Spravodajca:

Arnaud SCHWARTZ

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 18. 8. 2023 Európska Rada, 15. 9. 2023 Európsky parlament, 19. 10. 2023
Právny základ	článok 43, článok 114, článok 168 ods. 4 písm. b) a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	2. 10. 2023
Prijaté v pléne	26. 10. 2023
Plenárne zasadnutie č.	582
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	168/48/15

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje inovácie vrátane nových odrôd a opatrenia na zachovanie konkurencieschopnosti európskych výrobcov s cieľom zaručiť potravinovú bezpečnosť a udržateľnosť v Európskej únii. EHSV preto víta zásadu posúdenia ich environmentálnych a zdravotných rizík prispôsobeného typu použitej úpravy a domnieva sa, že Európska komisia musí zaručiť transparentnosť rastlín získaných určitými novými genómovými technikami (NGT). EHSV však žiada, aby sa posilnil dohľad monitorovaním potenciálnych systémových účinkov na životné prostredie a zdravie pomocou metodiky, ktorá sa vypracuje v spolupráci s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA), Spoločným výskumným centrom (JRC) a zainteresovanými aktérmi občianskej spoločnosti.

1.2.

EHSV víta zámer Komisie pripraviť podmienky pre urýchlenie procesov šľachtenia rastlín a poskytnúť poľnohospodárom v EÚ perspektívne a odolné odrody rastlín. Riešenie čoraz väčšieho počtu mnohostranných výziev v tejto oblasti umožní tomuto odvetviu posilniť svoj príspevok k potravinovej bezpečnosti, výraznejšie sa podieľať na rôznych ambicióznych cieľoch Európskej zelenej dohody a zlepšiť svoju konkurencieschopnosť v globálnom kontexte.

1.3.

EHSV takisto žiada Komisiu, aby zaručila, že úspešné modely, ako sú ekologické poľnohospodárstvo a sektor výrobkov „bez GMO“ (1), budú zachované. Na úrovni EÚ sa musia vymedziť opatrenia na zabezpečenie harmonickej koexistencie, aby sa zabránilo rozdielnym pravidlám a narušeniu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi. Ak by takéto modely rozhodli o zákaze, bolo by vhodnejšie zaviesť ho v predpisoch o ekologickej produkcii ako v predpisoch o NGT, ktoré nie sú vhodným právnym priestorom (ako v prípade GMO).

1.4.

EHSV zdôrazňuje možné riziko veľkého počtu patentov v súvislosti s používaním NGT, čo môže spôsobiť závislosti pre poľnohospodárov a osivárske MSP. Plánovaný proces monitorovania bude musieť túto obavu primerane riešiť. EHSV preto vyzýva na objasnenie pravidiel duševného vlastníctva, pokiaľ ide o živé organizmy, ešte pred nadobudnutím účinnosti tohto právneho predpisu.

1.5.

EHSV tiež žiada Komisiu, aby sa zaoberala otázkou nezvratnosti, teda aj zodpovednosti v tejto oblasti. EHSV konkrétne navrhuje, aby sa vytvorilo verejné a decentralizované európske úložisko tradičných osív, v ktorom by sa prostredníctvom vnútroštátnych úložísk osív alebo podobných opatrení zhromažďovalo osivo endemických rastlín s cieľom zachovať ich (zabrániť ich potenciálnemu vyhynutiu a kríženiu s rastlinami získanými NGT) a v prípade potreby ich sprístupniť v budúcnosti. Takéto úložisko je dôležité pre suverenitu a dedičstvo, ako aj strategickú autonómiu EÚ. Európska komisia by mala zvážiť možnosti spolupráce s globálnym úložiskom osív v Nórsku a vychádzať z katalógu národných zbierok, ako aj z európskej zbierky genetických zdrojov.

1.6.

EHSV okrem toho žiada Komisiu, aby čo najskôr riešila absenciu právnych predpisov týkajúcich sa samotných technológií. EHSV sa domnieva, že treba napríklad zabrániť tomu, aby si osoby, ktoré sa NGT nevenujú profesionálne, mohli na internete kupovať a bez dohľadu používať súpravy umožňujúce genetickú modifikáciu živých organizmov pomocou techník, ako je CRISPR-Cas (2), a to vzhľadom na ich potenciálny systémový vplyv v rámci prístupu „jedno zdravie“.

1.7.

EHSV by preto súhlasil s návrhom Komisie pod podmienkou, že sa v ňom účinne zohľadnia jeho obavy. Komisia by preto mala osobitne zvážiť zavedenie systémového dohľadu ex post a označovania NGT kategórie 1 pre spotrebiteľa. Pri tomto označovaní by sa mohla využívať administratívna vysledovateľnosť a označovanie by mohlo obsahovať informácie o pridanej hodnote odrody.

1.8.

EHSV je zatiaľ naďalej pripravený prispieť k zlepšeniu súčasného návrhu nariadenia o NGT, ktorý predložila Komisia.

2.   Legislatívny návrh Európskej komisie

2.1.

Komisia 5. júla uverejnila návrh (3) týkajúci sa rastlín získaných niektorými NGT, ako sú cielená mutagenéza a cisgenéza. Rozlišujú sa dve kategórie ich použitia: — rastliny kategórie 1 s najviac 20 genetickými modifikáciami NGT. Tieto rastliny Komisia považuje za podobné rastlinám získaným konvenčnými technikami šľachtenia, — rastliny kategórie 2, ktoré si vyžiadali viac ako 20 genetických modifikácií. Tieto rastliny sa považujú za rastliny, ktoré nemožno získať tradičnými metódami šľachtenia. V prípade odrôd z kategórie 1 (NGT1) Komisia vyžaduje povinnosť vysledovateľnosti až k poľnohospodárovi a nevyžaduje žiadne osobitné označovanie až po spotrebiteľa a stanovuje vykonanie štandardného hodnotenia, ktoré sa má vykonať pri zaradení do katalógu (predpisy v oblasti osív). Komisia okrem toho plánuje vytvoriť verejnú databázu so zoznamom všetkých rastlín NGT. Pre odrody z kategórie 2 (NGT2) by sa zaviedla povinná vysledovateľnosť, špecifické označovanie až po spotrebiteľa a hodnotenie podľa typu GMO. Komisia navrhuje, aby boli rastliny NGT vrátane NGT1 v rámci ekologickej poľnohospodárskej výroby zakázané.

2.2.

Komisia má v úmysle podporiť rozvoj NGT1 a uľahčiť prostredníctvom zjednodušeného postupu schvaľovania uvádzanie rastlín a potravín a krmív z nich na trh v EÚ.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV konštatuje, že návrhom Komisie sa mení rámec, ktorým sa EÚ riadi od rozsudku Súdneho dvora z roku 2018. Týmto rozsudkom sa vykladá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES (4) a stanovuje sa, že organizmy získané modernými technikami cielenej mutagenézy predstavujú GMO a vzťahujú sa na ne ustanovenia európskych právnych predpisov (5). Návrh Komisie zohľadňuje najnovší technologický vývoj, najmä od objavenia technológie CRISPR-Cas pred takmer desiatimi rokmi, ktorá umožnila pokrok v medicíne v oblasti imunoterapie.

3.2.

V porovnaní so súčasnou situáciou (6) by niektorí poľnohospodári, osivári, remeselníci, priemyselné podniky a spotrebitelia, ktorí chcú žiť bez tzv. nových GMO, mali dojem, že strácajú časť svojich slobôd, pretože rastliny NGT1a výrobky z nich boli vyňaté z hĺbkového posúdenia ich environmentálnych a zdravotných rizík, z opatrení týkajúcich sa vysledovateľnosti a z označovania pre konečného spotrebiteľa.

3.3.

Väčšina poľnohospodárov, ktorí sú členmi EHSV, a osivárov atď. chce mať možnosť používať NGT ako jeden z prostriedkov na prispôsobenie sa zmene klímy a zníženie používania vstupov. Podobne ako Komisia sa domnievajú, že odrody NGT rastlín kategórie 1 sú identické s odrodami získanými pomocou konvenčných techník šľachtenia, ktoré sa používajú v rôznych typoch poľnohospodárstva. Upozorňujú, že konvenčné techniky šľachtenia zahŕňajú aj náhodnú mutagenézu, techniku GMO, ktorá je vyňatá z rozsahu pôsobnosti smernice 2001/18/ES, pričom niektoré jej varianty sa používajú v ekologickom poľnohospodárstve.

3.4.

Návrh Komisie vychádza z vedeckých poznatkov, ktoré poskytli JRC a EFSA. Niektoré organizácie občianskej spoločnosti sa však domnievajú, že tieto poznatky neberú do úvahy kritické odborné znalosti a nie sú plne v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti.

3.5.

Zatiaľ čo niektoré organizácie sú za návrh Komisie týkajúci sa NGT1, iné vysvetľujú, že Komisia vychádza z fiktívneho predpokladu pre túto kategóriu, podľa ktorého sú nové genómové techniky rovnaké ako konvenčné techniky, pretože ani spôsob výroby ani výsledok nie sú totožné, čo je v rozpore so štúdiami, ktoré uskutočnili EFSA a JRC, a s názormi veľkej väčšiny vedcov používajúcich NGT.

3.6.

EHSV víta skutočnosť, že v návrhu Komisie sa stanovuje program na posúdenie vplyvu tohto nariadenia na udržateľnosť, ekologické poľnohospodárstvo a akceptáciu NGT spotrebiteľmi. EHSV však žiada, aby dohľad zahŕňal monitorovanie potenciálnych systémových účinkov a analýzu nákladov a prínosov.

3.7.

Systémový alebo celkový dohľad sa líši od individuálneho hodnotenia, ako je to v prípade analytického hodnotenia. Vyžaduje si, aby sa v spolupráci s EFSA, JRC a zainteresovanými stranami z občianskej spoločnosti vypracovali ukazovatele dynamiky systémov, do ktorých patríme (spoločnosti, ekosystémy atď.). Cieľom takéhoto dohľadu je umožniť postupy, ktoré by inak boli zablokované zásadou predbežnej opatrnosti.

3.8.

EHSV uznáva existujúce právne predpisy a konštatuje, že v návrhu Komisie sa požaduje, aby sa do roku 2026 vyriešili otázky duševného vlastníctva prostredníctvom posúdenia vplyvu patentov na šľachtenie rastlín. EHSV takisto poznamenáva, že sa nevyriešila otázka patentov. Je ťažké posúdiť riziko vyplývajúce z toho, že sa obmedzí právo poľnohospodárov a iných osivárov (okrem majiteľov patentov) používať rastliny na výrobu vlastných osív alebo že sa pre poľnohospodárov zavedú vysoké poplatky za používanie.

3.9.

EHSV preto vyzýva na reflexiu o tom, ako riešiť otázku patentov a ako nájsť riešenie, ktoré primerane zohľadní potreby poľnohospodárov, výrobcov osiva a aktérov v potravinovom dodávateľskom reťazci. EHSV podporuje vypracovanie predpisov v oblasti patentov pre NGT, kým sa nezačne vykonávať nariadenie ad hoc (dva roky po jeho ratifikácii).

3.10.

EHSV upozorňuje na ohrozenie ekologického poľnohospodárstva a sektora výrobkov „bez GMO“. GMO sú v nich zakázané a NGT by boli takisto zakázané, ale keďže sa nevyžaduje žiadna metóda zisťovania, identifikácie a vysledovateľnosti, kupujúci, členské štáty a Komisia by nemohli správne uplatňovať právne predpisy. Úsilie o monitorovanie procesov potrebných pre ekologické poľnohospodárstvo a iné modely výroby bez GMO by sa zavedením navrhovaných právnych predpisov mohlo výrazne skomplikovať. Preto by sa malo zabezpečiť, aby súvisiace náklady boli hradené spravodlivým spôsobom a aby sa táto záťaž nepreniesla len na ekologické modely výroby a modely výroby bez GMO.

3.11.

Pokiaľ ide o zákaz používania NGT v ekologickom poľnohospodárstve, EHSV odporúča zohľadniť stanovisko profesijných organizácií v tomto odvetví. Ak by sa rozhodli pre zákaz, zdá sa vhodnejšie zaviesť ho v predpisoch o ekologickej produkcii než v predpisoch o NGT, ktoré nie sú vhodným právnym priestorom (ako v prípade GMO).

3.12.

EHSV konštatuje, že značná časť občianskej spoločnosti by si želala bezpečnejší rámec, pokiaľ ide o NGT (občianske petície, MVO, niektoré poľnohospodárske organizácie, mnohí európski distribútori a obchodné reťazce). Regulačný rámec, ktorý navrhla Európska komisia, však už poskytuje určité záruky z hľadiska bezpečnosti. Ak spotrebitelia nechcú používať výrobky získané pomocou NGT, budú pravdepodobne musieť byť ochotní platiť za potravinové výrobky „bez NGT“, so všetkými technickými ťažkosťami, ktoré sa so zaručením takéhoto označenia spájajú. V súčasnosti sa odrody získané pomocou NGT1 nedajú odlíšiť od odrôd získaných náhodnou mutagenézou, ktoré sa v EÚ už vo veľkej miere uvádzajú na trh a konzumujú.

3.13.

EHSV však podporuje vývoj inovatívnych technológií a osív (7). Preto by súhlasil s návrhom Komisie pod podmienkou, že sa v ňom účinne zohľadnia jeho obavy.

3.14.

Keďže je v súčasnosti ťažké zistiť, či boli použité NGT, kontroly zahŕňajúce biologické analýzy s cieľom zaručiť označovanie pre spotrebiteľa sú nemožné alebo mimoriadne nákladné. Vzhľadom na ťažkosti s vykonávaním týchto kontrol by sa označovanie až po spotrebiteľa malo uskutočňovať len prostredníctvom administratívnej vysledovateľnosti, ktorá sa už uplatňuje na osivá až po poľnohospodára. Keďže NGT sú lacnejšie ako transgenéza, Komisia by mala po transparentnej diskusii so všetkými zainteresovanými stranami zabezpečiť, aby náklady na toto označovanie neniesli poľnohospodári a iné menšie subjekty v agropotravinovom hospodárskom reťazci.

3.15.

V rovnakom duchu spoločného využívania by Komisia mohla rozšíriť príležitosti, ktoré predstavujú NGT pre európske MSP vypracovaním verejného programu na posúdenie systémových rizík rastlín získaných týmito technikami.

3.16.

Väčšina poľnohospodárskych a osivárskych organizácií čaká na nové európske právne predpisy, najmä v konkurenčnom kontexte, keď viaceré tretie krajiny uľahčili uvádzanie produktov a osiva získaného NGT na trh. Kým budú tieto predpisy skompletizované a nadobudnú účinnosť, ako to žiadal EHSV, výslovne vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia vo vzťahu k tretím krajinám s cieľom chrániť EÚ pred možnými narušeniami hospodárskej súťaže a vystavením riziku.

3.17.

EHSV obhajuje koncepciu proporcionality (opatrenia navrhované Komisiou musia byť primerané a nesmú byť zbytočne reštriktívne), zásadu predbežnej opatrnosti (pretože existuje vedecká neistota o celkovom vplyve NGT) a zvratnosti (s cieľom zvrátiť alebo zmierniť potenciálne škody, ak by činnosť regulovaná Komisiou spôsobila negatívne účinky).

3.18.

EHSV sa domnieva, že Európska komisia by mala zohľadniť vplyv NGT na rôzne poľnohospodárske modely. Malí poľnohospodári sa obávajú, že tieto nové osivá kontaminujú organické, ekologické, regeneračné alebo tradičné poľnohospodárske postupy, ktoré už používajú. Vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala štúdiu vplyvu, v ktorej zohľadní budúcu životaschopnosť a ziskovosť týchto foriem poľnohospodárstva, ako aj ich sociálne a kultúrne aspekty. Zároveň je obzvlášť potrebné, aby bol spotrebiteľ schopný prostredníctvom správneho označovania identifikovať pôvod výrobku s uvedením typu poľnohospodárstva a osiva.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.   EHSV odporúča, aby sa po desiatich rokoch od zavedenia nových techník vypracovala analýza rizika a prínosu

Prístup založený na posúdení rizika a prínosu podporuje v kontexte adaptácie na zmenu klímy využívanie NGT za určitých podmienok, ako sa uvádza v návrhu Komisie, keďže NGT umožňujú väčšiu presnosť a spoľahlivosť než techniky používané pri transgenéze, a vzhľadom na poznatky o vplyve GMO na životné prostredie za posledných 30 rokov. Takýto prístup, najmä z environmentálneho hľadiska, umožňuje zohľadniť vplyv biotechnológie na ekosystém.

Žijeme v zložitých prírodných systémoch (ekosystémoch, spoločnostiach atď.). Ich usporiadanie závisí od povahy zložiek a väzieb medzi nimi. Toto usporiadanie zasa spätne pôsobí na zložky a prepojenia medzi nimi, čo vedie k opakovanému vzniku. Tradičné posudzovanie technológií je v podstate analytické: zaoberá sa predvídateľnými účinkami na určitý počet prvkov alebo javov, ktoré sa považujú za relevantné. Toto výrazné zrýchlenie vývoja prírodných systémov sa musí porovnať s vplyvmi zmeny klímy. Prírodné prostredie omnoho viac narúša zmena klímy než využívanie rastlín vypestovaných pomocou biotechnológií. Naopak NGT môžu zabezpečiť odolnosť voči týmto narušeniam.

4.1.1.

Umelé zvyšovanie rýchlosti vývoja zložitých prírodných systémov, ktoré nás ovplyvňujú, je spôsobené exponenciálnym znásobovaním technologických výrobkov, ale v prípade NGT aj obrovským zrýchlením možností získania požadovaných genetických modifikácií. Napríklad výskumníci (8) vypestovali pšenicu odolnú voči plesni pomocou NGT prostredníctvom troch cielených mutácií. Aby bolo možné získať takýto výsledok prostredníctvom výberu prirodzených mutácií, svetová produkcia by sa musela sledovať počas štyroch miliónov rokov. V prípade kukurice s 20 mutáciami by pri výbere prirodzených mutácií muselo preskúmať 1,25 × 10163 zŕn! Počet atómov vo vesmíre je 1080. Takáto vysoká miera zrýchlenia predstavuje drastickú zmenu v koevolúcii a významný rušivý faktor v usporiadaní ekosystémov a spoločností.

4.2.   EHSV zdôrazňuje potrebu zlepšenia oblasti etiky

4.2.1.

Ľudia vždy potrebovali vytvárať spoločenstvá, aby prežili. To znamená prispôsobiť svoje správanie spoločenskému životu. To je úloha etiky. Etika bola najskôr sociálna, pričom príroda bola implicitne považovaná za nekonečne odolnú. V súčasnosti technická sila, ktorá sa dosiahla, výrazne narúša prírodné systémy a ohrozuje ich stabilitu. V dôsledku toho nevyhnutne došlo k zmene etiky, ktorá hoci je naďalej sociálna, musí zabezpečiť, aby ľudské správanie bolo v súlade s prírodnými systémami. To so sebou prináša aj zmenu hierarchie hodnôt: keďže stabilita prírodných systémov je nevyhnutná na existenciu ostatného, to, čo je potrebné na zachovanie tejto stability, má prednosť pred všetkými ostatnými hľadiskami, a zároveň to, čo je potrebné na zachovanie spoločností, má prednosť pred záujmami jednotlivcov. Pri zavádzaní každej novej odrody nie je možné vypracovať štúdiu o všetkých systémoch, keďže na to treba veľa času a značné dodatočné náklady. Navrhovaný systémový prístup by sa preto obmedzil na celkový dohľad nad technikami a nesledovala by sa každá nová odroda.

4.2.2.

Na inej úrovni etického kontextu chce mnoho Európanov byť informovaných o prítomnosti GMO v potravinách. V tomto prípade je nevyhnutné rešpektovať osobné presvedčenia. EHSV žiada Komisiu, aby urobila to isté, pokiaľ ide o rastliny a výrobky získané NGT.

4.3.   Všeobecná bezpečnosť: EHSV upozorňuje na veľmi komplexnú a technickú povahu tejto témy

4.3.1.

Na niektorých školách sa vyučuje používanie NGT. Niekedy si študenti berú svoje práce domov. Na internete (9) možno nájsť súpravy na transformáciu baktérií alebo rastlín pomocou CRISPR-Cas9 za 85 USD a domácke biologické vybavenie za menej ako 3 000 USD. Ich predaj v súčasnosti nemožno regulovať, pretože predpisy sa týkajú len šírenia konečných produktov, a nie zložiek. Návrh Komisie ide správnym smerom. Poskytuje rámec na používanie NGT. Úplným zákazom by sa zvýšilo nezákonné používanie s cieľom získať NGT alebo nakúpiť odrody NGT povolené mimo EÚ. EHSV však vyzýva Európsku komisiu, aby zaviedla riadne monitorovanie online predaja týchto súprav, a poukazuje na to, že akékoľvek neschválené výrobky, ktoré sú výsledkom takéhoto predaja, by sa považovali za podvodné.

4.3.2.

Navrhované predpisy by mohli zlepšiť sledovanie bioteroristických ohrození. EHSV sa domnieva, že Komisia by mala tejto problematike venovať a riešiť otázky bezpečnosti a ochrany.

4.4.   EHSV upozorňuje, že niektoré zjednodušenia nezodpovedajú skutočnosti

4.4.1.

Z porovnania rastlín získaných pomocou NGT s konvenčnými rastlinami, ktoré vykonala Komisia, vyplýva, že pozornosť sa venovala len príslušnému génu.

4.4.1.1.

Transgenéza, cisgenéza a intragenéza zahŕňajú techniky obsahujúce kultúry in vitro, ktoré indukujú mutácie a epimutácie, nehovoriac o neúmyselnom vložení cudzej DNA (Zang 2014). Tieto neúmyselné zmeny sa podľa návrhu Komisie posudzujú buď prostredníctvom dokumentácie v súvislosti s povolením pre NGT kategórie 1, alebo ako súčasť hodnotenia NGT kategórie 2. EHSV sa domnieva, že orgány by mali mať k dispozícii prostriedky na overenie poskytnutých informácií, napríklad prostredníctvom nezávislých orgánov.

4.4.1.2.

Cisgenéza je vloženie génov toho istého druhu alebo pohlavne kompatibilných druhov do príslušnej odrody.

4.4.1.3.

Reagenty používané pri všetkých NGT (DNA, RNA, RNP) zanechávajú v modifikovaných genómoch stopy cudzej DNA (Bertheau 2022, Kawall 2020, Norris 2019, 2020, Ono et al., 2015, Ono et al., 2019). Geneticky modifikované rastliny a prírodné rastliny preto nie sú vôbec rovnaké.

4.4.1.4.

Bodové mutácie v géne môžu mať veľmi odlišné účinky v závislosti od genofondu a prostredia, ak ide o niekoľko génov (Siegal 2017), a môžu viesť k rôznym funkciám (Copley 2014, Huberts 2010, Jeffery 2014). Synonymná mutácia môže zmeniť trojrozmernú štruktúru proteínu a jeho enzymatickú aktivitu bez zmeny jeho sekvencie (Chamary a Hurst 2009, Kimchi-Sarfaty 2007).

4.4.2.

Neúmyselné mimocieľové modifikácie sa spätným krížením neodstránia (Bertheau 2019, 2022). Okrem mimocieľových modifikácií spôsobujú NGT aj chromotripsie a veľký počet epimutácií. Mimocieľové modifikácie, epimutácia a chromotripsie môžu nastať v súvislosti s už povolenou náhodnou mutagenézou in vivo alebo in vitro, čo vyvoláva aj otázky týkajúce sa GMO, ktoré sú z nich odvodené a ktoré v súčasnosti nepodliehajú opatreniam týkajúcim sa iných GMO, ani zjednodušeným opatreniam, ako sú opatrenia navrhnuté pre NGT2. Odrody získané náhodnou mutagenézou sú na trhu už viac ako 30 rokov bez zdravotných alebo environmentálnych dôsledkov, a to aj napriek možným mimocieľovým modifikáciám alebo epimutáciám, ktoré by sa mohli zachovať aj napriek spätnému kríženiu.

---

(1)  Bez geneticky modifikovaných organizmov.

(2)   Clustered Regularly Interspaced Short Palindromic Repeats (klastrové pravidelne rozmiestnené krátke palindromické opakovania).

(3)  https://food.ec.europa.eu/plants/genetically-modified-organisms/new-techniques-biotechnology_sk?etrans=sk.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS – vyhlásenie Komisie (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1).

(5)  https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2018-07/cp180111sk.pdf.

(6)  Súvisiace stanoviská EHSV na túto tému: Ú. v. EÚ C 349, 29.9.2023, s. 80, Ú. v. EÚ C 293, 18.8.2023, s. 1, Ú. v. EÚ C 184, 25.5.2023, s. 109, Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 72, Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 49, Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 203, Ú. v. EÚ C 68, 6.3.2012, s. 56.

(7)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Spravodlivý potravinový dodávateľský reťazec (prieskumné stanovisko) (Ú. v. EÚ C 517, 22.12. 2021, s. 38).

(8)  Wang Y, Cheng X, Shan Q, Zhang Y, Liu J, Gao C, Qiu J-L. Simultaneous editing of three homoeoalleles in hexaploid bread wheat confers heritable resistance to powdery mildew, Nat Biotechnol 2014; 32:947–51.

(9)  www.the-odin.com/diy-crispr-kit/.