EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli17. 6. 2020

COM(2020) 253 final

BIELA KNIHA

o vytvorení rovnakých podmienok v oblasti zahraničných subvencií

BIELA KNIHA

o vytvorení rovnakých podmienok v oblasti zahraničných subvencií

Obsah

1.Úvod

2.Vymedzenie problému

2.1.Riziko narušenia vnútorného trhu EÚ zahraničnými subvenciami

2.2.Prehľad prípadov poskytovania zahraničných subvencií

3.Analýza nedostatkov

3.1.Pravidlá EÚ týkajúce sa hospodárskej súťaže

3.2.Obchodná politika EÚ

3.3.Verejné obstarávanie

3.4.Financovanie z prostriedkov EÚ

4.Rámec na riešenie narušení hospodárskej súťaže spôsobených zahraničnými subvenciami všeobecne na vnútornom trhu a osobitne v prípade akvizícií a verejného obstarávania

4.1.Všeobecný nástroj na odhalenie zahraničných subvencií (modul č. 1)

4.1.1.Základné charakteristiky

4.1.2.Rozsah pôsobnosti modulu č. 1

4.1.3.Posúdenie narušení hospodárskej súťaže na vnútornom trhu

4.1.4.Test európskeho záujmu

4.1.5.Postup

4.1.6.Nápravné opatrenia

4.1.7.Orgány dohľadu

4.2.Zahraničné subvencie uľahčujúce akvizíciu cieľových podnikov z EÚ (modul č. 2)

4.2.1.Základné charakteristiky

4.2.2.Rozsah pôsobnosti modulu č. 2

4.2.3.Posúdenie narušení hospodárskej súťaže súvisiacich so subvencovanými akvizíciami

4.2.4.Test európskeho záujmu

4.2.5.Postup

4.2.6.Nápravné opatrenia

4.2.7.Orgány dohľadu

4.3.Zahraničné subvencie vo verejnom obstarávaní (modul č. 3)

4.3.1.Úvod

4.3.2.Narušenia hospodárskej súťaže spôsobené zahraničnými subvenciami v súvislosti s postupmi verejného obstarávania

4.3.3.Postup

4.3.4.Zahraničné subvencie pri verejnom obstarávaní podľa medzivládnych dohôd

5.Zahraničné subvencie v kontexte financovania z prostriedkov EÚ

5.1.Vymedzenie problému

5.2.Rámec a opatrenia na preklenutie medzery

5.2.1.Priame riadenie

5.2.2.Zdieľané riadenie

5.2.3.Nepriame riadenie

6.Interakcia s ostatnými nástrojmi EÚ a medzinárodnými nástrojmi

6.1.Nariadenie EÚ o fúziách

6.2.Antitrustové pravidlá EÚ

6.3.Pravidlá EÚ týkajúce sa štátnej pomoci

6.4.Pravidlá verejného obstarávania v EÚ

6.5.Dohoda WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach

6.6.Nástroje na ochranu obchodu – ochrana pred subvencovanými dovozmi

6.7.Nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií

6.8.Dvojstranné obchodné dohody

6.9.Dohoda o vládnom obstarávaní a kapitoly o verejnom obstarávaní v dohodách o voľnom obchode

6.10.Sektorové pravidlá: ochrana hospodárskej súťaže v leteckej a námornej doprave

7.Verejná konzultácia

PRÍLOHA I: VYMEDZENIE POJMU ZAHRANIČNÁ SUBVENCIA

PRÍLOHA II: DOTAZNÍK

1.Úvod

Otvorenosť obchodu a investíciám je základom prosperity a konkurencieschopnosti Európy. Obchod tvorí takmer 35 % HDP Európskej únie. 35 miliónov európskych pracovných miest súvisí s oblasťou vývozu. EÚ je hlavným celosvetovým poskytovateľom, ale zároveň aj príjemcom priamych zahraničných investícií 1 , s čím je spojených 16 miliónov pracovných miest.

Silný, otvorený a konkurencieschopný jednotný trh umožňuje podnikom z EÚ pôsobiť a súťažiť na celom svete. Európska komisia 10. marca 2020 predstavila novú priemyselnú stratégiu pre Európu, ktorou sa vytýčila jasná cesta pre Európu umožňujúca nášmu priemyslu stáť na čele ekologickej a digitálnej transformácie založenej na hospodárskej súťaži, otvorených trhoch, výskume a technológiách na špičkovej úrovni a na silnom jednotnom trhu.

S cieľom plne využiť výhody celosvetového obchodu sa Európa bude usilovať o otvorenú strategickú autonómiu. Budeme teda formovať nový systém globálnej správy hospodárskych záležitostí a rozvíjať vzájomne prospešné bilaterálne vzťahy, no zároveň sa budeme chrániť pred nekalými praktikami a praktikami zneužívania.

Otvorenosť obchodu a investíciám je jedným z prvkov odolnosti hospodárstva, musí ísť však ruka v ruke so spravodlivými a predvídateľnými pravidlami. Súčasné globálne hospodárske prostredie je najnáročnejším prostredím, aké si v poslednom čase pamätáme. Spochybňuje sa otvorenosť obchodu založená na rovnakých podmienkach a rovnako sa spochybňuje cieľ usilovať sa o vzájomne prospešné obchodné vzťahy. Príkladom sú nekalé obchodné praktiky podporované štátom, ktoré ignorujú trhové sily a zneužívajú existujúce medzinárodné pravidlá, a ktorých cieľom je vybudovať dominantné postavenie v rôznych odvetviach hospodárskej činnosti. Takéto nekalé praktiky zvyčajne zahŕňajú ochranu priemyselných odvetví pred konkurenciou prostredníctvom selektívneho otvorenia trhu, udeľovania licencií a iných investičných obmedzení, ako aj poskytovanie subvencií, ktoré ohrozujú rovnaké podmienky pre štátom vlastnené i súkromné podniky. Rušivé hospodárske účinky takýchto praktík sú relevantné v každom dotknutom odvetví, či už ide o strategické alebo iné odvetvie.

V dnešnom medzinárodne prepojenom svetovom hospodárstve môžu takéto zahraničné subvencie však narušiť vnútorný trh EÚ a ohroziť rovnaké podmienky. Objavuje sa čoraz viac prípadov, keď vzniká dojem, že zahraničné subvencie uľahčili akvizíciu podnikov z EÚ, ovplyvnili iné investičné rozhodnutia alebo narušili správanie ich príjemcov na trhu. V rámci EÚ práve vnútorný trh a súbor jeho pravidiel zabezpečujú rovnaké podmienky pre všetky členské štáty, hospodárske subjekty a spotrebiteľov, aby mohli využívať výhody a celé spektrum príležitostí, ktoré hospodárstvo EÚ ponúka.

Súbor pravidiel jednotného trhu obsahuje aj pravidlá týkajúce sa verejného obstarávania, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby podniky mali prospech zo spravodlivého prístupu k verejným zákazkám a verejní obstarávatelia mohli využívať výhody plynúce zo spravodlivej hospodárskej súťaže.

Pravidlá hospodárskej súťaže tvorili od samého začiatku súčasť vnútorného trhu EÚ. Predovšetkým pravidlami štátnej pomoci EÚ sa zabezpečí, aby subvencie poskytované verejnými orgánmi boli zlučiteľné s vnútorným trhom. Mnohé zahraničné subvencie by sa považovali za problematické, ak by boli poskytnuté členskými štátmi EÚ a posudzované podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ. Pravidlá štátnej pomoci EÚ sa však vzťahujú len na verejnú podporu poskytnutú členskými štátmi EÚ. Naopak, subvencie poskytované orgánmi krajín mimo EÚ nepodliehajú kontrole štátnej pomoci EÚ.

Okrem toho môže obmedzená miera otvorenosti domáceho trhu tretích krajín ďalej deformovať trh. Ak príjemca nečelí žiadnej alebo len obmedzenej hospodárskej súťaži na svojom domácom trhu, môže preniesť toto privilegované postavenie na iné trhy a mať neoprávnenú výhodu oproti iným účastníkom trhu. V prípade zahraničných subvencií pochádzajúcich zo štátov, v ktorých je prístup na trhy uzavretý alebo obmedzený, je pravdepodobnosť, že spôsobia narušenie hospodárskej súťaže, dokonca ešte väčšia.

V aktuálnom kontexte krízy vyvolanej ochorením COVID-19 členské štáty EÚ poskytujú značné sumy štátnej pomoci na podporu jednotlivých podnikov a hospodárstva EÚ ako celku. Je to situácia, v ktorej je štátna pomoc nenahraditeľným prostriedkom, ktorý môžu verejné orgány využívať na stabilizáciu hospodárstva a urýchlenie výskumu súvisiaceho s koronavírusom. Zároveň však aj v danej situácii verejná podpora naďalej podlieha kontrole štátnej pomoci EÚ, čím sa zabezpečí napríklad jej primeranosť a minimalizuje sa potenciálne rušivý vplyv na hospodársku súťaž. Súčasný rámec posudzovania štátnej pomoci je okrem toho dočasný a jeho rozsah pôsobnosti je obmedzený na krízové opatrenia. Súčasná situácia ukazuje, aké dôležité je zachovať rovnaké podmienky na vnútornom trhu, a to aj vo výnimočných hospodárskych podmienkach.

Touto bielou knihou by sa mala podnietiť široká diskusia s členskými štátmi, inými európskymi inštitúciami, všetkými zainteresovanými stranami vrátane priemyslu, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, výskumných pracovníkov, širokej verejnosti a iných zainteresovaných strán o najlepšom spôsobe účinného riešenia výziev, ktorým čelíme. Výsledky konzultácií o bielej knihe pripravia pôdu pre výber najvhodnejšieho spôsobu, akým riešiť narušenia hospodárskej súťaže spôsobené zahraničnými subvenciami vrátane vhodných návrhov právnych nástrojov.

V bielej knihe sa v prvom rade uvádza, prečo je potrebné riešiť problematiku zahraničných subvencií, vrátane typických príkladov zahraničných subvencií, ktoré podľa všetkého ohrozujú rovnaké podmienky na vnútornom trhu. Ďalej sa v nej analyzujú existujúce právne nástroje určené na riešenie zahraničných subvencií a rozoberá sa otázka medzery v právnych predpisoch. Následne sa v bielej knihe stanovujú vecné a procesné usmernenia pre právne nástroje, ktorými by sa riešila medzera v právnych predpisoch v súvislosti s/so:

·zahraničnými subvenciami narúšajúcimi vnútorný trh, pokiaľ ide o

ovšeobecné fungovanie hospodárskych subjektov pôsobiacich v EÚ na trhu,

oakvizíciu podnikov z EÚ,

opostupy verejného obstarávania;

·zahraničnými subvenciami v kontexte prístupu k financovaniu z prostriedkov EÚ.

2.Vymedzenie problému

2.1.Riziko narušenia vnútorného trhu EÚ zahraničnými subvenciami

Pravidlá štátnej pomoci EÚ pomáhajú zachovať rovnaké podmienky na vnútornom trhu medzi podnikmi, pokiaľ ide o subvencie poskytované členskými štátmi EÚ. Zároveň však neexistujú žiadne takéto pravidlá pre subvencie, ktoré poskytujú podnikom pôsobiacim na vnútornom trhu orgány krajín mimo EÚ. Medzi takéto situácie patria okolnosti, keď príjemcovia subvencií sú vo vlastníctve alebo v konečnom dôsledku pod kontrolou podnikov z krajiny mimo EÚ či zahraničnej vlády krajiny mimo EÚ.

K dispozícii je len obmedzené množstvo informácií o skutočnej výške poskytnutých zahraničných subvencií. Hlavnou príčinou je nízka miera transparentnosti a dodržiavania 2 povinnosti notifikovať subvencie podľa Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach 3 . V niektorých správach vypracovaných Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa však uvádza, že vládne intervencie sú zrejme v určitých odvetviach rozšírené 4 .

Hospodárstvo EÚ je otvorené pre zahraničné investície. Ukazujú to aj aktuálne hospodárske údaje. V roku 2016 bolo 3 % európskych podnikov vo vlastníctve alebo pod kontrolou investorov z krajín mimo EÚ, čo predstavuje 35 % celkových aktív a približne 16 miliónov pracovných miest 5 . Nedávno došlo k zvýšeniu investícií aj z iných tretích krajín, než sú tradiční investori, ako napríklad Spojené štáty a Kanada. V posledných rokoch sa zaznamenal prudký nárast investícií, ktoré uskutočnili štátom vlastnené podniky, a rovnako sa prudko zvýšila aj miera prítomnosti „offshorových investorov“.

Úroveň priamych zahraničných investícií (PZI) uskutočnených v rámci EÚ, ich zloženie a hlavné prijímajúce členské štáty sú nestále a sústavne sa menia. Rozsah vplyvu pandémie ochorenia COVID-19 na úroveň prílevu priamych zahraničných investícií do EÚ a pôvod týchto investícií sa ešte len ukážu.

Väčšia otvorenosť zahraničným investíciám prináša príležitosti pre hospodárstvo EÚ, avšak zároveň aj riziká, ako je subvencovanie zo zahraničia, ktoré je potrebné kontrolovať, aby sa zabránilo narušeniu konkurencieschopnosti a zaistili rovnaké podmienky na vnútornom trhu EÚ. Obavy týkajúce sa subvencovania môžu narastať okrem iného aj vtedy, keď verejné podniky nepodliehajú rovnakým pravidlám ako súkromné podniky a ak finančné vzťahy medzi štátom a jeho podnikmi nie sú transparentné. Zmluva je neutrálna, pokiaľ ide o verejné alebo súkromné vlastníctvo podnikov. Pravidlá hospodárskej súťaže sa v rovnakej miere vzťahujú na verejné aj súkromné podniky. Okrem povinnosti členských štátov dodržiavať požiadavky transparentnosti podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ 6 , sú členské štáty podľa smernice o transparentnosti 7 tiež povinné usporiadať svoje finančné vzťahy k verejným podnikom transparentne.

Rovnako ako v prípade štátnej pomoci poskytnutej členskými štátmi EÚ môžu aj zahraničné subvencie narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu a mať za následok nerovnaké podmienky, v ktorých menej efektívne subjekty rastú a zvyšujú svoj podiel na trhu na úkor efektívnejších hospodárskych subjektov. Podobným spôsobom môžu zahraničné subvencie viesť k nákladnému a často nehospodárnemu plytvaniu a k pretekom v ich poskytovaní medzi verejnými orgánmi. Nedostatočná transparentnosť a reciprocita, pokiaľ ide o prístup na trhy tretích krajín, sú ďalšími faktormi, ktoré majú tendenciu zhoršovať takéto škodlivé účinky.

Okrem všeobecných obáv zo zahraničných subvencií poskytovaných podnikom v EÚ vznikajú osobitné obavy, pokiaľ ide o zahraničné subvencie súvisiace s akvizíciou cieľových podnikov z EÚ a s verejným obstarávaním.

Pri akvizíciách sa v cene, ktorú sú nadobúdatelia ochotní zaplatiť, spravidla odráža zvýšenie efektívnosti alebo zvýšenie príjmov, ktoré môžu získať akvizíciou daného aktíva. V dôsledku poskytnutia subvencie by však subvencovaný nadobúdateľ mohol za akvizíciu aktíva zaplatiť vyššiu cenu, než by zaplatil bez poskytnutia subvencie, čo môže deformovať ocenenie aktív EÚ. Zahraničné subvencie preto môžu viesť k nadmerným kúpnym cenám (vytláčanie ostatných uchádzačov prekladaním vyšších ponúk) a môžu zároveň zabrániť tomu, aby nesubvencovaní nadobúdatelia zvýšili svoju efektívnosť alebo získali prístup ku kľúčovým technológiám.

Zahraničné subvencie môžu teda mať za následok celkovo neefektívnu alokáciu zdrojov a predovšetkým stratu konkurencieschopnosti a inovačného potenciálu tých podnikov, ktoré takéto subvencie nedostávajú. V niektorých prípadoch môže byť poskytovanie zahraničných subvencií motivované strategickým cieľom vybudovať výraznú pozíciu v EÚ alebo podporiť akvizíciu a neskorší transfer technológií na iné výrobné miesta, a to aj mimo EÚ. Preto je osobitne dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky, pokiaľ ide o akvizíciu cieľových podnikov z EÚ. Tým možno zabezpečiť, aby všetky podniky, ktoré sa usilujú nadobudnúť kľúčové aktíva a ostať na čele technologického peletónu, súťažili za rovnakých podmienok, pričom by sa zároveň zachovali výhody medzinárodnej hospodárskej súťaže a priamych zahraničných investícií.

Trhy verejného obstarávania EÚ sú z veľkej časti otvorené pre uchádzačov z tretích krajín. Uverejňovaním výzev na predkladanie ponúk v celej EÚ sa zabezpečuje transparentnosť a vytvárajú sa rovnocenné trhové príležitosti pre podniky z EÚ aj mimo EÚ. Podniky z EÚ však nie vždy súťažia za rovnakých podmienok s podnikmi, ktoré majú prospech zo zahraničných subvencií. Subvencované podniky môžu byť schopné predložiť výhodnejšiu ponuku, a tým buď úplne odradiť nesubvencované podniky od účasti, alebo získať zákazku na úkor nesubvencovaných efektívnejších podnikov 8 . Preto je dôležité zabezpečiť, aby príjemcovia zahraničných subvencií uchádzajúci sa o verejné zákazky v EÚ súťažili za rovnakých podmienok.

Mnohí verejní obstarávatelia, keďže majú na zreteli svoj rozpočet, sú motivovaní uzatvárať zmluvy s uchádzačmi, ktorí ponúkajú nízke ceny, bez ohľadu na to, či sú tieto ceny uľahčené zahraničnými subvenciami. Táto situácia môže nastať nielen v prípade zákaziek zadaných na základe ceny, ale aj v prípade zákaziek zadaných na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality, keďže kritériá kvality zriedka dokážu kompenzovať významné rozdiely v cenách, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku poskytnutia zahraničných subvencií.

Rovnaký rušivý účinok sa môže prejaviť aj vtedy, keď sa podniky profitujúce zo zahraničných subvencií usilujú získať finančné prostriedky z rozpočtu EÚ.

2.2.Prehľad prípadov poskytovania zahraničných subvencií

Je viacero cieľov, ktoré by orgány z krajín mimo EÚ mohli poskytovaním zahraničných subvencií sledovať, a nemusia to byť nevyhnutne vždy ciele výlučne ekonomického charakteru. Rovnako je aj viacero spôsobov, ako možno podniku v EÚ subvenciu poskytnúť. Ďalej v texte sa uvádza niekoľko príkladov.

Po prvé, podniky môžu dostávať subvencie s cieľom podporiť ich už existujúce činnosti v EÚ. Zahraničné štáty môžu poskytovať subvencie (napr. granty) alebo lacnejšie financovanie podniku pôsobiacemu v EÚ (napr. dcérskemu podniku so sídlom v EÚ). Zahraničné štáty môžu tiež poskytnúť subvenciu materskému podniku so sídlom mimo EÚ (napr. režimy dane z príjmov právnických osôb poskytujúce selektívne daňové stimuly), ktorý následne prostredníctvom vnútroskupinových transakcií financuje dcérsky podnik so sídlom v EÚ. Podnik pôsobiaci v EÚ môže takisto získať finančné prostriedky za zvýhodnených podmienok od zahraničných bánk priamo na pokyn zahraničných štátov. Tretie krajiny môžu mať okrem toho uzavreté dohody o spolupráci s miestnymi orgánmi EÚ alebo s rozvojovými bankami v EÚ, a tak podnikom pôsobiacim v EÚ poskytovať zahraničné subvencie prostredníctvom týchto orgánov alebo bánk 9 .

V niektorých prípadoch sa zahraničné subvencie poskytujú s výslovným cieľom umožniť podnikom predkladať ponuky na verejné zákazky za ceny, ktoré sú nižšie ako trhová cena alebo dokonca nižšie ako náklady, a tým priamo predkladať ponuky s nízkou cenou na úkor konkurenčných nesubvencovaných podnikov. Subvenciami sa môže tiež vo všeobecnosti uľahčiť agresívne správanie na trhu. Takéto správanie, ktoré nie je motivované zvyčajnými obchodnými úvahami, môže byť motivované sledovaním strategických cieľov zameraných na zaistenie si pozície na strategicky dôležitých trhoch alebo v regiónoch či získať privilegovaný prístup ku kritickej a významnej infraštruktúre vrátane infraštruktúry, na ktorú sa vzťahujú pravidlá smernice 2014/25/EÚ.

Zahraničné subvencie môžu nakoniec uľahčiť akvizície a tým aj expanziu podnikov z krajín mimo EÚ do EÚ. Orgány krajín mimo EÚ sa môžu usilovať o riadenie akvizícií tým, že poskytnú zvýhodnené financovanie, záruky za úvery a iné prostriedky na níženie kapitálových nákladov. Takéto opatrenia môžu byť zamerané priamo na podporu investícií podnikov v zahraničí poskytnutím osobitných daňových úľav (zníženie dane z príjmu) alebo financovaním z vládnych investičných fondov alebo prostredníctvom sprostredkovateľov 10 . Všetky tieto rôzne možné výhody môžu mať významný vplyv na prémie spojené s akvizíciami. Značný počet priamych zahraničných investícií sa uskutočňuje prostredníctvom offshorových finančných centier, ktoré môžu ponúkať osobitné daňové podmienky. Aktuálne je 10,9 % 11 zahraničných investorov, ktorí kontrolujú podniky z EÚ, usadených v takýchto offshorových finančných centrách.

3.Analýza nedostatkov

V súčasnosti sú zavedené určité nástroje EÚ i medzinárodné nástroje, ktoré by sa mali zohľadniť, keď sa zvažuje spôsob riešenia narušení spôsobených zahraničnými subvenciami na vnútornom trhu. Zatiaľ čo tieto medzinárodné pravidlá a pravidlá EÚ do určitej miery riešia tieto narušenia, nasledujúca analýza nedostatkov ukazuje, že žiaden z doteraz existujúcich nástrojov tento problém zatiaľ nerieši vyčerpávajúcim spôsobom. Medzera v právnych predpisoch zjavne existuje najmä v prípade, keď zahraničné subvencie majú formu finančných tokov uľahčujúcich akvizíciu podnikov z EÚ alebo ak sa nimi podporuje činnosť podniku v EÚ. To isté platí aj v prípade, keď zahraničné subvencie narúšajú postupy verejného obstarávania alebo keď zahraničné subvencie poskytujú výhodu, pokiaľ ide o prístup k finančnej podpore EÚ. V tejto bielej knihe sa preto vymedzujú možné prvky takýchto nových nástrojov, ktorými by sa riešila existujúca medzera v právnych predpisoch a zabezpečili sa rovnaké podmienky na vnútornom trhu.

Zároveň sa takéto nové nástroje a existujúce pravidlá môžu navzájom prelínať. V oddiele 6 sa uvedené prelínanie vysvetľuje podrobnejšie a zároveň sa opisuje, akým spôsobom by mohla prebiehať interakcia možných nástrojov so súčasnými pravidlami EÚ a medzinárodnými pravidlami.

3.1.Pravidlá EÚ týkajúce sa hospodárskej súťaže

Pravidlá EÚ pre oblasť fúzií a koncentrácií umožňujú Komisii zasiahnuť v prípadoch, keď koncentrácie alebo trhové praktiky podnikov narúšajú hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Avšak ani antitrustové pravidlá EÚ, ani kontrola fúzií zo strany EÚ nezohľadňujú osobitne skutočnosť, či hospodársky subjekt mohol mať výhody zo zahraničných subvencií (hoci by to v zásade mohlo byť súčasťou posúdenia) a neumožňujú Komisii (alebo členským štátom) zasiahnuť a rozhodovať len alebo hlavne na tomto základe.

Pravidlá štátnej pomoci EÚ sa uplatňujú vtedy, keď finančná podpora poskytovaná členskými štátmi EÚ podnikom narúša hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo hrozí jej narušením. Pravidlá štátnej pomoci EÚ však nepokrývajú finančnú podporu poskytnutú orgánmi krajín mimo EÚ buď priamo podnikom pôsobiacim v EÚ, alebo ich materským podnikom mimo EÚ 12 .

3.2.Obchodná politika EÚ

V oblasti obchodnej politiky má EÚ k dispozícii niekoľko nástrojov na obnovenie rovnakých podmienok, pokiaľ ide o obchod s tovarom a investíciami: na multilaterálnej úrovni je to Dohoda WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a na bilaterálnej úrovni dohody o voľnom obchode a jednostranné opatrenia, ako napríklad nástroje na ochranu obchodu. Tieto nástroje umožňujú EÚ reagovať na nekalú hospodársku súťaž v prípade, keď výrobky boli vyrobené s finančnou podporou z krajín mimo EÚ (antisubvenčné opatrenia) 13 . Opatrenia na boj proti nekalým praktikám majú zvyčajne formu dodatočného dovozného cla uvaleného s cieľom odstrániť ujmu spôsobenú subvenciou poskytnutou zámorským konkurentom.

Tieto nástroje však majú svoje obmedzenia a neumožňujú riešiť všetky zahraničné subvencie, ktoré majú vplyv na vnútorný trh. Na dovoz tovaru do EÚ sa uplatňujú antidumpingové a antisubvenčné pravidlá EÚ. Tieto však nepokrývajú obchod so službami, investície alebo iné finančné toky súvisiace so založením a prevádzkovaním podnikov v EÚ.

Nariadenie, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do EÚ (nariadenie o preverovaní PZI) 14 predstavuje dôležitý nástroj na riešenie rizík ohrozujúcich bezpečnosť alebo verejný poriadok, ktoré vznikajú v dôsledku zahraničných investícií zameraných na kritické aktíva EÚ alebo členských štátov. Rozsah uplatňovania nariadenia o preverovaní priamych zahraničných investícií je však zameraný na určenie pravdepodobného vplyvu priamych zahraničných investícií na bezpečnosť a verejný poriadok tým, že sa zvážia jeho účinky okrem iného na kritickú infraštruktúru, kritické technológie, kritické vstupy a konkrétne sa ním nerieši otázka narušení spôsobených zahraničnými subvenciami.

Na medzinárodnej úrovni môže EÚ pred porotou WTO podať žalobu proti členom WTO za porušenie dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, a to najmä vtedy, keď člen WTO poskytuje subvencie, ktoré sú podľa dohody zakázané, alebo subvencie, ktoré majú nepriaznivý vplyv na záujmy EÚ. Rozsah uplatňovania Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach je však tiež obmedzený na obchod s tovarom. Všeobecná dohoda WTO o obchode so službami (GATS) obsahuje mandát na vypracovanie pravidiel pre subvencie v oblasti obchodu so službami, doteraz však takéto pravidlá neboli vypracované.

3.3.Verejné obstarávanie

Existujúci právny rámec EÚ v oblasti verejného obstarávania nerieši osobitne otázku narušenia trhov verejného obstarávania v EÚ spôsobeného zahraničnými subvenciami. V smerniciach EÚ o verejnom obstarávaní, ktoré sú nástrojom jednotného trhu, sa nestanovujú žiadne osobitné pravidlá týkajúce sa účasti hospodárskych subjektov, ktoré využívajú zahraničné subvencie. Verejní obstarávatelia majú široký priestor na vlastné uváženie, pokiaľ ide o navrhovanie postupov verejného obstarávania a hodnotenie ponúk predložených v rámci daného postupu. Pri hodnotení ponúk nie sú verejní obstarávatelia okrem toho zo zákona povinní skúmať prítomnosť zahraničných subvencií a v prípade, že takéto subvencie boli poskytnuté, nevznikajú žiadne právne dôsledky.

V rámci viacerých medzinárodných dohôd (napríklad Dohody o vládnom obstarávaní a dvojstranných dohôd o voľnom obchode s kapitolami o verejnom obstarávaní) sa EÚ zaviazala, že poskytne prístup na svoj trh verejného obstarávania pre tovar, služby a dodávateľov z viacerých tretích krajín. V súlade s tým sa v smerniciach o verejnom obstarávaní stanovuje, že verejní obstarávatelia v EÚ sú povinní uplatňovať v súvislosti s týmito prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi signatárov týchto dohôd zaobchádzanie, ktoré nie je nepriaznivejšie než zaobchádzanie, ktoré uplatňujú v súvislosti s prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi EÚ, pokiaľ sa na dotknuté obstarávanie vzťahujú dané dohody.

Nad rámec tohto záväzku nemajú hospodárske subjekty z tretích krajín, ktoré s EÚ neuzatvorili žiadnu dohodu o otvorení ich trhu verejného obstarávania, alebo ktorých tovar, služby alebo práce nie sú predmetom takejto dohody, zabezpečený prístup k postupom verejného obstarávania v EÚ a môžu byť vylúčené 15 . V praxi môžu byť rozhodnutia o vylúčení uchádzačov z tretích krajín bez zabezpečeného prístupu odôvodnené prítomnosťou zahraničných subvencií, avšak právny rámec takúto súvislosť neobsahuje.

Verejní obstarávatelia môžu pri hodnotení rizík týkajúcich sa plnenia zákazky a zmluvy zohľadniť prítomnosť zahraničných subvencií. Konkrétne môžu zohľadniť subvencie pri posudzovaní celkovej finančnej realizovateľnosti ponuky. Článkom 69 smernice 2014/24/EÚ 16 sa verejným obstarávateľom na účely uvedeného posúdenia poskytuje možnosť zamietnuť ponuky, ktoré považujú za neobvykle nízke a v prípade ktorých poskytnuté vysvetlenia a dôkazy predložené uchádzačom dostatočne nedokladujú nízku úroveň ponúknutých cien. Ak možno v rámci tohto posúdenia preukázať, že uchádzač získal štátnu pomoc EÚ nezlučiteľnú so ZFEÚ, ktorá mu umožňuje predložiť nízku ponuku, táto ponuka môže byť za dodatočných podmienok zamietnutá len z tohto dôvodu 17 . Článok 69 smernice 2014/24/EÚ však neobsahuje žiadne zodpovedajúce ustanovenie týkajúce sa zahraničných subvencií, ktoré umožňujú uchádzačom predkladať nízke ponuky. Ak možno v celkovom posúdení zohľadniť poskytnutie zahraničných subvencií a verejní obstarávatelia v konečnom dôsledku rozhodnú neobvykle nízku ponuku zamietnuť, takéto zamietnutie musí byť odôvodnené preukázaním, že zahraničné subvencie obmedzujú realizovateľnosť ponuky a schopnosť uchádzača plniť zákazku za (neobvykle nízku) ponúknutú cenu 18 .

Verejní obstarávatelia v EÚ sa tiež nabádajú, aby v rámci verejného obstarávania vyžadovali prísne environmentálne a sociálne normy a aby zabezpečili, že uchádzači z EÚ a tretích krajín budú viazaní rovnakými normami. V praxi môžu použiť technické špecifikácie, kritéria na vylúčenie, výberové kritéria a kritéria na vyhodnotenie ponúk a môžu vymedziť doložky o plnení zákazky, ktorými sa zabezpečí dodržiavanie vysokých noriem 19 . Hoci by takéto požiadavky mohli v praxi pomôcť vytvoriť rovnaké podmienky, nie sú určené na to, aby riešili potenciálny rušivý vplyv zahraničných subvencií vo všeobecnosti, a už vôbec nie v prípade subvencovaných subjektov usadených v EÚ, keďže tie už podliehajú rovnakým pravidlám ako ich nesubvencovaní spoluúčastníci trhu.

V praxi verejní obstarávatelia však nedisponujú informáciami potrebnými na prešetrenie skutočnosti, či uchádzači mali prospech zo zahraničných subvencií, alebo na posúdenie toho, do akej miery subvencie narušujú trhy verejného obstarávania. Verejní obstarávatelia môžu navyše mať krátkodobý ekonomický záujem na tom, aby zadávali zákazky takýmto uchádzačom, a to napriek tomu, že nízke ponúkané ceny sú dôsledkom poskytnutia zahraničnej subvencie.

Hlavným cieľom nástroja medzinárodného obstarávania (NMO) 20 je motivovať obchodných partnerov, aby rokovali s EÚ o otvorení svojich trhov verejného obstarávania pre podniky z EÚ. Za predpokladu, že NMO bude prijatý v súčasnej podobe, jeho cieľom je zlepšenie prístupu na trhy verejného obstarávania mimo EÚ, neriešia sa ním však narušenia postupov verejného obstarávania na vnútornom trhu vyplývajúce zo zahraničných subvencií poskytnutých podnikom pôsobiacim na trhu verejného obstarávania EÚ 21 .

Existujúce pravidlá v oblasti verejného obstarávania v EÚ nie sú postačujúce na riešenie a nápravu narušení spôsobených zahraničnými subvenciami. Medzera v právnych predpisoch je zjavná najmä v prípadoch, keď zahraničné subvencie uľahčujú predkladanie ponúk v rámci postupu verejného obstarávania v EÚ a narúšajú prekladanie ponúk.

3.4.Financovanie z prostriedkov EÚ

Prístup k finančnej podpore z prostriedkov EÚ podlieha pravidlám stanoveným v nariadení o rozpočtových pravidlách („nariadenie o rozpočtových pravidlách“ alebo „NRP“) 22 . Prístup k finančným prostriedkom EÚ pre subjekty z tretích krajín sa riadi dohodami s tretími krajinami. Tieto pravidlá sú doplnené predpismi stanovenými pre výdavkové programy a fondy EÚ.

Všetky tieto pravidlá obsahujú ustanovenia zamerané na ochranu rovnakých podmienok. V týchto ustanoveniach sa napríklad stanovujú opatrenia, ktorými sa má znížiť vplyv neobvykle nízkych ponúk 23 .

V žiadnom z týchto pravidiel sa však v súčasnosti nezohľadňujú zahraničné subvencie a ich vplyv na schopnosť podniku bez ohľadu na to, kde je usadený, získať prístup k financovaniu z prostriedkov EÚ na základe takýchto subvencií.

Pokiaľ ide o zdieľané riadenie, analýza nedostatkov v oddiele 3.3 a úvahy o pravidlách verejného obstarávania EÚ v tomto dokumente sú veľmi dôležité aj pre financovanie z prostriedkov EÚ, keďže členské štáty uplatňujú tieto pravidlá na projekty financované z prostriedkov EÚ a implementované prostredníctvom zdieľaného riadenia.

4.Rámec na riešenie narušení hospodárskej súťaže spôsobených zahraničnými subvenciami všeobecne na vnútornom trhu a osobitne v prípade akvizícií a verejného obstarávania

Ako vyplýva z analýzy nedostatkov, EÚ už disponuje určitými nástrojmi na riešenie narušení hospodárskej súťaže, ktoré môžu na vnútornom trhu spôsobiť zahraničné subvencie, napríklad keď sa poskytujú na dovoz tovaru. Z analýzy nedostatkov a vymedzenia problému však rovnako vyplýva, že existujúce nástroje musia byť doplnené o nástroj, ktorý umožní konkrétne riešiť a naprávať narušenia vnútorného trhu EÚ spôsobené subvenciami poskytnutými orgánmi krajín mimo EÚ. V tomto oddiele biela kniha preto predkladá na diskusiu rámec, ktorý by mohol riešiť na jednej strane narušenia hospodárskej súťaže spôsobené zahraničnými subvenciami poskytovanými hospodárskemu subjektu pôsobiacemu na trhu EÚ (modul č. 1), a na druhej strane rušivý vplyv zahraničných subvencií v súvislosti s akvizíciou cieľových podnikov z EÚ (modul č. 2) a verejným obstarávaním (modul č. 3). Vo všetkých moduloch je spúšťačom pôvod subvencie, konkrétne jej poskytnutie treťou krajinou. Moduly sa môžu uplatňovať buď samostatne, alebo v kombinácii.

Ďalej v texte sa navrhované moduly podrobne vysvetľujú počnúc stanovením základných charakteristík každého z modulov a ich príslušného rozsahu pôsobnosti, ďalej sa uvádzajú možné kritériá, na základe ktorých by príslušný orgán dohľadu mohol určiť, či je prítomná zahraničná subvencia narúšajúca vnútorný trh, postup a možné nápravné opatrenia.

Na účely tejto bielej knihy sa pojem „zahraničná subvencia“ vymedzuje v prílohe I.

4.1.Všeobecný nástroj na odhalenie zahraničných subvencií (modul č. 1)

4.1.1.Základné charakteristiky

Modul č. 1 by mal byť všeobecným nástrojom na riešenie otázky zahraničných subvencií, ktoré spôsobujú narušenie vnútorného trhu a ktoré sa poskytujú príjemcovi usadenému alebo v niektorých prípadoch pôsobiacemu v EÚ 24 .

V rámci tohto modulu by mohli príslušné orgány dohľadu (Komisia a príslušné orgány členských štátov, ktoré budú vykonávať svoje príslušné presadzovacie právomoci v rámci spoločného systému preskúmania s cieľom predísť duplicite) konať na základe akýchkoľvek relevantných informácií, ktoré naznačujú poskytnutie zahraničnej subvencie príjemcovi pôsobiacemu v EÚ. Takéto informácie môžu napríklad pochádzať od účastníkov trhu alebo od členských štátov. Prípad by sa začal predbežným preskúmaním s cieľom zistiť, či je prítomná zahraničná subvencia, ktorá by mohla narušiť vnútorný trh. Ak by do konca predbežného preskúmania nevznikli žiadne obavy, či už preto, že nebola poskytnutá žiadna zahraničná subvencia, alebo neexistujú žiadne náznaky narušenia vnútorného trhu, alebo daný prípad nie je prioritou, príslušný orgán dohľadu by prípad uzavrel.

Ak by dôkazy poukazovali na to, že zahraničná subvencia by mohla narušiť riadne fungovanie vnútorného trhu, nasledovalo by hĺbkové prešetrovanie, počas ktorého by príslušný orgán dohľadu musel potvrdiť svoje predbežné zistenie, že je prítomná zahraničná subvencia, ktorá narúša vnútorný trh.

Ak by sa na konci hĺbkového prešetrovania potvrdilo, že riadne fungovanie vnútorného trhu bolo alebo by mohlo byť narušené zahraničnou subvenciou, príslušný orgán dohľadu by mal možnosť uložiť opatrenia na nápravu týchto narušení vnútorného trhu („nápravné opatrenia“). Naopak, prešetrovanie by sa ukončilo, ak by sa nepotvrdila prítomnosť zahraničnej subvencie, ak by neexistoval žiadny náznak narušenia, alebo ak by výsledkom porovnania bolo, že možné narušenie, ktoré môže subvencia spôsobiť, je zmiernené pozitívnym vplyvom, ktorý by subvencovaná hospodárska činnosť alebo investícia mohli mať v rámci EÚ alebo na verejný záujem uznaný EÚ.

4.1.2.Rozsah pôsobnosti modulu č. 1

4.1.2.1.Všeobecné úvahy

Modul č. 1 má široký rozsah vecnej pôsobnosti a umožnil by riešiť zahraničné subvencie narúšajúce hospodársku súťaž vo všetkých trhových situáciách 25 . Znamená to, že modul č. 1 by zahŕňal aj možnosť preskúmať akvizície uľahčené zahraničnými subvenciami a/alebo trhové správanie subvencovaného uchádzača v rámci verejného obstarávania.

4.1.2.2. Zahraničné subvencie poskytujúce výhodu podniku v EÚ

Cieľom modulu č. 1 je riešiť narušenia hospodárskej súťaže spôsobené zahraničnými subvenciami v EÚ. Na tento účel by sa modul č. 1 vzťahoval na podniky usadené v EÚ, ktoré majú prospech zo zahraničných subvencií. Okrem toho by sa mohlo zvážiť, aby sa modul č. 1 vzťahoval aj na určité iné podniky pôsobiace v EÚ, ktoré majú prospech zo zahraničných subvencií. Tieto dve možnosti sa uvádzajú ďalej v texte. V prípade oboch možností by príslušné orgány mohli konať len vtedy, ak subvencia spôsobuje narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

·Podniky usadené v EÚ

Táto možnosť by sa vzťahovala na zahraničnú subvenciu v prípade, že poskytuje výhodu podniku 26  usadenému v EÚ. Podnik sa považuje za usadený v EÚ, ak je jeden z jeho subjektov usadený v EÚ. Ak sa subvencia poskytuje subjektu usadenému mimo EÚ, bolo by potrebné stanoviť, do akej miery môže byť výhoda plynúca zo zahraničnej subvencie pripísaná subjektu usadenému v EÚ zohľadňujúc pritom príslušné kritériá, ako sú účel a podmienky spojené s danou zahraničnou subvenciou alebo skutočné využitie finančných prostriedkov (preukázané napríklad prostredníctvom účtov príslušného podniku).

·Podniky pôsobiace v EÚ

Mala by sa zvážiť možnosť uplatniť modul č. 1 nielen na podniky usadené v EÚ, ale aj na určité iné podniky, ktorým vzniká výhoda zo zahraničných subvencií a pôsobia inak v EÚ, napríklad keď sa podnik usadený mimo EÚ usiluje o akvizíciu cieľového podniku z EÚ.

4.1.2.3. Dátum poskytnutia subvencie

Zahraničná subvencia by sa považovala za spadajúcu do rozsahu pôsobnosti modulu č. 1 od okamihu, keď príjemca získa nárok na získanie subvencie. Samotné vyplatenie subvencie nie je nevyhnutnou podmienkou toho, aby sa subvencia zaradila do rozsahu pôsobnosti modulu č. 1. Platba je však relevantná, keď sa stanovuje primerané nápravné opatrenie, ako sa uvádza ďalej v texte.

4.1.3.Posúdenie narušení hospodárskej súťaže na vnútornom trhu

Keď sa potvrdí prítomnosť zahraničnej subvencie, príslušný orgán dohľadu posúdi, či daná subvencia spôsobuje narušenie na vnútornom trhu. Zohľadňujú sa skutočné, ako aj potenciálne narušenia. Určité kategórie zahraničných subvencií by sa považovali za subvencie, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobujú narušenia vnútorného trhu. Všetky ostatné zahraničné subvencie by si vyžadovali podrobnejšie posúdenie podľa ukazovateľov, pomocou ktorých by sa stanovilo, či zahraničná subvencia skutočne alebo potenciálne spôsobuje narušenie riadneho fungovania vnútorného trhu. V každom prípade môže dotknutý podnik tiež preukázať, že predmetná zahraničná subvencia za osobitných okolností daného prípadu nemôže narušiť vnútorný trh.

Všeobecným návrhom je, aby sa zahraničné subvencie nedosahujúce určitý finančný limit považovali za bezproblémové, keďže v ich prípade je nepravdepodobné, že spôsobia narušenie riadneho fungovania vnútorného trhu. V prípade zahraničných subvencií nedosahujúcich daný limit by sa malo vychádzať z predpokladu, že nedokážu narušiť riadne fungovanie vnútorného trhu. Tento finančný limit by sa mohol stanoviť na sumu 200 000 EUR poskytovanú počas troch po sebe nasledujúcich rokov. Táto suma by zodpovedala stropu de minimis stanovenému v pravidlách štátnej pomoci EÚ 27 .

4.1.3.1. Kategórie zahraničných subvencií, ktoré by mohli spôsobiť narušenia vnútorného trhu

Pri určitých kategóriách zahraničných subvencií, ako napríklad niektoré druhy štátnej pomoci, je pravdepodobné, že spôsobia narušenie vnútorného trhu, z dôvodu ich povahy a formy. Tieto kategórie zahraničných subvencií by sa mohli považovať za spôsobujúce narušenia na vnútornom trhu a mohli by zahŕňať:

·subvencie vo forme financovania vývozu, ak sa financovanie vývozu neposkytuje v súlade s dohodou OECD o štátom podporovaných vývozných úveroch,

·subvencie (ako napríklad odpustenie dlhu) poskytnuté podnikom v ťažkostiach, t. j. podnikom, ktoré nie sú schopné získať dlhodobé financovanie alebo investície z nezávislých komerčných zdrojov, pokiaľ neexistuje plán reštrukturalizácie, ktorého cieľom je dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť príjemcu a ktorý zahŕňa významný príspevok zo strany príjemcu 28 . Subvencie poskytnuté s cieľom napraviť závažné poruchy fungovania národného alebo celosvetového hospodárstva nepatria do tejto kategórie, ak sú časovo obmedzené a primerané na nápravu danej poruchy,

·subvencie, v prípade ktorých vláda ručí za dlhy alebo záväzky určitých podnikov bez akéhokoľvek obmedzenia, pokiaľ ide o výšku týchto dlhov a záväzkov alebo trvanie takejto záruky,

·prevádzkové subvencie vo forme daňových úľav poskytnuté mimo rámca všeobecných opatrení,

·zahraničné subvencie, ktorými sa priamo uľahčujú akvizície.

4.1.3.2. Posúdenie všetkých ostatných zahraničných subvencií podľa ukazovateľov

Aj zahraničné subvencie, ktoré nepatria do žiadnej z uvedených kategórií, môžu spôsobovať narušenia na vnútornom trhu. Prostredníctvom takýchto subvencií sa umožní menej efektívnym subjektom rásť a zvyšovať podiel na vnútornom trhu, a to na úkor efektívnejších hospodárskych subjektov, ktorým sa takéto subvencie neposkytujú. Hospodárske subjekty, ktoré dostávajú zahraničné subvencie, sú schopné lacnejšie vyrábať a v konečnom dôsledku ponúkať svoje výrobky a služby na vnútornom trhu za nižšie ceny v neprospech konkurentov, ktorí takéto subvencie nedostávajú. Zahraničnými subvenciami sa ich príjemcom tiež umožní v prípade nákupu tovaru alebo akvizície podniku vytláčať ostatných uchádzačov predkladaním vyšších ponúk.

V takýchto prípadoch, ktoré nespadajú do rámca vopred stanovených kategórií subvencií narúšajúcich hospodársku súťaž, treba podrobnejšie preskúmať, či by skutočne alebo potenciálne mohli narušiť rovnaké podmienky na vnútornom trhu.

Nedostatočná transparentnosť v oblasti zahraničných subvencií a komplexnosť obchodnej reality vo všeobecnosti sťažujú jednoznačnú identifikáciu či dokonca kvantifikáciu vplyvu určitých subvencií na vnútorný trh. Preto je zrejme potrebné na určenie takého vplyvu použiť súbor ukazovateľov týkajúcich sa subvencií a situácie na relevantnom trhu. Nevyčerpávajúci zoznam relevantných ukazovateľov by mohol zahŕňať nasledujúce kritériá:

·Relatívna výška príslušnej subvencie: čím vyššia je suma subvencie v relatívnom vyjadrení, tým je pravdepodobnejšie, že bude mať negatívny vplyv na vnútorný trh, napríklad v prípade investičnej subvencie sa výška subvencie môže porovnať s výškou investície.

·Situácia príjemcu: napr. čím väčší je príjemca, tým je pravdepodobnejšie, že subvencia spôsobí narušenia hospodárskej súťaže. Subvencie poskytnuté malým a stredným podnikom možno vo všeobecnosti považovať za subvencie, v prípade ktorých je menej pravdepodobné, že spôsobia narušenia hospodárskej súťaže 29 . Čím viac výrobnej kapacity príjemcu ostáva nevyužitej, tým väčšia je pravdepodobnosť, že subvencia spôsobí narušenia hospodárskej súťaže.

·Situácia na príslušnom trhu: napríklad v prípade subvencií poskytnutých príjemcom pôsobiacim na trhoch so štrukturálnou nadmernou kapacitou existuje v porovnaní s inými subvenciami väčšia pravdepodobnosť, že spôsobia narušenia hospodárskej súťaže. V prípade subvencií poskytnutých príjemcom pôsobiacim na trhoch s vysokým stupňom koncentrácie je v porovnaní s inými subvenciami väčšia pravdepodobnosť, že spôsobia narušenia hospodárskej súťaže. Podobne aj v prípade subvencií poskytnutých na trhoch s vyspelými technológiami je väčšia pravdepodobnosť, že spôsobia narušenia hospodárskej súťaže.

·Dotknuté správanie na trhu, napríklad vytláčanie ostatných uchádzačov predkladaním vyšších ponúk pri akvizíciách alebo prekladanie ponúk narúšajúcich postupy verejného obstarávania.

·Úroveň činnosti na vnútornom trhu príjemcu: v prípade subvencií poskytnutých podnikom s obmedzenou činnosťou na vnútornom trhu je menšia pravdepodobnosť, že narušia hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

Okrem toho sa zváži aj možnosť, že príslušný orgán dohľadu by mohol zohľadniť, či má príjemca subvencie zvýhodnený prístup na svoj domáci trh (prostredníctvom opatrení rovnocenných s osobitnými alebo výhradnými právami), čo by viedlo k vytvoreniu umelej konkurenčnej výhody, ktorá by sa mohla preniesť na vnútorný trh EÚ, a tým by sa zvýšil rušivý účinok akejkoľvek subvencie.

4.1.4.Test európskeho záujmu

Keď sa zistí, že zahraničná subvencia môže narušiť vnútorný trh, a ak existuje dôkaz o možnom pozitívnom vplyve, ktorý by podporovaná hospodárska činnosť alebo investícia mohla mať v rámci EÚ alebo z hľadiska záujmov verejnej politiky uznaných EÚ, narušenie by sa malo porovnať s týmto možným pozitívnym vplyvom.

V rámci tohto posúdenia by sa zohľadňovali ciele verejnej politiky EÚ, ako napríklad tvorba pracovných miest, dosiahnutie klimatickej neutrality a ochrana životného prostredia, digitálna transformácia, bezpečnosť, verejný poriadok a verejná bezpečnosť a odolnosť. Pri porovnávaní týchto faktorov s narušením hospodárskej súťaže svoju úlohu zohráva aj stupeň narušenia. Navyše je potrebné, aby sa pri porovnávaní zohľadnili rôzne záujmy vrátane potreby chrániť záujem spotrebiteľov. Ak by bolo výsledkom rozvahy, že narušenie vnútorného trhu spôsobené zahraničnou subvenciou je v dostatočnej miere zmiernené pozitívnym vplyvom podporovanej hospodárskej činnosti alebo investície, nebolo by potrebné ďalej pokračovať v prešetrovaní.

4.1.5.Postup

Navrhuje sa, aby postup, ktorý je súčasťou modulu č. 1, pozostával z dvojstupňového systému, a to konkrétne z predbežného preskúmania možného narušenia vnútorného trhu vyplývajúceho z prítomnosti zahraničnej subvencie a z hĺbkového prešetrovania.

Príslušný orgán dohľadu môže byť v rámci tohto modulu konfrontovaný s ťažkosťami pri získavaní potrebných informácií, a to najmä preto, lebo orgány, ktoré poskytujú zahraničné subvencie, sa nachádzajú mimo EÚ, čo môže platiť aj pre subjekty, cez ktoré by mohli byť subvencie poskytnuté.

Primerané prešetrovacie nástroje a možnosť získať informácie od účastníkov trhu vo forme trhových informácií sú v tejto súvislosti rozhodujúcimi prvkami, ktoré umožnia príslušnému orgánu dohľadu konať.

V rámci predbežného preskúmania i hĺbkového prešetrovania by okrem toho boli k dispozícii mechanizmy na zhromažďovanie relevantných informácií. Príslušný orgán dohľadu by mohol ukladať pokuty a pravidelné penále za nedodržiavanie lehoty stanovenej na poskytnutie požadovaných informácií alebo za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií. Ak napriek týmto sankciám nebudú poskytnuté informácie, príslušný orgán dohľadu by mal možnosť prijímať rozhodnutia na základe dostupných skutočností, podobne ako v rámci nástrojov EÚ na ochranu obchodu a štátnej pomoci. Okrem toho by príslušný orgán dohľadu mohol mať možnosť uskutočniť návštevy v priestoroch údajného príjemcu zahraničnej subvencie nachádzajúcich sa v EÚ s cieľom zistiť potrebné skutočnosti, ako aj v tretích krajinách, ak s tým tretia krajina súhlasí.

4.1.5.1. Predbežné preskúmanie možnej zahraničnej subvencie

Cieľom predbežného preskúmania je zistiť, či bola podniku usadenému alebo v určitých prípadoch pôsobiacemu v EÚ poskytnutá zahraničná subvencia, ktorá by mohla narušiť vnútorný trh.

Ak príslušný orgán dohľadu má na konci predbežného preskúmania podozrenie, že je prítomná zahraničná subvencia, ktorá by mohla narušiť vnútorný trh, môže začať hĺbkové prešetrovanie s cieľom potvrdiť svoj predbežný názor, že je prítomná zahraničná subvencia, ktorá môže narušiť riadne fungovanie vnútorného trhu. Príslušný orgán dohľadu informuje dotknutý podnik, tretiu krajinu, ktorá údajne poskytla subvenciu, a v príslušných prípadoch Komisiu, ako aj príslušné orgány dohľadu ostatných členských štátov o tom, že začal hĺbkové prešetrovanie.

Ak do konca predbežného preskúmania nevzniknú žiadne obavy, či už preto, že nie je prítomná zahraničná subvencia, alebo neexistujú žiadne náznaky narušenia vnútorného trhu, predbežné preskúmanie sa uzavrie, o čom sú informované dotknutý podnik, Komisia, ako aj všetky členské štáty EÚ.

4.1.5.2. Hĺbkové prešetrovanie zahraničnej subvencie

Počas hĺbkového prešetrovania sa zainteresované strany vyzývajú, aby písomne predložili svoje stanoviská a poskytli informácie o prítomnosti zahraničnej subvencie, ako aj o jej možnom rušivom účinku na vnútornom trhu.

Ak dotknutý podnik neposkytne informácie požadované príslušným orgánom dohľadu alebo inak nespolupracuje v plnej miere, príslušný orgán dohľadu môže rozhodnúť na základe dostupných skutočností. Na konci hĺbkového prešetrovania príslušný orgán dohľadu prijme rozhodnutie:

·ak dospeje k záveru, že ide o zahraničnú subvenciu spôsobujúcu narušenie hospodárskej súťaže, príslušný orgán dohľadu uloží dotknutému podniku nápravné opatrenia („rozhodnutie zahŕňajúce uloženie nápravných opatrení“),

·ak dospeje k záveru, že ide o zahraničnú subvenciu spôsobujúcu narušenie hospodárskej súťaže, a dotknutý podnik ponúka záväzky, ktoré príslušný orgán dohľadu považuje za primerané a dostatočné na to, aby sa nimi zmiernilo narušenie hospodárskej súťaže, zaväzuje podnik rozhodnutím o týchto záväzkoch („rozhodnutie zahŕňajúce záväzky“).

Ak nie je prítomná zahraničná subvencia alebo ak neexistujú žiadne náznaky možného alebo skutočného narušenia vnútorného trhu v rozsahu, ktorý by odôvodnil zásah, orgán dohľadu prípad uzavrie a informuje dotknutý podnik a zainteresované strany, ktoré sa zúčastnili na konaní, ako aj všetky členské štáty a Komisiu, ak Komisia nie je príslušným orgánom dohľadu. Ak Komisia ako príslušný orgán dohľadu dospeje k názoru, že narušenie hospodárskej súťaže je zmiernené pozitívnym vplyvom podporovanej činnosti alebo investície, z rovnakého dôvodu uzavrie prípad.

4.1.6.Nápravné opatrenia

S cieľom napraviť narušenia hospodárskej súťaže spôsobené zahraničnou subvenciou možno uložiť nápravné opatrenia. Podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ musí byť poskytnutá štátna pomoc, ktorá nie je v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci, vrátená aj s úrokmi členskému štátu, ktorý ju poskytol. Ak by sa táto zásada uplatňovala na zahraničné subvencie, znamenalo by to, že finančné výhody plynúce z takýchto subvencií by sa mali eliminovať nápravnými platbami určenými tretej krajine. V prípade zahraničných subvencií však môže byť často ťažké v praxi zabezpečiť, aby zahraničná subvencia bola skutočne a nezvratne refundovaná tretej krajine.

Preto môže byť potrebné zvážiť možnosť, aby sa príslušnému orgánu dohľadu dali k dispozícií rôzne alternatívne nápravné opatrenia. Tieto opatrenia by mohli siahať od štrukturálnych nápravných opatrení a opatrení zameraných na zmenu správania až po nápravné platby, ktoré by sa platili EÚ alebo členským štátom. Pri určovaní vhodných nápravných opatrení by sa mali zohľadniť špecifiká zahraničnej subvencie a jej rušivý vplyv na vnútorný trh. Napríklad v prípade zahraničnej subvencie, ktorou sa uľahčila akvizícia, by mohlo byť vhodnejšie zvoliť štrukturálne nápravné opatrenia než nápravné platby.

Možné nápravné opatrenia v prípade, že vyplácanie nápravných platieb tretej krajine nie je vhodné alebo uskutočniteľné, zahŕňajú:

·odpredaj určitých aktív, zníženie kapacity alebo obmedzenie prítomnosti na trhu, ktorými by sa mohli limitovať možné narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, najmä pokiaľ ide o zahraničné subvencie poskytované osobitne na podporu činností na vnútornom trhu, čerpajúc pritom inšpiráciu z usmernení o záchrane a reštrukturalizácii 30 ,

·zákaz určitých investícií, čo môže byť relevantné najmä vtedy, keď bola zahraničná subvencia poskytnutá na konkrétnu investíciu,

·zákaz akvizície, ktorá bola subvencovaná,

·prístup tretích strán, napríklad prístup poskytovateľov dopravných služieb k mobilným aplikáciám alebo čerpanie inšpirácie z usmernení EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí 31 ,

·udeľovanie licencií na základe spravodlivých, primeraných a nediskriminačných (FRAND) podmienok. Ak napríklad podnik dostáva subvencie a získava telekomunikačné frekvencie alebo poskytuje prístup do sietí využívajúcich takéto frekvencie, mohla by sa mu uložiť povinnosť licencovať tieto frekvencie iným podnikom,

·zákaz konkrétneho správania na trhu súvisiaceho so zahraničnou subvenciou,

·uverejnenie určitých výsledkov vývoja a výskumu takým spôsobom, ktorý umožňuje iným podnikom ich reprodukovať, čerpajúc inšpiráciu napríklad z požiadaviek týkajúcich sa dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu 32 alebo stanovených v nariadení o skupinových výnimkách č. 651/2014 33 ,

·nápravné platby, ktoré sa platia EÚ alebo členským štátom.

Keďže nedostatok transparentnosti je vo všeobecnosti kľúčovou otázkou, a najmä pokiaľ ide o finančné vzťahy medzi tretími krajinami a verejnými podnikmi, povinnosti týkajúce sa podávania správ a transparentnosti by sa v budúcnosti uplatňovali v akomkoľvek prípade, v rámci ktorého budú uložené nápravné opatrenia. Takéto povinnosti týkajúce sa podávania správ a transparentnosti by mohli napríklad vychádzať zo smernice o transparentnosti 2006/111/ES. Zvýšená transparentnosť môže prispieť k tomu, aby sa v budúcnosti predišlo narušeniam hospodárskej súťaže.

Dotknutý podnik môže tiež ponúknuť záväzky s cieľom zmierniť dané narušenie. Ak príslušný orgán dohľadu usúdi, že tieto záväzky sú dostatočné, mohol by stanoviť, že budú pre podnik záväzné.

Ak podnik nedodržiava nápravné opatrenia uložené príslušným orgánom dohľadu alebo záväzky, ktoré mu boli uložené ako záväzné, príslušný orgán dohľadu by mohol, ako sankciu za nedodržanie predpisov, ukladať pokuty a pravidelné platby penále.

Právomoci príslušných orgánov dohľadu uložiť nápravné opatrenia by podliehali premlčacej lehote desiatich rokov, ktorá by začala plynúť dňom poskytnutia subvencie. Akékoľvek opatrenie, ktoré prijme príslušný orgán dohľadu v súvislosti so zahraničnou subvenciou, by prerušilo premlčaciu lehotu. Po každom prerušení by začala premlčacia lehota plynúť odznovu.

4.1.7.Orgány dohľadu

Navrhuje sa, aby Komisia aj členské štáty určili orgány dohľadu. Zaviedli by sa koordinačné mechanizmy medzi Komisiou a príslušným národným orgánom dohľadu s cieľom zabezpečiť koherentnosť a účinnosť príslušných opatrení na presadzovanie. V prípade systému, ako je ten, ktorý je opísaný v tomto module, spoločné právomoci medzi viacerými orgánmi presadzovania poskytujú najlepšiu záruku, že sa odhalia a účinne vyriešia najrušivejšie zahraničné subvencie. To by Komisii aj členským štátom umožnilo využiť ich príslušné silné stránky s cieľom zabezpečiť, aby sa narušenia hospodárskej súťaže spôsobené zahraničnými subvenciami v EÚ riadne kontrolovali.

Členské štáty môžu využiť svoje priame poznatky o fungovaní svojich domácich trhov. Za určitých okolností môžu však zahraničné subvencie mať vplyv na viac ako jeden členský štát. V takýchto prípadoch by bolo vhodnejšie, keby pravidlá modulu č. 1 vymáhala Komisia, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie pravidiel v celej EÚ, pričom by sa vychádzalo zo skúseností Komisie s uplatňovaním nástrojov na ochranu obchodu, ako aj pravidiel štátnej pomoci.

Každý národný orgán dohľadu by mal právomoc presadzovať pravidlá modulu č. 1 vo svojej jurisdikcii, ktorá je definovaná ako územie príslušného členského štátu. Komisia by mala právomoc v prípade akejkoľvek zahraničnej subvencie, ktorá zvýhodňuje podnik v EÚ, bez ohľadu na to, či sa to týka územia jedného alebo viacerých členských štátov EÚ. Komisia by mala tiež výhradnú právomoc uplatňovať test európskeho záujmu. Členské štáty môžu na žiadosť Komisie alebo z vlastnej iniciatívy poskytnúť informácie. Komisia a členské štáty si však ponechávajú právomoc rozhodnúť, či sa bude alebo nebude prešetrovať konkrétny prípad zahraničnej subvencie potenciálne narúšajúcej hospodársku súťaž.

To znamená, že zahraničnú subvenciu môžu prešetrovať:

·jeden národný orgán dohľadu samostatne alebo

·viaceré národné orgány dohľadu súbežne (ak zahraničná subvencia zvýhodňuje hospodárske činnosti vo viac ako jednom členskom štáte) alebo

·Komisia.

Mechanizmy spolupráce a koordinácie

Systém spoločného presadzovania by si vyžadoval účinné mechanizmy spolupráce medzi viacerými orgánmi presadzovania. Spolupráca medzi Komisiou a národnými orgánmi dohľadu by mohla fungovať podobne ako v prípade existujúcej spolupráce v oblasti antitrustu podľa nariadenia č. 1/2003 34 . Skombinovala by sa s koordinačným mechanizmom medzi členskými štátmi a Komisiou, ktorý v prípade potreby umožní koherentnosť a koordináciu, pokiaľ ide o prítomnosť subvencie. Konkrétnejšie to vzhľadom na prítomnosť subvencie znamená, že národné orgány dohľadu by počas predbežného preskúmania a následného hĺbkového prešetrovania spolupracovali s Komisiou s cieľom zabezpečiť koherentnosť pri presadzovaní disciplíny v oblasti subvencií.

Navrhuje sa, aby národné orgány dohľadu boli oprávnené pokračovať v riešení svojich prípadov, kým Komisia nezačne hĺbkové prešetrovanie. Hneď ako by však Komisia začala hĺbkové prešetrovanie zahraničnej subvencie, získala by v tejto súvislosti výhradnú právomoc a národné orgány dohľadu by museli svoje prípady pozastaviť. Národné orgány dohľadu by mohli pokračovať vo svojich prípadoch len vtedy, ak Komisia administratívne ukončí svoje hĺbkové prešetrovanie.

S cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie národné orgány dohľadu môžu požiadať Komisiu, aby v konkrétnom prípade začala konať; Komisia by si ponechala právomoc takúto žiadosť schváliť alebo zamietnuť. Takisto môže byť vhodné presunúť prípad z jedného alebo viacerých národných orgánov dohľadu na Komisiu alebo naopak. Najmä v prípadoch, keď sa dva alebo viaceré národné orgány dohľadu zaoberajú prípadom 35 , ktorý sa týka tej istej zahraničnej subvencie, je Komisia zrejme v lepšej pozícii riešiť daný prípad. Takýto presun by sa mohol uskutočniť, kým sa v danom prípade ešte nerozhodlo a len vtedy, ak dožadujúci aj dožiadaný orgán oba súhlasia.

Komisia a národné orgány dohľadu by sa tiež navzájom informovali na začiatku predbežného preskúmania, ako aj na začiatku hĺbkového prešetrovania. Mohli by si vymieňať relevantné dokumenty vrátane dôverných informácií. Počas hĺbkového prešetrovania musí konajúci národný orgán dohľadu požiadať Komisiu o stanovisko, či boli splnené požiadavky testu európskeho záujmu. Členský štát je viazaný názorom Komisie. Pred prijatím rozhodnutia zahŕňajúceho nápravné opatrenia alebo rozhodnutia zahŕňajúceho záväzky v nadväznosti na hĺbkové prešetrovanie konajúci národný orgán dohľadu konzultuje Komisiu a informuje všetky ostatné národné orgány dohľadu. Komisia zasa zapája do svojho rozhodovacieho procesu národné orgány dohľadu tým, že im dáva možnosť vydať stanovisko k návrhu rozhodnutia (v nadväznosti na hĺbkové prešetrovanie). Ak Komisia alebo národné orgány dohľadu nemajú žiadne obavy, pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže spôsobené zahraničnou subvenciou, a teda prípad uzavrú, navzájom sa o tom informujú. Takéto uzavretie prípadu neovplyvní právomoc žiadneho z orgánov dohľadu pokračovať v riešení rovnakého prípadu alebo otvoriť rovnaký prípad a dospieť k inému záveru. V tejto súvislosti by národné orgány dohľadu mali zabezpečiť, aby k záveru dospeli v úzkej spolupráci s Komisiou.

4.2.Zahraničné subvencie uľahčujúce akvizíciu cieľových podnikov z EÚ (modul č. 2)

4.2.1.Základné charakteristiky

Cieľom modulu č. 2 je osobitne riešiť narušenia spôsobené zahraničnými subvenciami, ktoré uľahčujú akvizíciu cieľového podniku z EÚ (ako je definované ďalej v oddiele 4.2.2.1). Stručne zhrnuté je jeho cieľom zabezpečiť, aby sa zahraničnými subvenciami nespravodlivo nezvýhodňovali ich príjemcovia pri akvizícii iných podnikov (podielov v iných podnikoch), a preto má užší rozsah pôsobnosti ako modul č. 1.

Zahraničné subvencie môžu viesť k narušeniu vnútorného trhu uľahčovaním akvizície cieľových podnikov z EÚ. Táto situácia môže nastať buď 1) priamo poskytnutím subvencie podniku, ktorá je vyslovene spojená s danou akvizíciou, alebo 2) nepriamo tým, že sa de facto zvýši finančná sila nadobúdateľa, čím by sa následne uľahčila akvizícia.

V rámci tohto modulu by príslušný orgán dohľadu v rámci mechanizmu povinnej notifikácie preskúmal ex ante plánované akvizície zahŕňajúce možné zahraničné subvencie. Proces preskúmania by sa uskutočnil v dvoch krokoch: predbežné preskúmanie a v prípade potreby hĺbkové prešetrovanie.

Ak by príslušný orgán dohľadu disponoval na základe predbežného preskúmania dostatočnými dôkazmi preukazujúcimi, že nadobúdajúci podnik má prospech zo zahraničnej subvencie, ktorou sa uľahčuje akvizícia, mohol by začať hĺbkové prešetrovanie. Ak by neboli k dispozícii dostatočné dôkazy odôvodňujúce začatie prešetrovania v súvislosti s akvizíciou, príslušný orgán dohľadu by ďalej nekonal a prípad administratívne uzavrel.

Ak by príslušný orgán dohľadu na konci hĺbkového prešetrovania zistil, že sa zahraničnými subvenciami uľahčila akvizícia, ktorá narúša vnútorný trh, mal by dve možnosti: prijať záväzky notifikujúcej strany, ktorými sa narušenie účinne napraví alebo, ako poslednú možnosť, zakázať akvizíciu.

Aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie, príslušný orgán dohľadu by okrem toho mal právo ex officio preskúmať akvizíciu, ktorú mal nadobúdateľ notifikovať, ale tak neurobil, a to aj po dokončení akvizície. Toto preskúmanie by mohlo v konečnom dôsledku viesť k zákazu akvizície alebo, ak je akvizícia už dokončená, k jej zrušeniu.

4.2.2.Rozsah pôsobnosti modulu č. 2

Cieľom modulu č. 2 je riešiť narušenia hospodárskej súťaže spôsobené zahraničnými subvenciami, ktoré uľahčujú akvizíciu cieľových podnikov z EÚ.

Na účely modulu č. 2 sú v oddiele 4.2.2.1 vymedzené pojmy „akvizícia“, „cieľový podnik z EÚ“ a „potenciálne subvencované akvizície“. V oddiele 4.2.2.2 sú opísané dva možné spúšťacie mechanizmy povinnej predbežnej notifikácie. V oddiele 4.2.2.3 sa napokon uvádzajú finančné limity, pomocou ktorých sa má rozsah pôsobnosti modulu č. 2 prispôsobiť najproblematickejším akvizíciám.

4.2.2.1. Vymedzenie pojmov

Akvizícia

Na účely tohto modulu sa pojem „akvizícia“ vymedzuje ako:

·akvizícia – priama či nepriama – kontroly nad podnikom 36 , alebo ako

·akvizícia – priama či nepriama – podielu vo výške minimálne [konkrétny percentuálny podiel] % na akciách alebo hlasovacích právach alebo inak „významného vplyvu“ v podniku 37 .

Modul č. 2 preto zahŕňa aj akvizíciu významných menšinových práv alebo podielov, ktoré však nemusia nutne zakladať ovládanie.

Cieľový podnik z EÚ

Navrhuje sa vymedziť „cieľový podnik z EÚ“ ako akýkoľvek podnik usadený v EÚ, ktorý spĺňa určité limity obratu v EÚ, do úvahy by sa mohli brať však aj ďalšie kritériá (pozri oddiel 4.2.2.3).

Potenciálne subvencovaná akvizícia

Potenciálne subvencované akvizície by sa vymedzili ako plánované akvizície cieľového podniku z EÚ, kde jedna zo strán získala finančný príspevok vlády akejkoľvek tretej krajiny (ako sa uvádza vo vymedzení pojmu zahraničných subvencií uvedenom v prílohe I).

Navrhuje sa zohľadniť len finančné príspevky, ktoré boli poskytnuté počas relevantného obdobia obmedzeného na posledné [tri] kalendárne roky pred notifikáciou, a finančné príspevky poskytnuté po notifikácii a do jedného roka od dokončenia akvizície v prípade, že sa finančný príspevok poskytne neskôr. Príkladom poslednej uvedenej situácie je situácia, keď existuje politický záväzok poskytnúť takýto finančný príspevok v nasledujúcich mesiacoch.

4.2.2.2.Povinnosť notifikácie ex ante

Notifikačná povinnosť by sa vzťahovala na potenciálne subvencované akvizície, t. j. ak notifikujúca strana za posledné tri roky získala finančný príspevok od orgánu akejkoľvek tretej krajiny alebo očakáva takýto príspevok v nasledujúcom roku (ako je definované vyššie).

Notifikácie by preto boli zamerané na potenciálne problematické akvizície, konkrétne keď finančný príspevok od orgánu tretej krajiny uľahčuje akvizíciu.

Ak by sa rozsah notifikačnej povinnosti obmedzil na potenciálne subvencované akvizície, znamenalo by to spoliehať sa na určitú mieru sebahodnotenia podnikov. Aby podniky zistili, či musia akvizíciu notifikovať, museli by určiť, do akej miery získali finančné príspevky od orgánov tretích krajín. Bolo by to spojené s rizikom vzniku chýb alebo obchádzania vzhľadom na to, že podniky nemusia byť informované o takejto verejnej podpore alebo nemusia byť ochotné ju zverejniť.

Na rozdiel od vymedzenia pojmu „zahraničná subvencia“ by však pojem „finančný príspevok“ od orgánov tretích krajín (uvedený v prílohe I ako súčasť vymedzenia pojmu zahraničných subvencií) mal byť objektívnejší a menej kontroverzný, keďže ponecháva otvorenú otázku, či v prípade príspevku ide o subvenciu. Vymedzenie pojmu je okrem toho v súlade s inými bežne používanými koncepciami, ktoré sa tiež vzťahujú na finančné príspevky (napríklad podľa pravidiel WTO a pravidiel štátnej pomoci EÚ). Preto je rozumné predpokladať, že strany by si boli vedomé toho, či za posledné tri roky získali akúkoľvek formu finančného príspevku od orgánu tretej krajiny (alebo ju získajú v nasledujúcom roku).

Okrem toho by príslušný orgán dohľadu mal k dispozícií prísne (a teda odstrašujúce) nástroje na riešenie prípadov, keď si nadobúdatelia nesplnia povinnosť notifikovať akvizíciu, ktorá sa notifikovať musí. Nadobúdatelia, ktorí si nesplnia notifikačnú povinnosť, by najmä riskovali uloženie významných pokút a uloženie povinnosti danú transakciu zrušiť.

4.2.2.3.Finančné limity

Opísaný rámec môže zahŕňať finančné limity s cieľom lepšie sa zamerať na potenciálne problematické prípady subvencovaných akvizícií. Skutočná výška takýchto finančných limitov by závisela najmä od zvolených možností týkajúcich sa cieľového podniku z EÚ, spúšťacieho mechanizmu notifikácie a vhodných príslušných orgánov dohľadu (oddiel 4.2.7).

Po prvé, cieľový podnik z EÚ – čiže akýkoľvek podnik usadený v EÚ – by sa mohol vymedziť odkazom na rôzne finančné limity, aby sa zabezpečilo, že sa zachytia všetky potrebné akvizície (t. j. preskúmala sa transakcia dosahujúca ktorýkoľvek z limitov):

·kvalitatívny finančný limit vzťahujúci sa na všetky aktíva, ktoré by pravdepodobne mohli vygenerovať významný obrat v EÚ v budúcnosti 38 a/alebo kvantitatívny finančný limit stanovený s odkazom na hodnotu transakcie,

·kvantitatívny finančný limit založený na obrate, ktorý by sa mohol stanoviť napríklad na 100 mil. EUR, ale mohli by sa zvážiť aj iné hodnoty, limity alebo alternatívne prístupy. Všeobecne povedané, nízky limit obratu rozširuje rozsah pôsobnosti akéhokoľvek nového nástroja a vzniká riziko, že sa ním pokryje vyšší počet nízkych, potenciálne menej relevantných akvizícií. A naopak, vyšší limit obratu znižuje administratívne zaťaženie plynúce zo systému predbežnej notifikácie, ale už nemôže pokryť všetky potenciálne relevantné akvizície.

Bez ohľadu na zvolený finančný limit bude potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi účinnosťou a efektívnosťou.

Po druhé, notifikačná povinnosť týkajúca sa potenciálne subvencovaných akvizícií by sa mohla obmedziť na akvizície, ktoré boli uľahčené určitým objemom finančného príspevku poskytovaného orgánmi tretích krajín. Mohlo by ísť napríklad o prípad, keď celková výška finančného príspevku, ktorý získal nadobúdajúci podnik počas troch kalendárnych rokov pred notifikáciou, presahuje určitú sumu alebo určitý percentuálny podiel akvizičnej ceny. Keďže ide o kritériá, ktoré sú rozhodujúce pre vznik notifikačnej povinnosti, musia sa jasne vymedziť 39 .

Napokon hodnota každého z týchto limitov bude pravdepodobne závisieť od orgánu dohľadu, ktorý bude poverený implementáciou modulu č. 2. Uvedené limity by sa mohli uplatňovať, ak by Komisia mala výlučnú právomoc vykonávať modul č. 2. V prípade spoločnej právomoci Komisie a členských štátov alebo výlučnej právomoci členských štátov môže však byť vhodnejšie stanoviť nižšie limity (pozri oddiel 4.2.7.), keďže hospodárstva členských štátov sú v porovnaní s celkovým hospodárstvom EÚ menšie.

Okrem vyššie uvedených kvantitatívnych limitov by sa mohli doplniť určité kvalitatívne kritériá, čo by umožnilo lepšiu rovnováhu medzi odhalením potenciálnych narušení a obmedzením zaťaženia podnikov a orgánov dohľadu.

4.2.3.Posúdenie narušení hospodárskej súťaže súvisiacich so subvencovanými akvizíciami

Subvencované akvizície môžu narušiť rovnaké podmienky, pokiaľ ide o investičné príležitosti na vnútornom trhu. Príkladom takéhoto narušenia je možnosť subvencovaného nadobúdateľa v rámci akvizície podniku vytlačiť konkurentov predložením vyššej ponuky. Takéto vytláčanie konkurencie predložením vyšších ponúk narúša alokáciu kapitálu a oslabuje prípadné prínosy akvizície napríklad z hľadiska zvýšenia efektívnosti.

Právnou normou, na základe ktorej by príslušný orgán dohľadu posúdil akvizíciu, by bolo narušenie vnútorného trhu uľahčením akvizície prostredníctvom zahraničných subvencií. Inými slovami to znamená, že príslušný orgán dohľadu by musel preukázať, že akvizícia bola uľahčená zahraničnou subvenciou a zároveň by musel preukázať výsledné narušenie vnútorného trhu.

Zahraničné subvencie môžu uľahčiť akvizície buď priamo alebo de facto. Subvencie, ktoré akvizíciu uľahčujú priamo, sú subvencie poskytnuté na akvizíciu (v prípade ktorých je možné preukázať spojenie s akvizíciou). Vzhľadom na vážnu škodu, ktorú spôsobujú, pokiaľ ide o rovnaké podmienky pre investície, by sa zahraničné subvencie priamo uľahčujúce akvizície za bežných okolností mohli považovať za narúšajúce vnútorný trh.

O uľahčenie akvizície de facto by išlo v prípadoch, keď zahraničné subvencie zvyšujú finančnú silu nadobúdateľa. V takýchto prípadoch uľahčenia akvizície de facto treba akvizície podrobnejšie preskúmať s cieľom posúdiť, či by skutočne alebo potenciálne mohli narušiť rovnaké podmienky na vnútornom trhu.

Nedostatočná transparentnosť v oblasti zahraničných subvencií a komplexnosť obchodnej reality vo všeobecnosti sťažujú jednoznačnú identifikáciu narušenia spôsobeného subvencovanými akvizíciami. Preto je zrejme potrebné na identifikáciu takého narušenia použiť súbor ukazovateľov týkajúcich sa subvencovanej akvizície a situácie na relevantnom trhu. Nevyčerpávajúci zoznam relevantných ukazovateľov by mohol zahŕňať nasledujúce kritériá:

·Relatívna výška príslušnej subvencie: čím vyššia je suma subvencie v relatívnom vyjadrení, tým je pravdepodobnejšie, že bude mať negatívny vplyv na vnútorný trh.

·Situácia príjemcu: čím väčší je napríklad cieľový podnik z EÚ alebo nadobúdateľ, tým väčšia je pravdepodobnosť, že subvencovaná akvizícia spôsobí narušenie hospodárskej súťaže. Čím viac výrobnej kapacity cieľového podniku z EÚ alebo nadobúdateľa ostáva nevyužitej, tým väčšia je pravdepodobnosť, že subvencovaná akvizícia spôsobí narušenie hospodárskej súťaže.

·Situácia na príslušnom trhu (príslušných trhoch): napríklad v prípade subvencovaných akvizícií, keď cieľový podnik z EÚ pôsobí na trhoch so štrukturálnou nadmernou kapacitou, existuje väčšia pravdepodobnosť, že spôsobia narušenie hospodárskej súťaže. Podobne v prípade subvencovaných akvizícií, keď cieľový podnik z EÚ pôsobí na trhoch s vysokým stupňom koncentrácie, existuje väčšia pravdepodobnosť, že spôsobia narušenie hospodárskej súťaže. Rovnako aj v prípade subvencií poskytnutých na trhoch s vyspelými technológiami je väčšia pravdepodobnosť, že spôsobia narušenia hospodárskej súťaže. Prítomnosť konkurenčných ponúk je jedným z aspektov posúdenia, či došlo k narušeniu vnútorného trhu, pričom tento aspekt nie sám osebe rozhodujúci.

·Úroveň činnosti dotknutých strán na vnútornom trhu: v prípade subvencovaných akvizícií, keď strany, a najmä cieľový podnik z EÚ, vykonávajú na vnútornom trhu obmedzené činnosti v porovnaní s ich globálnymi činnosťami, je menšia pravdepodobnosť, že narušia vnútorný trh.

Okrem toho sa zváži aj možnosť, že príslušný orgán dohľadu by mohol zohľadniť, či má príjemca subvencie zvýhodnený prístup na svoj domáci trh (prostredníctvom opatrení rovnocenných s osobitnými alebo výhradnými právami), čo by viedlo k vytvoreniu umelej konkurenčnej výhody, ktorá by sa mohla preniesť na vnútorný trh EÚ, a tým by sa zvýšil rušivý účinok akejkoľvek subvencie. Ak príslušný orgán dohľadu zistí, že akvizícia bola priamo alebo de facto uľahčená zahraničnými subvenciami a spôsobila narušenie vnútorného trhu, môže uložiť nápravné opatrenia uvedené ďalej v texte (pozri oddiel 4.2.6).

4.2.4.Test európskeho záujmu

Rovnako ako v rámci modulu č. 1 by sa zistené narušenie porovnávalo s pozitívnym vplyvom, ktorý by investícia mohla mať v rámci EÚ alebo na záujmy verejnej politiky uznané EÚ (pozri oddiel 4.1.4).

4.2.5.Postup

V rámci modulu č. 2 sa stanovuje dvojstupňový notifikačný systém.

V prvom kroku by nadobúdatelia boli povinní predložiť krátke informačné oznámenie príslušnému orgánu dohľadu. Toto oznámenie by obsahovalo základné informácie potrebné na to, aby príslušný orgán dohľadu mohol identifikovať možné problematické operácie zahŕňajúce zahraničné subvencie. Napríklad za každého z nadobúdajúcich a cieľových podnikov by mohlo obsahovať niektoré alebo všetky tieto prvky:

·právne informácie vrátane vlastníctva a riadiacej štruktúry,

·informácie o spôsobe financovania,

·informácie o obrate za posledné tri roky (obrat v EÚ a celosvetový obrat),

·opis podnikateľskej činnosti (vykonávanej v EÚ a celosvetovo),

·financovanie transakcie,

·hlavné zdroje celkového financovania zo strany nadobúdateľa,

·finančné príspevky od orgánov tretích krajín získané na účel transakcie,

·akýkoľvek finančný príspevok od orgánov tretích krajín získaný počas posledných troch rokov,

·informácie o alternatívnych potenciálnych nadobúdateľoch cieľového podniku počas posledných troch rokov vrátane každej ponuky, ktorá bola doručená v rámci procesu predaja cieľového podniku.

Mohlo by sa uverejniť krátke zhrnutie navrhovanej akvizície, aby sa zainteresované strany v rámci stanoveného harmonogramu mohli k danej akvizícii vyjadriť.

V kontexte systému predbežnej notifikácie by sa zaviedla takzvaná odkladná lehota: nadobúdatelia by nemohli danú transakciu uzavrieť do [x] pracovných dní od doručenia úplnej notifikácie príslušnému orgánu dohľadu. S cieľom zachovať integritu prešetrovania a systému predbežnej notifikácie by sa odkladná lehota mohla podľa potreby predĺžiť, ak by dotknuté strany neposkytli včas presné informácie.

Počas tejto lehoty by príslušný orgán dohľadu preskúmal dané informácie a v druhom kroku by mohol rozhodnúť o začatí hĺbkového prešetrenia, ak by disponoval dostatočnými informáciami preukazujúcimi, že nadobúdajúci podnik mohol mať prospech zo zahraničných subvencií, ktorými sa uľahčuje akvizícia.

Ak by príslušný orgán dohľadu nezačal hĺbkové prešetrovanie, strany by mali možnosť uzavrieť transakciu na konci počiatočnej odkladnej lehoty po notifikácii bez toho, aby boli dotknuté iné právne povinnosti (napríklad v náležitých prípadoch kontrola koncentrácií EÚ alebo preverovanie PZI). Na základe riadne odôvodnenej žiadosti nadobúdateľa by okrem toho bolo možné zrušiť pôvodnú odkladnú lehotu alebo povoliť nadobúdateľovi uzavrieť transakciu bez toho, aby musel čakať na koniec danej lehoty, pričom by toto povolenie vydal príslušný orgán dohľadu.

Ak by príslušný orgán dohľadu začal hĺbkové prešetrovanie, odkladná lehota by sa predĺžila: strany by nemohli uzavrieť transakciu do [x] pracovných dní od doručenia úplných informácií príslušnému orgánu dohľadu. Tak ako v predbežnej fáze by sa odkladná lehota mohla podľa potreby predĺžiť, aby sa zachovala integrita prešetrovania a systému predbežnej notifikácie.

Hĺbkové prešetrovanie by mohlo mať tri možné výsledky:

·Po prvé, príslušný orgán dohľadu by mohol dospieť k záveru, že k žiadnemu narušeniu (prostredníctvom uľahčenia akvizície) nedošlo a rozhodol by nevzniesť námietku voči akvizícii.

·Po druhé, príslušný orgán dohľadu by mohol prijať rozhodnutie o podmienenom schválení akvizície, ktorým by sa záväzky ponúknuté zo strany nadobúdateľa stali právne záväznými. Takéto nápravné opatrenia by mali účinne odstrániť narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z akvizície uľahčenej zahraničnými subvenciami.

·Po tretie, príslušný orgán dohľadu by mohol prijať rozhodnutie zakazujúce navrhovanú transakciu, ak zistí, že zahraničné subvencie uľahčujú akvizíciu a vedú k narušeniu vnútorného trhu, ktoré nemožno napraviť záväzkami.

S cieľom zabezpečiť účinnosť povinného systému predbežnej notifikácie a zabrániť obchádzaniu by príslušný orgán dohľadu v prípade, že nadobúdateľ nenotifikuje akvizíciu, ktorá sa notifikovať musí, mohol začať prešetrovanie akvizície, ktorá spadá do rozsahu pôsobnosti modulu č. 2, ex officio.

Príslušný orgán dohľadu by mohol takisto začať správne konanie pre porušenie procesných pravidiel, napríklad ak existujú náznaky, že ponuky uchádzačov obsahovali zavádzajúce alebo neúplné informácie, ak existujú náznaky, že povinné záväzky neboli správne vykonané alebo v prípade, že transakcia nebola notifikovaná, hoci sa notifikovať mala. Sankcie za porušenie procesných pravidiel by mali mať odradzujúci účinok 40 .

Týmto postupom by sa preto vytvorili potrebné mechanizmy na zhromaždenie príslušných informácií, a to vo forme prísnych sankcií za poskytovanie neúplných alebo nesprávnych informácií a povinnosti dodržať odkladnú lehotu, ktorou sa zabráni uskutočneniu akvizície pred prijatím rozhodnutia Komisiou.

4.2.6.Nápravné opatrenia

Nadobúdateľ môže ponúknuť primerané záväzky na nápravu narušení hospodárskej súťaže spôsobených zahraničnými subvenciami, ku ktorým by príslušný orgán dohľadu nadobúdateľa vo svojom rozhodnutí zaviazal, ak by ich považoval za účinné.

V tejto súvislosti by sa v zásade mutatis mutandis uplatňoval oddiel 4.1.6 o nápravných opatreniach modulu č. 1. Medzi týmito dvoma modulmi však môžu existovať určité rozdiely. V praxi sa môže ukázať, že nápravné platby a povinnosti týkajúce sa transparentnosti sú v rámci modulu č. 2 pravdepodobne menej účinnými nápravnými opatreniami. Z tohto dôvodu budú záväzky pravdepodobne zamerané na štrukturálne nápravné opatrenia.

4.2.7.Orgány dohľadu

Tento oddiel sa venuje inštitucionálnemu rámcu na riešenie vplyvu zahraničných subvencií na vnútorný trh. Rieši sa tu otázka, do akej miery by sa mali právomoci zveriť EÚ alebo členským štátom alebo by sa mali zdieľať medzi týmito dvoma úrovňami.

V rámci systému presadzovania ex ante v oblasti akvizícií založeného na notifikácii je najmä z dôvodu značných časových obmedzení zložitejšie zdieľať právomoci medzi viacerými orgánmi presadzovania, než napríklad v rámci systému modulu č. 1. Vyžadovalo by si to vytvoriť viacero administratívnych mechanizmov, aby sa zabezpečilo, že notifikácie budú v rámci krátkych lehôt včas spracované, a museli by sa stanoviť primerané limity pre každý orgán presadzovania, ako aj komplexné systémy postupovania prípadov, ktoré by sa použili v prípade, že limity nepovedú k primeranému prideleniu prípadov. Rovnako by mohlo byť zložitejšie dosiahnuť konzistentnosť medzi jednotlivými orgánmi presadzovania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhuje, aby sa Komisii udelila výlučná právomoc presadzovať modul č. 2, v rámci ktorého sa vyžaduje predbežná notifikácia akvizícií. Takýto centralizovaný systém na úrovni EÚ by znamenal nižšie celkové náklady spojené s presadzovaním a zvýšenú právnu istotu, a to pre verejné orgány, ako aj pre podniky. Takýmto systémom by sa predovšetkým zabezpečilo vytvorenie spoločného miesta kontroly v rámci celej EÚ pre akvizície nad určitým limitom a zabránilo by sa tomu, aby podniky v prípade jedinej subvencovanej akvizície museli naraz kontaktovať verejné orgány z viacerých členských štátov. Okrem toho by sa tým zabezpečilo, aby členské štáty nemuseli v súvislosti s preskúmaním ex ante zaviesť 27 podobných centralizovaných administratívnych štruktúr, najmä pokiaľ ešte nie sú dostatočné skúsenosti so stanovovaním, koľko akvizícií by v konečnom dôsledku bolo negatívne ovplyvnených zahraničnými subvenciami. Členské štáty by na začiatku postupu Komisie i počas neho boli zapojené prostredníctvom informačného mechanizmu a po ukončení hĺbkového prešetrovania by sa s nimi konzultovalo príslušné konečné rozhodnutie.

Ak by sa modul č. 2 skombinoval s modulom č. 1, členské štáty by mohli v každom prípade preskúmať akvizície ex officio, a to aj akvizície nedosahujúce limity stanovené v module č. 2, čím sa zabezpečí účinný systém kontroly zahraničných subvencií a súčasne sa obmedzia celkové administratívne náklady na presadzovanie orgánmi verejnej správy.

4.3.Zahraničné subvencie vo verejnom obstarávaní (modul č. 3)

4.3.1.Úvod

Vytvorenie jednotného trhu pre verejné obstarávanie je jedným z kľúčových úspechov vnútorného trhu. Uverejňovanie výzev na predkladanie ponúk zabezpečuje transparentnosť a vytvára rovnocenné trhové príležitosti pre podniky z EÚ aj mimo EÚ. Pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania zabezpečujú spravodlivé podmienky pre všetky hospodárske subjekty, ktoré súťažia o projekty na trhu verejného obstarávania v EÚ, a zabezpečujú rovnaké podmienky, pokiaľ ide o prístup k verejným zákazkám.

K zabezpečeniu rovnakých podmienok v rámci postupu verejného obstarávania môžu prispieť kritériá na vyhodnotenie ponúk, napríklad sociálne alebo environmentálne kritériá, technické špecifikácie a/alebo podmienky plnenia zákazky.

Na zabránenie akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže a zachovanie rovnakých podmienok v praxi využíva rámec verejného obstarávania ostatné nástroje EÚ. Takže napríklad kontrola štátnej pomoci zabezpečuje, aby uchádzači nevyužívali štátnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom EÚ a ktorá by mohla narušiť hospodársku súťaž v konkrétnom postupe verejného obstarávania.

Tento modul, ktorý by sa mal implementovať pomocou vhodného právneho nástroja (pozri oddiel 4.3.3.3), zabezpečí, aby bolo možné riešiť otázku zahraničných subvencií v rámci jednotlivých postupov verejného obstarávania. Verejní obstarávatelia v EÚ by museli vylúčiť z postupov verejného obstarávania tie hospodárske subjekty, ktoré získali zahraničné subvencie narúšajúce hospodársku súťaž. Tento nový dôvod na vylúčenie by sa mohol použiť v rámci dotknutého postupu verejného obstarávania, ale mohol by viesť aj k vylúčeniu z nasledujúcich postupov verejného obstarávania za predpokladu, že budú splnené určité podmienky. Rozsah pôsobnosti tohto dôvodu na vylúčenie sa vymedzí s prihliadnutím na medzinárodné záväzky EÚ v rámci Dohody o vládnom obstarávaní Svetovej obchodnej organizácie (GPA) a v rámci rôznych dvojstranných dohôd o prístupe na trh verejného obstarávania v EÚ.

4.3.2.Narušenia hospodárskej súťaže spôsobené zahraničnými subvenciami v súvislosti s postupmi verejného obstarávania

Zachovanie rovnakých podmienok v tejto konkrétnej oblasti by bolo cieľom preskúmania osobitne zameraného na narušenia v oblasti verejného obstarávania. Keďže prítomnosť zahraničnej subvencie (prítomnosť finančného príspevku a výhody) by sa určovala podľa rovnakých zásad, ako sú zásady opísané v prílohe I k tomuto dokumentu, absencia alebo prítomnosť účinku zahraničnej subvencie by sa posudzovala v kontexte konkrétneho postupu verejného obstarávania. Treba určiť, či zahraničná subvencia uľahčuje účasť na postupe verejného obstarávania, t. j. či umožňuje subvencovanému hospodárskemu subjektu zúčastniť sa na postupe na úkor podnikov, ktoré nie sú subvencované. Zahraničné subvencie v oblasti verejného obstarávania tak môžu spôsobiť narušenie postupu verejného obstarávania, a to buď priamo, tým, že explicitne vznikne súvislosť medzi subvenciou a daným projektom verejného obstarávania, alebo nepriamo, zvýšením faktickej finančnej sily príjemcu. Ak to príjemcovi umožní predložiť ponuku, ktorá by inak – bez subvencie – bola ekonomicky menej udržateľná, najmä ak je cena ponuky výrazne nižšia než trhová cena alebo ak cena ponuky nedosahuje náklady, môže sa predpokladať, že vzniklo narušenie hospodárskej súťaže. V ostatných prípadoch sa narušenie hospodárskej súťaže môže preskúmať podľa zásad a kritérií uvedených v oddiele 4.1.3, pokiaľ sú relevantné a môžu preukázať, že zahraničná subvencia uľahčuje účasť na postupe verejného obstarávania 41 .

4.3.3.Postup

4.3.3.1.Začatie postupu

Hospodárske subjekty, ktoré sa zúčastňujú na postupoch verejného obstarávania, by museli pri predložení ponuky notifikovať verejnému obstarávateľovi, či za posledné tri roky pred začatím postupu ony samé alebo ktorýkoľvek člen ich konzorcia či subdodávateľ alebo dodávateľ dostali finančný príspevok v zmysle prílohy I a či sa očakáva, že budú takýto finančný príspevok dostávať počas plnenia zmluvy.

S cieľom zamerať sa len na tie zahraničné subvencie vo verejnom obstarávaní, ktoré by mohli spôsobiť narušenie postupu verejného obstarávania, a s cieľom obmedziť administratívnu záťaž verejných obstarávateľov a príslušných orgánov dohľadu by sa mali zaviesť finančné limity a ďalšie podmienky notifikácie, napr. tieto:

·relevantné obdobie subvencovania by mohlo byť obmedzené, napr. na obdobie [troch] kalendárnych rokov pred dátumom notifikácie a roku nasledujúceho po očakávanom dokončení zmluvy,

·notifikácia by sa mohla vyžadovať len vtedy, keby finančný príspevok zo zahraničia presiahol určitú hodnotu,

·mohol by sa stanoviť finančný limit, ktorý by bol vyšší ako finančné limity pre uplatňovanie smerníc o verejnom obstarávaní.

Účelom zavedenia týchto podmienok a finančných limitov by bolo zamerať nástroj na najdôležitejšie prípady. Vo všeobecnosti by nižší finančný limit vymedzujúci notifikačnú povinnosť a absencia vyššie uvedených podmienok rozšírili rozsah pôsobnosti nástroja a zvýšili riziko, že sa zahrnie vyšší počet potenciálne menej relevantných účastí na postupoch verejného obstarávania. A naopak, vyšší finančný limit vymedzujúci notifikačnú povinnosť vrátane vyššie uvedených podmienok znižuje administratívne zaťaženie systému predbežnej notifikácie, ale už nemôže pokryť všetky potenciálne relevantné postupy. V prípade subvencovaného predkladania ponúk v rámci postupov verejného obstarávania, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti modulu č. 3, zostáva možnosť riešiť toto správanie, pokiaľ spôsobuje narušenie vnútorného trhu, v rámci modulu č. 1.

Notifikácia by vo všeobecnosti mala obsahovať potrebné informácie na posúdenie toho, či hospodársky subjekt v rámci daného postupu verejného obstarávania využíva zahraničné subvencie. Úplná notifikácia bude musieť obsahovať aspoň tieto prvky:

·právne informácie vrátane vlastníctva a riadiacej štruktúry uchádzača, akéhokoľvek člena konzorcia a tých subdodávateľov a dodávateľov, ktorí získali zahraničné finančné príspevky,

·hlavné zdroje celkového financovania ponuky,

·celkovú výšku zahraničných finančných príspevkov získaných za posledné 3 roky,

·zahraničné finančné príspevky získané osobitne na účely účasti na postupe verejného obstarávania,

·zahraničné finančné príspevky, ktoré budú získané počas predpokladaného plnenia zmluvy.

Po preskúmaní úplnosti notifikácie by verejný obstarávateľ postúpil notifikáciu príslušnému orgánu dohľadu (pozri oddiel 4.3.3.2), aby informácie prešetril a posúdil, či je prítomná zahraničná subvencia. Z dôvodov transparentnosti by sa notifikácie uverejňovali.

Mali by sa zaviesť prísne a odrádzajúce nástroje pre prípad, že hospodárske subjekty nesplnia notifikačnú povinnosť alebo že predložia nesprávne informácie. Najmä za nedodržanie notifikačnej povinnosti by mohol verejný obstarávateľ uložiť významné pokuty a v extrémnych prípadoch rozhodnúť o vylúčení z postupu verejného obstarávania alebo o vypovedaní prebiehajúcej zmluvy.

Povinnosť predbežnej notifikácie v prípade subvencovanej účasti na postupoch verejného obstarávania by si od hospodárskych subjektov vyžadovala určitú mieru sebahodnotenia. Budú musieť určiť, do akej miery sú príjemcami zahraničných finančných príspevkov, aby rozhodli, či je nutné notifikovať predloženie ponuky, ktorá zahŕňa finančný príspevok. Takéto sebahodnotenie prináša značné riziko chýb a úmyselného obchádzania zo strany hospodárskych subjektov, keďže nemusia o finančnom príspevku vedieť alebo ho nemusia byť ochotné oznámiť verejným obstarávateľom.

Tretie strany a konkurenti sú preto oprávnení informovať verejného obstarávateľa, ak sa v rámci postupu mala vykonať notifikácia. Tieto podania musia byť podložené a poskytnúť dôkazy prima facie o nutnosti notifikácie.

4.3.3.2.Prešetrovanie príslušným orgánom dohľadu a interakcia s prebiehajúcim postupom verejného obstarávania

Navrhuje sa podobne ako pri module č. 1, aby sa právomoci udelili Komisii aj národným orgánom a aby v záujme zabezpečenia koherentnosti systém umožňoval koordináciu. Spolupráca medzi Komisiou a národnými orgánmi dohľadu by mohla fungovať podobne ako v prípade existujúcej spolupráce v oblasti antitrustu podľa nariadenia č. 1/2003 42 .

Po doručení úplnej notifikácie verejný obstarávateľ postúpi notifikáciu príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, aby informácie prešetril a posúdil, či je prítomná zahraničná subvencia. Verejný obstarávateľ môže zároveň upozorniť národný orgán dohľadu na situácie, keď má dostatočne vierohodné indície o tom, že uchádzač dostal zahraničnú subvenciu, ktorú nenotifikoval.

Prešetrovanie sa uskutoční v 2 krokoch, ktoré spočívajú v predbežnom preskúmaní a hĺbkovom prešetrení. V rámci predbežného preskúmania sa národný orgán dohľadu bude usilovať získať potrebné informácie o prítomnosti zahraničnej subvencie a o podmienkach, za ktorých bola poskytnutá. Ak v rámci predbežného preskúmania národný orgán dohľadu dospeje k záveru, že nie je prítomná zahraničná subvencia, informuje verejného obstarávateľa o tomto závere a o tom, že nemá v úmysle začať hĺbkové prešetrovanie. Ak však národný orgán dohľadu dospeje vo fáze predbežného preskúmania k záveru, že môže byť prítomná zahraničná subvencia, začne hĺbkové prešetrovanie s cieľom potvrdiť prítomnosť zahraničnej subvencie. V oboch prípadoch národný orgán dohľadu informuje Komisiu, verejného obstarávateľa, ako aj všetky príslušné orgány dohľadu ostatných členských štátov prostredníctvom súhrnného oznámenia.

Na konci hĺbkového postupu môže národný orgán dohľadu buď dospieť k záveru, že v postupe verejného obstarávania nie je prítomná žiadna zahraničná subvencia, alebo môže rozhodnúť o prítomnosti zahraničnej subvencie (pozri oddiel 4.3.3.3). V oboch prípadoch a pred oznámením tohto záveru verejnému obstarávateľovi však národný orgán dohľadu informuje Komisiu o návrhu rozhodnutia, čím sa zabezpečí, že k rozhodnutiu národného orgánu sa dospeje v úzkej spolupráci s Komisiou.

Pri preskúmaní sa musí zabezpečiť, aby sa postupy verejného obstarávania zdržali čo najmenej. Preto by sa stanovili prísne lehoty, napríklad maximálne [15] pracovných dní na predbežné preskúmanie národným orgánom dohľadu a [najviac 3 mesiace] na hĺbkové preskúmanie. Ak Komisia, po tom, ako ju národný orgán dohľadu informoval o konečnom rozhodnutí, nesúhlasí s jeho posúdením, lehota na hĺbkové preskúmanie sa predĺži.

Počas prešetrovania verejný obstarávateľ nesmie zadať zákazku prešetrovanému hospodárskemu subjektu 43 . Inak postup verejného obstarávania pokračuje. Toto má nasledovné dôsledky:

·Verejný obstarávateľ by mal po notifikácii a jej postúpení príslušnému orgánu dohľadu pristúpiť k vyhodnoteniu ponúk.

·Môže stanoviť, ktorému hospodárskemu subjektu by sa zákazka zadala na základe vyhodnotenia bez ohľadu na možné narušenie spôsobené zahraničnou subvenciou.

·Ak by tento hospodársky subjekt nebol predmetom prešetrovania, verejný obstarávateľ môže zadať zákazku a uzavrieť postup verejného obstarávania. V takom prípade informuje príslušný orgán dohľadu.

·Ak by hospodársky subjekt, ktorému sa má zákazka zadať, bol predmetom prešetrovania, postup verejného obstarávania sa musí pozastaviť, až kým príslušný orgán dohľadu nepreskúma zahraničnú subvenciu a nezašle svoje stanovisko verejnému obstarávateľovi.

4.3.3.3.Nápravné opatrenia

Ak by orgán dohľadu vo svojom preskúmaní potvrdil, že hospodársky subjekt dostal zahraničnú subvenciu, verejný obstarávateľ by určil, či táto subvencia narušila postup verejného obstarávania. Ak áno, verejný obstarávateľ vylúči tento hospodársky subjekt z prebiehajúceho postupu verejného obstarávania.

Okrem toho by sa mohla zvážiť možnosť vylúčiť takéto hospodárske subjekty z budúcich postupov verejného obstarávania na maximálne [3] roky. Počas tohto obdobia bude mať hospodársky subjekt príležitosť preukázať, že pri účasti na postupe verejného obstarávania už nevyužíva zahraničnú subvenciu narúšajúcu hospodársku súťaž, a v takom prípade sa môže zúčastniť na budúcich postupoch verejného obstarávania.

Konkrétne:

·Ak orgán dohľadu dospeje k záveru, že v rámci postupu verejného obstarávania nie je prítomná žiadna zahraničná subvencia, oznámi tento záver verejnému obstarávateľovi prostredníctvom svojho rozhodnutia. V takom prípade nebude príslušný hospodársky subjekt vylúčený verejným obstarávateľom z postupu verejného obstarávania (s výnimkou situácie, keď verejný obstarávateľ zistí iný dôvod vylúčenia než prítomnosť zahraničnej subvencie narúšajúcej hospodársku súťaž podľa právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania).

·Na druhej strane, ak orgán dohľadu dospeje k záveru, že je prítomná zahraničná subvencia, oznámi tento záver verejnému obstarávateľovi, ktorý potom rozhodne na základe jednotnej metodiky 44 , či táto subvencia narušila postup verejného obstarávania, a ak áno, uloží subvencovanému subjektu nápravné opatrenia. Nápravné opatrenia v prípade postupov verejného obstarávania spočívajú vo vylúčení subvencovaného uchádzača z prebiehajúceho postupu verejného obstarávania a potenciálne aj vo vylúčení subvencovaného uchádzača z budúcich postupov verejného obstarávania daného verejného obstarávateľa na určitý čas.

Zavedením tohto dôvodu na vylúčenie sa majú zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov, ktorí využívajú štátnu pomoc, a tých, ktorí využívajú zahraničné subvencie. Aktuálny rámec verejného obstarávania neobsahuje osobitný dôvod na vylúčenie príjemcov štátnej pomoci nezlučiteľnej s pravidlami EÚ 45 . V záujme zabezpečenia nediskriminačného a rovnakého zaobchádzania sa bude musieť zvážiť vplyv tohto vylúčenia na podniky, ktoré sú účastníkmi postupov v oblasti štátnej pomoci.

Rozhodnutie by podliehalo opravným prostriedkom.

4.3.4.Zahraničné subvencie pri verejnom obstarávaní podľa medzivládnych dohôd

Niektoré verejné obstarávania, najmä v prípade veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, možno organizovať podľa medzivládnych dohôd s krajinami, na ktoré sa nevzťahuje režim EÚ pre verejné obstarávanie. Postupy verejného obstarávania v rámci takýchto dohôd sú vyňaté z právnych predpisov EÚ o verejnom obstarávaní za podmienok stanovených v článku 9 smernice 2014/24/EÚ 46 . Účelom medzivládnej dohody musí byť, aby jej signatári spoločne zrealizovali alebo využili určitý projekt, a režim verejného obstarávania stanovený dohodou musí byť v súlade so Zmluvou o EÚ. Pokiaľ ide o obstarávania, na ktoré sa vzťahujú smernice o verejnom obstarávaní, zahraničné subvencie a ich rušivý vplyv na obstarávanie podľa týchto dohôd nepodliehajú žiadnej osobitnej kontrole. V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok aj pre verejné obstarávania podľa týchto dohôd sa odporúča uplatňovať navrhovaný prístup aj v prípade verejného obstarávania podľa uvedených dohôd. Vzhľadom na osobitnú povahu takýchto dohôd by v týchto prípadoch mala byť príslušným orgánom dohľadu Komisia.

5. Zahraničné subvencie v kontexte financovania z prostriedkov EÚ

5.1.Vymedzenie problému

Hospodárske subjekty by mali súťažiť o finančnú podporu EÚ za rovnakých podmienok v rámci rôznych nástrojov Únie (týkajúcich sa vnútorných a vonkajších politík) a rôznych spôsobov implementácie. Financovanie z prostriedkov EÚ by nemalo prispievať k zvýhodňovaniu podnikov, ktoré dostávajú subvencie narúšajúce hospodársku súťaž, voči iným podnikom.

V rámci zdieľaného riadenia niektoré členské štáty a uchádzači upozornili Komisiu na mimoriadne nízke cenové ponuky predložené v rámci postupov verejného obstarávania podnikmi z krajín mimo EÚ. Otázky nastolené v súvislosti s postupmi verejného obstarávania uvedené v oddieloch 3.3 a 4.3 sú relevantné aj v rámci zdieľaného riadenia.

Vhodnosť prostriedkov na riešenie možného narušenia rovnakých podmienok financovania z prostriedkov EÚ v dôsledku zahraničných subvencií v rámci postupov zadávania zákaziek/udeľovania grantov sa musí dôkladne posúdiť v závislosti od osobitnej povahy nástroja a súvisiacich nákladov v porovnaní s očakávaným vplyvom opatrení.

V oblasti obstarávania sa verejný obstarávateľ snaží získať ponuky tovaru a služieb od hospodárskych subjektov na trhu. Zahraničné subvencie zvýhodňujúce určitých uchádzačov môžu postup verejného obstarávania narušiť. Narušiť hospodársku súťaž a ohroziť rovnaké podmienky na vnútornom trhu by mohlo nielen samotné zadanie zákazky, ale aj akékoľvek finančné prostriedky vyplatené na základe verejného obstarávania, ktoré bolo ovplyvnené zahraničnými subvenciami.

Hospodárske subjekty usadené v EÚ, ktoré sú vo vlastníctve alebo v konečnom dôsledku pod kontrolou podniku z krajiny mimo EÚ alebo pod kontrolou zahraničnej vlády, sú oprávnené zúčastňovať sa na postupoch financovania EÚ (pokiaľ nie sú v situácii vyžadujúcej si vylúčenie). Podniky usadené mimo EÚ sú takisto oprávnené zúčastňovať sa na postupoch verejného obstarávania vyhlásených inštitúciami EÚ, ak im to umožňuje dohoda s danou treťou krajinou v oblasti verejného obstarávania.

V oboch prípadoch môžu tieto hospodárske subjekty vďaka zahraničným subvenciám buď predložiť tzv. neobvykle nízku ponuku, alebo majú možnosť v každom prípade predložiť nižšiu ponuku než iní uchádzači a obmedziť tak príležitosti pre konkurentov. Riziko, že zahraničné subvencie môžu narušiť postupy verejného obstarávania, preto vzniká bez ohľadu na to, kde je hospodársky subjekt usadený.

Na rozdiel od verejného obstarávania Únia pri udeľovaní grantov prispieva na projekt alebo program, ktorým sa vykonávajú ciele politiky Únie. Tieto činnosti sa vo všeobecnosti týkajú podpory pre mimovládne organizácie, verejné alebo kvázi verejné orgány, základné výskumné a vývojové činnosti atď. prostredníctvom príspevku, ktorého účelom je čiastočne refundovať náklady vynaložené subjektmi vykonávajúcimi netrhové alebo predtrhové činnosti. V prípade finančných prostriedkov EÚ implementovaných v rámci nepriameho riadenia EÚ zveruje plnenie rozpočtu rôznym partnerom, medzi ktorými sú aj verejnoprávne subjekty z tretích krajín a medzinárodné organizácie vrátane medzinárodných finančných inštitúcií. Hoci cieľom by malo byť, aby všetky spôsoby vyplácania finančných prostriedkov Únie podliehali rovnocenným opatreniam, ktoré majú predísť rušivému vplyvu zahraničných subvencií, niektoré poverené subjekty podliehajú určitým obmedzeniam týkajúcim sa ich riadenia, a môže sa preto stať, že nie sú schopné v plnej miere vykonávať osobitné politiky EÚ.

V tejto fáze sú preto najpodrobnejšie načrtnuté možné opatrenia v oblasti verejného obstarávania, keďže je to oblasť, v ktorej je otázka účinkov na spravodlivú hospodársku súťaž najakútnejšia a ktorá vo významnej miere vykazuje podobné črty ako oblasť verejného obstarávania všeobecne (modul č. 3 vyššie).

Zainteresované strany sa takisto vyzývajú, aby sa vyjadrili k tomu, ako riešiť otázky týkajúce sa zahraničných subvencií v zmysle tejto bielej knihy pri grantoch (pre každý zo spôsobov riadenia) alebo pri nepriamom riadení.

5.2.Rámec a opatrenia na preklenutie medzery

5.2.1.Priame riadenie

5.2.1.1.Verejné obstarávanie

Pravidlá prístupu k verejnému obstarávaniu stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách sa vzťahujú na všetky inštitúcie EÚ, ktoré plnia rozpočet EÚ 47 .

Keď sa uplatňuje mnohostranná Dohoda o vládnom obstarávaní (GPA) uzavretá v rámci Svetovej obchodnej organizácie, je postup verejného obstarávania prístupný pre hospodárske subjekty usadené v tých krajinách, ktoré uvedenú dohodu ratifikovali, a to za podmienok, ktoré sú v nej stanovené. GPA zaručuje prístup k určitým postupom verejného obstarávania, ktoré vyhlásili Komisia, Európska služba pre vonkajšiu činnosť a Rada na svoj vlastný účet.

Subjektom usadeným v určitých tretích krajinách sa môže poskytnúť prístup k finančným prostriedkom EÚ na základe osobitných alebo dvojstranných dohôd 48 . Hospodárske subjekty usadené v krajinách, na ktoré sa vzťahuje Európska hospodárska dohoda (EHP), majú neobmedzený prístup k verejnému obstarávaniu v EÚ.

Rozpočet EÚ by sa mal plniť v súlade so zásadou správneho finančného riadenia: každý hospodársky subjekt by mal mať možnosť predložiť ponuku, ktorá je čo najvýhodnejšia pre rozpočet EÚ, a súťažiť o finančné prostriedky EÚ za rovnakých podmienok.

Pokiaľ ide o verejné obstarávanie EÚ v rámci priameho riadenia, v nariadení o rozpočtových pravidlách sa stanovuje, že sa pri ňom uplatňujú rovnaké pravidlá ako tie, ktoré musia dodržiavať verejní obstarávatelia, na ktorých sa vzťahujú smernice o verejnom obstarávaní. Právny nástroj prijatý s cieľom osobitne riešiť otázku zahraničných subvencií narúšajúcich hospodársku súťaž by sa tiež odzrkadlil vo verejných obstarávaniach inštitúcií EÚ alebo by sa zreplikoval v nariadení o rozpočtových pravidlách. Na verejné obstarávanie v rámci vonkajšej činnosti EÚ sa vzťahujú isté odchýlky od uvedeného postupu (napr. pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa štátnej príslušnosti a pôvodu).

Otázka zahraničných subvencií by sa mala riešiť prispôsobením dôvodov na vylúčenie v revidovanom právnom rámci, ktorý sa vzťahuje na inštitúcie EÚ. V dôsledku toho by sa mal uchádzač, ktorý získal zahraničné subvencie narúšajúce hospodársku súťaž, na určitý čas vylúčiť z prebiehajúcich a budúcich postupov verejného obstarávania. Pre špecifický typ zmlúv (napr. pre zmluvy presahujúce určité finančné limity alebo zmluvy v špecifických sektoroch – pozri ďalej) by sa mal zaviesť systém predbežnej notifikácie. Pri predložení ponuky by všetci uchádzači museli spolu s ponukou notifikovať, či za posledné tri roky pred účasťou na danom postupe oni sami, ktorýkoľvek člen ich konzorcia, ich subdodávateľ alebo dodávateľ získali finančný príspevok v zmysle prílohy I a či sa očakáva, že budú takýto finančný príspevok získavať počas plnenia zmluvy. Vo všeobecnosti by mali byť procedurálne kroky vhodne prispôsobené procedurálnym krokom pre verejné obstarávanie národných verejných obstarávateľov stanoveným v oddiele 4.3. uvedenom vyššie.

Ak sa zistí prítomnosť zahraničnej subvencie, potom sa posúdi, či narúša postup verejného obstarávania, pričom v takom prípade je uchádzač z postupu vylúčený.

Okrem toho by verejní obstarávatelia mali v prípade značných výdavkov, kapitálovo náročných alebo rýchlorastúcich trhov spravidla uskutočniť predbežné trhové konzultácie. Tento nástroj je už stanovený v nariadení o rozpočtových pravidlách 49 a mal by sa použiť na zber informácií o trhoch a ich kľúčových aktéroch. To by zase verejnému obstarávateľovi umožnilo prispôsobiť postup a zabrániť prípadným narušeniam hospodárskej súťaže, ktoré môžu spôsobiť zahraničné subvencie.

5.2.1.2.Granty

Granty sú priame finančné príspevky z rozpočtu EÚ udelené tretej strane zapojenej do činností, ktoré slúžia politikám Únie.

V závislosti od charakteru programu grantové pravidlá zvyčajne obsahujú podmienky účasti subjektov z tretích krajín. Napríklad oprávnenosť na financovanie býva spravidla podmienená sídlom v krajine EHP/EZVO alebo v krajine, ktorá uzavrela s EÚ osobitnú dohodu.

Preto o granty súťažia žiadatelia usadení v EÚ a prípadne v tretích krajinách.

Otázky vyplývajúce zo zahraničných subvencií možno riešiť prostredníctvom kritérií vylúčenia, a to v súlade spôsobom, ktorý sa stanovuje pre verejné obstarávanie v oddiele 5.2.1.1. Pri predkladaní svojho návrhu by žiadatelia mali notifikovať udeľujúcemu orgánu, či získali zahraničnú subvenciu. Mohli by sa uplatňovať podobné finančné limity ako tie, ktoré sú uvedené v oddiele 4.3.3.1 50 .

Povoľujúci úradník zodpovedný za postup by mal zaslať notifikáciu orgánu dohľadu s cieľom posúdiť, či je prítomná zahraničná subvencia. Na zabezpečenie účinnosti tohto procesu budú potrebné procesné lehoty. Ak by orgán dohľadu vydal rozhodnutie, že je prítomná zahraničná subvencia narúšajúca hospodársku súťaž, mala by sa riešiť otázka, či subvencia narúša alebo by mohla narušiť postup udeľovania grantu.

Napríklad pri podaní žiadosti o grant EÚ by žiadatelia prekladajúci rozpočet s nákladmi mali vyhlásiť, či za posledné tri roky pred účasťou na danom postupe získali finančný príspevok v zmysle prílohy I a či sa očakáva, že budú takýto finančný príspevok získavať počas plnenia zmluvy. Ak sa zistí prítomnosť zahraničnej subvencie, potom sa posúdi, či zahraničná subvencia narúša postup udeľovania, pričom v takom prípade je žiadateľ z postupu vylúčený.

Pri scenároch, ktoré majú vplyv na udelenie grantov, ako napríklad pri udelení grantov pre výskumné konzorciá s väčšinou účastníkov z EÚ, by sa mohlo uvažovať o úpravách uvedeného systému.

5.2.2.Zdieľané riadenie

5.2.2.1.Verejné obstarávanie

V rámci zdieľaného riadenia sa zodpovednosť za plnenie rozpočtu EÚ delí medzi Komisiu a členské štáty.

Najväčší objem finančných prostriedkov aktuálne obsahujú fondy pre spoločnú poľnohospodársku politiku (Európsky poľnohospodársky záručný fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka 51 ) a európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF).

EŠIF sú kľúčovým investičným nástrojom EÚ, na ktorý pripadá v rámci politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 približne 350 miliárd EUR (z Európskeho fondu regionálneho rozvoja „EFRR“, Kohézneho fondu a Európskeho sociálneho fondu) na podporu vyrovnávania ekonomickej úrovne a konkurencieschopnosti sociálnym, inkluzívnym a ekologickým spôsobom.

Využívanie EŠIF v aktuálnom programovom období sa riadi nariadením o spoločných ustanoveniach 52 (NSU) a súvisiacimi nariadeniami pre jednotlivé fondy. Podobné programy sa plánujú na nasledujúce obdobie viacročného finančného rámca 2021 – 27; okrem toho sa európska obnova po hospodárskej kríze vyvolanej pandémiou COVID-19 bude podporovať z nových programov financovaných z nástroja Next Generation EU (EÚ pre ďalšie generácie) a bude podliehať zdieľanému riadeniu (Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a REACT EU) 53 .

V rámci zdieľaného riadenia sa rieši účasť podnikov, ktoré využívajú zahraničné subvencie, na projektoch spolufinancovaných napr. z EFRR alebo Kohézneho fondu najčastejšie v súvislosti s postupmi verejného obstarávania, keď verejný orgán, ktorý je prijímateľom finančných prostriedkov EÚ, vyhlási zákazku na veľké investície do infraštruktúry. Takéto postupy sa riadia pravidlami členských štátov o verejnom obstarávaní, ktorými sa vykonáva smernica 2014/24/EÚ. Približne polovicu prostriedkov politiky súdržnosti, ktoré v súčasnom finančnom období predstavujú viac ako 200 miliárd EUR (spolu s národným spolufinancovaním), využívajú národné a regionálne orgány prostredníctvom postupov verejného obstarávania.

Otázky vznesené v súvislosti s takýmito postupmi verejného obstarávania, ktoré vykonávajú národné orgány, sú uvedené v oddieloch 3.3 a 4.3 a s cieľom zabrániť tomu, aby finančné prostriedky EÚ použité prostredníctvom verejného obstarávania prispeli k narušeniu vnútorného trhu, by sa mali uplatňovať aj opatrenia zavedené na riešenie otázky zahraničných subvencií podľa všeobecne platných pravidiel verejného obstarávania.

5.2.2.2.Granty

Na granty udelené v rámci zdieľaného riadenia by sa mutatis mutandis uplatňovali rovnaké zásady ako v oddiele 5.2.1.2.

5.2.3.Nepriame riadenie

V prípade finančných prostriedkov EÚ implementovaných v rámci nepriameho riadenia EÚ zveruje plnenie rozpočtu rôznym implementujúcim partnerom, medzi ktorými sú aj verejnoprávne subjekty z tretích krajín a medzinárodné organizácie vrátane medzinárodných finančných inštitúcií, pokiaľ zabezpečujú overenú ekvivalentnú úroveň ochrany rozpočtu EÚ. Čoraz väčšia suma finančných prostriedkov EÚ sa rozdeľuje prostredníctvom rozpočtových záruk na mobilizáciu súkromných investícií (napr. EFSI, Program InvestEU, EFSD). Balík na oživenie tieto nástroje ďalej posilňuje a v rámci Programu InvestEU navrhuje investovať do kľúčových hodnotových reťazcov, ktoré sú zásadné pre budúcu odolnosť a strategickú autonómiu Európy. Príslušné riadiace orgány a sekundárne právne predpisy stanovia všetky potrebné požiadavky týkajúce sa kontroly sprostredkovateľov (fondov, účelovo vytvorených subjektov a iných) pri plnom dodržiavaní právneho rámca. Takéto požiadavky by mohli potenciálne zahŕňať otázky súvisiace s prijímaním zahraničných subvencií.

Existuje veľký záujem na tom, aby v prípade externého financovania (mimo EÚ) pravidlá medzinárodných finančných inštitúcií, ktoré realizujú projekty podporované z rozpočtu EÚ, ako napríklad EIB alebo EBOR, odzrkadľovali prístup k zahraničným subvenciám uvedený v tejto bielej knihe.

Ak implementujúci partneri využívajú finančnú podporu EÚ, mohli by byť vyzvaní, aby posilnili svoje politiky verejného obstarávania s cieľom riešiť otázku neobvykle nízkych ponúk, ktoré môžu byť dôsledkom zahraničných subvencií, a pravidelne podávať správy Európskej komisii o tom, ako v praxi tieto prípady riešia. Súbežne s verejnou konzultáciou spustenou na základe tejto bielej knihy Komisia na tento účel nadviaže dialóg s uvedenými partnermi. Vykonávanie politických cieľov EÚ niektorými poverenými subjektmi si môže vyžadovať osobitné opatrenia vzhľadom na obmedzenia týkajúce sa ich riadenia.

6.Interakcia s ostatnými nástrojmi EÚ a medzinárodnými nástrojmi

Ako sa uvádza v analýze nedostatkov, existujúce nástroje EÚ a medzinárodné nástroje na jednej strane a nové opatrenia týkajúce sa zahraničných subvencií na strane druhej sa môžu prekrývať. Preto je dôležité určiť vzťah a vzájomné pôsobenie jednotlivých nástrojov.

Právny základ akéhokoľvek návrhu právnych nástrojov týkajúcich sa zahraničných subvencií bude závisieť od ich účelu a konkrétneho obsahu. Každý nový nástroj by v každom prípade musel v plnej miere dodržiavať zmluvy (najmä základné slobody zakotvené v zmluve, ako je v prípade podnikov usadených v EÚ sloboda usadiť sa v EÚ – články 49 a 54 ZFEÚ – a voľný pohyb kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami chránený článkom 63 ZFEÚ). Bude zároveň dodržiavať medzinárodné záväzky EÚ, najmä záväzky obsiahnuté vo Všeobecnej dohode WTO o obchode so službami (GATS), v Dohode WTO o vládnom obstarávaní (GPA), v Dohode WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a v dohodách o voľnom obchode uzavretých Európskou úniou s veľkým počtom krajín.

6.1.Nariadenie EÚ o fúziách

EÚ má k dispozícii systém kontroly fúzií zakotvený v nariadení Rady č. 139/2004 54 , ktorým sa zavádza systém predbežnej notifikácie a schvaľovania zmien v kontrole nad podnikmi presahujúcimi určité limity obratu v EÚ. Koncentrácie sú vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom, len ak značne nenarúšajú účinnú hospodársku súťaž. Hoci sa subvencie môžu brať do úvahy napríklad pri posudzovaní finančnej sily zlúčeného subjektu vo vzťahu k jeho konkurentom, analýza značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže sa zameriava na štruktúru hospodárskej súťaže na danom trhu a nie na prítomnosť alebo účinky zahraničných subvencií ako takých. Nový nástroj by preto vďaka svojmu odlišnému cieľu dopĺňal nariadenie o fúziách. Ak by sa mala daná akvizícia notifikovať podľa takéhoto nového nástroja a zároveň aj podľa nariadenia o fúziách, notifikácia a možné posúdenie by sa riešili súbežne, ale oddelene, v rámci príslušných nástrojov.

6.2.Antitrustové pravidlá EÚ

EÚ má zavedený systém antitrustových pravidiel zakotvený v článkoch 101 a 102 ZFEÚ, ktorý zakazuje zosúladené postupy podnikov, ktorých cieľom alebo dôsledkom je narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, ako aj zneužívanie dominantného postavenia. Zo zákazu zosúladených postupov možno udeliť výnimky, keď za určitých podmienok prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo ak podporujú technický alebo hospodársky pokrok. Napriek tomu, že antitrustové pravidlá sa zaoberajú všetkými druhmi protisúťažného správania na trhu, nezohľadňujú to, či trhové správanie súvisí so subvenciami, ktoré poskytuje členský štát alebo vláda krajiny, ktorá nie je členom EÚ. Nový nástroj by preto dopĺňal súčasné antitrustové pravidlá EÚ s osobitným dôrazom na narušenia hospodárskej súťaže spôsobené zahraničnými subvenciami 55 .

6.3.Pravidlá EÚ týkajúce sa štátnej pomoci

EÚ má zavedený systém kontroly štátnej pomoci zakotvený v článkoch 107 a 108 ZFEÚ, ktorý sa použije, keď členský štát EÚ poskytuje finančnú podporu podniku alebo skupine podnikov, čo vedie k vzniku výhody narúšajúcej hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Nový nástroj by preto bol oddelený od pravidiel EÚ týkajúcich sa štátnej pomoci, keďže by sa uplatňoval len vtedy, ak finančnú podporu vo forme subvencie poskytnú krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ.

6.4.Pravidlá verejného obstarávania v EÚ

Existujúci rámec EÚ pre verejné obstarávanie neobsahuje osobitné pravidlá týkajúce sa účasti hospodárskych subjektov, ktoré využívajú zahraničné subvencie. V tejto bielej knihe sa navrhuje osobitný modul týkajúci sa narušenia verejného obstarávania. Účelom je zaviesť cielený právny nástroj, ktorý zabezpečí rovnaké podmienky na vnútornom trhu. Týmto konkrétnym cieľom dopĺňa existujúci rámec EÚ pre verejné obstarávanie.

Právny nástroj by zaviedol možnosť vylúčiť subvencovaných uchádzačov z prebiehajúceho postupu verejného obstarávania. Na tento účel by sa zaviedol nový zákonný dôvod na vylúčenie, ktorým by sa doplnili dôvody na vylúčenie vymenované v smerniciach o verejnom obstarávaní. Vylúčenie verejným obstarávateľom by podliehalo preskúmaniu podľa vnútroštátnych pravidiel v súlade s ustanoveniami smerníc o opravných prostriedkoch 89/665/EHS a 92/13/EHS 56 .

6.5.Dohoda WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach

Definícia subvencie podľa dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach vo všeobecnosti zodpovedá definícii subvencie uvedenej v prílohe, ktorá by mohla byť začlenená do nového nástroja. Výnimkou je finančný príspevok vo forme nákupu služieb. Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatrenia sa však vzťahuje len na subvencovaný dovoz tovaru z tretích krajín. Preto sa neuplatňuje na subvencie v oblasti obchodu so službami ani v súvislosti s usadením a prevádzkou podnikov v EÚ, ktoré sú podporované zahraničnými subvenciami a ktoré neobchodujú s tovarom.

6.6.Nástroje na ochranu obchodu – ochrana pred subvencovanými dovozmi

Právne predpisy EÚ v oblasti subvencií a vyrovnávacích opatrení vychádzajú z pravidiel stanovených v dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. V prípade, že sa tovar dováža do EÚ a existujú dostatočné dôkazy o tom, že požíva napadnuteľné zahraničné subvencie, je možné začať antisubvenčné prešetrovanie 57 .

Prešetrovanie sa spravidla začne na základe podnetu podaného výrobným odvetvím EÚ, v ktorom sa vyrába ten istý výrobok ako ten, ktorý sa dováža do EÚ. Za osobitných okolností má však Komisia aj možnosť začať prešetrovanie ex officio 58 . Prešetrovaním sa stanoví i) prítomnosť subvencií v prospech dovozu z tretej krajiny; ii) skutočná ujma alebo hroziaca ujma pre výrobné odvetvie EÚ konkurujúce dovozu; iii) príčinná súvislosť medzi subvencovaným dovozom a ujmou a iv) či je prijatie nápravných opatrení v záujme EÚ. Ak sú uvedené podmienky splnené, Komisia uloží vyrovnávacie opatrenia, zvyčajne na úrovni hodnoty subvencie určenej vo vzťahu k dovozu.

Príslušné návrhy právnych nástrojov, ktoré budú vypracované v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, a najmä z jej článku 32 ods. 1, by dopĺňali nástroje EÚ na ochranu obchodu. Antisubvenčné nariadenie EÚ umožňuje EÚ konať proti subvencovanému dovozu tovaru z tretej krajiny, ale nie proti subvenciám v oblasti obchodu so službami ani v súvislosti s usadením a prevádzkou podnikov v EÚ, ktoré sú podporované zahraničnými subvenciami a ktoré neobchodujú s tovarom. Nový nástroj by sa naopak vzťahoval na subvencovanie podnikov spôsobujúcich narušenia vnútorného trhu. Komisia by však mohla využiť skúsenosti získané v rámci veci ochrany obchodu ako usmernenie pri posúdení toho, či je napríklad v kontexte nového nástroja prítomná zahraničná subvencia.

6.7.Nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií

Nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií sa uplatňuje na akékoľvek priame zahraničné investície do EÚ, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok. Prešetrovanie sa začne buď na základe notifikácie členského štátu, že v rámci vnútroštátneho mechanizmu preveruje priamu zahraničnú investíciu, alebo Komisia alebo členský štát požiadajú ex officio o informácie o priamej zahraničnej investícii, ktorá sa nepreveruje.

Posúdenie by sa malo zamerať na určenie toho, či priama zahraničná investícia môže mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok. V nariadení o preverovaní priamych zahraničných investícií sa uvádza nevyčerpávajúci zoznam faktorov, ktoré možno vziať do úvahy, ako napríklad možné účinky na kritickú infraštruktúru, kritické technológie, dodávky kritických vstupov, prístup k citlivým informáciám a sloboda a pluralita médií. Takisto je možné zohľadniť ďalšie prvky, ako napríklad to, či je investor pod priamou alebo nepriamou kontrolou zahraničnej vlády, predchádzajúce zapojenie investora do činností, ktoré majú vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v členskom štáte, alebo vážne riziko, že sa zahraničný investor dopúšťa nezákonnej alebo trestnej činnosti. Posúdenie toho, či je investor pod kontrolou zahraničnej vlády, môže byť založené na rôznych ukazovateľoch, pričom jedným z nich je skutočnosť, že investor získal značné finančné prostriedky. Toto je však len jeden z možných ukazovateľov, ktoré sa zohľadňujú, a neznamená zavedenie kontroly zahraničných subvencií podľa nariadenia o preverovaní priamych zahraničných investícií, ako by to zabezpečil vhodný návrh právnych nástrojov.

Takýto nový právny režim by dopĺňal nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií. Po prvé, kým nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií umožňuje posúdiť ohrozenie bezpečnosti a verejného poriadku, akýkoľvek nový nástroj by posudzoval možné narušenia vnútorného trhu. Po druhé, kým nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií sa zameriava na kritické aktíva, ako je kritická infraštruktúra, kritické technológie alebo dodávky kritických vstupov (čo je dôsledkom toho, že sa dané nariadenie zameriava na investície, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok), nový nástroj by sa v zásade neobmedzoval len na ne. Po tretie, hoci nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií sa zameriava na všetky typy priamych zahraničných investícií, spúšťačom nového nástroja by boli zahraničné subvencie, či už sú alebo nie sú spojené s investíciou.

Ak priama zahraničná investícia predstavuje akvizíciu uľahčenú zahraničnou subvenciou a vyvoláva obavy v súvislosti s bezpečnosťou a verejným poriadkom, môže dochádzať k prekrývaniu s modulom č. 2 (a prípadne modulom č. 1). To by mohlo viesť k paralelným konaniam, ak by sa akvizícia podporená zahraničnou subvenciou notifikovala príslušným verejným orgánom v rámci mechanizmu preverovania priamych zahraničných investícií a zároveň v rámci nového nástroja pre zahraničné subvencie. Súbežné uplatňovanie nariadenia o preverovaní priamych zahraničných investícií a nového nástroja by bolo nezávislé, keďže sú zamerané na rôzne ciele.

6.8.Dvojstranné obchodné dohody

EÚ má uzatvorené rôzne dohody o voľnom obchode. Siahajú od obchodných dohôd, ktorých hlavným cieľom je odstrániť alebo obmedziť clá na tovar, až po colné dohody Únie a dokonca aj dohody, ktoré poskytujú široký prístup na vnútorný trh. V súvislosti s rozšírením EÚ uzavrela dohody o stabilizácii a pridružení. Vo svojich medzinárodných dohodách EÚ vo všeobecnosti uplatňuje dva rozdielne prístupy k subvenciám: „prístup WTO+“ (Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach doplnená o zákaz najškodlivejších subvencií, o povinnosti v oblasti transparentnosti a o dvojstranné konzultácie) a „prístup štátnej pomoci“ (pravidlá podobné pravidlám EÚ v oblasti štátnej pomoci).

Oba prístupy (v závislosti od príslušnej dohody) sa môžu prekrývať s novým nástrojom. „Prístup WTO+“ v zásade umožňuje odhaliť subvencie s negatívnym účinkom na obchod a investície medzi zmluvnými stranami. Na subvenciu, na ktorú sa vzťahuje jedna z dohôd s prístupom WTO+, by sa preto v zásade mohol vzťahovať aj nový nástroj (napr. keď zahraničný štát poskytne subvenciu tuzemskému podniku a s pomocou tejto subvencie zahraničný podnik nadobudne cieľový podnik z EÚ, na subvenciu by sa v zásade vzťahovala obchodná dohoda aj nový nástroj). Aj pri „prístupe štátnej pomoci“ je takéto prekrývanie možné, pretože príslušné dohody umožňujú odhaliť štátnu pomoc s účinkami na obchod medzi dvoma zmluvnými stranami (napr. keď zahraničný štát poskytne štátnu pomoc zahraničnému poskytovateľovi služieb a zahraničný poskytovateľ služieb má sídlo ekonomickej činnosti aj v EÚ, na štátnu pomoc by sa v zásade vzťahovala obchodná dohoda aj nový nástroj). Ak by sa, v prípade takéhoto prekrývania, pri prijímaní akéhokoľvek opatrenia podľa nového nástroja zdalo vhodnejšie riešiť narušenie hospodárskej súťaže spôsobené zahraničnou subvenciou pomocou ustanovení o urovnávaní sporov alebo pomocou ustanovení o konzultácii z príslušnej obchodnej dohody, opatrenie prijaté podľa tohto nového nástroja by sa mohlo pozastaviť. Opatrenie by sa mohlo obnoviť s cieľom uložiť nápravné opatrenia alebo prijať záväzky na základe dvoch alternatívnych scenárov: 1) dosiahlo sa urovnanie sporu podľa obchodnej dohody a zistilo sa, že došlo k porušeniu povinnosti, ale strana, ktorá sa porušenia dopustila, neprijala nápravné opatrenia; 2) do 12 mesiacov od pozastavenia opatrenia nedošlo k odstráneniu narušenia hospodárskej súťaže spôsobeného zahraničnou subvenciou.

6.9.Dohoda o vládnom obstarávaní a kapitoly o verejnom obstarávaní v dohodách o voľnom obchode

Podľa Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) uzavretej v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) môžu hospodárske subjekty z ostatných 19 zúčastnených partnerských krajín WTO predkladať ponuky na niektoré verejné zákazky v EÚ a podniky z EÚ môžu predkladať ponuky na zákazky ostatných 19 partnerských krajín WTO. Okrem toho viaceré dohody o voľnom obchode obsahujú osobitné kapitoly o verejnom obstarávaní. GPA a kapitoly o vládnom obstarávaní v rámci dohôd o voľnom obchode sa neuplatňujú automaticky na všetky vládne obstarávania zmluvných strán. Zoznamy zmluvných záväzkov určujú, ktoré verejné subjekty musia dodržiavať pravidlá dohôd a do akej miery majú k ich verejnému obstarávaniu prístup hospodárske subjekty ostatných strán dohody GPA a partnerov dohôd o voľnom obchode. Uvedené dohody sa vzťahujú len na verejné obstarávania, ktoré prekračujú stanovené finančné limity uvedené v zoznamoch zmluvných záväzkov druhej strany. Vylúčenie uchádzačov podľa navrhovaného nástroja v oblasti verejného obstarávania bude musieť byť v súlade so záväzkami EÚ v oblasti verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahujú uvedené dohody, najmä s článkom VIII Dohody o vládnom obstarávaní a podobnými ustanoveniami dohôd o voľnom obchode.

6.10.Sektorové pravidlá: ochrana hospodárskej súťaže v leteckej a námornej doprave 59

Nariadenie č. 2019/712 umožňuje Komisii viesť prešetrovania a prijímať nápravné opatrenia, ak zistí prax, ktorá narúša hospodársku súťaž prostredníctvom diskriminácie alebo prostredníctvom subvencií medzi leteckými dopravcami EÚ a leteckými dopravcami z tretích krajín, a ktorá spôsobuje alebo hrozí spôsobiť ujmu leteckým dopravcom EÚ.

Prešetrovanie sa začne, ak existujú dôkazy prima facie o existencii praxe narúšajúcej hospodársku súťaž, ktorá spôsobuje ujmu alebo hrozí spôsobiť ujmu dopravcom EÚ. Stanovenie „ujmy“ si vyžaduje preskúmanie i) situácie dotknutých leteckých dopravcov EÚ a ii) všeobecnej situácie na dotknutých trhoch služieb leteckej dopravy.

Navrhuje sa vyňať z rozsahu pôsobnosti akéhokoľvek nového nástroja situácie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 2019/712.

Nariadenie č. 4057/86 60 umožňuje Komisii viesť vyšetrovanie a prijať nápravné opatrenia, ak zistí prax, ktorá narúša hospodársku súťaž v námornej doprave prostredníctvom nekomerčných výhod poskytnutých vlastníkom lodí z tretích krajín zo strany štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ.

Vyšetrovanie sa začne buď na základe sťažnosti, alebo keď členský štát disponuje dôkazmi o nekalých cenových praktikách a zároveň o ujme, ktorá z nich vyplýva. Preskúmanie ujmy sa týka cien, ktoré ponúkajú konkurenti vlastníkov lodí z EÚ, a účinku týchto cien analyzovaného prostredníctvom rôznych hospodárskych ukazovateľov.

Navrhuje sa vyňať z rozsahu pôsobnosti akéhokoľvek nového nástroja situácie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 4057/86.

7.Verejná konzultácia

Komisia vyzýva na predloženie pripomienok k návrhom uvedeným v bielej knihe prostredníctvom otvorenej verejnej konzultácie, ktorá je k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/info/consultations_sk . Na účely štruktúrovania informácií od zainteresovaných strán príloha II obsahuje dotazník, na ktorý sú zainteresované strany vyzvané reagovať.

Konzultácia je otvorená do 23. septembra 2020. Bežnou praxou Komisie je uverejňovať príspevky doručené v rámci verejných konzultácií. Je však možné požiadať, aby príspevky alebo ich časti neboli uverejnené. V takom prípade treba zreteľne uviesť na prvej strane uvedeného dokumentu, že nemá byť uverejnený, a okrem toho poslať Komisii na uverejnenie verziu dokumentu, ktorá nie je dôverná.

PRÍLOHA I: VYMEDZENIE POJMU ZAHRANIČNÁ SUBVENCIA

Na účely tejto bielej knihy sa za „zahraničnú subvenciu“ považuje finančný príspevok vlády alebo akéhokoľvek verejnoprávneho subjektu štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ 61 , pričom tento príspevok poskytuje svojmu príjemcovi výhodu 62 a je právne alebo fakticky obmedzený na individuálny podnik alebo odvetvie alebo skupinu podnikov či odvetví.

Akýkoľvek nový právny nástroj by sa na zahraničné subvencie vzťahoval len vtedy, ak by priamo alebo nepriamo viedli k narušeniu vnútorného trhu. Súčasná definícia zahŕňa i) zahraničné subvencie poskytované priamo podnikom usadeným v EÚ; ii) zahraničné subvencie poskytované podniku usadenému v tretej krajine, ak túto subvenciu používa prepojená strana usadená v EÚ a iii) zahraničné subvencie poskytované podniku usadenému v tretej krajine, ak sa takáto subvencia použije na uľahčenie akvizície podniku z EÚ alebo na účasť na postupoch verejného obstarávania.

Finančný príspevok môže mať rôzne formy. Môže napríklad spočívať v:

–    prevode finančných prostriedkov alebo záväzkov (kapitálových injekcií, grantov, úverov, záruk na úvery, fiškálnych stimulov, započítania prevádzkových strát, kompenzácií za finančné bremená uložené verejnými orgánmi, odpustenia alebo zmeny harmonogramu splácania),

–    ušlých alebo nevybraných verejných príjmoch, ako sú preferenčné daňové zaobchádzanie alebo daňové stimuly, ako napr. daňové úľavy,

–    poskytovanie tovaru alebo služieb alebo nákup tovaru a služieb.

Pri určovaní toho, či finančný príspevok poskytuje podniku alebo odvetviu výhodu v závislosti od formy finančného príspevku, by sa mali zohľadniť tieto aspekty: obvyklá investičná prax súkromných investorov, sadzby financovania, ktoré možno získať na trhu 63 , primeraná odmena za daný tovar alebo službu. Ak nie sú k dispozícii žiadne priamo porovnateľné referenčné hodnoty, sú možné úpravy existujúcich referenčných hodnôt 64 alebo sa môžu trhové podmienky stanoviť na základe všeobecne akceptovaných metód posudzovania 65 . Na účely tejto bielej knihy sa predpokladá, že zahraničné subvencie pod limitom 200 000 EUR pre daný podnik za obdobie troch rokov nespôsobujú narušenie vnútorného trhu.

Navrhovaný pojem „zahraničná subvencia“ vychádza z vymedzenia pojmu subvencia stanoveného v nariadení EÚ o ochrane pred subvencovanými dovozmi 66 a v nariadení EÚ o ochrane hospodárskej súťaže v leteckej doprave 67 . Tieto definície vychádzajú aj z vymedzenia pojmu subvencia stanoveného na základe pravidiel WTO, najmä v dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, pričom sa uznáva, že subvenciu možno udeliť priamo alebo nepriamo podniku pôsobiacemu v EÚ. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že zahraničná subvencia je finančný príspevok, ktorý priamo alebo nepriamo využíva podnik ponúkajúci tovar alebo služby alebo zapojený do investícií v EÚ, zatiaľ čo subvencie podľa oboch nariadení a dohody o subvenciách a vyrovnávajúcich opatreniach sa bežne poskytujú príjemcom mimo EÚ.

Vymedzenie pojmu zároveň umožňuje Komisii čerpať zo zistení vyplývajúcich z nástrojov na ochranu obchodu podľa nariadenia EÚ o boji proti subvenciám a nariadenia EÚ o ochrane hospodárskej súťaže v leteckej doprave (podrobnosti pozri v oddiele6, interakcia s inými nástrojmi EÚ).

PRÍLOHA II: DOTAZNÍK

Na tieto otázky by sa malo odpovedať v rámci osobitnej verejnej konzultácie o tejto bielej knihe na webovej stránke EU survey.

Úvod

1.Predstavte sa a vysvetlite, prečo vás zaujíma táto verejná konzultácia a čo vás viedlo k tomu, aby ste sa na nej zúčastnili.

Otázky týkajúce sa všetkých troch modulov

Všeobecné otázky

1.Myslíte si, že sú potrebné nové právne nástroje, ktorými by sa riešili narušenia vnútorného trhu vyplývajúce zo subvencií poskytnutých orgánmi mimo EÚ (zahraničných subvencií)? Vysvetlite prosím a uveďte príklady minulých narušení hospodárskej súťaže vyplývajúcich zo zahraničných subvencií.

2.Myslíte si, že rámec predstavený v bielej knihe vhodne rieši narušenia vnútorného trhu spôsobené zahraničnými subvenciami? Vysvetlite.

Modul č. 1

1.Domnievate sa, že modul č. 1 vhodne rieši narušenia vnútorného trhu spôsobené zahraničnými subvenciami poskytnutými podnikom v EÚ?

2.Súhlasíte s procedurálnym nastavením uvedeným v bielej knihe, t. j. s dvojstupňovým prešetrovacím postupom, nástrojmi príslušného orgánu na zisťovanie faktov atď.? (Pozri oddiel 4.1.5. bielej knihy.)

3.Súhlasíte s kritériami posúdenia vecnej správnosti (oddiel 4.1.3) a zoznamom nápravných opatrení (oddiel 4.1.6) uvedenými v bielej knihe?

4.Považujete za užitočné zahrnúť test európskeho záujmu, pokiaľ ide o ciele verejnej politiky (oddiel 4.1.4), a aké kritériá by podľa vášho názoru mal tento test obsahovať?

5.Myslíte si, že modul č. 1 by sa mal vzťahovať aj na subvencované akvizície (napr. tie, ktoré nedosahujú limit stanovený v module č. 2)? (oddiel 4.1.2)

6.Myslíte si, že by mal v rámci modulu č. 1 existovať minimálny (de minimis) limit na prešetrovanie zahraničných subvencií, a ak áno, súhlasíte s tým, ako sa uvádza v bielej knihe (oddiel 4.1.3)?

7.Súhlasíte s tým, aby sa zodpovednosť za presadzovanie modulu č. 1 rozdelila medzi Komisiu a členské štáty (oddiel 4.1.7)?

Modul č. 2

1.Domnievate sa, že modul č. 2 vhodne rieši narušenia vnútorného trhu spôsobené zahraničnými subvenciami, ktoré uľahčujú akvizíciu podnikov usadených v EÚ (cieľových podnikov z EÚ)?

2.Súhlasíte s procedurálnym nastavením modulu č. 2, t. j. so systémom povinnej notifikácie ex ante, dvojstupňovým prešetrovacím postupom, nástrojom príslušného orgánu na zisťovanie faktov atď. (pozri oddiel 4.2.5 bielej knihy).

3.Súhlasíte s rozsahom pôsobnosti modulu č. 2 (oddiel 4.2.2), pokiaľ ide o

·vymedzenie pojmu akvizícia,

·vymedzenie pojmu cieľový podnik z EÚ a jeho limitov (4.2.2.3),

·vymedzenie potenciálne subvencovanej akvizície.

Pokiaľ ide o finančné limity, uveďte svoj názor, aké limity by boli vhodné.

4.Myslíte si, že modul č. 2 by mal obsahovať notifikačnú povinnosť pre všetky akvizície cieľových podnikov z EÚ alebo len pre potenciálne subvencované akvizície (oddiel 4.2.2.2)?

5.Súhlasíte s kritériami posúdenia vecnej správnosti podľa modulu č. 2 (oddiel 4.2.3) a so zoznamom nápravných opatrení (oddiel 4.2.6) uvedenými v bielej knihe?

6.Považujete za užitočné zahrnúť test európskeho záujmu, pokiaľ ide o ciele verejnej politiky (oddiel 4.2.4), a aké kritériá by podľa vášho názoru mal tento test obsahovať?

7.Súhlasíte s tým, aby sa zodpovednosť za presadzovanie modulu č. 2 zverila Komisii (oddiel 4.2.7)?

Modul č. 3

1.Myslíte si, že je potrebné konkrétne riešiť narušenia hospodárskej súťaže spôsobené zahraničnými subvenciami v osobitnom kontexte postupov verejného obstarávania? Vysvetlite.

2.Myslíte si, že rámec pre verejné obstarávanie navrhnutý v bielej knihe vhodne rieši narušenia hospodárskej súťaže spôsobené zahraničnými subvenciami v rámci postupov verejného obstarávania? Vysvetlite.

3.Myslíte si, že predpokladaná interakcia medzi verejnými obstarávateľmi a orgánmi dohľadu je primeraná, napr. pokiaľ ide o určenie toho, či zahraničná subvencia narúša príslušný postup verejného obstarávania?

4.Myslíte si, že v súvislosti s verejným obstarávaním a zahraničnými subvenciami by sa mali riešiť aj iné otázky ako tie, ktoré sú obsiahnuté v tejto bielej knihe?

Interakcia medzi modulmi č. 1, č. 2 a č. 3

1.Domnievate sa, že

a)modul č. 1 by mal fungovať ako samostatný modul;

b)modul č. 2 by mal fungovať ako samostatný modul;

c)modul č. 3 by mal fungovať ako samostatný modul;

d)moduly č. 1, č. 2 a č. 3 by sa mali kombinovať a fungovať spoločne?

Otázky týkajúce sa zahraničných subvencií v súvislosti s financovaním z prostriedkov EÚ

1.Myslíte si, že sú potrebné akékoľvek ďalšie opatrenia na riešenie potenciálnych narušení vnútorného trhu vyplývajúcich zo subvencií poskytnutých orgánmi mimo EÚ v osobitnom kontexte prístupu k finančným prostriedkom EÚ? Vysvetlite.

2.Myslíte si, že rámec pre financovanie z prostriedkov EÚ predstavený v bielej knihe vhodne rieši otázku potenciálnych narušení hospodárskej súťaže spôsobených zahraničnými subvenciami v tomto kontexte? Vysvetlite.

(1)      Výška priamych zahraničných investícií držaných v ostatných častiach sveta investormi so sídlom v EÚ dosiahla koncom roka 2018 8,750 miliardy EUR. Priame zahraničné investície držané v EÚ investormi z tretích krajín dosiahli pritom koncom roka 2018 výšku 7,197 miliardy EUR,https://ec.europa.eu/trade/policy/accessing-markets/investment/.

(2)      V nedávnom podkladovom dokumente vypracovanom sekretariátom WTO ( G/SCM/W/546/Rev.10 ) sa uvádza, že v období 1995 až 2017 výrazne stúpol počet členov, ktorí si nesplnili notifikačnú povinnosť. K aprílu 2019, 77 členov WTO zatiaľ nenotifikovalo subvencie za rok 2017, 62 členov zatiaľ nenotifikovalo subvencie za rok 2015. Pozri aj: https://www.wto.org/english/news_e/news19_e/scm_30apr19_e.htm .

(3)      Dohoda WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach z 15. apríla 1994, Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie podpísaná v Marrákeši, príloha 1A, 1869 U.N.T.S. 14. [neuvádzané v I.L.M.].

(4)      OECD odhaduje celkovú výšku štátnej podpory poskytnutej skúmaným firmám v odvetví hliníka na 20 až 70 miliárd USD v období 2013 – 17 (v závislosti od spôsobu, akým sa odhaduje finančná podpora). Pozri: https://www.oecd-ilibrary.org/docserver/c82911ab-en.pdf?expires=1587470829&id=id&accname=guest&checksum=CA92281E81EB5ECE7D5F87CED76198CF . Na vzorke 21 veľkých firiem podnikajúcich v oblasti polovodičov OECD okrem toho odhaduje, že celková výška štátnej podpory v období 2014 – 2018 prekročila 50 miliárd USD. http://www.oecd.org/officialdocuments/publicdisplaydocumentpdf/?cote=TAD/TC(2019)9/FINAL&docLanguage=En .

(5)      Tabuľka bola vypracovaná na základe vzorky a podľa opisu uvedeného v  https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2019/march/tradoc_157724.pdf .

(6)      Dôkladná transparentnosť je jednou z kľúčových zásad programu reforiem štátnej pomoci uvedeného v oznámení o modernizácii štátnej pomoci: https://ec.europa.eu/competition/state_aid/modernisation/index_en.html .

(7)      Smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch, Ú. v. EÚ L 318, 17.11.2006, s. 17.

(8)      V dôsledku rozsiahleho nedostatku informácií v databáze TED (Tender Electronic Daily) je zložité zhromažďovať spoľahlivé a relevantné údaje o verejnom obstarávaní v EÚ.

(9)      Niektoré dohody o financovaní alebo spolupráci by sa napríklad mohli uzatvoriť s rozvojovými bankami v EÚ, ktoré môžu byť následne zapojené do implementácie poskytovania finančných prostriedkov podnikom v EÚ.

(10)      Pozri napr. fond Sino-CEEF (10 miliárd EUR), čo je investičný fond zriadený osobitne na investície v EÚ.

(11)      Zdroj: Databáza zahraničného vlastníctva Spoločného výskumného centra EK a  https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2019/march/tradoc_157724.pdf .

(12)      Nový nástroj týkajúci sa zahraničných subvencií by neovplyvnil súčasné antitrustové pravidlá a pravidlá o fúziách. V prípade súbežných postupov podľa nariadenia o preverovaní priamych zahraničných investícií, pravidiel fúzií a/alebo akéhokoľvek nového právneho nástroja budú tieto nástroje zahŕňať mechanizmus na riešenie akéhokoľvek prelínania a zabezpečí sa nimi účinnosť postupov.

(13)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55.

(14)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie, Ú. v. EÚ L 79I, 21.3.2019, s. 1).

(15)      Oznámenie Európskej komisie „Usmernenie týkajúce sa účasti uchádzačov a tovaru z tretích krajín na trhu verejného obstarávania v EÚ“, C(2019) 5494 final, s. 6. Toto sa nevzťahuje na subvencované dcérske podniky vylúčených uchádzačov z tretích krajín pôsobiace v EÚ.

(16)      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.

(17)      Článok 69 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.

(18)      Pozri oznámenie Európskej komisie „Usmernenie týkajúce sa účasti uchádzačov a tovaru z tretích krajín na trhu verejného obstarávania v EÚ“, C(2019) 5494 final, oddiel 2.

(19)      Oznámenie Európskej komisie „Usmernenie týkajúce sa účasti uchádzačov a tovaru z tretích krajín na trhu verejného obstarávania v EÚ“, C(2019) 5494 final, kapitola 3.

(20)      Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe tovaru a služieb tretích krajín na vnútorný trh verejného obstarávania Únie a o postupoch podporujúcich rokovania o prístupe tovaru a služieb Únie na trhy verejného obstarávania tretích krajín, COM(2016) 34 final z 29. januára 2016. O tomto návrhu sa ešte rokuje v Rade.

(21)      V nadväznosti na výzvu Komisie a Európskej rady z marca 2019, aby sa obnovili rokovania, spoluzákonodarcovia aktuálne konštruktívne rokujú o NMO, a to na základe zmeneného legislatívneho návrhu Komisie z roku 2016.

(22)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(23)      Pozri bod 23 prílohy I k nariadeniu o rozpočtových pravidlách. Pri skúmaní neobvykle nízkych ponúk môže verejný obstarávateľ zohľadniť pripomienky uchádzača týkajúce sa možnosti uchádzača získať štátnu pomoc v súlade s uplatniteľnými pravidlami. Verejný obstarávateľ môže vyradiť neobvykle nízku ponuku na základe toho dôvodu, že uchádzač získal štátnu pomoc, ak uchádzač nie je schopný v rámci dostatočne dlhej lehoty stanovenej verejným obstarávateľom preukázať, že príslušná pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ZFEÚ.

(24)      Zahraničné subvencie poskytované na tovar a poľnohospodárske výrobky dovážané do EÚ patria do rozsahu pôsobnosti nástroja EÚ na ochranu obchodu, a modul č. 1 by sa teda na ne nevzťahoval.

(25)      Text „vo všetkých trhových situáciách“ odkazuje na podniky v EÚ, a to bez ohľadu na to, či sa subvenciou podporuje výroba tovaru, služby alebo investície v EÚ. Navrhuje sa však z modulu č. 1 vylúčiť zahraničné subvencie poskytované na tovar a poľnohospodárske výrobky dovážané do EÚ, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti antisubvenčného nariadenia EÚ.

(26)      Súdny dvor konzistentne vymedzuje podniky ako subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť a konštatuje, že viaceré samostatné právne subjekty možno považovať za jednu hospodársku jednotku, ktorá sa potom považuje za príslušný podnik. Súdny dvor v tejto súvislosti považuje za relevantnú existenciu kontrolného podielu a iných funkčných, hospodárskych a organických prepojení. Rozsudok Súdneho dvora z 12. septembra 2000, Pavlov a i., spojené veci C-180/98 až C-184/98, ECLI:EU:C:2000:428, bod 74; rozsudok Súdneho dvora z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze SpA a i., C-222/04, ECLI:EU:C:2006:8, body 107, 112.

(27)      Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis, Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 1.

(28)      Ak príjemca pôsobí v odvetví alebo priemysle s nadmernou kapacitou, je nepravdepodobné, že sa plánom reštrukturalizácie dosiahne dlhodobá životaschopnosti príjemcu.

(29)      Bližšie informácie o rozlišovaní medzi malými, strednými a veľkými podnikmi sú uvedené v prílohe I k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy, Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1.

(30)      Oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach, Ú. v. EÚ C 249, 31.7.2014, s. 1.

(31)      Oznámenie Komisie – Usmernenia EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí, Ú. v. EÚ C 25, 26.1.2013, s. 1.

(32)      Oznámenie Komisie – Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu s vnútorným trhom, Ú. v. EÚ C 188, 20.6.2014, s. 4.

(33)      Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy, Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1, naposledy zmenené nariadením Komisie (EÚ) 2017/1084 zo 14. júna 2017, Ú. v. EÚ L 156, 20.6.2017, s. 1.

(34)      Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy, Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1.

(35)      Napríklad ak sa subvencia poskytuje materskému podniku mimo EÚ, ktorý má dcérske podniky v Rakúsku a Nemecku, prospech zo subvencie by mohli mať oba dcérske podniky.

(36)      Usmernenie k pojmu „kontrola“ sa nachádza v konsolidovanom oznámení Komisie k otázkam príslušnosti podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, Ú. v. EÚ C 95, 16.4.2008. s. 1.

(37)      Účelom tejto druhej možnosti je pokryť akvizície účastí, ktorými sa získava podstatný vplyv nad firmou, bez toho, aby bolo potrebné dospieť k záveru o existencii kontroly. Bolo by však potrebné zabezpečiť, aby sa správne vymedzil pojem „podstatný vplyv“ a predišlo sa tak nejasnostiam, pokiaľ ide o potrebu notifikácie. V tejto súvislosti by mohlo dochádzať k veľkému počtu „preventívnych“ notifikácií zo strany firiem, ktoré chcú mať právnu istotu.

(38)      Táto hodnota by sa mohla stanoviť so zreteľom na záujem preskúmať transakcie, ktoré majú vplyv na podniky s kritickými aktívami alebo na podniky s nízkym obratom, zato však s perspektívou vysokého rastu alebo technologického rozvoja, a ktoré môžu mať osobitný hospodársky alebo strategický význam.

(39)      Ako už bolo spomenuté, účelom tohto limitu finančného príspevku by bolo prispôsobiť rozsah pôsobnosti nástroja. Nižším limitom finančného príspevku by sa predovšetkým zabezpečilo, že rozsah pôsobnosti nástroja bude dostatočne široký na to, aby pokrýval všetky potenciálne problematické subvencované akvizície. Naopak, stanovením vyššieho limitu finančného príspevku pre modul č. 2 by sa zabezpečilo, že administratívna záťaž vyplývajúca zo systému predbežnej notifikácie by sa obmedzila na niekoľko potenciálne subvencovaných akvizícií, ktoré by boli pravdepodobne problematické.

(40)      Tieto pokuty sú sankciami za porušenia procesných pravidiel a ich výška tak môže presiahnuť stanovenú výšku subvencovania.

(41)      S cieľom zabezpečiť jednotnú prax posudzovania narušenia verejnými obstarávateľmi sa plánuje príprava jednotnej metodiky/pokynov pre verejných obstarávateľov.

(42)      Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy, Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1.

(43)      Mohla by sa zvážiť možnosť zrušiť pozastavenie za špecifických, jasne vymedzených okolností, čo verejnému obstarávateľovi umožní pokračovať v postupe verejného obstarávania aj napriek prebiehajúcemu preskúmaniu. Osobitné okolnosti by mohli súvisieť najmä s naliehavými situáciami alebo s finančnými rizikami spojenými s potrebnými finančnými prostriedkami na projekt. V takýchto prípadoch sa záujmy prešetrovania budú musieť vážiť oproti rizikám spojeným s možnými dôsledkami, či už finančnými alebo inými, ktoré by boli spôsobené oneskoreniami v postupe. Mohli by sa vydať pokyny, v ktorých sa podrobne stanovia pravidlá na zrušenie pozastavenia.

(44)      Takáto metodika by sa mohla stanoviť v pokynoch určených na zabezpečenie jednotného postupu posudzovania narušenia v celej EÚ.

(45)      Ako sa uvádza v oddiele 3.3, súčasné pravidlá EÚ sa obmedzujú na možnosť zamietnuť neobvykle nízku ponuku v situáciách, keď je nízka cena dôsledkom poskytnutia štátnej pomoci.

(46)      A článok 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES, Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243.

(47)      Tieto pravidlá sú zohľadnené aj vo vzoroch špecifikácií obstarávania uverejnených na webových stránkach budgweb, ktoré majú používať všetky útvary Komisie.

(48)      Podľa článku 176 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách „na postupoch verejného obstarávania sa môžu za rovnakých podmienok zúčastniť všetky fyzické a právnické osoby, ktoré patria do pôsobnosti zmlúv, a všetky fyzické a právnické osoby usadené v tretích krajinách, ktoré majú s Úniou uzavretú osobitnú zmluvu v oblasti verejného obstarávania, a to za podmienok stanovených v takejto zmluve. Do postupu verejného obstarávania sa môžu zapojiť aj medzinárodné organizácie.“

(49)      Pozri článok 166 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(50)      Mutatis mutandis sa uplatnia ďalej uvedené podmienky z oddielu o verejnom obstarávaní bielej knihy. Na granty sa však vzťahuje zásada spolufinancovania, čo si v mnohých prípadoch vyžaduje finančné príspevky od tretích strán. V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť subvencie s prihliadnutím na túto konkrétnu požiadavku v postupe udeľovania.

(51)      EPFRV je súčasťou EŠIF.

(52)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(53)      Pozri oznámenie Komisie „Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie“, https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_20_940.

(54)      Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

(55)      Novým nástrojom týkajúcim sa zahraničných subvencií by neboli dotknuté súčasné antitrustové pravidlá a pravidlá o fúziách.

(56)      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek, Ú. v. EÚ L 335, 20.12.2007, s. 31.

(57)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55.

(58)      To sa však v praxi nedeje, keďže dôkazy o ujme spôsobenej domácemu výrobnému odvetviu v Únii zvyčajne nemá Komisia k dispozícii.

(59)      Pokiaľ ide o sektorové pravidlá, nariadenie (EÚ) 2016/1035 Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2016 o ochrane proti stanovovaniu podhodnotených cien plavidiel, Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 1, umožňuje Únii prijať opatrenia voči všetkým cenovo podhodnoteným plavidlám, ktorých predaj za nižšiu než bežnú hodnotu spôsobuje ujmu výrobnému odvetviu Únie. Hoci toto nariadenie formálne nadobudlo účinnosť, ešte nikdy sa neuplatnilo, keďže jeho uplatňovanie je podmienené ratifikáciou dohody OECD o stavbe lodí zo strany USA.

(60)      Nariadenie Rady č. 4057/86 z 22. decembra 1986 o nekalých cenových praktikách v námornej doprave, Ú. v. ES L 378, 31.12.1986, s. 14.

(61)      Podľa tejto definície môže „zahraničnú subvenciu“ poskytnúť aj súkromný subjekt poverený úlohami, ktoré bežne vykonávajú vlády, alebo riadený štátom mimo EÚ.

(62)      Príjemcom môže byť podnik usadený v EÚ alebo v tretej krajine.

(63)      Financovanie poskytnuté podniku z EÚ v EUR by sa malo porovnať s referenčnými hodnotami na trhu EÚ, ktoré sú relevantné z hľadiska financovania v EUR. Financovanie poskytnuté podniku v tretej krajine by sa malo porovnať s vhodnými referenčnými hodnotami na trhu danej krajiny.

(64)      Napríklad: ak je k dispozícii referenčná hodnota pre financovanie s kratšou splatnosťou, táto existujúca referenčná hodnota sa môže napriek tomu použiť ako východiskový bod, pričom sa upraví tak, aby zohľadňovala splatnosť úveru.

(65)      Oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Ú. v. EÚ C 262, 19.7.2016, s. 1.

(66)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55.

(67)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/712 zo 17. apríla 2019 o ochrane hospodárskej súťaže v leteckej doprave, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 868/2004, Ú. v. EÚ L 123, 10.5.2019, s. 4.