EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli13. 10. 2021

JOIN(2021) 27 final

SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Väčšia angažovanosť EÚ za mier, udržateľnosť a prosperitu v Arktíde

ÚVOD

Európska únia (EÚ) je prítomná v Arktíde. Ako geopolitická mocnosť má EÚ v európskej časti Arktídy aj v širšom arktickom regióne strategické i bežné záujmy. EÚ má takisto zásadný záujem podporovať mnohostrannú spoluprácu v Arktíde a pričiniť sa o to, aby Arktída zostala bezpečná, stabilná, udržateľná, mierová a prosperujúca. Ako významný hospodársky aktér je EÚ spoluzodpovedná za celosvetový udržateľný rozvoj, a to aj v arktických regiónoch, a za životné podmienky tamojších obyvateľov vrátane pôvodného obyvateľstva. EÚ významne ovplyvňuje arktický región svojou environmentálnou stopou a dopytom po zdrojoch a výrobkoch, ktoré odtiaľ pochádzajú.

Najkomplexnejšou hrozbou, ktorej Arktída čelí, je zmena klímy, ktorá dosiahla bezprecedentný krízový rozmer 1 . Arktída je mimoriadne citlivá na globálne otepľovanie – za posledných 50 rokov sa otepľovala trikrát rýchlejšie ako celá planéta v priemere. Súčasný ľadový príkrov v Severnom ľadovom oceáne je na najnižšej úrovni prinajmenšom od roku 1850 a predpokladá sa, že do roku 2050 zostane tento oceán pri svojom letnom minime aspoň raz prakticky bez ľadu. Popritom sa zmenšuje aj pevninský ľadovec v Grónsku a permafrost v celej Arktíde sa čoraz viac roztápa. Tieto vzájomne prepojené zmeny v Arktíde spôsobujú zvyšovanie hladiny morí, narušujú poveternostné systémy a vedú k erózii pobrežia, strate biodiverzity a zničeniu súvisiacich ekosystémov. Úbytok morského ľadu vedie k tzv. albedo efektu, teda k poklesu schopnosti odrážať žiarenie, a pri roztápaní permafrostu sa uvoľňujú skleníkové plyny. Tieto faktory ešte viac urýchľujú zmenu klímy a mohli by prispieť k tomu, že v klimatickom systéme dôjde ku kritickým zlomom. Katastrofálne dôsledky, ktoré ešte zhoršuje degradácia životného prostredia, zasahujú celú planétu a zásadne ovplyvňujú prírodu a ľudí mnohými spôsobmi, z ktorých niektoré sa ešte len začínajú prejavovať. Mimoriadne ťažko to postihuje pôvodné obyvateľstvo, pričom zhoršujúca sa situácia nepriaznivo ovplyvní vyhliadky budúcich generácií. V najnovšej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) sa opäť zdôrazňuje, aké naliehavé je konať teraz a rozhodne 2 .

Žijeme v desaťročí, ktoré je z hľadiska boja proti klimatickej kríze a kríze biodiverzity rozhodujúce. EÚ je v tomto úsilí svetovým lídrom a pred konferenciou COP26 je pripravená plne sa doň zapájať a prevziať globálnu zodpovednosť prostredníctvom svojho nového právneho predpisu v oblasti klímy a balíka Fit for 55 3 . Vzhľadom na nesmierne reťazové účinky otepľovania Arktídy majú pre ňu opatrenia v oblasti klímy obzvlášť veľký význam. Angažovanosť EÚ v oblasti Arktídy sa bude opierať predovšetkým o legislatívne návrhy v rámci Európskej zelenej dohody 4 spolu s novým prístupom EÚ k udržateľnému modrému hospodárstvu 5 podporovanému vedou, inováciami a regionálnymi investíciami.

Prvoradú zodpovednosť za riešenie problémov a využitie príležitostí na svojom území nesú arktické štáty 6 . Mnohé problémy však presahujú štátne hranice a hranice regiónu a možno ich účinnejšie riešiť prostredníctvom regionálnej alebo mnohostrannej spolupráce. V tejto súvislosti sa musí zohľadniť aj úloha EÚ ako zákonodarcu pre časť európskej Arktídy.

Intenzívnejší záujem o zdroje Arktídy a dopravné trasy by mohol tento región premeniť na arénu miestneho a geopolitického konkurenčného boja a možných pnutí, čo by mohlo ohroziť záujmy EÚ. Celosvetový dopyt po výrobkoch z arktických zdrojov zdôrazňuje, že rozvoj Arktídy nie je poháňaný len miestnymi politickými a hospodárskymi silami.

Tieto výzvy a príležitosti navzájom súvisia a mnohé z nich možno najlepšie zvládnuť koordinovane a v úzkej spolupráci s arktickými štátmi, regionálnymi orgánmi a miestnymi spoločenstvami. Plná angažovanosť EÚ v otázkach Arktídy je geopolitickou nevyhnutnosťou. Činnosť EÚ musí vychádzať z jej hodnôt a zásad vrátane zásady právneho štátu, ľudských práv, udržateľného rozvoja, rodovej rovnosti, rozmanitosti a začlenenia, podpory multilateralizmu založeného na pravidlách 7 a dodržiavania medzinárodného práva, najmä Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS).

CIELE

Na základe svojej politiky stanovenej v predchádzajúcich spoločných oznámeniach o otázkach Arktídy 8   9 a na základe globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie na rok 2016 a politických priorít Komisie EÚ posilní svoju angažovanosť v oblasti Arktídy prostredníctvom:

•prispievania k udržiavaniu mierového a konštruktívneho dialógu a spolupráce v meniacom sa geopolitickom prostredí v záujme zachovania bezpečia a stability v Arktíde, a to nastoľovaním otázok týkajúcich sa Arktídy v rámci svojich vonkajších vzťahov, intenzívnejšej regionálnej spolupráce a rozvíjaním strategického predvídania v súvislosti s novými bezpečnostnými výzvami,

•riešenia ekologických, sociálnych, hospodárskych a politických výziev vyplývajúcich zo zmeny klímy a prijatia rozhodných opatrení na boj proti zmene klímy a degradácii životného prostredia, aby sa Arktída stala odolnejšou, za pomoci právnych predpisov v oblasti životného prostredia, koordinovaných opatrení týkajúcich sa čierneho uhlíka a roztápania permafrostu, a presadzovaním, aby ropa, uhlie a plyn zostali nevyťažené v zemi, a to aj v arktických regiónoch,

•podpory inkluzívneho a udržateľného rozvoja arktických regiónov v prospech ich obyvateľov a budúcich generácií so zameraním na potreby pôvodného obyvateľstva, žien a mladých ľudí a investovania do pracovných miest orientovaných na budúcnosť a do modrého hospodárstva.

1.REGIÓN MIEROVEJ SPOLUPRÁCE V NOVOM GEOPOLITICKOM PROSTREDÍ

EÚ posilní svoje strategické predvídanie, začlení otázky Arktídy do svojej vonkajšej diplomacie a nadviaže na regionálnu spoluprácu. Aby zmiernila obavy o bezpečnosť, rozšíri kapacity civilnej ochrany a spoluprácu v oblasti pátrania a záchrany a zintenzívni výskum roztápania permafrostu.

V posledných rokoch sa výrazne zvýšil počet krajín, ktoré sa zaujímajú o arktické regióny. Hrozí tak, že Arktída sa premení na arénu geopolitickej súťaže a poškodia sa záujmy EÚ. Popri rastúcom záujme o zdroje Arktídy a dopravné trasy dochádza v mnohých častiach Arktídy k výraznému zintenzívneniu vojenskej činnosti. EÚ je odhodlaná zachovať bezpečnú, stabilnú, udržateľnú a prosperujúcu Arktídu, ktorá musí zostať pokojným regiónom s mierovou mnohostrannou spoluprácou. Rada EÚ vo svojich záveroch o diplomacii v oblasti klímy a energetiky z januára 2021 poukázala na význam environmentálnych otázok a zmeny klímy pre bezpečnosť a obranu a na potrebu úzkej spolupráce s partnerskými krajinami, medzinárodnými organizáciami, ako je systém Organizácie Spojených národov (OSN), a formou mnohostranných partnerstiev.

Zdá sa, že rozširovanie vojenskej prítomnosti v ruskej časti Arktídy odzrkadľuje tak globálne strategické zaujímanie pozícií, ako aj štátne priority vrátane dvojitého využívania infraštruktúry. Okrem zväčšujúcich sa bezpečnostných výziev by to zároveň mohlo ešte viac zhoršiť dôsledky zmeny klímy. Pravdepodobne k tomu dochádza čiastočne preto, lebo dlhé severné pobrežie je čoraz prístupnejšie, ale vo veľkej miere to súvisí s otázkami, ktoré sa netýkajú priamo Arktídy 10 . Mnohé krajiny vrátane USA, Nórska, Spojeného kráľovstva, Dánska, Kanady a Islandu pozorne sledujú tento vývoj, rovnako ako Severoatlantická aliancia (NATO), aby dokázali reagovať na výraznejšie presadzovanie sa Ruska v arktických vodách a v arktickom vzdušnom priestore. Stúpa aj intenzita činností iných aktérov vrátane Číny a narastá záujem o oblasti, ako je vlastníctvo kritickej infraštruktúry, výstavba podmorských káblov, svetová lodná doprava, kybernetický priestor a dezinformácie.

Nové geopolitické prostredie sa premieta do narastajúceho počtu žiadostí o štatút pozorovateľa v Arktickej rade. EÚ sa chce ďalej významnejšie zapájať do pracovných a expertných skupín Arktickej rady, a preto opätovne žiada o oficiálny štatút pozorovateľa. Bude naďalej prispievať k práci Arktickej rady v súlade s vyhlásením Arktickej rady v Kirune z mája 2013 11 . EÚ bude náležite spolupracovať s pozorovateľmi vrátane svojich členských štátov.

Posilnenie strategického predvídania

EÚ pozorne a v určitých ohľadoch so znepokojením sleduje bezpečnostný vývoj. Bezpečnosť v prípade Arktídy zahŕňa environmentálne, hospodárske a politicko-vojenské prvky, ktoré nemožno vnímať izolovane. Zmena klímy a roztápanie ľadu podnecujú väčší geopolitický záujem, ktorý môže veľmi pravdepodobne prerásť do intenzívnejšej strategickej súťaže. EÚ posilní svoju schopnosť strategického predvídania v súlade s rôznymi oblasťami opatrení uvedenými v správe o strategickom výhľade z roku 2021 12 , aby lepšie uchopila bezpečnostné dôsledky zmien klímy v arktickej oblasti a ich vplyv na globálne bezpečnostné prostredie. Na strategickom predvídaní bude pracovať so svojimi partnermi vrátane USA, Kanady, Nórska a Islandu a bude pri ňom takisto spolupracovať s NATO, pričom sa bude zaoberať strednodobým až dlhodobejším vplyvom zmeny klímy na bezpečnosť a v rámci širšej prebiehajúcej výmeny s NATO o zmene klímy a bezpečnosti bude poskytovať štúdie a údaje.

Vzhľadom na vzostup hospodárskej a vojenskej činnosti v regióne ponúka Satelitné stredisko EÚ (SatCen) zabezpečenú geopriestorovú analýzu, ktorou sa podporí úsilie EÚ o monitorovanie bezpečnostnej situácie v arktickom regióne a posilní sa stabilita tým, že bude možné prijímať opatrenia na budovanie dôvery a predchádzanie nepredvídaným udalostiam. Galileo už ponúka pátracie a záchranné služby a môže poskytovať ďalšie služby súvisiace s bezpečnosťou. Verejná regulovaná služba Galileo zabezpečí svojim oprávneným používateľom neobmedzený a nepretržitý prístup k spoľahlivým navigačným službám na Arktíde, čím sa zvýši bezpečnosť operácií v regióne.

Nadväznosť na vzájomne sa podporujúce politiky EÚ

Politika EÚ je založená na zásadách stanovených v Dohovore OSN o morskom práve (UNCLOS), programe OSN Agenda 2030 a cieľoch udržateľného rozvoja, a vychádza aj z jej účasti na práci Arktickej rady, Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora a politického rámca Severnej dimenzie (pozri rámček os 1).

EÚ buduje silné medzinárodné siete pre arktický výskum ako diplomatický nástroj 13 vrátane dvojstranných dohôd o vedeckej a technologickej spolupráci s Kanadou, Ruskom a USA. Od roku 2016 EÚ podporuje vedeckú diplomaciu prostredníctvom ministerských zasadnutí o vede v oblasti Arktídy 14 . V snahe posilniť výskum Arktídy sa povolala Transatlantická aliancia pre oceánsky výskum (AORA) a EÚ sa bude usilovať o rozšírenie Transatlantickej aliancie pre oceánsky výskum od pólu k pólu. EÚ začlení otázky Arktídy do svojich dialógov s arktickými a ďalšími aktérmi vrátane USA, Kanady, Nórska, Islandu, Ruska, Číny, Japonska, Kórejskej republiky a Indie, ako aj s regionálnymi orgánmi. Vytvorenie funkcie osobitného vyslanca pre otázky Arktídy v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť poskytuje EÚ kontaktné miesto pre jej diplomatické pôsobenie, pokiaľ ide o Arktídu.

EÚ má dôležité väzby s Grónskom a Faerskými ostrovmi. Obe krajiny sú súčasťou Dánskeho kráľovstva a obe sa usilujú o nadviazanie užších vzťahov s EÚ. S cieľom ďalej upevňovať a posilniť dlhodobú spoluprácu medzi Európskou komisiou a Grónskom Európska komisia zriadi kanceláriu so sídlom v Nuuku. Táto kancelária bude riadiť podporu EÚ pre Grónsko, ako aj uľahčovať ďalšie posilňovanie a prehlbovanie partnerstva medzi Európskou komisiou a vládou Grónska, a to aj prostredníctvom spolupráce a dialógu v oblastiach spoločného záujmu, v úzkej spolupráci s osobitným vyslancom pre otázky Arktídy.

Spolupráca v oblasti civilnej ochrany, civilnej bezpečnosti a bezpečnostných výziev v arktických regiónoch

Zvyšujúci sa záujem o vedu, zdroje, infraštruktúru, dopravu a cestovný ruch v oblasti Arktídy si vyžaduje silnejšie systémy bezpečnosti a zabezpečenia, ako sú satelity, na zhromažďovanie údajov o životnom prostredí, poveternostných podmienkach, ľade, biológii, lodnej a leteckej doprave a na zlepšenie komunikácie. Prírodné požiare a záplavy sú v dôsledku účinkov zmeny klímy čoraz častejšie aj v arktických regiónoch a Arktická rada teraz tento vývoj monitoruje 15 . V dôsledku toho sú čoraz žiadanejšie kapacity na reakcie na núdzové situácie.

Nástroje a skúsenosti EÚ v oblasti krízovej reakcie na ekologické katastrofy budú v európskom arktickom regióne a mimo neho veľmi užitočné. EÚ bude spolupracovať s kľúčovými partnermi prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany 16 a jeho Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie. Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany je už v Arktíde zavedený vďaka Dánsku, Fínsku, Švédsku, Islandu a Nórsku a podobná spolupráca sa očakáva aj s ostatnými arktickými štátmi, a to aj prostredníctvom pracovnej skupiny Arktickej rady pre predchádzanie núdzovým situáciám a pre pripravenosť a reakciu na ne.

Únijná služba riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus už ponúka monitorovanie, včasné varovanie a mapovanie pred katastrofou aj bezprostredne po nej. Globálnym systémom varovania pred katastrofami a koordinácie (GDACS) EÚ 17 sa zlepšia varovania a koordinácia po závažných náhlych katastrofách. EÚ zvýši kapacitu programu Copernicus a Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (EMODNet) v záujme lepšieho predvídania vplyvov extrémnych poveternostných javov s osobitným zameraním na Arktídu. Budúca núdzová služba varovania systému Galileo sa využije na priame oslovenie a varovanie obyvateľstva ohrozeného blížiacou sa katastrofou, najmä v odľahlých oblastiach, ktoré nie sú pokryté pozemnými sieťami pripojenia.

Včasné a účinné pátracie a záchranné operácie sú v Arktíde rozhodujúce z dôvodu jej veľmi nepriaznivého podnebia, nepredvídateľného počasia a obrovských vzdialeností. Pátracími a záchrannými službami programu Galileo sa výrazne skracuje čas potrebný na záchranu ľudí na mori. Nová služba Galileo Return Link ponúka nové funkcie pre námorníkov a pilotov pôsobiacich v nepriateľskom a nevľúdnom prostredí a v súčasnosti ju ponúka výhradne Galileo na celom svete a bezplatne.

Ďalej sa bude pracovať na námorných pátracích a záchranných operáciách, pričom sa vo väčšej miere využijú satelitné systémy EÚ a služby poskytované agentúrami EÚ. V súlade s akčným plánom stratégie námornej bezpečnosti EÚ 18 sa bude podporovať spolupráca medzi pobrežnými strážami, najmä prostredníctvom Fóra pobrežnej stráže v oblasti Arktídy (ACGF). V záujme zvýšenia bezpečnosti plavidiel v Arktíde EÚ podporila bezpečnostné usmernenia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) pre rybárske a rekreačné plavidlá v Arktíde, ako aj vypracovanie povinných opatrení týkajúcich sa plánovania a navigácie plavby – 2. fázu polárneho kódexu IMO.

2.ZVYŠOVANIE ODOLNOSTI ARKTÍDY VOČI ZMENE KLÍMY A DEGRADÁCII ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

EÚ uznáva svoj vlastný vplyv na tento región a bude ho naďalej posudzovať 19 . Plánuje sa týmto vplyvom zaoberať koordinovaným spôsobom v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a arktickými spoločenstvami. EÚ zakročí proti hlavným zdrojom znečistenia, ktoré postihujú ovzdušie, súš a morské prostredie arktických regiónov, ako sú plasty/morský odpad, čierny uhlík, chemikálie a emisie z dopravy či neudržateľné využívanie prírodných zdrojov.

Zmena klímy a biodiverzita: dve strany jednej mince

Zmena klímy a biodiverzita sú spojené nádoby. EÚ je hybnou silou rokovaní podľa Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Dohovoru o biologickej diverzite (CBD). EÚ nedávno prijala právny predpis v oblasti klímy, v ktorom si stanovila cieľ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou oblasťou a posilňovať odolnosť a znižovať zraniteľnosť voči zmene klímy. Cieľom navrhovaného balíka Fit for 55 je dosiahnuť, aby sa politikami EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania podarilo do roku 2030 znížiť čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %, čo sa premietne do náležitých politík a záväzkov, z ktorých bude mať Arktída úžitok. EÚ takisto podporuje globálny cieľ „30 × 30“, teda do roku 2030 chrániť 30 % pevniny a 30 % oceánov prostredníctvom vytvorenia siete chránených morských oblastí a ďalších účinných opatrení na ochranu (OECM). EÚ je takisto silným zástancom vykonávacej dohody v rámci dohovoru UNCLOS o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci.

Zásadný význam v tejto súvislosti má ochrana a udržateľné využívanie živých arktických morských zdrojov vrátane populácií rýb. EÚ je zmluvnou stranou Dohody o predchádzaní neregulovanému rybolovu na otvorenom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu 20 (pozri rámček os 4).

V záujme ochrany Arktídy EÚ takisto podporuje vymedzenie chránených morských oblastí v Severnom ľadovom oceáne, a to aj v rámci Dohovoru o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (OSPAR).

Zásadný význam pre pochopenie zmeny klímy má spoločná iniciatíva EÚ v oblasti vedy o zemskom systéme s Európskou vesmírnou agentúrou. V rámci programu Copernicus sa prevádzkuje špecializované centrum pre monitorovanie a predpovede týkajúce sa Severného ľadového oceánu, ktoré sa špecializuje na pozorovanie a monitorovanie morského ľadu. EÚ bude ďalej rozširovať arktické služby programu Copernicus a využívať poznatky a údaje získané z projektov ako Arctic Passion v rámci programu Horizont 2020. Preskúma zriadenie tematického centra programu Copernicus pre Arktídu s cieľom poskytovať ako jednotné kontaktné miesto všetky príslušné služby na monitorovanie pólov tak vo vnútrozemí, ako aj na mori.

Riešenie znečistenia plastmi/morským odpadom

EÚ má cieľ znížiť do roku 2030 objem plastového odpadu o 50 % a mikroplastov o 30 % 21 . EÚ sa snaží zabezpečiť globálnu dohodu o plastoch s cieľom bojovať proti znečisťovaniu plastmi, pričom využíva prístup obehového hospodárstva a zaoberá sa celým životným cyklom plastov. Okrem toho bude EÚ prostredníctvom akčného plánu nulového znečistenia ovzdušia, vody a pôdy presadzovať životné prostredie bez toxických látok na celom svete. EÚ sa aktívne zapája do práce Arktickej rady a v rámci dohovoru OSPAR, ktorý sa osobitne zaoberá morským odpadom vrátane plastov.

Podporovanie kolektívnych reakcií na znižovanie čierneho uhlíka v Arktíde

Zníženie emisií čierneho uhlíka, ktoré majú vplyv na Arktídu, je naďalej dôležitou výzvou. Čierny uhlík ako látka znečisťujúca klímu s krátkou životnosťou spôsobuje silné regionálne otepľovanie tým, že stmavuje vysoko reflexné povrchy a absorbuje slnečné žiarenie zo vzduchu. Zároveň je to látka znečisťujúca ovzdušie, ktorá je škodlivá pre zdravie. EÚ je zodpovedná približne za 36 % ukladania čierneho uhlíka v Arktíde 22 , ktoré vedie k otepľovaniu atmosféry, pôdy aj ľadovej plochy. EÚ preto presadzuje komplexnú politiku na riešenie tohto problému (pozri rámček 4).

Podpora potenciálu Arktídy v oblasti obnoviteľných zdrojov

Arktída má obrovský potenciál v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (geotermálne, veterné, čistý vodík a vodná energia). Rozvoj technológií čistej energie je v záujme Arktídy aj EÚ, preto EÚ posilní spoluprácu v oblasti čistej energie, zintenzívni výmeny informácií v tejto oblasti a preskúma dodávky čistej energie a energetickú transformáciu.

Obmedzenie chemického znečistenia

Miestne, regionálne a mnohostranné úsilie zamerané na nulové chemické znečistenie životného prostredia pomôže znížiť znečisťovanie Arktídy. EÚ je pravdepodobne zodpovedná za 6 – 8 % ortuti uloženej severne od severného polárneho kruhu 27 a podporuje rozhodné opatrenia v rámci Minamatského dohovoru o ortuti s cieľom ešte viac obmedziť znečisťovanie ortuťou. K týmto cieľom prispeje aj nadchádzajúca revízia nariadenia o ortuti 28 .

Znižovanie uhlíkovej a environmentálnej stopy námornej dopravy

EÚ je zodpovedná za 31 % emisií CO2 a 16,5 % emisií čierneho uhlíka z námornej dopravy v Arktíde 29 . V stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu 30 sa vytýčila cesta európskeho dopravného systému k zelenej a digitálnej transformácii v súlade s Európskou zelenou dohodou. Táto stratégia umožňuje, aby riedko osídlené oblasti v Arktíde zostali prepojené a stali sa odolnejšími.

EÚ bude v popredí úsilia o námornú dopravu s nulovými emisiami a nulovým znečistením v Severnom ľadovom oceáne v súlade s našimi cieľmi Zelenej dohody a balíkom Fit for 55 31 . EÚ uznáva nedávny zákaz používania ťažkého vykurovacieho oleja v arktickej lodnej doprave, ktorý prijala Medzinárodná námorná organizácia (IMO), a bude presadzovať jeho rýchle a úplné vykonávanie. EÚ a jej členské štáty budú podporovať rýchlejšie a ambicióznejšie znižovanie emisií pre arktickú lodnú dopravu v rámci IMO aj na úrovni EÚ.

Zabezpečenie udržateľnej a zodpovednej ťažby a spracovania v záujme klimatickej neutrality

EÚ 32  spotrebúva 20 % nerastných produktov vyťažených vo svete, sama však produkuje len 3 % z nich. V prípade mnohých kritických nerastov je závislá od ich jedinej krajiny pôvodu či od niekoľkých málo krajín pôvodu, pričom napríklad Čína poskytuje 98 % prvkov vzácnych zemín a 93 % horčíka. Osem arktických štátov je potenciálne významným dodávateľom kritických a iných surovín a v európskom arktickom regióne už prebiehajú významné ťažobné činnosti nerastných surovín: Švédsko napríklad plánuje začať do roku 2035 vyrábať železnú rudu uhlíkovo neutrálnym spôsobom. Takéto činnosti môžu byť dôležitou hospodárskou hybnou silou pri vytváraní miestnych produktov s pridanou hodnotou, ako aj sprostredkovateľských a odberateľských odvetví, čím sa podporí rast a zamestnanosť.

EÚ bude presadzovať environmentálne, hospodárske a sociálne posudzovania a najlepšie postupy v oblasti ťažby, nakladania s odpadmi a reakcie na havárie, ako aj riadenie podľa oblastí a vykonávanie iniciatív obehového hospodárstva. Akčný plán EÚ v oblasti kritických surovín 33 má zabezpečiť udržateľné a bezpečné dodávky kritických surovín pre priemysel EÚ pri plnom rešpektovaní a zapojení miestnych spoločenstiev a pôvodného obyvateľstva. Zásady EÚ pre udržateľné suroviny zdôrazňujú význam spoľahlivého environmentálneho riadenia a ochrany biodiverzity, presadzujú účinné využívanie energie, podporujú zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu a napomáhajú odolnosti pôvodného obyvateľstva voči účinkom zmeny klímy. Volajú po väčšej obehovosti v podobe bezpečného používania, recyklácie, likvidácie a zhodnocovania surovín z ťažobného a spracovateľského odpadu a iných druhotných zdrojov. Zaoberajú sa aj sociálnymi aspektmi, ako je dodržiavanie ľudských práv, rešpektovanie miestnych kultúr, zvykov a hodnôt, ako aj konštruktívny, transparentný a aktívny dialóg s miestnym spoločenstvom.

Budovanie odolných hodnotových reťazcov EÚ prostredníctvom udržateľnej ťažby a spracovania surovín pomôže arktickému regiónu rozvíjať sa udržateľným spôsobom na základe inovácií a obehovosti, a zároveň sa zaistí bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a vytvoria sa dôstojné pracovné miesta orientované na budúcnosť. Pri dosahovaní čistejšej a udržateľnejšej ťažby a spracovania je na zvýšenie obehovosti v regióne, postupné ukončenie súčasného lineárneho modelu a v konečnom dôsledku minimalizovanie vplyvu ťažobného priemyslu na životné prostredie potrebné zintenzívniť využívanie druhotných surovín na miestnej úrovni a na úrovni EÚ. Vzhľadom na jedinečnú nedotknuteľnosť arktického regiónu a jeho vysokú citlivosť na zmenu klímy bude EÚ v súlade s akčným plánom EÚ a spolu s globálnymi partnermi dôrazne presadzovať stanovenie najprísnejších noriem pre zníženie vplyvu procesov ťažby a spracovania na životné prostredie. Na tento účel budú témy výskumu a inovácií v oblasti surovín v rámci programu Horizont Európa zahŕňať environmentálne šetrné a udržateľné získavanie zdrojov v súlade s ochranou biodiverzity, obehovosťou a využívaním technológií pozorovania Zeme na monitorovanie životného prostredia.

Iní globálni aktéri sa už rýchle usilujú zabezpečiť si dodávky. Prístup k dostatočným zdrojom je pre otvorenú strategickú autonómiu EÚ zásadný. EÚ musí takisto diverzifikovať zdroje pochádzajúce z krajín mimo EÚ, aby uspokojila rastúci dopyt. Rozvíjame strategické partnerstvá s krajinami bohatými na zdroje, ako je Kanada, a výmenou za čisté suroviny získané etickým spôsobom ponúkame užšiu integráciu našich príslušných hodnotových reťazcov, spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií a dodržiavanie ambicióznych noriem v oblasti životného prostredia, sociálnej oblasti a v oblasti dobrej správy vecí verejných.

EÚ je aj dovozcom ropy a plynu vyťažených v Arktíde 34 . Vykonávaním Európskej zelenej dohody je odhodlaná dosiahnuť ciele podľa Parížskej dohody. V nadväznosti na čiastočné moratóriá na prieskum uhľovodíkov v Arktíde 35 je EÚ odhodlaná zabezpečiť, aby ropa, uhlie a plyn zostali nevyťažené v zemi, a to aj v arktických regiónoch. Dôležitým aspektom v tejto súvislosti je, že v dôsledku prevládajúcich poveternostných podmienok je reakcia a odstraňovania následkov v prípade priemyselných havárií alebo námorných nehôd mimoriadne náročná.

Komisia sa bude spolu s partnermi usilovať aj o mnohostrannú právnu povinnosť nepovoliť ďalší rozvoj zásob uhľovodíkov v arktických alebo priľahlých regiónoch ani nakupovať takéto uhľovodíky, ak by sa mali vyrábať.

Posilnenie správy oceánov v Arktíde

Severný ľadový oceán a priľahlé subarktické moria sú stredobodom globálnych transformácií spôsobených zmenou klímy 36 . Najviditeľnejšou zmenou v Severnom ľadovom oceáne je ustupujúci morský ľad počas letných mesiacov, pričom niektoré modely predpovedajú, že do desiatich rokov bude Severný ľadový oceán v lete bez ľadového príkrovu. Zmeny teploty ovplyvňujú oceánske prúdy vrátane Golfského prúdu. Acidifikácia morskej vody, ako aj rýchla zmena teplotných pásiem budú mať výrazný vplyv na arktické morské a pobrežné ekosystémy. Tieto vplyvy by mohli byť katastrofálne.

V dohovore UNCLOS sa stanovuje rámec na riadenie Severného ľadového oceánu vrátane mierového urovnávania sporov. EÚ prispeje k posilneniu medzinárodnej správy oceánov a bude podporovať partnerov v snahe zabezpečiť, aby boli oceány čisté, zdravé a udržateľne spravované 37 .

EÚ bude naďalej rozvíjať udržateľné vzťahy so svojimi partnermi v regióne, ako sú Island, Nórsko, Spojené kráľovstvo, Grónsko a Faerské ostrovy, a to aj prostredníctvom dohôd o rybolove. Musí sa plne dodržiavať medzinárodný právny režim, ktorým sa riadi Svalbard a jeho vody. V rámci výlučnej právomoci EÚ v oblasti ochrany morských biologických zdrojov EÚ zastupuje svojich 22 členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Parížskej zmluvy o Špicbergoch (Svalbard) z roku 1920.

EÚ posilní kapacity služby monitorovania morského prostredia v rámci programu Copernicus s cieľom riešiť osobitné potreby Severného ľadového oceánu.

3.STIMULÁCIA INOVATÍVNEJ ZELENEJ, MODREJ A DIGITÁLNEJ TRANSFORMÁCIE

Vykonávaním Európskej zelenej dohody vrátane nového prístupu k udržateľnému modrému hospodárstvu a presadzovaním priorít na medzinárodnej úrovni sa EÚ snaží zmierniť problémy súvisiace so zmenou klímy, adaptovať sa na ne a zotaviť sa z nich, a zároveň ponúkať európske riešenia na bezprostrednú zelenú a modrú transformáciu.

Podpora vedy, výskumu a inovácií v prospech Arktídy

Ťažiskom politík a opatrení EÚ v Arktíde je veda, výskum, inovácie a technológie. EÚ vo svojom prístupe k vede a inováciám 38 ide príkladom a podporuje multilateralizmus, otvorenosť a reciprocitu vo svojej spolupráci na ekologických, digitálnych, zdravotných a inovačných riešeniach, ale aj spravodlivú a inkluzívnu transformáciu. EÚ v rokoch 2014 až 2020 investovala približne 200 mil. EUR do výskumu súvisiaceho s Arktídou v rámci programu Horizont 2020 a bude podporovať vedu v oblasti Arktídy prostredníctvom programu Horizont Európa (2021 – 2027) 39 .

Inovatívne technológie, ako sú satelity, veľké dáta, umelá inteligencia a pokročilé modelovanie, pravdepodobne pretvoria arktické hospodárstvo. Môžu umožniť, aby sa zlepšila udržateľnosť a obehovosť v odvetviach, ako je lodná doprava, rybolov a cestovný ruch. Na inovácie a technológie sa pritom spoliehajú aj rozvíjajúce sa odvetvia, ako sú modré technológie, energia z obnoviteľných zdrojov na mori, vodík a námorná bezpečnosť.

Európska polárna výskumná obec sa posilní iniciatívou EÚ-PolarNet 2 (2020 – 2023) v rámci programu Horizont 2020, ktorá je nástupcom iniciatívy EÚ-PolarNet 1 (2015 – 2019) v oblasti koordinácie a spoluvytvárania európskeho polárneho výskumného priestoru.

Pri väčšine arktických projektov financovaných v rámci programu Horizont 2020 sa spolupracuje s miestnymi a pôvodnými obyvateľmi, ktorí majú historické znalosti a pôvodné vedomosti o jedinečných arktických ekosystémoch. Ďalšia práca v tomto smere sa bude rozvíjať prostredníctvom špecializovaných seminárov v rámci projektu EÚ-PolarNet 2 (pozri rámček os 6) a prostredníctvom Transatlantickej aliancie pre oceánsky výskum.

Z akcií Marie Curie-Skłodowskej sa poskytujú granty na odbornú prípravu začínajúcich výskumných pracovníkov a na mobilitu výskumných pracovníkov vrátane oblasti Arktídy, a to vo všetkých fázach ich kariéry. Aj v rámci niekoľkých prebiehajúcich projektov financovaných z programu Horizont 2020 sa poskytujú programy odbornej prípravy pre mladých vedcov v úzkej spolupráci so Združením začínajúcich polárnych vedcov (z angl. Association of Polar Early Career Scientists).

Postavenie ľudí žijúcich v Arktíde do popredia

Očakáva sa, že arktické regióny budú v dôsledku neustále narastajúcich klimatických a sociálno-ekonomických tlakov čoraz viac postihnuté demografickými a migračnými procesmi. Hoci sa predpokladá, že celkové obyvateľstvo Arktídy zostane v budúcnosti relatívne stabilné, medzi rôznymi arktickými regiónmi sa očakávajú podstatné rozdiely v miere rastu a migračných procesoch. EÚ bude investovať do budúcnosti ľudí žijúcich v Arktíde, pričom bude podnecovať zlepšenie vzdelávania, udržateľný rast a pracovné miesta vrátane väčšieho zapájania mladých ľudí, žien a pôvodného obyvateľstva do rozhodovania o otázkach Arktídy, ako sú inovácie a výskum, vytváranie pracovných miest, digitálne zručnosti a vzdelávanie.

Kľúčom k udržateľnému rozvoju a odolným spoločnostiam sú ľudia. Arktické regióny sú rôznorodé, pokiaľ ide o etnickú príslušnosť, správu vecí verejných, hospodárstvo, demografiu, modely migrácie a spoločenskú situáciu. Udržateľné napredovanie si vyžaduje inkluzívny dialóg, rozmanitosť a zmysluplnú účasť na rozhodovaní na všetkých úrovniach.

Fórum zainteresovaných strán v Arktíde a podujatie Dialóg s pôvodným obyvateľstvom sú teraz neoddeliteľnou súčasťou politiky EÚ v oblasti Arktídy. EÚ vedie pravidelné diskusie s podnikateľskými skupinami, ako je Arktická hospodárska rada, s organizáciami zastupujúcimi obce, napríklad s Fórom starostov arktických obcí, a so zástupcami celej arktickej oblasti vrátane siete severných riedko osídlených oblastí. EÚ udržiava pravidelné kontakty aj s Radou Sámov.

Pandémia ochorenia COVID-19 zdôraznila, že je nutné lepšie sa oboznámiť so zdravotnými hrozbami vyplývajúcimi zo zmeny klímy v Arktíde (pozri rámček os 7).

Z programov politiky súdržnosti EÚ, najmä programu Interreg Severné okrajové oblasti a Arktída (NPA), sa poskytuje podpora pre sámsku a inuitskú kultúru, ich živobytie a podnikanie. Interreg poskytuje rámec pre cezhraničné kontakty medzi ľuďmi prispôsobený osobitným charakteristikám Arktídy a zahŕňa aj spoluprácu s partnermi. Projekt reakcie na pandémiu COVID-19 (CORE), ktorý zahŕňa Rusko, vychádza z dlhodobého odkazu NPA v oblasti elektronického zdravotníctva.

Neoddeliteľnou súčasťou politiky EÚ v oblasti ľudských práv je Deklarácia OSN o právach pôvodného obyvateľstva. EÚ bude podporovať práva a slobody pôvodného obyvateľstva v súlade s dohovorom Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 169 a bude podporovať úplné konzultácie a spoluprácu s pôvodným obyvateľstvom so zreteľom na zásadu slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu pred prijatím a vykonávaním opatrení, ktoré sa ich môžu priamo dotýkať.

EÚ bude udržiavať úzke cezhraničné kontakty s mladými ľuďmi nadviazané počas verejnej konzultácie o svojej politike v oblasti Arktídy a bude pravidelne komunikovať so zástupcami mládeže z Arktídy. Mládežnícke organizácie v Arktíde sa už zúčastňujú na akciách financovaných z programu Erasmus+ s cieľom rozvíjať projekty a ponúkať informácie o pracovných príležitostiach a možnostiach odbornej prípravy, vzdelávacej mobilite alebo iných príležitostiach stať sa aktívnymi občanmi. Island a Nórsko sú k programu plne pridružené.

Skutočne udržateľný rozvoj nie je možný bez rodovej rovnosti. Záväzok EÚ k rozvoju vedy v oblasti Arktídy môže podporiť lepšie pochopenie rodovej a ľudskej neistoty spojenej so zmenou klímy, environmentálnymi zmenami, modelmi migrácie a priemyselným rozvojom. EÚ víta skutočnosť, že ženy tvoria významnú časť vedenia Rady Sámov, a na základe práce Arktickej rady a základných zásad EÚ zabezpečí, aby sa pri vypracúvaní politík vzťahujúcich sa na Arktídu zohľadňovali názory žien. V rámci nástroja susedstva, rozvoja a medzinárodnej spolupráce bude EÚ financovať programy pre mladých ľudí a ženy v Arktíde a prispievať k spolupráci medzi mestami.

Podpora udržateľného regionálneho rozvoja

EÚ bude stimulovať inovačnú transformáciu na zelené hospodárstvo. Arktické regióny sa tak môžu stať ukážkovým príkladom vytvárania pracovných miest v inovačných odvetviach pre budúcnosť, napríklad v týchto oblastiach: zelená energia, vodík, udržateľný ťažobný priemysel, elektronické vzdelávanie, elektronické zdravotníctvo, pripojiteľnosť a infraštruktúra, udržateľný cestovný ruch, zelené technológie, rybolov a poľnohospodárstvo (pozri rámček os 8).

Financovanie EÚ pre Arktídu sa vypláca v rámci programov politiky súdržnosti a vidieka pre severné Švédsko a severovýchodné Fínsko, zatiaľ čo programami Interreg sa dosah opatrení EÚ rozširuje na Faerské ostrovy, Island, Grónsko, Nórsko a Rusko. Tieto programy sú pre EÚ kľúčovými nástrojmi na usmerňovanie vývoja prebiehajúceho v Arktíde. Iniciatívou Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti sa rozvíja spoločná európska vízia silnejších, prepojených, prosperujúcich a odolných vidieckych oblastí, medzi ktoré patria arktické regióny 40 .

V rokoch 2021 – 2027 sa budú programy súdržnosti EÚ zameriavať na zelenú a digitálnu transformáciu a poskytovať podporu pre inteligentnú hospodársku transformáciu prostredníctvom pokračujúcich stratégií pre inteligentnú špecializáciu, financovania podnikania a iniciatív pre mladých ľudí v Arktíde. Regióny severného Fínska a Švédska majú oprávnenie na čerpanie z nového Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorého cieľom je zmierniť sociálne a hospodárske náklady vyplývajúce z prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Existujúce a nové programy EÚ (napr. Interreg Aurora, NPA, Karelia a Kolarctic) a organizácie (skupina Európskej investičnej banky), ktoré môžu podporovať udržateľný rozvoj v európskom arktickom regióne, budú pre príjemcov podpory viditeľnejšie prostredníctvom špecializovaného online investičného a informačného portálu: https://eeas.europa.eu/headquarters/headquarters- homepage/100774/arctic-funding_sk .

Inteligentná špecializácia môže podporiť rozvoj inovačných technológií a riešení pre zelenú transformáciu, pričom európskym arktickým regiónom pomôže využívať investície z Plánu obnovy pre Európu, v ktorom sa kladie dôraz na energetická efektívnosť, udržateľnú energiu a priemyselnú transformáciu. Okrem toho sa z fondu EÚ pre inovácie v oblasti klímy podporujú demonštračné projekty nízkouhlíkových technológií v morskom prostredí.

EIB bude v Arktíde podporovať ekologickú energiu. Financovanie a investície sú k dispozícii pre projekty, ktorými sa vykonáva obehové hospodárstvo, a to zvýšením efektívnosti využívania zdrojov a pokrokom v oblasti udržateľných výrobných procesov, ako aj pre iné projekty zamerané na obehovosť počas celého životného cyklu výrobkov.

Prepojenie Arktídy

Vesmírne infraštruktúry poskytujú základné služby podnikom a spoločenstvám v regióne s obmedzenými infraštruktúrami pozemného pripojenia.

V prípade, že v Arktíde nebude k dispozícii komplexné pozemné pripojenie, EÚ prostredníctvom svojej iniciatívy vesmírneho zabezpečeného pripojenia ponúkne spoľahlivé a funkčné prostriedky na zaistenie:

I)zabezpečenej vládnej komunikácie a citlivých údajov, ochranu kritických infraštruktúr v drsnom arktickom prostredí, krízové riadenie, telemedicínu, dohľad nad námorným a leteckým priestorom;

II)zabezpečenej komerčnej komunikácie pre integráciu sietí 5G/6G, internetu vecí, elektronického zdravotníctva, pripojenia počas letu a námorného prepojenia a inteligentného vzdelávania a

III)dostupnosti vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia na internet s odstránením mŕtvych zón a zabezpečením súdržnosti medzi Arktídou a členskými štátmi, riešením digitálnych nerovností s cieľom podporiť plne funkčný jednotný trh aj v riedko osídlených severných regiónoch.

Digitálna zložka Nástroja na prepájanie Európy sa sprístupní pre arktické regióny a ponúkne možnosť poskytovať financovanie pre celý rad projektov vrátane cezhraničných koridorov 5G, inteligentných spoločenstiev 5G, prepojenia vysokovýkonných počítačových centier, Európskej cloudovej federácie a podmorských káblových systémov.

Prístavy Luleå, Kemi, Oulu, Narvik a Hammerfest sú prístavmi TEN-T a tvoria dôležité uzly prepájajúce námornú a pozemnú dopravu. V rámci Nástroja na prepájanie Európy na roky 2021 – 2027 boli prijaté rozšírenia koridorov s cieľom prepravovať náklad s pôvodom v arktických regiónoch po súši a potenciálne po trase cez Severné more.

ZÁVER

V tomto spoločnom oznámení sa EÚ zaväzuje zvýšiť svoju angažovanosť v arktickom regióne a v jeho okolí v reakcii na geopolitické, environmentálne, hospodárske, bezpečnostné a sociálne výzvy, ktorým tento región čelí, a spolupracovať s inými aktérmi pri riadení nových príležitostí v tomto regióne. Predstavuje celý rad opatrení EÚ v Arktíde, pričom vychádza z prebiehajúceho úsilia a nových oblastí odborných znalostí. Komisia a vysoký predstaviteľ budú pri vykonávaní týchto opatrení spolupracovať s Európskym parlamentom, Radou a ďalšími inštitúciami a berú na vedomie správu Parlamentu o príležitostiach, obavách a bezpečnostných výzvach v Arktíde. EÚ rozšíri svoju spoluprácu so všetkými kľúčovými partnermi a zainteresovanými stranami v Arktíde aj mimo nej so zreteľom na spoločnú zodpovednosť za vyvinutie úsilia o dosiahnutie bezpečného, udržateľného, prosperujúceho a mierového regiónu, čo je v záujme celého sveta.

(1)

 IPCC, Zmena klímy 2021: Prírodovedecký základ. Príspevok pracovnej skupiny I k šiestej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy ( https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg1/ ).

(2)

 Tamže.

(3)

V návrhoch balíka Fit for 55 sa spája uplatňovanie obchodovania s emisiami a zvýšené využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, vyššia energetická efektívnosť, rýchlejšie zavádzanie spôsobov dopravy s nízkymi emisiami, zosúladenie daňových politík, opatrenia na zabránenie úniku uhlíka a nástroje na zachovanie a zvyšovanie prirodzeného zachytávania uhlíka.

(4)

 COM(2019) 640.

(5)

COM(2021) 240.

(6)

Dánske kráľovstvo, Fínsko, Island, Kanada, Nórsko, Rusko, Spojené štáty americké a Švédsko.

(7)

 JOIN(2021) 3.

(8)

 KOM(2008) 763, JOIN(2012) 19 a JOIN(2016) 21.

(9)

Závery Rady o diplomacii v oblasti klímy a energetiky – realizácia vonkajšieho rozmeru Európskej zelenej dohody, 25. januára 2021.

(10)

Pozri spoločné oznámenie o vzťahoch medzi EÚ a Ruskom, JOIN(2021) 20.

(11)

Sekretariát Arktickej rady, vyhlásenie z Kiruny, Kiruna, Švédsko, 15. mája 2013.

(12)

COM(2021) 750 final z 8. septembra 2021, Správa o strategickom výhľade za rok 2021 – Kapacita EÚ a jej sloboda konať.

(13)

 Programy EÚ pre výskum a inovácie poskytujú jedinečný základ pre medzinárodnú spoluprácu, pričom päť z ôsmich arktických krajín sú členskými štátmi EÚ (Fínsko, Švédsko, Dánske kráľovstvo) alebo jej pridruženými krajinami (Nórsko, Island). Faerské ostrovy majú osobitný status a zúčastňujú sa ako pridružená krajina, hoci sú súčasťou Dánskeho kráľovstva.

(14)

Ministerské zasadnutia o vede v oblasti Arktídy sú medzivládnymi podujatiami, ktoré dvakrát ročne usporadúvajú krajiny so záujmom o výskum v oblasti Arktídy.

(15)

Existujú dôkazy o tom, že v posledných desiatich rokoch došlo k 83 % všetkých katastrof spôsobených prírodnými nebezpečenstvami v dôsledku extrémnych poveternostných javov a javov súvisiacich s klímou, ako sú povodne, búrky a vlny horúčav. Medzinárodná federácia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Správa o svetových katastrofách v roku 2020.

(16)

Mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany sa posilňuje spolupráca v oblasti civilnej ochrany medzi členskými štátmi EÚ a šiestimi zúčastnenými štátmi (vrátane Islandu a Nórska).

(17)

GDACS je rámec spolupráce medzi OSN, Komisiou a subjektmi na zvládanie katastrof na celom svete s cieľom zlepšiť varovania, výmenu informácií a koordináciu v prvej fáze po závažných náhlych katastrofách kdekoľvek na zemi.

(18)

Stratégia námornej bezpečnosti EÚ prijatá 24. júna 2014 a jej vykonávací akčný plán prijatý 16. decembra 2014.

(19)

Prehľad opatrení EÚ v Arktíde a ich vplyvu, Úrad pre hospodársku politiku a regionálny rozvoj, EPRD, Poľsko, jún 2021 (ďalej len „správa EPRD“). Správa o štúdii sa financovala z nástroja partnerstva EÚ.

(20)

 Rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/407 zo 4. marca 2019 o uzavretí Dohody o predchádzaní neregulovanému rybolovu na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 73, 15.3.2019, s. 1 – 2).

(21)

COM(2021) 400.

(22)

Správa EPRD, s. 5.

(23)

Správa expertnej skupiny Arktickej rady pre čierny uhlík a metán, zhrnutie pokroku a odporúčania na rok 2021, Reykjavík (bod 22).

(24)

https://eua-bca.amap.no/ .

(25)

https://erccportal. j rc.ec.europa.eu/getdailymap/docId/3662 .

(26)

  https://atmosphere.copernicus.eu/global-forecast-plots .

(27)

Správa EPRD, s. 60.

(28)

Nariadenie (EÚ) 2017/852.

(29)

Správa EPRD, s. 94.

(30)

COM(2020) 789.

(31)

 COM(2021) 551; COM(2021) 559, COM(2021) 562.

(32)

EÚ a Spojené kráľovstvo, správa EPRD, s. 114.

(33)

COM(2020) 474.

(34)

 EÚ dováža 87 % skvapalneného zemného plynu vyrobeného v ruskej časti Arktídy (správa EPRD, s. 104).

(35)

V častiach USA, Kanady a Grónska.

(36)

  https://www.ipcc.ch/srocc/ .

(37)

 JOIN(2016) 49.

(38)

COM(2021) 252.

(39)

 Program Horizont Európa zahŕňa tri nové iniciatívy, ktoré pomôžu zlepšiť vplyv výskumu v arktickom regióne na spoločnosť v nasledujúcich desiatich rokoch:

misia zameraná na zdravé oceány, moria, pobrežné a vnútrozemské vody,

misia zameraná na adaptáciu na zmenu klímy vrátane spoločenskej transformácie a

spolufinancované partnerstvo pre klimaticky neutrálne, udržateľné a produktívne modré hospodárstvo.

(40)

 COM(2021) 345.

(41)

Zahŕňa Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond (EIF).