EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 9. 2020

SWD(2020) 324 final

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

Správa o právnom štáte 2020



Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku

Sprievodný dokument

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o právnom štáte 2020
Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii

{COM(2020) 580 final} - {SWD(2020) 300 final} - {SWD(2020) 301 final} - {SWD(2020) 302 final} - {SWD(2020) 303 final} - {SWD(2020) 304 final} - {SWD(2020) 305 final} - {SWD(2020) 306 final} - {SWD(2020) 307 final} - {SWD(2020) 308 final} - {SWD(2020) 309 final} - {SWD(2020) 310 final} - {SWD(2020) 311 final} - {SWD(2020) 312 final} - {SWD(2020) 313 final} - {SWD(2020) 314 final} - {SWD(2020) 315 final} - {SWD(2020) 316 final} - {SWD(2020) 317 final} - {SWD(2020) 318 final} - {SWD(2020) 319 final} - {SWD(2020) 320 final} - {SWD(2020) 321 final} - {SWD(2020) 322 final} - {SWD(2020) 323 final} - {SWD(2020) 325 final} - {SWD(2020) 326 final}

I.Justičný systém

Súdny systém Slovenskej republiky pozostáva z 54 okresných súdov, 8 krajských súdov, Špecializovaného trestného súdu, Najvyššieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky 1 . Na Slovensku neexistujú samostatné správne súdy. Krajské súdy fungujú ako odvolacie súdy v občianskych, obchodných a trestných veciach a zároveň ako súdy prvého stupňa v správnych veciach. Špecializovaný trestný súd má právomoc posudzovať závažné trestné veci uvedené v príslušnom ustanovení Trestného poriadku 2 . Súdna rada zohráva ústrednú úlohu pri riadení a správe súdov a pri vymenúvaní, pozastavovaní výkonu funkcie a odvolávaní sudcov, ako aj pri udržiavaní sudcovskej etiky. V súčasnosti polovicu jej členov (9 z 18) tvoria sudcovia, ktorých volia ich kolegovia. Niektorých z ďalších členov súdnej rady v súčasnom zložení vymenovala slovenská prezidentka, parlament a vláda 3 . Prokuratúra Slovenskej republiky je nezávislý štátny orgán, na čele ktorého stojí generálny prokurátor 4 . Slovenská advokátska komora je nezávislá samosprávna stavovská organizácia 5 .

Nezávislosť

Dlhodobé obavy týkajúce sa nezávislosti a integrity slovenského justičného systému sa od augusta 2019 ďalej stupňujú. Odhalenia a zistenia z vyšetrovania trestných činov poukazujú na viaceré prípady korupcie na vysokých miestach. Obavy sa týkajú aj možného nevhodného ovplyvňovania členov súdnictva vrátane vysokopostavených sudcov zo strany jednotlivých členov výkonnej moci a iných politikov a uzatváranie tajných dohôd medzi nimi 6 . Okrem toho vznikli podozrenia týkajúce sa jednotlivých prípadov zneužitia funkcie zo strany sudcov a prokurátorov vrátane bývalého generálneho prokurátora 7 . Na jeseň 2019 tieto udalosti viedli k verejným protestom a k hlasnejšiemu volaniu po tom, aby orgány zintenzívnili úsilie o zníženie miery korupcie v slovenskom justičnom systéme. Začalo sa niekoľko disciplinárnych konaní, ako aj vyšetrovaní viacerých sudcov a prokurátorov podozrivých z trestných činov, pričom niektorí z nich boli odvolaní z funkcie alebo sa funkcie vzdali. V niektorých prípadoch prebiehajúce vyšetrovania trestných činov viedli aj k zadržaniu sudcov a prokurátorov 8 .

Vnímaná miera nezávislosti súdnictva na Slovensku je naďalej veľmi nízka, a to aj napriek určitému úsiliu vyvinutému v minulosti o posilnenie nezávislosti súdnictva a transparentnosti. Miera nezávislosti súdov a sudcov je naďalej vnímaná širokou verejnosťou na Slovensko ako veľmi nízka, pričom mieru nezávislosti súdnictva vníma ako „pomerne dobrú alebo veľmi dobrú“ iba výrazná menšina celkovej populácie a podnikov (26 % všeobecnej populácie a 15 % podnikov). Najčastejšie uvádzaný dôvod, prečo je nezávislosť súdnictva vnímaná ako nedostatočná, súvisí so zasahovaním alebo tlakom zo strany vlády a politikov 9 . Treba poznamenať, že táto pomerne nízka úroveň vnímanej nezávislosti súdnictva pretrváva už dlhšie 10 , čo uznali aj slovenské orgány 11 .

Vláda oznámila plány reforiem na posilnenie nezávislosti a integrity súdnictva. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť pokusy predchádzajúcich vlád, pokiaľ ide o riešenie niektorých dlhodobých obáv týkajúcich sa bezúhonnosti sudcov, ktoré viedli k zmene Ústavy Slovenskej republiky a zahŕňali kontroverzné zavedenie povinných previerok sudcov a kandidátov na sudcov na základe informácií od Národného bezpečnostného úradu Slovenskej republiky 12 . Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom zásadnom rozhodnutí z 30. januára 2019 13 konštatoval, že tieto previerky sú v rozpore so zásadou nezávislosti súdnictva a že zmena ústavy z roku 2014 bola protiústavná 14 .

Vláda oznámila plány reforiem s cieľom zmeniť súčasné zloženie súdnej rady. Tieto plány reforiem sa týkajú aj postupu vymenúvania, ktorý má zabezpečiť okrem iného regionálne zastúpenie a posilniť kontroly majetkových priznaní sudcov 15 . V dňoch 23. apríla 2020, 26. apríla 2020 a 20. mája 2020 bolo vymenovaných šesť nových členov 16 a 29. júna 2020 bol zvolený nový predseda súdnej rady 17 po tom, čo sa niektorí jej členovia 23. marca 2020 18 a bývalá predsedníčka 23. júna 2020 19 vzdali funkcie.

Vláda oznámila aj plány na posilnenie postupu vymenovania sudcov ústavného súdu. V minulých rokoch bolo vymenovanie nových sudcov ústavného súdu opakovane predmetom sporov medzi vládou, Národnou radou a prezidentom Slovenskej republiky, čo pravidelne viedlo k dlhým prieťahom v postupe vymenovania týchto sudcov a dokonca aj k ohrozeniu riadneho fungovania ústavného súdu. V roku 2019 boli vo funkcii len štyria z 13 sudcov 20 , pretože postup výberu a vymenovania zostávajúcich sudcov nebol ukončený 21 . Touto otázkou sa zaoberalo odporúčanie pre Slovensko v kontexte európskeho semestra 2019 22 . Pozitívom je, že v októbri 2019 vymenovala prezidentka Slovenskej republiky zostávajúci počet sudcov ústavného súdu, čím sa ukončila patová situácia, ktorá trvala od februára 2019.

Vláda ďalej oznámila, že pre sudcov zavedie vekový cenzus. Keďže v súčasnosti na Slovensku neexistuje pre sudcov žiadna pevne stanovená veková hranica odchodu do dôchodku 23 , plánuje sa zavedenie pevne stanoveného dôchodkového veku, a to 65 rokov pre sudcov a 70 rokov pre sudcov ústavného súdu 24 . Je dôležité, aby táto plánovaná reforma bola v súlade s požiadavkami práva EÚ 25 a zohľadňovala odporúčania Rady Európy týkajúce sa nezávislosti súdnictva 26 .

Kvalita

Úsilie o zlepšenie kvality slovenského justičného systému sa v posledných rokoch zintenzívnilo. V kontexte európskeho semestra v rokoch 2014, 2016 a 2017 boli pre Slovensko vydané odporúčania týkajúce sa zlepšenia efektívnosti a kvality slovenského justičného systému 27 , na základe ktorých začali slovenské orgány realizovať viacero reforiem zameraných na oba tieto aspekty. K tomuto procesu prispelo aj všestranné funkčné preskúmanie slovenského justičného systému 28 , v rámci ktorého bolo identifikovaných niekoľko oblastí vyžadujúcich si reformu 29 a vydalo sa 62 odporúčaní, ako zlepšiť efektívnosť a kvalitu slovenského justičného systému.

Reformy justičného systému boli prijaté a vykonávajú sa, zatiaľ čo boli oznámené ďalšie reformy. Patrí sem najmä zavedenie tzv. lietajúcich alebo hosťujúcich sudcov, ktoré rieši problémy spojené s dočasným nárastom pracovného vyťaženia na jednotlivých súdoch, legislatívne opatrenia zamerané na vyradenie z registrácie starých, neaktívnych prípadov presadzovania práva, ktoré len plytvajú zdrojmi, a prebiehajúce projekty váženia prípadov, ako aj časových rámcov.

Slovensko sa aktívne angažuje s cieľom pokročiť v digitalizácii justičného systému. Vláda oznámila, že bude ďalej podporovať šírenie využívania informačných technológií na súdoch 30 . Nadviazala by tak na úsilie o modernizáciu dostupných nástrojov IT a analytickej kapacity 31 . Sľubným príkladom je dokončený projekt prehľadov výkonnosti všetkých slovenských súdov s cieľom zvýšiť transparentnosť a umožniť vizualizáciu kľúčových ukazovateľov výkonnosti 32 , ktorý už vzbudil záujem zainteresovaných strán mimo Slovenska. Niektoré projekty IT využívajú technickú podporu na európskej úrovni 33 . V štúdii z roku 2018 sa dospelo k záveru, že slovenské súdnictvo už dosiahlo porovnateľne vysokú úroveň transparentnosti 34 .

Niektoré výzvy pretrvávajú, či už ide o prístup k spravodlivosti alebo pomerne vysoké súdne poplatky. Právna pomoc naďalej nie je v plnej miere dostupná pre osoby, ktoré sú ohrozené chudobou, a súdne poplatky v určitých obchodných sporoch patria medzi najvyššie v EÚ 35 . Vláda oznámila revíziu súčasného systému právnej pomoci s cieľom preskúmať súčasné súdne poplatky 36 a pokryť početnejšiu skupinu osôb s nízkym príjmom, ktorá si nevie zabezpečiť prístup k spravodlivosti inak.

Efektívnosť

Reformy minulých rokov zamerané na efektívnosť začali prinášať výsledky, takže v súčasnosti slovenská justícia do veľkej miery zvláda pracovný nápor. Súdy naďalej fungujú efektívne, najmä pokiaľ ide o dĺžku konaní v občianskych a obchodných prípadoch v prvostupňovom konaní (157 dní v roku 2018 oproti 171 dňom v roku 2017) a mieru vyriešenia (130,6 % v roku 2018), a to čiastočne vďaka zníženému prílevu nových prípadov. Výkonnosť súdov v správnych veciach sa však znížila v dôsledku poklesu miery vyriešenia (96,1 % v roku 2018 v porovnaní so 118,1 % v roku 2017), ďalšieho nárastu dispozičného času (401 dní v roku 2018 v porovnaní s 317 dňami v roku 2017) 37 . Orgány tiež uviedli, že pokiaľ ide o efektívnejšie riešenie starších prípadov – teda tých, ktoré sa riešia viac než dva roky – stále existujú určité problémy. Vláda oznámila plány na vytvorenie nového Najvyššieho správneho súdu, reformu súdnej mapy Slovenska a zvýšenie špecializácie sudcov 38 .

II.Protikorupčný rámec

Právny a inštitucionálny rámec na predchádzanie korupcii, jej vyšetrovanie a stíhanie je vo všeobecnosti zavedený. Právomoci na predchádzanie korupcii, jej odhaľovanie a stíhanie sú rozdelené medzi viaceré orgány. Ústredným orgánom pre koordináciu predchádzania korupcii je úrad vlády. Za odhaľovanie a vyšetrovanie korupčných trestných činov je zodpovedná Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru s výnimkou trestných činov korupcie spáchaných príslušníkmi samotnej polície a určitými orgánmi presadzovania práva, ktoré patria do pôsobnosti Úradu inšpekčnej služby. Úrad špeciálnej prokuratúry má právomoc vyšetrovať trestné činy. Kontrolu majetkových priznaní v súčasnosti vykonáva na celoštátnej úrovni Výbor Národnej rady SR a na miestnej úrovni komisia mestského/obecného zastupiteľstva.

V indexe vnímania korupcie organizácie Transparency International dosiahlo Slovensko za posledné tri po sebe idúce roky hodnotenie 50 bodov zo 100 a nachádza sa na 16. mieste v Európskej únii a na 59. mieste v celosvetovom meradle 39 . 87 % respondentov sa domnieva, že korupcia je rozšírená (priemer EÚ je 71 %) a 41 % ľudí má pocit, že korupcia ovplyvňuje ich každodenný život (priemer EÚ je 26 %) 40 . Podľa prieskumov sa 88 % podnikov domnieva, že korupcia je rozšírená (priemer EÚ je 63 %), a 53 % podnikov považuje korupciu za problém pri podnikaní (priemer EÚ je 37 %). Podľa 37 % ľudí prebieha dosť úspešných trestných stíhaní na to, aby odradili ľudí od korupčných praktík (priemer EÚ je 36 %), zatiaľ čo 13 % podnikov sa domnieva, že osoby a podniky prichytené pri podplácaní vyššieho úradníka sú primerane potrestané (priemer EÚ je 31 %) 41 .

Boj proti korupcii bol označený za jednu z kľúčových priorít politického programu novej vlády, ktorá v tejto oblasti oznámila súbor reforiem. Reaguje tak na verejné protesty, ktoré sa konali v súvislosti s odhaleniami pri vyšetrovaní vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, že vplyvný oligarcha výrazne ovplyvňoval politikov, orgány presadzovania práva a súdne orgány. Tieto odhalenia okrem iného viedli k odstúpeniu generálneho prokurátora v marci 2019 42 .

Trestnoprávny rámec boja proti korupcii je vo všeobecnosti zavedený a zriadili sa špecializované inštitúcie. Všetky formy aktívnej, pasívnej, priamej a nepriamej korupcie sú postavené mimo zákon. V nadväznosti na tretie kolo hodnotenia vykonávania Dohovoru OECD o boji proti podplácaniu 43 sa zmenili vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa trestných činov podplácania zahraničných verejných činiteľov. Slovensko prijalo nové právne predpisy o trestnej zodpovednosti, ktorými sa upravujú tresty uplatniteľné na právnické osoby 44 .

Právomoci na predchádzanie korupcii, jej odhaľovanie a stíhanie sú rozdelené medzi viaceré orgány. Ústredným orgánom pre koordináciu predchádzania korupcii je úrad vlády vrátane rezortných protikorupčných koordinátorov, ktorým boli od roku 2019 vytvorené pozície v každom ústrednom orgáne štátnej správy. Úrad vlády v decembri 2019 zaviedol špecializovaný softvérový nástroj na zvýšenie účinnosti riadenia korupčných rizík. Za odhaľovanie a vyšetrovanie korupčných trestných činov je zodpovedná Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru (NAKA), s výnimkou trestných činov korupcie spáchaných príslušníkmi samotnej polície a určitými orgánmi presadzovania práva 45 , ktoré patria do pôsobnosti Úradu inšpekčnej služby. Úrad špeciálnej prokuratúry má právomoc vyšetrovať trestné činy patriace do vecnej príslušnosti Špecializovaného trestného súdu, ktorý bol ako prvostupňový súd zriadený v roku 2009.

V posledných rokoch bolo vyšetrovaných a stíhaných len niekoľko prípadov korupcie na vysokej úrovni. Podľa štatistík Úradu špeciálnej prokuratúry bolo v roku 2018 obvinených z korupcie len 48 osôb, čo je najnižší počet od roku 2009, zatiaľ čo 63 osôb uzavrelo dohody o vine a treste. V odporúčaní pre Slovensko v kontexte európskeho semestra v roku 2019 sa poukazuje na to, že korupcia naďalej predstavuje výzvu, keďže Slovensko má len obmedzenú kapacitu vyšetrovať a stíhať prípady korupcie na vysokých miestach 46 . V dôsledku toho existuje len veľmi málo prípadov korupcie na vysokej úrovni, v ktorých Špecializovaný trestný súd vyniesol rozsudok. V tejto súvislosti pramenia obavy z nedostatočnej ochrany, ktorá sa poskytuje oznamovateľom. Odhaľovanie trestných činov korupcie je naďalej na veľmi nízkej úrovni, a len málo stíhaní sa týka prípadov korupcie na vysokých miestach.

Vážnym problémom je účinnosť špecializovaných protikorupčných inštitúcií. Národná kriminálna agentúra (NAKA) bola v roku 2019 reorganizovaná, ale jej zdroje sa nezvýšili. Jednou z kľúčových výziev, ktoré zainteresované strany identifikovali v súvislosti s odhaľovaním a stíhaním korupcie vrátane prípadov na vysokej úrovni, sú vyšetrovacie kapacity. Nedostatok zdrojov a špecifických odborných znalostí znižuje najmä kapacitu nachádzať prvé náznaky korupcie 47 . Úrad špeciálnej prokuratúry vyjadril obavy týkajúce sa jeho zdrojov. Zamestnáva jedného prokurátora na pozícii vedúceho oddelenia boja proti korupcii a štyroch ďalších prokurátorov. Každý prokurátor je v priemere zodpovedný za približne 80 prípadov súčasne, čo vyvoláva pochybnosti o účinnom dozore nad vyšetrovaniami. Úrad špeciálnej prokuratúry požiadal o viac zdrojov, ale zatiaľ sa zdá, že zvýšenie počtu prokurátorov sa neplánuje.

Zákon o ochrane oznamovateľov z roku 2019 má za cieľ zvýšiť ochranné opatrenia zriadením nezávislého úradu pre vybavovanie sťažností, jeho implementácia sa však oneskorila. Zákon bol prijatý v januári 2019 48 , no ešte v septembri 2020 stále nebol vymenovaný vedúci úradu a úrad nezačal plniť svoju funkciu. Cieľom nového zákona je riešiť obavy spojené s predchádzajúcim rámcom, najmä pokiaľ ide o neistotu vyplývajúcu z požiadavky podávať oznámenia v dobrej viere, rozdiely v ochrane poskytovanej rôznym kategóriám úradníkov a nedostatok simultánnych interných a externých kanálov na oznamovanie pochybení 49 .

V súčasnosti na Slovensku neexistuje právna úprava lobingu a obmedzenia po skončení pracovného pomeru sú slabé. Čiastočné opatrenia a pravidlá, ako sú obmedzenia týkajúce sa darov prijímaných verejnými činiteľmi v súvislosti s ich verejnými funkciami, podliehajú zákonu o konflikte záujmov 50 . Program novej vlády obsahuje aj záväzok prijať zákon o lobingu, ktorý bude spájať legislatívne opatrenia, povinný register lobistov, etický kódex a vytvorenie osobitného registra (s údajmi o tom, v ktorých veciach lobisti plánujú vykonávať lobing, s informáciami o ich klientoch, nákladoch a odmene za činnosť lobistu) 51 . V tejto súvislosti sa predpokladá už v protikorupčnom pláne prijatom v septembri 2019, že ministerstvo spravodlivosti by malo predložiť vláde návrh právnych predpisov do konca roka 2021. Pokiaľ ide o tzv. jav otáčavých dverí, ustanovenia týkajúce sa obmedzení po skončení pracovného pomeru sa nachádzajú v zákone o konflikte záujmov. Vzťahujú sa výlučne na zamestnancov verejnej správy, ktorí boli vo výkonných funkciách, alebo na členov kolektívneho rozhodovacieho orgánu, zatiaľ čo poradcovia a vyšší štátni zamestnanci úzko spojení s najvyššími výkonnými funkciami nie sú zahrnutí. Obmedzenia po skončení výkonu verejnej funkcie (obdobie, počas ktorej sa osoba musí vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov) sa uplatňujú počas jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie (v prípade, že osoba mala v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodovacie právomoci týkajúce sa podpory, výhod alebo odpustenia povinností alebo počas svojho funkčného obdobia uzavrela zmluvu vo verejnom obstarávaní). Skupina GRECO v tejto súvislosti poukázala na pomerne obmedzený rozsah pôsobnosti ustanovení a odporučila rozšíriť obmedzenia aj na vyšších úradníkov zapojených do vysokých výkonných funkcií a zaviesť pravidlá, ktorých cieľom je zabrániť bývalým vysokým úradníkom vykonávať po odchode z funkcie lobistické aktivity 52 .

1. januára 2020 nadobudol účinnosť nový zákon týkajúci sa majetkových priznaní a konfliktu záujmov členov vlády a iných verejných činiteľov. V novom zákone 53 sa rozšíril rozsah aktív, ktoré majú verejní činitelia priznať (používanie hnuteľného a nehnuteľného majetku tretích strán a špecifikácia prijatých darov). Cieľom nového zákona je odstrániť nedostatky právnych predpisov v súlade s odporúčaniami skupiny GRECO 54 . Zákonom č. 66/2019 Z. z. sa rozsah verejných funkcionárov, na ktorých sa vzťahuje ústavný zákon o konflikte záujmov, rozširuje aj na predsedu a členov dozorných rád právnických osôb, v ktorých má majoritnú majetkovú účasť štát, a na primátorov miest 55 .

Kontrolu majetkových priznaní v súčasnosti vykonáva na celoštátnej úrovni Výbor Národnej rady SR a na miestnej úrovni komisia mestského/obecného zastupiteľstva. Nová vláda prisľúbila zriadiť nezávislú inštitúciu, ktorá bude nielen kontrolovať majetkové priznania, ale bude zodpovedná aj za etické otázky. V národnom akčnom pláne sa vyžaduje, aby úrad vlády a iné príslušné orgány preskúmali mechanizmy podávania majetkových priznaní. Zriadila sa osobitná pracovná skupina združujúca zástupcov príslušných štátnych orgánov vrátane súdnej rady, generálnej prokuratúry a Národnej rady, ako aj dvoch mimovládnych organizácií 56 .

Zmenou zákona o štátnej službe došlo k zlepšeniu systémov integrity verejnej správy. Týka sa to štátnych zamestnancov vrátane ministrov, štátnych tajomníkov a predsedov ústredných orgánov štátnej správy. Tieto legislatívne zmeny zahŕňajú Etický kódex štátneho zamestnanca 57 a systém na posudzovanie súladu konania štátnych zamestnancov s týmto kódexom. V kódexe sú zakotvené základné etické hodnoty štátneho zamestnanca: politická neutralita, nestrannosť, verejný záujem, dôstojnosť a rešpekt v medziľudských vzťahoch.

III.Pluralita médií

V ústave Slovenska je zakotvená sloboda prejavu, právo na informácie a právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie. Právo na informácie je zakotvené v zákone o slobodnom prístupe k informáciám 58 . Zákon o vysielaní a retransmisii 59 je zameraný na zabezpečenie plurality informácií, zatiaľ čo v tlačovom zákone 60 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa tlače a novinárov. Ochrana slobody prejavu na Slovensku sa považuje vo všeobecnosti za dobrú, pričom trest, ktorý sa tu podľa trestnoprávnych predpisov ukladá za ohováranie – trest odňatia slobody až na 8 rokov – je najvyšší spomedzi všetkých členských štátov EÚ. Vláda oznámila svoj zámer zreformovať právny rámec pre určité služby elektronických médií, ako aj finančné zdroje pridelené príslušným regulačným orgánom 61 .

Existuje Rada pre vysielanie a retransmisiu a má jasné právomoci a zodpovednosti. Úlohou rady je presadzovať verejný záujem pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu, ako aj práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu. Rada má okrem toho za úlohu vykonávať štátnu správu, pokiaľ ide o vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb. Rada okrem iného udeľuje licencie na vysielanie, rieši všetky relevantné sťažnosti, môže nariadiť pozastavenie retransmisie, ukladá sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom služieb audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a zabezpečuje spoluprácu so samoregulačnými orgánmi. Orgán disponuje vlastným rozpočtom a pridelené zdroje sa považujú za primerané na plnenie jeho úloh 62 . Právne predpisy stanovujú jasné pravidlá vymenúvania a odvolávania členov Rady 63 . Monitorovanie plurality médií 2020 64 viedlo k záveru, že nezávislosť rady je vo všeobecnosti zaručená a že rizikový faktor zostáva stabilne na nízkej rizikovej úrovni, ale upozorňuje na vznikajúci problém čoraz vyššieho počtu politických nominácií. Organizácie občianskej spoločnosti sa sťažovali, že rada počas posledného volebného obdobia riadne nemonitorovala verejnoprávne vysielanie 65 .

Na Slovensku neexistuje systematický regulačný rámec na zabezpečenie transparentnosti vlastníctva médií. Z MPM 2020 preto vyplýva záver, že ide o oblasť s najvyšším rizikom pre krajinu. MPM 2020 ďalej poukazuje na to, že hoci zákon o registri partnerov verejného sektora 66 umožňuje nepriame zverejňovanie konečných vlastníkov významných médií, médiá, ktoré nespolupracujú so štátom alebo nedostávajú verejné financovanie, v ňom nie sú uvedené. Zatiaľ čo Rada pre vysielanie a retransmisiu a ministerstvo kultúry zhromažďujú čiastočné informácie o vlastníkoch tradičných médií, chýbajú im právne nástroje na získavanie informácií o konečných vlastníkoch a prijímateľoch. Slovenské orgány poukázali na to, že ide o významný problém v prípade elektronických médií a že sa očakáva, že sa táto otázka bude riešiť prostredníctvom legislatívnej intervencie. V tejto súvislosti by sa tiež malo pripomenúť, že revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách nabáda členské štáty k tomu, aby prijali legislatívne opatrenia, na základe ktorých budú poskytovatelia mediálnych služieb, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, sprístupňovať informácie týkajúce sa ich vlastníckej štruktúry vrátane konečných užívateľov výhod.

Pokiaľ ide o politickú nezávislosť, Slovensku chýbajú právne záruky, ktoré by účinne bránili konfliktom záujmov medzi vlastníkmi médií a vládnucimi stranami, straníckymi skupinami alebo politikmi. Tento problém sa zdá byť obzvlášť akútny v prípade miestnych publikácií v období volieb vzhľadom na to, že väčšinu miestnych médií financujú alebo spolufinancujú miestne komunálne orgány. Na druhej strane významné noviny a tlačové agentúry naďalej preukazujú odolnosť voči politickému tlaku.

V súčasnosti neexistuje žiadna právna úprava distribúcie štátnej reklamy. Slovenské orgány poukázali na to, že v zákone o vysielaní a retransmisii sa nevymedzuje pojem „štátna reklama“. Všetky zmluvy medzi štátom a súkromným sektorom sú však registrované v centrálnom registri zmlúv. Tento register je verejne prístupný, a preto poskytuje v tejto súvislosti určitý stupeň transparentnosti. Redakčná autonómia závisí od samoregulácie, ktorú MPM 2020 považuje za zvyčajne účinnú v prípade tých médií, ktoré uplatňujú etický kódex Slovenského syndikátu novinárov.

Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018 viedla v celej slovenskej spoločnosti k rozsiahlej diskusii o bezpečnosti novinárov. Debata sa zameriavala na zistené prípady nelegálneho špehovania novinárov, okrem iného aj zo strany bývalých členov národnej bezpečnostnej služby, ďalej na nedostatočnú reakciu polície na oznámenia podané v súvislosti s vyhrážaním sa smrťou novinárom, ako aj na zistenia týkajúce sa skutočnosti, že istý vplyvný oligarcha vyvíjal značný vplyv na politikov 67 .

Všeobecne sa uznáva, že vražda a udalosti, ktoré po nej nasledovali, vyvolali v slovenskej občianskej spoločnosti, politických kruhoch a príslušných orgánoch silnú reakciu. Občianska spoločnosť a organizácie novinárov jasne vyjadrili, že táto vražda predstavovala pre krajinu skutočný zlomový bod, a to v neposlednom rade aj pokiaľ ide o postavenie investigatívnej žurnalistiky v slovenskej spoločnosti 68 .

Obťažovanie novinárov do istej miery stále pretrváva. V roku 2019 uverejnila platforma Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov štyri upozornenia týkajúce sa Slovenska 69  Týkali sa verbálnych útokov a negatívnych komunikačných kampaní namierených proti novinárom, sledovania novinárov, ako aj zákona, ktorým sa zaviedlo právo politikov na odpoveď 70 . V roku 2020 platforma dostala upozornenie na obvinenie jedného autora názorových príspevkov do novín z ohovárania a dostala aj ďalšie upozornenie na vyhrážanie sa novinárovi 71 .

IV.Iné inštitucionálne otázky súvisiace so systémom bŕzd a protiváh

Slovensko je parlamentná republika, v ktorej je národná rada (parlament) jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom 72 . Právo navrhovať právne predpisy majú výbory národnej rady, jednotliví poslanci národnej rady a vláda 73 . Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými dohodami a zabezpečuje dodržiavanie základných a ústavných práv. Pri ochrane základných práv zohrávajú úlohu aj nezávislé orgány.

Boli oznámené zlepšenia týkajúce sa procesu prípravy a prijímania zákonov. Vláda vymenovaná v marci 2020 uviedla, že jej cieľom je zlepšiť stabilitu a predvídateľnosť regulačného rámca, a to napríklad zlepšením plánovania a transparentnosti v legislatívnom procese. Vláda okrem toho oznámila svoj úmysel zamerať sa na zlepšenie dodržiavania existujúcich právnych predpisov 74 a posilnenie analytických oddelení 75 . Posudzovanie vplyvu a konzultácie so zainteresovanými stranami v súčasnosti ešte nie sú pravidelne súčasťou prijímania právnych predpisov na Slovensku. Aj keď proces tvorby politiky sa formálne zakladá na konzultáciách a dôkazoch, politické priority strán vládnych strán a skutočné zapojenie sociálnych aktérov sú obmedzené 76 . Legislatívne iniciatívy ministerstiev majú jasné, písomne stanovené pravidlá a podliehajú posudzovaniu vplyvu, ale pravidelné využívanie zrýchlených parlamentných postupov neslúži v prospech tvorby politík založenej na dôkazoch – napríklad neumožňuje riadne posúdiť ich vplyv a konzultovať so zainteresovanými stranami 77 . Okrem toho ministerstvá majú slabé analytické kapacity, ktoré nepriaznivo vplývajú na tvorbu účinných politík 78 . V stratégii lepšej regulácie sa na úrovni celej štátnej správy stanovil prístup k tvorbe regulačnej politiky, ktorý pomohol posilniť metodický základ pre posudzovanie hospodárskeho vplyvu právnej úpravy. Zatiaľ to neprinieslo očakávané výsledky, keďže posúdeniu vplyvu sa podrobujú len legislatívne opatrenia iniciované vládou 79 .

Vláda zvažuje posilnenie právomocí ústavného súdu. Týkalo by sa rozšírenia právomocí ústavného súdu pri posudzovaní súladu zákonov s ústavou v súvislosti s konaním o ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd (individuálna kontrola ústavnosti). Vláda zvažuje aj možnosť zaviesť ex ante kontrolu ústavnosti zákonov 80 .

Treba ďalej pracovať na zvýšení transparentnosti, efektívnosti a zodpovednosti verejnej správy. Aj keď koordinačné mechanizmy sú zavedené, výrazná uzavretosť rezortov sťažuje koordináciu a efektívne plánovanie 81 . Vytvorenie národného strategického plánu 82 , ako ho navrhla nová vláda, by mohlo potenciálne zlepšiť vnútornú koordináciu. Politický cyklus má veľký vplyv na fluktuáciu zamestnancov 83 . Nová vláda uviedla, že má v úmysle posilniť verejnú službu tým, že zabezpečí transparentnosť a kľúčové etické princípy tejto reformy 84 .

Vláda od 16. marca 2020 vyhlásila núdzový stav v zdravotníctve s cieľom čeliť pandémii COVID-19 85 . Po schválení vládou 10. júna sa celoštátny núdzový stav 13. júna oficiálne skončil. Ústavný súd 13. mája 2020 čiastočne pozastavil kontroverznú právnu úpravu umožňujúcu spracúvanie údajov na účely sledovania pohybu počas pandémie.

Pri ochrane základných práv zohrávajú úlohu nezávislé orgány, ktoré by mohli mať jasnejšie mandáty vrátane plnoprávneho postavenia a dostatočných zdrojov na účinné vykonávanie svojich úloh. Príslušnou národnou inštitúciou pre ľudské práva a orgánom pre rovnaké zaobchádzanie na Slovensku je Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Pripravuje a uverejňuje výročnú správu o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania. Pretrvávajú určité obavy v súvislosti s nezávislosťou národného strediska pre ľudské práva a v roku 2018 ministerstvo spravodlivosti uverejnilo návrh na zmenu právneho rámca, aby sa zabezpečilo, že toto stredisko bude plne dodržiavať zásady OSN týkajúce sa postavenia vnútroštátnych inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv (ďalej len „parížske zásady“) 86 . Tieto návrhy na zmenu boli kritizované Úradom OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva 87 a návrhy právnych predpisov neboli v júni 2019 schválené 88 . Financovanie Slovenského národného strediska pre ľudské práva je na spodku európskeho porovnávacieho rebríčka a nedostatočná právomoc na vydávanie právne záväzných rozhodnutí alebo ukladanie sankcií vyvoláva pochybnosti o celkovej účinnosti tohto strediska 89 .

Verejný ochranca práv Slovenskej republiky je nezávislý orgán s mandátom chrániť základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. Môže tiež predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, ak všeobecne záväzný právny predpis porušuje základné právo alebo slobodu priznanú fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Verejný ochranca práv ďalej predkladá výročnú správu o činnosti a ak zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že porušenie základného práva alebo slobody je závažné alebo sa týka väčšieho počtu osôb, môže predložiť mimoriadnu správu 90 . Vo svojej správe o činnosti za rok 2019 verejná ochrankyňa práv uviedla, že rozpočtové prostriedky nepostačujú na riadne plnenie všetkých úloh 91 . Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva vo svojom právnom stanovisku k Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva odporučil vymedziť vzťah medzi verejným obhajcom práv a národným strediskom pre ľudské práva, objasniť rozdelenie právomocí medzi nimi a posilniť spoluprácu s cieľom zabrániť prekrývaniu mandátov 92 .

Ďalším kľúčovým orgánom povereným dohľadom nad zodpovednosťou, kvalitou a prácou verejných orgánov je Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky. Úlohou Najvyššieho kontrolného úradu je poukazovať na nehospodárne, neefektívne a neúčelné využívanie prostriedkov v organizáciách štátnej správy a miestnej samosprávy, v štátnych podnikoch, štátnych akciových spoločnostiach či v subjektoch, kde má štát majetkový podiel, alebo ktoré plnia verejný záujem 93 . Najvyšší kontrolný úrad za posledné roky zlepšil frekvenciu a kvalitu svojich kontrol výkonnosti, ale ich vplyv nebol zatiaľ veľmi výrazný, pretože úrad môže presadzovať len obmedzené zmeny 94 . Vláda naznačila zámer posilniť svoje právomoci a zvažuje možnosť uloženia sankcií v prípade, že kontrolný úrad neodstráni nedostatky zistené pri inšpekcii.

Prístup k informáciám vrátane správnych rozhodnutí zabezpečujú slovenské právne predpisy o prístupe k verejným informáciám. Tejto politike by však prospel celostný prístup, ktorý zahŕňa aj branie na zodpovednosť a protikorupčné opatrenia 95 . Ak sa plány na rozšírenie prístupu k informáciám a rozšírenie uplatňovania otvorenej verejnej správy 96 oznámené vládou vykonajú v plnom rozsahu, mohli by ďalej posilniť politiku transparentnosti Slovenska.

Aj keď Slovensko má zavedený podporný rámec pre občiansku spoločnosť, vláda oznámila politiku ďalšieho posilňovania občianskej spoločnosti 97 . Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení oznámila, že má v úmysle posilniť systém financovania mimovládnych organizácií a podporovať organizácie, ktoré sa venujú okrem iného ochrane a podpore ľudských práv, budovaniu demokratického občianstva, odstraňovaniu všetkých foriem diskriminácie a odhaľovaniu korupcie 98 .

V spoločnosti sa venuje čoraz väčšia pozornosť otázkam právneho štátu. Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice vo februári 2018 vyvolala najväčšie verejné protesty na Slovensku od nežnej revolúcie v roku 1989. Tieto vraždy boli všeobecne vnímané ako útok na právny štát, občiansku spoločnosť a slobodu prejavu. Zainteresované strany uviedli, že tento vývoj predstavuje pre Slovensko príležitosť skoncovať s minulosťou charakterizovanou vysokým stupňom politickej polarizácie, ktorá ovplyvnila fungovanie inštitúcií a verejnej správy. Vláda zaradila právny štát medzi hlavné priority svojho programového vyhlásenia z apríla 2020 a v tejto súvislosti predstavila plány ďalekosiahlych reforiem. Prezidentka Slovenskej republiky okrem toho vo svojom prvom prejave o stave republiky v júni 2020 zdôraznila význam právneho štátu pre spoločnosť a demokraciu 99 .

Príloha I: Zoznam zdrojov v abecednom poradí*

* Zoznam príspevkov prijatých v rámci konzultácií k Správe o právnom štáte 2020 sa nachádza na (webové sídlo KOMISIE).

Centrum pre pluralitu a slobodu médií (2020), Monitorovanie plurality médií za rok 2020, https://cmpf.eui.eu/media-pluralism-monitor/mpm-2020/ .

CEPEJ (2017), Efficiency and Quality of the Slovak Judicial System (Efektívnosť a kvalita slovenského súdneho systému).

CEPEJ (2020), Study on the functioning of judicial systems in the EU Member States (Štúdia o fungovaní justičných systémov v členských štátoch EÚ).

Monitor CIVICUS – Tracking Civic Space: Slovakia. https://monitor.civicus.org/country/slovakia/ .

Výbor na ochranu novinárov (2019), Mission Journal: One year on, Ján Kuciak murder seen as turning point by Slovak press. https://cpj.org/2019/02/slovakia-jan-kuciak-murder-journalist-safety-anniversary/ .

Rada Európy, platforma na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov – Slovensko. https://www.coe.int/en/web/media-freedom/slovak-republic.

Rada Európy, odporúčanie CM/Rec(2010)12 Výboru ministrov členským štátom o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť.

Rada Európy: Benátska komisia (2017), Slovenská republika – Stanovisko k otázkam týkajúcim sa menovania sudcov ústavného súdu (CDL-AD(2017)001-e).

Rada Európskej únie (2014), odporúčanie Rady z 8. júla 2014, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2014 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na rok 2014, Ú. v. EÚ C 247.

Rada Európskej únie (2016), odporúčanie Rady z 12. júla 2016, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2016 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na rok 2016, Ú. v. EÚ C 299.

Rada Európskej únie (2017), odporúčanie Rady z 11. júla 2017, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2017 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na rok 2017, Ú. v. EÚ C 261.

Rada Európskej únie (2019), odporúčanie Rady z 9. júla 2019, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2019 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na rok 2019, Ú. v. EÚ C 301.

Súdny dvor Európskej únie, C-192/18, Komisia/Poľsko (Indépendance des juridictions de droit commun).

Súdny dvor Európskej únie, C-286/12, Komisia/Maďarsko.

Súdny dvor Európskej únie, C-619/18, Komisia/Poľsko (Indépendance de la Cour suprême).

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu (2019), rýchly prieskum Eurobarometra 482: postoj podnikov ku korupcii v EÚ.

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu (2020), osobitný prieskum Eurobarometra 502: korupcia.

Európska komisia (2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020), porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície.

Európska komisia (2015), Správa o krajine – Slovensko 2015, SWD(2015) 44/2 final.

Európska komisia (2018), Equality bodies making a difference (Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie, ktoré prinášajú zmenu).

Európska komisia (2019), Správa o krajine – Slovensko 2019, SWD(2019) 1024 final.

Európska komisia (2019), Charakteristiky a výkonnosť verejnej správy v EÚ28.

Európska komisia(2020), Porovnávacia analýza antidiskriminačného práva v Európe 2019.

Európska komisia, Správa o krajine za rok 2020 – Slovensko, SWD(2020) 524 final.

Európska sieť národných inštitúcií pre ľudské práva – ENNRHI (2020), The rule of law in the European Union (Právny štát v Európskej únii).

Európska sieť súdnych rád a Rada advokátskych komôr a združení právnikov Európy (2020), prieskum medzi právnikmi o nezávislosti sudcov z rokov 2018 – 2019. https://pgwrk-websitemedia.s3.eu-west-1.amazonaws.com/production/pwk-web-encj2017-p/Reports/ENCJ%20Survey%20on%20Independence%20Accountability%20of%20the%20Judiciary%20among%20lawyers%20 %202019.pdf .

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o situácii v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

GRECO (2017), štvrté kolo hodnotenia – druhá správa o plnení odporúčaní v súvislosti s predchádzaním korupcii v Slovenskej republike vo vzťahu k poslancom parlamentu, sudcom a prokurátorom.

I-CONnect a Clough Center for the Study of Constitutional Democracy at Boston College (2019), 2018 Global Review of Constitutional Law (Globálny prehľad ústavného práva 2018).

Súdna rada (13. novembra 2019, 23. marca 2020, 23. júna 2020), tlačové správy týkajúce sa vzdania sa funkcie jej členov. http://www.sudnarada.gov.sk/sudna-rada-bude-mat-o-jedneho-clena-menej/ . http://www.sudnarada.gov.sk/clenstva-v-sudnej-rade-sa-vzdalo-pat-jej-clenov . http://www.sudnarada.gov.sk/predsednicka-sudnej-rady-sa-rozhodla-vzdat-svojej-funkcie/ .

Súdna rada (23. apríla 2020, 26. apríla 2020, 20. mája 2020), tlačové správy týkajúce sa vymenovania jej členov. http://www.sudnarada.gov.sk/sudna-rada-bude-mat-o-jedneho-clena-menej/ . http://www.sudnarada.gov.sk/sudna-rada-v-takmer-kompletnej-zostave/ .  http://www.sudnarada.gov.sk/sudna-rada-ma-opat-osemnast-clenov/ .

OECD (2012) Slovensko: Phase 3 Report on Implementing the OECD Anti-Bribery Convention in the Slovak Republic (Správa o 3. fáze vykonávania dohovoru OECD o boji s podplácaním v Slovenskej republike). http://www.oecd.org/daf/anti-bribery/SlovakRepublicphase3reportEN.pdf .

OBSE/ODIHR, Opinion on the Draft Amendments to the Act on Establishment of the Slovak National Centre for Human Rights (Stanovisko k návrhu zmien zákona o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva), 2019.

OBSE-ODIHR (2020), Slovak Republic – Parliamentary Elections, ODIHR Election Assessment Mission Final Report (Slovenská republika – parlamentné voľby, záverečná správa volebnej hodnotiacej misie ODIHR).

Prezidentka Slovenskej republiky (2020), správa o stave republiky. https://www.prezident.sk/en/article/sprava-prezidentky-o-stave-republiky/ .

Verejný ochranca práv (2020), Správa o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2019.

Reportéri bez hraníc, Slovensko. https://rsf.org/en/ranking .

Vláda Slovenskej republiky (2020), príspevok Slovenskej republiky k Správe o právnom štáte 2020.

Vláda Slovenskej republiky, (2020) Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (2019), Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2019.

Transparency International Slovakia (2018), Let’s judge the judges – How Slovakia opened its judiciary to unprecedented public control (Súďme sudcov – Ako Slovensko otvorilo svoje súdnictvo bezprecedentnej verejnej kontrole).

Virtuálna návšteva Slovenska v súvislosti so Správou o právnom štáte 2020.

Svetové ekonomické fórum (2013 – 2020), The Global Competitiveness Report (Globálna správa o konkurencieschopnosti).

Príloha II: Návšteva Slovenska

Útvary Komisie absolvovali v máji a júni 2020 virtuálne stretnutia s týmito subjektmi:

·Odbor prevencie korupcie

·Ministerstvo spravodlivosti

·Ministerstvo vnútra

·Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru

·Generálna prokuratúra

·Úrad špeciálnej prokuratúry

·Slovenská Rada pre vysielanie a retransmisiu

·Transparency International Slovensko

·Via Iuris

* Komisia sa na viacerých horizontálnych stretnutiach stretla aj s týmito organizáciami:

·Amnesty International

·Únia občianskych slobôd pre Európu

·Civil Society Europe

·Konferencia európskych cirkví

·EuroCommerce

·European Center for Not-for-Profit Law

·Európske centrum pre slobodu tlače a médií

·Európske občianske fórum

·Free Press Unlimited

·Front Line Defenders

·ILGA-Europe

·Medzinárodná komisia právnikov

·Medzinárodná federácia pre ľudské práva

·Medzinárodný tlačový inštitút

·Platforma pre celoživotné vzdelávanie

·Open Society Justice Initiative/Open Society European Policy Institute

·Reportéri bez hraníc

·Transparency International EU

(1)

     Opis sústavy súdov možno nájsť napr. vo výročnej štúdii Európskej komisie, ktorú vypracovala Európska komisia pre efektívnosť justície (CEPEJ).

(2)

     Slovenský trestný poriadok, paragraf 14 (napr. úkladná vražda, korupcia, terorizmus, organizovaná trestná činnosť, závažné hospodárske trestné činy, poškodzovanie finančných záujmov EÚ atď.).

(3)

     Článok 141a Ústavy Slovenskej republiky.

(4)

     Články 149 – 151 Ústavy Slovenskej republiky; zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

(5)

     Parlamentný zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) zo 4. decembra 2003.

(6)

     Pozri Európska komisia, Správa o krajine za rok 2020 – Slovensko, SWD(2020) 524 final.

(7)

     Európska komisia, Správa o krajine za rok 2020 – Slovensko, SWD(2020) 524 final, s. 6, 20 a 50. Európsky parlament takisto vyjadril obavy v súvislosti so situáciou na Slovensku, pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o situácii v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku; uznesenie z 19. apríla 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

(8)

     Slovenské orgány to uviedli aj počas prípravy tejto správy.

(9)

     Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2020, obrázky č. 44 a 46. Úroveň vnímanej nezávislosti súdnictva sa kategorizuje takto: veľmi nízka (menej ako 30 % respondentov považuje nezávislosť súdnictva za pomerne dobrú a veľmi dobrú); nízka (30 – 39 %), priemerná (40 – 59 %), vysoká (60 – 75 %), veľmi vysoká (nad 75 %).

(10)

     Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za roky 2013 – 2020; Svetové ekonomické fórum, Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012 – 2019. Treba tiež poznamenať, že v porovnávacom vyjadrení hodnotia slovenskí právnici nezávislosť sudcov vo svojej krajine ako veľmi nízku (5,4/10 bodov) (obrázok 7 v prieskume ENCJ/CCBE medzi právnikmi o nezávislosti sudcov z rokov 2018 – 2019).

(11)

     Napr. príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2020, bod 10.

(12)

     Európska komisia, Správa o krajine – Slovensko 2015, SWD(2015) 44 final/2, s. 35 – 36.

(13)

     Nález ústavného súdu PL. ÚS 21/2014-96.

(14)

     2018 Global Review of Constitutional Law, s. 272.

(15)

     Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024 z 19. apríla 2020 (ďalej len „programové vyhlásenie“), s. 8.

(16)

     Tlačové správy súdnej rady z 26. apríla, 30. apríla a 20. mája 2020.

(17)

     Bývalý sudca a predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky a slovenský generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie (prof. JUDr. Ján Mazák).

(18)

     Tlačová správa súdnej rady z 23. marca 2020, v ktorej sa uvádza, že jeden z nových členov obsadil pozíciu, ktorá bola voľná od odstúpenia bývalého člena 13. novembra 2019, o čom sa informovalo v tlačovej správe súdnej rady z 13. novembra 2019.

(19)

     Tlačová správa súdnej rady z 23. júna 2020.

(20)

     Európska komisia, Správa o krajine za rok 2019 – Slovensko, SWD(2019) 1024 final, s. 47. Pozri aj stanovisko Benátskej komisie [CDL-AD(2017)001-e].

(21)

     Po skončení funkčného obdobia 9 sudcov ústavného súdu začiatkom roka 2019 sa Národná rada SR (zostavujúca zoznam kandidátov) nevedela dohodnúť na konečnom zozname kandidátov, ktorý sa mal predložiť prezidentovi republiky.

(22)

     Odporúčanie Rady z 9. júla 2019, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2019 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na rok 2019 (Ú. v. EÚ C 301, 5.9.2019, s. 148 – 153).

(23)

     Podľa článku 147 Ústavy Slovenskej republiky môže prezident Slovenskej republiky na návrh súdnej rady sudcu odvolať, ak dosiahol vek 65 rokov.

(24)

     Programové vyhlásenie, s. 8.

(25)

     Napríklad veci Súdneho dvora C-619/18, Komisia/Poľsko (Indépendance de la Cour suprême) a C-192/18, Komisia/Poľsko (Indépendance des juridictions de droit commun), C-286/12, Komisia/Maďarsko.

(26)

     Odporúčanie CM/Rec(2010)12 Výboru ministrov Rady Európy, bod 49.

(27)

     Odporúčania Rady z 8. júla 2014 (Ú. v. EÚ C 247, 29.7.2014, s. 122 – 126), z 12. júla 2016 (Ú. v. EÚ C 299, 18.8.2016, s. 61 – 64) a z 11. júla 2017 (Ú. v. EÚ C 261, 9.8.2017, s. 110 – 113).

(28)

     CEPEJ, Efficiency and Quality of the Slovak Judicial System (Efektívnosť a kvalita slovenského súdneho systému). Táto štúdia bola financovaná z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci operačného programu „Efektívna verejná správa 2014 – 2020“.

(29)

     Patria sem oblasti, ako je organizácia súdov, rozpočtové otázky, ľudské zdroje, riadenie súdov a efektívnosť a kvalita súdov.

(30)

     Programové vyhlásenie, s. 10.

(31)

     Orgány dosiahli pokrok aj pri čerpaní účelovo viazaných finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie financovania 2014 – 2020, z ktorých pochádza väčšina finančných prostriedkov na ďalšiu reformu justície. Okrem toho od roku 2018 Európska komisia poskytuje Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky technickú podporu v rámci programu na podporu štrukturálnych reforiem s cieľom vypracovať stratégiu IT architektúry a plán transformácie, vytvoriť nástroje na posudzovanie výkonnosti súdov a budovať kapacity na zlepšenie riadenia súdov a prípadov.

(32)

     Údaje možno nájsť na adrese: http://web.ac-mssr.sk/dashboard/.

(33)

     Napríklad správa CEPEJ-COOP (2017) 15 „Vyhodnotenie súčasného stavu IT nástrojov pre slovenské súdnictvo a posúdenie ich vývoja“.

(34)

     Transparency International Slovakia (2018), Let’s judge the judges – How Slovakia opened its judiciary to unprecedented public control (Súďme sudcov – Ako Slovensko otvorilo svoje súdnictvo bezprecedentnej verejnej kontrole).

(35)

     Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za roky 2020, obr. 23 a 25.

(36)

     Programové vyhlásenie, s. 13.

(37)

     Pozri CEPEJ, Study on the functioning of judicial systems in the EU Member States (Štúdia o fungovaní justičných systémov v členských štátoch EÚ), časť 2, s. 611.

(38)

     Programové vyhlásenie, s. 8.

(39)

     Transparency International (2020), Index vnímania korupcie 2019.

(40)

     Osobitný prieskum Eurobarometra 502 (2020).

(41)

     Rýchly prieskum Eurobarometra 482 (2019).

(42)

     Špecializovaný trestný súd 3. septembra 2020 oslobodil dve osoby obžalované z vrážd; proti tomuto rozhodnutiu sa slovenská prokuratúra odvolala.

(43)

     OECD (2012) Slovensko: Phase 3 Report on Implementing the OECD Anti-Bribery Convention in the Slovak Republic (Správa o 3. fáze vykonávania dohovoru OECD o boji s podplácaním v Slovenskej republike).

(44)

     Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

(45)

     Príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, príslušníci zboru väzenskej a justičnej stráže a colníci.

(46)

     Odporúčanie Rady z 9. júla 2019, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2019 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na rok 2019, s. 148 –153.

(47)

     Príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2020, oddiel o možných prekážkach pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní prípadov korupcie na vysokej úrovni (napr. právna úprava politickej imunity).

(48)

     Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

(49)

     Európska komisia, Správa o krajine za rok 2020 – Slovensko, SWD(2020) 524 final, s. 51.

(50)

     Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (zákon o konflikte záujmov).

(51)

     Programové vyhlásenie, s. 4 a 14.

(52)

     Štvrtá hodnotiaca správa skupiny GRECO.

(53)

     Zákon č. 66/2019, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

(54)

     Štvrtá hodnotiaca správa skupiny GRECO.

(55)

     Pred prijatím tejto zmeny sa vyhlásenia o konflikte záujmov a majetkové priznania primátorov prekladali len komisii obecného zastupiteľstva.

(56)

     Príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2020, oddiel o rámci pre integritu: pravidlá zverejňovania majetku, lobing, tzv. jav otáčavých dverí a všeobecná transparentnosť verejného rozhodovania (vrátane prístupu verejnosti k informáciám).

(57)

     Vyhláška č. 400/2019 Z. z., ktorou sa vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca. 

(58)

     Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií.

(59)

     Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii.

(60)

     Zákon č. 167/2008 Z. z., tlačový zákon.

(61)

     Slovensko sa v svetovom rebríčku slobody tlače, ktorý zostavuje organizácia Reportéri bez hraníc, posunulo o dve priečky vyššie a teraz zaujíma 33. miesto na svete, Reportéri bez hraníc, Slovensko.

(62)

     Ako sa potvrdilo počas návštevy krajiny.

(63)

     Rada má deväť členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (parlament).

(64)

     Monitorovanie plurality médií 2020

(65)

     Napríklad OBSE-ODIHR, Slovenská republika – parlamentné voľby, Záverečná správa volebnej hodnotiacej misie ODIHR, (2020), s. 14.

(66)

     Zákon č. 315/2016.

(67)

     Pozri aj protikorupčnú časť kapitoly (vyššie).

(68)

     Napr. analýza Výboru na ochranu novinárov (2019), Mission Journal: One year on, Ján Kuciak murder seen as turning point by Slovak press.

(69)

     Platforma Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov.

(70)

     Prvé upozornenie sa týkalo verbálnych útokov bývalého predsedu vlády na novinárov a médiá na Slovensku, ktorých obvinil z toho, že vedú otvorenú vojnu proti jeho strane. Druhé sa týkalo odhalenia rozsiahleho sledovania novinárov v období od marca 2017 do februára 2018 vykonávaného bývalým agentom informačnej služby na objednávku osoby spojenej s vraždami Kuciaka a Kušnírovej. Médiá tiež uviedli, že tím vykonávajúci sledovanie získal rozsiahly prístup k oficiálnym policajným databázam a zhromažďoval súkromné údaje o novinároch – od evidenčných čísel vozidiel až po daňové informácie. Tretie upozornenie sa týkalo novely zákona zo 17. marca 2019. Stanovuje sa ňou právo na odpoveď pre politikov a verejných funkcionárov, ktorí sa domnievajú, že mediálne správy urazili ich česť alebo dôstojnosť. Zákon odsúdila slovenská Asociácia vydavateľov tlače a iné organizácie zaoberajúce sa slobodou médií. Posledné upozornenie sa týkalo bývalého policajného prezidenta, ktorý spustil negatívnu komunikačnú kampaň proti trom novinárom, ktorí písali o vražde Kuciaka a Kušnírovej.

(71)

     Prvé upozornenie sa týkalo prípadu, keď slovenské orgány vzniesli obvinenie voči autorovi názorových príspevkov do novín z ohovárania urážajúceho náboženských veriacich z dôvodu, že napadol a ostro kritizoval katolíckeho kňaza. V prípade odsúdenia mu môže byť uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného až troch rokov. Druhé upozornenie z 25. júna 2020 sa týkalo prípadu investigatívneho novinára pracujúceho/uverejňujúceho príspevky v rámci jednej slovenskej spravodajskej webovej stránky, ktorý našiel v poštovej schránke svojho bytu v Bratislave náboj do pištole. Novinár incident ohlásil na miestnej policajnej stanici, začalo sa vyšetrovanie a prijali sa opatrenia na ochranu jeho bezpečnosti.

(72)

     Článok 72 Ústavy Slovenskej republiky.

(73)

     Článok 87 Ústavy Slovenskej republiky.

(74)

     Programové vyhlásenie, s. 15 – 17.

(75)

     Programové vyhlásenie, s. 14 – 16.

(76)

     Charakteristiky a výkonnosť verejnej správy v EÚ28, s. 905.

(77)

     Európska komisia, Správa o krajine za rok 2020 – Slovensko, SWD(2020) 524 final, s. 48.

(78)

     The Public Administration in the EU 27, s. 906.

(79)

     Európska komisia, Správa o krajine za rok 2019 – Slovensko, SWD(2019) 1024 final, s. 44.

(80)

     Programové vyhlásenie, s. 8.

(81)

     Európska komisia, Správa o krajine za rok 2020 – Slovensko, SWD(2020) 524 final, s. 48.

(82)

     Programové vyhlásenie, s. 77.

(83)

     Charakteristiky a výkonnosť verejnej správy v EÚ28, s. 902.

(84)

     Programové vyhlásenie, s. 4 – 5.

(85)

     Podľa článku 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.

(86)

     Európska komisia, Porovnávacia analýza antidiskriminačného práva v Európe 2019, s. 116; pozri ďalej zásady týkajúce sa postavenia národných inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv (parížske zásady) prijaté rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 48/134 z 20. decembra 1993.

(87)

     OBSE/ODIHR, Opinion on the Draft Amendments to the Act on Establishment of the Slovak National Centre for Human Rights (Stanovisko k návrhu novely zákona o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva), 2019.

(88)

     Európska sieť národných inštitúcií pre ľudské práva (2020), The rule of law in the European Union (Právny štát v Európskej únii), s. 192.

(89)

     Európska komisia, Equality bodies making a difference (Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie, ktoré prinášajú zmenu), s. 103, 105, 107.

(90)

     Príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2020, bod 39.

(91)

     Verejný ochranca práv, Správa o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2019, s. 44.

(92)

     OBSE/ODIHR, Opinion on the Draft Amendments to the Act on Establishment of the Slovak National Centre for Human Rights (Stanovisko k návrhu novely zákona o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva), s. 4, 8, 9.

(93)

     Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2019.

(94)

     Charakteristiky a výkonnosť verejnej správy v EÚ28, s. 899.

(95)

     Pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou, s. 909.

(96)

     Programové vyhlásenie, s. 6 – 7.

(97)

     Podľa Monitora CIVICUS sa priestor občianskej spoločnosti na Slovensku považuje za „zúžený“. Pozri Monitor CIVICUS – Tracking Civic Space (Sledovanie občianskeho priestoru); hodnotí sa na stupnici s piatimi kategóriami vymedzenými takto: otvorený, zúžený, obmedzovaný, potlačovaný a uzavretý. Posledná aktualizácia vykonaná organizáciou CIVICUS týkajúca sa Slovenska sa uskutočnila v roku 2016.

(98)

     Programové vyhlásenie, s. 17 – 18.

(99)

     Prezidentka Slovenskej republiky (2020), správa o stave republiky.