, poradí sadožiadaným štátom, ktorý je zmluvnou stranou. Ak vo výnimočnom prípade, nie je možné informovaťsituácii vopred, žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, okamžite informuje dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou,takomto poskytnutí.

20.Žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže požiadať, aby dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, zachoval dôvernosť, pokiaľ ideskutočnostipodstatu žiadosti,výnimkou rozsahu, ktorý je potrebný na vybavenie žiadosti. Ak dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, nemôže vyhovieť požiadavke zachovania dôvernosti, bezodkladnetom informuje žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou.

21.Vzájomnú právnu pomoc je možné zamietnuť:

a)ak žiadosť nie je podanásúladeustanoveniami tohto článku;

b)ak sa dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, domnieva, že vybavenie žiadosti by mohlo poškodiť jeho zvrchovanosť, bezpečnosť, verejný poriadok alebo iné základné záujmy;

c)ak by orgány dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, mali podľa svojho vnútroštátneho práva zakázané vykonať požadované opatreniesúvislostiakýmkoľvek podobným trestným činom, ak by mali právomoc vo veci jeho vyšetrovania, trestného stíhania alebo súdneho konania;

d)ak by to vyhovenie žiadosti bolorozporeprávnym systémom dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, týkajúcim sa vzájomnej právnej pomoci.

22.Žiadne ustanovenie tohto dohovoru sa nevykladá ako uloženie povinnosti poskytnúť vzájomnú právnu pomoc, ak má dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, závažné dôvody domnievať sa, že žiadosť bola podanácieľom stíhať alebo potrestať osobudôvodu jej pohlavia, rasy, jazyka, náboženstva, národnosti, etnického pôvodu alebo politických názorov, alebo že vyhovenie žiadosti by spôsobilo ujmu na postavení tejto osobyniektoréhotýchto dôvodov.

23.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, nemôžu zamietnuť žiadosťvzájomnú právnu pomoc lentoho dôvodu, že trestný čin sa považuje za trestný čin, ktorý sa týka aj daňových záležitosti.

24.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, nemôžu odmietnuť poskytnúť vzájomnú právnu pomoc podľa tohto článkudôvodu bankového tajomstva.

25.Každé odmietnutie poskytnutia vzájomnej právnej pomoci sa musí zdôvodniť.

26.Dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, vybaví žiadosťvzájomnú právnu pomoc hneď, ako to bude možné, pričommaximálnom možnom rozsahu zohľadní všetky lehoty, ktoré žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, navrholktoré boli, najlepšiesamotnej žiadosti, zdôvodnené. Dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, odpovie na primerané žiadosti žiadajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou,stavepokroku, ktorý dosiahol pri vybavovaní žiadosti. Žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, okamžite informuje dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, ak požadovaná pomoc už nie je potrebná.

27.Dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže odložiť vzájomnú právnu pomocdôvodu, že zasahuje do prebiehajúceho vyšetrovania, trestného stíhania alebo súdneho konania.

28.Dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, sa pred zamietnutím žiadosti podľa odseku 21 tohto článku alebo odložením jej vybavenia podľa odseku 27 tohto článku poradí so žiadajúcim štátom, ktorý je zmluvnou stranou,cieľom posúdiť, či je možné poskytnúť pomoc za takých podmienok, ktoré považuje za potrebné. Ak žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme pomoc na základe týchto podmienok, tieto podmienky musí dodržiavať.

29.Bez toho, aby tým bolo dotknuté uplatňovanie odseku 11 tohto článku, svedok, znalec alebo iná osoba, ktorá na žiadosť žiadajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou, súhlasítým, že bude vypovedaťkonaní alebo pomáhať pri vyšetrovaní, trestnom stíhaní alebo súdnom konaní na území žiadajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou, nesmie byť na tomto území stíhaná, zadržaná, trestaná ani inak obmedzená na osobnej slobodesúvislosti so skutkami, opomenutiami alebo odsúdeniami, ktoré predchádzali jej odchoduúzemia dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou. Takáto záruka osobnej bezpečnosti sa skončí, keď mal svedok, znalec alebo iná osoba možnosť odísťlehote 15 po sebe nasledujúcich dní aleboakejkoľvek inej lehote dohodnutej medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami, odo dňa, keď bola táto osoba informovaná, že súdne orgány už jej prítomnosť nevyžadujú,napriek tomu dobrovoľne zostala na území žiadajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou, alebo sa po jeho opustení vrátilavlastnej vôle.

30.Bežné náklady na vybavenie žiadosti znáša dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, pokiaľ sa dotknuté štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, nedohodnú inak. Ak na vybavenie žiadosti sú alebo budú potrebné náklady podstatného alebo mimoriadneho charakteru, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, sa poradiacieľom stanoviť podmienky, za ktorých sa žiadosť vybaví, vrátane spôsobu, akým budú znášať náklady.

31.Dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou,:

a)poskytne žiadajúcemu štátu, ktorý je zmluvnou stranou, kópie vládnych záznamov, dokumentov alebo informácie, ktorými disponujektoré sú podľa jeho vnútroštátneho práva dostupné širokej verejnosti;

b)môže podľa vlastného uváženia poskytnúť žiadajúcemu štátu, ktorý je zmluvnou stranou,toplnom rozsahu alebo čiastočne,za podmienok, ktoré považuje za náležité, kópie akýchkoľvek vládnych záznamov, dokumentov alebo informácií, ktorými disponujektoré sú podľa jeho vnútroštátneho práva dostupné širokej verejnosti.

32.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, podľa potreby zvážia možnosť uzatvorenia dvojstranných alebo viacstranných dohôd, ktoré by slúžili na účely ustanovení tohto článku, ich praktického vykonávania alebo posilnenia.

Článok 41

1.Sieť 24/7

2.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, určí kontaktné miesto, ktoré budedispozícii 24 hodín denne, sedem dnítýždni,cieľom zabezpečiť poskytovanie okamžitej pomoci na účely konkrétnych vyšetrovaní trestných činov, trestných stíhaní alebo súdnych konaní týkajúcich sa trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom alebo na účely získaniauchovania dôkazovelektronickej forme na účely odseku 3 tohto článku a v súvislostitrestnými činmi stanovenýmisúladetýmto dohovorom, ako aj so závažnou trestnou činnosťou.

3.Generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov sa oznámia takéto kontaktné miesta. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov vedie aktualizovaný register kontaktných miest určených na účely tohto článku, pričom každoročne zasiela štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, aktualizovaný zoznam kontaktných miest.

4.Takáto pomoc zahŕňa uľahčenie alebo, ak to umožňuje vnútroštátne právoprax dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, priame vykonávanie týchto opatrení:

a)poskytovanie technického poradenstva;

b)ochrana uložených elektronických údajov podľa článkov 4243 tohto dohovoru, podľa potreby vrátane informáciímieste, kde sa nachádza poskytovateľ služieb, ak sú dožiadanému štátu, ktorý je zmluvnou stranou, známe,cieľom pomôcť žiadajúcemu štátu, ktorý je zmluvnou stranou, pri podávaní žiadosti;

c)získanie dôkazovposkytovanie právnych informácií;

d)lokalizácia podozrivých osôb alebo

e)poskytovanie elektronických údajovcieľom odvrátiť núdzovú situáciu.

5.Kontaktné miesto štátu, ktorý je zmluvnou stranou, musí mať kapacity na urýchlené uskutočňovanie komunikáciekontaktným miestom iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou. Ak kontaktné miesto určené štátom, ktorý je zmluvnou stranou, nie je súčasťou orgánu alebo orgánov tohto štátu, ktorý je zmluvnou stranou, zodpovedných za vzájomnú právnu pomoc alebo vydávanie osôb, toto kontaktné miesto zabezpečí, aby bolo schopné urýchlene koordinovať svoju činnosťtýmto orgánom alebo týmito orgánmi.

6.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, zabezpečí, aby boldispozícii vyškolený personálpotrebným vybavením na zabezpečenie prevádzky siete 24/7.

7.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžuprípade potreby a v medziach svojich vnútroštátnych právnych predpisov využívaťposilňovať aj existujúce autorizované siete kontaktných miest vrátane sietí 24/7 Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície pre počítačovú kriminalitu na účely rýchlej vzájomnej policajnej spolupráceiných metód spolupráce pri výmene informácií.

Článok 42

Medzinárodná spolupráca na účely urýchleného uchovania uložených elektronických údajov

1.Štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže požiadať iný štát, ktorý je zmluvnou stranou, abysúladečlánkom 25 tohto dohovoru nariadil alebo inak zabezpečil urýchlené uchovanie elektronických údajov uložených prostredníctvom systému informačnýchkomunikačných technológií, ktorý sa nachádza na území tohto iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, a v súvislostiktorými má žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou,úmysle podať žiadosťvzájomnú právnu pomoc pri prehľadávaní elektronických údajov alebo pri podobnom prístupenim, pri ich zabavení alebo podobnom zabezpečení, alebo pri ich sprístupnení.

2.Žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže využiť sieť 24/7 stanovenúčlánku 41 tohto dohovoru na vyžiadanie informáciímieste uloženia elektronických údajov prostredníctvom systému informačnýchkomunikačných technológiíprípadne informáciímieste, kde sa nachádza poskytovateľa služieb.

3.V žiadostiuchovanie podanej podľa odseku 1 tohto článku sa uvedie:

a)orgán, ktorý žiada uchovanie;

b)trestný čin, ktorý je predmetom vyšetrovania trestného činu, trestného stíhania alebo súdneho konania,stručné zhrnutie súvisiacich skutočností;

c)uložené elektronické údaje, ktoré sa majú uchovať,ich vzťahtrestnému činu;

d)všetky dostupné informácie, ktoré identifikujú správcu uložených elektronických údajov alebo miesto, kde sa nachádza systém informačnýchkomunikačných technológií;

e)nevyhnutnosť uchovania;

f)skutočnosť, že žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, máúmysle podať žiadosťvzájomnú právnu pomoc pri prehľadávaní uložených elektronických údajov alebo pri podobnom prístupenim, pri ich zabavení alebo podobnom zabezpečení, alebo pri ich sprístupnení;

g)v relevantných prípadoch potrebu zachovať dôvernosť žiadostiuchovanieneoznamovať ju používateľovi.

4.Po prijatí žiadosti od iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, prijme dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, všetky vhodné opatrenia na urýchlené uchovanie určených elektronických údajovsúlade so svojím vnútroštátnym právom. Na účely odpovede na žiadosť sa nevyžaduje obojstranná trestnosť ako podmienka zabezpečenia takéhoto uchovania.

5.Štát, ktorý je zmluvnou stranou, ktorý vyžaduje obojstrannú trestnosť ako podmienku odpovede na žiadosťvzájomnú právnu pomoc pri prehľadávaní uložených elektronických údajov alebo pri podobnom prístupenim, pri ich zabavení alebo podobnom zabezpečení, alebo pri ich sprístupnení, si môžesúvislostiinými trestnými činmi, ako sú trestné činy stanovenésúladetýmto dohovorom, vyhradiť právo odmietnuť žiadosťuchovanie podľa tohto článkuprípadoch, keď má dôvody domnievať sa, žečase sprístupnenia by podmienka obojstrannej trestnosti nemohla byť splnená.

6.Okrem toho možno žiadosťuchovanie zamietnuť len na základe dôvodov uvedenýchčlánku 40 ods. 21 písm. b)c)ods. 22 tohto dohovoru.

7.Ak sa dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, domnieva, že uchovaním sa nezabezpečí budúca dostupnosť údajov alebo sa ním ohrozí dôvernosť vyšetrovania žiadajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou, alebo sa jeho vyšetrovanie inak ohrozí, bezodkladnetom informuje žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, ktorý potom rozhodne, či by sa mala žiadosť napriek tomu vybaviť.

8.Každé uchovanie vykonanéreakcii na žiadosť podanú podľa odseku 1 tohto článku sa vykoná na obdobie najmenej 60 dní, aby žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, mohol predložiť žiadosťprehľadanie údajov alebopodobný prístupnim,ich zabavenie alebo podobné zabezpečenie, aleboich sprístupnenie. Po prijatí takejto žiadosti sa údaje naďalej uchovávajú až do rozhodnutiatejto žiadosti.

9.Pred uplynutím lehoty na uchovanie uvedenejodseku 8 tohto článku môže žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, požiadaťpredĺženie lehoty na uchovanie.

Článok 43

Medzinárodná spolupráca na účely urýchleného sprístupnenia uchovaných prevádzkových údajov

1.Ak dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, počas vybavovania žiadosti podanej podľa článku 42 tohto dohovorucieľom uchovať prevádzkové údaje týkajúce sa konkrétnej komunikácie zistí, že na prenose komunikácie sa podieľal poskytovateľ služiebinom štáte, ktorý je zmluvnou stranou, dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, urýchlene sprístupní žiadajúcemu štátu, ktorý je zmluvnou stranou, dostatočné množstvo prevádzkových údajov na identifikáciu tohto poskytovateľa služiebcesty, ktorou bola komunikácia prenášaná.

2.Sprístupnenie prevádzkových údajov podľa odseku 1 tohto článku možno odmietnuť len na základe dôvodov uvedenýchčlánku 40 ods. 21 písm. b)c)ods. 22 tohto dohovoru.

Článok 44

Vzájomná právna pomoc pri prístupe k uloženým elektronickým údajom

1.Štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže požiadať iný štát, ktorý je zmluvnou stranou,prehľadanie elektronických údajov uložených prostredníctvom systému informačnýchkomunikačných technológií nachádzajúceho sa na území dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, vrátane elektronických údajov, ktoré boli uchované podľa článku 42 tohto dohovoru, alebo ho môže požiadaťpodobný prístuptakýmto údajom,ich zabavenie alebo podobné zabezpečenie a o ich sprístupnenie.

2.Dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, odpovie na žiadosť prostredníctvom uplatnenia príslušných medzinárodných nástrojovprávnych predpisov uvedenýchčlánku 35 tohto dohovoru a v súladeostatnými príslušnými ustanoveniami tejto kapitoly.

3.Na žiadosť sa odpovedá urýchlene, ak:

a)existujú dôvody domnievať sa, že hrozí mimoriadne riziko straty alebo pozmenenia príslušných údajov, alebo

b)v nástrojochprávnych predpisoch uvedenýchodseku 2 tohto článku sa inak ustanovuje urýchlená spolupráca.

Článok 45

Vzájomná právna pomoc pri získavaní prevádzkových údajov v reálnom čase

1.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, sa usilujú poskytovať si vzájomnú právnu pomoc pri získavaní prevádzkových údajov, ktoré súvisiaurčenými komunikáciami na ich území prenášanými prostredníctvom systému informačnýchkomunikačných technológií,reálnom čase.súladeustanoveniami odseku 2 tohto článku:

sa takáto pomoc riadi podmienkami a postupmi stanovenými podľa vnútroštátneho práva.

2.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, sa usiluje poskytovať takúto pomoc aspoňsúvislostitrestnými činmi, pri ktorých by bolo získavanie prevádzkových údajovreálnom časedispozíciiprípade podobnej vnútroštátnej veci.

3.V žiadosti podanejsúladeodsekom 1 tohto článku sa uvedie:

a)názov žiadajúceho orgánu;

b)zhrnutie hlavných skutočnostípovahy vyšetrovania, trestného stíhania alebo súdneho konania, ktorého sa žiadosť týka;

c)elektronické údaje,súvislostiktorými sa vyžaduje získanie prevádzkových údajov,ich vzťahtrestnému činu;

d)všetky dostupné údaje, ktoré identifikujú vlastníka údajov alebo miesto, kde sa nachádza systém informačnýchkomunikačných technológií;

e)odôvodnenie potreby získania prevádzkových údajov;

f)obdobie, za ktoré sa majú prevádzkové údaje získať,zodpovedajúce odôvodnenie jeho trvania.

Článok 46

Vzájomná právna pomoc pri zachytávaní obsahových údajov

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, sa usilujú poskytovať si vzájomnú právnu pomoc pri získavaní v reálnom čase alebo zaznamenávaní obsahových údajov o určených komunikácií prenášaných prostredníctvom systému informačných a komunikačných technológií v rozsahu povolenom podľa zmlúv uplatniteľných na ne alebo podľa ich vnútroštátneho práva.

Článok 47

Spolupráca v oblasti presadzovania práva

1.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, vzájomne úzko spolupracujúsúladeich príslušnými vnútroštátnymi právnymisprávnymi systémamicieľom zvýšiť účinnosť postupuoblasti presadzovania právaboji proti trestným činom stanovenýchsúladetýmto dohovorom. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, najmä prijmú účinné opatreniacieľom:

a)posilniť a v prípade potreby vytvoriť komunikačné kanály medzi svojimi príslušnými orgánmi, agentúramiútvarmiprihliadnutím na existujúce kanály vrátane kanálov Medzinárodnej organizácie kriminálnej políciezáujme uľahčenia bezpečnejrýchlej výmeny informácií

týkajúcich sa všetkých aspektov trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom vrátane prepojení s inými trestnými činnosťami, ak to dotknuté štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, považujú za vhodné;

b)spolupracovaťostatnými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami, pri vykonávaní vyšetrovaniasúvislostitrestnými činmi stanovenýmisúladetýmto dohovorom, ktoré sa týka:

i)totožnosti, miesta pobytučinností osôb podozrivýchúčasti na trestných činoch alebo miesta, kde sa nachádzajú iné dotknuté osoby;

ii)pohybu príjmovtrestnej činnosti alebo majetku pochádzajúceho zo spáchania takýchto trestných činov;

iii)pohybu majetku, zariadenia alebo iných prostriedkov používaných alebo určených na používanie pri páchaní týchto trestných činov;

c)poskytovať si podľa potreby potrebné položky alebo údaje na analytické alebo vyšetrovacie účely;

d)vymieňať si podľa potrebyostatnými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami, informácieosobitných prostriedkochmetódach používaných na páchanie trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom vrátane používania falošnej totožnosti, falšovaných, pozmenených alebo falošných dokumentoviných prostriedkov na utajenie činností, ako aj informácietaktikách, technikáchpostupochoblasti počítačovej kriminality;

e)zjednodušiť účinnú koordináciu medzi svojimi príslušnými orgánmi, agentúramiútvarmizáujme podpory výmeny pracovníkovďalších odborníkov vrátane vysielania styčných dôstojníkov na základe dvojstranných dohôd medzi dotknutými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami;

f)vymieňať si informáciekoordinovať správneiné opatrenia, ktoré boli podľa potreby prijaté na účely včasnej identifikácie trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom.

2.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami,záujme plnenia tohto dohovoru zvážia uzatvorenie dvojstranných alebo viacstranných dohôdpriamej spolupráci medzi ich orgánmi presadzovania práva a v prípade, že takéto dohody už existujú, zvážia ich zmenu. Ak takéto dohody medzi dotknutými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami, neexistujú, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžu považovať tento dohovor za základ na účely ich vzájomnej spolupráceoblasti presadzovania právasúvislostitrestnými činmi stanovenýmisúladetýmto dohovorom. Vždy, keď je to vhodné, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami,plnej miere využijú dohody,to vrátane medzinárodných alebo regionálnych organizácií,cieľom posilniť spoluprácu medzi svojimi orgánmi presadzovania práva.

Článok 48 Spoločné vyšetrovania

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zvážia uzavretie dvojstranných alebo mnohostranných dohôd, na základe ktorých môžu dotknuté príslušné orgány zriadiť spoločné vyšetrovacie orgány v súvislosti s trestnými činmi stanovenými v súlade s týmto dohovorom, ktoré sú predmetom vyšetrovaní trestných činov, trestných stíhaní alebo súdnych konaní v jednom alebo vo viacerých štátoch. Ak takéto dohody neexistujú, spoločné vyšetrovania sa môžu vykonávať na základe jednotlivých dohôd. Zúčastnené štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zabezpečia, aby sa plne rešpektovala zvrchovanosť štátu, ktorý je zmluvnou stranou, na ktorého území sa takéto vyšetrovania uskutočňujú.

Článok 49

Mechanizmy vymáhania majetku prostredníctvom medzinárodnej spolupráce pri konfiškácii

1.S cieľom poskytovať vzájomnú právnu pomoc podľa článku 50 tohto dohovorusúvislostimajetkom, ktorý sa získal prostredníctvom trestného činu stanovenéhosúladetýmto dohovorom alebo ktorý sa použil na takýto trestný čin, každý štát, ktorý je zmluvnou stranou,súlade so svojím vnútroštátnym právom:

a)prijme také opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby jeho príslušné orgány mohli vykonať príkaz na konfiškáciu vydaný súdom iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou;

b)prijme také opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby jeho príslušné orgány, ak majú právomocdanej veci, mohli nariadiť konfiškáciu takéhoto majetku zahraničného pôvodu vydaním rozhodnutiatrestnom čine prania špinavých peňazí alebotakom inom trestnom čine, ktorý môže patriť do jeho právomoci, alebo na základe iných postupov povolených podľa jeho vnútroštátneho práva; a

c)zváži prijatie opatrení, ktoré môžu byť potrebné na umožnenie konfiškácie takéhoto majetku bez odsúdeniaprípadoch, keď páchateľa nemožno stíhaťdôvodu smrti, úteku alebo neprítomnosti, aleboiných náležitých prípadoch.

2.Na účely poskytnutia vzájomnej právnej pomoci na základe žiadosti podanej podľa článku 50 ods. 2 tohto dohovoru každý štát, ktorý je zmluvnou stranou,súlade so svojím vnútroštátnym právom:

a)prijme také opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby jeho príslušné orgány mohli zmraziť alebo zabaviť majetok na základe príkazu na zmrazenie alebo zabavenie vydaného súdom alebo príslušným orgánom žiadajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou, ktorý poskytuje dožiadanému štátu, ktorý je zmluvnou stranou, primeraný dôvod domnievať sa, že existujú dostatočné dôvody na

prijatie takýchto opatrení a že majetok by nakoniec podliehal príkazu na konfiškáciu na účely odseku 1 písm. a) tohto článku;

b)prijme také opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na to, aby umožnil svojím príslušným orgánom zmraziť alebo zabaviť majetok na základe žiadosti, ktorá poskytuje dožiadanému štátu, ktorý je zmluvnou stranou, primeraný dôvod domnievať sa, že existujú dostatočné dôvody na prijatie takýchto opatreníže majetok by bol nakoniec predmetom príkazu na konfiškáciu na účely odseku 1 písm. a) tohto článku; a

c)zváži prijatie dodatočných opatrenícieľom umožniť svojim príslušným orgánom uchovať majetok na účely konfiškácie, napríklad na základe zatknutiazahraničí alebo obvinenia súvisiacehonadobudnutím takéhoto majetku.

Článok 50

Medzinárodná spolupráca na účely konfiškácie

1.Štát, ktorý je zmluvnou stranou, ktorému iný štát, ktorý je zmluvnou stranouktorý má právomoc vo veci trestného činu stanovenéhosúladetýmto dohovorom, doručil žiadosťkonfiškáciu príjmovtrestnej činnosti, majetku, zariadenia alebo iných prostriedkov uvedenýchčlánku 31 ods. 1 tohto dohovoru, ktoré sa nachádzajú na jeho území,čo najväčšom možnom rozsahurámci svojho vnútroštátneho právneho systému:

a)predloží svojim príslušným orgánom žiadosť na účely získania príkazu na konfiškáciu a, ak je takýto príkaz vydaný, vykoná ho, alebo

b)predloží svojim príslušným orgánom na účely vykonaniapožadovanom rozsahu príkaz na konfiškáciu vydaný súdom na území žiadajúceho štátu, ktorý je zmluvnou stranou,súladečlánkom 31 ods. 1 tohto dohovoru, pokiaľ sa týka príjmovtrestnej činnosti, majetku, zariadenia alebo iných prostriedkov nachádzajúcich sa na území dožiadaného štátu, ktorý je zmluvnou stranou.

2.V nadväznosti na žiadosť iného štátu, ktorý je zmluvnou stranouktorý má právomoc vo veci trestného činu stanovenéhosúladetýmto dohovorom, dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme opatrenia na identifikáciu, vysledovaniezmrazenie alebo zabavenie príjmovtrestnej činnosti, majetku, zariadenia alebo iných prostriedkov uvedenýchčlánku 31 ods. 1 tohto dohovoru na účely prípadnej konfiškácie, ktorú nariadi buď žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, alebo na základe žiadosti podľa odseku 1 tohto článku dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou.

3.Na tento článok sa primerane vzťahujú ustanovenia článku 40 tohto dohovoru. Okrem informácií uvedenýchčlánku 40 ods. 15 tohto dohovoru musia žiadosti podané podľa tohto článku obsahovať:

a)v prípade žiadosti týkajúcej sa odseku 1 písm. a) tohto článku opis majetku, ktorý sa má skonfiškovať, vrátane, pokiaľ je to možné, miesta, kde sa nachádza,prípadne odhadovanej hodnoty majetku, ako aj opis skutočností, na ktoré sa žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, odvolávaktoré sú dostatočné na to, aby dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, mohol požadovať vydanie príkazu podľa svojho vnútroštátneho práva;

b)v prípade žiadosti týkajúcej sa odseku 1 písm. b) tohto článku právne prípustnú kópiu príkazu na konfiškáciu,ktorého vychádza žiadosťktorý bol vydaný žiadajúcim štátom, ktorý je zmluvnou stranou, opis skutočnostíinformácie, pokiaľ iderozsah,akom sa výkon príkazu požaduje, vyhlásenie,ktorom sa uvedú opatrenia prijaté žiadajúcim štátom, ktorý je zmluvnou stranou, na zabezpečenie primeraného oznámenia tretím stranám konajúcimdobrej vierena zabezpečenie riadneho procesu, ako aj vyhlásenie, že príkaz na konfiškáciu je právoplatný;

c)v prípade žiadosti týkajúcej sa odseku 2 tohto článku opis skutočností, na ktoré sa žiadajúci štát, ktorý je zmluvnou stranou, odvoláva,opis požadovaných opatrení a, ak jedispozícii, právne prípustnú kópiu príkazu,ktorého žiadosť vychádza.

4.Rozhodnutia alebo opatrenia uvedenéodsekoch 12 tohto článku prijíma dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou,súladeustanoveniamipodľa ustanovení svojho vnútroštátneho právasvojich procesných pravidiel alebo akejkoľvek dvojstrannej alebo mnohostrannej zmluvy alebo dohody, ktorými môže byť vo vzťahužiadajúcemu štátu, ktorý je zmluvnou stranou, viazaný.

5.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, poskytne generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov kópie svojich právnych predpisovnariadení, ktorými sa vykonáva tento článok,akýchkoľvek následných zmien týchto právnych predpisovnariadení alebo ich opis.

6.Ak sa štát, ktorý je zmluvnou stranou, rozhodne podmieniť prijatie opatrení uvedenýchodsekoch 12 tohto článku existenciou príslušnej zmluvy, tento štát, ktorý je zmluvnou stranou, považuje tento dohovor za nevyhnutnýdostatočný zmluvný základ.

7.Ak dožiadanému štátu, ktorý je zmluvnou stranou, nebudú doručené dostatočnévčasné dôkazy alebo ak má majetok hodnotu de minimis, spolupráca podľa tohto článku môže byť tiež odmietnutá alebo predbežné opatrenia môžu byť zrušené.

8.Vždy, keď je to možné, dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, pred zrušením akéhokoľvek predbežného opatrenia prijatého podľa tohto článku poskytne žiadajúcemu štátu, ktorý je zmluvnou stranou, možnosť predložiť dôvody na pokračovanie tohto opatrenia.

9.Ustanovenia tohto článku sa nevykladajú tak, že sa dotýkajú práv tretích osôb nadobudnutýchdobrej viere.

10.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zvážia uzavretie dvojstranných alebo mnohostranných zmlúv alebo dohôdcieľom zvýšiť účinnosť medzinárodnej spolupráce podľa tohto článku.

Článok 51

Špeciálna spolupráca

Bez toho, aby tým bolo dotknuté vnútroštátne právo, každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, sa usiluje prijať opatrenia, ktoré mu bez toho, aby tým boli dotknuté jeho vlastné vyšetrovania trestných činov, trestné stíhania alebo súdne konania, umožnia postúpiť informácie o príjmoch z trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom inému štátu, ktorý je zmluvnou stranou, bez predchádzajúcej žiadosti, ak sa domnieva, že poskytnutie takýchto informácií by mohlo prijímajúcemu štátu, ktorý je zmluvnou stranou, pomôcť pri začatí alebo vykonávaní vyšetrovaní trestných činov, trestných stíhaní alebo súdnych konaní alebo by mohlo viesť k podaniu žiadosti týmto štátom, ktorý je zmluvnou stranou, podľa článku 50 tohto dohovoru.

Článok 52

Vrátenie a likvidácia skonfiškovaných príjmov z trestnej činnosti alebo majetku

1.S príjmamitrestnej činnosti alebo majetkom skonfiškovaným štátom, ktorý je zmluvnou stranou, podľa článku 31 alebo 50 tohto dohovoru naloží tento štát, ktorý je zmluvnou stranou,súlade so svojím vnútroštátnym právomsprávnymi postupmi.

2.V prípade konania na základe žiadosti podanej druhým štátom, ktorý je zmluvnou stranou,súladečlánkom 50 tohto dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami,rozsahu prípustnom podľa vnútroštátneho práva a v prípade potreby prednostne zvážia vrátenie skonfiškovaného majetku žiadajúcemu štátu, ktorý je zmluvnou stranou, aby mohol odškodniť obete trestného činu alebo vrátiť takéto príjmytrestnej činnosti alebo tento majetok predchádzajúcim oprávneným vlastníkom.

3.Keď štát, ktorý je zmluvnou stranou, koná na základe žiadosti iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou, podanousúladečlánkami 3150 tohto dohovoru, môže po náležitom zvážení odškodnenia obetí osobitne zvážiť uzavretie dohôd o:

a)odvedení hodnoty takýchto príjmovtrestnej činnosti alebo majetku alebo finančných prostriedkov získanýchpredaja takýchto príjmovtrestnej činnosti alebo majetku alebo ich časti na účet určenýsúladečlánkom 56 ods. 2 písm. c) tohto dohovorumedzivládnym orgánom, ktoré sa špecializujú na boj proti počítačovej kriminalite;

b)zdieľaní takýchto príjmovtrestnej činnosti alebo majetku alebo finančných prostriedkov získanýchpredaja takýchto príjmovtrestnej činnosti alebo majetkuinými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami, na pravidelnej alebo individuálnej bázesúladeich vnútroštátnym právom alebo administratívnymi postupmi.

4.Ak je to vhodnéštáty, ktoré sú zmluvnými stranami, nerozhodnú inak, dožiadaný štát, ktorý je zmluvnou stranou, si môže odpočítať primerané výdavky, ktoré vznikli pri vyšetrovaniach, trestných stíhaniach alebo súdnych konaniach vedúcichvráteniu alebo likvidácii skonfiškovaného majetku podľa tohto článku.

Kapitola VI Preventívne opatrenia

Článok 53 Preventívne opatrenia

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, sa usilujesúlade so základnými zásadami svojho právneho systému vypracovaťzaviesť alebo zachovať účinnékoordinované politikynajlepšie postupycieľom obmedziť existujúce alebo budúce príležitosti na páchanie počítačovej kriminality prostredníctvom vhodných legislatívnych, správnych alebo iných opatrení.

2.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme vhodné opatreniarámci svojich možností a v súlade so základnými zásadami svojho vnútroštátneho právacieľom podporovať aktívnu účasť príslušných osôbsubjektov mimo verejného sektora, ako sú mimovládne organizácie, organizácie občianskej spoločnosti, akademické inštitúcie, subjekty súkromného sektora, ako aj široká verejnosť, na príslušných aspektoch predchádzania trestným činom stanovenýmsúladetýmto dohovorom.

3.Preventívne opatrenia môžu zahŕňať:

a)posilňovanie spolupráce medzi agentúrami presadzovania práva alebo prokurátormipríslušnými osobamisubjektmi mimo verejného sektora, ako sú mimovládne organizácie, organizácie občianskej spoločnosti, akademické inštitúciesubjekty súkromného sektora,cieľom riešiť príslušné aspekty predchádzania trestným činom stanovenýmsúladetýmto dohovoromboja proti nim;

b)podporu informovanosti verejnostiexistencii, príčináchzávažnosti hrozby, ktorú predstavujú trestné činy stanovenésúladetýmto dohovorom, prostredníctvom informačných aktivít pre verejnosť, vzdelávania verejnosti, programov mediálnejinformačnej gramotnostiučebných osnov, ktoré podporujú účasť verejnosti na predchádzaní týmto trestným činomboji proti nim;

c)budovanie kapacítvynakladanie úsiliacieľom zvýšiť kapacity vnútroštátnych systémov trestnej justície vrátane odbornej prípravyrozvoja odborných znalostí medzi odborníkmioblasti trestnej justície ako súčasť národných stratégiíoblasti predchádzania trestným činom stanovenýmsúladetýmto dohovorom;

d)podnecovanie poskytovateľov služieb, aby prijali účinné opatrenia, ak je to možné vzhľadom na vnútroštátne okolnosti a v rozsahu povolenom vnútroštátnym právom,cieľom posilniť bezpečnosť produktov, služiebzákazníkov poskytovateľov služieb;

e)uznanie prínosu zákonných činností výskumných pracovníkovoblasti bezpečnosti, ak sú určené výlučne na posilneniezlepšenie bezpečnosti produktov, služiebzákazníkov poskytovateľov služieb nachádzajúcich sa na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou,torozsahu povolenomza podmienok stanovených vnútroštátnym právom;

f)rozvíjanie, uľahčovaniepodporu programovčinnostícieľom odradiť osoby, ktorým hrozí, že sa zapoja do počítačovej kriminality, od toho, aby sa stali páchateľmi, ako ajcieľom rozvíjať ich zručnosti zákonným spôsobom;

g)snahupodporu opätovného začlenenia osôb odsúdených za trestné činy stanovenésúladetýmto dohovorom do spoločnosti;

h)vypracovanie stratégiípolitíksúladevnútroštátnym právomcieľom predchádzať rodovo motivovanému násiliu, ku ktorému dochádza prostredníctvom využívania systému informačnýchkomunikačných technológií,odstrániť ho,to ajprihliadnutím na osobitné okolnostipotreby osôbzraniteľných situáciách pri vypracúvaní preventívnych opatrení;

i)vyvíjanie osobitnéhoprispôsobeného úsiliacieľom zaistiť bezpečnosť detí na internete,to aj prostredníctvom vzdelávaniaodbornej prípravyzvyšovania povedomia verejnostisexuálnom zneužívaní alebo sexuálnom vykorisťovaní detí onlineprostredníctvom revízie vnútroštátnych právnych rámcovposilňovania medzinárodnej spolupráce zameranej na prevenciu, ako aj vyvíjanie úsiliacieľom zabezpečiť rýchle odstránenie materiálovsexuálnom zneužívaní detí alebo materiálov zobrazujúci sexuálne vykorisťovanie detí;

j)zvýšenie transparentnostipodporu účasti verejnosti na rozhodovacích procesochzabezpečenie primeraného prístupu verejnostiinformáciám;

k)rešpektovanie, podporuochranu slobody vyhľadávať, prijímaťšíriť verejné informácie týkajúce sa počítačovej kriminality;

l)vypracovanie alebo posilňovanie podporných programov pre obete trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom;

m)predchádzanieodhaľovanie presunov príjmovtrestnej činnostimajetku súvisiacehotrestnými činmi stanovenýmisúladetýmto dohovorom.

4.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme vhodné opatreniacieľom zabezpečiť, aby bol príslušný orgán alebo orgány, ktoré sú zodpovedné za predchádzanie počítačovej kriminaliteboj proti nej, známe a v prípade potreby prístupné verejnosti na účely nahlasovania, vrátane anonymného, akýchkoľvek incidentov, ktoré možno považovať za trestný čin stanovenýsúladetýmto dohovorom.

5.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, sa usilujú pravidelne vyhodnocovať existujúce príslušné vnútroštátne právne rámceadministratívne postupycieľom identifikovať nedostatkyslabé miestazabezpečiť ich relevantnosť vzhľadom na meniace sa hrozby, ktoré predstavujú trestné činy stanovenésúladetýmto dohovorom.

6.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžu pri podporerozvoji opatrení uvedenýchtomto článku spolupracovať navzájom a s príslušnými medzinárodnýmiregionálnymi organizáciami. Zahŕňa to aj účasť na medzinárodných projektoch zameraných na predchádzanie počítačovej kriminalite.

7.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, informuje generálneho tajomníka Organizácie Spojených národovnázveadrese orgánu alebo orgánov, ktoré môžu pomáhať iným štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, pri vypracúvanívykonávaní konkrétnych opatrení na predchádzanie počítačovej kriminalite.

Kapitola VII

Technická pomoc a výmena informácií

Článok 54

Technická pomoc a budovanie kapacít

1.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zvážia na základe svojich možností poskytnutie vzájomnejčo najširšej technickej pomocibudovania kapacít vrátane odbornej prípravyiných foriem pomoci, vzájomnej výmeny príslušných skúsenostíšpecializovaných poznatkovprenosu technológií za vzájomne dohodnutých podmienok,toosobitným prihliadnutím na záujmypotreby rozvojových štátov, ktoré sú zmluvnými stranami,cieľom uľahčiť predchádzanie trestným činom, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, ich odhaľovanie, vyšetrovaniestíhanie.

2.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami,potrebnom rozsahu iniciujú, rozvíjajú, vykonávajú alebo zlepšujú osobitné programy odbornej prípravy pre svojich pracovníkov zodpovedných za predchádzanie trestným činom, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, za ich odhaľovanie, vyšetrovaniestíhanie.

3.V rozsahu povolenom vnútroštátnym právom môžu byť predmetom činností uvedenýchodsekoch 12 tohto článku:

a)metódytechniky používané pri predchádzaní trestným činom, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, pri ich odhaľovaní, vyšetrovanístíhaní;

b)budovanie kapacítoblasti rozvojaplánovania strategických politíkprávnych predpisov na účely predchádzania počítačovej kriminaliteboja proti nej;

c)budovanie kapacítoblasti získavania, uchovaniavýmeny dôkazov,to najmäelektronickej forme, vrátane zachovania reťazca úschovyforenznej analýzy;

d)moderné vybavenie na presadzovanie právajeho používanie;

e)odborná príprava príslušných orgánovoblasti prípravy žiadostívzájomnú právnu pomociných prostriedkov spolupráce, ktoré spĺňajú požiadavky tohto dohovoru, najmä pokiaľ idezískavanie, uchovanievýmenu dôkazovelektronickej forme;

f)predchádzanie, odhaľovaniemonitorovanie pohybov príjmov pochádzajúcich zo spáchania trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, pohybov majetku, zariadenia alebo iných prostriedkov, ako aj metód používaných na prevod, zatajenie alebo zakrytie takýchto príjmov, majetku, zariadenia alebo iných prostriedkov;

g)vhodnéúčinné právneadministratívne mechanizmymetódy na uľahčenie zabavenia, konfiškácievrátenia príjmovtrestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor;

h)metódy používané pri ochrane obetísvedkov, ktorí spolupracujújustičnými orgánmi;

i)odborná prípravaoblasti príslušného hmotnéhoprocesného právavyšetrovacích právomocí orgánov presadzovania práva, ako ajoblasti vnútroštátnychmedzinárodných predpisovjazykov.

4.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, sasúlade so svojím vnútroštátnym právom usilujú využívať odborné znalosti iných štátov, ktoré sú zmluvnými stranami,príslušných medzinárodnýchregionálnych organizácií, mimovládnych organizácií, organizácií občianskej spoločnosti, akademických inštitúciísubjektov súkromného sektora, ako aj úzkonimi spolupracovaťcieľom posilniť účinné vykonávanie tohto dohovoru.

5.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, si navzájom pomáhajú pri plánovanívykonávaní výskumnýchvzdelávacích programov, ktorých cieľom je výmena odborných znalostíoblastiach uvedenýchodseku 3 tohto článku, a, ak je to vhodné, na tento účel využívajú aj regionálnemedzinárodné konferenciesemináre na podporu spoluprácepodnietenie diskusieproblémoch spoločného záujmu.

6.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zvážia na základe žiadosti vzájomnú pomoc pri vykonávaní hodnotení, štúdiívýskumov týkajúcich sa druhov, príčindôsledkov trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, spáchaných na ich príslušnom územícieľom vypracovaťúčasťou príslušných orgánovpríslušných mimovládnych organizácií, organizácií občianskej spoločnosti, akademických inštitúciísubjektov súkromného sektora stratégieakčné plány na predchádzanie počítačovej kriminaliteboj proti nej.

7.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, podporujú odbornú prípravutechnickú pomoc, ktorými sa uľahčuje včasné vydávanie osôbvzájomná právna pomoc. Takáto odborná prípravatechnická pomoc môže zahŕňať jazykovú odbornú prípravu, pomoc pri vypracúvanívybavovaní vzájomných

žiadostí o právnu pomoc, vysielanie pracovníkov a výmeny medzi pracovníkmi ústredných orgánov alebo agentúr s príslušnými zodpovednosťami.

8.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami,potrebnom rozsahu posilnia úsiliemaximalizáciu účinnosti technickej pomocibudovania kapacítmedzinárodnýchregionálnych organizáciách a v rámci príslušných dvojstrannýchviacstranných dohôd.

9.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zvážia vytvorenie dobrovoľných mechanizmovcieľom finančne prispievaťúsiliu rozvojových krajín zameranému na vykonávanie tohto dohovoru prostredníctvom programov technickej pomociprojektov budovania kapacít.

10.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, sa usilujú poskytovať dobrovoľné príspevky Úradu Organizácie Spojených národov pre drogykriminalitucieľom podporiť prostredníctvom tohto úradu programyprojekty zamerané na vykonávanie tohto dohovoru prostredníctvom technickej pomocibudovania kapacít.

Článok 55

Výmena informácií

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, podľa potreby zváži vykonanie analýzy trendov na svojom území, pokiaľ idetrestné činy, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, ako aj okolnosti, za ktorých sa takéto trestné činy páchajú,to po poradepríslušnými odborníkmi vrátane mimovládnych organizácií, organizácií občianskej spoločnosti, akademických inštitúciísubjektov súkromného sektora.

2.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zvážia vypracovanievzájomnú výmenu štatistík, analytických odborných znalostíinformácií týkajúcich sa počítačovej kriminality prostredníctvom medzinárodnýchregionálnych organizáciícieľom vypracovaťrámci možností spoločné vymedzenie pojmov, normymetodiky, ako aj najlepšie postupy na predchádzanie takejto trestnej činnostiboj proti nej.

3.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, zváži monitorovanie svojich politíkpraktických opatrení na predchádzanie trestným činom, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor,na boj proti nim, ako aj hodnotenie ich účinnostiefektívnosti.

4.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zvážia výmenu informáciíprávnom, politickomtechnologickom vývojioblasti počítačovej kriminalityzískavania dôkazovelektronickej forme.

Článok 56

Vykonávanie dohovoru prostredníctvom hospodárskeho rozvoja a technickej pomoci

1.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, prijmú opatrenia, ktorými sačo najväčšom možnej miere podporuje optimálne vykonávanie tohto dohovoru,to prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, pričom zohľadnia negatívne účinky trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, na spoločnosť vo všeobecnosti,najmä na udržateľný rozvoj.

2.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, sa dôrazne vyzývajú, abyčo najväčšej možnej mierekoordinovane, ako ajspoluprácimedzinárodnýmiregionálnymi organizáciami, vyvinuli konkrétne úsiliecieľom:

a)zintenzívniť spoluprácu na rôznych úrovniachostatnými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami, najmärozvojovými krajinami,záujme posilnenia ich schopnosti predchádzať trestným činom, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor,bojovať proti nim;

b)zvýšiť finančnúmateriálnu pomoc na podporu úsilia ostatných zmluvných štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, najmä rozvojových krajín,rámci účinného predchádzania trestným činom, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor,boja proti nim a s cieľom pomôcť im pri vykonávaní tohto dohovoru;

c)poskytovať technickú pomoc ostatným štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, najmä rozvojovým krajinám,záujme podpory plnenia ich potrieb týkajúcich sa vykonávania tohto dohovoru. Na tento účel sa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, usilujú poskytovať primeranépravidelné dobrovoľné príspevky na účet osobitne určený na tento účelrámci mechanizmu financovania Organizácie Spojených národov;

d)podporovať podľa potreby mimovládne organizácie, organizácie občianskej spoločnosti, akademické inštitúciesubjekty súkromného sektora, ako aj finančné inštitúcie, aby prispievaliúsiliu štátov, ktoré sú zmluvnými stranami,to ajsúladetýmto článkom, najmä zabezpečovaním väčšieho počtu vzdelávacích programovmoderných zariadení rozvojovým krajinámcieľom pomôcť im pri dosahovaní cieľov tohto dohovoru;

e)vymieňať si najlepšie postupyinformácievykonávaných činnostiachcieľom zvýšiť transparentnosť, predchádzať duplicite úsiliačo najlepšie využívať získané skúsenosti.

3.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, zvážia aj využitie existujúcich subregionálnych, regionálnychmedzinárodných programov vrátane konferenciíseminárovcieľom podporiť spoluprácutechnickú pomocpodnietiť diskusieproblémoch spoločného záujmu vrátane osobitných problémovpotrieb rozvojových krajín.

4.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami,čo najväčšej možnej miere zabezpečia, aby sa zdrojeúsilie rozdelilizamerali na podporu harmonizácie noriem, zručnostíkapacít,

odborných znalostí a technických kapacít s cieľom zaviesť spoločné minimálne normy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami, v záujme odstránenia bezpečných útočísk pre trestné činy, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, a posilnenia boja proti počítačovej kriminalite.

5.Opatrenia prijaté podľa tohto článku sačo najväčšej možnej miere uplatňujú bez toho, aby tým boli dotknuté existujúce záväzkyoblasti zahraničnej pomoci alebo iné dohodyfinančnej spolupráci na dvojstrannej, regionálnej alebo medzinárodnej úrovni.

6.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, môžu uzatvárať dvojstranné, regionálne alebo mnohostranné dohodymateriálnejlogistickej pomociprihliadnutím na mechanizmy financovania potrebné na to, aby prostriedky medzinárodnej spolupráce ustanovené týmto dohovorom boli účinnéaby sa predchádzalo trestným činom, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, aby sa odhaľovali, vyšetrovalistíhali.

Kapitola VIII

Mechanizmus vykonávania

Článok 57

Konferencia štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru

1.Týmto sa zriaďuje konferencia štátov, ktoré sú zmluvnými stranami,cieľom zlepšiť kapacityspoluprácu medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami,záujme dosiahnutia cieľov stanovenýchtomto dohovore, ako ajzáujme podporykontroly jeho vykonávania.

2.Generálny tajomník Organizácie Spojených národov zvolá konferenciu štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, najneskôr do jedného roka od nadobudnutia platnosti tohto dohovoru. Následne sa pravidelné stretnutia konferencie konajúsúladerokovacím poriadkom prijatým konferenciou.

3.Konferencia štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, prijme rokovací poriadokpravidlá, ktorými sa upravujú činnosti uvedenétomto článku, vrátane pravidiel týkajúcich sa prijímaniaúčasti pozorovateľovúhrady nákladov vzniknutých pri vykonávaní týchto činností.rámci takýchto pravidielsúvisiacich činností sa zohľadňujú zásady, ako je účinnosť, inkluzívnosť, transparentnosť, efektívnosťzodpovednosť štátov.

4.Konferencia štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, pri určovaní svojich pravidelných zasadnutí zohľadní časmiesto zasadnutí iných príslušných medzinárodnýchregionálnych organizáciímechanizmovpodobných záležitostiach vrátane ich pomocných zmluvných orgánov,tosúlade so zásadami uvedenýmiodseku 3 tohto článku.

5.Konferencia štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, sa dohodne na činnostiach, postupochmetódach prácecieľom dosiahnuť ciele uvedenéodseku 1 tohto článku, vrátane:

a)uľahčenia účinného používaniavykonávania tohto dohovoru, identifikácie akýchkoľvek problémov, ktoré sútým spojené, ako aj činností vykonávaných štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami,rámci tohto dohovoru vrátane podpory mobilizácie dobrovoľných príspevkov;

b)uľahčenia výmeny informáciíprávnom, politickomtechnologickom vývoji týkajúcom sa trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovoromzískavania dôkazovelektronickej forme medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami,príslušnými medzinárodnýmiregionálnymi organizáciami, ako aj mimovládnymi organizáciami, organizáciami občianskej spoločnosti, akademickými inštitúciamisubjektmi súkromného sektorasúladevnútroštátnym právom, ako aj uľahčenia výmeny informáciívzorochtrendochoblasti počítačovej kriminality a o úspešných postupochrámci predchádzania takýmto trestným činomboja proti nim;

c)spoluprácepríslušnými medzinárodnýmiregionálnymi, ako aj mimovládnymi organizáciami, organizáciami občianskej spoločnosti, akademickými inštitúciamisubjektmi súkromného sektora;

d)primeraného využívania relevantných informácií získaných medzinárodnýmiregionálnymi organizáciamimechanizmami na predchádzanie trestným činom stanovenýmsúladetýmto dohovoromboj proti nimcieľom zabrániť zbytočnej duplicite činnosti;

e)pravidelného posudzovania uplatňovania tohto dohovoru jeho zmluvnými štátmi;

f)prijímania odporúčaní na zdokonaľovanie tohto dohovorujeho vykonávanie, ako aj zohľadnenia možného doplnenia alebo zmeny tohto dohovoru;

g)vypracovaniaprijatia dodatkových protokolovtomuto dohovoru na základe článkov 6162 tohto dohovoru;

h)prihliadania na požiadavky štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, na technickú pomocbudovanie kapacítsúvislostivykonávaním tohto dohovoruvrátane odporúčania akýchkoľvek krokov, ktoré bytejto súvislosti mohli považovať za potrebné.

6.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, poskytne konferencii štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, informácielegislatívnych, administratívnychiných opatreniach, ako ajsvojich programoch, plánochpostupoch na vykonávanie tohto dohovoru tak, ako to konferencia požaduje. Konferencia preskúma najúčinnejší spôsob prijímania informáciíkonania na základe nich,to okrem iného vrátane informácií získaných od

štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, a príslušných medzinárodných a regionálnych organizácií. Prihliadať sa môže aj na príspevky zástupcov príslušných mimovládnych organizácií, organizácií občianskej spoločnosti, akademických inštitúcií a subjektov súkromného sektora, ktoré sú riadne akreditované v súlade s postupmi, o ktorých rozhodne konferencia.

7.Na účely odseku 5 tohto článku môže konferencia štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, zriadiťspravovať také kontrolné mechanizmy, ako to považuje za potrebné.

8.Podľa odsekov 5 až 7 tohto článku konferencia štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, zriadi, ak to bude považovať za potrebné, primeraný mechanizmus alebo dcérske orgány na pomoc pri účinnom vykonávaní dohovoru.

Článok 58

Sekretariát

1.Generálny tajomník Organizácie Spojených národov zabezpečí nevyhnutné služby sekretariátu pre konferenciu štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru.

2.Sekretariát:

a)poskytuje konferencii štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, pomoc pri vykonávaní činností stanovenýchtomto dohovore, zabezpečujeposkytuje potrebné služby pre zasadnutia konferenciesúvislostitýmto dohovorom;

b)na požiadanie pomáha štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, pri poskytovaní informácií konferencii štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, ako sa predpokladátomto dohovore; a

c)zabezpečuje potrebnú koordináciu so sekretariátmi príslušných medzinárodnýchregionálnych organizácií.

Kapitola IX

Záverečné ustanovenia

Článok 59

Vykonávanie dohovoru

1.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, prijme potrebné opatrenia vrátane legislatívnychsprávnych opatrenísúlade so základnými zásadami svojho vnútroštátneho právacieľom zabezpečiť vykonávanie svojich záväzkov vyplývajúcichtohto dohovoru.

2.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže na účely predchádzania trestným činom stanovenýmsúladetýmto dohovoromna boj proti nim prijať prísnejšie alebo tvrdšie opatrenia, ako sú opatrenia stanovenétomto dohovore.

Článok 60

Účinky dohovoru

1.Ak dva alebo viaceré štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, uzatvorili dohodu alebo zmluvuotázkach upravenýchtomto dohovore alebo inak upravili svoje vzťahytýchto otázkach, alebo ak takbudúcnosti urobia, sú oprávnené uplatňovať aj takúto dohodu alebo zmluvu alebo náležite upraviť tieto vzťahy.

2.Žiadne ustanovenie tohto dohovoru nemá vplyv na iné práva, obmedzenia, záväzkyzodpovednosti štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, podľa medzinárodného práva.

Článok 61

Vzťah k protokolom

1.Tento dohovor sa môže doplniť jedným alebo viacerými protokolmi.

2.Aby sa štát alebo organizácia regionálnej hospodárskej integrácie mohli stať zmluvnou stranou protokolu, musia byť zároveň zmluvnou stranou tohto dohovoru.

3.Štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru, nie je viazaný protokolom, pokiaľ sa nestane zmluvnou stranou protokolusúladejeho ustanoveniami.

4.Každý protokoltomuto dohovoru sa vykladá spolutýmto dohovoromprihliadnutím na účel daného protokolu.

Článok 62

Prijatie doplnkových protokolov

1.Na zváženie prijatia akéhokoľvek doplnkového protokolu konferenciou štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, sa vyžaduje aspoň 60 štátov, ktoré sú zmluvnými stranami. Konferencia vynaloží maximálne úsilie, aby dosiahla konsenzuskaždom doplnkovom protokole. Ak sa vyčerpali všetky možnosti dosiahnutia konsenzunebola dosiahnutá žiadna dohoda,rámci poslednej možnosti sa na prijatie doplnkového protokolu vyžaduje trojštvrtinová väčšina hlasov štátov, ktoré sú zmluvnými stranamisú prítomnéhlasujú na konferencii.

2.Organizácie regionálnej hospodárskej integrácie majú podľa tohto článku právo hlasovaťzáležitostiachrámci svojich právomocítakým počtom hlasov, ktorý sa rovná počtu ich členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru.

Takéto organizácie nemajú hlasovacie právo, ak ich členské štáty svoje hlasovacie právo využívajú a naopak.

Článok 63

Riešenie sporov

1.Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, sa usilujúvyriešenie sporov týkajúcich sa výkladu alebo vykonávania tohto dohovoru prostredníctvom rokovania alebo akýchkoľvek iných priateľských prostriedkov, ktoré si zvolia.

2.Každý spor medzi dvoma alebo viacerými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami, ktorý sa týka výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoruktorý nemožno vyriešiť rokovaním alebo inými priateľskými prostriedkamiprimeranej lehote, sa na žiadosť jednéhotýchto štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, predloží na rozhodcovské konanie. Pokiaľ sa tieto štáty, ktoré sú zmluvnými stranami,lehote šiestich mesiacov odo dňa predloženia žiadostirozhodcovské konanie nedokážu dohodnúť na jeho zorganizovaní, ktorýkoľvektýchto štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, môže postúpiť daný spor Medzinárodnému súdnemu dvoru na základe žiadostisúlade so Štatútom Medzinárodného súdneho dvora.

3.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže pri podpise, ratifikácii, prijatí alebo schválení tohto dohovoru alebo pri pristúpenínemu vyhlásiť, že sa nepovažuje byť viazaný odsekom 2 tohto článku. Ostatné štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, nie sú viazané odsekom 2 tohto článku vo vzťahužiadnemu štátu, ktorý je zmluvnou stranouvzniesol takúto výhradu.

4.Každý štát, ktorý je zmluvnou stranouvzniesol výhradusúladeodsekom 3 tohto článku, môže túto výhradu kedykoľvek odvolať oznámením generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

Článok 64

Podpis, ratifikácia, prijatie, schválenie a pristúpenie

1.Tento dohovor je otvorený na podpis všetkým štátomHanojiroku 2025potomsídle Organizácie Spojených národovNew Yorku do 31. decembra 2026.

2.Tento dohovor je otvorený na podpis aj organizáciám regionálnej hospodárskej integrácie za predpokladu, že aspoň jeden členský štát takejto organizácie podpísal tento dohovorsúladeodsekom 1 tohto článku.

3.Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení sa uložiagenerálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Organizácie regionálnej hospodárskej integrácie môžu uložiť svoju ratifikačnú listinu, listinuprijatí alebo listinuschválení, ak tak urobil aspoň jedenich členských štátov. Takáto organizácia vo svojej ratifikačnej listine, listineprijatí alebo listineschválení uvedie rozsah svojich právomocísúvislosti so záležitosťami

upravenými týmto dohovorom. Takáto organizácia oznámi depozitárovi dohovoru aj každú zmenu rozsahu svojich právomocí.

4.Pristúpenietomuto dohovoru je otvorené ktorémukoľvek štátu alebo ktorejkoľvek organizácii regionálnej hospodárskej integrácie, ktorej aspoň jeden členský štát je zmluvnou stranou tohto dohovoru. Listinypristúpení sú uloženégenerálneho tajomníka Spojených národov. Organizácia regionálnej hospodárskej integrácie pri svojom pristúpení uvedie rozsah svojich právomocísúvislosti so záležitosťami upravenými týmto dohovorom. Takáto organizácia oznámi depozitárovi dohovoru aj každú zmenu rozsahu svojich právomocí.

Článok 65

Nadobudnutie platnosti

1.Tento dohovor nadobúda platnosť deväťdesiatym dňom po dni uloženia štyridsiatej ratifikačnej listiny, listinyprijatí, schválení alebo pristúpení. Na účely tohto odseku sa každá listina uložená organizáciou regionálnej hospodárskej integrácie nepripočítavalistinám uloženým členskými štátmi danej organizácie.

2.Voči každému štátu alebo organizácii regionálnej hospodárskej integrácie, ktorý/ktorá ratifikuje, prijme alebo schváli tento dohovor alebonemu pristúpi po uložení štyridsiatej listinytakomto kroku, nadobudne tento dohovor platnosť tridsiatym dňom odo dňa uloženia príslušnej listiny takýmto štátom alebo organizáciou alebo dňom nadobudnutia platnosti tohto dohovoru podľa odseku 1 tohto článku, podľa toho, čo nastane neskôr.

Článok 66

Zmena

1.Po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia platnosti tohto dohovoru môže štát, ktorý je zmluvnou stranou, navrhnúť zmenuzaslať ju generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, ktorý následne oznámi navrhovanú zmenu štátom, ktoré sú zmluvnými stranami,konferencii štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, na účely posúdenia tohto návrhurozhodnutiaňom. Konferencia vynaloží maximálne úsilie na dosiahnutie konsenzusúvislostikaždou zmenou. Ak sa vyčerpali všetky možnosti dosiahnutia konsenzunebola dosiahnutá žiadna dohoda,rámci poslednej možnosti sa na prijatie takejto zmeny vyžaduje trojštvrtinová väčšina hlasov štátov, ktoré sú zmluvnými stranamisú prítomnéhlasujú na konferencii.

2.Organizácie regionálnej hospodárskej integrácie majú podľa tohto článku právo hlasovaťzáležitostiachrámci svojich právomocítakým počtom hlasov, ktorý sa rovná počtu ich členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru.

Takéto organizácie nemajú hlasovacie právo, ak ich členské štáty svoje hlasovacie právo využívajú a naopak.

3.Zmena prijatésúladeodsekom 1 tohto článku podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami.

4.Zmena prijatásúladeodsekom 1 tohto článku nadobudne platnosť pre štát, ktorý je zmluvnou stranou, 90 dní odo dňa uloženia ratifikačnej listiny, listinyprijatí alebo schválení takejto zmenygenerálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

5.Keď zmena nadobudne platnosť, je záväzná pre tie štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, ktoré vyjadrili svoj súhlas byť ňou viazané. Ostatné štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, sú naďalej viazané ustanoveniami tohto dohovoruvšetkými predchádzajúcimi zmenami, ktoré ratifikovali, prijali alebo schválili.

Článok 67

Vypovedanie

1.Štát, ktorý je zmluvnou stranou, môže vypovedať tento dohovor písomným oznámením generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov. Takéto vypovedanie nadobudne účinnosť jeden rok odo dňa prijatia oznámenia generálnym tajomníkom.

2.Organizácia regionálnej hospodárskej integrácie prestáva byť zmluvnou stranou tohto dohovoru, keď ho vypovedajú všetky jej členské štáty.

3.Vypovedanie tohto dohovorusúladeodsekom 1 tohto článku má za následok vypovedanie všetkých protokolovnemu.

Článok 68

Depozitár a jazyky

1.Depozitárom tohto dohovoru je generálny tajomník Organizácie Spojených národov.

2.Originál tohto dohovoru, ktorého arabské, čínske, anglické, francúzske, ruskéšpanielske znenie je rovnako autentické, sa uložígenerálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

NA DÔKAZ TOHO podpísaní zástupcovia, riadne k tomu splnomocnení svojimi vládami, podpísali tento dohovor.

Top