Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52021IP0051

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (2020/2818(RSP))

    Ú. v. EÚ C 465, 17.11.2021, p. 110–122 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    17.11.2021   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 465/110


    P9_TA(2021)0051

    Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2021 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (2020/2818(RSP))

    (2021/C 465/10)

    Európsky parlament,

    so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 14 a 15,

    so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskou radou, Európskym parlamentom a Európskou komisiou v novembri 2017, a najmä na jeho zásadu 1 Vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie a zásadu 4 Aktívna podpora zamestnanosti,

    so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) o platenom študijnom voľne z roku 1974,

    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2020)0121) a (SWD(2020)0122),

    so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa odborného vzdelávania a prípravy (ďalej len „OVP“) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť(COM(2020)0275),

    so zreteľom na oznámenie Komisie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 (COM(2020)0625) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2020)0212),

    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027: Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku COM(2020)0624) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2020)0209),

    so zreteľom na správu Komisie s názvom Digital Economy and Society Index (DESI) 2020 Human capital (Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2020 Ľudský kapitál) (1),

    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu (COM(2020)0102), v ktorom sa uvádza, že „dvojaká transformácia – ekologická transformácia a transformácia na digitálne technológie – ovplyvní každú časť hospodárstva, spoločnosti a priemyslu“, že konkurencieschopnosť hospodárstva „závisí od toho, nakoľko sa mu podarí získať a udržať si kvalifikovanú pracovnú silu“, a v ktorom sa predpokladá, že „len v nasledujúcich piatich rokoch si bude musieť zvýšiť kvalifikáciu alebo sa rekvalifikovať 120 miliónov Európanov“,

    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640), v ktorom sa uvádza, že v záujme umožnenia všetkých zmien uvedených v oznámení je „na využitie výhod vyplývajúcich z ekologickej transformácie potrebná proaktívna rekvalifikácia a proaktívne zvyšovanie úrovne zručností“,

    so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2020 o rekvalifikácii a zvyšovaní úrovne zručností ako základe pre zvyšovanie udržateľnosti a zamestnateľnosti v kontexte podpory oživenia hospodárstva a sociálnej súdržnosti,

    so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2020 o reakcii na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy,

    so zreteľom na uznesenie Rady z 18. novembra 2019 o ďalšom rozvoji európskeho vzdelávacieho priestoru v záujme podpory systémov vzdelávania a odbornej prípravy orientovaných na budúcnosť (2),

    so zreteľom na závery Rady z 3. marca 2017 o zlepšovaní zručností žien a mužov na trhu práce v EÚ (3),

    so zreteľom na odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých (4),

    so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2017 o novom programe EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie (5),

    so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/646 z 18. apríla 2018 o spoločnom rámci na poskytovanie lepších služieb v oblasti zručností a kvalifikácií (Europass) a o zrušení rozhodnutia č. 2241/2004/ES (6),

    so zreteľom na politický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020),

    so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 5. mája 2020 k udržateľnému financovaniu celoživotného vzdelávania a rozvoja zručností v kontexte nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily (prieskumné stanovisko na žiadosť chorvátskeho predsedníctva Rady EÚ),

    so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. marca 2018 k budúcnosti práce a získaniu primeraných vedomostí a zručností potrebných pre pracovné miesta v budúcnosti (prieskumné stanovisko na žiadosť bulharského predsedníctva Rady EÚ) (7),

    so zreteľom na Európsky prieskum pracovných podmienok (8),

    so zreteľom na výskum nadácie Eurofound o vplyve digitalizácie na používanie zručností a ich rozvoj (9),

    so zreteľom na štúdiu strediska Cedefop s názvom Empowering adults through upskilling and reskilling pathways (Posilniť postavenie dospelých cestami zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie), zv. 1 a 2,

    so zreteľom na správu strediska Cedefop s názvom Skills forecast – trends and challenges to 2030 (Predpovede o zručnostiach – trendy a výzvy do roku 2030) (10),

    so zreteľom na Panorámu zručností EÚ (11) a európsky index zručností (12) strediska Cedefop,

    so zreteľom na štúdiu STOA s názvom Rethinking education in the digital age (Prehodnotenie vzdelávania v digitálnom veku) (13),

    so zreteľom na databázu OECD Skills for jobs (14),

    so zreteľom na štúdiu OECD s názvom Getting Skills Right. Increasing Adult Learning Participation. Learning from successful reforms (Správne získavanie zručností. Zvyšovanie účasti na vzdelávaní dospelých. Poučenie z úspešných reforiem) (15),

    so zreteľom na politický dokument OECD z 10. júla 2020 s názvom Skill measures to mobilise the workforce during the COVID-19 crisis (Opatrenia v oblasti zručností na mobilizáciu pracovnej sily počas krízy COVID-19) (16),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2020 o budúcnosti európskeho vzdelávania v kontexte pandémie COVID-19 (17),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2020 o posilnení záruky pre mladých ľudí (18),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2018 o modernizácii vzdelávania v EÚ (19),

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu (20),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o politikách zručností na boj proti nezamestnanosti mládeže (21),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o vytvorení konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsob na prekonanie krízy (22),

    so zreteľom na otázku Komisii týkajúcu sa oznámenia Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (O-000006/2021 – B9-0004/2021),

    so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

    A.

    keďže zelená a digitálna transformácia, ako aj demografické trendy a globalizácia menia povahu práce, náplň pracovných miest a zručnosti a kvalifikácie, ktoré si tieto pracovné miesta vyžadujú; keďže zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia budú mať zásadný význam pre zvládnutie výziev a príležitostí vyplývajúcich zo zrýchľujúcich sa makrotrendov a budú kľúčové pri odstraňovaní narastajúceho nedostatku zručností na trhu práce EÚ;

    B.

    keďže Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť je v úplnom súlade s Európskym pilierom sociálnych práv, a najmä s jeho prvou zásadou, v ktorej sa stanovuje, že „každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce“;

    C.

    keďže vzdelávanie v digitálnom veku zahŕňa digitálne formálne vzdelávanie, ale aj neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa v oblasti technických, mäkkých a občianskych zručností počas celého života občanov EÚ;

    D.

    keďže pre systémy formálneho vzdelávania a odbornej prípravy je čoraz ťažšie reagovať na celú škálu individuálnych a sociálnych potrieb a požiadaviek v neustále sa meniacom svete;

    E.

    keďže kríza COVID-19 zmenila svet práce, urýchlila prepúšťanie a zastarávanie mnohých pracovných miest, zdôraznila význam digitálnych zručností a digitálnej gramotnosti, zväčšila digitálnu priepasť a posilnila potrebu aktualizovať súbory zručností európskej pracovnej sily, najmä pokiaľ ide o prudké zvýšenie potreby digitálnych a technologických zručností, ako aj mäkkých zručností, ako sú odolnosť a prispôsobivosť; keďže tieto potreby budú ešte naliehavejšie pri zvýšenej miere používania umelej inteligencie, ktorá by mohla úplne zmeniť pracovné režimy a nahradiť niektoré druhy činností; keďže pandémia narušila činnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, pričom zasiahla najmä osoby vzdelávajúce sa v rámci OVP, a viedla k zvýšeniu úrovne nezamestnanosti, a to najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí majú ťažkosti s prechodom od vzdelávania k zamestnaniu; keďže nútený zákaz vychádzania počas krízy COVID-19 poskytol pracovníkom príležitosť na aktualizovanie svojich zručností;

    F.

    keďže kľúčové kompetencie sú v kontexte vedomostnej spoločnosti a celoživotného vzdelávania nevyhnutné, pretože zaručujú väčšiu flexibilitu pri prispôsobovaní sa meniacim sa spoločnostiam a trhom práce;

    G.

    keďže pretrvávajú početné nerovnosti v prístupe zraniteľných skupín v spoločnosti, ako aj rôznych pohlaví k vzdelávaniu a zručnostiam, a pravdepodobnosť nadobudnutia nových zručností je menšia v prípade občanov s rôznymi etnickými pôvodmi, osôb so zdravotným postihnutím alebo žien;

    H.

    keďže jednotlivci musia byť vybavení zručnosťami požadovanými na trhu práce a schopnosťou po celý život sa rýchlo prispôsobovať zmenám požiadaviek na zručnosti; keďže 37 % až 69 % úloh v EÚ by sa mohlo automatizovať v mnohých odvetviach, čo by viedlo k významnej zmene vo výkonnosti (23); keďže v prieskume nadácie Eurofound 28 % pracovníkov uviedlo, že má zručnosti na zvládnutie náročnejších úloh;

    I.

    keďže zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia sú nielen individuálnou, ale aj sociálnou zodpovednosťou, pretože nízka úroveň základných zručností a nízka účasť dospelých na činnostiach odbornej prípravy obmedzujú ich pracovné príležitosti na trhu práce, vytvárajú sociálne a hospodárske nerovnosti a prispievajú k vysokej úrovni chudoby;

    J.

    keďže nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, ako aj nedostatok zručností predstavujú značné výzvy pre trh práce a vzdelávacie systémy EÚ; keďže pracovná sila má obrovský nedostatok digitálnych zručností a 42 % občanov EÚ nemá ani základné digitálne zručnosti (24); keďže na riešenie nedostatku digitálnych zručností sú potrebné značné investície;

    K.

    keďže súčasná generácia mladých ľudí je vysoko kvalifikovaná; keďže nadobúdanie zručností, rekvalifikácia, zvyšovanie úrovne zručností a celoživotné vzdelávanie nie sú jedinou odpoveďou na nedostatok pracovných miest pre mladých ľudí; keďže na zabezpečenie vytvárania kvalitných a udržateľných pracovných miest sú potrebné dodatočné opatrenia v oblasti zamestnanosti; keďže situácia v oblasti zamestnanosti sa rýchlo vyvíja a odhaduje sa, že 65 % detí, ktoré v súčasnosti nastupujú do základných škôl, bude napokon pracovať na úplne nových typoch pracovných miest, ktoré ešte neexistujú (25); keďže v roku 2019 už 85 % občanov používalo internet a len 58 % malo aspoň základné digitálne zručnosti (26);

    L.

    keďže ambícia Európskej zelenej dohody dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a cieľ znížiť emisie CO2 o 60 % do roku 2030 znamená prechod na klimaticky neutrálne, energeticky účinné obehové hospodárstvo; keďže to bude mať zásadný vplyv na všetky odvetvia hospodárstva, pričom rekvalifikácia pracovnej sily a zameranie sa na zelené zručnosti na všetkých úrovniach vzdelávania budú kľúčové pre dosiahnutie spravodlivej transformácie, pri ktorej sa na nikoho nezabudne;

    M.

    keďže kritické myslenie je okrem technologických a digitálnych zručností jednou z kľúčových zručností, ktoré ľudia potrebujú v digitálnom veku; keďže existuje jasná potreba posilniť kritické myslenie vo všetkých skupinách občanov, aby mohli využívať plný potenciál digitálnych nástrojov a chrániť sa pred nebezpečenstvami, ktoré sú s nimi spojené;

    N.

    keďže moderné, inovatívne a inkluzívne vzdelávacie systémy, ktorých stredobodom sú digitálne technológie, majú vhodné predpoklady na prípravu nových generácií odborníkov na budúce výzvy a príležitosti;

    O.

    keďže rovnaký prístup k možnostiam kvalitného a inkluzívneho nadobúdania zručností, zvyšovania ich úrovne a rekvalifikácie, ako aj k informáciám o zdrojoch zručností, poradenstvu, vzdelávaniu a odbornej príprave pre všetkých, vrátane zraniteľných skupín, starších osôb a osôb žijúcich v znevýhodnených mestských oblastiach alebo v riedko osídlených a vyľudnených vidieckych alebo vzdialených oblastiach a na ostrovoch, je kľúčový pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť; keďže podľa výskumu nadácie Eurofound sa nerovnosť v prístupe pracovníkov k odbornej príprave prehĺbila (27);

    P.

    keďže v niektorých krajinách EÚ sa čas, ktorý deti venujú školským aktivitám, počas krízy COVID-19 skrátil na polovicu; keďže zatvorenie inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy, aj keď len dočasné, môže mať závažné dôsledky pre vzdelávajúce sa osoby, negatívne ovplyvniť vzdelávacie výstupy a prehĺbiť existujúce nerovnosti;

    Q.

    keďže na rozdiel od systému povinnej školskej dochádzky je vzdelávanie dospelých dobrovoľným záväzkom prijatým na základe osobnej alebo profesionálnej motivácie, čo pre poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy predstavuje väčšiu výzvu;

    R.

    keďže aktuálne zručnosti umožňujú ľuďom udržať si zamestnanie na trhu práce a ich sociálne začlenenie, čo má zásadný význam aj pre duševné zdravie a životy miliónov občanov;

    S.

    keďže zručnosti sa nelíšia v závislosti od pohlavia, no pri výbere povolania a kariérnom raste existujú rodové rozdiely;

    T.

    keďže politiky v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zručností patria do právomoci členských štátov; keďže pri podpore, koordinácii a dopĺňaní opatrení členských štátov v týchto oblastiach zohráva EÚ dôležitú úlohu; keďže nové výzvy si vyžadujú mobilizáciu európskych nástrojov a podporných politík v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru; keďže programy Únie, ako sú Erasmus+, európska záruka pre mladých ľudí a Európsky zbor solidarity zohrávajú dôležitú úlohu pri zvyšovaní úrovne zručností mladých ľudí;

    U.

    keďže digitálne technológie by sa však mali vnímať ako nástroj na poskytovanie kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy; keďže v budúcnosti sa zvýši potreba digitálnych zručností (programovania, logistiky a robotiky), a to nie len pre vzdelávacie kurzy v oblasti IT, ale aj pre učebné osnovy ako celok;

    V.

    keďže by sa mali lepšie preskúmať a uľahčiť možnosti odbornej prípravy a rozvoja zručností založených na digitálnych technológiách, napríklad online odborná príprava pre zraniteľné skupiny alebo zamestnancov MSP, ktorí si vyžadujú flexibilnejšie poskytovanie odbornej prípravy v úzkej spolupráci so zodpovednými regionálnymi inštitúciami a orgánmi;

    W.

    keďže miera účasti detí do troch rokov na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve v Európe je v polovici krajín EÚ stále nižšia ako 33 % (28);

    X.

    keďže podľa nadácie Eurofound by sa mali lepšie preskúmať a strategicky riešiť dôsledky z hľadiska zručností súvisiace so zavádzaním digitálnych obchodných modelov, ako je práca pre platformy, a to buď riešením nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a straty zručností, alebo rozvojom zručností, ako sú prierezové a podnikateľské zručnosti;

    Y.

    keďže v roku 2019 10,2 % osôb vo veku od 18 do 24 rokov v EÚ dosiahlo nanajvýš nižšie stredné vzdelanie a nepokračovalo v ďalšom vzdelávaní ani odbornej príprave (osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku) (29);

    Z.

    keďže dôležitá úloha, ktorú zohráva učenie sa na pracovisku pri používaní a rozvoji zručností, sa už dlho uznáva, pričom z Európskeho prieskumu podnikov z roku 2019 vyplýva, že iba malá časť organizácií koherentne kombinuje postupy na pracovisku, ktorými sa optimalizuje používanie zručností a podporuje ich rozvoj;

    AA.

    keďže v roku 2017 tvorili ženy 72 % učiteľov v Európe; keďže 9 % učiteľov pracujúcich v EÚ malo menej ako 30 rokov, kým 36 % bolo vo veku 50 rokov alebo viac (30);

    1.

    víta oznámenie Komisie s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť, ktoré stavia zručnosti do centra politického programu EÚ a zabezpečuje, aby sa právo na kvalitnú a inkluzívnu odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie pre všetkých a vo všetkých oblastiach a odvetviach, zakotvené v prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv, stalo realitou v celej Únii;

    2.

    víta 12 hlavných opatrení stanovených v oznámení, ako aj kvantitatívne ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2025; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožnili široký prístup zraniteľných skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím, dospelých s nízkou úrovňou zručností, menšín vrátane Rómov, ako aj osôb s migrantským pôvodom k nadobúdaniu zručností a zvyšovaniu úrovne zručností; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila výskum spôsobu, akým sa toto právo má vykonávať, a zaviedla monitorovací mechanizmus, v rámci ktorého sa budú členské štáty nabádať k tomu, aby vypracúvali národné akčné programy a predkladali pravidelné národné správy o uplatňovaní tohto práva;

    3.

    zdôrazňuje význam prístupu k odbornej príprave a rekvalifikácii pre pracovníkov v odvetviach a sektoroch, ktoré musia prejsť zásadnými zmenami v záujme zelenej a digitálnej transformácie; zdôrazňuje, že kvalifikácie a osvedčené kompetencie poskytujú pracovníkom pridanú hodnotu, zlepšujú ich postavenie na trhu práce a môžu sa prenášať pri zmenách postavenia na trhu práce; žiada, aby sa verejná politika v oblasti zručností zameriavala na uznávanie, osvedčovanie a potvrdzovanie kvalifikácií a kompetencií;

    4.

    zdôrazňuje, že zručnosti a celoživotné vzdelávanie sú nevyhnutné pre udržateľný rast, produktivitu, investície a inovácie, a preto sú kľúčovými faktormi konkurencieschopnosti podnikov, najmä MSP; zdôrazňuje, že úzka spolupráca a výmena najlepších postupov medzi všetkými relevantnými aktérmi zapojenými do rozvoja zručností, vrátane sociálnych partnerov a všetkých úrovní verejnej správy, sú kľúčové na zabezpečenie toho, aby mal každý možnosť nadobudnúť zručnosti potrebné na trhu práce a v spoločnosti ako celku; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné zhromažďovať aktuálne údaje, informácie a prognózy o ponuke zručností a dopyte po nich na trhu práce, a to aj na miestnej úrovni; podporuje spustenie paktu pre zručnosti, ktorého cieľom je posilniť činnosti spoločností v oblasti zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie európskej pracovnej sily; vyzýva na zavedenie miestnych paktov pre zručnosti s cieľom lepšie zapojiť ľudí z odvetví, ktoré boli najviac zasiahnuté krízou COVID-19, a pomôcť im s rekvalifikáciou, aby mohli byť aj naďalej aktívni na trhu práce;

    5.

    pripomína, že modernizácia systémov odborného vzdelávania a prípravy je kľúčom k príprave mladých ľudí a dospelých na zelenú a digitálnu transformáciu a k zabezpečeniu toho, aby si pracovníci hlavnej vekovej skupiny a starší pracovníci udržiavali a rozvíjali zručnosti potrebné na zachovanie zamestnateľnosti a predĺženie pracovného života; ďalej pripomína, že táto modernizácia je kľúčom k obnove po pandémii spôsobenej ochorením COVID-19; víta návrh Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa odborného vzdelávania a prípravy (ďalej len „OVP“) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť; zdôrazňuje, že programy OVP musia byť cielené, zamerané na budúcnosť, prístupné, priepustné, prepojené na úrovni EÚ a zamerané na vzdelávajúce sa osoby, čo umožní flexibilné individuálne vzdelávacie metódy a poskytne vzdelávajúcim sa osobám a učiteľom v rámci OVP súbor zručností potrebných na to, aby sa stali aktívnymi a demokratickými občanmi a prosperovali na trhu práce a v spoločnosti; pripomína, že modernizáciu programov OVP musí sprevádzať zvyšovanie ich atraktívnosti, aby si ich zvolilo viac mladých ľudí; zdôrazňuje význam najlepších postupov týkajúcich sa systémov duálneho vzdelávania a OVP, ktoré by mohli prispieť k štrukturálnym zmenám na trhu práce a viesť k vyššej miere zamestnanosti mladých ľudí;

    6.

    domnieva sa, že učňovská príprava môže v tejto súvislosti zohrať dôležitú úlohu, keďže pripravuje mladých ľudí na pracovné miesta, po ktorých je vysoký dopyt, a môže tak prispieť k ich udržateľnému začleneniu do trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali zdroje EÚ na podporu OVP a nabádali zamestnávateľov, aby pre študentov odborných škôl vytvorili platené stáže a programy učňovskej prípravy a organizovali pre nich rôzne súťaže a odvetvové turnaje; nabáda spoločnosti, aby zabezpečovali zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu svojej pracovnej sily a posilnili poskytovanie učňovskej prípravy v súlade s rámcom kvality pre stáže a európskym rámcom pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce európske nástroje, ako je rámec kvality pre stáže a európsky rámec pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu, a zaviedla kritériá kvality pre návrhy vrátane zásady spravodlivého odmeňovania stážistov, prístupu k sociálnej ochrane, udržateľnej zamestnanosti a sociálnych práv; zdôrazňuje, že tieto kritériá by zabezpečili prechod stážistov a učňov na stabilné a kvalitné zamestnanie a prispeli by k zaručeniu rodovo vyvážených príležitostí pre ľudí vo všetkých odvetviach, ako aj príležitostí, ktoré ponúkajú dlhodobú istotu, sociálnu ochranu a rovnaké a dôstojné pracovné podmienky a ktoré neprispievajú k vytváraniu neistých pracovných miest;

    7.

    pripomína, že odborné zručnosti sú jednou z hnacích síl európskeho hospodárstva, a požaduje vytvorenie vzájomného prepojenia medzi tradičným vzdelávaním a OVP, v rámci ktorého by rozvoj zručností v tejto oblasti, buď ako hlavné zameranie, alebo ako doplňujúca súčasť možností dostupných pre študentov aj dospelých, posilnil dostupné príležitosti pre uchádzačov o zamestnanie, podporil pracovnú mobilitu a zlepšil odolnosť trhu práce v krízových situáciách;

    8.

    odporúča Komisii, aby členským štátom poskytla odporúčania, ktoré spájajú OVP s programom v oblasti zručností, a to s ohľadom na vnútroštátne právomoci a zásadu subsidiarity a so zameraním na zlepšenie včasného profesijného poradenstva v oblasti OVP a maximalizáciu počtu príležitostí, ktoré majú mladí Európania na rozvoj svojich zručností; v tejto súvislosti víta informácie, ktoré na túto tému poskytli stredisko Cedefop a nadácia Eurofound;

    9.

    zdôrazňuje mimoriadny význam poskytovania aktívnej podpory učiteľom a školiteľom prijatím účinného balíka politických opatrení s cieľom zabezpečiť, aby boli dobre pripravení na digitálnu a zelenú transformáciu škôl a vzdelávacích inštitúcií a aby si tento účel zvýšili úroveň zručností; domnieva sa, že odborové zväzy v sektore vzdelávania musia byť zapojené do vymedzovania potrebných zručností a kompetencií, ktoré majú učitelia a školitelia nadobudnúť v rámci počiatočného a kontinuálneho profesijného rozvoja v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou; domnieva sa, že investície do verejného vzdelávania sa musia výrazne zvýšiť a že sociálny dialóg s odborovými zväzmi sa musí stať kľúčovým pilierom na zaručenie primeraných platov, dôchodkov a spravodlivých pracovných podmienok pre odborníkov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

    10.

    zdôrazňuje potrebu zlepšiť v spolupráci so sociálnymi partnermi systém predvídania zručností s cieľom lepšie identifikovať vznikajúce zmeny v potrebách zručností, v prípade potreby poskytovať všeobecné a odvetvové zručnosti a zručnosti špecifické pre jednotlivé povolania a minimalizovať nedostatok zručností a nerovnováhu v oblasti zručností; v tejto súvislosti víta opatrenia navrhované Komisiou na zlepšenie informovanosti pre oblasť zručností; zdôrazňuje, že uplatňovanie umelej inteligencie a analýzy veľkých dát na informovanosť pre oblasť zručností pri vymedzovaní nových pracovných profilov sa musí pravidelne a systematicky monitorovať, aby sa predchádzalo predsudkom a priamej a nepriamej diskriminácii, pričom by sa mali zabezpečiť nápravné opatrenia; zdôrazňuje, že posilnenie profesijného poradenstva od raného veku a rovnaký prístup k informáciám a podpore pre študentov a vzdelávajúcich sa dospelých im môžu pomôcť pri výbere vhodných metód vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré vedú k pracovným príležitostiam, ktoré zodpovedajú ich záujmom, talentom a kompetenciám, čím sa zníži nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami; zdôrazňuje význam spolupráce medzi službami zamestnanosti a sociálnymi službami s cieľom identifikovať a podporiť osoby, ktoré nedávno stratili zamestnanie alebo im hrozí strata zamestnania; zdôrazňuje význam celoživotného poradenstva v rámci európskeho programu v oblasti zručností a potrebu zlepšiť prístup ku kvalitnému poradenstvu;

    11.

    víta odporúčanie určené členským štátom týkajúce sa posilnenia systémov včasného varovania s cieľom identifikovať mladých ľudí, ktorým hrozí, že sa zaradia medzi osoby NEET (nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy); je presvedčený, že preventívne opatrenia, ako je posudzovanie zručností a profesijné a odborné poradenstvo, ktoré sa zameriavajú na pomoc osobám, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku alebo vzdelávanie pred tým, ako sa stanú nezamestnanými, ak sa riadne vykonávajú, a poskytovanie inkluzívneho a nediskriminačného bežného vzdelávania by mohli viesť k zníženiu počtu osôb NEET v dlhodobom horizonte;

    12.

    zdôrazňuje, že je potrebné posilniť úlohu sociálnych partnerov tým, že sa zabezpečí, aby sa politikou v oblasti zručností podporovali kolektívne zmluvy týkajúce sa vymedzovania a regulácie zručností a kontinuálnej odbornej prípravy, a to prostredníctvom konzultácií so sociálnymi partnermi o potrebách kompetencií a aktualizácii učebných osnov systémov vzdelávania a odbornej prípravy a spoločného navrhovania odbornej prípravy na pracovisku so zástupcami zamestnancov s cieľom prispôsobiť ju potrebám pracovnej sily;

    13.

    vyzýva Komisiu, aby v súlade s cieľmi a vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv zahrnula do sociálneho prehľadu ukazovateľ nedostatku zručností, ktorý môže byť užitočný pre tvorcov politík na vnútroštátnej úrovni pri určovaní prípadov, keď je potrebné vynaložiť väčšie úsilie, a pri zabezpečovaní lepšej koordinácie na úrovni EÚ, sledovaní vývoja a pokroku, pokiaľ ide o nedostatok zručností, a podnecovaní k vzostupnej konvergencii medzi členskými štátmi;

    14.

    zastáva názor, že vzájomné uznávanie vzdelávacích výstupov, diplomov, odbornej prípravy, odborných kvalifikácií a zručností nadobudnutých v inom členskom štáte sa musí zlepšiť, čo pomôže prekonať nedostatok zručností a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami; domnieva sa, že to tiež umožní dospelým získať úplné kvalifikácie, podporí mobilitu, zvýši integrovanosť a odolnosť trhu práce EÚ a posilní európsku konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že je dôležité riešiť nedostatok zručností a nesúlad medzi ponúkanými a požadovaným zručnosťami, a to uľahčovaním mobility vzdelávajúcich sa osôb a cezhraničného uznávania kvalifikácií prostredníctvom lepšieho používania nástrojov, ako sú európsky kvalifikačný rámec, Europass-životopis, Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET), Panoráma zručností EÚ, ESCO alebo portál EURES; víta oznámenie Komisie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025;

    15.

    zdôrazňuje, že mnohí občania nadobúdajú cenné zručnosti a skúsenosti mimo systému formálneho vzdelávania alebo odbornej prípravy, ako je to v prípade neformálnych opatrovateľov, ktorí poskytujú starostlivosť osobám so zdravotným postihnutím alebo starším osobám; domnieva sa, že tieto neformálne zručnosti by sa mali uznávať, pretože môžu pomôcť zvýšiť možnosti neformálnych opatrovateľov na trhu práce;

    16.

    vyzýva na úplné vykonávanie smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, keďže spoločný rámec pre odbornú prípravu, ktorý je do nej zahrnutý, môže zvýšiť počet odborníkov využívajúcich systém automatického uznávania, a podporuje jej prepojenie s vývojom digitálneho a celoeurópskeho európskeho pasu zručností Európskou komisiou;

    17.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie s cieľom udržať si zahraničných študentov po skončení ich štúdia na európskych univerzitách; zdôrazňuje, že zabezpečenie prístupu absolventov k mobilite v rámci EÚ, ako aj platných víz pre uchádzačov o zamestnanie by mohlo zvýšiť celkovú atraktívnosť EÚ;

    18.

    požaduje odblokovanie súčasného návrhu o modrej karte s cieľom poskytnúť európskym spoločnostiam potrebné kompetencie, aby sa stali alebo zostali konkurencieschopnými;

    19.

    konštatuje, že pandémia COVID-19 vyzdvihla význam základných aj pokročilých digitálnych zručností a odolných systémov vzdelávania a ich schopnosti prispôsobiť sa prezenčným, dištančným, online a hybridným metódam výučby; ďalej konštatuje, že pandémia COVID-19 zmenila dopyt po zručnostiach na trhu práce, čím sa prehĺbil nedostatok digitálnych zručností, a zhoršila existujúce nerovnosti a nedostatky vo vzdelávaní; zdôrazňuje, že je potrebné, aby každý občan mal aspoň základné digitálne zručnosti a aby vysokokvalifikovaní odborníci absolvovali odbornú prípravu a boli vybavení pokročilými digitálnymi zručnosťami a inovatívnym a podnikateľským myslením;

    20.

    vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prístupe žien k rozvoju zručností a účasti na trhu práce pretrvávajú rodové rozdiely (31); zdôrazňuje, že medzi hlavné výzvy, ktorým ženy čelia, patria prekážky vo vzdelávaní a odbornej príprave v odboroch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), sociálno-kultúrne a hospodárske obmedzenia, najmä vo vidieckych a neformálnych hospodárstvach, a vážny nedostatok v presadzovaní rovnakých príležitostí žien pri výbere povolaní, v ktorých dominujú väčšinou muži; vyzýva Komisiu, aby podporovala mentorské siete a tým umožnila väčšiemu počtu ženských vzorov nabádať ženy, aby sa rozhodli pre alternatívy k tradičným rodovo stereotypným povolaniam (32); žiada, aby sa prostredníctvom odbornej prípravy bránilo stereotypom a rodovej stereotypizácii, pretože sa spája so zamestnateľnosťou a vytvára začarovaný kruh, ktorý vedie k pretrvávajúcej výraznej segregácii pracovnej sily; zdôrazňuje, že 90 % pracovných miest si vyžaduje základné digitálne zručnosti a že ženy predstavujú len 17 % študentov kurzov informačných a komunikačných technológií (IKT) a zamestnancov v tejto oblasti v EÚ (33) a len 36 % absolventov odborov STEM (34) napriek tomu, že dievčatá prekonávajú chlapcov, pokiaľ ide o digitálnu gramotnosť (35);

    21.

    zdôrazňuje význam vzdelávania a rozvoja zručností v záujme riešenia rodových predsudkov a podpory rodovej rovnosti a vyzýva na zvýšené úsilie na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ s cieľom prelomiť túto rodovú nerovnováhu a zabezpečiť, že ženy budú mať prístup ku kvalitnému celoživotnému vzdelávaniu a odbornej príprave, a to aj po obdobiach neprítomnosti z dôvodu poskytovania starostlivosti; zdôrazňuje potrebu náborových a výberových postupov zohľadňujúcich rodové hľadisko v súkromnom a vo verejnom sektore, a to najmä v sektoroch orientovaných na budúcnosť, ako sú odbory STEM a digitálny sektor, kde sú ženy nedostatočne zastúpené; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že diskriminácia na základe pohlavia poškodzuje nielen dotknutého jednotlivca, ale aj spoločnosť ako celok; pripomína, že je potrebné prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby vplyv krízy neprehlboval rodovú nerovnosť, zmierniť neprimeraný a dlhodobý vplyv na práva, príjmy a sociálnu ochranu žien a predchádzať ďalším nerovnostiam a diskriminácii vo svete práce, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať trhu práce s veľkými rodovými rozdielmi, digitálnej a zelenej transformácii a nerovnomernému rozdeleniu neplatenej práce v domácnosti a v oblasti starostlivosti;

    22.

    zdôrazňuje, že rovnaké príležitosti pre všetkých majú kľúčový význam, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prednostne riešili otázku nedostatku digitálnych zručností, a to zabezpečením prístupu zraniteľných regiónov a znevýhodnených občanov, ako aj osôb, ktorým hrozí sociálne vylúčenie vrátane osôb so zdravotným postihnutím alebo osôb pochádzajúcich z etnických menšín k digitálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave, minimálnemu požadovanému technickému vybaveniu, rozšírenému prístupu na internet a digitálnej podpore a iným technologickým nástrojom vzdelávania; zdôrazňuje, že týmto kategóriám osôb sa musí poskytovať podpora, aby nadobudli digitálne zručnosti, ktoré potrebujú, aby prosperovali a aby sa zabránilo nerovnostiam, pričom sa zabezpečí, že sa na nikoho nezabudne;

    23.

    s veľkým záujmom berie na vedomie príležitosti a výzvy, ktoré prináša šírenie digitálnych riešení, ako je telepráca, pre ktoré má rozvoj digitálnych zručností zásadný význam; pripomína význam európskeho legislatívneho rámca, ktorého cieľom je regulovať podmienky telepráce a právo odpojiť sa v celej Únii a zabezpečovať dôstojné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania v digitálnom hospodárstve stimulovanom nadobúdaním nových zručností;

    24.

    zdôrazňuje množstvo príležitostí, ktoré ponúka digitálna práca, pokiaľ ide o zlepšenie pracovných podmienok zamestnancov, a to aj pre zamestnancov vo veku tesne pred odchodom do dôchodku, a posilnenie začlenenia osôb so zdravotným postihnutím; vyjadruje poľutovanie nad tým, že osoby so zdravotným postihnutím sú na trhu práce naďalej znevýhodňované a že ich nedostatočný prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave môže byť často dôvodom ich vylúčenia z trhu práce; žiada, aby Komisia vo svojich odporúčaniach členským štátom venovala osobitnú pozornosť spôsobom, ako zlepšiť prístup osôb so zdravotným postihnutím k digitálnym zručnostiam alebo rekvalifikácii, a to v súlade s novými potrebami rozvíjajúceho sa celosvetového digitálneho hospodárstva;

    25.

    konštatuje, že v kontexte rozvíjajúcej sa telepráce musia Komisia a členské štáty zabezpečiť, aby sa zručnosti podporujúce tento nový spôsob práce stali stredobodom ich stratégií; zdôrazňuje, že vzdelávanie a školy na diaľku predstavujú pre učiteľov aj vzdelávajúce sa osoby výzvu a že zručnosti potrebné na poskytovanie takéhoto vzdelávania a odborná príprava školiteľov a pedagógov sú v súčasnosti pre Európu krátkodobou prioritou;

    26.

    vyzýva Komisiu, aby podporovala ponuku odbornej prípravy pre pracovníkov, ktorí poberajú dávky v nezamestnanosti pri práci v režime skráteného pracovného času alebo čiastočné dávky v nezamestnanosti, a to aj prostredníctvom systému SURE; vyzýva členské štáty, aby dotknutým pracovníkom ponúkli vhodné programy odbornej prípravy;

    27.

    vyzýva zamestnávateľov, aby prispôsobili postupy na pracovisku, ktoré využívajú zručnosti pracovnej sily a podporujú rozvoj zručností, a to upriamením pozornosti na vzdelávanie ďalšej generácie manažérov v otázkach týkajúcich sa zavádzania organizačných postupov zameraných na využívanie a rozvoj zručností, ako aj na podporu národných vlád a sociálnych partnerov pri rozvoji sietí a podporných štruktúr s cieľom poskytnúť organizáciám poradenstvo o najvhodnejšej kombinácii postupov na pracovisku vzhľadom na ich okolnosti;

    28.

    vyzýva na uľahčenie uznávania, potvrdzovania a prenosnosti dosiahnutých výsledkov v oblasti neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa vrátane výsledkov získaných v rámci digitálnych foriem zamestnania, ako je práca pre platformy;

    29.

    žiada okamžité a odvážne európske, vnútroštátne, regionálne a miestne opatrenia, mechanizmy hodnotenia a zdroje s cieľom umiestniť digitálne zručnosti do centra politík vzdelávania a odbornej prípravy a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň zručností vzdelávajúcich sa osôb v čítaní a matematike, sprístupniť digitálne zručnosti, nástroje IT a zabezpečiť prístup na internet pre všetkých, zlepšiť digitálne zručnosti učiteľov a školiteľov a vybaviť školy, inštitúcie odbornej prípravy, poskytovateľov OVP, organizácie pôsobiace v oblasti vzdelávania dospelých a univerzity verejnými a nezávislými online vzdelávacími platformami a inými technológiami a digitálnou infraštruktúrou potrebnými na umožnenie online a dištančného vzdelávania, ako aj zmiešaného učenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam skutočného prístupu založeného na celoživotnom vzdelávaní; podporuje plánované opatrenia Komisie stanovené v programe v oblasti zručností a v pláne digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 a vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi v tejto oblasti; zdôrazňuje význam stimulov pre rozvoj obsahu digitálneho vzdelávania a modulov základných učebných osnov v súlade s potrebami trhu práce, so zameraním na digitálne a zelené zručnosti, a to aj prostredníctvom online platforiem odbornej prípravy;

    30.

    vyjadruje poľutovanie nad tým, že v Európe ešte stále možno nájsť deti, ktoré nemajú žiadny prístup k vzdelávaniu, ako aj žiakov a študentov bez akéhokoľvek alebo primeraného prístupu k digitálnemu vzdelávaniu z dôvodu nedostatku akéhokoľvek alebo primeraného digitálneho vybavenia, softvéru či internetového pripojenia; opakovane pripomína potrebu zlepšiť pripojiteľnosť na všetkých úrovniach, najmä vo vidieckych a vzdialených oblastiach, kde často chýba, a zlepšiť prístup k digitálnemu vybaveniu; poukazuje na špičkové inovácie v oblasti vzdelávacích počítačov, tabletov a softvéru v Európe;

    31.

    zdôrazňuje, že dôsledky pandémie COVID-19 ponúkajú jedinečnú príležitosť na urýchlenie digitálnej a technologickej revolúcie v rámci celoživotného vzdelávania, ktorá môže podľa možností odstrániť fyzické prekážky a výrazne zvýšiť jeho dosah a vplyv; nabáda členské štáty a poskytovateľov vzdelávania, aby rozšírili vzdelávacie možnosti bez väzby na konkrétne miesto, čím sa študentom vo vzdialených a vo vidieckych oblastiach alebo v zahraničí umožní prístup ku kurzom v celej EÚ bez obmedzení týkajúcich sa miesta;

    32.

    zdôrazňuje, že by sa mali vypracovať a vykonávať európske a vnútroštátne opatrenia vrátane vzdelávacích programov a cielených investícií s konečným cieľom zabezpečiť pripravenosť občanov na budúce povolania, ktoré si vyžadujú digitálne zručnosti, s cieľom v plnej miere využiť potenciál digitálnej transformácie na trhu práce EÚ a umožniť spoločnostiam v plnej miere využívať nové pracovné metódy, ako je telepráca;

    33.

    poukazuje na potrebu podrobnejšie objasniť iniciatívu „Európske univerzity“ a jej ambíciu stanoviť normy pre vysokoškolské vzdelávanie v EÚ; opakovane pripomína, že úspešná spolupráca medzi univerzitami sa vždy opiera o prístup zdola nahor, akademickú nezávislosť a excelentnosť a že bolonský proces je dôležitým nástrojom na zabezpečovanie spolupráce univerzít v EÚ aj mimo nej;

    34.

    konštatuje, že zelená transformácia je dôležitou hybnou silou dopytu po pracovnej sile vo všetkých odvetviach a môže vytvoriť milióny pracovných miest; pripomína, že úspešná transformácia na zelené hospodárstvo má ísť ruka v ruke s opatreniami zameranými na nadobúdanie zručností, rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností s cieľom rozvíjať zručnosti, vedomosti a kompetencie, ktoré si vyžaduje zelené hospodárstvo; v tejto súvislosti víta opatrenia Komisie na podporu nadobúdania zručností pre zelenú transformáciu; vyzýva na urýchlené prijatie opatrení s cieľom vyhnúť sa nedostatku zručností v tejto oblasti a umožniť EÚ, aby zostala svetovým lídrom v zelenom hospodárstve; nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby do systémov odbornej prípravy a vzdelávania začlenili udržateľný rozvoj a environmentálne kompetencie a zručnosti;

    35.

    zdôrazňuje, že mobilita študentov a učiteľov je jedným z hlavných nástrojov na výmenu nápadov a najlepších postupov a zvyšovanie kvality odbornej prípravy v oblasti zručností v celej Únii; trvá na tom, že takáto mobilita musí byť prístupná a inkluzívna; konštatuje, že hoci fyzická mobilita by mala vždy zohrávať hlavnú úlohu, virtuálne vzdelávanie bude mať čoraz väčší význam ako doplňujúce riešenie, no aj ako náhradné riešenie v krajných prípadoch, ako sa ukázalo pri opatreniach na boj proti pandémii COVID-19;

    36.

    konštatuje, že tvorivé a umelecké zručnosti sú pre hospodárstvo nevyhnutné, a vyzýva na uplatnenie horizontálnejšieho prístupu v rámci programu v oblasti zručností s cieľom zahrnúť tieto zručnosti do všetkých učebných osnov;

    37.

    zdôrazňuje, že vykonávanie programu v oblasti zručností si vyžaduje primerané financovanie na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni; očakáva, že viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 a Next Generation EU poskytnú výrazne zvýšené zdroje na rozvoj zručností; pripomína, že hlavnú zodpovednosť v oblasti zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie majú členské štáty a spoločnosti, a preto vyzýva členské štáty, aby vkladali viac prostriedkov do rozpočtu na rozvoj zručností a vzdelávanie, keďže značné investície do ľudského kapitálu sú kľúčom k zabezpečeniu udržateľnej konkurencieschopnosti, sociálnej spravodlivosti a odolnosti;

    38.

    zdôrazňuje význam programov a nástrojov, ako sú Erasmus+, Horizont Európa, Európsky zbor solidarity, Kreatívna Európa, program Digitálna Európa a záruka pre mladých ľudí a európska záruka pre deti, pre podporu mladých ľudí a dospelých pri nadobúdaní nových kompetencií a kvalitných zručností potrebných v digitálnom a zelenom hospodárstve a vo svete práce a pre poskytovanie možností vzdelávacej mobility; žiada, aby Komisia a členské štáty neustále skúmali potenciál týchto programov s cieľom podporiť trvalé vzájomné prepojenie medzi nadobúdaním zručností a potrebami trhu práce;

    39.

    zdôrazňuje potenciálne príležitosti, ktoré ponúka program Erasmus+, najmä v oblasti vzdelávania dospelých, a potrebu posilniť jeho rozpočet na roky 2021 – 2027;

    40.

    vyzýva členské štáty, aby vo svojich plánoch podpory obnovy a odolnosti uprednostňovali rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že Fond na spravodlivú transformáciu a ESF+ budú disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami a podporovať integrované plány na miestnej úrovni s cieľom pomôcť najmä najzraniteľnejším skupinám vrátane osôb, ktorým hrozí strata zamestnania, pri zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikácii s cieľom zabezpečiť, aby sa každá osoba v zraniteľnom odvetví mohla rekvalifikovať a nadobudnúť nové zručnosti a naďalej zostať aktívna na trhu práce a využívať výhody zelenej a digitálnej transformácie; poukazuje na potenciál individuálnych vzdelávacích účtov, teda mechanizmu financovania, ktorý je kľúčový pre vykonávanie programu v oblasti zručností, ako kroku smerom k všeobecnému nároku na celoživotné vzdelávanie;

    41.

    zdôrazňuje, že odborné a profesijné poradenstvo má kľúčový význam pre podporu motivovaného a inteligentného výberu povolania a pre predchádzanie predčasnému ukončeniu vzdelávania a odbornej prípravy zo strany študentov a že podpora počas štúdia a odbornej prípravy je zároveň kľúčom k úspešnému vzdelávaniu a rozvoju zručností; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostupnosť takéhoto poradenstva, ktoré zahŕňa rozvoj podnikateľských zručností, pre mladých ľudí;

    42.

    zdôrazňuje význam investícií do formálnej a neformálnej odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania s cieľom zabezpečiť spravodlivú transformáciu odbornej prípravy a pracovnej sily a podporovať odbornú prípravu a vzdelávanie počas pracovného času;

    43.

    konštatuje, že hlavným zdrojom financovania vzdelávania EÚ je Európsky sociálny fond+, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby tieto prostriedky zostali na tento účel k dispozícii, a to najmä v čase krízy;

    44.

    žiada, aby sa v súlade s Dohovorom MOP o platenom študijnom voľne vypracovali politiky v oblasti plateného študijného voľna, ktoré by pracovníkom umožnili zúčastňovať sa na programoch odbornej prípravy v pracovnom čase a bez osobných nákladov s cieľom podporiť celoživotné vzdelávanie;

    45.

    zdôrazňuje, že je potrebné, aby stratégie vzdelávania, osvety, poradenstva a motivácie, ako aj systémy celoživotného vzdelávania boli vysoko kvalitné a inkluzívne, flexibilné a prístupné pre všetkých s cieľom podporovať konkurencieschopnosť trhu práce, sociálne začlenenie a rovnaké príležitosti; vyzýva Komisiu a najmä členské štáty, aby zabezpečili rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a uľahčovali prístup k vysoko kvalitným programom rozvoja zručností pre vzdelávajúcich sa dospelých vrátane dospelých s nízkou úrovňou kvalifikácie a zručností, ako aj znevýhodnených skupín a zraniteľných občanov, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby, bezdomovci, osoby NEET a osoby s migrantským pôvodom; zdôrazňuje potrebu zvyšovania informovanosti o význame rozvoja zručností počas celého života vzhľadom na ich individuálny, hospodársky a sociálny prínos; podporuje zapojenie zainteresovaných strán v oblasti vzdelávania vrátane sociálnych služieb, občianskej spoločnosti a poskytovateľov neformálneho vzdelávania s cieľom identifikovať a zastihnúť tých, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce; zdôrazňuje potrebu inovatívnych miestnych riešení s cieľom prehodnotiť, akým spôsobom riešiť nedostatok zručností a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami;

    46.

    zdôrazňuje, že potenciál účastníkov vzdelávania možno zvýšiť prostredníctvom praxe, a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zvýšenia vplyvu zamestnávateľov na model systému odborného vzdelávania; zdôrazňuje, že zamestnávatelia by mali zohrávať dôležitú úlohu pri poskytovaní príležitostí učiteľom a školiteľom, stáží v podnikoch, a tak prispievať k zvyšovaniu odborných kompetencií učiteľov a školiteľov; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi podnikmi a vzdelávacími inštitúciami na všetkých úrovniach prostredníctvom poskytovania programov stáží a učňovskej prípravy v podnikoch pre vzdelávajúce sa osoby a študentov v rámci OVP;

    47.

    zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť ľudí vo vidieckych a vzdialených oblastiach a zabezpečiť, aby príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu boli prístupnejšie a navrhnuté pre ľudí pracujúcich v oblasti poľnohospodárstva, rybárstva, lesného hospodárstva a na iných pracovných miestach v týchto regiónoch a poskytnúť im zelené, digitálne a ďalšie potrebné zručnosti na lepšie využitie súčasných a budúcich príležitostí, ktoré ponúka zelené a modré hospodárstvo, a umožniť im významne prispievať k ochrane životného prostredia;

    48.

    pripomína, že mimoškolské programy a neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa vrátane dobrovoľníckych činností sú dôležité na zabezpečenie prispôsobiteľných príležitostí na vzdelávanie a nových zručností a vedomostí pre väčšinu ľudí, ktorí sú mimo dosahu formálneho vzdelávania;

    49.

    zdôrazňuje potrebu zvýšiť atraktívnosť učiteľského povolania a pristupovať k vysokému spoločenskému postaveniu učiteľov ako ku strategickému smerovaniu opatrení v jednotlivých krajinách EÚ; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty by mali považovať pritiahnutie najlepších kandidátov k učiteľskému povolaniu, zlepšovanie kvalifikácií a zvyšovanie úrovne zručností skúsených učiteľov za prioritu;

    50.

    zdôrazňuje, že hlavnú právomoc v oblasti zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie majú členské štáty; domnieva sa, že v záujme dosiahnutia dvojakej zelenej a digitálnej transformácie je skutočnou príležitosťou a prínosom vytvorenie celoeurópskeho jednotného kontaktného miesta pre zručnosti v oblasti špičkových technológií, ktoré by koordinovalo najlepšie postupy, zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu v oblasti špičkových technológií vedené odvetvím a uplatňovalo prístup založený na údajoch na určovanie potrieb v oblasti zručností v celej EÚ;

    51.

    zdôrazňuje význam prierezových, interpersonálnych a interkultúrnych zručností, ako aj digitálnych a technologických zručností pri zabezpečovaní všestranného vzdelávania pre jednotlivcov, riešení súčasných a budúcich globálnych výziev a podpore digitálnej a zelenej transformácie, čím sa zlepší ich inkluzívnosť a spravodlivosť;

    52.

    berie na vedomie plánované opatrenia Komisie na podporu zručností pre život, a najmä aktualizáciu európskeho programu vzdelávania dospelých; nabáda Komisiu, aby toto zameranie prehĺbila začlenením životných zručností do všetkých oblastí vzdelávania a odbornej prípravy; zdôrazňuje, že životné zručnosti treba chápať aj nad rámec potrieb trhu práce; zdôrazňuje, že všetci občania by mali mať prístup k zručnostiam pre osobný rozvoj s cieľom posilniť svoje postavenie v dnešných rýchlo sa meniacich spoločnostiach; pripomína, že je to obzvlášť dôležité pre podporu odolnosti občanov v čase krízy, keď je potrebné zameriavať pozornosť na dobré životné podmienky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť rozvoju mäkkých zručností, ako sú analytické zručnosti, emocionálna inteligencia, vodcovské schopnosti, podnikateľské a finančné zručnosti, posilnenie postavenia, tímová práca, komunikácia, spolupráca, zodpovednosť, prispôsobivosť, tvorivosť, inovácia, kritické myslenie a jazykové zručnosti, ktoré sa stanú ešte významnejšími pre aktívne občianstvo a svet práce po pandémii COVID-19;

    53.

    poukazuje na to, že v starnúcej spoločnosti je nevyhnutné zabezpečiť vzdelávanie počas celého života, a tým zakotviť kultúru celoživotného vzdelávania od raného veku až po starší vek; pripomína, že boj proti nezamestnanosti starších ľudí v EÚ naďalej zostáva dôležitý; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť starším pracovníkom a zabezpečili, aby sa mohli zúčastňovať na prispôsobených programoch zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, ktoré im umožnia prispôsobovať sa zmenám v potrebe zručností a zostať tak dlhšie aktívnymi na trhu práce, dosiahnuť dobrú kvalitu života a dostatočnú úroveň nezávislosti; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať zlepšovaniu digitálnych zručností a technológií, ktoré tiež môžu priniesť nové metódy vzdelávania dospelých a starších osôb a príležitosti naň, a zabezpečovaniu prístupu na internet a zlepšovaniu digitálnej infraštruktúry najmä vo vidieckych a vzdialených oblastiach; v tejto súvislosti berie na vedomie úlohu komunitných centier, knižníc a prispôsobených riešení dištančného vzdelávania s cieľom zlepšiť prístupnosť celoživotného vzdelávania pre starších ľudí; zdôrazňuje, že staršie generácie sú tiež cenným zdrojom vzhľadom na ich skúsenosti, a mali by byť podnecované k tomu, aby sa o ne podelili s cieľom zvýšiť úroveň zručností mladších generácií pracovníkov;

    54.

    zdôrazňuje potrebu zvýšiť účasť detí vo veku do troch rokov na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) a klásť väčší dôraz na rozvoj od prvých rokov života dieťaťa, výskumné zručnosti a tvorivý prístup k spoznávaniu sveta; poukazuje na to, že včasný nástup do predškolského vzdelávania má významný vplyv na dosahovanie lepších výsledkov v neskorších fázach vzdelávania a že nerovnováha v účasti na VSRD môže prispieť k rozdielom v príležitostiach a vzdelávacích činnostiach dostupných pre deti od počiatočného štádia ich vývoja;

    55.

    zdôrazňuje potrebu urýchlene vykonať opatrenia ohlásené Komisiou s cieľom uspokojiť potreby trhu práce v oblasti zručností a prispieť k rýchlej obnove po kríze COVID-19; vyzýva Komisiu, aby poskytla jasný harmonogram plánovaných opatrení;

    56.

    zdôrazňuje potrebu nájsť riešenia zamerané na to, aby spoločnosti a súkromní zamestnávatelia mohli podnecovať a podporovať kurzy odbornej prípravy na pracovisku a pracovné voľno na účely odbornej prípravy, a to aj preskúmaním poukazov na odbornú prípravu alebo automatickým uznávaním zručností nadobudnutých na pracovisku; pripomína strategický význam iniciatív, ako sú EuroSkills a WorldSkills, ktoré sú vzorovými príkladmi partnerstiev medzi podnikmi, vládami a regionálnymi a vzdelávacími orgánmi; vyzýva na podporu ďalšieho rozvoja iniciatívy EuroSkills, a to financovaním spoločných projektov, výmenou skúseností, budovaním potenciálu inštitúcií poskytujúcich odbornú prípravu pre potreby iniciatívy EuroSkills, zavádzaním seminárov EuroSkills, odvetvových kampusov pre talentovaných mladých ľudí a systémov odbornej prípravy pre školiteľov a odborníkov z odvetví;

    57.

    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

    (1)  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/human-capital

    (2)  Ú. v. EÚ C 389, 18.11.2019, s. 1.

    (3)  https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6889-2017-INIT/sk/pdf

    (4)  Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1.

    (5)  Ú. v. EÚ C 429, 14.12.2017, s. 3.

    (6)  Ú. v. EÚ L 112, 2.5.2018, s. 42.

    (7)  Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 8.

    (8)  Sixth European Working Conditions Survey (Šiesty európsky prieskum pracovných podmienok), Eurofound. https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1634en.pdf

    (9)  Impact of computerisation on job profiles (changing tasks within occupations – hence requiring different types of skills) (Vplyv informatizácie na profily pracovných miest (zmena úloh v rámci profesií – následné požiadavky na rôzne typy zručností)): https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/wpef19007.pdf

    (10)  https://www.cedefop.europa.eu/files/3077_en.pdf

    (11)  https://skillspanorama.cedefop.europa.eu/en

    (12)  https://www.cedefop.europa.eu/en/publications-and-resources/data-visualisations/european-skills-index

    (13)  EPRS_STU(2020)641528_EN.pdf (europa.eu)

    (14)  https://www.oecdskillsforjobsdatabase.org/

    (15)  https://www.oecd-ilibrary.org/docserver/cf5d9c21-en.pdf?expires=1600261868&id=id&accname=ocid194994&checksum=3B44E0891A2F10A546C7CBF7A9521676

    (16)  https://read.oecd-ilibrary.org/view/?ref=135_135193-hgf8w9g731&title=Skill-measures-to-mobilise-the-workforce-during-the-COVID-19-crisis

    (17)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0282.

    (18)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0267.

    (19)  Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 8.

    (20)  Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 135.

    (21)  Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 44.

    (22)  Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 233.

    (23)  https://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=89&newsId=9150& furtherNews=yes

    (24)  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/human-capital

    (25)  The Future of Jobs (Budúcnosť pracovných miest), Svetové ekonomické fórum, september 2018.

    (26)  Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2020, Európska komisia.

    (27)  How your birthplace affects your workplace (Ako miesto narodenia ovplyvňuje vaše zamestnanie), Eurofound, 2019. https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef19004en.pdf

    (28)  Key Data on Early Childhood Education and Care Education and Training in Europe (Kľúčové údaje o predprimárnom vzdelávaní a ranej starostlivosti o deti v Európe), správa Eurydice, 2019, s. 26.

    (29)  https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Early_leavers_from_education_and_training#Overview

    (30)  https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/EDN-20191004-1#:~:text=Among%20teachers%20working%20in%20the,were%20aged%2050%20or%20older.&text=In%20all%20EU%20Member%20States,in%202017%20were%20predominantly%20female

    (31)  Politický dokument MOP, august 2020, https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---ed_emp/---ifp_skills/documents/publication/wcms_244380.pdf

    (32)  ICT for Work: Digital Skills in the Workplace (IKT pre prácu: Digitálne zručnosti na pracovisku), Európska komisia, 2017.

    (33)  https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/EDN-20180425-1

    (34)  https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/9540ffa1-4478-11e9-a8ed-01aa75ed71a1/language-en

    (35)  Medzinárodná štúdia počítačovej a informačnej gramotnosti (ICILS) 2018.


    Top