EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52020PC0842

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora (akt o digitálnych trhoch)

COM/2020/842 final

V Bruseli15. 12. 2020

COM(2020) 842 final

2020/0374(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora (akt o digitálnych trhoch)

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2020) 437 final} - {SWD(2020) 363 final} - {SWD(2020) 364 final}


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Digitálne služby priniesli používateľom dôležité inovačné prínosy a tým, že otvorili nové obchodné príležitosti a uľahčili cezhraničné obchodovanie, prispeli k vnútornému trhu. Tieto digitálne služby dnes zahŕňajú širokú škálu každodenných činností vrátane online sprostredkovateľských služieb, ako sú online trhy, online služby sociálnych sietí, internetové vyhľadávače, operačné systémy alebo obchody so softvérovými aplikáciami. Zvyšujú možnosti výberu pre spotrebiteľov, zlepšujú efektívnosť a konkurencieschopnosť priemyslu a môžu posilniť občiansku účasť v spoločnosti. Zatiaľ čo však v rámci európskeho digitálneho hospodárstva pôsobí viac ako 10 000 online platforiem a väčšina z nich sú MSP, najväčší podiel celkovej vytvorenej hodnoty získava malý počet veľkých online platforiem.

Objavili sa veľké platformy, ktoré ťažia z charakteristík odvetvia, ako sú silné sieťové účinky, ktoré často tvoria súčasť ich vlastných ekosystémov platforiem, a tieto platformy predstavujú kľúčové štrukturálne prvky dnešného digitálneho hospodárstva, pričom sprostredkúvajú väčšinu transakcií medzi koncovými používateľmi a komerčnými používateľmi. Mnohé z týchto podnikov takisto komplexne sledujú a profilujú koncových používateľov 1 . Niektoré veľké platformy čoraz viac pôsobia ako brány alebo strážcovia prístupu medzi komerčnými používateľmi a koncovými používateľmi a majú zakorenené a trvalé postavenie, často ako výsledok vytvorenia konglomerátnych ekosystémov v rámci ich základných platformových služieb, čo posilňuje existujúce prekážky vstupu na trh.

Títo strážcovia prístupu majú ako takí veľký vplyv na digitálne trhy, zásadnú kontrolu nad prístupom k digitálnym trhom a sú na nich pevne zakorenení, čo vedie k značnej závislosti mnohých komerčných používateľov od týchto strážcov prístupu a v určitých prípadoch k nekalému správaniu voči týmto komerčným používateľom. Takisto to vedie k negatívnym účinkom na súťažeschopnosť dotknutých základných platformových služieb. Regulačné iniciatívy členských štátov nedokážu v plnej miere riešiť tieto účinky a bez opatrení na úrovni EÚ by mohli viesť k fragmentácii vnútorného trhu.

Nekalé praktiky a nedostatočná súťažeschopnosť vedú k neefektívnym výsledkom v digitálnom sektore, a to pokiaľ ide o vyššie ceny, nižšiu kvalitu, ako aj obmedzenú možnosť výberu a inovácií na úkor európskych spotrebiteľov. Riešenie týchto problémov je mimoriadne dôležité z hľadiska veľkosti digitálneho hospodárstva (odhaduje sa na 4,5 % až 15,5 % celosvetového HDP v roku 2019 s rastúcou tendenciou), ako aj z hľadiska dôležitej úlohy online platforiem na digitálnych trhoch so svojimi spoločenskými a hospodárskymi dôsledkami 2 .

Hoci niektoré z týchto javov charakteristických pre digitálny sektor a základné platformové služby sa do určitej miery vyskytujú aj v iných odvetviach a na iných trhoch, rozsah pôsobnosti návrhu sa obmedzuje na digitálny sektor, keďže v rámci neho sú problémy z hľadiska vnútorného trhu najnaliehavejšie.

Slabá súťažeschopnosť a nekalé praktiky v digitálnom sektore sa v určitých digitálnych službách vyskytujú častejšie a výraznejšie ako v iných službách. Týka sa to najmä rozšírených a bežne používaných digitálnych služieb a infraštruktúr, ktoré väčšinou priamo spájajú komerčných a koncových používateľov. Skúsenosti s presadzovaním práva na základe pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, početné odborné správy a štúdie a výsledky otvorenej verejnej konzultácie ukazujú, že existuje celý rad digitálnych služieb, ktoré sa vyznačujú týmito vlastnosťami: i) vysokokoncentrované mnohostranné platformové služby, v rámci ktorých zvyčajne jedna alebo veľmi málo veľkých digitálnych platforiem stanovuje obchodné podmienky so značnou nezávislosťou; ii) niekoľko veľkých digitálnych platforiem vystupuje v úlohe brán pre komerčných používateľov s cieľom osloviť zákazníkov a naopak a iii) sila týchto veľkých digitálnych platforiem v podobe strážcov prístupu sa často zneužíva prostredníctvom nekalého správania voči ekonomicky závislým komerčných používateľom a zákazníkom 3 . Návrh sa preto ďalej obmedzuje na niekoľko „základných platformových služieb“, v rámci ktorých sú identifikované problémy najzreteľnejšie a najvýraznejšie a kde prítomnosť obmedzeného počtu veľkých online platforiem, ktoré slúžia ako brány pre komerčných používateľov a koncových používateľov, viedla alebo pravdepodobne povedie k slabej súťažeschopnosti v rámci týchto služieb a trhov, na ktorých tieto služby pôsobia. Tieto základné platformové služby zahŕňajú: i) online sprostredkovateľské služby (vrátane napríklad trhov, obchodov s aplikáciami a online sprostredkovateľských služieb v iných odvetviach, ako napríklad mobilita, doprava alebo energetika); ii) internetové vyhľadávače; iii) služby sociálnych sietí; iv) služby platformy na zdieľanie videí; v) interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania; vi) operačné systémy; vii) cloudové služby a viii) reklamné služby vrátane reklamných sietí, reklamných búrz a akýchkoľvek iných služieb sprostredkovania reklamy, v rámci ktorých sa tieto reklamné služby týkajú jednej alebo viacerých iných uvedených základných platformových služieb.

Skutočnosť, že digitálna služba je kvalifikovaná ako základná platformová služba, neznamená, že problémy súvisiace so súťažeschopnosťou a s nekalými praktikami vznikajú v súvislosti s každým poskytovateľom týchto základných platformových služieb. Zdá sa, že toto znepokojenie je mimoriadne silné, ak základnú platformovú službu prevádzkuje strážca prístupu. Poskytovatelia základných platformových služieb môžu byť považovaní za strážcov prístupu, ak: i) majú významný vplyv na vnútorný trh; ii) riadia jednu alebo viacero dôležitých brán k zákazníkom a iii) majú zakorenené a trvalé postavenie v rámci svojich operácií alebo sa očakáva, že ho budú mať.

Takýto status strážcu prístupu možno určiť buď s odkazom na jasne vymedzené a vhodné kvantitatívne metódy merania, ktoré môžu slúžiť ako vyvrátiteľné domnienky na určenie statusu strážcu pre konkrétnych poskytovateľov, alebo na základe individuálneho kvalitatívneho posúdenia prostredníctvom prieskumu trhu.

Identifikované problémy spojené so strážcami prístupu sa v súčasnosti neriešia prostredníctvom existujúcich právnych predpisov EÚ ani vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov (alebo sa riešia neúčinne). Hoci sa vo viacerých členských štátoch legislatívne iniciatívy prijali alebo sa ich prijatie zvažuje, nebudú na riešenie týchto problémov postačujúce. Zatiaľ čo sú takéto iniciatívy obmedzené na územie štátu, strážcovia prístupu zvyčajne fungujú cezhranične, často v globálnom meradle a takisto často globálne zavádzajú svoje obchodné modely. Bez opatrení na úrovni EÚ by mohli existujúce a zatiaľ neschválené vnútroštátne právne predpisy viesť k zvýšenej regulačnej fragmentácii priestoru platforiem.

Cieľom návrhu je preto umožniť platformám naplno rozvinúť svoj potenciál, a to riešením najvýraznejších prípadov nekalých praktík a slabej súťažeschopnosti na úrovni EÚ tak, aby sa umožnilo koncovým používateľom a takisto komerčným používateľom plne využívať všetky výhody platformovej ekonomiky a digitálnej ekonomiky v spravodlivom a súťažeschopnom prostredí.

Potreba riešiť tieto obavy v digitálnom hospodárstve sa zdôrazňuje v oznámení Komisie „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“ 4 , v ktorom sa konštatuje, že „na základe logiky jednotného trhu môžu byť potrebné dodatočné pravidlá, aby sa zabezpečila súťaž, spravodlivosť, inovácia a možnosť vstupu na trh, ako aj verejné záujmy, ktoré presahujú rámec hospodárskej súťaže alebo ekonomických úvah“. Takisto sa v ňom uvádza, že Komisia „bude (…) ďalej skúmať pravidlá ex ante, aby trhy, na ktorých veľké platformy s významnými sieťovými účinkami pôsobia ako strážcovia prístupu, boli spravodlivé pre inovátorov, podniky i nové subjekty na trhu a umožňovali im súťažiť“.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Tento návrh vychádza z existujúceho nariadenia o vzťahoch medzi platformami a podnikmi (P2B) 5 , a to bez toho, aby s ním bol v konflikte. Vymedzenie pojmov použité v súčasnom návrhu je v súlade s daným nariadením, najmä vymedzenie pojmov „online sprostredkovateľské služby“ a „internetové vyhľadávače“. Okrem základných pravidiel transparentnosti a spravodlivosti, ktoré sa uplatňujú na všetky online platformy bez ohľadu na ich veľkosť alebo pozíciu uvedenú v nariadení P2B, sa v súčasnom nariadení stanovujú jasne vymedzené povinnosti voči veľmi obmedzenému počtu cezhraničných poskytovateľov základných platformových služieb, ktorí pôsobia ako dôležité brány pre komerčných používateľov s cieľom osloviť koncových používateľov. Napokon Komisia môže pri presadzovaní týchto povinností ťažiť z transparentnosti, ktorú online sprostredkovateľské služby a internetové vyhľadávače musia podľa nariadenia P2B zabezpečiť, pokiaľ ide o praktiky, ktoré by mohli byť podľa zoznamu povinností nezákonné, ak by sa do nich zapojili strážcovia prístupu.

Návrh je takisto úplne v súlade s návrhom aktu o digitálnych službách. Akt o digitálnych službách je horizontálnou iniciatívou zameranou na problémy, ako je zodpovednosť online sprostredkovateľov za obsah tretích strán, bezpečnosť online používateľov alebo nesymetrické povinnosti náležitej starostlivosti pre rôznych poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti v závislosti od povahy spoločenských rizík, ktoré takéto služby predstavujú. Naopak návrh aktu o digitálnych trhoch sa týka ekonomickej nerovnováhy, nekalých obchodných praktík strážcov prístupu a ich negatívnych následkov, ako je oslabená súťažeschopnosť trhov platforiem.

Súlad s ostatnými politikami Únie

Návrh je v súlade s digitálnou stratégiou Komisie tým, že prispieva k zabezpečeniu spravodlivého a konkurencieschopného digitálneho hospodárstva, jedeného z troch hlavných pilierov orientácie a cieľov politiky, ktoré Komisia zverejnila vo svojom oznámení „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“. Bude predstavovať súdržný, účinný a primeraný rámec na riešenie problémov digitálneho hospodárstva, ktoré v súčasnosti nemožno riešiť alebo ich nemožno riešiť účinne.

Návrh dopĺňa existujúce únijné (a vnútroštátne) pravidlá hospodárskej súťaže. Riešia sa v ňom nekalé praktiky zo strany strážcov prístupu, ktoré buď nepatria do rozsahu pôsobnosti existujúcich pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, alebo ich prostredníctvom týchto pravidiel nemožno účinne riešiť, pričom sa berie do úvahy, že presadzovanie antitrustových pravidiel sa týka situácie na konkrétnych trhoch, k zásahu nevyhnutne dochádza po tom, ako došlo k obmedzujúcemu alebo zneužívajúcemu správaniu, a vyšetrovacie postupy na zistenie porušenia si vyžadujú určitý čas. Súčasný návrh minimalizuje škodlivé štrukturálne účinky nekalých praktík ex ante bez obmedzenia schopnosti zasiahnuť ex post podľa únijných a vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže.

Návrh je v súlade s inými nástrojmi EÚ vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), všeobecným nariadením o ochrane údajov 6 acquis v oblasti spotrebiteľského práva EÚ.

Návrh dopĺňa právne predpisy na ochranu údajov. Povinnosti týkajúce sa transparentnosti v súvislosti s hlbokým profilovaním spotrebiteľov pomôžu zabezpečiť presadzovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov, zatiaľ čo povinnosť umožniť odmietnutie kombinácie údajov v rámci základných platformových služieb dopĺňa existujúcu úroveň ochrany podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov. V návrhu sa objasňuje, že strážcovia prístupu majú zabezpečiť, aby bolo plnenie povinností stanovených v nariadení v úplnom súlade s inými právnymi predpismi EÚ, ako je ochrana osobných údajov a súkromia alebo ochrana spotrebiteľa.

Návrh je takisto v súlade s cielenou a prispôsobenou reguláciou ex ante konkrétnych odvetví vrátane pravidiel uplatniteľných na elektronické komunikačné služby alebo predaj nakrátko, ako aj s existujúcimi iniciatívami zameranými na škodlivé obchodné praktiky v offline prostredí 7 . 

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Členské štáty uplatňujú rozdielne vnútroštátne pravidlá alebo zvažujú ich uplatňovanie s cieľom riešiť problémy vyplývajúce z významného stupňa závislosti komerčných používateľov od základných platformových služieb, ktoré poskytujú strážcovia prístupu, a následných problémov vyplývajúcich z ich nekalého správania voči ich komerčným používateľom. Daná situácia vytvára regulačnú fragmentáciu, keďže sa pravidlá týkajúce sa riešenia nespravodlivosti v rámci vzťahov závislosti s takýmito strážcami prístupu a súťažeschopnosti, pokiaľ ide o tieto služby, rozchádzajú najmä v predpokladoch na intervenciu a v hĺbke intervencie a zvyšujú náklady na dodržiavanie predpisov pre spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu. Bez opatrení na úrovni EÚ sa situácia bude s prijatím nových iniciatív, o ktorých sa vo viacerých členských štátoch rokuje, ďalej zhoršovať, zatiaľ čo v iných členských štátoch zostane problém nekalého správania a zníženej súťažeschopnosti v rámci základných platformových služieb, ktoré poskytujú strážcovia prístupu, nevyriešený. Vzhľadom na prirodzenú cezhraničnú povahu základných platformových služieb, ktoré poskytujú strážcovia prístupu, regulačná fragmentácia vážne naruší fungovanie jednotného trhu v oblasti digitálnych služieb, ako aj fungovanie digitálnych trhov vo všeobecnosti. Je preto nutná harmonizácia na úrovni EÚ a relevantným právnym základom pre túto iniciatívu je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

Subsidiarita

Ciele návrhu nemôžu dosiahnuť členské štáty samostatne, keďže problémy sú cezhraničnej povahy a nie sú obmedzené na jednotlivé členské štáty alebo na skupinu členských štátov. Digitálny sektor ako taký, a najmä základné platformové služby, ktoré poskytujú alebo ponúkajú strážcovia prístupu, sú cezhraničnej povahy, čo je doložené objemom cezhraničného obchodu a stále nevyužitým potenciálom pre budúci rast, ako ukazuje štruktúra a objem cezhraničného obchodu sprostredkovaného digitálnymi platformami. Takmer 24 % celkového online obchodu v Európe tvorí cezhraničný obchod.

Digitálni aktéri zvyčajne pôsobia vo viacerých členských štátoch, ak nie na úrovni celej EÚ, čo je v súčasnosti najmä prípad služieb ako je online reklama, online služby sociálnych sietí, online trhy, služby cloud computingu, služby online vyhľadávania, služby platformy na zdieľanie videí, interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania alebo operačné systémy. V dôsledku toho sú identifikované problémy relevantné pre Úniu, keďže vznikajú cezhranične a ovplyvňujú niekoľko členských štátov, a teda nie sú obmedzené na územie jedného členského štátu 8 . To je najmä prípad základných platformových služieb, ktoré poskytujú alebo ponúkajú strážcovia prístupu.

Dokonca aj tie členské štáty, ktoré dosiaľ neprijali právne predpisy na riešenie nekalého správania a zníženej súťažeschopnosti, pokiaľ ide o základné platformové služby, ktoré poskytujú alebo ponúkajú strážcovia prístupu, čoraz viac zvažujú vnútroštátne opatrenia na tento účel. Rôzne vnútroštátne právne predpisy v rámci EÚ môžu okrem toho, že sú nedostatočne účinné, viesť k zvýšenej fragmentácii a nákladom na dodržiavanie predpisov pre veľkých účastníkov trhu a komerčných používateľov, ktorí sú od nich závislí. Startupy a menšie podniky sú zároveň takisto negatívne ovplyvnené touto situáciou, keďže im bráni v rozširovaní a cezhraničnej expanzii, a tým aj v oslovovaní nových trhov, ponúkaní lepších a diverzifikovaných produktov za konkurencieschopnejšie ceny a podľa okolností aj v tom, aby sa z nich stali vyzývatelia osvedčených aktérov v digitálnom sektore. Riešením nekalých praktík, pokiaľ ide o základné platformové služby, ktoré prevádzkujú strážcovia prístupu na úrovni Únie, sa preto zlepší fungovanie vnútorného trhu, a to prostredníctvom jasných pravidiel správania, ktoré poskytnú všetkým zúčastneným stranám právnu istotu, a prostredníctvom rámca intervencie platného pre celú EÚ, ktorý umožní riešiť škodlivé praktiky včas a účinne. Jednou z podmienok na označenie strážcu prístupu je, že poskytovateľ základných platformových služieb má významný vplyv na vnútorný trh.

Proporcionalita

Cieľom návrhu je prispieť k riadnemu fungovaniu jednotného trhu pre digitálne služby, a to tak, že sa zabezpečí, aby trhy v Únii, na ktorých sú prítomní strážcovia prístupu, boli spravodlivé a súťažeschopné. Malo by to podporiť inovácie, vysokú kvalitu digitálnych produktov a služieb, spravodlivé a konkurenčné ceny a slobodný výber pre používateľov v digitálnom sektore.

V tomto kontexte sa návrh zameriava len na tie digitálne služby, ktoré komerční a koncoví používatelia najviac používajú (ďalej len „základné platformové služby“) a v rámci ktorých sú na základe súčasných podmienok obavy týkajúce sa slabej súťažeschopnosti a nekalých praktík strážcov prístupu z hľadiska vnútorného trhu zjavnejšie a naliehavejšie. Základné platformové služby v rozsahu pôsobnosti sú len tie, v rámci ktorých existuje jasný dôkaz o i) vysokej koncentrácii tam, kde obchodné podmienky so značnou mierou nezávislosti od svojich (potenciálnych) vyzývateľov, zákazníkov alebo spotrebiteľov zvyčajne stanovuje jedna veľká online platforma alebo veľmi malý počet veľkých online platforiem; ii) závislosti od niekoľkých veľkých online platforiem, ktoré slúžia ako brána pre komerčných používateľov, s cieľom osloviť svojich zákazníkov a mať s nimi interakciu; a iii) vplyve poskytovateľov základných platformových služieb, ktorý sa často zneužíva prostredníctvom nekalého správania voči hospodársky závislým komerčným používateľom a zákazníkom.

Návrh sa preto uplatňuje len na tých poskytovateľov, ktorí spĺňajú uvedené jasne vymedzené podmienky na to, aby sa považovali za strážcov prístupu. Použitie kvantitatívnych prahových hodnôt ako základ pre vyvrátiteľnú domnienku je doplnené použitím kvalitatívnych kritérií uvedených v návrhu. To umožňuje Komisii označiť za strážcov prístupu poskytovateľov základných platformových služieb, ktorí vykazujú rovnaké alebo podobné riziká, pokiaľ ide o spravodlivosť trhu a jeho súťažeschopnosť, a zároveň zaručuje, že sa povinnosti vzťahujú len na príslušných poskytovateľov základných platformových služieb.

Zoznam povinností, ako sa predpokladá v návrhu, sa obmedzil na tie praktiky, i) ktoré sú obzvlášť nekalé alebo škodlivé; ii) ktoré možno jasne a jednoznačne identifikovať s cieľom poskytnúť strážcom prístupu a iným zainteresovaným stranám potrebnú právnu istotu; a iii) v prípade ktorých existujú dostatočné skúsenosti. V návrhu sa stanovuje možnosť prispôsobeného uplatňovania niektorých povinností prostredníctvom dialógu medzi Komisiou a dotknutými strážcami prístupu. Okrem toho návrh umožňuje flexibilne zahrnúť dodatočné praktiky, ktoré sú podobne nekalé alebo ktoré rovnako ohrozujú spravodlivosť alebo súťažeschopnosť, a to po dôkladnom prieskume trhu v súvislosti s vplyvom týchto praktík. Tento mechanizmus zabezpečuje, že nedôjde k nadmernej regulácii, a zároveň zabraňuje nedostatku intervencie v súvislosti s podobnými praktikami zo strany rovnakých strážcov prístupu tam, kde sa tieto praktiky môžu postupom času vyvinúť.

Navrhované opatrenia sú primerané, keďže svoj cieľ dosahujú tým, že podniky v digitálnom sektore zaťažujú cielene. Návrh si vyžaduje spoluprácu tých spoločností, ktoré sú predmetom vyšetrovania, administratívne náklady by však boli primerané a je nepravdepodobné, že by si vyžadovali značné dodatočné náklady vzhľadom na už existujúce regulačné štruktúry v dôsledku uplatňovania iných právnych predpisov EÚ [napr. nariadenie EÚ o fúziách, nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa (nariadenie CPC)]. Pokiaľ ide o náklady na dodržiavanie predpisov pre strážcov prístupu, boli by primerané, keďže by z veľkej časti nahradili vysoké náklady, ktoré veľkým poskytovateľom základných platformových služieb vznikajú za dodržiavanie rozdielnych regulačných opatrení, ktoré sa postupne zavádzajú, alebo sa pravdepodobne zavedú v rôznych členských štátoch. Takéto náklady by si vyžiadali dodatočných úradníkov zodpovedných za dodržiavanie súladu, ktorí by kontrolovali politiky danej spoločnosti vo vzťahu k novým pravidlám, a niekoľko zamestnancov, ktorí by spolupracovali s Komisiou a odpovedali na žiadosti o informácie 9 . 

Výber nástroja

Identifikované problémy môže účinne vyriešiť len právny nástroj. Okrem toho je potrebné nariadenie, keďže sa v členských štátoch priamo uplatňuje, zavádza sa ním rovnaká úroveň práv a povinností pre súkromné subjekty a umožňuje jednotné a účinné uplatňovanie pravidiel v prirodzene cezhraničnom obchode sprostredkovanom online vytvorenom v rámci ekonomiky online platforiem. Toto je najvhodnejšie na riešenie identifikovaných problémov spravodlivosti a súťažeschopnosti a na predchádzanie fragmentácii jednotného trhu v prípade základných platformových služieb, ktoré poskytuje alebo ponúka strážca prístupu.

3.VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia viedla rozsiahle konzultácie o širokom spektre problémov týkajúcich sa online platforiem vrátane hospodárskej právomoci veľmi veľkých online platforiem s úlohou strážcov prístupu.

Po prvé, Komisia v období medzi 2. júnom a 8. septembrom 2020 uskutočnila dve samostatné otvorené verejné konzultácie, ktoré sa týkali dvoch samostatných úvodných posúdení vplyvu, pokiaľ ide o i) balík, ktorý sa týka aktu o digitálnych službách: regulačný nástroj ex ante zameraný na rozsiahle online platformy s významnými sieťovými účinkami, ktoré pôsobia ako strážcovia prístupu na vnútornom trhu Európskej únie 10 , a ii) nový nástroj hospodárskej súťaže 11 .

Po druhé, Komisia viedla konzultácie so zainteresovanými stranami o predbežných správach, ktoré jej predložilo stredisko pre monitorovanie ekonomiky online platforiem 12 , čím sa podporila súčasná iniciatíva 13 .

Po tretie, semináre, 14 konferencie 15 , ako aj výskum, ktorý vykonalo Spoločné výskumne centrum, prispeli k vymedzeniu problému a pomohli identifikovať predbežné možnosti politiky. Okrem použitých konzultačných nástrojov sa útvary Komisie takisto stretli na dvojstrannej úrovni so zainteresovanými stranami v kontexte verejných konzultácií a obdobia na predkladanie spätnej väzby, pokiaľ ide o úvodné posúdenie vplyvu.

Napokon štruktúrovaný dialóg s členskými štátmi, najmä prostredníctvom skupiny expertov v oblasti elektronického obchodu a dvojstranných a mnohostranných výmen poznatkov, ako aj konferencií prispel k návrhu možností politiky.

Verejné konzultácie vo všeobecnosti poskytli silnú podporu intervencie, pokiaľ ide o riešenie nekalých praktík, do ktorých boli zapojení strážcovia prístupu. V skutočnosti veľká väčšina respondentov verejných konzultácií a samostatného dotazníka určeného vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže súhlasila, že existujú štrukturálne problémy, ktoré nemožno riešiť v rámci existujúcich pravidiel hospodárskej súťaže; a rovnaká väčšina si myslí, že Komisia by mala byť schopná zasahovať na trhoch, na ktorých sú prítomní strážcovia prístupu. Tento názor vyjadrila veľká väčšina podnikov a obchodných združení, všetky organizácie občianskej spoločnosti [vrátane mimovládnych organizácií (MVO) a odborových zväzov] a všetkých orgánov verejnej moci 16 . Spotrebiteľské organizácie, ako je Európska organizácia spotrebiteľov, takisto zreteľne naznačili príslušné obavy v súvislosti s online platformami a digitálnymi trhmi 17 . Títo respondenti sa domnievali, že intervenciou, ktorá by tieto obavy riešila, by sa vytvorili správne inovačné stimuly a prispelo by sa k väčším možnostiam výberu pre spotrebiteľov, čím by sa pripravila cesta pre nové platformy a inovačné služby, ako aj služby, ktoré chránia súkromie.

Názory online platforiem na tento problém sa rôznili, pričom väčšina veľkých online platforiem a ich zastupujúcich združení spochybnila potrebu nového nástroja týkajúceho sa strážcu prístupu. Na druhej strane mnoho malých a stredných platforiem, a najmä tých, ktoré sú komerčnými používateľmi veľkých online platforiem, vyjadrilo podporu novému nástroju týkajúcemu sa strážcu prístupu.

Tí, ktorí vyjadrili nesúhlas, odkazovali na skutočnosť, že koncept strážcu prístupu je príliš široký a mal by sa posudzovať skôr individuálne a že Komisia už môže zakročiť v prípade, že správanie strážcu prístupu je v rozpore s článkom 102 ZFEÚ. Komisia však usúdila, že článok 102 ZFEÚ nestačí na riešenie všetkých problémov spojených so strážcami prístupu vzhľadom na to, že strážca prístupu nemusí byť nevyhnutne dominantným aktérom a jeho praktiky nemusia byť zahrnuté v článku 102 ZFEÚ, ak neexistuje preukázateľný vplyv na hospodársku súťaž v rámci jasne vymedzených príslušných trhov. Okrem toho sa v rámci článku 102 ZFEÚ nie vždy umožňuje intervencia takou rýchlosťou, aká je potrebná na riešenie týchto naliehavých praktík v čo najkratšom čase, a teda čo najúčinnejším spôsobom.

Prevažná väčšina respondentov takisto usúdila, že osobitné pravidlá týkajúce sa platforiem by mali zahŕňať zákazy a povinnosti pre platformy strážcov prístupu. Respondenti takisto navrhli, aby prostriedky nápravy mali skôr procedurálny charakter, a nie aby predpisovali určité správanie. Veľká väčšina zainteresovaných strán si myslela, že navrhovaný zoznam problematických praktík alebo „čierna listina“ by sa mali zamerať na jasne nekalé a škodlivé praktiky platforiem strážcov prístupu.

Pokiaľ ide o vymedzenie pozície strážcu prístupu, názory zainteresovaných strán sa rôznili. Niektoré platformy tvrdili, že zahrnutie rôznych služieb do ponuky jedinej platformy hovorí len málo o sile platformy, ako by to bolo aj v prípade schopnosti mobilizovať aktíva z jednej oblasti do druhej. Navrhlo sa, aby bolo označenie strážcov prístupu nezávislé od obchodného modelu, aby sa posúdenia strážcov prístupu pravidelne preskúmavali, aby sa označenia strážcov prístupu uplatňovali na identifikované činnosti a aby sa niektoré pravidlá uplatňovali v celom sektore.

Zainteresované strany zo všetkých kategórií vo všeobecnosti poukázali na potrebu zabezpečiť vysokú úroveň súdržnosti a právnej istoty a na potrebu zabezpečiť, aby kritériá používané na identifikáciu strážcov prístupu boli transparentné, objektívne a ľahko merateľné. Používatelia väčšinou odkazovali na kombináciu kvantitatívnych, ako aj kvalitatívnych kritérií.

Vnútroštátne orgány vyjadrili svoju podporu novému nástroju týkajúcemu sa strážcu prístupu a potrebu prístupu na úrovni EÚ s cieľom predchádzať regulačnej fragmentácii, pričom zdôraznili, že je dôležité vopred zapojiť do legislatívneho projektu zodpovedných zástupcov národných vlád.

Občianska spoločnosť a mediálni vydavatelia takisto vo veľkej miere podporili nový nástroj týkajúci sa strážcu prístupu. Spoločne požadovali primeraný stupeň transparentnosti na trhu, ako aj záruku určitého stupňa rôznorodosti médií a rešpektovania samostatnosti a voľby spotrebiteľov.

     Získavanie a využívanie expertízy

Súčasná iniciatíva sa opiera o štúdiu posúdenia vplyvu a niekoľko externých podporných štúdií 18 . Okrem toho Komisia alebo externí dodávatelia uskutočnili v rokoch 2018 až 2020 niekoľko verejných konzultácií a vydali mnoho štúdií a správ. Stredisko pre monitorovanie ekonomiky online platforiem s podporou svojej expertnej skupiny 15 akademických odborníkov a rozsiahlej podpornej štúdie predložilo niekoľko správ a analytických dokumentov, ktoré prispeli k práci na vymedzení problémov. Interný hospodársky výskum, ako aj podpora Spoločného výskumného centra pri koncipovaní politiky poskytli ďalšie informácie pre posúdenie vplyvu, z ktorého vychádza táto iniciatíva. S členskými štátmi sa okrem toho viedla online konzultácia, ktorej výsledky sa využili na stretnutí expertnej skupiny v oblasti elektronického obchodu, ktorá sa venuje tejto iniciatíve. Napokon Komisia zorganizovala množstvo konferencií, seminárov a zasadnutí s akademickými odborníkmi, ktorých názory prispeli k vymedzeniu problému a k stratégii zhromažďovania dôkazov. K tvorbe nástroja prispelo niekoľko pozičných dokumentov členských štátov o platformách strážcov prístupu, ako aj viaceré správy a štúdie z krajín mimo EÚ 19 . 

Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu, o ktoré sa opiera návrh, preskúmal výbor Komisie pre kontrolu regulácie, ktorý 10. decembra 2020 vydal kladné stanovisko. Stanovisko výboru, odporúčania a vysvetlenie toho, ako sa zohľadnili, sú zahrnuté v prílohe 1 k pracovnému dokumentu útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu. Príloha 3 poskytuje prehľad o tom, koho by sa tento návrh dotkol a akým spôsobom.

Komisia preskúmala rôzne možnosti politiky na dosiahnutie všeobecného cieľa súčasnej iniciatívy, ktorým je zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu, a to podporovaním účinnej hospodárskej súťaže na digitálnych trhoch, a najmä spravodlivého a súťažeschopného prostredia online platforiem.

S cieľom riešiť problémy vyplývajúce z problematického správania strážcov prístupu sa porovnali tri hlavné možnosti politiky: možnosť 1 – vopred vymedzený zoznam strážcov prístupu a samovykonávacie povinnosti; možnosť 2 – čiastočne flexibilný rámec určenia a aktualizácie povinností vrátane regulačného dialógu na vykonávanie niektorých z nich; a možnosť 3 – flexibilná možnosť založená výlučne na kvalitatívnych prahových hodnotách týkajúcich sa rozsahu. V každej z týchto možností boli ponechané podrobnejšie možnosti výberu návrhov otvorené na politické posúdenie, napríklad pokiaľ ide o presnú kombináciu a úroveň kvantitatívnych prahových hodnôt týkajúcich sa rozsahu, ktoré sa majú použiť, alebo presný rozsah prostriedkov nápravy dostupných v prípade systematického nedodržiavania povinností zo strany označeného strážcu prístupu.

V rámci všetkých možností sa predpokladalo vykonávanie, dohľad a presadzovanie na úrovni EÚ zo strany Komisie ako príslušného regulačného orgánu. Vzhľadom na celoeurópsky dosah cieľových spoločností sa nezdá, že by decentralizovaný model presadzovania bol možnou alternatívou, a to ani vzhľadom na riziko regulačnej fragmentácie, ktorú má iniciatíva riešiť, a nebol by ani primeraný vzhľadom na obmedzený počet strážcov prístupu, ktorí by patrili do rozsahu pôsobnosti navrhovaného rámca. S cieľom zahrnúť odborné znalosti na vnútroštátnej úrovni do platformovej ekonomiky sa však v rámci iniciatívy predpokladá, že Komisia pred prijatím určitých rozhodnutí (napr. o nedodržiavaní súladu, pokutách) konzultuje s výborom pozostávajúcim zo zástupcov členských štátov – Poradným výborom pre digitálne trhy.

Uprednostňovanú možnosť (možnosť 2) predstavuje a) uzavretý zoznam základných platformových služieb; b) kombinácia kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií na označenie poskytovateľov základných platformových služieb za strážcov prístupu; c) priamo uplatniteľné povinnosti vrátane určitých povinností, v rámci ktorých môže regulačný dialóg uľahčiť ich účinné vykonávanie; a d) možnosť, aby Komisia po prieskume trhu aktualizovala nástroj, pokiaľ ide o povinnosti strážcov prístupu, a to prostredníctvom delegovaných aktov, ak sú identifikované nové postupy, ktoré sú rovnako nekalé a mohli by viesť k zhoršeniu súťažeschopnosti, a v iných prípadoch prostredníctvom návrhov na zmenu. Prieskumy trhu môžu takisto naznačiť potrebu zmeny zoznamu základných platformových služieb.

Usúdilo sa, že v rámci tejto možnosti možno plniť ciele tejto iniciatívy najúčinnejšie. Stanovuje sa v nej včasná intervencia v prípade všetkých identifikovaných problematických praktík, pričom v prípade niektorých z nich umožňuje regulačný dialóg pre vykonávacie opatrenia zo strany označeného strážcu prístupu. Ďalej umožňuje bojovať proti novým nekalým praktikám, čím sa umožní riešiť zlyhania trhu v dynamicky sa meniacom digitálnom prostredí. Zároveň sa v prípade takých strážcov prístupu, u ktorých sa predpokladá, že v blízkej budúcnosti budú mať zakorenené a trvalé postavenie v rámci svojich operácií, ale ešte takú pozíciu nemajú, v návrhu stanovuje primeraný podsúbor povinností, ktoré sú obzvlášť dôležité na zabezpečenie a posilnenie súťažeschopnosti.

Uprednostňovaná možnosť zvýši súťažeschopnosť základných platformových služieb a širšieho digitálneho sektora a pomôže podnikom prekonať prekážky pochádzajúce zo zlyhaní trhu alebo z nekalých obchodných praktík strážcov prístupu. To pomôže podporiť vznik alternatívnych platforiem, ktoré by mohli poskytovať vysokokvalitné inovačné produkty a služby za dostupné ceny. Spravodlivejšie a rovnocennejšie podmienky pre všetkých aktérov v digitálnom sektore by im umožnili vo väčšej miere využívať rastový potenciál platformovej ekonomiky.

Možno očakávať, že prínosy povedú k väčšiemu inovačnému potenciálu menších podnikov, ako aj k vyššej kvalite služieb a tým aj k zvýšeniu spokojnosti spotrebiteľov. Zlepšená súťažeschopnosť základných platformových služieb v rámci uprednostňovanej možnosti má potenciál priniesť spotrebiteľský prebytok, ktorý sa odhaduje na 13 miliárd EUR, t. j. nárast približne o 6 % v porovnaní so základným scenárom 20 .

Hlavné náklady sa týkajú nákladov na dodržiavanie súladu pre strážcov prístupu v dôsledku nových pravidiel. Iným podnikom než platformy strážcov prístupu môžu pri plnení požiadaviek na poskytnutie informácií vzniknúť isté administratívne náklady. Je však nepravdepodobné, že by tieto náklady predstavovali podstatný nárast oproti nákladom na dodržiavanie predpisov, ktoré by podnikom inak vznikli v súvislosti s požiadavkami na poskytnutie informácií vo veciach týkajúcich sa právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže alebo na základe rôznych osobitných vnútroštátnych pravidiel.

Vplyvy možností politiky na rôzne kategórie zainteresovaných strán (strážcovia prístupu, konkurenti, komerční používatelia, spotrebitelia, regulačné orgány) sú podrobne vysvetlené v prílohe 3 k posúdeniu vplyvu na podporu tejto iniciatívy. V prílohe sa takisto posudzuje vplyv každej povinnosti na dotknutú kategóriu zainteresovaných strán. Posúdenie je v rámci možností kvantitatívne aj kvalitatívne.

Pokiaľ ide o vplyv iniciatívy na MSP, keďže je veľmi nepravdepodobné, že by sa považovali za strážcov prístupu a zoznam povinností by sa na ne nevzťahoval, táto iniciatíva by pre ne nepredstavovala dodatočné zaťaženie. Nové pravidlá namiesto toho vytvorením rovnakých podmienok umožnia MSP (vrátane komerčných používateľov a iných poskytovateľov základných platformových služieb) rásť na celom vnútornom trhu v dôsledku odstránenia dôležitých prekážok vstupu a expanzie. Dalo by sa očakávať, že plánované opatrenia by takisto viedli k väčšej hospodárskej súťaži medzi platformami pre komerčných používateľov. Očakáva sa, že to povedie k vyššej kvalite služieb za konkurencieschopnejšie ceny, ako aj k vyššej produktivite. Komerční používatelia by takisto viac dôverovali online predaju, keďže by boli chránení pred nekalými praktikami.

Komplexnejší súbor nástrojov na presadzovanie práva umožní podnikom prosperovať na základe ich schopností. Výsledkom bude hospodársky rast, ktorý sa následne premietne do vyšších daňových príjmov pre vnútroštátne správne orgány. Zaťaženie Komisie v súvislosti s vykonávaním tejto iniciatívy je v porovnaní s výhodami pre hospodárstvo nízke (najmä pokiaľ ide o prerozdelenie zamestnancov z existujúcich pracovných miest). Vnútroštátne orgány by museli znášať menšie administratívne náklady.

Spravodlivosť a posilnená súťažeschopnosť v digitálnom sektore by viedli k vyššej produktivite, čo by sa prejavilo vyšším hospodárskym rastom. Osobitný význam pri zvyšovaní obchodných a investičných tokov má aj podpora väčšej súťažeschopnosti základných platformových služieb a digitálnych trhov.

Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Týmto návrhom sa stanovujú opatrenia, ktoré sa budú uplatňovať na veľkých poskytovateľov základných platformových služieb, ktorí spĺňajú podmienky na to, aby boli označení za strážcov prístupu. Iní poskytovatelia základných platformových služieb a doplnkových služieb, komerční používatelia a koncoví používatelia budú mať prospech z jasne vymedzených a ohraničených povinností, ktoré sú v návrhu stanovené. Návrh sa takisto konkrétne širšie zameriava na uľahčenie udržateľného rastu základných platformových služieb a platformovej ekonomiky a je navrhnutý tak, aby bol úplne technologicky neutrálny.

Základné práva

Návrh je v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, Európskym dohovorom o ľudských právach (EDĽP), ako aj so všeobecným nariadením o ochrane údajov.

Zavedenie dynamickej aktualizácie nekalých praktík by bolo podmienené zabezpečením úplného dodržiavania základných práv na spravodlivý proces a dobrú správu vecí verejných, ako sú zakotvené v EDĽP, ktoré sú pre inštitúcie EÚ záväzné.

Vyšetrovacie právomoci Komisie by pri konaní na základe nového rámca v plnom rozsahu podliehali právam na spravodlivý proces, ako je právo na vypočutie, právo na odôvodnené rozhodnutie a prístup k súdnemu preskúmaniu vrátane možnosti napadnúť opatrenia na presadzovanie práva a sankčné opatrenia. Tieto práva sa uplatňujú v prípade správnych konaní 21 .

Spravodlivé a dôveryhodné právne prostredie, ktoré má tento návrh za cieľ vytvoriť, prispeje okrem toho k zaručeniu primeranej rovnováhy medzi príslušnými slobodami podnikania pre poskytovateľov základných platformových služieb a ich komerčných používateľov (článok 16 Charty základných práv Európskej únie).

4.VPLYV NA ROZPOČET

Na optimálne dosiahnutie cieľov tejto iniciatívy je potrebné financovať niekoľko opatrení na úrovni Komisie, kde sa predpokladá prerozdelenie 80 ekvivalentov plného pracovného času, ako aj na úrovni členských štátov prostredníctvom ich aktívnej účasti v Poradnom výbore pre digitálne trhy zloženom zo zástupcov členských štátov. Celkové finančné zdroje potrebné na vykonávanie návrhu v období 2021 – 2027 dosiahnu sumu 81,090 milióna EUR vrátane 50,640 milióna EUR správnych nákladov a 30,450 milióna EUR plne hradených z pridelených rozpočtových prostriedkov plánovaných vo VFR na roky 2021 – 2027 v rámci finančného krytia Programu pre jednotný trh a programu Digitálna Európa. Financovaním sa okrem iného podporia činnosti ako označovanie poskytovateľov základných platformových služieb, vykonávanie prieskumov trhu a akýchkoľvek iných vyšetrovacích činností, presadzovanie opatrení a monitorovanie činností. Financovaním sa takisto podporí pravidelné preskúmanie osobitných prvkov nariadenia a hodnotenie nariadenia, priebežné hodnotenie účinnosti a efektívnosti vykonávaných opatrení, ako aj nákladov spojených s udržiavaním, vývojom, hostingom, prevádzkovaním a podporovaním centrálneho informačného systému. Podrobný prehľad súvisiacich nákladov sa nachádza vo „finančnom výkaze“ pripojenom k tejto iniciatíve.

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Vzhľadom na dynamickú povahu platformovej ekonomiky je monitorovanie a hodnotenie iniciatívy dôležitou súčasťou návrhu. Takisto reaguje na výslovné požiadavky zainteresovaných strán vrátane členských štátov na vyhradenú monitorovaciu funkciu a odráža význam, ktorý sa pripisuje samostatnej možnosti politiky monitorovania, ktorá sa zvažovala v úvodnom posúdení vplyvu. Monitorovanie sa preto rozdelí na dve časti: i) priebežné monitorovanie, v rámci ktorého sa každý druhý rok budú podávať správy o najnovšom vývoji na trhu, pričom bude potenciálne zahŕňať stredisko EÚ pre monitorovanie ekonomiky online platforiem; a ii) operačné ciele a špecifické ukazovatele na meranie tohto vývoja.

Pravidelné a priebežné monitorovanie sa bude týkať týchto hlavných aspektov: i) monitorovanie otázok týkajúcich sa rozsahu pôsobnosti (napr. kritériá na označenie strážcov prístupu, vývoj označovania strážcov prístupu, využitie kvalitatívneho posúdenia pri postupe označovania); ii) monitorovanie nekalých praktík (dodržiavanie súladu, formy presadzovania práva, vývoj) a iii) monitorovanie ako impulz na začatie prieskumu trhu s cieľom preskúmať nové základné platformové služby a praktiky v digitálnom sektore.

Monitorovanie takisto náležite zohľadní koncepčnú prácu expertnej skupiny v oblasti ekonomiky online platforiem v rámci jej pracovného zamerania týkajúceho sa merania a hospodárskych ukazovateľov 22 .

Účinnosť a efektívnosť návrhu sa bude okrem toho monitorovať pomocou vopred vymedzených ukazovateľov na stanovenie toho, či sa môžu vyžadovať ďalšie pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa presadzovania práva, aby boli digitálne trhy v celej EÚ spravodlivé a súťažeschopné. V dôsledku toho sa vplyv zásahu posúdi v kontexte hodnotenia a v prípade potreby sa aktivuje doložka o preskúmaní, ktorá umožní Komisii prijímať vhodné opatrenia vrátane legislatívnych návrhov.

Členské štáty takisto poskytnú všetky relevantné informácie, ktoré majú k dispozícii a ktoré môže Komisia požadovať na účely hodnotenia.

Podrobné vysvetlenie osobitných ustanovení návrhu

V kapitole I sa stanovujú všeobecné ustanovenia vrátane predmetu úpravy, cieľa a rozsahu pôsobnosti nariadenia a jeho harmonizačného účinku v súvislosti s určitými vnútroštátnymi právnymi predpismi (článok 1), vymedzenie použitých pojmov, ako aj ciele návrhu (článok 2).

Kapitola II obsahuje ustanovenia týkajúce sa označovania strážcov prístupu. Konkrétnejšie sa v nej stanovujú podmienky, na základe ktorých by sa mali možní poskytovatelia základných platformových služieb označiť za strážcov prístupu, a to buď na základe kvantitatívnych kritérií (prostredníctvom domnienky, pri ktorej sa má preukázať opak), alebo na základe individuálneho posúdenia počas prieskumu trhu (článok 3). Okrem toho sa v nej stanovujú podmienky, na základe ktorých možno opätovne zvážiť označenie strážcu prístupu, ako aj povinnosť pravidelného preskúmania takéhoto označenia (článok 4).

V kapitole III sa stanovujú praktiky strážcov prístupu, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť a ktoré sú nekalé. Stanovujú sa v nej najmä samovykonávacie povinnosti (článok 5) a povinnosti podliehajúce špecifikácii (článok 6), ktoré by mali označení strážcovia prístupu plniť, pokiaľ ide o každú z ich základných platformových služieb uvedených v príslušnom rozhodnutí o označení. Okrem toho sa v nej stanovuje rámec pre možný dialóg medzi označeným strážcom prístupu a Komisiou v súvislosti s opatreniami, ktoré strážca prístupu vykonáva alebo plánuje vykonávať s cieľom plniť si povinnosti stanovené v článku 6 (článok 7). Takisto sa v nej stanovujú podmienky, na základe ktorých možno za mimoriadnych okolností pozastaviť povinnosti pre jednotlivé základné platformové služby (článok 8) alebo na základe ktorých možno s ohľadom na ciele verejného záujmu udeliť výnimku (článok 9). V dodatočných ustanoveniach tejto kapitoly sa stanovuje mechanizmus na aktualizáciu zoznamu povinností (článok 10); objasnenie toho, že povinnosti stanovené v nariadení sa uplatňujú bez ohľadu na to, či príslušná praktika označeného strážcu prístupu má zmluvnú, obchodnú, technickú alebo inú povahu (článok 11); povinnosť informovať o každej zamýšľanej koncentrácii v zmysle nariadenia EÚ o fúziách (článok 12); a povinnosť označeného strážcu prístupu predložiť akékoľvek techniky profilovania spotrebiteľov, ktoré strážca prístupu uplatňuje v rámci svojich základných platformových služieb, na nezávislý audit (článok 13).

V kapitole IV sa stanovujú pravidlá vykonávania prieskumov trhu, najmä procedurálne požiadavky na začatie prieskumu trhu (článok 14) a pravidlá na vykonávanie rôznych typov prieskumu trhu: i) označenie strážcu prístupu (článok 15); ii) preskúmanie systematického nedodržiavania povinností (článok 16) a iii) preskúmanie nových základných platformových služieb a nových praktík (článok 17).

Kapitola V obsahuje ustanovenia týkajúce sa vykonávania a presadzovania tohto nariadenia. Stanovujú sa v nej procedurálne požiadavky na začatie konania (článok 18). Ďalej sa v nej stanovujú pravidlá v súvislosti s rôznymi nástrojmi, ktoré možno použiť v kontexte prieskumov trhu alebo postupov podľa nariadenia. Patrí medzi ne možnosť Komisie požadovať informácie (článok 19), vypočúvať a zaznamenávať výpovede (článok 20) a vykonávať kontroly na mieste (článok 21), prijímať predbežné opatrenia (článok 22) a rozhodnúť, že dobrovoľné opatrenia budú pre strážcov prístupu záväzné (článok 23), ako aj monitorovať ich súlad s nariadením (článok 24).

V prípade nedodržania súladu môže Komisia vydať rozhodnutia o neplnení povinností (článok 25), ako aj uložiť pokuty (článok 26) a pravidelné penále (článok 27) za porušenie nariadenia strážcami prístupu, ako aj za poskytnutie nesprávnych, neúplných alebo zavádzajúcich informácií v súvislosti s preskúmaním. V tomto nariadení sa stanovuje premlčacia lehota na uloženie sankcií a na ich vymáhanie (články 28 a 29).

V niekoľkých ustanoveniach tejto kapitoly sa stanovujú procesné záruky pred Komisiou, a to najmä právo na vypočutie a prístup k spisu (článok 30) a na ochranu služobného tajomstva (článok 31). Ustanovuje sa v ňom aj konzultácia s Poradným výborom pre digitálne trhy zriadeným týmto nariadením pred prijatím identifikovaných individuálnych rozhodnutí určených strážcom prístupu (článok 32). Napokon sa v nariadení stanovuje možnosť pre tri alebo viacero členských štátov požiadať Komisiu o začatie prieskumu trhu podľa článku 15 (článok 33).

Kapitola VI obsahuje ďalšie všeobecné ustanovenia, ako napríklad povinnosť uverejňovať určitý súbor jednotlivých rozhodnutí prijatých podľa nariadenia (článok 34), objasnenie, že Súdny dvor Európskej únie má neobmedzenú právomoc, pokiaľ ide o pokuty a pravidelné penále (článok 35), a možnosť prijímať vykonávacie (článok 36) a delegované (článok 37) akty.

Zvyšné ustanovenia v tejto kapitole obsahujú doložku o preskúmaní (článok 38) a spresnenie nadobudnutia účinnosti a dátumov uplatňovania nariadenia (článok 39).

2020/0374 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora (akt o digitálnych trhoch)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 23 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 24 ,

so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov 25 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Digitálne služby vo všeobecnosti, a najmä online platformy zohrávajú v hospodárstve – predovšetkým na vnútornom trhu – čoraz dôležitejšiu rolu, keďže otvárajú v Únii nové podnikateľské príležitosti a uľahčujú cezhraničné obchodovanie.

(2)Základné platformové služby majú pritom viacero charakteristík, ktoré ich poskytovatelia môžu využiť. Medzi tieto charakteristiky základných platformových služieb patria okrem iného extrémne úspory z rozsahu, ktoré často pramenia z takmer nulových hraničných nákladov na pridávanie komerčných alebo koncových používateľov. Ďalšími charakteristikami základných platformových služieb sú veľmi silné sieťové účinky, schopnosť spájať mnohých komerčných používateľov s mnohými koncovými používateľmi vďaka mnohostrannosti týchto služieb, veľká miera závislosti komerčných aj koncových používateľov, účinky odkázanosti na poskytovateľa, chýbajúci multihoming koncových používateľov na rovnaký účel, vertikálna integrácia a výhody založené na údajoch. Všetky tieto charakteristiky môžu v spojení s nečestným konaním poskytovateľov týchto služieb podstatne narušiť súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb a ovplyvniť spravodlivosť obchodného vzťahu medzi poskytovateľmi takýchto služieb a ich komerčnými a koncovými používateľmi, viesť k rýchlemu a potenciálne ďalekosiahlemu obmedzeniu možností praktickej voľby komerčných a koncových používateľov, a v konečnom dôsledku poskytovateľa týchto služieb dostať do pozície tzv. strážcu prístupu („gatekeeper“).

(3)Etablovalo sa niekoľko veľkých poskytovateľov základných platformových služieb s veľkou hospodárskou silou. Zvyčajne dokážu svojimi službami prepojiť mnohých komerčných používateľov s mnohými koncovými používateľmi, čo im umožňuje, aby výhody ako prístup k veľkému množstvu údajov z jednej oblasti činnosti využili aj v nových oblastiach. Niektorí z týchto poskytovateľov majú v digitálnom hospodárstve kontrolu nad celými platformovými ekosystémami a existujúci alebo noví účastníci trhu s nimi môžu štrukturálne len veľmi ťažko súťažiť alebo sa im vyrovnať, a to bez ohľadu na to, akí sú inovační alebo efektívni. Súťažeschopnosť obmedzujú najmä veľmi veľké prekážky vstupu alebo výstupu vrátane vysokých investičných nákladov, ktoré sa v prípade výstupu nedajú (jednoducho) získať späť, a absencie (alebo obmedzenej dostupnosti) určitých kľúčových vstupov digitálneho hospodárstva – napríklad údajov. To zvyšuje pravdepodobnosť, že podkladové trhy nefungujú dobre alebo čoskoro fungovať prestanú.

(4)Kombinácia týchto charakteristík strážcov prístupu v mnohých prípadoch pravdepodobne povedie k závažnej nerovnováhe vo vyjednávacej sile a následne k nekalým praktikám a podmienkam pre komerčných, ako aj koncových používateľov základných platformových služieb poskytovaných strážcami prístupu, a to na úkor cien, kvality, možností výberu aj inovácie.

(5)Z toho vyplýva, že trhové procesy pri základných platformových službách často nedokážu priniesť spravodlivý hospodársky výsledok. Hoci na strážcov prístupu sa vzťahujú články 101 a 102 ZFEÚ, ich rozsah pôsobnosti je obmedzený len na určité prípady trhovej sily (napr. dominantné postavenie na konkrétnych trhoch) a protisúťažného správania, k presadzovaniu dochádza až ex post a vyžaduje si rozsiahle vyšetrovanie často veľmi zložitých skutočností jednotlivých prípadov. Okrem toho existujúca legislatíva Únie nerieši (alebo aspoň nie účinne) zistené problémy s fungovaním vnútorného trhu spôsobené tými strážcami prístupu, ktorí nemusia mať nevyhnutne dominantné postavenie z hľadiska práva hospodárskej súťaže.

(6)Strážcovia prístupu majú významný vplyv na vnútorný trh, keďže poskytujú komerčným používateľom vstupnú bránu na oslovenie koncových používateľov kdekoľvek v Únii a na rôznych trhoch. Nepriaznivý vplyv nekalých praktík na vnútorný trh, a najmä slabá súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb vrátane negatívnych spoločenských a hospodárskych dôsledkov viedli vnútroštátnych zákonodarcov a odvetvové regulačné orgány k tomu, aby konali. Na riešenie nekalých praktík a súťažeschopnosti trhu digitálnych služieb (alebo aspoň ich časti) už bolo prijatých alebo navrhnutých niekoľko vnútroštátnych regulačných riešení. Vzniklo tak riziko rozdielnych regulačných riešení, ktoré by fragmentovali vnútorný trh, v dôsledku čoho by hrozil nárast nákladov na dodržiavanie rôznych súborov vnútroštátnych regulačných požiadaviek.

(7)Preto by sa komerčným aj koncovým používateľom základných platformových služieb strážcov prístupu v celej Únii mali poskytnúť primerané regulačné záruky proti nekalým praktikám týchto strážcov s cieľom uľahčiť cezhraničný obchod v rámci Únie, a tým zlepšiť riadne fungovanie vnútorného trhu a riešiť už existujúcu alebo pravdepodobne vznikajúcu fragmentáciu v konkrétnych oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Okrem toho, hoci strážcovia prístupu majú tendenciu prijímať globálne alebo aspoň celoeurópske obchodné modely a algoritmické štruktúry, môžu v rôznych členských štátoch uplatňovať a v niektorých prípadoch aj uplatňujú odlišné obchodné podmienky a postupy, čo môže viesť k rozdielom medzi konkurenčnými podmienkami pre používateľov základných platformových služieb poskytovaných strážcami prístupu na úkor integrácie v rámci vnútorného trhu.

(8)Aproximáciou rozdielnych vnútroštátnych právnych predpisov by sa mali odstrániť prekážky slobodného poskytovania a prijímania služieb vrátane maloobchodných služieb na vnútornom trhu. Na zabezpečenie súťažeschopných a spravodlivých digitálnych trhov s prítomnosťou strážcov prístupu by sa preto mal na úrovni vnútorného trhu Únie zaviesť cielený a zosúladený súbor povinných pravidiel.

(9)Fragmentácii vnútorného trhu možno účinne predísť, len ak sa členským štátom zabráni uplatňovať vnútroštátne pravidlá špecifické pre typy podnikov a služieb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Zároveň, keďže cieľom tohto nariadenia je doplniť presadzovanie súťažného práva, malo by sa spresniť, že týmto nariadením nie sú dotknuté články 101 a 102 ZFEÚ, zodpovedajúce vnútroštátne pravidlá hospodárskej súťaže ani iné vnútroštátne pravidlá hospodárskej súťaže týkajúce sa jednostranného správania, ktoré sú založené na individuálnom posudzovaní postavenia a správania na trhu vrátane pravdepodobných účinkov a presného rozsahu zakázaného správania a ktoré podnikom umožňujú argumentovať efektívnosťou a objektívnym odôvodnením predmetného správania. Uplatňovanie takýchto pravidiel by však nemalo mať vplyv na povinnosti uložené strážcom prístupu podľa tohto nariadenia a na ich jednotné a účinné uplatňovanie na vnútornom trhu.

(10)Cieľom článkov 101 a 102 ZFEÚ, ako aj zodpovedajúcich vnútroštátnych súťažných pravidiel týkajúcich sa protikonkurenčného viacstranného a jednostranného správania a kontroly koncentrácií je ochrana nenarušenej hospodárskej súťaže na trhu. Cieľ tohto nariadenia je doplnkový, ale odlišný od cieľa ochrany nenarušenej hospodárskej súťaže na ktoromkoľvek trhu vymedzeného z pohľadu súťažného práva – je ním zabezpečiť, aby trhy, na ktorých pôsobia strážcovia prístupu, boli a zostali súťažeschopné a spravodlivé, nezávisle od skutočných, pravdepodobných alebo predpokladaných účinkov správania určitého strážcu prístupu, na ktorého sa vzťahuje toto nariadenie, na hospodársku súťaž na danom trhu. Toto nariadenie sa teda zameriava na ochranu iného právneho záujmu než uvedené pravidlá a ich uplatňovanie by ním nemalo byť dotknuté.

(11)Toto nariadenie by zároveň malo dopĺňať pravidlá (bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie týchto pravidiel) vyplývajúce z iných právnych predpisov Únie upravujúcich niektoré aspekty poskytovania služieb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, predovšetkým z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 26 , nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) xx/xx/EÚ [DSA] 27 , nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 28 , zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 29 , smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 30 a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2010/13 31 , ako aj z vnútroštátnych pravidiel zameraných na presadzovanie, resp. (podľa okolností) vykonávanie uvedenej legislatívy Únie.

(12)Slabá súťažeschopnosť a nekalé praktiky v digitálnom sektore sú pri niektorých digitálnych službách častejšie a výraznejšie než pri iných. Platí to najmä pre rozšírené a bežne používané digitálne služby, ktoré väčšinou priamo spájajú komerčných a koncových používateľov a ktoré vykazujú najvýraznejšie charakteristiky ako extrémne úspory z rozsahu, veľmi silné sieťové účinky, schopnosť vďaka mnohostrannosti týchto služieb prepojiť mnohých komerčných používateľov s mnohými koncovými používateľmi, odkázanosť na poskytovateľa, nedostatok multihomingu alebo vertikálna integrácia. Tieto digitálne služby často poskytuje len jeden alebo veľmi málo veľkých aktérov. Títo poskytovatelia základných platformových služieb sa najčastejšie vyprofilovali ako strážcovia prístupu komerčných aj koncových používateľov s ďalekosiahlymi dôsledkami – získali schopnosť ľahko jednostranne určovať obchodné podmienky, ktoré poškodzujú ich komerčných aj koncových používateľov. Preto sa treba zamerať len na tie digitálne služby, ktoré komerční a koncoví používatelia využívajú najčastejšie a pri ktorých sú za súčasných trhových podmienok z hľadiska vnútorného trhu jasnejšie a naliehavejšie obavy zo slabej súťažeschopnosti a nekalých praktík strážcov prístupu.

(13)Najmä online sprostredkovateľské služby, internetové vyhľadávače, operačné systémy, online sociálne siete, služby platforiem na zdieľanie videí, interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, služby cloud computingu a online reklamné služby dokážu ovplyvniť veľký počet koncových používateľov aj podnikov, z čoho vyplýva riziko nekalých obchodných praktík. Mali by preto byť zahrnuté do vymedzenia základných platformových služieb a spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Online sprostredkovateľské služby môžu figurovať aj v oblasti finančných služieb a môžu sprostredkúvať alebo sa používať na poskytovanie takýchto služieb, ktorých neúplný zoznam je uvedený v prílohe II k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 32 . Za určitých okolností by pojem „koncoví používatelia“ mal zahŕňať používateľov, ktorí sa tradične považujú za komerčných používateľov, ale v danej situácii nevyužívajú základné platformové služby na poskytovanie tovaru alebo služieb iným koncovým používateľom – napríklad podniky využívajúce služby cloud computingu na vlastné účely.

(14)Strážcovia prístupu môžu popri základných platformových službách poskytovať aj niekoľko ďalších doplnkových služieb, ako sú identifikačné alebo platobné služby a technické služby na podporu poskytovania platobných služieb. Keďže strážcovia prístupu často poskytujú portfólio svojich služieb ako súčasť integrovaného ekosystému, do ktorého nemajú prístup tretie strany poskytujúce takéto doplnkové služby (alebo aspoň nie za rovnakých podmienok), a môžu spojiť prístup k základnej platformovej službe s využitím jednej alebo viacerých doplnkových služieb, strážcovia prístupu budú mať pravdepodobne lepšie možnosti a motiváciu využiť svoju pozíciu strážcu vyplývajúcu zo základných platformových služieb pri týchto doplnkových službách, čo ide na úkor možnosti voľby a súťažeschopnosti trhu s týmito službami.

(15)Samotná skutočnosť, že digitálna služba spĺňa definíciu základnej platformovej služby vzhľadom na rozšírené a bežné využívanie a význam pri prepájaní komerčných a koncových používateľov, nevyvoláva dostatočne vážne obavy z hľadiska súťažeschopnosti a nekalých praktík. Tieto obavy vznikajú len vtedy, keď základná platformová služba predstavuje dôležitú bránu a prevádzkuje ju poskytovateľ s významným vplyvom na vnútornom trhu, ktorý má zakorenené a trvalé postavenie, alebo poskytovateľ, ktorý pravdepodobne takéto postavenie bude mať v blízkej budúcnosti. Preto by sa cielený súbor harmonizovaných pravidiel stanovený v tomto nariadení mal vzťahovať len na podniky označené na základe týchto troch objektívnych kritérií, ktoré by sa mali uplatňovať len na tie ich základné platformové služby, ktoré samostatne predstavujú dôležitú bránu prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom.

(16)V záujme účinného uplatňovania tohto nariadenia na poskytovateľov základných platformových služieb, pri ktorých je najväčšia pravdepodobnosť, že tieto objektívne podmienky spĺňajú, a v prípadoch, keď je nekalé konanie oslabujúce súťažeschopnosť najčastejšie a najvplyvnejšie, by Komisia mala mať možnosť priamo označiť za strážcov prístupu tých poskytovateľov základných platformových služieb, ktorí spĺňajú určité kvantitatívne prahové hodnoty. Takéto podniky by v každom prípade mali podliehať rýchlemu procesu označovania, ktorý by sa mal začať nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(17)Dobrými ukazovateľmi, že poskytovateľ základných platformových služieb má významný vplyv na vnútorný trh, je veľmi veľký obrat v Únii a poskytovanie základnej platformovej služby aspoň v troch členských štátoch. Platí to, aj keď má poskytovateľ základnej platformovej služby aspoň v troch členských štátoch veľmi významnú trhovú kapitalizáciu alebo zodpovedajúcu objektívnu trhovú hodnotu. Preto by sa malo predpokladať, že poskytovateľ základnej platformovej služby má významný vplyv na vnútorný trh, ak poskytuje základnú platformovú službu aspoň v troch členských štátoch a ak buď obrat danej skupiny realizovaný v EHP dosiahne alebo prekročí určitý vysoký prah alebo trhová kapitalizácia skupiny dosiahne alebo prekročí určitú vysokú absolútnu hodnotu. V prípade poskytovateľov základných platformových služieb spadajúcich pod podniky, ktoré nie sú verejne kótované, by sa mala použiť zodpovedajúca objektívna trhová hodnota nad určitou vysokou absolútnou hodnotou. Komisia by mala využiť svoju právomoc prijímať delegované akty na vypracovanie objektívnej metodiky výpočtu tejto hodnoty. Vysoký obrat skupiny v EHP v spojení s prahovou hodnotou počtu používateľov základných platformových služieb v Únii odrážajú relatívne silnú schopnosť zúročiť týchto používateľov. Vysoká trhová kapitalizácia v pomere k rovnakému prahovému počtu používateľov v Únii odráža relatívne vysoký potenciál zúročenia týchto používateľov v blízkej budúcnosti. Tento potenciál zúročenia zase v zásade vyjadruje, že dané podniky majú postavenie strážcu prístupu. Oba ukazovatele navyše odrážajú ich finančné možnosti vrátane schopnosti využiť prístup na finančné trhy na posilnenie svojho postavenia. K tomu môže dôjsť napríklad vtedy, keď sa tento lepší prístup využije na akvizíciu iných podnikov, pričom sa ukázalo, že táto schopnosť má potenciálne negatívny vplyv na inováciu. Trhová kapitalizácia môže odrážať aj očakávané budúce postavenie dotknutých poskytovateľov a ich vplyv na vnútorný trh, a to aj napriek potenciálne relatívne nízkemu aktuálnemu obratu. Trhová kapitalizačná hodnota môže vychádzať z úrovne, ktorá odráža priemernú trhovú kapitalizáciu najväčších verejne kótovaných podnikov v Únii za primerané obdobie.

(18)Ak trhová kapitalizácia poskytovateľa základných platformových služieb trvalo dosahuje alebo prevyšuje prah počas troch alebo viacerých rokov, malo by sa to považovať za posilnenie predpokladu, že daný poskytovateľ základných platformových služieb má významný vplyv na vnútorný trh.

(19)Pri trhovej kapitalizácii môže existovať viacero faktorov, ktoré by si vyžadovali hĺbkové posúdenie na určenie toho, či by sa poskytovateľ základných platformových služieb mal považovať za poskytovateľa s významným vplyvom na vnútorný trh. Môže ísť o prípad, keď bola trhová kapitalizácia poskytovateľa základných platformových služieb v predošlých účtovných obdobiach výrazne nižšia než priemer akciového trhu, volatilita jeho trhovej kapitalizácie počas sledovaného obdobia bola neúmerná celkovej volatilite akciového trhu alebo jeho trajektória trhovej kapitalizácie oproti trhovým trendom nezodpovedala rýchlemu a jednosmernému rastu.

(20)Ak základnú platformovú službu potrebuje veľmi veľa komerčných používateľov na oslovenie veľmi veľkého počtu mesačne aktívnych koncových používateľov, poskytovateľ takejto služby môže ovplyvňovať činnosti podstatnej časti komerčných používateľov vo svoj prospech, čo v zásade naznačuje, že poskytovateľ zabezpečuje dôležitú prístupovú bránu. Tieto príslušné prahové hodnoty by sa mali stanoviť tak, aby predstavovali podstatné percento z celkového počtu obyvateľov Únie, pokiaľ ide o koncových používateľov, a celej populácie podnikov využívajúcich platformy, pokiaľ ide o komerčných používateľov.

(21)Zakorenené a trvalé postavenie v danej sfére alebo predpoklad, že sa takéto postavenie dosiahne v budúcnosti, možno konštatovať najmä vtedy, keď je obmedzená možnosť súťažne napadnúť postavenie poskytovateľa základnej platformovej služby. Je to pravdepodobné v prípadoch, keď daný poskytovateľ poskytoval základnú platformovú službu aspoň v troch členských štátoch veľmi veľkému počtu komerčných a koncových používateľov počas najmenej troch rokov.

(22)Na takéto prahové hodnoty môže mať vplyv trhový a technický vývoj. Komisia by preto mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom stanoviť metodiku určovania toho, či sú dosiahnuté kvantitatívne prahové hodnoty, a podľa potreby ju pravidelne prispôsobovať trhovému a technologickému vývoju. Je to obzvlášť relevantné pri prahovej hodnote trhovej kapitalizácie, ktorá by sa mala vo vhodných intervaloch indexovať.

(23)Poskytovatelia základných platformových služieb, ktorí síce dosahujú kvantitatívne prahové hodnoty, ale dokážu predložiť dostatočne podložené argumenty na preukázanie toho, že za okolností fungovania príslušnej základnej platformovej služby nespĺňajú objektívne kritériá na strážcu prístupu, by nemali byť označení priamo, ale len na základe ďalšieho vyšetrovania. Dôkazné bremeno, že domnienka vyplývajúca z dosiahnutia kvantitatívnych prahových hodnôt by nemala pre konkrétneho poskytovateľa platiť, by mal znášať daný poskytovateľ. Komisia by vo svojom posúdení mala zohľadniť len tie aspekty, ktoré priamo súvisia s požiadavkami na označenie strážcu prístupu, teda či ide o dôležitú prístupovú bránu prevádzkovanú poskytovateľom s významným vplyvom na vnútorný trh, ktorý má zakorenené a trvalé postavenie, či už je aktuálne alebo sa dá predpokladať. Všetky ekonomické odôvodnenia zamerané na preukázanie efektívnosti vyplývajúce z konkrétneho druhu správania poskytovateľa základných platformových služieb by sa mali zamietnuť, pretože nie sú pri označovaní strážcu prístupu relevantné. Komisia by mala mať možnosť prijať rozhodnutie na základe kvantitatívnych prahových hodnôt, ak poskytovateľ výrazne sťažuje vyšetrovanie tým, že nedodržiava vyšetrovacie opatrenia prijaté Komisiou.

(24)Posudzovanie roly strážcu prístupu by sa malo umožniť aj v prípade poskytovateľov základných platformových služieb, ktorí nedosahujú všetky kvantitatívne prahové hodnoty, a to vzhľadom na celkové objektívne požiadavky, že majú významný vplyv na vnútorný trh, pôsobia ako dôležitá brána prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom a ich činnosti majú zakorenené a trvalé postavenie alebo sa dá predpokladať, že ho v blízkej budúcnosti nadobudnú.

(25)Takéto posúdenie možno vykonať len na základe prieskumu trhu s prihliadnutím na kvantitatívne prahové hodnoty. Komisia by vo svojom posúdení mala sledovať ciele zachovania a podpory úrovne inovácie, kvality digitálnych produktov a služieb, spravodlivej a konkurenčnej úrovne cien, ako aj zachovania súčasnej a budúcej vysokej kvality alebo lepších možností voľby pre komerčných aj koncových používateľov. Môžu sa zohľadniť aspekty špecifické pre poskytovateľov príslušných základných platformových služieb, ako sú extrémne úspory z rozsahu, veľmi silné sieťové účinky, schopnosť vďaka mnohostrannosti týchto služieb prepojiť mnohých komerčných používateľov s mnohými koncovými používateľmi, odkázanosť na poskytovateľa, nedostatok multihomingu alebo vertikálna integrácia. Navyše môže na potenciál týchto poskytovateľov „preklopiť“ rovnováhu trhu na svoju stranu alebo využiť pákový efekt poukazovať veľmi vysoká trhová kapitalizácia, veľmi vysoký pomer hodnoty kapitálu k zisku alebo veľmi veľký obrat plynúci od koncových používateľov jednej základnej platformovej služby. Okrem trhovej kapitalizácie sú príkladmi dynamických parametrov mimoriadne relevantných pri identifikácii poskytovateľov základných platformových služieb, u ktorých sa predpokladá, že nadobudnú zakorenené postavenie, vysoké miery rastu alebo spomalenie rastu v spojení s nárastom ziskovosti. Komisia by mala mať možnosť prijať rozhodnutie, ktorým na základe dostupných skutočností vyvodí nepriaznivé dôsledky, ak poskytovateľ výrazne sťažuje vyšetrovanie tým, že nedodržiava vyšetrovacie opatrenia prijaté Komisiou.

(26)Osobitná podskupina pravidiel by sa mala vzťahovať na tých poskytovateľov základných platformových služieb, o ktorých sa predpokladá, že zakorenené a trvalé postavenie nadobudnú v blízkej budúcnosti. Riziko preklopenia rovnováhy trhu tu vyplýva z tých istých konkrétnych charakteristík základných platformových služieb: keď poskytovateľ služieb získa oproti konkurentom alebo potenciálnym vyzývateľom určitú výhodu z hľadiska rozsahu alebo sprostredkovateľskej sily, jeho postavenie sa môže stať nedobytným a situácia sa môže vyvinúť tak, že v blízkej budúcnosti sa pravdepodobne stane trvalým a zakoreneným. Podniky sa môžu pokúsiť o takéto preklopenie, aby sa stali strážcom prístupu, pomocou niektorých nekalých podmienok a praktík upravených v tomto nariadení. V takej situácii sa javí vhodné zasiahnuť pred tým, než sa trh preklopí nenávratne.

(27)Takýto včasný zásah by sa však mal obmedziť len na uloženie tých povinností, ktoré sú potrebné a primerané na zabezpečenie, aby trh s predmetnými službami zostal súťažeschopný a aby sa predišlo zistenému riziku nekalých podmienok a praktík. Na tento účel sú priamejšie zamerané povinnosti, ktoré bránia dotknutému poskytovateľovi základných platformových služieb dosiahnuť vo svojich činnostiach zakorenené a trvalé postavenie, ako napríklad prevencia nespravodlivého zneužívania výhody a uľahčovanie zmeny poskytovateľa a multihomingu. V záujme proporcionality by Komisia okrem toho mala z tejto podskupiny povinností uplatňovať len tie, ktoré sú potrebné a primerané na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia, a mala by pravidelne prehodnocovať, či by sa takéto povinnosti mali zachovať, zrušiť alebo upraviť.

(28)To by malo Komisii umožniť včas a účinne zasiahnuť, pričom by sa mala v plnej miere zachovať proporcionalita zvažovaných opatrení. Skutoční alebo potenciálni trhoví účastníci by navyše mali mať istotu, že trh s príslušnými službami je spravodlivý a súťažeschopný.

(29)Označení strážcovia prístupu by mali dodržiavať povinnosti stanovené v tomto nariadení vo vzťahu ku každej zo základných platformových služieb uvedených v príslušnom rozhodnutí o ich označení. Povinné pravidlá by sa mali podľa potreby uplatňovať s prihliadnutím na konglomerátne postavenie strážcov prístupu. Okrem toho vykonávacie opatrenia, ktoré môže Komisia strážcovi prístupu uložiť rozhodnutím na základe regulačného dialógu, by mali byť navrhnuté účinne vzhľadom na charakteristiky základných platformových služieb, ako aj na možné riziká obchádzania, a mali by byť v súlade so zásadou proporcionality a so základnými právami dotknutých podnikov aj tretích strán.

(30)Technologická povaha základných platformových služieb sa rýchlo mení a je zložitá, takže treba pravidelne skúmať postavenie strážcov prístupu vrátane tých, ktorých činnosti majú predpoklad získať v blízkej budúcnosti trvalé a zakorenené postavenie. Aby mali všetci účastníci trhu vrátane strážcov prístupu požadovanú istotu, pokiaľ ide o platné právne povinnosti, je potrebná lehota tohto pravidelného preskúmania. Takisto je dôležité vykonávať takéto preskúmania pravidelne, aspoň každé dva roky.

(31)V záujme účinnosti skúmania postavenia strážcov prístupu, ako aj možnosti upraviť zoznam základných platformových služieb, ktoré strážca prístupu poskytuje, by strážcovia prístupu mali informovať Komisiu o všetkých svojich zamýšľaných a uzavretých akvizíciách iných poskytovateľov základných platformových služieb alebo akýchkoľvek iných služieb poskytovaných v digitálnom sektore. Takéto informácie by nemali slúžiť len v uvedenom procese skúmania postavenia jednotlivých strážcov prístupu, ale sú aj kľúčovým vstupom pre monitorovanie širších trendov súťažeschopnosti v digitálnom sektore, a preto môžu byť užitočným faktorom na zváženie v kontexte prieskumov trhu, ktoré sa predpokladajú v tomto nariadení.

(32)V záujme spravodlivosti a súťažeschopnosti trhov so základnými platformovými službami, ktoré poskytujú strážcovia prístupu, treba jasne a jednoznačne stanoviť súbor harmonizovaných povinností, ktoré sa s týmito službami spájajú. Takéto pravidlá sú potrebné na riešenie rizika škodlivých účinkov nekalých praktík strážcov prístupu v prospech podnikateľského prostredia dotknutých služieb, v prospech používateľov a v konečnom dôsledku aj v prospech spoločnosti ako celku. Keďže digitálne trhy sa hýbu rýchlo a dynamicky a strážcovia prístupu majú veľkú ekonomickú silu, je dôležité, aby sa tieto povinnosti účinne uplatňovali a aby sa neobchádzali. Na to by sa príslušné povinnosti mali vzťahovať na všetky praktiky strážcu prístupu bez ohľadu na ich formu a na to, či ide o zmluvné, komerčné, technické alebo akékoľvek iné praktiky, pokiaľ zodpovedajú typu praktík, na ktoré sa vzťahuje niektorá z povinností podľa tohto nariadenia.

(33)Povinnosti stanovené v tomto nariadení sú obmedzené na to, čo je nevyhnutné a odôvodnené na riešenie nekalej povahy identifikovaných praktík strážcov prístupu a na zabezpečenie súťažeschopnosti trhu základných platformových služieb, ktoré strážcovia prístupu poskytujú. Povinnosti by sa preto mali zamerať na tie praktiky, ktoré sa považujú za nekalé vzhľadom na charakteristiky digitálneho sektora a prípadné skúsenosti (napríklad s presadzovaním súťažného práva EÚ), ktoré ukazujú, že majú obzvlášť negatívny priamy vplyv na komerčných a koncových používateľov. Navyše treba stanoviť možnosť regulačného dialógu so strážcami prístupu na prispôsobenie tých povinností, ktoré si pravdepodobne budú vyžadovať osobitné vykonávacie opatrenia na zabezpečenie ich účinnosti a primeranosti. Povinnosti by sa mali aktualizovať až po dôkladnom preskúmaní povahy a vplyvu prípadných nových konkrétnych praktík, ktoré sa hĺbkovým preskúmaním identifikujú ako nekalé alebo obmedzujúce súťažeschopnosť rovnako, ako nekalé praktiky stanovené v tomto nariadení, ale potenciálne by sa mohli ocitnúť mimo rozsahu pôsobnosti aktuálneho súboru povinností.

(34)Kombinácia týchto rôznych mechanizmov ukladania a prispôsobovania povinností by mala zabezpečiť, aby tieto povinnosti neprekračovali rámec zistených nekalých praktík a zároveň aby sa dali nové alebo vyvíjajúce sa praktiky podrobiť intervencii, ak je to potrebné a odôvodnené.

(35)Povinnosti stanovené v tomto nariadení sú potrebné na riešenie identifikovaných obáv o verejný záujem, keďže neexistujú žiadne alternatívne a menej reštriktívne opatrenia, ktoré by účinne dosiahli rovnaký výsledok so zreteľom na potrebu chrániť verejný poriadok a súkromie a bojovať proti podvodným a klamlivým obchodným praktikám.

(36)Zlučovanie údajov o koncových používateľoch z rôznych zdrojov alebo prihlasovanie používateľov k rôznym službám strážcov prístupu poskytuje strážcom prístupu potenciálne výhody z hľadiska akumulácie údajov, čím sa vytvárajú prekážky vstupu na trh. S cieľom zabezpečiť, aby strážcovia prístupu nespravodlivo neoslabovali súťažeschopnosť trhov so základnými platformovými službami, mali by svojim koncovým používateľom umožniť, aby sa slobodne rozhodli využiť takéto obchodné praktiky tým, že ponúknu menej personalizovanú alternatívu. Táto možnosť by sa mala vzťahovať na všetky možné zdroje osobných údajov vrátane vlastných služieb strážcu prístupu, ako aj webových stránok tretích strán a mala by sa koncovému používateľovi prezentovať proaktívne, explicitne, jasne a jednoznačne.

(37)Vzhľadom na svoje postavenie by strážcovia prístupu mohli v určitých prípadoch obmedziť schopnosť komerčných používateľov ich online sprostredkovateľských služieb ponúkať svoj tovar alebo služby koncovým používateľom za výhodnejších podmienok (vrátane ceny) prostredníctvom iných online sprostredkovateľských služieb. Takéto obmedzenia výrazne odrádzajú komerčných používateľov služieb strážcov prístupu od používania alternatívnych online sprostredkovateľských služieb, čím sa obmedzuje súťažeschopnosť medzi platformami, čo zase obmedzuje možnosti voľby alternatívnych online sprostredkovateľských kanálov pre koncových používateľov. S cieľom zabezpečiť, aby si komerční používatelia online sprostredkovateľských služieb strážcov prístupu mohli slobodne vybrať alternatívne online sprostredkovateľské služby a diferencovať podmienky, za ktorých ponúkajú svoje produkty alebo služby svojim koncovým používateľom, by sa nemalo akceptovať, ak strážcovia prístupu obmedzujú rozhodnutie komerčných používateľov diferencovať obchodné podmienky vrátane ceny. Táto podmienka by sa mala vzťahovať na všetky opatrenia s rovnocenným účinkom, ako napríklad zvýšené provízie alebo vyradenie ponúk komerčných používateľov zo zoznamu.

(38)Aby sa zabránilo ďalšiemu posilňovaniu ich závislosti od základných platformových služieb strážcov prístupu, komerční používatelia služieb týchto strážcov prístupu by mali mať možnosť slobodne propagovať a vybrať si distribučný kanál, ktorý považujú za najvhodnejší na interakciu s akýmikoľvek koncovými používateľmi, ktorých už títo komerční používatelia získali prostredníctvom základných platformových služieb daného strážcu prístupu. A naopak, koncoví používatelia by tiež mali mať možnosť slobodne si vybrať ponuky takýchto komerčných používateľov a uzatvárať s nimi zmluvy buď prostredníctvom základných platformových služieb prípadného strážcu prístupu, alebo prostredníctvom priameho distribučného kanála komerčného používateľa alebo iného nepriameho distribučného kanála, ktorý takýto komerčný používateľ použije. Malo by sa to vzťahovať na propagáciu ponúk a uzatváranie zmlúv medzi komerčnými a koncovými používateľmi. Okrem toho by sa nemala oslabovať ani obmedzovať možnosť koncových používateľov slobodne nadobúdať obsah, predplatené produkty, funkcie alebo iné položky mimo základných platformových služieb strážcu prístupu. Predovšetkým by sa malo zabrániť tomu, aby strážcovia prístupu obmedzovali koncových používateľov v prístupe k takýmto službám a v ich využívaní prostredníctvom softvérovej aplikácie v rámci ich základnej platformovej služby. Napríklad predplatiteľom online obsahu zakúpeného mimo softvérovej aplikácie sťahovania alebo obchodu so softvérovými aplikáciami by sa nemalo brániť v prístupe k takémuto online obsahu v softvérovej aplikácii základnej platformovej služby strážcu prístupu iba preto, že bol zakúpený mimo takejto softvérovej aplikácie alebo obchodu so softvérovými aplikáciami.

(39)V záujme zachovania spravodlivého komerčného prostredia a súťažeschopnosti digitálneho sektora je dôležité chrániť právo komerčných používateľov postúpiť svoje obavy z hľadiska nekalého správania strážcov prístupu akýmkoľvek príslušným správnym alebo iným verejným orgánom. Komerční používatelia sa napríklad môžu chcieť sťažovať na rôzne druhy nekalých praktík, ako sú diskriminačné podmienky prístupu, neodôvodnené zrušenie účtov komerčných používateľov alebo nejasné dôvody na vyradenie produktov zo zoznamu ponúk. Preto by sa mala zakázať všetka prax, ktorá by akýmkoľvek spôsobom bránila takejto možnosti vyjadriť obavy alebo žiadať o dostupnú nápravu, napríklad prostredníctvom doložiek o dôvernosti v dohodách alebo iných písomných podmienkach. Tým by nemalo byť dotknuté právo komerčných používateľov a strážcov prístupu stanovovať vo svojich dohodách podmienky používania vrátane využitia zákonných mechanizmov riešenia sťažností, vrátane akýchkoľvek mechanizmov alternatívneho riešenia sporov alebo jurisdikcie konkrétnych súdov v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnym právom. Nemali by tým byť teda dotknuté ani úlohy strážcov prístupu v boji proti nezákonnému obsahu online.

(40)Identifikačné služby sú kľúčové pre podnikateľskú činnosť komerčných používateľov, pretože im umožňujú nielen optimalizovať služby v rozsahu povolenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES 33 , ale aj vzbudzovať dôveru v online transakcie v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom. Strážcovia prístupu by preto nemali využívať svoje postavenie poskytovateľa základných platformových služieb na to, aby od svojich závislých komerčných používateľov vyžadovali zahrnutie akýchkoľvek identifikačných služieb poskytovaných samotným strážcom prístupu do služieb alebo produktov, ktoré takíto komerční používatelia poskytujú koncovým používateľom, ak majú takíto komerční používatelia k dispozícii iné identifikačné služby.

(41)Strážcovia prístupu by nemali obmedzovať slobodnú voľbu koncových používateľov tým, že technicky zabránia prechodu medzi rôznymi softvérovými aplikáciami a službami alebo ich predplateniu. Strážcovia prístupu by preto mali zabezpečiť slobodnú voľbu bez ohľadu na to, či sú výrobcom akéhokoľvek hardvéru na prístup k takýmto softvérovým aplikáciám alebo službám, a nemali by vytvárať umelé technické prekážky, ktoré by znemožňovali alebo sťažovali takýto prechod. Samotná ponuka daného produktu alebo služby koncovým používateľom vrátane predinštalácie, ako aj zdokonaľovanie ponuky pre koncových používateľov v podobe lepších cien alebo vyššej kvality samé osebe nepredstavujú prekážku pri prechode.

(42)Podmienky, za ktorých strážcovia prístupu poskytujú online reklamné služby komerčným používateľom vrátane inzerentov a vydavateľov, sú často netransparentné a neprehľadné. Táto neprehľadnosť je čiastočne spojená s praktikami niekoľkých platforiem, ale je aj dôsledkom samotnej zložitosti modernej programovej reklamy. Odvetvie sa považuje za menej transparentné od zavedenia nových právnych predpisov o ochrane súkromia a očakáva sa, že po ohlásenom odstránení súborov cookie tretích strán sa stane ešte neprehľadnejším. Dôsledkom často je, že inzerenti a vydavatelia nemajú dosť informácií a vedomostí o podmienkach reklamných služieb, ktoré si kúpili, a oslabuje sa ich schopnosť prejsť k alternatívnym poskytovateľom online reklamných služieb. Okrem toho náklady na online reklamu budú pravdepodobne vyššie, než by boli v spravodlivejšom, transparentnejšom a súťažeschopnejšom platformovom prostredí. Tieto vyššie náklady sa pravdepodobne odrazia v cenách, ktoré koncoví používatelia zaplatia za mnoho produktov a služieb každodennej spotreby, pri ktorých sa používa online reklama. Povinnosti v oblasti transparentnosti by preto mali od strážcov prístupu vyžadovať, aby inzerentom a vydavateľom, ktorým poskytujú online reklamné služby, na požiadanie a v maximálnej možnej miere poskytovali informácie, ktoré obom stranám umožnia pochopiť cenu zaplatenú za každú z rôznych reklamných služieb poskytovaných v rámci príslušného reklamného hodnotového reťazca.

(43)Strážca prístupu môže mať za určitých okolností dvojitú rolu ako poskytovateľ základných platformových služieb, ktorý poskytuje základnú platformovú službu svojim komerčným používateľom, a zároveň konkurent týchto komerčných používateľov pri poskytovaní rovnakých alebo podobných služieb alebo produktov tým istým koncovým používateľom. Za týchto okolností môže strážca prístupu vďaka tejto dvojitej roli využiť údaje získané z transakcií jeho komerčných používateľov na základnej platforme na účely svojich vlastných služieb, ktoré sú podobné ako služby jeho komerčných používateľov. Môže ísť napríklad o prípad, keď strážca prístupu poskytuje komerčným používateľom online trh alebo obchod s aplikáciami a zároveň ponúka služby ako online maloobchodník alebo poskytovateľ aplikačného softvéru, ktorý konkuruje týmto komerčným používateľom. Aby strážcovia prístupu nemali z tejto dvojitej roly nespravodlivú výhodu, malo by sa zabezpečiť, aby nepoužívali žiadne agregované ani neagregované údaje (vrátane prípadných anonymizovaných a osobných údajov), ktoré nie sú verejne dostupné, pri ponúkaní podobných služieb, ako ponúkajú ich komerční používatelia. Táto povinnosť by sa mala vzťahovať na strážcu prístupu ako celok, okrem iného vrátane jeho organizačného útvaru, ktorý súťaží s komerčnými používateľmi základnej platformovej služby.

(44)Komerční používatelia môžu takisto nakupovať reklamné služby od poskytovateľa základných platformových služieb na účely poskytovania tovaru a služieb koncovým používateľom. V tomto prípade sa môže stať, že údaje nie sú generované v rámci základnej platformovej služby, ale komerčný používateľ ich základnej platformovej službe poskytne alebo sa vygenerujú na základe jeho činnosti v rámci príslušnej základnej platformovej služby. V určitých prípadoch môže mať táto základná platformová služba, ktorá poskytuje reklamu, dvojitú rolu ako sprostredkovateľ a poskytovateľ reklamných služieb. Povinnosť, ktorá strážcovi prístupu s dvojitou rolou zakazuje využívať údaje komerčných používateľov, by sa preto mala vzťahovať aj na údaje, ktoré základná platformová služba získala od podnikov na účely poskytovania reklamných služieb súvisiacich s danou základnou platformovou službou.

(45)Pokiaľ ide o služby cloud computingu, táto povinnosť by sa mala rozšíriť na údaje, ktoré poskytujú alebo generujú komerční používatelia služieb strážcu prístupu v rámci používania jeho služby v oblasti cloud computingu alebo prostredníctvom jeho obchodu so softvérovými aplikáciami, ktorý koncovým používateľom služieb cloud computingu umožňuje prístup k softvérovým aplikáciám. Táto povinnosť by nemala mať vplyv na právo strážcov prístupu používať agregované údaje na poskytovanie doplnkových služieb analýzy údajov, pokiaľ zabezpečia súlad s nariadením 2016/679 a smernicou 2002/58/ES, ako aj s príslušnými povinnosťami tohto nariadenia v oblasti doplnkových služieb.

(46)Strážca prístupu môže na uprednostnenie svojich vlastných služieb alebo produktov v rámci základnej platformovej služby použiť aj iné prostriedky, a to na úkor rovnakých alebo podobných služieb, ktoré by koncoví používatelia mohli získať od tretích strán. Môže ísť napríklad o prípad, keď strážca prístupu predinštaluje určité softvérové aplikácie alebo služby. V záujme možností voľby koncového používateľa by strážcovia prístupu nemali koncovým používateľom brániť v odinštalovaní akýchkoľvek predinštalovaných softvérových aplikácií v rámci základnej platformovej služby, a tým zvýhodňovať svoje vlastné softvérové aplikácie.

(47)Pravidlá, ktoré strážcovia prístupu stanovujú pre distribúciu softvérových aplikácií, môžu za určitých okolností obmedziť možnosť koncových používateľov inštalovať a účinne využívať softvérové aplikácie alebo obchody so softvérovými aplikáciami tretích strán na operačných systémoch alebo hardvéri príslušného strážcu prístupu a obmedziť možnosti prístupu koncových používateľov k týmto softvérovým aplikáciám alebo obchodom so softvérovými aplikáciami mimo základných platformových služieb daného strážcu prístupu. To môže obmedziť schopnosť vývojárov softvérových aplikácií používať alternatívne distribučné kanály a možnosť koncových používateľov vybrať si medzi rôznymi softvérovými aplikáciami z rôznych distribučných kanálov, takže by sa takéto obmedzenia mali zakázať ako nespravodlivé a schopné oslabiť súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb. Aby softvérové aplikácie alebo obchody so softvérovými aplikáciami tretích strán neohrozovali integritu hardvéru alebo operačného systému poskytnutého strážcom prístupu, môže dotknutý strážca prístupu prijať primerané technické alebo zmluvné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, ak daný strážca prístupu preukáže, že takéto opatrenia sú potrebné a opodstatnené a že neexistujú menej obmedzujúce prostriedky na zabezpečenie integrity daného hardvéru alebo operačného systému.

(48)Strážcovia prístupu sú často vertikálne integrovaní a koncovým používateľom ponúkajú určité produkty alebo služby prostredníctvom svojich vlastných základných platformových služieb alebo prostredníctvom komerčného používateľa, nad ktorým majú kontrolu, čo často vedie ku konfliktu záujmov. Môže to zahŕňať situáciu, keď strážca prístupu ponúka svoje vlastné online sprostredkovateľské služby prostredníctvom internetového vyhľadávača. Pri ponúkaní týchto produktov alebo služieb v rámci základnej platformovej služby môžu strážcovia prístupu vyhradiť z hľadiska poradia lepšie postavenie svojej vlastnej ponuke než produktom tretích strán, ktoré tiež pôsobia na tejto základnej platformovej službe. Môže k tomu dôjsť napríklad v prípade produktov alebo služieb vrátane iných základných platformových služieb, ktoré sú zoradené vo výsledkoch ponúkaných internetovými vyhľadávačmi, alebo ktoré sú čiastočne alebo úplne začlenené do výsledkov internetových vyhľadávačov a skupín výsledkov z určitej tematickej oblasti zobrazených popri výsledkoch internetového vyhľadávača, ktoré niektorí koncoví používatelia zohľadňujú alebo používajú ako službu odlišnú od internetového vyhľadávača alebo dodatočnú službu. Ďalšími príkladmi sú softvérové aplikácie distribuované prostredníctvom obchodov so softvérovými aplikáciami, alebo produkty či služby, ktoré majú prednosť a zobrazujú sa medzi novinkami na sociálnej sieti, alebo výrobky či služby zoradené vo výsledkoch vyhľadávania alebo zobrazené na online trhu. Za týchto okolností má strážca prístupu dvojitú rolu sprostredkovateľa pre poskytujúce tretie strany a zároveň priameho poskytovateľa produktov alebo služieb strážcu prístupu. Takíto strážcovia prístupu majú teda možnosť priamo narušiť súťažeschopnosť trhu s týmito produktmi alebo službami v rámci týchto základných platformových služieb na úkor komerčných používateľov, ktorí nie sú pod kontrolou strážcu prístupu.

(49)V takýchto situáciách by strážca prístupu pri určovaní poradia v rámci základnej platformovej služby nemal nijako diferencovať ani uprednostňovať (či už právnymi, komerčnými alebo technickými prostriedkami) produkty alebo služby, ktoré ponúka sám alebo prostredníctvom komerčného používateľa pod jeho kontrolou. Na zaistenie účinnosti tejto povinnosti by sa malo zabezpečiť, aby aj podmienky takéhoto poradia boli všeobecne spravodlivé. Poradie by v tejto súvislosti malo zahŕňať všetky formy relatívnej prednosti vrátane zobrazenia, hodnotenia, prepájania alebo hlasových výsledkov. Aby táto povinnosť bola účinná a aby ju nebolo možné obísť, mala by sa vzťahovať aj na akékoľvek opatrenie, ktoré môže mať rovnocenný účinok ako diferencované alebo preferenčné zaobchádzanie v poradí. Vykonávanie a presadzovanie tejto povinnosti by mali uľahčiť aj usmernenia prijaté podľa článku 5 nariadenia (EÚ) 2019/1150 34 .

(50)Strážcovia prístupu by nemali obmedzovať slobodnú voľbu koncových používateľov ani jej brániť tým, že technicky zabránia prechodu medzi rôznymi softvérovými aplikáciami a službami alebo ich predplateniu. Svoje služby by tak mohlo ponúkať viac poskytovateľov a koncoví používatelia by tak mali v konečnom dôsledku väčší výber. Strážcovia prístupu by mali zabezpečiť slobodnú voľbu bez ohľadu na to, či sú výrobcom akéhokoľvek hardvéru na prístup k takýmto softvérovým aplikáciám alebo službám, a nesmú vytvárať umelé technické prekážky, ktoré by znemožňovali alebo sťažovali takýto prechod. Samotná ponuka daného produktu alebo služby spotrebiteľom vrátane predinštalácie, ako aj zdokonaľovanie ponuky pre koncových používateľov v podobe zliav alebo vyššej kvality samé osebe by sa nemali považovať za zakázanú prekážku pri prechode.

(51)Strážcovia prístupu môžu brániť koncovým používateľom v prístupe k online obsahu a službám vrátane softvérových aplikácií. Preto by sa mali stanoviť pravidlá na zaistenie, aby správanie strážcov prístupu neohrozovalo práva koncových používateľov na prístup k otvorenému internetu. Strážcovia prístupu môžu takisto technicky obmedziť schopnosť koncových používateľov účinne meniť poskytovateľov služieb prístupu k internetu, najmä vďaka svojej kontrole nad operačnými systémami alebo hardvérom. Narúša to rovnaké podmienky na trhu služieb prístupu k internetu a v konečnom dôsledku poškodzuje koncových používateľov. Malo by sa preto zabezpečiť, aby strážcovia prístupu nenáležite neobmedzovali koncových používateľov pri výbere poskytovateľa služieb prístupu k internetu.

(52)Strážcovia prístupu môžu tiež zohrávať dvojitú rolu ako vývojári operačných systémov a výrobcovia zariadení vrátane akýchkoľvek ich technických funkcií. Napríklad strážca prístupu, ktorý je výrobcom zariadenia, môže obmedziť prístup k niektorým funkciám tohto zariadenia – napríklad ku komunikačnej technológii NFC (blízke komunikačné pole) a k softvéru na jej obsluhu – ktoré môžu byť potrebné na účinné poskytovanie doplnkovej služby strážcom prístupu, ale aj akoukoľvek prípadnou treťou stranou, ktorá takúto doplnkovú službu poskytuje. Takýto prístup si môžu vyžadovať aj softvérové aplikácie spojené s príslušnými doplnkovými službami na účinné poskytovanie podobných funkcií ako tie, ktoré ponúkajú strážcovia prístupu. Ak sa takáto dvojitá rola uplatní spôsobom, ktorý alternatívnym poskytovateľom doplnkových služieb alebo softvérových aplikácií bráni v rovnocennom prístupe k rovnakému operačnému systému, hardvérovým alebo softvérovým prvkom, ktoré sú dostupné alebo používané pri poskytovaní akýchkoľvek doplnkových služieb zo strany strážcu prístupu, mohlo by to výrazne oslabiť inováciu na strane poskytovateľov takýchto doplnkových služieb, ako aj možnosť výberu pre ich koncových používateľov. Strážcovia prístupu by preto mali mať povinnosť zabezpečiť za rovnakých podmienok sprístupnenie a interoperabilitu toho istého operačného systému, hardvérových alebo softvérových prvkov, ktoré sú k dispozícii alebo sa používajú pri poskytovaní akýchkoľvek jeho vlastných doplnkových služieb.

(53)Podmienky, za ktorých strážcovia prístupu poskytujú online reklamné služby komerčným používateľom vrátane inzerentov a vydavateľov, sú často netransparentné a neprehľadné. Inzerenti a vydavatelia preto často nemajú dostatok informácií o účinku konkrétnej reklamy. Na ďalšie posilnenie spravodlivosti, transparentnosti a súťažeschopnosti trhu online reklamných služieb určených podľa tohto nariadenia, ako aj tých, ktoré sú plne integrované s inými základnými platformovými službami toho istého poskytovateľa, by označení strážcovia prístupu mali inzerentom a vydavateľom na požiadanie poskytnúť bezplatný prístup k nástrojom strážcu prístupu na meranie výkonnosti a k informáciám, ktoré inzerenti, reklamné agentúry konajúce v mene objednávateľa reklamy, ako aj vydavatelia potrebujú na vlastné nezávislé preverenie poskytovania príslušných online reklamných služieb.

(54)Strážcovia prístupu majú prístup k obrovskému množstvu údajov, ktoré zbierajú pri poskytovaní základných platformových služieb, ako aj iných digitálnych služieb. Aby strážcovia prístupu neoslabovali súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb a inovačný potenciál dynamického digitálneho sektora tým, že by obmedzovali možnosť komerčných používateľov účinne prenášať svoje údaje, komerčným a koncovým používateľom by sa mal poskytnúť účinný a okamžitý prístup k údajom, ktoré poskytli alebo vytvorili v rámci využívania príslušných základných platformových služieb strážcu prístupu, a to v štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte. Malo by to platiť aj pre všetky ostatné údaje na rôznych úrovniach agregácie, ktoré môžu byť potrebné na účinné umožnenie takejto prenosnosti. Takisto by sa malo zabezpečiť, aby komerční a koncoví používatelia mohli tieto údaje účinne prenášať v reálnom čase – napríklad kvalitnými aplikačnými programovacími rozhraniami (API). Uľahčenie zmeny poskytovateľa alebo multihomingu by zas malo zlepšiť možnosti výberu pre komerčných a koncových používateľov a stimulovať strážcov prístupu a komerčných používateľov k inovácii.

(55)Komerční používatelia, ktorí využívajú veľké základné platformové služby poskytované strážcami prístupu, a koncoví používatelia takýchto komerčných používateľov poskytujú a generujú veľké objemy údajov vrátane údajov odvodených z takéhoto používania. S cieľom zaistiť prístup komerčných používateľov k príslušným údajom, ktoré sa takto generujú, by mal strážca prístupu na ich žiadosť bezplatne umožniť neobmedzený prístup k takýmto údajom. Takýto prístup by sa mal poskytnúť aj tretím stranám, s ktorými komerčný používateľ uzavrel zmluvu a ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia týchto údajov pre komerčného používateľa. Môže sa to týkať aj údajov poskytnutých alebo generovaných rovnakými komerčnými používateľmi a rovnakými koncovými používateľmi týchto komerčných používateľov v kontexte iných služieb, ktoré poskytuje rovnaký strážca prístupu, pokiaľ sú neoddeliteľne spojené s príslušnou žiadosťou. Na tento účel by strážca prístupu nemal uplatňovať žiadne zmluvné ani iné obmedzenia, ktoré by komerčným používateľom bránili v prístupe k príslušným údajom, a mal by komerčným používateľom umožniť získať súhlas svojich koncových používateľov s takýmto prístupom k údajom a ich získavaním, ak sa takýto súhlas vyžaduje podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 a smernice 2002/58/ES. Strážcovia prístupu by zároveň mali prístup k týmto údajom v reálnom čase uľahčovať vhodnými technickými prostriedkami – napríklad zavedením kvalitných aplikačných programovacích rozhraní.

(56)Hodnota internetových vyhľadávačov pre ich príslušných komerčných a koncových používateľov rastie úmerne k nárastu celkového počtu takýchto používateľov. Poskytovatelia internetových vyhľadávačov zbierajú a uchovávajú agregované súbory údajov s informáciami o tom, čo používatelia hľadali a ako naložili s výsledkami, ktoré dostali. Poskytovatelia služieb internetových vyhľadávačov zbierajú tieto údaje z vyhľadávaní v rámci ich vlastnej služby internetového vyhľadávača a prípadne z vyhľadávaní na platformách ich nadväzujúcich obchodných partnerov. Prístup strážcov prístupu k takýmto údajom o poradí, vyhľadávaniach, kliknutiach a zobrazeniach predstavuje veľkú prekážku vstupu a expanzie, ktorá narúša súťažeschopnosť trhu služieb internetových vyhľadávačov. Strážcovia prístupu by preto mali byť povinní poskytnúť iným poskytovateľom takýchto služieb spravodlivý, primeraný a nediskriminačný prístup k týmto údajom o poradí, vyhľadávaní, kliknutiach a zobrazeniach spotrebiteľov využívajúcich bezplatné či platené služby internetového vyhľadávača, aby takéto tretie strany mohli optimalizovať svoje služby a súťažiť s príslušnými základnými platformovými službami. Takýto prístup by sa mal poskytnúť aj tretím stranám, s ktorými poskytovateľ internetového vyhľadávača uzavrel zmluvu a ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia týchto údajov pre daný internetový vyhľadávač. Pri sprístupňovaní údajov o vyhľadávaní by mal strážca prístupu primerane zabezpečiť ochranu osobných údajov koncových používateľov bez toho, aby sa podstatne zhoršila kvalita alebo užitočnosť týchto údajov.

(57)Predovšetkým strážcovia prístupu, ktorí poskytujú prístup k obchodom so softvérovými aplikáciami, pôsobia ako dôležitá brána pre komerčných používateľov, ktorí sa snažia osloviť koncových používateľov. Vzhľadom na nerovnováhu vo vyjednávacej sile medzi týmito strážcami prístupu a komerčnými používateľmi ich obchodov so softvérovými aplikáciami by títo strážcovia prístupu nemali mať možnosť stanovovať všeobecné podmienky vrátane cenových podmienok, ktoré by boli nespravodlivé alebo by viedli k neodôvodnenej diferenciácii. Cenotvorba alebo iné všeobecné podmienky prístupu by sa mali považovať za nespravodlivé, ak vedú k nerovnováhe práv a povinností uložených komerčným používateľom, ak poskytujú strážcovi prístupu výhodu neúmernú službe, ktorú strážca prístupu poskytuje komerčným používateľom, alebo ak znevýhodňujú komerčných používateľov pri poskytovaní rovnakých alebo podobných služieb ako strážca prístupu. Ako mierka spravodlivosti všeobecných podmienok prístupu môžu slúžiť tieto referenčné hodnoty: účtované ceny alebo podmienky pri rovnakých alebo podobných službách iných poskytovateľov obchodov so softvérovými aplikáciami; ceny alebo podmienky, ktoré daný poskytovateľ obchodu so softvérovými aplikáciami uplatňuje pri iných súvisiacich alebo podobných službách alebo pri iných typoch koncových používateľov; ceny alebo podmienky, ktoré daný poskytovateľ obchodu so softvérovými aplikáciami uplatňuje na rovnakú službu v iných zemepisných regiónoch; ceny alebo podmienky, ktoré daný poskytovateľ obchodu so softvérovými aplikáciami uplatňuje na rovnakú službu, ktorú strážca prístupu poskytuje sám sebe. Táto povinnosť by nemala stanovovať právo na prístup a nemala by ňou byť dotknutá schopnosť poskytovateľov obchodov so softvérovými aplikáciami prevziať požadovanú zodpovednosť v boji proti nezákonnému a nežiaducemu obsahu podľa nariadenia [akt o digitálnych službách].

(58)Na to, aby boli povinnosti stanovené v tomto nariadení účinné a zároveň aby sa obmedzili na rozsah nevyhnutný na zaistenie súťažeschopnosti a riešenie škodlivých účinkov nekalého správania strážcov prístupu, je dôležité jasne ich vymedziť a ohraničiť tak, aby ich strážca prístupu mohol okamžite splniť, a to v plnom súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a so smernicou 2002/58/ES, s pravidlami ochrany spotrebiteľa, kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti produktov. Strážcovia prístupu by mali zapracovať súlad s týmto nariadením do samotných produktov. Potrebné opatrenia by sa preto v relevantných prípadoch mali čo najviac začleniť do technologických riešení, ktoré strážcovia prístupu používajú. V určitých prípadoch však môže byť vhodné, aby Komisia po dialógu s dotknutým strážcom prístupu bližšie špecifikovala niektoré opatrenia, ktoré by mal daný strážca prístupu prijať na účinné splnenie povinností, pri ktorých je pravdepodobné ďalšie spresnenie. Táto možnosť regulačného dialógu by mala uľahčiť dodržiavanie predpisov zo strany strážcov prístupu a urýchliť správne vykonávanie nariadenia.

(59)Ako dodatočný prvok na zabezpečenie proporcionality by sa strážcom prístupu mala poskytnúť možnosť požiadať o pozastavenie určitej osobitnej povinnosti v nevyhnutnom rozsahu za výnimočných okolností, ktoré sú mimo jeho kontroly – napríklad nepredvídaný vonkajší otras, ktorý dočasne eliminoval veľkú časť dopytu koncových používateľov po príslušnej základnej platformovej službe – ak strážca prístupu preukáže, že plnenie konkrétnej povinnosti ohrozuje hospodársku životaschopnosť jeho činností v Únii.

(60)Za výnimočných okolností odôvodnených obmedzene verejnou morálkou, verejným zdravím alebo verejnou bezpečnosťou by Komisia mala mať možnosť rozhodnúť, že príslušná povinnosť sa na určitú základnú platformovú službu nevzťahuje. Vplyv na tieto verejné záujmy môže naznačovať, že náklady presadzovania určitej povinnosti pre spoločnosť ako celok by boli v určitom výnimočnom prípade privysoké, a teda neprimerané. Regulačný dialóg na uľahčenie dodržiavania obmedzených možností pozastavenia a výnimiek by mal zabezpečiť proporcionalitu povinností stanovených v tomto nariadení bez toho, aby sa oslabili zamýšľané ex ante účinky v oblasti spravodlivosti a súťažeschopnosti.

(61)Záujmy koncových používateľov z hľadiska ochrany údajov a súkromia sú relevantné pri každom posudzovaní potenciálnych negatívnych účinkov pozorovanej praxe strážcov prístupu, keď zbierajú a zhromažďujú veľké množstvo údajov od koncových používateľov. Zaručenie primeranej úrovne transparentnosti postupov profilovania, ktoré používajú strážcovia prístupu, podporí súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb tým, že vyvíja na strážcov prístupu externý tlak, aby sa zabránilo tomu, že by sa hĺbkové profilovanie spotrebiteľa stalo odvetvovou normou, keďže potenciálni noví hráči alebo poskytovateľské startupy nemajú prístup k údajom v takom rozsahu, hĺbke a meradle. Zvýšená transparentnosť by mala umožniť iným poskytovateľom základných platformových služieb lepšiu diferenciáciu vďaka využitiu kvalitnejších prostriedkov záruky ochrany súkromia. S cieľom zabezpečiť minimálnu úroveň účinnosti tejto povinnosti transparentnosti by strážcovia prístupu mali poskytnúť aspoň opis základu, z ktorého profilovanie vychádza, vrátane toho, či sa využívajú osobné údaje a údaje odvodené z činnosti používateľov, použitého spracovania, účelu zostavovania a prípadného následného použitia profilu, vplyvu takéhoto profilovania na služby strážcu prístupu a podniknutých krokov na informovanie koncových používateľov o relevantných použitiach takéhoto profilovania, ako aj na získavanie ich súhlasu.

(62)Aby sa ciele tohto nariadenia dosiahli plne a trvalo, Komisia by mala mať možnosť posúdiť, či by sa mal poskytovateľ základných platformových služieb označiť za strážcu prístupu, aj keď nespĺňa kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v tomto nariadení, či si systematické nedodržiavanie pravidiel zo strany strážcu prístupu vyžaduje uloženie ďalších nápravných opatrení a či by sa mal preskúmať zoznam povinností na riešenie nekalých praktík strážcov prístupu a či by sa mali identifikovať ďalšie praktiky, ktoré sú podobne nekalé a obmedzujú súťažeschopnosť digitálnych trhov. Takéto posudzovanie by malo vychádzať z prieskumov trhu vykonaných v primeranom časovom rámci s jasnými postupmi a lehotami, aby sa podporil ex ante účinok tohto nariadenia na súťažeschopnosť a spravodlivosť digitálneho sektora a aby sa poskytla potrebná miera právnej istoty.

(63)Prieskum trhu môže viesť k záveru, že určitý podnik poskytujúci základnú platformovú službu spĺňa všetky prierezové kvalitatívne kritériá na to, aby bol identifikovaný ako strážca prístupu. Potom by mal v zásade splniť všetky príslušné povinnosti stanovené v tomto nariadení. Avšak v prípade strážcov prístupu, pri ktorých Komisia dospela k záveru, že pravdepodobne nadobudnú zakorenené a trvalé postavenie v blízkej budúcnosti, by Komisia mala uložiť len tie povinnosti, ktoré sú potrebné a vhodné na to, aby sa predišlo takémuto zakorenenému a trvalému postaveniu činností daného strážcu prístupu. Pri takýchto vznikajúcich strážcoch prístupu by Komisia mala zohľadniť, že tento stav je v zásade dočasný, a preto by sa malo v určitom bode rozhodnúť, či by takýto poskytovateľ základných platformových služieb mal podliehať úplnému súboru povinností strážcov prístupu, pretože nadobudol zakorenené a trvalé postavenie, alebo či sa napokon nenaplnili podmienky takéhoto označenia, a teda sa všetky predtým uložené povinnosti majú zrušiť.

(64)Komisia by mala preskúmať a posúdiť, či sú opodstatnené dodatočné behaviorálne alebo prípadne štrukturálne nápravné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že strážca prístupu nemôže mariť ciele tohto nariadenia systematickým nedodržiavaním jednej alebo viacerých povinností stanovených v tomto nariadení, ktoré ešte viac posilnilo jeho postavenie strážcu prístupu. Išlo by o prípad, ak by strážca prístupu na vnútornom trhu ďalej rástol, s ďalším nárastom počtu komerčných a koncových používateľov by sa posilňovala ich hospodárska závislosť od základných platformových služieb daného strážcu prístupu a jeho postavenie by sa ešte viac zakoreňovalo. Komisia by preto mala mať v takýchto prípadoch právomoc nariadiť akékoľvek nápravné opatrenia, či už behaviorálne alebo štrukturálne, s náležitým zohľadnením zásady proporcionality. Štrukturálne opatrenia, ako napríklad právne, funkčné alebo štrukturálne oddelenie vrátane odčlenenia podniku alebo jeho častí, by sa mali ukladať iba vtedy, keď buď neexistuje žiadne rovnako účinné behaviorálne opatrenie alebo keď by akékoľvek rovnako účinné behaviorálne opatrenie mohlo znamenať pre dotknutý podnik väčšie zaťaženie než dané štrukturálne opatrenie. Zmeny štruktúry podniku, ktorá existovala pred zistením systematického nesúladu, by boli primerané len vtedy, ak existuje významné riziko, že tento systematický nesúlad vyplýva zo samotnej štruktúry dotknutého podniku.

(65)Služby a praktiky základných platforiem a trhov, na ktorých pôsobia, sa môžu rýchlo a výrazne meniť. Aby toto nariadenie zostalo aktuálne a bolo účinnou a celostnou regulačnou reakciou na problémy spojené so strážcami prístupu, je dôležité zabezpečiť pravidelné preskúmanie zoznamov základných platformových služieb, ako aj povinností stanovených v tomto nariadení. Je to obzvlášť dôležité na zabezpečenie toho, aby sa zistilo správanie, ktoré môže obmedziť súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb alebo ktoré je nespravodlivé. Hoci je vzhľadom na dynamicky sa meniacu povahu digitálneho sektora pravidelné preskúmavanie dôležité, v záujme právnej istoty z hľadiska regulačných podmienok by sa všetky preskúmania mali vykonávať vo vhodnom a primeranom časovom rámci. Prieskumy trhu by zároveň mali zabezpečiť spoľahlivé dôkazy, na základe ktorých môže Komisia vyhodnotiť, či by mala navrhnúť zmenu tohto nariadenia s cieľom rozšíriť alebo podrobnejšie vymedziť zoznamy základných platformových služieb. Rovnako by mali zabezpečiť spoľahlivé dôkazy, na základe ktorých môže Komisia vyhodnotiť, či by mala navrhnúť zmenu povinností stanovených v tomto nariadení alebo či by mala prijať delegovaný akt, ktorým sa tieto povinnosti aktualizujú.

(66)Ak sa strážcovia prístupu dopustia správania, ktoré je nekalé alebo obmedzuje súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb, ktoré už sú podľa tohto nariadenia identifikované, ale na takéto správanie sa príslušné povinnosti výslovne nevzťahujú, Komisia by mala mať možnosť aktualizovať toto nariadenie formou delegovaných aktov. Takéto aktualizácie delegovanými aktmi by mali prebiehať na základe rovnakej zisťovacej normy – teda prieskumu trhu. Komisia by mala uplatňovať vopred stanovenú normu aj na identifikáciu takéhoto správania. Táto právna norma by mala zabezpečiť dostatočnú predvídateľnosť druhov povinností, ktorým môžu byť strážcovia prístupu podľa tohto nariadenia kedykoľvek podrobení.

(67)Ak v priebehu konania o nesúlade alebo vyšetrovania systematického nesúladu strážca prístupu ponúkne Komisii záväzky, Komisia by mala mať možnosť prijať rozhodnutie, na základe ktorého sa tieto záväzky stanú pre dotknutého strážcu prístupu záväznými, ak zistí, že zabezpečujú účinné dodržiavanie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia. V takomto rozhodnutí by sa malo tiež konštatovať, že už neexistujú dôvody na zásah Komisie.

(68)V záujme účinného vykonávania tohto nariadenia a súladu s ním by Komisia mala mať silné vyšetrovacie a presadzovacie právomoci, aby mohla vyšetrovať, presadzovať a monitorovať pravidlá stanovené v tomto nariadení a zároveň zabezpečiť dodržiavanie základného práva na vypočutie a na prístup k spisu v rámci príslušného presadzovacieho konania. Komisia by mala mať tieto vyšetrovacie právomoci aj na účely prieskumov trhu s cieľom aktualizovať a preskúmať toto nariadenie.

(69)Komisia by mala byť splnomocnená požadovať informácie potrebné na účely tohto nariadenia v celej Únii. Komisia by predovšetkým mala mať prístup ku všetkým relevantným dokumentom, údajom, databázam, algoritmom a informáciám potrebným na začatie a vedenie vyšetrovaní a na monitorovanie dodržiavania povinností stanovených v tomto nariadení bez ohľadu na to, kto má príslušné dokumenty, údaje alebo informácie v držbe, a bez ohľadu na ich formu alebo formát, pamäťové médium alebo miesto, kde sú uložené.

(70)Komisia by mala mať možnosť priamo požiadať podniky alebo združenia podnikov o poskytnutie všetkých relevantných dôkazov, údajov a informácií. Komisia by okrem toho mala mať možnosť vyžiadať si akékoľvek relevantné informácie od akéhokoľvek verejného orgánu, subjektu alebo agentúry v členskom štáte alebo od akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby na účely tohto nariadenia. Pri plnení rozhodnutia Komisie sú podniky povinné odpovedať na faktické otázky a poskytnúť dokumenty.

(71)Komisia by zároveň mala byť splnomocnená vykonávať kontroly na mieste, vypočúvať všetky osoby, ktoré môžu mať užitočné informácie, a zaznamenávať poskytnuté výpovede.

(72)Komisia by mala mať možnosť prijať potrebné opatrenia na monitorovanie účinného vykonávania a dodržiavania povinností stanovených v tomto nariadení. V rámci týchto opatrení by Komisia mala môcť vymenovať nezávislých externých znalcov a audítorov, ktorí jej budú v tomto procese pomáhať, a to podľa potreby aj z príslušných nezávislých orgánov, ako sú orgány na ochranu údajov alebo spotrebiteľov.

(73)Dodržiavanie povinností uložených týmto nariadením by malo byť vynútiteľné formou pokút a penále. Na tento účel by sa mali stanoviť primerané výšky pokút a penále za nedodržanie povinností a porušenie procesných pravidiel, ako aj primerané premlčacie lehoty. Súdny dvor by mal mať neobmedzenú právomoc, pokiaľ ide o pokuty a penále.

(74)V záujme účinného vymáhania pokút, ktoré boli uložené združeniam podnikov za porušenia, ktorých sa dopustili, je nevyhnutné stanoviť podmienky, na základe ktorých môže Komisia vyžadovať zaplatenie pokuty od členov združenia, ak je združenie podnikov v platobnej neschopnosti.

(75)V kontexte konaní vedených podľa tohto nariadenia by sa malo dotknutým podnikom udeliť právo na vypočutie Komisiou a prijaté rozhodnutia by sa mali poskytnúť širokej verejnosti. Pri zabezpečovaní práv dotknutých podnikov na dobrú správu vecí verejných a na obhajobu, najmä práva na prístup k spisu a práva na vypočutie, je nevyhnutné chrániť dôverné informácie. Okrem toho by Komisia mala pri rešpektovaní dôvernosti týchto informácií zabezpečiť, aby sa všetky informácie, o ktoré sa rozhodnutie opiera, zverejnili v rozsahu, ktorý adresátovi rozhodnutia umožní pochopiť skutočnosti a argumenty, ktoré k prijatiu rozhodnutia viedli. A napokon, pri splnení určitých relevantných podmienok možno za dôverné považovať aj niektoré obchodné záznamy, ako napríklad komunikácia medzi advokátmi a ich klientmi.

(76)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článkov 3, 6, 12, 13, 15, 16, 17, 20, 22, 23, 25 a 30 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 35 .

(77)Poradný výbor zriadený v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011 by mal takisto poskytovať stanoviská k určitým individuálnym rozhodnutiam Komisie vydaným podľa tohto nariadenia. S cieľom zabezpečiť v digitálnom sektore celej Únie súťažeschopnosť a spravodlivosť trhov, na ktorých figurujú strážcovia prístupu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom doplniť toto nariadenie. Delegované akty by sa mali prijať najmä v záujme stanovenia kvantitatívnych prahových hodnôt na označovanie strážcov prístupu podľa tohto nariadenia a v záujme aktualizácie povinností stanovených v tomto nariadení, ak Komisia na základe prieskumu trhu zistí potrebu aktualizovať povinnosti týkajúce sa praktík, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb alebo sú nespravodlivé. Je osobitne dôležité, aby Komisia uskutočnila príslušné konzultácie a aby tieto konzultácie vykonala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 36 . Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(78)Komisia by mala toto nariadenie pravidelne hodnotiť a dôsledne monitorovať jeho účinky na súťažeschopnosť a spravodlivosť v obchodných vzťahoch ekonomiky online platforiem, najmä vzhľadom na určenie potreby zmien v prípade relevantného vývoja v technologickej alebo obchodnej oblasti. Toto hodnotenie by malo zahŕňať pravidelné preskúmavanie zoznamu základných platformových služieb a povinností strážcov prístupu, ako aj ich presadzovania s cieľom zabezpečiť, aby boli digitálne trhy v celej Únii súťažeschopné a spravodlivé. S cieľom získať široký prehľad o vývoji v tomto odvetví by toto hodnotenie malo zohľadňovať skúsenosti členských štátov a príslušných zainteresovaných strán. Komisia môže v tejto súvislosti zohľadniť aj stanoviská a správy predložené strediskom pre monitorovanie ekonomiky online platforiem, ktoré bolo prvýkrát zriadené rozhodnutím Komisie C(2018) 2393 z 26. apríla 2018. Komisia by mala v nadväznosti na toto hodnotenie prijať vhodné opatrenia. Komisia by mala pri posudzovaní a preskúmavaní praktík a povinností stanovených v tomto nariadení mať za cieľ zachovanie vysokej úrovne ochrany a dodržiavania spoločných práv a hodnôt EÚ, najmä rovnosti a nediskriminácie.

(79)Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť súťažeschopný a spravodlivý digitálny sektor ako taký, a konkrétne základné platformové služby, s cieľom podporovať inováciu, vysokú kvalitu digitálnych produktov a služieb, spravodlivé a konkurenčné ceny, ako aj vysokú kvalitu a výber pre koncových používateľov v digitálnom sektore. Nie je to možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov; vzhľadom na obchodný model a činnosti strážcov prístupu, ako aj na rozsah a vplyvy ich činností sa to dá plne dosiahnuť iba na úrovni Únie. Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, a to najmä v jej článkoch 16, 47 a 50. Toto nariadenie by sa preto malo vykladať a uplatňovať s ohľadom na tieto práva a zásady,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.Týmto nariadením sa stanovujú harmonizované pravidlá na zabezpečenie súťažeschopnosti a spravodlivosti trhov digitálneho sektora v celej Únii, na ktorých pôsobia strážcovia prístupu.

2.Toto nariadenie sa vzťahuje na základné platformové služby, ktoré strážcovia prístupu poskytujú alebo ponúkajú komerčným používateľom so sídlom v Únii alebo koncovým používateľom, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii, bez ohľadu na sídlo alebo bydlisko strážcov prístupu a bez ohľadu na právo, ktoré sa inak na poskytovanie služieb vzťahuje.

3.Toto nariadenie sa neuplatňuje na trhy:

a)súvisiace s elektronickými komunikačnými sieťami vymedzenými v článku 2 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 37 ;

b)súvisiace s elektronickými komunikačnými službami vymedzenými v článku 2 bode 4 smernice (EÚ) 2018/1972 okrem služieb súvisiacich s interpersonálnymi komunikačnými službami vymedzenými v článku 2 bode 4 písm. b) uvedenej smernice.

4.Pokiaľ ide o interpersonálne komunikačné služby, týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci a úlohy zverené národným regulačným a iným príslušným orgánom na základe článku 61 smernice (EÚ) 2018/1972.

5.Členské štáty nesmú ukladať strážcom prístupu ďalšie povinnosti formou zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych úkonov na účely zabezpečenia súťažeschopnosti a spravodlivosti trhov. Tým nie sú dotknuté pravidlá, ktoré sledujú iné legitímne verejné záujmy v súlade s právom Únie. Predovšetkým žiadne z ustanovení tohto nariadenia nebráni členským štátom ukladať podnikom vrátane poskytovateľov základných platformových služieb povinnosti, ktoré sú v súlade s právom Únie, ak tieto povinnosti nesúvisia s príslušnými podnikmi v postavení strážcov prístupu v zmysle tohto nariadenia, s cieľom chrániť spotrebiteľov alebo bojovať proti prejavom nekalej hospodárskej súťaže.

6.Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ. Nie je ním dotknuté ani uplatňovanie: vnútroštátnych pravidiel zakazujúcich protisúťažné dohody, rozhodnutia združení podnikov, zosúladené postupy a zneužívanie dominantného postavenia; vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže zakazujúcich iné formy jednostranného správania, pokiaľ sa uplatňujú na iné podniky než strážcov prístupu alebo sú ich výsledkom dodatočné povinnosti strážcov prístupu; nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 38 a vnútroštátnych pravidiel kontroly koncentrácií; nariadenia (EÚ) 2019/1150 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) ..../.. 39 .

7.Vnútroštátne orgány nesmú prijímať rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou podľa tohto nariadenia. Komisia a členské štáty úzko spolupracujú a koordinujú svoje opatrenia na presadzovanie práva.

Článok 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„strážca prístupu“ je poskytovateľ základných platformových služieb označený podľa článku 3;

2.„základná platformová služba“ je ktorákoľvek z týchto služieb:

a)online sprostredkovateľské služby;

b)internetové vyhľadávače;

c)online služby sociálnej siete;

d)služby platformy na zdieľanie videí;

e)interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania;

f)operačné systémy;

g)služby cloud computingu;

h)reklamné služby vrátane akýchkoľvek reklamných sietí, reklamných búrz a akýchkoľvek iných sprostredkovateľských služieb v oblasti reklamy, ktoré poskytuje poskytovateľ ktorejkoľvek zo základných platformových služieb uvedených v písmenách a) až g);

3.„služba informačnej spoločnosti“ je akákoľvek služba v zmysle článku 1 bodu 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535;

4.„digitálny sektor“ je sektor produktov a služieb poskytovaných prostredníctvom alebo s využitím služieb informačnej spoločnosti;

5.„online sprostredkovateľské služby“ sú služby vymedzené v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2019/1150;

6.„internetový vyhľadávač“ je digitálna služba vymedzená v článku 2 bode 5 nariadenia (EÚ) 2019/1150;

7.„online služba sociálnej siete“ je platforma, ktorá koncovým používateľom umožňuje vzájomné prepojenie, zdieľanie, spoznávanie a komunikáciu prostredníctvom viacerých zariadení, a najmä prostredníctvom chatov, príspevkov, videí a odporúčaní;

8.„služba platformy na zdieľanie videí“ je služba vymedzená v článku 1 bode 1 písm. aa) smernice (EÚ) 2010/13 40 ;

9.„interpersonálna komunikačná služba nezávislá od číslovania“ je služba vymedzená v článku 2 bode 7 smernice (EÚ) 2018/1972;

10.„operačný systém“ je systémový softvér, ktorý riadi základné funkcie hardvéru alebo softvéru a umožňuje prevádzku softvérových aplikácií;

11.„služba cloud computingu“ je digitálna služba vymedzená v článku 4 bode 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 41 ;

12.„obchody so softvérovými aplikáciami“ sú typ online sprostredkovateľských služieb, ktorý sa zameriava na softvérové aplikácie ako sprostredkovaný produkt alebo služba;

13.„softvérová aplikácia“ je akýkoľvek digitálny produkt alebo služba, ktoré pracujú pod operačným systémom;

14.„doplnková služba“ je služba poskytovaná v kontexte základných platformových služieb alebo spolu s nimi vrátane platobných služieb vymedzených v článku 4 bode 3 smernice (EÚ) 2015/2366 a technických služieb na podporu poskytovania platobných služieb v zmysle článku 3 písm. j) smernice (EÚ) 2015/2366, logistických, identifikačných alebo reklamných služieb;

15.„identifikačná služba“ je doplnková služba, ktorá umožňuje akýkoľvek druh overenia totožnosti koncových alebo komerčných používateľov bez ohľadu na použitú technológiu;

16.„koncový používateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva základné platformové služby a nie je komerčným používateľom;

17.„komerčný používateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba konajúca v rámci svojej obchodnej alebo odbornej činnosti, ktorá využíva základné platformové služby na poskytovanie alebo pri poskytovaní tovaru alebo služieb koncovým používateľom;

18.„poradie“ je relatívna dôležitosť pripisovaná tovaru alebo službám ponúkaným prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb alebo online služieb sociálnej siete, alebo relevantnosť pripisovaná výsledkom vyhľadávania internetovými vyhľadávačmi, ako ich poskytovatelia online sprostredkovateľských služieb, online služieb sociálnej siete alebo internetových vyhľadávačov prezentujú, usporadúvajú alebo oznamujú, bez ohľadu na technické prostriedky použité na takúto prezentáciu, usporiadanie alebo oznamovanie;

19.„údaje“ sú všetky digitálne formy aktov, skutočností alebo informácií a všetky kompilácie takých aktov, skutočností alebo informácií, a to aj v podobe zvukových, vizuálnych alebo audiovizuálnych nahrávok;

20.„osobné údaje“ sú všetky informácie v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

21.„iné ako osobné údaje“ sú údaje iné než osobné údaje vymedzené v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

22.„podnik“ zahŕňa všetky previazané spoločnosti alebo prepojené podniky, ktoré tvoria skupinu na základe priamej alebo nepriamej kontroly spoločnosti alebo podniku inou spoločnosťou alebo podnikom a ktoré vykonávajú hospodársku činnosť bez ohľadu na ich právne postavenie a spôsob financovania;

23.„kontrola“ je možnosť uplatňovať rozhodujúci vplyv na podnik v zmysle nariadenia (EÚ) č. 139/2004.

Kapitola II

Strážcovia prístupu

Článok 3
Označenie strážcov prístupu

1.Poskytovateľ základných platformových služieb sa označí za strážcu prístupu, ak:

a) významný vplyv na vnútorný trh;

b)prevádzkuje základnú platformovú službu, ktorá slúži ako dôležitá brána prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom a

c)má zakorenené a trvalé postavenie vo svojich činnostiach alebo je možné predpokladať, že takéto postavenie dosiahne v blízkej budúcnosti.

2.Predpokladá sa, že poskytovateľ základných platformových služieb spĺňa:

a)požiadavku uvedenú v odseku 1 písm. a), ak podnik, ku ktorému patrí, dosiahol ročný obrat v EHP v posledných troch účtovných obdobiach najmenej 6,5 miliardy EUR, alebo ak priemerná trhová kapitalizácia alebo zodpovedajúca objektívna trhová hodnota podniku, ku ktorému patrí, v poslednom účtovnom období dosiahla aspoň 65 miliárd EUR a poskytuje základnú platformovú službu najmenej v troch členských štátoch;

b)požiadavku uvedenú v odseku 1 písm. b), ak poskytuje základnú platformovú službu, ktorá mala v poslednom účtovnom období viac ako 45 miliónov aktívnych mesačných koncových používateľov usadených alebo nachádzajúcich sa v Únii a viac ako 10 000 aktívnych ročných komerčných používateľov usadených v Únii;

na účely prvého pododseku sa za počet aktívnych mesačných koncových používateľov považuje priemerný mesačný počet aktívnych koncových používateľov v priebehu najdlhšej časti posledného účtovného obdobia;

c)požiadavku uvedenú v odseku 1 písm. c), ak boli prahové hodnoty uvedené v písmene b) dosiahnuté v každom z posledných troch účtovných období.

3.Ak poskytovateľ základných platformových služieb dosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2, oznámi to Komisii do troch mesiacov od dosiahnutia týchto prahových hodnôt a poskytne jej príslušné informácie uvedené v odseku 2. Uvedené oznámenie musí obsahovať príslušné informácie podľa odseku 2 za každú zo základných platformových služieb poskytovateľa, ktorá dosiahla prahové hodnoty uvedené v odseku 2 písm. b). Oznámenie sa aktualizuje vždy, keď iné základné platformové služby samostatne dosiahnu prahové hodnoty uvedené v odseku 2 písm. b).

Ak príslušný poskytovateľ základných platformových služieb neoznámi informácie požadované podľa tohto odseku, nebráni to Komisii v tom, aby týchto poskytovateľov kedykoľvek označila za strážcov prístupu podľa odseku 4.

4.Komisia bez zbytočného odkladu a najneskôr 60 dní po doručení úplných informácií uvedených v odseku 3 označí poskytovateľa základných platformových služieb, ktorý dosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2, za strážcu prístupu, pokiaľ daný poskytovateľ vo svojom oznámením nepredloží dostatočne podložené argumenty na preukázanie toho, že za okolností, za ktorých príslušná základná platformová služba funguje, a s ohľadom na prvky uvedené v odseku 6 nespĺňa požiadavky uvedené odseku 1.

Ak strážca prístupu predloží takéto dostatočne podložené argumenty na preukázanie toho, že nespĺňa požiadavky odseku 1, Komisia uplatní odsek 6 s cieľom posúdiť, či sú splnené kritériá uvedené v odseku 1.

5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 37 s cieľom spresniť metodiku na určenie toho, či sú kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v odseku 2 dosiahnuté, a v prípade potreby ju pravidelne prispôsobovať trhovému a technologickému vývoju, najmä pokiaľ ide o prahovú hodnotu uvedenú v odseku 2 písm. a).

6.Komisia môže v súlade s postupom stanoveným v článku 15 označiť za strážcu prístupu ktoréhokoľvek poskytovateľa základných platformových služieb, ktorý spĺňa všetky požiadavky uvedené v odseku 1, ale nedosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2, alebo predložil dostatočne podložené argumenty v súlade s odsekom 4.

Na uvedený účel Komisia zohľadní tieto prvky:

a)veľkosť, vrátane obratu a trhovej kapitalizácie, činnosti a postavenie poskytovateľa základných platformových služieb;

b)počet komerčných používateľov závislých od základnej platformovej služby na oslovenie koncových používateľov a počet koncových používateľov;

c)prekážky vstupu na trh vyplývajúce zo sieťových účinkov a výhod založených na údajoch, najmä vo vzťahu k prístupu poskytovateľa k osobným a iným údajom alebo analytickým možnostiam a k ich zhromažďovaniu;

d)miera a rozsah účinkov, ktoré poskytovateľ využíva, a to aj pokiaľ ide o údaje;

e)odkázanosť komerčných alebo koncových používateľov na dodávateľa;

f)iné štrukturálne trhové charakteristiky.

Pri vykonávaní svojho posúdenia Komisia zohľadní predvídateľný vývoj týchto prvkov.

Ak poskytovateľ základnej platformovej služby, ktorý dosiahol kvantitatívne prahové hodnoty uvedené v odseku 2, výrazne nedodržiava vyšetrovacie opatrenia nariadené Komisiou a toto nesplnenie povinnosti pretrváva po tom, ako bol poskytovateľ vyzvaný, aby splnil požiadavky v primeranej lehote a predložil pripomienky, Komisia je oprávnená označiť tohto poskytovateľa za strážcu prístupu.

Ak poskytovateľ základnej platformovej služby, ktorý nedosiahol kvantitatívne prahové hodnoty uvedené v odseku 2, výrazne nedodržiava vyšetrovacie opatrenia nariadené Komisiou a toto nesplnenie povinnosti pretrváva po tom, ako bol poskytovateľ vyzvaný, aby splnil požiadavky v primeranej lehote a predložil pripomienky, Komisia je oprávnená označiť tohto poskytovateľa za strážcu prístupu na základe dostupných faktov.

7.V prípade každého strážcu prístupu označeného podľa odseku 4 alebo 6 Komisia identifikuje príslušný podnik, ku ktorému patrí, a uvedie zoznam príslušných základných platformových služieb, ktoré sa poskytujú v rámci toho istého podniku a ktoré samostatne slúžia ako dôležitá brána prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b).

8.Strážca prístupu musí splniť povinnosti stanovené v článkoch 5 a 6 do šiestich mesiacov od zaradenia základnej platformovej služby do zoznamu podľa odseku 7 tohto článku.

Článok 4
Preskúmanie postavenia strážcov prístupu

1.Komisia môže na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy kedykoľvek prehodnotiť, zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie prijaté podľa článku 3 z jedného z týchto dôvodov:

a)nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie založené;

b)rozhodnutie bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách poskytnutých podnikmi.

2.Komisia pravidelne a aspoň raz za dva roky preskúma, či označení strážcovia prístupu naďalej spĺňajú požiadavky stanovené v článku 3 ods. 1, alebo či dané požiadavky spĺňajú noví poskytovatelia základných platformových služieb. Pravidelným preskúmaním sa tiež zistí, či treba upraviť zoznam dotknutých základných platformových služieb strážcu prístupu.

Ak Komisia na základe tohto preskúmania podľa prvého pododseku zistí, že skutočnosti, na ktorých sa zakladalo označenie poskytovateľov základných platformových služieb za strážcov prístupu, sa zmenili, prijme zodpovedajúce rozhodnutie.

3.Komisia priebežne uverejňuje a aktualizuje zoznam strážcov prístupu a zoznam základných platformových služieb, v súvislosti s ktorými musia dodržiavať povinnosti stanovené v článkoch 5 a 6.

Kapitola III

Praktiky strážcov prístupu, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť alebo sú nekalé

Článok 5
Povinnosti strážcov prístupu

Strážca prístupu v súvislosti s každou zo svojich základných platformových služieb identifikovaných podľa článku 3 ods. 7:    

a)sa zdrží prepájania osobných údajov získaných z týchto základných platformových služieb s osobnými údajmi z akýchkoľvek iných služieb ponúkaných strážcom prístupu alebo s osobnými údajmi zo služieb tretích strán, ako aj prihlasovania koncových používateľov do iných služieb strážcu prístupu na účely prepájania osobných údajov, pokiaľ koncový používateľ nebol oboznámený s konkrétnou voľbou a neposkytol svoj súhlas v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679;

b)umožní komerčným používateľom ponúkať rovnaké produkty alebo služby koncovým používateľom prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb tretích strán za ceny alebo za podmienok, ktoré sa líšia od cien alebo podmienok ponúkaných prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb strážcu prístupu;

c)umožní komerčným používateľom propagovať ponuky pre koncových používateľov získaných prostredníctvom základnej platformovej služby a uzatvárať zmluvy s týmito koncovými používateľmi bez ohľadu na to, či na tento účel využívajú základné platformové služby strážcu prístupu alebo nie, a prostredníctvom základných platformových služieb strážcu prístupu umožní koncovým používateľom prístup k obsahu, predplateným produktom, funkciám alebo iným položkám a ich používanie prostredníctvom softvérovej aplikácie komerčného používateľa, ak koncoví používatelia získali tieto položky od príslušného komerčného používateľa bez toho, aby využívali základné platformové služby strážcu prístupu;

d)nesmie brániť komerčným používateľom, aby akémukoľvek príslušnému orgánu verejnej moci nahlasovali problémy v súvislosti s akoukoľvek praktikou strážcov prístupu, alebo ich v tejto veci obmedzovať;

e)nesmie žiadať, aby komerční používatelia používali a ponúkali identifikačnú službu strážcu prístupu alebo s ňou spolupracovali v kontexte služieb, ktoré ponúkajú komerční používatelia využívajúci základné platformové služby tohto strážcu prístupu;

f)nesmie žiadať, aby si komerční alebo koncoví používatelia predplatili akékoľvek iné základné platformové služby, ktoré boli identifikované na základe článku 3 alebo dosiahli prahové hodnoty uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), alebo aby sa do takýchto služieb zaregistrovali na to, aby získali prístup alebo možnosť prihlásenia alebo registrácie do ktorejkoľvek z jeho základných platformových služieb identifikovaných na základe uvedeného článku;

g)poskytne inzerentom a vydavateľom, ktorým dodáva reklamné služby, na ich žiadosť informácie o cene, ktorú inzerent a vydavateľ platí, ako aj o sume alebo odmene vyplatenej vydavateľovi za uverejnenie danej reklamy a za každú príslušnú reklamnú službu, ktorú poskytuje strážca prístupu.

Článok 6
Povinnosti strážcov prístupu, pri ktorých je pravdepodobné ďalšie spresnenie

1.Strážca prístupu v súvislosti s každou zo svojich základných platformových služieb identifikovaných podľa článku 3 ods. 7:

a)v rámci hospodárskej súťaže s komerčnými používateľmi nesmie používať žiadne údaje, ktoré nie sú verejne dostupné a ktoré generujú aktivity týchto komerčných používateľov aj koncových používateľov týchto komerčných používateľov jeho základných platformových služieb, alebo ktoré poskytujú títo komerční používatelia jeho základných platformových služieb alebo koncoví používatelia týchto komerčných používateľov;

b)umožní koncovým používateľom odinštalovať akékoľvek predinštalované softvérové aplikácie v rámci jeho základnej platformovej služby bez toho, aby bola dotknutá možnosť strážcu prístupu obmedziť takéto odinštalovanie softvérových aplikácií, pokiaľ sú nevyhnutné z hľadiska fungovania operačného systému alebo zariadenia a tretie strany ich technicky nemôžu ponúkať samostatne;

c)umožní inštaláciu a účinné využívanie softvérových aplikácií alebo obchodov so softvérovými aplikáciami tretích strán, ktoré používajú operačné systémy daného strážcu prístupu alebo s nimi spolupracujú, a umožní prístup k týmto softvérovým aplikáciám alebo obchodom so softvérovými aplikáciami aj inými prostriedkami, než sú základné platformové služby daného strážcu prístupu. Strážcovi prístupu nemožno brániť v prijímaní primeraných opatrení na zabezpečenie toho, aby softvérové aplikácie alebo obchody so softvérovými aplikáciami tretích strán neohrozovali integritu hardvéru alebo operačného systému poskytovaného strážcom prístupu;

d)pri určovaní poradia nesmie zvýhodňovať služby a produkty, ktoré ponúka samotný strážca prístupu alebo akákoľvek tretia strana patriaca k tomu istému podniku, v porovnaní s podobnými službami alebo produktmi tretej strany, a na takéto poradie musí uplatňovať spravodlivé a nediskriminačné podmienky;

e)nesmie technicky obmedzovať schopnosť koncových používateľov zmeniť a predplatiť si iné softvérové aplikácie a služby, ku ktorým sa má pristupovať prostredníctvom operačného systému strážcu prístupu, a to aj pokiaľ ide o výber poskytovateľa služby pripojenia k internetu pre koncových používateľov;

f)umožní komerčným používateľom a poskytovateľom doplnkových služieb prístup k tým istým operačným systémom, hardvérom alebo softvérovým prvkom, ktoré sú dostupné alebo používané pri poskytovaní akýchkoľvek doplnkových služieb zo strany strážcu prístupu, a interoperabilitu s nimi;

g)poskytne inzerentom a vydavateľom na ich žiadosť a bezodplatne prístup k svojim nástrojom na meranie výkonnosti a k informáciám, ktoré inzerenti a vydavatelia potrebujú, aby mohli uskutočniť vlastné nezávislé preverenie súboru reklám;

h)poskytne účinnú prenosnosť údajov, ktoré generujú aktivity komerčného používateľa alebo koncového používateľa, a predovšetkým koncovým používateľom poskytne nástroje na uľahčenie uplatňovania prenosnosti údajov v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, a to aj poskytovaním nepretržitého prístupu v reálnom čase;

i)bezodplatne poskytne komerčným používateľom alebo tretím stranám, ktoré oprávnil komerčný používateľ, účinný, kvalitný a nepretržitý prístup v reálnom čase k agregovaným alebo neagregovaným údajom, ktoré títo komerční používatelia a koncoví používatelia zapojení do produktov alebo služieb poskytovaných týmito komerčnými používateľmi poskytujú alebo generujú v kontexte používania príslušných základných platformových služieb, a umožní im tieto údaje používať; v prípade osobných údajov poskytne prístup a umožní používanie len vtedy, ak priamo súvisia s použitím, ktoré vykonal koncový používateľ vo vzťahu k produktom alebo službám, ktoré príslušný komerčný používateľ ponúkal prostredníctvom príslušnej základnej platformovej služby, a keď sa koncový používateľ rozhodne pre takéto zdieľanie so súhlasom v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679; 

j)poskytne všetkým tretím stranám poskytujúcim internetové vyhľadávače na ich žiadosť spravodlivý, primeraný a nediskriminačný prístup k údajom o poradí, vyhľadávaní, kliknutiach a zobrazeniach v súvislosti s bezplatným a plateným vyhľadávaním koncovými používateľmi na internetových vyhľadávačoch strážcu prístupu, pričom musí anonymizovať osobné údaje v údajoch o vyhľadávaní, kliknutiach a zobrazeniach;

k)musí uplatňovať spravodlivé a nediskriminačné všeobecné podmienky prístupu komerčných používateľov k svojmu obchodu so softvérovými aplikáciami označenému podľa článku 3 tohto nariadenia.

2.Na účely odseku 1 písm. a) údaje, ktoré nie sú verejne dostupné, zahŕňajú všetky agregované a neagregované údaje generované komerčnými používateľmi, ktoré možno v rámci základnej platformovej služby strážcu prístupu odvodiť z komerčných aktivít komerčných používateľov alebo ich zákazníkov alebo zozbierať prostredníctvom týchto aktivít.

Článok 7
Dodržiavanie povinností strážcov prístupu

1.Opatrenia, ktoré vykonáva strážca prístupu na zabezpečenie dodržiavania povinností stanovených v článkoch 5 a 6, musia byť účinné pri dosahovaní cieľa príslušnej povinnosti. Strážca prístupu musí zabezpečiť, aby sa tieto opatrenia vykonávali v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a so smernicou 2002/58/ES a s právnymi predpismi o kybernetickej bezpečnosti, ochrane spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov.

2.Ak Komisia zistí, že opatrenia, ktoré má strážca prístupu v úmysle vykonať podľa odseku 1 alebo ktoré vykonal, nezabezpečujú účinné dodržiavanie príslušných povinností stanovených v článku 6, môže rozhodnutím určiť opatrenia, ktoré musí dotknutý strážca prístupu vykonať. Komisia prijme takéto rozhodnutie do šiestich mesiacov od začatia konania podľa článku 18.

3.Odsekom 2 tohto článku nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článkov 25, 26 a 27.

4.S cieľom prijať rozhodnutie podľa odseku 2 Komisia oznámi svoje predbežné zistenia do troch mesiacov od začatia konania. V predbežných zisteniach Komisia vysvetlí opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých sa domnieva, že by ich mal prijať dotknutý poskytovateľ základných platformových služieb s cieľom účinne riešiť predbežné zistenia.

5.Pri určovaní opatrení podľa odseku 2 Komisia zabezpečí, aby opatrenia boli účinné pri dosahovaní cieľov príslušnej povinnosti a primerané vzhľadom na osobitné okolnosti strážcu prístupu a príslušnej služby.

6.Na účely stanovenia povinností podľa článku 6 ods. 1 písm. j) a k) Komisia posúdi aj to, či plánované alebo vykonané opatrenia zabezpečujú, že nezvyšuje žiadna nerovnováha práv a povinností komerčných používateľov a že opatrenia samy osebe neposkytujú strážcovi prístupu výhodu neúmernú službe, ktorú strážca prístupu poskytuje komerčným používateľom.

7.Strážca prístupu môže požiadať Komisiu o začatie konania podľa článku 18, aby určila, či sú opatrenia, ktoré strážca prístupu plánuje vykonať alebo vykonal podľa článku 6, účinné na dosiahnutie cieľa príslušnej povinnosti za daných okolností. Strážca prístupu môže k žiadosti priložiť odôvodnené stanovisko, v ktorom vysvetlí najmä to, prečo sú opatrenia, ktoré plánuje vykonať alebo vykonal, za daných okolností účinné na dosiahnutie cieľa príslušnej povinnosti.

Článok 8
Pozastavenie

1.Komisia môže výnimočne na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu úplne alebo čiastočne pozastaviť osobitnú povinnosť stanovenú v článkoch 5 a 6 pre základnú platformovú službu rozhodnutím prijatým v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 32 ods. 4, ak strážca prístupu dokáže, že dodržiavanie tejto osobitnej povinnosti by vzhľadom na výnimočné okolnosti, ktoré sú mimo kontroly strážcu prístupu, ohrozilo hospodársku životaschopnosť činnosti strážcu prístupu v Únii, a to len v rozsahu potrebnom na riešenie takéhoto ohrozenia jeho životaschopnosti. Komisia sa vynasnaží prijať rozhodnutie o pozastavení bezodkladne a najneskôr do 3 mesiacov od prijatia úplnej odôvodnenej žiadosti. 

2.Ak sa pozastavenie odsúhlasí podľa odseku 1, Komisia každoročne preskúma svoje rozhodnutie o pozastavení. Po takomto preskúmaní Komisia buď zruší pozastavenie, alebo rozhodne, že podmienky odseku 1 sú naďalej splnené.

3.Komisia môže na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu dočasne pozastaviť uplatňovanie príslušnej povinnosti na jednu alebo viaceré jednotlivé základné platformové služby ešte pred prijatím rozhodnutia podľa odseku 1.

Pri posudzovaní žiadosti Komisia zohľadní najmä vplyv plnenia osobitnej povinnosti na hospodársku životaschopnosť činnosti strážcu prístupu v Únii, ako aj na tretie strany. Pozastavenie môže podliehať podmienkam a povinnostiam, ktoré stanoví Komisia, aby zabezpečila spravodlivú rovnováhu medzi týmito záujmami a cieľmi tohto nariadenia. Takúto žiadosť možno predložiť a vyhovieť jej kedykoľvek pred ukončením posúdenia Komisiou podľa odseku 1.

Článok 9
Výnimka z dôvodu nadradeného verejného záujmu

1.Komisia môže, na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu alebo z vlastnej iniciatívy, rozhodnutím prijatým v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 32 ods. 4 strážcovi prístupu udeliť úplnú alebo čiastočnú výnimku z vykonávania osobitnej povinnosti stanovenej v článkoch 5 a 6 v súvislosti s jednotlivou základnou platformovou službou identifikovanou podľa článku 3 ods. 7, ak je takáto výnimka podložená dôvodmi uvedenými v odseku 2 tohto článku. Komisia prijme rozhodnutie o výnimke najneskôr do 3 mesiacov od prijatia úplnej odôvodnenej žiadosti.

2.Výnimku podľa odseku 1 možno udeliť len z dôvodov:

a)verejnej morálky;

b)verejného zdravia;

c)verejnej bezpečnosti.

3.Komisia môže na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu alebo z vlastnej iniciatívy dočasne pozastaviť uplatňovanie príslušnej povinnosti na jednu alebo viaceré jednotlivé základné platformové služby ešte pred prijatím rozhodnutia podľa odseku 1.

Pri posudzovaní žiadosti Komisia zohľadní najmä vplyv plnenia osobitnej povinnosti na dôvody uvedené v odseku 2, ako aj účinky na dotknutého strážcu prístupu a na tretie strany. Pozastavenie môže podliehať podmienkam a povinnostiam, ktoré stanoví Komisia, aby zabezpečila spravodlivú rovnováhu medzi cieľmi sledovanými v rámci dôvodov uvedených v odseku 2 a cieľmi tohto nariadenia. Takúto žiadosť možno predložiť a vyhovieť jej kedykoľvek pred ukončením posúdenia Komisiou podľa odseku 1.

Článok 10
Aktualizácia povinností strážcov prístupu

1.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom aktualizovať povinnosti stanovené v článkoch 5 a 6, ak na základe prieskumu trhu podľa článku 17 zistí potrebu nových povinností týkajúcich sa praktík, ktoré obmedzujú súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb alebo sú nekalé rovnako ako postupy, na ktoré sa vzťahujú povinnosti stanovené v článkoch 5 a 6.

1.Praktika v zmysle odseku 1 sa považuje za nekalú alebo obmedzujúcu súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb, ak:

a)existuje nerovnováha medzi právami a povinnosťami komerčných používateľov a strážca prístupu získava od komerčných používateľov výhodu, ktorá je neúmerná službe, ktorú on sám poskytuje komerčným používateľom alebo

b)je súťažeschopnosť trhov v dôsledku takejto praktiky zo strany strážcov prístupu oslabená.

Článok 11
Prevencia obchádzania povinností

1.Strážca prístupu musí zabezpečiť úplné a účinné plnenie povinností vyplývajúcich z článkov 5 a 6. Zatiaľ čo povinnosti uvedené v článkoch 5 a 6 sa vzťahujú na základné platformové služby určené podľa článku 3, ich vykonávanie nesmie byť ohrozené žiadnym správaním podniku, ktorého je strážca prístupu súčasťou, bez ohľadu na to, či má toto správanie zmluvnú, obchodnú, technickú alebo akúkoľvek inú povahu.

2.Ak sa na zabezpečenie súladu s týmto nariadením vyžaduje súhlas so zberom a spracúvaním osobných údajov, strážca prístupu prijme potrebné opatrenia, aby komerčným používateľom buď umožnil priamo získať potrebný súhlas so spracovaním, ak sa vyžaduje podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 a smernice 2002/58/ES, alebo aby súlad s pravidlami a zásadami Únie v oblasti ochrany údajov a súkromia zabezpečil inak, a to aj tak, že komerčným používateľom poskytne v prípade potreby riadne anonymizované údaje. Strážca prístupu nesmie komerčnému používateľovi sťažovať získanie tohto súhlasu v porovnaní so získavaním súhlasu pre jeho vlastné služby.

3.Strážca prístupu nesmie zhoršovať podmienky ani kvalitu žiadnej zo základných platformových služieb poskytovaných komerčným alebo koncovým používateľom, ktorí využívajú práva alebo možnosti stanovené v článkoch 5 a 6, ani neprimerane sťažovať využívanie týchto práv alebo možností. 

Článok 12
Povinnosť informovať o koncentráciách

1.Strážca prístupu informuje Komisiu o akejkoľvek zamýšľanej koncentrácii v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 139/2004 zahŕňajúcej iného poskytovateľa základných platformových služieb alebo akýchkoľvek iných služieb poskytovaných v digitálnom sektore bez ohľadu na to, či podlieha povinnosti oznámenia orgánu Únie na ochranu hospodárskej súťaže podľa nariadenia (ES) č. 139/2004 alebo príslušnému vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže podľa vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

Strážca prístupu informuje Komisiu o takejto koncentrácii pred jej uskutočnením a po uzavretí dohody, oznámení verejnej ponuky alebo nadobudnutí kontrolného podielu.

2.V oznámení podľa odseku 1 sa uvedie aspoň ročný obrat cieľov akvizície v EHP a ich celosvetový ročný obrat, za každú relevantnú základnú platformovú službu jej príslušný ročný obrat v EHP, počet aktívnych ročných komerčných používateľov a počet aktívnych mesačných koncových používateľov, ako aj odôvodnenie zamýšľanej koncentrácie.

3.Ak po akejkoľvek koncentrácii uvedenej v odseku 1 dodatočné základné platformové služby samostatne dosiahli prahové hodnoty uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), dotknutý strážca prístupu o tom informuje Komisiu do troch mesiacov od vykonania koncentrácie a poskytne Komisii informácie uvedené v článku 3 ods. 2.

Článok 13
Povinnosť vykonať audit

Do šiestich mesiacov od svojho označenia podľa článku 3 predloží strážca prístupu Komisii opis všetkých techník profilovania spotrebiteľov, ktoré uplatňuje na svoje základné platformové služby identifikované podľa článku 3 alebo naprieč nimi, ktorý bol podrobený nezávislému auditu. Tento opis sa aktualizuje aspoň raz ročne.

Kapitola IV

Prieskum trhu

Článok 14
Začatie prieskumu trhu

1.Ak má Komisia v úmysle uskutočniť prieskum trhu na účely možného prijatia rozhodnutí podľa článkov 15, 16 a 17, prijme rozhodnutie o začatí prieskumu trhu.

2.V rozhodnutí o začatí prieskumu sa uvedie:

a)dátum začatia prieskumu;

b)opis otázky, ktorej sa prieskum týka;

c)účel prieskumu.

3.Komisia môže opätovne začať prieskum trhu, ktorý už ukončila, ak:

a)nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie založené;

b)rozhodnutie bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách poskytnutých dotknutými podnikmi.

Článok 15
Prieskum trhu na označenie strážcov prístupu

1.Komisia môže uskutočniť prieskum trhu na účely preskúmania toho, či by poskytovateľ základných platformových služieb mal byť označený za strážcu prístupu podľa článku 3 ods. 6, alebo s cieľom identifikovať základné platformové služby pre strážcu prístupu podľa článku 3 ods. 7. Vynasnaží sa ukončiť prieskum prijatím rozhodnutia v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 32 ods. 4 do dvanástich mesiacov od začatia prieskumu trhu.

2.V priebehu prieskumu trhu podľa odseku 1 sa Komisia vynasnaží oznámiť svoje predbežné zistenia dotknutému poskytovateľovi základných platformových služieb do šiestich mesiacov od začatia prieskumu. V predbežných zisteniach Komisia vysvetlí, či sa predbežne domnieva, že by poskytovateľ základných platformových služieb mal byť označený za strážcu prístupu podľa článku 3 ods. 6.

3.Ak poskytovateľ základných platformových služieb dosiahol prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2, ale predložil dostatočne podložené argumenty v súlade s článkom 3 ods. 4, Komisia sa vynasnaží ukončiť prieskum trhu do piatich mesiacov od začatia prieskumu trhu rozhodnutím podľa odseku 1. V takom prípade sa Komisia vynasnaží oznámiť svoje predbežné zistenia podľa odseku 2 poskytovateľovi základných platformových služieb do troch mesiacov od začatia prieskumu.

4.Ak Komisia v súlade s článkom 3 ods. 6 označí za strážcu prístupu poskytovateľa základných platformových služieb, ktorý ešte nemá zakorenené a trvalé postavenie vo svojich činnostiach, ale predpokladá sa, že takéto postavenie dosiahne v blízkej budúcnosti, vyhlási za uplatniteľné na daného strážcu prístupu len povinnosti stanovené v článku 5 písm. b) a v článku 6 ods. 1 písm. e), f), h) a i), ako sa uvádzajú v rozhodnutí o označení. Komisia vyhlási za uplatniteľné len tie povinnosti, ktoré sú primerané a potrebné, aby sa zabránilo tomu, že dotknutý strážca prístupu dosiahne nekalými prostriedkami zakorenené a trvalé postavenie svojich činností. Komisia preskúma takéto označenie v súlade s postupom stanoveným v článku 4.

Článok 16
Prieskum trhu týkajúci sa systematického neplnenia povinností

1.Ak z prieskumu trhu vyplynie, že strážca prístupu systematicky porušoval povinnosti stanovené v článkoch 5 a 6 a ďalej posilňoval alebo rozširoval svoje postavenie strážcu prístupu v súvislosti s charakteristikami podľa článku 3 ods. 1, Komisia môže rozhodnutím prijatým v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 32 ods. 4 uložiť takémuto strážcovi prístupu akékoľvek behaviorálne alebo štrukturálne nápravné opatrenia, ktoré sú úmerné spáchanému porušeniu a potrebné na zabezpečenie súladu s týmto nariadením. Komisia ukončí svoj prieskum prijatím rozhodnutia do dvanástich mesiacov od začatia prieskumu trhu.

2.Komisia môže uložiť štrukturálne nápravné opatrenia podľa odseku 1 len vtedy, ak buď neexistuje žiadne rovnako účinné behaviorálne nápravné opatrenie alebo ak by akékoľvek rovnako účinné behaviorálne nápravné opatrenie znamenalo pre dotknutého strážcu prístupu väčšie zaťaženie ako štrukturálne nápravné opatrenie.

3.Má sa za to, že strážca prístupu sa dopustil systematického nedodržiavania povinností stanovených v článku 5 a 6, ak Komisia v období piatich rokov pred prijatím rozhodnutia o začatí prieskumu trhu na účely možného prijatia rozhodnutia podľa tohto článku vydala najmenej tri rozhodnutia o neplnení povinností podľa článku 25 alebo uložení pokút podľa článku 26 proti strážcovi prístupu v súvislosti s ktoroukoľvek z jeho základných platformových služieb.

4.Má sa za to, že strážca prístupu ďalej posilňoval alebo rozširoval svoje postavenie strážcu prístupu v súvislosti s charakteristikami podľa článku 3 ods. 1, ak vplyv strážcu prístupu na vnútorný trh ďalej rástol, jeho význam ako brány prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom sa ďalej zvyšoval alebo má strážca prístupu ešte zakorenenejšie a trvalejšie postavenie činností.

5.Komisia oznámi svoje námietky dotknutému strážcovi prístupu do šiestich mesiacov od začatia prieskumu. Komisia vo svojich námietkach vysvetlí, či sa predbežne domnieva, že sú podmienky odseku 1 splnené, a aké nápravné opatrenie alebo opatrenia predbežne považuje za nevyhnutné a primerané. 

6.Komisia môže kedykoľvek počas prieskumu trhu predĺžiť jeho trvanie, ak je predĺženie objektívne odôvodnené a primerané. Predĺženie sa môže vzťahovať na lehotu, v rámci ktorej musí Komisia vzniesť námietky, alebo na lehotu na prijatie konečného rozhodnutia. Celkové trvanie akéhokoľvek predĺženia alebo predĺžení podľa tohto odseku nesme presiahnuť šesť mesiacov. Komisia môže zvážiť záväzky podľa článku 23 a vo svojom rozhodnutí môže vyhlásiť ich záväznosť.

Článok 17
Prieskum trhu v súvislosti s novými službami a novými praktikami

Komisia môže uskutočniť prieskum trhu s cieľom preskúmať, či by sa do zoznamu základných platformových služieb mala doplniť jedna alebo viaceré služby v rámci digitálneho sektora, alebo zistiť druhy praktík, ktoré môžu obmedzovať súťažeschopnosť trhu základných platformových služieb alebo byť nekalé a ktorými sa toto nariadenie účinne nezaoberá. Najneskôr do 24 mesiacov od začatia prieskumu trhu vydá verejnú správu.

V prípade potreby sa k uvedenej správe:

a)pripojí návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom zahrnúť do zoznamu základných platformových služieb stanoveného v článku 2 bode 2 ďalšie služby v rámci digitálneho sektora;

b)pripojí delegovaný akt, ktorým sa zmení článok 5 alebo 6, ako sa stanovuje v článku 10.

Kapitola V

Právomoci v oblasti prieskumu, presadzovania a monitorovania

Článok 18
Začatie konania

Ak má Komisia v úmysle začať konanie na účely možného prijatia rozhodnutí podľa článkov 7, 25 a 26, prijme rozhodnutie o začatí konania.

Článok 19
Žiadosti o informácie

1.Komisia môže formou jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutím požiadať podniky a združenia podnikov o poskytnutie všetkých potrebných informácií, a to aj na účely monitorovania, vykonávania a presadzovania pravidiel stanovených v tomto nariadení. Komisia môže tiež požiadať o prístup k databázam a algoritmom podnikov a o ich vysvetlenie formou jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutím.

2.Komisia môže požiadať podniky a združenia podnikov o informácie podľa odseku 1 aj pred začatím prieskumu trhu podľa článku 14 alebo konania podľa článku 18.

3.Pri zasielaní jednoduchej žiadosti o informácie podniku alebo združeniu podnikov Komisia uvedie účel žiadosti, upresní, aké informácie sa požadujú, a stanoví lehotu na poskytnutie informácií, ako aj sankcie uvedené v článku 26 za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií alebo vysvetlení.

4.Keď Komisia žiada podniky alebo združenia podnikov o poskytnutie informácií formou rozhodnutia, uvedie účel žiadosti, upresní, aké informácie sa požadujú, a stanoví lehotu na poskytnutie informácií. Keď Komisia žiada podniky o poskytnutie prístupu k databázam a algoritmom, uvedie právny základ a účel žiadosti a stanoví lehotu na poskytnutie tohto prístupu. Uvedie tiež sankcie podľa článku 26 a uvedie alebo uloží penále podľa článku 27. Ďalej uvedie právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

5.Podniky alebo združenia podnikov alebo ich zástupcovia poskytnú požadované informácie v mene dotknutého podniku alebo združenia podnikov. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií však ostávajú plne zodpovední klienti.

6.Na žiadosť Komisie verejné správy a orgány členských štátov poskytnú Komisii všetky informácie potrebné na plnenie úloh, ktoré má pridelené na základe tohto nariadenia.

Článok 20
Právomoc vypočúvať a zaznamenávať výpovede

Komisia môže vypočuť akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá súhlasí s tým, aby bola vypočutá, na účely zhromažďovania informácií týkajúcich sa predmetu vyšetrovania, a to aj v súvislosti s monitorovaním, vykonávaním a presadzovaním pravidiel stanovených v tomto nariadení.

Článok 21
Právomoc vykonávať kontroly na mieste

1.Komisia môže vykonávať kontroly na mieste v priestoroch podniku alebo združenia podnikov.

2.Kontroly na mieste sa môžu vykonávať aj s pomocou audítorov alebo znalcov vymenovaných Komisiou podľa článku 24 ods. 2.

3.Počas kontrol na mieste môže Komisia a audítori alebo znalci, ktorých vymenovala, požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodnom správaní a prístup k nim. Komisia a audítori alebo znalci, ktorých vymenovala, môžu klásť otázky kľúčovým zamestnancom.

4.Podniky alebo združenia podnikov sú povinné podrobiť sa kontrole na mieste nariadenej rozhodnutím Komisie. V rozhodnutí musí byť uvedený predmet a účel návštevy, stanovený dátum, kedy sa má začať, a musia v ňom byť uvedené sankcie podľa článkov 26 a 27, ako aj právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

Článok 22
Predbežné opatrenia

1.V naliehavých prípadoch z dôvodu rizika vážnej a nenapraviteľnej ujmy pre komerčných používateľov alebo koncových používateľov strážcov prístupu môže Komisia na základe prima facie zistenia porušenia článku 5 alebo 6 nariadiť rozhodnutím prijatým v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 32 ods. 4 predbežné opatrenia voči strážcovi prístupu.

2.Rozhodnutie podľa odseku 1 sa môže prijať len v súvislosti s konaním začatým na účely možného prijatia rozhodnutia o neplnení povinnosti podľa článku 25 ods. 1. Rozhodnutie sa uplatňuje na vymedzené obdobie a toto obdobie sa môže podľa potreby predĺžiť.

Článok 23
Záväzky

1.Ak dotknutý strážca prístupu ponúkne počas konania podľa článkov 16 alebo 25 záväzky v prípade príslušných základných platformových služieb s cieľom zabezpečiť plnenie povinností stanovených v článkoch 5 a 6, Komisia môže rozhodnutím prijatým v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 32 ods. 4 vyhlásiť tieto záväzky za záväzné pre daného strážcu prístupu a vyhlásiť, že neexistujú žiadne ďalšie dôvody na prijatie opatrení.

2.Komisia môže na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy obnoviť rozhodnutím príslušné konanie, ak:

a)nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie založené;

b)dotknutý strážca prístupu koná v rozpore so svojimi záväzkami;

c)rozhodnutie bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách poskytnutých stranami.

3.Ak sa Komisia domnieva, že záväzkami, ktoré predložil dotknutý strážca prístupu, sa nemôže zabezpečiť účinné dodržiavanie povinností stanovených v článkoch 5 a 6, vysvetlí dôvody, prečo v rozhodnutí o ukončení príslušného konania nevyhlásila tieto záväzky za záväzné.

Článok 24
Monitorovanie povinností a opatrení

1.Komisia môže prijať potrebné opatrenia na monitorovanie účinného vykonávania a dodržiavania povinností stanovených v článkoch 5 a 6 a rozhodnutí prijatých podľa článkov 7, 16, 22 a 23.

2.Opatrenia podľa odseku 1 môžu zahŕňať vymenovanie nezávislých externých znalcov a audítorov, ktorí Komisii pomáhajú pri monitorovaní povinností a opatrení a poskytujú jej osobitné odborné znalosti alebo vedomosti.

Článok 25
Neplnenie povinností

1.Komisia prijme rozhodnutie o neplnení povinností v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 32 ods. 4, ak zistí, že strážca prístupu nedodržiava jednu alebo viaceré z týchto požiadaviek:

a)ktorúkoľvek z povinností stanovených v článkoch 5 alebo 6;

b)opatrenia uvedené v rozhodnutí prijatom podľa článku 7 ods. 2;

c)opatrenia nariadené podľa článku 16 ods. 1;

d)predbežné opatrenia nariadené podľa článku 22 alebo

e)záväzky vyhlásené za právne záväzné podľa článku 23.

2.Pred prijatím rozhodnutia podľa odseku 1 Komisia svoje predbežné zistenia oznámi dotknutému strážcovi prístupu. V predbežných zisteniach Komisia vysvetlí opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých sa domnieva, že by ich mal prijať strážca prístupu s cieľom účinne riešiť predbežné zistenia.

3.V rozhodnutí o neplnení povinností prijatom podľa odseku 1 Komisia nariadi strážcovi prístupu, aby v primeranej lehote upustil od neplnenia povinností a podal vysvetlenie, ako plánuje dosiahnuť súlad s rozhodnutím.

4.Strážca prístupu poskytne Komisii opis opatrení, ktoré prijal na zabezpečenie súladu s rozhodnutím prijatým podľa odseku 1.

5.Ak Komisia zistí, že podmienky odseku 1 nie sú splnené, ukončí vyšetrovanie rozhodnutím.

Článok 26
Pokuty

1.V rozhodnutí podľa článku 25 môže Komisia uložiť strážcovi prístupu pokuty, ktoré nepresahujú 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom účtovnom období, ak zistí, že strážca prístupu úmyselne alebo z nedbanlivosti nedodržiaval:

a)ktorúkoľvek z povinností podľa článkov 5 a 6;

b)opatrenia určené Komisiou na základe rozhodnutia podľa článku 7 ods. 2;

c)opatrenia nariadené podľa článku 16 ods. 1;

d)rozhodnutie, ktorým sa nariaďujú predbežné opatrenia podľa článku 22;

e)záväzok vyhlásený za záväzný na základe rozhodnutia podľa článku 23.

2.Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom a združeniam podnikov pokuty, ktoré nepresahujú 1 % celkového obratu v predchádzajúcom účtovnom období, ak úmyselne alebo z nedbanlivosti:

a)neposkytnú v stanovenej lehote informácie, ktoré sa vyžadujú na posúdenie ich označenia za strážcov prístupu podľa článku 3 ods. 2, alebo poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie;

b)neoznámia informácie, ktoré sa vyžadujú podľa článku 12, alebo poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie;

c)nepredložia opis, ktorý sa vyžaduje podľa článku 13;

d)poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie alebo vysvetlenia, ktoré sa vyžadujú podľa článku 19 alebo 20;

e)neposkytnú prístup k databázam a algoritmom podľa článku 19;

f)v lehote stanovenej Komisiou neopravia nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie, ktoré poskytol zamestnanec, alebo neposkytnú či odmietnu poskytnúť úplné informácie o skutočnostiach týkajúcich sa predmetu a účelu kontroly podľa článku 21;

g)odmietnu sa podrobiť kontrole na mieste podľa článku 21.

3.Pri stanovovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, trvanie a opakovaný výskyt a v prípade pokút uložených podľa odseku 2 na omeškanie v konaní.

4.Ak je pokuta uložená združeniu podnikov, pričom sa zohľadnil obrat jeho členov, a združenie je v platobnej neschopnosti, združenie je povinné požadovať od svojich členov príspevok na krytie výšky pokuty.

Ak združenie tieto príspevky nedostane v rámci lehoty stanovenej Komisiou, Komisia môže požadovať uhradenie pokuty priamo od ktoréhokoľvek z podnikov, ktorého zástupcovia boli členmi príslušných rozhodovacích subjektov združenia.

Po tom, čo Komisia požiadala o uhradenie v súlade s druhým pododsekom, môže požadovať uhradenie zostatku od ktoréhokoľvek člena združenia, ktorý pôsobil na trhu, na ktorom došlo k porušeniu, ak je to potrebné na zabezpečenie úplného uhradenia pokuty.

Komisia však nepožaduje uhradenie podľa druhého alebo tretieho pododseku od podnikov, ktoré preukážu, že nevykonali rozhodnutie združenia vedúce k porušeniu, a že predtým, ako Komisia začala vyšetrovanie prípadu, o tomto porušení nevedeli alebo sa od neho aktívne dištancovali.

Finančná zodpovednosť každého podniku za uhradenie pokuty však nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom účtovnom období.

Článok 27
Penále

1.Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom – prípadne aj strážcom prístupu – penále nepresahujúce 5 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom účtovnom období za deň vypočítané od dátumu určeného rozhodnutím s cieľom prinútiť ich k tomu, aby:

a)dodržali rozhodnutie podľa článku 16 ods. 1;

b)poskytli správne a úplné informácie v lehote, ktorá sa požaduje v žiadosti o informácie podanej na základe rozhodnutia podľa článku 19;

c)zabezpečili prístup k databázam a algoritmom podnikov a poskytli vysvetlenia k nim, ako sa vyžaduje v rozhodnutí podľa článku 19;

d)sa podrobili kontrole na mieste nariadenej rozhodnutím prijatým podľa článku 21;

e)dodržali rozhodnutie, ktorým sa nariaďujú predbežné opatrenia, podľa článku 22 ods. 1;

f)splnili záväzky, ktoré boli rozhodnutím podľa článku 23 ods. 1 vyhlásené za právne záväzné;

g)dodržali rozhodnutie podľa článku 25 ods. 1.

2.Ak si podniky splnili povinnosť, ktorú malo penále vynútiť, Komisia môže rozhodnutím prijatým v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 32 ods. 4 určiť konečnú sumu penále vo výške, ktorá je nižšia ako suma určená podľa pôvodného rozhodnutia.

Článok 28
Premlčacie lehoty na uloženie sankcií

1.Právomoci zverené Komisii článkami 26 a 27 podliehajú trojročnej premlčacej lehote.

2.Lehota začína plynúť dňom, keď došlo k porušeniu predpisov. V prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušovania však lehota začína plynúť dňom ukončenia porušovania.

3.Každým opatrením Komisie prijatým na účely vyšetrovania alebo konania v súvislosti s porušovaním predpisov sa preruší premlčacia lehota na uloženie pokút alebo penále. Premlčacia lehota sa preruší s účinnosťou od dátumu, keď bolo opatrenie oznámené aspoň jednému podniku alebo združeniu podnikov, ktoré sa podieľali na porušovaní. Opatrenia, ktorými sa preruší plynutie lehoty, sú najmä tieto:

a)žiadosti Komisie o informácie;

b)kontrola na mieste;

c)začatie konania Komisie podľa článku 18.

4.Po každom prerušení začne lehota plynúť odznovu. Premlčacia lehota sa však končí najneskôr v deň, keď lehota rovnajúca sa dvojnásobku premlčacej lehoty uplynula bez toho, aby Komisia pokutu alebo penále uložila. Uvedená lehota sa predĺži o obdobie, počas ktorého je premlčanie pozastavené podľa odseku 5.

5.Premlčacia lehota na uloženie pokút alebo penále sa pozastavuje na celé obdobie, počas ktorého je rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore Európskej únie.

Článok 29
Premlčacie lehoty na vymáhanie sankcií

1.Právomoc Komisie vymáhať rozhodnutia prijaté podľa článkov 26 a 27 podlieha premlčacej lehote päť rokov.

2.Lehota začína plynúť dňom, keď sa rozhodnutie stalo právoplatným.

3.Plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie sankcií sa preruší:

a)oznámením rozhodnutia, ktorým sa mení pôvodná výška pokuty alebo penále alebo zamieta žiadosť o takú zmenu;

b)každým opatrením Komisie alebo členského štátu konajúceho na žiadosť Komisie, ktorým sa vymáha zaplatenie pokuty alebo penále.

4.Po každom prerušení začne lehota plynúť odznovu.

5.Plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie sankcií sa pozastaví:

a)kým plynie lehota na platbu;

b)kým je na základe rozhodnutia Súdneho dvora pozastavené vymáhanie platby.

Článok 30
Právo na vypočutie a prístup k spisu

1.Komisia pred prijatím rozhodnutia podľa článku 7, článku 8 ods. 1, článku 9 ods. 1, článkov 15, 16, 22, 23, 25 a 26 a článku 27 ods. 2 poskytne dotknutému strážcovi prístupu alebo podniku alebo združeniu podnikov príležitosť vypočutia v súvislosti s:

a)predbežnými zisteniami Komisie vrátane akejkoľvek záležitosti, voči ktorej Komisia vzniesla námietky;

b)opatreniami, ktoré Komisia prípadne zamýšľa prijať vzhľadom na predbežné zistenia podľa písmena a) tohto odseku.

2.Dotknutí strážcovia prístupu, podniky a združenia podnikov môžu predložiť svoje pripomienky k predbežným zisteniam Komisie v lehote, ktorú stanoví Komisia vo svojich predbežných zisteniach a ktorá nesmie byť kratšia ako 14 dní.

3.Komisia svoje rozhodnutia založí len na námietkach, ku ktorým sa dotknutí strážcovia prístupu, podniky a združenia podnikov mohli vyjadriť.

4.V každom konaní sa plne rešpektuje právo dotknutého strážcu prístupu alebo podniku alebo združenia podnikov na obhajobu. Za podmienok dohody o sprístupnení s výhradou oprávneného záujmu podnikov na ochrane ich obchodného tajomstva má dotknutý strážca prístupu alebo podnik alebo združenie podnikov právo na prístup k spisu Komisie. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie a interné dokumenty Komisie alebo orgánov členských štátov. Právo na prístup sa najmä nevzťahuje na korešpondenciu medzi Komisiou a orgánmi členských štátov. Nič v tomto odseku nebráni Komisii v tom, aby zverejnila a využívala informácie potrebné na preukázanie porušovania.

Článok 31
Služobné tajomstvo

1.Informácie zhromaždené podľa článkov 3, 12, 13, 19, 20 a 21 sa použijú len na účely tohto nariadenia.

2.Bez toho, aby bola dotknutá výmena a využívanie informácií poskytnutých na účely použitia podľa článkov 32 a 33, Komisia, orgány členských štátov a ich úradníci, zamestnanci a iné osoby pracujúce pod ich dohľadom, ani žiadna fyzická ani právnická osoba vrátane audítorov a znalcov vymenovaných podľa článku 24 ods. 2 nezverejnia informácie, ktoré získali alebo si vymenili podľa tohto nariadenia a na ktoré sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na všetkých zástupcov a znalcov členských štátov, ktorí sa zúčastňujú na akejkoľvek z činností Poradného výboru pre digitálne trhy podľa článku 32.

Článok 32
Poradný výbor pre digitálne trhy

1.Komisii pomáha Poradný výbor pre digitálne trhy. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

3.Komisia oznámi stanovisko Poradného výboru pre digitálne trhy adresátovi individuálneho rozhodnutia spolu s uvedeným rozhodnutím. Stanovisko uverejní spolu s individuálnym rozhodnutím so zreteľom na oprávnený záujem na ochrane služobného tajomstva.

4.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 33
Žiadosť o prieskum trhu

1.Ak tri alebo viaceré členské štáty požiadajú Komisiu o začatie prieskumu podľa článku 15, pretože dospeli k záveru, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že niektorý poskytovateľ základných platformových služieb by mal byť označený za strážcu prístupu, Komisia do štyroch mesiacov preskúma, či existujú opodstatnené dôvody na začatie takéhoto prieskumu.

2.Členské štáty predložia dôkazy na podporu svojej žiadosti.

Kapitola VI

Všeobecné ustanovenia

Článok 34
Uverejnenie rozhodnutí

1.Komisia uverejní rozhodnutia, ktoré prijme podľa článkov 3, 7, 8, 9, 15, 16, 17, 22, článku 23 ods. 1, článkov 25, 26 a 27. Takéto uverejnenie musí obsahovať mená strán a hlavný obsah rozhodnutia vrátane akýchkoľvek uložených sankcií.

2.Pri uverejnení sa zohľadní oprávnený záujem strážcov prístupu alebo tretích strán na ochrane ich dôverných informácií.

Článok 35
Preskúmanie Súdnym dvorom Európskej únie

V súlade s článkom 261 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Súdny dvor Európskej únie neobmedzenú právomoc preskúmavať rozhodnutia, ktorými Komisia uložila pokuty alebo penále. Môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo penále.

Článok 36
Vykonávacie ustanovenia

1.Komisia môže prijať vykonávacie akty týkajúce sa článkov 3, 6, 12, 13, 15, 16, 17, 20, 22, 23, 25 a 30:

a)formy, obsahu a iných podrobností oznámení a predkladaných informácií podľa článku 3;

b)formy, obsahu a iných podrobností technických opatrení, ktoré musia strážcovia prístupu vykonať s cieľom zabezpečiť súlad s článkom 6 ods. 1 písm. h), i) a j);

c)formy, obsahu a iných podrobností oznámení a predkladaných informácií podľa článkov 12 a 13;

d)praktických opatrení, pokiaľ ide o predĺženie lehôt, ako sa stanovuje v článku 16;

e)praktických opatrení, pokiaľ ide o konania v súvislosti s prieskumami podľa článkov 15, 16, 17 a konania podľa článkov 22, 23 a 25;

f)praktických opatrení, pokiaľ ide o uplatnenie práv na vypočutie stanovených v článku 30;

g)praktických opatrení, pokiaľ ide o dohodu o sprístupnení informácií stanovenú v článku 30;

2.praktických opatrení, pokiaľ ide o spoluprácu a koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi podľa článku 1 ods. 7.Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 32 ods. 4. Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia podľa odseku 1 Komisia uverejní jeho návrh a vyzve všetky zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky v rámci lehoty, ktorú stanoví a ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

Článok 37
Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 6 a článku 9 ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od DD/MM/RRRR. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 6 a článku 9 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 6 a článku 9 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 38
Preskúmanie

1.Komisia do DD/MM/RRRR a následne každé tri roky vyhodnotí toto nariadenie a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

2.V hodnoteniach sa uvedie, či sa môžu vyžadovať ďalšie pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa zoznamu základných platformových služieb stanoveného v článku 2 bode 2, povinností stanovených v článkoch 5 a 6 a ich presadzovania na zabezpečenie toho, aby boli digitálne trhy v celej Únii súťažeschopné a spravodlivé. Komisia v nadväznosti na tieto hodnotenia prijme vhodné opatrenia, ktoré môžu zahŕňať legislatívne návrhy.

3.Členské štáty poskytnú všetky relevantné informácie, ktoré majú k dispozícii a ktoré môže Komisia požadovať na účely vypracovania správy uvedenej v odseku 1.

Článok 39
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.Toto nariadenie sa uplatňuje po uplynutí šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti.

Články 3, 15, 18, 19, 20, 21, 26, 27, 30, 31 a 34 sa však uplatňujú od [dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda    predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci štruktúry ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o akte o digitálnych trhoch

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci štruktúry ABM/ABB 42  

Oblasť politiky:    Jednotný trh

           Digitálna Európa

Vplyv na rozpočet sa týka nových úloh, ktoré boli zverené Komisii vrátane úloh priameho dohľadu.

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie 

 Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 43  

 Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie 

 Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu 

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Všeobecným cieľom tejto iniciatívy je zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu, a to podporovaním účinnej hospodárskej súťaže na digitálnych trhoch, a najmä spravodlivého a súťažeschopného prostredia online platforiem. Tento cieľ vychádza zo strategického smerovania stanoveného v oznámení „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“.

1.4.2.Špecifické ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Riešiť zlyhania trhu na zabezpečenie súťažeschopných a konkurenčných digitálnych trhov s cieľom zvýšiť inovácie a možnosti výberu pre spotrebiteľov.

Riešiť nekalé správanie strážcov prístupu.

Posilniť súdržnosť a právnu istotu s cieľom zachovať vnútorný trh.

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Intervencie zamerané na zvýšenie súťažeschopnosti digitálneho sektora by mali významný pozitívny a rastúci prínos k dosiahnutiu všetkých potenciálnych výhod digitálneho jednotného trhu, čo by takisto viedlo k nižším cenám a väčším možnostiam výberu pre spotrebiteľov, zvýšeniu produktivity a inováciám.

Zvýšenie efektívnosti vďaka digitálnemu jednotnému trhu by prispelo k rastu HDP o 1,5 % ročne do roku 2030 a vytvorilo by 1 až 1,4 milióna pracovných miest 44 . Najmä vplyv efektívnejšieho digitálneho jednotného trhu sa pohybuje v rozmedzí od 0,44 % do 0,82 % zmien v HDP a od 307 000 do 561 000 ďalších ekvivalentov plného pracovného času.

Riešenie nekalých obchodných praktík strážcov prístupu by vo všeobecnosti malo pozitívny vplyv na ekonomiku online platforiem. Plánované opatrenia by obmedzili odstrašujúce účinky, ktoré má nekalé správanie na predaj. Podniky, najmä tie menšie, by mali väčšiu dôveru zapojiť sa do spolupráce so strážcami prístupu, ak by títo strážcovia boli povinní dodržiavať jasné pravidlá, pokiaľ ide o spravodlivosť.

Očakáva sa, že regulačné opatrenia povedú nielen k vyššiemu predaju prostredníctvom menších platforiem, ale že budú mať aj pozitívny vplyv na rast trhu. Takisto by posilnili dôveru v podnikateľské prostredie platforiem, keďže sa v rámci nich plánuje prispôsobiteľný rámec založený na jasnom súbore povinností, ako aj flexibilnom zozname povinností, na ktoré sa vzťahuje posúdenie uplatniteľnosti správania na konkrétny prípad.

Možno očakávať, že prínosy povedú k väčšiemu inovačnému potenciálu menších podnikov, ako aj k zlepšenej kvalite služieb a tým aj k zvýšeniu spokojnosti spotrebiteľov. Za predpokladu, že plánované intervencie znížia konkurenčné asymetrie medzi strážcami prístupu a inými platformami, spotrebiteľský prebytok by sa mohol odhadnúť na 13 miliárd EUR, t. j. nárast približne o 6 % v porovnaní so základným scenárom.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Špecifický cieľ

Operačné ciele

Potenciálne ukazovatele merania

Posilniť súdržnosť a právnu istotu v rámci prostredia online platforiem na vnútornom trhu

Obmedziť rozdielne vnútroštátne regulačné intervencie

Zabezpečiť jednotný výklad povinností

Počet regulačných intervencií na vnútroštátnej úrovni

Počet žiadostí o objasnenie za rok

Riešiť nekalé správanie platforiem strážcov prístupu

Zabrániť identifikovaným nekalým praktikám sebauprednostňovania

Počet intervencií zo strany Komisie súvisiacich s dodržiavaním súladu na platformu strážcov prístupu/za rok

Počet rozhodnutí o sankciách na platformu strážcov prístupu/za rok

Riešiť zlyhania trhov na zabezpečenie súťažeschopných a konkurenčných digitálnych trhov s cieľom zvýšiť inovácie a možnosti výberu pre spotrebiteľov

Zabrániť nekalým praktikám týkajúcim sa prístupu k službám a platformám strážcov prístupu

Zabrániť nekalým praktikám súvisiacim s údajmi a zabezpečiť dodržiavanie povinností

Podiel používateľov, ktorí využívajú multihoming s rôznymi platformami alebo službami

Podiel používateľov, ktorí prechádzajú medzi rôznymi platformami a službami

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Nariadenie by malo byť priamo uplatniteľné po šiestich mesiacoch od jeho prijatia a dovtedy by malo riadenie na úrovni EÚ umožniť, aby sa zaviedli účinné postupy na označenie základných platformových služieb a presadzovanie pravidiel. Dovtedy bude preto Komisia splnomocnená prijímať rozhodnutia týkajúce sa označovania strážcov prístupu, v ktorých stanoví opatrenia, ktoré by mali dotknutí strážcovia prístupu plniť, uskutočňovať prieskumy trhu a bude schopná vykonávať akékoľvek iné právomoci týkajúce sa vyšetrovania, presadzovania práva a monitorovania.

Členské štáty zároveň vymenujú zástupcov Poradného výboru pre digitálne trhy.

1.5.2.Prínos zapojenia EÚ

Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Dôvody na akciu na európskej úrovni (ex-ante):

S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie jednotného trhu intervenciou sa okrem iného stanovuje vhodný regulačný rámec pre základné platformové služby, ktoré pôsobia ako strážcovia prístupu. Podporovaním účinnej hospodárskej súťaže na digitálnych trhoch, a najmä podporovaním prostredia online platforiem, ktoré je súťažeschopné a spravodlivé, sa podporuje dôvera, inovácie a rast jednotného trhu.

Keďže členské štáty riešia problémy súvisiace s platformami na vnútroštátnej úrovni, v Únii vzniká fragmentácia regulačného prostredia a dohľadu. Toto je nepriaznivé, pokiaľ ide o cezhraničný charakter platformovej ekonomiky a systematického významu platforiem strážcov prístupu pre vnútorný trh. Rozdielna fragmentácia by mohla vytvoriť právnu neistotu a vyššie regulačné zaťaženie pre účastníkov platformovej ekonomiky. Takáto fragmentácia ohrozuje rozširovanie začínajúcich a menších podnikov a ich schopnosť prosperovať na digitálnych trhoch.

Cieľom tejto iniciatívy je preto zlepšovanie súdržného a účinného dohľadu nad opatreniami vo vzťahu k základným platformovým službám a ich presadzovanie.

Očakávaná pridaná hodnota vytvorená Úniou (ex post):

Možno očakávať, že táto iniciatíva bude viesť k vyššiemu inovačnému potenciálu menších podnikov, ako aj k vyššej kvalite služieb. Zachovaním vnútorného trhu na platforme pre cezhraničný obchod by to viedlo k zvýšeniu o 92,8 miliardy EUR do roku 2025 45 .

Pokiaľ ide o pridanú hodnotu v rámci presadzovania opatrení, iniciatíva prináša dôležité zvýšenie efektívnosti. Za predpokladu, že plánované intervencie by znížili konkurenčné asymetrie medzi strážcami prístupu a inými platformami, odhaduje sa, že spotrebiteľský prebytok by mohol byť 13 miliárd EUR.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

V smernici o elektronickom obchode 2000/31/ES sa stanovuje základný rámec pre fungovanie jednotného trhu a dohľad nad digitálnymi službami a stanovuje sa základná štruktúra všeobecného mechanizmu spolupráce medzi členskými štátmi, čo sa v podstate vzťahuje na všetky požiadavky uplatniteľné na digitálne služby. Z hodnotenia smernice vyplynuli nedostatky v niekoľkých aspektoch tohto mechanizmu spolupráce 46 vrátane dôležitých procedurálnych aspektov, ako je nedostatok jasných časových rámcov na reakciu členských štátov a všeobecná nedostatočná schopnosť reagovať na požiadavky ich protistrán.

Na vnútroštátnej úrovni niektoré členské štáty už začali prijímať vnútroštátne pravidlá v reakcii na problémy spojené so správaním strážcov prístupu v digitálnom sektore. Fragmentácia už existuje, pokiaľ ide o reguláciu špecifickú pre platformy, ako napríklad v prípadoch povinností týkajúcich sa transparentnosti a doložiek najvyšších výhod. Rozdielna fragmentácia vytvára právnu neistotu a vyššie regulačné zaťaženie pre daných aktérov. Preto sa akcia na úrovni EÚ považuje za potrebnú.

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Táto iniciatíva stimuluje existujúcu reguláciu platforiem bez toho, aby s ňou bola v rozpore, a zároveň stanovuje účinný a primeraný mechanizmus presadzovania, ktorý zodpovedá potrebe prísne presadzovať cielené povinnosti vo vzťahu k obmedzenému počtu poskytovateľov cezhraničných platforiem, ktoré slúžia ako dôležité brány pre komerčných používateľov, aby oslovili spotrebiteľov.

Na rozdiel od nariadenia P2B iniciatíva predpokladá presadzovanie úzkeho súboru veľmi presných povinností na úrovni EÚ na riešenie nekalých praktík, ktorých sa dopúšťa obmedzená skupina veľkých cezhraničných strážcov prístupu. Mechanizmus presadzovania na úrovni EÚ je v súlade s presadzovaním nariadenia P2B. Strážcovia prístupu integrujú niekoľko cezhraničných základných platformových služieb a vyžaduje sa centrálny regulačný orgán na úrovni EÚ so silnými vyšetrovacími právomocami, aby sa zabránilo fragmentácii výsledkov a obchádzaniu nových pravidiel. Na tento účel môže nový regulačný orgán na úrovni EÚ využiť transparentnosť, ktorú musia online sprostredkovateľské služby a internetové vyhľadávače podľa nariadenia P2B zabezpečiť, pokiaľ ide o praktiky, ktoré by mohli byť podľa zoznamu povinností nezákonné, ak by sa na nich podieľali strážcovia prístupu.

Akt o digitálnych službách dopĺňa návrh na aktualizáciu smernice o elektronickom obchode v rámci uvedeného aktu. Zatiaľ čo akt o digitálnych službách je horizontálnou iniciatívou zameranou na problémy, ako je zodpovednosť online sprostredkovateľov za obsah tretích strán, bezpečnosť online používateľov alebo nesymetrické povinnosti náležitej starostlivosti pre rôznych poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti v závislosti od povahy spoločenských rizík, ktoré také služby predstavujú, táto iniciatíva sa zameriava na ekonomickú nerovnováhu, nekalé obchodné praktiky strážcov prístupu a ich negatívne následky, ako je oslabená súťažeschopnosť trhov platforiem. Vzhľadom na to, že sa v akte o digitálnych službách zvažuje nesymetrický prístup, v rámci ktorého sa môžu veľmi veľkým platformám uložiť prísnejšie povinnosti náležitej starostlivosti, zabezpečí sa jednotnosť pri vymedzovaní príslušných kritérií, pričom sa zohľadnia rôzne ciele iniciatív.

1.6.Trvanie a finančný vplyv

 Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

   Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

   Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

 Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2022 do roku 2025

a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 47

 Priame riadenie na úrovni Komisie

prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

   prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu:

tretím krajinám alebo subjektom, ktoré tieto krajiny určili,

medzinárodným organizáciám a ich agentúram (uveďte),

Európskej investičnej banke (EIB) a Európskemu investičnému fondu,

subjektom uvedeným v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

verejnoprávnym subjektom,

súkromnoprávnym subjektom povereným vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

súkromnoprávnym subjektom spravovaným právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

osobám povereným vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určeným v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Nariadenie sa preskúma a vyhodnotí každé tri roky. Komisia okrem toho v kontexte uplatňovania opatrení v rámci svojho priebežného hodnotenia účinnosti a efektívnosti opatrení vrátane dohľadu a analýzy vznikajúcich otázok vykoná viacero monitorovacích akcií. Preskúmanie sa môže vyžadovať najmä vtedy, keď sa určia dodatočné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa presadzovania, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby boli digitálne trhy v celej EÚ spravodlivé a súťažeschopné.    

Komisia musí predložiť zistenia Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká

Pokiaľ ide o vykonávanie nariadenia, identifikovať možno tieto hlavné riziká:

Riziká účinnosti nariadenia z dôvodu právnej neistoty súvisiacej s určitými kľúčovými aspektmi povinností a

riziká účinnosti nariadenia z dôvodu možných podstatných zmien skutočností.

Pokiaľ ide o výdavky, identifikovať možno tieto hlavné riziká:

Riziko nízkej kvality vybraných odborníkov z odvetvia a slabého technického vykonávania, čím sa zníži vplyv monitorovania v dôsledku nevhodných výberových postupov, nedostatku odborných znalostí alebo nedostatočného monitorovania, a

riziko neefektívneho a neúčinného využitia finančných prostriedkov pridelených na obstarávanie (niekedy obmedzený počet hospodárskych prevádzkovateľov, čo sťažuje porovnanie cien).

Riziko týkajúce sa riadenia projektov IT, najmä z hľadiska oneskorenia, prekročenia nákladov a celkového riadenia.

2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly

Pokiaľ ide o vykonávanie nariadenia, predpokladá sa tento systém vnútornej kontroly:

Môže sa vyžadovať dialóg medzi Komisiou a dotknutým strážcom prístupu s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia, ktoré zvažujú alebo vykonávajú strážcovia prístupu, lepšie dosahovali svoje ciele. Zavedením možnosti takého dialógu možno od iniciatívy očakávať, že bude účinnejšia pri riešení nekalých praktík, ktoré bránia súťažeschopnosti trhu a obmedzujú hospodársku súťaž. Zároveň bude primeraná pre dotknutých strážcov prístupu, keďže pri vykonávaní opatrení budú mať určitú mieru voľnej úvahy, čo účinne zabezpečí súlad s identifikovanými povinnosťami.

Označenie strážcu prístupu takisto podlieha pravidelnému preskúmaniu, a to ak nastane podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých sa rozhodnutie o označení zakladalo, a ak sa toto rozhodnutie zakladalo na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách poskytnutých podnikmi.

Napokon táto iniciatíva zahŕňa dynamický mechanizmus umožňujúci aktualizáciu zoznamu povinností v prípade, že sa nové praktiky po prieskume trhu považujú za nekalé.

Pokiaľ ide o výdavky, predpokladá sa tento systém vnútornej kontroly:

Tieto riziká súvisiace s výdavkami možno zmierniť prostredníctvom lepšie cielených návrhov a súťažných podkladov a použitím zjednodušených postupov, ako sa zaviedli v najnovšom nariadení o rozpočtových pravidlách. Činnosti v súvislosti s finančnými zdrojmi sa vykonajú najmä prostredníctvom verejného obstarávania v režime priameho riadenia. Preto sa súvisiace riziká zákonnosti a správnosti považujú za (veľmi) nízke.

Mnohé z týchto rizík súvisia s vlastnou povahou týchto projektov a zmiernia sa prostredníctvom vhodného systému riadenia projektov a podávania správ o riadení projektov vrátane správ o rizikách, ktoré sa podľa potreby predložia vrcholovému manažmentu.

Rámec vnútornej kontroly vychádza z vykonávania zásad vnútornej kontroly Komisie. V súlade s požiadavkou nariadenia o rozpočtových pravidlách je dôležitým cieľom Komisie a jej „stratégie rozpočtu zameraného na výsledky“ zabezpečiť nákladovú účinnosť pri navrhovaní a vykonávaní systémov riadenia a kontroly, ktoré predchádzajú chybám alebo ich odhaľujú a naprávajú. V stratégii kontroly sa preto uvažuje o vyššej úrovni a frekvencii kontrol v rizikovejších oblastiach a zabezpečuje sa nákladová účinnosť.

Bude existovať neustále prepojenie s prácou v oblasti politiky, ktorá zabezpečí potrebnú flexibilitu pri prispôsobovaní zdrojov skutočným potrebám politiky v oblasti, ktorá podlieha častým zmenám.

2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby

Odhaduje sa, že náklady na kontroly budú predstavovať menej ako 3 % celkových výdavkov. K nefinančným prínosom týchto kontrol patrí: lepšie zhodnotenie vynaložených prostriedkov, odrádzajúci účinok, zvýšenie efektívnosti, zlepšenie systému a dodržiavanie súladu s regulačnými ustanoveniami.

K účinnému znižovaniu rizika prispievajú zavedené kontroly, pričom úroveň rizika chyby sa odhaduje na menej ako 2 %.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

Opatrenia v oblasti prevencie a ochrany sa zameriavajú na zvýšenie transparentnosti pri schôdzach manažmentu a kontaktoch so zainteresovanými stranami v súlade s najlepšími postupmi verejného obstarávania vrátane využívania nástroja elektronického verejného obstarávania a elektronického predkladania ponúk. Opatrenia takisto budú odhaľovať prípadný konflikt záujmov a budú mu predchádzať.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

DRP/NRP 48

krajín EZVO 49

kandidátskych krajín 50

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

1

03 02 Program pre jednotný trh (vrátane MSP)

DRP

ÁNO

NIE

NIE

NIE

1

02 04 05 01 program Digitálna Európa

DRP

ÁNO

NIE

NIE

NIE

7

20.0206 Ostatné výdavky

na riadenie

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného 
rámca

1

Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika 51

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Operačné rozpočtové prostriedky – 03 02 Program pre jednotný trh

Záväzky

(1)

Neuplatňuje sa

0,667

3,667

4,633

4,133

3,667

3,533

20,300

Platby

(2)

Neuplatňuje sa

0,333

2,167

4,150

4,383

3,900

3,600

1,767

20,300

Operačné rozpočtové prostriedky02 04 05 01 program Digitálna Európa

Záväzky

(1)

Neuplatňuje sa

0,333

1,833

2,317

2,067

1,833

1,767

10,150

Platby

(2)

Neuplatňuje sa

0,167

1,083

2,075

2,192

1,950

1,800

0,883

10,150

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na program 

Záväzky = 
Platby

(3)

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 1 
viacročného finančného rámca SPOLU

Záväzky

= 1 + 3

Neuplatňuje sa

1,000

5,500

6,950

6,200

5,500

5,300

30,450

Platby

= 2 + 3

Neuplatňuje sa

0,500

3,250

6,225

6,575

5,850

5,400

2,650

30,450




Okruh viacročného finančného 
rámca

7

„Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Ľudské zdroje

Neuplatňuje
sa

3,000

5,320

7,845

10,300

10,300

10,300

47,065

Ostatné administratívne výdavky

Neuplatňuje sa

0,050

0,675

1,125

0,625

0,575

0,525

3,575

Rozpočtové prostriedky 
OKRUHU 7
viacročného finančného rámca SPOLU 

(Záväzky spolu = Platby spolu)

Neuplatňuje sa

3,050

5,995

8,970

10,925

10,875

10,825

50,640

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Rozpočtové prostriedky 
OKRUHOV 1 až 7
viacročného finančného rámca SPOLU 

Záväzky

Neuplatňuje sa

4,050

11,495

15,920

17,125

16,375

16,125

81,090

Platby

Neuplatňuje sa

3,550

9,245

15,195

17,500

16,725

16,225

2,650

81,090



3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

Nie je možné poskytnúť úplný zoznam výsledkov, ktoré majú byť dosiahnuté na základe finančných intervencií, priemerných nákladov a počtu, ako sa vyžaduje v tomto oddiele, pretože ide o novú iniciatívu a neexistujú žiadne predchádzajúce štatistické údaje, z ktorých by bolo možné vychádzať.

Nariadenie sa zameriava na i) riešenie zlyhaní trhu na zabezpečenie súťažeschopných a konkurenčných digitálnych trhov v záujme väčšej inovácie a širších možností výberu pre spotrebiteľov; ii) riešenie nekalého správania strážcov prístupu a iii) posilnenie súdržnosti a právnej istoty v prostredí online platforiem na zachovanie vnútorného trhu. Všetky tieto ciele prispievajú k dosiahnutiu všeobecného cieľa, čím sa zabezpečí riadne fungovanie vnútorného trhu (prostredníctvom hospodárskej súťaže na digitálnych trhoch, ako aj súťažeschopného a spravodlivého prostredia online platforiem).

Na optimálne dosiahnutie týchto cieľov sa okrem iného plánuje financovanie týchto akcií:

1. označovanie poskytovateľov základných platformových služieb, ktorých sa nariadenie týka, prostredníctvom určovacieho postupu;

2. vykonávanie prieskumov trhu, akýchkoľvek iných vyšetrovacích činností, ako aj opatrení na presadzovanie a činností monitorovania;

3. pravidelné vykonávanie preskúmania osobitných prvkov nariadenia a hodnotenia nariadenia;

4. priebežné hodnotenie účinnosti a efektívnosti vykonaných opatrení;

5. údržba, vývoj, hosťovanie, prevádzkovanie a podpora centrálneho informačného systému, a to v súlade s príslušnými normami v oblasti dôvernosti a bezpečnosti údajov;

6. nadväzujúce hodnotenia odborníkov, ak sú vymenovaní, a

7. iné administratívne náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vykonávaním rôznych akcií, ako napríklad:

7.i. náklady súvisiace so služobnými cestami zamestnancov vrátane kontrol na mieste;

7.ii. náklady súvisiace s organizáciou zasadnutí, najmä poradných výborov;

7.iii. náklady súvisiace s odbornou prípravou zamestnancov a

7.iv. náklady súvisiace s odborným poradenstvom.

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Zhrnutie

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Roky

2021

2022 52

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

OKRUH 7 
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

Neuplatňuje sa

3,000

5,320

7,845

10,300

10,300

10,300

47,065

Ostatné administratívne výdavky

Neuplatňuje sa

0,050

0,675

1,125

0,625

0,575

0,525

3,575

Medzisúčet OKRUHU 7 
viacročného finančného rámca

Neuplatňuje sa

3,050

5,995

8,970

10,925

10,875

10,825

50,640

Mimo OKRUHU 7 53  
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Ostatné 
administratívne výdavky

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Medzisúčet
mimo OKRUHU 7 
viacročného finančného rámca

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

Neuplatňuje sa

SPOLU

Neuplatňuje sa

3,050

5,995

8,970

10,925

10,875

10,825

50,640

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Akt o digitálnych trhoch je novou regulačnou iniciatívou, ktorá prispieva k strategickému smerovaniu stanovenému v oznámení „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“. Má horizontálnu povahu a prelína sa s rôznymi oblasťami pôsobnosti Komisie, ako sú oblasti súvisiace s vnútorným trhom, digitálnymi službami a ochranou hospodárskej súťaže.

S cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti toto nariadenie vykonávali, je potrebné na úrovni EÚ zaviesť kontroly a monitorovanie ex ante, ako je označovanie strážcov prístupu, monitorovanie plnenia povinností strážcami prístupu, prijímanie rozhodnutí o neplnení povinností, posudzovanie žiadostí o výnimku, vykonávanie prieskumov trhu a presadzovanie výsledných rozhodnutí a vykonávanie aktov. Pri odhadovaní rozpočtu a počtu zamestnancov potrebných pre túto iniciatívu sa vyvinulo úsilie na vytvorenie synergií a nadviazanie na existujúci rámec, aby sa nemuselo začínať od nuly, čo by si vyžadovalo ešte viac zamestnancov, ako sa uvádza v súčasnom výpočte.

Hoci synergie, pokiaľ ide o zamestnancov, vedomosti a infraštruktúru, možno nájsť v rámci troch hlavných GR a útvarov Komisie, význam a rozsah iniciatívy súčasný rámec presahujú. Komisia bude musieť zvýšiť svoju prítomnosť na digitálnych trhoch, keďže v nariadení sa predpokladajú zákonné lehoty, čo takisto znamená, že na tieto úlohy musia byť bezodkladne pridelené zdroje. Prerozdeliť potrebné ľudské zdroje v rámci troch hlavných GR nie je v súčasnosti možné bez toho, aby boli ohrozené všetky ostatné oblasti presadzovania práva. Je preto dôležité prerozdeliť zamestnancov aj z iných zdrojov mimo troch hlavných GR, ak chceme splniť ciele iniciatívy, ako aj ciele troch hlavných GR.

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

Ústredie a zastúpenia Komisie

20

30

43

55

55

55

55

Delegácie

Výskum

Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času) – ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED 54

Okruh 7

Financované z OKRUHU 7 viacročného finančného rámca 

‒ ústredie

10

17

25

25

25

25

– delegácie

Financované z finančného krytia programu 55

‒ ústredie

– delegácie

Výskum

Iné (uveďte)

SPOLU

20

40

60

80

80

80

80

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

Prijímanie rozhodnutí o označení a vykonávanie prieskumov trhu s cieľom označiť strážcov prístupu.

Monitorovanie súladu so zoznamom povinností a prípadne prijímanie rozhodnutí o neplnení povinností.

Vykonávanie prieskumov trhu v súvislosti s novými službami a novými praktikami.

Príprava a navrhovanie vykonávacích a delegovaných aktov v súlade s týmto nariadením.

Externí zamestnanci

Prijímanie rozhodnutí o označení a vykonávanie prieskumov trhu s cieľom označiť strážcov prístupu.

Monitorovanie súladu so zoznamom povinností a prípadne prijímanie rozhodnutí o neplnení povinností.

Vykonávanie prieskumov trhu v súvislosti s novými službami a novými praktikami.

Príprava a navrhovanie vykonávacích a delegovaných aktov v súlade s týmto nariadením.

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

   Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

Iniciatívu možno v plnej miere financovať prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR). Finančný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky bude úplne krytý rozpočtovými prostriedkami plánovanými vo VFR na roky 2021 – 2027 podľa finančných rámcov Programu pre jednotný trh a programu Digitálna Európa.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

 

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

Iniciatíva má finančný vplyv na iné príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Výšku príjmov nemožno vopred odhadnúť, keďže zahŕňa pokuty pre podniky za nedodržiavanie povinností, ktoré sú stanovené v nariadení.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:

Kapitola 42 – Pokuty a penále

Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku

Vplyv návrhu/iniciatívy

Rok 
N

Rok 
N + 1

Rok 
N + +2

Rok 
N + +3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Článok ………….

p.m

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

PRÍLOHA 
LEGISLATÍVNEMU FINANČNÉMU VÝKAZU

Názov návrhu/iniciatívy:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o akte o digitálnych trhoch

POTREBNÉ ĽUDSKÉ ZDROJE a NEVYHNUTNÉ NÁKLADY NA TIETO ZDROJE

NÁKLADY na OSTATNÉ ADMINISTRATÍVNE VÝDAVKY

METÓDY VÝPOČTU POUŽITÉ na ODHAD NÁKLADOV

Ľudské zdroje

Ostatné administratívne výdavky

DOPLNKOVÉ POZNÁMKY k LEGISLATÍVNEMU FINANČNÉMU VÝKAZU a k jeho PRÍLOHE

Táto príloha musí byť súčasťou legislatívneho finančného výkazu po začatí konzultácie medzi zainteresovanými útvarmi.

Tabuľky s údajmi sú použité ako zdroj tabuliek nachádzajúcich sa v legislatívnom finančnom výkaze. Slúžia výlučne na vnútorné použitie v rámci Komisie.

Náklady na ľudské zdroje považované za nevyhnutné

Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

OKRUH 7

viacročného finančného rámca

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

FTE

Rozpočtové prostriedky

FTE

Rozpočtové prostriedky

FTE

Rozpočtové prostriedky

FTE

Rozpočtové prostriedky

FTE

Rozpočtové prostriedky

FTE

Rozpočtové prostriedky

FTE

Rozpočtové prostriedky

FTE

Rozpočtové prostriedky

• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

Ústredie a zastúpenia Komisie

AD

 

 

17

2,550

25

3,750

37

5,550

47

7,050

47

7,050

47

7,050

 

33,000

AST

 

 

 3

0,450

5

0,750

6

0,900

8

1,200

8

1,200

8

1,200

 

 5,700

Externí zamestnanci 56

Celkový balík prostriedkov

ZZ

 

 

 

 

 6

 0,480

10

0,800

 15

1,2

 15

1,200

 15

1,200

 

 4,880

VNE

 

 

 

 

 4

 0,340

7

0,595

10

0,850

10

0,850

10

0,850

 

3,485 

DAZ

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Medzisúčet – OKRUH 7

viacročného finančného rámca

 

 

 

20

3,000

40

5,320

60

7,845

80

10,300

80

10,300

80

10,300

 

 47,065

Požadované administratívne rozpočtové prostriedky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené, a v prípade potreby budú doplnené rozpočtovými prostriedkami, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

 

Náklady na ostatné administratívne výdavky

Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

OKRUH 7

viacročného finančného rámca

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Spolu

Ústredie:

 

 

 

 

 

 

 

 

Výdavky na služobné cesty a reprezentáciu

--

--

0,050

0,050

0,050

0,050

0,050

0,250

Poradné výbory

--

0,050

0,100

0,150

0,150

0,150

0,150

0,750

Štúdie a konzultácie

--

--

0,500

0,900

0,400

0,350

0,300

2,450

Odborné vzdelávanie zamestnancov

--

--

0,025

0,025

0,025

0,025

0,025

0,125

Informačné a riadiace systémy

--

--

--

--

--

--

--

--

Vybavenie a služby IKT 57

--

--

--

--

--

--

--

--

Medzisúčet OKRUHU 7

viacročného finančného rámca

--

 0,050

0,675

1,125

0,625

0,575

0,525

3,575



v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Mimo OKRUHU 7

viacročného finančného rámca

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Spolu

Výdavky na technickú a administratívnu pomoc (okrem externých zamestnancov) z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“)

 

 

 

 

 

 

 

 

‒ ústredie

--

--

--

--

--

--

--

--

– delegácie Únie

--

--

--

--

--

--

--

--

Ostatné výdavky na riadenie v oblasti výskumu

--

--

--

--

--

--

--

--

Iné rozpočtové riadky (ak je to potrebné, uveďte)

--

--

--

--

--

--

--

--

Vybavenie a služby IKT 58

--

--

--

--

--

--

--

--

Medzisúčet – mimo OKRUHU 7

viacročného finančného rámca

--

--

--

--

--

--

--

--

1.SPOLU

2.OKRUH 7 a mimo OKRUHU 7 
viacročného finančného rámca

 --

 0,050

0,675

1,125

0,625

0,575

0,525

3,575

Požadované administratívne rozpočtové prostriedky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené, a v prípade potreby budú doplnené rozpočtovými prostriedkami, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Metódy výpočtu použité na odhad nákladov

Ľudské zdroje

Akt o digitálnych trhoch je novou regulačnou iniciatívou, ktorá prispieva k strategickému smerovaniu stanovenému v oznámení „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“. Má horizontálnu povahu a prelína sa s rôznymi oblasťami pôsobnosti Komisie, ako sú oblasti súvisiace s vnútorným trhom, digitálnymi službami a ochranou hospodárskej súťaže.

S cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti toto nariadenie vykonávali, je potrebné na úrovni EÚ zaviesť kontroly a monitorovanie ex ante, ako je označovanie strážcov prístupu, monitorovanie plnenia povinností strážcami prístupu, prijímanie rozhodnutí o neplnení povinností, posudzovanie žiadostí o výnimku, vykonávanie prieskumov trhu a presadzovanie výsledných rozhodnutí a vykonávanie aktov.

Pri odhadovaní rozpočtu a počtu zamestnancov potrebných pre túto iniciatívu sa vyvinulo úsilie na vytvorenie synergií a nadviazanie na existujúci rámec, aby sa nemuselo začínať od nuly, čo by si vyžadovalo ešte viac zamestnancov, ako sa uvádza v súčasnom výpočte.

Hoci synergie, pokiaľ ide o zamestnancov, vedomosti a infraštruktúru, možno nájsť v rámci troch hlavných GR a útvarov Komisie, význam a rozsah iniciatívy súčasný rámec presahujú. Komisia bude musieť zvýšiť svoju prítomnosť na digitálnych trhoch, keďže v nariadení sa predpokladajú zákonné lehoty, čo takisto znamená, že na tieto úlohy musia byť bezodkladne pridelené zdroje. Prerozdeliť potrebné ľudské zdroje v rámci troch hlavných GR nie je v súčasnosti možné bez toho, aby boli ohrozené všetky ostatné oblasti presadzovania práva. Je preto dôležité prerozdeliť zamestnancov aj z iných zdrojov mimo troch hlavných GR, ak chceme splniť ciele iniciatívy, ako aj ciele troch hlavných GR.

1.OKRUH 7 viacročného finančného rámca

Úradníci a dočasní zamestnanci

Za predpokladu prijatia do roku 2022 bude Komisia musieť vytvoriť zdroje potrebné na zabezpečenie plnenia jej nových úloh vrátane prijatia vykonávacích a delegovaných aktov na základe nariadenia.

Odhaduje sa, že od dátumu začatia uplatňovania povinností (2022) si nové úlohy súvisiace s aktom o digitálnych trhoch (určiť strážcov prístupu, monitorovať plnenie povinností strážcami prístupu, prijímať rozhodnutia o neplnení povinností, posudzovať žiadosti o výnimku, vykonávať prieskumy trhu a presadzovať výsledné rozhodnutia, vykonávať akty) na začiatku budú vyžadovať dodatočných 20 ekvivalentov plného pracovného času (FTE) (17 AD + 3 AST), čo sa do roku 2025 zvýši na 55 ekvivalentov plného pracovného času (47 AD + 8 AST).

Externí zamestnanci

Odhaduje sa, že od druhého roka uplatňovania povinností (2023) si nové úlohy súvisiace s aktom o digitálnych trhoch (určiť strážcov prístupu, monitorovať plnenie povinností strážcami prístupu, prijímať rozhodnutia o neplnení povinností, posudzovať žiadosti o výnimku, vykonávať prieskumy trhu a presadzovať výsledné rozhodnutia, vykonávať akty) na začiatku budú vyžadovať dodatočných 10 ekvivalentov plného pracovného času (6 AC + 4 END), čo sa do roku 2025 zvýši na 25 ekvivalentov plného pracovného času (15 AC + 10 END).

2.Mimo OKRUHU 7 viacročného finančného rámca

Len miesta financované z rozpočtu na výskum – Neuplatňuje sa

Externí zamestnanci – Neuplatňuje sa

Ostatné administratívne výdavky

3.OKRUH 7 viacročného finančného rámca

Výdavky na služobné cesty a reprezentáciu

·Odhaduje sa, že od roku 2023 bude potrebných ročne 10 vyšetrovaní strážcov prístupu na mieste. Priemerné náklady na vyšetrovanie sa odhadujú na 5 000 EUR na služobnú cestu, za predpokladu, že na mieste budú 2 ekvivalenty plného pracovného času a dĺžka cesty bude 5 dní.

Poradné výbory

·Odhaduje sa, že v roku 2022 sa uskutoční päť zasadnutí poradných výborov, v roku 2023 ich bude desať a v rokoch 2024 až 2027 sa ich ročne uskutoční 15. Náklady na zasadnutie sa odhadujú na 10 000 EUR. 

Odborná príprava

·Rozpočet na odbornú prípravu zamestnancov je dôležitou súčasťou zabezpečenia kvality a osobitných kompetencií v tejto oblasti. Odhaduje sa, že náklady budú predstavovať 25 000 EUR ročne.

Štúdie a konzultácie

·Potrebné budú výdavky na vysokošpecializovaných znalcov v sektoroch, ktorí poskytnú technickú podporu pri označovaní strážcov prístupu a budú monitorovať dodržiavanie opatrení stanovených v tomto nariadení. Odhaduje sa, že sa v rokoch 2023 až 2027 vykoná šesť až sedem monitorovacích štúdií s nižšou až veľmi vysokou mierou zložitosti, čo bude zodpovedať zmluvám vo výške medzi 50 000 až 1 000 000 EUR. Očakáva sa, že na začiatku obdobia bude dopyt po týchto znalcoch vysoký.

4.Mimo OKRUHU 7 viacročného finančného rámca

Neuplatňuje sa

Doplnkové poznámky k legislatívnemu finančnému výkazu a k jeho prílohe

Operačné výdavky budú rozdelené medzi GR COMP a GR GROW pre Program pre jednotný trh a GR CNECT pre program Digitálna Európa.

Administratívne výdavky budú rozdelené medzi GR COMP, GR GROW a GR CNECT.

(1)    Takéto sledovanie a profilovanie koncových používateľov online nemusí ako také nevyhnutne predstavovať problém, ale je dôležité zabezpečiť, aby sa vykonávalo kontrolovaným a transparentným spôsobom a so zreteľom na súkromie, ochranu údajov a ochranu spotrebiteľov.
(2)    Napríklad Rada vo svojich záveroch o posilnení európskeho obsahu v digitálnom hospodárstve a o ochrane slobodného a pluralitného mediálneho systému zdôraznila dôležitosť zabezpečenia rovnakých podmienok, ktoré podporujú základné hodnoty, ako je kultúrna rozmanitosť a pluralita médií.
(3)    Pozri aj oddiel 5.2.1 posúdenia vplyvu, kde sú k dispozícii ďalšie podrobné informácie.
(4)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb, (Text s významom pre EHP), (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).
(5)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb, (Text s významom pre EHP), (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).
(6)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(7)    Pozri napríklad smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/633 zo 17. apríla 2019 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci . S cieľom zlepšiť postavenie farmárov a malých a stredných podnikov v agropotravinárskom dodávateľskom reťazci prijala EÚ tento právny predpis, ktorým sa zakazujú isté nekalé obchodné praktiky medzi slabšími dodávateľmi voči silnejším odberateľom. Okrem iných medzi ne patria: oneskorené splátky za potravinové výrobky rýchlo podliehajúce skaze, zrušenie objednávok na poslednú chvíľu, jednostranné zmeny v zmluvách, odmietnutie uzavretia písomnej zmluvy, vrátenie nepredaných výrobkov alebo výrobkov, ktoré sa stali odpadom, alebo platba za marketing odberateľa.
(8)    Odpovede občanov a zainteresovaných strán v rámci otvorenej verejnej konzultácie Komisie a spätná väzba vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže na dotazník Komisie naznačujú, že zlyhania trhu sa zdajú v Únii rozšírené, a to najmä v digitálnych trhoch cezhraničnej povahy. Pozri Zhrnutie konzultácie so zúčastnenými stranami o novom nástroji hospodárskej súťaže Zhrnutie príspevkov vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže k posúdeniu vplyvu nového nástroja hospodárskej súťaže . Zatiaľ čo respondenti uviedli, že zlyhania trhu sa môžu vyskytnúť vo všetkých priemyselných odvetviach, niekoľko respondentov zdôraznilo, že sú obzvlášť výrazné v digitálnej sfére. Pozri aj prílohu 5.4 k posúdeniu vplyvu.
(9)    Pozri aj oddiel 6.6.1 posúdenia vplyvu, kde je k dispozícii ďalšia analýza.
(10)     https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12418-Digital-Services-Act-package-ex-ante-regulatory-instrument-of-very-large-online-platforms-acting-as-gatekeepers and https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12416-New-competition-tool .  
(11)    Podrobný prehľad výsledkov týchto konzultácií je uvedený v prílohe 2 k posúdeniu vplyvu.
(12)     https://platformobservatory.eu/ .  
(13)     https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/commission-expert-group-publishes-progress-reports-online-platform-economy .
(14)    Seminár Strediska pre monitorovanie ekonomiky online platforiem o trhovej sile a online reklame, 29. januára 2020; ICF, WIK-Consult GmbH, Cullen International, a CEPS zorganizovali 28. júla 2020 a 10. septembra 2020 panely odborníkov z akademickej obce na vysokej úrovni na podporu Komisie pri príprave posúdenia vplyvu platforiem s významnými sieťovými účinkami, ktoré pôsobia ako strážcovia prístupu.
(15)    Napríklad konferencia na tému „Formovanie politiky hospodárskej súťaže vo veku digitalizácie“: https://ec.europa.eu/competition/scp19/ .
(16)    Zhrnutie otvorenej verejnej konzultácie o pravidlách ex ante, Zhrnutie konzultácie so zúčastnenými stranami o novom nástroji hospodárskej súťaže Zhrnutie príspevkov vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže k posúdeniu vplyvu nového nástroja hospodárskej súťaže , pozri prílohu 2 k posúdeniu vplyvu.
(17)    Napríklad v odpovedi Európskej organizácie spotrebiteľov na otvorenú verejnú konzultáciu sa uvádza, že „výzvy, ktoré vyvstávajú najmä zo strany veľkých aktérov digitálnych trhov, si okrem tradičného presadzovania práva hospodárskej súťaže vyžadujú nové nástroje na účinnú a včasnú ochranu záujmov spotrebiteľov.
(18)    Podporná štúdia posúdenia vplyvu (ICF); M. Motta a M. Peitz (2020), Intervention trigger and underlying theories of harm - Expert advice for the Impact Assessment of a New Competition Tool (Spúšťacie mechanizmy pre intervenciu a hlavné teórie ujmy – odborné stanovisko k posúdeniu vplyvu nového nástroja hospodárskej súťaže) ; G. S. Crawford, P. Rey, a M. Schnitzer (2020), An Economic Evaluation of the EC’s Proposed “New Competition Tool (Ekonomické posúdenie „nového nástroja hospodárskej súťaže“, ktorý navrhla EK) .
(19)    Pozri aj oddiel 5 prílohy I k posúdeniu vplyvu, kde sú k dispozícii rôzne použité zdroje dôkazov.
(20)    Pozri prílohu 3 k posúdeniu vplyvu.
(21)    Tamže, v kapitole V a kapitole X.
(22)     https://platformobservatory.eu/app/uploads/2020/07/ProgressReport_Workstream_on_Measurement_and_ Economic_Indicators_2020.pdf .
(23)    Ú. v. EÚ C …, …, s. ….
(24)    Ú. v. EÚ C …, …, s. ….
(25)    Ú. v. EÚ C …, …, s. ….
(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).
(27)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/.. – návrh jednotného trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a zmeny smernice 2000/31/ES.
(28)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(29)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).
(30)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).
(31)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).
(32)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).
(33)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).
(34)    Oznámenie Komisie: Usmernenia k transparentnosti určovania poradia podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 (Ú. v. EÚ C 424, 8.12.2020, s. 1).
(35)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(36)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).
(37)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie)(Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).
(38)    Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).
(39)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/.. – návrh jednotného trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a zmeny smernice 2000/31/ES.
(40)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).
(41)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).
(42)    ABM: riadenie podľa činností, ABB: zostavovanie rozpočtu na základe činností.
(43)    Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(44)    M. Christensen, A. Conte, F. Di Pietro, P. Lecca, G. Mandras, a S. Salotti (2018), The third pillar of the Investment Plan for Europe: an impact assessment using the RHOMOLO model, (Tretí pilier Investičného plánu pre Európu: posúdenie vplyvu pomocou modelu RHOMOLO) (č. 02/2018). Pracovné dokumenty Spoločného výskumného centra o územných modeloch a analýze.
(45)    Cezhraničný elektronický obchod v Európe predstavoval v roku 2019 hodnotu 143 miliárd EUR, pričom 59 % tohto trhu vytvorili online trhy. Predpokladá sa, že táto hodnota sa v roku 2025 zvýši na 65 % (štúdia CNECT/GROW).
(46)    Členské štáty opakovane nastolili tieto otázky v rámci konzultácie uskutočnenej v roku 2019, cielenej konzultácie v roku 2020, ako aj v rámci otvorenej verejnej konzultácie a diskusie v rámci expertnej skupiny v oblasti elektronického obchodu v októbri 2019.
(47)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html .
(48)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.
(49)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.
(50)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.
(51)    Rozdelenie rozpočtu medzi programy je orientačné.
(52)    Rok N je rok, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.
(53)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(54)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.
(55)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).
(56)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.
(57)    IKT: Informačné a komunikačné technológie. Musí sa konzultovať s DIGIT.
(58)    IKT: Informačné a komunikačné technológie. Musí sa konzultovať s DIGIT.
Top