Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018XR5067

    Uznesenie Európskeho výboru regiónov k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2019

    COR 2018/05067

    Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, p. 1–7 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    7.3.2019   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 86/1


    Uznesenie Európskeho výboru regiónov k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2019

    (2019/C 86/01)

    EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

    so zreteľom na:

    Pracovný program Európskej komisie na rok 2019 (1),

    Protokol o spolupráci s Európskou komisiou z februára 2012,

    Spoločné vyhlásenie o legislatívnych prioritách EÚ na roky 2018 – 2019,

    1.

    zdôrazňuje, že rok 2019 bude mať zásadný význam pre budúcnosť Európskej únie, ktorá je spochybňovaná v jej samotných základoch. V tejto súvislosti pripomína, že je absolútne nevyhnutné prepojiť miestnu úroveň s európskou a zapojiť miestnych a regionálnych zástupcov a európskych občanov do koncipovania a vykonávania politík EÚ, najmä prostredníctvom náležitého uplatňovania aktívnej subsidiarity a viacúrovňového riadenia;

    2.

    vyzýva na skoré dosiahnutie dohody o viacročnom finančnom rámci (VFR) pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019, aby bolo možné včas začať realizovať nové programy EÚ, a podporuje výzvu Európskeho parlamentu, aby budúci VFR zodpovedal aspoň úrovni 1,3 % HND EÚ 27;

    3.

    vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu viacročného rozpočtu Komisie chýba jasný prvok rodovej rovnosti. V článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa požaduje, aby Európska únia začlenila rodovú rovnosť do všetkých politických oblastí a do všetkých svojich činností s cieľom presadzovať rovnosť medzi ženami a mužmi. Okrem toho sa uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti musí pri plánovaní rozpočtu zohľadňovať výraznejšie, rozsiahlejšie a systematickejšie;

    4.

    vyjadruje želanie, aby Európska únia a Spojené kráľovstvo včas uzavreli dohodu o úmysle Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ, pričom by sa zachovali štyri slobody pohybu. VR očakáva, že ho Komisia zapojí do rokovaní o budúcej spolupráci medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ po 30. marci 2019, aby mohol sprostredkovať podnety od regionálnych a miestnych orgánov v záujme vytvorenia plodných a udržateľných vzťahov do budúcna;

    Občianstvo, správa vecí verejných a lepšia tvorba právnych predpisov

    5.

    víta oznámenie Komisie o posilnení úlohy subsidiarity a proporcionality, ktorého cieľom je podporiť uplatňovanie odporúčaní osobitnej skupiny pre subsidiaritu, proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“. V tejto súvislosti vyzýva Európsky parlament a Komisiu, aby pri uplatňovaní odporúčaní osobitnej skupiny spolupracovali s VR s cieľom presadiť v Európe aktívnu subsidiaritu a nový spôsob práce. Je naďalej odhodlaný prispievať k tejto implementácii zhromažďovaním skúseností a poznatkov z európskych regiónov a miest, a to najmä prostredníctvom svojej siete na monitorovanie subsidiarity, siete regionálnych centier a platformy REGPEX;

    6.

    kladie si otázku, či návrh na zrušenie zmeny času dvakrát ročne spĺňa požiadavky osobitnej skupiny z hľadiska európskej pridanej hodnoty a koordinácie, a upozorňuje, že by to mohlo mať negatívne dôsledky na miestne a regionálne orgány (najmä v pohraničných regiónoch);

    7.

    víta plán Komisie využiť premosťovaciu doložku s cieľom používať hlasovanie kvalifikovanou väčšinou najmä v oblasti zdaňovania, čo by mohlo uľahčiť boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a umožniť spravodlivejšie systémy zdaňovania;

    Zamestnanosť, rast, investície a politika súdržnosti

    8.

    spolu s partnermi z #CohesionAlliance požaduje, aby sa urýchlene dosiahla dohoda o balíku právnych predpisov pre politiku súdržnosti na roky 2021 – 2027, ktorá by mala aj naďalej vychádzať zo zásad partnerstva a viacúrovňového riadenia. VR pripomína, že politika súdržnosti je hlavnou investičnou politikou Európskej únie a je zameraná na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v celej EÚ. Požaduje, aby sa v záujme znižovania rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov, venovala osobitná pozornosť vidieckym oblastiam a regiónom zasiahnutými zmenami v priemysle alebo regiónom, ktoré trpia vážnymi, trvalými geografickými alebo demografickými znevýhodneniami, ako sú ostrovné, cezhraničné a horské regióny;

    9.

    upozorňuje na skutočnosť, že program Európskej komisie na rok 2019 neobsahuje žiaden odkaz na najvzdialenejšie regióny, hoci by mal, prinajmenšom pokiaľ ide o vykonávanie oznámenia z roku 2017 na tému „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“. VR vyjadruje nádej, že Komisia bude aj naďalej vykonávať kroky potrebné na vypracovanie nového prístupu k najvzdialenejším regiónom;

    10.

    odporúča využiť skúsenosti získané na základe partnerstiev v oblasti mestskej agendy, ktoré priniesli pozitívne výsledky z hľadiska opatrení v rámci viacúrovňového riadenia, s cieľom zlepšiť preskúmanie súladu so zásadou subsidiarity a posilniť prepojenie medzi lepšou právnou reguláciou a mestskou agendou EÚ. Domnieva sa, že akčný plán pre mestské partnerstvá v oblasti bývania, ktorý bol prijatý v novembri 2018, vytvára podmienky na vypracovanie európskeho plánu pre bývanie;

    11.

    so znepokojením poznamenáva, že verejné investície sú stále príliš nízke a v EÚ sú nerovnomerne rozložené, čo potvrdzuje skutočnosť, že Komisia v rámci cyklu európskeho semestra na rok 2019 kládla dôraz na dlhodobé investície. Preto pripomína, že je potrebné preniesť do primárnej legislatívy dohodu o rezervách flexibility v rámci Paktu stability a rastu. Zároveň opakuje svoju požiadavku, aby sa prijali ďalšie opatrenia na zvýšenie verejných investícií, najmä vylúčením národného, regionálneho alebo miestneho spolufinancovania v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) z účtovného mechanizmu Paktu stability a rastu, ako sa už predpokladá v prípade spolufinancovania v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);

    12.

    vyzýva Komisiu, aby zaujala pragmatický prístup vo vzťahu k aspektom riadenia programu InvestEU, a to po konzultácii so všetkými relevantnými subjektmi, ako napr. EIB;

    13.

    vyzdvihuje výraznú európsku pridanú hodnotu politík a programov týkajúcich sa mládeže, ako sú program Erasmus+, Európsky zbor solidarity a DiscoverEU, a poukazuje na to, že je potrebné uľahčiť prístup k týmto programom a zapojiť miestne a regionálne orgány do ich realizácie. Okrem toho by mali byť odmeňované projekty s vysokou pridanou hodnotou, pokiaľ ide o zapojenie mladých ľudí so zdravotným postihnutím a dôraz na regionálny a miestny rozmer, najmä vo vidieckych oblastiach, oblastiach prijímajúcich migrantov, v najvzdialenejších regiónoch Únie a zámorských krajinách a územiach. V súlade s novou stratégiou pre mládež opakuje svoju požiadavku nadviazať štruktúrovanú spoluprácu medzi VR a navrhovaným koordinátorom EÚ pre mládež;

    14.

    zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty musia v záujme čo najlepšieho využitia potenciálu EÚ v oblasti výskumu a inovácií odstrániť rozdiely v úrovni inovácií medzi regiónmi, a takisto odporúča, aby bol program Horizont Európa väčšmi prepojený s regionálnymi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu (S3);

    15.

    so záujmom očakáva oznámené vypracovanie koordinovaného plánu na rozvoj umelej inteligencie v Európe, ktorý by sa mal týkať aj verejného sektora na miestnej a regionálnej úrovni a v ktorom by sa mala zohľadniť úloha a zapojenie miestnych a regionálnych orgánov, pokiaľ ide o podporu investícií a ekosystému pre umelú inteligenciu na ich území;

    Hospodárska politika a sociálny rozmer EÚ

    16.

    zdôrazňuje, že ciele trvalo udržateľného rozvoja by mali byť vykonávané ako celkový referenčný rámec pre politiku EÚ a mali by konkrétne nahradiť stratégiu Európa 2020 ako dlhodobé ciele európskeho semestra;

    17.

    pripomína svoju podporu zavedeniu fiškálnej kapacity na zvýšenie odolnosti eurozóny a prípravu konvergencie s budúcimi členmi eurozóny. Táto kapacita sa však musí financovať z vlastných zdrojov oddelených od zdrojov určených na financovanie rozpočtu Európskej únie, aby sa predišlo presahu tejto kapacity do programov EÚ prístupných pre krajiny EÚ-27. Okrem toho by sa táto kapacita mala účtovať aj mimo stropu zdrojov rozpočtu EÚ;

    18.

    upozorňuje, že nízka miera plnenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny je dôsledkom nedostatočného stotožnenia s nimi a nedostatočnej finančnej a administratívnej kapacity na všetkých úrovniach, a preto opakuje svoj návrh, aby sa vypracoval kódex správania na zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra;

    19.

    je znepokojený tým, že miestne a regionálne orgány v dostatočnej miere nevyužívajú opatrenia na budovanie kapacít financovaných z prostriedkov EÚ v rámci súčasného VFR. Opakovane žiada Komisiu, aby vydala jednotný súbor usmernení na koordináciu všetkých opatrení na budovanie kapacít financovaných z prostriedkov EÚ;

    20.

    víta návrhy Komisie, ktoré sa týkajú zavedenia pravidiel umožňujúcich zdaňovanie ziskov nadnárodných spoločností prostredníctvom digitálneho hospodárstva. Takisto zdôrazňuje, že je potrebné európske právne vymedzenie virtuálnej stálej prevádzkarne digitálnych spoločností;

    21.

    vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala vykonávanie európskeho piliera sociálnych práv, a vyjadruje znepokojenie nad znížením objemu rozpočtových prostriedkov vyhradených na tento účel. V tejto súvislosti považuje za zásadne dôležité uznať silný územný rozmer pri realizácii piliera; naliehavo vyzýva Komisiu a európske zákonodarne orgány, aby urýchlili proces zriadenia Európskeho úradu práce a aby do správnej rady zaradili zástupcu regionálnych orgánov členských štátov;

    22.

    víta nedávne zriadenie expertnej skupiny pre sociálne hospodárstvo a sociálne podniky, v ktorej je zastúpený aj VR, a naliehavo žiada Európsku komisiu, aby predstavila európsky právny rámec, ktorý by zahŕňal súbor spoločných definícií rôznych foriem sociálneho hospodárstva, ako sú družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie;

    23.

    navrhuje vytvoriť európsku záruku pre deti ako nástroj na uplatňovanie zásady č. 11 Európskeho piliera sociálnych práv, ktorého cieľom by bolo odstrániť veľmi vysokú mieru chudoby a vylúčenia detí v EÚ (26,4 % v roku 2017). Táto záruka by sa mala stať neoddeliteľnou súčasťou ESF+;

    Stratégia jednotného trhu, MSP, hospodárska súťaž, priemysel a digitálny jednotný trh

    24.

    zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať integrovanú priemyselnú stratégiu, a potvrdzuje svoj záväzok zabezpečiť, aby sa v tejto stratégii zohľadnila úloha miestnych a regionálnych orgánov;

    25.

    vyzýva Komisiu, aby navrhla aktualizáciu iniciatívy Small Business Act; najmä pokiaľ ide o testovanie vplyvu na MSP, vyzýva tiež Komisiu, aby zohľadnila rôzne špecifiká právnych predpisov, na ktoré by sa mal test vzťahovať, s osobitným zreteľom na legislatívne návrhy a zasiahla prostredníctvom nápravných opatrení v duchu REFIT;

    26.

    pripomína svoj záväzok poskytovať spätnú väzbu o vykonávaní smerníc z roku 2014 týkajúcich sa verejného obstarávania na miestnej a regionálnej úrovni, a to vzhľadom na význam orgánov na nižšej ako celoštátnej úrovni v tejto oblasti a s cieľom posúdiť uplatňovanie sociálnych a environmentálnych kritérií;

    27.

    žiada Komisiu, aby v roku 2019 začala proces preskúmania legislatívneho rámca v oblasti štátnej pomoci, a to najmä všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, nariadenia de minimis a rámca pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu s cieľom náležite zapojiť všetky relevantné zainteresované strany do konštruktívneho dialógu o podstate tejto reformy;

    28.

    vyzýva Komisiu, aby uľahčila zavádzanie širokopásmovej infraštruktúry a aby venovala osobitnú pozornosť vidieckym oblastiam, ktoré majú nízky počet a nízku hustotu obyvateľstva a kde je širokopásmové pripojenie kľúčovým zdrojom na poskytovanie efektívnych verejných služieb, čo by prispelo k návratu mladšej populácie a zakladaniu nových podniky; t. j. oblasti, v ktorých prevádzkovatelia nemajú obchodné záujmy a v ktorých preto možno hovoriť o zlyhaní trhu. Prispelo by to k odstráneniu rozdielov v digitálnej oblasti v EÚ a vytvoreniu ucelenej siete európskych centier digitálnych inovácií;

    29.

    žiada Komisiu, aby predložila návrhy na vyriešenie regulačných otázok spojených s hospodárstvom spoločného využívania zdrojov a digitálnym hospodárstvom. Osobitne požaduje vypracovanie smernice EÚ, ktorá by vychádzala z článku 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ a v ktorej by sa stanovili minimálne normy pre spravodlivé pracovné podmienky v digitálnom hospodárstve;

    Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, verejné zdravie a ochrana spotrebiteľa

    30.

    vyzýva, aby sa SPP vyvinula do poľnohospodárskej politiky, ktorá bude jednoduchšia, spravodlivá, udržateľná a založená na solidarite v prospech poľnohospodárov, regiónov, spotrebiteľov a občanov. Požaduje väčšiu internú aj externú konvergenciu priamych platieb, účinné nástroje na riešenie kríz určené na stabilizáciu príjmov poľnohospodárov a rozsiahlejšie uplatňovanie zásady viacúrovňového riadenia pri vypracovávaní a realizácii národných strategických plánov;

    31.

    spolu s Európskym parlamentom (2) požaduje, aby sa v rámci Agendy EÚ pre vidiecke, horské a vzdialené oblasti podporoval sociálno-ekonomický rozvoj, hospodársky rast a diverzifikácia, sociálny blahobyt, ochrana prírody a spolupráca a prepojenie s mestskými oblasťami s cieľom podporiť súdržnosť a zabrániť územnej fragmentácii;

    32.

    rovnako požaduje európsku stratégiu pre regióny, ktoré čelia demografickým výzvam, aby sa tento aspekt pozornejšie zohľadnil vo všetkých politikách EÚ – v oblasti súdržnosti, inovácií, dopravy, zdravotníctva, sociálnej politiky a politiky zamestnanosti, IKT, rozvoja vidieka, emigrácie atď. Stratégia by mala zahŕňať analýzu nákladov a prognózy na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako sa uvádza v stanovisku VR na tému Odpoveď EÚ na demokratickú výzvu;

    33.

    zdôrazňuje, že inovácie a digitálne riešenia majú kľúčový význam pre rozvoj inteligentných obcí, revitalizáciu mestských centier a vidieckych oblastí. Vyzýva Komisiu, aby zhodnotila opatrenia vykonané v rámci akčného plánu EÚ pre inteligentné obce a nadviazala na ne;

    34.

    plánuje vyjadriť sa k preskúmaniu stratégie lesného hospodárstva EÚ v polovici trvania, ktoré je naplánované na december 2018, a poukazuje na význam predchádzania odlesňovaniu, opätovného zalesňovania a premeny lesov;

    35.

    víta pokračovanie ENRF ako osobitného a zjednodušeného fondu s rozpočtom určeným pre modrý rast, ktorý umožní prijať prierezové opatrenia v spojení s inými európskymi programami. Žiada, aby rozpočet ENRF a podiel zdieľaného riadenia zostali na rovnakej úrovni ako v prípade predchádzajúceho programu. Oblasti rybolovu a akvakultúry s výlučnými právomocami EÚ, rozvoj modrého hospodárstva, pomoc prístavom, environmentálne otázky a zachovanie morskej biodiverzity budú v období po roku 2020 čeliť závažným výzvam, a preto by sa mali podporovať z ENRF. Požaduje zrušenie povinnosti využívať finančné nástroje v rámci ENRF na podporu akvakultúry a spracovania výrobkov;

    36.

    vyjadruje poľutovanie nad tým, že vzhľadom na zahrnutie programu EÚ v oblasti zdravia do ESF+ sa znížil objem finančných prostriedkov určených na iniciatívy v oblasti zdravia financované zo strany EÚ, a požaduje, aby sa prijali opatrenia a vyčlenili prostriedky na kompenzáciu tohto zníženia;

    37.

    vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala existujúce systémy označovania potravín a navrhla povinný jednotný európsky systém farebného označovania na základe referenčnej jednotky 100 g. Vďaka nemu by mali spotrebitelia k dispozícii jasné informácie, čo by ich motivovalo k osvojeniu zdravších stravovacích návykov. Mali by sa zaviesť aj osobitné kritériá pre výrobky, na ktorých sa uvádzajú výživové a zdravotné tvrdenia;

    38.

    víta návrh Komisie zaviesť európsky formát elektronických zdravotných záznamov s cieľom zlepšiť starostlivosť o pacientov vo všetkých regiónoch a členských štátoch. Žiada Komisiu, aby v tomto návrhu náležite zohľadnila aspekty ochrany údajov a interoperability;

    Cestovný ruch a kultúra

    39.

    opätovne požaduje, aby Komisia dôkladne preskúmala svoju stratégiu v oblasti cestovného ruchu z roku 2010 a vypracovala jasný viacročný pracovný program;

    40.

    žiada, aby sa v nadväznosti na Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018 vypracoval nový európsky akčný plán pre kultúrne dedičstvo;

    Energetická únia, politika v oblasti zmeny klímy a životné prostredie

    41.

    zasadzuje sa za zriadenie účinného mechanizmu viacúrovňového riadenia na efektívne uplatňovanie balíka opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, pričom sa musí zabezpečiť, aby sa národné plány v oblasti energetiky a klímy vypracovávali v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi a aby sa vytvoril systém miestne a regionálne stanovených príspevkov, ktoré budú dopĺňať vnútroštátne stanovené príspevky v rámci Parížskej dohody;

    42.

    s ohľadom na štvrtú správu o stave energetickej únie zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať spravodlivú transformáciu energetiky. To si bude vyžadovať, aby sa osobitná pozornosť venovala regiónom, ktorých sa táto transformácia najviac dotkne, ako sú napríklad regióny závislé od odvetví využívajúcich fosílne palivá alebo ostrovy, najmä tie, ktoré nie sú prepojené, ako napríklad najvzdialenejšie regióny. V tejto súvislosti VR víta opatrenia, ktoré sa v súčasnosti už uplatňujú v oblasti energetickej chudoby, a zdôrazňuje kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri ich vykonávaní;

    43.

    vyzýva Komisiu, aby monitorovala sociálno-ekonomické dôsledky novej koncepcie trhu s elektrickou energiou pre všetky členské štáty a regióny EÚ;

    44.

    víta nedávno zverejnený dokument s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, v ktorom sa EÚ zaväzuje dosiahnuť klimatickú neutrálnosť do roku 2050 a uznáva ústredná úloha miestnych a regionálnych orgánov. Trvá na tom, že opatrenia na vykonanie tejto stratégie sa musia riadiť zásadou viacúrovňového riadenia, musia ponechať oficiálnu úlohu miestnym a regionálnym orgánom najmä prostredníctvom integrácie systému miestne a regionálne stanovených príspevkov k národným plánom v oblasti klímy a energetiky a musia vychádzať z iniciatívy, ako je Dohovor primátorov a starostov. Zdôrazňuje, že je potrebné začleniť tieto snahy do stratégie pre obehové hospodárstvo a energetickej únie a zaistiť, že sociálno-ekonomické dôsledky potrebnej transformácie budú rovnomerne rozložené v snahe dosiahnuť, aby bola táto transformácia spravodlivá;

    45.

    žiada Európsku komisiu, aby v spolupráci s VR vypracovala strategický a integrovaný 8. environmentálny akčný program, a zaväzuje sa zohrávať aktívnu úlohu v rámci technickej platformy pre spoluprácu v oblasti životného prostredia. Takisto žiada, aby boli orgány na nižšej ako celoštátnej úrovni zapojené do druhého cyklu preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov;

    46.

    vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla komplexný plán na zlepšenie vykonávania stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 tým, že poskytne strategické usmernenia pre členské štáty EÚ, a najmä oficiálnym uznaním kľúčovej úlohy miestnych a regionálnych orgánov. So záujmom očakáva, že bude naďalej úzko spolupracovať s Európskou komisiou na aktívnej príprave politického rámca na obdobie po roku 2020 pred nadchádzajúcou konferenciou COP 15, ktorá sa uskutoční v roku 2020 v Pekingu. To si bude vyžadovať jasné záväzky zamerané nielen na zastavenie úbytku biodiverzity a ekosystémov, ale aj ich obnovu, ako aj na vypracovanie ambiciózneho a inkluzívneho rámca pre politiku v oblasti biodiverzity až do roku 2030, prostredníctvom ktorého bude možné docieliť víziu do roku 2050 uvedenú v DBD v súvislosti s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

    47.

    požaduje, aby Komisia lepšie začlenila zásady odolnosti voči katastrofám do všetkých politík a fondov EÚ s cieľom posilniť schopnosť členských štátov a orgánov na nižšej ako celoštátnej úrovni predchádzať prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou, pripraviť sa a reagovať na ne a vzchopiť sa; mohlo by sa to dosiahnuť lepším pochopením rizík vrátane zavedenia jednotnej metódy analýzy rizík a uskutočňovania cielených a čoraz presnejších štúdií nielen na pochopenie zraniteľnosti určitých oblastí, ale aj na posúdenie hospodárskej škody – priamej a nepriamej – ktorú môže oblasť utrpieť, keď je zasiahnutá mimoriadnou prírodnou udalosťou;

    48.

    opätovne požaduje, aby sa vypracoval plán EÚ pre cyklistiku s cieľom reagovať na rastúci dopyt po koordinovaných opatreniach na úrovni EÚ;

    Spravodlivosť, bezpečnosť, základné práva a migrácia

    49.

    opakuje svoju požiadavku, aby Komisia podporila miestne a regionálne orgány pri riešení otázky radikalizácie tým, že vydá usmernenia pre miestne a regionálne samosprávy o vytváraní stratégií prevencie na boj proti radikalizácii;

    50.

    požaduje, aby sa zaviedli dôraznejšie postupy a mechanizmy na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv, ktoré by sa mohli stať súčasťou paktu Únie;

    51.

    víta navrhovaný pakt OSN o migrácii a vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby ho 10. a 11. decembra v Marrákeši podpísali a následne ratifikovali. Zdôrazňuje, že tento pakt je základnou súčasťou komplexného multilaterálneho a viacúrovňového prístupu k migrácii, ktorý VR presadzuje;

    52.

    podčiarkuje skutočnosť, že efektívne a humánne riadenie vonkajších hraníc EÚ a vypracovanie komplexnej migračnej politiky a spoločného azylového systému EÚ so spoločnými prísnymi normami má zásadný význam pre všetky obce, mestá a regióny, najmä pre tie, ktoré prijímajú utečencov, a tie, ktoré ležia na hraniciach osobitne zasiahnutých prudkými nápormi migrácie;

    53.

    žiada Komisiu, aby navrhla ďalšie bezpečné a prístupné legálne možnosti migrácie do EÚ, ako sú humanitárne víza a súkromné sponzorské programy, a vyzýva členské štáty, aby čo najskôr schválili a zaviedli nový rámec EÚ pre presídľovanie, ktorý bude ambiciózny z hľadiska ochrany aj počtu príjemcov; žiada tiež Komisiu, aby nabádala členské štáty preukazovať skutočnú solidaritu so štátmi, ktoré sú najviac zasiahnuté migráciou, v súlade s článkom 80 ZFEÚ a v ňom zakotvenou zásadou spravodlivého rozdelenia zodpovednosti vrátane jej finančných dôsledkov;

    54.

    vyzýva Komisiu, aby ešte viac zjednodušila a zrýchlila postupy financovania a uľahčila regiónom a mestám priamy prístup k finančným prostriedkom určeným na riešenie humanitárnych kríz a integráciu utečencov; núdzová pomoc by mohla mať formu priamych dotácií pre miestne a regionálne orgány, ktoré sú pod silným migračným tlakom, najmä pre tie, ktoré sú zodpovedné za prijímanie a integráciu detí migrantov bez sprievodu. Takisto požaduje, aby Komisia zintenzívnila svoje úsilie uľahčiť výmenu osvedčených postupov medzi európskymi miestnymi a regionálnymi orgánmi v oblasti integrácie migrantov a aby sa pri tom zamerala najmä na stredne veľké a malé mestá;

    55.

    naliehavo žiada Komisiu, aby – okrem podpory EÚ pri integrácii utečencov a jej pomoci tretím krajinám v rámci operácií humanitárnej pomoci – podporila integráciu občanov EÚ, ktorí sú nútení opustiť hostiteľské krajiny z dôvodu politickej, hospodárskej alebo humanitárnej krízy a ktorí by boli inak – napriek tomu, že sú občanmi EÚ – bez akejkoľvek ochrany;

    Vonkajšie politiky

    56.

    vyzýva Európsku komisiu, aby v plnej miere zohľadnila príspevok miestnych a regionálnych orgánov a činnosť zmiešaných poradných výborov a pracovných skupín VR, najmä pokiaľ ide o správy o pokroku kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín z roku 2019, a opätovne žiada, aby sa súčasné systémy financovania EÚ, najmä TAIEX a Twinning, väčšmi prispôsobili potrebám miestnych a regionálnych zainteresovaných strán;

    57.

    podporuje nový európsky program územnej spolupráce, ktorý umožňuje úzku spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v členských štátoch a kandidátskych, potenciálnych kandidátskych a susedných krajinách; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporila existujúce makroregionálne stratégie EÚ a podporila vytvorenie nových; taktiež vyzýva Komisiu, aby podporovala procesy cezhraničnej spolupráce medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi, a to aj vo forme európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS);

    58.

    oznamuje svoj zámer prispieť k strategickým rokovaniam o budúcnosti iniciatívy Východného partnerstva pri príležitosti 10. výročia jej existencie v roku 2019, najmä prostredníctvom Konferencie miestnych a regionálnych samospráv krajín Východného partnerstva (CORLEAP), osobitnej pracovnej skupiny VR pre Ukrajinu a partnerstiev medzi EÚ a Ukrajinou;

    59.

    požaduje, aby Európska komisia zohľadnila činnosť VR pri stabilizácii južného susedstva prostredníctvom Európsko-stredomorského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM), a najmä prostredníctvom Nikózijskej iniciatívy na podporu líbyjských miest a obcí, ktorej cieľom je zlepšiť miestne verejné služby v Líbyi a obnoviť kontakt týchto miest a obcí s medzinárodným spoločenstvom, a to na základe osvedčených postupov, ktoré sa už uplatňujú, a stanovením možností financovania na podporu operačných iniciatív;

    60.

    víta zámer Komisie venovať pozornosť problematike zámerného šírenia dezinformácií na internete v EÚ aj v partnerských krajinách a je pripravený ju v tomto úsilí podporiť;

    61.

    poukazuje na to, že činnosť výkonnej skupiny pre vykonávanie spoločného vyhlásenia EÚ a USA z júla 2018 sa zjavne zameriava na spoluprácu v oblasti regulácie, a žiada, aby boli dodržiavané normy EÚ, najmä vysoké hygienické, potravinové a environmentálne normy. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že Komisia musí zabezpečiť, aby sa v snahe zabrániť obchodnému protekcionizmu a dosiahnuť zrušenie sankcií USA nezanedbávali pracovnoprávne normy a právne normy pre bezpečnosť výrobkov a ochranu údajov, spotrebiteľov, zdravia a životného prostredia;

    62.

    poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii, Európskemu parlamentu, rakúskemu, rumunskému a fínskemu predsedníctvu Rady EÚ a predsedovi Európskej rady.

    V Bruseli 6. decembra 2018

    Predseda Európskeho výboru regiónov

    Karl-Heinz LAMBERTZ


    (1)  COM(2018) 800 final.

    (2)  Pozri uznesenie EP z 3. októbra 2018 o riešení osobitných potrieb vidieckych, horských a vzdialených regiónov.


    Top