EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 5. 2021

COM(2021) 236 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV EMPTY

Strategické usmernenia pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 až 2030

{SWD(2021) 102 final}

1.POTREBA NOVEJ STRATÉGIE EÚ PRE AKVAKULTÚRU

V Európskej zelenej dohode a stratégii „z farmy na stôl“ sa zdôrazňuje potenciál morských plodov z farmového chovu ako zdroja bielkovín pre potraviny a krmivá s nízkou uhlíkovou stopou, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri budovaní udržateľného potravinového systému. V stratégii „z farmy na stôl“ sa stanovujú aj osobitné ciele pre akvakultúru, najmä zníženie predaja antimikrobík 1 a výrazný nárast ekologickej akvakultúry 2 .

Akvakultúra vytvára pracovné miesta a príležitosti na hospodársky rozvoj v pobrežných a vidieckych spoločenstvách EÚ. Toto odvetvie môže navyše pomôcť pri eliminovaní emisií uhlíka v hospodárstve, boji proti zmene klímy a zmierňovaní jej vplyvu, znižovaní znečistenia, a takisto môže prispieť k lepšej ochrane ekosystémov (v súlade s cieľmi stratégie biodiverzity a s cieľom nulového znečistenia v záujme životného prostredia bez toxických látok) a stať sa súčasťou obehovejšieho hospodárenia so zdrojmi. Strategický a dlhodobý prístup pre udržateľný rast akvakultúry EÚ preto nikdy nebol taký aktuálny ako dnes. Tento prístup by mal zároveň ukázať cestu, ako obnoviť odvetvie akvakultúry v EÚ po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 a zabezpečiť jeho dlhodobú udržateľnosť a odolnosť.

Už v nariadení o spoločnej rybárskej politike 3 bola vznesená požiadavka na koordinovaný strategický prístup EÚ s cieľom podporiť rast odvetvia akvakultúry EÚ a zároveň zabezpečiť jeho hospodársku, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť. Napriek pokroku, ktorý nastal vďaka „otvorenej metóde koordinácie“ stanovenej v nariadení, ako aj vďaka finančným prostriedkom EÚ, odvetvie akvakultúry zatiaľ zďaleka nenaplnilo svoj potenciál z hľadiska rastu a neuspokojuje rastúci dopyt po udržateľnejších morských plodoch 4 . EÚ dováža viac ako 70 % morských plodov, ktoré spotrebuje 5 . Produkty akvakultúry (vrátane dovozu) celkovo predstavujú 25 % spotreby morských plodov v EÚ, pričom produkty akvakultúry EÚ predstavujú iba 10 % spotreby v EÚ. Akvakultúra EÚ predstavuje menej ako 2 % svetovej produkcie v odvetví akvakultúry. Produkcia EÚ v odvetví akvakultúry zostáva vysoko koncentrovaná z hľadiska členských štátov EÚ aj chovaných druhov, takže tu existuje veľký priestor na diverzifikáciu. V porovnaní s akvakultúrou v iných krajinách podlieha akvakultúra v EÚ jedným z najprísnejších regulatórnych požiadaviek na kvalitu, zdravie a životné prostredie. Napriek tomu môže svoje environmentálne vlastnosti naďalej zlepšovať a prispieť tak k cieľom stanoveným v Európskej zelenej dohode a príslušných stratégiách.

V tomto oznámení sa prehodnocujú Strategické usmernenia Komisie pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ prijaté v roku 2013 6 . Tieto usmernenia sú hlavným pilierom strategickej koordinácie politiky v odvetví akvakultúry v EÚ. Do roku 2015 členské štáty EÚ na základe týchto usmernení prijali viacročné národné strategické plány v oblasti akvakultúry. Vykonávanie týchto strategických plánov uľahčila výmena osvedčených postupov medzi členskými štátmi EÚ, ktorá sa mohla uskutočniť vďaka Komisii a financovaniu z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) a iných fondov EÚ.

Komisia vyzvala členské štáty EÚ, aby preskúmali svoje viacročné národné strategické plány s ohľadom na konzultácie o nových usmerneniach stanovených v tomto oznámení. Budúci Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond 7 (ENRAF) bude naďalej poskytovať podporu členským štátom EÚ pri realizácii strategickej vízie pre toto odvetvie, ktorá je súčasťou ich viacročných národných strategických plánov a operačných programov, a to aj prostredníctvom opatrení na miestnej úrovni 8 . 

2.NOVÉ STRATEGICKÉ USMERNENIA

Európska zelená dohoda je nová stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je stimulovať hospodárstvo a vytvoriť pracovné miesta a zároveň urýchliť zelenú transformáciu nákladovo efektívnym spôsobom. Cieľom strategických usmernení stanovených v tomto oznámení je ponúknuť členským štátom EÚ a všetkým relevantným zainteresovaným stranám spoločnú víziu ďalšieho rozvoja akvakultúry v EÚ spôsobom, ktorý prispeje k uvedenej stratégii rastu. Cieľom týchto usmernení je predovšetkým prispieť k vybudovaniu odvetvia akvakultúry EÚ, ktoré: i) je konkurencieschopné a odolné, ii) zabezpečuje produkciu výživných a zdravých potravín, iii) znižuje závislosť EÚ od dovozu morských plodov, iv) vytvára hospodárske príležitosti a pracovné miesta a v) je vzorovým príkladom udržateľnosti pre celý svet. Tieto usmernenia by takisto mali pomôcť spotrebiteľom EÚ, aby si na základe informovaných rozhodnutí vyberali udržateľné produkty akvakultúry, ako aj zabezpečiť rovnaké podmienky pre produkty akvakultúry predávané v EÚ. Okrem toho by mali usmerniť využívanie mnohých dostupných nástrojov a fondov určených na podporu akvakultúry EÚ, ako aj podporiť implementáciu príslušných právnych predpisov EÚ.

Naplnenie tejto vízie si bude vyžadovať prekonanie rôznych výziev a využitie príležitostí v odvetví akvakultúry EÚ, aby sa dosiahli tieto vzájomne prepojené ciele:

1.vybudovať odolnosť a konkurencieschopnosť;

2.zúčastňovať sa na zelenej transformácii;

3.zabezpečiť spoločenskú akceptáciu a informovanie spotrebiteľov; a

4.zvýšiť poznatky a mieru inovácie.

Toto oznámenie obsahuje všeobecné usmernenia k uvedeným výzvam a príležitostiam. V prílohe k tomuto oznámeniu sa navrhujú aj osobitné opatrenia, ktoré vykoná Komisia, členské štáty EÚ a Poradná rada pre akvakultúru v záujme dosiahnutia pokroku vo všetkých uvedených oblastiach.

V nevyhnutných prípadoch sa v tomto oznámení odkazuje na osobitné výzvy a príležitosti v oblasti chovu vodných schránkovcov a kôrovcov 9 a vo vnútrozemskej akvakultúre 10 vzhľadom na ich špecifické vlastnosti. V nadväznosti na stratégiu „z farmy na stôl“ pracuje Komisia aj na samostatnej a osobitnej iniciatíve na podporu produkcie, bezpečnej spotreby a inovatívneho využitia morských rias. Táto iniciatíva sa zameria na výzvy a príležitosti pestovania rias a navrhnú sa konkrétne opatrenia 11 .

Toto oznámenie bolo vypracované v úzkej spolupráci s členskými štátmi EÚ a so zainteresovanými stranami, najmä tými, ktoré sú zastúpené v Poradnej rade pre akvakultúru. Zohľadňujú sa v ňom aj výsledky verejnej konzultácie 12 . Oznámenie takisto zohľadňuje názory Európskeho parlamentu na rozvoj akvakultúry v EÚ 13 .

2.1.Budovanie odolnosti a konkurencieschopnosti

Na rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ ako odolného a konkurencieschopného odvetvia sú potrebné dve základné podmienky: prístup k priestoru na súši a vo vode a transparentný a účinný regulačný a správny rámec. Z priebežného hodnotenia otvorenej metódy koordinácie 14 vyplynulo, že napriek pokroku, ktorý sa od prijatia strategických usmernení v roku 2013 dosiahol v niektorých členských štátoch, je v oboch oblastiach potrebné vyvíjať ďalšie úsilie. V prípade odolnosti predstavujú výzvu v odvetví akvakultúry najmä dve oblasti: riadenie rizík súvisiacich so zdravím ľudí a zvierat (predovšetkým, ale nie výlučne pri chove mäkkýšov) a vplyv zmeny klímy. Ďalšiu výzvu z hľadiska ziskovosti 15 , najmä v sladkovodnej akvakultúre, predstavujú predátori a sucho 16 . K dôležitým nástrojom na zabezpečenie odolnosti a konkurencieschopnosti odvetvia akvakultúry EÚ patrí aj organizácia výrobcov a trhov a kontrola nad podvodmi a boj proti nim. V neposlednom rade možno väčšiu konkurencieschopnosť odvetvia dosiahnuť ďalšou diverzifikáciou produkcie EÚ v odvetví akvakultúry a zhodnocovaním produktov akvakultúry.

2.1.1.Prístup k priestoru na súši a vo vode

V dôsledku zmeny klímy sú zásoby vody čoraz vzácnejšie. Okrem toho sa medzi rôznymi hospodárskymi činnosťami vrátane akvakultúry zintenzívňuje konkurenčný boj o priestor aj o prístup k vode. Dôležité je preto koordinované priestorové plánovanie s včasným zapojením relevantných zainteresovaných strán. Týmto priestorovým plánovaním sa môže zabezpečiť prideľovanie priestoru a vody na rôzne činnosti pri súčasnej ochrane ekosystémov. Členské štáty EÚ už dosiahli určitý pokrok pri začleňovaní akvakultúrnych činností do svojich námorných priestorových plánov v súlade so smernicou o námornom priestorovom plánovaní 17 . Mnohé z týchto plánov však zatiaľ nenadobudli účinnosť a ich výsledky v oblasti akvakultúry sa ešte len prejavia. Okrem toho treba dosiahnuť väčší pokrok aj v iných aspektoch plánovania prístupu k priestoru a vode pre akvakultúrne činnosti.

Koordinované priestorové plánovanie by malo zahŕňať nielen morskú akvakultúru vrátane prechodných (brakických) vôd, ale aj sladkovodnú a suchozemskú akvakultúru (recirkulačné akvakultúrne systémy, RAS). Takisto by malo predvídať rozvoj akvakultúry na otvorenom mori tam, kde to prírodné podmienky umožňujú 18 . Osobitná pozornosť by sa mala venovať rozvoju akvakultúry s nižším vplyvom na životné prostredie (ako je kombinácia určitých druhov chovu v záujme ďalšieho zníženia uvoľňovania živín a organickej hmoty do životného prostredia) a začleneniu vhodných akvakultúrnych činností (najmä tých, ktoré ponúkajú ekosystémové služby) do chránených území, akými sú napríklad oblasti sústavy Natura 2000. Pri priestorovom plánovaní by sa malo vždy zabezpečiť vykonávanie príslušných právnych predpisov EÚ a mali by sa sprístupniť osobitné oblasti pre ekologickú akvakultúru a produkciu mäkkýšov 19 . Pri plánovaní by sa mala zohľadniť aj adaptácia akvakultúry na zmenu klímy a potenciál určitých druhov akvakultúry zmierniť vplyv zmeny klímy (napr. zachytávaním uhlíka či ochranou ekosystémov, ktoré poskytujú ochranu proti extrémnym prejavom počasia).

Základom priestorového plánovania by mal byť postup označovania oblastí vhodných na akvakultúru, ktorý by zahŕňal koordináciu medzi rôznymi príslušnými orgánmi na rôznych úrovniach. Tento postup by sa mal začať mapovaním existujúcich a potenciálnych akvakultúrnych oblastí spôsobom, ktorý je v súlade so súčasným environmentálnym plánovaním (vrátane plánov manažmentu povodí). Súčasťou tohto mapovania by mal byť postup zisťovania možností obnovy opustených akvakultúrnych zariadení či premeny existujúcich priemyselných zariadení na akvakultúrne. Takisto by sa v rámci mapovania malo vynaložiť úsilie na podporu synergií medzi rôznymi činnosťami a viacúčelovým využitím priestoru, napríklad podporou rozvoja akvakultúry v kombinácii s rozvojom veternej energie na mori.

Označovanie oblastí vhodných na akvakultúru by malo vychádzať z jasných a transparentných kritérií a nástrojov na hľadanie nových oblastí. Medzi tieto nástroje patrí: i) vyhodnocovanie vplyvov na ekosystém prostredníctvom strategického posúdenia vplyvu, ii) stanovenie požiadaviek na kvalitu vody (najmä pre chov mäkkýšov), iii) vyhodnocovanie potenciálnych synergií a rozporov s inými činnosťami, iv) určenie „únosnosti“ danej oblasti 20 a v) stanovenie minimálnej vzdialenosti akvakultúrnych lokalít od zdrojov znečisťovania. Označovanie by malo sprevádzať zriadenie vhodného mechanizmu na i) monitorovanie a zber údajov o vplyvoch akvakultúrnych činností na životné prostredie a ii) monitorovanie kvality vody (najmä v oblastiach využívaných na chov mäkkýšov).

2.1.2.Regulačný a správny rámec

Odvetvie akvakultúry EÚ naďalej považuje zložitosť vnútroštátnych systémov udeľovania licencií a nepredvídateľnosť harmonogramu a výsledku postupov udeľovania licencií za dôležité bariéry rastu. Postupy udeľovania licencií môžu predstavovať veľkú záťaž najmä pre malé a stredné podniky. Problém spočíva jednak v komplexnosti regulačného rámca tohto odvetvia a jednak v potrebe zapojiť do postupu udeľovania licencií viacero orgánov. Navyše obavy z vplyvu akvakultúrnych činností na životné prostredie alebo na iné hospodárske činnosti často vedú k odvolacím konaniam, ktoré postup získania alebo obnovenia licencie ešte viac predlžujú.

Medzi najdôležitejšie spôsoby riešenia týchto problémov pri náležitom zohľadnení environmentálnych aspektov v postupoch udeľovania licencií patria:

–zefektívnenie – a v prípade možnosti harmonizácia – právnych predpisov a usmernení týkajúcich sa akvakultúry. V ideálnom prípade by sa toto zefektívnenie malo uskutočniť prijatím jednej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá by zahŕňala všetky relevantné aspekty. Týmto právnym predpisom by sa mali stanoviť jasné postupy a lehoty na vybavenie žiadostí o nové licencie alebo o obnovu licencií,

–zriadenie – ak je to možné – jedného vnútroštátneho subjektu pre akvakultúru, ktorý zjednotí všetky príslušné orgány zodpovedné za akvakultúru. Úlohou tohto subjektu by bolo uľahčiť a koordinovať prácu týchto orgánov v oblasti plánovania, udeľovania licencií a monitorovania akvakultúrnych činností. Tento subjekt by mal zabezpečiť, aby relevantné zainteresované strany prediskutovali a včas zosúladili svoje názory. V prípadoch, keď je akvakultúra aj v kompetencii orgánov štátnej správy na nižšej úrovni, sa odporúča zriadiť štruktúru na celoštátnej úrovni združujúcu regionálne/miestne orgány a subjekty,

–zriadenie systému miest jednotného kontaktu pre licencie na akvakultúru, ktorými sa zabezpečí transparentnosť postupu udeľovania licencií aj interakcia medzi žiadateľom a rozhodujúcimi orgánmi,

–označovanie oblastí vhodných na akvakultúru podľa zásad uvedených v oddiele 2.1.1,

–udeľovanie licencií na dlhšie obdobie so zabezpečením pravidelného monitorovania a sankcií v prípade nedodržania predpisov (ktoré by mohli zahŕňať odobratie licencie). V licenčných podmienkach by mala byť zakotvená aj povinnosť monitorovať a vykazovať údaje, najmä údaje požadované na základe príslušných vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov EÚ.

Pokrok členských štátov EÚ pri riešení uvedených aspektov by bol zároveň reakciou na obavy producentov EÚ v odvetví akvakultúry, ktoré sa týkajú absencie rovnakých podmienok pre akvakultúrne činnosti v EÚ v dôsledku rozdielov medzi členskými štátmi EÚ, pokiaľ ide o zložitosť získavania licencií na nové chovné farmy.

2.1.3.Zdravie zvierat a verejné zdravie

Napriek právnym predpisom EÚ v oblasti zdravia vodných živočíchov 21 a napriek výskumu v tejto oblasti financovaného EÚ predstavujú infekčné choroby naďalej veľmi závažné obmedzenie produktivity v oblasti akvakultúry 22 . Tieto choroby ohrozujú aj dobré životné podmienky zvierat. V tejto oblasti je naďalej potrebné venovať pozornosť týmto otázkam:

–absencia správnych postupov chovu a technológií špecifických pre každý akvakultúrny druh,

–potreba lepšie predchádzať chorobám a napadnutiu cudzopasníkmi a tým znižovať potrebu veterinárnych liekov,

–potreba znižovať používanie liekov vrátane antimikrobík a antiparazitík, ktoré môžu poškodiť životné prostredie alebo prispieť k rezistencii voči antimikrobiálnym látkam,

–medzery vo výskume (vrátane výskumu rybieho mikrobiómu, možného vplyvu zmeny klímy na zdravie rýb a vplyvu stresu na imunitný systém rýb),

–nízka dostupnosť špecifických veterinárnych liekov (vrátane vakcín) pre vodné živočíchy 23 ,

–absencia zoznamov osvedčených postupov na včasné odhalenie, prevenciu a kontrolu chorôb vodných živočíchov, ktoré nie sú uvedené v príslušných právnych predpisoch EÚ,

–potreba dôslednejšieho a dôkladnejšieho skúmania chorôb vodných živočíchov v určitých členských štátoch EÚ a v určitých odvetviach, a

–kontrola nad norovírusmi v chovoch mäkkýšov, keďže tieto vírusy môžu predstavovať nielen ohrozenie verejného zdravia, ale môžu ohroziť aj hospodársku životaschopnosť farmových chovov mäkkýšov 24 .

2.1.4.Adaptácia na zmenu klímy a zmiernenie zmeny klímy

Odvetvie akvakultúry sa bude musieť adaptovať na mnohé rušivé vplyvy zmeny klímy a zlepšiť svoju odolnosť. Stratégia adaptácie EÚ na zmenu klímy a národné stratégie/plány predstavujú rámec pre tvorcov politík, ktorého cieľom je zabezpečiť prijímanie komplexných a účinných opatrení zameraných na adaptáciu na zmenu klímy 25 . Pre odvetvie akvakultúry sú určené špecifické stratégie adaptácie na zmenu klímy 26 . Zároveň je potrebné minimalizovať všetky potenciálne negatívne vplyvy akvakultúry na zmenu klímy. V čo najväčšej miere sa musí znížiť spotreba energie, ako aj emisie uhlíka z výroby, prepravy a spracovania.

Akvakultúra má však aj veľký potenciál zmierniť zmenu klímy. Ak sa určité druhy akvakultúry ako pestovanie morských rias či chov mäkkýšov zasadia do vhodného rámca, môžu poskytovať služby zmierňovania následkov zmeny klímy (napríklad sekvestráciu uhlíka 27 ) alebo služby adaptácie na zmenu klímy (napríklad ochranu pobrežia inšpirovanú prírodou). Iné druhy akvakultúry môžu v prípade správneho riadenia prispieť k ochrane ekosystémov, ako sú rybníky či mokrade. Tieto ekosystémy poskytujú ochranu proti vplyvom zmeny klímy, napríklad stúpajúcim hladinám morí a povodniam. Tento druh akvakultúry by sa mal podporovať.

2.1.5.Organizácie výrobcov a organizácia trhov 

Situácia, ktorej čelí odvetvie akvakultúry v dôsledku pandémie COVID-19, poukazuje na dôležitosť organizácií výrobcov pre kolektívne akcie, najmä maloobjemových výrobcov. Organizácie výrobcov majú pri komunikovaní so spracovateľmi a maloobchodníkmi väčšiu vyjednávaciu silu. Takisto umožňujú jednotlivým výrobcom využívať spoločné zdroje a čerpať výhody zo spoločných služieb (napr. poradenstva, propagačných kampaní), ktoré by pre nich inak boli príliš nákladné. Organizácie výrobcov okrem toho umožňujú kolektívnu správu a/alebo samoregulačné iniciatívy medzi výrobcami. A kým organizácie výrobcov pomáhajú výrobcom s organizáciou, medziodvetvové organizácie umožňujú lepšie prepojenie aktérov v celom hodnotovom reťazci. Uľahčujú aj vznik samoregulačných iniciatív medzi výrobcami, spracovateľmi a maloobchodníkmi. Medziodvetvové organizácie takisto pomáhajú zavádzať a kontrolovať požiadavky na označovanie.

Napriek podpore, ktorú majú uznané organizácie výrobcov a medziodvetvové organizácie k dispozícii prostredníctvom Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) (najmä podpore určenej na ich výrobné a marketingové plány 28 ), vznikol dosiaľ len malý počet organizácií výrobcov 29 . Založením organizácií výrobcov by producenti mäkkýšov a sladkovodných druhov získali najmä väčšiu vyjednávaciu silu v potravinovom dodávateľskom reťazci. Takými producentmi sú zvyčajne menšie spoločnosti, ktoré predávajú svoje produkty v celku a nečerpajú výhody z vertikálnej integrácie so spracovateľmi a maloobchodníkmi.

Producenti v odvetví akvakultúry vyjadrili znepokojenie nad zložitosťou zakladania organizácií výrobcov a ich uznávania podľa nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry (nariadenie o spoločnej organizácii trhov), a to najmä pre maloobjemových výrobcov. Táto zložitosť súvisí najmä s požadovanou výškou finančných prostriedkov a s administratívnymi prekážkami. S cieľom uľahčiť uznávanie organizácií výrobcov a iných profesijných organizácií a rozšíriť ich pravidlá na nečlenov pripravila Komisia nezáväzný usmerňovací dokument 30 . Komisia odvetvie nepretržite podporuje aj prostredníctvom metodickej podpory a účasti a výmeny na technických stretnutiach.

2.1.6.Kontrola

Ďalším dôležitým aspektom pri zabezpečovaní udržateľnosti a ziskovosti odvetvia akvakultúry EÚ je primeraná kontrola produktov akvakultúry zo strany každého členského štátu v celom dodávateľskom reťazci (od ich výlovu/zberu po maloobchodný predaj vrátane prepravy) v súlade s nariadením EÚ o kontrole rybolovu 31 . Vďaka povinnostiam týkajúcim sa vysledovateľnosti možno určovať pôvod produktov akvakultúry a zabraňovať podvodom. V návrhu Komisie na nové nariadenie o kontrole rybolovu 32 sa povinnosti týkajúce sa vysledovateľnosti rozširujú na všetky produkty akvakultúry vrátane spracovaných produktov a produktov dovážaných z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ. Vysledovateľnosť je preto aj cenným nástrojom na zabezpečenie rovnakých podmienok na trhu EÚ.

2.1.7.Diverzifikácia a vytváranie pridanej hodnoty

V odvetví akvakultúry EÚ je stále veľký priestor na ďalšiu diverzifikáciu, nielen pokiaľ ide o chov perspektívnych nových druhov (najmä rozšírenie o nekŕmené a nižšie trofické druhy s nižšou environmentálnou stopou), ale aj o spôsoby produkcie (napr. polykultúra v rybnikárstve, integrovaná multitrofická akvakultúra). Takisto je dôležité vynaložiť viac úsilia na spracovanie a balenie produktov akvakultúry, čím vzniknú nové produkty s pridanou hodnotou (napr. filety a výrobky určené na priamu spotrebu), ktoré vyhľadávajú mladší spotrebitelia. Obzvlášť dôležité je to v prípade tradičnejších foriem akvakultúry vodných schránkovcov a kôrovcov a sladkovodnej akvakultúry. Ďalším dôležitým nástrojom na podporu hodnoty produktov akvakultúry EÚ je využívanie systémov a označení kvality (ktoré podliehajú príslušným kontrolám zaručujúcim ich vierohodnosť) vrátane zemepisných označení 33 . Dôležitú úlohu pri diverzifikácii a zvyšovaní hodnoty produkcie EÚ v odvetví akvakultúry zohráva aj podpora udržateľnej akvakultúry EÚ ako príklad miestnej výroby spojenej s krátkymi potravinovými reťazcami.

Okrem toho by sa mala podporiť geografická diverzifikácia. Členské štáty, v ktorých akvakultúra zostáva okrajovým odvetvím, by mali preskúmať a ďalej rozvíjať potenciál, ktorý má akvakultúra z hľadiska trvalo udržateľného zásobovania potravinami a krmivami a vytvárania alternatívnych udržateľných podnikov a pracovných miest, najmä v odľahlých oblastiach, kde sú obmedzené možnosti zamestnania.

2.2.Účasť na zelenej transformácii

Odvetvie akvakultúry EÚ sa podobne ako ostatné odvetvia hospodárstva EÚ musí zúčastňovať na zelenej transformácii stanovenej Európskou zelenou dohodou. Osobitnou úlohou tohto odvetvia je prispieť k prechodu na udržateľné potravinové systémy, ale aj k rozvoju biohospodárstva a obehového hospodárstva (prostredníctvom využívania obnoviteľných vodných zdrojov) a k zvráteniu straty biodiverzity, okrem iného znižovaním znečistenia. Ďalším smerovaním ku „konkurencieschopnej udržateľnosti“ (ako sa uvádza v stratégii „z farmy na stôl“), t. j. povýšením udržateľnosti na ochrannú známku EÚ, odvetvie navyše získa významnú hospodársku príležitosť, najmä vzhľadom na rastúci záujem verejnosti o environmentálnu stopu výrobkov na trhu a o dobré životné podmienky zvierat.

2.2.1.Environmentálne vlastnosti

Akvakultúra si vyžaduje dobré environmentálne podmienky, napríklad dobrú kvalitu vody. Osobitný význam pre akvakultúru má preto boj členských štátov EÚ proti znečisťovaniu vôd, ktorý je v súlade s cieľom nulového znečistenia stanoveným v Európskej zelenej dohode 34 . Pri správnom riadení môže byť akvakultúra aj spôsobom produkcie bielkovín s nižšou uhlíkovou a environmentálnou stopou, než majú iné typy farmárskych chovov. Okrem toho môžu určité formy akvakultúry (napr. chov mäkkýšov, akvakultúra v rybníkoch a mokradiach či pestovanie morských rias a iných bezstavovcov) pri správnom riadení ponúknuť mnohé ekosystémové služby. Medzi tieto služby patrí vstrebávanie prebytočných živín a organickej hmoty zo životného prostredia či ochrana a obnova ekosystémov a biodiverzity.

Právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia a vnútroštátnymi vykonávacími právnymi predpismi sa stanovil regulačný rámec pre akvakultúru EÚ. Týmto rámcom sa zabezpečuje zmiernenie možného vplyvu akvakultúrnych činností na životné prostredie (či už z hľadiska uhlíkovej stopy, odpadových vôd, odpadu či iných vplyvov na morské a sladkovodné ekosystémy) a zabraňuje sa závažnému poškodzovaniu ekosystémov a biodiverzity týmito akvakultúrnymi činnosťami 35 . Uplatňovanie týchto právnych predpisov v odvetví akvakultúry sa objasňuje v usmerňovacom dokumente Komisie 36 a judikatúre Súdneho dvora 37 . Požiadavky stanovené v právnych predpisoch EÚ však nie sú vždy zrozumiteľné pre všetkých aktérov 38 . Navyše sa zdá, že výklad právnych predpisov EÚ členskými štátmi EÚ nie je jednotný, čím sa narúšajú rovnaké podmienky pre producentov v odvetví akvakultúry v EÚ. Okrem toho je vykonávanie príslušných právnych predpisov EÚ často v právomoci viacerých administratívnych subjektov alebo rôznych úrovní riadenia, ktoré nedokážu vždy zabezpečiť dostatočnú spoluprácu, prípadne nemajú potrebnú úroveň odborných znalostí v tomto odvetví. Na zabezpečenie jednotnejšieho a dôslednejšieho vykonávania regulačného rámca v oblasti životného prostredia preto treba vynaložiť ďalšie úsilie.

Zmätok spôsobuje najmä zložitosť platných právnych predpisov EÚ, ktorými sa má zaručiť dobrá kvalita vody pre lastúrniky. Týmto právnym predpisom by prospelo zrozumiteľnejšie znenie a lepšie prepojenie s inými príslušnými právnymi predpismi EÚ. Potrebnosť väčšej zrozumiteľnosti sa týka najmä rozdielov v požiadavkách (z hľadiska klasifikácie oblastí zberu, hygienických prieskumov, zoznamov chránených území atď.) 39 .

Environmentálne vlastnosti odvetvia akvakultúry EÚ možno ďalej zlepšovať. Možno to dosiahnuť i) zabezpečením uplatňovania právnych predpisov v oblasti životného prostredia a napĺňania ich cieľov, ii) ďalším zmierňovaním vplyvu akvakultúry a iii) presadzovaním akvakultúry s nižším environmentálnym vplyvom a akvakultúry poskytujúcej ekosystémové služby. Na dosiahnutie uvedeného je potrebné zaoberať sa týmito otázkami:

–pri posudzovaní vplyvu odvetvia akvakultúry EÚ na životné prostredie využívať prístupy založené na riadení životného cyklu,

–zabezpečiť udržateľné systémy kŕmenia. Znamená to používať zložky krmiva, ktoré sa vyrábajú spôsobom šetrným k ekosystémom a biodiverzite a ktorými sa zároveň zabezpečí zdravie a dobré životné podmienky zvierat. Takisto to znamená obmedziť závislosť výrobcov krmív od rybej múčky a rybieho oleja získaných z voľne žijúcich populácií (napr. používaním alternatívnych bielkovinových zložiek, ako sú riasy alebo hmyz, prípadne odpad z iných odvetví). Znamená to aj využívať doplnkové krmivá a účinné systémy hospodárenia s krmivami,

–vyvinúť riešenia na obmedzenie používania veterinárnych výrobkov a iných látok (napr. antivegetatívnych látok), napríklad prostredníctvom vhodných postupov chovu,

–tam, kde je nutné používať veterinárne výrobky a iné látky, presadzovať výrobky a látky s nízkou environmentálnou stopou,

–zabezpečiť environmentálny monitoring akvakultúrnych lokalít vrátane kvality vody, vypúšťania a emisií (organických látok, živín, plastov, veterinárnych liekov, iných znečisťujúcich látok alebo akejkoľvek formy odpadu a nečistôt),

–stanoviť postupy riadenia vrátane stratégie na zmiernenie rizika vplyvov (aj vplyvov vypúšťania a emisií akýchkoľvek látok), postupy riadenia predátorov a prevencie únikov chovných druhov do mora, najmä vzhľadom na ich možný nepriaznivý vplyv na miestne druhy a biodiverzitu vrátane ich potenciálu stať sa inváznymi,

–obmedziť prispievanie akvakultúrnych činností k vytváraniu morského odpadu,

–presadzovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie a väčšiu energetickú účinnosť,

–zavádzať systémy odpadového hospodárstva, ktoré minimalizujú environmentálnu stopu akvakultúrnych činností,

–uplatňovať prístup obehového hospodárstva vrátane využívania odpadu,

–podporovať rozvoj ekologickej akvakultúry 40 a iných akvakultúrnych systémov s nižším environmentálnym vplyvom, ako sú: energeticky účinné recirkulačné akvakultúrne systémy 41 , integrované multitrofické akvakultúrne systémy (IMTA), ako aj diverzifikáciu v zmysle rozšírenia chovu o nižšie trofické druhy (mäkkýše 42 a iné bezstavovce, riasy a bylinožravé ryby),

–podporovať a zhodnocovať formy akvakultúry, ktoré poskytujú ekosystémové služby, vrátane akvakultúry v rybníkoch, mokradiach a brakických vodách 43 ,

–podporovať údržbu aj zlepšovanie vodných genetických zdrojov a využívanie selekčného šľachtenia akvakultúrnych populácií 44 .

2.2.2.Dobré životné podmienky zvierat

Viac pozornosti by sa malo venovať dobrým životným podmienkam rýb, a to nielen pre rastúci záujem verejnosti o rybie produkty z dobrých chovov a pre dopyt po týchto produktoch. Chov rýb v dobrých podmienkach prináša odvetviu hospodárske úžitky prostredníctvom znížených nákladov a kvalitnejších produktov. Právne predpisy EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat 45 obsahujú všeobecné požiadavky na chov, prepravu a zabíjanie rýb z farmového chovu. A v právnych predpisoch EÚ v oblasti ekologickej výroby 46 sa stanovujú konkrétnejšie požiadavky, ako sú maximálne úrovne hustoty osádky, obmedzenia pri používaní umelého svetla a kyslíka atď. Na zlepšenie dobrých životných podmienok rýb je potrebné prijať ďalšie opatrenia so zreteľom na:

–vypracovanie osvedčených postupov v oblasti dobrých životných podmienok rýb počas chovu, prepravy a usmrcovania,

–stanovenie spoločných, validovaných, druhovo špecifických a kontrolovateľných ukazovateľov dobrých životných podmienok rýb v celom výrobnom reťazci (vrátane dopravy a zabíjania),

–ďalší výskum a inováciu, najmä v oblasti ukazovateľov dobrých životných podmienok druhovo špecifických rýb vrátane výživových potrieb v rôznych chovných systémoch, a

–poskytovanie vedomostí a zručností v oblasti dobrých životných podmienok rýb producentom v odvetví akvakultúry a iným prevádzkovateľom, ktorí manipulujú so živými rybami z farmových chovov.

2.3.Zabezpečenie spoločenskej akceptácie a informovania spotrebiteľov

Rozvoj akvakultúry EÚ a jej konkurencieschopnosť závisia do veľkej miery od spoločenského prijatia a uznania prínosov a hodnoty akvakultúrnych činností a produktov akvakultúry EÚ. Pre dosiahnutie spoločenskej akceptácie sú dôležité najmä tri faktory: komunikácia o akvakultúre EÚ, integrácia akvakultúry EÚ do miestnych spoločenstiev a zber a monitorovanie údajov.

2.3.1.Komunikácia o akvakultúre EÚ

Zabezpečiť presnejšie informácie a transparentnosť v súvislosti s vykonávaním akvakultúrnych činností je výsostne dôležité. Negatívne vnímanie akvakultúrnych činností miestnymi zúčastnenými stranami, najmä ich vplyvu na životné prostredie a na iné hospodárske činnosti, je často prekážkou pri zakladaní nových zariadení akvakultúry. Na druhej strane sú prínosy akvakultúry (napríklad vytváranie pracovných miest v odľahlých oblastiach, akvakultúra ako zdroj nízkouhlíkových potravín, či poskytovanie ekosystémových služieb) verejnosti do veľkej miery neznáme.

Informácie sú dôležité aj v súvislosti s uspokojovaním rastúceho dopytu spotrebiteľov po udržateľných výrobkoch 47 . Zvyšovať informovanosť spotrebiteľov o úsilí výrobcov v EÚ je dôležité, pretože to umožní výrobe v EÚ čerpať výhody z vysokej udržateľnosti a noriem kvality. Pomôže to zvýšiť konkurencieschopnosť produktov akvakultúry EÚ a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky pre ostatné produkty akvakultúry, ktoré možno neponúkajú rovnakú udržateľnosť a kvalitu. Komunikácia je napokon potrebná aj v záujme využitia potenciálu diverzifikovanejšej akvakultúry s cieľom naplnenia výziev stanovených v Európskej zelenej dohode. Medzi tieto výzvy patrí zvyšovanie poznatkov o produktoch akvakultúry s nižšou environmentálnou stopou, najmä nedostatočne využívaných nižších trofických druhoch, ako sú riasy, vodné schránkovce a kôrovce a iné bezstavovce, a bylinožravé ryby, a zvyšovanie spotreby týchto produktov.

Zlepšovanie informácií o produkcii EÚ v oblasti akvakultúry, ktoré sú dostupné spotrebiteľom a verejnosti, si vyžaduje súbor rôznych nástrojov, predovšetkým:

–normy označovania 48 a obchodné normy 49 (Komisia sa zaoberá prieskumom platných obchodných noriem pre produkty rybolovu a akvakultúry a posudzuje možnosť vymedziť normy pre produkty akvakultúry),

–informačné kampane o odvetví akvakultúry EÚ a produkcii v odvetví akvakultúry, ktorá sa týka maloobchodníkov,

–objasnenie vedeckého základu diskusie o vplyvoch akvakultúrnych činností v EÚ,

–väčšie otvorenie sa tohto odvetvia verejnosti (sprístupnenie farmových chovov návštevníkom vrátane škôl a iných poskytovateľov vzdelávania, lepšie informovanie o podmienkach vo farmových chovoch),

–zabezpečenie úzkej a včasnej spolupráce orgánov a odvetvia so zainteresovanými stranami vrátane mimovládnych organizácií,

–podporu označovania a používania značiek kvality (ktorých vierohodnosť sa zabezpečí príslušnými kontrolami) vrátane zemepisných označení, ktoré sa vzťahujú aj na aspekty trvalej udržateľnosti, a

–propagácia hodnoty akvakultúry EÚ ako „miestnej a čerstvej“ s krátkym potravinovým reťazcom.

2.3.2.Integrácia do miestnych spoločenstiev 

Ako každá iná činnosť aj rozširovanie akvakultúry si vyžaduje spoločenskú akceptáciu (tzv. spoločenské odobrenie prevádzky). Ako sme už uviedli, určité zainteresované strany naďalej vnímajú akvakultúrne činnosti negatívne. Dôvodom sú najmä obavy z vplyvu akvakultúry na životné prostredie alebo z narušenia iných hospodárskych činností, napríklad rybolovu či cestovného ruchu. Je dôležité sa týmito obavami zaoberať, a to: i) zabezpečením transparentnosti a včasným zapojením miestnych zainteresovaných strán do plánovania akvakultúrnej činnosti, ako aj ii) vyhľadávaním synergií s existujúcimi činnosťami (napr. rybolovom, cestovným ruchom, spracovateľským priemyslom) a chránenými územiami. Okrem toho tu existuje veľký potenciál vo vytváraní miestnych hodnotových reťazcov a krátkych dodávateľských reťazcov, ktoré by mali prispieť k environmentálne, hospodársky a sociálne udržateľnej výrobe potravín. Skúsenosti z práce rybárskych miestnych akčných skupín 50 , ako aj projekty financované z ENRF v niektorých členských štátoch, sú dôkazom viacerých osvedčených postupov v tejto oblasti.

2.3.3.Údaje a monitorovanie

Na zabezpečenie primeraného plánovania akvakultúrnych činností je potrebné zhromažďovať presné údaje. Presné údaje sú dôležité aj pri posudzovaní a monitorovaní sociálnej a hospodárskej výkonnosti a environmentálnych vlastností odvetvia akvakultúry EÚ. Transparentnosť a vykazovanie údajov sú dôležité aj pre udržanie dôvery spotrebiteľa a iných zainteresovaných strán v odvetví. Rôzne právne predpisy EÚ a vnútroštátne právne predpisy ukladajú odvetviu množstvo povinností týkajúcich sa vykazovania údajov. Zbierané údaje sú však prevažne sociálno-ekonomické údaje o morskej akvakultúre alebo o zdraví zvierat, pričom len obmedzené množstvo vykazovaných údajov sa týka environmentálnych ukazovateľov špecifických pre akvakultúru 51 . Bude preto potrebné koordinovať lepšie vykazovanie údajov a zefektívniť postupy vykazovania medzi rôznymi službami. Takisto bude dôležité poskytnúť členským štátom EÚ štruktúrovanejšie usmernenie k spôsobu získavania a vykazovania údajov. Vykazovanie údajov by sa malo vzťahovať aj na environmentálne ukazovatele a na produkciu v odvetví akvakultúry nad rámec morskej akvakultúry 52 .

2.4.Zvyšovanie poznatkov a miery inovácie

Poznatky a inovácie (vrátane využívania digitálnych technológií) sú kľúčom k dosiahnutiu ostatných cieľov stanovených pre odvetvie akvakultúry EÚ v tomto oznámení. Sú dôležité najmä pre budovanie odolnosti a konkurencieschopnosti akvakultúry a pre zabezpečenie jej zelenej transformácie.

Horizont Európa, nadchádzajúci rámcový program EÚ pre výskum a inovácie, ponúka dôležitú príležitosť urobiť v tejto oblasti krok vpred. Výskum a inovácie v oblasti udržateľnej akvakultúry sú dôležitou prioritou iniciatívy Horizont Európa. V odvetví akvakultúry je potrebné prijať rázne kroky, aby sa zabezpečilo, že výskum a inovácie: i) rýchlejšie reagujú na súčasné a budúce výzvy a príležitosti odvetvia, ii) predchádzajú zdvojovaniu úsilia, a iii) vytvárajú synergie. Ďalšie úsilie je potrebné vynaložiť najmä v týchto oblastiach:

–vytvoriť rámec spolupráce, ktorý prepojí subjekty verejného sektora, odvetvie, vedcov a vzdelávacie inštitúcie na národnej aj regionálnej/miestnej úrovni. Tento rámec by mal zahŕňať vytvorenie inovačných zoskupení pre udržateľnú akvakultúru 53 ,

–podporovať rozvoj a prepojiť silné stránky výskumu a inovácií medzi jednotlivými členskými štátmi a regiónmi. Malo by to zahŕňať stratégie inteligentnej špecializácie zamerané na budovanie celých hodnotových reťazcov na celom území EÚ,

–podporovať účinné šírenie výsledkov výskumu a inovácií ku koncovým používateľom z odvetvia a k širokej verejnosti a takisto podporovať ich využívanie, a to aj prostredníctvom dôsledného monitorovania tvorby a implementácie solídnych plánov šírenia a využívania projektov financovaných EÚ,

–podporovať komplementárnosť a synergie medzi výskumnými projektmi,

–uľahčovať prístup k prostriedkom EÚ na výskum a inovácie v odvetví akvakultúry poskytovaním prehľadných informácií o dostupnom financovaní z prostriedkov EÚ.

Zavádzanie inovácií v odvetví akvakultúry si vyžaduje podporu investícií do inovatívnych riešení. Keď investori investujú do inovácií, často vstupujú na neznáme územie. Iniciatíva EÚ BlueInvest (ktorá takisto podporuje inovácie v akvakultúre) bude naďalej spájať investorov s podnikateľmi. Z príspevkov fondu ENRAF a programu InvestEU sa zriadi finančný nástroj, ktorý bude slúžiť aj na podporu investícií do činností a technológií v oblasti udržateľnej akvakultúry. Členské štáty EÚ môžu prostriedky z budúceho fondu ENRAF využiť aj na podporu investícií do inovatívnych riešení v odvetví akvakultúry EÚ.

Inovatívne odvetvie akvakultúry si vyžaduje aj rozvoj príslušných zručností. Možno to dosiahnuť podporou špecializovaných učebných plánov a poznatkov o akvakultúre (napr. špecializované veterinárne štúdium rýb a odborná príprava o zdraví rýb pre prevádzkovateľov v odvetví akvakultúry), ako aj celoživotným vzdelávaním chovateľov o inovatívnych prístupoch v odvetví akvakultúry.

3.ZÁVER

Udržateľná akvakultúra v EÚ môže zohrávať dôležitú úlohu pri poskytovaní verejných statkov. Medzi tieto verejné statky patria: i) výživné a zdravé potraviny s obmedzenou environmentálnou stopou, ii) hospodársky rozvoj a pracovné príležitosti v pobrežných a vidieckych spoločenstvách, iii) znižovanie znečistenia, iv) ochrana ekosystémov a biodiverzity a v) prispievanie k boju proti zmene klímy. Týmto oznámením sa prijímajú kroky, aby sa akvakultúra EÚ stala vzorovým príkladom odolného a konkurencieschopného odvetvia, ktoré predstavuje globálny štandard v oblasti udržateľnosti a kvality. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby pri vykonávaní týchto usmernení a opatrení odporúčaných v prílohe k tomuto oznámeniu mali podporu všetci relevantní aktéri (vrátane členských štátov EÚ, odvetvia akvakultúry EÚ a ďalších zainteresovaných strán, ako sú mimovládne organizácie). Komisia vyzýva členské štáty EÚ, aby zabezpečili vhodné prostriedky na vykonávanie týchto usmernení a opatrení.

Na vykonávanie usmernení je takisto potrebné podporiť udržateľnú transformáciu odvetvia akvakultúry zabezpečením účinného a efektívneho využívania verejného financovania a prilákaním súkromných investícií. Príloha k tomuto oznámeniu obsahuje odporúčania pre opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa. Komisia predovšetkým vyzýva členské štáty EÚ, aby zohľadnili priority stanovené v týchto usmerneniach, ktoré sa týkajú prideľovania podpory odvetviu akvakultúry z finančných prostriedkov EÚ a vnútroštátnych finančných prostriedkov.

Na podporu vykonávania týchto usmernení všetkými zúčastnenými stranami Komisia zriadi mechanizmus pomoci EÚ pre odvetvie akvakultúry. Tento mechanizmus by mal slúžiť ako nástroj, pomocou ktorého Komisia, členské štáty EÚ, odvetvie a ďalšie zainteresované strany vypracujú ďalšie usmernenia a zhromaždia najlepšie postupy v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto oznámenie. Mechanizmus pomoci sa využije aj pri implementácii týchto usmernení a najlepších postupov. Uvedený mechanizmus by mal obsahovať online platformu s vedomostnou základňou prístupnou pre všetky zúčastnené strany (napríklad príručku o financovaní EÚ a databázu projektov financovaných EÚ v rámci tohto odvetvia).

Komisia vyzýva členské štáty EÚ, aby aktívne podporovali ciele a zásady stanovené v tomto oznámení, najmä potrebu rozvoja akvakultúry udržateľným spôsobom, ktorý rešpektuje životné prostredie, a to v kontexte: i) stratégií pre morské oblasti, ii) dvojstranných dohôd a iii) účasti na medzinárodných fórach (napr. FAO).

Komisia najneskôr do štyroch rokov od uverejnenia tohto oznámenia vyhodnotí: i) pokrok dosiahnutý zavedením opatrení odporúčaných v prílohe a ii) efektívnosť týchto opatrení pri dosahovaní cieľov stanovených v týchto nových strategických usmerneniach s možnosťou prispôsobiť opatrenia zodpovedajúcim spôsobom. Do roku 2029 sa uskutoční vyhodnotenie nových strategických usmernení, v rámci ktorého sa posúdi ich efektívnosť, účinnosť, súdržnosť, relevantnosť a pridaná hodnota EÚ s cieľom poskytnúť dôkaznú základňu a uľahčiť rozhodovanie o ďalších krokoch po roku 2030.

(1)

     Ako sa uvádza v stratégii „z farmy na stôl“, Komisia „prijme kroky s cieľom znížiť celkový predaj antimikrobík pre hospodárske zvieratá a akvakultúru v EÚ o 50 % do roku 2030“.

(2)

     V stratégii „z farmy na stôl“ sa stanovuje cieľ, „aby sa do roku 2030 minimálne 25 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ obhospodarovalo ekologickým spôsobom, ako aj výrazný nárast ekologickej akvakultúry“.

(3)

     Nariadenie (EÚ) č. 1380/2013.

(4)

     Podrobná analýza hospodárskej výkonnosti odvetvia akvakultúry EÚ, ktorú vypracoval Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF), je k dispozícii na adrese https://stecf.jrc.ec.europa.eu/reports/economic .

(5)

     Ak sa pozrieme na vývoz produktov rybolovu a akvakultúry EÚ, podľa správy o trhu s rybami v EÚ z roku 2020, ktorú vydalo Európske stredisko pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA), miera sebestačnosti v prípade produktov rybolovu a akvakultúry v roku 2018 bola približne 42 %. Sebestačnosť sa definuje ako schopnosť členských štátov EÚ uspokojiť dopyt z vlastnej produkcie a možno ju vypočítať ako pomer domácej produkcie a domácej spotreby.

(6)

     COM(2013) 229 final z 29.4.2013.

(7)

     Znenie politickej dohody o návrhu nariadenia o Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde (ENRAF) je k dispozícii na tejto internetovej stránke: https://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2014_2019/plmrep/COMMITTEES/PECH/DV/2021/02-22/EMFAF_consolidated_clean_EN.pdf . Toto znenie čaká na právnu revíziu a konečné prijatie Radou a Európskym parlamentom.

(8)

     Podľa článku 23 nariadenia o ENRAF (znenie politickej dohody, pozri poznámku pod čiarou č. 7) musí byť podpora akvakultúry v rámci ENRAF v súlade s viacročnými národnými strategickými plánmi na rozvoj akvakultúry.

(9)

     Veľkú časť produkcie vodných schránkovcov a kôrovcov v EÚ tvoria mäkkýše, konkrétne slávky, ustrice a venušky. Chov mäkkýšov v EÚ je prevažne tradičná, rodinná akvakultúrna činnosť s vysokým podielom manuálnej práce, ktorá je plne integrovaná do miestnej krajiny.

(10)

     Vnútrozemská akvakultúra je mimoriadne vhodný nástroj na výrobu udržateľných potravín vo vnútrozemských regiónoch a vytvára veľmi potrebné pracovné miesta. K hlavným sladkovodným druhom v EÚ patria kapor rybničný, pstruh dúhový a nové druhy ako zubatka pruhovaná a zubáč veľkoústy. Najbežnejším chovným zariadením sú naďalej zemné rybníky, ale rozšírené sú aj náhony a iné prietokové systémy, klietky, ohrady a nádrže. Niektoré druhy sladkovodnej akvakultúry (najmä rybnikárstvo), ak sú dobre riadené, poskytujú ekosystémové služby, a sú často prepojené s kultúrou a tradíciou. Recirkulačné akvakultúrne systémy (systémy s opätovným využitím vody) sa využívajú menej často, pretože si vyžadujú vysoké investičné náklady. Vzhľadom na ich nepochybné výhody sa však v budúcnosti ich využívanie pravdepodobne rozšíri.

(11)

     Ako sa uvádza v stratégii „z farmy na stôl“, Komisia stanoví „presne zacielenú podporu pre odvetvie morských rias, keďže morské riasy by sa mali stať významným zdrojom alternatívnych bielkovín v udržateľnom potravinovom systéme a zárukou celosvetovej potravinovej bezpečnosti“.

(12)

     Verejná konzultácia sa uskutočnila v júli až októbri 2020. V týchto nových strategických usmerneniach sa zohľadňujú aj výsledky priebežného hodnotenia otvorenej metódy koordinácie (pozri pracovný dokument útvarov Komisie: https://ec.europa.eu/fisheries/sites/fisheries/files/docs/swd-2020-6_en.pdf ), skúsenosti nadobudnuté výmenou v rámci otvorenej metódy koordinácie a výsledky projektov financovaných EÚ.

(13)

     Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júna 2018 „Vytváranie udržateľného a konkurencieschopného európskeho odvetvia akvakultúry: súčasný stav a budúce výzvy“ [2017/2118(INI)].

(14)

     Pozri poznámku pod čiarou č. 11.

(15)

     Sucho môže ohroziť životaschopnosť sladkovodných chovov, ktoré na rozdiel od poľnohospodárskych fariem nepočítajú vždy s kompenzáciami v takýchto situáciách.

(16)

     Ďalšie podrobnosti o sladkovodnej akvakultúre možno nájsť v štúdii Európskeho strediska pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA) ( https://www.eumofa.eu/documents/20178/442176/Freshwater+aquaculture+in+the+EU.pdf ) a v profiloch jednotlivých krajín ( https://www.eumofa.eu/documents/20178/442176/Country+profiles.pdf ).

(17)

     Smernica 2014/89/EÚ, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie.

(18)

     Na účely týchto usmernení sa „akvakultúrou na otvorenom mori“ rozumie akvakultúra „nachádzajúca sa viac ako 2 km od pobrežia alebo mimo dohľadu z brehu, v hĺbke viac ako 50 m, kde vlny dosahujú výšku 5 alebo viac metrov, v oblastiach s oceánskym vlnobitím, premenlivým vetrom a silnými morskými prúdmi, ktoré sú exponované (nachádzajú sa na otvorenom mori, napr. sú otvorené v uhle 180 a viac stupňov) a vyžadujú si diaľkové operácie a automatické kŕmenie a kde môže byť potrebné diaľkové monitorovanie operačných systémov“ (definícia použitá na seminári FAO v roku 2010 s názvom Rozširovanie morskej akvakultúry na otvorené more, technické, priestorové a správne výzvy).

(19)

     V prípade mäkkýšov je dostupnosť kvalitnej vody zásadná, keďže vo vode sa môžu hromadiť škodlivé látky, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na životnosť a zdravotnú neškodnosť mäkkýšov. Právne predpisy platné v EÚ zaručujú dobrú kvalitu vody pre lastúrniky.

(20)

     Únosnosť sa v akvakultúre vymedzuje ako maximálna možná biomasa chovaného druhu, ktorá nepresahuje maximálnu mieru prijateľných dopadov na osádku chovu a jej prostredie.

(21)

     Medzi príslušné právne predpisy v oblasti zdravia zvierat patria: nariadenie (EÚ) 2016/429 o prenosných chorobách zvierat (právna úprava v oblasti zdravia zvierat), uplatniteľné od 21. apríla 2021, a v súčasnosti platný právny rámec pre veterinárne lieky a medikované krmivá [ smernica 2001/82/ES , nariadenie (ES) č. 726/2004  a  smernica 90/167/EHS ], ktorý bude nahradený  nariadením (EÚ) 2019/6  o veterinárnych liekoch a  nariadením (EÚ) 2019/4 o medikovaných krmivách, ktoré sa začnú uplatňovať od 28. januára 2022.

(22)

     Platí to najmä pre farmový chov mäkkýšov. V posledných rokoch bol zaznamenaný rastúci počet prípadov úmrtí súvisiacich s patogénnymi organizmami, ktorý vážne ovplyvnil udržateľnosť farmových chovov mäkkýšov. Chovy mäkkýšov ohrozuje aj bujnenie škodlivých rias, znečistenie mora a vplyv zmeny klímy.

(23)

     Nové nariadenie (EÚ) 2019/6 o veterinárnych liekoch pomôže zvýšiť dostupnosť veterinárnych liekov pre akvakultúru a poskytne stimuly na podporu inovácie.

(24)

     Na prekonanie chorôb napádajúcich lastúrniky, medzi ktoré patrí napríklad norovírus, sú potrebné nové poznatky a inovatívne metódy.

(25)

     Nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy bola prijatá 24. 2. 2021.

(26)

     Projektmi financovanými z EÚ sa posilnila vedomostná základňa pre návrhy účinných adaptačných opatrení týkajúcich sa klímy v rôznych oblastiach politiky vrátane akvakultúry. Mnohé výsledky týchto projektov a ďalšie užitočné informácie sú verejnosti dostupné na webovej platforme Climate-ADAPT. Platforma Climate-ADAPT je miesto jednotného kontaktu pre adaptáciu na klímu, ktoré zriadila Komisia spoločne s Európskou environmentálnou agentúrou (EEA). Informácie pre odvetvie námorníctva a rybolovu sú k dispozícii na: https://climate-adapt.eea.europa.eu/eu-adaptation-policy/sector-policies/marine-and-fisheries .

(27)

     Stratégia „z farmy na stôl“ je nová iniciatíva EÚ v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva v rámci klimatického paktu, ako aj regulačný rámec pre certifikáciu odstraňovania uhlíka, ktorý vypracuje Komisia. V tejto súvislosti by sa mala zohľadniť akvakultúra poskytujúca služby zachytávania uhlíka, keďže môže poskytnúť potrebné stimuly na rozvoj tohto druhu akvakultúry. O podpore akvakultúry poskytujúcej služby zmierňovania následkov zmeny klímy by sa mohlo uvažovať aj v kontexte vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC) podľa Parížskej dohody o zmene klímy.

(28)

     Podpora výrobných a marketingových plánov organizácií výrobcov sa poskytuje z ENRF povinne. Výrobné a marketingové plány budú naďalej oprávnené na podporu v rámci nového fondu ENRAF, avšak na dobrovoľnom základe.

(29)

     V súčasnosti je uznaných 32 organizácií výrobcov v oblasti akvakultúry, pričom žiadna z nich nie je nadnárodná. Pozri https://ec.europa.eu/fisheries/sites/fisheries/files/list-of-recognised-producer-organisations-and-associations-of-producer-organisations.pdf . Pre výrobcov existujú aj iné spôsoby organizácie, ktoré nie sú uznané na základe nariadenia o spoločnej organizácii trhov (napr. združenie výrobcov s určitou značkou kvality).

(30)

     Pozri https://ec.europa.eu/fisheries/sites/fisheries/files/docs/body/guidance-document-on-implementation-of-professional-organisations_sk.pdf .

(31)

     Pozri nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009.

(32)

     COM/2018/368 final.

(33)

     Pozri nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny. V stratégii „z farmy na stôl“ sa uvádza, že Komisia „posilní legislatívny rámec regulujúci zemepisné označenia a v prípade potreby doň zahrnie osobitné kritériá udržateľnosti“.

(34)

     Pripravovaným akčným plánom nulového znečistenia sa posilnia opatrenia proti znečisťovaniu vôd.

(35)

     Na akvakultúru sa okrem iných činností vzťahujú najmä tieto právne predpisy: rámcová smernica o vode (smernica 2000/60/ES), rámcová smernica o morskej stratégii (2008/56/ES), rozhodnutie o dobrom environmentálnom stave (rozhodnutie 2017/848/ES), plány manažmentu povodia, smernice o ochrane vtáctva a biotopov (smernica 2009/147/ES a smernica 92/43/EHS), smernica o priemyselných emisiách (smernica 2010/75/EÚ), nariadenie o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre [nariadenie (ES) č. 708/2007] a nariadenie o inváznych druhoch [nariadenie (EÚ) č. 1143/2014], smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (smernica 2011/92/EÚ) a smernica o strategickom posudzovaní vplyvov (smernica 2001/42/ES). Okrem toho sa osobitnými právnymi predpismi v oblasti ekologickej výroby presadzuje prostredníctvom certifikácie a označovania akvakultúra, ktorá je v súlade s prísnejšími výrobnými požiadavkami na environmentálny vplyv a dobré životné podmienky zvierat, ako aj obmedzené a regulované využívanie externých vstupov.

(36)

     Pozri pracovný dokument útvarov Komisie o uplatňovaní rámcovej smernice o vode a rámcovej smernice o morskej stratégii vo vzťahu k akvakultúre ( https://ec.europa.eu/fisheries/sites/fisheries/files/docs/body/swd-2016-178_sk.pdf ) a usmerňovací dokument o akvakultúre a Nature 2000 ( https://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/pdf/guidance_on_aquaculture_and_natura_2000_sk.pdf ).

(37)

     Napríklad rozhodnutie Súdneho dvora vo veci rieky Vezera (vec C-461/13, Bund/Nemecko, Zb. 2015, s. I-433) o výklade rámcovej smernice o vode.

(38)

     Z priebežného hodnotenia otvorenej metódy koordinácie vyplýva, že nie všetci relevantní aktéri sú dostatočne oboznámení s usmerneniami Komisie o uplatňovaní právnych predpisov EÚ v odvetví akvakultúry. Najmä producenti v odvetví sladkovodnej akvakultúry argumentujú, že nie je vždy ľahké pochopiť, ako sa majú uplatňovať výrobné požiadavky v lokalitách sústavy Natura 2000, a plnenie požiadaviek stanovených v rámcovej smernici o vode považujú za zložité.

(39)

     Platnými právnymi predpismi sú nariadenie (EÚ) 2017/625 o úradných kontrolách a rámcová smernica o vode. Na základe nariadenia o úradných kontrolách majú príslušné orgány členských štátov povinnosť vykonávať rozsiahly program úradného kontrolného monitorovania živých lastúrnikov v lovných vodách. Podľa výsledkov tohto programu sa stanovuje, či sa v danej oblasti má výlov povoliť alebo zakázať, a to v závislosti od úrovne mikrobiologických a chemických kontaminantov vrátane morských biotoxínov. Na druhej strane sa rámcovou smernicou o vode príslušným orgánom členských štátov ukladá povinnosť zabezpečiť osobitnú ochranu vôd určených na chov mäkkýšov. Chovatelia mäkkýšov v EÚ sa sťažujú, že v oblasti chovu mäkkýšov členské štáty nevykonávajú rámcovú smernicu o vode správne.

(40)

     Pozri poznámku pod čiarou č. 2. Komisia 25. 3. 2021 prijala nový Akčný plán pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby, v ktorom sa tiež stanovujú opatrenia na podporu ekologickej akvakultúry EÚ [COM(2021) 141 final].

(41)

     Recirkulačné akvakultúrne systémy (RAS) sú výrobné systémy, ktoré ponúkajú: plne kontrolované prostredie pre ryby, nízku spotrebu vody, úplnú kontrolu chorôb, efektívne využívanie pôdy, optimálne stratégie kŕmenia a blízkosť k trhom. Napriek dôležitému potenciálu recirkulačných akvakultúrnych systémov sa ukazuje, že táto technológia je zatiaľ rentabilná len pre „úzko špecializované trhy“ s produktmi vysokej hodnoty (ako sú losos, pamakrela kavalla a úhor). Recirkulačné akvakultúrne systémy stále čelia mnohým výzvam: vyžadujú si veľké investície, veľké množstvo technológií, technicky spôsobilý personál, pričom majú vysokú spotrebu energie a problémom je aj dosiahnutie správnej chuti produktov. Vďaka technologickému vývoju by sa však súčasné problémy mohli čoskoro vyriešiť. Pozri správu Európskeho strediska pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA) o „recirkulačných systémoch akvakultúry“ na adrese  https://www.eumofa.eu/documents/20178/84590/RAS+in+the+EU.pdf .

(42)

     Mäkkýše sú živočíchy živiace sa filtráciou vody a netreba ich kŕmiť. Pre životné prostredie majú množstvo ďalších výhod, napríklad zlepšujú kvalitu a čistotu vody odstraňovaním častíc, prebytočných živín, organických látok, vírusov a baktérií z vodného stĺpca. Kolónie mäkkýšov zabezpečujú dôležité funkcie ekosystému vytváraním štruktúry a biotopov pre iné druhy, napríklad kraby, červy a mladé ryby, ktoré sú zdrojom potravy pre ryby a iné morské druhy. Vďaka výlovu mäkkýšov sa okrem toho z prostredia odstraňuje dusík. Baltská iniciatíva Modrý rast financovaná z programu Interreg preukázala, že chovy slávok na lanách majú schopnosť odstraňovať dusík. Pozri https://www.interreg-baltic.eu/news-detail/news/new-blue-growth-initiatives-for-the-baltic-sae-region.html .

(43)

     Rybníky a mokrade zohrávajú dôležitú úlohu pri zadržiavaní vody a ochrane biodiverzity.

(44)

     Selekčné šľachtenie je založené na využívaní prirodzenej (genetickej) variability požadovaných znakov prostredníctvom cieleného výberu populácií, kmeňov, rodín alebo jednotlivcov.

(45)

     Pozri smernicu Rady 98/58/ES o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely a nariadenie Rady (ES) č. 1099/2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania. V stratégii „z farmy na stôl“ sa počíta s posúdením a revíziou existujúcich právnych predpisov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v roku 2023 vrátane predpisov týkajúcich sa prepravy a zabíjania zvierat.

(46)

     Nariadenie Komisie (ES) č. 889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu. Bolo prijaté nové nariadenie (EÚ) 2018/848 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktoré sa bude uplatňovať od 1. januára 2022.

(47)

     Tento dopyt sa v súčasnosti do veľkej miery uspokojuje buď prostredníctvom ekologickej výroby, alebo prostredníctvom niekoľkých (často nákladných) súkromných noriem a systémov certifikácie. Ako však vyplýva zo správy Európskeho strediska pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA) o ekologickej akvakultúre v EÚ, naďalej treba poskytovať viac informácií o udržateľnosti ekologickej akvakultúry EÚ (pozri https://www.eumofa.eu/documents/20178/84590/Study+report_organic+aquaculture.pdf ).

(48)

     V nariadení o spoločnej organizácii trhov sa stanovujú určité povinné požiadavky na informácie pre spotrebiteľa. V uvedenom nariadení sa však nevyžaduje, aby sa na finálnom produkte uvádzala výrobná metóda produktov akvakultúry. Stanovuje sa len povinnosť uviesť, že produkt pochádza „z farmového chovu“. Konkrétna výrobná metóda sa uvádza len na ekologických produktoch akvakultúry. V uvedenom nariadení sa nevyžaduje ani poskytovanie informácií o pôvode spracovaných produktov akvakultúry.

(49)

     Nariadením o spoločnej organizácii trhov sa stanovili spoločné obchodné normy, ktoré produkty rybolovu musia spĺňať pri ich uvedení na trh EÚ pre ľudskú spotrebu. Súčasné normy sa však nevzťahujú na produkty akvakultúry. V stratégii „z farmy na stôl“ sa počíta s revíziou obchodných noriem vrátane noriem pre produkty rybolovu a akvakultúry.

(50)

     FARNET (Sieť rybárskych oblastí) už vypracovala návod na integráciu akvakultúry do miestnych spoločenstiev ( https://webgate.ec.europa.eu/fpfis/cms/farnet2/library/guide/integrating-aquaculture-within-local-communities_it ), ako aj príručku k obehovému hospodárstvu v odvetviach rybolovu a akvakultúry ( https://webgate.ec.europa.eu/fpfis/cms/farnet2/library/farnet-guide-17-circular-economy-fisheries-and-aquaculture-areas_en ).

(51)

     Právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia ukladajú povinnosť poskytovať informácie o stave vodných ekosystémov a kvalite vody, ale neukladajú povinnosť vykazovať údaje o akvakultúrnych činnostiach.

(52)

     Na základe návrhu Komisie na nový viacročný program EÚ na zber údajov podľa rámca pre zber údajov (ktorý sa má začať uplatňovať od roku 2022) budú členské štáty zbierať socioekonomické údaje o sladkých vodách, pokiaľ vnútroštátna produkcia v odvetví sladkovodnej akvakultúry prekročí určité prahové hodnoty (1 % produkcie EÚ, 10 % vnútroštátnej produkcie).

(53)

     Zoskupenia prepoja inovatívnych aktérov, napríklad univerzity, s malými a strednými podnikmi. Podporí sa tým vytváranie ďalších pracovných miest a môže to prispieť k registrácii väčšieho počtu medzinárodných ochranných známok a patentov.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 5. 2021

COM(2021) 236 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Strategické usmernenia pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 až 2030

{SWD(2021) 102 final}

(1)

     V tomto dokumente by sa mali zohľadniť: i) skúsenosti, ktoré si členské štáty EÚ vymenili v rámci OMK, ii) výsledky výskumu financovaného EÚ, a iii) práca odvedená v rámci Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné a Čierne more (GFCM) Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Pozri „Návod na vytvorenie pobrežných zón určených pre akvakultúru v Stredozemnom a Čiernom mori“ ( www.fao.org/3/ca7041en/CA7041EN.pdf ) . V rámci projektov financovaných EÚ ako AquaSpace ( http://www.aquaspace-h2020.eu/ ) a TAPAS ( http://tapas-h2020.eu/ ) sa vypracovali nástroje na označenie osobitných lokalít pre akvakultúrne činnosti. Medzi ďalšie projekty financované EÚ, ktoré sú relevantné pre plánovanie priestoru pre akvakultúru, patrí program MUSES, v rámci ktorého sa uskutočnili rôzne prípadové štúdie vrátane prípadovej štúdie v Baltskom mori (v dánskych vodách) zameranej na kombináciu „výroby veternej energie na mori a morskej akvakultúry“ ( https://muses-project.com/wp-content/uploads/sites/70/2018/02/ANNEX-8-CASE-STUDY-5.pdf ).

(2)

     Stály výbor pre poľnohospodársky výskum (SCAR-Fish) určil priority v oblasti výskumu „prevencie a riadenia chorôb v akvakultúre“ ( https://scar-europe.org/index.php/fish-documents ) . V stratégii „z farmy na stôl“ sa mikrobióm považuje za kľúčovú oblasť pre výskum financovaný z programu Horizont Európa.

(3)

     V tomto usmerňovacom dokumente by sa mali zohľadniť výsledky relevantných projektov financovaných EÚ, ako sú SOCLIMPACT ( https://soclimpact.net ), CERES ( https://ceresproject.eu ) a ClimeFish ( https://climefish.eu/ ). Odporúčania vypracované v rámci projektu ClimeFish sú zamerané najmä na morskú akvakultúru, ale aj na produkciu zo sladkovodných jazier a rybníkov. V rámci projektu bol vytvorený rámec na podporu rozhodovania (DSF), ktorý pozostáva z elektronického nástroja na podporu plánovacích procesov vrátane údajov a osvedčených postupov. Okrem toho sa iniciovala európska norma pre odvetvové plány adaptácie na zmenu klímy.

(4)

     Malo by sa zabezpečiť aj rozsiahlejšie rozširovanie usmerňovacích dokumentov Komisie, ako je napríklad Usmerňovací dokument o akvakultúre a Nature 2000.

(5)

     Napríklad by sa mali vo veľkej miere šíriť metódy nástroja INTERCAFE na reguláciu populácie kormoránov s cieľom znížiť škody, ktoré kormorány spôsobujú v európskom rybnom hospodárstve. Pozri https://ec.europa.eu/environment/nature/cormorants/files/Cormorant_Toolbox_web_version.pdf .

(6)

     Pri tvorbe zoznamu by sa mala zohľadniť aj práca podskupiny platformy GR SANTE pre dobré životné podmienky zvierat, ktorá vznikla z vlastnej iniciatívy, ako aj relevantné názory úradu EFSA.

(7)

     V rámci projektu PerformFish iniciatívy Horizont 2020 ( http://performfish.eu/ ) sa okrem iného pripravuje validácia prevádzkových ukazovateľov dobrých životných podmienok zvierat, ktoré sa priamo týkajú chovateľov morony európskej a kantara tmavého v Stredozemnom mori.

(8)

     V rámci SCAR-Fish sa stanovili priority výskumu o dobrých životných podmienkach rýb ( https://scar-europe.org/index.php/fish-documents ).

(9)

     Pri tvorbe týchto nástrojov by sa mali zohľadniť skúsenosti získané v kampani „Chované v EÚ“.

(10)

     V rámci projektu Integrovaný rozvoj stredomorskej akvakultúry (MedAID) financovaného z prostriedkov EÚ sa hľadajú spôsoby zapojenia miestnych zainteresovaných strán do rozvoja akvakultúry (pozri http://www.medaid-h2020.eu/index.php/wp7-social-acceptability-and-governance ).

(11)

     Patria sem: i) údaje, ktoré zhromaždil Eurostat na základe nariadenia (ES) č. 762/2008 o predkladaní štatistiky o akvakultúre členskými štátmi, ii) údaje zhromaždené na základe rámcového nariadenia o zbere údajov [nariadenie (EÚ) 2017/1004] a iii) údaje zhromaždené na základe právnych predpisov o zdraví zvierat alebo právnych predpisov o ekologickej produkcii.

(12)

     Komisia finančne podporila projekty rozvoja zručností v akvakultúre EÚ v rámci iniciatívy ENRF Blue Careers (napr. Entrefish; http://www.entrefish.eu/?page_id=3554&lang=en ). Okrem toho z programu Erasmus+ podporila viac ako 100 projektov súvisiacich s akvakultúrou (pozri https://ec.europa.eu/programmes/erasmus-plus/projects_en ) . V budúcnosti by sa však malo urobiť ešte viac.

(13)

     Iniciatívy EÚ na vytváranie zoskupení, ktoré vznikli v rámci programu COSME na podporu inovácie a rastu MSP, sú dobrým príkladom pokroku v tejto oblasti; napr. zoskupenie francúzskych akvakultúrnych a morských zdrojov má viac ako 170 členov (vrátane viac ako 60 MSP).

(14)

     Napríklad: Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) a budúci fond ENRAF, Horizont 2020 a Horizont Európa, Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE +), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) a európsky program pozorovania Zeme (Copernicus).