EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli5. 7. 2023

COM(2023) 420 final

2023/0234(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2023) 420 final} - {SWD(2023) 420 final} - {SWD(2023) 421 final} - {SWD(2023) 422 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

V Európskej zelenej dohode 1 a akčnom pláne pre obehové hospodárstvo 2 sa vyzýva na posilnené a urýchlené opatrenia EÚ a členských štátov, ktorými sa zabezpečí environmentálna udržateľnosť textilného a potravinárskeho sektora, keďže ide o sektory veľmi náročné na zdroje, ktoré spôsobujú významné negatívne environmentálne externality, pričom nedostatok financovania a technologické rozdiely bránia dosahovaniu pokroku pri prechode na obehové hospodárstvo a dekarbonizáciu. Potravinársky sektor je najnáročnejším a textilný sektor je štvrtým najnáročnejším sektorom na zdroje 3 , pričom ani v jednom z nich sa plne nedodržiavajú základné zásady odpadového hospodárstva EÚ stanovené v hierarchii odpadového hospodárstva, podľa ktorých sa vyžaduje, aby prioritu malo predchádzanie vzniku odpadu, po ktorom nasleduje príprava na opätovné použitie a recykláciu. Vzhľadom na prijaté záväzky sa tento návrh na zmenu rámcovej smernice o odpade 4 zameriava na dva sektory náročné na zdroje: textilný a potravinársky, a to s týmito všeobecnými cieľmi: 

–znížiť environmentálne a klimatické vplyvy, zvýšiť kvalitu životného prostredia a zlepšiť verejné zdravie v súvislosti s nakladaním s textilným odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva,

–znížiť environmentálne a klimatické vplyv potravinových systémov v súvislosti so vznikom potravinového odpadu. Predchádzanie vzniku potravinového odpadu by prispelo aj k potravinovej bezpečnosti.

Textilný odpad

Napriek tomu, že predchádzanie vzniku odpadu je hlavným cieľom rámcovej smernice o odpade, a napriek úsiliu vynakladanému na vnútroštátnej úrovni aj súkromnými subjektmi, sa objem vzniknutého odpadu vo všeobecnosti naďalej zvyšuje a pozorovať možno iba „relatívne oddelenie“ vzniku odpadu od hospodárskeho raste 5 . Tento trend, ktorého sme svedkami v prípade celkového odpadu, možno pozorovať aj pri textilnom odpade. Prehlbuje ho však aj takzvaná „rýchla móda“, ktorá je charakteristická častejším uvádzaním na trh módnych kolekcií 6 obsahujúcich lacné výrobky, v ktorých nie sú započítané environmentálne externality 7 , ktorá podporuje impulzívne nakupovanie zákazníkov a stimuluje nakupovanie väčšieho množstva odevov 8 . Táto stúpajúca spotreba textílií vedie k vyššiemu objemu textilného odpadu. Podľa prebiehajúcej štúdie Spoločného výskumného centra 9 dosiahol textilný odpad, do ktorého sa započítavajú odevy a obuv, bytový textil, technické textílie, ako aj postindustriálny odpad a odpad z výroby, v roku 2019 celkový objem 12,6 mil. ton (Mt) (10,9 Mt spotrebiteľského odpadu a 1,7 Mt postindustriálneho odpadu a odpadu z výroby). Odpad z odevov a obuvi predstavoval 5,2 Mt, čo sa rovná 12 kg na osobu ročne v EÚ.

Podľa štúdie Spoločného výskumného centra 10  sa v súčasnosti oddelene nezbiera a končí v zmesovom odpade z domácnosti určenom na spálenie alebo skládkovanie 78 % spotrebiteľského textilného odpadu, do ktorého sa započítavajú odevy a obuv, bytový textil a technické textílie. Takéto zdrojovo neefektívne nakladanie s odpadom nie je v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a vedie k poškodzovaniu životného prostredia v EÚ a v tretích krajinách v dôsledku nadmerných úrovní emisií skleníkových plynov, spotreby vody, znečisťovania a využívania pôdy. Z oddelene vyzbieraného textilného odpadu, ktorý predstavuje iba 22 % vzniknutého spotrebiteľského textilného odpadu, sa približne 32 % recykluje v rámci EÚ (približne 20 % mimo EÚ), približne 8 % sa opätovne využíva v rámci EÚ (približne 38 % mimo EÚ) a zvyšok sa vyváža. 

Povinnosť triedeného zberu textílií z rámcovej smernice o odpade začne platiť od 1. januára 2025. Na základe informácií poskytnutých členskými štátmi sa odhaduje, že systémy triedeného zberu a infraštruktúra triedenia a recyklácie pravdepodobne nebudú pripravené na zvládnutie očakávaného dodatočného vyzbieraného množstva. Vo väčšine členských štátov sa očakáva triedenie v blízkosti zberných miest odpadu a vo väčšom objeme v tých, v ktorých panujú priaznivé trhové podmienky (napr. nižšie náklady na nakladanie s odpadom, existujúca rozšíriteľná infraštruktúra a zručnosti, blízkosť k recyklačným/výrobným centrám a miestam). Neočakáva sa, že recyklácia sa bude uskutočňovať vo všetkých krajinách, a pravdepodobne sa bude vykonávať v regiónoch v blízkosti centier textilnej výroby a existujúcich infraštruktúrnych základní.

Textilný sektor je náročný na zdroje. Pokiaľ ide o výrobu surovín a textílií, najviac sa tlak a vplyv v súvislosti so spotrebou odevov, obuvi a bytových textílií v EÚ prejavuje v iných regiónoch sveta. Napriek tomu, že najviac sa vplyvy spotreby textílií v EÚ na životné prostredie prejavujú v tretích krajinách 11 , v dôsledku svojho globálneho dosahu ovplyvňujú aj EÚ. Európska environmentálna agentúra (ďalej len „EEA“) odhaduje, že 80 % prvotných surovín, 88 % vody a 92 % pôdy použitých pri výrobe množstva odevov, textílií a obuvi spotrebovaného v roku 2020 v EÚ pochádzalo z krajín mimo EÚ, kde vzniklo aj 73 % emisií skleníkových plynov z tejto výroby. Napríklad emisie skleníkových plynov predstavujú globálny jav, ktorý sa neobmedzuje na konkrétne hranice alebo regióny. Okrem toho bolo v dodávateľskom reťazci na celom svete zamestnaných takmer 13 miliónov pracovníkov v ekvivalente plného pracovného času 12 . Predchádzanie vzniku textilného odpadu, jeho opätovné použitie a recyklácia môžu preto prispieť k zníženiu environmentálnej stopy sektora. 

Okrem toho náklady na nakladanie s odpadom v súvislosti s použitými odevmi a bytovými textíliami nie sú zahrnuté v cene nových výrobkov. Priemerne by sa náklady na zber a spracovanie rovnali približne 12 centom za kus. Tieto náklady sa však líšia podľa druhov jednotlivých kusov, keďže niektoré obsahujú zmes druhov textilných vlákien a disruptory (napríklad gombíky a zipsy), v dôsledku čoho je ich spracovanie drahšie, a iné len jeden druh vlákna bez disruptorov, ako napríklad tričká, v dôsledku čoho je ich spracovanie lacnejšie. Vzhľadom na veľký objem textilného odpadu, ktorý sa v súčasnosti zneškodňuje vo zvyškovom odpade, sa okrem toho neinternalizujú ani náklady na dané zneškodňovanie a environmentálne externality tohto zneškodňovania vrátane emisií zo spaľovania a skládkovania. K ďalším externalitám patria najmä environmentálne a sociálne vplyvy textilného odpadu vyvážaného do tretích krajín, ktorý sa skrýva za opätovné použitie, a to najmä pokiaľ ide o vyvážané netriedené textílie, z ktorých podstatná časť končí na (nezákonných) skládkach. 

Fragmentované vymedzenie pojmov textílie a textilný odpad vedú k administratívnemu zaťaženiu a vytvárajú prekážky pre cezhraničnú prepravu. Okrem zložitosti procesu recyklácie textílií v dôsledku rôzneho zloženia textilného odpadu aj rozdielne politické a regulačné signály v jednotlivých členských štátoch a nedostatočné informácie (napr. o kvalite surovín) bránia rozšíreniu odvetvia recyklácie a opätovného použitia, pričom narúšajú rovnaké podmienky na jednotnom trhu. Tým sa bráni nielen prechodu na obehové hospodárstvo v oblasti textílií, ale aj vytváraniu kvalitných pracovných miest a pridanej hodnoty v EÚ. Nepostačujúca infraštruktúra triedenia a recyklácie bude pravdepodobne viesť k tomu, že po nadobudnutí účinnosti povinnosti triedeného zberu sa textílie nebudú spracúvať v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Výroba s nízkou pridanou hodnotou sa vyskytuje najmä v tretích krajinách. Výroba a zneškodňovanie dovážaného textilného odpadu má závažné negatívne vplyvy na spoločnosť na miestnej, regionálnej aj globálnej úrovni 13 . 

Špecifické ciele tohto návrhu, pokiaľ ide o textilný odpad, preto spočívajú v zlepšení nakladania s textilným odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva 14 zakotvenou v rámcovej smernici o odpade, a to súčasne s uprednostňovaním predchádzania vzniku odpadu, prípravy na opätovné použitie textílií a ich recykláciu pred inými možnosťami zhodnocovania a zneškodňovaním, ako aj vo vykonávaní zásady „znečisťovateľ platí“. V akčnom pláne pre obehové hospodárstvo 15 a stratégii EÚ v oblasti udržateľných a obehových textílií (ďalej len „stratégia pre textílie“) 16  sa vyzýva na posilnené a urýchlené opatrenia EÚ a členských štátov, ktorými sa predíde vzniku textilného odpadu a zlepší obehovosť textílií, keďže ide o sektor náročný na zdroje, ktorý spôsobuje významné negatívne environmentálne externality, pričom nedostatok financovania a technologické rozdiely bránia dosahovaniu pokroku pri prechode na obehové hospodárstvo. 

Potravinový odpad

Potravinový odpad patrí k najväčším pôvodcom neefektívnosti v agropotravinovom reťazci. Má za následok najmä negatívne vplyvy na životné prostredie a klímu. Spotreba potravy najviac prispieva k vplyvom spotreby EÚ na životné prostredie 17 a na biodiverzitu 18 . 

Aj napriek tomu, že sa potravina vyhodí, všetka v nej obsiahnutá energia a zdroje, ako aj ich dôsledky na životné prostredie, napríklad v podobe emisií skleníkových plynov (ktoré sa akumulujú v potravinovom reťazci), sa prejavia, ale už bez toho, aby prispeli k ľudskej výžive. Spracované, prepravené a uvarené potraviny, ktoré sa vyhodia vo fáze spotreby, majú väčší vplyv na životné prostredie ako nespracované potraviny, ktoré predstavujú stratu poľnohospodárskeho podniku. 58,5 Mt vzniknutého potravinového odpadu viedlo v roku 2020 v EÚ 19 k emisiám v objeme 252 Mt ekvivalentu CO2 20 . To zodpovedá 16 % celkového vplyvu emisií skleníkových plynov vygenerovaných potravinovým systémom EÚ. Potravinový odpad vyvíja zbytočný tlak aj na obmedzené prírodné zdroje. Napríklad množstvo vody spotrebovanej na výrobu potravín, ktoré sa nakoniec vyhodia, možno vyčísliť ako 342 mld. m3 ekvivalentu vody 21 , čo zodpovedá 12 % celkového vplyvu výroby a spotreby potravín v EÚ. Potravinový odpad tvorí aj 16 % vplyvu na pôdu spôsobeného činnosťami využívania pôdy 22 , pričom dôsledky na morskú eutrofizáciu sú na celkovej úrovni 15 % 23 , 24 . 

Pokiaľ ide o hospodárske dôsledky, súvisiaca trhová hodnota 58,5 Mt potravinového odpadu sa odhaduje na 132 mld. EUR 25 . Tieto náklady zahŕňajú stratené prostriedky prevádzkovateľov potravinárskych podnikov v každom článku potravinového dodávateľského reťazca, ale aj zbytočné výdavky domácností. Okrem toho sa náklady na zber a spracovanie potravinového odpadu odhadujú na ďalších 9,3 mld. EUR 26 . 

Plytvanie potravinami má významné sociálne dôsledky. Vedie k nepotrebnému vynakladaniu prostriedkov, ktoré by sa mohli použiť inde. Priemerný podiel výdavkov na potraviny (agropotravinové a potravinové služby) na celkových výdavkoch domácností v EÚ je na úrovni približne 19 % 27 . Vyhadzovanie potravín vhodných na ľudskú spotrebu namiesto ich rozdania ľuďom v núdzi, napríklad prostredníctvom darovania potravín, predstavuje so zreteľom na narastajúce výzvy v oblasti potravinovej bezpečnosti aj zmeškanú príležitosť. Hoci je v Európe dostupnosť potravín zabezpečená, cenová dostupnosť sa stáva problémom čoraz väčšieho počtu občanov EÚ: 32,6 mil. ľudí si každý druhý deň nemôže dovoliť jedlo obsahujúce mäso, ryby, hydinu, prípadne jeho vegeteriánsky ekvivalent 28 . A napokon má pre množstvo spotrebiteľov plytvanie potravinami významný etický rozmer 29 . 

V tejto súvislosti sa EÚ a jej členské štáty zaviazali dosiahnuť cieľ udržateľného rozvoja 12.3, ktorý spočíva v znížení celosvetového potravinového odpadu na obyvateľa na maloobchodnej a spotrebiteľskej úrovni do roku 2030 o polovicu a v znížení potravinových strát v celom výrobnom a dodávateľskom reťazci vrátane pozberových strát. 

Na zníženie potravinových strát a objemu potravinového odpadu EÚ realizuje špecializovaný akčný plán n obsahujúci regulačné aj neregulačné opatrenia, ktorý bol pôvodne súčasťou akčného plánu pre obehové hospodárstvo z roku 2015 a od roku 2020 je súčasťou stratégie Z farmy na stôl 30 . Cieľom Komisie pri tom nie je len stanoviť jednoznačne povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o zníženie objemu potravinového odpadu, ale aj vytvoriť politické prostredie, ktoré podporuje členské štáty pri prijímaní účinných opatrení. 

V rámcovej smernici o odpade v znení z roku 2018 sa členské štáty vyzývajú na vypracovanie osobitných programov predchádzania vzniku potravinového odpadu v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Od členských štátov sa v nej vyžaduje zníženie objemu potravinového odpadu v každom článku potravinového dodávateľského reťazca, monitorovanie úrovní potravinového odpadu a podávanie správ o dosiahnutom pokroku. Komisia v roku 2019 prijala spoločnú metodiku na meranie potravinového odpadu 31 , ktorá sa má použiť ako základ monitorovania potravinového odpadu na úrovni celej EÚ. 

S cieľom podporiť členské štáty pri prijímaní opatrení Komisia od roku 2015 prijíma iniciatívy na objasnenie a harmonizáciu príslušných právnych predpisov (napr. prijatie usmernení EÚ o darovaní potravín 32 , po ktorom nasledovali zmeny pravidiel hygieny potravín na uľahčenie bezpečných postupov darovania potravín, ako aj usmernení EÚ k používaniu potravín, ktoré už nie sú určené na ľudskú spotrebu, ako krmiva 33 ). Komisia takisto od roku 2016 zaviedla mnohostrannú platformu zainteresovaných strán, platformu EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami 34 , na podporu všetkých subjektov pri stanovovaní opatrení na predchádzanie vzniku potravinového odpadu, výmenu najlepších postupov a hodnotenie pokroku. Takisto prijala vlastné ciele (napr. odporúčania týkajúce sa opatrení pri predchádzaní vzniku potravinového odpadu 35 ) a podporila úsilie na úrovni EÚ v oblasti zlepšovania postupov vyznačovania dátumov 36 . Výmena najlepších postupov a riešení na znižovanie objemu potravinového odpadu v celej EÚ sa uľahčuje aj prostredníctvom digitálneho centra EÚ pre predchádzanie potravinovým stratám a plytvaniu potravinami 37 . V pilotnom projekte RESTwithEU 38 sa vyhodnocujú a odporúčajú digitálne nástroje na znižovanie objemu potravinového odpadu v reštauračnom odvetví. Podpora zmeny správania spotrebiteľov sa rieši v špecializovanej podskupine platformy, pričom prehľad najlepších postupov vypracovaný v rámci pilotného projektu EÚ „Európske fórum pre spotrebiteľské plytvanie potravinami“ bude k dispozícii na konci júna 2023. S cieľom posilniť dôkazovú základňu pre predchádzanie vzniku potravinového odpadu vykonáva Spoločné výskumné centrum posúdenia účinnosti zásahov v oblasti predchádzania vzniku potravinového odpadu 39 , podporené hodnotiacim rámcom, ktorý môžu využiť všetky subjekty. Výzvy na predkladanie návrhov v rámci rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020 40 a  Horizont Európa 41 ponúkajú nové príležitosti na výskum a inováciu v oblasti riešenia potravinových strát a potravinového odpadu. K ďalším nástrojom na financovanie predchádzania vzniku potravinového odpadu patria program LIFE a iniciatíva InterReg Europe . V rámci Programu pre jednotný trh Komisia takisto sprístupnila granty na podporu členských štátov a zainteresovaných strán 42 pri zlepšovaní merania potravinového odpadu a vykonávaní opatrení na znižovanie objemu potravinového odpadu v spolupráci s Európskou výkonnou agentúrou pre zdravie a digitalizáciu (HADEA). 

Mnohí prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v potravinovom dodávateľskom reťazci prijali dôležité kroky na zníženie miery vzniku potravinového odpadu a zefektívnenie využívania zdrojov. Podľa kódexu správania EÚ v oblasti zodpovedného podnikania a marketingových postupov v potravinárstve 43 prijali podniky spracúvajúce potraviny a maloobchodníci konkrétne záväzky v oblasti znižovania objemu potravinového odpadu pri svojej činnosti a v celom dodávateľskom reťazci. 

Napriek týmto opatreniam a zlepšujúcej sa informovanosti o negatívnych vplyvoch a dôsledkoch potravinového odpadu, politickým záväzkom prijatým na úrovni EÚ a členských štátov a opatreniam EÚ realizovaným od prijatia akčného plánu pre obehové hospodárstvo v roku 2015 sa vznik potravinového odpadu neznižuje dostatočne na to, aby sa zaistil významný pokrok pri plnení cieľa udržateľného rozvoja 12.3. V EÚ sú dosiaľ aj napriek existujúcim zákonným povinnostiam vyplývajúcim z rámcovej smernice o odpade a podporným činnostiam Komisie opatrenia v členských štátoch nerovnomerné a neumožňujú významné zníženie úrovní objemu potravinového odpadu.

Stanovenie cieľov je preto nevyhnutným ďalším krokom. Špecifické ciele tohto návrhu sú tieto: po prvé stanoviť jednoznačnú zodpovednosť členských štátov za zrýchlenie znižovania objemu potravinového odpadu v celom potravinovom dodávateľskom reťazci a v domácnostiach na ich vlastných územiach, a tým významne prispieť k dosahovaniu cieľa udržateľného rozvoja 12.3, a po druhé zabezpečiť dostatočnú a konzistentnú reakciu všetkých členských štátov, ktorá bude smerovať k znižovaniu objemu potravinového odpadu a ktorá bude v súlade s reakciou krajín, ktoré sú v tomto smere priekopníkmi.

To by malo viesť každý členský štát k prijatiu ambicióznych krokov – k zavedeniu najúčinnejších opatrení prispôsobených jeho konkrétnej vnútroštátnej situácii – a k podpore zmeny správania spotrebiteľov, ako aj k posilneniu koordinácie činností medzi subjektmi v celom potravinovom hodnotovom reťazci, a to aj v spolupráci s inými významným subjektmi (napr. akademickou obcou, MVO, finančnými inštitúciami, aktérmi sociálneho hospodárstva atď.).

Okrem toho bol potravinový odpad po Konferencii o budúcnosti Európy vybraný za prvú tému poradnej európskej panelovej diskusie občanov. Odporúčania európskej panelovej diskusie občanov podporia úsilie Komisie a členské štáty pri navrhovaní vnútroštátnych stratégií a akčných plánov na predchádzanie vzniku potravinového odpadu.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post

Keďže posledná zmena rámcovej smernice o odpade sa uskutočnila iba v roku 2018, nevykonali sa žiadne hodnotenia ex post. Preto by bolo predčasné vykonať hodnotenie ex post nedávnych zmien, ktoré sa ešte v plnej miere neprejavili. Okrem toho sa v rámcovej smernici o odpade predpokladajú osobitné doložky o preskúmaní konkrétnych tokov odpadu, ktoré povedú k analýzam vplyvov súčasných ustanovení.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Panelová diskusia občanov 

V nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy Komisia oznámila „novú generáciu“ panelových diskusií občanov s cieľom viesť konzultácie s náhodne vybratými občanmi pred predstavením určitých kľúčových návrhov na európskej úrovni. Potravinový odpad považovali občania na troch zasadnutiach panelovej diskusie, ktorá sa konala od decembra 2022 do februára 2023, za jednu z troch najdôležitejších tém (spolu s virtuálnymi svetmi a vzdelávacou mobilitou). Hoci panelová diskusia občanov nebola súčasťou konzultačných činností organizovaných na účely vypracovania právneho návrhu, odporúčania občanov 60 budú naďalej podporovať úsilie Komisie v oblasti predchádzania vzniku potravinového odpadu a posudzovali sa aj pri vypracúvaní tohto legislatívneho návrhu. Odporúčania občanov budú slúžiť aj ako usmernenie na pomoc členským štátom pri dosahovaní cieľov znižovania objemu potravinového odpadu uvedených v tomto návrhu. 

V 23 odporúčaniach predložených občanmi sa zdôrazňuje potreba prijať všeobecný prístup k potravinovým systémom so zapojením všetkých subjektov a posilnením spolupráce v celom potravinovom dodávateľskom reťazci. Tento komplexný prístup sa predkladá v troch témach, ktorých sa týkali odporúčania panelovej diskusie: 1. spolupráca v potravinovom dodávateľskom reťazci: z farmy na stôl; 2. iniciatívy potravinárskych podnikov a 3. podpora zmeny správania spotrebiteľov.

V odporúčaniach občanov sa odzrkadľujú tri základné smerovania, ktoré musia členské štáty prijať, aby mohli zrýchliť znižovanie objemu potravinového odpadu na vnútroštátnej úrovni a dosiahnuť budúce ciele. Všeobecný regulačný rámec EÚ v oblasti predchádzania vzniku potravinového odpadu stanovený v rámcovej smernici o odpade, ako aj podporné opatrenia prijaté na úrovni EÚ, budú takisto čerpať z odporúčaní a podpory členských štátov pri dosahovaní budúcich cieľov.

•Získavanie a využívanie expertízy

Komisia zadala vypracovanie externej štúdie na podporu tohto posúdenia vplyvu možností politiky v rámci revízie rámcovej smernice o odpade v roku 2023 – osobitná zmluva č. 090202/2021/861277/ENV.B.3. Podporilo ho aj viacero expertov a štúdie o technickej pomoci uvedené v prílohe k posúdeniu vplyvu.

–Spoločné výskumné centrum poskytovalo mimoriadne dôležité vedecké informácie vypracovaním dvoch správ s analýzami podporujúcimi vypracovanie posúdenia vplyvu revízie rámcovej smernice o odpade, najmä o uskutočniteľnosti stanovenia cieľov znižovania objemu potravinového odpadu:

–Európska komisia, Spoločné výskumné centrum: Setting the scene for an EU initiative on food waste reduction targets (Príprava pôdy pre iniciatívu EÚ týkajúcu sa cieľov znižovania objemu potravinového odpadu), 2023 62 ,

–Európska komisia, Spoločné výskumné centrum: Assessing the economic, social and environmental impacts of food waste reduction targets (Posúdenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov cieľov znižovania objemu potravinového odpadu). Analýza na základe modelov 2023 63 .

–Eurostat zverejnil 25. októbra 2022 prvé špecializované štatistické monitorovanie objemu potravinového odpadu v Európskej únii, podložené dodatočnými vysvetleniami údajov o objeme potravinového odpadu v EÚ. Opis a interpretáciu údajov, ako aj metodiku možno nájsť na webovej stránke Eurostat Statistics Explained vyhradenej potravinovému odpadu 64 . Údaje boli naposledy aktualizované v marci 2023.

•Posúdenie vplyvu

–Možnosť 1 – podpora členských štátov pri vykonávaní a presadzovaní súčasných ustanovení, a to prostredníctvom harmonizovanejšieho uplatňovania vymedzení, prístupov k triedenému zberu a pripísania zodpovednosti za nakladanie s odpadom na základe prijatia nezáväzných usmernení, odporúčaní a výkonu existujúcich mandátov Komisie v oblasti sekundárnych právnych predpisov a zlepšovania súčasných platforiem zainteresovaných strán na účely poskytovania usmernení a výmeny najlepších postupov. Touto možnosťou sa riešia všetky príčiny problému a oba špecifické ciele, hoci pravdepodobne s menším vplyvom v dôsledku charakteru opatrení, ktoré sa obmedzujú na nezáväzné nástroje. 

–Možnosť 2 – stanovenie záväzných regulačných požiadaviek na zlepšenie výkonnosti pri nakladaní s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva prostredníctvom cielenej zmeny rámcovej smernice o odpade. Účelom zmien je zaviesť nové povinnosti členských štátov, výrobcov textílií a prevádzkovateľov v oblasti nakladania s odpadom pri výkone ich činností. Objasnili a harmonizovali by sa nimi vymedzenia na úrovni EÚ, objasnil by sa rozsah pôsobnosti existujúcich povinností v oblasti vykazovania s cieľom zlepšiť spoľahlivosť údajov, objasnil by sa rozsah pôsobnosti povinností v oblasti triedeného zberu a zaviedli nové povinnosti prevádzkovateľov v oblasti odpadového hospodárstva pri výkone ich činností s cieľom zabezpečiť triedenie na účely opätovného použitia a recyklácie. Hlavným opatrením v rámci tejto možnosti je zavedenie mandátu členských štátov na zriadenie vnútroštátnych systémov rozšírenej povinnosti výrobcov za textílie a harmonizovanie ich rozsahu pôsobnosti, cieľov a kľúčových organizačných a prevádzkových prvkov. Touto možnosťou sa riešia všetky príčiny problému a oba špecifické ciele. 

–Možnosť 3 – stanovenie cieľov výkonnosti pri nakladaní s odpadom na úrovni EÚ. Táto možnosť obsahuje zmenu rámcovej smernice o odpade, ktorou sa zavádzajú záväzné ciele výkonnosti pri nakladaní s odpadom pre členské štáty a hospodárske subjekty uvádzajúce do praxe hierarchiu odpadového hospodárstva. Harmonizácia rozsahov pôsobnosti a vymedzenia pojmov by bola neoddeliteľnou súčasťou stanovenia cieľa v rámcovej smernici o odpade a v následných vykonávacích aktoch, v ktorých sa stanovia podrobnejšie pravidlá metodiky výpočtu pre každý z cieľov. Touto možnosťou sa riešia oba špecifické ciele a všetky príčiny problému, hoci sa ňou nedosiahne úroveň harmonizácie, akú poskytuje možnosť 2, keďže rozhodnutia o prostriedkoch na dosiahnutie úrovní výkonu sa ponechávajú na členské štáty. Keďže súčasné údaje o vzniku textilného odpadu nie sú dostatočne spoľahlivé, čo je čiastočne dôsledkom fragmentovaného chápania toho, či sa vyzbierané textílie považujú za odpad, ako aj rozsahu textílií, na ktoré sa vzťahuje vykonávanie členskými štátmi, v posúdení vplyvu sa vysvetľuje uskutočniteľnosť mechanizmu, na základe ktorého sa môžu ciele v budúcnosti stanovovať, ako aj vplyvy tohto procesu (a nie skutočné úrovne cieľov). V súvislosti so stanovením cieľa zberu sa predkladá podrobnejšie posúdenie vychádzajúce z prechodného cieľa strednej úrovne. Opatrenie 3.6 sa osobitne týka stanovenia 50 % cieľa zberu textílií: Dosiahnutím cieľa by sa zlepšila miera triedeného zberu textílií, a tým by sa zvýšili aj miery opätovného použitia a recyklácie a znížili miery zneškodňovania textílií, zároveň by sa však zvýšilo administratívne zaťaženie, pričom existujúca povinnosť v oblasti triedeného zberu do roku 2025 môže mať na mieru triedeného zberu podobný účinok. V predpokladaných mierach existuje okrem toho v rámci členských štátov veľká heterogenita, v dôsledku čoho môže byť náročné stanoviť cieľ v tejto fáze.

–Cieľ pre prvovýrobu – žiadny. 

–Cieľ pre spracovanie a výrobu – 10 %. 

–Cieľ pre fázy maloobchodu a spotreby – 15 %. 

–Cieľ pre prvovýrobu – žiadny. 

–Cieľ pre spracovanie a výrobu – 10 %. 

–Cieľ pre fázy maloobchodu a spotreby – 30 %. 

–Cieľ pre prvovýrobu – 10 %. 

–Cieľ pre spracovanie a výrobu – 25 %. 

–Cieľ pre fázy maloobchodu a spotreby – 50 %. 

Kvantifikovateľné sociálne vplyvy sú významne previazané s hospodárskymi vplyvmi a vykazujú podobný vzorec. Čím viac sa znižuje potravinový odpad, tým lepšie výsledky dosahujú možnosti, pokiaľ ide o cenovú dostupnosť a úspory domácností. Na druhej strane sa rozsah negatívnych vplyvov na zamestnanosť v agropotravinárskom sektore zvyšuje od možnosti 1 po možnosť 3, tie by sa však mali podľa očakávaní kompenzovať novými profilmi zamestnaní v potravinárskom sektore a ziskami v iných hospodárskych sektoroch.

Vplyv na MSP by mal byť podľa očakávaní obmedzený. Iniciatíva sa zameriava na stanovenie cieľov znižovania objemu potravinového odpadu pre členské štáty a nebude sa uplatňovať na jednotlivé podniky. Hoci budú orgány členských štátov pravdepodobne spolupracovať so všetkými subjektmi potravinového dodávateľského reťazca, opatrenia dosiaľ pozorované v krajinách, ktoré prijali koordinované opatrenia na zníženie potravinového odpadu, sa zameriavajú na väčšie podniky a na dobrovoľné opatrenia stimulujúce zapojenie do predchádzania vzniku potravinového odpadu, ktoré finančne podporujú vlády. V konzultačnom procese MSP neočakávali problémy spôsobené priamo touto iniciatívou, hoci si zachovávali opatrný postoj k potenciálnemu budúcemu vykonávaciemu opatreniu členských štátov.

V oblasti potravinového odpadu sa po porovnaní hospodárskych, environmentálnych a sociálnych vplyvov, ale aj technickej uskutočniteľnosti navrhovaných možností, uprednostňuje možnosť 2. Očakáva sa, že táto možnosť bude účinnejšia pri zabezpečovaní silného politického impulzu na to, aby členské štáty prijali primerané a uskutočniteľné opatrenie na zníženie objemu potravinového odpadu na vnútroštátnej úrovni a dosiahli značné environmentálne prínosy. Stanovenie právne záväzných cieľov znižovania objemu potravinového odpadu by sa preto malo uskutočniť na základe postupných krokov, pričom sa začne od nižšej úrovne, ako je úroveň stanovená v rámci cieľa udržateľného rozvoja, čím sa zabezpečí jednotná reakcia členských štátov a hmatateľný pokrok pri dosahovaní cieľa 12.3. Priebežné skúmanie pokroku dosahovaného členskými štátmi na základe každoročného monitorovania úrovní potravinového odpadu by umožňovalo prípadnú úpravu cieľov, čím sa posilní príspevok Únie a dosiahne lepšie zosúladenie s čiastkovým cieľom udržateľného rozvoja 12.3, ako aj zabezpečí smerovanie ďalšieho pokroku po roku 2030.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

2023/0234 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 67 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 68 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V Európskej zelenej dohode a akčnom pláne pre obehové hospodárstvo 69 sa vyzýva na posilnené a urýchlené opatrení Únie a členských štátov, ktorými sa zabezpečí environmentálna a sociálna udržateľnosť textilného a potravinárskeho sektora, keďže patria medzi sektory s najväčšou náročnosťou na zdroje, ktoré spôsobujú významné negatívne environmentálne externality. Nedostatočné financovanie a technologické rozdiely v týchto sektoroch bránia dosahovaniu pokroku pri prechode na obehové hospodárstvo a dekarbonizáciu. Potravinársky sektor je najnáročnejším a textilný sektor je štvrtým najnáročnejším sektorom na zdroje 70 , pričom ani v jednom z nich sa plne nedodržiavajú základné zásady Únie v oblasti nakladania s odpadom stanovené v hierarchii odpadového hospodárstva, podľa ktorých sa vyžaduje uprednostnenie predchádzania vzniku odpadu, po ktorom nasleduje príprava na opätovné použitie a recykláciu. Uvedené výzvy si vyžadujú systémové riešenia s prístupom, ktorý zohľadňuje celý životný cyklus.

(2)Podľa stratégie EÚ v oblasti udržateľných a obehových textílií 71 ,, sú potrebné významné zmeny, aby bolo možné odchýliť sa od lineárneho spôsobu navrhovania, výroby, používania a zneškodňovania textilných výrobkov, ktorý prevláda v súčasnosti, pričom je najmä potrebné obmedziť rýchlu módu. V uvedenej stratégii sa považuje za dôležité, aby výrobcovia niesli zodpovednosť za odpad, ktorý ich výrobky vytvárajú, a odkazuje sa v nej na zavedenie harmonizovaných pravidiel Únie týkajúcich sa rozšírenej zodpovednosti výrobcov za textílie s ekomoduláciou poplatkov. Stanovuje sa v nej hlavný cieľ takýchto pravidiel, ktorým je vytvorenie hospodárstva zameraného na zber, triedenie, opätovné použitie, prípravu na opätovné použitie a recykláciu, ako aj motivácia výrobcov k tomu, aby zaistili, že ich výrobky budú navrhované so zreteľom na zásady obehovosti. Na tento účel sa v nej predpokladá, že významný podiel príspevkov, ktoré výrobcovia odvedú do systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, sa bude musieť venovať na opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu a na prípravu na opätovné použitie. Takisto sa v nej podporuje potreba posilniť a inovovať prístupy k udržateľnému riadeniu biologických zdrojov s cieľom zvýšiť obehovosť a valorizáciu potravinového odpadu a opätovné použitie textílií z biologických materiálov.

(3)Pokiaľ ide o negatívne vplyvy potravinového odpadu, členské štáty sa zaviazali prijať opatrenia na podporu predchádzania vzniku a znižovania objemu potravinového odpadu v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj prijatou Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov (OSN) 25. septembra 2015, a najmä s jej cieľom znížiť do roku 2030 objem celosvetového potravinového odpadu na obyvateľa na maloobchodnej a spotrebiteľskej úrovni o polovicu a znížiť potravinové straty v celom výrobnom a dodávateľskom reťazci vrátane pozberových strát. Uvedené opatrenia sa zameriavali na predchádzanie vzniku a znižovanie objemu potravinového odpadu v prvovýrobe, pri spracúvaní a výrobe, maloobchodnej a inej distribúcii potravín, v reštauráciách a stravovacích službách, ako aj v domácnostiach.

(4)V nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy sa Komisia zaviazala k tomu, že umožní prerokovať niektoré kľúčové návrhy v panelových diskusiách občanov, kde k nim bude možné predkladať odporúčania. V tejto súvislosti bola od decembra 2022 do februára 2023 zvolaná európska panelová diskusia občanov, v rámci ktorej bol vypracovaný zoznam odporúčaní 72 pre zintenzívnenie opatrení na znižovanie objemu potravinového odpadu v Únii. Keďže domácnosti zodpovedajú za viac ako polovicu vzniknutého odpadu v Únii, poznatky občanov o predchádzaní vzniku potravinového odpadu sú mimoriadne dôležité. Občania odporučili tri základné smery činnosti vrátane posilnenia spolupráce v potravinovom hodnotovom reťazci, iniciatív potravinárskych podnikov a podpory zmeny správania spotrebiteľov. Odporúčania, ktoré vzišli z panelovej diskusie, budú naďalej slúžiť ako podklad pre celkový pracovný program Komisie týkajúci sa predchádzania vzniku potravinového odpadu a môžu slúžiť ako usmernenie na pomoc členským štátom pri dosahovaní cieľov znižovania objemu potravinového odpadu.

(5)V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES 73 sa z rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES 74 vylučuje oxid uhličitý zachytávaný a prepravovaný na účely geologického ukladania a geologicky ukladaný, a to na základe požiadaviek smernice 2006/12/ES. Ustanovenie smernice 2009/31/ES, ktorou sa mení smernica 2006/12/ES, však nebolo začlenené do smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES 75 , ktorou sa zrušuje smernica 2006/12/ES. Na účely zabezpečenia právnej istoty preto táto smernica obsahuje zmeny smernice 2009/31/ES týkajúce sa vyňatia oxidu uhličitého zachytávaného a prepravovaného na účely geologického ukladania a geologicky ukladaného z rozsahu pôsobnosti smernice 2008/98/ES.

(6)Do smernice 2008/98/ES je potrebné začleniť vymedzenie pojmov výrobcovia textilných výrobkov, online platformy a organizácie zodpovednosti výrobcov v súvislosti s vykonávaním rozšírenej zodpovednosti výrobcov za textílie, aby sa objasnil rozsah pôsobnosti týchto pojmov a súvisiacich povinností.

(7)Členské štáty do istej miery vyvíjajú materiály a vedú kampane zamerané na predchádzanie vzniku potravinového odpadu, ktorými oslovujú spotrebiteľov a prevádzkovateľov potravinárskych podnikov; tieto aktivity sa však sústreďujú viac na zlepšovanie informovanosti ako na podnietenie zmeny správania. S cieľom využiť úplný potenciál znižovania objemu potravinového odpadu a zabezpečiť priebežný pokrok je potrebné rozvíjať intervencie zamerané na zmenu správania, ktoré sú prispôsobené konkrétnym situáciám a potrebám v členských štátoch a plne začlenené do programov predchádzania vzniku potravinového odpadu. Dôraz by sa mal klásť aj na regionálne riešenia obehového hospodárstva vrátane verejno-súkromných partnerstiev a občianskej angažovanosti, ako aj na prispôsobenie osobitným regionálnym potrebám, napríklad v najvzdialenejších regiónoch alebo na ostrovoch.

(8)Napriek zlepšujúcej sa informovanosti o negatívnych vplyvoch a dôsledkoch potravinového odpadu, politickým záväzkom prijatým na úrovni EÚ a členských štátov a opatreniam Únie realizovaným od prijatia akčného plánu pre obehové hospodárstvo v roku 2015 sa vznik potravinového odpadu neznižuje dostatočne na to, aby sa zaistil významný pokrok pri plnení čiastkového cieľa 12.3 v rámci cieľa 12 OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Aby sa zabezpečil významný prínos k dosahovaniu cieľa udržateľného rozvoja 12.3, opatrenia, ktoré majú prijať členské štáty, by sa mali posilniť tak, aby zabezpečovali pokrok pri vykonávaní tejto smernice a ďalších vhodných opatrení na znižovanie miery vzniku potravinového odpadu.

(9)S cieľom dosiahnuť v krátkom čase výsledky a poskytnúť prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, spotrebiteľom a subjektom verejného sektora potrebnú dlhodobú perspektívu by sa mali stanoviť kvantifikované ciele znižovania objemu potravinového odpadu, ktoré majú členské štáty dosiahnuť do roku 2030.

(10)Pokiaľ ide o záväzok Únie plniť ambície stanovené v rámci cieľa udržateľného rozvoja 12.3, stanovenie cieľov znižovania objemu potravinového odpadu, ktoré majú členské štáty dosiahnuť do roku 2030, by malo byť silným politickým impulzom na prijatie opatrení a na zabezpečenie významného príspevku k dosiahnutiu globálnych cieľov. Vzhľadom na svoju právne záväznú povahu by však tieto ciele mali byť primerané a uskutočniteľné a mali by zohľadňovať úlohu jednotlivých subjektov v potravinovom dodávateľskom reťazci, ako aj ich kapacity (najmä v prípade mikropodnikov a malých podnikov). Stanovenie právne záväzných cieľov by preto malo prebiehať postupne, počínajúc úrovňou, ktorá je nižšia, ako úroveň stanovená v rámci cieľa udržateľného rozvoja, aby sa zabezpečila konzistentná reakcia členských štátov a hmatateľný pokrok pri plnení cieľa 12.3.

(11)Znižovanie objemu potravinového odpadu vo fázach výroby a spotreby si vyžaduje odlišné prístupy a opatrenia a zapájajú sa doň rôzne skupiny zainteresovaných strán. Preto by sa mal navrhnúť jeden cieľ pre fázu spracovania a výroby a ďalší cieľ pre maloobchodnú a inú distribúciu potravín, reštaurácie, stravovacie služby a domácnosti.

(12)Vzhľadom na vzájomný vzťah medzi fázami distribúcie a spotreby v potravinovom dodávateľskom reťazci, a najmä na vplyv maloobchodných praktík na správanie spotrebiteľov, ako aj vzťah medzi spotrebou potravín doma a mimo domova, sa odporúča stanoviť pre tieto fázy potravinového dodávateľského reťazca jeden spoločný cieľ. Stanovenie samostatných cieľov pre každú z týchto fáz by zbytočne komplikovalo situáciu a obmedzovalo flexibilitu členských štátov pri zameriavaní sa na konkrétne problematické oblasti. Aby spoločný cieľ nevyústil do nadmerného zaťaženia niektorých prevádzkovateľov, členským štátom sa odporučí, aby pri stanovovaní opatrení na dosahovanie spoločného cieľa zohľadnili zásadu proporcionality. 

(13)Veľký vplyv na objem spotrebovaných potravín a vzniknutého potravinového odpadu majú demografické zmeny. Preto by mal byť spoločný cieľ znižovania objemu potravinového odpadu, ktorý sa vzťahuje na maloobchodnú a inú distribúciu potravín, reštaurácie a stravovacie služby, ako aj domácnosti, vyjadrený ako percentuálna zmena množstva potravinového odpadu na obyvateľa, čím sa zohľadnia populačné zmeny.

(14)Na základe harmonizovanej metodiky stanovenej v delegovanom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2019/1597 76 bol prvým rokom zberu údajov o potravinovom odpade rok 2020. Rok 2020 by sa mal preto použiť ako východiskový rok na stanovenie cieľov znižovania objemu potravinového odpadu. Členským štátom, ktoré môžu preukázať, že vykonávali meranie potravinového odpadu pred rokom 2020 pomocou metód, ktoré sú v súlade s delegovaným rozhodnutím (EÚ) 2019/1597, by sa malo povoliť použitie skoršieho východiskového roka.

(15)Aby sa zabezpečilo, že prístup k dosiahnutiu globálneho cieľa založený na postupných krokoch bude plniť svoj účel, mali by sa úrovne stanovené pre právne záväzné ciele v oblasti znižovania objemu potravinového odpadu preskúmavať a prípadne revidovať, aby sa prihliadalo na pokrok, ktorý už členské štáty dosiahli. Tým by bolo možné uvedené ciele prípadne upravovať z hľadiska posilnenia príspevku Únie a ďalšieho zosúladenia s cieľom udržateľného rozvoja 12.3, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2030, aj z hľadiska nasmerovania ďalšieho pokroku po roku 2030.

(16)S cieľom zabezpečiť lepšie, včasnejšie a jednotnejšie vykonávanie ustanovení týkajúcich sa predchádzania vzniku potravinového odpadu, predvídať všetky slabé miesta vykonávania a umožniť prijímanie opatrení na plnenie cieľov pred uplynutím termínov by sa mal systém správ včasného varovania zavedený v roku 2018 rozšíriť tak, aby sa týkal aj cieľov znižovania objemu potravinového odpadu.

(17)V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ uvedenou v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je mimoriadne dôležité, aby výrobcovia uvádzajúci na trh Únie určité textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky prevzali zodpovednosť za nakladanie s nimi na konci ich životnosti, ako aj za predĺženie ich životnosti tým, že sprístupnia použité textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky na trhu na opätovné použitie. Na vykonávanie zásady „znečisťovateľ platí“ je vhodné výrobcom textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov stanoviť povinnosti v oblasti nakladania s uvedenými výrobkami. K týmto výrobcom patria všetci výrobcovia, dovozcovia alebo distribútori, ktorí bez ohľadu na použitú metódu predaja, a to aj formou zmlúv uzatváraných na diaľku vymedzených v článku 2 bodu 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ 77 , prvýkrát sprístupňujú uvedené výrobky na trhu na území členských štátov v rámci svojej činnosti pod vlastným názvom alebo ochrannou známkou. Z rozsahu pôsobnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov by mali byť vyňaté mikropodniky a samostatne zárobkovo činní krajčíri vyrábajúci personalizované výrobky, keďže ich úloha na trhu s textíliami je okrajová, ako aj subjekty uvádzajúce na trh v Únii použité textílie, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky alebo výrobky z použitých výrobkov alebo z odpadu z takýchto výrobkov, aby sa podporilo opätovné použitie, a to aj prostredníctvom opráv, repasovania a zhodnocovania, pri ktorých sa zmenia niektoré funkcie pôvodného výrobku.

(18)Existujú veľké rozdiely v spôsobe, akým je alebo má byť zavedený triedený zber textílií, či už prostredníctvom systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov alebo iných prístupov. Veľké rozdiely sa objavujú aj v prípade systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, napríklad pokiaľ ide o výrobky, ktoré patria do ich rozsahu pôsobnosti, o zodpovednosť výrobcov aj modely riadenia. Na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov by sa preto mali vo všeobecnosti uplatňovať pravidlá rozšírenej zodpovednosti výrobcov stanovené v smernici 2008/98/ES. Mali by sa však doplniť ďalšími osobitnými ustanoveniami, ktoré zohľadňujú typické rysy textilného sektora, najmä vysoký podiel malých a stredných podnikov (MSP) medzi výrobcami, úlohu sociálnych podnikov a dôležitosť opätovného použitia pri zvyšovaní udržateľnosti textilného hodnotového reťazca. Takisto by mali byť podrobnejšie a harmonizovanejšie, aby sa zabránilo fragmentácii trhu, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na sektor, a to najmä na mikropodniky a MSP, ako aj na zber, spracovanie a recykláciu, a mali by jasne motivovať na navrhovanie udržateľných textilných výrobkov a na uplatňovanie udržateľného prístupu a uľahčovať fungovanie trhov s druhotnými surovinami. V tejto súvislosti sa členské štáty vyzývajú, aby zvážili povolenie viacerých organizácií zodpovednosti výrobcov, keďže konkurencia medzi nimi môže prinášať väčšie prínosy spotrebiteľom, zvýšiť inováciu, znížiť náklady, zlepšiť miery zberu a zväčšiť výber pre výrobcov, ktorí chcú uzavrieť zmluvy s takýmito organizáciami.

(19)Bytové textílie a odevy tvoria najväčší podiel na spotrebe textílií v Únii a najviac prispievajú k neudržateľným vzorcom nadmernej výroby a spotreby. Na bytové textílie a odevy sa okrem toho zameriavajú všetky existujúce systémy triedeného zberu v členských štátoch spolu s ostatnými odevmi a doplnkami, ako aj obuvou po použití spotrebiteľom, ktoré nie sú prevažne zložené z textílií. Textilné výrobky pre domácnosť (bytové textílie) a ďalšie odevné výrobky, odevné doplnky a obuv by preto mali patriť do rozsahu pôsobnosti zavedeného systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. S cieľom zabezpečiť právnu istotu výrobcov, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, by sa mali výrobky patriace do jej rozsahu pôsobnosti identifikovať odkazom na číselné znaky kombinovanej nomenklatúry podľa prílohy I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 78 .

(20)Textilný sektor je náročný na zdroje. Hoci v súvislosti s výrobou surovín aj textílií sa väčšina tlakov a vplyvov súvisiacich so spotrebou odevov, obuvi a bytových textílií v Únii odohráva v tretích krajinách, vzhľadom na ich globálny dosah na klímu a životné prostredie ovplyvňujú aj Úniu. Predchádzanie vzniku textilného odpadu, príprava na jeho opätovné použitie a recyklácia môžu preto prispieť k zníženiu globálnej environmentálnej stopy sektora, a to aj v Únii. Okrem toho súčasné zdrojovo neefektívne nakladanie s textilným odpadom nie je v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a vedie k poškodzovaniu životného prostredia v Únii aj v tretích krajinách, a to aj prostredníctvom emisií skleníkových plynov zo spaľovania a skládkovania.

(21)Účelom rozšírenej zodpovednosti výrobcov za textílie, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zdravia v Únii, vytvoriť hospodárstvo zamerané na zber, triedenie, opätovné použitie, prípravu na opätovné použitie a recykláciu, a najmä na recykláciu vlákien v uzavretom cykle, ako aj stimuly pre výrobcov s cieľom zaistiť, aby ich výrobky boli navrhované so zreteľom na zásady obehovosti. Výrobcovia textílií a obuvi by mali financovať náklady na zber, triedenie na účely opätovného použitia, prípravu na opätovné použitie a recykláciu, ako aj na ďalšie spracovanie vyzbieraných použitých a odpadových textílií a obuvi vrátane nepredaných spotrebiteľských výrobkov, ktoré sa považujú za odpad a boli dodané na územie členských štátov po nadobudnutí účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice, s cieľom zabezpečiť, aby sa povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov neuplatňovali retroaktívne a dodržala sa zásada právnej istoty. Títo výrobcovia by mali takisto financovať aj náklady na uskutočňovanie prieskumov zloženia zbieraného zmiešaného komunálneho odpadu, podporu výskumu a vývoja triediacich a recyklačných technológií, podávanie správ o triedenom zbere, opätovnom použití a ďalšom spracovaní a poskytovanie informácií koncovým používateľom o vplyve textílií a udržateľnom nakladaní s nimi.

(22)Výrobcovia by mali byť zodpovední za zavedenie systémov zberu všetkých použitých a odpadových textílií, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov a za zabezpečenie ich následného triedenia na účely opätovného použitia, prípravy na opätovné použitie a recyklácie s cieľom maximalizovať dostupnosť second-handových odevov a obuvi a znížiť objemy tých druhov spracovanie odpadu, ktoré sú nižšie v hierarchii odpadového hospodárstva. Zabezpečiť, aby textilné výrobky mohli byť a boli používané a opätovne používané dlhšie, je najúčinnejší spôsob, ako významne znížiť ich vplyv na klímu a životné prostredie. Môže sa tým zároveň umožniť aj vznik udržateľných a obehových obchodných modelov, akými sú opätovné použitie, prenajímanie a opravy, služby spätného odberu, ako aj maloobchodný predaj použitého tovaru, a to spôsobom, ktorým sa vytvárajú nové ekologické kvalitné pracovné miesta a pre občanov príležitosti na úspory nákladov. Stanovenie zodpovednosti výrobcov za odpad, ktorý ich výrobky vytvárajú, je zásadné pre to, aby bolo možné oddeliť rast tohto odvetvia od vzniku textilného odpadu. Výrobcovia by preto mali byť zodpovední aj za recykláciu, pričom by najmä mali uprednostňovať vyššiu mieru recyklácie vlákien v uzavretom cykle, a ďalšie spôsoby zhodnocovania a zneškodňovania odpadu.

(23)Výrobcovia a organizácie zodpovednosti výrobcov by mali financovať rozširovanie recyklácie textílií, predovšetkým recyklácie vlákien v uzavretom cykle, a tým umožniť recykláciu širšieho spektra materiálov a vytvorenie zdroja surovín na výrobu textílií v Únii. Takisto je dôležité, aby výrobcovia finančne podporovali výskum a inováciu v rámci technologického vývoja riešení automatického triedenia odpadu a triedenia jednotlivých zložiek materiálov, ktoré umožňuje triedenie a recykláciu zmiešaných materiálov a dekontamináciu odpadu s cieľom zabezpečiť vysokokvalitné riešenia recyklácie vlákien v uzavretom cykle a využívať obsah recyklovaných vlákien. Na uľahčenie dodržiavania tejto smernice by mali členské štáty zabezpečiť, aby boli hospodárskym subjektom z textilného sektora, najmä malým a stredným podnikom, k dispozícii informácie a pomoc, ktoré by mali mať podobu poradenstva, finančnej podpory, prístupu k financovaniu, špecializovaných materiálov pre riadenie a školenie zamestnancov alebo organizačnej a technickej pomoci. Ak sa podpora financuje zo štátnych zdrojov, môže predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a to aj vtedy, ak je v plnej miere financovaná z príspevkov uložených subjektmi verejného sektora a vyberaných od príslušných podnikov; v takých prípadoch musia členské štáty zabezpečiť súlad s pravidlami štátnej pomoci. Na mobilizáciu súkromných a verejných investícií do obehovosti a dekarbonizácie textilného sektora sa zameriava aj viacero únijných programov a plánov financovania, akými sú napríklad centrá pre obehovosť a osobitné výzvy v rámci programu Horizont Európa. Takisto je potrebné ďalej posúdiť, či je uskutočniteľné stanoviť ciele Únie v oblasti recyklácie textílií, ktoré by podporili a podnietili technologický vývoj a investície do infraštruktúry recyklácie, ako aj presadzovanie ekodizajnu na účely recyklácie.

(24)Použité a odpadové textílie, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky by sa mali od 1. januára 2025 zbierať oddelene od ostatných tokov odpadu, ako sú kovy, papier a kartón, sklo, plasty, drevo a biologický odpad, aby sa zachovala ich opätovná použiteľnosť a potenciál na vysokokvalitnú recykláciu. Vzhľadom na vplyv na životné prostredie a straty materiálov v dôsledku neoddeleného zbierania použitých a odpadových textílií a následne ich nespracovania ekologickým spôsobom by mala zberná sieť použitých a odpadových textílií, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov pokrývať celé územie členských štátov vrátane najvzdialenejších regiónov, nachádzať sa v blízkosti koncových používateľov a nezameriavať sa iba na oblasti a výrobky, v rámci ktorých je zber ziskový. Zberná sieť by mala byť organizovaná v spolupráci s ostatnými subjektmi pôsobiacimi v oblasti nakladania s odpadom a sektoroch opätovného použitia, ako napríklad s obcami a so sociálnymi podnikmi. Vzhľadom na významné environmentálne a klimatické prínosy opätovného použitia by mal byť preto prvotným účelom zbernej siete zber opätovne použiteľných textilných a s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov a jej druhotným účelom zber recyklovateľných textilných a s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov. Keďže spotrebiteľ nie je navyknutý rozlišovať medzi opätovne použiteľnými a recyklovateľnými výrobkami, zberné systémy by mali, a to aj na účely logistickej efektívnosti, poskytovať zberné nádoby na spoločný zber použitých a odpadových predmetov. Vysoká miera zberu by podnietila vysokú mieru opätovného použitia a kvalitnú recykláciu v textilných dodávateľských reťazcoch, zvýšila by využívanie kvalitných druhotných surovín a podporila plánovanie investícií do infraštruktúry triedenia a spracovania textílií. V záujme overenia a zlepšenia účinnosti zbernej siete a informačných kampaní by sa mali aspoň na úrovni NUTS 2 vykonávať pravidelné prieskumy zloženia zbieraného zmiešaného komunálneho odpadu, vďaka ktorým by sa určilo množstvo odpadových textílií a obuvi v tomto odpade. Okrem toho by mali organizácie zodpovednosti výrobcov každoročne vypočítavať a zverejňovať údaje o výkonnosti systémov triedeného zberu a dosiahnutej miere triedeného zberu.

(25)Vzhľadom na kľúčovú úlohu sociálnych podnikov a subjektov sociálneho hospodárstva v existujúcich systémoch zberu textílií a vzhľadom na ich potenciál zakladať miestne, udržateľné, participatívne a inkluzívne obchodné modely a vytvárať kvalitné pracovné miesta v Únii v súlade s cieľmi akčného plánu EÚ pre sociálne hospodárstvo 79  by sa po zavedení systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov mali zachovať a podporovať činnosti sociálnych podnikov a subjektov sociálneho hospodárstva zapojených do nakladania s použitými textíliami. Uvedené subjekty by sa preto mali v rámci systémov triedeného zberu považovať za partnerov, ktorí podporujú rozširovanie opätovného použitia a opráv a vytvárajú kvalitné pracovné miesta pre všetkých, a najmä pre zraniteľné skupiny.

(26)Výrobcovia a organizácie zodpovednosti výrobcov by sa mali aktívne podieľať na informovaní koncových používateľov, a najmä spotrebiteľov, o tom, že použité a odpadové textílie a obuv by sa mali zbierať oddelene, že na tento účel existujú systémy zberu a že práve koncoví používatelia zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní predchádzania vzniku odpadu a environmentálne optimálneho nakladania s textilným odpadom. Tieto informácie by mali zahŕňať dostupnosť mechanizmov opätovného použitia textílií a obuvi a environmentálne prínosy udržateľnej spotreby, ako aj vplyvy odvetvia textilných odevov na životné prostredie, zdravie a spoločnosť. Koncoví používatelia by mali byť informovaní aj o svojej dôležitej úlohe pri prijímaní informovaných, zodpovedných a udržateľných rozhodnutí o spotrebe textílií a zabezpečovaní environmentálne optimálneho nakladania s textilným a obuvným odpadom. Tieto požiadavky na informácie platia spoločne s požiadavkami na poskytovanie informácií koncovým používateľom o textilných výrobkoch, ktoré sú uvedené v nariadení o ekodizajne udržateľných výrobkov 80 a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 81 . Pri poskytovaní informácií všetkým koncovým používateľom by sa mali využívať moderné informačné technológie. Tieto informácie by sa mali poskytovať tak klasickými prostriedkami, napríklad formou kampaní s využitím exteriérových či interiérových plagátov a sociálnych médií, ako aj inovatívnejšími prostriedkami, medzi ktoré patrí elektronický prístup na webové sídla prostredníctvom kódov QR.

(27)S cieľom zvýšiť obehovosť a environmentálnu udržateľnosť textílií a znížiť nepriaznivé vplyvy na klímu a životné prostredie budú v nariadení …/… [Úrad pre publikácie, vložte sériové číslo a inštitúcie nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov a dokončite poznámku pod čiarou] 82 vypracované záväzné požiadavky na ekodizajn textilných výrobkov, ktorými sa bude, v závislosti od toho, čo vyplynie z posúdenia vplyvu ako prínosné pre zlepšenie environmentálnej udržateľnosti textílií, regulovať trvanlivosť, opätovná použiteľnosť, opraviteľnosť a recyklácia vlákien v uzavretom cykle, ako aj povinný obsah recyklovaných vlákien v textíliách. Takisto sa nimi bude regulovať prítomnosť látok vzbudzujúcich obavy, aby bolo možné minimalizovať a sledovať ich výskyt na účely zníženia objemu odpadu a zlepšenia recyklácie, ako aj na účely predchádzania prenikaniu syntetických vlákien do životného prostredia a zníženia objemu syntetických vlákien v životnom prostredí, čím sa významne zníži objem uvoľňovania mikroplastov do prostredia. Účinným hospodárskym nástrojom, ktorým možno motivovať na udržateľnejší dizajn textílií, ktorý zasa povedie k lepšiemu obehovému dizajnu, je modulácia poplatkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov. S cieľom poskytnúť silný stimul pre ekodizajn pri súčasnom zohľadnení cieľov vnútorného trhu a zloženia textilného sektora, ktorý je prevažne tvorený MSP, je potrebné harmonizovať kritériá modulácie poplatkov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov na základe najrelevantnejších parametrov ekodizajnu s cieľom umožniť spracovanie textílií v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Modulácia poplatkov na základe kritérií ekodizajnu by mala vychádzať z požiadaviek na ekodizajn a ich metodík merania, ktoré sú pre textilné výrobky prijaté podľa nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov alebo podľa iného právneho predpisu Únie, v ktorom sa stanovujú harmonizované kritériá udržateľnosti a metódy merania pre textilné výrobky, a len vtedy, ak sú uvedené harmonizované kritériá a metódy merania prijaté. Je vhodné splnomocniť Komisiu na prijímanie harmonizovaných pravidiel modulácie poplatkov s cieľom zabezpečiť zosúladenie kritérií modulácie poplatkov s uvedenými požiadavkami na výrobky.

(28)Na účely monitorovania toho, či si výrobcovia plnia finančné a organizačné povinnosti v oblasti nakladania s použitými a odpadovými textilnými, s textíliami súvisiacimi a obuvníckymi výrobkami, ktoré prvýkrát sprístupňujú na trhu na území členského štátu, je potrebné zriadiť register výrobcov, ktorý budú spravovať jednotlivé členské štáty a do ktorého by mali byť výrobcovia povinní sa registrovať. Požiadavky na registráciu a formát registrácie by mali byť v celej Únii maximálne harmonizované, aby sa uľahčila registrácia, a to najmä v prípadoch, keď výrobcovia textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky prvýkrát sprístupňujú na trhu v jednotlivých členských štátoch. Informácie v registri by mali byť prístupné subjektom, ktoré sa podieľajú na overovaní dodržiavania povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov a ich presadzovaní.

(29)Keďže textilný sektor z 99 % tvoria malé a stredné podniky, zavedenie systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov za textílie, s textíliami súvisiace a obuvnícke výroby by malo smerovať k čo najväčšiemu zníženiu administratívneho zaťaženia. Plnenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov by preto mali kolektívne vykonávať organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré by za výrobcov túto zodpovednosť prevzali. Organizácie zodpovednosti výrobcov by mali podliehať povoleniu členskými štátmi a mali by dokumentačne doložiť okrem iného to, že disponujú finančnými prostriedkami na pokrytie nákladov vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov a že túto povinnosť plnia.

(30)V článku 30 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 83 sa niektorým poskytovateľom online platforiem, ktoré umožňujú spotrebiteľom v Únii uzatvárať zmluvy na diaľku s výrobcami ponúkajúcimi textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky, ukladá povinnosť predtým, ako výrobcovi umožnia využívať ich služby, získať od daného výrobcu určité identifikačné informácie a samoosvedčenie výrobcu, ktorým sa zaväzuje ponúkať len výrobky alebo služby, ktoré sú v súlade s uplatniteľnými pravidlami práva Únie. V záujme zabezpečenia účinného presadzovania povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov by sa malo spresniť, že poskytovatelia online platforiem patriaci do rozsahu pôsobnosti kapitoly 3 oddielu 4 nariadenia (EÚ) 2022/2065 by mali získať od uvedených výrobcov informácie o registrácii v registri výrobcov textílií, ktorý je členský štát povinný zriadiť podľa tejto smernice, ako aj číslo (čísla) registrácie výrobcu v uvedenom registri a samoosvedčenie výrobcu, ktorým sa zaväzuje ponúkať len textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky, na ktoré sa uplatňujú požiadavky na rozšírenú zodpovednosť výrobcov stanovené v tejto smernici. V súvislosti s týmito pravidlami vysledovateľnosti sa na poskytovateľov takýchto platforiem vzťahujú pravidlá presadzovania stanovené v kapitole IV nariadenia (EÚ) 2022/2065.

(31)V záujme zabezpečenia spracovania textílií v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva stanovenou v smernici 2008/98/ES by mali organizácie zodpovednosti výrobcov zabezpečiť, aby sa všetky oddelene zozbierané textílie a obuv triedili tak, aby výsledkom boli výrobky vhodné na opätovné použitie vyhovujúce potrebám prijímajúcich trhov s použitými textíliami a zároveň trhov s recyklačnými surovinami v Únii aj na celom svete. Vzhľadom na to, že z predĺženia životnosti textílií vyplynú väčšie prínosy pre životné prostredie, malo by byť hlavným cieľom triedenia opätovné použitie, až potom triedenie na účely recyklácie, pri ktorom sa výrobky odborne posúdia ako nevhodné na opätovné použitie. Tieto požiadavky na triedenie by mala vypracovať Komisia prioritne v rámci harmonizácie kritérií Únie na stanovenie toho, kedy odpad prestáva byť odpadom, platných pre opätovne použiteľné textílie a recyklované textílie, a to vrátane požiadaviek na počiatočné triedenie, ktoré môže prebiehať na zbernom mieste. Takýmito harmonizovanými kritériami by sa mala zabezpečiť konzistentnosť a vysoká kvalita zbieraných frakcií, ako aj cezhraničných tokov materiálu na účely triedenia, zhodnocovania odpadu a druhotných surovín, čím by sa malo uľahčiť rozširovanie hodnotových reťazcov opätovného použitia a recyklácie. Použité odevy od koncových používateľov, ktoré prevádzkovatelia v oblasti opätovného použitia alebo sociálne podniky a subjekty sociálneho hospodárstva odborne posúdia na zbernom mieste ako vhodné na opätovné použitie, by sa nemali považovať za odpad. Aj vtedy, ak opätovné použitie alebo recyklácia nie sú technicky možné, by sa mala uplatňovať hierarchia odpadového hospodárstva, pokiaľ možno s vylúčením skládkovania, a to najmä biologicky rozložiteľných textílií, ktoré sú zdrojom emisií metánu, a pri spaľovaní by sa malo uplatňovať energetické zhodnocovanie.

(32)Vývoz použitých a odpadových textílií mimo EÚ sa stabilne zvyšuje, pričom vývoz má najväčší podiel na trhu s opätovným použitím textílií po použití spotrebiteľmi v EÚ. Vzhľadom na značný nárast vyzbieraného textilného odpadu po zavedení triedeného zberu do roku 2025 je dôležité na účely zabezpečenia vysokej ochrany životného prostredia zvýšiť úsilie v boji proti nezákonnej preprave odpadu do tretích krajín, ktorý nie je priznaný ako odpad. Na základe nariadenia …/… [Úrad pre publikácie, vložte inštitúcie a sériové číslo nariadenia o preprave odpadu a dokončite poznámku pod čiarou] 84 a vzhľadom na cieľ zabezpečenia udržateľného nakladania so spotrebiteľskými textíliami a riešenia nezákonnej prepravy odpadu by sa malo stanoviť, že všetky oddelene vyzbierané použité textílie, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky prejdú pred prepravou triedením. Ďalej by sa malo stanoviť, že všetky oddelene vyzbierané použité textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky sa považujú za odpad a vzťahujú sa na ne právne predpisy Únie o odpade vrátane predpisov o preprave odpadu, kým neprejdú triedením vykonaným vyškoleným prevádzkovateľom triedenia na účely opätovného použitia a recyklácie. Triedenie by sa malo vykonávať v súlade s harmonizovanými požiadavkami na triedenie, ktorými sa zabezpečuje vysokokvalitná opätovne použiteľná frakcia vyhovujúca potrebám prijímajúcich trhov s použitými textíliami v EÚ aj na celom svete, a zároveň by malo prebiehať podľa stanovených kritérií rozlišovania medzi použitým tovarom a odpadom. K zásielkam použitých textílií, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov by sa mali priložiť informácie preukazujúce, že uvedené položky predstavujú výstup triedenia alebo prípravy na opätovné použitie a že sú vhodné na opätovné použitie.

(33)V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v tejto smernici by členské štáty mali zrevidovať svoje programy predchádzania vzniku potravinového odpadu tak, aby obsahovali nové opatrenia, ktoré by zapojili viacerých partnerov z verejného aj zo súkromného sektora a obsahovali by koordinované opatrenia zamerané na riešenie konkrétnych problémových oblastí, ako aj na zmenu postojov a správania, ktoré vedú k vzniku potravinového odpadu. Pri vypracúvaní týchto programov by sa mohli členské štáty inšpirovať odporúčaniami panelovej diskusie občanov o plytvaní potravinami.

(34)Na zabezpečenie účinnej koordinácie opatrení, ktorými sa podnieti zmena a dosiahnu ciele stanovené v tejto smernici, je mimoriadne dôležité, aby sa jednoznačne určila zodpovednosť a riadenie opatrení na predchádzanie vzniku potravinového odpadu. Vzhľadom na to, že tejto oblasti sa v členských štátoch venuje množstvo orgánov a do boja proti potravinovému odpadu sa zapájajú najrôznejšie zainteresované strany, je potrebné určiť príslušný orgán zodpovedný za celkovú koordináciu opatrení na vnútroštátnej úrovni.

(35)Mala by sa zlepšiť granularita informácií o nakladaní so spotrebiteľským komunálnym textilným odpadom na úrovni Únie, aby bolo možné účinnejšie monitorovať opätovné použitie výrobkov vrátane opätovného použitia textílií a prípravy textílií na opätovné použitie, a to aj vzhľadom na potenciálne stanovenie výkonnostných cieľov v budúcnosti. Údaje o opätovnom použití a príprave na opätovné použitie predstavujú kľúčové toky údajov potrebné na monitorovanie oddelenia vzniku odpadu od hospodárskeho rastu a na prechod na udržateľné, inkluzívne a obehové hospodárstvo. Preto by tieto toky údajov mala spravovať Európska environmentálna agentúra.

(36)Splnomocnenie na prijímanie delegovaných aktov stanovených v článku 9 ods. 8 smernice 2008/98/ES, pokiaľ ide o spoločnú metodiku a minimálne požiadavky na kvalitu na účely jednotného merania úrovní potravinového odpadu, by sa malo s menšími úpravami presunúť do nového článku, ktorý sa zaoberá špeciálne predchádzaním vzniku potravinového odpadu.

(37)V záujme zosúladenia číselných znakov kombinovanej nomenklatúry uvedených v smernici 2008/98/ES s číselnými znakmi uvedenými v prílohe 1 k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 by sa mala v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty, pokiaľ ide o zmeny prílohy IVc k smernici 2008/98/ES. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(38)V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania smernice 2008/98/ES by sa Komisii mali zveriť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o harmonizovaný formát registrácie v registri na základe požiadaviek na informácie stanovených v článku 22b ods. 4, kritériá modulácie poplatkov na uplatňovanie článku 22c ods. 3 písm. a) a metodiku výpočtu a overovania miery triedeného zberu uvedenú v článku 22c ods. 6 písm. c). Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 85 .

(39)Smernica 2008/98/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(40)Keďže ciele tejto smernice, konkrétne zlepšenie environmentálnej udržateľnosti nakladania s potravinovým a textilným odpadom a zabezpečenie voľného pohybu použitých a odpadových textílií na vnútornom trhu, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z hľadiska ich rozsahu a dôsledkov ich možno dosiahnuť skôr na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku sa touto smernicou neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa subsidiarity,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny

Smernica 2008/98/ES sa mení takto:

1.V článku 2 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) plynné odpady vypúšťané do ovzdušia a oxid uhličitý zachytávaný a prepravovaný na účely geologického ukladania a geologicky ukladaný v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES*;

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114).“

2.V článku 3 sa vkladajú tieto body:

„4b. „výrobca textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedených v prílohe IVc“ je každý výrobca, dovozca alebo distribútor alebo iná fyzická alebo právnická osoba okrem tej, ktorá dodáva použité textilné a obuvnícke výrobky uvedené v prílohe IVc a textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky uvedené v prílohe IVc získané z takýchto použitých výrobkov alebo odpadových výrobkov alebo z ich častí na trh, podnik, ktorý zamestnáva menej ako 10 osôb a ktorého ročný obrat a celková súvaha nepresahuje 2 milióny EUR, a samostatne zárobkovo činný krajčír vyrábajúci personalizované výrobky, ktorý bez ohľadu na použitú techniku predaja vrátane zmlúv uzavretých na diaľku vymedzených v článku 2 bode 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ* buď:

a) je usadený v členskom štáte a vyrába textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky uvedené v prílohe IVc pod svojím vlastným menom alebo ochrannou známkou, alebo ich dáva navrhovať alebo vyrábať a po prvýkrát ich dodáva pod vlastným menom alebo ochrannou známkou na území uvedeného členského štátu;

b) je usadený v členskom štáte a ďalej predáva na území uvedeného členského štátu pod svojím vlastným menom alebo ochrannou známkou textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky uvedené v prílohe IVc vyrobené inými výrobcami uvedenými v písmene a), pričom sa na týchto výrobkoch neuvádza názov, značka alebo ochranná známka výrobcu;

c) je usadený v členskom štáte a po prvýkrát dodáva v uvedenom členskom štáte na profesionálnom základe textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky uvedené v prílohe IVc z iného členského štátu alebo z tretej krajiny, alebo

d) predáva textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky uvedené v prílohe IVc prostredníctvom komunikácie na diaľku priamo koncovým používateľom vrátane súkromných domácností alebo iných používateľov ako súkromné domácnosti v členskom štáte a je usadený v inom členskom štáte alebo v tretej krajine;

4c. „sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka výrobku určeného na distribúciu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už odplatne alebo bezodplatne;

4d. „organizácia zodpovednosti výrobcov“ je právnická osoba, ktorá finančne alebo finančne a prevádzkovo organizuje plnenie povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu v mene výrobcov;

4e. „online platforma“ je online platforma v zmysle vymedzenia v článku 3 bode i) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065**;

4f. „spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá koná s účelom nesúvisiacim s jej obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou;

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1).“

3.V článku 9 ods. 1 sa vypúšťajú písmená g) a h) a odseky 5, 6 a 8.

4.Vkladá sa tento článok 9a:

„Článok 9a

Predchádzanie vzniku potravinového odpadu

1.Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na predchádzanie vzniku potravinového odpadu v prvovýrobe, pri spracúvaní a výrobe, maloobchodnej a inej distribúcii potravín, v reštauráciách a stravovacích službách, ako aj v domácnostiach. Medzi tieto opatrenia patria:

a)vypracovanie a podpora intervencií zameraných na zmenu správania s cieľom znížiť objem potravinového odpadu a informačných kampaní na zvýšenie povedomia o predchádzaní vzniku potravinového odpadu;

b)identifikácia a riešenie neefektívnosti vo fungovaní potravinového dodávateľského reťazca a podpora spolupráce medzi všetkými aktérmi pri súčasnom zabezpečení spravodlivého rozdelenia nákladov a prínosov preventívnych opatrení;

c)podpora darovania potravín a ich ďalšieho prerozdeľovania na ľudskú spotrebu, pričom sa uprednostňuje ľudská spotreba pred použitím potravín ako krmiva pre zvieratá a opätovným spracovaním na nepotravinové výrobky;

d)podpora odbornej prípravy a rozvoja zručností, ako aj uľahčenie prístupu k možnostiam financovania, najmä pre malé a stredné podniky a subjekty sociálneho hospodárstva.

Členské štáty zabezpečia, aby boli všetci relevantní účastníci dodávateľského reťazca zapojení úmerne k svojej kapacite a úlohe pri predchádzaní vzniku potravinového odpadu v celom potravinovom dodávateľskom reťazci, s osobitným dôrazom na to, aby sa predišlo neprimeranému vplyvu na malé a stredné podniky.

2.Členské štáty musia monitorovať a posudzovať vykonávanie svojich opatrení na predchádzanie vzniku potravinového odpadu vrátane dodržiavania cieľov znižovania objemu potravinového odpadu uvedených v odseku 4 meraním úrovní potravinového odpadu na základe metodiky stanovenej v súlade s odsekom 3.

3.V súlade s článkom 38a je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu, pokiaľ ide o stanovenie spoločnej metodiky a minimálnych požiadaviek na kvalitu jednotného merania úrovní potravinového odpadu.

4.Členské štáty prijmú potrebné a vhodné opatrenia, aby do 31. decembra 2030 dosiahli tieto ciele zníženia objemu potravinového odpadu na vnútroštátnej úrovni:

a)znížiť mieru vzniku potravinového odpadu pri spracovaní a výrobe o 10 % v porovnaní s objemom vzniknutým v roku 2020;

b)znížiť mieru vzniku potravinového odpadu na obyvateľa, spoločne v maloobchodnej a inej distribúcii potravín, v reštauráciách a stravovacích službách a v domácnostiach, o 30 % v porovnaní s objemom vzniknutým v roku 2020.

5.Ak členský štát môže poskytnúť údaje za referenčný rok pred rokom 2020, ktoré boli zozbierané pomocou metód porovnateľných s metodikou a s minimálnymi požiadavkami na kvalitu jednotného merania úrovní potravinového odpadu, ako sa stanovuje v delegovanom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2019/1597, môže sa použiť skorší referenčný rok. Členský štát oznámi Komisii a ostatným členským štátom svoj zámer použiť skorší referenčný rok do 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice a poskytne Komisii údaje a metódy merania použité na ich zber.

6.Ak sa Komisia domnieva, že údaje nespĺňajú podmienky stanovené v odseku 5, do šiestich mesiacov od doručenia oznámenia vykonaného v súlade s odsekom 5 prijme rozhodnutie, v ktorom požiada členský štát, aby ako referenčný rok použil rok 2020 alebo iný rok, než navrhol členský štát. 

7.Komisia do 31. decembra 2027 preskúma ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, stanovené v odseku 4 s cieľom v prípade potreby ich upraviť a/alebo rozšíriť na ostatné články potravinového dodávateľského reťazca a zvážiť stanovenie nových cieľov po roku 2030. Na uvedený účel Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.“

5.V článku 11 ods. 1 sa tretia veta nahrádza takto:

„S výhradou článku 10 ods. 2 a 3 členské štáty zavedú triedený zber minimálne pre papier, kov, plast a sklo.“

6.V článku 11b sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Komisia v spolupráci s Európskou environmentálnou agentúrou vypracuje správy o pokroku pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 9a ods. 4, článku 11 ods. 2 písm. c), d) a e) a v článku 11 ods. 3, a to najneskôr tri roky pred uplynutím každej lehoty stanovenej v uvedených ustanoveniach.“

7.Vkladajú sa tieto články 22a až 22d:

„Článok 22a

Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov za textil

1.Členské štáty zabezpečia, aby výrobcovia mali rozšírenú zodpovednosť za textilné výrobky pre domácnosť, odevné výrobky, odevné doplnky a obuv, odevy a odevné doplnky uvedené v prílohe IVc („textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky“), ktoré prvýkrát sprístupňujú na trhu na území členského štátu v súlade s článkami 8 a 8a.

2.V súlade s článkom 38a je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom zmeniť prílohu IVc k tejto smernici, aby zosúladila číselné znaky kombinovanej nomenklatúry uvedené v prílohe IVc k tejto smernici s číselnými znakmi uvedenými v prílohe 1 k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87*.

3.Členské štáty jasne vymedzia úlohy a povinnosti relevantných aktérov zapojených do vykonávania, monitorovania a overovania systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov uvedeného v odseku 1.

4.Členské štáty zabezpečia, aby výrobcovia textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedení v prílohe IVc pokryli tieto náklady:

a)zber použitých a odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedených v prílohe IVc a následné nakladanie s odpadom, čo zahŕňa:

1.zber týchto použitých výrobkov na opätovné použitie a triedený zber odpadových výrobkov na prípravu na opätovné použitie a recykláciu v súlade s článkami 22c a 22d;

2.preprava zozbieraných nákladov uvedených v bode 1 na následné triedenie na opätovné použitie, na prípravu na opätovné použitie a na recykláciu v súlade s článkom 22d;

3.triedenie, príprava na opätovné použitie, recyklácia a iné činnosti zhodnocovania a zneškodňovanie zozbieraných nákladov uvedených v bode 1;

4.zber, preprava a spracovanie odpadu uvedeného v bodoch 1 a 2, ktorého pôvodcami sú sociálne podniky a ďalší prevádzkovatelia mimo oblasti nakladania s odpadom, ktorí sú zapojení so systému zberu uvedeného v článku 22c ods. 5 a 11;

b)vykonávanie prieskumu zloženia zozbieraného zmesového komunálneho odpadu v súlade s článkom 22d ods. 6;

c)poskytovanie informácií o udržateľnej spotrebe, predchádzaní vzniku odpadu, opätovnom použití, príprave na opätovné použitie, o recyklácii, inom zhodnocovaní a zneškodňovaní textilných a obuvníckych výrobkov v súlade s článkom 22c ods. 13, 14 a 17;

d)zhromažďovanie údajov a podávanie správ príslušným orgánom v súlade s článkom 37;

e)podpora výskumu a vývoja s cieľom zlepšiť procesy triedenia a recyklácie, najmä so zreteľom na zvýšenie recyklácie vlákien v uzavretom cykle, bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Únie v oblasti štátnej pomoci.

5.Členské štáty zabezpečia, aby výrobcovia textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedených v prílohe IVc kryli náklady uvedené v odseku 4 tohto článku v súvislosti s použitými a odpadovými textilnými, s textíliami súvisiacimi a obuvníckymi výrobkami uvedenými v prílohe IVc uloženými na zberných miestach zriadených v súlade s článkom 22c ods. 5 a 11, ak boli takéto výrobky prvýkrát sprístupnené na trhu na území členského štátu po [Ú. P. vložte dátum nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

6.Náklady, ktoré je potrebné pokryť, uvedené v odseku 4 nesmú presiahnuť náklady potrebné na nákladovo efektívne poskytovanie služieb uvedených v danom odseku a musia sa stanoviť transparentným spôsobom medzi dotknutými subjektmi.

7.V záujme dodržania článku 30 ods. 1 písm. d) a e) nariadenia (EÚ) 2022/2065 členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia online platforiem, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti kapitoly 3 oddielu 4 uvedeného nariadenia a umožňujú spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s výrobcami, ktorí ponúkajú textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky uvedené v prílohe IVc spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii, získali od výrobcov tieto informácie:

a)informácie o registrácii v registri výrobcov podľa článku 22b v členskom štáte, v ktorom sa spotrebiteľ nachádza, a registračné číslo (čísla) výrobcu v uvedenom registri;

b)samoosvedčenie výrobcu, ktorým sa zaväzuje ponúkať len textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky uvedené v prílohe IVc, v súvislosti s ktorými sú v členskom štáte, v ktorom sa spotrebiteľ nachádza, splnené požiadavky rozšírenej zodpovednosti výrobcov uvedené v odsekoch 1 a 4 tohto článku a v článku 22c ods. 1.

8.Členské štáty zabezpečia, aby sa systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov stanovené v odseku 1 tohto článku zriadili do [P.O. vložte dátum tridsať mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] v súlade s článkami 8, 8a, 22a až 22d.

Článok 22b

Register výrobcov textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov

1.Členské štáty zriadia register výrobcov textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedených v prílohe IVc s cieľom monitorovať, či títo výrobcovia dodržiavajú článok 22a a článok 22c ods. 1.

Členské štáty zabezpečia, aby v registri boli odkazy na ostatné národné registre s cieľom uľahčiť registráciu výrobcov vo všetkých členských štátoch.

2.Členské štáty zabezpečia, aby výrobcovia boli povinní zaregistrovať sa v registri uvedenom v odseku 1. Na tento účel členské štáty musia požadovať od výrobcov, aby podali žiadosť o registráciu v každom členskom štáte, v ktorom po prvýkrát sprístupňujú na trhu textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky uvedené v prílohe IVc.

3.Členské štáty povolia výrobcom, aby na ich území po prvýkrát sprístupnili na trhu textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky uvedené v prílohe IVc len vtedy, keď sú títo výrobcovia – alebo v prípade povolenia ich splnomocnení zástupcovia pre rozšírenú zodpovednosť výrobcov – v danom členskom štáte registrovaní.

4.Žiadosť o registráciu musí obsahovať tieto informácie:

a)názov, obchodnú známku a obchodnú značku, ak existujú, pod ktorými výrobca pôsobí v členskom štáte, a adresu výrobcu vrátane poštového smerovacieho čísla a mesta/obce, ulice a čísla, krajiny, telefónu, ak existuje, webovej a e-mailovej adresy a názvu jednotného kontaktného miesta;

b)národný identifikačný kód výrobcu vrátane jeho čísla v obchodnom registri alebo rovnocenného úradného registračného čísla a únijného alebo vnútroštátneho daňového identifikačného čísla;

c)číselné znaky kombinovanej nomenklatúry textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedených v prílohe IVc, ktoré má výrobca v úmysle po prvýkrát sprístupniť na trhu na území daného členského štátu;

d)názov, poštové smerovacie číslo, mesto/obec, ulicu a číslo, krajinu, telefón, webovú adresu, e-mailovú adresu a vnútroštátny identifikačný kód organizácie zodpovednosti výrobcov, číslo v obchodnom registri alebo rovnocenné úradné registračné číslo, únijné alebo vnútroštátne daňové identifikačné číslo organizácie zodpovednosti výrobcov a mandát zastupovaného výrobcu;

e)vyhlásenie výrobcu alebo organizácie zodpovednosti výrobcov, v ktorom sa uvádza, že poskytnuté informácie sú pravdivé.

5.Členské štáty zabezpečia, aby povinnosti vyplývajúce z tohto článku mohla v mene výrobcu plniť organizácia zodpovednosti výrobcov.

Ak výrobca poveril organizáciu zodpovednosti výrobcov, táto organizácia musí primerane plniť povinnosti vyplývajúce z tohto článku, ak členský štát nestanoví inak.

6.Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán:

a)prijímal žiadosti o registráciu výrobcov uvedené v odseku 2 prostredníctvom systému elektronického spracovania údajov, ktorých podrobnosti sa sprístupnia na webových stránkach príslušných orgánov;

b)udelil registráciu a poskytol registračné číslo najneskôr do 12 týždňov od predloženia všetkých informácií stanovených v odseku 4;

c)mohol stanoviť podrobné podmienky týkajúce sa predmetných požiadaviek a procesu registrácie bez toho, aby požiadavky stanovené v odseku 4 doplnil o ďalšie podstatné požiadavky;

d)mohol výrobcom za spracovanie žiadostí v zmysle odseku 2 účtovať poplatky, ktoré vychádzajú z nákladov a sú primerané.

7.Príslušný orgán môže zamietnuť alebo zrušiť registráciu výrobcu, ak nie sú poskytnuté informácie uvedené v odseku 4 a súvisiace písomné dôkazy alebo ak nie sú dostatočné, alebo ak výrobca už nespĺňa požiadavky stanovené v odseku 4 písm. d).

8.Členské štáty musia vyžadovať, aby výrobca alebo prípadne organizácia zodpovednosti výrobcov bez zbytočného odkladu oznámili príslušnému orgánu akékoľvek zmeny informácií obsiahnutých v registrácii v súlade s odsekom 4 písm. d) a akékoľvek trvalé ukončenie prvého sprístupnenia textilných a obuvníckych výrobkov uvedených v registrácii na trhu na území daného členského štátu. Ak výrobca prestane existovať, z registra výrobcov sa vylúči.

9.Ak informácie v registri výrobcov nie sú verejne prístupné, členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia online platforiem umožňujúci spotrebiteľom uzatvárať s výrobcami zmluvy na diaľku mali k registru bezplatný prístup.

10.Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví harmonizovaný formát registrácie v registri na základe požiadaviek na informácie stanovených v odseku 4 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 2.

Článok 22c

Organizácie zodpovednosti výrobcov za textil

1.Členské štáty zabezpečia, aby výrobcovia textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedených v prílohe IVc určili organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorá bude v ich mene plniť ich povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov stanovené v článku 22a.

2.Členské štáty musia vyžadovať od organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré majú v úmysle plniť povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov v mene výrobcov v súlade s článkom 8a ods. 3, článkami 22a, 22b, 22d a týmto článkom, aby získali povolenie od príslušného orgánu.

3.Členské štáty musia požadovať od organizácií zodpovednosti výrobcov, aby zabezpečili, že finančné príspevky, ktoré im vyplácajú výrobcovia textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedených v prílohe IVc:

a)vychádzajú z hmotnosti príslušných výrobkov a v prípade textilných výrobkov uvedených v časti 1 prílohy IVc sú upravené na základe požiadaviek na ekodizajn prijatých podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady .../... [PO vložte sériové číslo nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov po jeho prijatí]**, ktoré sú najrelevantnejšie z hľadiska predchádzania vzniku textilného odpadu, z hľadiska spracovania textílií v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a z hľadiska zodpovedajúcich metodík merania týchto kritérií prijatých podľa uvedeného nariadenia alebo podľa iných právnych predpisov Únie, ktorými sa stanovujú harmonizované kritériá udržateľnosti a metódy merania pre textilné výrobky a ktoré zabezpečujú zlepšenie environmentálnej udržateľnosti a obehovosti textílií;

b)sú upravené tak, aby zohľadňovali všetky príjmy organizácií zodpovednosti výrobcov z opätovného použitia, prípravy na opätovné použitie alebo z hodnoty druhotných surovín z recyklovaných odpadových textílií;

c)zabezpečujú rovnaké zaobchádzanie s výrobcami bez ohľadu na ich pôvod alebo veľkosť a bez toho, aby neprimerane zaťažovali výrobcov malých množstiev textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedených v prílohe IVc vrátane malých a stredných podnikov.

4.Ak je potrebné, aby sa predišlo narušeniu vnútorného trhu a zabezpečilo sa dodržanie požiadaviek na ekodizajn prijatých podľa článku 4 v spojení s článkom 5 nariadenia .../... [PO po prijatí nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov vložte sériové číslo], Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia kritériá modulácie poplatkov na účely uplatňovania odseku 3 písm. a) tohto článku. Uvedený vykonávací akt sa nesmie týkať presného určenia výšky príspevkov a prijme sa v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 2 tejto smernice.

5.Členské štáty zabezpečia, aby organizácie zodpovednosti výrobcov zriadili systém triedeného zberu na použité a odpadové textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky uvedené v prílohe IVc bez ohľadu na ich povahu, materiálové zloženie, stav, názov, značku, ochrannú známku alebo pôvod na území členského štátu, v ktorom tieto výrobky po prvýkrát sprístupňujú na trhu. Systém triedeného zberu musí:

a)subjektom uvedeným v odseku 6 písm. a) ponúkať zber takýchto použitých a odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov a zabezpečiť potrebné praktické opatrenia na zber a prepravu takýchto použitých a odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov vrátane bezplatného poskytovania vhodných zberných a prepravných kontajnerov do prepojených zberných miest (ďalej len „prepojené zberné miesta“);

b)zabezpečiť bezplatný zber takýchto použitých a odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov zozbieraných na prepojených zberných miestach s frekvenciou úmernou pokrytej oblasti a objemu takýchto použitých a odpadových textilných a obuvníckych výrobkov, ktoré sa zvyčajne zbierajú prostredníctvom týchto zberných miest;

c)zabezpečiť bezplatný zber odpadu vytvoreného sociálnymi podnikmi a inými prevádzkovateľmi mimo oblasti nakladania s odpadom, z takýchto textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov zozbieraných prostredníctvom prepojených zberných miest.

Akákoľvek koordinácia medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov naďalej podlieha pravidlám Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

6.Členské štáty musia zabezpečiť, aby systém zberu uvedený v odseku 5:

a)pozostával zo zberných miest zriadených organizáciami zodpovednosti výrobcov a prevádzkovateľmi v oblasti nakladania s odpadom v ich mene v spolupráci s jedným alebo viacerými z týchto subjektov: sociálne podniky a subjekty sociálneho hospodárstva, distribútori, verejné orgány alebo tretie strany, ktoré v ich mene vykonávajú zber použitých a odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedených v prílohe IVc, a z ďalších zberných miest;

b)pokrýval celé územie členského štátu s prihliadnutím na veľkosť a hustotu obyvateľstva, očakávaný objem použitých a odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedených v prílohe IVc, dostupnosť a blízkosť ku koncovým používateľom, pričom by sa nemal obmedzovať na oblasti, v ktorých je zber a následné nakladanie s týmito výrobkami ziskové;

c)trvale navyšoval mieru triedeného zberu s cieľom dosiahnuť technicky uskutočniteľné úrovne pri zohľadnení osvedčených postupov.

7.Členské štáty zabezpečia, aby sa miera zberu uvedená v odseku 6 písm. c) vypočítala v súlade s odsekmi 8 a 9.

8.Miera triedeného zberu uvedená v odseku 6 písm. c) sa vypočíta ako percentuálny podiel získaný vydelením hmotnosti odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedených v prílohe IVc zozbieraných v súlade s odsekom 5 v danom kalendárnom roku v členskom štáte hmotnosťou takýchto odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov, ktoré vznikajú a zbierajú sa ako zmesový komunálny odpad.

9.Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom sa stanoví metodika výpočtu a overovania miery triedeného zberu podľa odseku 6 písm. c) tohto článku. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 2.

10.Členské štáty zabezpečia, aby organizácie zodpovednosti výrobcov nemohli odmietnuť účasť sociálnych podnikov a iných prevádzkovateľov v oblasti opätovného použitia na systéme triedeného zberu zriadenom podľa odseku 5.

11.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 5 písm. a) a b) a odsek 6 písm. a), členské štáty zabezpečia, aby sa sociálnym podnikom umožnilo udržiavať a prevádzkovať ich vlastné zberné miesta určené na triedený zber a aby sa s nimi v lokalite zberných miest určených na triedený zber zaobchádzalo rovnako alebo prednostne. Členské štáty zabezpečia, aby sa od sociálnych podnikov a subjektov sociálneho hospodárstva, ktoré sú zapojené do prepojených zberných miest v súlade s odsekom 6 písm. a), nepožadovalo odovzdávanie zozbieraných použitých a odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedených v prílohe IVc organizácii zodpovednosti výrobcov.

12.Členské štáty zabezpečia, aby sa na zberné miesta zriadené v súlade s odsekmi 5, 6 a 11 nevzťahovali požiadavky tejto smernice týkajúce sa registrácie alebo povolenia.

13.Členské štáty zabezpečia, aby organizácie zodpovednosti výrobcov okrem informácií uvedených v článku 8a ods. 2 poskytovali koncovým používateľom, najmä spotrebiteľom, tieto informácie týkajúce sa udržateľnej spotreby, opätovného použitia textílií a obuvi a nakladania s nimi po skončení životnosti, pokiaľ ide o textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky uvedené v prílohe IVc, ktoré výrobcovia sprístupňujú na území členského štátu:

a)úloha spotrebiteľov pri prispievaní k predchádzaniu vzniku odpadu vrátane akýchkoľvek najlepších postupov, najmä podporou udržateľných modelov spotreby a podporou dobrej starostlivosti o výrobky počas ich používania;

b)opatrenia týkajúce sa opätovného použitia a opravy, ktoré sú k dispozícii pre textílie a obuv;

c)úloha spotrebiteľov pri prispievaní k triedenému zberu použitých a odpadových textílií a obuvi;

d)vplyv textilnej výroby na životné prostredie, ľudské zdravie, ako aj na sociálne a ľudské práva, najmä postupy a spotreba „rýchlej módy“, recyklácia a iné zhodnocovanie a zneškodňovanie a nevhodné vyhadzovanie textilného odpadu a odpadu z obuvi, ako je znečisťovanie odpadom alebo odhadzovanie do zmiešaného komunálneho odpadu.

14.Členské štáty zabezpečia, aby organizácia zodpovednosti výrobcov pravidelne poskytovala informácie uvedené v odseku 13, aby tieto informácie boli aktuálne a poskytované prostredníctvom:

a)webového sídla alebo iných prostriedkov elektronickej komunikácie;

b)informácií vo verejných priestoroch;

c)vzdelávacích programov a kampaní;

d)informačných tabúľ v jazyku alebo jazykoch, ktoré sú pre používateľov a spotrebiteľov ľahko zrozumiteľné.

15.Ak sú v členskom štáte viaceré organizácie zodpovednosti výrobcov oprávnené v mene výrobcov plniť povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, členské štáty zabezpečia, aby pokrývali celé územie členského štátu, v ktorom sa systém triedeného zberu použitých a odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedených v prílohe IVc nachádza. Členské štáty poveria príslušný orgán alebo nezávislú tretiu stranu dohľadom nad tým, aby si organizácie zodpovednosti výrobcov plnili svoje povinnosti koordinovane a v súlade s pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

16.Členské štáty musia vyžadovať, aby organizácie zodpovednosti výrobcov zabezpečovali dôvernosť údajov, ktorými disponujú, pokiaľ ide o informácie chránené vlastníckymi právami alebo informácie priamo priraditeľné k jednotlivým výrobcom alebo ich splnomocneným zástupcom.

17.Členské štáty zabezpečia, aby organizácie zodpovednosti výrobcov okrem informácií uvedených v článku 8a ods. 3 písm. e) na svojich webových sídlach uverejňovali:

a)minimálne každý rok, s výhradou obchodného a priemyselného tajomstva, informácie o množstve výrobkov uvedených na trh, o miere triedeného zberu použitých a odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedených v prílohe IVc vrátane takýchto nepredaných výrobkov, informácie o miere opätovného použitia, prípravy na opätovné použitie a recyklácie, pričom sa osobitne uvedie miera recyklácie vlákien, ktorú dosiahla organizácia zodpovednosti výrobcov, a informácie o mierach iného zhodnocovania, zneškodňovania a vývozu;

b)informácie o postupe výberu prevádzkovateľov v oblasti nakladania s odpadom vybraných v súlade s odsekom 18.

18.Členské štáty zabezpečia, aby organizácie zodpovednosti výrobcov zaistili nediskriminačný postup výberu založený na transparentných kritériách na vyhodnotenie ponúk bez toho, aby sa neúmerne zaťažili malé a stredné podniky pri obstarávaní služieb nakladania s odpadom od prevádzkovateľov v oblasti nakladania s odpadom uvedených v odseku 6 písm. a) a od prevádzkovateľov v oblasti nakladania s odpadom s cieľom vykonávať následné spracovanie odpadu.

19.Členské štáty zabezpečia, aby organizácie zodpovednosti výrobcov požadovali od výrobcov každoročne nahlasovanie údajov o textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkoch uvedených v prílohe IVc, ktoré sú sprístupnené na trhu.

Článok 22d

Nakladanie s textilným odpadom

1.Členské štáty do 1. januára 2025 a s výhradou článku 10 ods. 2 a 3 zabezpečia triedený zber textílií na opätovné použitie, prípravu na opätovné použitie a recykláciu.

2.Členské štáty zabezpečia, aby infraštruktúra na zber, nakladanie a vykladanie, prepravu a skladovanie a s nimi súvisiace činnosti a iné nakladanie s textilným odpadom vrátane následných činností triedenia a spracovania bola chránená pred poveternostnými podmienkami a inými zdrojmi kontaminácie s cieľom zabrániť poškodeniu a krížovej kontaminácii vyzbieraných textílií. Oddelene vyzbierané použité a odpadové textílie prejdú na mieste triedeného zberu skríningom, aby sa identifikovali a odstránili necieľové položky alebo materiály alebo látky, ktoré sú zdrojom kontaminácie.

3.Členské štáty zabezpečia, aby sa použité a odpadové textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky, ktoré sa v súlade s článkom 22c ods. 5 zbierajú oddelene, považovali pri zbere za odpad.

Pokiaľ ide o textílie iné ako výrobky uvedené v prílohe IVc, ako aj o nepredané textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky uvedené v prílohe IVc, členské štáty zabezpečia, aby sa rôzne frakcie textilných materiálov a textilných položiek uchovávali v mieste vzniku odpadu oddelene, ak takéto oddelenie uľahčuje následné opätovné použitie, prípravu na opätovné použitie alebo recykláciu vrátane recyklácie vlákien, ak to technologický pokrok umožňuje.

4.Členské štáty zabezpečia, aby sa použité a odpadové textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky, ktoré sa v súlade s článkom 22c ods. 5 zbierajú oddelene, triedili, aby sa zabezpečilo spracovanie v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva stanovenou v článku 4 ods. 1.

5.Členské štáty zabezpečia, aby triedenie použitých a odpadových textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov, ktoré sa v súlade s článkom 22c ods. 5 zbierajú oddelene, spĺňalo tieto požiadavky:

a)triedením majú vzniknúť textílie na opätovné použitie a prípravu na opätovné použitie;

b)pri triedení na účely opätovného použitia sa triedia textilné položky na vhodnej úrovni granularity, pričom sa oddeľujú frakcie, ktoré sú vhodné na priame opätovné použitie, od frakcií, ktoré sa majú podrobiť ďalšej príprave na opätovné použitie, so zameraním na konkrétny trh opätovného použitia s použitím aktuálnych kritérií triedenia relevantných pre prijímajúci trh;

c)položky, ktoré sa vyhodnotia ako nevhodné na opätovné použitie, sa triedia na recykláciu, a ak to technologický pokrok umožňuje, špecificky na recykláciu vlákien;

d)výstup z triedenia a následných činností zhodnocovania určený na opätovné použitie spĺňa kritériá na to, aby sa prestal považovať za odpad, ako sa uvádza v článku 6.

6.Členské štáty do 31. decembra 2025 a potom každých päť rokov vykonajú prieskum zloženia zozbieraného zmesového komunálneho odpadu s cieľom určiť podiel textilného odpadu z neho. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mohli na základe získaných informácií požadovať od organizácií zodpovednosti výrobcov, aby prijali nápravné opatrenia na rozšírenie svojej siete zberných miest a uskutočnili informačné kampane v súlade s článkom 22c ods. 13 a 14.

7.Členské štáty zabezpečia, aby v záujme rozlišovania medzi použitými textíliami a odpadovými textíliami mohli príslušné orgány členských štátov kontrolovať prepravu použitých textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov, pri ktorých existuje podozrenie, že ide o odpad, z hľadiska dodržiavania minimálnych požiadaviek stanovených v odsekoch 8 a 9 pre prepravu použitých textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedených v prílohe IVc a zodpovedajúcim spôsobom ju monitorovať.

8.Členské štáty zabezpečia, aby na profesionálnom základe zabezpečovaná preprava použitých textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov spĺňala minimálne požiadavky na vedenie záznamov stanovené v odseku 9 a aby boli k zásielkam priložené aspoň tieto informácie:

a)kópia faktúry a zmluvy týkajúcich sa predaja alebo prevodu vlastníctva textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov, kde sa uvádza, že sú určené na priame opätovné použitie a že sú vhodné na priame opätovné použitie; 

b)dôkaz o predchádzajúcom triedení vykonanom v súlade s týmto článkom a, ak sú k dispozícii, s kritériami prijatými podľa článku 6 ods. 2, vo forme kópie záznamov o každom bale v zásielke a protokolu obsahujúceho všetky zaznamenané informácie podľa odseku 9;

c)vyhlásenie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má v držbe použité textilné, s textíliami súvisiace alebo obuvnícke výrobky a ktorá na profesionálnom základe zabezpečuje prepravu použitých textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov, že žiadny z materiálov v zásielke nie je odpadom v zmysle článku 3 ods. 1; 

d)vhodná ochrana pred poškodením počas prepravy, nakladania a vykladania, najmä prostredníctvom dostatočného obalu a riadneho uloženia nákladu. 

9.Členské štáty zabezpečia, aby preprava použitých textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov spĺňala tieto minimálne požiadavky na vedenie záznamov:

a)na obale sa bezpečne, ale nie natrvalo, pripevní záznam o činnostiach triedenia alebo prípravy na opätovné použitie;

b)    záznam musí obsahovať tieto informácie:

1.opis položky alebo položiek, ktoré sú obsahom balu, s uvedením najpodrobnejšej granularity triedenia, ktorou textilné položky prešli počas triedenia alebo prípravy na opätovné použitie, ako je druh odevu, veľkosť, farba, pre ktoré pohlavie je určený, materiálové zloženie,

2.názov a adresu spoločnosti zodpovednej za konečné triedenie alebo prípravu na opätovné použitie.

10.Členské štáty zabezpečia, aby tam, kde príslušné orgány v členskom štáte zistia, že zamýšľaná zásielka použitých textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov pozostáva z odpadu, mohli byť náklady na vhodné analýzy, inšpekcie a skladovanie použitých textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov, u ktorých existuje podozrenie, že ide o odpad, účtované výrobcom textilných, s textíliami súvisiacich a obuvníckych výrobkov uvedených v prílohe IVc, tretím stranám konajúcim v ich mene alebo iným osobám, ktoré zabezpečujú prepravu.

* Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).

** Nariadenie .../... (Ú. v. EÚ .... s.) [PO vložte údaje o uverejnení nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov]“.

8.V článku 29 sa vypúšťa odsek 2a.

9.Vkladá sa tento článok 29a:

„Článok 29a

Programy predchádzania vzniku potravinového odpadu

1.Členské štáty do [PO vložte dátum dva roky od nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice] preskúmajú a upravia svoje programy predchádzania vzniku potravinového odpadu s cieľom dosiahnuť ciele stanovené v článku 9a ods. 4. Tieto programy musia obsahovať aspoň opatrenia stanovené v článku 9 ods. 1 a článku 9a ods. 1 a v relevantných prípadoch opatrenia uvedené v prílohách IV a IVa.

2.Každý členský štát určí príslušné orgány zodpovedné za koordináciu opatrení na zníženie objemu potravinového odpadu vykonávaných v záujme splnenia cieľa stanoveného v článku 9a ods. 4 a informuje o tom Komisiu do [P.O. vložiť dátum do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice]. Komisia následne uverejní tieto informácie na príslušnom webovom sídle EÚ.“

10.Článok 37 sa mení takto:

a)V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty každoročne nahlasujú Európskej environmentálnej agentúre údaje týkajúce sa vykonávania článku 9 ods. 4 a údaje uvedené v článku 22c ods. 17 písm. a). Od členských štátov sa nevyžaduje, aby nahlasovali kvantitatívne údaje o opätovnom použití textílií podľa článku 9 ods. 4. Členské štáty každoročne nahlasujú Komisii údaje o vykonávaní článku 9a ods. 2.“;

b)Odsek 7 sa nahrádza takto:

„7. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát nahlasovania údajov uvedených v odsekoch 1, 3, 4 a 5 tohto článku. Na účely podávania správ o vykonávaní článku 11 ods. 2 písm. a) a b) členské štáty použijú formát stanovený vo vykonávacom rozhodnutí Komisie z 18. apríla 2012, ktorým sa vydáva dotazník na podávanie správ členských štátov o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade. Na účely podávania správ o potravinovom odpade sa pri vypracúvaní formátu podávania správ zohľadní metodika vypracovaná podľa článku 9a ods. 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 2 tejto smernice.“

11.Článok 38 sa mení takto:

a)Odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 1, článku 9a ods. 3, článku 11a ods. 10, článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 38 ods. 2 a článku 38 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 4. júla 2018. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 22a ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [PO vložiť dátum osemnásť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 1, článku 9a ods. 3, článku 11a ods. 10, článku 22a ods. 2, článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 38 ods. 2 a článku 38 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.“;

b)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 1, článku 9a ods. 3, článku 11a ods. 10, článku 22a ods. 2, článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4, článku 38 ods. 2 a článku 38 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

12.Vkladá sa príloha IVc v znení stanovenom v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

Transpozícia

1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr [PO vložiť dátum osemnásť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice]. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky 

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie 

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 86  

 predĺženia trvania existujúcej akcie 

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

–    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

 neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2024 do roku 2028

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 87  

 Priame riadenie na úrovni Komisie

– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–    prostredníctvom výkonných agentúr 

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky

neuplatňuje sa

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Tento oddiel treba vyplniť s použitím rozpočtových údajov administratívnej povahy, ktoré sa najprv uvedú v  prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha 5 k rozhodnutiu Komisie o interných pravidlách plnenia oddielu všeobecného rozpočtu Európskej únie týkajúceho sa Komisie), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

Náklady GR ENV vyplývajú zo spolurozhodovacieho procesu a vykonávania, ako aj z rôznych vykonávacích aktov navrhovaných v rámci navrhovaných zmien.

Existujúci zamestnanci (0,75 ekvivalentu plného pracovného času, AD) budú v plnej miere pridelení na rokovania o zmenenej smernici a jej všeobecné vykonávanie, ako aj na rôzne prípravné práce a návrh vykonávacích aktov podľa termínov navrhnutých v zmene. Návrh vykonávacích aktov si bude vyžadovať 0,33 ekvivalentu plného pracovného času (AD). 

Traja ďalší zmluvní zamestnanci (3 ZZ) sú potrební na vykonávanie technickej práce vrátane: 

– vykonávacích aktov, v ktorých sa stanoví harmonizovaný formát registrácie v registri, 

– možných delegovaných aktov na zmenu číselných znakov kombinovanej nomenklatúry uvedených v prílohe IVc tak, aby sa zosúladili s číselnými znakmi uvedenými v prílohe 1 k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 a aby sa zabezpečila právna istota, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, 

– možného vykonávacieho aktu, v ktorom sa stanovia kritériá pre organizácie zodpovednosti výrobcov týkajúce sa finančných príspevkov, ktoré im vyplácajú výrobcovia, 

– vykonávacieho aktu, v ktorom sa stanoví metodika výpočtu a overovania miery triedeného zberu, 

– vykonávacích aktov prijatých podľa odseku 37 tohto článku, v ktorých sa stanoví formát vykazovania údajov uvedených v odseku 1 na ich prispôsobenie požiadavkám stanoveným v odseku 3 uvedeného článku. 

Náklady GR SANTE vyplývajú zo spolurozhodovacieho procesu a monitorovania výkonnosti vo všetkých členských štátoch. Zohľadňujú sa v nich existujúci zamestnanci (AD).

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta) 

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na ľudské zdroje a administratívne rozpočtové prostriedky

Odhadované potreby administratívnych rozpočtových prostriedkov v Komisii

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.3.Odhadované potreby ľudských zdrojov v Komisii 

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov. 

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov: 

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreba ľudských zdrojov bude pokrytá úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonávať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

–    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

    vplyv na vlastné zdroje

    vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov     

,v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európska zelená dohoda [COM(2019) 640 final].

(2)    Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo: Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu [COM(2020) 98 final], 11. 3. 2020.

(3)     Spôsoby transformácie EÚ (europa.eu) .

(4)    Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.

(5)    Európska environmentálna agentúra, Waste prevention in Europe (Predchádzanie vzniku odpadu v Európe), 2021, Predchádzanie vzniku odpadu v Európe – Európska environmentálna agentúra (europa.eu) .

(6)    Lai, O., What is fast fashion (Čo je rýchla móda), Earth.org, 2021, https://earth.org/what-is-fast-fashion .

(7)    Seminár zainteresovaných strán.

(8)    Európska komisia, Spoločné výskumné centrum, 2021, https://data.europa.eu/doi/10.2760/858144 .

(9)    Európska komisia, Spoločné výskumné centrum. Techno-scientific assessment of the management options for used and waste textiles (Vedecko-technické posúdenie možností nakladania s použitými a odpadovými textíliami), 2023 (vypracúva sa).

(10)    Európska komisia, Spoločné výskumné centrum. Techno-scientific assessment of the management options for used and waste textiles (Vedecko-technické posúdenie možností nakladania s použitými a odpadovými textíliami), 2023 (vypracúva sa).

(11)    Európska environmentálna agentúra 2019.

(12)    EEA. Textiles and the environment: the role of design in Europe’s circular economy (Textílie a životné prostredie: úloha dizajnu v obehovom hospodárstve Európy) (2022). K dispozícii na stránke: https://www.eea.europa.eu/publications/textiles-and-the-environment-the.

(13)    Nadácia Ellen Mac Arthur Foundation 2017, https://ellenmacarthurfoundation.org/a-new-textiles-economy.

(14)    Hierarchia odpadového hospodárstva je ústredným pojmom rámcovej smernice o odpade, ktorou sa stanovuje preferenčné poradie nakladania s odpadom a zneškodňovania odpadu: najskôr treba predchádzať vzniku odpadu (a to aj opätovným použitím výrobkov) a potom prichádzajú činnosti nakladania s odpadom: príprava na opätovné použitie, recyklácia, zhodnocovanie a až nakoniec zneškodňovanie odpadu. Do praxe sa uvádza prostredníctvom špecifických pravidiel a výkonnostných cieľov, napríklad stanovením povinnosti triedeného zberu a cieľov v oblasti predchádzania vzniku odpadu, recyklácie odpadu alebo presmerovania odpadu zo skládok.

(15)    COM(2020) 98 final.

(16)    COM(2022) 141 final.

(17)    Sanye Mengual, E. a Sala, S. (2023), Consumption Footprint and Domestic Footprint: Assessing the environmental impacts of EU consumption and production (Stopa spotreby a domáca stopa: posúdenie vplyvov spotreby a výroby v EÚ na životné prostredie). 

(18)    Sanyé-Mengual, E., Biganzoli, F., Valente, A., Pfister, S. a Sala, S. (2023), What are the main environmental impacts and products contributing to the biodiversity footprint of EU consumption? A comparison of life cycle impact assessment methods and models (Ktoré hlavné vplyvy na životné prostredie a výrobky prispievajú k vplyvu spotreby v EÚ na biodiverzitu? Porovnanie metód a modelov posúdenia vplyvu životného cyklu).

(19)     https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/env_wasfw/default/table?lang=en .

(20)    Vypočítané na základe metodiky stopy spotreby uvedenej v publikácii: Európska komisia, Spoločné výskumné centrum, Sanyé Mengual, E., Sala, S., Consumption footprint and domestic footprint: assessing the environmental impacts of EU consumption and production: life cycle assessment to support the European Green Deal (Stopa spotreby a domáca stopa: posúdenie vplyvov spotreby a výroby v EÚ na životné prostredie: posúdenie životného cyklu na podporu Európskej zelenej dohody), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie 2023, https://data.europa.eu/doi/10.2760/218540.

(21)    Jeden m3 ekvivalentu vody predstavuje jeden meter kubický priemernej spotreby vo svete. Priemer znamená vážený priemer spotreby, a teda reprezentuje miesta, kde sa v súčasnosti spotrebúva voda.

(22)    Posudzované z hľadiska vplyvov na štyri vlastnosti pôdy: biotickú produkciu, odolnosť proti erózii, mechanickú filtráciu a dopĺňanie podzemnej vody, ako sa uvádza v publikácii: De Laurentiis, V., Secchi, M., Bos, U., Horn, R., Laurent, A. a Sala, S., Soil quality index: Exploring options for a comprehensive assessment of land use impacts in LCA (Index kvality pôdy: preskúmanie možností komplexného posúdenia vplyvov využívania pôdy pri posúdení životného cyklu), Journal of Cleaner Production, 215, s. 63 – 74, 2019.

(23)    Stopa spotreby zahŕňa 16 kategórií vplyvu environmentálnej stopy (Európska komisia 2021) vrátane eutrofizácie sladkej vody, ktorú spôsobujú najmä emisie fosforu.

(24)    Ú. v. EÚ L 471, 30.12.2021, s. 1 – 396.

(25)    Eurostat 2022 (pozri poznámku č. 92, s. 32).

(26)    Manfredi, S. a Cristobal, J., Towards more sustainable management of European food waste: Methodological approach and numerical application (Dosahovanie udržateľnejšieho nakladania s európskym potravinovým odpadom: metodický prístup a číselná aplikácia). Waste Management and Research, 34(9), s. 957 – 968, 2016, https://doi.org/10.1177/0734242X16652965.

(27)    Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, EU agricultural outlook for markets, income and environment 2022-2032 (Výhľad poľnohospodárstva EÚ pre trhy, príjmy a životné prostredie na roky 2022 – 2032), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie 2023, s. 43, https://data.europa.eu/doi/10.2762/29222. Poznámka: Veľmi malá odchýlka (menej ako 1 %) z dôvodu použitia mierne odlišného základného scenára MAGNET.

(28)    Eurostat, október 2022, Living conditions in Europe - material deprivation and economic strain - Statistics Explained (Životné podmienky v Európe – materiálna deprivácia a ekonomické zaťaženie – Statistics Explained).

(29)    Potreba zabezpečiť prístup k potravinám a solidaritu v potravinovom dodávateľskom reťazci sa zdôrazňuje aj v odporúčaniach európskej panelovej diskusie občanov o plytvaní potravinami. Úplný súbor odporúčaní pozri v prílohe 16 k správe o posúdení vplyvu.

(30)    COM(2020) 381 final.

(31)    Ú. v. EÚ L 248, 27.9.2019, s. 77 – 85.

(32)    Ú. v. EÚ C 361, 25.10.2017, s. 1 – 29.

(33)    Ú. v. EÚ C 133, 16.4.2018, s. 2 – 18.

(34)    https://food.ec.europa.eu/safety/food-waste/eu-actions-against-food-waste/eu-platform-food-losses-and-food-waste_en.

(35)    https://food.ec.europa.eu/system/files/2021-05/fs_eu-actions_action_platform_key-rcmnd_en.pdf.

(36)    https://ec.europa.eu/food/safety/food_waste/eu_actions/date_marking_sk.

(37)    https://ec.europa.eu/food/safety/food_waste/eu-food-loss-waste-prevention-hub/eu-member-state-page/show/FI.

(38)    https://restwith.eu/.

(39)    Európska komisia, Spoločné výskumné centrum, Caldeira, C., Sala, S., De Laurentiis, V., Assessment of food waste prevention actions. Development of an evaluation framework to assess the performance of food waste prevention actions (Posúdenie opatrení na predchádzanie vzniku potravinového odpadu. Vypracovanie hodnotiaceho rámca na posúdenie výkonnosti opatrení na predchádzanie vzniku potravinového odpadu), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2019. 

(40)    Pozri projekty CHORIZO a  ToNoWaste .

(41)    Pozri projekty FOLOU a  WASTELESS .

(42)    Príklad:  Výzva agentúry HADEA z roku 2022 na predkladanie návrhov s cieľom pomôcť zainteresovaným stranám pri prijímaní opatrení v oblasti boja proti potravinovému odpadu .

(43)    Európska komisia, GR pre bezpečnosť potravín, Kódex správania EÚ v oblasti zodpovedného podnikania a marketingových postupov v potravinárstve, 2021.

(44)    COM(2022) 66 final.

(45)    COM(2021) 709 final.

(46)    COM(2022) 142 final.

(47)    Ú. v. EÚ L 272, 18.10.2011, s. 1.

(48)    Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.

(49)    COM(2020) 562 final.

(50)    COM(2012) 60 final.

(51)    https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/404a8144-8892-11ec-8c40-01aa75ed71a1.

(52)     https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-15441-2022-INIT/sk/pdf .

(53)    SWD(2023) 4 final, Faktory ovplyvňujúce potravinovú bezpečnosť.

(54)    Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 47. 

(55)    Európska komisia, Vyjadrite svoj názor, Uverejnené iniciatívy, Environmentálny vplyv odpadového hospodárstva – revízia rámca EÚ pre odpadové hospodárstvo, https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/13225-Environmental-impact-of-waste-management-revision-of-EU-waste-framework_sk .

(56)    Európska komisia, Vyjadrite svoj názor, Uverejnené iniciatívy, Plytvanie potravinami – ciele znižovania, https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/13223-Food-waste-reduction-targets_sk .

(57)    Na lokalite Environmentálny vplyv odpadového hospodárstva – revízia rámca EÚ pre odpadové hospodárstvo (europa.eu) sa uvádza počet 198, keďže jedna odpoveď je duplicitná z fóra OEEZ.

(58)    Všetky prijaté príspevky boli posúdené ako platné. 

(59)    Vyšší počet respondentov z Belgicka vyplýva zo skutočnosti, že v Bruseli sa nachádza množstvo organizácií zastupujúcich rôzne záujmové skupiny pred inštitúciami EÚ, ako napríklad priemyselných združení, mimovládnych organizácií, spotrebiteľských organizácií atď.

(60)    Európska panelová diskusia občanov o plytvaní potravinami, záverečné odporúčania , február 2023.

(61)     Európska komisia, Spoločné výskumné centrum, Circular economy perspectives in the EU Textile sector (Perspektívy obehového hospodárstva v textilnom sektore EÚ), 2021 a Európska komisia, Spoločné výskumné centrum. Techno-scientific assessment of the management options for used and waste textiles (Vedecko-technické posúdenie možností nakladania s použitými a odpadovými textíliami), 2023 (vypracúva sa).

(62)    De Laurentiis, V, Mancini, L, Casonato, C, Boysen-Urban, K, De Jong, B, M’Barek, R, Sanyé Mengual, E, Sala, S., Setting the scene for an EU initiative on food waste reduction targets (Príprava pôdy pre iniciatívu EÚ týkajúcu sa cieľov znižovania objemu potravinového odpadu), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, doi: 10.2760/13859, JRC133967.

(63)    De Jong B, Boysen-Urban K, De Laurentiis V, Philippidis G, Bartelings H, Mancini L, Biganzoli F, Sanyé Mengual E, Sala S, Lasarte-López J, Rokicki B, M’barek R., Assessing the economic, social and environmental impacts of food waste reduction targets (Posúdenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov cieľov znižovania objemu potravinového odpadu). Analýza na základe modelov. Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2023, doi:10.2760/77251, JRC133971.

(64)     https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Food_waste_and_food_waste_prevention_-_estimates . Databázu možno nájsť pod kódom (env_wasfw) na webovom sídle Eurostatu.

(65)    Prehľad spôsobov, akými obehové hospodárstvo ovplyvňuje konkurencieschopnosť, pozri v publikácii Flachenecker, F. (2018) The causal impact of material productivity on macroeconomic competitiveness in the EU (Kauzálny vplyv výroby materiálov na makroekonomickú konkurencieschopnosť v EÚ), Environmental Economics and Policy Studies 20, 17–46. https://doi.org/10.1007/s10018-016-0180-3 a Flachenecker, F., Kornejew, M. (2019) The causal impact of material productivity on microeconomic competitiveness and environmental performance in the EU (Kauzálny vplyv výroby materiálov na mikroekonomickú konkurencieschopnosť a environmentálne správanie v EÚ), Environmental Economics and Policy Studies 21, 87–122, https://doi.org/10.1007/s10018-018-0223-z .

(66)    COM(2014) 397 final.

(67)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(68)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(69)    COM(2020) 98 final z 11. marca 2020.

(70)    Spôsoby transformácie EÚ (europa.eu).

(71)    COM(2022) 141 final z 30. marca 2022.

(72)    Úplný zoznam odporúčaní pozri v prílohe 16 k správe o posúdení vplyvu.

(73)    Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114.

(74)    Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 9.

(75)    Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.

(76)    Delegované rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1597 z 3. mája 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES, pokiaľ ide o spoločnú metodiku a minimálne požiadavky na kvalitu jednotného merania úrovní potravinového odpadu (Ú. v. EÚ L 248, 27.9.2019, s. 77).

(77)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(78)    Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.

(79)    COM(2021) 778 final z 9. decembra 2021.

(80)    Ú. v. – po prijatí vložiť referenčné číslo.

(81)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 z 27. septembra 2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES a 2008/121/ES (Ú. v. EÚ L 272, 18.10.2011, s. 1).

(82)    Ú. v. – po prijatí vložiť referenčné číslo.

(83)    Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1.

(84)    Ú. v. – po prijatí vložiť referenčné číslo.

(85)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(86)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(87)    Vysvetlenie metód plnenia rozpočtu a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BUDGpedia: https://myintracomm.ec.europa.eu/corp/budget/financial-rules/budget-implementation/Pages/implementation-methods.aspx .

(88)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(89)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(90)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(91)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(92)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele…“.

(93)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(94)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(95)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(96)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli5. 7. 2023

COM(2023) 420 final

PRÍLOHA

k

smernici Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade

{SEC(2023) 420 final} - {SWD(2023) 420 final} - {SWD(2023) 421 final} - {SWD(2023) 422 final}

PRÍLOHA IVc

Výrobky, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov za určité textilné, s textíliami súvisiace a obuvnícke výrobky

Časť 1

Textilné výrobky pre domácnosť, textilné odevy a textilné odevné doplnky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 22a 

Časť 2

Obuv, odevy a odevné doplnky, ktoré nie sú zložené prevažne z textílie, v rozsahu pôsobnosti článku 22a