EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli21. 1. 2022

COM(2022) 21 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/53/EÚ z 20. novembra 2013 o rekreačných plavidlách a vodných skútroch a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/53/EÚ z 20. novembra 2013 o rekreačných plavidlách a vodných skútroch a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES

1. Úvod

Dňa 20. novembra 2013 bola prijatá smernica 2013/53/EÚ o rekreačných plavidlách a vodných skútroch 1 (ďalej len „smernica“ alebo „smernica o rekreačných plavidlách“). Jej cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a bezpečnosti, ako aj ochrany životného prostredia pri súčasnom zaručení fungovania jednotného trhu stanovením harmonizovaných požiadaviek pre rekreačné plavidlá a vodné skútre (ďalej len „plavidlá“) a minimálnych požiadaviek na dohľad nad trhom.

Členské štáty EÚ a EHP (ďalej len „členské štáty“) museli do 18. januára 2016 smernicu transponovať do vnútroštátneho práva, pričom sa od tohto dňa začala uplatňovať vo všetkých týchto krajinách.

V článku 51 druhom odseku smernice o rekreačných plavidlách sa od Komisie vyžaduje, aby do 18. januára 2022 a potom každých päť rokov predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice. Správa sa musí zakladať na odpovediach členských štátov na dotazník zaslaný Komisiou. Svoje odpovede už členské štáty predložili a bude sa od nich vyžadovať, aby sa takéhoto prieskumu zúčastnili každých päť rokov.

Komisia posudzuje smernicu od jej vstupu do platnosti.

Na podporu tejto správy Komisia posúdila odpovede členských štátov na dotazník vydaný 22. marca 2020, v ktorom sa Komisia pýtala respondentov na rôzne aspekty uplatňovania a presadzovania smernice o rekreačných plavidlách.

2. Cieľ a hlavné ustanovenia smernice

Smernicou o rekreačných plavidlách sa zrušila smernica 94/25/ES 2 v znení zmenenom smernicou 2003/44/ES 3 s cieľom vziať do úvahy technický vývoj a environmentálne požiadavky na trhu a objasniť rámec, v ktorom možno výrobky v oblasti pôsobnosti tejto smernice uvádzať na trh.

Smernicou o rekreačných plavidlách sa zriadil právny rámec, ktorého cieľom je harmonizovať pravidlá a postupy týkajúce sa projektovania a výroby plavidiel uvádzaných na trh EÚ. Odráža zmeny, ktoré priniesol nový právny rámec 4 , vrátane horizontálnych ustanovení o:

·akreditácii orgánov posudzovania zhody,

·označení CE,

·rámci dohľadu nad trhom EÚ,

·všeobecných povinnostiach hospodárskych subjektov,

·predpoklade zhody.

Odráža aj ustanovenia o postupoch týkajúcich sa výrobkov predstavujúcich riziko, ktoré sa vzťahujú na výrobky uvedené v smernici.

Smernica o rekreačných plavidlách obsahuje požiadavky v oblasti správy aj ochrany plavidiel. Ku správnym požiadavkám patrí umiestnenie označenia CE a štítku výrobcu, ako aj priloženie technickej dokumentácie, návodu na použitie a EÚ vyhlásenia o zhode. Smernica takisto obsahuje požiadavky na postupy pri typových skúškach a kontrolách kvality.

Smernica upravuje bezpečnostné a environmentálne charakteristiky plavidiel s dĺžkou trupu medzi 2,5 m a 24 m, ktoré sú určené na šport a voľný čas, tak, že stanovuje požiadavky na projektovanie, konštrukciu a emisie. Zahŕňa aj určité konkrétne kusy zariadenia, napr. zariadenia chránené pred vznietením pre vnútorné a kormové motory.

Smernica zahŕňa zásadné požiadavky na bezpečnosť, pokiaľ ide o štruktúru, stabilitu, plávateľnosť a nadnášanie plavidla. Takisto upravuje predchádzanie zaplaveniu a úniku znečisťujúcich látok, kormidlovanie, viditeľnosť, zaobchádzanie s plavidlom a jeho kotvenie, ako aj požiadavky na inštaláciu motorových, plynových, elektrických a palivových systémov.

V článku 5 smernice o rekreačných plavidlách sa povoľuje členským štátom stanoviť také požiadavky, aké považujú za potrebné a ktoré sa týkajú:

·plavby v určitých vodách s cieľom chrániť životné prostredie napr. pred znečistením hlukom,

·štruktúry vodných ciest,

·bezpečnosti na vodných cestách.

Uvedené sa povoľuje, pokiaľ si tieto ustanovenia nevyžadujú zmenu plavidla, ktoré už je v zhode s touto smernicou, a pokiaľ sú odôvodnené a sú primerané požadovaným cieľom.

V porovnaní s predchádzajúcim právnym rámcom podľa smernice 94/25/ES v znení zmenenom a doplnenom smernicou 2003/44/ES priniesli nové ustanovenia smernice o rekreačných plavidlách najmä tieto zmeny:

·objasnenie rozsahu pôsobnosti smernice (vyňatím obojživelných vozidiel, určením, ktoré kanoe a kajaky sa vynímajú, a zaradením motorizovaných surfov),

·pridanie sektorovo špecifického vymedzenia pojmov „plavidlo postavené na vlastné používanie“ a „súkromný dovozca“ a rozšírenie predchádzajúceho vymedzenia pojmu „hnací motor“, aby sa vzťahoval aj na inovatívne riešenia pohonných systémov,

·prísnejšie limity pre výfukové emisie,

·sprísnené bezpečnostné požiadavky, ako ochrana pred pádom cez palubu, zlepšenie viditeľnosti z hlavného kormidelného miesta, predchádzanie úniku znečisťujúcich látok, zlepšenie plávateľnosti a únikových prostriedkov pre viactrupové plavidlá,

·dodatočné ustanovenia pre inštaláciu a ochranu elektrických systémov (v odozve na narastajúce používanie hybridných systémov), ako aj

·to, že názvy konštrukčných kategórií plavidiel sa zakladajú len na základných podmienkach prostredia pre plavbu, konkrétne na sile vetra a prevládajúcej výške vĺn.

3. Transpozícia a vykonávanie

Aby sa umožnilo dosiahnutie cieľov smernice, harmonizovali sa určité aspekty zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúce sa výrobkov patriacich do jej rozsahu pôsobnosti.

Podľa článku 54 ods. 1 museli členské štáty do 18. januára 2016 prijať a uverejniť vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou tak, aby sa dané opatrenia mohli od tohto dňa uplatňovať.

Komisia uskutočnila rozsiahle kontroly toho, ako členské štáty transponovali smernicu. Členské štáty si zvolili rôzne spôsoby transpozície: niektoré transponovali smernicu tak, že ju začlenili do existujúcich zákonov (napr. do svojich občianskych zákonníkov), niektoré prijali nový právny predpis, v ktorom takmer doslovne transponovali smernicu, a niektoré si zvolili kombináciu uvedených dvoch spôsobov.

Na základe kontrol sa ukázalo, že členské štáty smernicu plne a dôsledne transponovali a vykonávajú ju. V transpozícii právnych ustanovení smernice do vnútroštátnych právnych predpisov neboli zistené nijaké výrazné problémy. Týka sa to najmä ustanovení o uvádzaní výrobkov na trh a súvisiacich povinností i) výrobcov a splnomocnených zástupcov; ii) členských štátov, pokiaľ ide o ich úlohy a zodpovednosti; iii) v oblasti postupov posudzovania zhody a iv) notifikovaných orgánov.

Nejaké rozdiely boli naopak zistené v súvislosti s dohľadom nad trhom, najmä pokiaľ ide o rozsah monitorovania činností v jednotlivých členských štátoch. Táto situácia súvisí najmä s vyčlenením dostatočných zdrojov na túto konkrétnu oblasť v porovnaní s inými oblasťami, ktoré sú regulované harmonizovanými právnymi predpismi EÚ na vnútornom trhu.

Zatiaľ sa proti členským štátom nezačali nijaké konania o nesplnení povinnosti alebo nesprávnom transponovaní či uplatnení smernice o rekreačných plavidlách na základe kontroly transpozície ex-officio, prípadne na základe sťažností, ktoré Komisia dostala v súvislosti s uplatňovaním smernice o rekreačných plavidlách.

V článku 49 ods. 1 smernice sa ustanovuje, že Komisia prijme osobitné vykonávacie akty s cieľom zohľadniť pokrok v zvyšovaní technických znalostí a zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice.

V januári 2017 Komisia na základe článku 49 ods. 1 písm. c) smernice prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1 5 . Toto nariadenie stanovilo podrobné postupy na identifikáciu plavidiel uvedenú v bode 2.1 časti A prílohy I k smernici o rekreačných plavidlách vrátane vyjasnenia pojmov (konkrétne kód krajiny výrobcu a jedinečný kód výrobcu) a zriadilo postupy prideľovania a správy kódov výrobcov udelených výrobcom, ktorí sú usadení mimo EÚ. Takisto sa v ňom špecifikovalo, že ďalšie prvky identifikačného čísla plavidla (ako jeho zloženie a umiestnenie) upravujú príslušné harmonizované normy.

V článku 47 smernice sa Komisii udeľuje právomoc prijímať delegované akty s cieľom zmeniť určité ustanovenia tejto smernice. Doteraz Komisia neprijala žiadne delegované akty. V apríli 2018 Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní právomoci prijímať delegované akty, ako sa vyžaduje v článku 48. ods. 2 smernice. 6 V súlade s treťou vetou článku 48 ods. 2 smernice sa delegovanie právomoci automaticky predĺžilo až do 17. januára 2024.

Komisia vydala v júni 2018 usmerňovací dokument týkajúci sa smernice o rekreačných plavidlách 7 (ďalej len „usmernenie k smernici o rekreačných plavidlách“) v nadväznosti na konzultácie s orgánmi členských štátov zodpovednými za transpozíciu a presadzovanie smernice, ako aj so zainteresovanými stranami z daného odvetvia a z oblasti spotrebiteľov. Cieľom usmernenia k smernici o rekreačných plavidlách je pomôcť vnútroštátnym orgánom a súdom pri jednotnom a konzistentnom uplatňovaní smernice poskytnutím praktických usmernení k hlavným koncepciám a ustanoveniam smernice. Členské štáty považujú usmernenia k smernici o rekreačných plavidlách za najužitočnejší nástroj, ktorý podporuje súlad so smernicou.

Vykonávanie a riadenie smernice sa podporuje prostredníctvom etablovaných sektorových pracovných skupín zahŕňajúcich zástupcov všetkých príslušných aktérov na úrovni EÚ: členských štátov, notifikovaných orgánov, normalizačných subjektov a organizácií zainteresovaných strán z priemyslu, organizácií spotrebiteľov a environmentálnych združení. Sú to:

•    výbor pre harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa rekreačných plavidiel, ktorý bol zriadený na základe článku 50 ods. 1 smernice (ďalej len „výbor pre rekreačné plavidlá“),

•    expertná skupina Komisie pre rekreačné plavidlá a vodné skútre (ďalej len „expertná skupina pre rekreačné plavidlá“), ktorá predtým pôsobila ako pracovná skupina pre smernicu o rekreačných plavidlách,

•    skupina pre administratívnu spoluprácu orgánov dohľadu nad trhom v oblasti smernice o rekreačných plavidlách (ďalej len „skupina pre administratívnu spoluprácu“),

•    sektorová skupina pre rekreačné plavidlá – koordinačná skupina notifikovaných orgánov v oblasti pôsobnosti smernice o rekreačných plavidlách (ďalej len „sektorová skupina pre rekreačné plavidlá“).

4.    Informácie, ktoré poskytli členské štáty prostredníctvom dotazníka vydaným Komisiou 22. marca 2020 na základe článku 51 prvého odseku smernice o rekreačných plavidlách

Dňa 22. marca 2020 Komisia zaslala členským štátom EÚ a EHP dotazník o uplatňovaní smernice, ako sa vyžaduje v článku 51 prvom odseku smernice o rekreačných plavidlách. Termín pre odoslanie odpovedí bol 18. januára 2021. Po zaslaní pripomienky 2. januára 2021 sa termín predĺžil až do 1. marca 2021. Počas zasadnutia expertnej skupiny pre rekreačné plavidlá, ktoré sa uskutočnilo 1. marca 2021, boli zostávajúce členské štáty vyzvané, aby bezodkladne predložili odpovede na dotazník.

Šesť členských štátov (konkrétne Maďarsko, Litva, Poľsko, Česko, Grécko a Chorvátsko) ešte stále nepredložilo svoje odpovede na dotazník.

Dotazník pozostával z 35 otázok týkajúcich sa rôznych aspektov uplatňovania a presadzovania smernice o rekreačných plavidlách a boli rozdelené do troch častí. Prvá časť sa sústreďovala na všeobecné záležitosti týkajúce sa vykonávania a presadzovania smernice o rekreačných plavidlách vo vnútroštátnych právnych systémoch. Druhá časť sa týkala určitých osobitných ustanovení smernice, ktoré Komisia považovala za mimoriadne komplikované a v súvislosti s ktorými často dostávala otázky týkajúce sa ich výkladu. V tretej časti Komisia vyzvala členské štáty, aby upozornili na akýkoľvek iný príslušný problém týkajúci sa uplatňovania smernice o rekreačných plavidlách, a pýtala sa na možnosť harmonizovania registrácie plavidiel v EÚ/EHP.

V súvislosti s transpozíciou a vykonávaním smernice v rámci vnútroštátnych právnych systémov žiaden respondent neidentifikoval nijaké významné medzery alebo nedostatky v obsahu smernice, ktoré by zabraňovali jej účinnému presadzovaniu.

Všetky členské štáty tým, že využili možnosť ustanovenú v článku 5 smernice o rekreačných plavidlách stanoviť vnútroštátne predpisy týkajúce sa i) plavby v určitých vodách na účely ochrany životného prostredia; ii) štruktúry vodných ciest a iii) zaistenia bezpečnosti na vodných cestách, potvrdili, že takéto vnútroštátne predpisy si nevyžadujú úpravu plavidiel, ktoré už boli v súlade so smernicou. V tomto kontexte členské štáty potvrdili, že vnútroštátne pravidlá v oblasti plavby sú vo všeobecnosti zrozumiteľné a účinne sa presadzujú.

Všetky členské štáty, ktoré odpovedali na dotazník, považujú presadzovacie opatrenia vo svojich krajinách za všeobecne účinné. Domnievajú sa, že ich orgány majú primerané sankcie a nápravné opatrenia a že súlad je na vysokej úrovni. Päť členských štátov 8 však poukázalo na nedostatok zdrojov pre dohľad nad trhom v tomto odvetví, čo zabraňuje plnému presadzovaniu smernice. Dva členské štáty (Taliansko a Írsko) okrem toho poukázali na to, že osobitné vlastnosti tohto odvetvia (napr. malé rodinné podniky, výroba len jedného plavidla) prekážajú jednotnému prístupu k presadzovaniu a spôsobujú ťažkosti so zabezpečením plného porozumenia smernici a s jej vykonávaním. Ďalšie tri členské štáty (Taliansko, Španielsko a Belgicko) uviedli, že najúčinnejším presadzovacím nástrojom je prísny prístup k registrácii plavidiel.

Členské štáty sa mali vyjadriť aj k tomu, či by harmonizácia pravidiel registrácie plavidiel v EÚ/EHP pomohla splniť ciele smernice. K tejto problematike sa vyskytli rôzne stanoviská. Vo všeobecnosti sa členské štáty (ani Island a Nórsko) nestavali proti tejto myšlienke. Podotkli však, že konečné stanovisko budú môcť zaujať až na základe konkrétneho návrhu Komisie po dôkladnej diskusii s druhými členskými štátmi. Päť členských štátov (Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Nemecko a Malta) dospeli k záveru, že harmonizácia nie je potrebná a nepomôže dosiahnuť ciele smernice. Títo respondenti podotkli, že harmonizácia pravidiel registrácie plavidiel by ovplyvnila určité aspekty daňového a majetkového práva, ktoré nie sú zahrnuté v smernici, lebo nesúvisia s bezpečnosťou výrobku.

Väčšina krajín nehlásila žiadne ťažkosti týkajúce sa jasnosti a uplatňovania článku 2 ods. 1 a 2, v ktorých sa vymedzuje rozsah pôsobnosti a výnimky. Viacerí respondenti 9 uznali, že väčšina otázok o výklade smernice je obsiahnutá v usmerneniach smernice o rekreačných plavidlách alebo sa na ne odpovedalo počas zasadnutí skupiny pre administratívnu spoluprácu a sektorovej skupiny pre rekreačné plavidlá.

Sedem členských štátov 10 však uviedlo niekoľko ťažkostí s určovaním, či nové typy plavidiel, ktoré sa objavujú na trhu, patria do rozsahu pôsobnosti smernice. Preto sa javí, že navrhujú, aby rozsah pôsobnosti smernice lepšie odrážal príchod výrobkov s novými technológiami 11 . Päť členských štátov 12 vyjadrilo neistotu v súvislosti s praktickým uplatnením dvoch vymedzení: „väčšia zmena motora“ a „väčšia prestavba“. Ďalšie štyri členské štáty vyjadrili neistotu v súvislosti s praktickým uplatnením výnimky z článku 2 ods. 2 pre plavidlá na nosných krídlach, ktoré by si vyžadovali ďalšie usmernenie alebo ich zaradenie do rozsahu pôsobnosti smernice o rekreačných plavidlách 13 .

Pokiaľ ide o vymedzenie čiastočne dokončeného plavidla podľa článku 6 ods. 2 a článku 15 ods. 5 smernice v súvislosti s prílohou III (pokiaľ ide o obsah vyhlásenia týkajúceho sa čiastočne dokončeného plavidla), väčšina členských štátov neuviedla žiadne závažné ťažkosti. Na základe spätnej väzby od respondentov sa javí, že táto tematika je dostatočne obsiahnutá v usmerneniach k smernici o rekreačných plavidlách.

Tri členské štáty (Francúzsko, Lotyšsko a Taliansko) však uviedli, že v praxi sa len zriedkavo k čiastočne dokončeným plavidlám prikladá vyhlásenie z prílohy III, pretože ich stavitelia nemajú dostatočnú znalosť tejto požiadavky. Títo stavitelia zvyčajne vykonávajú špecifickú prácu v mene konečného výrobcu a spoliehajú sa na EÚ vyhlásenie o zhode, ktoré výrobca vydáva pre konečný výrobok umiestnený na trh. Jeden členský štát (Švédsko) a Nórsko navrhli prísnejšie pravidlá pre staviteľov čiastočne dokončených plavidiel, v rámci ktorých by smernica o rekreačných plavidlách mala jasne vymedziť čiastočne dokončené plavidlo a úplná technická dokumentácia z fázy konštrukcie by mala byť priložená k vyhláseniu z prílohy III.

Pokiaľ ide o motory upravené na inštaláciu v plavidle (článok 6 ods. 4 druhý pododsek smernice), väčšina členských štátov so skúsenosťami v tejto oblasti nesignalizuje žiadne problémy s výkladom a presadzovaním právnych ustanovení. Viacero členských štátov 14 vysvetlilo, že ich orgány dohľadu nad trhom nemôžu overovať, či nainštalované alebo upravené motory spĺňajú limity pre výfukové emisie. Chýbajú im zdroje a vhodné prenosné nástroje na vykonávanie takýchto kontrol. Namiesto toho sa spoliehajú na kontrolu dokumentácie a posudky, ktoré vykonávajú notifikované orgány. Švédsko navrhlo, že len výrobcovia motorov by mali mať povolené upravovať motory. Ďalšie dva členské štáty 15 uviedli niekoľko problémov s výkladom, pokiaľ ide o vzťahy medzi pôvodným výrobcom a osobou, ktorá upravuje motor.

Väčšina členských štátov 16 považuje povinnosti súkromných dovozcov uvedené v článku 12 smernice za jasné a primerané. Tri členské štáty 17 by prijali vymedzenie pojmu „činnosti neobchodného charakteru“ v súvislosti so súkromnými dovozcami.

Jedenásť členských štátov 18 vyhlásilo, že k súkromne dovezeným plavidlám býva zriedkavo priložená technická dokumentácia. Zdá sa, že pre súkromného dovozcu je zložité a finančne náročné vypracovať technickú dokumentáciu uvedenú v prílohe IX k smernici. Navrhujú, že realistickejšou požiadavkou by bolo predkladanie dostupných technických záznamov namiesto úplnej dokumentácie. Takisto sa ukázali rôzne výklady toho, čo zahŕňa pojem „vhodný expert“ v článku 12 ods. 2 smernice o rekreačných plavidlách. V tomto ustanovení sa uvádza, že súkromný dovozca dá vypracovať technickú dokumentáciu „vhodnému expertovi“ v prípade, ak technická dokumentácia nie je k dispozícii od výrobcu. Hoci členské štáty vo všeobecnosti uznávajú, že notifikované orgány majú potrebných expertov na vypracovanie primeranej technickej dokumentácie, päť členských štátov 19 uznáva len námorných architektov a námorných kontrolórov kvalifikovaných na túto prácu. Dôvodom môže byť konflikt záujmov, pretože notifikované orgány pri príprave príslušnej technickej dokumentácie vykonávajú aj posudzovanie zhody.

Výber a opisy modulov posudzovania zhody sú jasné väčšine členských štátov 20 . Konkrétne Taliansko uviedlo, že moduly A a A1 sa používajú najviac, pričom moduly D, E, H sa v prípade plavidiel používajú len zriedkavo. Nórsko dodalo, že niektorí malí výrobcovia si zle vykladajú modul A1, pretože sa domnievajú, že sa ním posudzujú všetky základné požiadavky, a nie základné požiadavky, ktoré sa špecificky viažu na stabilitu, plávateľnosť a hlučnosť plavidla. Traja respondenti 21 však poznamenali, že malé podniky nemajú dostatočnú znalosť rozdielov medzi týmito modulmi a dostatočne im nerozumejú.

Väčšina členských štátov neuviedla nijaké problémy s výkladom a presadzovaním posudzovania po konštrukcii v scenároch opísaných v článku 19 ods. 2, 3 a 4. Viacero respondentov 22 sa zmienilo o nedorozumeniach v prípade použitia postupu posudzovania po konštrukcii súkromným dovozcom (článok 19 ods. 2) a osobami, ktoré menia plavidlo alebo robia jeho prestavbu (článok 19 ods. 3). Niektoré členské štáty 23 uviedli problémy s identifikáciou „väčšej zmeny motora“ a „väčšej prestavby“ a požiadali o podrobnejší opis týchto pojmov v smernici. Existujú k nim rozdielne stanoviská. Nórsko tvrdí, že takmer všetky zmeny by mohli predstavovať väčšiu prestavbu, ktorá nespĺňa základné požiadavky. Na druhej strane Taliansko chápe väčšiu prestavbu ako takú, ktorá zahŕňa zmeny hlavných technických vlastností výrobku (rozmery, objem, výkon atď.). Francúzsko a Španielsko vydali k tejto záležitosti vlastné usmernenia.

Dva členské štáty 24 tvrdia, že im chýbajú postupy a experti na overenie toho, či osoba, ktorá upravuje plavidlo, vykonáva väčšiu prestavbu. Iné štáty 25 uvádzajú, že niektorí koneční používatelia majú tendenciu nahlasovať, že daná úprava plavidla nie je veľká, aby ušetrili výdavky súvisiace s posudzovaním po konštrukcii.

Väčšina členských štátov 26 nesignalizuje žiadne problémy s identifikáciou „plavidiel postavených na vlastné používanie“. Niektoré členské štáty 27 tvrdia, že kľúčom na presadzovanie tohto pravidla je povinná registrácia lodí. Niektoré iné 28 krajiny zostavili „kontrolný zoznam“, ktorý pomáha zisťovať, či ide o „stavbu plavidla na vlastné používanie“.

Štyri členské štáty 29 zreteľne uvádzajú, že posudzovanie po konštrukcii by bolo vhodným riešením legalizácie plavidiel z druhej ruky dovezených z EÚ a tretích krajín, ktorým chýba označenie CE, EÚ vyhlásenie o zhode alebo akýkoľvek technický záznam. Plavidlá z druhej ruky dovezené z tretích krajín používajú súkromné osoby, ktoré často nepoznajú svoje zákonné povinnosti, normy a správne požiadavky. Orgány členských štátov sa spoliehajú na notifikované orgány, že budú tieto osoby informovať o ich povinnostiach.

Sedem členských štátov 30 tvrdilo, že notifikované orgány často nemajú podrobnú technickú dokumentáciu ani navigačné údaje z minulosti, ktoré by pri posudzovaní po konštrukcii pomohli určiť konštrukčnú kategóriu plavidla. Taliansko a Španielsko upresnili, že by si to vyžadovalo viacero skúšok a výpočtov, ktoré by mali uskutočniť laboratóriá a konzultanti. Notifikované orgány posudzujú výkresy, robia výpočty a vykonávajú nedeštruktívne skúšky (röntgenové a ultrazvukové prehliadky), aby názorne ukázali vykonané zmeny. Predpokladá sa, že skúška stability je vždy potrebná a iné skúšky (manévrovanie, zvukové skúšky) sa vykonávajú v závislosti od každého prípadu. V záujme transparentnosti postupu posudzovania Taliansko vyžaduje, aby notifikované orgány preukázali svoj posudok prostredníctvom videozáznamov a fotografií.

Pokiaľ ide o ohlasovaciu povinnosť notifikovaných orgánov uvedenú v článku 40 ods. 1 smernice o rekreačných plavidlách, deväť členských štátov 31 , ktoré Komisii notifikovali orgány posudzovania zhody na účely smernice o rekreačných plavidlách, zaznamenalo veľmi dobrú spoluprácu a komunikáciu medzi notifikovanými a notifikujúcimi orgánmi. Títo respondenti uviedli, že notifikované orgány pravidelne (zvyčajne každý rok) predkladajú posudkové správy notifikujúcim orgánom a žiada sa od nich, aby sa zúčastňovali zasadnutí sektorovej skupiny pre rekreačné plavidlá.

Pri uplatňovaní všeobecných základných požiadaviek stanovených v bode 2.1 časti A prílohy I k smernici, viacero členských štátov neuviedlo žiadne špecifické problémy s výkladom a presadzovaním príslušných ustanovení smernice o rekreačných plavidlách 32 . Iní respondenti 33 sa však stretli s určitými ťažkosťami pri výklade pojmu „rok, v ktorom model vznikol“ ako súčasti identifikácie plavidla. Dva členské štáty 34 uviedli určité ťažkosti so základnou požiadavkou z bodu 2.3 časti A prílohy I k smernici o rekreačných plavidlách (ochrana pred pádom cez palubu a prostriedky na opätovné nalodenie) a s príslušnými harmonizovanými normami. Viacerí respondenti 35 zdôraznili praktické problémy s tým, že v bode 2.5 časti A prílohy I k smernici sa neurčuje jazyková verzia návodu na použitie. Ďalšie dva členské štáty 36 uviedli, že prebiehajú diskusie medzi orgánmi dohľadu nad trhom o výklade základnej požiadavky bodu 2.4 časti A prílohy I k smernici o rekreačných plavidlách (viditeľnosť z hlavného kormidelného miesta).

V prípade otázok týkajúcich sa základných požiadaviek na výfukové emisie z hnacích motorov (časť B prílohy I k smernici), žiaden z členských štátov neuviedol problémy s jasnosťou alebo presadzovaním limitov pre výfukové emisie, ktoré sú stanovené v bodoch 2.1 a 2.2 časti B prílohy I k smernici.

Pokiaľ ide o presadzovanie príslušných skúšobných cyklov a príslušných skúšobných palív stanovených v oddieloch 2.3 a 2.5 časti B prílohy I k smernici, členské štáty takisto nehlásili žiadne osobitné problémy. Vo vzťahu k určovaniu príslušných skúšobných cyklov pre inštaláciu hybridných motorov (kombinácia motora s vnútorným spaľovaním, elektrického generátora a elektrického motora) však malo Švédsko špecifickú pripomienku, že zatiaľ sa žiaden skúšobný cyklus nevzťahuje špecificky na hybridné aplikácie a že vo všeobecnosti sa motory využívané pri aplikácii hybridného pohonu certifikujú existujúcimi skúšobnými cyklami.

Pokiaľ ide o jasnosť a presadzovanie kritérií trvácnosti stanovených v bode 3 časti A prílohy I k smernici, respondenti neuviedli žiadne problémy. V súvislosti so základnými požiadavkami na emisie hluku (časť C prílohy I k smernici), členské štáty, ktoré odpovedali na túto otázku, neupozornili na žiadne ťažkosti s jasnosťou alebo presadzovaním limitov emisií hluku stanovených v bode 1.1 časti C prílohy I k smernici. Takisto nehlásili žiadne problémy s jasnosťou a presadzovaním alternatívy skúšok merania hluku, ktorá je stanovená v bodoch 1.2 a 1.3 časti C prílohy I k smernici. Niektoré členské štáty 37 tvrdili, že nemajú priame skúsenosti, nemali potrebu alebo príležitosť uskutočniť takéto merania, alebo že sa spoľahli na obsah vyhlásenia o zhode a posudky vykonané notifikovanými orgánmi alebo v priemysle 38 .

5. Závery a ďalší postup

Komisia nadviaže na zistenia z posudku takto:

·bude spolupracovať s vnútroštátnymi verejnými správami a zainteresovanými stranami, aby pomohla výrobcom a konečným používateľom lepšie poznať ich práva a povinnosti,

·v usmerneniach k smernici o rekreačných plavidlách vykoná ďalšie zmeny ustanovení, ktoré sa na základe posudku javia nejasné,

·lepšie preskúma, či je potrebné vykonať cielené zmeny smernice alebo delegovaných či vykonávacích aktov, najmä pokiaľ ide o:

Ørozšírenie rozsahu pôsobnosti zahrnutím plavidiel na nosných krídlach, plávajúcich domov alebo iných úplne nových plavidiel,

Øprispôsobenie sa technickému pokroku s cieľom preveriť, či sú súčasné skúšobné cykly a skúšobné postupy vhodné,

Ølepšie riešenie problému plavidiel z druhej ruky na trhu,

Øprehodnotenie vymedzenia a postupov súvisiacich s pojmami „väčšia prestavba“, „väčšia zmena motora“, „vhodný expert“ a „rok, v ktorom model vznikol“ ako súčasti identifikácie plavidla,

Ølepšie preskúmanie potreby zmeniť prílohu V smernice o rekreačných plavidlách, pokiaľ ide o posudzovanie po konštrukcii tak, aby sa bral ohľad na pokrok v zvyšovaní technických znalostí, primeranosť zabezpečenia rovnocennej zhody a nové vedecké dôkazy;

·zintenzívni presadzovanie smernice vo všetkých členských štátoch, a to aj prostredníctvom spoločných činností v rámci nariadenia (EÚ) 2019/1020 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov.

Komisia zintenzívni svoje koordinačné úsilie prostredníctvom rôznych sektorových pracovných skupín na podporu uplatňovania smernice s cieľom zvýšiť právny a technický súlad výrobkov uvádzaných na trh EÚ a konkurencieschopnosť hospodárskych subjektov EÚ. A to preto, aby sa zabezpečili dohodnuté a harmonizované prístupy pri uplatňovaní a presadzovaní právnych predpisov a aby sa zainteresovaným stranám poskytli dostatočné usmernenia. Komisia bude naďalej pozorne monitorovať najmä presadzovanie smernice vo všetkých členských štátoch, ako aj činnosti skupiny pre administratívnu spoluprácu. Takisto navrhne a bude podporovať koordinované úsilie na podporu spolupráce medzi zodpovednými orgánmi dohľadu nad trhom. Komisia uvádza aj to, že nariadenie (EÚ) 2019/1020 má okrem iného za cieľ posilniť kontroly vnútroštátnych orgánov a colných úradov, aby sa zabránilo umiestňovaniu nebezpečných výrobkov na trh.

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/53/EÚ z 20. novembra 2013 o rekreačných plavidlách a vodných skútroch a o zrušení smernice 94/25/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 90 – 131), Korigendum k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/53/EÚ z 20. novembra 2013 o rekreačných plavidlách a vodných skútroch a o zrušení smernice 94/25/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013).

(2)

Smernica 94/25/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. júna 1994 o aproximácii zákonov, vykonávacích právnych predpisov a správnych predpisov členských štátov týkajúcich sa rekreačných plavidiel

(Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 15 – 38).

(3)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/44/ES zo 16. júna 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/25/ES o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa rekreačných plavidiel (Ú. v. EÚ L 214, 26.8.2003, s. 18).

(4)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s 30), a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).

(5)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1 z 3. januára 2017 o postupoch na identifikáciu plavidiel podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/53/EÚ o rekreačných plavidlách a vodných skútroch C/2016/8611 (Ú. v. EÚ L 1, 4.1.2017, s. 1 – 5).

(6)

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní právomoci prijímať delegované akty udelenej Komisii podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/53/EÚ z 20. novembra 2013 o rekreačných plavidlách a vodných skútroch a o zrušení smernice 94/25/ES, COM(2018) 182 final

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/en/ALL/?uri=CELEX%3A52018DC0182 .

(7)

  DocsRoom – Európska komisia (europa.eu) .

(8)

 Švédsko, Bulharsko, Fínsko, Holandsko a Taliansko.

(9)

Bulharsko, Holandsko, Írsko, Island, Portugalsko, Slovensko a Švédsko.

(10)

Belgicko, Bulharsko, Holandsko, Írsko, Portugalsko, Rakúsko a Taliansko.

(11)

Konkrétne boli nahlásené tieto nové typy plavidiel: surfy s elektrickým pohonom (Belgicko), plavidlá tlačené vodným skútrom (Írsko), plávajúce jednotky slúžiace ako hausbóty (Taliansko a Francúzsko), rôzne typy jednotiek vybavené nosnými krídlami, polo-ponorné jednotky, motorizované surfy a vodné skútre vybavené prívesným motorom, ktoré nie sú dlhšie ako 2,5 m, a zahrnutie výlučne elektrického alebo hybridného pohonu (Švédsko, Francúzsko). Rakúsko navrhlo, že výnimky uvedené v článku 2 ods. 2 smernice o rekreačných plavidlách by nemali byť uvedené formou konečného zoznamu, ale malo by ísť o súbor spoločných čŕt vylúčených výrobkov, ako nadnášanie alebo stabilita.

(12)

Bulharsko, Cyprus, Taliansko, Španielsko a Nórsko.

(13)

Francúzsko, Nórsko, Švédsko a Taliansko.

(14)

Cyprus, Taliansko a Švédsko.

(15)

Bulharsko a Francúzsko.

(16)

Belgicko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Španielsko.

(17)

Bulharsko, Švédsko a Nórsko.

(18)

Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(19)

Fínsko, Írsko, Portugalsko, Španielsko a Taliansko.

(20)

 Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Španielsko.

(21)

Francúzsko, Švédsko a Nórsko.

(22)

Cyprus, Francúzsko, Holandsko, Nórsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(23)

 Belgicko, Francúzsko, Fínsko, Holandsko a Švédsko.

(24)

Belgicko a Bulharsko.

(25)

Taliansko a Francúzsko.

(26)

Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

(27)

Cyprus, Fínsko a Malta.

(28)

 Francúzsko, Španielsko a Malta.

(29)

 Taliansko, Holandsko, Írsko a Nórsko.

(30)

Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Francúzsko, Holandsko a Španielsko a Taliansko.

(31)

Belgicko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Španielsko.

(32)

Belgicko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko a Slovinsko.

(33)

Bulharsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Nórsko, Rumunsko, Švédsko a Taliansko.

(34)

Francúzsko a Taliansko.

(35)

Cyprus, Holandsko, Island a Nórsko.

(36)

Holandsko a Lotyšsko.

(37)

 Cyprus, Holandsko a Írsko.

(38)

 Belgicko, Španielsko a Taliansko.