EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli13. 5. 2025
COM(2025) 246 final
2025/0118(NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať na 18. zasadnutí Výboru zmluvných strán Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, pokiaľ ide o prijatie odporúčaní a záverov určených desiatim zmluvným štátom vo vzťahu k ich vykonávaniu tohto dohovoru v záležitostiach týkajúcich sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.Predmet návrhu
Tento návrh sa týka rozhodnutia o pozícii, ktorá sa má v mene Únie zaujať na 18. zasadnutí Výboru zmluvných strán Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „Istanbulský dohovor“ alebo „dohovor“) 5. – 6. júna 2025 v súvislosti s plánovaným prijatím ôsmich návrhov odporúčaní a dvoch návrhov záverov určených desiatim zmluvným stranám a týkajúcich sa ich vykonávania dohovoru.
2.Kontext návrhu
2.1.Istanbulský dohovor
Istanbulským dohovorom sa stanovuje komplexný a harmonizovaný súbor pravidiel na predchádzanie násiliu na ženách a domácemu násiliu a boj proti nemu v Európe aj mimo nej. Dohovor nadobudol platnosť 1. augusta 2014.
EÚ dohovor podpísala v júni 2017 a 28. júna 2023 ukončila postup pristúpenia uložením dvoch schvaľovacích listín, čím dohovor pre EÚ nadobudol platnosť 1. októbra 2023. EÚ pristúpila k dohovoru, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do jej výlučnej právomoci, konkrétne pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa inštitúcií a verejnej správy Únie a záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Dohovor podpísali všetky členské štáty EÚ a 22 z nich ho ratifikovalo.
2.2.Výbor zmluvných strán
Výbor zmluvných strán pozostáva zo zástupcov zmluvných strán dohovoru. Zmluvné strany sa musia snažiť vymenovať svojich zástupcov z radov expertov s čo najvyššou senioritou v oblasti predchádzania násiliu na ženách a domácemu násiliu a boja proti nemu. Úlohy zverené Výboru zmluvných strán sú uvedené v článku 1 jeho rokovacieho poriadku. EÚ sa 1. októbra 2023 stala zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru a ako taká sa stala členom Výboru zmluvných strán (článok 67 ods. 1 dohovoru).
2.3.Monitorovací mechanizmus Istanbulského dohovoru
Istanbulským dohovorom sa zriaďuje monitorovací mechanizmus na zabezpečenie jeho účinného vykonávania zmluvnými stranami. Účelom je posúdiť, ako sa dohovor zavádza do praxe, a poskytnúť usmernenia zmluvným stranám. Monitorovací mechanizmus pozostáva z dvoch odlišných, ale vzájomne pôsobiacich orgánov: z nezávislého odborného orgánu (Skupina expertov pre opatrenia na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, ďalej len „skupina GREVIO“) a Výboru zmluvných strán.
Skupina GREVIO je v súlade s článkom 66 ods. 1 dohovoru nezávislá skupina expertov, ktorej úlohou je monitorovať vykonávanie Istanbulského dohovoru jednotlivými krajinami. Hodnotiace konanie je stanovené v článku 68 dohovoru. V súlade s článkom 68 ods. 1 dohovoru sa od nových zmluvných strán vyžaduje, aby na základe dotazníka vypracovaného skupinou GREVIO predložili správu, v ktorej podrobne uvedú legislatívne a iné opatrenia prijaté na vykonávanie dohovoru. Skupina GREVIO vypracúva správu o opatreniach, ktoré dotknutá zmluvná strana prijala na vykonávanie dohovoru, a poskytuje návrhy a podnety, ako môže zmluvná strana riešiť zistené problémy.
Na základe správ skupiny GREVIO môže Výbor zmluvných strán v súlade s článkom 68 ods. 12 dohovoru prijať odporúčania o vykonávaní dohovoru určené dotknutej zmluvnej strane a stanoviť dátum, do ktorého musí zmluvná strana predložiť odpoveď o tom, ako ich implementuje. Na základe tohto ustanovenia Výbor zmluvných strán prijíma odporúčania pre zmluvné strany, v ktorých sa rozlišuje medzi opatreniami, ktoré by sa mali prijať čo najskôr, s požiadavkou podať správu do troch rokov, a opatreniami, ktoré sú síce dôležité, ale nemajú takú úroveň naliehavosti. Na konci trojročného obdobia musí zmluvná strana podať Výboru zmluvných strán správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní odporúčaní, ktoré jej boli adresované. Na základe týchto informácií a akýchkoľvek ďalších získaných informácií sekretariát výboru vypracuje závery o vykonávaní odporúčaní vo vzťahu ku každej hodnotenej zmluvnej strane a Výbor zmluvných strán ich prijme.
Keďže postup základného hodnotenia bol dokončený v prípade takmer všetkých zmluvných strán, skupina GREVIO sa koncom roka 2022 rozhodla prejsť do ďalšej fázy hodnotenia. Podľa článku 68 ods. 3 dohovoru sa postupy hodnotenia skupiny GREVIO po základnom hodnotení rozdelia do kôl (ďalej len „tematické hodnotiace kolá“). Prvé tematické hodnotiace kolo má názov „Budovanie dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti“ a prebieha od roku 2023 do roku 2031. Zatiaľ čo základné hodnotenie sa týkalo približne 60 článkov Istanbulského dohovoru, nový postup tematického hodnotenia je zameraný na 20 článkov, a to na články 3, 7, 8, 11, 12, 14, 15, 16, 18, 20, 22, 25, 31, 48, 49, 50, 51, 52, 53 a 56. V týchto článkoch sa stanovujú normy pre orgány presadzovania práva, aktérov trestnej justície, poskytovanie všeobecných a špecializovaných podporných služieb pre obete, ako aj celkový prístup zameraný na obete. Cieľom je poskytnúť podrobnejšie posúdenie týchto oblastí so zameraním na pokrok dosiahnutý v súvislosti s každým článkom. Výbor zmluvných strán prijal na svojom poslednom zasadnutí v decembri 2024 rozhodnutie o odporúčaniach, ktoré má Výbor zmluvných strán prijať na základe správ skupiny GREVIO prijatých v rámci prvého tematického hodnotiaceho kola [IC-CP(2024)10 rev].
Doterajšou praxou Výboru zmluvných strán bolo prijímanie odporúčaní a záverov na základe konsenzu na jeho zasadnutiach, ktoré sa konajú na žiadosť jednej tretiny zmluvných strán, predsedu Výboru zmluvných strán alebo generálneho tajomníka zvyčajne dvakrát do roka.
2.4.Pripravované akty Výboru zmluvných strán
Predpokladá sa, že Výbor zmluvných strán na svojom 18. zasadnutí 5. – 6. júna 2025 pristúpi k prijatiu týchto ôsmich návrhov odporúčaní, ktoré vychádzajú z prvého tematického hodnotiaceho kola, a dvoch záverov (ďalej len „pripravované akty“ alebo „návrhy odporúčaní a záverov“):
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Albánska [IC-CP(2025)2-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Rakúska [IC-CP(2025)3-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Dánska [IC-CP(2025)4-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Fínska [IC-CP(2025)5-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Monaka [IC-CP(2025)6-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Čiernej Hory [IC-CP(2025)7-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Španielska [IC-CP(2025)8-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Švédska [IC-CP(2025)9-prov];
–závery o vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa San Marína, ktoré prijal Výbor zmluvných strán [IC-CP(2025)10-prov];
–závery o vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa Slovinska, ktoré prijal Výbor zmluvných strán [IC-CP(2025)11-prov].
3.Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie
Plánované akty sú adresované desiatim zmluvným stranám a obsahujú osem odporúčaní (vychádzajúcich z prvého postupu tematického hodnotenia) týkajúcich sa opatrení, ktoré sa majú prijať na vykonávanie Istanbulského dohovoru, ako aj závery o vykonávaní predchádzajúcich odporúčaní zmluvnými stranami. Vzťahujú sa na vykonávanie ustanovení dohovoru, ktoré sa týkajú justičnej spolupráce v trestných veciach, ako sú záležitosti ochrany obetí a podpory pre obete násilia na ženách a domáceho násilia, a pokiaľ ide o závery adresované jednej zmluvnej strane, aj na vykonávanie ustanovení týkajúcich sa azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Na tieto záležitosti sa vzťahuje acquis Únie, najmä smernica o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, smernica o právach obetí, nariadenie o konaní o azyle,  a smernica o zlúčení rodiny. Patria do výlučnej právomoci EÚ, pokiaľ príslušné ustanovenia dohovoru môžu ovplyvniť spoločné pravidlá alebo zmeniť ich rozsah pôsobnosti v zmysle článku 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Keďže pripravované akty môžu mať rozhodujúci vplyv na obsah práva Únie tým, že môžu v budúcnosti ovplyvniť výklad príslušných ustanovení dohovoru, je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má vo Výbore zmluvných strán zaujať v mene Únie, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia.
Návrh odporúčaní a záverov o záležitostiach, ktoré patria do právomoci Únie, je v súlade s cieľmi a politikami Únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia a nevyvolávajú v súvislosti s právom Únie žiadne obavy. Preto sa navrhuje, aby Únia nevniesla námietky proti prijatiu návrhu odporúčaní a záverov na 18. zasadnutí Výboru zmluvných strán.
4.Právny základ
4.1.Procesnoprávny základ
4.1.1.Zásady
V článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovujú rozhodnutia, ktorými sa určujú „pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich inštitucionálny rámec danej dohody.“
Pojem „akty s právnymi účinkami“ zahŕňa akty, ktoré majú právne účinky na základe pravidiel medzinárodného práva, ktorým sa riadi predmetný orgán. Zahŕňa aj nástroje, ktoré nemajú záväzný účinok podľa medzinárodného práva, ale „môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnej úpravy prijatej normotvorcom EÚ“.
4.1.2.Uplatnenie na tento prípad
Výbor zmluvných strán je orgán zriadený Istanbulským dohovorom. Pripravované akty, ktoré má Výbor zmluvných strán prijať, predstavujú akty s právnymi účinkami. Pripravované akty môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah práva Únie, pretože v budúcnosti môžu ovplyvniť výklad príslušných ustanovení Istanbulského dohovoru. Procesnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 218 ods. 9 ZFEÚ.
4.2.Hmotnoprávny základ
4.2.1.Zásady
Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu pripravovaného aktu, v súvislosti s ktorým sa zaujíma pozícia v mene Únie. Ak pripravovaný akt sleduje dva ciele alebo obsahuje dve zložky a ak jeden z týchto cieľov alebo jednu z týchto zložiek možno určiť ako hlavnú, zatiaľ čo druhý cieľ alebo druhá zložka je len vedľajšia, rozhodnutie podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ musí byť založené na jedinom hmotnoprávnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložka.
Ak pripravovaný akt sleduje viacero cieľov zároveň alebo obsahuje viacero zložiek, ktoré sú nerozlučne spojené bez toho, aby jeden cieľ alebo zložka boli oproti ostatným vedľajšie, hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ bude musieť výnimočne zahŕňať viaceré zodpovedajúce právne základy.
4.2.2.Uplatnenie na tento prípad
Pokiaľ ide o hmotnoprávny základ, EÚ pristúpila k Istanbulskému dohovoru, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do jej výlučnej právomoci, konkrétne pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa inštitúcií a verejnej správy Únie a záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru bolo rozdelené na dve samostatné rozhodnutia Rady, aby sa zohľadnilo osobitné postavenie Dánska a Írska, pokiaľ ide o hlavu V ZFEÚ. Z tohto dôvodu treba aj rozhodnutie, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie na Výbore zmluvných strán, rozdeliť na dve rozhodnutia, keď sa príslušné odporúčania alebo závery týkajú oboch záležitostí.
Pripravované akty sledujú ciele a obsahujú prvky z oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach (článok 82 ods. 2 a článok 84 ZFEÚ), ako aj azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia (článok 78 ods. 2 ZFEÚ). Sú nerozlučne spojené bez toho, aby jeden bol oproti ostatným vedľajší. Hmotnoprávny základ navrhovaného rozhodnutia preto obsahuje tieto ustanovenia: článok 78 ods. 2, článok 82 ods. 2 a článok 84 ZFEÚ.
4.3.Záver
Právnym základom navrhovaného rozhodnutia by mali byť článok 78 ods. 2, článok 82 ods. 2 a článok 84 v spojení s článkom 218 ods. 9 ZFEÚ.
2025/0118 (NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať na 18. zasadnutí Výboru zmluvných strán Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, pokiaľ ide o prijatie odporúčaní a záverov určených desiatim zmluvným štátom vo vzťahu k ich vykonávaniu tohto dohovoru v záležitostiach týkajúcich sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 78 ods. 2, článok 82 ods. 2 a článok 84 v spojení s článkom 218 ods. 9,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1)Únia uzavrela Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Rady (EÚ) 2023/1075, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa inštitúcií a verejnej správy Únie, a rozhodnutím Rady (EÚ) 2023/1076, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a to v rozsahu, v ktorom patria do výlučnej právomoci Únie, a dohovor nadobudol pre Úniu platnosť 1. októbra 2023.
(2)Podľa článku 66 ods. 1 dohovoru má na vykonávanie dohovoru jeho zmluvnými stranami dohliadať Skupina expertov pre opatrenia na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (ďalej len „skupina GREVIO“). V súlade s článkom 68 ods. 11 dohovoru má skupina GREVIO prijímať správy a závery o opatreniach prijatých dotknutou zmluvnou stranou na implementáciu ustanovení dohovoru.
(3)Výbor zmluvných strán dohovoru môže v súlade s článkom 68 ods. 12 dohovoru prijať odporúčania určené dotknutej zmluvnej strane. Odporúčania vychádzajú zo správ skupiny GREVIO a rozlišuje sa v nich medzi opatreniami, ktoré by podľa Výboru zmluvných strán mala zmluvná strana prijať čo najskôr, s požiadavkou podať správu o krokoch prijatých v tejto súvislosti počas obdobia troch rokov, a opatreniami, ktoré sú síce dôležité, ale nemajú takú úroveň naliehavosti. Na konci trojročného obdobia musí zmluvná strana podať Výboru zmluvných strán správu o prijatých opatreniach v desiatich konkrétnych oblastiach dohovoru. Na základe daných informácií a akýchkoľvek ďalších získaných informácií prijme Výbor zmluvných strán závery o vykonávaní odporúčaní, ktoré vypracuje sekretariát výboru.
(4)Podľa článku 68 ods. 3 dohovoru sa postupy hodnotenia po počiatočnom základnom postupe hodnotenia skupinou GREVIO rozdelia do kôl (ďalej len „tematické hodnotiace kolá“). Prvé tematické hodnotiace kolo má názov „Budovanie dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti“ a je zamerané na 20 konkrétnych článkov dohovoru, a to na články 3, 7, 8, 11, 12, 14, 15, 16, 18, 20, 22, 25, 31, 48, 49, 50, 51, 52, 53 a 56. Výbor zmluvných strán prijal na svojom poslednom zasadnutí 17. decembra 2024 rozhodnutie o odporúčaniach, ktoré má Výbor zmluvných strán prijať na základe správ skupiny GREVIO prijatých v rámci prvého tematického hodnotiaceho kola [IC-CP(2024)10 rev].
(5)Očakáva sa, že Výbor zmluvných strán na svojom 18. zasadnutí 5. – 6. júna 2025 prijme osem návrhov odporúčaní vychádzajúcich z prvého tematického hodnotiaceho kola s názvom „Budovanie dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti“ a dva návrhy záverov o vykonávaní dohovoru desiatimi zmluvnými stranami (ďalej len „návrhy odporúčaní a záverov“):
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Albánska [IC-CP(2025)2-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Rakúska [IC-CP(2025)3-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Dánska [IC-CP(2025)4-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Fínska [IC-CP(2025)5-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Monaka [IC-CP(2025)6-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Čiernej Hory [IC-CP(2025)7-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Španielska [IC-CP(2025)8-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Švédska [IC-CP(2025)9-prov];
–závery o vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa San Marína, ktoré prijal Výbor zmluvných strán [IC-CP(2025)10-prov] a
–závery o vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa Slovinska, ktoré prijal Výbor zmluvných strán [IC-CP(2025)11-prov].
(6)Návrhy odporúčaní a záverov sa vzťahujú na vykonávanie ustanovení dohovoru, ktoré sa týkajú justičnej spolupráce v trestných veciach, ako sú záležitosti ochrany a podpory pre obete násilia na ženách a domáceho násilia. Závery sa vzťahujú aj na vykonávanie ustanovení dohovoru týkajúcich sa azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Na tieto záležitosti sa vzťahuje acquis Únie, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 2024/1385, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2024/1346 a smernica Rady 2003/86/ES. Návrhy odporúčaní a záverov budú mať právne účinky. Je preto vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má vo Výbore zmluvných strán zaujať v mene Únie, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia.
(7)Treba poznamenať, že odporúčania týkajúce sa určitých článkov dohovoru patria do právomoci Únie len čiastočne. Pokiaľ teda ide o odporúčania týkajúce sa článkov 49 a 50, týmto rozhodnutím by nemala byť dotknutá právomoc členských štátov v oblasti vnútornej organizácie a správy ich justičných systémov; pokiaľ ide o odporúčania týkajúce sa článkov 11 a 20, týmto rozhodnutím by nemala byť dotknutá právomoc členských štátov v oblasti organizácie a poskytovania služieb zdravotnej starostlivosti a lekárskej starostlivosti; pokiaľ ide o odporúčania týkajúce sa článku 14, týmto rozhodnutím by nemala byť dotknutá právomoc členských štátov v oblasti obsahu výučby a organizácie vzdelávacích systémov, a pokiaľ ide o odporúčania týkajúce sa článku 31, týmto rozhodnutím by nemala byť dotknutá právomoc členských štátov v oblasti rodinného práva.
(8)Pokiaľ ide o Albánsko, návrh odporúčania o jeho vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu zabezpečiť, aby príslušné politiky a opatrenia na predchádzanie všetkým formám násilia na ženách a boj proti nim boli dostatočne a udržateľne financované, a to aj prostredníctvom transparentných postupov na zabezpečenie financovania pre organizácie na ochranu práv žien (článok 8 dohovoru); podporovať kampane alebo programy zvyšujúce povedomie a pravidelne posudzovať ich vplyv (článok 12 dohovoru); zabezpečiť výcvik príslušných odborníkov a nadviazať na takýto výcvik (článok 15 dohovoru); rozšíriť existujúce programy pre páchateľov a zaviesť programy zamerané konkrétne na páchateľov sexuálneho násilia (článok 16 dohovoru); zabezpečiť obetiam násilia prístup ku komplexným službám zdravotnej starostlivosti (článok 20 dohovoru) a zvýšiť financovanie a počet dostupných služieb pre ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, najmä pre ženy s osobitnými potrebami (článok 20 dohovoru); zabezpečiť dostatok špecializovaných podporných služieb pre všetky ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, a ich deti bez ohľadu na ich ochotu násilie oznámiť, a zabezpečiť financovanie národných liniek pomoci (článok 22 dohovoru); zabezpečiť, aby obete sexuálneho násilia mali prístup k forenznému vyšetreniu, ktoré nie je podmienené ich ochotou oznámiť trestný čin, a aby boli forenzné dôkazy riadne uchovávané (článok 25 dohovoru); prijať opatrenia na zrušenie povinného zmierovacieho konania vo všetkých trestných veciach týkajúcich sa násilia na ženách; zlepšiť kapacity, znalosti a reakcie príslušníkov orgánov presadzovania práva s cieľom dosiahnuť včasnú reakciu zohľadňujúcu pocity obete a prijať opatrenia na zlepšenie oznamovania zo strany žien, ktoré sa stali obeťami násilia (články 49 a 50 dohovoru); zabezpečiť, aby sa postupy posudzovania rizík uplatňovali v prípadoch týkajúcich sa všetkých foriem násilia, na ktoré sa vzťahuje dohovor, a v koordinácii so všetkými príslušnými orgánmi (článok 51 dohovoru); lepšie využívať mimoriadne opatrenia, ako aj monitorovať a presadzovať tieto opatrenia (článok 52 dohovoru); zabezpečiť, aby boli ochranné opatrenia dostupné a prístupné všetkým obetiam, a presadzovať a monitorovať tieto príkazy, a to aj prostredníctvom sankcií za ich porušenie (článok 53 dohovoru); a zhodnocovať vykonávanie ochranných opatrení a zabezpečiť ich súlad s dohovorom (článok 56 dohovoru). Keďže odporúčania týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu odporúčania určeného Albánsku.
(9)Pokiaľ ide o Rakúsko, návrh odporúčania o jeho vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu prijať a zosúladiť vymedzenie pojmu „domáce násilie“ (článok 3 dohovoru); vypracovať dlhodobý komplexný akčný plán/strategický politický dokument týkajúci sa všetkých foriem násilia, na ktoré sa vzťahuje dohovor (článok 7 dohovoru); prispôsobiť kategórie údajov na použitie v sektore spravodlivosti a zbierať údaje o počte žien a dievčat, ktoré sa obracajú na sociálne služby (článok 11 dohovoru); zintenzívniť úsilie o odstránenie predsudkov a rodových stereotypov v rakúskej spoločnosti prostredníctvom preventívnych opatrení vrátane kampaní alebo programov zvyšujúcich povedomie, informovať obete o dostupnosti podporných služieb a vyhodnocovať ich vplyv (článok 12 dohovoru); zabezpečiť, aby príslušní odborníci absolvovali náležitý výcvik (článok 15 dohovoru); zabezpečiť, aby obete mali prístup k podporným službám vrátane bývania a vydávania forenzných správ dokumentujúcich zranenia; zabezpečiť dostatočný počet miest v zariadeniach núdzového bývania v celej krajine (článok 22 dohovoru); zriadiť v celej krajine centrá pomoci pre obete sexuálneho násilia a zabezpečiť účinnú podporu obetí sexuálneho násilia (článok 25 dohovoru); posilniť výmenu informácií medzi relevantnými príslušnými orgánmi v prípadoch týkajúcich sa poručníctva a práv návštevy detí (článok 31 dohovoru) a zabezpečiť používanie ochranných opatrení a zabrániť vzniku medzier medzi príkazmi brániacimi kontaktu a ochrannými opatreniami (článok 53 dohovoru). Keďže odporúčania týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu odporúčania určeného Rakúsku.
(10)Pokiaľ ide o Dánsko, návrh odporúčania o jeho vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu zabezpečiť súlad príslušného vymedzenia foriem násilia na ženách s dohovorom (článok 3 dohovoru); vypracovať dlhodobú národnú stratégiu v súlade s dohovorom (článok 7 dohovoru); zabezpečiť primerané prideľovanie finančných prostriedkov vrátane prostriedkov na zariadenia núdzového bývania pre obete domáceho násilia (článok 8 dohovoru); zabezpečiť, aby zhromaždené údaje boli oddelené a aby bola zaručená ich dôvernosť (článok 11 dohovoru); uprednostniť v preventívnych iniciatívach prístup zohľadňujúci rodový aspekt (článok 12 dohovoru); zabezpečiť poskytovanie systematického počiatočného výcviku a výcviku na pracovisku pre príslušných odborníkov (článok 15 dohovoru); vytvoriť inštitucionalizované štruktúry spolupráce na zabezpečenie účinnej multisektorovej spolupráce (článok 18 dohovoru); zabezpečiť prístup k psychologickému poradenstvu, štandardy kvality, dostupnosť a finančnú udržateľnosť zariadení núdzového bývania, ako aj potrebnú podporu pre obete sexuálneho násilia (články 22 a 25 dohovoru); zvýšiť informovanosť aktérov trestnej justície o nových trestnoprávnych predpisoch (články 49 a 50 dohovoru); zabezpečiť, aby sa posudzovanie rizík vykonávalo v koordinácii s príslušnými aktérmi (článok 51 dohovoru); zvýšiť využívanie mimoriadnych opatrení a ochranných opatrení s cieľom monitorovať hodnotenie ich dodržiavania a zabezpečiť sankcie v prípade ich porušenia (články 52 a 53 dohovoru) a zabezpečiť riadne vykonávanie opatrení na ochranu obetí pri vyšetrovaniach a súdnych konaniach (článok 56 dohovoru). Keďže odporúčania týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu odporúčania určeného Dánsku.
(11)Pokiaľ ide o Fínsko, návrh odporúčania o jeho vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu vypracovať dlhodobú národnú stratégiu na zabezpečenie komplexného a koordinovaného prístupu (článok 7 dohovoru); zabezpečiť dostatočné verejné financovanie a udržateľné mechanizmy financovania mimovládnych organizácií poskytujúcich špecializovanú pomoc obetiam (článok 8 dohovoru); vytvoriť štandardizované kategórie údajov a harmonizovať systémy zhromažďovania údajov (článok 11 dohovoru); pravidelne uskutočňovať kampane zvyšujúce povedomie (článok 12 dohovoru); zabezpečiť poskytovanie systematického výcviku pre príslušných odborníkov (článok 15 dohovoru); zaviesť programy pre páchateľov domáceho násilia (článok 16 dohovoru); vytvoriť inštitucionalizované štruktúry multisektorovej koordinácie medzi príslušnými aktérmi (článok 18 dohovoru); zaviesť podporné služby na uľahčenie zotavenia a nezávislosti obetí (článok 20 dohovoru); zvýšiť počet a zlepšiť dostupnosť zariadení núdzového bývania (článok 22 dohovoru); zabezpečiť geografické rozloženie krízových centier pre obete znásilnenia s cieľom zabezpečiť podporu všetkým obetiam sexuálneho násilia (článok 25 dohovoru); zabezpečiť, aby mediácia nemala nepriaznivý vplyv na vyšetrovanie trestných činov ani nebránila obetiam v prístupe k spravodlivosti (článok 48 dohovoru); zabezpečiť, aby orgány presadzovania práva absolvovali príslušný výcvik, a mohli tak reagovať na prípady násilia na ženách a včas a primerane ich vyšetrovať (články 49 a 50 dohovoru); prijať opatrenia na zavedenie štandardizovaného mechanizmu posudzovania rizík, ktorý by sa systematicky uplatňoval (článok 51 dohovoru); a zvýšiť využívanie mimoriadnych opatrení a ochranných opatrení a posilniť monitorovanie týchto opatrení (články 52 a 53 dohovoru). Keďže odporúčania týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu odporúčania určeného Fínsku.
(12)Pokiaľ ide o Monako, návrh odporúčania o jeho vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu prijať vymedzenie domáceho násilia, ktoré je v súlade s dohovorom (článok 3 dohovoru); vypracovať dlhodobú všestrannú stratégiu na dosiahnutie komplexného a koordinovaného politického prístupu (článok 7 dohovoru); pokračovať v zhromažďovaní údajov o všetkých formách násilia na ženách, na ktoré sa vzťahuje dohovor (článok 11 dohovoru); rozšíriť opatrenia na predchádzanie domácemu násiliu o ďalšie formy násilia, na ktoré sa vzťahuje Istanbulský dohovor (článok 12 dohovoru); zaviesť opatrenia na zvyšovanie povedomia o násilí na ženách v školách (článok 14 dohovoru); vytvoriť programy pre páchateľov násilia (článok 16 dohovoru); zriadiť národnú linku pomoci pre ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, a pokračovať v rozvoji špecializovaných služieb pre obete násilia, na ktoré sa vzťahuje dohovor (článok 22 dohovoru); zriadiť krízové centrum pre obete znásilnenia a centrum pomoci pre obete sexuálneho násilia (článok 25 dohovoru); zabezpečiť, aby odborníci zapojení do trestného konania mali dostatočné odborné znalosti a absolvovali výcvik zohľadňujúci rodový aspekt (články 49 a 50 dohovoru); štandardizovať postupy koordinovaného posudzovania rizík pre príslušné služby v súvislosti so všetkými formami násilia, na ktoré sa vzťahuje dohovor (článok 51 dohovoru); a zabezpečiť ochranu práv obetí v priebehu vyšetrovaní a súdnych konaní (článok 56 dohovoru). Keďže odporúčania týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu odporúčania určeného Monaku.
(13)Pokiaľ ide o Čiernu Horu, návrh odporúčania o jej vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu zabezpečiť primerané ľudské a finančné zdroje pre politiky, opatrenia a právne predpisy zamerané na predchádzanie násiliu na ženách a boj proti nemu, ako aj zabezpečiť udržateľné financovanie mimovládnych organizácií (článok 8 dohovoru); zabezpečiť zhromažďovanie a oddelenie údajov všetkými príslušnými zainteresovanými stranami a harmonizovať zhromažďovanie údajov (článok 11 dohovoru); zintenzívniť úsilie o vykonávanie pravidelných preventívnych opatrení, realizovať kampane zvyšujúce povedomie a upozorňovať na zvýšené riziko násilia, ktorému čelia obete prierezovej diskriminácie (článok 12 dohovoru); zabezpečiť počiatočný výcvik a výcvik na pracovisku zameraný na násilie na ženách pre všetkých príslušných odborníkov (článok 15 dohovoru); vytvoriť a rozšíriť programy pre páchateľov domáceho násilia a páchateľov sexuálneho násilia (článok 16 dohovoru); zabezpečiť, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti priorizovali ženy, ktoré sa stali obeťami násilia na ženách a domáceho násilia, a rešpektovali ich súkromie (článok 20 dohovoru); posilniť multisektorovú spoluprácu (článok 18 dohovoru); zvýšiť dostupnosť špecializovaných podporných služieb pre obete (článok 22 dohovoru); zriadiť krízové centrá pre obete znásilnenia v celej krajine (článok 25 dohovoru); zabezpečiť výmenu informácií o násilí na ženách medzi príslušnými súdmi v občianskoprávnych konaniach (článok 31 dohovoru); účinne a včas vyšetrovať a stíhať prípady násilia na ženách a domáceho násilia vrátane zabezpečenia toho, aby príslušní odborníci mali požadované odborné znalosti (články 49 a 50 dohovoru); zabezpečiť, aby sa v prípadoch domáceho násilia systematicky vykonávalo posudzovanie rizík v spolupráci s relevantnými príslušnými orgánmi (článok 51 dohovoru); zabezpečiť, aby boli mimoriadne opatrenia dostupné všetkým obetiam násilia na ženách vrátane detí (článok 52 dohovoru); zabezpečiť účinné monitorovanie ochranných opatrení a sankcie za ich porušenie (článok 53 dohovoru) a zabezpečiť účinné využívanie existujúcich ochranných opatrení, ako aj zaviesť ďalšie ochranné opatrenia v súlade s dohovorom (článok 56 dohovoru). Keďže odporúčania týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu odporúčania určeného Čiernej Hore.
(14)Pokiaľ ide o Španielsko, návrh odporúčania o jeho vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu zabezpečiť vykonávanie existujúcich politík na predchádzanie násiliu na ženách a domácemu násiliu a boj proti nim a zapojiť mimovládne organizácie do tvorby politík a do hodnotenia politík a opatrení (článok 7 dohovoru); zabezpečiť, aby boli zhromaždené údaje oddelené, a harmonizovať zhromažďovanie údajov (článok 11 dohovoru); učiť deti o ústrednej úlohe súhlasu v sexuálnych vzťahoch (článok 14 dohovoru); zintenzívniť výcvik všetkých príslušných odborníkov (článok 15 dohovoru); zlepšiť súlad programov pre páchateľov s dohovorom (článok 16 dohovoru); vytvoriť mechanizmy multisektorovej spolupráce so všetkými príslušnými aktérmi, pokiaľ ide o všetky formy násilia, na ktoré sa vzťahuje dohovor, a v prípade potreby zriadiť služby jednotného kontaktného miesta (článok 18 dohovoru); zabezpečiť, aby všetky obete sexuálneho násilia mali prístup k podporným službám (článok 25 dohovoru); posilniť výmenu informácií medzi občianskymi a trestnými súdmi a posilniť opatrenia na zabezpečenie toho, aby zariadenia pre návštevy pod dohľadom mali dostatočné zdroje (článok 31 dohovoru); riešiť faktory, ktoré obetiam bránia v oznamovaní a ktoré vedú k sekundárnej viktimizácii (články 49 a 50 dohovoru); zabezpečiť, aby príslušné orgány mali prístup k mimoriadnym opatreniam v súlade s dohovorom (článok 52 dohovoru); a prijať opatrenia na riadne riešenie porušovania ochranných opatrení (článok 53 dohovoru). Keďže odporúčania týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu odporúčania určeného Španielsku.
(15)Pokiaľ ide o Švédsko, v návrhu odporúčania o jeho vykonávaní dohovoru sa v rámci politík týkajúcich sa násilia na ženách vyžaduje zohľadniť potreby obetí vystavených prierezovej diskriminácii, zhodnotiť stratégie na prístup k ich vplyvu a na zabezpečenie toho, aby sa v politikách uplatňovalo rodové chápanie násilia na ženách (články 3 a 7 dohovoru); zabezpečiť udržateľnú úroveň financovania organizácií na ochranu práv žien, ktoré poskytujú špecializované podporné služby (článok 8 dohovoru); harmonizovať zhromažďovanie údajov a zabezpečiť, aby boli údaje oddelené (článok 11 dohovoru); zabezpečiť širšie preventívne opatrenia, pokiaľ ide o všetky formy násilia na ženách (článok 12 dohovoru); zaviesť systematický výcvik zameraný na všetky formy násilia, na ktoré sa vzťahuje dohovor, pre príslušných odborníkov, ako aj hodnotenie daného výcviku (článok 15 dohovoru); vypracovať minimálne normy pre programy pre páchateľov v súlade s dohovorom a zabezpečiť hodnotenie (článok 16 dohovoru); prijať mechanizmy koordinácie a spolupráce medzi príslušnými orgánmi a podľa možnosti v tých istých priestoroch (článok 18 dohovoru); zabezpečiť, aby sociálne služby poskytovali dostatočnú podporu a pomoc všetkým obetiam vrátane podpory v praktických záležitostiach (článok 20 dohovoru); zvýšiť dostupnosť a zabezpečiť prístup k zariadeniam núdzového bývania pre všetky obete a ich deti (článok 22 dohovoru); zabezpečiť dostatočný počet krízových centier pre obete znásilnenia a/alebo centier pomoci pre obete sexuálneho násilia v celej krajine (článok 25 dohovoru); poskytnúť bezpečné priestory, v ktorých sa môžu konať návštevy pod dohľadom s vyškolenými odborníkmi (článok 31 dohovoru); posilniť schopnosť polície reagovať na všetky formy násilia na ženách vrátane jeho digitálnych prejavov a vyšetrovať ich, ako aj prijať opatrenia na podporu oznamovania zo strany žien, ktorým hrozí prierezová diskriminácia (články 49 a 50 dohovoru); zabezpečiť systematické a koordinované posudzovanie rizík pre obete a ich deti (článok 51 dohovoru) a prijať opatrenia na zabezpečenie rýchleho vydávania mimoriadnych opatrení, obmedzujúcich opatrení a ochranných opatrení („príkazov na zákaz kontaktu v spoločnej domácnosti“) s okamžitou účinnosťou, a to aj v prípade detí, ich účinného monitorovania a doplnenia primeranými sankciami (články 52 a 53 dohovoru). Keďže odporúčania týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu odporúčania určeného Švédsku.
(16)Pokiaľ ide o San Maríno, návrh záverov o jeho vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu podporovať organizácie občianskej spoločnosti zabezpečením udržateľného financovania na vytvorenie mechanizmov spolupráce a zabezpečiť koordináciu národného koordinačného orgánu s organizáciami občianskej spoločnosti (článok 9 a článok 10 dohovoru); zlepšiť zhromažďovanie oddelených údajov na základe spoločného systému zhromažďovania údajov s cieľom pravidelne vykonávať prieskumy viktimizácie a podporovať výskumné činnosti (článok 11 dohovoru) a splniť požiadavky článku 59 dohovoru o pobytovom statuse obetí násilia na ženách (článok 59 dohovoru). Keďže závery o týchto záležitostiach sú v súlade s politikami a cieľmi Únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu záverov určených San Marínu.
(17)Pokiaľ ide o Slovinsko, návrh záverov o jeho vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu poveriť úlohou koordinačného orgánu plne inštitucionalizované subjekty a zabezpečiť potrebné ľudské a finančné zdroje (článok 10 dohovoru); zabezpečiť komplexné zhromažďovanie údajov o všetkých formách násilia podľa dohovoru (článok 11 dohovoru); posilniť výmenu informácií medzi občianskymi a trestnými súdmi (článok 31 dohovoru); zabezpečiť rýchlu a primeranú reakciu orgánov presadzovania práva na násilie na ženách (články 49 a 50) a dodržiavať dohovor, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa stíhania znásilnenia medzi manželmi ex officio (článok 55 dohovoru). Keďže závery týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie v oblastiach justičnej spolupráce v trestných veciach a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu záveru určeného Slovinsku.
(18)Írsko nie je viazané rozhodnutím Rady (EÚ) 2023/1076, a preto sa nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia.
(19)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Pozíciou, ktorá sa má zaujať v mene Únie na 18. zasadnutí Výboru zmluvných strán zriadeného podľa článku 67 dohovoru, je nevzniesť námietku proti prijatiu týchto aktov:
1.odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Albánska [IC-CP(2025)2-prov];
2.odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Rakúska [IC-CP(2025)3-prov];
3.odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Dánska [IC-CP(2025)4-prov];
4.odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Fínska [IC-CP(2025)5-prov];
5.odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Monaka [IC-CP(2025)6-prov];
6.odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Čiernej Hory [IC-CP(2025)7-prov];
7.odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Španielska [IC-CP(2025)8-prov];
8.odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Švédska [IC-CP(2025)9-prov];
9.závery o vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa San Marína, ktoré prijal Výbor zmluvných strán [IC-CP(2025)10-prov] a
10.závery o vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa Slovinska, ktoré prijal Výbor zmluvných strán [IC-CP(2025)11-prov].
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia..
V Bruseli
Za Radu
predseda/predsedníčka
