Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy

(2022/C 97/09)

Spravodajkyňa: Jeannette BALJEU (NL/ALDE), členka rady provincie Južné Holandsko Referenčný dokument: COM(2021) 350 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvod

1.

vo všeobecnosti víta aktualizáciu priemyselnej stratégie, ktorú navrhla Európska komisia, avšak odporúča, aby ju Komisia lepšie spojila s Európskou zelenou dohodou a jej cieľom klimatickej neutrality do roku 2050 stanovením konkrétnych krátkodobých, strednodobých a dlhodobých cieľov, ktoré by priemysel v EÚ mal dosiahnuť na to, aby prispel k splneniu tohto nadradeného cieľa. Zdôrazňuje, že z pohľadu miestnych a regionálnych samospráv sa vyskytlo niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú dôkladnejšie objasnenie, a preto sa nimi bude zaoberať toto stanovisko;

2.

víta zameranie na priemyselné ekosystémy a vedúce postavenie v oblasti technológií a zdôrazňuje význam posilnenia miestneho rozmeru: európske priemyselné ekosystémy sa skladajú zo vzájomne prepojených regionálnych inovačných ekosystémov s dynamickými stratégiami inteligentnej špecializácie, ktoré sú založené na prístupe zdola nahor a zameriavajú sa na podporu regionálnych inovácií, prispievajú k rastu a prosperite tým, že regiónom pomáhajú a umožňujú sústrediť sa na ich silné stránky. Platformy inteligentnej špecializácie a partnerstvá už uľahčujú miestne orientovanú spoluprácu medzi týmito regionálnymi inovačnými systémami. Prostredníctvom novej a posilnenej strategickej spolupráce v rámci hodnotového reťazca budú tieto systémy hnacou silou udržateľného rastu a obnovy v Európe. Európe to pomôže získať strategickú autonómiu a regióny a mestá môžu konečne prevziať zodpovednosť za zelenú a digitálnu transformáciu svojich priemyselných odvetví;

3.

v tejto súvislosti víta najmä priemyselné fórum, v rámci ktorého Výbor regiónov aktívne prispieva;

4.

zdôrazňuje potrebu inkluzívnej priemyselnej stratégie, ktorá vytvára hodnotu vo všetkých európskych regiónoch a ktorá zohľadňuje jedinečnú situáciu všetkých regiónov, ako napríklad najvzdialenejších regiónov. EÚ potrebuje priemyselnú sústavu inovácií pre celú EÚ. Priemyselná stratégia musí byť okrem toho prispôsobená súčasným potrebám členských štátov na základe potrieb miestneho a regionálneho rozvoja. To si vyžaduje väčšiu bezpečnosť dodávok, odolnosť a nezávislosť diverzifikáciou dodávateľských reťazcov;

5.

uznáva rastúce obavy z nerovnomernej obnovy po pandémii v rôznych európskych regiónoch. EÚ musí posilniť svoje úsilie o preklenutie tejto priepasti podporou podnikov, a to aj podnikov z vidieckych a menej rozvinutých oblastí, digitalizáciou priemyslu a zvyšovania jeho udržateľnosti a zavedením regulačného rámca prispôsobeného digitálnemu veku a udržateľnosti a uplatňovať prístupy opierajúce sa nielen o priemyselné, ale aj o územné ekosystémy, ktoré zohľadňujú územnú rozmanitosť EÚ;

6.

zdôrazňuje, že priemysel bude čeliť výzvam pri plnení cieľov balíka Fit for 55 a miestne a regionálne samosprávy by mali byť zapojené do diskusií o tom, ako zabezpečiť úspešnú realizáciu návrhov týkajúcich infraštruktúry pre dopravu založenú na obnoviteľných zdrojoch energie, autonómnu jazdu a možných rekvalifikačných opatrení;

7.

zdôrazňuje potrebu posilniť regionálny ekosystémový prístup s cieľom účinne zapojiť kľúčových aktérov na miestnej a regionálnej úrovni, ako sú samosprávy, klastre a klastrové organizácie, sociálni partneri, ako aj znalostné inštitúcie (vrátane univerzít aplikovanej vedy so silným prepojením na MSP). Je to kľúčové pre zlepšenie priemyselnej konkurencieschopnosti mnohých priemyselných odvetví a podporu otvorenej inovácie. Okrem toho by VR chcel požiadať, aby sa osobitná pozornosť venovala bilaterálnej spolupráci medzi klastrami, vytváraniu nových foriem verejno-súkromných partnerstiev s cieľom zintenzívniť spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom a rozvoj klastrov sociálneho hospodárstva;

8.

víta ohlásené monitorovanie priemyselných trendov a konkurencieschopnosti, keďže Európa musí spoločne analyzovať a riešiť strategickú závislosť v oblasti technológií a priemyslu;

9.

zdôrazňuje, že je potrebné získať lepšie údaje o inovácii, keďže ukazovatele sa v súčasnosti sústreďujú na investície (a vstupy) do výskumu a vývoja a patenty (čiastočný náznak zavádzania inovácií). Chýba jasný prehľad o obnove hospodárstva a príslušné údaje. Prvým krokom by bolo monitorovanie typu investícií do výskumu a inovácií. Dôraz by sa mal klásť najmä na tie, ktoré sú spojené s technologickými spôsobilosťami, technologickými infraštruktúrami a konkurencieschopnosťou, pokiaľ ide o dvojakú transformáciu na trhy budúcnosti;

Posilnenie odolnosti jednotného trhu

10.

podporuje snahu o dobre fungujúci jednotný trh a nepretržité úsilie o odstraňovanie obmedzení a prekážok, pričom sa zvláštna pozornosť musí venovať danostiam a osobitným potrebám pohraničných regiónov, a to najmä pri poskytovaní cezhraničných služieb, ako aj voľnému pohybu pracovníkov;

11.

víta zámer Komisie uverejňovať výročné strategické správy a akčné plány týkajúce sa jednotného trhu; zdôrazňuje, že je dôležité objasniť závislosť v hodnotových reťazcoch ešte pred zavedením opatrení a obmedzení na ochranu jednotného trhu;

12.

osobitná skupina pre presadzovanie jednotného trhu (SMET) môže zohrávať významnú úlohu ako hlavný kanál k strategickej autonómii. VR by však chcel zdôrazniť, že úspešná priemyselná stratégia by mala odrážať aj rozmanitosť regionálnych ekosystémov a skutočnosť, že cesty k strategickej autonómii sa v rôznych ekosystémoch budú vyvíjať odlišne;

13.

dobre fungujúci vnútorný trh má zásadný význam pre obnovu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19. Je nanajvýš dôležité zabrániť obmedzeniam vývozu zo strany jednotlivých členských štátov a opätovnému zatváraniu vnútorných hraníc v EÚ, ako tomu bolo na začiatku pandémie COVID-19; Priemyselný sektor EÚ musí dodržiavať požiadavky regulácie EÚ a zároveň čeliť konkurentom z tretích krajín, v ktorých je regulácia podnikania do určitej miery odlišná. Zdôrazňuje význam zavedenia reciprocity priemyselných požiadaviek v obchodných dohodách s tretími krajinami, aby tak mal európsky priemysel v hospodárskej súťaži na medzinárodnom trhu rovnaké podmienky. Potreba dokončenia jednotného trhu, a to aj trhu so službami, je čoraz naliehavejšia;

14.

zdôrazňuje, že jednotný trh by sa mal diverzifikovať, aj pokiaľ ide o partnerov, produkty a služby, aby bola EÚ schopná zabezpečiť služby a produkty, bez ktorých jej obyvatelia nemôžu žiť. Zvýši sa tým aj jej odolnosť. Počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa v tejto súvislosti ukázalo, že najmä v oblasti zdravotníckych výrobkov je mimoriadne dôležité, aby sa v Európe zvýšila ich výroba, a tým aj nezávislosť od zahraničných trhov;

15.

sa domnieva, že sú potrebné starostlivo navrhnuté pravidlá štátnej pomoci na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Zdôrazňuje význam spravodlivej hospodárskej súťaže v rámci EÚ a s cieľom zabrániť štátom podporovanému premiestňovaniu podnikov v rámci EÚ. VR zastáva názor, že dôležité projekty spoločného európskeho záujmu môžu byť v tomto smere významným prostriedkom hodnotových reťazcov, v ktorých samotný trh nemôže priniesť prelomové inovácie. Dôležitými projektmi spoločného európskeho záujmu sa bude ďalej podporovať vytváranie nových aktívnych foriem verejno-súkromných partnerstiev. VR v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zapojenia členských štátov, MSP a miestnych a regionálnych samospráv;

16.

domnieva sa, že veľmi dôležité je preskúmanie podstaty legislatívneho návrhu na reguláciu kľúčových služieb pre podniky pomocou harmonizovaných noriem, keďže dvojaká transformácia zahŕňa aj nové obchodné modely a prechod od vlastnených výrobkov k poskytovaným službám;

17.

zaujíma sa o spôsob, akým návrh nariadenia pristúpi k riešeniu rušivých vplyvov zahraničných subvencií, ktoré zabezpečujú kontrolu a náležité riešenie rušivých dotácií poskytovaných vládami tretích krajín spoločnostiam, ktoré chcú získať podnik EÚ alebo predložiť ponuku vo verejnom obstarávaní;

18.

zdôrazňuje, že je dôležité preskúmať spôsoby riešenia rušivých vplyvov na klastre, ku ktorým dochádza, keď štátom podporovaní investori kúpia inovačné spoločnosti (nekótované na burze), ktoré sú pre tieto klastre nevyhnutné;

19.

nabáda Európsku komisiu, aby v obchodných dohodách využívala zásadu reciprocity. Spoločnosti z krajín, ktoré nie sú členmi Dohody o vládnom obstarávaní, sa nebudú môcť zúčastňovať na európskom vládnom obstarávaní;

20.

potvrdzuje potrebu a prínosy medziregionálnej spolupráce v súvislosti s týmito klastrami;

21.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú dôležitú úlohu pri nadväzovaní rozsiahlej priemyselnej spolupráce medzi klastrami zameranej na posilnenie európskych hodnotových reťazcov;

22.

zdôrazňuje úlohu, ktorú by mali zohrávať miestne a regionálne samosprávy pri riadení a presadzovaní jednotného trhu vo všeobecnosti, keďže ich príspevok je kľúčový pre účinné vykonávanie pravidiel jednotného trhu;

23.

vyslovuje sa proti nekalej konkurencii medzi európskymi klastrami prostredníctvom štátnej pomoci poskytovanej členskými štátmi alebo miestnymi a regionálnymi samosprávami. Naliehavo žiada, aby sa minimalizovali rozdiely v sumách štátnej pomoci, ktoré môžu poskytnúť miestne a regionálne samosprávy, vytvorením rovnakých podmienok v rámci usmernení pre regionálnu pomoc;

24.

víta názor, podľa ktorého sú normy jedným z hlavných nástrojov na vykonávanie stratégie, ale zdôrazňuje, že do konzultácií o vytvorení týchto nástrojov by sa mali zapojiť všetky zainteresované strany;

25.

zdôrazňuje význam spravodlivej hospodárskej súťaže v rámci EÚ a s cieľom zabrániť štátom podporovanému premiestňovaniu podnikov v rámci EÚ. Predpokladom spravodlivej hospodárskej súťaže je predovšetkým to, aby sa podnikom umožnilo ponúkať svoje výrobky na európskom trhu len vtedy, ak spĺňajú platné environmentálne a bezpečnostné normy;

Posilnenie rozmeru MSP v priemyselnej stratégii

26.

víta výročnú správu Komisie o európskych MSP za roky 2020 a 2021 a súhlasí s tým, že nedostatok požadovaných zručností a prístup k financovaniu sú hlavnými prekážkami digitalizácie ich činností;

27.

víta uznanie úlohy európskych MSP, ako aj zámer Komisie pomôcť im rozšíriť sa a prilákať kvalifikovanú pracovnú silu. To si zase vyžaduje priaznivé podnikateľské prostredie a potrebné investície do zručností a odbornej prípravy pracovníkov (napr. znalosti interných IKT a/alebo manažérske schopnosti), ako aj dôstojné pracovné podmienky. VR žiada, aby sa MSP poskytla podpora s cieľom pomôcť im vypracovať digitálnu stratégiu alebo akčný plán, a to prostredníctvom finančných nástrojov z Programu InvestEU, a v súvislosti s rizikami platobnej schopnosti, ktoré majú vplyv na MSP;

28.

konštatuje, že digitalizácia MSP sa v rámci členských štátov a medzi nimi, ako aj z miestneho a regionálneho hľadiska môže značne líšiť. Na preklenutie tejto digitálnej priepasti musí byť podpora MSP prispôsobiteľná, dobre navrhnutá a zameraná na ich osobitné potreby, na základe miestneho a regionálneho udržateľného rozvoja a s osobitnou podporou podnikov z vidieckych a menej rozvinutých oblastí;

29.

zdôrazňuje potrebu investovať do testovacích a validačných infraštruktúr, ako sú testovacie centrá pre Priemysel 4.0, pilotné závody a centrá digitálnych inovácií. Podnikom a najmä MSP to môže pomôcť rýchlejšie premieňať inovácie na výrobky pripravené na uvedenie na trh;

30.

navrhuje rozšíriť spoluprácu medzi Európskym výborom regiónov a Európskou komisiou, najmä so sieťou európskych podnikateľských regiónov, pri podpore podnikania a priemyselnej transformácie na miestnej a regionálnej úrovni. Ďalšou oblasťou záujmu by mohla byť lepšia právna regulácia a lepšie vykonávanie politiky EÚ ako súčasť platformy Fit4Future. Cieľom by bolo zlepšenie priaznivého podnikateľského prostredia a zároveň príprava podnikov na budúce výzvy;

31.

víta zavedenie funkcie poradcov pre udržateľnosť s cieľom poskytovať špecializované poradenstvo MSP;

32.

víta preskúmanie podstaty legislatívneho návrhu na reguláciu kľúčových služieb pre podniky pomocou harmonizovaných noriem. VR očakáva najmä oznámené normy v oblasti služieb a zdôrazňuje, že tieto služby by mohli pomôcť prekonať ťažkosti pri poskytovaní cezhraničných služieb. Na miestne a regionálne samosprávy vplýva nedostatočné nahlasovanie (ako sa uvádza vo výročnej správe o jednotnom trhu, ktorá je sprievodným dokumentom k oznámeniu) a právna neistota vyplývajúca z rozsudku SDEÚ z roku 2018 o územnom plánovaní;

33.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že cieľ investovať 3 % HDP do výskumu, vývoja a inovácií ešte nie je ani zďaleka splnený. Zatiaľ čo niektoré členské štáty túto úroveň dosahujú, iné sú pod 1 %. Tieto rozdiely brzdia globálnu kapacitu EÚ ako bloku, a preto zaostáva za USA, Japonskom a Čínou;

34.

realizáciu európskeho výskumného priestoru vníma ako príležitosť vytvoriť viac synergií na všetkých úrovniach verejnej správy s cieľom podporiť priemyselnú transformáciu prostredníctvom zvýšených investícií do výskumu a miestnych inovačných politík;

35.

dvojaká transformácia si vyžaduje, aby sa priemysel a jeho pracovná sila zmenili a prispôsobili novej realite. Žiada preto Komisiu, aby do svojho európskeho programu v oblasti zručností zahrnula miestne orientovaný prístup pre odvetvia ovplyvnené touto transformáciou vrátane vypracovania stimulov na podnietenie zvyšovania produktivity pracovnej sily s využitím podporných technológií (ako napríklad rozšírená/virtuálna realita), ako aj a zvyšovanie zručností pracovnej sily v odvetviach, ktoré sú výrazne ovplyvnené technologickými zmenami, ako je automobilový priemysel;

Doplnenie územného rozmeru do priemyselných ekosystémov

36.

víta individuálne posúdenie potrieb 14 európskych priemyselných ekosystémov, ktoré poukazuje na nedostatok investícií a možnosti politickej podpory, ako aj prípadovú štúdiu o výzve dekarbonizácie oceliarskeho odvetvia (1). Navrhuje doplniť túto analýzu o posúdenie vývoja na trhu práce a zodpovedajúcich kvalifikačných požiadaviek;

37.

opätovne žiada o posilnenie miestne orientovaného rozmeru v novej priemyselnej stratégii, aby regióny, mestá a obce ako orgány verejnej správy, ktoré sú najbližšie k občanom a ekosystémom, mohli prevziať zodpovednosť za dvojakú – zelenú a digitálnu – transformáciu svojho priemyslu, a to aj so zreteľom na potrebu celoživotného vzdelávania a zlepšovania zručností, ktoré budú potrebovať pracovníci, ktorým hrozí riziko vylúčenia v dôsledku transformácie (2); Miestne orientovaná priemyselná politika má zásadný význam najmä vo fáze obnovy, keďže priemysel a regionálny rozvoj sú úzko prepojené;

38.

pripomína, že regionálne a miestne samosprávy majú dôležité právomoci v oblastiach politiky, ktoré majú vplyv na priemyselný rozvoj. Miestne a regionálne samosprávy môžu zmobilizovať celý rad nástrojov na vykonávanie globálnej a ambicióznej stratégie priemyselnej politiky EÚ zameranej na zabezpečenie odolnosti hospodárstva v období štrukturálnych zmien; žiada Komisiu, aby v budúcnosti pri navrhovaní novej priemyselnej stratégie EÚ zahrnula aj regionálnu úroveň (3);

39.

zdôrazňuje, že počas priemyselných zmien je potrebné mať pevný sociálny pilier, aby sa primerane riešili sociálne dôsledky štrukturálnych zmien a aby sa regióny obzvlášť zasiahnuté pandémiou mohli hospodársky a sociálne zotaviť;

40.

zdôrazňuje, že regionálny rozmer možno najlepšie posilniť využívaním regionálnych stratégií pre inteligentnú špecializáciu ako koncepcie medziregionálnej spolupráce; víta myšlienku ďalšieho rozvoja koncepcie inteligentnej špecializácie pridaním cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja ako štvrtého prvku (S4);

41.

sa nazdáva, že medziregionálna spolupráca a jej nový nástroj I3 majú veľký potenciál, a to aj na prepojenie regiónov, ktoré sa stretávajú s najväčšími problémami pri dvojakej transformácii, s ostatnými regiónmi s cieľom prispieť k medziregionálnym hodnotovým reťazcom a súdržnosti. Rozsiahlejšie využívanie tohto nástroja, ako aj možných dodatočných nástrojov, môže podporiť medziregionálnu spoluprácu s cieľom posilniť európske hodnotové reťazce. Tento proces môžu podporiť európske siete, ako napríklad iniciatíva Vanguard. VR sa domnieva, že je veľmi dôležité, aby sa stratégie pre inteligentnú špecializáciu považovali za rámec a nástroj priemyselnej modernizácie a koncepciu otvorenej inovácie. VR zdôrazňuje, že je potrebné zosúladiť stratégie RIS3 s rozvojom transformačných postupov, keďže stratégie S3 sú zamerané aj na podporu urýchlenia dvojakej transformácie;

42.

zdôrazňuje, že je dôležitá koordinácia veľkého počtu nových iniciatív EÚ na podporu priemyselnej transformácie pochádzajúcich od rôznych útvarov Komisie. Ciele, ktoré sú stanovené v balíku návrhov Fit for 55, aby sa stratégia stala udržateľnejšou, sú ambiciózne a priemysel ich musí podporovať konkrétnymi krokmi v záujme dosiahnutia cieľa klimatickej neutrality v roku 2050. VR navrhuje, aby sa pod vedením Európskej komisie nadviazal strategický dialóg o prepojení priemyselných ekosystémov s regionálnymi inovačnými ekosystémami. Cieľom by bolo podporiť viacúrovňové riadenie a zabezpečiť lepšiu koordináciu. Kľúčový význam by malo začlenenie rôznych iniciatív na úrovni EÚ na všetkých úrovniach verejnej správy;

Riešenie závislosti: otvorená strategická autonómia v praxi

43.

víta úsilie Európskej komisie ďalej analyzovať strategickú závislosti a kapacity EÚ s hĺbkovým preskúmaním viacerých technologických a priemyselných strategických oblastí; pozitívne vníma snahu určiť opatrenia na posilnenie pozície EÚ v globálnych hodnotových reťazcoch; konštatuje, že „prírodné ekosystémy“ zahŕňajú viacero odvetví, najmä na regionálnej úrovni, a sú súčasťou siete. Európske „reťaze“ existujú aj vo forme medziregionálnych výrobných a hodnotových reťazcov, ktoré potrebujú podporu zo strany Európskej komisie;

44.

víta osobitnú pozornosť venovanú strategickej autonómii, ale zdôrazňuje, že ako sa uvádza v neoficiálnom španielsko-holandskom dokumente, strategická autonómia neznamená izoláciu alebo hospodársky protekcionizmus. Znamená len väčšiu odolnosť a vzájomnú závislosť prostredníctvom racionálnych a prispôsobených opatrení týkajúcich sa asymetrickej závislosti. VR zdôrazňuje, že v niektorých strategických hodnotových reťazcoch musí Európa zintenzívniť svoje úsilie o otvorenie a uľahčenie dovozných tokov;

45.

podporuje preskúmanie strategickej závislosti, najmä v tých oblastiach, ktoré majú osobitný vplyv na MSP. Zároveň podporuje posilnené opatrenia na pomoc MSP pri riešení narušení a zraniteľných miest alebo pri diverzifikácii ich prepojením s novými miestnymi a cezhraničnými partnermi;

46.

vyjadruje nadšenie, pokiaľ ide o vypracovanie príručky/nástroja na identifikáciu oblastí strategickej závislosti a jej riešenie prostredníctvom verejného obstarávania;

Urýchlenie dvojakej transformácie

47.

zdôrazňuje význam nových obchodných modelov, ktoré pomáhajú urýchliť dvojakú transformáciu, a preto sú dôležité koncepty ako sieť SOLVIT; pomoc podnikom prostredníctvom pragmatických riešení, aby mohli obchodovať cez hranice a s jednoduchším prístupom k financovaniu;

48.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla mechanizmus na hodnotenie a prevenciu prevzatí podnikov v odvetviach, ktoré majú v európskom hospodárstve zásadnú alebo strategickú úlohu, pričom osobitnú pozornosť treba venovať menším, často nekótovaným spoločnostiam, ktoré majú zásadný význam pre regionálne inovačné a podnikateľské ekosystémy;

49.

žiada, aby regióny a mestá naďalej podporovali priemyselné združenia v strategických oblastiach, medzi ktoré by mali patriť začínajúce podniky a MSP, a navrhované spustenie nových priemyselných aliancií. Tieto aliancie by pôsobili v oblasti kozmických nosných rakiet, lietadiel s nulovými emisiami, cloudových technológií a procesorov a polovodičov. VR poukazuje na to, že úspešné fungovanie aliancií ovplyvňujú dva faktory: 1) riadenie a nevyhnutná angažovanosť všetkých zainteresovaných strán, a najmä 2) záväzok národných vlád a regionálnych a miestnych samospráv k tomu, že aliancie budú fungovať;

50.

víta skutočnosť, že Komisia spolu s priemyslom, verejnými orgánmi, sociálnymi partnermi a ďalšími zainteresovanými subjektmi vytvorila počnúc cestovným ruchom a energeticky náročnými priemyselnými odvetviami prechodné spôsoby ako lepšie pochopiť rozsah, náklady a podmienky potrebných opatrení, ktoré majú sprevádzať dvojakú transformáciu najdôležitejších ekosystémov a viesť k akčnému plánu v prospech udržateľnej konkurencieschopnosti;

51.

opätovne zdôrazňuje význam prechodu na obehové hospodárstvo pre udržateľný a konkurencieschopný priemysel. Obehovosť je nevyhnutná nielen na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ale zároveň pomáha priemyslu konkurovať v celosvetovom meradle a mohla by byť dôležitým prvkom strategickej autonómie. Prostredníctvom obehového a šetrného využívania vzácnych (a strategických) surovín a výrobkov možno obmedziť asymetrickú závislosť a posilniť autonómiu (4). Keďže obehové hospodárstvo je stimulom pre geograficky kratšie dodávateľské reťazce a ovplyvňuje takmer každý typ klastrov a priemyselného odvetvia, miestne orientovaný a regionálny rozmer priemyselných ekosystémov je základným prvkom úspešnej priemyselnej stratégie zameranej na strategickú autonómiu. Keďže mnohé MSP, napriek pokračujúcemu úsiliu o transformáciu tradičných hospodárskych a obchodných modelov, nie sú pripravené na tento posun, Komisia môže pomôcť podporiť prechod na obehové hospodárstvo. Mohlo by sa to uskutočniť napríklad na jednotnom trhu s odpadom a podporou zmeny obchodných činností väčšiny MSP, ktoré nie sú priekopníkmi v oblasti inovácií;

52.

zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na odvetvia a oblasti, v ktorých možno najviac prispieť k dosiahnutiu ambícií v oblasti klímy. Týkalo by sa to najmä energeticky náročných priemyselných odvetví a veľkých priemyselných klastrov a výrobných reťazcov, ktorých sú súčasťou. Zameranie na výrobné reťazce bude prínosom aj pre MSP v priemysle, keďže sú často súčasťou výrobného reťazca okolo väčších spoločností. To bude mať najvýraznejší vplyv na ambície v oblasti klímy. Priemysel je mimoriadne dôležitý ako základ regionálnych trhov práce v priemyselných regiónoch. To znamená, že prechod priemyslu na udržateľný obchodný model má zásadný význam, a to aj z hľadiska zamestnanosti a inkluzívneho prechodu na udržateľné a digitálne hospodárstvo;

53.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa v novom priemyselnom modeli hľadali riešenia na ochranu zamestnanosti, a to najmä v odvetviach výrazne zasiahnutých ekologickou transformáciou, ako napríklad automobilový priemysel, ktorý je jednou z hlavných hnacích síl európskeho hospodárstva. V záujme neohroziť zamestnanosť sa ekologická transformácia, ktorá sa požaduje pri výrobkoch automobilového priemyslu, musí uskutočniť flexibilne a v dostatočnom časovom rozpätí, na základe technologickej neutrality a prostredníctvom európskej hospodárskej podpory pre zasiahnuté regióny s cieľom prispôsobiť existujúce továrne, dodávateľov a lokality výroby, zabezpečiť konkurencieschopnosť súčasných výrobných centier a umožniť prispôsobenie pracovných miest;

54.

zdôrazňuje, že pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu je rozhodujúce, aby mal tento priemysel prístup k spoľahlivým a cenovo dostupným zdrojom energie. Na to je potrebné budovať výrobné kapacity, ktoré budú založené na plne obnoviteľných zdrojoch energie. Pri výpočte ekonomickej životaschopnosti zdrojov energie sa musia vždy zohľadňovať celkové náklady, t.j. náklady na výrobu energie, ktoré zahŕňajú celý životný cyklus výroby energie, systémové náklady, aj externé náklady;

55.

vyzýva na rozsiahlu a inkluzívnu koncepciu hospodárskeho rastu, a to aj z hľadiska rodu, rasy, pohlavia, jazyka, náboženstva, politických názorov a osobných a sociálnych podmienok, keďže potrebujeme všetky talenty, ktoré Európa ponúka. Zdôrazňuje, že ženy sú na riadiacich miestach v podnikoch naďalej veľmi nedostatočne zastúpené, a vyzýva podniky, aby vyvážený pomer žien a mužov na všetkých úrovniach riadenia stanovili za neoddeliteľnú súčasť svojich základných podnikových zásad. Rozmanité podniky sú úspešnejšie ako podniky, ktoré nereprezentujú zloženie (svojej) spoločnosti;

56.

poukazuje na to, že sa musí zásadne prepracovať rámec Európskej únie pre štátnu pomoc na podporu postupnej transformácie energeticky náročných a od zahraničného obchodu závislých komoditných odvetví na procesy, ktoré spôsobujú nižšie emisie CO2, resp. sú z hľadiska týchto emisií neutrálne. Okrem toho musia byť európske a národné programy financovania vybavené dostatočnými zdrojmi a dať sa vzájomne kombinovať;

57.

zdôrazňuje, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi dynamikou zmien, ktorá je potrebná na dvojakú transformáciu, na jednej strane a predvídateľnosťou regulačného rámca (najmä pre MSP a zamestnancov) na strane druhej. VR zároveň zdôrazňuje, že inkluzívna transformácia si vyžaduje poskytnutie finančných prostriedkov na (pre)školenie pracovnej sily na nové zručnosti v regionálnom meradle a vo všetkých odvetviach. Predišlo by sa tak „zaseknutiu“ zamestnancov v odvetviach, v ktorých pracujú, ako aj potrebe presťahovať sa do iných regiónov za prácou;

58.

znamená to tiež, že dvojaká transformácia sa musí realizovať prostredníctvom podpory prechodu na hospodárstvo, ktoré sa zameriava na starnutie obyvateľstva a inovácie potrebné na začlenenie všetkých občanov do tejto dvojakej transformácie;

59.

VR víta vypracovanie ukazovateľov a rád by zdôraznil, že dlhodobá konkurencieschopnosť vrátane odolnosti sa dosiahne prostredníctvom rýchlejšej transformácie. Ukazovatele by preto mali merať rýchlosť a prekážky dvojakej transformácie, a nie konkurencieschopnosť vo všeobecnosti;

60.

upozorňuje Európsku komisiu na dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať miestne a regionálne samosprávy a agentúry pre regionálny rozvoj pri urýchľovaní dvojakej transformácie pri zakladaní viac digitálnych a ekologických MSP, a naliehavo žiada Komisiu, aby prijala zásadu „myslieť na malých“ a „konať v prvom rade na regionálnej úrovni“.

---

(1)  Stanovisko VR https://webapi2016.COR.europa.eu/v1/documents/cor-2016-01726-00-01-ac-tra-en.docx/content, (COR-2016-01726-00-01).

(2)  Stanovisko VR https://webapi2016.COR.europa.eu/v1/documents/cor-2020-01374-00-00-ac-tra-en.docx/content, bod 4.

(3)  Stanovisko VR https://webapi2016.COR.europa.eu/v1/documents/cor-2020-01374-00-00-ac-tra-en.docx/content, bod 6.

(4)  Stanovisko VR na tému Akčný plán pre kritické suroviny (CDR-2021-04292-00-01).