—

so zreteľom na článok 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovujú ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky ako zaručenie dostupnosti dodávok, stabilizácia trhov a zabezpečenie dodávok spotrebiteľom za primerané ceny,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode (1),

—

so zreteľom na článok 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a článok 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v ktorých sa uznáva právo na výživu ako súčasť práva na primeranú životnú úroveň,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Prístup EÚ k zvyšovaniu odolnosti: poučenie z kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti (COM(2012)0586),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2021 s názvom Plán pre nepredvídané udalosti na zabezpečenie dodávok potravín a potravinovej bezpečnosti v čase krízy (COM(2021)0689),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. marca 2022 o zaistení potravinovej bezpečnosti a posilnení odolnosti potravinových systémov (COM(2022)0133),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2022 o potrebe naliehavého akčného plánu EÚ na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti v EÚ aj mimo nej v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2022 o riešení potravinovej bezpečnosti v rozvojových krajinách (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES (4), ktorou sa do zoznamu odvetví, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, dopĺňa výroba, spracovanie a distribúcia potravín,

—

so zreteľom na správy o stave potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete, globálnu správu o potravinových krízach a správu o celosvetovej výžive vrátane vydaní z roku 2021, usmernenia o práve na výživu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), dobrovoľné usmernenia Výboru FAO pre svetovú potravinovú bezpečnosť o potravinových systémoch a výžive, 10 prvkov agroekológie usmerňujúcich prechod na udržateľné potravinové a poľnohospodárske systémy (FAO) a akčný rámec pre potravinovú bezpečnosť a výživu počas dlhotrvajúcich kríz z roku 2014,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 1. apríla 2016 s názvom Dekáda OSN pre opatrenia v oblasti výživy (2016 – 2025), ktorej cieľom je podnietiť intenzívnejšie opatrenia na odstránenie hladu a podvýživy a zabezpečiť všeobecný prístup k zdravšiemu a udržateľnejšiemu stravovaniu pre všetkých ľudí, bez ohľadu na to, kto sú a kde žijú,

—

so zreteľom na Dobrovoľné usmernenia Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť (CFS) pre zodpovednú správu držby pôdy, rybolovných zdrojov a lesov v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti z roku 2012 a na zásady CFS týkajúce sa zodpovedného investovania do poľnohospodárstva a potravinových systémov z roku 2015,

—

so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a na ich úzke prepojenie a integráciu, najmä na cieľ 1 (odstrániť chudobu vo všetkých jej formách) a cieľ 2 (odstrániť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo),

—

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu z 30. decembra 2021 s názvom Osivo, právo na život a práva poľnohospodárov (A/HRC/49/43),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2022 o zabezpečení dostupnosti a cenovej dostupnosti hnojív (COM(2022)0590),

—

so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu o rozvoji rastlinných bielkovín v Európskej únii z 22. novembra 2018 (COM(2018)0757),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2022 o dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti EÚ – smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040 (5),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre rozvoj,

—

so zreteľom na iniciatívnu správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A9-0185/2023),

A.

keďže 24. februára 2022 Ruská federácia nezákonne napadla Ukrajinu, čo malo katastrofálne dôsledky vrátane vážneho ohrozenia celosvetovej potravinovej bezpečnosti, pričom najviac ohrozené sú najzraniteľnejšie krajiny; keďže rozsiahla invázia Ruska na Ukrajinu vážne zhoršila už aj tak zložitú a náročnú situáciu v agropotravinárskom odvetví, ktoré sa stále zotavuje z dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19 a trpí pretrvávajúcou klimatickou krízou a rastúcimi cenami energie a hnojív;

B.

keďže dôsledky krízy spôsobenej ruskou agresiou voči Ukrajine postavili potravinovú bezpečnosť a odolnosť celosvetového potravinového systému do centra politického programu; keďže potravinárska výroba v Európe sa preto musí považovať za strategické odvetvie a musí byť postavená na rovnakú úroveň ako energetická bezpečnosť, obrana a boj proti zmene klímy na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni;

C.

keďže podľa organizácie FAO tvorili Ukrajina a Rusko začiatkom roka 2022 takmer 30 % svetového vývozu pšenice a kukurice, pričom Rusko bolo najväčším svetovým vývozcom hnojív; keďže viac ako 30 krajín, najmä v Afrike, na Blízkom východe a v Strednej Ázii, sa spolieha na Ukrajinu a Rusko pri plnení viac ako 30 % svojich potrieb dovozu pšenice; keďže ruská invázia na Ukrajinu zhoršuje túto globálnu potravinovú neistotu a podľa simulácií organizácie FAO by mohla viesť k tomu, že ďalších 8 až 13 miliónov ľudí bude trpieť potravinovou neistotou;

D.

keďže spoločná poľnohospodárska politika (SPP) počas 60 rokov svojej existencie pozitívne prispela k posilneniu úlohy SPP v rámci európskeho poľnohospodárstva; keďže by v tom mala pokračovať aj v budúcnosti s dostatočne rozsiahlou rozpočtovou podporou na zaručenie potravinovej bezpečnosti a zásobovania Európy;

E.

keďže vojna proti Ukrajine a výrazný nárast cien vstupov, ako sú hnojivá, energia a krmivá, v dôsledku konfliktu vrátane špekulácií s potravinami vedú k značnému kumulatívnemu narušeniu a napätiu na svetových trhoch s produktmi poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry, najmä pokiaľ ide o obilniny, rastlinný olej a hospodárske zvieratá; keďže potravinárska výroba a prístup k potravinám nesmú byť ešte viac ohrozené a v žiadnom prípade nesmú byť použité ako geopolitická zbraň, pretože to ovplyvní hospodárstva na celom svete, najmä občanov a najzraniteľnejšie osoby v spoločnosti;

F.

keďže potraviny využívané ako zbraň už ukázali svoju veľkú geopolitickú destabilizačnú silu, keď v roku 2008 vypukli v arabských krajinách prvé potravinové nepokoje;

G.

keďže nielen spotrebiteľské ceny potravín, ale aj príjmy domácností sú rozhodujúcimi faktormi potravinovej bezpečnosti; keďže domácnosti s nižšími príjmami, ktoré vynakladajú veľkú časť svojho rozpočtu na potraviny, môžu byť v prípade bezprecedentne vysokých cien potravín nútené vyberať si menej zdravé a menej rozmanité potraviny, čím sa stávajú obzvlášť zraniteľnými voči riziku neprenosných ochorení spojených s nesprávnym stravovaním;

H.

keďže hoci sú ceny potravín vysoké, nekompenzujú výrobné náklady poľnohospodárov a poľnohospodárskych družstiev EÚ; keďže ich výrobné náklady sa v poslednom roku exponenciálne zvyšujú v dôsledku prudkého nárastu cien energií a obalov, ako aj dostupnosti a cien hnojív a strojov;

I.

keďže podľa Medzinárodnej rady pre obilniny Rusko a Ukrajina predstavovali 8,6 % celosvetovej produkcie obilia okrem ryže a 24 % vývozu v roku zberu 2021; keďže v dôsledku vojny, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine, narušenia a úzke miesta v kritickej infraštruktúre, najmä v doprave a skladovacích zariadeniach pre poľnohospodárske výrobky, obmedzujú pohyb potravín, krmív a iných poľnohospodárskych výrobkov, najmä obilnín a olejnín z Čierneho mora; keďže ceny na svetových poľnohospodárskych trhoch vzrástli už pred ruskou inváziou na Ukrajinu, čiastočne v dôsledku klimatických vplyvov a účinkov pandémie ochorenia COVID-19;

J.

keďže prepravné a skladovacie infraštruktúry sú nevyhnutné na zabezpečenie efektívnych a bezpečných obchodných tokov, dodávok a stability trhu; keďže akékoľvek ich narušenie môže ovplyvniť zavedené primerané úrovne spotrebiteľských cien; keďže potravinová bezpečnosť presahuje rámec poľnohospodárstva a potravinárskej výroby a má vplyv na viaceré oblasti, nielen na prvovýrobcov a spotrebiteľov, ale aj na širšie hospodárstvo, obchod, rozvojové a humanitárne úsilie a na sociálnu a regionálnu súdržnosť;

K.

keďže Komisia by mala využiť všetky možné prostriedky na zabezpečenie správneho fungovania európskeho jednotného trhu; keďže Komisia by mala zintenzívniť svoje úsilie na riešenie všetkých prekážok súvisiacich s agropotravinárstvom na jednotnom trhu vrátane odstránenia úzkych miest v oblasti dopravy;

L.

keďže podľa organizácie FAO sa koncepcia potravinovej bezpečnosti neobmedzuje len na potravinársku výrobu, ale zahŕňa aj rozmery dostupnosti, prístupnosti a stability, ako aj medzinárodne uznávané ľudské právo na výživu a cenovo dostupný prístup k zdravej a výživnej strave pre všetkých; keďže žiadne ľudské právo nie je tak často porušované;

M.

keďže zdravá a vyvážená strava pozitívne ovplyvňuje životy ľudí a umožňuje spravodlivý a udržateľný rozvoj spoločnosti; keďže spotrebitelia čoraz viac vyhľadávajú zdravé a bezpečné potraviny, udržateľné výrobky, transparentnosť dodávateľského reťazca, lepšiu vysledovateľnosť všetkých výrobných a distribučných procesov, a to na základe svojho práva na viac informácií o pôvode a výrobných metódach potravinových výrobkov, ktoré konzumujú;

N.

keďže prístup k bezpečným a zdravým potravinám pre všetkých je medzinárodne uznávaným právom; keďže je nevyhnutné, aby sa spoločnosť zamerala na dostupnosť potravín a cenovú dostupnosť pre všetkých, a to vzhľadom na ich sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky a ich účinky na ľudské zdravie;

O.

keďže právo na výživu je základným ľudským právom; keďže zámerom cieľa udržateľného rozvoja 2 je odstrániť hlad do roku 2030; keďže EÚ by mala presadzovať právo na primeranú výživu ako prioritu potravinových systémov s cieľom dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a zlepšiť výživu;

P.

keďže podľa správy OSN s názvom Osivo, právo na život a práva poľnohospodárov, ktorú vypracoval osobitný spravodajca pre právo na výživu, je právo na výživu neodmysliteľne spojené so systémami osív poľnohospodárov a ich nedeliteľným právom slobodne uskladňovať, používať, vymieňať a predávať osivo uskladnené v poľnohospodárskych podnikoch; keďže Tím Európa by mal podporovať programy, ktoré zohľadňujú potreby systémov osív poľnohospodárov alebo neformálnych systémov osív a podporujú tzv. osivové banky alebo knižnice, ktoré umožňujú poľnohospodárom a záhradníkom zbierať, uskladňovať a vymieňať si pôvodné osivá, krajové druhy a odrody;

Q.

keďže potravinová kríza nemá hranice a žiadna krajina ju nedokáže prekonať sama; keďže je naliehavo potrebný spoločný postup a solidarita;

R.

keďže v dôsledku celosvetovej krízy dodávok organizácia FAO odhaduje, že medzinárodné ceny potravín a krmív vzrástli na bezprecedentnú úroveň, odkedy FAO začala vykonávať analýzy cien, nad ich už aj tak vysokú úroveň, a to aj v prípade výrobkov, ktorých zvýšenie cien nebolo odôvodnené; keďže inflácia cien potravín v októbri 2022 dosiahla 17,26 %; keďže mnohí ľudia vo svete sú ohrození nedostatkom potravín, hladom a skutočnosťou, že sa pre nich potraviny stanú cenovo nedostupnými; keďže s cieľom identifikovať špekulácie s potravinami, ktoré prispievajú k nestálosti cien potravín, predchádzať im a odstrániť ich, musia byť prevádzkovatelia v celom potravinovom dodávateľskom reťazci transparentnejší, pokiaľ ide o ich podiel na pridanej hodnote, čo by zvýšilo celkovú transparentnosť trhu;

S.

keďže celosvetová potravinová neistota nie je primárne spôsobená nedostatkom dodávok, ale konfliktmi, nerovnomernou distribúciou potravín, cenovo nedostupnými potravinami a narušením globálneho dodávateľského reťazca; keďže rastúce ceny potravín postihujú najmä rodiny s nízkymi príjmami, ktoré vynakladajú najväčší podiel svojich príjmov na potraviny; keďže je nevyhnutné analyzovať faktory, ktoré zvyšujú ceny poľnohospodárskych vstupov a vplyv, ktorý majú na rast cien potravín;

T.

keďže každý tretí človek na svete stále nemá prístup k primeranému a dostatočnému množstvu potravín a zdravej výžive; keďže 2,3 miliardy ľudí na svete ohrozovala v roku 2021 mierna alebo závažná potravinová neistota; keďže mnohí z týchto ľudí sú zamestnaní v odvetví poľnohospodárstva; keďže podľa Svetového potravinového programu akútna potravinová neistota postihla v roku 2022 rekordných 349 miliónov ľudí;

U.

keďže hlad a potravinová neistota na celom svete narastajú a mnohé krajiny výrazne zaostávajú v plnení cieľa, ktorým je úplné odstránenie hladu do roku 2030; keďže podvýživa predstavuje celoživotnú záťaž pre jednotlivcov a spoločnosti, pretože bráni deťom v dosiahnutí ich plného potenciálu, a teda obmedzuje ľudský a celoštátny hospodársky rozvoj;

V.

keďže Marrákešská dohoda z roku 1994 a najmä Dohoda Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o poľnohospodárstve prispeli k rozvoju poľnohospodárskych regiónov, ktoré sa špecializujú na pestovanie špecifických komoditných plodín, čo viedlo k vzniku závislosti vo výrobných systémoch; keďže táto situácia nie je odolná voči krízam, najmä preto, že krajiny dovážajúce potraviny sú zraniteľné voči cenovým šokom;

W.

keďže príroda a biodiverzita v mnohých kľúčových oblastiach prelínajú s poľnohospodárstvom, potravinami a výživou tým, že poskytujú rôzne druhy rastlín a zvierat z domestikovaných a voľne žijúcich zdrojov;

X.

keďže biodiverzita plodín je dôležitá, pretože umožňuje jednotlivým poľnohospodárom prispôsobiť ich poľnohospodárske plánovanie klimatickým podmienkam a zvyšuje prirodzenú odolnosť potravinových systémov voči zmene klímy, škodcom a patogénom; keďže tento prístup založený na prírode zároveň prispieva k posilneniu biodiverzity; keďže niektoré krajiny mimo EÚ vytvorili niekoľko inovačných projektov, ako je iniciatíva Veľký zelený múr v Afrike, ktorá podporuje agroekologické projekty; keďže podpora EÚ pre udržateľné potravinové systémy je jednou z priorít viacročných orientačných programov prijatých v spolupráci s približne 70 partnerskými krajinami v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa na roky 2021 – 2027;

Y.

keďže dostupnosť potravín sa mení v dôsledku hospodárskych otrasov, klímy, sezónnosti a narušení; keďže EÚ musí investovať do odolnosti agropotravinárskeho odvetvia a dosiahnuť prechod na udržateľnejšie poľnohospodárstvo, ktoré posilní dlhodobú potravinovú bezpečnosť a mohlo by poľnohospodárom poskytnúť alternatívne zdroje príjmov; keďže boj proti globálnemu otepľovaniu je potrebný na zabezpečenie odolného a udržateľného poľnohospodárstva z dlhodobého hľadiska;

Z.

keďže 63 % ľudí s nízkymi príjmami na celom svete pôsobí v poľnohospodárstve a prevažná väčšina z nich pracuje v malých a stredných poľnohospodárskych podnikoch, ktorých hospodárska udržateľnosť je v súčasnosti ohrozená;

AA.

keďže podľa hodnotení Svetovej organizácie pre zdravie zvierat sa konkurencia v oblasti využívania poľnohospodárskej pôdy a lesov zvyšuje rovnakým tempom ako nárast svetovej ľudskej populácie, ktorá sa podľa odhadov do roku 2050 zvýši zo súčasných 8 miliárd na 9,5 miliardy;

AB.

keďže súčasná a dlhodobá potravinová bezpečnosť EÚ je priamo spojená s ambíciami stratégie Z farmy na stôl a stratégie biodiverzity; keďže v stratégii Z farmy na stôl sa načrtlo niekoľko dôležitých iniciatív vrátane plánu EÚ pre nepredvídané udalosti na zabezpečenie dodávok potravín a potravinovej bezpečnosti v čase krízy;

AC.

keďže ambície Zelenej dohody by mohli prispieť k tomu, aby bol potravinový systém EÚ spravodlivejší, zdravší a šetrnejší k životnému prostrediu, keďže potravinová bezpečnosť EÚ a celosvetová potravinová bezpečnosť závisia od odolných a udržateľných potravinových systémov v krátkodobom a dlhodobom horizonte; keďže kumulatívny účinok vykonávania právnych predpisov súvisiacich so Zelenou dohodou musí spočívať v zachovaní kapacít EÚ na potravinársku výrobu, musí zahŕňať plynulú transformáciu, pokiaľ ide o načasovanie a požiadavky, a nesmie zvyšovať závislosť od dovozu z tretích krajín, keďže by to mohlo ohroziť potravinovú bezpečnosť v EÚ; keďže je nevyhnutné vyčleniť dostatočné verejné finančné prostriedky na odvetvie rastlinnej a živočíšnej výroby s cieľom chrániť ich pred nepriaznivými účinkami a zabrániť poklesu potravinárskej výroby v EÚ;

AD.

keďže vykonávanie Zelenej dohody by malo zabezpečiť spravodlivú transformáciu, ktorou sa zaručí primeraná ochrana poľnohospodárov, najmä malých a stredných poľnohospodárov, a dostatočné množstvo bezpečných a cenovo dostupných poľnohospodárskych výrobkov pre spotrebiteľov v súlade s dlhodobými cieľmi EÚ v oblasti odolnosti a udržateľnosti; keďže udržateľné živobytie pre prvovýrobcov, ktorých príjmy stále zaostávajú, má zásadný význam na udržateľné prekonanie súčasných kríz na poľnohospodárskych trhoch a na trvalé dosiahnutie cieľov Zelenej dohody;

AE.

keďže takmer 34 % európskych poľnohospodárov bolo v roku 2016 starších ako 65 rokov; keďže skutočnosť, že mnohí poľnohospodári odídu v blízkej budúcnosti do dôchodku, vyvoláva vo viacerých členských štátoch veľké obavy; keďže generačná obnova je jednou z najväčších výziev na zachovanie existencie odolného odvetvia poľnohospodárstva a odolných potravinových systémov v EÚ; keďže hoci je úsilie vynakladané prostredníctvom SPP prioritou EÚ, doposiaľ sa ukázalo ako nedostatočné na zvrátenie situácie, a preto bude potrebné zaviesť širší súbor politických nástrojov;

AF.

keďže najmä mladí poľnohospodári sú priekopníkmi, najmä pri využívaní nových technológií; keďže pokiaľ sú náležite odmeňovaní, motivovaní a splnomocnení, sú ochotní uskutočňovať investície, ktoré môžu zvýšiť udržateľnosť poľnohospodárstva, výrobnú kapacitu a konkurencieschopnosť; keďže pripojenie k vysokokapacitným širokopásmovým sieťam má zásadný význam na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov, zvýšenie produktivity a zlepšenie efektívnosti; keďže sú potrebné stimuly na podporu odbornej prípravy poľnohospodárov v oblasti informačných technológií;

AG.

keďže prudký a výrazný nárast svetových cien hnojív a energií spolu s prudkým nárastom ďalších vstupných nákladov spôsobuje poľnohospodárom ťažkosti a ohrozuje rastlinnú výrobu v budúcnosti, a tým aj potravinovú bezpečnosť a cenovú dostupnosť; keďže v septembri 2022 sa ceny dusíkatých hnojív zvýšili o 149 % v porovnaní s cenami na trhu EÚ s hnojivami v predchádzajúcom roku; keďže vzhľadom na súčasnú krízu v oblasti vstupov a energetickú krízu musí Komisia venovať mimoriadnu pozornosť hospodárskej situácii európskych poľnohospodárov;

AH.

keďže súčasné geopolitické výzvy dokazujú, že potravinová bezpečnosť nie je trvalým úspechom, že európska potravinárska výroba by sa mala považovať za strategické odvetvie a mala by sa v tomto ohľade zachovať a posilniť; keďže správne fungovanie európskeho jednotného trhu je predpokladom zabezpečenia potravinovej bezpečnosti; keďže by sa mali preskúmať všetky colné a necolné prekážky v agropotravinárskom odvetví; keďže silnejšie, životaschopné, odolné a prosperujúce vidiecke oblasti a komunity majú zásadný význam pre potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť Európy a prosperitu EÚ;

AI.

keďže poľnohospodárstvo má veľký význam pre hospodárstvo najvzdialenejších regiónov EÚ, ktoré často čelia mimoriadne neistej situácii v oblasti potravinovej bezpečnosti; keďže vzhľadom na povahu potravinovej bezpečnosti sú náklady vyššie, ak sa reaguje dodatočne, než ak sa zasahuje skôr;

AJ.

keďže pokiaľ chce EÚ zabrániť destabilizácii, potravinovej chudobe, hladomoru, sociálnym a politickým nepokojom v iných krajinách, musí vypracovať víziu na zaistenie potravinovej a výživovej bezpečnosti v EÚ a prispieť k potravinovej bezpečnosti na medzinárodnej úrovni;

AK.

keďže sa odhaduje, že 20 % všetkých vyrobených potravín sa vyplytvá alebo vyhodí; keďže viac ako 36 miliónov ľudí si nemôže dovoliť poriadne jedlo každý druhý deň; keďže v dôsledku súčasnej hospodárskej krízy rastie počet obyvateľov, ktorí sú v najväčšej núdzi;

AL.

keďže potravinárske spoločnosti zapojené do logistiky a veľkoobchodnej distribúcie, rozsiahlej priemyselnej výroby a spracovania boli identifikované ako kľúčové subjekty, ktorých odolnosť je potrebné posilniť, keďže poskytujú základné služby; keďže veľkoobchodné trhy sú subjektmi verejného záujmu, ktoré poskytujú rozsiahlym regionálnym a medziregionálnym oblastiam základnú službu na dodávku a distribúciu čerstvých a rýchlo sa kaziacich poľnohospodárskych a rybárskych výrobkov konečnému spotrebiteľovi, pričom zaručujú ich kvalitu a súlad s hygienickými normami; keďže okrem toho veľkoobchodné trhy počas pandémie ochorenia COVID-19 už preukázali svoju odolnosť a dôležitú úlohu pri zabezpečovaní kontinuity zásobovania a distribúcie potravín;

AM.

keďže v roku 2020 bolo len 11,9 % všetkých riadiacich pracovníkov poľnohospodárskych podnikov v EÚ mladších ako 40 rokov, pričom 33,2 % riadiacich pracovníkov poľnohospodárskych podnikov v EÚ bolo starších ako 65 rokov; keďže priemerný vek európskych poľnohospodárov sa zvýšil na 57 rokov; keďže v roku 2020 bolo v EÚ o 5,3 milióna poľnohospodárskych podnikov menej ako v roku 2005, čo predstavuje pokles o 37 %; keďže v rokoch 2016 a 2020 klesol počet riadiacich pracovníkov poľnohospodárskych podnikov o 11,2 %; keďže väčšina členských štátov EÚ zaznamenala celkový pokles počtu riadiacich pracovníkov poľnohospodárskych podnikov;

AN.

keďže ženy zohrávajú vo vidieckych oblastiach dôležitú úlohu; keďže v záujme boja proti predpokladanému úpadku týchto oblastí v EÚ je nevyhnutné, aby ženy získali uznanie a boli zviditeľnené za svoju prácu a spoluvlastníctvo poľnohospodárskych podnikov; keďže je potrebné prijať kroky a opatrenia na odstránenie rozdielov medzi mužmi a ženami v agropotravinárskom odvetví a je nevyhnutné zapájať ženy do rozhodovacieho procesu na všetkých úrovniach pri vypracúvaní plánov a politík;