EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 4. 2025

COM(2025) 186 final

2025/0101(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2024/1348, pokiaľ ide o vytvorenie zoznamu bezpečných krajín pôvodu na úrovni Únie

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Súvislosti

Európsky parlament a Rada dosiahli v decembri 2023 politickú dohodu o legislatívnych návrhoch, ktoré tvoria pakt o migrácii a azyle a prinášajú komplexnú reformu pravidiel EÚ v oblasti riadenia migrácie a spoločného azylového systému na úrovni EÚ.

Podľa smernice 2013/32/EÚ („procedurálna smernica“) je označenie bezpečných krajín pôvodu možné len na úrovni členských štátov. V nariadení 2024/1348, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ (ďalej len „nariadenie o konaní o azyle“), ktoré je súčasťou paktu, sa po prvýkrát poskytuje možnosť označiť bezpečné krajiny pôvodu na úrovni Únie.

Predsedníčka von der Leyenová 16. decembra 2024 v liste adresovanom hlavám štátov a predsedom vlád pred zasadnutím Európskej rady informovala, že Agentúra Európskej únie pre azyl (ďalej len „agentúra EUAA“) bola požiadaná, aby urýchlila analýzu konkrétnych tretích krajín, ktoré by potenciálne mohli byť označené ako bezpečné krajiny pôvodu, s cieľom vypracovať zoznam na úrovni EÚ. V záveroch Európskej rady z decembra 2024 sa berie na vedomie prebiehajúca práca súvisiaca s bezpečnými krajinami pôvodu. Následne predsedníčka von der Leyenová v liste zo 17. marca 2025 adresovanom hlavám štátov pred zasadnutím Európskej rady informovala, že na základe analýzy Agentúry Európskej únie pre azyl a ďalších dostupných zdrojov informácií Komisia predloží návrh prvého zoznamu bezpečných krajín pôvodu vytvoreného na úrovni EÚ. Zoznam sa po prijatí Európskym parlamentom a Radou bude dynamicky meniť a časom sa môže ďalej rozšíriť alebo zrevidovať.

Cieľom tohto návrhu je označiť kandidátske krajiny a jedného potenciálneho kandidáta na členstvo v EÚ, ako aj šesť ďalších krajín ako bezpečné krajiny pôvodu na úrovni Únie. Z nariadenia 2024/1348 vyplýva, že ak žiadateľ o medzinárodnú ochranu pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu, posudzovanie žiadosti sa urýchli a ukončí sa najneskôr do troch mesiacov. Okrem toho je v ňom stanovené, že ak žiadateľ ešte nemá povolenie na vstup na územie členského štátu, členský štát môže žiadosť preskúmať v rámci konania na hraniciach.

V súlade s nariadením o konaní o azyle možno tretiu krajinu označiť ako bezpečnú krajinu pôvodu v súlade s daným nariadením len vtedy, keď na základe právneho stavu, uplatňovania práva v rámci demokratického systému a všeobecných politických okolností možno preukázať, že v nej nedochádza k prenasledovaniu v zmysle vymedzenia v článku 9 nariadenia (EÚ) 2024/1347 (kvalifikačné nariadenie) a nehrozí reálne riziko vážneho bezprávia v zmysle vymedzenia v článku 15 uvedeného nariadenia.

Posúdenie toho, či je tretia krajina bezpečná krajina pôvodu v súlade s nariadením o konaní o azyle, sa musí zakladať na súbore relevantných a dostupných zdrojov informácií vrátane informácií od členských štátov, Agentúry EÚ pre azyl, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a iných relevantných medzinárodných organizácií, a zohľadní sa v ňom spoločná analýza informácií o krajine pôvodu uvedená v článku 11 nariadenia (EÚ) 2021/2303 o agentúre EUAA, ak je takáto analýza k dispozícii.

Pri posudzovaní sa okrem iného musí vziať do úvahy, v akom rozsahu sa poskytuje ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím prostredníctvom:

·príslušných právnych predpisov danej krajiny a spôsobu ich uplatňovania,

·rešpektovania práv a slobôd uvedených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, alebo v Dohovore Organizácie Spojených národov proti mučeniu, najmä pokiaľ ide o práva, od ktorých sa podľa článku 15 ods. 2 uvedeného Európskeho dohovoru nemožno odchýliť,

·neexistencie vyhostenia, odsunu alebo vydania vlastných občanov do tretích krajín, v ktorých okrem iného existuje závažné riziko, že by sa na nich vykonal trest smrti, že by boli vystavení mučeniu, prenasledovaniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, alebo v ktorých by ich životy alebo sloboda boli ohrozené z dôvodu ich rasy, náboženstva, národnosti, sexuálnej orientácie, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo politickému názoru, alebo v ktorých hrozí závažné riziko vyhostenia, odsunu alebo vydania do inej tretej krajiny,

·zavedenia systému účinných prostriedkov nápravy proti porušovaniu týchto práv a slobôd.

Cieľom návrhu je posilniť praktické uplatňovanie konceptu bezpečnej krajiny pôvodu ako základného nástroja na podporu rýchleho preskúmania žiadostí, ktoré sú pravdepodobne neopodstatnené.

Skutočnosť, že tretia krajina je uvedená v zozname bezpečných krajín pôvodu, či už na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni, nemôže predstavovať absolútnu záruku bezpečnosti pre všetkých štátnych príslušníkov danej krajiny. Členské štáty môžu uplatniť koncept bezpečnej krajiny pôvodu len vtedy, keď žiadateľ nemôže v rámci individuálneho posúdenia uviesť skutočnosti, ktoré odôvodňujú, prečo sa na neho nevzťahuje koncept bezpečnej krajiny, a za predpokladu, že žiadateľ je štátnym príslušníkom danej krajiny alebo je osobou bez štátnej príslušnosti a v minulosti mal v danej krajine obvyklý pobyt.

Hoci majú členské štáty naďalej právo uplatňovať alebo zaviesť právne predpisy, ktoré umožňujú vnútroštátne označenie tretích krajín iných, než sú krajiny, ktoré sú označené ako bezpečné krajiny pôvodu na úrovni Únie, takýmto spoločným označením na úrovni Únie by sa malo zabezpečiť, aby v prípade žiadateľov, ktorých krajiny pôvodu sú označené, všetky členské štáty uplatňovali tento koncept jednotným spôsobom. Očakáva sa, že sa tým uľahčí konvergencia pri posudzovaní žiadostí a príslušných postupov, a tým sa zároveň zabráni neoprávnenému pohybu žiadateľov o medzinárodnú ochranu.

Okrem toho sa nariadením o konaní o azyle zavádzajú aj ďalšie nástroje, ktoré majú členským štátom pomôcť efektívnejšie vybavovať žiadosti o azyl.

Po prvé, zavádza sa nový dôvod na uplatňovanie zrýchleného konania a konania na hraniciach na základe prahovej hodnoty miery uznaných žiadostí v celej EÚ na úrovni 20 % podľa článku 42 ods. 1 písm. j) a článku 42 ods. 3 písm. e) nariadenia o konaní o azyle. Táto miera uznaných žiadostí sa vzťahuje na podiel žiadateľov s určitou štátnou príslušnosťou, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana v celej EÚ. Ak je táto miera 20 % alebo nižšia, znamená to, že žiadosti žiadateľov danej štátnej príslušnosti sú pravdepodobne neopodstatnené. Cieľom je poskytnúť členským štátom ďalší flexibilný nástroj pri vybavovaní niektorých žiadostí o medzinárodnú ochranu, ktoré sú pravdepodobne neopodstatnené. Umožňuje členským štátom pružne sa prispôsobiť zmenám v migračných tokoch a rýchlejšie spracúvať pravdepodobne neopodstatnené žiadosti.

Po druhé, v článku 59 ods. 2 a článku 61 ods. 2 nariadenia o konaní o azyle sa umožňuje označiť bezpečné tretie krajiny a bezpečné krajiny pôvodu s výnimkami, čím sa členským štátom poskytuje väčšia flexibilita pri vymedzení rozsahu posúdení bezpečnosti, a to tým, že sa vylúčia konkrétne regióny alebo jasne identifikovateľné kategórie osôb. Tieto ustanovenia spoločne ponúkajú prostriedky na účinné riešenie pravdepodobne neopodstatnených žiadostí pri zachovaní potrebných právnych záruk.

Podľa názoru Komisie tieto nástroje pomôžu pri riešení niektorých problémov, ktoré sa vyskytli v praxi v súvislosti s uplatňovaním konceptov „bezpečnej tretej krajiny“ a „bezpečnej krajiny pôvodu“. Keďže však v súčasnosti je začiatok uplatňovania týchto nástrojov stanovený až na jún 2026, oneskorenie vytvára medzeru pre členské štáty, ktoré hľadajú okamžité a účinné riešenia procesných problémov pri vybavovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu.

Komisia sa vzhľadom na uvedené skutočnosti domnieva, že uplatňovanie týchto nástrojov prostredníctvom cielenej zmeny súčasného nariadenia o konaní o azyle by členským štátom poskytlo potrebné právne a procesné prostriedky na účinnejšie uplatňovanie konceptov „bezpečnej tretej krajiny“ a „bezpečnej krajiny pôvodu“. Okrem toho by sa členským štátom už teraz poskytla možnosť uplatňovať nový dôvod zrýchleného konania a konania na hraniciach (t. j. krajiny s nízkou mierou uznaných žiadostí), čo by im umožnilo prispôsobiť sa a rýchlo reagovať na akékoľvek zmeny v migračných tokoch. Zároveň sa poskytne ďalší nástroj na účinné a rýchle spracúvanie žiadostí o azyl, ktoré sú pravdepodobne neopodstatnené. Zabezpečenie skoršieho uplatňovania týchto ustanovení by takisto prispelo k väčšej konzistentnosti medzi členskými štátmi, čím by sa znížili rozdiely vo vnútroštátnych postupoch a riziká súvisiace so súdnymi spormi. Pokrok vo vykonávaní uvedených ustanovení by členským štátom poskytol ďalšie nástroje na zefektívnenie vybavovania žiadostí o azyl.

Cieľom tohto návrhu je preto urýchliť uplatňovanie ustanovení nariadenia o konaní o azyle, ktoré umožňujú vybavovať v rámci konania na hraniciach alebo zrýchleného konania žiadosti žiadateľov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, v prípade ktorej je podiel rozhodnutí rozhodujúcich orgánov o udelení medzinárodnej ochrany na úrovni EÚ 20 % alebo nižší. Ďalším cieľom návrhu je urýchliť uplatňovanie ustanovení nariadenia o konaní o azyle, ktoré umožňujú označenie bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu s výnimkami (článok 59 ods. 2 a článok 61 ods. 2), aby sa členským štátom, ak si to želajú, umožnilo postupovať flexibilnejšie na vnútroštátnej úrovni.

Proces vedúci k prijatiu tohto návrhu

Agentúra Európskej únie pre azyl vypracovala na žiadosť útvarov Európskej komisie metodiku na podporu určenia krajín, pri ktorých by bolo možné zvážiť prípadné označenie ako bezpečné krajiny pôvodu na úrovni Únie, a zahrnula kandidátske krajiny EÚ a jedného potenciálneho kandidáta; krajiny pôvodu, ktoré vytvárajú významnú zaťaženosť azylovými prípadmi v EÚ s mierou uznaných žiadostí v celej EÚ na úrovni 5 % alebo nižšou; bezvízové krajiny, ktoré vytvárajú významnú zaťaženosť azylovými prípadmi v EÚ s mierou uznaných žiadostí v celej EÚ na úrovni 5 % alebo nižšou; krajiny, ktoré sú uvedené v existujúcich zoznamoch bezpečných krajín pôvodu zostavených členskými štátmi.

Na základe tejto metodiky útvary Komisie požiadali agentúru, aby pripravila informácie o krajine pôvodu ako podklady pre posúdenie Komisie.

Informácie, ktoré agentúra zhromaždila, sa opierajú o rôzne zdroje, medzi ktoré okrem iného patria: správy Európskej komisie vrátane správ o rozšírení EÚ; správy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť; správy agentúr EÚ (napríklad Agentúry EÚ pre základné práva); správy Vysokého komisára OSN pre utečencov a iných medzinárodných organizácií (napr. Rady Európy, Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva) a mimovládnych organizácií; politické analýzy z think-tankov v oblasti politiky a medzinárodných vzťahov; overené články v online médiách; novinové články, ako aj vnútroštátne právne predpisy v príslušných krajinách.

Európska komisia s pomocou Agentúry Európskej únie pre azyl a po konzultácii s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť dospela k záveru, že vzhľadom na to, že v Bangladéši, Egypte, Indii, Kolumbii, Maroku a Tunisku, ako aj v potenciálnej kandidátskej krajine Kosovo 1 , nehrozí vo všeobecnosti žiadne riziko prenasledovania alebo vážneho bezprávia v zmysle nariadenia 2024/1347, ako to vyplýva z veľmi nízkej miery uznaných žiadostí, tieto tretie krajiny možno označiť ako bezpečné krajiny pôvodu. Osobitná pozornosť by sa však mala venovať žiadateľom, ktorí môžu mať opodstatnené obavy z prenasledovania alebo ktorým hrozí reálne nebezpečenstvo vážneho bezprávia.

Komisia okrem toho dospela k záveru, že krajiny, ktorým bol udelený štatút kandidátskych krajín na členstvo v EÚ, môžu byť označené ako bezpečné krajiny pôvodu v zmysle nariadenia o konaní o azyle, pokiaľ sa neuplatnia určité osobitné okolnosti. Osobitná pozornosť by sa však mala venovať žiadateľom, ktorí môžu mať opodstatnené obavy z prenasledovania alebo ktorým hrozí reálne nebezpečenstvo vážneho bezprávia.

Týmto návrhom nie je dotknuté prípadné budúce označenie iných tretích krajín ako bezpečných krajín pôvodu v súlade s požiadavkami nariadenia o konaní o azyle.

Tretie krajiny, ktoré môžu byť označené ako bezpečné krajiny pôvodu na úrovni Únie

Kandidátske krajiny

Pokiaľ ide o krajiny, ktorým bol udelený štatút kandidátskych krajín na členstvo v EÚ, v článku 49 Zmluvy o Európskej únii sa stanovujú podmienky a zásady, ktoré musí spĺňať každá krajina, ktorá sa chce stať členom EÚ.

Tieto kritériá („kodanské kritériá“) boli stanovené na zasadnutí Európskej rady v Kodani v roku 1993 a posilnené na zasadnutí Európskej rady v Madride v roku 1995.

Sú to:

·stabilné inštitúcie zaručujúce demokraciu, právny štát, ľudské práva, ako aj rešpektovanie a ochranu menšín,

·fungujúca trhová ekonomika a schopnosť zvládnuť konkurenčný tlak a trhové sily v rámci EÚ,

·schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva vrátane schopnosti účinne vykonávať pravidlá, normy a politiky, ktoré tvoria súbor právnych predpisov EÚ („acquis“), a dodržiavanie cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie.

Európska rada udeľuje krajine štatút „kandidátskej krajiny“ na základe stanoviska Európskej komisie, ktoré sa vypracúva v nadväznosti na podanie žiadosti krajiny o členstvo v EÚ.

Pokiaľ ide najmä o politické kritériá členstva v EÚ, zistilo sa, že kandidátske krajiny EÚ pokročili smerom k dosiahnutiu stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín.

Krajiny, ktorým bol udelený štatút kandidátskych krajín na členstvo v EÚ, preto môžu byť označené ako bezpečné krajiny pôvodu v zmysle nariadenia o konaní o azyle. Treba však zohľadniť skutočnosť, že počas prístupového procesu sa situácia v kandidátskej krajine môže vyvinúť do takej miery, že označenie krajiny ako bezpečnej krajiny pôvodu už nebude opodstatnené. Môže to byť vtedy, keď:

·dochádza k všeobecnému násiliu v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu v krajine,

·vzhľadom na konanie tejto krajiny boli prijaté reštriktívne opatrenia v zmysle hlavy IV piatej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie

·alebo miera uznania žiadostí žiadateľov z danej krajiny v celej EÚ je vyššia ako 20 %, čo je dôvod na zrýchlené konanie a konanie o azyle na hraniciach, keďže pri prekročení tejto miery by neexistovali žiadne náznaky, že žiadosti môžu byť neopodstatnené v zmysle dôvodov na zrýchlenie konania v nariadení o konaní o azyle.

Potenciálny kandidát na členstvo v EÚ

Pokiaľ ide o Kosovo, podľa informácií z agentúry EUAA v súčasnosti 16 členských štátov označuje Kosovo ako bezpečnú krajinu pôvodu na vnútroštátnej úrovni a miera uznaných žiadostí žiadateľov z Kosova v celej EÚ bola v roku 2024 na úrovni 5 %. Kosovo je potenciálnym kandidátom na členstvo v EÚ.

Kosovská ústava obsahuje hlavné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv. Kosovo požiadalo o členstvo v EÚ a pokračuje v reformách zameraných na zlepšenie fungovania súdnictva a posilnenie ochrany základných práv; príslušný právny rámec je v súlade s európskymi normami. Právny rámec vo všeobecnosti zaručuje ochranu základných práv a je v súlade s európskymi normami.

Kosovo je pluralitná parlamentná zastupiteľská demokracia s rozdelením moci medzi zákonodarné, výkonné a súdne orgány. Nezávislosť a nestrannosť súdnictva a prokuratúry sú zaručené ústavou a zákonom. Je potrebné zmeniť právne predpisy s cieľom riešiť zostávajúce problémy týkajúce sa nezávislosti, bezúhonnosti a zodpovednosti súdnictva. Kosovo má vypracovanú stratégiu právneho štátu na roky 2021 – 2026.

Neexistujú žiadne náznaky vyhosťovania, odsunu alebo vydávania občanov Kosova do krajín, v ktorých im hrozí trest smrti, mučenie, prenasledovanie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie.

V Kosove nedochádza k prenasledovaniu v zmysle článku 9 kvalifikačného nariadenia. Pretrvávajú však prípady útokov a hrozieb voči novinárom. Okrem toho, hoci právny, politický a inštitucionálny rámec týkajúci sa rodovo podmieneného násilia je v súlade s európskymi normami, jeho uplatňovanie je stále nerovnomerné.

V Kosove neexistuje skutočné riziko vážneho bezprávia, ako je vymedzené v článku 15 kvalifikačného nariadenia. Vo vnútroštátnom práve nie je trest smrti a kosovské orgány sa zaviazali predchádzať mučeniu a zlému zaobchádzaniu.

Možno konštatovať, že obyvateľstvo Kosova nečelí prenasledovaniu ani skutočnému riziku vážneho bezprávia, ako vyplýva z uvedenej analýzy a ako to dokazuje aj nízka miera uznaných žiadostí, a preto túto krajinu možno na úrovni Únie označiť ako bezpečnú krajinu pôvodu.

Iné krajiny pôvodu

Pokiaľ ide o Bangladéš, podľa informácií z agentúry EUAA v súčasnosti 6 členských štátov označuje Bangladéš ako bezpečnú krajinu pôvodu na vnútroštátnej úrovni a miera uznaných žiadostí žiadateľov z Bangladéša v celej EÚ bola v roku 2024 na úrovni 4 %.

Bangladéš ratifikoval niektoré medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv vrátane Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Bangladéš sa politicky transformuje z represívneho systému, ktorý sa vyznačuje častým porušovaním ľudských práv, pričom tento proces pokračuje. Ide o parlamentnú republiku, ktorá sa riadi ústavou a je v nej stanovené rozdelenie moci medzi výkonnú a súdnu moc. Predchádzajúca vláda bola zbavená moci po celonárodných masových protestoch v júli a začiatkom augusta 2024. Dočasná vláda pod vedením nositeľa Nobelovej ceny za mier Muhammada Júnusa bola ustanovená 8. augusta 2024. Jej hlavnou úlohou je zorganizovať nové voľby, ktoré sa majú uskutočniť koncom roka 2025 alebo začiatkom roka 2026, a začať pracovať na rozsiahlych reformách zameraných na obnovu demokratických inštitúcií. Vzniklo desať reformných komisií vrátane komisie pre práva žien, ktoré majú za úlohu predložiť návrhy na reformu ústavy, polície, súdnictva, volebnej komisie, verejnej správy a na boj proti korupcii.

Bangladéš sa dlhodobo snaží byť hostiteľskou krajinou pre takmer milión rohingských utečencov z Mjanmarska, a to aj napriek pretrvávajúcim problémom vrátane hospodárskych ťažkostí obyvateľstva vo všeobecnosti. Bangladéš robí významné kroky smerom k väčšej politickej stabilite a demokratickej správe vecí verejných prostredníctvom prebiehajúcich reforiem. Úsilie o posilnenie slobody prejavu a slobody tlače napreduje, čo sa prejavilo zrušením zákona o kybernetickej bezpečnosti. Hoci niektoré výzvy pretrvávajú, existuje jasný záväzok podporovať otvorenejšiu občiansku spoločnosť.

EÚ je najväčším vývozným trhom pre Bangladéš vďaka obchodným preferenciám typu „Všetko okrem zbraní“ (ďalej len „EBA“) a vysoko konkurencieschopnému bangladéšskemu odevnému priemyslu, ktorý sa v posledných rokoch zásadným spôsobom podieľal na pozitívnom raste hospodárstva a prispel k zníženiu chudoby, čo viedlo k skutočnému rozvoju obyvateľstva v oblasti vzdelávania a zdravia. EÚ vedie s Bangladéšom aktívny dialóg o ľudských právach, pracovných právach a otázkach klímy. EÚ je pripravená podporovať a sprevádzať demokratický, mierový a inkluzívny proces transformácie. Rokovania o dohode o partnerstve a spolupráci sa začali v roku 2023.

Pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti, komisie zriadené dočasnou vládou boli poverené vypracovaním návrhov na reformy súdnictva vrátane zníženia súdnych poplatkov a počtu neuzavretých prípadov. Tento pozitívny vývoj ešte stále nepriniesol výrazné výsledky, keďže súdy údajne čelia kapacitným problémom v dôsledku veľkého počtu neuzavretých prípadov, oneskoreného vybavovania prípadov a nedostatočnej digitálnej infraštruktúry; takisto sa uvádza, že hlavnú prekážku v prístupe k spravodlivosti predstavuje korupcia.

Neexistujú žiadne náznaky vyhosťovania, odsunu alebo vydávania občanov Bangladéša do krajín, v ktorých im hrozí trest smrti, mučenie, prenasledovanie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie. Bangladéš preukázal odhodlanie dodržiavať základné práva tým, že zabezpečil, aby jeho občania neboli vyhostení, odsunutí alebo vydávaní do krajín, v ktorých by im mohol hroziť trest smrti, mučenie, prenasledovanie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie.

V súvislosti so situáciou rohingských utečencov pretrvávajú výzvy vrátane prípadov návratu rohingských utečencov do Jakchainského štátu v Mjanmarsku a len zlepšenie situácie v Mjanmarsku by mohlo vytvoriť podmienky, ktoré by Rohingom umožnili bezpečný, udržateľný, dobrovoľný a dôstojný návrat. V spolupráci s medzinárodnými partnermi sa však vynakladá úsilie o riešenie týchto problémov.

V Bangladéši vo všeobecnosti nedochádza k prenasledovaniu v zmysle článku 9 kvalifikačného nariadenia. Bangladéšska ústava zaručuje slobodu náboženského vyznania a zakazuje diskrimináciu na základe náboženstva, rasy, kasty alebo miesta narodenia. Vláda naďalej pracuje na podpore inkluzívnej spoločnosti a incidenty postihujúce domorodé a náboženské menšiny zostávajú sporadické. Ahmadíjskí moslimovia a kresťanské menšiny, hinduisti a iné menšiny občas zažívajú napätie, ale snahy o posilnenie právnej ochrany a podporu tolerancie neustávajú.

Bangladéš dosiahol pokrok v presadzovaní rodovej rovnosti a v boji proti diskriminácii. Povedomie o rozmanitosti a začlenení sa postupne zvyšuje, hoci LGBTIQ osoby sú naďalej vystavené diskriminácii a obťažovaniu. Stále viac sa diskutuje o ochrane ľudských práv a organizácie občianskej spoločnosti sa aktívne zasadzujú za inkluzívnejšie politiky, hoci sexuálny styk medzi osobami rovnakého pohlavia je naďalej trestný.

Bangladéš ratifikoval Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Zároveň prijal Národný akčný plán na prevenciu násilia páchaného na ženách a deťoch (2018 – 2030) a bangladéšske sekundárne právne predpisy obsahujú niekoľko zákonov, v ktorých sa riešia konkrétne formy násilia páchaného na ženách. Rodovo podmienené násilie je v krajine naďalej rozšíreným problémom, pričom na pracoviskách a v školách dochádza k prípadom sexuálneho obťažovania.

Rohingským utečencom sa v táboroch poskytuje humanitárna pomoc vrátane prístrešia a základných služieb. Problémy však pretrvávajú, keďže Bangladéš nie je zmluvnou stranou Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov, pričom rohingskí utečenci čelia obmedzeniam pohybu a obmedzenému prístupu k formálnemu vzdelávaniu a zamestnaniu. Úrady spolupracujú s medzinárodnými partnermi na posilnení ochranných opatrení, zlepšení životných podmienok a riešení bezpečnostných problémov v táboroch. Cieľom spolupráce s humanitárnymi organizáciami je okrem toho zlepšiť možnosti sebestačnosti a dlhodobej stability.

Vo všeobecnosti neexistuje reálne riziko vážneho bezprávia, ako je vymedzené v článku 15 kvalifikačného nariadenia. Hoci Bangladéš naďalej uplatňuje trest smrti a nepodpísal Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorým sa má trest smrti zrušiť, vydané rozsudky smrti sa vykonávajú len zriedka. Bangladéš sa okrem toho zdržal hlasovania pri poslednom hlasovaní o treste smrti v Rade pre ľudské práva, čo je prejavom jeho angažovanosti v celosvetových diskusiách o ľudských právach.

Bangladéš ratifikoval Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Za predchádzajúcej vlády sa objavili správy o mučení a zlom zaobchádzaní so zadržanými osobami zo strany orgánov presadzovania práva a armády. Bangladéš zostáva mierovou krajinou. Neprebieha v ňom žiadny ozbrojený konflikt, a preto neexistuje žiadna hrozba z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Hoci povstanie so sporadickými nepokojmi v horskej oblasti Čitagong stále trvá, zostáva lokalizovaná a nepredstavuje širšie bezpečnostné riziko. Vláda sa naďalej zapája do dialógu a rozvoja iniciatív na podporu stability v regióne.

Na základe uvedenej analýzy a nízkej miery uznaných žiadostí v celej EÚ možno dospieť k záveru, že obyvateľstvo Bangladéša vo všeobecnosti nečelí prenasledovaniu ani skutočnému riziku vážneho bezprávia. Bangladéš preto možno označiť ako bezpečnú krajinu pôvodu. Tým nie sú dotknuté špecifické problémy, ktorým čelia niektoré skupiny v tejto krajine a ktoré si môžu vyžadovať osobitnú pozornosť.

Pokiaľ ide o Kolumbiu, podľa informácií z agentúry EUAA v súčasnosti žiadny členský štát neoznačuje Kolumbiu ako bezpečnú krajinu pôvodu na vnútroštátnej úrovni a miera uznaných žiadostí žiadateľov z Kolumbie v celej EÚ bola v roku 2024 na úrovni 5 %.

Kolumbia ratifikovala hlavné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv vrátane Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Kolumbia je federatívna republika s demokratickým zastupiteľským politickým systémom a rozdelením moci medzi výkonnú, zákonodarnú a súdnu moc. Ústava z roku 1991 a následná judikatúra ústavného súdu poskytujú silné záruky ľudských práv. Súd takisto niekoľkokrát vyhlásil protiústavný stav v oblasti ľudských a environmentálnych práv vrátane osobitného rozhodnutia o obhajcoch ľudských práv z decembra 2023.

Kolumbia má zároveň viacero politík, mechanizmov a zákonov na predchádzanie zneužívaniu profilov osôb, na ktoré je zameraná, ako sú obhajcovia ľudských práv, bývalí bojovníci a iné ohrozené osoby, a na zlepšenie prístupu k spravodlivosti.

Neexistujú žiadne náznaky rozšíreného vyhosťovania, odsunu alebo vydávania občanov Kolumbie do krajín, v ktorých im hrozí trest smrti, mučenie, prenasledovanie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie.

Kolumbia je označovaná za svetového lídra v reakcii na bezprecedentnú migráciu miliónov Venezuelčanov cez jej hranice a stanovila nové normy pre integráciu veľkých tokov ľudí v podmienkach núteného vysídlenia.

V krajine vo všeobecnosti nedochádza k prenasledovaniu v zmysle článku 9 kvalifikačného nariadenia. LGBTIQ osoby sú právne chránené, často však bývajú terčom sociálnej diskriminácie. Kolumbia je považovaná za priekopníka v oblasti ochrany obhajcov ľudských práv, pretože v roku 1997 vytvorila program ochrany. Obhajcovia ľudských práv, sociálni lídri a ochrancovia životného prostredia boli terčom atentátov, vyhrážok a stigmatizácie. Novinári čelili za svoju prácu zastrašovaniu, násiliu a odvete. Útoky sa sústredili najmä v departementoch Antioquia, Arauca a Cauca. Vzhľadom na tieto výzvy vláda vyvinula spoločné úsilie na riešenie násilia.

V Kolumbii vo všeobecnosti nehrozí reálne riziko vážneho bezprávia, ako je vymedzené v článku 15 kvalifikačného nariadenia. Kolumbijská ústava zakazuje trest smrti. Právny rámec zakazujúci mučenie a neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie je v súlade s medzinárodnými normami.

Pokiaľ ide o prítomnosť hrozby z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, existujú ozbrojené skupiny, ktoré naďalej pôsobia a rozširujú svoju prítomnosť v celej krajine. Oblasti, ktoré boli najviac postihnuté násilím, boli skôr tie, ktoré sú pod kontrolou FARC a v ktorých sa bojuje o zdroje, ako je pestovanie koky a nelegálna ťažba. Overovacia misia OSN v Kolumbii uvádza, že ozbrojené konflikty sa sústreďujú v oblastiach, ktoré boli v minulosti postihnuté násilím, ako sú vidiecke oblasti Antioquia, Arauca, južný Bolívar, Caquetá, Cauca, Chocó, Guaviare, Meta, Nariño, Norte de Santander, Putumayo a Valle del Cauca.

Keďže sa zdá, že skutočné riziko prenasledovania a vážneho bezprávia sa sústreďuje v konkrétnych kolumbijských vidieckych oblastiach, príslušné orgány členských štátov by mali v súlade so svojou povinnosťou podľa článku 8 kvalifikačného nariadenia venovať osobitnú pozornosť tomu, či žiadatelia z Kolumbie nepotrebujú medzinárodnú ochranu, pretože môžu bezpečne a legálne vycestovať do určitej časti Kolumbie a získať do nej vstup a možno odôvodnene očakávať, že sa tam usadia, a či v tejto časti krajiny nemajú žiadatelia opodstatnené obavy z prenasledovania alebo im nehrozí skutočné riziko vážneho bezprávia; alebo majú prístup k účinnej ochrane, ktorá nemá dočasný charakter, pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

Na základe uvedenej analýzy a nízkej miery uznaných žiadostí v celej EÚ možno dospieť k záveru, že obyvateľstvo Kolumbie vo všeobecnosti nečelí prenasledovaniu ani skutočnému riziku vážneho bezprávia. Kolumbiu preto možno označiť ako bezpečnú krajinu pôvodu. Tým nie sú dotknuté špecifické problémy, ktorým čelia niektoré skupiny v tejto krajine a ktoré si môžu vyžadovať osobitnú pozornosť.

Pokiaľ ide o Egypt, podľa informácií z agentúry EUAA v súčasnosti 6 členských štátov označuje Egypt ako bezpečnú krajinu pôvodu na vnútroštátnej úrovni a miera uznaných žiadostí žiadateľov z Egypta v celej EÚ bola v roku 2024 na úrovni 4 %.

Egypt ratifikoval hlavné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv vrátane Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, zatiaľ však nepristúpil k Medzinárodnému dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím. V tejto krajine žije niekoľko miliónov utečencov a žiadateľov o azyl, pričom situácia sa zhoršila v dôsledku vyostrenia konfliktu v Sudáne. Egypt nedávno schválil nový azylový zákon a spolupracuje s UNHCR v rámci prechodu k jeho vykonávaniu.

V ústave sa vymedzuje ako demokratická republika, v ktorej prezident plní funkciu hlavy štátu aj hlavy výkonnej moci. V roku 2021 bol v Egypte zrušený výnimočný stav (okrem oblastí na Sinaji).

Pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti, v egyptskej ústave sa stanovuje nezávislosť, imunita a nestrannosť súdnictva. Od zrušenia výnimočného stavu v roku 2021 fungujú bežné súdne mechanizmy. Orgány však naďalej využívajú mimoriadne a vojenské súdy na stíhanie osôb na základe rozsiahlych ustanovení protiteroristických právnych predpisov a iných zákonov.

Neexistujú žiadne náznaky vyhosťovania, odsunu alebo vydávania občanov Egypta do krajín, v ktorých im hrozí trest smrti, mučenie, prenasledovanie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie.

V krajine vo všeobecnosti nedochádza k prenasledovaniu v zmysle článku 9 kvalifikačného nariadenia. Ústava uznáva kresťanstvo, islam a judaizmus a potvrdzuje, že občania sú si rovní pred zákonom a v právach, slobodách a všeobecných povinnostiach bez diskriminácie, napríklad na základe náboženstva a pohlavia. Diskriminácia a podnecovanie k nenávisti sú trestné činy, ktoré sa trestajú podľa zákona. Niektoré náboženské vyznania však môžu v praxi čeliť diskriminácii. Obhajcovia ľudských práv, politickí aktivisti a oponenti môžu čeliť svojvoľnému zatýkaniu a mučeniu a môžu byť voči nim prijímané opatrenia, ako sú cestovné obmedzenia a zmrazenie majetku. Dobrovoľný sexuálny styk osôb rovnakého pohlavia nie je v Egypte výslovne kriminalizovaný; situácia LGBTIQ osôb zostáva problematická.

Výzvy v oblasti ľudských práv v Egypte sú naďalej významné, najmä pokiaľ ide o ochranu základných slobôd, správu vecí verejných a právny štát. V posledných rokoch však politické vedenie v Egypte podniklo kroky, ktoré kladú väčší dôraz na význam dodržiavania ľudských práv. Zrušilo výnimočný stav (okrem oblastí na Sinajskom polostrove), pripravilo vôbec prvú národnú stratégiu v oblasti ľudských práv, obnovilo prezidentský výbor pre amnestiu, prepustilo politických väzňov a začalo národný dialóg. Egypt zintenzívnil svoju spoluprácu s EÚ v oblasti ľudských práv, a to aj prostredníctvom výmen s osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva. Zapája sa do medzinárodných fór a spolupracuje s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva na projekte financovanom EÚ, ktorého cieľom je vytvoriť partnerstvo medzi Egyptom a EÚ/OSN a dosiahnuť synergie na posilnenie kultúry ľudských práv v Egypte.

Vo všeobecnosti neexistuje reálne riziko vážneho bezprávia, ako je vymedzené v článku 15 kvalifikačného nariadenia. Egypt ratifikoval Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. V trestnom zákonníku a vojenských zákonoch však ponecháva trest smrti, ktorý sa v niektorých prípadoch uplatňuje v praxi. V Egypte neprebieha žiadny ozbrojený konflikt, a preto neexistuje žiadna hrozba z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

S cieľom riešiť uvedené výzvy Egypt vo svojej národnej stratégii v oblasti ľudských práv vyhlásil, že zamýšľa reformovať zákon o vyšetrovacej väzbe, zlepšiť podmienky zaistenia, obmedziť počet trestných činov trestaných smrťou a posilniť kultúru ľudských práv vo všetkých vládnych inštitúciách. Je potrebné účinné vykonávanie, pričom doteraz dosiahnutý pokrok sa týkal oblasti inštitúcií.

Na základe uvedenej analýzy a nízkej miery uznaných žiadostí v celej EÚ možno dospieť k záveru, že obyvateľstvo Egypta vo všeobecnosti nečelí prenasledovaniu ani skutočnému riziku vážneho bezprávia. Egypt preto možno označiť ako bezpečnú krajinu pôvodu. Tým nie sú dotknuté špecifické problémy, ktorým čelia niektoré skupiny v tejto krajine a ktoré si môžu vyžadovať osobitnú pozornosť.

Pokiaľ ide o Indiu, podľa informácií z agentúry EUAA v súčasnosti 9 členských štátov označuje Indiu ako bezpečnú krajinu pôvodu na vnútroštátnej úrovni a miera uznaných žiadostí žiadateľov z Indie v celej EÚ bola v roku 2024 na úrovni 2 %.

India ratifikovala hlavné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv vrátane Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

India je republika s ústavným zriadením a parlamentnou demokraciou. Pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti, indické súdnictvo je vo všeobecnosti funkčné a nezávislé od zákonodarnej a výkonnej moci. Okrem toho môže porušovanie ľudských práv vyšetrovať a napravovať nezávislý orgán, Národná komisia pre ľudské práva, ktorá sa zodpovedá indickému parlamentu, a to podľa zákona o ochrane ľudských práv.

Neexistujú žiadne náznaky vyhosťovania, odsunu alebo vydávania občanov Indie do krajín, v ktorých im hrozí trest smrti, mučenie, prenasledovanie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie.

V krajine vo všeobecnosti nedochádza k prenasledovaniu v zmysle článku 9 kvalifikačného nariadenia. Uvádza sa, že novinári, obhajcovia ľudských práv a aktivisti pracujúci v oblasti boja proti korupcii čelia fyzickému a online obťažovaniu a útokom.

Sloboda náboženského vyznania a viery je právo zakotvené v ústave. Pretrvávajú problémy v súvislosti s moslimskými a kresťanskými komunitami, ktoré čelia diskriminácii a sektárskemu násiliu. Ďalšie výzvy sa týkajú súdnych a správnych prostriedkov nápravy v prípadoch diskriminácie náboženských menšinových skupín.

India vo svojom vnútroštátnom práve oficiálne uznáva práva žien a rodovú rovnosť. Vážny problém stále predstavuje sexuálne násilie. Organizácie občianskej spoločnosti prispievajú k zvyšovaniu informovanosti o situácii žien v Indii a súdne orgány prijali niekoľko prelomových rozhodnutí na podporu ženských práv.

Indická ústava zaručuje rovnosť príležitostí a indická vláda prijala opatrenia na vyhradenie miest pre príslušníkov najnižších registrovaných kást a registrovaných kmeňov vo verejnom sektore a na univerzitách, čím sa údajne zlepšila sociálna mobilita. Presadzovanie zákonov na ochranu najnižších registrovaných kást a registrovaných kmeňov je stále nedostatočné.

Vo všeobecnosti neexistuje reálne riziko vážneho bezprávia, ako je vymedzené v článku 15 kvalifikačného nariadenia. Treba poznamenať, že India si vo svojom trestnom práve ponecháva trest smrti a nepodpísala Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorý má za cieľ zrušenie tohto trestu. Napriek sa počet vydaných rozsudkov smrti znížil a trest smrti sa údajne v praxi neuplatňuje od roku 2020.

India ratifikovala Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, hoci boli zaznamenané prípady mučenia zo strany orgánov presadzovania práva. V Indii neprebieha žiadny ozbrojený konflikt, a preto neexistuje žiadna hrozba z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Na základe uvedenej analýzy a nízkej miery uznaných žiadostí v celej EÚ možno dospieť k záveru, že obyvateľstvo Indie vo všeobecnosti nečelí prenasledovaniu ani skutočnému riziku vážneho bezprávia. Indiu preto možno označiť ako bezpečnú krajinu pôvodu. Tým nie sú dotknuté špecifické problémy, ktorým čelia niektoré skupiny v tejto krajine a ktoré si môžu vyžadovať osobitnú pozornosť.

Pokiaľ ide o Maroko, podľa informácií z agentúry EUAA v súčasnosti 11 členských štátov označuje Maroko ako bezpečnú krajinu pôvodu na vnútroštátnej úrovni a miera uznaných žiadostí žiadateľov z Maroka v celej EÚ bola v roku 2024 na úrovni 4 %.

Maroko ratifikovalo hlavné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv vrátane Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Ústavou z roku 2011 sa zavádza monarchia s parlamentom, ktorej najvyšším orgánom je kráľ. Ústava takisto zahŕňa princíp deľby, rovnováhy a spolupráce moci a potvrdzuje sa v nej nezávislosť súdnictva, ktorej garantom je kráľ, ako aj princíp neodvolateľnosti sudcov.

Od roku 2012 Maroko iniciovalo bezprecedentnú reformu zameranú na posilnenie právneho štátu a nezávislosti súdnictva vrátane reformy trestného zákonníka. Orgány prijali opatrenia na zlepšenie prístupu k spravodlivosti a pracujú na ďalšom zlepšovaní v oblastiach súvisiacich s transparentnosťou, korupciou a zneužívaním.

Neexistujú žiadne náznaky vyhosťovania, odsunu alebo vydávania občanov Maroka do krajín, v ktorých im hrozí trest smrti, mučenie, prenasledovanie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie.

V krajine vo všeobecnosti nedochádza k prenasledovaniu v zmysle článku 9 kvalifikačného nariadenia. Maroko sa nepretržite snaží bojovať proti domácemu násiliu a presadzovať práv žien, a to aj prostredníctvom prebiehajúcej reformy rodinného práva. Zohráva aktívnu úlohu v mnohostranných formátoch a prijíma množstvo ambicióznych iniciatív. Vyskytli sa prípady, keď organizácie občianskej spoločnosti boli vystavené určitým obmedzeniam a kritickí novinári boli odsúdení údajne za trestné činy, kráľ ich však následne omilostil. Aj keď v súkromnej sfére sa sexuálne styky medzi dospelými osobami rovnakého pohlavia vo všeobecnosti tolerujú, podľa trestného zákona sú naďalej trestným činom. Situácia LGBTIQ osôb zostáva výzvou.

Vo všeobecnosti neexistuje reálne riziko vážneho bezprávia, ako je vymedzené v článku 15 kvalifikačného nariadenia. Maroko dodržiava moratórium na uplatňovanie trestu smrti od roku 1993, hoci trest smrti je v jeho trestnom práve zachovaný a neratifikovalo Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach týkajúci sa zrušenia trestu smrti. V decembri 2024 hlasovalo na Valnom zhromaždení OSN za rezolúciu o celosvetovom moratóriu na trest smrti.

Zavedenie národného mechanizmu predchádzania mučeniu je dôležitým krokom k zlepšeniu práv väzňov, v tejto oblasti však stále pretrvávajú určité problémy.

V Maroku neprebieha žiadny ozbrojený konflikt, a preto neexistuje žiadna hrozba z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Na základe uvedenej analýzy a nízkej miery uznaných žiadostí v celej EÚ možno dospieť k záveru, že obyvateľstvo Maroka vo všeobecnosti nečelí prenasledovaniu ani skutočnému riziku vážneho bezprávia. Maroko preto možno označiť ako bezpečnú krajinu pôvodu. Tým nie sú dotknuté špecifické problémy, ktorým čelia niektoré skupiny v tejto krajine a ktoré si môžu vyžadovať osobitnú pozornosť.

Pokiaľ ide o Tunisko, podľa informácií z agentúry EUAA v súčasnosti 10 členských štátov označuje Tunisko ako bezpečnú krajinu pôvodu na vnútroštátnej úrovni a miera uznaných žiadostí žiadateľov z Tuniska v celej EÚ bola v roku 2024 na úrovni 4 %.

Tunisko ratifikovalo hlavné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv vrátane Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

V ústave z roku 2022 sa zavádza prezidentský systém, v ktorom sa prezident volí každých päť rokov v celoštátnom verejnom hlasovaní. Prezident a Zhromaždenie zástupcov ľudu majú výsadu zákonodarnej iniciatívy, hoci návrhy prezidenta majú prednosť pred legislatívnymi návrhmi predloženými poslancami Zhromaždenia zástupcov ľudu.

Pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti, v ústave sa stanovuje, že súdnictvo je nezávislá funkcia vykonávaná sudcami, nad ktorými nie je iná moc ako zákon, a súdne orgány sa poverujú ochranou práv a slobôd, čím sa uznáva nezávislá úloha súdnictva pri ochrane pred porušovaním zo strany výkonnej a zákonodarnej moci. Súdny systém údajne čelí výzvam, a to aj z dôvodu obmedzených zdrojov.

Neexistujú žiadne náznaky vyhosťovania, odsunu alebo vydávania občanov Tuniska do krajín, v ktorých im hrozí trest smrti, mučenie, prenasledovanie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie.

V krajine vo všeobecnosti nedochádza k prenasledovaniu v zmysle článku 9 kvalifikačného nariadenia. Politické osobnosti a aktivisti, ako aj právnici a sudcovia boli vystavení reštriktívnym opatreniam vrátane zadržania, zatknutia a trestného stíhania, často na základe protiteroristických a protikorupčných zákonov. Novinári boli stíhaní a zadržaní na základe obvinení, ako je urážka orgánov alebo šírenie falošných správ. Vo všeobecnosti však zásahy nedosahujú taký rozsah, aby sa dalo hovoriť o rozsiahlych a systematických represiách. V oblasti ochrany migrantov však boli členovia organizácií, ktoré poskytujú ubytovanie migrantom a utečencom, podrobení policajnému vyšetrovaniu a predbežne zadržaní. Trestným zákonom v Tunisku sa naďalej zakazujú sexuálne styky medzi dospelými osobami rovnakého pohlavia, za ktoré hrozí trest odňatia slobody až na tri roky. V posledných rokoch sa tento zákon príležitostne presadzuje. Situácia LGBTIQ osôb zostáva výzvou. Zároveň sú oficiálne uznané a právne registrované niektoré skupiny zamerané na ľudské práva LGBTIQ osôb.

Vo všeobecnosti neexistuje reálne riziko vážneho bezprávia, ako je vymedzené v článku 15 kvalifikačného nariadenia. Tunisko od roku 1991 dodržiava moratórium na uplatňovanie trestu smrti, hoci trest smrti si vo svojom trestnom práve zachováva, neratifikovalo Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach týkajúci sa zrušenia trestu smrti a vnútroštátne súdy údajne odsúdili jednotlivcov na trest smrti.

Tunisko ratifikovalo Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Čaká sa na jeho úplné vykonanie.

V Tunisku neprebieha žiadny ozbrojený konflikt, a preto neexistuje žiadna hrozba z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Na základe uvedenej analýzy a nízkej miery uznaných žiadostí v celej EÚ možno dospieť k záveru, že obyvateľstvo Tuniska vo všeobecnosti nečelí prenasledovaniu ani skutočnému riziku vážneho bezprávia. Tunisko preto možno označiť ako bezpečnú krajinu pôvodu. Tým nie sú dotknuté špecifické problémy, ktorým čelia niektoré skupiny v tejto krajine a ktoré si môžu vyžadovať osobitnú pozornosť.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Návrhom sa podporujú celkové ciele paktu o migrácii a azyle, a najmä cieľ zefektívniť vybavovanie žiadostí o azyl v EÚ a nájsť riešenia na spoluprácu a rozdelenie záťaže s tretími krajinami.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Variabilná geometria

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie expertízy

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Podľa nariadenia o konaní o azyle má Komisia s pomocou agentúry EUAA povinnosť preskúmať situáciu v tretích krajinách označených ako bezpečné krajiny pôvodu na úrovni Únie. Ak ide o významnú zmenu situácie v takejto tretej krajine k horšiemu a v nadväznosti na odôvodnené posúdenie, Komisia je povinná pozastaviť označenie danej tretej krajiny ako bezpečnej krajiny pôvodu na úrovni Únie na obdobie šiestich mesiacov prostredníctvom delegovaného aktu. Podľa nariadenia o konaní o azyle platí, že ak Komisia prijala delegovaný akt, ktorým pozastavuje označenie tretej krajiny ako bezpečnej krajiny pôvodu na úrovni Únie, v lehote troch mesiacov od dňa prijatia uvedeného delegovaného aktu by mala predložiť návrh v súlade s riadnym legislatívnym postupom na zmenu tohto nariadenia s cieľom zrušiť označenie uvedenej tretej krajiny ako bezpečnej krajiny pôvodu na úrovni Únie.

Ak Komisia nepredloží návrh do troch mesiacov od prijatia delegovaného aktu, delegovaný akt, ktorým sa pozastavuje označenie tretej krajiny ako bezpečnej krajiny pôvodu na úrovni Únie, stráca účinnosť. Ak Komisia takýto návrh predloží do troch mesiacov od prijatia delegovaného aktu, je splnomocnená na základe odôvodneného posúdenia predĺžiť platnosť uvedeného delegovaného aktu o obdobie šiestich mesiacov s možnosťou obnoviť toto predĺženie ešte jeden raz.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

2025/0101 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2024/1348, pokiaľ ide o vytvorenie zoznamu bezpečných krajín pôvodu na úrovni Únie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 78 ods. 2 písm. d),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 2 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 3 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 4 sa v prípade, že žiadateľ pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu, môžu uplatňovať osobitné pravidlá. Musí sa predovšetkým urýchliť preskúmanie žiadosti, a ak žiadateľ ešte nemá povolenie na vstup na územie členských štátov, členský štát môže preskúmať podstatu žiadosti v rámci konania na hraniciach.

(2)Je potrebné posilniť uplatňovanie konceptu bezpečnej krajiny pôvodu ako základného nástroja na podporu rýchleho preskúmania žiadostí, ktoré sú pravdepodobne neopodstatnené, a to označením tretích krajín ako bezpečných krajín pôvodu. Zároveň je potrebné riešiť niektoré existujúce rozdiely medzi vnútroštátnymi zoznamami členských štátov týkajúcich sa bezpečných krajín pôvodu. Preto by sa mal vytvoriť zoznam bezpečných krajín pôvodu na úrovni Únie. Hoci majú členské štáty naďalej právo uplatňovať alebo zaviesť právne predpisy, ktoré umožňujú vnútroštátne označenie tretích krajín iných, než sú krajiny, ktoré sú označené ako bezpečné krajiny pôvodu na úrovni Únie, takýmto spoločným označením na úrovni Únie by sa malo zabezpečiť, aby v prípade žiadateľov, ktorých krajiny pôvodu sú označené, všetky členské štáty uplatňovali tento koncept jednotným spôsobom.

(3)Skutočnosť, že tretia krajina sa považuje za bezpečnú krajinu pôvodu, či už na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni, nemôže predstavovať absolútnu záruku bezpečnosti pre štátnych príslušníkov tejto krajiny, a preto nezbavuje povinnosti vykonať individuálne posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu. Členské štáty môžu uplatniť koncept bezpečnej krajiny pôvodu len vtedy, keď žiadateľ nemôže v rámci individuálneho posúdenia uviesť skutočnosti, ktoré odôvodňujú, prečo sa na neho nevzťahuje koncept bezpečnej krajiny, a za predpokladu, že žiadateľ je štátnym príslušníkom danej krajiny alebo je osobou bez štátnej príslušnosti a v minulosti mal v danej krajine obvyklý pobyt. Uplatňovaním tohto konceptu v rámci individuálneho posúdenia nie je dotknutá skutočnosť, že niektoré kategórie žiadateľov sa v označených tretích krajinách môžu nachádzať v osobitnej situácii, a preto môžu mať opodstatnené obavy z prenasledovania alebo môžu čeliť reálnemu riziku utrpenia vážneho bezprávia.

(4)Pokiaľ ide o krajiny, ktorým bol udelený štatút kandidátskych krajín na vstup do Únie, v Zmluve o Európskej únii sa stanovujú podmienky a zásady, ktoré musí spĺňať každá krajina, ktorá sa chce stať členským štátom. Tieto kritériá boli stanovené na zasadnutí Európskej rady v Kodani v roku 1993 a posilnené na zasadnutí Európskej rady v Madride v roku 1995. Týmito kritériami sú stabilné inštitúcie zaručujúce demokraciu, právny štát, ľudské práva, ako aj rešpektovanie a ochranu menšín; fungujúca trhová ekonomika a schopnosť zvládnuť konkurenčný tlak a trhové sily v rámci EÚ; schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva vrátane schopnosti účinne vykonávať pravidlá, normy a politiky, ktoré tvoria súbor právnych predpisov EÚ, a dodržiavanie cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie. Európska rada udeľuje krajine štatút kandidátskej krajiny na základe stanoviska Európskej komisie, ktoré sa vypracúva v nadväznosti na podanie žiadosti krajiny o členstvo v Únii.

(5)Pri posudzovaní situácie v iných tretích krajinách sa vychádza z celého radu relevantných a dostupných zdrojov informácií vrátane informácií od členských štátov, Agentúry Európskej únie pre azyl (ďalej len „agentúra pre azyl“), Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, Vysokého komisára OSN pre utečencov a iných relevantných medzinárodných organizácií. V posudzovaní sa v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1348 zohľadňuje aj spoločná analýza informácií o krajine pôvodu uvedená v článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2303 5 , ak je k dispozícii.

(6)Kandidátskym krajinám EÚ udelila tento štatút Európska rada jednomyseľným rozhodnutím na základe odporúčania Európskej komisie. Pokiaľ ide najmä o politické kritériá členstva v EÚ, kandidátske krajiny EÚ boli označené za krajiny, ktoré pokročili smerom k dosiahnutiu stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín. Preto možno dospieť k záveru, že tie tretie krajiny, ktorým bol udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ, by mali byť označené ako bezpečné krajiny pôvodu, s výnimkou prípadov, keď sa uplatňujú tieto okolnosti: existuje vážne a individuálne ohrozenie života civilistu alebo jeho osoby z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu v krajine; vzhľadom na konanie tejto krajiny boli prijaté reštriktívne opatrenia v zmysle hlavy IV piatej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie; ak je miera uznaných žiadostí žiadateľov z danej krajiny v celej EÚ vyššia ako 20 %.

(7)Pokiaľ ide o Kosovo 6 , podľa informácií Agentúry pre azyl v súčasnosti 16 členských štátov označuje Kosovo ako bezpečnú krajinu pôvodu na vnútroštátnej úrovni a miera uznaných žiadostí žiadateľov z Kosova v celej Únii bola v roku 2024 na úrovni 5 %. Kosovo je potenciálnym kandidátom na členstvo v Únii. Jeho ústava zahŕňa hlavné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv. Kosovo je pluralitná parlamentná zastupiteľská demokracia s rozdelením moci medzi zákonodarné, výkonné a súdne orgány a príslušný právny rámec je v súlade s európskymi normami. Právny rámec vo všeobecnosti zaručuje ochranu základných práv a je v súlade s európskymi normami. Neexistujú žiadne náznaky vyhosťovania, odsunu alebo vydávania občanov Kosova do krajín, v ktorých im hrozí trest smrti, mučenie, prenasledovanie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie. V Kosove neexistuje žiadne riziko vážneho bezprávia v zmysle článku 15 nariadenia 2024/1347 7 . Vo vnútroštátnom práve nie je trest smrti a kosovské orgány sa zaviazali predchádzať mučeniu a zlému zaobchádzaniu. V Kosove neprebieha žiadny ozbrojený konflikt, a preto neexistuje žiadna hrozba z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V Kosove nedochádza k prenasledovaniu v zmysle článku 9 nariadenia 2024/1347.

(8)Pokiaľ ide o Bangladéš, podľa informácií Agentúry pre azyl v súčasnosti 6 členských štátov označuje Bangladéš ako bezpečnú krajinu pôvodu na vnútroštátnej úrovni a miera uznaných žiadostí žiadateľov z Bangladéša v celej Únii bola v roku 2024 na úrovni 4 %. Bangladéš ratifikoval niektoré medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv. Ide o parlamentnú republiku, ktorá sa riadi ústavou a je v nej stanovené rozdelenie moci medzi výkonnú a súdnu moc. Neexistujú žiadne náznaky vyhosťovania, odsunu alebo vydávania občanov Bangladéša do krajín, v ktorých im hrozí trest smrti, mučenie, prenasledovanie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie. Vo všeobecnosti neexistuje reálne riziko vážneho bezprávia v zmysle článku 15 nariadenia 2024/1347. Hoci Bangladéš naďalej uplatňuje trest smrti a nepodpísal Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorý má za cieľ zrušenie trestu smrti, rozsudky smrti sa vykonávajú len zriedkavo. Bangladéš ratifikoval Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Neprebieha v ňom žiadny ozbrojený konflikt, a preto neexistuje žiadna hrozba z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V Bangladéši vo všeobecnosti nedochádza k prenasledovaniu v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) 2024/1347.

(9)Pokiaľ ide o Kolumbiu, podľa informácií Agentúry pre azyl v súčasnosti žiadny členský štát neoznačuje Kolumbiu ako bezpečnú krajinu pôvodu na vnútroštátnej úrovni a miera uznaných žiadostí žiadateľov z Kolumbie v celej Únii bola v roku 2024 na úrovni 5 %. Kolumbia ratifikovala hlavné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv. Ústava z roku 1991 a následná judikatúra ústavného súdu poskytujú silné záruky ľudských práv. Kolumbia je federatívna republika s demokratickým zastupiteľským politickým systémom a rozdelením moci medzi výkonnú, zákonodarnú a súdnu moc. Neexistujú žiadne náznaky rozšíreného vyhosťovania, odsunu alebo vydávania občanov Kolumbie do krajín, v ktorých im hrozí trest smrti, mučenie, prenasledovanie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie. V Kolumbii vo všeobecnosti neexistuje riziko vážneho bezprávia v zmysle článku 15 nariadenia (EÚ) 2024/1347, s výnimkou špecifických vidieckych oblastí bez integrálnej prítomnosti štátu. Kolumbijská ústava zakazuje trest smrti. Právny rámec zakazujúci mučenie a neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie je v súlade s medzinárodnými normami. Nedochádza k všeobecnému ohrozeniu z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V Kolumbii vo všeobecnosti nedochádza k prenasledovaniu v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) 2024/1347.

(10)Pokiaľ ide o Egypt, podľa informácií Agentúry pre azyl v súčasnosti 6 členských štátov označuje Egypt ako bezpečnú krajinu pôvodu na vnútroštátnej úrovni a miera uznaných žiadostí žiadateľov z Egypta v celej EÚ bola v roku 2024 na úrovni 4 %. Egypt ratifikoval hlavné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv. Egypt je republika, v ktorej prezident plní funkciu hlavy štátu aj hlavy výkonnej moci. Neexistujú žiadne náznaky vyhosťovania, odsunu alebo vydávania občanov Egypta do krajín, v ktorých im hrozí trest smrti, mučenie, prenasledovanie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie. Vo všeobecnosti neexistuje reálne riziko vážneho bezprávia v zmysle článku 15 nariadenia (EÚ) 2024/1347. Hoci v Egypte podľa jeho trestného zákonníka a vojenských zákonov stále existuje trest smrti, Egypt ratifikoval Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Egypt vo svojej národnej stratégii v oblasti ľudských práv vyhlásil, že zamýšľa reformovať zákon o vyšetrovacej väzbe, zlepšiť podmienky zaistenia, obmedziť počet trestných činov trestaných smrťou a posilniť kultúru ľudských práv vo všetkých vládnych inštitúciách. Je potrebné účinné vykonávanie, pričom doteraz dosiahnutý pokrok sa týkal oblasti inštitúcií. V Egypte neprebieha žiadny ozbrojený konflikt, a preto neexistuje žiadna hrozba z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V Egypte vo všeobecnosti nedochádza k prenasledovaniu v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) 2024/1347.

(11)Pokiaľ ide o Indiu, podľa informácií Agentúry pre azyl v súčasnosti 9 členských štátov označuje Indiu ako bezpečnú krajinu pôvodu na vnútroštátnej úrovni a miera uznaných žiadostí žiadateľov z Indie v celej Únii bola v roku 2024 na úrovni 2 %. India ratifikovala hlavné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv. India je republika s ústavným zriadením a parlamentnou demokraciou. Neexistujú žiadne náznaky vyhosťovania, odsunu alebo vydávania občanov Indie do krajín, v ktorých im hrozí trest smrti, mučenie, prenasledovanie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie. Vo všeobecnosti neexistuje reálne riziko vážneho bezprávia v zmysle článku 15 nariadenia (EÚ) 2024/1347. Hoci India naďalej uplatňuje trest smrti vo svojom trestnom práve a nepodpísala Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorý má za cieľ zrušenie trestu smrti, trest smrti sa v praxi od roku 2020 neuplatňuje. India ratifikovala Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. V Indii neprebieha žiadny ozbrojený konflikt, a preto neexistuje žiadna hrozba z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V Indii vo všeobecnosti nedochádza k prenasledovaniu v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) 2024/1347.

(12)Pokiaľ ide o Maroko, podľa informácií Agentúry pre azyl v súčasnosti 11 členských štátov označuje Maroko ako bezpečnú krajinu pôvodu na vnútroštátnej úrovni a miera uznaných žiadostí žiadateľov z Maroka v celej Únii bola v roku 2024 na úrovni 4 %. Maroko ratifikovalo hlavné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv. Maroko je parlamentná monarchia. Neexistujú žiadne náznaky vyhosťovania, odsunu alebo vydávania občanov Maroka do krajín, v ktorých im hrozí trest smrti, mučenie, prenasledovanie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie. Vo všeobecnosti neexistuje reálne riziko vážneho bezprávia v zmysle článku 15 nariadenia (EÚ) 2024/1347. Maroko dodržiava moratórium na uplatňovanie trestu smrti od roku 1993, hoci trest smrti je v jeho trestnom práve zachovaný a neratifikovalo Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach týkajúci sa zrušenia trestu smrti. Maroko ratifikovalo Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. V Maroku neprebieha žiadny ozbrojený konflikt, a preto neexistuje žiadna hrozba z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V Maroku vo všeobecnosti nedochádza k prenasledovaniu v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) 2024/1347.

(13)Pokiaľ ide o Tunisko, podľa informácií Agentúry pre azyl v súčasnosti 10 členských štátov označuje Tunisko ako bezpečnú krajinu pôvodu na vnútroštátnej úrovni a miera uznaných žiadostí žiadateľov z Tuniska v celej Únii bola v roku 2024 na úrovni 4 %. Tunisko ratifikovalo hlavné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv. Ústavou z roku 2022 sa zavádza prezidentský systém. Neexistujú žiadne náznaky vyhosťovania, odsunu alebo vydávania občanov Tuniska do krajín, v ktorých im hrozí trest smrti, mučenie, prenasledovanie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie. Vo všeobecnosti neexistuje reálne riziko vážneho bezprávia v zmysle článku 15 nariadenia (EÚ) 2024/1347. Tunisko dodržiava moratórium na uplatňovanie trestu smrti od roku 1991, hoci trest smrti je v jeho trestnom práve zachovaný, a neratifikovalo Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach týkajúci sa zrušenia trestu smrti. Tunisko ratifikovalo Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. V Tunisku neprebieha žiadny ozbrojený konflikt, a preto neexistuje žiadna hrozba z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V Tunisku vo všeobecnosti nedochádza k prenasledovaniu v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) 2024/1347.

(14)V nariadení (EÚ) 2024/1348 sa stanovuje možnosť označiť tretie krajiny ako bezpečné krajiny pôvodu na úrovni Únie v súlade s podmienkami stanovenými v uvedenom nariadení.

(15)V súlade s nariadením (EÚ) 2024/1348 možno tretiu krajinu označiť ako bezpečnú krajinu pôvodu len vtedy, ak na základe právneho stavu, uplatňovania práva v rámci demokratického systému a všeobecných politických okolností možno preukázať, že v nej nedochádza k prenasledovaniu v zmysle vymedzenia v článku 9 nariadenia (EÚ) 2024/1347 a nehrozí reálne riziko vážneho bezprávia v zmysle vymedzenia v článku 15 uvedeného nariadenia.

(16)Vzhľadom na to, že v Bangladéši, Egypte, Indii, Kolumbii, Maroku a Tunisku, ako aj v Kosove, ktoré je potenciálnym kandidátom na členstvo v Únii, vo všeobecnosti nehrozí žiadne riziko prenasledovania alebo vážneho bezprávia v zmysle nariadenia 2024/1347, ako to vyplýva aj z veľmi nízkej miery uznaných žiadostí, tieto krajiny by mali byť označené ako bezpečné krajiny pôvodu na úrovni Únie.

(17)Označenie uvedených krajín ako bezpečných krajín pôvodu na úrovni Únie sa nedotýka pravidla stanoveného v nariadení 2024/1348, podľa ktorého môžu členské štáty uplatniť koncept bezpečnej krajiny pôvodu len v prípade, že žiadatelia nemôžu v rámci individuálneho posúdenia preukázať existenciu skutočností, ktoré odôvodňujú, prečo sa na nich koncept bezpečnej krajiny pôvodu nevzťahuje. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať žiadateľom, ktorí sa v týchto krajinách nachádzajú v osobitnej situácii, ako sú LGBTIQ osoby, obete rodovo podmieneného násilia, obhajcovia ľudských práv, náboženské menšiny a novinári.

(18)Vzhľadom na to, že migračná situácia sa môže rýchlo zmeniť a že existuje zvýšený tlak vyplývajúci z príchodov zmiešaných tokov s vysokým podielom osôb s nízkymi šancami na získanie medzinárodnej ochrany, členské štáty by mali mať možnosť uplatniť dôvod na urýchlené preskúmanie žiadostí stanovený v článku 41 ods. 1 písm. j) nariadenia (EÚ) 2024/1348 od skoršieho dátumu, než je všeobecný dátum uplatňovania uvedeného nariadenia. To by im umožnilo rýchlo a pružne reagovať na zmeny migračných tokov. Vzhľadom na to, že žiadosti takýchto žiadateľov sú pravdepodobne neopodstatnené, ich rýchle vybavenie v zrýchlenom konaní alebo konaní na hraniciach by umožnilo azylovým a migračným orgánom účinnejšie posudzovať riadne žiadosti, rýchlejšie prijímať rozhodnutia, a tým prispieť k lepšiemu a dôveryhodnejšiemu fungovaniu azylovej politiky a politiky návratu pri plnom dodržiavaní základných práv.

(19)V záujme zohľadnenia zložitej a aktuálnej situácie v tretích krajinách by členské štáty pri uplatňovaní alebo zavádzaní právnych predpisov, ktoré umožňujú vnútroštátne označenie tretej krajiny ako bezpečnej krajiny pôvodu alebo bezpečnej tretej krajiny, mali mať možnosť urobiť tak s vyňatím konkrétnych častí územia alebo jasne identifikovateľných kategórií osôb, pred začatím uplatňovania nariadenia 2024/1348.

(20)Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie spoločného zoznamu bezpečných krajín pôvodu na úrovni Únie a urýchlenie uplatňovania určitých ustanovení nariadenia 2024/1348, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ho dosiahnuť len na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(21)[V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Írsko oznámilo [listom z …,] želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto [aktu.]

ALEBO

[V súlade s článkami 1, 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto [aktu] a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.]

(22)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(23)Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady, ktoré sa uznávajú najmä v Charte základných práv EÚ.

(24)Nariadenie (EÚ) 2024/1348 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) 2024/1348 sa mení takto:

1.V článku 62 sa odsek 1 mení takto:

a)    Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Krajiny, ktorým bol udelený štatút kandidátskych krajín na pristúpenie k Únii, sú označené ako bezpečné krajiny pôvodu na úrovni Únie, pokiaľ nenastane jedna z týchto okolností:

a)existuje vážne a individuálne ohrozenie života civilistu alebo jeho osoby z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu v krajine;

b)vzhľadom na konanie tejto krajiny boli prijaté reštriktívne opatrenia v zmysle hlavy IV piatej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

c)podiel rozhodnutí rozhodujúceho orgánu o udelení medzinárodnej ochrany žiadateľom z danej krajiny – buď jej štátnym príslušníkom, alebo v prípade osôb bez štátnej príslušnosti osobám, ktoré mali v minulosti obvyklý pobyt v danej krajine – je podľa posledných dostupných ročných priemerných údajov Eurostatu za celú Úniu vyšší ako 20 %.“;

b)    Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Tretie krajiny uvedené v prílohe II sa označujú ako bezpečné krajiny pôvodu na úrovni Únie“;

2.Článok 79 sa mení takto:

a)V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Článok 59 ods. 2, článok 61 ods. 2 a článok 61 ods. 5 písm. b) sa však uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) .../... [, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2024/1348], pokiaľ ide o uplatňovanie konceptu „bezpečnej tretej krajiny“ v súlade s článkami 36 a 37 smernice 2013/32/EÚ a konceptu „bezpečnej krajiny pôvodu“ v súlade s článkom 38 smernice 2013/32/EÚ.“;

b)V odseku 3 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty môžu uplatňovať článok 42 ods. 1 písm. j) a článok 42 ods. 3 písm. e) ako dôvody zrýchleného konania o posúdení žiadosti v súlade s článkom 31 ods. 8 smernice 2013/32/EÚ alebo konania vykonávaného na hraniciach alebo v tranzitných priestoroch v súlade s článkom 43 smernice 2013/32/EÚ do 12. júna 2026.“;

3.Znenie prílohy k tomuto nariadeniu sa pripája ako príloha II.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY3

1.1.Názov návrhu/iniciatívy3

1.2.Príslušné oblasti politiky3

1.3.Ciele3

1.3.1.Všeobecné ciele3

1.3.2.Špecifické ciele3

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv3

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti3

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:4

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy4

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy4

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.4

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti4

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi5

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia5

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy6

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu6

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA8

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ8

2.2.Systémy riadenia a kontroly8

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly8

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie8

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)8

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam9

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY10

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov10

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky12

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky12

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu12

3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov17

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov22

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky24

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu24

3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov24

3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky24

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov25

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu25

3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov26

3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov26

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami28

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom28

3.2.7.Príspevky od tretích strán28

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy29

4.Digitálne rozmery29

4.1.Požiadavky digitálneho významu30

4.2.Údaje30

4.3.Digitálne riešenia31

4.4.Posúdenie interoperability31

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania32

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

1.3.2.Špecifické ciele

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 8

 predĺženia trvania existujúcej akcie

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

–    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–    finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR

 neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 9

 Priame riadenie na úrovni Komisie

– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–    prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,

– subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Jedným z hlavných rizík spojených s navrhovanou zmenou je skutočnosť, že členské štáty by uplatnili predpoklad bezpečnosti na všetkých žiadateľov pochádzajúcich z krajín pôvodu označených ako bezpečné na úrovni Únie. S cieľom zmierniť toto riziko sa v súvislosti s niekoľkými označenými krajinami stanovuje, že v rámci individuálneho posúdenia žiadosti o azyl by sa mala venovať osobitná pozornosť žiadateľom, ktorí sa v týchto krajinách nachádzajú v špecifickej situácii (napr. obete rodovo podmieneného násilia, obhajcovia ľudských práv, náboženské menšiny, LGBTIQ osoby a novinári).

2.2.3Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Do dvoch tabuliek uvedených ďalej vložte potrebný počet rozpočtov.

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu

odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času 17

3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov

[Vzhľadom na celkovú napätú situáciu v okruhu 7, pokiaľ ide o personálne hľadiská a úroveň rozpočtových prostriedkov, potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR alebo iných útvarov Komisie.]

Zamestnanci potrební na vykonávanie návrhu (v ekvivalentoch plného pracovného času):

* Opis úloh, ktoré majú vykonávať:

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami

Povinné: v nasledujúcej tabuľke by mal byť uvedený najlepší odhad investícií súvisiacich s digitálnymi technológiami, ktoré sú súčasťou návrhu/iniciatívy.

Vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na účely vykonávania návrhu/iniciatívy, by sa v určenom riadku mali uviesť rozpočtové prostriedky okruhu 7.

Rozpočtové prostriedky okruhov 1 – 6 by sa mali uvádzať ako „Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT“. Tieto výdavky sa týkajú operačného rozpočtu, ktorý sa má použiť na opätovné použitie/nákup/vývoj IT platforiem/nástrojov priamo spojených s vykonávaním iniciatívy a investíciami, ktoré s nimi súvisia (napr. licencie, štúdie, uchovávanie údajov atď.). Informácie uvedené v tejto tabuľke by mali byť v súlade s podrobnými údajmi uvedenými v oddiele 4 „Digitálne rozmery“.

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

–    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.7.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

 
3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

–    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

–    vplyv na vlastné zdroje

–    vplyv na iné príjmy

–    uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

4.Digitálne rozmery

4.1.Požiadavky digitálneho významu

4.2.Údaje

4.3.Digitálne riešenia

4.4.Posúdenie interoperability

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania

(1)    Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(2)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(3)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(4)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1348, 22.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1348/oj).

(5)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2303 z 15. decembra 2021 o Agentúre Európskej únie pre azyl a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 439/2010 (Ú. v. EÚ L 468, 30.12.2021, s. 1, ELI:  http://data.europa.eu/eli/reg/2021/2303/oj ).

(6)    Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(7)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1347 zo 14. mája 2024 o normách pre podmienky, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti na priznanie postavenia osôb s udelenou medzinárodnou ochranou, pre jednotné postavenie utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a pre obsah udelenej ochrany, ktorým sa mení smernica Rady 2003/109/ES a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1347, 22.5.2024, ELI:  http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1347/oj ).

(8)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(9)    Vysvetlenie metód plnenia rozpočtu a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BUDGpedia: https://myintracomm.ec.europa.eu/corp/budget/financial-rules/budget-implementation/Pages/implementation-methods.aspx .

(10)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(11)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(12)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(13)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(14)    Potrebné rozpočtové prostriedky by sa mali stanoviť na základe údajov o ročných priemerných nákladoch, ktoré sú k dispozícii na príslušných webových stránkach BUDGpedia.

(15)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(16)    Ako je uvedené v bode 1.3.2. „Špecifické ciele…“

(17)    Pod tabuľkou spresnite, koľko ekvivalentov plného pracovného času v rámci uvedeného počtu je už pridelených na riadenie akcie a/alebo môže byť prerozdelených v rámci vášho GR a aké sú vaše čisté potreby.

(18)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 4. 2025

COM(2025) 186 final

PRÍLOHA

k

Návrhu NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2024/1348, pokiaľ ide o vytvorenie zoznamu bezpečných krajín pôvodu na úrovni Únie

„PRÍLOHA II

Za bezpečné krajiny pôvodu sú na úrovni Únie označené tieto tretie krajiny:

Bangladéš

Kolumbia

Egypt

India

Kosovo*

Maroko

Tunisko

* Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.“