EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 11. 2023

COM(2023) 764 final

SPRÁVA KOMISIE RADE

o preskúmaní nariadenia Rady (EÚ) 2022/2577 z 22. decembra 2022, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov

I.Úvod

Táto správa obsahuje preskúmanie nariadenia Rady (EÚ) 2022/2577 z 22. decembra 2022, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov 1 (ďalej len „nariadenie Rady“).

Nariadenie Rady je jedným z núdzových opatrení, ktoré Rada prijala v roku 2022 v reakcii na energetickú krízu po invázii Ruska na Ukrajinu. Vychádza z článku 122 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého môže Rada na návrh Komisie rozhodnúť o opatreniach vhodných z hľadiska hospodárskej situácie, a to predovšetkým, ak sa vyskytnú vážne ťažkosti v dodávke určitých produktov najmä v oblasti energetiky.

V čase prijatia nariadenia Rady v decembri 2022 si celkový geopolitický kontext a veľmi vysoké ceny energie vyžadovali naliehavé urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v Únii v snahe posilniť bezpečnosť dodávok v Únii, znížiť volatilitu na trhu a znížiť ceny energie, a tak zmierniť účinky energetickej krízy. Keďže zdĺhavé a zložité povoľovanie predstavovalo hlavnú prekážku obmedzujúcu rýchlosť a rozsah investícií do obnoviteľných zdrojov energie a súvisiacej infraštruktúry, účelom nariadenia Rady bolo dosiahnuť okamžité urýchlenie postupov udeľovania povolení uplatniteľných na určité projekty a technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s najvyšším potenciálom rýchleho zavedenia s cieľom zmierniť účinky energetickej krízy. Na tento účel sa nariadením zaviedli výnimočné, cielené a časovo obmedzené opatrenia v celej EÚ.

Predmetné nariadenie Rady sa uplatňuje na všetky postupy udeľovania povolení, ktoré sa začali v priebehu jeho uplatňovania. Členské štáty ho môžu uplatňovať aj na prebiehajúce postupy udeľovania povolení, v súvislosti s ktorými sa do 30. decembra 2022 neprijalo konečné rozhodnutie, za predpokladu, že sa tým dotknuté postupy skrátia a že sa zachovajú už existujúce vymáhateľné práva tretích strán.

Dôležité je, že 9. októbra 2023 bola prijatá smernica (EÚ) 2023/2413 2 (ďalej len „pozmeňujúca smernica“), ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001 o energii z obnoviteľných zdrojov (ďalej len „revidovaná smernica RED“), čím sa výrazne zvýšila úroveň ambícií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré musí Únia kolektívne zrealizovať do roku 2030 – z predchádzajúcej cieľovej hodnoty 32 % na cieľovú hodnotu na úrovni 42,5 % s ambíciou dosiahnuť 45 %. Táto pozmeňujúca smernica, ktorá nadobudla účinnosť 20. novembra 2023, obsahuje rozsiahle ustanovenia na komplexné zefektívnenie povoľovacích postupov uplatniteľných na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom priestorového plánovania, zjednodušenia a skrátenia postupov. Jej súčasťou sú ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na rovnaké témy ako nariadenie Rady. Niektoré sú veľmi podobné, kým iné obsahujú výrazné rozdiely (pozri oddiel IV). V danej smernici okrem toho neboli zastúpené niektoré z výnimočnejších opatrení obsiahnutých v nariadení (EÚ) 2022/2577, čím sa ohraničila ich výnimočná a dočasná povaha. Smernicou sa namiesto toho zaviedol stabilný a dlhodobý trvalý režim na urýchlenie postupov udeľovania povolení, v ktorom sa stanovujú osobitné kroky a postupy vyžadujúce si dlhší čas na implementáciu. Viaceré pravidlá udeľovania povolení revidovanej smernice, t. j. všetky pravidlá udeľovania povolení s výnimkou tých, ktoré sa týkajú oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, sa musia transponovať do 1. júla 2024 – bezprostredne po uplynutí platnosti nariadenia Rady.

Podľa článku 9 nariadenia Rady Komisia vykoná preskúmanie predmetného nariadenia najneskôr do 31. decembra 2023 vzhľadom na vývoj bezpečnosti dodávok a cien energie a potrebu ďalej urýchliť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a predloží Rade správu o hlavných zisteniach daného preskúmania. V článku 9 nariadenia Rady sa takisto stanovuje, že Komisia môže na základe uvedenej správy navrhnúť predĺženie jeho platnosti.

S cieľom rozhodnúť, či je predĺženie platnosti tohto nariadenia Rady nutné, musia byť splnené podmienky na takéto predĺženie platnosti. V tejto súvislosti musí Komisia posúdiť i) nedávny vývoj bezpečnosti dodávok a cien energie v Únii vrátane príspevku zavedenia obnoviteľných zdrojov energie dosiahnutého v tejto súvislosti; ii) potrebu ďalšieho urýchlenia zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a iii) osobitné účinky tohto nariadenia Rady na podporu takéhoto urýchlenia. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti pozmeňujúcej smernice je okrem toho vhodné posúdiť vzťah medzi ustanoveniami zahrnutými v predmetnom nariadení Rady a ustanoveniami o udeľovaní povolení zahrnutými v revidovanej smernici RED 3 . 

Na tento účel sa v tejto správe opisuje nedávny vývoj v oblasti bezpečnosti dodávok, cien energie a príspevku energie z obnoviteľných zdrojov a skúma sa potreba ďalšieho urýchlenia zavádzania obnoviteľných zdrojov energie (oddiel II) a účinok, aký malo nariadenie Rady v tejto súvislosti (oddiel III). Preskúmanie sa napokon zaoberá rozsahom pôsobnosti nariadenia Rady a novými ustanoveniami o udeľovaní povolení v revidovanej smernici RED (oddiel IV), po čom nasleduje vyvodenie záverov a poskytnutie odporúčania na ďalšie kroky (oddiel V).

II.Vývoj v oblasti bezpečnosti dodávok energie a cien energie; potreba urýchliť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov

Pokiaľ ide o vývoj v oblasti bezpečnosti dodávok energie v Únii, v tejto súvislosti došlo k celkovému zlepšeniu. Stále však pretrvávajú závažné riziká.

Pokiaľ ide o dodávky plynu, dovoz ruského plynu sa vďaka úsiliu o diverzifikáciu a úsporám znížil v súlade s cieľmi plánu REPowerEU. Podzemné zásobníky EÚ sú na začiatku vykurovacej sezóny naplnené na výrazne viac ako 90 % svojej kapacity. Vojna Ruska proti Ukrajine však pokračuje a predstavuje vážne hrozby pre bezpečnosť dodávok energie v Únii. V uplynulom roku sa v dôsledku výrazného zníženia dovozu ruského plynu plynovodmi značne znížila dostupnosť dodávok plynu do Únie v porovnaní so situáciou pred krízou. Pri súčasnej úrovni dovozu plynu sa očakáva, že do Únie sa v roku 2023 prepraví približne 20 mld. m³ ruského plynu plynovodmi, čo je približne o 110 mld. m³ menej ako v roku 2021.

Svetové trhy s plynom sú naďalej veľmi napäté a očakáva sa, že v takomto stave určitý čas zostanú. Ako konštatovala Medzinárodná agentúra pre energiu (ďalej len „IEA“),1 svetové dodávky LNG v rokoch 2022 a 2023 rástli len miernym tempom (4 % v roku 2022 a 3 % v roku 2023), a to v dôsledku „obmedzených prírastkov kapacity skvapalňovania, výpadkov v rámci veľkých vývozných zariadení a poklesu dodávok napájacieho plynu do zariadení na skvapalňovanie zemného plynu, ktorý zhoršuje starnutie ťažobných polí“. Na globálnej úrovni sa do roku 2025 očakáva, že do prevádzky budú uvedené nové významné kapacity na skvapalňovanie zemného plynu (najmä v USA a Katare), „situácia na trhu však v bezprostrednej budúcnosti ostane neistá“.2 Táto situácia má negatívne dôsledky pre ceny plynu, ktoré napriek tomu, že sú oveľa nižšie v porovnaní s vrcholom zaznamenaným v lete 2022 (keď ceny prudko stúpli nad 300 EUR/MWh), zostávajú viac než dvojnásobne vyššie ako úrovne pred krízou (v rozsahu od 40 EUR/MWh do 50 EUR/MWh začiatkom jesene 2023), čo má neodvratné následky na kúpnu silu občanov EÚ a konkurencieschopnosť európskych podnikov. Volatilita trhu je takisto dôsledkom napätia na trhu a pre hospodárstvo EÚ predstavuje dodatočné riziko. V lete a na jeseň 2023 bolo zaznamenaných viacero prípadov značnej volatility, z čoho vyplýva, že trhy s plynom sú stále nestabilné a môžu prudko reagovať na všetky nečakané a náhle otrasy pri ponuke a dopyte, ako to bolo aj po štrajku v austrálskych zariadeniach LNG, v dôsledku krízy na Blízkom východe a po narušení plynovodu Balticconnector. Za takýchto podmienok môže strach z nedostatku vyvolať silné reakcie so závažnými dôsledkami na ceny v celej EÚ.

Tieto závažné ťažkosti zhoršuje niekoľko ďalších rizík, ktoré by v prípade, že sa naplnia, značne zhoršili situáciu. Tieto riziká zahŕňajú: oživenie ázijského dopytu po LNG, ktoré znižuje dostupnosť plynu na svetovom trhu s plynom,34 extrémne poveternostné podmienky, ktoré môžu ovplyvniť prečerpávacie vodné elektrárne alebo výrobu jadrovej energie, čo by si vyžadovalo vyššiu mieru využívania výroby energie pomocou plynu, a ďalšie možné prerušenia dodávok plynu vrátane úplného zastavenia dovozu plynu z Ruska alebo narušenia existujúcej kritickej plynárenskej infraštruktúry. Okrem toho ozbrojené konflikty majú dosah na viaceré regióny relevantné pre dodávky energie do EÚ, ako je Ukrajina, Azerbajdžan alebo Blízky východ.

Nedávne príklady ilustrujú relevantnosť rizík súvisiacich s poškodením energetickej infraštruktúry. V septembri 2022 bola spáchaná sabotáž plynovodu NordStream 1 v takom rozsahu, že plynovodom v súčasnosti nemožno prepravovať žiadny plyn a v dohľadnej budúcnosti to tak zostane. V októbri 2023 bol narušený Balticconector, významný plynovod spájajúci Fínsko s Estónskom. Po tomto incidente fínske orgány vyhlásili stav pohotovosti, ktorý naznačuje výrazné zhoršenie situácie v dodávkach plynu.5 

Pokiaľ ide o elektrickú energiu, úroveň pripravenosti pred nasledujúcou zimou, a teda aj našej bezpečnosti dodávok v tomto odvetví, sa vo všeobecnosti považuje za lepšiu ako minulý rok. Výhľad popri väčšej dostupnosti výroby elektriny pomocou jadrovej energie na budúcu zimu a vyšších hladinách vôd v prečerpávacích vodných elektrárňach zlepšilo aj doplnenie nových kapacít obnoviteľných zdrojov energie. Opatrnosť je však stále na mieste. V dôsledku toho členské štáty, ktoré majú zavedené núdzové opatrenia, ich zachovajú aspoň do konca zimy. Mnohé členské štáty okrem toho plánovali zachovať alebo opätovne zaviesť opatrenia na úspory energie.

Zlepšená situácia bezpečnosti dodávok sa premieta aj do cien plynu a elektriny. Na vrchole krízy v lete 2022 dosiahli ceny plynu bezprecedentné úrovne nad 300 EUR/MWh, čo sa okamžite odrazilo na cenách elektriny, ktoré prudko vzrástli výrazne nad 400 EUR/MWh. Odvtedy ceny výrazne klesli a v súčasnosti kolíšu okolo 50 EUR/MWh v prípade plynu a 100 EUR/MWh v prípade elektriny, naďalej však zostávajú viac ako dvojnásobné oproti úrovni spred krízy.

Potreba dosiahnuť cieľové hodnoty Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a dlhodobý cieľ klimatickej neutrality si bude vyžadovať rozsiahle zvýšenie kapacít energie z obnoviteľných zdrojov v celej EÚ. Únia v rámci svojej reakcie na energetickú krízu v zmysle iniciatívy REPowerEU požaduje veľké zrýchlenie a rozšírenie energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom urýchliť postupné ukončenie využívania ruských fosílnych palív zo strany Únie. Urýchlenie zavádzania kapacity obnoviteľných zdrojov energie preto zohráva zásadnú úlohu v dlhodobej stratégii EÚ v oblasti dekarbonizácie, ako aj v krátkodobej stratégii na riešenie energetickej krízy. Obnoviteľné zdroje energie zásadne prispeli k zvýšeniu bezpečnosti dodávok a udržaniu cien energie pod kontrolou počas energetickej krízy. Hlavným dôvodom bolo nahradenie zemného plynu energiou z obnoviteľných zdrojov, a to najmä v odvetví elektrickej energie, čo následne ovplyvnilo celkový dopyt po plyne. Dodatočná výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v tomto roku nahradila približne 107 TWh výroby elektriny z fosílnych palív, čo zodpovedá približne 10 mld. m³ plynu.

Berúc do úvahy, že cena v holandskom uzle Title Transfer Facility (TTF) bola v roku 2022 v priemere približne 120 EUR/MWh, Komisia odhaduje úspory dosiahnuté vďaka zavedeniu dodatočnej kapacity obnoviteľných zdrojov energie na viac ako 10 miliárd EUR. Medzinárodná agentúra pre energiu takisto odhadla výrazné pozitívne vplyvy zavádzania nových obnoviteľných zdrojov energie na ceny energie – podľa jej výpočtov by priemerné veľkoobchodné ceny elektriny v roku 2022 boli bez dodatočne inštalovanej kapacity o 8 % vyššie na všetkých európskych trhoch. Odhaduje sa, že vďaka dodatočné inštalovanej kapacite fotovoltickej a veternej energie európski spotrebitelia ušetrili v období 2021 až 2023 približne 100 miliárd EUR. Nové nízkonákladové veterné a slnečné fotovoltické zariadenia od invázie Ruska na Ukrajinu nahradili približne 230 TWh výroby energie z fosílnych palív 4 . Vzhľadom na novú kapacitu obnoviteľných zdrojov energie na úrovni 70 GW, ktorá sa má podľa plánov uviesť do prevádzky v roku 2023, by sa mohli dosiahnuť ďalšie úspory, čím by sa ešte viac znížil dovoz ruského plynu.

V odvetví vykurovania pomocou obnoviteľných zdrojov energie zaznamenal predaj tepelných čerpadiel v roku 2022 nárast o 39 % 5 v porovnaní s rokom 2021, zatiaľ čo trh so slnečným teplom vzrástol o 12 % s celkovou inštalovanou kapacitou 40,5 GW 6 . Niektoré z týchto nových inštalovaných zariadení pravdepodobne viedli k nahradeniu plynových, uhoľných a olejových kotlov, no nie sú dostupné žiadne údaje, ktoré by umožnili vyvodiť závery týkajúce sa rozsahu, v akom k tomu došlo.

Urýchlené zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie teda preukázalo svoju schopnosť znížiť riziká pre bezpečnosť dodávok v Únii, a to najmä v prípade plynu a elektriny, a prispelo k zníženiu cien energie pre občanov i podniky v EÚ. 

Berúc do úvahy pretrvávajúce závažné riziká je potrebné ďalšie rýchle zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa ešte viac posilnila odolnosť Únie. V záujme rýchleho ukončenia zvyšného dovozu ruského plynu sú potrebné nové zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Čím rýchlejšie sa realizuje zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, tým väčší je jeho pozitívny vplyv na bezpečnosť dodávok energie, ceny energie v Únii a nezávislosť Únie od ruských fosílnych palív.

III.Účinky nariadenia Rady

Vzhľadom na obmedzené obdobie uplatňovania nariadenia Rady je vyčíslenie jeho účinkov z hľadiska urýchlenia zavádzania obnoviteľných zdrojov energie náročné. Dôvodom je hlavne skutočnosť, že nie sú dostupné žiadne oficiálne štatistiky o zavádzaní energie z obnoviteľných zdrojov za obdobie od nadobudnutia účinnosti nariadenia, keďže takéto štatistiky za rok 2023 budú k dispozícii až koncom roka 2024. Bol však zaznamenaný istý pozitívny vývoj.

Podľa organizácie Solar Power Europe bolo v troch štvrťrokoch 2023 po nadobudnutí účinnosti nariadenia v celej EÚ doplnených viac nových slnečných fotovoltických kapacít (vyše 45 GW) než za celý rok 2022. V prvých šiestich mesiacoch uvedeného roka Nemecko doplnilo novú kapacitu slnečnej energie na úrovni 6,5 GW (+10 %), kým Poľsko doplnilo vyše 2 GW (+17 %) a Belgicko prinajmenšom 1,2 GW (+19 %). Taliansko nainštalovalo v prvých šiestich mesiacoch roka 2023 2,5 GW slnečnej energie v porovnaní s celkovým výkonom 3 GW za celý rok 2022. Očakáva sa, že Španielsko zvýši svoje zavádzanie zo 4,5 GW v roku 2022 na 7 GW v roku 2023 7 .

Pokiaľ ide o udeľovanie povolení, dostupné údaje naznačujú, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia viaceré členské štáty zaznamenali dvojciferný nárast množstva povolení vydaných pre projekty veternej energie na pevnine. Z prehľadu vývoja kapacity organizácie Wind Europe vyplynul pozitívny vývoj vo Francúzsku, ktoré v prvých troch štvrťrokoch 2023 značne zvýšilo množstvo kapacity veternej energie, na ktorú bolo udelené povolenie. Flámsky región Belgicka povolil v prvých ôsmich mesiacoch roka 2023 dodatočnú kapacitu veternej energie na úrovni 300 MW, čím prekročil množstvo kapacity povolenej za celý rok 2022. V Nemecku boli v prvých deviatich mesiacoch roka 2023 vydané nové povolenia na rekordnej úrovni 5,2 GW veternej energie na pevnine, pričom bola doplnená nová kapacita 2,44 GW 8 . Nemecko v tejto súvislosti uviedlo, že objem povolených projektov v oblasti veternej energie na pevnine sa tento rok podľa očakávaní zvýši o 75 % v porovnaní s minulým rokom.

Pokiaľ ide o výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, najmenej 17 členských štátov zaznamenalo počas prvých šiestich mesiacov roka nové rekordné podiely, pričom Grécko a Rumunsko prvýkrát prekročili podiel 50 % a Dánsko a Portugalsko prekonali hranicu 75 %. V Portugalsku tvorila v apríli a máji veterná a slnečná energia viac ako polovicu celkovej výroby. Holandsko v júli prvýkrát dosiahlo 50 % podiel veternej a slnečnej energie, zatiaľ čo Nemecko sa v tom istom mesiaci priblížilo k tejto úrovni s rekordným 49 % podielom 9 . Miera modernizácie v oblasti veternej energie v Nemecku vzrástla na 34 % 10 .

Okrem toho prinajmenšom v jednom členskom štáte je urýchlenie povoľovania prínosom aj pre projekty v oblasti sústav, ktoré sú dôležité na zvýšenie prieniku energie z obnoviteľných zdrojov a ktoré predstavujú celkovo viac ako 2 000 km.

Ako však signalizovali aj zainteresované strany, rozsah, v akom pozorovaný nárast zavádzania a výroby energie z obnoviteľných zdrojov v tomto období možno pripísať účinkom nariadenia Rady, je náročné určiť samostatne. K takémuto nárastu prispeli aj iné faktory, napr. vysoké ceny energie, počasie či ďalšie politiky a opatrenia uplatňované členskými štátmi, ako sú systémy podpory alebo iný druh stimulov.

S cieľom získať lepší prehľad o účinkoch tohto nariadenia si preto Komisia vyžiadala informácie od členských štátov a zainteresovaných strán, ako sú zástupcovia odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj environmentálne združenia.

Pokiaľ ide o členské štáty, Komisia 14. septembra 2023 zaslala všetkým členským štátom list so žiadosťou o písomnú spätnú väzbu v súvislosti s uplatňovaním nariadenia. K 15. novembru 2023 odpovedalo na dotazník a poskytlo písomné príspevky 15 členských štátov. O uplatňovaní nariadenia Rady sa diskutovalo aj na poslednom zasadnutí ku koordinovanému postupu týkajúceho sa smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (KP-OZE), ktoré sa konalo 18. októbra 2023 a na ktorom päť členských štátov poskytlo informácie o svojich skúsenostiach s uplatňovaním nariadenia Rady.

Okrem individuálnych odpovedí aj spoločný list s od „priateľov obnoviteľných zdrojov energie“ zo 17. októbra 2023, ktorý podpísali ministri 11 členských štátov (Belgicko, Dánsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Taliansko) obsahoval výzvu na predĺženie platnosti nariadenia Rady. Signatári pripomenuli, že energia z obnoviteľných zdrojov zvyšuje nezávislosť Únie od vonkajších zdrojov energie a znižuje jej zraniteľnosť voči geopolitickým narušeniam a vonkajším cenovým šokom, pričom prispieva k vedúcemu postaveniu EÚ v technológiách a priemysle a k tvorbe pracovných miest. V liste sa v tejto súvislosti zdôraznil význam nariadenia Rady na zmiernenie vplyvu útočnej vojny Ruska proti Ukrajine na trh s energiou a vyzvalo sa na predĺženie platnosti nariadenia Rady po roku 2024 a na tak dlho, ako to bude potrebné v záujme ďalšieho zníženia prekážok pri udeľovaní povolení na energie z obnoviteľných zdrojov.

Komisia 26. októbra zorganizovala výmenu názorov s kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane priemyselných združení pôsobiacich v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, siete prevádzkovateľov prenosových sústav ENTSO pre elektrinu a environmentálnych MVO. Okrem toho jej boli od niekoľkých zainteresovaných strán doručené pozičné dokumenty.

V nasledujúcich pododdieloch sú zhrnuté získané informácie o rôznych ustanoveniach nariadenia.

1.Článok 1: Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Jeden členský štát uviedol, že rozsah uplatňovania by sa mal upraviť, aby členské štáty mohli naďalej uplatňovať rámec nariadenia Rady týkajúci sa posudzovania vplyvov na životné prostredie aj po 30. júni 2024. Považoval to za nevyhnutné v záujme jednoznačnosti pre projekty, ktoré nebudú dokončené v čase uplynutia platnosti nariadenia. Ďalej navrhol spresniť „práva tretích strán“ uvedené v článku 1 ako „práva tretích strán na súdne preskúmanie“.

K tomuto článku poskytol spätnú väzbu aj ďalší členský štát, ktorý uviedol, že toto ustanovenie malo zásadný význam na zabezpečenie istoty pre projekty zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Konkrétne považoval za mimoriadne dôležité to, že nie je povinné dokončiť projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov počas obdobia uplatňovania tohto nariadenia Rady na to, aby mohli využívať opatrenia, ktoré sa ním upravujú. Tento členský štát sa takisto domnieval, že obdobie uplatňovania nariadenia je prikrátke, pretože v prípade mnohých projektov by v jeho časovom rámci nedošlo k začatiu procesu povoľovania, a to najmä pokiaľ ide o projekty rozvoja sieťovej infraštruktúry potrebnej na začlenenie obnoviteľných zdrojov energie do elektrizačnej sústavy.

2.Článok 2: Vymedzenie pojmov

Komisii bola doručená veľmi obmedzená spätná väzba k vymedzeniu pojmov. Jedna zainteresovaná strana (Solar Heat Europe) kritizovala, že vo viacerých prípadoch sa vymedzenie pojmu „solárne zariadenie“ vykladalo tak, že sa vzťahuje len na slnečnú fotovoltiku, hoci sa v skutočnosti výslovne spomínajú slnečné tepelné, ako aj slnečné fotovoltické zariadenia.

3.Článok 3: Prevažujúci verejný záujem

Na základe spätnej väzby doručenej v súvislosti s uplatňovaním tohto článku Komisia poznamenáva, že medzi členskými štátmi existujú určité nejasnosti, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti a fungovanie domnienky prevažujúceho verejného záujmu uvedenej v článku 3, hoci je nariadenie Rady priamo uplatniteľné, a preto sa realizátori projektov môžu na túto domnienku odvolať vo vnútroštátnych povoľovacích postupoch a súdnych sporoch bez potreby ďalších vnútroštátnych právnych predpisov. Článok 3 však členským štátom umožňuje prijať vnútroštátne právne predpisy s cieľom obmedziť uplatňovanie tejto domnienky na určité typy technológií alebo určité oblasti ich územia v súlade s prioritami stanovenými v ich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch. Ak členské štáty využijú tieto výnimky, uvedená domnienka bude uplatniteľná len na určité technológie alebo územia.

V súvislosti s článkom 3 poskytlo spätnú väzbu 14 členských štátov. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti domnienky, Komisia si všíma tendenciu členských štátov obmedziť jej uplatňovanie na určité technológie (konkrétne veternú a slnečnú energiu, ale aj projekty v oblasti infraštruktúry) a v menšom rozsahu na konkrétne oblasti. Organizácia Solar Power Europe nahlásila, že jeden členský štát obmedzil uplatňovanie domnienky prevažujúceho verejného záujmu len na verejné projekty, kým iný členský štát ponechal potenciálne výnimky na stanovenie dekrétom. Na druhej strane jeden členský štát rozšíril rozsah pôsobnosti tejto domnienky tak, aby projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie boli v prevažujúcom verejnom záujme voči architektonickému dedičstvu.

Členské štáty uplatňujúce túto domnienku vo všeobecnosti nahlásili pozitívne výsledky, pričom ju považujú za užitočný nástroj na urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie alebo infraštruktúry, prípadne za faktor znižujúci riziká.

Jeden členský štát nahlásil pozitívne účinky v jednotlivých prípadoch (konkrétne pri projektoch v oblasti veternej energie, slnečnej fotovoltiky a sústav), ktoré boli výsledkom uplatňovania tejto domnienky povoľujúcimi orgánmi, ako aj súdmi. Ďalší členský štát poukázal na pridanú hodnotu tohto ustanovenia, ktoré pomohlo zefektívniť vzťah medzi rôznymi verejnými subjektmi v procese plánovania. Dva ďalšie členské štáty uviedli, že túto domnienku zatiaľ nepotrebovali uplatniť na žiadny konkrétny projekt (okrem iných dôvodov v dôsledku skutočnosti, že mnohé projekty sa ešte nedostali do fázy povoľovania), ale uvítali jej potenciál urýchliť povoľovanie konkrétnych projektov a vyjadrili záujem o jej využitie v blízkej budúcnosti. Na druhej strane sa jeden členský štát domnieval, že jeho aktuálne projekty v oblasti veternej a slnečnej energie napredujú dostatočne rýchlo, a preto toto ustanovenie nie je potrebné.

Dva členské štáty však spomenuli výzvy pri plnom využití potenciálu domnienky prevažujúceho verejného záujmu. Konkrétne splnenie inej podmienky v smernici o biotopoch a v smernici o vtáctve, podľa ktorej sa vyžaduje absencia iných alternatívnych riešení, je vnímané ako výzva, ktorá obmedzuje užitočnosť domnienky prevažujúceho verejného záujmu v praxi. Jeden členský štát preto vyzval na zavedenie cielených úprav článku 3 na stanovenie flexibility v záujme splnenia iných podmienok pre kritériá udeľovania výnimiek v príslušnej smernici v oblasti životného prostredia, konkrétne podmienky preukázania, že neexistujú žiadne iné alternatívne riešenia. Jeden členský štát vnímal ako faktor obmedzujúci užitočnosť ustanovenia o prevažujúcom verejnom záujme aj požiadavku na opísanie kompenzačných opatrení.

Organizácie Wind Europe, Solar Power Europe a EREF poskytli spätnú väzbu v súvislosti s uplatňovaním domnienky prevažujúceho verejného záujmu. Tieto zainteresované strany vyjadrili obavy, že väčšina členských štátov neuplatnila alebo len čiastočne uplatnila štatút prevažujúceho verejného záujmu na projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie alebo že povoľujúce orgány niekedy neberú ohľad na túto domnienku a uprednostňujú iné záujmy. Poskytli však aj pozitívne príklady, keď sa do určitej miery využila, a špecifické prípady, keď pomohla pri napredovaní niektorých projektov. Organizácia Wind Europe uviedla, že vo všeobecnosti existuje záujem o využitie tohto ustanovenia vo väčšej miere, ale že je prítomná neistota, pokiaľ ide o jeho rozsah pôsobnosti a spôsob, akým by sa malo uplatňovať v praxi.

Subjekt PDS EÚ poukázal na veľký potenciál domnienky prevažujúceho verejného záujmu s cieľom pomôcť zmierniť prekážky, ktorým čelia projekty v oblasti distribúcie, a takisto zdôraznil symbolickú hodnotu článku 3. Uviedol však, že nariadenie Rady nemalo v praxi skoro žiadny praktický vplyv na projekty distribučných sústav. Subjekt PDS EÚ odporučil predĺžiť platnosť nariadenia a vyzval Komisiu, aby zabezpečila skutočné vykonávanie.

Dve zainteresované strany pôsobiace v oblasti životného prostredia (organizácie BirdLife a Climate Active Network, ďalej len „CAN Europe“) sa podelili o svoje všeobecné pripomienky k tomuto ustanoveniu. Vyjadrili varovanie v súvislosti s využívaním argumentácie na základe prevažujúceho verejného záujmu, ktorá môže v praxi zapríčiniť menej prísne uplatňovanie normy ochrany životného prostredia pretože uľahčí povoľovanie veľmi problematických projektov, pričom neprinesie žiadnu pridanú hodnotu projektom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, pri ktorých už boli prijaté vhodné opatrenia a záruky. Organizácia CAN Europe tvrdila, že v jednom členskom štáte ustanovenie o domnienke prevažujúceho verejného záujmu inšpirovalo zákonodarcu, aby oslobodil deväť vodných elektrární od požiadavky vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie, a to aj napriek ich značným environmentálnym vplyvom, pričom ich zároveň vyhlásil za projekty prevažujúceho verejného záujmu.

Celkovo možno konštatovať, že domnienka uvedená v článku 3 je v členských štátoch, v ktorých bola uplatnená, vo všeobecnosti vnímaná ako užitočný nástroj na urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie (najmä veternej a slnečnej) a projektov v oblasti infraštruktúry. Týka sa to nielen pozitívnych vplyvov zistených v praxi v prípade konkrétnych projektov, ale všeobecnejšie aj významu, ktorý táto domnienka pripisuje zavádzaniu energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj na iné účely nad rámec osobitných výnimiek stanovených v smerniciach v oblasti životného prostredia uvedených v článku 3. Pokiaľ ide o obavy vyjadrené v súvislosti s rozsiahlym uplatňovaním tohto ustanovenia a vplyvom, aký to môže mať na vysokú úroveň ochrany životného prostredia, Komisia pripomína, že domnienka prevažujúceho verejného záujmu v prospech obnoviteľných zdrojov energie je vyvrátiteľná, čo znamená, že povoľujúce orgány a súdy ju môžu jej uplatnenie zamietnuť, ak existujú jasné dôkazy o tom, že dané projekty majú závažné nepriaznivé účinky na životné prostredie, ktoré nemožno zmierniť ani kompenzovať. Okrem toho členské štáty môžu obmedziť jej uplatňovanie na konkrétne technológie a oblasti.

Navyše by v blízkej budúcnosti mohol existovať priestor na intenzívnejšie uplatňovanie článku 3, keď sa viac projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov dostane do fázy povoľovania po uplynutí platnosti nariadenia. Okrem toho sa zdá, že užitočnosť tohto ustanovenia je obmedzená faktormi, ako je reštriktívny výklad iných podmienok na využívanie výnimiek, napr. posúdenie, či existujú alternatívne riešenia.

4.Článok 4: Urýchlenie postupu udeľovania povolení na inštaláciu solárnych zariadení

V súvislosti s uplatňovaním článku 4 alebo inštaláciou malých solárnych zariadení vo všeobecnosti poskytlo konkrétnu spätnú väzbu 12 členských štátov. Viaceré z nich nahlásili výrazný nárast inštalácií solárnych zariadení v poslednom čase, aj keď bez toho, aby tento nárast konkrétne pripísali nariadeniu Rady, ale skôr rôznym faktorom, ako sú populárne vnútroštátne systémy podpory alebo vývoj cien energie.

Väčšina členských štátov, ktoré reagovali na tento bod, uviedla, že na malé solárne zariadenia uplatňujú ešte viac ambiciózne pravidlá udeľovania povolení, než sú pravidlá uvedené v článku 4. Konkrétne sedem členských štátov uviedlo, že v ich vnútroštátnych právnych predpisoch sa nevyžadujú osobitné povolenia na inštaláciu malých solárnych zariadení na umelých konštrukciách za určitých podmienok alebo v prípade solárnych zariadení pod určitou prahovou hodnotou výkonu, alebo dokonca vo všeobecnosti. Dva členské štáty uviedli, že v ich vnútroštátnych právnych predpisoch sa už pred nadobudnutím účinnosti nariadenia nevyžadovalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie v prípade projektov zariadení na solárnu energiu. V dôsledku toho sa pozitívne účinky článku 4 zdajú pomerne obmedzené v týchto členských štátoch, ktoré prijali ambicióznejšie vnútroštátne právne predpisy.

Jeden členský štát uviedol, že v dôsledku nariadenia Rady zaviedol zmeny vo svojom vnútroštátnom systéme udeľovania povolení. Konkrétne zaviedol implicitné schválenie do jedného mesiaca od predloženia žiadosti o vydanie stavebného povolenia na inštaláciu solárnych zariadení na výrobu elektriny zo slnečnej energie pre vlastnú spotrebu s celkovým inštalovaným výkonom 20 – 50 kW na postavených budovách a konštrukciách v urbanizovaných oblastiach vrátane strešných a fasádových konštrukcií a ich priľahlých pozemkov.

Organizácie Solar Power Europe a Solar Heat Europe poskytli spätnú väzbu v súvislosti s účinkami článku 4. Solar Power Europe uviedla, že článok 4 sa vo všeobecnosti vykonáva riadne, hoci boli zaznamenané určité obmedzenia. Napríklad v niektorých prípadoch členské štáty vykladali pojem umelé konštrukcie príliš reštriktívne (obmedzili ho len na strechy), čo si vyžaduje objasnenie pojmu „umelé konštrukcie“. Podobne väčšina členských štátov nebola dostatočne ambiciózna, pokiaľ ide o zjednodušenie pripojení do sústavy (keďže uplatňovali nižšiu prahovú hodnotu 10,8 kW, a nie 50 kW). Poskytla však určité pozitívne príklady, ako je prípad jedného členského štátu, v ktorom sa plánovalo použitie zjednodušeného modelu na inštaláciu strešnej fotovoltiky s výkonom až 200 kW. Organizácia Solar Heat Europe uviedla, že jej členovia počas minulého roka nezaznamenali žiadnu badateľnú zmenu v povoľovacích postupoch v prípade zariadení využívajúcich slnečné teplo.

Na základe uvedených skutočností Komisia konštatuje, že hoci inštalácia solárnych zariadení narastá, účinky takéhoto nárastu je náročné pripísať konkrétne nariadeniu Rady, keďže dôležitú úlohu zohrali iné faktory (ako sú systémy podpory alebo vysoké ceny energie). Komisia víta skutočnosť, že aspoň jeden členský štát nahlásil nedávne zavedenie zmien na zefektívnenie povoľovania inštalácií solárnych zariadení, a že viacero členských štátov zaviedlo do svojich vnútroštátnych právnych predpisov ustanovenia, ktoré sú ešte viac ambiciózne než ustanovenia článku 4, ako napríklad nevyžadovanie povolenia na inštaláciu malých solárnych zariadení za určitých podmienok a možnosť požiadať priamo o pripojenie do sústavy. Článok 4 je pre tieto členské štáty stále relevantný, pretože sa v ňom zavádzajú maximálne lehoty aj na pripojenie týchto zariadení do sústavy (t. j. maximálne lehoty jedného alebo troch mesiacov sa vzťahujú aj na pripojenie do sústavy a článok poskytuje žiadateľom istotu na základe ustanovenia o implicitnom schválení v prípade niektorých zariadení). Komisia berie na vedomie otázku pripojení do sústavy ako oblasť ďalšieho zlepšovania.

5.Článok 5: Modernizácia elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov

V súvislosti s uplatňovaním článku 5 a postupom udeľovania povolení na modernizáciu elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vo všeobecnosti poskytlo spätnú väzbu 11 členských štátov.

Niekoľko členských štátov uviedlo, že zatiaľ nemali významné skúsenosti s modernizáciou z dôvodu pomerne nedávnej inštalácie väčšiny elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov alebo že v tejto oblasti nemajú relevantné údaje. Len jeden členský štát nahlásil zvýšenie počtu žiadostí, prevažne na účely modernizácie solárnych zariadení, kým ostatné členské štáty uviedli, že sa im nepodarilo zaznamenať nárast miery modernizácie podľa nariadenia Rady. Niekoľko členských štátov vysvetlilo, že zaviedli podobné povoľovacie postupy, ako sú postupy stanovené v článku 5.

Jeden členský štát uviedol, že postup udeľovania povolení na modernizáciu so zvýšením výkonu zvyčajne nepresiahol šesť mesiacov v prípade projektov slnečnej energie, hoci v prípadoch, keď by sa malo vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie (to môže byť nutné v prípade veterných elektrární), môže byť postup dlhší. Lehota stanovená v článku 5 ods. 1 sa vzťahuje na všetky relevantné povolenia a kroky postupu udeľovania povolení vrátane posúdení vplyvov na životné prostredie. Preto sa zdá, že táto lehota sa v uvedenom členskom štáte dodržiava v prípade tých technológií, ktoré si nevyžadujú posúdenie vplyvov na životné prostredie, no v prípade, že sa posúdenie vplyvov na životné prostredie vyžaduje, sa na splnenie tejto lehoty môžu vyžadovať ďalšie úpravy. Okrem toho sa v tomto členskom štáte od príslušného ministerstva nevyžaduje povolenie na účely modernizácie elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ak sa druh výroby elektriny a celková povolená kapacita výroby elektriny v dôsledku modernizácie nezmenia.

Niekoľko členských štátov nahlásilo ambiciózne pravidlá udeľovania povolení na účely projektov modernizácie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Jeden z nich prijal v septembri 2023 vnútroštátny zákon s opatreniami zameranými na rovnaké témy, na ktoré sa vzťahuje článok 5, ale s ešte viac ambicióznym rozsahom pôsobnosti. Týmto zákonom sa konkrétne zavádza jednomesačná lehota na vydanie stanoviska k pripojeniu do sústavy v prípade modernizácie lokality, keď sa očakáva, že celkový inštalovaný výkon sa zvýši až o 50 % v porovnaní s existujúcim výkonom, čo je ambicióznejšie než článok 5 ods. 3, a to tak z hľadiska lehoty, ako aj zvýšenia výkonu. Okrem toho v súlade s článkom 5 ods. 4 sa v tomto zákone nevyžaduje uplatnenie environmentálnych postupov, ak modernizácia lokality nevedie k využitiu dodatočných pozemkov a takáto modernizácia je v súlade s opatreniami na ochranu životného prostredia stanovenými pre pôvodnú lokalitu.

Ďalší členský štát takisto uplatňuje ambiciózne pravidlá udeľovania povolení na účely projektov modernizácie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Napríklad, pokiaľ ide o pripojenie do sústavy, inštalovaný výkon modernizovaného zariadenia možno zvýšiť maximálne až o 20 % výkonu pripojenia bez toho, aby sa vyžadovalo zvýšenie kapacity pripojenia.

Organizácia Wind Europe vyjadrila obavy, že zrýchlený postup pre projekty modernizácie uplatnilo len veľmi málo členských štátov. Podľa jej tvrdenia existuje len jedna výnimka so zavedeným najambicióznejším režimom, pričom na tento účel má do určitej miery zavedené pravidlá niekoľko ďalších členských štátov. Wind Europe uviedla, že dosiaľ malo nariadenie celkovo obmedzené účinky pri urýchľovaní projektov modernizácie. Poznamenala, že pravidlá uvedené v článku 5 by mohli byť ešte viac ambiciózne. Napríklad 15 % prahová hodnota stanovená v článku 5 ods. 3 bola vnímaná ako príliš nízka v porovnaní s vyšším výkonom nových veterných turbín.

Na základe uvedených skutočností Komisia konštatuje, že situácia týkajúca sa projektov modernizácie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je pomerne zmiešaná. Zatiaľ čo v niekoľkých členských štátoch existuje obmedzený priestor pre projekty modernizácie vzhľadom na nedávnu inštaláciu projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, v iných členských štátoch je oveľa významnejší a rastúci nevyužitý potenciál na dosiahnutie väčších objemov zavádzania obnoviteľných zdrojov energie podporou a uľahčením modernizácie existujúcich elektrární. Modernizácia elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov má viacero výhod, keďže umožňuje nepretržité využívanie lokalít s významným potenciálom energie z obnoviteľných zdrojov, ťaží z existujúceho pripojenia do sústavy, pravdepodobne vyššieho stupňa akceptácie zo strany verejnosti i poznatkov o vplyvoch na životné prostredie.

Komisia víta, že niektoré členské štáty s veľkým potenciálom pre projekty modernizácie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zaviedli opatrenia na zjednodušenie svojich pravidiel udeľovania povolení a že iné členské štáty prijali zjednodušujúce opatrenia v dôsledku tohto nariadenia Rady, ktoré sú do určitej miery ešte viac ambiciózne ako opatrenia uvedené v článku 5. Komisia sa však stotožňuje s obavami, že členské štáty s najväčším potenciálom modernizácie by mali urýchliť snahy o ďalšie skrátenie a zjednodušenie súvisiacich povoľovacích postupov.

6. Článok 6: Urýchlenie postupov udeľovania povolení v prípade projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacej sieťovej infraštruktúry potrebnej na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy

Uplatňovanie tohto ustanovenia je pre členské štáty dobrovoľné. V súvislosti s týmto článkom poskytlo spätnú väzbu 14 členských štátov. Tri z nich nahlásili, že toto ustanovenie uplatnili.

Dva členské štáty uviedli, že aktuálne uplatňujú článok 6 s cieľom určiť konkrétne oblasti obnoviteľných zdrojov energie alebo infraštruktúry sústavy, v ktorých môžu byť projekty oslobodené od osobitného posudzovania vplyvov na životné prostredie a od posudzovania ochrany druhov.

Jeden členský štát uviedol, že vykonal toto ustanovenie s cieľom určiť konkrétne oblasti pre veternú energiu v oblastiach na pevnine a na mori, ako aj pre elektrizačné sústavy s výkonom nad 110 kW. Nahlásil dosiaľ veľmi pozitívne vplyvy na urýchlenie zavádzania sústav a obnoviteľných zdrojov energie. Konkrétne už zaznamenal, že na základe nariadenia Rady boli udelené prvé povolenia pre veterné elektrárne a že počet projektov veternej energie, ktoré povolenie získali, narastá. Očakáva, že nariadenie Rady, a najmä článok 6, pomôžu dosiahnuť jeho ambiciózny cieľ rozšírenia veternej energie na pevnine približne o 10 GW ročne. Pri nepredĺžení platnosti nariadenia Rady by podľa tohto členského štátu hrozili značné narušenia tempa zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, pričom podľa jeho tvrdenia by sa inštalácia veternej energie na pevnine na úrovni približne 41 GW mohla oneskoriť a trvať približne o dva roky dlhšie alebo by sa dokonca mohla úplne zastaviť, ak by sa platnosť nariadenia nepredĺžila.

Pokiaľ ide o sústavy, štyria nemeckí prevádzkovatelia prenosových sústav uviedli, že nariadenie Rady bolo podstatným faktorom urýchľujúcim formálne procesy plánovania a autorizácie na modernizáciu a rozšírenie elektrizačných sústav v Nemecku, a zastávali predĺženie platnosti nariadenia do jari 2025 s cieľom zabezpečiť hladký prechod, kým sa príslušné ustanovenia pozmeňujúcej smernice netransponujú do vnútroštátneho práva. Sieť ENTSO pre elektrinu takisto poskytla pozitívnu spätnú väzbu v súvislosti s uplatňovaním článku 6 v Nemecku a nahlásila potenciál urýchlenia v priemere o sedem mesiacov v prípade väčšiny projektov sústav, na ktoré sa vzťahuje článok 6 (t. j. projekty predložené po nadobudnutí účinnosti nariadenia). Pokiaľ ide o projekty na mori, ENTSO pre elektrinu očakáva ešte väčší potenciál urýchlenia na úrovni až troch rokov. ENTSO pre elektrinu uviedla, že prevádzkovatelia prenosových sústav sú v pravidelnom kontakte s vnútroštátnymi ministerstvami, pokiaľ ide o vykonávanie nového článku 15e revidovanej smernice RED týkajúceho sa oblastí infraštruktúry. ENTSO pre elektrinu však má vážne pochybnosti o tom, či je transpozícia tohto ustanovenia uskutočniteľná do júla 2024, v dôsledku čoho vyzvali na predĺženie platnosti nariadenia Rady s cieľom zabezpečiť hladký prechod, kým nedôjde k úplnej transpozícii článku 15e revidovanej smernice RED. Nemecko uviedlo, že predĺženie platnosti článku 6 by umožnilo skrátiť proces povoľovania mnohých projektov sústav približne o 12 mesiacov a v prípade niektorých projektov dokonca až o 36 mesiacov.

Ďalší členský štát sa takisto rozhodol využiť článok 6, hoci projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov boli ešte len vo fáze plánovania a nie povoľovania. Domnieva sa teda, že článok 6 zatiaľ nedosiahol svoj plnohodnotný účinok, no v blízkej budúcnosti sa tak môže stať.

Väčšina členských štátov, ktoré poskytli spätnú väzbu, nahlásila, že možnosť uvedenú v článku 6 nevyužili. Jeden z nich uviedol, že stále zvažuje jeho uplatnenie vzhľadom na to, že na ďalšie rozpracovanie tohto ustanovenia sú potrebné vnútroštátne právne predpisy. Ďalší členský štát podotkol, že jeho vnútroštátne právne predpisy už zahŕňali ambiciózne opatrenia s jasnými pravidlami a kritériami na vymedzenie toho, ktoré projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov musia prejsť preverovaním alebo posúdením vplyvov na životné prostredie. Dva ďalšie členské štáty uviedli, že hoci článok 6 neuplatnili, v súčasnosti pracujú na spôsoboch ďalšieho zefektívnenia environmentálnych posúdení týkajúcich sa povoľovania v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Ďalší členský štát poznamenal, že článok 6 neuplatnil z dôvodu svojho vnútroštátneho legislatívneho postupu v súvislosti s vykonávaním dobrovoľných ustanovení zahrnutých v nariadeniach EÚ, ktoré si vyžadujú prijatie vnútroštátnych právnych predpisov na rozpracovanie takýchto ustanovení. Tento členský štát okrem toho zdôraznil, že výnimky a nové podmienky stanovené v článku 6 sú zamerané najmä na ochranu druhov, zatiaľ čo oneskorenia v procese povoľovania zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov (najmä veľkých veterných elektrární) a rozvoja sústav súviseli prevažne s ochranou biotopov. Napriek tomu článok 6 uznal ako pozitívne symbolické opatrenie na urýchlenie povoľovacích postupov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a ako signál na riešenie prekážok. ENTSO pre elektrinu v tejto súvislosti uviedla, že sa vyvinie politický tlak na uplatňovanie tohto ustanovenia vo vzťahu k dvom projektom v oblasti infraštruktúry na mori.

Niektoré zainteresované strany (CAN Europe, BirdLife) vyjadrili všeobecné obavy týkajúce sa uplatňovania výnimiek z určitých posúdení podľa právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a v súvislosti s potenciálnymi vplyvmi na biodiverzitu v dôsledku urýchlenia zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Organizácia CAN Europe spomenula, že hĺbka a kvalita strategických environmentálnych hodnotení sa líši v závislosti od jednotlivých regiónov, pričom nemusia byť dostatočne podrobné na zabezpečenie porovnateľného štandardu ochrany. CAN Europe napriek tomu poznamenala, že v jednom členskom štáte uplatňovanie článku 6 poskytlo riešenie pre prístup k ochrane druhov založený na populáciách zriadením fondu na ochranu druhov, ktorého zdroje boli zverené na osobitné účely. Organizácia BirdLife vyjadrila obavy v súvislosti so zredukovanou transparentnosťou pre MVO a s obmedzeným zapojením miestnej komunity do procesu plánovania.

Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že článok 6 je užitočný nástroj na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacich projektov v oblasti infraštruktúry v členských štátoch, ktoré sa rozhodli využiť toto ustanovenie. V osobitnom prípade Nemecka, ktoré využilo toto ustanovenie, sa zdá, že boli dosiahnuté hmatateľné pozitívne výsledky tak z hľadiska počtu úspešne napredujúcich projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a sústav, ako aj potenciálu urýchlenia a skrátenia času na udelenie povolenia. Komisia konštatuje, že toto ustanovenie zároveň pozitívne vnímajú aj členské štáty, ktoré ho nevyužili alebo ktoré sa rozhodli využiť ho, ale sú v skoršom štádiu z dôvodu jeho symbolickej hodnoty a ako faktor zníženia rizika.

Pokiaľ ide o obavy vyjadrené v súvislosti s výnimkami z posudzovania v zmysle právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a s vplyvom na ochranu biodiverzity, Komisia pripomína, že článkom 6 sa ukladajú osobitné podmienky na oslobodenie projektov od environmentálnych posúdení s cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi potrebou zaviesť projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov oveľa rýchlejším tempom a potrebou zaistiť ochranu environmentálne citlivých oblastí.

7.Článok 7: Urýchlenie zavádzania tepelných čerpadiel

V súvislosti s uplatňovaním tohto článku a postupom udeľovania povolení na inštaláciu tepelných čerpadiel vo všeobecnosti poskytlo spätnú väzbu 12 členských štátov. Dva členské štáty uviedli, že nemajú aktuálne údaje týkajúce sa tepelných čerpadiel, takže vyhodnotenie vplyvu nariadenia na túto technológiu nebolo možné.

Podobne ako v prípade malých solárnych zariadení niekoľko členských štátov uviedlo, že za určitých podmienok nepožadovali povolenia na tepelné čerpadlá (zvyčajne pri malých tepelných čerpadlách, napríklad do 1 m3, 500 kW alebo do 30 kW v rodinných domoch). Jeden členský štát poznamenal, že v prípade vzduchových tepelných čerpadiel sa vo všeobecnosti až na veľmi málo výnimiek nepožadovalo podanie žiadosti. Právne predpisy v týchto krajinách sú tak ambicióznejšie ako článok 7 nariadenia Rady. Iné členské štáty spomenuli, že v ich vnútroštátnych právnych predpisoch sa stanovujú výnimky v rámci plánovania v prípade inštalácie tepelných čerpadiel alebo výnimky z posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Jeden členský štát vyjadril obavy v súvislosti s požiadavkou udeliť povolenia na tepelné čerpadlá s príkonom do 50 MW do jedného mesiaca, pričom vysvetlil, že takáto krátka lehota môže viesť k technickým a bezpečnostným problémom v rámci elektrizačnej sústavy. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že nariadením Rady sa zavádza flexibilita pre členské štáty, pokiaľ ide o uplatňovanie tejto lehoty. Členské štáty môžu z ustanovení tohto článku vyňať určité oblasti alebo konštrukcie, a to aj z bezpečnostných dôvodov.

Niekoľko členských štátov nahlásilo nedávny nárast počtu inštalácií tepelných čerpadiel, no neboli si isté, či tento nárast bol zapríčinený účinkami nariadenia Rady. Namiesto toho ho pripísali iným faktorom, ako je ruská vojna proti Ukrajine alebo vnútroštátne dotácie. Viacero členských štátov spresnilo, že nariadenie Rady nemalo vplyv na daný vývoj z dôvodu chýbajúcich vnútroštátnych požiadaviek na udeľovanie povolení pre určité tepelné čerpadlá.

Európske združenie výrobcov tepelných čerpadiel (European Heat Pump association, ďalej len „EHPA“) poskytlo podrobnú spätnú väzbu v súvislosti so stavom povoľovacích postupov uplatniteľných na tepelné čerpadlá a s účinkami článku 7. V prípade väčšiny tepelných čerpadiel (okrem geotermálnych) sa povolenia zvyčajne nevyžadujú, kým v prípade tepelných čerpadiel na získavanie geotermálnej energie sú povolenia zvyčajne nutné. Pokiaľ však ide o tepelné čerpadlá s tepelným výkonom do 25 kW, povolenia možno udeliť do jedného mesiaca.

Keďže v prípade väčšiny malých tepelných čerpadiel sa povolenie zvyčajne nevyžaduje (s výnimkou geotermálnych), vplyv článku 7 sa zdá obmedzený. Združenie EHPA napriek tomu toto ustanovenie vnímalo pozitívne, keďže zavedenie maximálnej lehoty poslúžilo na zabezpečenie právnej istoty. S cieľom zvýšiť užitočnosť tohto ustanovenia EHPA navrhlo určité cielené úpravy, t. j. skrátiť čas potrebný na udelenie povolenia na jeden mesiac pre rezidenčné tepelné čerpadlá na získavanie geotermálnej energie s tepelným výkonom do 25 kW v kombinácii s implicitným schválením a využívať tepelný výkon namiesto elektrického príkonu (okrem prípadov, keď sa osobitne odkazuje na pripojenie do sústavy, keď by elektrický príkon mohol byť vhodnejší).

Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že hoci sa zdá, že povoľovanie nie je hlavnou prekážkou inštalácie tepelných čerpadiel, nariadenie Rady a konkrétnejšie zavedenie jasných maximálnych lehôt pozitívne prispeli k zabezpečeniu právnej istoty pre inštaláciu tohto typu zariadení, a to najmä v prípade tepelných čerpadiel na získavanie geotermálnej energie a väčších tepelných čerpadiel. Komisia víta skutočnosť, že podľa všetkého sú vnútroštátne právne predpisy zavedené vo viacerých členských štátoch ešte viac ambiciózne ako obsah článku 7, keďže sa pri malých tepelných čerpadlách nevyžadujú žiadne povolenia.

8.Článok 8: Lehoty postupu udeľovania povolení na inštaláciu solárnych zariadení, modernizáciu elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a zavádzanie tepelných čerpadiel

K tomuto článku, v ktorom sa stanovuje, že čas na výstavbu alebo modernizáciu elektrární a súvisiacej potrebnej sieťovej infraštruktúry a čas na určité administratívne fázy potrebné v súvislosti s významnou modernizáciou sústavy nie sú zahrnuté do lehôt na udeľovanie povolení, nebola doručená žiadna spätná väzba od členských štátov ani zainteresovaných strán.

IV.Rozsah pôsobnosti núdzového nariadenia a nových ustanovení o udeľovaní povolení v revidovanej smernici RED

Ako sa uviedlo, revidovaná smernica RED obsahuje ustanovenia na zefektívnenie povoľovacích postupov uplatniteľných na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane pravidiel týkajúcich sa rovnakých alebo podobných tém, ako sú témy, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady. Viaceré z týchto pravidiel sa síce vzťahujú na rovnaké témy, ako sú témy zahrnuté v nariadení, medzi týmito dvoma textami však existujú určité významné rozdiely:

-Článok 16f upravuje domnienku nadradeného (prevažujúceho) verejného záujmu, ktorá je upravená aj v článku 3 nariadenia. Článok 3 nariadenia však obsahuje druhý odsek, ktorý vyzýva na uprednostnenie projektov, ktoré sa považujú za projekty v prevažujúcom verejnom záujme, vždy, keď sa vyžaduje hľadanie rovnováhy medzi právnymi záujmami v jednotlivých prípadoch.

-Článok 16d obsahuje osobitné pravidlá týkajúce sa postupu udeľovania povolení na inštaláciu solárnych zariadení, na ktoré sa vzťahuje aj článok 4 nariadenia Rady. Znenie týchto dvoch ustanovení je veľmi podobné, hoci článok 16d ods. 2 revidovanej smernice RED obsahuje vyššiu prahovú hodnotu 100 kW (oproti 50 kW), ktorá umožňuje zvýšiť počet zariadení, na ktoré sa vzťahuje veľmi krátky povoľovací postup v trvaní jedného mesiaca.

-Článok 16c (ako aj článok 16b) obsahuje pravidlá uplatniteľné na postup udeľovania povolení na modernizáciu elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov mimo oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, čo je zahrnuté aj v článku 5 nariadenia. Hlavný rozdiel medzi týmito textami spočíva v tom, že článok 5 nariadenia obsahuje krátku šesťmesačnú lehotu pri všetkých povolenia uplatniteľné na projekty modernizácie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, kým revidovaná smernica RED obsahuje jednoročnú lehotu pri projektoch mimo oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov (v prípade oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov sa v článku 16a takisto stanovuje šesťmesačná lehota, ale určenie týchto oblastí má dlhšiu implementačnú lehotu 27 mesiacov).

-Článok 16e obsahuje pravidlá týkajúce sa postupu udeľovania povolení pre tepelné čerpadlá, na ktoré sa vzťahuje aj článok 7 nariadenia. Znenie týchto dvoch ustanovení je veľmi podobné, hoci revidovaná smernica RED obsahuje dodatočné spresnenia týkajúce sa lehôt na pripojenia do sústavy (dvojtýždňová lehota na pripojenie do prenosovej alebo distribučnej sústavy).

-Článkom 15c sa členským štátom ukladá povinnosť určiť oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov pre aspoň jednu technológiu výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Článkom 15e sa zavádza možnosť členských štátov určiť oblasti pre infraštruktúru sústav a infraštruktúru na uskladňovanie potrebné na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy. V týchto oblastiach možno za určitých podmienok uplatňovať cielené výnimky z environmentálneho posudzovania. Článkom 6 nariadenia sa zavádza dobrovoľné ustanovenie, ktoré členským štátom umožňuje určiť konkrétne oblasti, v ktorých môžu projekty oslobodiť od posudzovania vplyvov na životné prostredie a od posudzovania ochrany druhov. Ustanovenia v revidovanej smernici RED a článku 6 nariadenia sa síce týkajú určovania konkrétnych oblastí v záujme rýchlejšieho zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, obsah týchto ustanovení sa však výrazne líši:

oJedným z hlavných rozdielov je, že v revidovanej smernici RED sa ráta s postupom „preverovania“, ktorého výsledkom by mohla byť potreba vykonať osobitné posudzovanie vplyvov na životné prostredie, kým v článku 6 nariadenia sa priamo stanovuje uplatňovanie opatrení na zmiernenie vplyvu na životné prostredie alebo kompenzačných opatrení.

oNa základe článku 6 nariadenia môžu byť projekty oslobodené aj od posudzovania ochrany druhov podľa článku 12 ods. 1 smernice 92/43/EHS a podľa článku 5 smernice 2009/147/ES. V revidovanej smernici RED sa tieto výnimky stanovujú len pre projekty sústav a uskladňovania vo vyhradených oblastiach, nie však pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

oV článku 6 nariadenia sa neráta s oslobodením od uplatňovania článku 6 ods. 3 smernice 92/43/EHS. V revidovanej smernici RED je takéto oslobodenie možné v prípade všetkých projektov (v oblastiach zariadení, sústav a uskladňovania energie z obnoviteľných zdrojov).

-V článku 16 ods. 8 sa objasňuje, ktoré kroky nie sú zahrnuté v lehotách postupu udeľovania povolení, t. j. že tieto kroky sa nezapočítavajú v rámci lehôt stanovených v smernici. Toto ustanovenie sa podobá článku 8 nariadenia. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že článok 16 ods. 8 revidovanej smernice RED obsahuje dodatočné písmeno na objasnenie toho, že čas, keď prebiehajú odvolacie konania a opravné prostriedky, iné konania na súde alebo pred tribunálom a alternatívne mechanizmy riešenia sporov vrátane konaní vo veciach sťažností a mimosúdnych odvolaní a opravných prostriedkov, nie je zahrnutý do trvania postupu udeľovania povolení, s výnimkou prípadov, keď sa tento postup zhoduje s inými administratívnymi fázami postupu udeľovania povolení.

Viaceré tieto pravidlá týkajúce sa udeľovania povolení v revidovanej smernici RED (t. j. všetky pravidlá udeľovania povolení s výnimkou tých, ktoré sa týkajú oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov) sa musia transponovať do 1. júla 2024, a to bezprostredne po uplynutí platnosti nariadenia. Platí to najmä pre článok 15e (na dobrovoľnej báze), článok 16 ods. 8 a články 16c, 16d a 16f. Zvyšné ustanovenia o udeľovaní povolení (t. j. ustanovenia týkajúce sa oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov) majú dátum transpozície 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti revidovanej smernice RED. Okrem toho článok 15c, ktorým sa zavádza povinnosť určiť oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, má lehotu na vykonávanie 27 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia Rady.

Niektoré z opatrení zavedených nariadením boli preto zahrnuté do revidovanej smernice RED. V danej smernici však neboli zastúpené niektoré z výnimočnejších opatrení obsiahnutých v nariadení (EÚ) 2022/2577, čím sa ohraničila ich výnimočná a dočasná povaha.

Celkovo sú najväčšími podstatnými rozdielmi medzi ustanoveniami zahrnutými v revidovanej smernici RED a v nariadení Rady ustanovenia uvedené v článku 3 ods. 2 o prevažujúcom verejnom záujme, maximálna lehota v súvislosti s modernizáciou uvedená v článku 5 ods. 1 a ustanovenia v článku 6 nariadenia Rady. Na základe spätnej väzby získanej od členských štátov a zainteresovaných strán sa zdá, že vďaka týmto ustanoveniam sa podstatne urýchľuje povoľovanie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacich sústav v tých členských štátoch, ktoré tieto ustanovenia uplatnili. Je vhodné predĺžiť platnosť týchto vybraných núdzových opatrení, ktoré majú najväčší potenciál na urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, sú okamžite a priamo uplatniteľné v celej Únii a líšia sa od opatrení zahrnutých v revidovanej smernici RED, vďaka čomu ju môžu dopĺňať. V záujme súladu s pravidlami stanovenými v revidovanej smernici RED by sa však krátka šesťmesačná lehota na udeľovanie povolení v prípade modernizácie mala uplatňovať len po 30. júni 2024 na projekty modernizácie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov umiestnené v určenej oblasti energie z obnoviteľných zdrojov podľa článku 6 tohto nariadenia.

V.Záver o predĺžení platnosti opatrenia a odporúčanie

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že podmienky na predĺženie platnosti tohto nariadenia Rady sú splnené.

Ako je vysvetlené v oddiele II, bezpečnosť dodávok v Únii sa v porovnaní s minulou zimou výrazne zlepšila a ceny plynu a elektriny klesli. Vo veľmi veľkej miere je to výsledkom pohotových opatrení prijatých na úrovni Únie, najmä núdzových opatrení prijatých na základe článku 122 ZFEÚ vrátane tohto nariadenia Rady, a z toho vyplývajúcej väčšej miery rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie. Naďalej však existujú vážne riziká a v takomto kontexte pretrvávajúcej nestálosti cien energie a obáv o bezpečnosť dodávok je stále potrebné značné dodatočné úsilie pri zavádzaní energie z obnoviteľných zdrojov v snahe ešte viac stabilizovať situáciu.

Hoci je náročné presne vyčísliť vplyv tohto nariadenia Rady vzhľadom na jeho obmedzené obdobie uplatňovania a nedostatok oficiálnych štatistík, oddiel III svedčí o tom, že cielené opatrenia zahrnuté v tomto nariadení Rady pozitívne prispeli k urýchleniu tempa zavádzania obnoviteľných zdrojov energie. Podarilo sa im to dvoma hlavnými spôsobmi: i) zefektívnením postupov uplatniteľných na konkrétne procesy udeľovania povolení a ii) zvyšovaním politického povedomia o význame urýchlenia povoľovania v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako to potvrdili viaceré členské štáty a zainteresované strany.

Komisia si všíma pozitívny vplyv v súvislosti so všetkými oblasťami, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady, konkrétne účinky je však niekedy náročné pripísať nariadeniu. Niektoré opatrenia nariadenia (t. j. články 4 a 7) mali obmedzenejší vplyv, čiastočne pretože členské štáty už uplatňujú ambicióznejšie pravidlá udeľovania povolení v prípade inštalácie malých solárnych zariadení a malých tepelných čerpadiel, kým iné (najmä články 3 a 6) viedli k významným konkrétnym a hmatateľným účinkom zjednodušenia v členských štátoch, ktoré ich uplatnili.

Mnohé členské štáty a päť konzultovaných zainteresovaných strán (ENTSO pre elektrinu, European Renewable Energy Federation, Solar Heat Europe, Solar Power Europe a Wind Europe) dôrazne vyzvali na predĺženie platnosti nariadenia alebo konkrétnych článkov. Niektoré z nich takisto požiadali o zavedenie cielených úprav.

Dôležitým aspektom, ktorý treba zohľadniť pri rozhodovaní o predĺžení platnosti nariadenia Rady, je skutočnosť, že revidovaná smernica RED obsahuje viacero opatrení na zefektívnenie povoľovacích postupov, ktoré sa do určitej miery prekrývajú s opatreniami zahrnutými v nariadení Rady. Konkrétne článok 3 ods. 1, článok 4, článok 5 ods. 2, 3 a 4 a článok 7 nariadenia Rady sa takmer úplne zhodne opakujú v článkoch 16c, 16d a 16e revidovanej smernice RED s niekoľkými malými obmenami vysvetlenými v oddiele IV. Okrem toho blížiaci sa koniec mandátu Európskeho parlamentu a čas zvyčajne potrebný na prijatie právnych predpisov v rámci riadneho legislatívneho postupu viedli k tomu, že takýto postup nebol vhodnou možnosťou na včasné zavedenie dočasných opatrení.

Ako sa uviedlo, najväčšími podstatnými rozdielmi medzi ustanoveniami zahrnutými v revidovanej smernici RED a v nariadení Rady sú tie, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 2, článku 5 ods. 1 a článku 6 nariadenia Rady. Na základe spätnej väzby získanej od členských štátov a zainteresovaných strán sa zdá, že vďaka týmto ustanoveniam sa významne urýchľuje povoľovanie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacich sústav v tých členských štátoch, ktoré tieto ustanovenia uplatnili alebo majú značný potenciál tak urobiť v blízkej budúcnosti. Je preto vhodné cielene predĺžiť platnosť týchto konkrétnych ustanovení. Vzhľadom na výzvy, na ktoré upozornili niektoré členské štáty v súvislosti s uplatňovaním článku 3 v praxi, môžu byť opodstatnené dodatočné opatrenia v záujme využitia všetkých prínosov tohto ustanovenia s predĺženou platnosťou.

Predĺženie platnosti článku 3 ods. 2, článku 5 ods. 1 a článku 6 nariadenia Rady by si vyžadovalo predĺženie platnosti článku 1, v ktorom sa stanovuje jeho predmet úpravy a rozsah pôsobnosti, a článku 2 bodu 1, v ktorom sa vymedzuje pojem „postup udeľovania povolení“, ktorý sa používa v článku 3 ods. 2.

Komisia preto navrhuje cielené predĺženie platnosti článku 1, článku 2 bodu 1, článku 3 ods. 2, článku 5 ods. 1 a článku 6 nariadenia Rady v relevantných prípadoch vrátane cielených úprav týchto ustanovení.

(1)

     Nariadenie Rady (EÚ) 2022/2577 z 22. decembra 2022, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 335, 29.12.2022, s. 36 – 44).

(2)

      EUR-Lex - 32023L2413 - SK - EUR-Lex (europa.eu) .

(3)

     Smernica (EÚ) 2018/2001 zmenená smernicou (EÚ) 2023/2413.

(4)

      How much money are European consumers saving thanks to renewables?  – Renewable Energy Market Update - June 2023 – Analysis - IEA (Koľko peňazí ušetria európski spotrebitelia vďaka obnoviteľným zdrojom energie? – Aktualizácia informácií o trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov – jún 2023 – analýza – IEA).

(5)

      Údaje o trhu – Európske združenie výrobcov tepelných čerpadiel (ehpa.org) .

(6)

     Solar Heat Europe – Decarbonising heat with Solar thermal (Dekarbonizácia tepla pomocou slnečnej tepelnej energie), výhľad na trhu 2022/2023.

(7)

      EU fossil generation hits record low as demand falls (Výroba elektriny z fosílnych palív v EÚ na rekordnom minime v dôsledku poklesu spotreby) | Ember (ember-climate.org).

(8)

      https://www.fachagentur-windenergie.de/aktuelles/detail/kraeftiger-aufwind-in-den-ersten-neun-monaten-2023 .

(9)

      EU fossil generation hits record low as demand falls (Výroba elektriny z fosílnych palív v EÚ na rekordnom minime v dôsledku poklesu spotreby) | Ember (ember-climate.org) .