This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52020PC0571
Proposal for a DIRECTIVE OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL amending Directive 2004/37/EC on the protection of workers from the risks related to exposure to carcinogens or mutagens at work.
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci
COM/2020/571 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli22. 9. 2020
COM(2020) 571 final
2020/0262(COD)
Návrh
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci
{SEC(2020) 302 final} - {SWD(2020) 183 final} - {SWD(2020) 184 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
Dôvody a ciele návrhu
Rakovina, bez ohľadu na to, či súvisí so zamestnaním, je po srdcovo-cievnych chorobách druhou hlavnou príčinou úmrtnosti v krajinách EÚ, čo predstavuje asi štvrtinu všetkých úmrtí 1 . Považuje sa za jednu z najvýznamnejších príčin predčasných úmrtí v Európskej únii. Nemá vplyv len na zdravie jednotlivcov, rodinný život, ale aj na systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti jednotlivých krajín, štátne rozpočty a produktivitu a rast hospodárstva.
Zintenzívnenie boja proti rakovine je preto súrnou prioritou pre EÚ. Na tento účel, ako bolo oznámené v politických usmerneniach predsedníčky Európskej komisie von der Leyen 2 , Komisia predloží do konca roka 2020 európsky plán na zníženie utrpenia, ktoré táto choroba spôsobuje, a na podporu členských štátov pri zlepšovaní kontroly rakoviny a starostlivosti o pacientov s rakovinou s cieľom zaručiť spravodlivejší prístup k liečbe v celej EÚ.
Rakovina je aj prvou príčinou úmrtí súvisiacich so zamestnaním v EÚ 3 : 52 % ročných úmrtí v dôsledku pracovných podmienok sa v súčasnosti pripisuje rakovinovým ochoreniam z povolania, zatiaľ čo na ochorenia obehovej sústavy pripadá 24 %, na iné choroby 22 % a zranenia predstavujú 2 %. Riešenie problému rakoviny z povolania pomocou tejto iniciatívy a iných iniciatív bude aj neoddeliteľnou súčasťou európskeho plánu na boj proti rakovine. Cieľom tohto návrhu je hlavne zlepšiť bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov znížením miery ich expozície účinkom troch karcinogénnych látok alebo skupín látok (ďalej len „látky“) pri práci, poskytnúť pracovníkom, zamestnávateľom a orgánom presadzovania práva jasnejšie informácie a prispieť k zabezpečeniu rovnakých podmienok pre hospodárske subjekty.
Návrh prichádza v kontexte bezprecedentnej krízy pre EÚ a svet. Pandémia Covid-19 má obrovské zdravotné, ekonomické a sociálne dôsledky, ktoré bude treba riešiť. Pandémia takisto poukazuje na to, aké dôležité je zamýšľať sa nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, najmä u tých osôb, ktoré pri riešení krízy stoja v prvej línii. Prináša ďalšiu motiváciu zdvojnásobiť úsilie pri ochrane pracovníkov a spoločností pred možnými pracovnými rizikami, a tým pozitívne vplývať na zamestnanosť a hospodárstvo.
Na budovanie silnej sociálnej Európy po kríze a pri obnove hospodárstva EÚ sú potrebné neustále zlepšenia v záujme bezpečnejšej a zdravšej práce pre všetkých. Navyše ako sa uvádza v oznámení „Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie“ 4 , opatrenia na ochranu pracovníkov musia držať krok s rozsiahlym sociálnym, hospodárskym a technologickým vývojom a zároveň zabezpečovať nepretržitú ochranu pred tradičnými rizikami.
Komisia sa vo svojom oznámení už zaviazala preskúmať stratégiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) s cieľom riešiť okrem iného expozíciu nebezpečným látkam v záujme zachovania prísnych európskych noriem v oblasti BOZP. V Európskom pilieri sociálnych práv 5 , ktorý Európsky parlament, Rada a Komisia spoločne vyhlásili na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast 17. novembra 2017, je zakotvené právo pracovníkov na zdravé, bezpečné a prispôsobené pracovné prostredie vrátane ochrany pred karcinogénmi. Komisia vo svojom oznámení „Bezpečnejšia a zdravšia práca pre všetkých“ 6 takisto zdôrazňuje, že Európska únia musí pokračovať v investovaní do bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zaviazala sa zintenzívniť boj proti rakovine z povolania prostredníctvom legislatívnych návrhov. Nedávny dohovor o rozšírení plánu opatrení proti karcinogénom 7 , ktorý bol podpísaný 28. novembra 2019 v Helsinkách, takisto svedčí o tom, že značný počet zainteresovaných strán je naďalej odhodlaný zlepšiť ochranu pracovníkov pred expozíciou karcinogénnym látkam.
Komisia v snahe o zlepšenie ochrany pracovníkov pokračuje v procese aktualizácie smernice o karcinogénoch a mutagénoch (ďalej len „smernica“) 8 s cieľom držať krok s novým vedeckým a technickým vývojom a zohľadniť názory zainteresovaných strán. Podľa článku 16 smernice sa limitné hodnoty expozície pri práci (OEL) stanovia v prílohe III k smernici na základe dostupných informácií, vrátane vedeckých a technických údajov, pre všetky uvedené karcinogény alebo mutagény, pre ktoré je to možné. Ako sa uvádza v článku 17 ods. 1, prílohu III k smernici možno meniť v súlade s postupom stanoveným v článku 153 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), t. j. riadny legislatívny postup.
V posledných rokoch Komisia navrhla tri smernice, ktorými sa uvedená smernica mení. Tieto tri smernice prijali Európsky parlament a Rada v decembri 2017 9 , januári 2019 10 a júni 2019 11 . Tieto tri revízie, ktoré sa týkali celkovo 26 látok, umožnili okrem iného revidovať dve existujúce OEL, zaviesť 22 nových OEL a uviesť poznámku „koža“ 12 pre zvyšné dve látky (bez uvedenia OEL).
S cieľom navrhnúť túto štvrtú zmenu smernice Komisia uskutočnila dvojfázovú konzultáciu so sociálnymi partnermi na európskej úrovni v júli 13 a novembri 2017 14 v súlade s článkom 154 ZFEÚ. Organizácie pracovníkov aj zamestnávateľov potvrdili, že tri ďalej uvedené látky majú veľký význam pre ochranu pracovníkov, a vyzvali Komisiu, aby pokračovala v prípravných prácach na stanovenie OEL pre tieto prioritné karcinogény:
·akrylonitril,
·zlúčeniny niklu,
·benzén.
Tento zoznam potvrdili orgány členských štátov, organizácie zamestnávateľov a pracovníkov v rámci tripartitného Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ACSH) prostredníctvom jeho špecializovanej pracovnej skupiny pre chemické látky v súlade s jej mandátom, v ktorom Komisia požaduje aktívnu účasť skupiny pri odporúčaní priorít pre nové alebo revidované vedecké hodnotenia.
Vyše milión pracovníkov je v súčasnosti vystavených akrylonitrilu, zlúčeninám niklu alebo benzénu. Ak sa na úrovni EÚ neprijmú žiadne opatrenia, títo pracovníci budú aj naďalej vystavení riziku ochorenia na rakovinu alebo trpieť inými závažnými zdravotnými problémami. Podrobné informácie o rôznych použitiach týchto troch látok a ich vplyve na pracovníkov, ako aj o konkrétnych odvetviach, v ktorých sú pracovníci týmto látkam vystavení, sú uvedené v posúdení vplyvu pripojenom k tomuto návrhu.
V smernici sa stanovuje niekoľko všeobecných minimálnych požiadaviek na odstránenie alebo zníženie miery expozície v prípade všetkých karcinogénov a mutagénov, ktoré patria do jej pôsobnosti. Zamestnávatelia musia určiť a posúdiť riziká pre pracovníkov súvisiace s expozíciou konkrétnym karcinogénom a mutagénom na pracovisku a v prípade existencie rizika musia zabrániť expozícii. Ak je to technicky možné, vyžaduje sa nahradenie procesu alebo chemického faktora takým procesom alebo chemickým faktorom, ktorý nie je nebezpečný alebo je menej nebezpečný. Ak nahradenie nie je technicky možné, chemické karcinogény sa musia, pokiaľ je to technicky možné, vyrábať a používať v uzavretom systéme, aby sa zabránilo expozícii. Ak to nie je technicky možné, expozícia pracovníkov sa musí znížiť na takú nízku úroveň, ako je to technicky možné. Ide o povinnosť minimalizovať nebezpečenstvo podľa článku 5 ods. 2 a 3 smernice.
Okrem týchto všeobecných minimálnych požiadaviek sa v smernici jasne uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu ochrany pracovníkov je stanovenie OEL pre inhalačný spôsob expozície karcinogénom a mutagénom, a to v prípade karcinogénov a mutagénov, pri ktorých je to možné 15 . Tieto hodnoty sa musia stanoviť aj pre chemické faktory, pre ktoré takéto hodnoty neexistujú, a musia sa prehodnotiť vždy, keď to bude možné, na základe najnovších vedeckých údajov 16 . OEL pre špecifické karcinogény alebo mutagény sa uvádzajú v prílohe III k smernici.
Zníženie miery expozície karcinogénom a mutagénom na pracovisku stanovením OEL pre celú EÚ účinne prispieva k predchádzaniu výskytu prípadov rakoviny a súvisiacich úmrtí, ako aj ďalších významných nerakovinových zdravotných problémov, ktoré sú spôsobené týmito látkami. Ďalej zlepšuje ochranu pracovníkov zvyšovaním dĺžky, kvality a produktivity pracovného života európskych pracovníkov a zabezpečovaním podobnej minimálnej úrovne ochrany v celej EÚ, prispieva k lepšej produktivite a konkurencieschopnosti EÚ a zlepšuje rovnaké podmienky pre podniky.
Dostupné informácie vrátane vedeckých údajov potvrdzujú potrebu doplniť prílohu III o nové alebo revidované OEL pre tri uvedené karcinogénne látky. Potvrdzuje takisto potrebu zachovať alebo doplniť poznámky týkajúce sa kože pre akrylonitril a benzén, ako aj poznámku týkajúcu sa dermálnej 17 a respiračnej 18 senzibilizácie pre zlúčeniny niklu.
Na tomto základe sa navrhuje prijať osobitné opatrenia s cieľom stanoviť v prílohe III OEL pre akrylonitril a zlúčeniny niklu a zrevidovať limitné hodnoty pre benzén. Okrem týchto OEL sa takisto navrhuje doplniť v prílohe III poznámku týkajúcu sa kože pre akrylonitril, ako aj poznámku týkajúcu sa dermálnej a respiračnej senzibilizácie pre zlúčeniny niklu. Existujúca poznámka týkajúca sa kože pre benzén je takisto zachovaná.
Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Táto iniciatíva je v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv vyhláseným v roku 2017 19 , najmä s jeho 10. zásadou zakotvujúcou právo pracovníkov na zdravé, bezpečné a prispôsobené pracovné prostredie. Stanovenie nových alebo revidovaných OEL prispieva k vysokej úrovni ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov.
Táto iniciatíva je aj v súlade s oznámením „Bezpečnejšia a zdravšia práca pre všetkých“ 20 , v ktorom Komisia zdôrazňuje, že Európska únia musí pokračovať v investovaní do bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a že sa zaviazala zintenzívniť boj proti rakovine z povolania prostredníctvom legislatívnych návrhov.
Súlad s ostatnými politikami Únie
Európsky plán boja proti rakovine
Predsedníčka von der Leyen vo svojich politických usmerneniach pre Európsku komisiu 21 uznala, že v boji proti rakovine toho môže Európska únia urobiť oveľa viac a zaviazala sa predložiť európsky plán na boj proti rakovine. Komisia začala 4. februára 2020 celoúnijnú verejnú konzultáciu týkajúcu sa európskeho plánu na boj proti rakovine pri príležitosti konferencie s názvom „Európsky plán na boj proti rakovine: môžeme dosiahnuť viac“, ktorá sa uskutočnila v Európskom parlamente.
Európsky plán na boj proti rakovine bude postavený na štyroch pilieroch: prevencia, včasná diagnostika, liečba a následná starostlivosť. Pokiaľ ide o pilier prevencie, tento návrh obsahuje ciele ako opatrenia na zníženie environmentálnych rizikových faktorov, napr. znečistenie a expozícia chemikáliám, a najmä zníženie expozície karcinogénom na pracovisku.
Charta základných práv EÚ
Ciele iniciatívy sú v súlade aj s článkom 2 (Právo na život) a článkom 31 (Právo na spravodlivé a primerané pracovné podmienky) Charty základných práv EÚ.
Nariadenie REACH
Nariadením REACH 22 , ktoré nadobudlo účinnosť v roku 2007, bolo konsolidovaných a prepracovaných niekoľko častí právnych predpisov EÚ o chemických látkach vrátane tých, ktoré sa týkajú posúdenia rizika a prijatia opatrení manažmentu rizík. Týmto nariadením sa okrem iného stanovujú dva odlišné regulačné prístupy EÚ, obmedzenia a autorizácie. Obmedzenia umožňujú EÚ stanoviť podmienky pre výrobu, uvedenie na trh a/alebo používanie látok ako takých, látok v zmesi alebo vo výrobku, a autorizácia je navrhnutá tak, aby zabezpečila, že riziko látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy (SVHC) je riadne kontrolované a zároveň podporuje postupné nahrádzanie vhodnými alternatívami, ktoré sú ekonomicky a technicky uskutočniteľné 23 .
Predmetom tohto návrhu sú tieto uplatniteľné ustanovenia nariadenia REACH týkajúce sa autorizácie a/alebo obmedzenia chemických látok:
·Obmedzenie: uvádzanie na trh a používanie benzénu a jeho zmesí s niekoľkými výnimkami, uvádzanie na trh a používanie niklu a jeho zlúčenín v šperkoch a vo výrobkoch, ktoré majú prísť do styku s kožou, uvádzanie akrylonitrilu a jeho zmesí na trh alebo ich používanie na predaj širokej verejnosti.
·Autorizácia: žiadna z týchto látok nepodlieha autorizácii podľa nariadenia REACH.
Smernica a nariadenie REACH sa právne dopĺňajú. Rámcová smernica 89/391/EHS o BOZP 24 stanovuje hlavné zásady prevencie a ochrany pracovných rizík a vzťahuje sa na všetky odvetvia činností. Uvádza sa v nej, že sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté existujúce alebo budúce vnútroštátne ustanovenia a ustanovenia EÚ, ktoré sú priaznivejšie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci. Súbor jednotlivých smerníc v oblasti BOZP bol prijatý na základe článku 16 rámca BOZP (vrátane smernice). V nariadení REACH sa zase stanovuje, že sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy o ochrane pracovníkov vrátane smernice.
V kontexte vzájomne sa dopĺňajúceho uplatňovania smernice a nariadenia REACH je vhodné navrhnúť limitné hodnoty podľa smernice, a to z týchto dôvodov:
–Smernica sa vzťahuje na akékoľvek použitie karcinogénu alebo mutagénu na pracovisku počas celého jeho životného cyklu a vzťahuje sa aj na expozíciu pracovníkov účinkom týchto chemických faktorov uvoľnených akoukoľvek pracovnou činnosťou bez ohľadu na to, či vznikli úmyselne a či sú dostupné na trhu.
–Vyhodnotenie rizík vykonané zamestnávateľmi podľa smernice 2004/37/ES závisí od typu pracoviska a konkrétneho procesu a malo by zohľadňovať aj súhrnnú expozíciu pracovníkov účinkom všetkých karcinogénov a mutagénov prítomných na pracovisku počas ich každodennej pracovnej činnosti.
–OEL pre karcinogény a mutagény sa stanovujú spoľahlivým procesom – na záver sa dostávajú na prijatie k spoluzákonodarcovi – na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov a konzultácií so zainteresovanými stranami.
–OEL sú dôležitou súčasťou smernice a širšieho prístupu k BOZP v rámci riadenia chemických rizík.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
Právny základ
V článku 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ sa stanovuje, že Európsky parlament a Rada „môžu v oblastiach uvedených v odseku 1 písm. a) až i) [článku 153 ZFEÚ] prijímať vo forme smerníc minimálne požiadavky na ich postupné uskutočňovanie so zreteľom na podmienky a technické predpisy prijímané v každom z členských štátov. Takéto smernice nesmú ukladať také správne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by bránili vzniku a rozvoju malých a stredných podnikov“. V článku 153 ods. 1 písm. a) ZFEÚ sa stanovuje, že Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v tejto oblasti: „zlepšovanie pracovného prostredia najmä s ohľadom na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov“.
Smernica 2004/37/ES bola prijatá na základe článku 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ s cieľom zlepšiť zdravie a bezpečnosť pracovníkov. V článku 16 sa stanovuje prijatie limitných hodnôt v súlade s postupom uvedeným v článku 153 ods. 2 ZFEÚ pre všetky karcinogény alebo mutagény, v prípade ktorých je to možné.
Cieľom tohto návrhu je posilniť úroveň ochrany zdravia pracovníkov v súlade s článkom 153 ods. 1 písm. a) ZFEÚ vo forme nových alebo revidovaných limitných hodnôt, ako aj poznámok v prílohe III k smernici. Článok 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ preto predstavuje náležitý právny základ pre návrh Komisie.
Podľa článku 153 ods. 2 ZFEÚ je zlepšovanie pracovného prostredia, najmä s ohľadom na ochranu zdravia a bezpečnosť pracovníkov, súčasťou sociálnej politiky, kde sa EÚ delí o právomoc s členskými štátmi.
Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Keďže riziká, ktoré hrozia pracovníkom z hľadiska zdravia a bezpečnosti, sú v celej EÚ vo všeobecnosti podobné, jasnou úlohou EÚ je podpora členských štátov pri riešení takýchto rizík.
Údaje zozbierané počas prípravných prác naznačujú, že pri stanovovaní limitných hodnôt pre karcinogény v súlade s týmto návrhom sú medzi členskými štátmi veľké rozdiely 25 . Niektoré členské štáty už zaviedli záväzné limitné hodnoty, ktoré sú rovnaké alebo nižšie ako hodnoty odporúčané výborom ACSH. To dokazuje, že pri stanovovaní limitnej hodnoty pre tieto chemické faktory sú možné aj účinné jednostranné opatrenia na vnútroštátnej úrovni. Existujú však aj mnohé prípady, kde členské štáty majú limitné hodnoty, ktoré nezaručujú takú ochranu zdravia pracovníkov ako hodnoty stanovené v tomto návrhu. V niektorých iných prípadoch zase členské štáty nemajú pre tieto karcinogény žiadne limitné hodnoty. Okrem toho sa aj v prípadoch, kde vnútroštátne limitné hodnoty existujú, tieto hodnoty od seba značne líšia, čo vedie k rôznym úrovniam ochrany.
Opatreniami prijatými na úrovni jednotlivých členských štátov nemožno za takýchto okolností zabezpečiť pre všetkých pracovníkov EÚ vo všetkých členských štátoch minimálne požiadavky na ochranu zdravia pracovníkov pred rizikami vyplývajúcimi z expozície týmto karcinogénom.
Rozdielne úrovne ochrany môžu zároveň podniky motivovať k tomu, aby svoje výrobné zariadenia umiestňovali v členských štátoch s nižšími požiadavkami. V každom prípade majú rozdielne požiadavky v oblasti práce vplyv na konkurencieschopnosť, pretože predstavujú rozdielne náklady pre prevádzkovateľov. Tento účinok na jednotný trh možno znížiť tým, že sa na úrovni EÚ zavedú jasné konkrétne minimálne požiadavky na ochranu pracovníkov v členských štátoch.
Z toho vyplýva, že na dosiahnutie cieľov tohto návrhu je nevyhnutné prijať opatrenia na úrovni EÚ, a to v súlade s článkom 5 ods. 3 ZEÚ. Zmenu smernice možno vykonať len na úrovni EÚ a po dvojfázových konzultáciách so sociálnymi partnermi (s vedením a so zamestnancami) v súlade s článkom 154 ZFEÚ.
Proporcionalita
Tento návrh predstavuje krok vpred pri dosahovaní stanovených cieľov na zlepšenie životných a pracovných podmienok pracovníkov.
Pokiaľ ide o navrhované limitné hodnoty, po intenzívnych diskusiách so všetkými zainteresovanými stranami (so zástupcami organizácií zamestnancov, zamestnávateľov a vlád) sa zohľadnili faktory socioekonomickej uskutočniteľnosti.
V súlade s článkom 153 ods. 4 ZFEÚ sa ustanoveniami v tomto návrhu žiadnemu členskému štátu nebráni v tom, aby si ponechal alebo zaviedol prísnejšie ochranné opatrenia zlučiteľné so zmluvami, napríklad v podobe nižších limitných hodnôt. Článkom 153 ods. 3 ZFEÚ sa členským štátom dáva možnosť poveriť sociálnych partnerov na základe ich spoločnej žiadosti vykonávaním smerníc prijatých podľa článku 153 ods. 2 ZFEÚ, čím sa zaručí rešpektovanie zavedených vnútroštátnych mechanizmov regulácie v tejto oblasti.
Z toho vyplýva, že v súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 ods. 4 ZEÚ tento návrh neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.
Výber nástroja
V článku 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ sa stanovuje, že minimálne požiadavky na ochranu bezpečnosti a zdravia pracovníkov možno prijímať „vo forme smerníc“.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
V hodnotení ex post smerníc Európskej únie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci 26 (hodnotenie REFIT) sa zdôrazňuje, že chemikálie klasifikované ako karcinogény a mutagény sa naďalej vyrábajú v celej EÚ. Sú im vystavení aj pracovníci vo výrobe a následní užívatelia. V hlavných záveroch tohto hodnotenia sa uvádza, že smernica sa považuje za veľmi dôležitú. Vzhľadom na obavy vyjadrené rôznymi skupinami zainteresovaných strán v procese hodnotenia a vo vnútroštátnych správach o vykonávaní by sa mala zvážiť potreba prijať limitné hodnoty pre ďalšie látky. Zmenou smernice, a to stanovením alebo revíziou OEL pre tri látky, by sa malo dosiahnuť lepšie riadenie chemických rizík v budúcnosti a zlepšiť ochrana zdravia a bezpečnosť pracovníkov.
Konzultácie so zainteresovanými stranami
Dve fázy konzultácií s európskymi sociálnymi partnermi v súlade s článkom 154 ZFEÚ
V roku 2017 27 Komisia uskutočnila dvojfázovú konzultáciu so sociálnymi partnermi na úrovni EÚ podľa článku 154 ods. 2 ZFEÚ. Prvá fáza konzultácií so sociálnymi partnermi sa skončila 30. septembra 2017 a na účely tejto iniciatívy boli identifikované tri látky. V rámci druhej fázy, ktorá sa skončila 22. decembra 2017, sa potvrdilo, že táto iniciatíva sa bude zaoberať týmito tromi látkami.
Táto konzultácia takisto umožnila zhromaždiť názory sociálnych partnerov na možné smerovanie a obsah opatrení EÚ, pokiaľ ide o stanovenie a/alebo revíziu záväzných OEL v prílohe III k smernici, ako aj pokiaľ ide o budúce revízie smernice.
Výsledky prvej fázy konzultácie potvrdili, že treba prijať opatrenia na úrovni EÚ s cieľom zaviesť lepšie normy v celej EÚ a riešiť situácie týkajúce sa expozície pracovníkov.
Tri organizácie pracovníkov 28 , ktoré zaslali odpovede do konzultácie, potvrdili význam existujúcich právnych predpisov a potrebu ďalších opatrení. Do veľkej miery súhlasili s problémami opísanými v konzultačnom dokumente a potvrdili význam, ktorý prikladajú ochrane pracovníkov pred zdravotnými rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom a mutagénom, pričom zdôrazňujú potrebu priebežne dopĺňať nové alebo revidované OEL do prílohy III.
Štyri organizácie zamestnávateľov 29 , ktoré odpovedali v rámci konzultácie, podporili cieľ účinnej ochrany pracovníkov pred prípadmi rakoviny z povolania, a to okrem iného stanovením záväzných OEL na úrovni EÚ. Pokiaľ ide o problémy identifikované v konzultačnom dokumente, zamestnávatelia v zásade podporili ďalšie revízie smernice na základe určitých podmienok. Podľa ich názoru by sa záväzné OEL mali stanoviť len pre prioritné látky. V procese stanovenia OEL by sa malo vychádzať zo spoľahlivých vedeckých dôkazov, z technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti, posúdenia socioekonomického vplyvu a zo stanoviska tripartitného Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ACSH).
Druhá fáza konzultácií so sociálnymi partnermi sa skončila 22. decembra 2017. V konzultačnom dokumente pre túto druhú fázu sa posudzovali možné smerovania opatrení EÚ s cieľom zlepšiť ochranu pracovníkov pred karcinogénmi alebo mutagénmi.
Tri organizácie pracovníkov 30 , ktoré zaslali odpovede v druhej fáze konzultácie, uznali význam ďalšieho zlepšovania existujúceho legislatívneho rámca v súlade s navrhovaným opatrením Komisie aj mimo neho s cieľom neustále riešiť riziká spôsobené expozíciou karcinogénom a mutagénom. Opätovne zdôraznili potrebu dosiahnuť cieľ stanovenia 50 OEL pre karcinogény a mutagény do roku 2020.
Štyri organizácie zamestnávateľov 31 , ktoré odpovedali v rámci druhej fázy konzultácie, potvrdili, že podporujú opatrenia zamerané na účinnú ochranu pracovníkov pred prípadmi rakoviny z povolania, a to okrem iného stanovením záväzných OEL na úrovni EÚ, zdôraznili však, že je potrebné zabezpečiť, aby tieto hodnoty boli primerané a uskutočniteľné, pokiaľ ide o ich zavedenie z technického hľadiska. Zamestnávatelia považovali kritériá Komisie na stanovenie priority látok za relevantné, konkrétne však navrhli, aby sa zahrnuli aj kritériá technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti.
Z konzultácií s týmito sociálnymi partnermi vyplynulo, že by bolo vhodné prostredníctvom štvrtej zmeny smernice doplniť nové alebo revidované OEL pre tri karcinogény.
Konzultácie s Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
S poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ACSH), ktorý tvoria traja riadni členovia za každý členský štát zastupujúci národné vlády, organizácie pracovníkov a organizácie zamestnávateľov, sa pravidelne konzultuje. ACSH s prihliadnutím na príspevok Výboru pre hodnotenie rizík (RAC) Európskej chemickej agentúry (ECHA), ako aj na socioekonomické a realizačné faktory, poskytuje stanoviská, ktoré sa používajú pri príprave návrhu Komisie.
ACSH prijal stanoviská týkajúce sa akrylonitrilu 32 , zlúčenín niklu 33 a benzénu 34 v rámci tejto štvrtej revízie smernice. Ako možný postup v prípade týchto chemikálií navrhuje jedno alebo viaceré záväzné OEL s ďalšími poznámkami pre všetky z nich. Hoci v smernici o karcinogénoch a mutagénoch nie sú navrhnuté biologické limitné hodnoty, ACSH sa zhodol na užitočnosti biologického monitorovania benzénu a na biologických limitných hodnotách pre akrylonitril tak, ako to navrhuje RAC.
Získavanie a využívanie expertízy
Pri preskúmavaní alebo stanovovaní nových limitných hodnôt podľa smernice sa Komisia riadi osobitným postupom, ktorého súčasťou je využívanie vedeckých odporúčaní a konzultovanie s ACSH. Na podporu každého opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä v súvislosti s karcinogénmi a mutagénmi, je nevyhnutný spoľahlivý vedecký základ. Komisia preto v záujme integrovania vedeckých odporúčaní a v súlade s oznámením Komisie „Bezpečnejšia a zdravšia práca pre všetkých“ 35 z 10. januára 2017 využíva poradenstvo Výboru pre hodnotenie rizík (RAC) agentúry ECHA.
RAC rozvíja vysokokvalitné komparatívne analytické poznatky a zabezpečuje, aby sa návrhy, rozhodnutia a politika Komisie týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov zakladali na spoľahlivých vedeckých dôkazoch. Členovia RAC sú vysokokvalifikovaní, špecializovaní, nezávislí odborníci vybraní na základe objektívnych kritérií. Poskytujú Komisii stanoviská, ktoré pomáhajú pri tvorbe politiky EÚ v oblasti ochrany pracovníkov.
Pre túto iniciatívu poskytol RAC tri vedecké stanoviská týkajúce sa OEL pre akrylonitril 36 , zlúčeniny niklu 37 a benzén 38 , v ktorých hodnotí účinky chemických faktorov na zdravie pracovníkov na základe spoľahlivých vedeckých dôkazov. RAC pomáhal Komisii najmä pri hodnotení najnovších dostupných vedeckých údajov a pri navrhovaní OEL s cieľom ochrany pracovníkov pred chemickými rizikami, ktoré sa majú stanoviť na úrovni EÚ podľa smernice. Hoci v smernici o karcinogénoch a mutagénoch nie sú navrhnuté biologické limitné hodnoty, RAC ich odporučil pre akrylonitril a benzén.
V nadväznosti na dvojfázové konzultácie s európskymi sociálnymi partnermi zverejnilo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie 9. mája 2018 verejnú výzvu na predkladanie ponúk 39 . Cieľom bolo posúdiť sociálny, hospodársky a environmentálny vplyv viacerých politických možností týkajúcich sa ochrany zdravia pracovníkov pred rizikami vyplývajúcimi z možnej expozície určitému počtu látok na pracovisku vrátane akrylonitrilu, zlúčenín niklu a benzénu. Zákazka sa začala 3. septembra 2018 a trvala 11 mesiacov. Výsledok tejto štúdie položil hlavný základ pre správu o posúdení vplyvu, ktorá je súčasťou tohto návrhu.
Posúdenie vplyvu
Tento návrh sa opiera o posúdenie vplyvu. Správu o posúdení vplyvu preskúmal Výbor pre kontrolu regulácie 27. mája 2020. Prijal kladné stanovisko s výhradami. Tieto sa následne riešili v záverečnej správe o posúdení vplyvu.
V prípade každého z uvedených troch karcinogénov boli preskúmané tieto možnosti pre rôzne limitné hodnoty a/alebo poznámky (poznámky týkajúce sa kože, respiračnej a dermálnej senzibilizácie):
·Základný scenár v podobe žiadnej ďalšej činnosti zo strany EÚ v súvislosti s každým chemickým faktorom v rámci tejto iniciatívy (možnosť 1).
·Okrem základného scenára sa zvažovali aj možnosti pre OEL na úrovni navrhnutej Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a v dodatočných referenčných bodoch (napr. najprísnejšia limitná hodnota zistená v rámci členských štátov, OEL odvodené výborom RAC).
Niekoľko ďalších možností bolo zamietnutých v počiatočnej fáze, keďže sa považovali za neprimerané alebo menej účinné pri dosahovaní cieľov tejto iniciatívy. Tieto zamietnuté možnosti sa týkajú buď spôsobu stanovenia OEL, alebo výberu iného nástroja, alebo podpory MSP. V prípade zamietnutých možností, ktoré sa týkajú spôsobu stanovenia OEL, išlo o zákaz používania karcinogénnych chemických faktorov a prijatie najprísnejších OEL medzi členskými štátmi EÚ. Medzi ďalšie posudzované nástroje patrili informácie špecifické pre jednotlivé odvetvia bez zmeny smernice, trhové nástroje, samoregulácia priemyslu, regulácia v rámci iných nástrojov EÚ (REACH) a usmerňovacie dokumenty. Zamietnuté bolo aj prijatie riešení pre MSP, keďže na veľmi významný počet európskych pracovníkov by sa táto smernica nevzťahovala.
Uskutočnila sa analýza ekonomických, sociálnych a environmentálnych vplyvov rôznych možností politiky pre každý chemický faktor. Výsledky štúdie sa uvádzajú v posúdení vplyvu, ktoré je priložené k tomuto návrhu. Porovnanie politických možností a výber uprednostňovanej možnosti sa uskutočnili na základe týchto kritérií: účinnosť, efektívnosť a súdržnosť. Náklady a prínosy boli vypočítané za obdobie 60 rokov v súlade s odhadmi výskytu rakoviny za rovnaké obdobie s cieľom náležite zohľadniť latentné obdobie rakoviny. Všetky analytické kroky sa uskutočnili v súlade s usmerneniami v oblasti lepšej právnej regulácie 40 .
V prípade všetkých chemických faktorov v tomto návrhu boli opatrenia vyplývajúce zo stanovísk ACSH ponechané a premietnuté do legislatívnych ustanovení, a to vrátane prechodných období pre tieto tri látky. Tieto prechodné opatrenia umožnia podnikom získať viac času na uskutočnenie potrebných investícií a zároveň zlepšiť ochranu pracovníkov. Napriek tomu, že ročné náklady na podnik budú podľa všetkého udržateľné, väčšina investícií do opatrení manažmentu rizík (RMM) sa uskutoční na začiatku 60-ročného obdobia zohľadneného vo výpočtoch. Pokiaľ ide o akrylonitril a benzén, OEL sa budú uplatňovať po uplynutí 4-ročného prechodného obdobia od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Okrem toho sa prechodné OEL pre benzén budú uplatňovať po uplynutí dvoch rokov a pred uplynutím štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Tieto prechodné opatrenia sa považujú za potrebné a dostatočné na to, aby podniky mohli realizovať potrebné investície. V osobitnom prípade zlúčenín niklu sa prechodné opatrenia budú uplatňovať do 17. januára 2025, aby sa zabezpečilo zosúladenie s prechodnými opatreniami prijatými pre šesťmocný chróm 41 , ktoré sa takisto uplatňujú do 17. januára 2025. Obe skupiny látok (zlúčeniny niklu a zlúčeniny šesťmocného chrómu) sa často vyskytujú v rovnakých odvetviach a rovnakých procesoch. Ako jednomyseľne odporučil ACSH 42 , musí byť zníženie expozície zlúčeninám niklu a zlúčeninám šesťmocného chrómu koordinované a môže využívať synergie. Na základe analýzy vyššie uvedeného návrhu, ako aj údajov vyplývajúcich z externej štúdie Komisia považuje sa vhodné, aby sa pre tieto tri látky stanovili prechodné obdobia.
Vplyv na pracovníkov
Pokiaľ ide o vplyv na pracovníkov, táto iniciatíva by mala viesť k prínosom v oblasti predchádzania prípadom rakoviny a iným závažným chorobám súvisiacim s prácou, a zároveň zmierňovať účinky, ako je utrpenie pracovníkov a ich rodín, ktoré sa o nich starajú, znížená kvalita života alebo zhoršenie životnej pohody.
V súvislosti so zlúčeninami niklu a s benzénom sa očakávajú najviac dosiahnuteľné prínosy. Ponechaná možnosť by vskutku viedla k týmto výsledkom:
·V prípade akrylonitrilu by sa dalo zabrániť až 12 prípadom rakoviny mozgu, 408 prípadom podráždenia nosa a peňažne vyjadrený zdravotný prínos by predstavoval 440 000 – 5 800 000 EUR.
·V prípade zlúčenín niklu by sa dalo zabrániť 133 prípadom rakoviny pľúc, 702 prípadom chorobnosti pľúc a 80 prípadom potratov a peňažne vyjadrený zdravotný prínos by predstavoval 72 – 92 miliónov EUR.
·V prípade benzénu by sa dalo zabrániť 182 prípadom leukémie a 189 prípadom leukocytopénie a peňažne vyjadrený zdravotný prínos by predstavoval 121 – 198 miliónov EUR.
Vplyv na zamestnávateľov
Pokiaľ ide o vplyv na zamestnávateľov, táto iniciatíva by mohla viesť k vyšším nákladom pre podniky, ktoré budú musieť zaviesť dodatočné ochranné a preventívne opatrenia. Tieto investície však budú predstavovať malú časť obratu podnikov. Investície do ochranných opatrení okrem toho pomôžu podnikom znižovať náklady v súvislosti s absenciou pracovníkov a so zníženou produktivitou, ktoré by inak vznikali v dôsledku zlého zdravotného stavu.
Ďalej sa pri týchto troch látkach počíta s prechodnými opatreniami, ktoré umožnia podnikom získať viac času na uskutočnenie potrebných investícií a zároveň zlepšiť ochranu pracovníkov. Napriek tomu, že ročné náklady na podnik budú podľa všetkého udržateľné, väčšina investícií do opatrení manažmentu rizík sa uskutoční na začiatku 60-ročného obdobia zohľadneného vo výpočtoch.
Návrhom sa nezavádzajú žiadne dodatočné informačné povinnosti, takže nebude viesť k zvýšeniu administratívneho zaťaženia podnikov.
Vplyv na životné prostredie
Pokiaľ ide o vplyv na životné prostredie, zavedenie limitných hodnôt pre akrylonitril nepovedie k ďalšej inštalácii lokálneho odsávania, čo by mohlo viesť k zvýšeniu emisií vo vzduchu. Pri žiadnom z možných opatrení manažmentu rizík na dosiahnutie súladu s uprednostňovanou možnosťou pre akrylonitril sa neočakáva, že by viedlo k významným zmenám v uvoľňovaní akrylonitrilu do vody. Zavedením uprednostňovanej možnosti pre zlúčeniny niklu by sa nemal výrazne zmeniť celkový únik zlúčenín niklu do životného prostredia. Preto stanovenie OEL na úrovni EÚ pre akrylonitril a zlúčeniny niklu nepovedie k vyšším únikom do životného prostredia a nebude mať žiadny dosah. Pokiaľ ide o benzén, zníženie existujúcich OEL na úrovni EÚ obmedzí dokonca aj fugitívne alebo difúzne emisie v niektorých odvetviach.
Vplyv na členské štáty/vnútroštátne orgány
Pokiaľ ide o vplyv na členské štáty/vnútroštátne orgány, členské štáty so zavedenými OEL na úrovni limitných hodnôt stanovených v tejto iniciatíve budú menej ovplyvnené ako tie, ktoré majú vyššie alebo žiadne OEL. Hoci administratívne náklady a náklady na presadzovanie sa budú v jednotlivých členských štátoch líšiť, nemali by byť významné. Zodpovedným orgánom môžu vzniknúť dodatočné administratívne náklady v súvislosti s potrebou poskytnúť zamestnancom informácie a odbornú prípravu, ako aj v súvislosti s revíziou kontrolných zoznamov na účely posudzovania súladu. Tieto náklady sú však malé v porovnaní s celkovými nákladmi na fungovanie, ktoré vnútroštátne orgány na presadzovanie právnych predpisov znášajú.
Na základe skúseností z práce Výboru vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC) a so zreteľom na spôsob organizácie činností na presadzovanie právnych predpisov v rôznych členských štátoch nie je pravdepodobné, že by zavedenie nových limitných hodnôt v smernici ovplyvnilo celkové náklady na inšpekčné návštevy. Tie sa väčšinou plánujú nezávisle od návrhu, často po prijatí sťažností v priebehu daného roka a/alebo podľa kontrolných stratégií vymedzených daným orgánom, ktoré sa môžu zameriavať na relevantné odvetvia, v ktorých sa vyskytujú príslušné chemické látky. Treba takisto dodať, že existencia OEL uľahčuje prácu inšpektorov, pretože sa nimi zavádzajú maximálne úrovne expozície, čím poskytujú užitočný nástroj na kontrolu súladu.
Táto iniciatíva by mala ďalej prispieť aj k zmierneniu finančných strát systémov sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti členských štátov, pretože sa ňou predchádza zlému zdravotnému stavu. Očakáva sa, že prínosy pre verejné orgány budú dokonca vyššie ako náklady.
Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Vplyv na MSP
Tento návrh neobsahuje miernejšie režimy pre mikropodniky ani MSP. MSP nie sú podľa smernice oslobodené od povinnosti odstrániť alebo znížiť na minimum riziká vyplývajúce z expozície karcinogénom alebo mutagénom na pracovisku.
Pre mnohé karcinogény zahrnuté v rámci tejto iniciatívy už OEL na vnútroštátnej úrovni existujú, aj keď sa ich úroveň v jednotlivých členských štátoch líši. Stanovenie limitných hodnôt uvedených v tomto návrhu by nemalo mať žiadny vplyv na MSP so sídlom/usadené v tých členských štátoch, kde sú vnútroštátne limitné hodnoty buď rovnaké, alebo nižšie než navrhované hodnoty. V prípade karcinogénov, ktoré sú predmetom tohto návrhu, to však bude mať ekonomický vplyv v tých členských štátoch (a v nich usadených hospodárskych subjektoch), ktoré majú v súčasnosti vyššie limitné hodnoty expozície pri práci.
Zatiaľ čo podniky, ktoré používajú akrylonitril, sú najmä veľké podniky, MSP predstavujú veľkú časť príslušných odvetví, ktoré pracujú so zlúčeninami niklu a s benzénom. Pre všetky látky zvažované v tejto iniciatíve budú požadované investície pre MSP predstavovať malý podiel obratu MSP v priebehu nasledujúcich 60 rokov. Len veľmi malý počet MSP, ktoré používajú zlúčeniny niklu, by mohol čeliť určitým ťažkostiam pri dodržiavaní uprednostňovanej možnosti. Preto boli do balíka uprednostňovaných možností zahrnuté prechodné obdobia zamerané na zmiernenie výziev.
Vplyv na konkurencieschopnosť EÚ alebo medzinárodný obchod
Táto iniciatíva bude mať pozitívny vplyv na hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu tým, že zníži konkurenčné rozdiely medzi podnikmi pôsobiacimi v členských štátoch s rôznymi vnútroštátnymi OEL a poskytne väčšiu istotu týkajúcu sa vymožiteľných limitných hodnôt expozície pre celú EÚ.
Hoci táto iniciatíva bude mať za následok prísnejšie OEL v porovnaní s niektorými hlavnými konkurentmi Európskej únie, nemala by mať významný vplyv na vonkajšiu konkurencieschopnosť podnikov EÚ. Ako už bolo uvedené, dodatočné náklady na podnik vo väčšine prípadov nie sú významné.
Okrem toho OEL stanovené v krajinách mimo EÚ nemožno nevyhnutne porovnať s limitnými hodnotami EÚ. Metódy stanovovania OEL a uplatňovanie OEL sa v jednotlivých jurisdikciách zásadne líšia, napríklad v dôsledku rôznych prístupov k tomu, či a ako možno zohľadniť socioekonomické faktory; v dôsledku rozdielov v právnej vymožiteľnosti alebo v očakávaniach týkajúcich sa súladu; v dôsledku používania vedeckých dôkazov a analytickej metódy, ako aj v dôsledku pracovnoprávnych vzťahov a úloh, ktoré zohrávajú priemyselné odvetvia, zástupcovia pracovníkov a iní. Pri porovnaniach a vyvodzovaní záverov týkajúcich sa hodnôt, ktoré nemusia byť priamo porovnateľné, by sa preto malo postupovať opatrne.
Základné práva
Vplyv na základné práva sa považuje za pozitívny, najmä pokiaľ ide o článok 2 (Právo na život) a článok 31 (Právo na spravodlivé a primerané pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť pracovníkov).
4.VPLYV NA ROZPOČET
Návrh nevyžaduje dodatočné rozpočtové a ľudské zdroje z rozpočtu EÚ ani orgánov zriadených EÚ.
5.ĎALŠIE PRVKY
Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Počet chorôb z povolania a prípadov rakoviny z povolania v EÚ a zníženie nákladov súvisiacich s rakovinou z povolania pre hospodárske subjekty a systémy sociálneho zabezpečenia v EÚ sú hlavnými ukazovateľmi pri monitorovaní vplyvu tejto smernice. Pri monitorovaní prvého ukazovateľa sa používajú dostupné údaje zhromaždené Eurostatom; údaje, ktoré zamestnávatelia oznámili príslušným vnútroštátnym orgánom v súlade s článkom 14 ods. 8 smernice a ku ktorým má Komisia prístup v súlade s článkom 18 smernice; a údaje predložené členskými štátmi v ich národných správach o vykonávaní v súlade s článkom 17a smernice 89/391/EHS. Pri monitorovaní druhého ukazovateľa treba porovnať odhadované údaje, ktoré sa týkajú zaťaženia spôsobeného rakovinou z povolania z hľadiska hospodárskej straty a nákladov na zdravotnú starostlivosť, s údajmi, ktoré boli k týmto aspektom následne zhromaždené po prijatí revízie.
Na transpozíciu stanovených limitných hodnôt sa uplatní dvojfázové hodnotenie súladu (kontrola transpozície a kontrola súladu). V rámci pravidelného hodnotenia, ktoré má vykonávať Komisia podľa článku 17a smernice 89/391/EHS, sa uskutoční hodnotenie praktického vykonávania navrhovaných zmien. Vnútroštátne orgány, konkrétne národné inšpektoráty práce, uskutočnia monitorovanie uplatňovania a presadzovania.
Na úrovni EÚ bude Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC) naďalej informovať Komisiu o všetkých praktických problémoch v súvislosti s presadzovaním smernice 2004/37/ES, ako aj o ťažkostiach v oblasti dosahovania súladu so záväznými limitnými hodnotami. Okrem toho bude SLIC naďalej posudzovať nahlásené prípady, vymieňať si informácie a osvedčené postupy v tejto oblasti a v prípade potreby vypracúvať podporné nástroje na presadzovanie, napríklad usmernenia.
Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
Členské štáty musia Komisii zaslať znenie vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa smernica transponuje, a tabuľku zhody medzi uvedenými ustanoveniami a smernicou. Na zabezpečenie dodržiavania minimálnych požiadaviek, ktoré sa stanovujú týmto návrhom, sú potrebné jednoznačné informácie o transpozícii uvedených nových ustanovení. Odhadovaná dodatočná administratívna záťaž súvisiaca so zabezpečením vysvetľujúcich dokumentov nie je neprimeraná (išlo by o jednorazovú záťaž a nemala by sa týkať väčšieho počtu organizácií). Členské štáty môžu vypracovať vysvetľujúce dokumenty efektívnejšie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhuje, aby sa členské štáty zaviazali pripojiť k oznámeniu o transpozičných opatreniach určenému Komisii jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.
Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Článok 1
V článku 1 sa uvádza, že príloha III k smernici 2004/37/ES sa mení v súlade s prílohou k tejto smernici. Do prílohy III sa dopĺňajú dve nové látky, čím sa rozširuje zoznam záväzných limitných hodnôt EÚ doplnený poznámkou „koža“ pre akrylonitril a poznámkou „dermálna a respiračná senzibilizácia“ pre zlúčeniny niklu. Limitná hodnota pre jednu existujúcu látku v prílohe III, t. j. benzén, bola aktualizovaná, zatiaľ čo jej poznámka týkajúca sa kože sa zachováva. Prechodné opatrenia pre tieto tri látky boli uvedené v poslednom stĺpci tabuľky.
Články 2 až 4
Články 2 až 4 obsahujú zvyčajné ustanovenia o transpozícii do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov. V článku 3 sa uvádza najmä deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
Príloha
Pojem „limitná hodnota“ používaný v prílohe je vymedzený v článku 2 písm. c) smernice. Inhalačný spôsob expozície sa upravuje limitnými hodnotami, ktorými sa pre daný chemický faktor opisujú jeho maximálne koncentrácie vo vzduchu, pričom zamestnanci by v priemere nemali byť počas vymedzeného časového obdobia vystavení vyšším koncentráciám.
Poznámka „koža“ je priradená k jednému chemickému faktoru, a to konkrétne akrylonitrilu, kde výbor RAC usúdil, že dermálna absorpcia by mohla prispieť k celkovému zaťaženiu organizmu, a teda k obavám týkajúcim sa možných zdravotných účinkov. Poznámka týkajúca sa kože predstavuje možnú absorpciu významného množstva látky cez kožu. Poznámka „dermálna senzibilizácia“ je priradená k jednému chemickému faktoru, a to konkrétne zlúčeninám niklu, kde výbor RAC usúdil, že expozícia tomuto faktoru môže spôsobiť nepriaznivé kožné reakcie. Poznámka „respiračná senzibilizácia“ je priradená k jednému chemickému faktoru, a to konkrétne zlúčeninám niklu, kde výbor RAC usúdil, že jeho vdýchnutie môže spôsobiť nežiaduce reakcie dýchacích ciest. Zamestnávatelia majú povinnosť zohľadniť tieto poznámky pri hodnotení rizika a pri vykonávaní preventívnych a ochranných opatrení v súvislosti s konkrétnym karcinogénom alebo mutagénom v súlade so smernicou.
2020/0262 (COD)
Návrh
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 153 ods. 2 písm. b) v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. a),
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 43 ,
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 44 ,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES 45 je ochrana pracovníkov pred ohrozením ich zdravia a bezpečnosti v dôsledku expozície karcinogénom alebo mutagénom na pracovisku. V uvedenej smernici sa ustanovuje konzistentná úroveň ochrany pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom a mutagénom na pracovisku prostredníctvom rámca všeobecných zásad s cieľom umožniť členským štátom zabezpečovať konzistentné uplatňovanie príslušných minimálnych požiadaviek. Cieľom týchto minimálnych požiadaviek je chrániť pracovníkov na úrovni Únie. Členské štáty môže stanoviť prísnejšie ustanovenia.
(2)Zásada 10 Európskeho piliera sociálnych práv 46 , ktorú spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast 17. novembra 2017, poskytuje pracovníkom právo na vysokú úroveň ochrany ich zdravia a bezpečnosti pri práci, ktorá zahŕňa aj ochranu pred expozíciou karcinogénom a mutagénom na pracovisku.
(3)Záväzné limitné hodnoty expozície pri práci sú dôležitou súčasťou všeobecných opatrení na ochranu pracovníkov, ktoré sa stanovujú v smernici 2004/37/ES, a nesmú byť prekročené. Limitné hodnoty a ostatné priamo súvisiace opatrenia by sa mali stanoviť pre všetky karcinogény alebo mutagény, kde to umožňujú dostupné informácie vrátane vedeckých a technických údajov.
(4)Dodržiavaním záväzných limitných hodnôt expozície pri práci nie sú dotknuté iné povinnosti zamestnávateľov podľa smernice 2004/37/ES, ako povinnosť znižovať používanie karcinogénov a mutagénov na pracovisku, predchádzať expozícii pracovníkov karcinogénom alebo mutagénom alebo znižovať mieru takejto expozície a prijímať opatrenia, ktoré by sa mali vykonávať na tento účel. Pokiaľ je to technicky možné, mali by uvedené opatrenia zahŕňať nahradenie karcinogénu alebo mutagénu látkou, zmesou alebo procesom, ktoré nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zdravie pracovníka, ako aj využívanie uzavretého systému alebo iné opatrenia zamerané na zníženie úrovne expozície pracovníkov.
(5)Touto smernicou sa posilňuje ochrana zdravia a bezpečnosť pracovníkov na ich pracoviskách. V smernici 2004/37/ES by sa mali stanoviť nové limitné hodnoty na základe dostupných informácií vrátane nových vedeckých a technických údajov a mali by byť založené aj na dôkladnom posúdení socioekonomického vplyvu a dostupnosti protokolov a techník na meranie expozície na pracovisku. Uvedené informácie by podľa možností mali zahŕňať údaje o reziduálnych rizikách pre zdravie pracovníkov, stanoviská výboru pre hodnotenie rizík (RAC) Európskej chemickej agentúry (ECHA), ako aj Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ACSH). Informácie o reziduálnom riziku, ktoré sú verejne dostupné na úrovni Únie, sú dôležité pre budúcu prácu na obmedzovaní rizík vyplývajúcich z expozície karcinogénom a mutagénom na pracovisku.
(6)Limitné hodnoty pre inhalačný spôsob expozície sa v súlade s odporúčaniami RAC a ACSH, ak sú k dispozícii, stanovujú na základe časovo váženého priemeru počas osemhodinového referenčného času (limitné hodnoty dlhodobej expozície) a v prípade určitých karcinogénov alebo mutagénov na základe časovo váženého priemeru počas kratšieho, vo všeobecnosti pätnásťminútového referenčného času (limitné hodnoty krátkodobej expozície), s cieľom v čo najväčšej miere obmedziť účinky vyplývajúce z krátkodobej expozície.
(7)Na zabezpečenie čo najlepšej úrovne ochrany je potrebné zohľadniť okrem inhalácie aj ďalšie cesty absorbovania všetkých karcinogénov a mutagénov vrátane možnosti absorpcie cez kožu.
(8)Posudzovanie zdravotných účinkov karcinogénov, ktoré sú predmetom tejto smernice, vychádzalo z relevantných vedeckých poznatkov výboru RAC. Podľa dohody o úrovni poskytovaných služieb, ktorú podpísali GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie a ECHA, poskytuje výbor RAC vedecké hodnotenia o toxikologickom profile každej z vybraných prioritných chemických látok vo vzťahu k ich negatívnym účinkom na zdravie pracovníkov.
(9)Akrylonitril spĺňa kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 47 , a preto je v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénom. Na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov je pre uvedený karcinogén možné stanoviť dlhodobú a krátkodobú limitnú hodnotu. Akrylonitril sa môže absorbovať aj cez kožu. Je preto vhodné stanoviť limitnú hodnotu pre akrylonitril v rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ES a priradiť k nemu poznámku „koža“. ACSH sa na základe stanoviska výboru RAC zhodol na tom, že biologické monitorovanie akrylonitrilu je užitočné. Malo by sa to zvážiť pri vypracúvaní usmernení o praktickom využívaní biologického monitorovania.
(10)V prípade akrylonitrilu môže byť v krátkodobom horizonte ťažké dodržať limitnú hodnotu 1 mg/m³ (0,45 ppm) a krátkodobú limitnú hodnotu 4 mg/m³ (1,8 ppm). Malo by sa zaviesť prechodné obdobie štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, po ktorom sa budú uplatňovať tieto limitné hodnoty expozície pri práci (OEL).
(11)Zlúčeniny niklu spĺňajú kritériá na klasifikáciu ako karcinogénne látky (kategória 1A) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto sú v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénmi. Na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov je pre uvedenú skupinu karcinogénov možné stanoviť limitné hodnoty. Expozícia zlúčeninám niklu na pracoviskách môže viesť aj k dermálnej senzibilizácii a senzibilizácii dýchacích ciest. Je preto vhodné stanoviť dve limitné hodnoty pre inhalovateľnú aj respirabilnú frakciu zlúčenín niklu v rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ES a priradiť poznámku „dermálna a respiračná senzibilizácia“.
(12)Pokiaľ ide o zlúčeniny niklu, môže byť ťažké dodržať limitné hodnoty 0,01 mg/m³ pre respirabilnú frakciu a 0,05 mg/m³ pre inhalovateľnú frakciu vo viacerých odvetviach alebo procesoch, ktoré zahŕňajú konkrétne tavenie, rafinérie a zváranie. Keďže rovnaké opatrenia manažmentu rizík možno použiť tak pre šesťmocný chróm, ako aj pre zlúčeniny niklu, mali by sa ďalej zosúladiť prechodné opatrenia zamerané na zníženie expozície týmto dvom skupinám karcinogénov. Preto by sa malo zaviesť prechodné obdobie do 17. januára 2025 vrátane, počas ktorého by sa mala uplatňovať limitná hodnota 0,1 mg/m³ pre inhalovateľnú frakciu zlúčenín niklu. Toto prechodné obdobie by zabezpečilo zosúladenie s dátumom uplatňovania OEL pre zlúčeniny šesťmocného chrómu prijaté v smernici (EÚ) 2017/2398 48 .
(13)Benzén spĺňa kritériá na klasifikáciu ako karcinogénna látka (kategória 1A) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto je v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénom. Benzén sa môže absorbovať aj cez kožu. Limitná hodnota stanovená v prílohe III k smernici 2004/37/ES pre benzén by sa mala prehodnotiť vzhľadom na novšie vedecké údaje, pričom je vhodné poznámku „koža“ ponechať. ACSH sa na základe stanoviska výboru RAC zhodol na tom, že biologické monitorovanie benzénu je užitočné. Malo by sa to zvážiť pri vypracúvaní usmernení o praktickom využívaní biologického monitorovania.
(14)V prípade benzénu môže byť v niektorých odvetviach ťažké dodržať v krátkodobom horizonte revidovanú limitnú hodnotu 0,2 ppm (0,66 mg/m³). Malo by sa zaviesť prechodné obdobie štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Po uplynutí dvoch rokov a pred uplynutím štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti by sa mala uplatňovať prechodná limitná hodnota 0,5 ppm (1,65 mg/m³).
(15)Komisia uskutočnila dvojfázovú konzultáciu so sociálnymi partnermi na úrovni Únie v súlade s článkom 154 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Takisto konzultovala s ACSH, ktorý prijal stanoviská pre všetky prioritné látky, ktoré sú predmetom tejto smernice, odporučil jednu alebo niekoľko záväzných limitných hodnôt expozície pri práci pre každú z nich, ako aj poznámky.
(16)Limitné hodnoty stanovené v tejto smernici sa majú pravidelne kontrolovať a revidovať, aby sa zabezpečil súlad s nariadením (ES) č. 1907/2006 49 .
(17)Keďže cieľ tejto smernice, a to ochrana pracovníkov pred ohrozením ich zdravia a bezpečnosti vrátane prevencie v súvislosti s takýmto ohrozením, ktoré vzniká alebo pravdepodobne vzniká pri expozícii karcinogénom alebo mutagénom na pracovisku, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
(18)Keďže sa táto smernica týka ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov na pracovisku, mala by sa transponovať do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia jej účinnosti.
(19)Smernica 2004/37/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Príloha III k smernici 2004/37/ES sa mení v súlade s prílohou k tejto smernici.
Článok 2
1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [dvoch rokov] odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto opatrení.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 3
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 4
Táto smernica je určená členským štátom.
V Bruseli
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
Stanovisko RAC týkajúce sa akrylonitrilu.
K dispozícii na: https://echa.europa.eu/documents/10162/13641/acrylonitrile_opinion_en.pdf/102477c9-a961-2c96-5c4d-76fcd856ac19 .
Stanovisko RAC týkajúce sa niklu a jeho zlúčenín.
K dispozícii na: https://echa.europa.eu/documents/10162/13641/nickel_opinion_en.pdf/9e050da5-b45c-c8e5-9e5e-a1a2ce908335 .
Stanovisko RAC týkajúce sa benzénu.
K dispozícii na: https://echa.europa.eu/documents/10162/13641/benzene_opinion_en.pdf/4fec9aac-9ed5-2aae-7b70-5226705358c7 .
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli22. 9. 2020
COM(2020) 571 final
PRÍLOHA
k
návrhu
SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci
{SEC(2020) 302 final} - {SWD(2020) 183 final} - {SWD(2020) 184 final}
PRÍLOHA
1.V časti A prílohy III k smernici 2004/37/ES sa riadok týkajúci sa benzénu nahrádza takto:
|
Názov chemického faktora |
Č. EC (1) |
Č. CAS (2) |
Limitné hodnoty |
Poznámka |
Prechodné opatrenia |
|||||
|
8-hodinová expozícia (3) |
krátkodobá expozícia (4) |
|||||||||
|
mg/m3 (5) |
Ppm (6) |
f/ml (7) |
mg/m3 |
ppm |
f/ml |
|||||
|
Benzén |
200-753-7 |
71-43-2 |
0,66 |
0,2 |
− |
− |
− |
− |
koža (8) |
Limitná hodnota sa uplatňuje po uplynutí štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Po uplynutí dvoch rokov a pred uplynutím štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti sa uplatňuje limitná hodnota 0,5 ppm (1,65 mg/m³). |
2.V bode A prílohy III k smernici 2004/37/ES sa dopĺňajú tieto riadky:
|
Názov chemického faktora |
Č. EC ( I ) |
Č. CAS ( II ) |
Limitné hodnoty |
Poznámka |
Prechodné opatrenia |
|||||
|
8-hodinová expozícia ( III ) |
krátkodobá expozícia ( IV ) |
|||||||||
|
mg/m3 ( V ) |
Ppm ( VI ) |
f/ml ( VII ) |
mg/m3 |
ppm |
f/ml |
|||||
|
Akrylonitril |
203-466-5 |
107-13-1 |
1 |
0,45 |
− |
4 |
1,8 |
− |
koža ( VIII ) |
Limitná hodnota sa uplatňuje po uplynutí štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. |
|
Zlúčeniny niklu |
− |
− |
0,01(
IX
)
0,05( X ) |
− |
− |
− |
− |
− |
dermálna a respiračná senzibilizácia ( XI ) |
Limitná hodnota (9) sa uplatňuje od 18. januára 2025. Limitná hodnota (10) sa uplatňuje od 18. januára 2025. Dovtedy sa uplatňuje limitná hodnota 0,1 mg/m³ (10). |
() Číslo EC, t. j. Einecs, ELINCS alebo NLP, je oficiálnym číslom látky používaným v Európskej únii, podľa vymedzenia v časti 1 oddiele 1.1.1.2 v prílohe VI k nariadeniu (ES) č. 1272/2008.
() Č. CAS: Registračné číslo služby chemických abstraktov.
() Merané alebo vypočítané ako časovo vážený priemer (TWA) počas 8-hodinového referenčného času.
() Limitná hodnota krátkodobej expozície (STEL). Limitná hodnota expozície, ktorá by nemala byť prekročená a ktorá sa vzťahuje na 15-minútový referenčný čas, ak nie je uvedené inak.
() mg/m3 = miligramy na meter kubický vzduchu pri teplote 20 °C a tlaku 101,3 kPa (760 mm tlaku ortuti).
() ppm = (ml/m3) objem vyjadrený v milióntinách z celkového objemu vzduchu.
() f/ml = vlákna na mililiter.
() K celkovému zaťaženiu organizmu môže významne prispieť expozícia cez kožu.
() Respirabilná frakcia, meraná ako nikel.
() Inhalovateľná frakcia, meraná ako nikel.
() Látka môže spôsobiť senzibilizáciu kože a dýchacích ciest.