EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli25. 7. 2024

COM(2024) 318 final

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

35. výročná správa o ochrane finančných záujmov Európskej únie a boji proti podvodom – 2023

{SWD(2024) 187 final} - {SWD(2024) 188 final} - {SWD(2024) 189 final} - {SWD(2024) 190 final} - {SWD(2024) 191 final} - {SWD(2024) 192 final} - {SWD(2024) 193 final}

Obsah

1.Úvod

1.1.Finančné záujmy EÚ a ich ochrana

1.2.Zdroje údajov

2.Kľúčové opatrenia na úrovni EÚ

2.1.Prepracované znenie nariadenia o rozpočtových pravidlách

2.2.Vykonávanie plánov obnovy a odolnosti

2.3.Smernica o ochrane oznamovateľov – stav transpozície ()

2.4.Revízia akčného plánu, ktorý je sprievodným dokumentom k stratégii Komisie pre boj proti podvodom

2.5.Protikorupčný balík EÚ

2.5.1.Smernica o boji proti korupcii prostredníctvom trestného práva

2.5.2.Oznámenie o boji proti korupcii

2.5.3.Rozšírenie súboru sankčných nástrojov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na závažné činy korupcie

2.6.Program EÚ pre boj proti podvodom

2.7.Uznesenie Európskeho parlamentu o správe o ochrane finančných záujmov za rok 2022

2.8.Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

3.Opatrenia členských štátov na ochranu finančných záujmov EÚ

3.1.Národné stratégie pre boj proti podvodom

3.2.Opatrenia na boj proti podvodom prijaté na vnútroštátnej úrovni

3.3.Vykonávanie odporúčaní Komisie z roku 2022 pre členské štáty

3.3.1.Zlepšenie odhaľovania, oznamovania podozrenia z podvodu a následných činností

3.3.2.Digitalizácia v oblasti boja proti podvodom na úrovni členského štátu

3.3.3.Posilnenie riadenia v oblasti boja proti podvodom v členských štátoch

4.Boj proti nezrovnalostiam, podvodom, korupcii a konfliktu záujmov poškodzujúcim rozpočet EÚ

4.1.Všeobecný prehľad

4.1.1.Vyšetrovania úradu OLAF

4.1.2.Vyšetrovania EPPO

4.2.Príjmy – Tradičné vlastné zdroje ()

4.3.Výdavky

4.3.1.Poľnohospodárstvo ()

4.3.2.Politika súdržnosti ()

4.3.3.Ostatné rozpočtové oblasti ()

4.4.Organizovaná trestná činnosť, korupcia a konflikty záujmov

5.Závery a odporúčania

5.1.Budovanie vedomostí v oblasti boja proti podvodom na základe úplných, spoľahlivých a aktuálnych údajov

5.2.Lepšie nástroje: urýchlenie digitalizácie v oblasti boja proti podvodom

5.3.Rozvoj riadenia štruktúry v oblasti boja proti podvodom

ZHRNUTIE

Európska komisia v súlade s povinnosťou stanovenou v článku 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v spolupráci s členskými štátmi EÚ každoročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o opatreniach prijatých na vykonávanie uvedeného článku (správa o ochrane finančných záujmov). Na základe tejto správy Európsky parlament každoročne prijíma návrh uznesenia o ochrane finančných záujmov EÚ a boji proti podvodom.

V správe o ochrane finančných záujmov za rok 2023 sa zdôrazňujú opatrenia na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni zamerané na posilnenie ochrany finančných záujmov EÚ.

Do konca roka 2023 sa dosiahla politická dohoda o navrhovanom prepracovanom znení nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom posilniť ochranu finančných záujmov EÚ. Dohodnutým textom sa rozširuje rozsah pôsobnosti systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia tak, aby zahŕňal zdieľané riadenie. Takisto sa ním zavádza právny základ pre modernizovaný nástroj na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika, ktorý má byť založený na existujúcom nástroji nazývanom Arachne.

Keďže výdavky spojené s vykonávaním plánov obnovy a odolnosti rastú, Komisia zintenzívňuje svoje činnosti auditu týkajúce sa správnosti a zákonnosti výdavkov a ochrany finančných záujmov EÚ. Revízia národných plánov bola príležitosťou na opätovné posúdenie primeranosti a spoľahlivosti kontrolných systémov členských štátov a v prípade potreby na zahrnutie dodatočných požiadaviek.

Komisia prijala balík protikorupčných opatrení vrátane návrhu smernice o boji proti korupcii. Cieľom tohto ambiciózneho návrhu je zintenzívniť predchádzanie korupcii vo všetkých členských štátoch, harmonizovať trestné činy korupcie a sankcie, ako aj zabezpečiť, aby orgány presadzovania práva a orgány prokuratúry mali nástroje, ktoré potrebujú na boj proti korupcii.

Keďže akčný plán stratégie Komisie pre boj proti podvodom z roku 2019 bol v plnom rozsahu vykonaný, Komisia v roku 2023 prijala nový akčný plán zameraný na sedem tém vrátane digitalizácie boja proti podvodom.

Program EÚ pre boj proti podvodom ukončil svoj tretí rok vykonávania, pričom sa z neho financujú iniciatívy v celej EÚ na posilnenie boja proti podvodom a podporuje sa ním údržba a vývoj IT nástrojov. Tieto poskytujú administratívnu pomoc v colných otázkach, ako aj podporu pri oznamovaní nezrovnalostí.

V roku 2023 uviedlo 21 z 27 členských štátov, že na ochranu finančných záujmov EÚ majú zavedenú stratégiu pre boj proti podvodom. Prístup, ktorý zaujalo 21 členských štátov, sa výrazne líšil. Desať krajín prijalo národnú stratégiu pre boj proti podvodom a ostatné krajiny sa spoliehali na iné druhy stratégií (odvetvové, regionálne, súvisiace s programom).

Členské štáty takisto postupujú v súlade s odporúčaniami Komisie s cieľom posilniť svoje riadenie v oblasti boja proti podvodom a zaradiť digitalizáciu v oblasti boja proti podvodom medzi priority svojho programu. O pozornosti venovanej tomuto kľúčovému aspektu boja proti podvodom svedčí aj čoraz väčší počet opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni.

Kľúčové ukazovatele týkajúce sa odhalených podvodov a nezrovnalostí zostávajú v súlade s predchádzajúcimi rokmi, rovnako ako hlavné identifikované problémy, napríklad pokiaľ ide o následné činnosti súvisiace s podozreniami z podvodu. Komisia preto opakuje odporúčania vydané v správe o ochrane finančných záujmov z roku 2022. Tým sa zabezpečí aj nepretržité monitorovanie opatrení prijatých v súvislosti s posilňovaním riadenia v oblasti boja proti podvodom, digitalizáciou v oblasti boja proti podvodom a zlepšeniami spojenými s odhaľovaním a oznamovaním podozrení z podvodov a následnými činnosťami.

ZOZNAM SKRATIEK

1.Úvod

1.1.Finančné záujmy EÚ a ich ochrana

Výška rozpočtu EÚ na rok 2023 je približne 186,6 miliardy EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 168,6 miliardy EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch. V porovnaní s rozpočtom na rok 2022 sa záväzky zvýšili o +1,1 % a platby o +1 %. Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 predstavuje sumu 1 074,3 miliardy EUR. Dodatočné zdroje pochádzajú z nástroja NextGeneration EU, ktorý predstavuje balík na obnovu hospodárstva EÚ po pandémii COVID-19. Poskytuje 750 miliárd EUR, ktoré sa majú vynaložiť v rokoch 2021 – 2026.

EÚ z týchto zdrojov financuje svoje politiky a presadzuje svoje ciele a hodnoty.

Členské štáty EÚ hospodária s najväčším podielom výdavkov EÚ a vyberajú DPH a tradičné vlastné zdroje (TVZ – najmä clá).

EÚ a jej členské štáty v súlade s  článkom 325 ZFEÚ bojujú proti podvodom a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy EÚ ( 1 ). Komisia v súlade s článkom 325 ods. 5 ZFEÚ v spolupráci s členskými štátmi EÚ každoročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o opatreniach prijatých na vykonávanie uvedeného článku. Touto správou, známou aj ako správa EÚ o ochrane finančných záujmov, sa plní uvedená povinnosť na rok 2023. K správe je pripojených sedem pracovných dokumentov ( 2 ).

Oddiel 2 správy je zameraný na opatrenia na úrovni EÚ, zatiaľ čo oddiel 3 sa vzťahuje na opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni. V oddiele 4 sa prezentujú údaje a hlavné analytické zistenia týkajúce sa boja proti podvodom, korupcii, konfliktom záujmov a iným nezrovnalostiam poškodzujúcim rozpočet EÚ. V oddiele 5 sa uvádzajú závery a odporúčania.

1.2.Zdroje údajov

Oddiel 3 tejto správy vychádza z informácií, ktoré poskytli členské štáty prostredníctvom špecializovaných dotazníkov. Oddiel 4 vychádza z nezrovnalostí odhalených a oznámených členskými štátmi ( 3 ) (oddiely 4.2 a 4.3) a krajinami, ktoré sú prijímateľmi predvstupovej pomoci ( 4 ) (oddiel 4.4), a z príkazov na vymáhanie získaných z účtovného systému Komisie ABAC (priame riadenie, oddiel 4.4).

V odvetvových nariadeniach týkajúcich sa tradičných vlastných zdrojov, finančných prostriedkov v rámci zdieľaného riadenia a predvstupových nástrojov sa stanovujú podmienky, za ktorých členské štáty a krajiny, ktoré sú prijímateľmi predvstupovej pomoci, musia oznamovať nezrovnalosti zistené v uvedených oblastiach. Oznamovanie nezrovnalostí podlieha určitým obmedzeniam ( 5 ).

V tejto správe sa v súvislosti s prípadmi oznámenými členskými štátmi a krajinami, ktoré sú prijímateľmi pomoci, používajú dve všeobecné kategórie: podvodné nezrovnalosti ( 6 ) a nepodvodné nezrovnalosti ( 7 ).

V oddiele 4.1.1 sa uvádza zhrnutie hlavných výsledkov administratívnych vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) v roku 2023, ktoré boli prevzaté z jeho výročnej správy. Výročná správa úradu OLAF za rok 2023 ( 8 ) sa vzťahuje najmä na všetky vyšetrovania uzavreté vo vykazovanom roku.

V oddiele 4.1.2 sa uvádza zhrnutie hlavných výsledkov justičných vyšetrovaní Európskej prokuratúry (EPPO) v roku 2023, ktoré boli prevzaté z jej výročnej správy. Vo výročnej správe EPPO za rok 2023 ( 9 ) sa okrem iného uvádzajú štatistiky týkajúce sa vyšetrovaní začatých vo vykazovanom roku ( 10 ), ako aj všetkých vyšetrovaní, ktoré ku koncu vykazovaného roka prebiehajú ( 11 ).

Zdroje údajov majú určité významné základné rozdiely, ktoré súvisia s povahou, rozsahom, so zahrnutými rozpočtovými oblasťami a s harmonogramami ( 12 ).

Správa o ochrane finančných záujmov sa v zásade vzťahuje na jeden rok, pričom sa v nej uvádzajú nezrovnalosti oznámené vo vykazovanom roku, ako aj sumy vypočítané a oznámené členskými štátmi ako finančný vplyv zistených nezrovnalostí ( 13 ).

V ďalej uvedenej tabuľke sa uvádza zhrnutie hlavných rozdielov medzi troma hlavnými zdrojmi údajov.

Obrázok 1: Podobnosti a rozdiely medzi zdrojmi údajov použitými v tejto správe

2.Kľúčové opatrenia na úrovni EÚ

Tento oddiel sa zameriava na hlavné trendy v oblasti kľúčových politických a legislatívnych iniciatív na úrovni EÚ na ochranu finančných záujmov EÚ. Ich zoznam nie je vyčerpávajúci.

2.1.Prepracované znenie nariadenia o rozpočtových pravidlách

Ochrana finančných záujmov EÚ sa posilnila politickou dohodou zo 7. decembra 2023 o prepracovanom znení nariadenia o rozpočtových pravidlách. Zmenami systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES) a zavedením právneho základu pre nástroj na hodnotenie rizika a hĺbkovú analýzu údajov, ako aj zmenami systému transparentnosti sa má riešiť a zlepšiť odhaľovanie podvodov, predchádzanie podvodom a boj proti nim.

Po prvé, pokiaľ ide o systém EDES, spoluzákonodarcovia sa dohodli na rozšírení rozsahu jeho pôsobnosti pre najzávažnejšie trestné činy (napr. podvod, korupcia, aktivity súvisiace s praním špinavých peňazí) o finančné prostriedky v rámci zdieľaného riadenia a finančné prostriedky vyplácané v rámci priameho riadenia s členskými štátmi. Zmena bude účinná pre programy prijaté alebo financované od 1. januára 2028. Nové nariadenie o rozpočtových pravidlách okrem toho prinesie ďalšie zlepšenia systému vrátane i) možnosti vylúčiť konečných užívateľov výhod a prepojené subjekty primárneho vylúčeného subjektu; ii) nových dôvodov vylúčenia (napr. odmietnutie spolupráce pri vyšetrovaniach, kontrolách alebo auditoch vykonávaných vyšetrujúcimi orgánmi EÚ); iii) zavedenia skráteného konania pred výborom EDES.

Prepracovaným znením nariadenia o rozpočtových pravidlách sa takisto zaviedol právny základ pre modernizovaný nástroj na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika, ktorý má byť založený na existujúcom nástroji nazývanom Arachne. Komisia a niekoľko členských štátov používajú súčasný nástroj dobrovoľne pri zdieľanom riadení a na účely Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Modernizovaný nástroj na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika sa bude používať pri všetkých režimoch riadenia. Od všetkých členských štátov sa bude vyžadovať, aby vkladali údaje do nástroja od budúceho viacročného finančného rámca. Komisia musí do roku 2027 posúdiť pripravenosť revidovaného nástroja z hľadiska interoperability s ostatnými informačnými systémami a databázami (aby sa predišlo duplicitnému podávaniu správ), ukazovateľov rizika zacielených na potreby používateľov, umelej inteligencie na analyzovanie a interpretáciu údajov, ako aj z hľadiska ochrany údajov. Na základe toho môžu spoluzákonodarcovia opäť prerokovať možnosť povinného používania.

V záujme zníženia administratívnej záťaže členských štátov a všetkých subjektov, ktoré vykonávajú rozpočet EÚ, sa prepracovaným znením nariadenia o rozpočtových pravidlách zaviedol prvok interoperability a harmonizovali sa kategórie údajov, ktoré sa budú získavať z nástroja na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika a vkladať do systému finančnej transparentnosti Komisie.

2.2.Vykonávanie plánov obnovy a odolnosti

Popri vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bola dodatočnou prioritou Komisie v roku 2023 aj revízia 27 plánov obnovy a odolnosti (RRP) s cieľom zohľadniť zmenené okolnosti vyplývajúce z narušení trhu s energiou spôsobených útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine. Cieľom EÚ je prostredníctvom doplnenia kapitol REPowerEU do plánov obnovy a odolnosti rýchlo znížiť závislosť od ruských fosílnych palív urýchlením prechodu na čistú energiu.

Komisia v roku 2023 vyplatila členským štátom 22 platieb v celkovej výške 74,4 miliardy EUR (28,7 miliardy EUR v pôžičkách). Celkové vyplatenia tým do konca roka 2023 dosiahli 220,5 miliardy EUR, pričom boli rozdelené na 141,6 miliardy EUR formou grantov (40 % z celkového finančného krytia v rámci RRF vo výške 357 miliárd EUR) a 78,9 miliardy EUR formou pôžičiek (27 % z celkového finančného krytia v rámci RRF vo výške 291 miliárd EUR).

Komisia od spustenia Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vytvorila spoľahlivý rámec pre audit a kontrolu založený na dvoch pilieroch. Prvý pilier zabezpečuje správnosť a zákonnosť výdavkov. Druhý pilier sa týka ochrany finančných záujmov EÚ (audity PFIU). Podľa článku 22 ods. 1 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti je predovšetkým zodpovednosťou členských štátov chrániť finančné záujmy EÚ a zabezpečiť, aby použitie finančných prostriedkov v súvislosti s opatreniami podporovanými Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti bolo v súlade s uplatniteľným právom EÚ a vnútroštátnym právom. Komisia by o tom mala získať od členských štátov primerané uistenie.

Komisia s využitím zistení a odporúčaní audítorov Komisie (vrátane zistení a odporúčaní od útvaru pre vnútorný audit), Európskeho dvora audítorov a Európskeho parlamentu posilnila svoj rámec auditu a kontroly overením toho, ako kontrolné systémy členských štátov zabezpečujú súlad s pravidlami EÚ a vnútroštátnymi pravidlami. Revízie plánov obnovy a odolnosti boli takisto príležitosťou na opätovné posúdenie primeranosti a spoľahlivosti systémov kontroly členských štátov a v prípade potreby na zahrnutie dodatočných požiadaviek do plánov formou nových míľnikov auditu a kontroly. Vyplatenie finančných prostriedkov EÚ môže byť schválené len v prípade uspokojivého splnenia takýchto míľnikov.

Komisia v roku 2023 uskutočnila 13 systémových auditov ochrany finančných záujmov Únie ( 14 ). Týkali sa 12 koordinačných orgánov a 58 vykonávacích orgánov, ako sú ministerstvá alebo agentúry. Do konca roka 2023 boli aspoň raz auditované všetky členské štáty.

Na základe systémových audítorských činností uskutočnených v roku 2023 začali členské štáty vykonávať potrebné zlepšenia vyplývajúce zo zistení auditu u kontrolovaných vykonávacích orgánov, ale aj u iných príslušných orgánov.

Komisia v roku 2023 informovala úrad OLAF o 15 prípadoch možného podvodu.

2.3.Smernica o ochrane oznamovateľov – stav transpozície ( 15 )

Do konca roka 2023 prijalo 24 členských štátov ( 16 ) vnútroštátne právne predpisy na transpozíciu smernice a vyhlásilo transpozíciu za dokončenú.

Komisia uverejní v júli 2024 správu o súlade vnútroštátnych opatrení so smernicou s cieľom posúdiť, či boli ustanovenia smernice transponované úplne a správne, a poukázať na hlavné zistené nedostatky.

2.4.Revízia akčného plánu, ktorý je sprievodným dokumentom k stratégii Komisie pre boj proti podvodom

Cieľom súčasnej stratégie Komisie pre boj proti podvodom (CAFS) prijatej v roku 2019 je ďalej zlepšiť prevenciu, odhaľovanie a trestanie podvodov, pričom poskytuje rámec pre prebiehajúce úsilie Komisie o zníženie úrovne podvodov spáchaných na rozpočte EÚ. Keďže sprievodný akčný plán Komisie sa vykonával do roku 2022, Komisia prijala v júli 2023 nový akčný plán ( 20 ).

Nový akčný plán zahŕňa 44 opatrení v rámci siedmich tém, ktoré sa vzťahujú na priority Komisie v oblasti boja proti podvodom. Keďže prvou témou plánu je digitalizácia, štvrtina opatrení sa zameriava na zlepšenie používania IT nástrojov, napríklad Arachne, systému EDES a systém riadenia nezrovnalostí (IMS), Komisiou a členskými štátmi na účely boja proti podvodom. V pláne sa takisto uvádza posilnená spolupráca v rámci Komisie a s kľúčovými externými partnermi a občianskou spoločnosťou s cieľom chrániť finančné prostriedky EÚ. Ďalšími témami sú Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, colné podvody a ďalšie posilnenie etiky a protikorupčnej kultúry v rámci Komisie.

Akčný plán sa vykonáva ( 21 ).

2.5.Protikorupčný balík EÚ

2.5.1.Smernica o boji proti korupcii prostredníctvom trestného práva

Predsedníčka Komisie vo svojej správe o stave Únie v roku 2022 oznámila, že Komisia aktualizuje svoj legislatívny rámec na boj proti korupcii „[p]ri trestných činoch, ako je nezákonné obohacovanie sa, zneužívanie vplyvu či zneužívanie moci, sprísnime skutkové podstaty tak, aby išli nad rámec bežnejších trestných činov, ako napríklad úplatkárstvo“. V záujme splnenia tohto záväzku Komisia v máji 2023 prijala balík protikorupčných opatrení vrátane návrhu smernice o boji proti korupcii ( 22 ). Cieľom tohto ambiciózneho návrhu je zintenzívniť predchádzanie korupcii vo všetkých členských štátoch, harmonizovať trestné činy korupcie a sankcie, ako aj zabezpečiť, aby orgány presadzovania práva a orgány prokuratúry mali nástroje, ktoré potrebujú na boj proti korupcii.

2.5.2.Oznámenie o boji proti korupcii

Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v spoločnom oznámení ( 23 ) spojili doterajšie úsilie a rozvinuli nové smerovania a nové nástroje tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov, čo zároveň podnietilo k jasnému záväzku bojovať proti korupcii na celosvetovej úrovni. Zriadila sa protikorupčná sieť EÚ, ktorá spája orgány presadzovania práva, verejné orgány, odborníkov z praxe, občiansku spoločnosť a ostatné zainteresované strany, aby pôsobili ako katalyzátor predchádzania korupcii v celej EÚ, vytvárali synergie na spoluprácu a vypracovali najlepšie postupy a praktické usmernenia v oblastiach spoločného záujmu. Prvé stretnutie sa uskutočnilo v septembri 2023 ( 24 ). Členmi siete sú úrad OLAF, Eurojust, Europol a Európska prokuratúra (EPPO). Jednou z kľúčových úloh siete bude pomáhať Komisii identifikovať spoločné oblasti, v ktorých sú riziká korupcie vysoké v celej EÚ. Tento výsledok bude stavebným prvkom pre budúcu stratégiu EÚ pre boj proti korupcii.

V rámci inštitúcií EÚ platí nulová tolerancia korupcie. V oznámení sa podrobne uvádzajú zavedené pravidlá etiky, integrity a transparentnosti na predchádzanie korupcii v rámci inštitúcií.

2.5.3.Rozšírenie súboru sankčných nástrojov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na závažné činy korupcie

Sankcie EÚ pomáhajú dosiahnuť kľúčové ciele spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako sú zachovávanie mieru, posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti a upevňovanie a podporovanie demokracie, medzinárodného práva a ľudských práv. Vďaka tomuto návrhu bude EÚ schopná bojovať proti závažným činom korupcie na celom svete, a to bez ohľadu na to, kde nastanú. Návrhom sa doplnia a posilnia vnútorné a vonkajšie nástroje EÚ na boj proti korupcii a preukáže sa odhodlanie EÚ použiť na boj proti korupcii akékoľvek nástroje vrátane sankcií.

2.6.Program EÚ pre boj proti podvodom

Program EÚ pre boj proti podvodom s rozpočtom vo výške 181 miliónov EUR na obdobie 2021 – 2027 poskytuje finančnú podporu i) na ochranu finančných záujmov EÚ jej členskými štátmi; ii) na organizáciu vzájomnej administratívnej pomoci a spolupráce v colných a poľnohospodárskych otázkach (informačný systém pre boj proti podvodom – AFIS); iii) na rozvoj a údržbu systému riadenia nezrovnalostí (IMS) na oznamovanie nezrovnalostí členskými štátmi.

Rozhodnutím o financovaní na rok 2023 sa pridelilo 16,1 milióna EUR na zložku Hercule, 8,4 milióna EUR na zložku AFIS a približne 1 milión EUR na zložku IMS. Dostupné finančné prostriedky sa v roku 2023 úspešne implementovali, pričom sa využili rôzne dostupné finančné nástroje.

Úradu OLAF bola v roku 2023 v súvislosti s Programom EÚ pre boj proti podvodom doručená prvá žiadosť o pridruženie od krajiny mimo EÚ, konkrétne od Ukrajiny. Dohoda o pridružení týkajúca sa účasti Ukrajiny na programe bola prerokovaná medzi Komisiou (zastúpenou úradom OLAF) a príslušnými orgánmi Ukrajiny (prijatá v marci 2024).

Úrad OLAF začal v roku 2023 priebežné hodnotenie programu, ktoré sa má dokončiť do konca roka 2024. Vykonáva sa s podporou externého dodávateľa, ktorý uskutočňuje nezávislú hodnotiacu štúdiu. Výsledky by mali poskytnúť cenné vstupné informácie o účinnosti, efektívnosti a relevantnosti programu, ako aj poukázať na oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie v zostávajúcom programovom období.

2.7.Uznesenie Európskeho parlamentu o správe o ochrane finančných záujmov za rok 2022

Európsky parlament 18. januára 2024 prijal uznesenie o ochrane finančných záujmov EÚ za rok 2022 ( 25 ).

Parlament privítal opatrenia prijaté Komisiou v roku 2022 na zlepšenie úrovne ochrany finančných záujmov EÚ, vyzval však k ďalšej obozretnosti a k doplnkovým opatreniam v tejto oblasti. V uznesení sa uvádza, že digitalizáciou sa podporilo predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie, zjednodušili sa administratívne postupy, a že digitalizácia sa musí stať jadrom každej protikorupčnej stratégie vrátane národných stratégií pre boj proti podvodom (NAFS).

Zdôrazňuje sa v ňom, že systém EDES má značný potenciál označovať osoby a spoločnosti, ktoré zneužívajú finančné prostriedky EÚ, a vyzýva sa v ňom, aby bol rozšírený na všetky spôsoby riadenia rozpočtu vrátane zdieľaného riadenia.

Parlament vyzval Komisiu, aby zlepšila mieru vymáhania neoprávnene vynaložených finančných prostriedkov a posilnila svoju kontrolu používania finančných prostriedkov v rámci nástroja NextGenerationEU. Okrem toho vyjadril svoje presvedčenie, že monitorovanie a kontrola finančných prostriedkov v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa na pomoc krajinám mimo EÚ a zdrojov pridelených na reakciu EÚ na vojnu na Ukrajine nie sú primerané.

Parlament ďalej odporúčal pozastavenie rozpočtovej podpory pre krajiny mimo EÚ vrátane kandidátskych krajín, ak orgány zjavne neprijímajú riadne opatrenia proti rozšírenej korupcii, a zároveň zabezpečenie toho, aby sa pomoc dostala k civilnému obyvateľstvu inými spôsobmi.

2.8.Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Podvod poškodzujúci rozpočet EÚ môže byť aj predikatívnym trestným činom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a prekurzorom iných trestných činov. Aj keď priamo nesúvisí s ochranou rozpočtu EÚ, právny rámec EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu ( 27 ) môže byť preto v tejto súvislosti veľmi relevantný. Nedávnym prijatím ambiciózneho legislatívneho balíka ( 28 ) Komisia naďalej posilňuje vykonávanie politického rámca pre boj proti praniu špinavých peňazí a usiluje sa nadviazať dobrú spoluprácu a výmeny informácií s pripravovaným Úradom pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu ( 29 ). Očakáva sa, že Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AMLA) bude uvedený do prevádzky v polovici roka 2025.

3.Opatrenia členských štátov na ochranu finančných záujmov EÚ

3.1.Národné stratégie pre boj proti podvodom

V roku 2023 uviedlo 21 z 27 členských štátov, že majú zavedenú stratégiu pre boj proti podvodom na ochranu finančných záujmov EÚ( 30 ). Prístup, ktorý uplatnilo 21 členských štátov, sa značne líšil.

Desať členských štátov uviedlo, že majú národné stratégie pre boj proti podvodom, ktoré sa vzťahujú na všetky výdavkové oblasti ( 31 ). Neboli požiadané, aby poskytli ďalšie informácie o iných zavedených stratégiách pre boj proti podvodom s obmedzeným rozsahom pôsobnosti.

Obrázok 2: Prehľad národných stratégií pre boj proti podvodom vzťahujúcich sa na všetky výdavkové oblasti

Pokiaľ ide o možné vypracovanie národnej stratégie pre boj proti podvodom, zo 17 členských štátov, ktoré nemajú stratégiu vzťahujúcu sa na všetky výdavkové oblasti, sú tri členské štáty ( 32 ) v predbežnej fáze prijatia stratégie, t. j. vytvára sa právny rámec, jeden členský štát ( 33 ) je v prípravnej fáze, t. j. posudzuje sa súčasný stav a riziko podvodov, a štyri členské štáty ( 34 ) vyhlásili, že nemajú národnú stratégiu pre boj proti podvodom, a ani neprebieha proces na jej prijatie. Zvyšných deväť členských štátov ( 35 ) má zavedené iné stratégie pre boj proti podvodom.

Obrázok 3: Prehľad iných stratégií pre boj proti podvodom oznámených členskými štátmi, ktoré nemajú národnú stratégiu pre boj proti podvodom vzťahujúcu sa na všetky výdavkové oblasti

3.2.Opatrenia na boj proti podvodom prijaté na vnútroštátnej úrovni

Členské štáty uviedli celkovo 69 opatrení. Z prijatých opatrení tvorili jednotlivé opatrenia 49 opatrení a zvyšných 20 opatrení bolo súčasťou balíka jednotlivých opatrení. Tieto balíky zahŕňali 39 opatrení. Znamená to, že členské štáty oznámili celkovo 88 jednotlivých opatrení, ktoré tvorilo 41 nových opatrení a 44 aktualizácií/zmien. Okrem toho tri opatrenia v rámci balíka obsahovali nové aj aktualizované opatrenia.

Obrázok 4 – Súhrn opatrení oznámených členskými štátmi v roku 2023

3.3.Vykonávanie odporúčaní Komisie z roku 2022 pre členské štáty

V správe o ochrane finančných záujmov za rok 2022 Komisia uviedla tri odporúčania pre členské štáty: a) zlepšenie odhaľovania, oznamovania podozrenia z podvodu a následných činností; b) potreba digitalizovať boj proti podvodom; c) posilnenie riadenia v oblasti boja proti podvodom v členských štátoch ( 36 ).

3.3.1.Zlepšenie odhaľovania, oznamovania podozrenia z podvodu a následných činností

Väčšina členských štátov ( 37 ) sa domnieva, že sú krajinou s nízkym výskytom podvodov. Keďže stále je ťažké určiť, či nízke úrovne oznámených podvodov presne zodpovedajú úspechu určitých opatrení na boj proti podvodom, je nevyhnutné, aby členské štáty pokračovali v odhaľovaní a oznamovaní podvodov a zároveň rozvíjali opatrenia a nástroje, ktoré umožnia predchádzať im. Niekoľko členských štátov ( 38 ) uvádza, že vykonali analýzu rizika podvodov s cieľom posúdiť dôvody nízkej miery odhaľovania podozrení z podvodu.

Hoci polovica členských štátov, ktoré analyzovali svoju nízku úroveň podvodov, identifikovala nedostatky v oblasti odhaľovania podvodov, väčšina z nich uviedla, že úspešné intervencie na predchádzanie podvodom sú zabezpečené, ak je zavedený prístup založený na viacerých zainteresovaných stranách a viacerých úrovniach. Tým sa uľahčuje spolupráca medzi všetkými zapojenými vnútroštátnymi, národnými a medzinárodnými hráčmi.

V rámci tejto spolupráce je dôležité, aby boli rešpektované určité základné zásady:

·jasné rozdelenie zodpovedností medzi orgánmi auditu a kontroly v rámci členských štátov,

·pravidelné administratívne kontroly a kontroly na mieste s cieľom zachovať výskyt podvodov na nízkych úrovniach,

·nepretržité podávanie správ Komisii prostredníctvom systému IMS, EPPO, ako aj vnútroštátnym orgánom auditu a kontroly členských štátov; tieto komparatívne údaje potom možno použiť na posúdenie úrovne výskytu podvodov,

·iniciatívy na uľahčenie výmeny vedomostí a najlepších postupov, ako aj referenčné porovnávanie výkonnosti členských štátov, zároveň uznávajúc rôzne veľkosti, špecifické situácie atď. [ako to uviedli niektoré členské štáty ( 39 )],

·kurzy odbornej prípravy, usmernenia a semináre s cieľom zachovať vysokú výkonnosť a kvalitu výkonnosti,

·vnútorné mechanizmy na predchádzanie podvodom sú zabezpečené v rámci rôznych orgánov, napr. prijatím takých opatrení, ako je zásada „štyroch očí“ v rámci všetkých inštitúcií.

3.3.2.Digitalizácia v oblasti boja proti podvodom na úrovni členského štátu

Digitalizácia v oblasti boja proti podvodom bola predmetom nedávnych správ o ochrane finančných záujmov a na úrovni členských štátov sa dosahuje pokrok.

Členské štáty v rámci vykonaných opatrení uvádzali inventarizáciu existujúcich nástrojov, údržbu interoperability medzi týmito nástrojmi a vývoj nových nástrojov pre IT architektúru. Mnohé členské štáty pokračujú v investovaní do revízie a vývoja existujúcich IT nástrojov, najmä nástroja na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika Arachne. Keďže niekoľko členských štátov len začalo vykonávať svoje národné stratégie pre boj proti podvodom, odporúča sa integrácia IT nástrojov od počiatočnej fázy.

Viac než polovica členských štátov ( 40 ) údajne prijala kroky na identifikovanie a riešenie nedostatkov v oblasti zručností v súvislosti s digitalizáciou, pričom uvádzali najmä nedostatočné informácie a/alebo prístup k údajom o digitalizácii. Opatrenia na riešenie týchto nedostatkov často zahŕňajú výmenu vedomostí, odbornú prípravu a rozširovanie odborných znalostí a zručností v oblasti digitalizácie, ako aj pokračujúci vývoj dostupných systémov.

Vývoj v oblasti nových technológií však predstavuje aj potenciálne hrozby, pokiaľ ide o boj proti podvodom. Hoci viac než polovica členských štátov ( 41 ) uznala tento problém, stále je medzi nimi niekoľko členských štátov ( 42 ), ktoré ešte nezapracovali túto problematiku ako súčasť svojich stratégií pre boj proti podvodom. Niekoľko členských štátov ( 43 ) už plne vykonalo opatrenia na identifikovanie a riešenie hrozieb, ktoré predstavujú nové technológie, ale väčšina členských štátov ( 44 ) vykonala len niektoré opatrenia.

3.3.3.Posilnenie riadenia v oblasti boja proti podvodom v členských štátoch

Väčšina členských štátov ( 45 ) má zavedenú sieť na spoluprácu v oblasti boja proti podvodom alebo ju vyvíja. Tieto siete sú zložené z mnohých rôznych orgánov. Podľa prieskumu sú vo vnútroštátnych sieťach na boj proti podvodom zastúpené najčastejšie tieto agentúry: orgány riadiace finančné prostriedky EÚ, orgány daňovej správy, colné orgány, vnútroštátne orgány auditu a orgány presadzovania práva. Na ilustrácii 5 sa uvádzajú rôzne agentúry, ktoré sú zastúpené (a ako často sú súčasťou) v rámci vnútroštátnej siete na boj proti podvodom. Navyše takmer všetky členské štáty aktívne spolupracujú s vyšetrovacími orgánmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a justičnými orgánmi na úrovni EÚ, najmä s úradom OLAF a s EPPO.

Obrázok 5: Mapovanie sietí na boj proti podvodom

Väčšina členských štátov ( 46 ) má dostatočný počet pracovníkov v rámci svojej vnútroštátnej štruktúry koordinovania boja proti podvodom. Väčšina členských štátov však uvádza, že treba zlepšiť úroveň odborných znalostí pracovníkov.

4.Boj proti nezrovnalostiam, podvodom, korupcii a konfliktu záujmov poškodzujúcim rozpočet EÚ

4.1.Všeobecný prehľad

Z operačného hľadiska sú ochranou finančných záujmov EÚ pred podvodmi, nezrovnalosťami a inými nezákonnými činnosťami poverené vnútroštátne orgány, úrad OLAF a EPPO.

V roku 2023 bolo oznámených celkovo 13 563 podvodných a nepodvodných nezrovnalostí v hodnote 1,90 miliardy EUR ( 47 ). V porovnaní s rokom 2022 sa zaznamenal mierny nárast oznámených nezrovnalostí (+2,3 %) a súvisiacich neoprávnených finančných súm (+4,6 %).

Počet podvodných nezrovnalostí oznámených vnútroštátnymi orgánmi Komisii prostredníctvom systému IMS zostal relatívne stabilný počas posledných piatich rokov a v roku 2023 bol 1 030 (– 9,5 % v porovnaní s rokom 2022). Finančné sumy spojené s týmito prípadmi sa líšili viac vzhľadom na obmedzený počet jednotlivých prípadov s vysokým finančným vplyvom, pričom v roku 2023 sa zvýšili na 585,8 milióna EUR (+ 103 % v porovnaní s rokom 2022).

Počet a finančný vplyv oznámených nepodvodných nezrovnalostí dosiahol v roku 2023 vrchol po tom, ako počas posledných piatich rokov zaznamenával rastúci trend, a to 12 533 nezrovnalostí (+ 3,5 % v porovnaní s rokom 2022) vo finančnej sume 1,31 miliardy EUR (– 14 %).

Obrázok 6: Oznámené nezrovnalosti a súvisiace finančné sumy – 2019 – 2023; nezrovnalosti a súvisiace finančné sumy podľa rozpočtovej oblasti – 2023

4.1.1.Vyšetrovania úradu OLAF

Úrad OLAF v roku 2023 uzavrel vyšetrovania v 265 prípadoch a vydal 309 odporúčaní, z toho 185 finančných, pričom odporučil vymáhanie celkovej sumy 1 043,8 milióna EUR a zabránil neoprávnenému vyplateniu finančných prostriedkov vo výške 209,4 milióna EUR ( 48 ). V rovnakom období bolo začatých 190 nových vyšetrovaní, z toho 26 (14 %) sa týkalo vlastných zdrojov a 2 (1 %) nezákonného obchodu, 85 (45 %) zdieľaného riadenia a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, 23 (12 %) nepriameho riadenia a 39 (21 %) priameho riadenia. sa Začalo sa 18 (9 %) vyšetrovaní v súvislosti s vnútornými záležitosťami ( 49 ).

Úrad OLAF vyšetroval údajné prípady a prípady kolúzie, manipulácie v postupoch verejného obstarávania, konfliktov záujmov, predražených faktúr, vyhýbania sa plateniu cla, pašovania a falšovania. Jedným z nastupujúcich trendov, ktorý bol veľmi viditeľný v roku 2023, je využívanie porušení správneho práva, predovšetkým v umelo vytvorených cezhraničných situáciách, s cieľom podvodu na rozpočte EÚ bez toho, aby došlo k odhaleniu. Trendom, ktorý pokračoval v raste v roku 2023, boli zložité podvody, ku ktorým dochádza na internete a vo viacerých jurisdikciách.

4.1.2.Vyšetrovania EPPO

EPPO v roku 2023 začala 1 371 vyšetrovaní s odhadovanou škodou vo výške 12,28 miliardy EUR ( 50 ). Na konci roka 2023 EPPO viedla 1 927 aktívnych vyšetrovaní s odhadovanou škodou vo výške 19,27 miliardy EUR, z čoho takmer 60 % (11,50 miliardy EUR) súviselo s 339 vyšetrovaniami týkajúcimi sa DPH. Pokiaľ ide o dotknuté finančné záujmy EÚ, do rozpočtu EÚ patrí len malý podiel (0,3 %) finančných súm súvisiacich s DPH( 51 ). 1 349 vyšetrovaní bolo spojených s podvodmi týkajúcimi sa výdavkov s odhadovanou finančnou škodou 7,24 miliardy EUR. Z nich sa 233 vyšetrovaní týkalo programov obnovy a odolnosti s odhadovanou finančnou škodou 1,86 miliardy EUR.

Spomedzi typológií identifikovaných pri týchto prebiehajúcich vyšetrovaniach sa 1 486 trestných činov (33,9 % z celkového počtu) týka podvodu s výdavkami nesúvisiacimi s verejným obstarávaním, 379 (8,6 %) podvodu s výdavkami súvisiacimi s verejným obstarávaním, 131 (3 %) sa týka korupcie, 72 (1,6 %) zneužitia, 226 (5,2 %) prania špinavých peňazí, 405 (9,2 %) podvodu v oblasti príjmov nepochádzajúcich z DPH a 873 (19,9 %) podvodu v oblasti príjmov z DPH.

4.2.Príjmy – Tradičné vlastné zdroje ( 52 )

V roku 2023 bol počet podvodných a nepodvodných nezrovnalostí (5 118) týkajúcich sa tradičných vlastných zdrojov (TVZ) o 10 % vyšší než priemerný počet nezrovnalostí oznámených v posledných piatich rokoch. Celková odhadovaná a zistená súvisiaca suma sa znížila o 12 % na 478 miliónov EUR. Počet podvodných nezrovnalostí sa znížil o 27 %, zatiaľ čo počet nepodvodných nezrovnalostí sa zvýšil o 15 % v porovnaní s päťročným priemerom za roky 2019 – 2023. Súvisiaca odhadovaná a zistená suma týkajúca sa podvodných prípadov sa znížila o 54 % a suma týkajúca sa nepodvodných prípadov o menej než 1 % v porovnaní s uvedeným päťročným obdobím.

Jedným z hlavných modus operandi pri podvodných prípadoch naďalej zostáva pašovanie, zatiaľ čo pri nepodvodných prípadoch najčastejšie ide o nesprávne zatriedenie/nesprávny opis tovaru. Z peňažného hľadiska sa väčšina prípadov oznámených v roku 2023 týka nesprávnej hodnoty tovaru (1 157 prípadov v súvisiacej sume 165 miliónov EUR). Najviac postihnutým tovarom z hľadiska počtu prípadov a hodnoty naďalej zostáva textil a obuv. Hlavnými troma krajinami pôvodu tovaru, ktorého sa nezrovnalosti týkali, naďalej zostávajú Čína, Spojené štáty americké a Vietnam.

Obrázok 7: Nezrovnalosti odhalené a oznámené v oblasti TVZ a odhaľovanie podľa druhu kontroly

Trinásť členských štátov oznámilo 87 prípadov pašovaných cigariet, pričom odhadovaná suma súvisiacich TVZ dosiahla takmer 13 miliónov EUR. Najvyšší počet prípadov oznámila v roku 2023 Litva (23) a najvyššiu sumu TVZ oznámilo Belgicko (spolu 3,8 milióna EUR). V porovnaní s rokom 2022 11 členských štátov stále vykazovalo ( 53 ) prípady pašovania, pričom dva členské štáty ( 54 ) sa opäť dostali do štatistiky. Môže to naznačovať možný presun podvodov alebo trás pašovania cigariet do iných členských štátov.

4.3.Výdavky

Tento oddiel sa vzťahuje na výdavkové oblasti týkajúce sa zdieľaného, nepriameho a priameho riadenia. Prvé dve vychádzajú z analýzy podvodných a nepodvodných nezrovnalostí oznámených prostredníctvom systému IMS a posledná výdavková oblasť z údajov získaných z účtovného systému Komisie ABAC.

4.3.1.Poľnohospodárstvo ( 57 )

Počas obdobia 2019 – 2023 sa zvýšil počet nezrovnalostí (podvodných aj nepodvodných) oznámených členskými štátmi v oblasti rozvoja vidieka, čo bolo spôsobené najmä rastúcou mierou odhaľovania počas programového obdobia 2014 – 2020. Podvodné nezrovnalosti v rámci podpory poľnohospodárstva dosiahli vrchol v roku 2022, keď bol ich počet ovplyvnený jedným členským štátom, ktorý oznámil mnoho malých vzájomne prepojených prípadov. Neoprávnené finančné sumy, ktorých sa týkajú nepodvodné nezrovnalosti v oblasti trhových opatrení, výrazne kolísali, najmä z dôvodu prípadov týkajúcich sa vysokých súm.

Miera odhaľovania v oblasti rozvoja vidieka bola oveľa vyššia než v oblasti podpory poľnohospodárstva. Jedna časť podpory poľnohospodárstva, konkrétne trhové opatrenia, mala však najvyšší podiel na miere odhaľovania. Odhaľovanie nezrovnalostí, najmä podvodov, sa sústredilo v niekoľkých členských štátoch.

Počas obdobia 2019 – 2023 sa podvodné nezrovnalosti často týkali falšovania žiadosti o pomoc alebo listinných dôkazov. V prípade trhových opatrení a rozvoja vidieka boli takisto významné porušenia týkajúce sa vykonávania opatrení, čím sa potvrdili spôsoby a riziká, ktoré boli zmienené už v predchádzajúcich správach ( 58 ).

Obrázok 8: Oznámené nezrovnalosti v SPP podľa druhu výdavkov ( 59 ) a trvania nezrovnalostí (od začiatku neregulárneho konania až do uzavretia prípadu)

4.3.2.Politika súdržnosti ( 60 )

Počty a finančné sumy nepodvodných nezrovnalostí, ktoré boli oznámené za programové obdobie 2014 – 2020, sú oveľa nižšie než tých, ktoré boli oznámené počas prvých desiatich rokov vykonávania programového obdobia 2007 – 2013. Týka sa to všetkých fondov a väčšiny členských štátov ( 61 ). Hoci sú oveľa nižšie, v poslednom čase vzniká rozdiel aj v prípade počtu nezrovnalostí oznámených ako podvodné.

Obrázok 9: Zameranie na programové obdobie 2014 – 2020 – oznámené nezrovnalosti podľa fondu a typológie

Pokiaľ ide o podvody, najčastejšie sa vyskytujúci druh porušení sa týkal podporných dokladov. Vysokých finančných súm sa týkali prípady podvodných nezrovnalostí, keď došlo k porušeniu zmluvných ustanovení/pravidiel, ktoré často spočívalo v neúplnom vykonaní alebo nevykonaní financovaného opatrenia. Medzi najčastejšie oznamované nepodvodné nezrovnalosti patrilo porušenie pravidiel verejného obstarávania. Pokiaľ ide o počet porušení odhalených v súvislosti s verejným obstarávaním, podiel podvodných prípadov je nízky (4 %).

Väčšina podvodných porušení voči etike a integrite súvisela s konfliktmi záujmov (približne 70 %) a približne 23 % súviselo s korupciou/úplatkárstvom ( 62 ).

4.3.3.Ostatné rozpočtové oblasti ( 65 )

Niekoľkými fondmi vykonávanými v rámci zdieľaného riadenia sa podporujú iné vnútorné politiky, ako sú napríklad iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí ( 66 ), Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), Fond pre vnútornú bezpečnosť, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a Fond pre azyl, migráciu a integráciu. Počas obdobia viacročného finančného rámca 2014 – 2020 bolo oznámených 289 nezrovnalostí (z nich 33 bolo oznámených ako podvodné), ktoré boli spojené s neoprávnenými finančnými sumami vo výške 52 miliónov EUR (z toho 8,2 milióna EUR súviselo s podvodnými nezrovnalosťami, ktoré sa týkali najmä fondu FEAD). Z uvedeného počtu bolo 44 nezrovnalostí oznámených v roku 2023 s celkovou neoprávnenou finančnou sumou 19,71 milióna EUR.

Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) je prostriedkom, ktorým EÚ podporuje reformy v regióne rozširovania finančnou a technickou pomocou od roku 2007. Nezrovnalosti oznámené krajinami, ktoré sú prijímateľmi pomoci, počas obdobia 2019 – 2023 v súvislosti s predvstupovou pomocou sa týkali najmä finančných prostriedkov rozdelených v rámci nástroja predvstupovej pomoci I (IPA I) na roky 2007 – 2013 a nástroja predvstupovej pomoci II (IPA II) na roky 2014 – 2020. Finančné sumy spojené s podvodnými nezrovnalosťami dosiahli v roku 2023 vrchol vo výške približne 19 miliónov EUR, a to najmä z dôvodu jednej nezrovnalosti oznámenej Tureckom v súvislosti so zložkou regionálny rozvoj. Počet oznámených nepodvodných nezrovnalostí sa v roku 2022 výrazne zvýšil a v roku 2023 zostal vysoký ( 67 ). Celkovo bola polovica oznámených nezrovnalostí v období 2019 – 2023 spojená sa sumou menej než 10 000 EUR ( 68 ).

Počet podvodných aj nepodvodných nezrovnalostí týkajúcich sa výdavkov vyplatených v rámci priameho riadenia zostal v období 2019 – 2023 pomerne stabilný. Viac než 88 % nezrovnalostí identifikovaných ako potenciálne podvodné sa odhalilo po vyšetrovaniach úradu OLAF.

4.4.Organizovaná trestná činnosť, korupcia a konflikty záujmov

Informácie o činnosti organizovaného zločinu proti finančným záujmom EÚ sú k dispozícii vo výročnej správe EPPO. Uvádza sa v nej, že v rámci jej prebiehajúcich vyšetrovaní sa do konca roka 2023 vyšetrilo 209 trestných činov týkajúcich sa zločineckých organizácií so zameraním na ochranu finančných záujmov.

V súvislosti s prípadmi korupcie EPPO až do konca roka 2023 oznámila 131 vyšetrených trestných činov ( 69 ). V rokoch 2019 – 2023 11 krajín oznámilo Komisii prostredníctvom systému IMS 65 prípadov, pričom šesť sa týkalo poľnohospodárstva, 56 súdržnosti a tri sa týkali predvstupovej pomoci. Oznámené neoprávnené finančné sumy spojené s takýmito prípadmi dosahujú približne 50,5 milióna EUR.

V tom istom období sa prostredníctvom systému IMS oznámilo 419 prípadov súvisiacich s konfliktmi záujmov (85 % sa týkalo súdržnosti, 7 % poľnohospodárstva a 8 % predvstupovej pomoci) v hodnote približne 112 miliónov EUR. Z analýzy takýchto nezrovnalostí vyplýva, že oznámené konflikty záujmov sa týkajú najmä väzieb medzi príjemcami finančných prostriedkov a ich dodávateľmi a subdodávateľmi, pričom sú založené na konkrétnych porušeniach vnútroštátnych pravidiel.

5.Závery a odporúčania

Rozpočet EÚ sa používa na financovanie a plnenie priorít politík EÚ. Spájaním zdrojov a jednotnosťou pri riešení spoločných výziev, ktorým EÚ čelí, vytvára rozpočet EÚ pridanú hodnotu, posilňuje hospodárstvo Európy a jej geopolitické postavenie.

V posledných rokoch sa rozpočet EÚ stal ešte výraznejším vyjadrením solidarity, keďže slúžil ako hlavný nástroj EÚ v reakcii na krízu. Pomáha riešiť najväčšie výzvy, ktorým EÚ čelí, vrátane pandémie koronavírusu, vojny na Ukrajine, riešenia zmeny klímy a budovania strategickej nezávislosti Európy, ako aj zabezpečenia energetickej nezávislosti.

Ochranou týchto zdrojov pred podvodmi a nezrovnalosťami sa zabezpečuje, aby dosiahli svoj plný potenciál a zamýšľané ciele.

EÚ na dosiahnutie tohto cieľa postupne vybudovala zložitú a sofistikovanú štruktúru v oblasti boja proti podvodom s viacerými vrstvami ochrany na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Priebežné opatrenia prijímané kontrolnými a vyšetrovacími orgánmi na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni viedli k odhaleniu a trestnému stíhaniu významného počtu pokusov o spreneveru rozpočtu EÚ. Represívny aspekt boja proti podvodom je však len jednou stranou mince a Komisia neustále zdôrazňuje význam predchádzania podvodom.

Keďže situácia v oblasti podvodov sa neustále vyvíja a vznikajú nové výzvy, reakciu treba nepretržite prispôsobovať. V tejto súvislosti sú kľúčové tri prvky: vedomosti, nástroje a štruktúry riadenia v oblasti boja proti podvodom.

5.1.Budovanie vedomostí v oblasti boja proti podvodom na základe úplných, spoľahlivých a aktuálnych údajov

Komisia v predchádzajúcich správach opakovane zdôrazňovala potrebu úplných, spoľahlivých a včasných údajov o podvodoch a nezrovnalostiach. Tieto informácie sú základom vedomostí potrebných na účinnejší boj proti podvodom a v konečnom dôsledku zlepšujú predchádzanie podvodom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie. Hoci sa kvalita údajov neustále zlepšuje, z analýzy uskutočnenej tento rok opäť vyplýva, že sú potrebné ďalšie opatrenia. Ako sa zdôrazňuje v oddiele 1.2, vyšetrovania podvodov orgánmi EÚ možno oznámiť len vtedy, ak sa s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zdieľajú potrebné informácie. Niektoré z prípadov vyšetrovaných EPPO a úradom OLAF sú už zahrnuté do údajov podrobne uvedených v tejto správe. Komisia sa snaží zabezpečiť, aby systémy podávania správ dokázali riadne zachytiť všetky informácie potrebné na identifikovanie prípadov, ktoré vyšetrujú. Keď budú tieto informácie plne k dispozícii, bude možné posúdiť, či dochádza k zmene trendov spojených s odhaľovaním podvodov alebo či sú v súlade s výsledkami vnútroštátnych vyšetrovacích orgánov, ktoré v priebehu rokov oznámili v oblasti boja proti podvodom.

5.2.Lepšie nástroje: urýchlenie digitalizácie v oblasti boja proti podvodom

Digitalizácia v oblasti boja proti podvodom je jednou z kľúčových tém revidovaného akčného plánu, ktorý je priložený k stratégii Komisie pre boj proti podvodom. Prostredníctvom tejto a predchádzajúcich správ o ochrane finančných záujmov Komisia poskytla informácie o opatreniach EÚ a vnútroštátnych opatreniach s cieľom digitalizovať boj proti podvodom, z čoho vyplýva, že existuje pozitívna dynamika s cieľom zabezpečiť, aby boj proti podvodom držal krok s najnovším technologickým vývojom.

V tomto okamihu sa však tento proces musí urýchliť, pričom vývoj nových alebo existujúcich IT nástrojov by mal zodpovedať ich zvýšenému využívaniu na efektívnejší boj proti podvodom vo všetkých oblastiach rozpočtu, ktorý plnia členské štáty. Komisia bude súbežne pokračovať vo vykonávaní osobitných opatrení uvedených v revidovanom akčnom pláne, ktorý je priložený k stratégii Komisie pre boj proti podvodom.

5.3.Rozvoj riadenia štruktúry v oblasti boja proti podvodom

Komisia víta pokrok dosiahnutý vo všetkých členských štátoch s cieľom vybudovať účinné riadenie v oblasti boja proti podvodom a vyvinúť strategické prístupy k boju proti podvodom na vnútroštátnej, regionálnej alebo odvetvovej úrovni. Zriadenie špecifických sietí, ktoré združujú vnútroštátnych hráčov v oblasti boja proti podvodom, vytvára základy na výmenu osvedčených postupov, vedomostí, skúseností a odborných znalostí tým najefektívnejším spôsobom.

Tieto siete vytvárajú ideálne podmienky na rozvoj silných stratégií pre boj proti podvodom na základe vyčerpávajúcich posúdení rizika podvodov. Môžu sa použiť ako pomoc pri správnom identifikovaní nedostatkov a hrozieb, navrhovaní účinných zmierňovacích opatrení, vymedzovaní konkrétnych cieľov a prijímaní včasných nápravných opatrení v prípade náhlych zmien v prostredí boja proti podvodom.

(1) ()    Článok 310 ods. 6 ZFEÚ.

(2) ()    K tejto správe o ochrane finančných záujmov je pripojených sedem pracovných dokumentov útvarov Komisie:

(3) ()    Pozri najmä textový rámček 2 správy o ochrane finančných záujmov z roku 2021 , oddiel 6.1, s. 31.

(4) ()    Oznámené Komisii prostredníctvom systému riadenia nezrovnalostí (IMS).

(5) ()    Opis týchto obmedzení sa uvádza v textovom rámčeku 3 v  správe o ochrane finančných záujmov z roku 2021 , oddiel 6.1, s. 32.

(6) ()    Podvodné nezrovnalosti sú také nezrovnalosti, ktoré oznamujúca krajina vo svojej klasifikácii uviedla ako podvod v oblasti tradičných vlastných zdrojov, podozrenie z podvodu alebo zistený podvod v súvislosti so zdieľaným riadením a predvstupovou pomocou.

(7) ()    Všetky nezrovnalosti, ktoré neboli klasifikované ako podvodné, sa považujú za nepodvodné.

(8) ()     https://ec.europa.eu/olaf-report/2023/index_en.html

(9) ()     https://www.eppo.europa.eu/sites/default/files/2024-03/EPPO_Annual_Report_2023.pdf .

(10) ()    Celkový počet vyšetrovaní a odhadovaná finančná škoda, počet vyšetrovaní týkajúcich sa podvodov v oblasti DPH a súvisiaca odhadovaná finančná škoda.

(11) ()    Tieto štatistiky sa uvádzajú formou agregovaných údajov o všetkých prebiehajúcich vyšetrovaniach vrátane vyšetrovaní začatých v predchádzajúcich rokoch, ktoré ešte neboli uzavreté. Týkajú sa okrem iného počtu vyšetrovaných trestných činov rozdelených podľa druhu a počtu vyšetrovaní rozdelených podľa výdavkového programu. Iné agregované štatistiky o činnostiach EPPO sa týkajú činností súdov a počtu sťažností alebo oznámení prijatých od vnútroštátnych orgánov.

(12) ()    Postup oznamovania členskými štátmi a napokon dostupnosť úplných údajov na vypracovanie tejto správy vo veľkej miere závisia od informácií od orgánov, ktoré odhaľujú a vyšetrujú nezrovnalosť alebo podvod. Oznamujúce orgány v členských štátoch (najmä riadiace orgány alebo platobné agentúry pri zdieľanom riadení a colné orgány v súvislosti s tradičnými vlastnými zdrojmi) môžu oznamovať vyšetrovania trestných činov len v prípade, že im príslušné justičné orgány alebo orgány presadzovania práva poskytnú poverenie a potrebné informácie. Znamená to, že hoci EPPO, OLAF alebo vnútroštátne orgány presadzovania práva aktívne vyšetrujú prípad, orgány zodpovedné za oznámenie nezrovnalosti a podvodu Komisii nemusia byť schopné tak v určitých prípadoch urobiť z dôvodu možnej dôvernosti vyšetrovaní. V takýchto prípadoch budú tieto informácie k dispozícii až po skončení vyšetrovania, a dovtedy preto nie sú zahrnuté do správy o ochrane finančných záujmov.

(13) ()    Veľmi často to bývajú sumy, pri ktorých sa účinne uskutočňuje vymáhanie.

(14) ()    Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Luxembursko, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Švédsko.

(15) ()    Smernica (EÚ) 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, s. 17).

(16) ()    Všetky členské štáty okrem Belgicka, Estónska a Poľska.

(17) ()    Ostatné opatrenia na transponovanie smernice oznámené piatimi členskými štátmi – Belgicko, Grécko, Francúzsko, Cyprus a Rumunsko – sa opisujú v dokumente Opatrenia prijaté členskými štátmi na ochranu finančných záujmov EÚ , ktorý je pripojený k správe o ochrane finančných záujmov z roku 2022.

(18) ()    Belgicko, Bulharsko, Česko, Španielsko a Poľsko.

(19) ()    Pozri oddiel 4.4. správu o ochrane finančných záujmov z roku 2022 a odporúčanie 2 (s. 28) správy o ochrane finančných záujmov z roku 2017 ,

(20) ()    COM(2023) 405 final a SWD(2023) 245 final.

(21) ()    Úplný prehľad stavu vykonávania opatrení sa uvádza v dokumente Commission Anti-Fraud Strategy (CAFS) action plan state-of-play May 2024 [Akčný plán stratégie Komisie pre boj proti podvodom (CAFS) – aktuálny stav, máj 2024], ktorý je pripojený k tejto správe.

(22) ()    COM(2023) 234 final.

(23) ()     JOIN(2023) 12 final z 3. mája 2023.

(24) ()     Protikorupčná sieť EÚ – Európska komisia (europa.eu) .

(25) ()    Spis k postupu 2023/2045(INI) .

(26) ()    Pozri oddiel 2.2 .

(27) ()    Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na úrovni EÚ – Európska komisia (europa.eu). V čase prípravy tejto správy všetky členské štáty oznámili, že úplne transponovali piatu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí [smernica (EÚ) 2018/843] o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

(28) ()     Legislatívny balík na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na úrovni EÚ – Európska komisia (europa.eu) .

(29) ()     AMLA – Európska komisia (europa.eu) .

(30) ()    Informácie boli zhromaždené prostredníctvom špecializovaného dotazníka. Pozri dokument Opatrenia prijaté členskými štátmi na vykonanie článku 325 ZFEÚ, ktorý je pripojený k tejto správe.

(31) ()    Podrobná analýza stratégií pre boj proti podvodom sa uvádza v dokumente s názvom National Anti-Fraud Strategies (NAFS): state of play and assessment [Národné stratégie pre boj proti podvodom (NAFS) – súčasný stav a hodnotenie], ktorý je priložený k tejto správe.

(32) ()    Dánsko, Litva, Holandsko.

(33) ()    Luxembursko.

(34) ()    Chorvátsko, Írsko, Slovinsko, Švédsko.

(35) ()    Belgicko, Estónsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Cyprus, Rakúsko, Poľsko a Fínsko.

(36) ()    Úplný prehľad a podrobný opis následných činností zhrnutých v tomto oddiele je uvedený v dokumente Vykonávanie odporúčaní z roku 2022 členskými štátmi, ktorý je pripojený k tejto správe.

(37) ()    Belgicko, Bulharsko, Česko, Dánsko, Nemecko, Írsko, Grécko, Španielsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovensko a Fínsko.

(38) ()    Belgicko, Bulharsko, Česko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko Slovinsko a Fínsko.

(39) ()    Estónsko, Grécko a Taliansko.

(40) ()    Bulharsko, Česko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko a Švédsko.

(41) ()    Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko a Slovensko.

(42) ()    Česko, Nemecko, Chorvátsko, Cyprus, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Fínsko a Švédsko.

(43) ()    Nemecko, Taliansko, Poľsko a Rumunsko.

(44) ()    Belgicko, Bulharsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Španielsko, Francúzsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko Fínsko a Švédsko.

(45) ()    Bulharsko, Česko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko a Švédsko. Vo vývoji: Belgicko, Írsko, Litva a Holandsko.

(46) ()    Primeraný počet pracovníkov s potrebnými odbornými znalosťami: Bulharsko, Česko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Maďarsko Rakúsko a Slovinsko. Potreba zvýšiť počet pracovníkov: Estónsko, Španielsko, Francúzsko, Cyprus, Lotyšsko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Fínsko a Švédsko.

(47) ()    Členské štáty a krajiny mimo EÚ oznámili v systéme IMS nezrovnalosti v súvislosti s výdavkami a v systéme OWNRES v súvislosti s TVZ. Nezrovnalosti súvisiace s priamym riadením boli získané z účtovného systému Komisie ABAC.

(48) ()    Údaje uvedené v tomto oddiele sú zahrnuté do výročnej správy OLAF za rok 2023 .

(49) ()    Súčet vyšetrovaní začatých za každú rozpočtovú oblasť je vyšší ako celkový počet vyšetrovaní začatých v roku 2023 (190), keďže vyšetrovanie sa môže vzťahovať na viac než jednu oblasť.

(50) ()    Údaje uvedené v tomto oddiele sú zahrnuté do výročnej správy EPPO za rok 2023 .

(51) ()    V období 2021 – 2027 sa na základ DPH každého členského štátu uplatňuje jednotná sadzba výberu vo výške 0,3 %.

(52) ()    Podrobná analýza nezrovnalostí oznámených členskými štátmi v súvislosti s TVZ sa uvádza v dokumente Štatistické hodnotenie nezrovnalostí oznámených v oblasti vlastných zdrojov, prírodných zdrojov, politiky súdržnosti, predvstupovej pomoci, ako aj priamych výdavkov v roku 2023, ktorý je pripojený k tejto správe, oddiel 2.

(53) ()    Belgicko, Bulharsko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Rumunsko.

(54) ()    Slovensko a Fínsko.

(55) ()    Podľa Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

(56) ()    Pozri výročnú správu úradu OLAF za rok 2023.

(57) ()    Podrobná analýza nezrovnalostí oznámených členskými štátmi v súvislosti s poľnohospodárstvom sa uvádza v dokumente Štatistické hodnotenie nezrovnalostí oznámených v oblasti vlastných zdrojov, prírodných zdrojov, politiky súdržnosti, predvstupovej pomoci, ako aj priamych výdavkov v roku 2023, ktorý je pripojený k tejto správe, oddiel 3.

(58) ()    Pozri rámček 3 v  oddiele 4.3.1 správy o ochrane finančných záujmov z roku 2022.

(59) ()    Miera odhaľovania podvodov (FDR) sa vypočíta ako percentuálny podiel neoprávnených finančných súm, ktorých sa týkajú podvodné nezrovnalosti, z celkových platieb. Miera odhaľovania nezrovnalostí (IDR) sa vypočíta ako percentuálny podiel neoprávnených finančných súm, ktorých sa týkajú nepodvodné nezrovnalosti, z celkových platieb.

(60) ()    Podrobná analýza nezrovnalostí oznámených členskými štátmi v súvislosti s politikou súdržnosti sa uvádza v dokumente Štatistické hodnotenie nezrovnalostí oznámených v oblasti vlastných zdrojov, prírodných zdrojov, politiky súdržnosti, predvstupovej pomoci, ako aj priamych výdavkov v roku 2023, ktorý je pripojený k tejto správe, oddiel 4.

(61) ()    Hĺbková analýza tohto trendu bola uverejnená v  správe o ochrane finančných záujmov za rok 2021 , rámček 17, s. 38.

(62) ()    Pozri aj oddiel 4.4 .

(63) ()    Pozri poznámku pod čiarou 59.

(64) ()    Pozri poznámku pod čiarou 59.

(65) ()    Podrobná analýza nezrovnalostí oznámených členskými štátmi v súvislosti s predvstupovou pomocou a priamym riadením sa uvádza v dokumente Štatistické hodnotenie nezrovnalostí oznámených v oblasti vlastných zdrojov, prírodných zdrojov, politiky súdržnosti, predvstupovej pomoci, ako aj priamych výdavkov v roku 2023, ktorý je pripojený k tejto správe, oddiely 5 a 6.

(66) ()    Vo viacročnom finančnom rámci 2021 – 2027 je táto iniciatíva súčasťou európskych štrukturálnych a investičných fondov.

(67) ()    V správe o ochrane finančných záujmov za rok 2022 bola celková finančná suma 79,70 milióna EUR vykázaná ako suma ovplyvnená nezrovnalosťami. Táto suma je do veľkej miery spojená s nezrovnalosťami oznámenými Albánskom v celkovej neoprávnenej finančnej sume 33,53 milióna EUR. Táto suma však bola spôsobená určitými chybami albánskych orgánov pri podávaní správ, ktoré boli spojené s nesprávnym použitím národných mien namiesto eura. Revidovaná neoprávnená finančná suma oznámená Albánskom za rok 2022 je 2,89 milióna EUR.

(68) ()    Hoci finančný limit pre vykazovanie v rámci zdieľaného riadenia je 10 000 EUR, v prípade predvstupovej pomoci neexistuje žiaden finančný limit.

(69) ()    To predstavuje 3 % trestných činov vyšetrovaných EPPO. Pozri oddiel 4.1.2 .

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli25. 7. 2024

COM(2024) 318 final

PRÍLOHY

k

SPRÁVE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

35. výročná správa o ochrane finančných záujmov Európskej únie a boji proti podvodom – 2023

{SWD(2024) 187 final} - {SWD(2024) 188 final} - {SWD(2024) 189 final} - {SWD(2024) 190 final} - {SWD(2024) 191 final} - {SWD(2024) 192 final} - {SWD(2024) 193 final}

Príloha 1 – Nezrovnalosti oznámené ako podvodné v roku 2023 1

Počet nezrovnalostí oznámených ako podvodné je ukazovateľom výsledkov úsilia členských štátov v boji proti podvodom a inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy EÚ. Preto by sa tieto údaje nemali interpretovať ako úroveň podvodov na území členských štátov. Príloha k správe o ochrane finančných záujmov nezahŕňa tretie krajiny (predvstupové obdobie), Spojené kráľovstvo a priame výdavky.

Príloha 2 – Nezrovnalosti oznámené ako nepodvodné v roku 2023 2

Príloha k správe o ochrane finančných záujmov nezahŕňa tretie krajiny (predvstupové obdobie), Spojené kráľovstvo a priame výdavky.

(1)

Na základe údajov v systéme riadenia nezrovnalostí (IMS) k 4. marcu 2024 v prípade výdavkov a na základe údajov v aplikácii OWNRES k 15. marcu 2024 v prípade príjmov.

(2)

Na základe údajov v systéme riadenia nezrovnalostí (IMS) k 4. marcu 2024 v prípade výdavkov a na základe údajov v aplikácii OWNRES k 15. marcu 2024 v prípade príjmov.