EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 5. 2024

COM(2024) 206 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Európska zdravotná únia: spoločné kroky pre zdravie ľudí

Európska zdravotná únia: spoločné kroky pre zdravie ľudí

1.Úvod

Takmer pred piatimi rokmi začala Komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej svoj mandát s ambicióznymi plánmi opatrení EÚ v oblasti zdravia. Zaviazala sa podporovať členské štáty pri neustálom zlepšovaní kvality a udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti 1 , pri riešení hlavných spoločenských výziev, ako je prevencia rakoviny a starostlivosť o onkologických pacientov, pri zabezpečovaní udržateľných dodávok cenovo dostupných liekov v Európe a pri zvyšovaní potenciálu digitálneho zdravotníctva na maximum. Tieto iniciatívy sa stali ústrednými piliermi vízie, ktorú dnes poznáme ako európsku zdravotnú úniu.

Ani nie mesiac po nástupe do funkcie vypukla pandémia ochorenia COVID-19, ktorá spôsobila milióny úmrtí a bezprecedentné zdravotné a sociálno-ekonomické škody. Pandémia bola pre svet prekvapením, odhalila strategické závislosti a nedostatky v pripravenosti. Po prvých výzvach reagovala EÚ konkrétnymi a rozhodnými opatreniami, pričom preukazovala silu solidarity pri riešení bezprecedentného ohrozenia zdravia, obnovovala hospodársky a sociálny život a zdôrazňovala potrebu štrukturálnejších a ďalekosiahlejších riešení.

Stratégia EÚ v oblasti vakcín 2 predložená v júni 2020 bola európskym úspechom, ktorý pomohol EÚ zabezpečiť vakcíny a zachrániť tak aspoň 1,4 milióna životov v Európe 3 . Rýchlosť priemyselného rastu bola bezprecedentná, počnúc vývojom cez hodnotenie, povoľovanie, výrobu a zavádzanie; vakcíny sa sprístupňovali všetkým občanom v rovnakom čase a za rovnakých podmienok bez ohľadu na to, kde v EÚ žili. Pre Európanov a partnerské krajiny sa zabezpečilo 4,6 miliardy dávok. V rámci historickej celoeurópskej snahy chrániť našich občanov bolo v najakútnejšej fáze proti ochoreniu COVID-19 zaočkovaných viac ako 80 % dospelej populácie EÚ aspoň prvou dávkou vakcíny. Následné vytvorenie digitálneho COVID preukazu EÚ pomohlo znovu otvoriť európske spoločnosti a obnoviť podniky a umožnilo ľuďom opäť bezpečne cestovať, vďaka čomu sa EÚ posunula bližšie k normálnemu životu.

Európska spolupráca a solidarita sa rozšírili ďaleko za naše hranice, pričom EÚ a členské štáty sa stali najväčším dodávateľom vakcín na svete, keď bola otázkou najakútnejšej potreby dostupnosť vakcín. Viac ako 530 miliónov dávok bolo darovaných krajinám s nízkymi a strednými príjmami. Únia takisto zabezpečila dodávku viac ako 190 miliónov kusov zdravotníckeho vybavenia a osobných ochranných prostriedkov, ako sú rúška alebo rukavice, do partnerských krajín. Tieto úspechy by neboli možné bez úzkej spolupráce medzi Európskym parlamentom, členskými štátmi, Komisiou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, agentúrami EÚ a medzinárodnými aktérmi. Kľúčová úloha EÚ na medzinárodnej scéne umožnila prístup k očkovaniu všetkým obyvateľom vrátane tých najzraniteľnejších, ktorí žijú v humanitárnom či nestabilnom prostredí alebo v oblastiach zasiahnutých konfliktom. Digitálny COVID preukaz EÚ sa stal globálnym štandardom mobility na medzinárodnej úrovni a prispel k opätovnému otvoreniu hospodárskej činnosti na celosvetovej úrovni.

Odhodlanie a koordinovaný prístup Európy umožnili zvládať pandémiu COVID-19 čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Táto traumatická skúsenosť však priniesla tvrdé, ale dôležité skúsenosti. Odhalila slabé miesta v európskych systémoch zdravotnej starostlivosti a zdôraznila potrebu silnejšieho prístupu „jedno zdravie“ založeného na plynulom prepojení medzi zdravím ľudí, zdravím zvierat a zdravím rastlín na jednej strane a životným prostredím na strane druhej. Posilnili sa ňou takisto prepojenia medzi zdravím a hospodárskou odolnosťou a otvorenou strategickou autonómiou Únie. Zdôraznila sa tiež potreba silnejšieho vedúceho postavenia EÚ v oblasti globálneho zdravia a uznal sa význam zdravia ako geopolitického faktora.

Asi najviac podčiarkla pandémia význam verejného zdravia na poprednom mieste politického programu a poukázala na veľmi hmatateľné spôsoby, akými môže Únia dopĺňať vnútroštátne politiky a dodať im pridanú hodnotu, ak bude zlepšovať každodenný život a blahobyt občanov. Tento prístup napĺňa jasné očakávania občanov, pokiaľ ide o ochranu a podporu ich zdravia. Najnovšie prieskumy Eurobarometra a verejnej mienky 4 , 5 ukázali, že európski občania považujú zdravie za jednu z hlavných priorít. S cieľom splniť ich očakávania bola vytvorená Európska zdravotná únia.

Investovať do zdravia sa vždy oplatí. Pandémia ukázala, že je verejné zdravie predpokladom fungovania spoločností a ekonomík. Zdravotná kríza predovšetkým stojí životy, môže narušiť voľný pohyb osôb a tovaru, ktorý je EÚ odhodlaná chrániť, môže zastaviť hospodársky rast a narušiť základné sociálne funkcie počnúc vzdelávaním cez zdravotnícke služby až po fungovanie našich demokracií.

Posledných päť rokov sa vyznačovalo nielen pandémiou ochorenia COVID-19, ale aj vážnymi geopolitickými výzvami, najmä neodôvodnenou útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine, krízou na Blízkom východe a narastajúcimi vplyvmi zmeny klímy a digitálnej transformácie, z ktorých všetky mali a naďalej majú zásadný vplyv na zdravie občanov EÚ i mimo nej.

Našou odpoveďou na toto rýchlo sa vyvíjajúce globálne prostredie je európska zdravotná únia. Vychádza zo zásad, že rovnosť v prístupe je základným ľudským právom a že politika v oblasti zdravia už nemôže byť obmedzená hranicami spred pandémie – spoločné opatrenia na európskej úrovni majú zásadný význam pre spoločenský blahobyt Európy, našu strategickú autonómiu a našu geopolitickú stabilitu.

V rámci tohto nového prístupu budú členské štáty v prípade, že vznikne potreba spoločných európskych opatrení, konať spoločne v záujme prevencie, prípravy a ochrany svojich občanov. Prístup je založený na súbore kľúčových pilierov:

·nový rámec pre zdravotné krízy: účinné pravidlá na riešenie zdravotných hrozieb a nový Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie, ktorý umožňuje EÚ a členským štátom spoločne sa lepšie pripraviť a reagovať na vznikajúce krízy,

·bezpečnosť zdravotníckych dodávok: cenovo dostupné, prístupné a inovačné liečebné postupy a lieky pre všetkých,

·moderné a inovačné politiky v oblasti zdravia: lepšia ochrana zdravia našich občanov a využívanie potenciálu nových technológií.

V tejto súvislosti je rozhodujúce, že prístup bol podporený najambicióznejším programom EÚ na financovanie zdravia v histórii, konkrétne EU4Health.

Všetky opatrenia v rámci európskej zdravotnej únie boli navrhnuté a realizovali sa tak, aby ich výsledkom bola väčšia bezpečnosť a lepšie zdravie občanov. Európska únia prostredníctvom týchto opatrení podnikla prelomové kroky na ochranu a podporu zdravia a na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti v celej Európe.

2.Posilňovanie zdravotnej bezpečnosti pre občanov EÚ

2.1.Riešenie závažných cezhraničných ohrození zdravia

V dnešnom čoraz mobilnejšom a prepojenejšom svete občania EÚ od svojich vlád očakávajú, že ich ochránia pred zdravotnými hrozbami, ktoré sa môžu ľahko šíriť cez hranice jednotlivých štátov. Skúsenosti z posledných piatich rokov jasne ukázali, že je nevyhnutné, aby členské štáty reagovali na zdravotné krízy spoločne a koordinovane.

Reakciou na túto potrebu sú nové pravidlá EÚ týkajúce sa závažných cezhraničných ohrození zdravia, ktoré sú základom rámca EÚ pre zdravotnú bezpečnosť. Tieto posilnené pravidlá, ktoré sa uplatňujú od decembra 2022, umožňujú EÚ predvídať závažné ohrozenia zdravia, pripraviť sa a reagovať na ne, nielen pokiaľ ide o infekčné choroby, ale aj o environmentálne, klimatické alebo chemické riziká. Komisia môže napríklad spolu s Výborom pre zdravotnú bezpečnosť (HSC) urýchlene prijať usmernenia k opatreniam reakcie na riešenie vznikajúcich hrozieb alebo vyhlásiť núdzovú situáciu v oblasti verejného zdravia na úrovni Únie, čo by podnietilo zvýšenú koordináciu a mohlo by aktivovať núdzové financovanie zdravotníckych protiopatrení. Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi a príslušnými agentúrami Únie vypracúva aj komplexný plán Únie na prevenciu, pripravenosť a reakciu.

Dnes je EÚ schopná lepšie pomôcť členským štátom a partnerským krajinám pripraviť sa na zdravotné otrasy a reagovať na prípadné krízy. Posilnený Výbor EÚ pre zdravotnú bezpečnosť zabezpečuje lepšiu spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi. Výbor pre zdravotnú bezpečnosť zohral dôležitú úlohu pri koordinácii reakcie EÚ na pandémiu COVID-19 zo strany Komisie, ako aj v roku 2022 v súvislosti s vypuknutím opičích kiahní a eboly. V súčasnosti sa aktívne zaoberá problémom aviárnej influenzy u zvierat a ľudí 6 a inými potenciálnymi hrozbami. Ak núdzová situácia presahuje možnosti reakcie niektorej krajiny v Európe alebo mimo nej, môže táto krajina prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany požiadať o pomoc, ktorej súčasťou môže byť núdzová lekárska pomoc.

Pri ochrane zdravia zohráva kľúčovú úlohu dohľad a výmena údajov znamená, že EÚ dokáže lepšie monitorovať vývoj prenosných chorôb, odhaľovať ich ohniská a hodnotiť účinnosť opatrení v oblasti verejného zdravia. Komisia pomáha členským štátom posilňovať ich vnútroštátne systémy dohľadu vrátane systémov dohľadu nad odpadovými vodami a prepája unijný systém včasného varovania a reakcie s inými systémami varovania EÚ.

Vďaka vede sa svet dostal z pandémie a vedecká spolupráca ponúka aj najistejšiu cestu k bezpečnejšej a zdravšej budúcnosti. Rámcové programy EÚ pre výskum a inovácie, ktoré patria k najväčším programom financovania výskumu, vývoja a inovácií vo svete, podporili projekty v rôznych oblastiach vrátane dlhodobého výskumu mRNA, ktorý prispel k vývoju vakcín proti ochoreniu COVID-19. V reakcii na pandémiu Komisia prisľúbila 1 miliardu EUR na výskum koronavírusu, ktorého súčasťou sú rozsiahle klinické skúšania v celej EÚ. Finančnou podporou vo výške 100 miliónov EUR Európska investičná banka významne pomohla európskej spoločnosti BioNTech využiť technológiu mRNA na vývoj potenciálnej vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Komisia zriadila sieť laboratórií verejného zdravia na svetovej úrovni (DURABLE) a v marci 2024 určila prvých šesť 7 referenčných laboratórií EÚ pre verejné zdravie, čím pomohla zvýšiť laboratórne kapacity v celej EÚ a podporiť osvedčené postupy. EÚ a členské štáty sa okrem toho dohodli, že zefektívnia a zintenzívnia výskumné úsilie prostredníctvom Partnerstva EÚ v oblasti pripravenosti na pandémie.

Pandémia ochorenia COVID-19 podčiarkla nevyhnutnú potrebu spoľahlivých výrobných kapacít a odolných dodávateľských reťazcov a zároveň odhalila významné zraniteľné miesta, ktoré majú vplyv na globálne zdravie a hospodársku stabilitu. V reakcii na túto skutočnosť Európska komisia zriadila pracovnú skupinu pre rozšírenie priemyselnej výroby vakcín proti ochoreniu COVID-19 8 . Táto pracovná skupina úzko spolupracovala so zainteresovanými stranami z priemyselného odvetvia na odstraňovaní prekážok vo výrobe vakcín, účinnom mapovaní dodávateľských reťazcov a zabezpečení dlhodobej výrobnej kapacity v Európe, čo viedlo k rýchlejšiemu prijatiu ďalších opatrení, ktoré sa okrem vakcín proti ochoreniu COVID-19 týkajú aj kritických liekov.

Posledných päť rokov a skúsenosti s riadením pandémie poukázali na to, že tieto iniciatívy majú kľúčovú hodnotu z hľadiska ochrany zdravia občanov, najmä tých najohrozenejších a najzraniteľnejších, ako sú deti, starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím, ako aj z hľadiska prekonávania bezprecedentnej zdravotnej krízy.

2.2.Vytvorenie Úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA)

Pandémia COVID-19 podčiarkla zásadný význam zdravotníckych protiopatrení počas núdzových zdravotných situácií vrátane diagnostiky, vakcín, terapeutík a osobných ochranných prostriedkov. Takisto ukázala, že finančné prostriedky EÚ a členských štátov zohrávali dôležitú úlohu pri zabezpečovaní prístupu k technológiám mediátorovej RNA pre vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Podpora EÚ bola kľúčová pri rekordne rýchlom vývoji vakcín na záchranu, ktoré zachraňovali životy.

V roku 2021 vytvorila Komisia Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA). Úrad HERA je v úzkej koordinácii s členskými štátmi, priemyselným odvetvím a občianskou spoločnosťou navrhnutý tak, aby posilnil vývoj, výrobu, obstarávanie a spravodlivú distribúciu kritických zdravotníckych protiopatrení na ochranu Európanov v prípade núdzovej situácie v oblasti verejného zdravia. Počas zdravotnej krízy môže byť spoločné obstarávanie kľúčovým nástrojom na zvýšenie kúpnej sily členských štátov a na zabezpečenie rovnakých produktov pre všetkých občanov bez ohľadu na to, kde žijú. V roku 2022 obstaral úrad HERA vakcíny približne dva týždne po prvých náznakoch vypuknutia epidémie opičích kiahní v EÚ 9 . Úrad HERA zabezpečuje aj prístup k pandemickým vakcínam a predpandemickým vakcínam určeným na ochranu Európanov pred aviárnou influenzou.

Úrad HERA usmerňuje úsilie v priemyselnom odvetví, v oblasti výskumu a inovácií s cieľom vytvoriť nástroje novej generácie na riešenie závažných cezhraničných ohrození zdravia. V záujme zabezpečenia čo najväčšej flexibility funguje úrad HERA v dvoch režimoch: režim, ktorom sa zameriava na pripravenosť, a režim, ktorý sa aktivuje iba v núdzových situáciách. Po vyhlásení núdzovej situácie v oblasti verejného zdravia môže Rada aktivovať núdzový rámec opatrení EÚ na zabezpečenie dodávok zdravotníckych protiopatrení 10 , ktoré majú rozhodujúci význam v krízových situáciách. Rada pre zdravotné krízy spolu s radou úradu HERA zabezpečuje koordinované opatrenia medzi členskými štátmi v otázkach súvisiacich s vývojom, výrobou, obstarávaním a distribúciou zdravotníckych protiopatrení v čase krízy a pripravenosti. V núdzových situáciách v oblasti verejného zdravia Rada pre zdravotné krízy úzko spolupracuje s Výborom pre zdravotnú bezpečnosť.

S cieľom posilniť pripravenosť v oblasti zdravia úrad HERA spustil globálny systém dohľadu nad odpadovými vodami 11 , ktorý by sa mohol stať medzinárodným vyhľadávacím systémom pre včasné odhaľovanie a monitorovanie hrozieb epidémií a ich ohnísk v reálnom čase. Identifikáciou hrozieb a posúdením toho, ako proti nim čo najlepšie bojovať pomocou zdravotníckych protiopatrení, úrad HERA vytvára široké portfólio iniciatív, ktoré by EÚ umožnili rýchlo reagovať na chorobu X 12 . Komisia a Európska investičná banka takisto vytvorili program HERA Invest, ktorým sa navyšujú prostriedky na program InvestEU o sumu 100 miliónov EUR, na podporu výskumu a vývoja v oblasti najnaliehavejších cezhraničných ohrození zdravia, financovaných z programu EU4Health.

Prostredníctvom týchto opatrení úrad HERA zabezpečuje, aby EÚ v čase krízy dokázala rýchlo a v potrebnom rozsahu vyvíjať a vyrábať protiopatrenia. Je možné mobilizovať núdzové finančné zdroje na výskum a na včasné a spoľahlivé generovanie údajov možno aktivovať siete klinického skúšania EÚ. V čase krízy by EU FAB, sieť neustále pripravených kapacít na výrobu vakcín po celej EÚ, mohla za rok vyprodukovať 325 miliónov dávok vakcín. S pomocou investície vo výške 1,65 miliardy EUR vytvorila Komisia aj strategické zásoby zdravotníckych protiopatrení a pracuje na vybavení, ktoré bude využité v rámci reakcie na chemické, biologické rádiologické a jadrové (CBRN) hrozby v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany – rescEU, aby sa zvýšila pripravenosť a vytvorila záchranná sieť pre prípad, že zásoby členských štátov nebudú postačujúce.

2.3.Silnejšie mandáty ECDC a EMA

Na základe skúseností s pandémiou bol rozšírený mandát Európskej agentúry pre lieky (EMA) s cieľom pripraviť sa na núdzové situácie v oblasti verejného zdravia a závažné udalosti, predchádzať im, koordinovať ich a riadiť ich vplyv na lieky a zdravotnícke pomôcky. Agentúra EMA bude v rámci svojho rozšíreného mandátu takisto uľahčovať koordinovanú reakciu na núdzové situácie v oblasti verejného zdravia na úrovni EÚ, a to tak, že bude poskytovať vedecké odporúčania a skúmať dostupné vedecké dôkazy o liekoch.

V reakcii EÚ na pandémiu COVID-19 zohralo kľúčovú úlohu Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Po posúdení štádia vykonávania vnútroštátnych plánov prevencie, pripravenosti a reakcie členských štátov a ich nadväznosti na plán prevencie, pripravenosti a reakcie Únie, ako sa stanovuje v nariadení o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, už môže ECDC vydávať odporúčania týkajúce sa opatrení a míľnikov, ktoré sa majú stanoviť pre členské štáty, ako aj pre Komisiu. Agentúra posilňuje integrované systémy dohľadu a koordinuje novú sieť referenčných laboratórií EÚ (RLEÚ). ECDC zriaďuje osobitnú skupinu EÚ pre zdravie zameranú na rýchle zdravotné zásahy v prípade vypuknutia závažnej epidémie, ktorá dopĺňa mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany.

3.Zlepšenie bezpečnosti a dostupnosti liekov, zdravotníckych pomôcok a látok ľudského pôvodu a prístupu k nim

3.1.Prístup k bezpečným, cenovo dostupným a inovačným liekom pre všetkých

Pacienti a systémy zdravotnej starostlivosti v celej Európe čelia nerovnakému prístupu k liekom, nedostatku či dokonca výpadkom liekov na určité choroby. Na riešenie týchto problémov Komisia v novembri 2020 predložila novú farmaceutickú stratégiu pre Európu 13 a v apríli 2023 navrhla reformu farmaceutických pravidiel EÚ, ktorá je najvýznamnejšou reformou svojho druhu za viac ako dve desaťročia.

Navrhovaná reforma zahŕňa prepracovaný systém stimulov, ktorý má povzbudiť spoločnosti, aby plnili ciele v oblasti verejného zdravia, konkrétne ciele týkajúce sa včasnejšieho a rovnakého prístupu k liekom vo všetkých 27 členských štátoch a nenaplnených liečebných potrieb pacientov v EÚ, najmä tých najzraniteľnejších, ako sú deti, starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím. Preto sa v rámci reformy navrhuje niekoľko opatrení na uľahčenie prístupu, najmä v menších členských štátoch, ktoré spoločnosti často zanedbávajú z dôvodu ich malého, z komerčného hľadiska neatraktívneho trhu. Rovnako dôležité je to, že tieto cielenejšie stimuly a rozsiahlejšie zjednodušenia, ktoré boli navrhnuté, pomôžu európskemu farmaceutickému priemyslu, aby zostal inovátorom a svetovým lídrom.

Po prijatí navrhovanej reformy spoluzákonodarcami sa európski pacienti, najmä tí, ktorí žijú v menších krajinách, budú môcť rýchlejšie dostať k liekom. Vývojári liekov dostanú od agentúry EMA väčšiu vedeckú a regulačnú podporu, zatiaľ čo pre MSP a neziskových vývojárov sa postupy uľahčia. Spoločnosti budú mať osoh zo zrýchlených a zjednodušených postupov hodnotenia a povoľovania liekov a digitalizácia zníži ich administratívnu záťaž. Využívaním experimentálneho regulačného prostredia sa podporia inovácie v špičkových technológiách vrátane zdravotníckych biotechnológií a zabezpečí sa nadčasovosť legislatívneho systému, pričom sa zachovajú najvyššie normy kvality a bezpečnosti. Tým, že sa umožní, aby sa generické a biologicky podobné lieky rýchlejšie dostávali na trh, a zjednodušia sa postupy udeľovania povolení na uvedenie na trh, reforma poskytne pacientom aj rýchlejší prístup k lacnejším, ale kvalitným liekom.

Európska komisia dopĺňa tieto legislatívne opatrenia, a tým podporuje projekty spolupráce 14 zamerané na výmenu informácií o politikách v oblasti cenotvorby, platieb a verejného obstarávania v záujme zlepšenia cenovej dostupnosti a nákladovej efektívnosti liekov, ako aj udržateľnosti systému zdravotnej starostlivosti. Komisia v súčasnosti hodnotí návrhy, ako umožniť verejné financovanie zo strany viacerých členských štátov na podporu prelomových inovácií v oblasti liekov prostredníctvom prvého dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu (Med4Cure). Cieľom tohto projektu je podporiť vývoj a prvé priemyselné zavádzanie inovačných liečebných postupov a nových technológií, ako sú platformy mRNA, na riešenie problémov antimikrobiálnej rezistencie, zriedkavých chorôb a rakoviny.

3.2.Zabezpečenie dostupnosti kritických liekov a zdravotníckych pomôcok

Riziko nedostatku liekov spôsobuje obavy pre oblasť zdravotnej starostlivosti v EÚ aj na celom svete. Európska zdravotná únia rieši túto výzvu regulačnými aj priemyselnými opatreniami.

Vo farmaceutickej reforme sa navrhujú opatrenia na posilnenie bezpečnosti dodávok najkritickejších liekov a posilňuje sa úloha agentúry EMA pri koordinácii opatrení na zmiernenie nedostatku liekov. V októbri 2023 15 Komisia predložila dodatočné krátkodobé a strednodobé opatrenia na zabezpečenie systematickejších a koordinovanejších opatrení pri nedostatku liekov. V rámci toho bola v decembri 2023 uverejnená prvá verzia unijného zoznamu kritických liekov 16 s viac ako 200 účinnými látkami, v prípade ktorých je prioritou kontinuita dodávok. Okrem toho Platforma strategických technológií pre Európu (STEP) sa zameria na mobilizáciu finančných prostriedkov EÚ na ďalšiu podporu vývoja a výroby biotechnológií a kritických liekov.

V apríli 2024 Komisia rozbehla Alianciu pre kritické lieky 17 ako platformu spolupráce na riešenie priemyselného rozmeru nedostatku liekov. Aliancia spája verejných a súkromných aktérov z európskeho zdravotného a priemyselného ekosystému a jej cieľom navrhnúť odporúčania na posilnenie bezpečnosti dodávok a upevnenie globálnych dodávateľských reťazcov kritických liekov. Na základe analýzy zraniteľnosti týkajúcej sa kritických liekov sa aliancia zameria na možnosti, ako zmierniť štrukturálne riziká a posilniť dodávky tým, že sa podporí diverzifikácia a v prípade potreby zmodernizuje a posilní výrobná kapacita na úrovni EÚ. Práca aliancie bude takisto podkladom pre prípadnú legislatívnu iniciatívu „akt EÚ o kritických liekoch“ v budúcnosti.

V roku 2017 sa nariadením o zdravotníckych pomôckach a nariadením o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro stanovil nový, prísnejší legislatívny rámec EÚ na zabezpečenie lepšej ochrany verejného zdravia a bezpečnosti pacientov v nadväznosti na bezpečnostné obavy súvisiace najmä s prsníkovými implantátmi a implantátmi bedrového kĺbu. Podľa nových pravidiel sa bude od konca roka 2025 postupne rozbiehať databáza EUDAMED, ktorá bude poskytovať prehľad o životnom cykle všetkých výrobkov na trhu so zdravotníckymi pomôckami v celej EÚ, čím sa zvýši transparentnosť celkového systému a schopnosť orgánov dohľadu nad trhom náležite monitorovať trh. Legislatívnymi zmenami vykonanými v nariadení o zdravotníckych pomôckach a nariadení o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro v rokoch 2023 a 2024 sa predlžujú prechodné obdobia a zabezpečuje sa kontinuita dodávok kritických pomôcok. Okrem toho zaviedla Komisia nelegislatívne opatrenia na podporu tohto odvetvia a na zmiernenie rizík spojených s nedostatkom. Ako prvý krok smerom k identifikácii udržateľných riešení pre budúcnosť začne Komisia koncom tohto roka cielené hodnotenie právnych predpisov EÚ v oblasti zdravotníckych pomôcok vrátane štrukturálneho posúdenia vplyvu na dostupnosť zdravotníckych pomôcok a na inovácie a konkurencieschopnosť systému zdravotníckych pomôcok v EÚ.

3.3.Boj proti antimikrobiálnej rezistencii

Antimikrobiálna rezistencia (AMR) je jednou z najväčších zdravotných hrozieb našej doby. V súčasnosti zomiera v EÚ každý rok viac ako 35 000 ľudí na infekcie rezistentné voči liekom a bez rozhodných opatrení sa toto číslo v priebehu generácie zvýši. AMR má obrovský dosah na hospodárstvo a systémy zdravotnej starostlivosti. Odhaduje sa, že náklady na zdravotnú starostlivosť a pokles produktivity predstavujú 1,5 miliardy EUR ročne.

V strategickom prístupe EÚ k liekom v životnom prostredí 18 sa uvádza, že životné prostredie je rezervoárom antimikrobiálnej rezistencie, ktorá si vyžaduje hlbšie pochopenie a ďalšie opatrenia, keďže viaceré rezíduá liekov (ako sú antibiotiká alebo antimykotiká) sa môžu dostať do životného prostredia počas toho, ako ich ľudia a zvieratá užívajú. Na riešenie týchto výziev navrhla Komisia v roku 2023 doteraz najambicióznejšie opatrenia EÚ proti AMR v odporúčaní stanovujúcom ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030 – vrátane 20 % zníženia spotreby antibiotík u ľudí v EÚ do roku 2030, a zároveň sa zasadila za prísnejšie globálne záväzky v oblasti AMR.

Preskúmanie farmaceutických právnych predpisov zahŕňa dodatočné a inovačné stimuly pre farmaceutické spoločnosti, aby vyvíjali nové antimikrobiálne látky.

Nová jednotná akcia pomáha členským štátom EÚ, ako aj Nórsku, Islandu a Ukrajine vykonávať odporúčané opatrenia s pomocou finančných prostriedkov EÚ vo výške 50 miliónov EUR. Na riešenie problému AMR Komisia podporuje výskum a vývoj nových antibiotík a alternatívnych liečebných postupov. V tejto súvislosti bude mať zásadný význam budúce európske partnerstvo pre antimikrobiálnu rezistenciu v rámci prístupu „jedno zdravie“ 19 . Takisto zlepšuje prístup k novovyvinutým antimikrobiálnym látkam, a to aj prostredníctvom budúceho spoločného obstarávania antimikrobiálnych látok, a spúšťa pilotný projekt zameraný na kompenzačné stimuly vo forme garancie výnosov.

V globálnom meradle spája Komisia sily s WHO s cieľom aktualizovať zoznam prioritných bakteriálnych a hubových patogénov, vykonávať analýzy antimikrobiálnych látok a diagnostiky a navrhovať profily cieľových výrobkov. Zasadnutie Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni na tému AMR v septembri 2024 predstavuje dôležitý krok ku konkrétnym výsledkom na celosvetovej úrovni.

3.4.Bezpečné a široko prístupné látky ľudského pôvodu

V záujme zabezpečenia najvyššej možnej úrovne ochrany osôb, ktoré sú darcami alebo príjemcami látok, ako sú krv, tkanivá a bunky, navrhla Komisia v júli 2022 nové pravidlá. V nadchádzajúcich mesiacoch bude formálne prijaté nové nariadenie, ktorým sa aktualizujú pravidlá bezpečnosti a kvality látok ľudského pôvodu (SoHO) 20 , aby sa posilnila ochrana všetkých pacientov, ktorých liečba zahŕňa transfúziu, transplantáciu alebo lekársky asistovanú reprodukciu. Zlepší sa tak prístup k bezpečným a osvedčeným liečebným postupom, ktorých súčasťou je použitie látok ľudského pôvodu, a pre pacientov v celej EÚ vytvorí viac možností prístupu k liečbe, ktorú potrebujú, bez ohľadu na to, kde žijú. Tieto nové pravidlá týkajúce sa látok ľudského pôvodu zároveň podporia inovácie.

4.Odolné, prístupné a inkluzívne systémy zdravotnej starostlivosti

4.1.Zvyšovanie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti

Európske systémy zdravotnej starostlivosti sa musia posilniť, aby dokázali rozhodne zvládať súčasné a budúce výzvy, ako je starnutie obyvateľstva, narastajúca prevalencia neprenosných chorôb, zmena klímy a zvýšené riziko infekčných chorôb. Odolné systémy zdravotnej starostlivosti potrebujú udržateľné investície a kvalifikovanú pracovnú silu. Európska zdravotná únia podporuje členské štáty v ich vnútroštátnom úsilí.

V máji 2020 navrhla Komisia program EU4Health s týmto cieľom a jeho rozpočet vo výške 4,7 miliardy EUR (po revízii VFR v polovici trvania) na finančné obdobie 2021 – 2027 predstavuje najvyššiu sumu, aká bola kedy pridelená na politiku v oblasti zdravia na úrovni EÚ.

Z programu EU4Health sa financujú iniciatívy na zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti, podporu pracovníkov v zdravotníctve a integráciu vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti, čím sa vytvárajú základy pre odolné systémy zamerané na pacienta. Vďaka nemu sme dokázali rýchlo reagovať na aj núdzové zdravotné situácie, ako bola pandémia ochorenia COVID-19 a vypuknutie nákazy opičích kiahní v roku 2022. Program je pripravený podporiť opatrenia zamerané na európsky priestor pre zdravotné údaje a posilňuje úsilie v boji proti rakovine a zriedkavým chorobám. Vďaka jeho súčinnosti s rámcovým programom EÚ Horizont Európa sa podporil výskum a inovácie v mnohých rôznych oblastiach zdravia. Napríklad v roku 2023 sa vytvorilo európske partnerstvo pre transformáciu systémov zdravotníctva a starostlivosti 21 .

Prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti členské štáty vo svojich národných plánoch obnovy a odolnosti vyčlenili 43 miliárd EUR 22 na opatrenia súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Cieľom týchto opatrení je okrem iného riešiť slabé miesta v infraštruktúre, deficit pracovnej sily, potreby digitalizácie a nedostatky v primárnej starostlivosti. Komisia poskytuje členským štátom politické usmernenia a odporúčania týkajúce sa zdravia prostredníctvom európskeho semestra. Fondy politiky súdržnosti vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu plus pomáhajú členským štátom zlepšovať odolnosť, prístupnosť a efektívnosť ich systémov zdravotnej starostlivosti. Prostredníctvom Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus a Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus Plus (CRII a CRII+) a Pomoci pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU) prijatých v roku 2020 sa podpora EÚ pre systémy zdravotnej starostlivosti v rámci programov politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 zvýšila o 16,7 miliardy EUR a dosiahla celkovú sumu vyššiu ako 32 miliárd EUR. V programovom období fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 sa na zdravotníctvo plánuje prideliť približne 12,6 miliardy EUR, z čoho približne 1,3 miliardy EUR je vyčlenených na digitalizáciu zdravotnej starostlivosti a elektronické zdravotníctvo.

Nástroj technickej podpory dopĺňa tieto nástroje financovania EÚ formou poskytovania odborných znalostí členským štátom na ich žiadosť s cieľom implementovať reformy zamerané na zlepšenie odolnosti, prístupnosti a inkluzívnosti ich systémov zdravotnej starostlivosti.

V súvislosti s pandémiou sa z európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) podporili aj členské štáty pri financovaní opatrení súvisiacich so zdravím až do výšky takmer 5 miliárd EUR. Z toho sa 22 % týkalo opatrení prijatých na pracoviskách na zaistenie bezpečného návratu do práce.

Základom odolných systémov zdravotnej starostlivosti sú stabilní pracovníci v zdravotníctve. V súčasnosti však EÚ čelí značnému nedostatku zdravotníckych pracovníkov, ktorý je spôsobený veľkým pracovným zaťažením a neprimeranými podmienkami bezpečnosti a ochrany zdravia. Okrem toho pracovníci v zdravotníctve starnú. S cieľom pomôcť vyriešiť nedostatok pracovnej sily a zručností Komisia prijala akčný plán 23 s cielenými záväzkami na pomoc pri zlepšovaní pracovných podmienok zdravotníckych pracovníkov.

Prostredie zdravotnej starostlivosti, ktoré sa neustále vyvíja, navyše vyžaduje, aby sa pracovníkom v zdravotníctve poskytlo viac príležitostí na odbornú prípravu a rozvoj s cieľom využiť potenciál umelej inteligencie a digitálnych nástrojov na riešenie osobitných výziev, ako je multidisciplinárna geriatrická starostlivosť a vplyvy na zdravie spôsobené zmenou klímy. Komisia podporuje členské štáty pri plánovaní pracovných síl v zdravotníctve 24 v záujme udržania zdravotníckych pracovníkov a zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie európskych pracovníkov v zdravotníctve 25 . V rámci Paktu o zručnostiach spustila Komisia partnerstvo v oblasti zručností pre zdravotný ekosystém 26 , ako aj rozsiahle partnerstvo v oblasti zručností pre sektor európskeho zdravotníctva.

4.2. Prevencia neprenosných ochorení

Neprenosné ochorenia predstavujú 80 % všetkých ochorení, ktoré postihujú občanov EÚ. Patria medzi ne kardiovaskulárne ochorenia, rakovina, diabetes a neurologické choroby vrátane problémov duševného zdravia. V súčasnosti možno takýmto chorobám pripísať viac ako 90 % úmrtí v EÚ. V júni 2022 Komisia predstavila iniciatívu EÚ v oblasti neprenosných ochorení „Spoločne zdravšie“, ktorá bola vytvorená so zainteresovanými stranami a členskými štátmi s cieľom znížiť záťaž 27 spôsobenú v dôsledku závažných neprenosných ochorení. Má päť oblastí, ktoré pokrývajú kardiovaskulárne ochorenia, diabetes, chronické ochorenia dýchacích ciest, poruchy duševného zdravia a neurologické poruchy a prierezové determinanty zdravia vrátane environmentálnych a komerčných rizikových faktorov, ako aj rizikových faktorov spojených so životným štýlom. Iniciatíva určuje priority, najlepšie postupy a oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia.

Všetky neprenosné ochorenia zhoršuje znečistenie životného prostredia a zmena klímy. Prostredníctvom iniciatív v rámci Európskej zelenej dohody 28 , a najmä akčného plánu nulového znečistenia 29 , Komisia prijala ďalšie opatrenia na boj proti znečisťovaniu ovzdušia, vody a pôdy. Napriek tomu, že kvalita ovzdušia sa za niekoľko posledných desaťročí výrazne zlepšila, zostáva znečistenie ovzdušia najväčším zdravotným rizikom súvisiacim so životným prostredím, s ktorým je spojená značná úmrtnosť (podľa odhadov viac ako 250 000 predčasných úmrtí v Európskej únii každý rok) a chorobnosť 30 . V akčnom pláne nulového znečistenia je takisto predložený cieľ, aby EÚ do roku 2030 znížila vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie (predčasné úmrtia) o viac ako 55 % (v porovnaní s rokom 2005).

Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia, ktoré bolo vytvorené v roku 2021 v rámci stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, zhromažďuje dôkazy a odborné znalosti na účely usmerňovania tvorby politík v oblasti vplyvov zmeny klímy na zdravie. Na konferencii COP28 o klíme v novembri 2023 Komisia podporila historicky prvé vyhlásenie o klíme a zdraví pre členské štáty EÚ. V tomto vyhlásení sú načrtnuté dôležité opatrenia na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti, podporu výskumu a prispôsobenie správania s cieľom zmierniť zdravotné riziká súvisiace so zmenou klímy.

4.3.Európsky plán na boj proti rakovine

V roku 2022 bola v Únii u 2,7 milióna ľudí diagnostikovaná rakovina. Rakovina bude časom priamo postihovať čoraz viac občanov EÚ a bude mať vážne dôsledky na európske systémy zdravotníctva a na hospodárstvo, čo predstavuje jednu z najväčších výziev našich čias, ktoré sa týkajú zdravia. To si vyžaduje naliehavé, konkrétne a kolektívne opatrenia na úrovni EÚ zamerané na prevenciu a liečbu rakoviny. Je to holistický plán, ktorý po prvýkrát spája vedcov, pacientov a výskumných pracovníkov.

Vo februári 2021 predstavila Komisia v najakútnejšej fáze pandémie európsky plán na boj proti rakovine, v ktorom posilnila svoj politický záväzok zvrátiť vývoj v boji proti rakovine. V septembri 2021 začala svoju činnosť misia EÚ proti rakovine 31 , ktorá generovala kľúčové poznatky a dôkazy na pomoc členským štátom pri vykonávaní účinných stratégií boja proti rakovine. V rámci európskeho plánu na boj proti rakovine s finančnou podporou 4 miliárd EUR bol spustený rekordný počet projektov, opatrení a iniciatív opierajúcich sa o štyri hlavné piliere boja proti rakovine a uplatňujúcich prístup, ktorý stavia ľudí vždy na prvé miesto: prevencia, včasné odhaľovanie, rovnaký prístup k liečbe a kvalita života. Európsky plán na boj proti rakovine spolu so všetkými aktérmi a spoločným úsilím na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ spája značné zdroje, koordinuje opatrenia, znižuje fragmentáciu a nerovnosti medzi krajinami a poskytuje účinnejšiu a rovnocennejšiu reakciu na rakovinu, pričom v centre pozornosti stojí pacient.

Prevencia je účinnejšia než akákoľvek liečba. Odhaduje sa, že približne 40 % prípadov rakoviny v EÚ možno predísť. Jedným z cieľov plánu na boj proti rakovine je eliminovať rakovinu krčka maternice a iné typy rakoviny spôsobené vírusmi. V roku 2024 Komisia predložila návrh odporúčania Rady o onkologických ochoreniach, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, ktoré má pomôcť členským štátom EÚ zvýšiť zaočkovanosť proti ľudským papilomavírusom (HPV) a vírusu hepatitídy B (HBV).

Pokiaľ ide o prevenciu, v duchu „poznanie je moc“ Komisia pracuje na aktualizácii a rozšírení odporúčaní Európskeho kódexu proti rakovine založených na dôkazoch a vyvíja mobilnú aplikáciu na prevenciu rakoviny, ktorá má poskytovať jasné a dostupné informácie o rizikových faktoroch rakoviny.

Tabak je stále hlavnou príčinou onkologických ochorení, ktorým sa dá predísť. Komisia je aj v procese vykonávania komplexného hodnotenia celkového právneho rámca v oblasti kontroly tabaku, ktorého cieľ je podporiť členské štáty v snahe vychovať generáciu bez tabaku. Komisia je naďalej odhodlaná plniť ambície stanovené v pláne na boj proti rakovine, aj pokiaľ ide o zníženie škodlivej konzumácie alkoholu, ktorá je v EÚ stále problémom verejného zdravia. Včasné odhalenie rakoviny zvyšuje šance na jej vyliečenie a na záchranu životov. V roku 2022 a po prvýkrát za takmer 20 rokov predstavila EÚ moderné a vedecky podložené usmernenia pre skríning rakoviny 32 , ktoré majú prispieť k zlepšeniu včasného odhaľovanie rakoviny. Vzťahujú sa na tie typy rakoviny, ktoré spolu predstavujú viac ako polovicu všetkých nových prípadov diagnostikovaných každý rok. Cieľom je zabezpečiť, aby sa 90 % ľudí, ktorí by sa mali podrobiť skríningu rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva a konečníka, do roku 2025 ponúkol skríning a aby sa rozšíril populačný skríning rakoviny tak, že bude zahŕňať aj iné typy rakoviny, ako je rakovina pľúc a prostaty.

Ochrana pracovnej sily pred rakovinou má zásadný význam z hľadiska podpory zdravia pri práci a zabezpečenia udržateľnej pracovnej sily. Vystavenie účinkom karcinogénov na pracovisku predstavuje pre pracovníkov vážne zdravotné riziká a môže viesť k dlhodobým zdravotným komplikáciám vrátane rôznych foriem rakoviny. V EÚ sa v tejto súvislosti dosiahol významný pokrok prostredníctvom komplexných právnych predpisov a opatrení v oblasti bezpečnosti na pracovisku zameraných na zníženie expozície karcinogénom na minimum. EÚ počas tohto mandátu v rámci plánu na boj proti rakovine naďalej stanovovala limity pracovnej expozície karcinogénnym látkam.

S cieľom zlepšiť prístup k vysokokvalitnej starostlivosti sa do roku 2025 zriadi prvá európska sieť centier pre komplexný prístup k rakovine s cieľom zabezpečiť, aby 90 % všetkých oprávnených pacientov malo prístup do týchto centier, a tak znížiť rozdiely v starostlivosti o onkologických pacientov. Historicky prvý unijný register nerovností v oblasti onkologických ochorení poskytuje dôležité informácie o trendoch onkologických ochorení a službách spojených s týmito ochoreniami a pomáha tvorcom politík lepšie pochopiť nerovnosti a bojovať proti nim. Okrem toho sa v pláne apeluje na to, aby sa pracovalo na zabezpečení lepšieho prístupu k liekom a na odbornej príprave pracovníkov pracujúcich v oblasti onkologických ochorení. Pokiaľ ide o kvalitu života, sieť EÚ pre mladých, ktorí prežili rakovinu, spustená vo februári 2022, ponúka pomoc mladým pacientom prostredníctvom vzájomnej podpory, a misia EÚ na boj proti rakovine začala dialóg s mladými ľuďmi, ktorí prežili rakovinu, čo vyústilo do doplnkových možností financovania v rámci programov EU4Health a Horizont Európa. Kvalita života tých, ktorých zasiahla rakovina, je prioritou plánu a v tejto súvislosti sa naďalej pracuje na ukončení diskriminácie v prístupe k finančným službám.

Zavedením usmernení týkajúcich sa prevencie, skríningu, diagnostiky, liečby a starostlivosti o pacientov po prekonaní rakoviny prináša plán na boj proti rakovine starostlivosť na vysokej úrovni vo všetkých členských štátoch a predchádza rozdielom v prístupe ku kvalitnej liečbe. V konečnom dôsledku vedie k preklenutiu prekážok a dáva nádej všetkým onkologickým pacientom a ich rodinám. Plán je ukážkou toho, aká účinná dokáže byť koordinácia na úrovni EÚ pri zlepšovaní zdravia a pohody občanov EÚ.

4.4.Boj proti zriedkavým chorobám

Ďalším dôležitým príkladom, kedy je spolupráca na úrovni EÚ nevyhnutná, sú zriedkavé choroby, ktoré postihujú 8 % obyvateľstva EÚ alebo 36 miliónov Európanov. Existujú tisícky zriedkavých chorôb vrátane rakoviny, pričom každá choroba postihuje len relatívne malé množstvo pacientov. Potrebné je zhromažďovanie údajov, odborných znalostí a zdrojov na úrovni EÚ, kde sú spoločné opatrenia najúčinnejšie.

Európske referenčné siete prepájajú poskytovateľov špecializovanej zdravotnej starostlivosti cezhranične a uľahčujú spoluprácu, výskum a vývoj liečebných postupov. Vzhľadom na to, že v prípade zriedkavých chorôb trvá určenie diagnózy v priemere 5 rokov, 24 európskych referenčných sietí uľahčilo pri viac ako 3 800 prípadoch pacientov virtuálne konzultácie, vďaka ktorým sa odborné znalosti a diagnostika, liečebné plány a odpovede dostali k pacientom a ich rodinám bez toho, aby za nimi museli cestovať. Európske referenčné siete vypracovali viac ako 400 klinických usmernení, zriadili registre pacientov s údajmi o viac ako 50 000 pacientoch a účinne zlepšujú starostlivosť o pacientov so zriedkavými chorobami v celej Európe. Vypracúvajú sa postupy nasmerovania liečby pri pacientoch so zriedkavými chorobami, ktoré majú prispieť k súčasnej práci na začlenení európskych referenčných sietí do vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti.

Okrem toho nedávny výskum financovaný z programu Horizont Európa preukázal, že významný potenciál riešiť mnohé nevyriešené prípady zriedkavých chorôb má genomika. EÚ preto naďalej investuje do iniciatívy s názvom Najmenej jeden milión genómov, aby dosiahla potrebné kritické množstvo údajov, a to tak, že umožňuje bezpečný prístup ku genomike na celom kontinente bez prenosu vysoko citlivých údajov.

4.5.Ochrana duševného zdravia

Keď sa objaví nejaká kríza, najviac zvyknú trpieť tí najzraniteľnejší. Už pred pandémiou COVID-19 postihovali problémy s duševným zdravím asi každého šiesteho občana v EÚ (84 miliónov ľudí), čo spôsobovalo náklady na odhadovanej úrovni viac ako 600 miliárd EUR (viac ako 4 % HDP). Spustenie komplexného prístupu k duševnému zdraviu v júni 2023 otvorilo novú ambicióznu kapitolu opatrení EÚ v tejto oblasti. Vychádza z troch hlavných zásad: prevencia, boj proti stigmatizácii, prístup ku kvalitnej starostlivosti a liečbe a opätovné začlenenie, pričom duševnému zdraviu sa pripisuje rovnaká dôležitosť ako fyzickému zdraviu a je podporované vo všetkých oblastiach politiky, od vzdelávania po digitalizáciu a územné plánovanie, a zároveň sa uznáva pozitívna úloha prírody a čistého životného prostredia tak vo vzťahu k duševnému, ako aj k fyzickému zdraviu.

Programy EÚ ponúkajú 1,23 miliardy EUR na financovanie 20 hlavných iniciatív na podporu členských štátov a zainteresovaných strán EÚ. Napríklad na portáli s najlepšími postupmi EÚ sa uvádzajú hlavné a sľubné postupy v oblasti duševného zdravia, ktoré môžu inšpirovať ostatných, aby konali. Osvetové kampane, ktoré organizuje Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA), pomáhajú riešiť problémy duševného zdravia, ktoré súvisia s prácou. EÚ spolupracuje aj so Svetovou zdravotníckou organizáciou v záujme pomoci členským štátom pri rozvíjaní prístupov zameraných na prevenciu v oblasti duševného zdravia. V rámci tohto úsilia je osobitná pozornosť venovaná najzraniteľnejším osobám, najmä deťom a mladým ľuďom. Iniciatívy zahŕňajú projekt, ktorý prebieha v spolupráci s UNICEF a týka sa „podpory komplexného prístupu k zdraviu detí zameraného na prevenciu“, a rozvoj siete duševného zdravia detí a mládeže. Jednou z kľúčových oblastí politiky Európskeho roka mládeže 2022 bolo podporiť osobný, spoločenský a profesijný rozvoj mladých ľudí. Súčasťou bolo aj osobitné zameranie na duševné zdravie. V rámci Európskeho roka mládeže bolo spustených niekoľko iniciatív súvisiacich s duševným zdravím, ako je odporúčanie Rady z roku 2022 o cestách k úspechu v škole a expertná skupina na podporu priaznivých podmienok v škole. Táto expertná skupina vypracovala konkrétne usmernenia pre tvorcov politík a pedagógov k riešeniu problematiky priaznivých podmienok a duševného zdravia v škole, ktoré boli uverejnené v máji 2024. EÚ a členské štáty takisto pripravujú európske partnerstvo v oblasti zdravia mozgu (v rámci programu Horizont Európa), ktoré bude pokrývať aj výskum v oblasti duševného zdravia a vytvárať ekosystém na uľahčenie a koordináciu výskumných a inovačných činností.

Prostredníctvom programu EU4Health financuje Komisia projekty na podporu zlepšovania duševného zdravia a psychosociálnej pohody migrantov a utečencov, pričom sa osobitne zameriava na ľudí z Ukrajiny. Viac ako 34 miliónov EUR z programu EU4Health sa vyčlenilo na pomoc ľuďom utekajúcim z Ukrajiny, ktorí naliehavo potrebujú podporu duševného zdravia a pomoc pri traume, a to aj prostredníctvom projektu prebiehajúceho v spolupráci s Medzinárodnou federáciou spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ktorý poskytuje psychologickú prvú pomoc vysídleným ľuďom z Ukrajiny a tým, ktorých zasiahla vojna na Ukrajine. V spolupráci s mimovládnymi organizáciami prebiehajú aj ďalšie projekty zamerané na najlepšie postupy na zlepšenie duševného zdravia a psychickej pohody migrantov a utečencov.

4.6.Využitie potenciálu digitalizácie v zdravotníctve

Hlavnou iniciatívou európskej zdravotnej únie je európsky priestor pre zdravotné údaje (EHDS), prevratný prístup, ktorého cieľom je využiť silu digitalizácie a umožniť pacientom lepšie kontrolovať a zdieľať svoje zdravotné údaje. Komisia ho navrhla v máji 2022 a v marci 2024 dosiahli spoluzákonodarcovia dosiahli politickú dohodu, po ktorej v apríli 2024 nasledovalo prijatie Európskym parlamentom. Európsky priestor pre zdravotné údaje predstavuje zavedenie jasných pravidiel používania elektronických zdravotných údajov a uľahčenie lepšieho poskytovania zdravotnej starostlivosti, výskumu, inovácií a tvorby politík v plnom súlade s normami EÚ v oblasti ochrany údajov.

Pacienti budú mať okamžitý, bezplatný a jednoduchý prístup k svojim údajom v elektronickej forme a budú môcť tieto údaje zdieľať so zdravotníckymi pracovníkmi vo všetkých členských štátoch. Zdravotnícke dokumenty, ako sú pacientske sumáre, erecepty, výsledky laboratórnych vyšetrení, snímky, správy o lekárskych snímkach a prepúšťacie správy sa budú zdieľať v spoločnom európskom formáte. Tak sa zlepší zdravotná starostlivosť, ktorú pacienti dostávajú, bez ohľadu na to, kde v EÚ sa nachádzajú. Zníži sa tým aj miera zbytočného a nákladného opakovania niekedy invazívnych lekárskych postupov a testov.

Európsky priestor pre zdravotné údaje bude súčasne posilňovať využívanie zdravotných údajov na výskumné, inovačné, politické a regulačné činnosti za veľmi prísnych podmienok ochrany týchto osobných údajov. Vďaka tomu budú výskum a inovácie napredovať, podporí sa vývoj nových dôležitých liečebných postupov, zistia sa vedľajšie účinky liekov a prispeje sa k posilneniu systémov zdravotnej starostlivosti.

EÚ investuje do nových technológií vrátane umelej inteligencie, ktorá kombinuje viaceré typy a zdroje zdravotných údajov. Sila údajov využitá prostredníctvom európskeho priestoru pre zdravotné údaje a špecializovaných dátových infraštruktúr (ako napríklad iniciatíva Najmenej jeden milión genómov, platforma Cancer Image Europe alebo projekt EOSC-Life) v kombinácii s vysokovýkonnou výpočtovou technikou zlepšia včasné odhaľovanie, stanovovanie prognóz a prevenciu, čo povedie k ďalšiemu zlepšovaniu diagnostiky a liečby.

5.Globálne zdravie

Pandémia ochorenia COVID-19 poukázala na to, že zdravie je v našom vzájomne prepojenom svete doménou globálnej politiky s jasným geopolitickým rozmerom. Pandémia podčiarkla naliehavú potrebu koordinovanejšieho prístupu EÚ ku globálnemu zdraviu a lepšej globálnej spolupráce v súvislosti so vzájomne prepojenými zdravotnými hrozbami, ako sú pandémie, trojitá planetárna kríza (zmena klímy, znečisťovanie životného prostredia a strata biodiverzity) a antimikrobiálna rezistencia. Tieto hrozby budú pravdepodobne naberať na intenzite a EÚ, ako aj celý svet sa musia pripraviť, aby na ne vedeli reagovať.

EÚ zohrala kľúčovú úlohu pri rýchlom vývoji, rozširovaní a spravodlivej distribúcii vakcín a terapeutík proti ochoreniu COVID-19 i pri jeho diagnostike. Približne dve tretiny dávok vakcín vyrobených v EÚ – 3,1 miliardy dávok – boli vyvezené do zvyšku sveta a zachránili milióny životov. EÚ bola zakladajúcim členom a silným podporovateľom Akcelerátora prístupu k nástrojom proti COVID-19 (Akcelerátor ACT) a najväčším darcom v rámci nástroja COVAX – multilaterálnej iniciatívy za globálny spravodlivý prístup k vakcínam proti ochoreniu COVID-19. EÚ je odhodlaná pokračovať v tejto ceste, predchádzať zdravotným hrozbám a bojovať proti nim na celosvetovej úrovni uplatňujúc prístup „jedno zdravie“.

Podporovaním diverzifikácie sa EÚ takisto snaží znížiť zraniteľnosť dodávateľského reťazca, ktorá je dôsledkom závislostí. Vzhľadom na zložitosť farmaceutických výrobkov musí mať priemyselné odvetvie EÚ prístup k širokej škále základných vstupov. Cieľom obchodnej politiky a partnerstiev je otvoriť nové trhy a diverzifikovať zdroje dodávok, ako aj dopĺňať zvýšené úsilie o zníženie nadmernej závislosti od kritických dodávateľských reťazcov dôkladným vykonávaním preferenčných obchodných dohôd, ako aj práce v rámci medzinárodných fór, ako sú G20, G7 a WTO.

Digitálny COVID preukaz EÚ stanovil globálny štandard pre medzinárodné cestovanie a bol najrozšírenejším systémom fungujúcim na medzinárodnej úrovni. Tento systém využívalo 51 krajín a území mimo EÚ na štyroch kontinentoch. EÚ odovzdala 1. júla 2023 Svetovej zdravotníckej organizácii systém digitálneho COVID preukazu na účely vytvorenia systému globálneho overovania zdravotných dokladov, ktorého cieľom je zabezpečiť lepšie zdravie pre všetkých a chrániť občanov na celom svete pred zdravotnými hrozbami.

EÚ i naďalej rozvíja mnohostrannú spoluprácu pri formovaní nového globálneho poriadku v oblasti zdravia formou strategickejšej a účinnejšej angažovanosti. Zahŕňa to budovanie spoľahlivého globálneho riadenia, priorizáciu medzinárodných partnerstiev a dialógu na multilaterálnej, regionálnej a bilaterálnej úrovni, riešenie problému dezinformácií a poskytovanie účinnejšieho financovania. EÚ je čoraz aktívnejšia na multilaterálnych fórach vrátane fór G7, G20, Valného zhromaždenia OSN, ako aj WHO, a v rámci svojho Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce je hlavným darcom v globálnych fondoch (napr. pandemický fond, Globálna aliancia pre vakcíny a imunizáciu, Globálny fond).

V súčasnom geopolitickom kontexte prebiehajúcej ruskej útočnej vojny na Ukrajine a konfliktu v pásme Gazy podporila EÚ zdravotnícky odsun pacientov (MEDEVAC). Od vypuknutia vojny Ruska proti Ukrajine sa prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany uskutočnilo viac ako 3 100 zdravotníckych odsunov. Komisia úzko spolupracuje s WHO najmä na zriadení unijného centra Medevac v Poľsku na podporu Ukrajiny a na nasadzovaní lekárskych expertov členských štátov v rámci podpory operácií WHO v Gaze.

EÚ zohráva vedúcu úlohu v rokovaniach o dohode o pandémiách, ktorej cieľom je posilniť medzinárodné pravidlá pripravenosti a reakcie na pandémie.

Komisia v novembri 2022 uverejnila novú stratégiu EÚ v oblasti globálneho zdravia, ktorou chce zabezpečiť súdržný, účinný a cielený prístup na celom svete 33 . V stratégii sa odráža predovšetkým odhodlanie EÚ opätovne potvrdiť svoju zodpovednosť a vedúce postavenie v oblasti globálneho zdravia a opiera sa o základné hodnoty, ako sú solidarita, rovnosť a rešpektovanie ľudských práv. Globálne zdravie považuje za základný pilier vonkajšej politiky EÚ predstavujúci vonkajší rozmer európskej zdravotnej únie a kľúčovú zložku stratégie Global Gateway, ktorá buduje rovnocenné partnerstvá s partnerskými krajinami založené na spoločnej zodpovednosti a spoločnom vlastníctve. V rámci stratégie Global Gateway EÚ a členské štáty pomáhajú riešiť nerovnosti, zlepšovať zdravotnú bezpečnosť a zvyšovať odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti na celom svete a spolupracujú s globálnymi partnermi na zabezpečení spravodlivého celosvetového prístupu k diagnostike, vakcínam a liečbe, ako aj na pripravenosti na pandémie, ich prevencii a včasnom odhaľovaní núdzových zdravotných situácií. V rámci iniciatívy Tímu Európa týkajúcej sa výroby vakcín, liekov a zdravotníckych technológií v Afrike a prístupu k nim (MAV+) boli mobilizované finančné prostriedky vo výške viac ako 1,3 miliardy EUR z EÚ, členských štátov a európskych finančných inštitúcií na vykonávanie opatrení prostredníctvom 89 projektov na kontinentálnej, regionálnej a miestnej úrovni. Napríklad v Rwande sa vďaka stratégii Global Gateway poskytuje podpora vo výške viac ako 103 miliónov EUR na miestnu výrobu vakcín, liekov a zdravotníckych technológií a prístup k nim vrátane miestneho závodu na výrobu vakcín s technológiou mRNA. EÚ takisto pracuje na prehĺbení spolupráce v oblasti výroby vakcín, liekov a zdravotníckych technológií a na posilnení systémov zdravotnej starostlivosti v rámci partnerstva v oblasti zdravotníctva medzi EÚ, Latinskou Amerikou a Karibikom (LAC). Posilnenie globálneho zdravia je investíciou do globálnej zdravotnej bezpečnosti, do cieľov trvalo udržateľného rozvoja a do ochrany zdravia všetkých ľudí bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.

6.Vyhliadky do budúcnosti

Vďaka spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi má dnes EÚ celkovo v oblasti zdravia oveľa silnejšie postavenie ako pred piatimi rokmi. Nesmieme však zaspať na vavrínoch. Aby sa naše politiky v oblasti zdravia ďalej zlepšovali, treba ešte odviesť kus práce. Zdravie preto musí byť aj naďalej politickou prioritou.

Stále sa budú objavovať nové hrozby, pričom osobitnú pozornosť treba venovať AMR, zdravotným hrozbám spôsobeným zmenou klímy a chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým hrozbám. V záujme ďalšieho posilnenia našej zdravotnej bezpečnosti je potrebná spolupráca na viacerých úrovniach – európskej, národnej, regionálnej i globálnej.

EÚ čelí mnohým výzvam v oblasti zdravia, ktoré sa netýkajú iba epidémií. Nedostatok liekov v celej Európe narúša liečebné plány pri chronických chorobách, ako je rakovina a cukrovka. Na zlepšenie prístupu k liekom a ich dostupnosti bude nevyhnutné prijatie navrhovanej reformy farmaceutických právnych predpisov EÚ spolu s ďalšími opatreniami na riešenie nedostatku kritických liekov, ako je činnosť Európskej agentúry pre lieky a Aliancie pre kritické lieky. V záujme podpory členských štátov, pokiaľ ide o prístup k liekom v oblasti zriedkavých chorôb a liekom na zriedkavé choroby, by sa mohli hlbšie preskúmať nástroje, ako je spoločné obstarávanie.

Podobne by pre Európu bol prínosný posilnený lekársky výskum a podpora biotechnológií a biovýroby v súlade s nedávnym oznámením „Budovanie budúcnosti v spojení s prírodou: podpora biotechnológií a biovýroby v EÚ“ 34 . Pomalý vývoj nových liekov, diagnostiky a liečebných postupov vedie k zraniteľnosti voči budúcim chorobám a sťažuje zvládanie existujúcich chorôb. Najlepším príkladom je antimikrobiálna rezistencia. Je nevyhnutné investovať do výskumu nových antimikrobiálnych látok, alternatív k antimikrobiálnym látkam a do rýchlej diagnostiky, a zároveň sledovať šírenie rezistentných baktérií a odhaľovať vznikajúce hrozby. Vyžaduje si to úzku spoluprácu medzi viacerými odvetviami na základe prístupu „jedno zdravie“, podporu výskumu a ďalšie presadzovanie obozretného a zodpovedného používania antibiotík. Na to, aby sa urýchlil výskum a vývoj antimikrobiálnych látok a zdravotníckych protiopatrení pre prípad budúcich pandémií, by sme spolu s členskými štátmi mali naďalej pracovať na zatraktívnení, zefektívnení a zrýchlení klinických skúšaní v EÚ. Naďalej by sa mali posilňovať celoeurópske klinické skúšania.

Zároveň je dôležité poučiť zo skúseností s pandémiou ochorenia COVID-19 a uvedomovať si budúce výzvy, a tak naďalej posilňovať systémy zdravotnej starostlivosti, ktorých základom by mali byť odolní a dobre vyškolení pracovníci v zdravotníctve. Komisia bude aj naďalej podporovať reformu vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti poskytovaním poradenstva a financovania z fondov EÚ.

Obyvateľstvo Európy starne a táto skutočnosť má dôsledky pre politiku v oblasti zdravia, a to aj z hľadiska zdravej dlhovekosti a neprenosných ochorení vrátane neurodegeneratívnych chorôb. Je preto nevyhnutné preskúmať, ako riešiť otázku dlhovekosti, aby naša spoločnosť zostala zdravá, aj keď starne. Na nájdenie účinných liečebných postupov a v konečnom dôsledku vyliečenie invalidizujúcich ochorení, ako je Alzheimerova a Parkinsonova choroba, sú nevyhnutné značné investície do výskumu a medzinárodná spolupráca. Budúcnosť zdravotnej starostlivosti bude závisieť aj od prístupov personalizovanej medicíny. Pokrok v genomike a dátových technológiách, ako je umelá inteligencia, môže umožniť prispôsobenie liečebných postupov, zlepšenie ich účinnosti a zníženie vedľajších účinkov.

Najvyššou prioritou zostávajú neprenosné ochorenia. EÚ preukázala svoje odhodlanie bojovať proti neprenosným ochoreniam so zameraním na prevenciu počas celého života človeka, podporovať zdravý životný štýl a koordináciu politík naprieč všetkými odvetviami, využívať európsky plán na boj proti rakovine ako vzor a posilňovať existujúce iniciatívy, ako je iniciatíva „Spoločne zdravšie“ s cieľom riešiť kľúčové výzvy, ako sú kardiovaskulárne ochorenia. Prostredníctvom oznámenia o duševnom zdraví z roku 2023 bude Komisia naďalej priorizovať najzraniteľnejšie skupiny v našich spoločnostiach, pričom sa zameria najmä na deti a mládež. Európska zdravotná únia sa na tieto výzvy už pripravuje. Európsky priestor pre zdravotné údaje dokáže zásadne zmeniť zdravotnú starostlivosť v EÚ tým, že zvýši obrovský potenciál digitálneho zdravotníctva na najvyššiu mieru. Súčasný viacročný finančný rámec, ktorý je platný do roku 2027, bude naďalej poskytovať finančnú a technickú podporu členským štátom a zainteresovaným stranám v tejto oblasti, a to aj prostredníctvom programu EU4Health a programu Digitálna Európa. Je nevyhnutné preskúmať aj to, ako začleniť umelú inteligenciu do zdravotnej starostlivosti a zvyšovania úrovne digitálnych zručností zdravotníckych pracovníkov v záujme lepšej efektívnosti, prístupnosti a udržateľnosti.

Závažné zdravotné riziká – od zvyšujúcich sa hrozieb pandémií a epidémií až po vplyv zmeny klímy a neprenosných ochorení na zdravie – sú vzájomne prepojené a umocnené trojnásobnou planetárnou krízou. Silná, inovatívna a inkluzívna európska zdravotná únia si vyžaduje spoluprácu na všetkých úrovniach v rámci prístupu „jedno zdravie“.

Príprava na rozšírenie Únie v nadchádzajúcich rokoch si navyše bude vyžadovať zabezpečenie, aby bola budúca rozšírená EÚ odolná voči zdravotným výzvam a aby politiky v oblasti verejného zdravia boli medzi členskými štátmi a s krajinami v prístupovom procese dobre koordinované.

7.Záver

Pandémia ochorenia COVID-19 bola globálnou zdravotnou krízou, ktorá náš svet úplne zmenila. Bola výzvou pre naše spoločnosti, ekonomiky, ako aj náš vlastný európsky spôsob života. Poukázala aj na slabé miesta v našich systémoch zdravotnej starostlivosti a dala nám niekoľko jasných ponaučení. Inovatívne pracovné metódy používané počas pandémie ochorenia COVID-19 a po jej odznení ukazujú, že EÚ dokáže rozhodne a jednotne konať a kreatívne uplatňovať pravidlá v prospech svojich občanov. Najdôležitejšie ponaučenie je zároveň tým najjednoduchším – keď Komisia a všetky členské štáty EÚ solidárne spolupracujú a keď s podobne zmýšľajúcimi medzinárodnými partnermi spájame svoje silné stránky v záujme lepšej globálnej reakcie, sme silnejší a odolnejší.

Komisia a členské štáty sa počas tohto mandátu spojili, aby poskytli komplexnú reakciu na najväčšie ohrozenie zdravia za posledných sto rokov. Súčasne podnikli bezprecedentné kroky nad rámec samotného boja proti pandémii. Na základe solidarity a odhodlania, ktoré sa prejavili počas krízy, EÚ vybudovala silnú a odolnú európsku zdravotnú úniu pre všetkých svojich občanov. Cieľom európskej zdravotnej únie je zabezpečiť, aby všetky členské štáty boli lepšie pripravené na budúce zdravotné krízy a aby na ne dokázali spoločne reagovať. Podporovať európske inovácie a konkurencieschopnosť v sektore zdravotnej starostlivosti, aby bolo možné riešiť potreby pacientov s podporou všetkých potrebných aktérov. Solidarita a spolupráca idú ruka v ruke s odolnosťou, nádejou, bezpečnosťou a plnením očakávaní občanov týkajúcich sa poskytovania optimálnej zdravotnej starostlivosti, a to na všetkých územiach vrátane vidieckych a vzdialených území. Tak vyzerá v praxi európska zdravotná únia, ktorá reaguje na potreby občanov a ktorá stavia rovnosť v prístupe a starostlivosti do centra záujmu Európskej únie.

V nadchádzajúcich rokoch sa bude európska zdravotná únia naďalej rozvíjať a rásť, aby pokračovala v podpore zdravia a dobrých životných podmienok ľudí v celej EÚ aj mimo nej.

Svet sa od roku 2019 nenávratne zmenil. A bude sa meniť aj naďalej. Vďaka silnej európskej zdravotnej únii je EÚ v súčasnosti lepšie pripravená na to, čo zajtrajšok prinesie zdraviu našich občanov.

(1)

    mission-letter-stella-kyriakides_en.pdf (europa.eu) .

(2)

    Stratégia EÚ v oblasti vakcín (europa.eu) .

(3)

    https://www.who.int/europe/news/item/16-01-2024-covid-19-vaccinations-have-saved-more-than-1.4-million-lives-in-the-who-european-region--a-new-study-finds .

(4)

    Prieskum EP na jeseň 2021: Obrana demokracie | Posilňovanie postavenia občanov – február 2022 – prieskum Eurobarometra (europa.eu) .

(5)

    Verejná mienka v EÚ v čase krízy spôsobenej koronavírusom 2 (europa.eu) .

(6)

    Stanovisko Výboru pre zdravotnú bezpečnosť k zoonotickej aviárnej influenze – Európska komisia (europa.eu) .

(7)

   Antimikrobiálna rezistencia (AMR) pri baktériách, vírusové patogény prenášané vektormi; nové vírusové patogény prenášané hlodavcami a zoonotické vírusové patogény; vysokorizikové, nové a zoonotické bakteriálne patogény; Legionella; záškrt a čierny kašeľ.

(8)

    https://single-market-economy.ec.europa.eu/coronavirus-response/task-force-industrial-scale-covid-19-vaccines_en?prefLang=sk .

(9)

    https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_4363 .

(10)

    https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52021PC0577 .

(11)

    Spustenie iniciatívy GLOWACON: A globálna iniciatíva zameraná na dohľad nad odpadovými vodami v záujme zabezpečenia verejného zdravia – Európska komisia (europa.eu) .

(12)

   Choroba X predstavuje vedomosť, že patogén, o ktorom v súčasnosti nie je známe, že spôsobuje ľudské ochorenie, by mohol spôsobiť vážnu medzinárodnú epidémiu. Choroba X je zaradená do zoznamu prioritných patogénov WHO (definícia Svetovej zdravotníckej organizácie).

(13)

    https://health.ec.europa.eu/medicinal-products/pharmaceutical-strategy-europe_sk .

(14)

   V skupine príslušných vnútroštátnych orgánov pre stanovovanie cien a úhrady a verejných platcov zdravotnej starostlivosti (NCAPR).

(15)

    https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_23_5190 .

(16)

    https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_23_6377 .

(17)

    https://health.ec.europa.eu/health-emergency-preparedness-and-response-hera/overview/critical-medicines-alliance_en?prefLang=sk .

(18)

    https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52019DC0128 .

(19)

    https://research-and-innovation.ec.europa.eu/funding/funding-opportunities/funding-programmes-and-open-calls/horizon-europe/european-partnerships-horizon-europe/health_en?prefLang=sk .

(20)

    Politická dohoda  sa dosiahla v decembri 2023.

(21)

   https://www.thcspartnership.eu/.

(22)

   Údaj z 28. februára 2024. Údaje vychádzajú z metodiky označovania pilierov hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti a zodpovedajú opatreniam prideleným oblasti politiky „Zdravotná starostlivosť: odolnosť, udržateľnosť, primeranosť, dostupnosť, prístupnosť a kvalita vrátane digitalizácie a infraštruktúry“.

(23)

   https://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=27472&langId=en.

(24)

    Projekt – JA HEROES | Projekt plánovania pracovných síl v zdravotníctve .

(25)

    BeWell – Aliancia koncepcií pre stratégiu budúcich pracovníkov v zdravotníctve v oblasti digitálnych a zelených zručností (bewell-project.eu) .

(26)

    https://pact-for-skills.ec.europa.eu/about/industrial-ecosystems-and-partnerships/health_en?prefLang=sk .

(27)

    https://knowledge4policy.ec.europa.eu/health-promotion-knowledge-gateway/eu-burden-non-communicable-diseases-key-risk-factors_en .

(28)

     https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/priorities-2019-2024/european-green-deal_sk.

(29)

   https://environment.ec.europa.eu/strategy/zero-pollution-action-plan_en?prefLang=sk.

(30)

   Pozri napríklad https://www.eea.europa.eu/publications/harm-to-human-health-from-air-pollution/.

(31)

   https://research-and-innovation.ec.europa.eu/funding/funding-opportunities/funding-programmes-and-open-calls/horizon-europe/eu-missions-horizon-europe/eu-mission-cancer_en?prefLang=sk.

(32)

    Odporúčanie Rady z 9. decembra 2022 o posilnení prevencie prostredníctvom včasnej detekcie: Nový prístup Európskej únie ku skríningu rakoviny - EUR-Lex (europa.eu) .

(33)

    https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_7153 .

(34)

    https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_24_1570 .