(-1)

Európsky fond pre strategické investície sa ukázal ako hodnotný nástroj na mobilizáciu súkromných investícií prostredníctvom využívania záruky EÚ a vlastných zdrojov skupiny EIB.

(1)

Objem investičných činností v oblasti infraštruktúry v Únii klesol z 2,2 % HDP EÚ v roku 2009 na 1,8 % v roku 2016 a v porovnaní s objemom investícií v období pred globálnou finančnou krízou bol tak o 20 % nižší. Hoci tak v Únii možno pozorovať zlepšenie pomeru investícií k HDP, stále nezodpovedá očakávaniam v období silného oživenia a nepostačuje na kompenzáciu dlhého obdobia nedostatočných investícií. Čo je však dôležitejšie, súčasný objem verejných a súkromných investícií a investičné prognózy neuspokojujú štrukturálne investičné potreby Únie na udržanie dlhodobého rastu , ktorá čelí technologickým zmenám a globálnej konkurencieschopnosti, okrem iného aj pokiaľ ide o inovácie, zručnosti, infraštruktúru a malé a stredné podniky (MSP), ani potrebu riešiť kľúčové spoločenské výzvy, akou je napríklad udržateľnosť alebo starnutie obyvateľstva. S cieľom riešiť zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie je preto neustále potrebné poskytovať podporu, aby sa znížil nedostatok investícií v cielených sektoroch v záujme dosahovania cieľov politík Únie.

(2)

V hodnoteniach sa zdôraznilo, že rôznorodosť finančných nástrojov použitých vo viacročnom finančnom rámci v období 2014 – 2020 viedla k určitej duplicite. Ťažkosti spôsobila aj sprostredkovateľom a konečným prijímateľom, ktorí museli čeliť rôznym pravidlám v oblasti oprávnenosti a podávania správ. Absencia zlučiteľných pravidiel takisto zabránila možnosti kombinovať viaceré fondy Únie, hoci takáto možnosť by bola bývala prospešná na podporu projektov, ktoré potrebovali rôzne druhy financovania. V záujme efektívnejšie fungujúcej podpory v prospech konečných prijímateľov, ktorá sa dosiahne integráciou a zjednodušením ponúk financovania v rámci jedinej schémy rozpočtovej záruky, čím sa posilní vplyv zásahu Únie a zároveň sa znížia náklady pre rozpočet Únie, by sa mal preto vytvoriť samostatný fond, Fond InvestEU.

(3)

Únia v uplynulých rokoch prijala ambiciózne stratégie na dobudovanie jednotného trhu a stimuláciu udržateľného a inkluzívneho rastu a tvorby pracovných miest, ako napríklad stratégiu Európa 2020 , plán na vytvorenie únie kapitálových trhov, stratégiu digitálneho jednotného trhu, európsku stratégiu pre kultúru , balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, Akčný plán Únie pre obehové hospodárstvo, stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu, stratégiu v oblasti obrany, ▌Stratégiu pre Európu v oblasti kozmického priestoru a  Európsky pilier sociálnych práv . Fond InvestEU by mal využívať a podporovať synergie medzi týmito navzájom sa posilňujúcimi stratégiami prostredníctvom poskytovania podpory na investície a prístupu k financovaniu.

(4)

Na úrovni Únie slúži ako rámec na identifikáciu národných priorít v oblasti reforiem a na monitorovanie ich realizácie európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík. Členské štáty v záujme podpory týchto priorít v oblasti reforiem vypracúvajú v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi vlastné národné viacročné investičné stratégie. Stratégie by sa mali predkladať spolu s každoročnými národnými programami reforiem, aby poskytli prehľad prioritných investičných projektov, ktoré majú získať financovanie z prostriedkov daného štátu alebo Únie alebo oboje, a zabezpečili ich koordináciu. Mali by slúžiť aj na to, aby sa financovanie z prostriedkov Únie používalo konzistentne a aby sa maximalizovala pridaná hodnota finančnej podpory, ktorá sa má poskytnúť najmä z európskych štrukturálnych a investičných fondov, európskeho nástroja stabilizácie investícií a prípadne z Fondu InvestEU.

(5)

Fond InvestEU by mal prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a sociálno-ekonomickej konvergencie Únie , okrem iného aj v oblasti inovácie ▌, digitalizácie, efektívneho využívania zdrojov v súlade so zásadami obehového hospodárstva , udržateľnosti a inkluzívnosti hospodárskeho rastu Únie a sociálnej odolnosti a integrácie kapitálových trhov Únie vrátane riešení v oblasti ich fragmentácie a diverzifikácie zdrojov financovania podnikov v Únii. Tým by sa hospodárstvo Únie a finančný systém stali odolnejšími a zvýšila by sa jeho schopnosť reagovať na cyklické poklesy . Na tieto účely by sa z Fondu InvestEU mali podporovať projekty, ktoré sú technicky ▌, ekonomicky a sociálne životaschopné, a to tak, že fond bude slúžiť ako rámec pre využívanie dlhových nástrojov, nástrojov na zdieľanie rizika a kapitálových nástrojov, ktoré sa podľa relevantnosti budú opierať o záruku z rozpočtu Únie a o  finančné príspevky implementujúcich partnerov. Mal by byť založený na dopyte a podpora poskytovaná z neho by sa mala zároveň zameriavať na strategické, dlhodobé prínosy v kľúčových oblastiach politiky Únie, ktoré by inak neboli financované alebo by boli financované nedostatočne , a tým prispievať k plneniu cieľov politík Únie.

(5a)

Komisia a implementujúci partneri by mali zabezpečiť, aby Program InvestEU využíval komplementárnosť a synergie s grantovým financovaním a inými akciami v rámci politických oblastí, ktoré sa z neho podporujú, v súlade s cieľmi iných programov Únie ako Európsky horizont, Nástroj na prepájanie Európy, program Digitálna Európa, Program pre jednotný trh, Európsky vesmírny program, Európsky sociálny fond+, program Kreatívna Európa a Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE).

(5b)

Kultúrne a kreatívne sektory sú odolné a rýchlo sa rozvíjajúce sektory Únie, ktoré vytvárajú hospodársku a kultúrnu hodnotu z duševného vlastníctva a individuálnej tvorivosti. Nehmotná povaha ich aktív však obmedzuje ich prístup k súkromnému financovaniu, ktoré je nevyhnutné na investovanie, rozširovanie činnosti a súťaženie na medzinárodnej úrovni. Špecializovaný záručný nástroj vytvorený v rámci programu Kreatívna Európa úspešne posilnil finančnú kapacitu a konkurencieschopnosť spoločností kultúrneho a kreatívneho priemyslu . Program InvestEU by mal preto naďalej uľahčovať prístup k financovaniu pre MSP a organizácie z kultúrneho a kreatívneho sektora.

(6)

Z Fondu InvestEU by sa mali podporovať investície do hmotných a nehmotných aktív vrátane kultúrneho dedičstva s cieľom posilniť udržateľný a inkluzívny rast, investície a zamestnanosť, čo prispeje k lepším životným podmienkam, spravodlivejšiemu rozdeleniu príjmov a väčšej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii. Projekty financované z Fondu InvestEU by mali spĺňať sociálne a environmentálne normy Únie, ako je dodržiavanie pracovných práv, využívanie energie šetrnej k životnému prostrediu a nakladanie s odpadom. Intervencia prostredníctvom Fondu InvestEU by mala dopĺňať podporu Únie, ktorá sa poskytuje prostredníctvom grantov.

(7)

Únia v roku 2015 schválila ciele stanovené v Agende 2030 Organizácie Spojených národov a jej ciele udržateľného rozvoja a Parížsku dohodu, ako aj sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030. V záujme plnenia dohodnutých cieľov vrátane cieľov stanovených v rámci environmentálnej politiky Únie je potrebné zásadne zintenzívniť činnosť zameranú na udržateľný rozvoj. Pri koncipovaní Fondu InvestEU by preto mali slúžiť ako základ zásady trvalo udržateľného rozvoja a bezpečnosti a nemali by sa podporovať investície súvisiace s fosílnymi palivami okrem prípadov, ktoré je možné náležite odôvodniť tým, že investície prispievajú k plneniu cieľov energetickej únie .

(8)

Program InvestEU by mal prispievať k budovaniu systému udržateľných financií v Únii, ktorý bude podporovať presmerovanie súkromného kapitálu na sociálne a udržateľné investície v súlade s cieľmi stanovenými v akčnom pláne Komisie o financovaní udržateľného rastu (4).

(8a)

V duchu podpory dlhodobého financovania a udržateľného rastu by sa mali podporovať stratégie dlhodobých investícií poisťovní prostredníctvom revízie požiadaviek na solventnosť týkajúcich sa príspevkov na financovanie investičných projektov s garanciou záruky EÚ v rámci Programu InvestEU. S cieľom zosúladiť stimuly poisťovateľov s cieľom dlhodobého udržateľného rastu Únie a odstránenia prekážok pre investície v rámci Programu InvestEU by preto Komisia mala zohľadniť túto revíziu ako súčasť preskúmania uvedeného v článku 77f ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES  (1a) .

(9)

Uznávajúc dôležitosť riešenia problémov spojených so zmenou klímy v súlade so záväzkami Únie implementovať Parížsku dohodu a s cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja Program InvestEU prispeje k uplatňovaniu hľadiska ochrany klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je vynaložiť 25 % výdavkov z rozpočtu Únie na podporu cieľov v oblasti klímy počas obdobia VFR 2021 – 2027 a ročného cieľa vo výške 30 % čo najskôr, najneskôr však do roku 2027 . Očakáva sa, že akcie v rámci Programu InvestEU prispejú k plneniu cieľov v oblasti klímy vo výške najmenej 40 % celkového finančného krytia tohto programu. Relevantné akcie sa identifikujú počas prípravy a implementácie Programu InvestEU a prehodnotia sa počas príslušných hodnotení a preskúmaní.

(10)

Príspevok Fondu InvestEU k dosahovaniu cieľov v oblasti klímy a sektorových cieľov zahrnutých do rámca klimatických a energetických opatrení do roku 2030 sa bude sledovať prostredníctvom systému EÚ na sledovanie plnenia cieľov v oblasti klímy, ktorý vytvorí Komisia v spolupráci s implementujúcimi partnermi, pričom na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, sa budú primeraným spôsobom uplatňovať kritériá stanovené v [nariadení o zriadení rámca pre uľahčenie udržateľných investícií (5)]. Program InvestEU by mal takisto prispievať k vykonávaniu ďalších dimenzií cieľov udržateľného rozvoja.

(11)

Podľa správy z roku 2018 o globálnych rizikách, ktorú vydalo Svetové ekonomické fórum, sa polovica z desiatich najzávažnejších rizík ohrozujúcich globálne hospodárstvo týka životného prostredia. Patrí k nim znečistenie ovzdušia, pôdy, vnútrozemských vôd a  oceánov , extrémne poveternostné javy, strata biodiverzity a neúspešné zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy. Environmentálne zásady sú pevne zakotvené v zmluvách a mnohých politikách Únie. Pri operáciách spojených s Fondom InvestEU by sa preto malo propagovať uplatňovanie hľadiska environmentálnych cieľov. Ochrana životného prostredia a súvisiaca prevencia a riadenie rizika by sa mali začleniť do prípravy a realizácie investícií. EÚ by mala sledovať aj svoje výdavky súvisiace s biodiverzitou a kontrolou znečistenia ovzdušia, aby plnila povinnosti v oblasti podávania správ podľa Dohovoru o biologickej diverzite a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (6). Investície pridelené na plnenie cieľov v oblasti environmentálnej udržateľnosti by sa preto mali sledovať s použitím spoločných metodík, ktoré budú v súlade s metodikami vypracovanými v rámci iných programov Únie pre oblasť klímy, biodiverzity a riadenia znečisťovania ovzdušia, aby bolo možné posúdiť jednotlivé aj kombinované vplyvy investícií na kľúčové zložky prírodného kapitálu vrátane vzduchu, vody, zeme a biodiverzity.

(12)

Investičné projekty, na ktoré sa poskytuje značná podpora z prostriedkov Únie, a to najmä v oblasti infraštruktúry, by sa mali preveriť z hľadiska udržateľnosti v súlade s usmerneniami, ktoré by mala vypracovať Komisia v  úzkej spolupráci s implementujúcimi partnermi v rámci Programu InvestEU po uskutočnení otvorených verejných konzultácií a v súlade s investičnými usmerneniami vypracovanými pre ďalšie programy Únie, pričom na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, by sa mali primeraným spôsobom uplatňovať kritériá stanovené v [nariadení o zriadení rámca pre uľahčenie udržateľných investícií]. V súlade so zásadou proporcionality by takéto usmernenia mali zahŕňať primerané ustanovenia, ktoré by mali zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži, a projekty, ktoré nedosahujú určitú veľkosť definovanú v usmerneniach, by mali byť vylúčené z preverovania udržateľnosti .

(13)

Nízka miera investícií do infraštruktúry v Únii počas finančnej krízy oslabila schopnosť Únie posilniť udržateľný rast, konkurencieschopnosť a konvergenciu. Rozsiahle investície do európskej infraštruktúry, najmä v oblasti prepojenosti a energetickej efektívnosti, budovania jednotného európskeho dopravného priestoru, zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri plnení cieľov Únie v oblasti udržateľnosti vrátane záväzkov Únie v oblasti cieľov udržateľného rozvoja a cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Z Fondu InvestEU by sa preto mala poskytovať podpora na investície do dopravy, energetiky vrátane energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, environmentálnej, námornej a digitálnej infraštruktúry a infraštruktúry na realizáciu opatrení v oblasti klímy a  podporovať by sa mal napr. rozvoj a využívanie inteligentných dopravných systémov . Program InvestEU by sa mal prioritne venovať oblastiam, ktoré trpia nedostatkom investícií a ktoré si vyžadujú dodatočné investície vrátane udržateľnej mobility, energetickej efektívnosti a opatrení, ktoré prispievajú k plneniu dlhodobých cieľov a cieľov stanovených do roku 2030 v oblasti klímy a energetiky . S cieľom dosiahnuť maximálny vplyv a pridanú hodnotu financovania z prostriedkov Únie je vhodné podporovať efektívny investičný proces, ktorý umožní zviditeľniť databázu projektov a zaistiť maximálnu synergiu rôznych relevantných programov Únie v oblastiach ako je napríklad doprava, energetika a digitalizácia . Vzhľadom na bezpečnostné hrozby by sa v investičných projektoch, ktoré získali podporu z prostriedkov Únie, mali zohľadňovať zásady ochrany občanov na verejných priestranstvách. Mali by sa tak dopĺňať snahy vyvinuté v rámci iných fondov Únie, akým je napríklad Európsky fond regionálneho rozvoja, ktorý poskytuje podporu na bezpečnostné aspekty investícií do infraštruktúry na verejných priestranstvách, dopravnej, energetickej a inej kritickej infraštruktúry.

(13a)

Program InvestEU by mal zlepšiť postavenie občanov a spoločenstiev, ktoré chcú investovať do udržateľnejšej, dekarbonizovanej spoločnosti vrátane energetickej transformácie. Keďže [revidovaná smernica o energii z obnoviteľných zdrojov] a [revidovaná smernica o elektrine] v súčasnosti zohľadňujú a podporujú obnoviteľné zdroje energie a energetické spoločenstvá občanov a samospotrebiteľov využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov ako kľúčových aktérov energetickej transformácie Únie, InvestEU by mal pomôcť uľahčiť účasť týchto subjektov na trhu. [PN. 3]

(13b)

Program InvestEU by mal podľa potreby prispievať k cieľom [revidovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie] a [nariadenia o riadení], ako aj k podpore energetickej efektívnosti pri investičných rozhodnutiach. Mal by tiež prispieť k dlhodobej stratégii obnovy budov, ktorú majú členské štáty zaviesť v rámci [smernice o energetickej hospodárnosti budov]. Programom by mal posilniť jednotný digitálny trh a mal by prispieť k znižovaniu digitálnej priepasti, pričom by sa malo zvýšiť pokrytie a prepojenosť v celej Únii.

(13c)

Zaistenie bezpečnosti účastníkov cestnej premávky je obrovskou výzvou pri rozvoji odvetvia dopravy a prijaté opatrenia a investície pomáhajú len v obmedzenej miere znížiť počet ľudí, ktorí na cestách umierajú alebo utrpia vážne zranenia. Program InvestEU by mal pomôcť zvýšiť úsilie pri navrhovaní a uplatňovaní technológií, ktoré pomôžu zlepšiť bezpečnosť vozidiel a cestnej infraštruktúry .

(13d)

Skutočná multimodalita je príležitosťou na vytvorenie účinnej dopravnej siete šetrnej k životnému prostrediu, ktorá využije maximálny potenciál všetkých dopravných prostriedkov a vytvorí medzi nimi súčinnosť. Program InvestEU by sa mohol stať dôležitým nástrojom na podporu investícií do multimodálnych dopravných uzlov, ktoré – napriek svojmu významnému hospodárskemu potenciálu a podnikateľskému zámeru – nesú so sebou významné riziko pre súkromných investorov.

(14)

Zatiaľ čo úroveň celkových investícií v Únii narastá, investície do rizikovejších činností, ako sú výskum a inovácie, stále nezodpovedajú reálnym potrebám. Vzhľadom na to, že verejné financovanie činností v oblasti výskumu a inovácií vedie k rastu produktivity a je rozhodujúce pri posilňovaní súkromných výskumných a inovačných činností, výsledkom sú nedostatočné investície do tejto oblasti, ktoré oslabujú priemyselnú a hospodársku konkurencieschopnosť Únie a znižujú kvalitu života jej občanov. Fond InvestEU by mal poskytovať primerané finančné produkty, aby sa pokryli rôzne štádiá inovačného cyklu a rozsiahla škála dotknutých subjektov, a to najmä s cieľom umožniť posilnenie využívania a zavádzanie riešení v komerčnom rozsahu v Únii, aby sa zabezpečila ich konkurencieschopnosť na svetových trhoch a podporila excelentnosť Únie v oblasti udržateľných technológií na globálnej úrovni. S cieľom riešiť potrebu podporiť investície do rizikovejších činností, ako sú výskum a inovácie, je nevyhnutné, aby Európsky horizont, najmä Európska rada pre inováciu, fungoval v súčinnosti s finančnými produktmi, ktoré sa majú zaviesť v rámci Programu InvestEU. Navyše inovatívne MSP a začínajúce podniky čelia ťažkostiam v prístupe k financiám, najmä ak sa zameriavajú na nehmotné aktíva, a preto je potrebné, aby Európska rada pre inováciu pracovala na báze úzkej komplementárnosti so špecializovanými finančnými produktmi v rámci Programu InvestEU s cieľom zabezpečiť pokračovanie podpory pre takéto MSP. V tejto súvislosti by skúsenosti získané z finančných nástrojov zavedených v rámci programu Horizont 2020, ako je InnovFin a úverová záruka pre MSP v rámci programu COSME, mali slúžiť ako pevný základ na poskytnutie tejto cielenej podpory.

(14a)

Cestovný ruch je dôležitým odvetvím hospodárstva Únie, Program InvestEU by mal prispieť k posilneniu jeho dlhodobej konkurencieschopnosti podporou opatrení zameraných na transformáciu smerom k udržateľnému, inovatívnemu a digitálnemu cestovnému ruchu.

(15)

Značné úsilie je naliehavo potrebné v súvislosti s investíciami a podporou digitálnej transformácie a so šírením jej prínosov všetkým občanom a podnikom v Únii v  mestských a vidieckych oblastiach . Vzhľadom na silný politický rámec zavedený prostredníctvom stratégie digitálneho jednotného trhu by sa teraz mali vynaložiť zodpovedajúco ambiciózne investície vrátane investícií do umelej inteligencie v súlade s programom Digitálna Európa, najmä pokiaľ ide o etiku, strojové učenie, internet vecí, biotechnológie a finančné technológie, ktoré dokážu zvýšiť efektívnosť mobilizácie kapitálu na podnikateľské činnosti .

(16)

▌Malé a stredné podniky predstavujú viac než 99 % podnikov v Únii a ich hospodárska hodnota je významná a kľúčová ▌ . Pri prístupe k financiám však vzhľadom na vnímané vysoké riziko a nedostatočnú zábezpeku čelia ťažkostiam. Ďalšie výzvy vyplývajú z potreby MSP a podnikov sociálneho hospodárstva zachovať si konkurencieschopnosť tak, že sa budú zapájať do činností v oblasti digitalizácie, internacionalizácie, transformácie v logike obehového hospodárstva a inovácie a že budú zlepšovať zručnosti svojich zamestnancov. Okrem toho v porovnaní s väčšími podnikmi je ich prístup k zdrojom financovania obmedzený: bežne neemitujú dlhopisy a majú len obmedzený prístup na burzy alebo k veľkým inštitucionálnym investorom. Nedostatočný prístup MSP ku kapitálu prehlbuje aj relatívne malá sila odvetvia súkromného kapitálu a rizikového kapitálu v Únii. Prístup k financiám je ešte zložitejší v prípade tých MSP, ktoré svoju činnosť zameriavajú na nehmotné aktíva. MSP v Únii sú vo veľkej miere závislé od bánk a dlhového financovania vo forme kontokorentných úverov, bankových úverov alebo lízingu. Podpora MSP, ktoré čelia uvedeným výzvam, prostredníctvom zjednodušenia ich prístupu k financovani u a väčšej diverzifikácie zdrojov financovania MSP, je potrebná na posilnenie ich schopnosti financovať ich zriaďovanie, rast, inovácie a  udržateľný  rozvoj, zabezpečiť ich konkurencieschopnosť a zvládanie hospodárskeho poklesu, ako aj na zvýšenie odolnosti hospodárstva a finančného systému počas hospodárskeho poklesu alebo otrasov a  schopnosti vytvárať pracovné miesta a dobré sociálne podmienky . Zároveň sa tak dopĺňajú iniciatívy, ktoré sa už realizujú v rámci plánu na vytvorenie únie kapitálových trhov. Programy ako COSME sú pre MSP dôležité, pretože uľahčujú prístup k financovaniu vo všetkých fázach ich životného cyklu, čo sa ešte zlepšilo vďaka podpore z EFSI, ktorú MSP rýchlo absorbovali. Fond InvestEU by mal preto vychádzať z týchto úspechov a poskytovať prevádzkový kapitál a investície počas celého životného cyklu spoločností, financovanie lízingových operácií a príležitosť zamerať sa na konkrétne, cielenejšie finančné produkty.

(16a)

Spoločnosti poskytujúce služby všeobecného záujmu zohrávajú kľúčovú a strategickú úlohu v kľúčových sektoroch s veľkými sieťovými odvetviami (energetika, voda, odpad, životné prostredie, poštové služby, doprava a telekomunikácie), ako aj v zdravotníctve, vzdelávaní a sociálnych službách. Únia prostredníctvom podpory týchto spoločností zaručuje dobrú kvalitu života svojich občanov a demokratickú voľbu, okrem iného so zreteľom na úroveň kvality služieb.

(17)

Ako sa uvádza v diskusnom dokumente o sociálnom rozmere Európy (7) a v oznámení o európskom pilieri sociálnych práv (8) a v rámci Únie pre Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím , je budovanie inkluzívnejšej a spravodlivejšej Únie kľúčovou prioritou Únie zameranou na riešenie nerovnosti a posilnenie politiky sociálneho začlenenia v Európe. Rozdielnosť príležitostí má vplyv najmä na prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave, kultúre, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám . Investíciami do hospodárstva vyznačujúceho sa sociálnymi zručnosťami a ľudským kapitálom, ako aj integráciou zraniteľných populácií do spoločnosti možno posilniť hospodárske príležitosti, najmä ak sú koordinované na úrovni Únie. Fond InvestEU by sa mal využívať na podporu investícií do vzdelávania a odbornej prípravy vrátane rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov, okrem iného v regiónoch závisiacich od hospodárstva s vysokým obsahom uhlíka a ovplyvnených štrukturálnym prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo , mal by pomáhať zvyšovať zamestnanosť, najmä v radoch nekvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných osôb, a zlepšovať situáciu, pokiaľ ide o  rodovú rovnosť, rovnaké príležitosti,  medzigeneračnú solidaritu, sektor zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb, sociálne bývanie, bezdomovectvo, digitálnu inklúziu, rozvoj komunít, úlohu a miesto mladých ľudí v spoločnosti, ako aj o zraniteľné osoby vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín. Program InvestEU by mal prispievať aj k podpore európskej kultúry a kreativity. S cieľom reagovať na rozsiahle premeny, ktorými v nasledujúcom desaťročí prejdú spoločnosti v Únii a trh práce, je potrebné investovať do ľudského kapitálu, sociálnej infraštruktúry, udržateľných a sociálnych financií, mikrofinancií, financií pre sociálne podniky a nových obchodných modelov sociálneho hospodárstva vrátane investícií so sociálnym vplyvom a obstarávania so sociálnymi výsledkami. Prostredníctvom Programu InvestEU by sa mal posilniť vznikajúci ekosystém sociálneho hospodárstva, pričom by sa zvýšila ponuka financií pre mikropodniky, sociálne podniky a inštitúcie sociálnej solidarity a posilnil by sa ich prístup k financiám, aby sa tak uspokojil dopyt tých, ktorí ich potrebujú najviac. Pracovná skupina na vysokej úrovni pre investovanie do sociálnej infraštruktúry v Európe vo svojej správe (9) identifikovala celkový nedostatok investícií vo výške najmenej 1,5 bilióna EUR v období 2018 až 2030 do sociálnej infraštruktúry a služieb (vrátane vzdelávania, odbornej prípravy, zdravotnej starostlivosti a bývania), ktoré si vyžadujú podporu, a to aj na úrovni Únie. Mali by sa preto využiť spojené sily kapitálu z verejných a komerčných zdrojov a od filantropov, ako aj podpora od alternatívnych typov poskytovateľov finančných služieb, ako sú etickí, sociálni a udržateľní aktéri , a nadácií, aby sa podporil rozvoj reťazca sociálno-trhových hodnôt a zvýšila odolnosť Únie.

(18)

Fond InvestEU by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odzrkadľujú kľúčové priority politiky Únie, pričom konkrétne ide o udržateľnú infraštruktúru; výskum, inovácie a digitalizáciu; MSP; a sociálne investície a kvalifikácie.

(19)

Každý segment politiky by mali tvoriť dve zložky, t. j. zložka v zodpovednosti EÚ a zložka v zodpovednosti členských štátov. Zložka v zodpovednosti EÚ by mala riešiť konkrétne zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie Únie alebo členského štátu vrátane situácií týkajúcich sa cieľov politiky Únie . Zložka v zodpovednosti členských štátov by mala riešiť zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť prispievať do zložky v zodpovednosti členských štátov vo forme záruk alebo hotovosti. Zložky v zodpovednosti EÚ a členských štátov by sa mali podľa potreby využívať doplnkovým spôsobom na podporu financovania alebo investičných operácií vrátane kombinovania podpory z oboch zložiek. Regionálne orgány by mali mať možnosť previesť na Fond InvestEU prostredníctvom členských štátov časť finančných prostriedkov v rámci zdieľaného riadenia, ktoré spravujú a ktoré by boli viazané na projekty InvestEU v rámci toho istého regiónu. Akcie podporené z Fondu InvestEU či už prostredníctvom zložky v zodpovednosti EÚ, alebo zložky v zodpovednosti členských štátov by nemali duplikovať ani vytláčať súkromné financovanie ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

(20)

Zložka v zodpovednosti členských štátov by mala mať špecifickú koncepciu, ktorá by umožnila, aby sa fondy v rámci zdieľaného riadenia mohli využívať na tvorbu rezerv na záruku vydanú Úniou. Táto možnosť by zvýšila pridanú hodnotu rozpočtovej záruky podporovanej Úniou tým, že bude poskytnutá širšej škále finančných príjemcov a projektov a bude diverzifikovať prostriedky na dosiahnutie cieľov fondu v rámci zdieľaného riadenia , pričom sa zabezpečí spoľahlivé riadenie rizík vyplývajúcich z podmienených záväzkov, a to tak, že sa záruka poskytnutá Komisiou bude implementovať v rámci nepriameho riadenia. Únia by mala ručiť za operácie financovania a investičné operácie uvedené v dohodách o záruke uzavretých medzi Komisiou a implementujúcimi partnermi v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov, z fondov v rámci zdieľaného riadenia by sa mali tvoriť rezervy na záruku na základe miery tvorby rezerv stanovenej Komisiou po dohode s členským štátom na základe povahy operácií a očakávaných výsledných strát a členský štát a/alebo implementujúci partneri alebo súkromní investori by niesli tie straty, ktoré by prevyšovali očakávané straty, a to prostredníctvom vydania nadväznej záruky (back to back) v prospech Únie. Takéto dojednania by sa mali zahrnúť do jednej dohody o príspevku uzavretej s každým členským štátom, ktorý si takúto možnosť vyberie dobrovoľne. Dohoda o príspevku by mala zahŕňať jednu alebo viaceré špecifické dohody o záruke, ktoré by sa implementovali v dotknutom členskom štáte. Stanovenie miery tvorby rezerv v jednotlivých prípadoch si vyžaduje odchýlku od [článku 211 ods. 1] nariadenia (EÚ, Euratom) XXXX (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). V rámci tejto koncepcie sa stanovuje aj jednotný súbor pravidiel pre rozpočtové záruky podporované z fondov riadených centrálne alebo z fondov v rámci zdieľaného riadenia, čím sa uľahčuje ich kombinácia.

(21)

Do Fondu InvestEU by mali mať možnosť prispievať aj tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho združenia voľného obchodu, pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, krajiny na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, a iné krajiny, a to v súlade s podmienkami dohodnutými medzi Úniou a týmito krajinami. V náležitých prípadoch by sa tak malo umožniť pokračovanie spolupráce s príslušnými krajinami, a to najmä v oblastiach výskumu a inovácií, ako aj MSP.

(22)

V tomto nariadení sa stanovuje finančné krytie na ostatné opatrenia Programu InvestEU, než je poskytovanie záruky EÚ, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle [odkaz sa podľa potreby aktualizovať podľa novej medziinštitucionálnej dohody: bod 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (10)] pre Európsky parlament a Radu počas ročného rozpočtového postupu.

(23)

Očakáva sa, že záruka EÚ vo výške  40 817 500 000 EUR (v bežných cenách) na úrovni Únie zmobilizuje dodatočné investície vo výške viac než 698 194 079 000 EUR v celej Únii a mala by sa ▌ rozdeliť medzi segmenty politiky.

(23a)

Členské štáty môžu prispievať do zložky v zodpovednosti členských štátov vo forme záruk alebo hotovosti. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Rady pri vykonávaní Paktu stability a rastu, by sa mali jednorazové príspevky členských štátov vo forme záruk alebo hotovosti do zložky v zodpovednosti členských štátov alebo príspevky členského štátu alebo národných podporných bánk zaradených do sektora verejnej správy alebo konajúcich v mene členského štátu do investičných platforiem v zásade považovať za jednorazové opatrenia v zmysle článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97  (1a) a článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97  (1b) .

(24)

Záruku EÚ, o ktorú sa opiera Fond InvestEU, by mala nepriamo implementovať Komisia s tým, že dosah ku konečným prijímateľom zabezpečia koncoví sprostredkovatelia a podľa okolností koneční prijímatelia . Výber implementujúcich partnerov by mal byť transparentný a neovplyvnený konfliktom záujmov. Dohodu o záruke, ktorou sa umožňuje využiť záruku z Fondu InvestEU, by mala uzavrieť Komisia s každým implementujúcim partnerom s cieľom podporiť jeho operácie financovania a investičné operácie, ktoré spĺňajú ciele Fondu InvestEU a kritériá oprávnenosti. Riadenie rizika záruky by nemalo brániť priamemu prístupu implementujúcich partnerov k záruke. Keď sa záruka poskytne v rámci zložky v zodpovednosti EÚ implementujúcim partnerom, títo by mali byť plne zodpovední za celý investičný proces a náležitú starostlivosť o operácie financovania alebo investičné operácie. Fond InvestEU by mal podporovať projekty, ktoré majú zvyčajne vyšší rizikový profil ako projekty podporované bežnou činnosťou implementujúcich partnerov a ktoré by implementujúci partneri neboli mohli vykonať v období, počas ktorého sa môže využiť záruka EÚ, alebo by ich neboli mohli vykonať v rovnakom rozsahu bez podpory z Fondu InvestEU .

(24a)

Fond InvestEU by mal mať vhodnú riadiacu štruktúru, ktorej funkcia by mala byť primeraná jeho výlučnému účelu spočívajúcemu v zabezpečení náležitého využívania záruky EÚ, pričom by sa mala zabezpečiť politická nezávislosť investičných rozhodnutí a prípadne aj princíp trhovej povahy Fondu InvestEU. Takáto riadiaca štruktúra by mala pozostávať z riadiaceho výboru, poradného výboru a plne nezávislého investičného výboru. Komisia by mala posudzovať, či sú operácie financovania a investičné operácie, ktoré navrhujú implementujúci partneri, zlučiteľné s právom a politikami Únie, zatiaľ čo rozhodnutia o operáciách financovania a investičných operáciách by mali v konečnom dôsledku prijímať implementujúci partneri. V celkovom zložení riadiacej štruktúry by sa mala zabezpečiť rodová rovnováha.

(25)

Poradný výbor by sa mal vytvoriť zo zástupcov Komisie, skupiny Európskej investičnej banky (EIB) , implementujúcich partnerov a zástupcov členských štátov, jedného odborníka na každý zo štyroch segmentov politiky menovaných Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a odborníka vymenovaného Výborom regiónov v záujme výmeny informácií a odovzdávania informácií o prijímaní finančných produktov zavedených v rámci Fondu InvestEU, ako aj diskusie o rozvíjajúcich sa potrebách a nových produktoch, okrem iného aj o špecifických nedostatkoch trhu na niektorých územiach.

(26)

Riadiaci výbor by mal stanoviť strategickú orientáciu Fondu InvestEU a pravidlá potrebné na jeho fungovanie a mal by stanoviť pravidlá, ktoré sa vzťahujú na operácie s investičnými platformami. Riadiaci výbor by mal byť zložený zo šiestich členov: troch členov vymenovaných Komisiou, jedného člena vymenovaného Európskou investičnou bankou, jedného člena vymenovaného poradným výborom spomedzi zástupcov implementujúcich partnerov, ktorý by nemal byť zástupcom skupiny EIB, a jedného experta vymenovaného Európskym parlamentom, a títo by nemali žiadať ani prijímať pokyny od inštitúcií, orgánov, úradníkov alebo agentúr Únie, od vlády ktoréhokoľvek členského štátu alebo iného verejného alebo súkromného subjektu, a mali by konať úplne nezávisle. Expert by mal vykonávať svoje povinnosti nestranne a v záujme Fondu InvestEU. Podrobné zápisnice zo zasadnutí riadiaceho výboru by mali byť uverejnené hneď po ich schválení riadiacim výborom a Európsky parlament by mal byť bezodkladne informovaný o ich uverejnení.

(27)

Pred predložením projektu investičnému výboru sekretariát zriadený Komisiou a podriadený predsedovi investičného výboru by mal kontrolovať úplnosť dokumentácie poskytnutej implementujúcimi partnermi a pomáhať Komisii pri posudzovaní zlučiteľnosti investičných a finančných operácií s právom a politikami Únie. Sekretariát by mal pomáhať aj riadiacemu výboru .

(28)

Investičný výbor zložený z nezávislých expertov by mal prijímať konečné rozhodnutie o tom, či operácie financovania a investičné operácie, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti, budú môcť využiť záruku EÚ, a v súvislosti s projektmi tak poskytuje externú expertízu pri posudzovaní investícií. Investičný výbor by mal fungovať v rôznych zloženiach, aby boli čo najlepšie pokryté rôzne oblasti a sektory politiky.

(29)

Pri výbere implementujúcich partnerov, ktorí budú Fond InvestEU zavádzať, by mala Komisia zohľadniť ich schopnosť plniť ciele Fondu InvestEU a prispievať do neho, aby zabezpečila primerané geografické pokrytie a diverzifikáciu, prilákala súkromných investorov a zaistila dostatočnú diverzifikáciu rizík, ako aj nové riešenia v záujme odstránenia zlyhaní trhu a suboptimálnych investičných situácií a zabezpečenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Skupina EIB by mala vzhľadom na svoju úlohu podľa zmlúv, na schopnosť pôsobiť vo všetkých členských štátoch a na existujúce skúsenosti so súčasnými finančnými nástrojmi a EFSI zostať privilegovaným implementujúcim partnerom v rámci zložky Fondu InvestEU v zodpovednosti EÚ. Okrem skupiny EIB by národné podporné banky alebo inštitúcie mali byť schopné ponúknuť doplnkovú škálu finančných produktov, keďže ich skúsenosti a schopnosti na regionálnej úrovni by mohli byť prínosom z hľadiska maximalizácie vplyvu verejných finančných prostriedkov na celom území Únie, a zabezpečiť spravodlivé geografické vyváženie projektov, čo prispeje k zníženiu regionálnych nerovností . Pravidlá účasti národných podporných bánk alebo inštitúcií v Programe InvestEU by mali zohľadňovať zásadu proporcionality, pokiaľ ide o zložitosť, veľkosť a riziko zúčastnených implementujúcich partnerov s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre menšie a mladšie podporné banky alebo inštitúcie. Okrem toho by možnosť stať sa implementujúcimi partnermi mali mať aj iné medzinárodné finančné inštitúcie, a to najmä v prípade, keď ponúkajú komparatívnu výhodu, pokiaľ ide o špecifické odborné znalosti a skúsenosti v určitých členských štátoch. Implementujúcimi partnermi by mali mať možnosť byť aj ďalšie subjekty, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách.

(29a)

Investičné platformy by mali podľa potreby spájať spoluinvestorov, verejné orgány, expertov, vzdelávacie inštitúcie, inštitúcie odbornej prípravy a výskumné inštitúcie, relevantných sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti a iných relevantných aktérov na úrovni Únie a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

(30)

Aby sa zabezpečilo, že sa zásahy v rámci zložky Fondu InvestEU v zodpovednosti EÚ budú zameriavať na zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie, ale zároveň budú plniť aj cieľ čo najlepšieho geografického dosahu, by sa záruka EÚ mala poskytnúť implementujúcim partnerom, ktorí jednotlivo alebo spolu s inými implementujúcimi partnermi dokážu pokryť jeden alebo viac členských štátov . V druhom z uvedených prípadov zmluvná zodpovednosť implementujúcich partnerov zostáva obmedzená ich príslušnými vnútroštátnymi mandátmi. S cieľom podporiť lepšiu geografickú diverzifikáciu môžu byť vytvorené špecializované regionálne investičné platformy zamerané na zainteresované skupiny členských štátov, ktoré by spojili úsilie a skúsenosti finančných inštitúcií, ktoré prejdú hodnotením v rámci piliera, s národnými podpornými bankami, ktoré majú obmedzené skúsenosti s využívaním finančných nástrojov. Takéto štruktúry by sa mali podporovať, a to aj prostredníctvom dostupnej podpory Poradenského centra InvestEU. Aspoň 75 % záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti EÚ by sa malo poskytnúť skupine EIB. Sumy presahujúce 75 % záruky EÚ by sa mali poskytnúť skupine EIB v prípade, že národné podporné banky alebo inštitúcie nemôžu v plnej miere využiť zvyšnú časť záruky. Podobne sumy presahujúce 25 % záruky EÚ by sa mali poskytnúť iným implementujúcim partnerom v prípade, že skupina EIB nemôže v plnej miere využiť svoju časť záruky. Národné podporné banky alebo inštitúcie by mohli v plnej miere využívať záruku EÚ aj v prípade, že sa rozhodnú získať ju prostredníctvom skupiny EIB alebo Európskeho investičného fondu.

(31)

Záruka EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov by sa mala poskytnúť ktorémukoľvek implementujúcemu partnerovi, ktorý by bol oprávnený podľa [článku 62 ods. 1 písm. c)] [nariadenia o rozpočtových pravidlách], vrátane národných alebo regionálnych podporných bánk alebo inštitúcií, EIB, Európskeho investičného fondu a iných multilaterálnych rozvojových bánk. Pri výbere implementujúcich partnerov v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov by Komisia mala zohľadniť návrhy každého členského štátu. Komisia v súlade s [článkom 154] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] musí vykonať posúdenie pravidiel a postupov implementujúceho partnera, aby sa presvedčila, že poskytuje úroveň ochrany finančných záujmov Únie rovnocennú úrovni poskytovanej Komisiou.

(32)

O operáciách financovania a investičných operáciách by mal v konečnom dôsledku rozhodnúť vo svojom mene implementujúci partner, ktorý by ich mal implementovať v súlade so svojimi internými pravidlami a postupmi a vykazovať vo svojich finančných výkazoch. Komisia by preto mala niesť výhradnú zodpovednosť za všetky finančné záväzky vyplývajúce zo záruky EÚ a mala by zverejniť maximálnu výšku záruky vrátane všetkých relevantných informácií o poskytnutej záruke.

(33)

Fond InvestEU by mal v náležitých prípadoch umožniť bezproblémové a efektívne kombinovanie grantov alebo finančných nástrojov alebo grantov aj finančných nástrojov financovaných z rozpočtu Únie alebo z  iných fondov, napríklad z Fondu na inováciu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) so zárukou EÚ vždy, keď je to potrebné na čo najlepšie posilnenie investícií, s cieľom riešiť špecifické zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie.

(34)

Projekty, ktoré predkladajú implementujúci partneri v snahe získať na ne podporu v rámci Programu InvestEU, ktorá zahŕňa financovanie kombinované s podporou z iných programov Únie, by mali byť ako celok v súlade aj s cieľmi a kritériami oprávnenosti obsiahnutými v pravidlách príslušných programov Únie. O použití záruky EÚ by sa malo rozhodnúť podľa pravidiel Programu InvestEU.

(35)

Poradenské centrum InvestEU by malo podporovať budovanie rozsiahlej databázy investičných projektov v každom segmente politiky , čo umožní účinné vykonávanie geografickej diverzifikácie s cieľom prispieť k cieľu Únie v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a zníženiu regionálnych rozdielov. Poradenské centrum by malo venovať osobitnú pozornosť potrebe spájania malých projektov do väčších portfólií. Komisia by mala podpísať dohody so skupinou EIB a ďalšími implementujúcimi partnermi, a určiť ich tak ako partnerov poradenského centra. Komisia, skupina EIB a ďalší implementujúci partneri by mali úzko spolupracovať s cieľom zabezpečiť efektívnosť, synergie a účinné geografické pokrytie podpory v celej Únii, a to pri zohľadnení odborných znalostí a kapacít miestnych implementujúcich partnerov, ako aj existujúcich štruktúr, ako je Európske centrum investičného poradenstva . Okrem toho by sa mal v rámci Programu InvestEU zabezpečiť aj medzisektorový komponent, ktorý by pre centrálne riadené programy Únie slúžil ako jednotné kontaktné miesto a poskytoval by pomoc pri vytváraní projektov vo viacerých oblastiach politiky. [PN. 5]

(36)

Aby poradné služby mali široký geografický dosah v celej Únii a aby sa úspešne mobilizovali miestne poznatky o Fonde InvestEU, miestne zastúpenie Poradenského centra InvestEU zamerané na poskytovanie konkrétnej, proaktívnej a individualizovanej pomoci na mieste by sa malo zabezpečiť všade tam, kde je to potrebné , čím by doplnilo existujúce systémy podpory a prítomnosť miestnych partnerov . Aby sa uľahčilo poskytovanie poradenskej podpory na miestnej úrovni a zabezpečila účinnosť, synergie a účinné geografické pokrytie podpory v celej Únii, Poradenské centrum InvestEU by malo spolupracovať s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami a riadiacimi orgánmi európskych štrukturálnych a investičných fondov a zároveň využívať ich odborné znalosti a čerpať z nich. V členských štátoch, v ktorých národné podporné banky ani inštitúcie neexistujú, by Poradenské centrum InvestEU malo poskytnúť v prípade potreby a na žiadosť dotknutého členského štátu aktívnu poradenskú podporu pri ich zriaďovaní.

(36a)

Poradenské centrum InvestEU by malo poskytovať poradenskú podporu malým projektom a projektom pre začínajúce podniky, najmä v súvislosti so snahami začínajúcich podnikov chrániť svoje investície do výskumu a inovácií získavaním titulov duševného vlastníctva, ako sú napríklad patenty.

(37)

V kontexte Fondu InvestEU existuje potreba zabezpečiť rozvoj projektov a podporiť budovanie kapacít zamerané na rozvíjanie organizačných schopností a činností v oblasti tvorby trhu, ktoré sú potrebné na koncipovanie kvalitných projektov. Ďalším cieľom je vytvoriť podmienky na zvýšenie prípadného počtu oprávnených prijímateľov vo vznikajúcich trhových a miestnych segmentoch, a to najmä tam, kde sa v dôsledku malého rozsahu jednotlivých projektov značne zvyšujú transakčné náklady na úrovni projektu, napríklad pokiaľ ide o ekosystém sociálnych financií. Podpora pri budovaní kapacít by preto mala byť doplnková a dodatočná k akciám vykonávaným v rámci iných programov Únie, ktoré pokrývajú konkrétnu oblasť politiky. Úsilie by sa malo vynaložiť aj na podporu budovania kapacít potenciálnych predkladateľov projektov, najmä miestnych organizácií poskytovateľov služieb a miestnych orgánov.

(38)

V záujme zviditeľnenia investičných projektov, ktoré sa snažia získať financovanie, by sa mal vytvoriť Portál InvestEU, ktorý by predstavoval ľahko dostupnú a používateľsky ústretovú databázu projektov, pričom by sa v zvýšenej miere sústreďoval na informovanie implementujúcich partnerov o investičných projektoch zlučiteľných s právom a politikami Únie.

(39)

Podľa bodov 22 a 23 medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (11) je potrebné hodnotiť Program InvestEU na základe informácií získaných prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. Vo vhodných prípadoch do týchto požiadaviek možno zaradiť aj merateľné ukazovatele, na základe ktorých sa budú hodnotiť účinky Programu InvestEU v praxi.

(40)

Na sledovanie pokroku pri plnení cieľov Únie by sa mal zaviesť spoľahlivý rámec pre monitorovanie, ktorý bude založený na ukazovateľoch výstupov, výsledkov a vplyvov. S cieľom zabezpečiť zodpovednosť voči európskym občanom by Komisia a riadiaci výbor mali Európskemu parlamentu a Rade podávať výročné správy o pokroku, vplyvoch a operáciách v rámci Programu InvestEU.

(41)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov týkajúcich sa dodržiavania zásad právneho štátu v členských štátoch, keďže ich dodržiavanie je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(42)

Na Program InvestEU sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách]. Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú rozpočtových záruk.

(43)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (12), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 (13), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (14) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (15) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (16). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(44)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci pre spoluprácu vytvorenom podľa Dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje implementácia programov prostredníctvom rozhodnutia prijatého na základe uvedenej dohody. Účasť tretích krajín sa umožňuje aj na základe iných právnych nástrojov. Toto nariadenie by malo zahŕňať osobitné ustanovenie, ktorým sa vylúčia spoločnosti off-shore a spoločnosti so sídlom v „nespolupracujúcich“ krajinách a udelia nevyhnutné práva a prístup pre zodpovedného povoľujúceho úradníka, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európsky dvor audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci a zaručiť práva Únie na zabezpečenie finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov .

(45)

Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach: článku 88 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ25] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi Programu InvestEU a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(46)

S cieľom doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia o investičné usmernenia, ktoré by mala vypracovať Komisia v úzkej spolupráci s implementujúcimi partnermi po vykonaní konzultácií a s  ktorými by operácie financovania a investičné operácie mali byť v súlade, uľahčiť rýchlu a flexibilnú úpravu ukazovateľov výkonnosti a prispôsobiť mieru tvorby rezerv by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vypracúvanie investičných usmernení pre operácie financovania a investičné operácie v rámci rôznych segmentov politiky, o zmenu prílohy III k tomuto nariadeniu s cieľom preskúmať alebo doplniť ukazovatele a o prispôsobenie miery tvorby rezerv. V súlade so zásadou proporcionality by takéto investičné usmernenia mali zahŕňať primerané ustanovenia, ktoré by mali zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(47)

Prostredníctvom Programu InvestEU by sa mali riešiť zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie týkajúce sa celej Únie a/alebo konkrétneho členského štátu a zabezpečiť celoúniové testovanie inovačných finančných produktov na trhu, ako aj systémy na ich šírenie, a to pokiaľ ide o nové alebo komplexné zlyhania trhu. Akcia na úrovni Únie je preto oprávnená,

a)

▌11 500 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a);

b)

▌11 2500 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b);

c)

▌ 12 500 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. c);

d)

▌ 5 567 500 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. d).

1.

Rozvoj sektora energetiky v súlade s prioritami energetickej únie vrátane bezpečnosti dodávok energie a v súlade s záväzkami prijatými v rámci Agendy 2030 a Parížskej dohody, najmä prostredníctvom:

2.

Rozvoj udržateľnej a bezpečnej dopravnej infraštruktúry a riešení mobility , ako aj zariadení a inovačných technológií v súlade s prioritami Únie v oblasti dopravy a so záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody, najmä prostredníctvom:

3.

Životné prostredie a zdroje, najmä prostredníctvom:

4.

Rozvoj infraštruktúry pre digitálnu pripojiteľnosť, najmä prostredníctvom projektov podporujúcich zavádzanie vysokokapacitných digitálnych sietí, pripojenie 5G a zlepšovanie digitálnej pripojiteľnosti a prístupu, najmä do vidieckych oblastí a okrajových regiónov .

5.

Výskum, vývoj a inovácie, najmä prostredníctvom:

6.

Rozvoj, zavádzanie a posilňovanie digitálnych technológií a služieb, najmä prostredníctvom:

7.

Poskytovanie finančnej podpory subjektom, ktoré zamestnávajú maximálne 3 000 zamestnancov . Segment MSP sa zameriava len na MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a sociálne podniky, ktoré sú MSP , najmä prostredníctvom:

8.

Kultúrny a kreatívny priemysel; médiá, audiovizuálne odvetvie a žurnalistika, a to okrem iného najmä prostredníctvom :

9.

Odvetvie cestovného ruchu.

10.

Udržateľné poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybolov, akvakultúra a ďalšie prvky širšieho udržateľného biohospodárstva.

11.

Sociálne investície vrátane tých, ktoré podporujú implementáciu európskeho piliera sociálnych práv, najmä prostredníctvom:

12.

Rozvoj obranného priemyslu, a tým posilnenie strategickej autonómie Únie, najmä podporou:

13.

Oblasť kozmického priestoru, najmä prostredníctvom rozvoja kozmického sektoru v súlade s cieľmi stratégie v oblasti kozmického priestoru s cieľom:

13a.

Moria a oceány prostredníctvom rozvoja udržateľného modrého hospodárstva v súlade s cieľmi integrovanej námornej politiky, najmä prostredníctvom:

1.1

Množstvo podpísaných operácií

1.2

Zmobilizované investície

1.3

Objem zmobilizovaných súkromných financií

1.4

Dosiahnutý pákový a multiplikačný efekt

1.4a

Synergie s inými programami Únie

2.1

Počet krajín, na ktoré sa vzťahujú projekty

2.1a

Počet regiónov, na ktoré sa vzťahujú projekty

2.1b

Počet a objem operácií v jednotlivých členských štátoch a regiónoch

3.1

Množstvo vytvorených alebo podporených pracovných miest

3.2

Investície podporujúce ciele v oblasti energetiky a klímy, a v relevantných prípadoch podrobne opísané podľa segmentu politiky a kategórie, ako aj podľa úrovne relevantnosti z hľadiska klímy .

3.3

Investície podporujúce digitalizáciu

3.3a

Investície podporujúce sociálne ciele

4.1

Energetika: Dodatočný inštalovaný výkon na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov (MW) podľa zdroja

4.2

Energetika: Počet domácností, počet verejných a obchodných priestorov so zlepšenou klasifikáciou spotreby energie vrátane stupňa zlepšenia, pokiaľ ide o klasifikáciu alebo rovnocenné údaje, alebo počet domácnosti renovovaných, aby spĺňali normy pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie a pasívne domy

4.3

Digitalizácia: Počet dodatočných domácností, komerčne využívaných a/alebo verejných budov s prístupom k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou aspoň 100 Mbps, ktorú možno zvýšiť až na rýchlosť v gigabitoch, alebo počet vytvorených Wi-Fi hotspotov

4.4

Doprava: Zmobilizované investície do TEN-T, z ktorých: ▌

4.5

Životné prostredie: Investície prispievajúce k implementácii plánov a programov, ktoré sa požadujú v environmentálnom acquis Únie v súvislosti s kvalitou ovzdušia, vodou, odpadmi a prírodou

4.5a

Počet vytvorených bodov infraštruktúry pre alternatívne palivá

4.6

Znižovanie emisií: množstvo znížených emisií CO2

5.1

Príspevok k cieľu, ktorým je investovať 3 % HDP Únie do výskumu, vývoja a inovácie počas celého programu

5.2

Počet podporených podnikov, ktoré vykonávajú projekty v oblasti výskumu a inovácie počas celého programu

5.2a

Počet projektov, ktoré predtým získali podporu prostredníctvom programu Európsky horizont a/alebo programu Digitálna Európa

6.1

Počet podporených podnikov podľa veľkosti (mikro, malé a stredné podniky a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou)

6.2

Počet podporených podnikov podľa fázy (počiatočná fáza, fáza rastu/expanzie), najmä inovačných MSP

6.3

Počet podporených podnikov podľa odvetví

7.1

Sociálna infraštruktúra: Kapacita a dosah podporenej sociálnej infraštruktúry podľa sektora: bývanie, vzdelávanie, zdravotníctvo, iné

7.2

Mikrofinancie a financie v prospech sociálnych podnikov: Počet podporených sociálnych podnikov

7.2a

Mikrofinancie a financie v prospech sociálnych podnikov: Počet vytvorených sociálnych podnikov

7.2b

Mikrofinancie a financie v prospech sociálnych podnikov: Počet podporených sociálnych podnikov podľa fázy (počiatočná fáza, fáza rastu/expanzie)

7.5

Zručnosti: Počet jednotlivcov, ktorí získavajú nové zručnosti alebo si nechávajú zručnosti uznávať : formálne, neformálne a informálne vzdelávanie a odborná príprava

—

Európsky nástroj na financovanie technológií (ETF98): rozhodnutie Rady 98/347/ES z 19. mája 1998 o opatreniach finančnej pomoci pre inovačné malé a stredné podniky (MSP), ktoré vytvárajú pracovné miesta – iniciatíva pre rast a zamestnanosť (Ú. v. ES L 155, 29.5.1998, s. 43).

—

TTP: Rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijíma doplnkové financovanie týkajúce sa financovania akcií v rámci činnosti s názvom „Vnútorný trh s tovarom a odvetvové politiky“ Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel na rok 2007 a ktorým sa prijíma rámcové rozhodnutie týkajúce sa financovania prípravnej akcie s názvom „EÚ preberajúca úlohu v globalizovanom svete“ a štyroch pilotných projektov s názvami „Erasmus pre mladých podnikateľov“, „Opatrenia na podporu spolupráce a partnerstiev medzi mikropodnikmi a MSP“, „Transfer technológií“ a „Európske vysokokvalitné destinácie“ Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel na rok 2007 [C(2007) 531].

—

Európsky nástroj na financovanie technológií (ETF01): rozhodnutie Rady 2000/819/ES z 20. decembra 2000 o viacročnom programe pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (SMEs) (2001 – 2005) (Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 84).

—

Globálny nástroj na financovanie infraštruktúry: rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).

—

Nástroj na prepájanie Európy (NPE): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).

—

Kapitálový nástroj pre rast v rámci programu COSME: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 33).

—

Kapitálový nástroj InnovFin:

—

Segment týkajúci sa investícií do budovania kapacít v rámci programu EaSI: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ a ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238).

—

Záručný fond pre MSP '98 (SMEG98): rozhodnutie Rady 98/347/ES z 19. mája 1998 o opatreniach finančnej pomoci pre inovačné malé a stredné podniky (MSP), ktoré vytvárajú pracovné miesta – iniciatíva pre rast a zamestnanosť (Ú. v. ES L 155, 29.5.1998, s. 43).

—

Záručný fond pre MSP '01 (SMEG01): rozhodnutie Rady 2000/819/ES z 20. decembra 2000 o viacročnom programe pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (SMEs) (2001 – 2005) (Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 84).

—

Záručný fond pre MSP '07 (SMEG07): rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).

—

Európsky nástroj mikrofinancovania Progress – Záruka (EPMF-G): rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 87, 7.4.2010, s. 1).

—

Nástroj na zdieľanie rizika:

—

Záruka EaSI: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ a ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238).

—

Nástroj na poskytovanie záruk za úvery v rámci programu COSME (COSME LGF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 33).

—

Dlhový nástroj InnovFin:

—

Záručný mechanizmus pre kultúrny a kreatívny priemysel (CCS GF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221).

—

Nástroj záruk za študentské pôžičky (SLFG): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50).

—

Súkromné financovanie energetickej efektívnosti (PF4EE): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 185).

—

Finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF): rozhodnutie Európskeho parlamentu Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013), Vyhlásenie Komisie (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1).

—

InnovFin:

—

Dlhový nástroj v rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF DI): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

—

Nástroj na financovanie prírodného kapitálu (NCFF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 185).

—

Európsky nástroj mikrofinancovania Progress – Fonds commun de placements – fonds d'investissements spécialisés (EPMF FCP-FIS): rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 87, 7.4.2010, s. 1).

—

Fond Marguerite:

—

Európsky fond pre energetickú efektívnosť (EEEF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2010 z 15. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 663/2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 346, 30.12.2010, s. 5).