EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli6. 6. 2018
COM(2018) 439 final
2018/0229(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa zriaďuje Program InvestEU
{SEC(2018) 293 final}
{SWD(2018) 314 final}
{SWD(2018) 316 final}
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52018PC0439
Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL establishing the InvestEU Programme
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU
COM/2018/439 final - 2018/0229 (COD)
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli6. 6. 2018
COM(2018) 439 final
2018/0229(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa zriaďuje Program InvestEU
{SEC(2018) 293 final}
{SWD(2018) 314 final}
{SWD(2018) 316 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
Pre viacročný finančný rámec (VFR) od roku 2021 je potrebné stanoviť investičný program EÚ s cieľom zohľadniť prierezové ciele, ktoré sa týkajú zjednodušenia, flexibility, synergií a súdržnosti v rámci všetkých relevantných politík EÚ. V rámci úvah obsiahnutých v diskusnom dokumente Komisie o budúcnosti financií EÚ sa zdôrazňuje potreba „robiť viac za menej“ a zefektívniť využívanie prostriedkov z rozpočtu EÚ v čase rozpočtových obmedzení. V snahe riešiť problém súčasného množstva finančných nástrojov na úrovni EÚ sa v diskusnom dokumente ako možné riešenie navrhuje ich zlúčenie do jedného fondu, ktorý by poskytoval podporu prostredníctvom širokej škály finančných produktov, pričom väčší dôraz by sa kládol na oblasti a ciele politiky. Takisto sa v ňom navrhuje, že finančné nástroje na úrovni EÚ a finančné nástroje riadené členskými štátmi v rámci politiky súdržnosti by sa mali dopĺňať.
Počas súčasného i predchádzajúceho VFR došlo k rozšíreniu finančných nástrojov v rámci rôznych programov. Počas VFR na obdobie 2014 – 2020 Komisia vytvorila 16 centrálne riadených finančných nástrojov. V súčasnosti je na nástroje na vnútornú činnosť vyčlenených v rozpočte 5,2 miliardy EUR. Tieto nástroje sa zameriavajú na podporu investícií do rôznych oblastí politiky, ako sú výskum a inovácie, financovanie malých a stredných podnikov (MSP), infraštruktúra, infraštruktúra a kultúrne sektory, ako aj na podporu environmentálnej a sociálnej udržateľnosti.
Finančné nástroje predstavujú aj mechanizmus poskytovania podpory z programov v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ktoré v rámci zdieľaného riadenia implementujú riadiace orgány. Celková výška rozpočtových prostriedkov, ktorá sa má podľa plánu poskytnúť prostredníctvom finančných nástrojov v rámci zdieľaného riadenia na VFR na obdobie 2014 – 2020, dosahuje približne 21 miliárd EUR.
Okrem toho v dôsledku finančnej krízy a krízy štátneho dlhu v období od roku 2008 do roku 2015 je podpora zamestnanosti, rastu a investícií jednou z desiatich hlavných priorít Komisie, a to v podobe Investičného plánu pre Európu, ktorý sa začal realizovať v roku 2014 v reakcii na utlmenú úroveň investícií. Jeho základ tvorí Európsky fond pre strategické investície (EFSI) zriadený v roku 2015, ktorého cieľom bolo zmobilizovať do polovice roku 2018 dodatočné investície vo výške najmenej 315 miliárd EUR posilnením schopnosti skupiny Európskej investičnej banky znášať riziko, a to prostredníctvom záruky EÚ vo výške 16 miliárd EUR v kombinácii s financovaním vo výške 5 miliárd EUR z vlastných zdrojov tejto skupiny. Nadväzujúc na jeho úspech došlo na konci roka 2017 k rozšíreniu a zväčšeniu EFSI. V súčasnosti poskytuje rozpočtovú záruku vo výške 26 miliárd EUR, ktorá sa poskytuje z rezerv na rozpočtové zdroje vo výške 9,1 miliardy EUR. Okrem toho skupina Európskej investičnej banky prispieva k schopnosti znášať riziko vo výške 7,5 miliardy EUR. Cieľom je do konca roka 2020 zmobilizovať dodatočné investície vo výške najmenej 500 miliárd EUR. Program InvestEU bude založený na tom istom úspešnom rozpočtovom modeli ako EFSI a zabezpečí, aby obmedzené rozpočtové zdroje zmobilizovali čo najviac súkromných investícií.
Podmienky na zvýšenie investícií sa od roku 2014 zlepšili vďaka priaznivejšej hospodárskej situácii, ako aj v dôsledku verejnej intervencie, ako je napríklad EFSI. Významný nedostatok investícií však pretrváva v rôznych oblastiach politiky, ktoré sa v mnohých prípadoch nerozvíjajú z dôvodu pretrvávajúcich zlyhaní trhu. V záujme plnenia ambicióznych cieľov politík Únie je nevyhnutné prilákať súkromný kapitál na financovanie investícií a zároveň prispôsobiť prístup, aby sa zohľadňovali relevantné politiky. Program InvestEU prispeje k plneniu cieľov politík Únie, najmä v rámci programov COSME a Európsky horizont, a to vo všetkých prípadoch, keď sa využívanie splatnej investičnej podpory považuje za primerané. V návrhu Komisie o modernom rozpočte pre Európu sa stanovuje, že 3,5 miliardy EUR z finančného krytia na Európsky horizont sa pridelí na Fond InvestEU s cieľom prispieť k implementácii segmentu politiky týkajúceho sa výskumu, inovácie a digitalizácie, pričom celková výška záruky EÚ má orientačne dosiahnuť 11,25 miliardy EUR.
Vytvorením Programu InvestEU vznikne jediný mechanizmus EÚ na podporu investícií na vnútornú činnosť pre VFR na obdobie 2021 – 2027. Program InvestEU vychádza z úspechov EFSI a súčasných finančných nástrojov pre vnútorné politiky. Budú ho tvoriť tieto štyri zložky: i) Fond InvestEU poskytujúci záruku EÚ; ii) Poradenské centrum InvestEU poskytujúce najmä technickú pomoc pri vypracúvaní projektov; iii) Portál InvestEU predstavujúci ľahko prístupnú databázu na podporu projektov, ktoré sa snažia získať financovanie, a iv) operácie kombinovaného financovania.
Fond InvestEU sa v snahe prilákať súkromné investície bude riadiť dopytom. Bude podporovať najmä inováciu, digitalizáciu a investície do udržateľnej infraštruktúry, ale zameria sa aj na potreby v sociálnom sektore a potreby MSP. Dôležitý bude aj dosah na menšie a miestne projekty.
Fond InvestEU pozostáva z rozpočtovej záruky EÚ, ktorá podporí finančné produkty poskytované implementujúcimi partnermi. Zameriava sa na projekty s pridanou hodnotou na úrovni EÚ a podporuje jednotný prístup k financovaniu cieľov politík EÚ. Ponúka účinnú a efektívnu kombináciu nástrojov financovania z prostriedkov EÚ pre konkrétne oblasti politiky.
V tomto návrhu sa ako dátum začatia uplatňovania stanovuje 1. január 2021 a tento návrh sa predkladá Únii 27 členských štátov v súlade s oznámením Spojeného kráľovstva o jeho zámere vystúpiť z Európskej únie a Euratomu na základe článku 50 Zmluvy o Európskej únii, ktoré bolo Európskej rade doručené 29. marca 2017.
•Dôvody a ciele
Ako jediná investičná schéma pre vnútorné politiky Únie je Program InvestEU tak politickým nástrojom, ako aj nástrojom poskytovania podpory.
Celkovým cieľom Programu InvestEU ako politického nástroja je podporiť ciele politík Únie mobilizáciou verejných a súkromných investícií v rámci EÚ, a tým znižovať nedostatok investícií a riešiť zlyhania trhu, ktoré bránia plneniu cieľov EÚ týkajúcich sa udržateľnosti, konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu.
Účelom je poskytovať finančné prostriedky hospodárskym subjektom s rizikovým profilom, na ktorý sa súkromní poskytovatelia finančných prostriedkov nie sú vždy schopní alebo ochotní zameriavať, a to v snahe podporiť konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ, udržateľný rast, sociálnu odolnosť a sociálne začlenenie a integráciu kapitálových trhov v EÚ v súlade s cieľmi politík EÚ v rôznych sektoroch. Program InvestEU, ktorý sa opiera o záruku EÚ, prispeje k modernizácii rozpočtu EÚ a zvýši vplyv rozpočtu EÚ tým, že sa bude „robiť viac za menej“. V prípade ekonomicky životaschopných projektov so schopnosťou generovať príjmy môže systematickejšie využívanie rozpočtovej záruky prispieť k zvýšeniu vplyvu verejných finančných prostriedkov.
Program InvestEU by mal mať schopnosť formovať stratégiu EÚ tým, že by v Únii stimuloval investičnú činnosť, ktorá je stále utlmená. Diverzifikáciou zdrojov financovania a podporou dlhodobého a udržateľného financovania prispeje Program InvestEU k integrácii európskych kapitálových trhov v rámci plánu na vytvorenie únie kapitálových trhov a k posilneniu jednotného trhu. Program InvestEU ako zdroj pre celú EÚ, v ktorom sa združujú finančné, trhové, technické a politické odborné znalosti, by mal takisto podnecovať finančnú inováciu v záujme plnenia cieľov politiky.
Fond InvestEU sa ako nástroj poskytovania podpory zameriava na efektívnejšie plnenie rozpočtu EÚ prostredníctvom rozpočtovej záruky, dosahovanie úspor z rozsahu, zvyšovanie viditeľnosti akcie EÚ a zjednodušenie rámca pre podávanie správ a zodpovednosť. Cieľom navrhovanej štruktúry je zjednodušenie, zvýšená flexibilita a odstránenie potenciálneho prekrývania zdanlivo podobných podporných nástrojov EÚ.
Okrem záruky EÚ na úrovni Únie sa v návrhu predpokladá možnosť členských štátov využiť časť finančných prostriedkov v rámci zdieľaného riadenia prostredníctvom osobitnej zložky v rámci záruky EÚ poskytovanej z Fondu InvestEU, a to pri plnení rovnakých cieľov v prípadoch, keď na národnej alebo regionálnej úrovni dôjde k zlyhaniu trhu alebo nastanú suboptimálne investičné situácie.
Okrem toho Poradenské centrum InvestEU bude počas celého investičného cyklu poskytovať podporu vo forme poradenstva v oblasti vypracúvania projektov a realizovať sprievodné opatrenia s cieľom podporiť koncipovanie a vypracúvanie projektov a prístup k financovaniu. Poradenské centrum InvestEU bude poskytovať poradenstvo v oblastiach politiky, na ktoré sa Program InvestEU bude zameriavať, pričom bude predstavovať aj jednotné kontaktné miesto pre predkladateľov projektov a sprostredkovateľov. Podpora zo strany Poradenského centra InvestEU bude dopĺňať činnosti technickej pomoci vykonávané v rámci programov zdieľaného riadenia.
A napokon Portál InvestEU zviditeľní investičné príležitosti v EÚ, čím pomôže predkladateľom projektov, ktorí sa snažia získať financovanie.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Návrh je plne v súlade s existujúcimi ustanoveniami politiky, keďže Program InvestEU predstavuje záruku EÚ na účely efektívneho využívania rozpočtových prostriedkov EÚ v prípadoch, keď sú operácie so schopnosťou generovať príjmy financované v súlade s cieľmi politík EÚ. Patrí k nim únia kapitálových trhov, Stratégia digitálneho jednotného trhu, balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo, stratégia pre nízkoemisnú mobilitu, stratégia v oblasti obrany a Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru. Fond InvestEU v rámci svojej pôsobnosti tieto vzájomne sa posilňujúce stratégie podporuje z finančného hľadiska.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Program InvestEU dopĺňa financovanie z grantov a iné činnosti v oblastiach politiky, ktoré podporuje, ako je napríklad Európsky horizont, Nástroj na prepájanie Európy, program Digitálna Európa, jednotný trh, program pre konkurencieschopnosť MSP, Európsky štatistický program, Európsky vesmírny program, Európsky sociálny fond+, Kreatívna Európa, Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a Európsky obranný fond. V prípade potreby sa zabezpečia synergie s nástrojmi vonkajšej politiky.
Kombináciou s financovaním z grantov sa zabezpečí komplementarita s inými výdavkovými programami.
Program InvestEU okrem toho dopĺňa európske štrukturálne a investičné fondy. Členské štáty budú mať možnosť využívať Program InvestEU v záujme ľahšieho zavádzania určitých fondov v rámci zdieľaného riadenia [(Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (ESF+), Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV)] prostredníctvom finančných produktov. V porovnaní so súčasným stavom ide o zásadné zjednodušenie, keďže v tomto prípade sa bude uplatňovať len jeden súbor pravidiel.
Akcie v rámci Programu InvestEU by sa mali primerane používať na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií a nemali by duplikovať ani vytláčať súkromné financovanie a mali by mať jednoznačnú európsku pridanú hodnotu. Zabezpečí sa tak súlad akcií v rámci Programu InvestEU a pravidiel štátnej pomoci a zabráni sa neprimeranému narúšaniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Návrh vychádza z článku 173 (Priemysel) a článku 175 tretieho odseku (Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
Právny základ, na ktorý sa odkazuje, v súlade s ustálenou judikatúrou odzrkadľuje hlavný obsah návrhu. Postupy stanovené pre oba články týkajúce sa právneho základu sú rovnaké (riadny legislatívny postup).
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Program InvestEU sa bude vzťahovať na investície a prístup k financovaniu na podporu politických priorít EÚ prostredníctvom riešenia zlyhaní trhu a znižovania nedostatku investícií v celej EÚ. V súvislosti s novými alebo komplexnými zlyhaniami trhu a nedostatkom investícií sa ním takisto podporuje koncipovanie a vytváranie inovačných finančných produktov a ich testovanie na trhu v celej EÚ, ako aj systémov na ich šírenie.
Dobrovoľná zložka v zodpovednosti členských štátov by umožnila riešenie zlyhaní trhu a nedostatku investícií špecifických pre daný členský štát, a to pri využití finančných produktov koncipovaných na centrálnej úrovni a pri zabezpečení efektívnejšieho geografického využívania zdrojov tam, kde je to opodstatnené. Členským štátom by umožnila implementovať časť ich finančných prostriedkov v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), Kohézneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) prostredníctvom Fondu InvestEU.
Navrhovaná štruktúra s dvomi zložkami v každom segmente politiky umožňuje účinné uplatňovanie zásady subsidiarity. Okrem toho sa budú na dve zložky v rámci každého segmentu vzťahovať rovnaké pravidlá Fondu InvestEU, čím sa zabezpečí jasnejší a jednoduchší rámec pre využívanie rôznych zdrojov finančných prostriedkov EÚ.
•Proporcionalita
Dlhodobé ciele EÚ týkajúce sa udržateľnosti, konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu si vyžadujú značné investície v rôznych oblastiach politiky. To zahŕňa okrem iného nové modely týkajúce sa mobility, energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, prírodného kapitálu, inovácií, digitalizácie, zručností, sociálnej infraštruktúry, obehového hospodárstva, opatrení v oblasti klímy, oceánov a vytvárania a rastu malých podnikov.
Treba vynaložiť ďalšie úsilie na riešenie pretrvávajúcej fragmentácie trhu a zlyhaní trhu, ktoré spôsobila neochota súkromných investorov riskovať, obmedzená kapacita verejného sektora v oblasti financovania a štrukturálna neefektívnosť investičného prostredia. Členské štáty nedokážu tento nedostatok investícií odstrániť v dostatočnej miere samy.
Zásahom na úrovni EÚ sa zabezpečuje, že na maximalizáciu vplyvu investícií v praxi možno zmobilizovať kritické množstvo zdrojov. Návrh nenahrádza investície členských štátov, ale naopak ich dopĺňa, pričom sa zameriava hlavne na podporu projektov, ktoré predstavujú pridanú hodnotu na úrovni EÚ. Okrem toho úroveň EÚ prináša úspory z rozsahu pri využívaní inovačných finančných produktov stimulovaním súkromných investícií v celej EÚ a najlepším využitím európskych inštitúcií a ich odborných znalostí na tento účel. Zásah na úrovni EÚ takisto umožňuje prístup k diverzifikovanému portfóliu európskych projektov, čím sa podnecujú súkromné investície, a umožňuje koncipovanie inovačných riešení financovania, ktoré možno rozšíriť alebo prípadne zopakovať vo všetkých členských štátoch.
Zásah na úrovni EÚ je jediným nástrojom, ktorý dokáže účinne uspokojovať investičné potreby súvisiace s cieľmi politík v rámci celej EÚ. V snahe odstrániť zostávajúci nedostatok investícií v období 2021 – 2027 budú navyše naďalej potrebné štrukturálne reformy a priaznivejšie regulačné prostredie.
•Výber nástroja
Účelom návrhu je poskytnúť jediný nástroj predstavujúci rozpočtovú záruku EÚ s cieľom podporiť operácie financovania a investičné operácie implementujúcich partnerov v súlade so závermi posúdenia vplyvu, na základe ktorých sa má vychádzať z úspechu EFSI a predchádzajúcich finančných nástrojov a zároveň sa majú zohľadňovať získané skúsenosti, okrem iného aj pokiaľ ide o predchádzanie fragmentácii a možnej duplicite. Preto sa ako nástroj navrhuje nariadenie.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Návrh vychádza zo skúseností získaných pri hodnoteniach predchádzajúcich finančných nástrojov a EFSI. V roku 2018 sa konkrétne uskutočnilo nezávislé hodnotenie EFSI [vložte odkazy na externé hodnotenie a pracovný dokument útvarov Komisie] a okrem toho ešte niekoľko ďalších hodnotení EFSI od jeho vzniku:
·hodnotenie Komisie o využívaní záruky EÚ a fungovaní záručného fondu EFSI 1 spolu so stanoviskom Dvora audítorov 2 ,
·hodnotenie EIB o fungovaní EFSI 3 (október 2016) a
·nezávislé externé hodnotenie uplatňovania nariadenia o EFSI 4 (november 2016).
Hlavné zistenia týchto hodnotení boli zhrnuté v oznámení Komisie o Investičnom pláne pre Európu, COM(2016) 764 5 .
Zo všetkých hodnotení vyplynulo, že záruka EÚ sa ukázala ako relevantná a umožnila EIB vykonávať rizikovejšie činnosti a zavádzať rizikovejšie produkty v záujme podpory širšej škály prijímateľov. EFSI sa takisto osvedčil ako relevantný nástroj na mobilizáciu súkromného kapitálu. Pokiaľ ide o správu a riadenie, nezávislé hodnotenie z roku 2018 poukázalo na význam investičného výboru z hľadiska dôveryhodnosti systému, transparentnosti jeho rozhodnutí a kvality hodnotiacej tabuľky, ktorá bola hodnotená ako relevantný nástroj, ktorý umožňuje jednotný prístup k prezentácii projektov a ktorý umožňuje zhrnúť závery hodnotenia.
Na základe podpísaných operácií sa prostredníctvom EFSI zmobilizovali do konca roka 2017 investície vo výške 207 miliárd EUR, čo zodpovedá 66 % cieľa. Táto suma sa v prípade schválených operácií zvýšila na 256 miliárd EUR, čo zodpovedá 81 % cieľa. Extrapoláciou tohto trendu na ďalších šesť mesiacov sa pri dokončení EFSI v polovici roku 2018 očakáva, že investície zmobilizované zo schválených operácií dosiahnu cieľ vo výške 315 miliárd EUR do polovice roku 2018 alebo krátko potom.
V hodnoteniach sa zaznamenala určitá koncentrácia v členských štátoch s dobre rozvinutými inštitucionálnymi kapacitami. Ak sa však zmobilizované investície zohľadňujú v relatívnom pomere k hrubému domácemu produktu členských štátov, táto koncentrácia je oveľa menej výrazná. V záujme ďalšieho zlepšenia geografickej rovnováhy však už EFSI 2.0 posilnil význam Európskeho centra investičného poradenstva.
K 31. decembru 2017 bol skutočný multiplikačný efekt EFSI v zásade v súlade s úrovňou posudzovanou na začiatku – celkový globálny multiplikačný efekt 13,5 dosiahnutý na konci roka 2017 v porovnaní s cieľom na úrovni 15 na konci investičného obdobia. EFSI sa osvedčil ako účinný nástroj aj pri mobilizácii súkromných investícií. Približne 64 % zmobilizovaných investícií pochádza zo súkromného sektora.
Pokiaľ ide o efektívnosť, dostupnosť záruky EÚ sa ukázala ako účinný nástroj na výrazné zvýšenie objemu rizikovejších operácií, ktoré vykonáva Európska investičná banka. Záruka EÚ v porovnaní s finančnými nástrojmi zmrazuje menej rozpočtových zdrojov, keďže si v porovnaní s úrovňou finančného záväzku vyžaduje obozretnú, ale obmedzenú tvorbu rezerv. Preberá na seba podmienený záväzok, v dôsledku čoho sa od nej očakáva dosahovanie úspor z rozsahu, ktoré vedú k väčšiemu objemu zmobilizovaných investícií na jedno vynaložené euro. Z dôkazov analyzovaných v rámci nezávislého hodnotenia v roku 2018 takisto jednoznačne vyplynulo, že veľkosť záruky EÚ v rámci EFSI bola primeraná. Okrem toho z neho vyplynulo, že prístup k modelovaniu cieľovej miery EFSI je v zásade primeraný a v súlade s odvetvovými štandardami, navrhli sa v ňom však určité ďalšie zmeny.
Rozpočtová záruka sa pre rozpočet EÚ takisto ukázala ako nákladovo efektívnejšia, keďže obmedzuje platbu poplatkov za riadenie implementujúcemu partnerovi. V prípade EFSI je EÚ za záruku EÚ poskytovanú v rámci segmentu týkajúceho sa infraštruktúry a inovácií dokonca odmeňovaná.
V rámci nezávislého hodnotenia v roku 2016 sa zdôraznila potreba lepšie vymedziť a objasniť koncepciu doplnkovosti. Do nariadenia o EFSI 2.0 bolo preto zahrnutých niekoľko opatrení, ktoré objasňujú koncepciu a kritériá a zvyšujú transparentnosť procesu.
Nezávislé hodnotenie v roku 2018, v ktorom sa mohli posúdiť len operácie schválené v rámci EFSI, a preto nemohli byť podrobené skúške nové opatrenia EFSI 2.0, potvrdilo potrebu ďalšieho objasnenia koncepcie doplnkovosti a vymedzenia suboptimálnych investičných situácií. Konkrétne sa v ňom dospelo k záveru, že operácie EFSI sa vyznačujú vyššou úrovňou rizika v porovnaní so štandardnými operáciami Európskej investičnej banky (mimo EFSI), ako sa požaduje v nariadení o EFSI. Z rôznych prieskumov a rozhovorov však vyplynulo, že v rámci segmentu EFSI týkajúceho sa infraštruktúry a inovácií mohlo dôjsť do určitej miery k vytláčaniu. V prípade Programu InvestEU je dôležité, aby sa takejto situácii zabránilo.
V nezávislom hodnotení v roku 2018 sa takisto zdôraznil nefinančný prínos spočívajúci v prilákaní nových investorov, predvádzaní nových produktov a finančných modelov a ich testovaní na trhu, ako aj v podpore a prijímaní prísnejších štandardov pre operácie poskytovateľov finančných služieb.
V hodnotení EIB v roku 2016 a nezávislom hodnotení v roku 2018 sa potvrdilo počiatočné narušenie iných finančných nástrojov na úrovni EÚ, ktoré spôsobil EFSI tým, že ponúkal podobné finančné produkty, najmä dlhový nástroj v rámci Nástroja na prepájanie Európy a časť iniciatívy InnovFin, čo sa čiastočne vyriešilo preorientovaním existujúcich nástrojov na nové segmenty trhu.
Návrh o Fonde InvestEU vychádza aj zo skúseností získaných pri hodnoteniach predchádzajúcich finančných nástrojov počas dvoch desaťročí (Nástroj na prepájanie Európy, Horizont 2020, COSME atď.) a nástrojov, ktoré sa začali realizovať v skorších finančných rámcoch, ako napríklad program pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP). Vo všeobecnosti tieto hodnotenia potvrdzujú, že v Európe pretrváva nedostatočné financovanie v sektoroch a oblastiach politiky, na ktoré sa vzťahujú finančné nástroje EÚ, a že investičná podpora na úrovni EÚ je naďalej dôležitá a nevyhnutná na účely plnenia cieľov politík EÚ. Zdôrazňuje sa v nich však aj to, že by sa mal posilniť súlad medzi rôznymi finančnými nástrojmi na úrovni EÚ a ostatnými iniciatívami EÚ, že by sa mali lepšie využívať synergie s celoštátnymi a regionálnymi iniciatívami, ako aj to, že existujúce nástroje sa navzájom prekrývajú. Poukazuje sa v nich na potrebu lepšej koordinácie a koncipovania nástrojov na podporu investícií s cieľom minimalizovať potenciálnu duplicitu. Rozšírenie činností vyvolalo potrebu posilniť mechanizmy na celkovú koordináciu činností a zabrániť pritom zbytočnému rozširovaniu, ako aj dosiahnuť väčšie synergie.
Pokiaľ ide o nástroje v rámci COSME ponúkajúce podporu MSP, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska budúcej konkurencieschopnosti Únie, z hodnotení vyplýva, že existencia týchto nástrojov sa zdôvodňuje zlyhaniami trhu a obmedzeniami v prístupe k financiám, ktorým čelia MSP. Najmä začínajúce podniky, menšie MSP a tie podniky, ktorým chýba dostatočný kolaterál, čelia pretrvávajúcemu a štrukturálnemu nedostatku dlhového financovania na trhu, ktorý prevláda v celej EÚ. Dvor audítorov dospel v osobitnej správe k záveru, že nástroj na poskytovanie záruk pre SME mal pozitívny vplyv na rast podporených MSP. Podľa odporúčaní Dvora audítorov je potrebné lepšie zameranie na prijímateľov a koordinácia s vnútroštátnymi systémami 6 .
Pokiaľ ide konkrétne o finančné nástroje InnovFin v rámci programu Horizont 2020, z hodnotení vyplýva, že prístup k financiám zostáva základným problémom pri zlepšovaní inovačnej výkonnosti Európy. Hodnotenia potvrdzujú, že finančné nástroje InnovFin mali v kontexte rastúceho dopytu po rizikovom financovaní v oblasti výskumu a inovácií dobrú výkonnosť a skupine EIB umožnili pokryť nové rizikovejšie segmenty. Opäť sa však zdôrazňuje potreba posilniť synergie s inými programami financovania z prostriedkov EÚ, ako aj potreba odstraňovať zostávajúce prekážky, pokiaľ ide o pomoc inovačným spoločnostiam v raste z počiatočnej fázy do fázy expanzie. Poukázalo sa aj na to, že len pomerne malý počet podnikov prijímajúcich granty v rámci programu Horizont 2020 využilo finančné nástroje v rámci toho istého programu, čo môže brániť rozširovaniu inovačných spoločností.
Fond InvestEU bude vychádzať z týchto skúseností a bude sa zameriavať na prijímateľov v oblasti výskumu a inovácií (vrátane inovačných MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou) s cieľom poskytnúť im lepší prístup k financiám vo všetkých fázach ich vývoja. Bude využívať synergie medzi financovaním z grantov a trhovým financovaním tým, že uľahčí ich kombinovanie. Okrem toho audit Európskeho dvora audítorov, ktorý sa vzťahoval na nástroj na poskytovanie záruk, odporučil lepšie zameranie na prijímateľov v inovačnejších spoločnostiach. Združovaním odborných znalostí a zdrojov bude Fond InvestEU vo zvýšenej miere zameriavať podporu na spoločností, ktoré vykonávajú inovačné rizikovejšie činnosti.
Pokiaľ ide o sociálnu oblasť a program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), existujú empirické dôkazy, podľa ktorých v Únii existuje zásadný nedostatok investícií do sociálnej infraštruktúry, sociálnych podnikov vyrábajúcich tovar (hmotné aktíva), ako aj do sociálnych služieb, myšlienok a osôb (nehmotné aktíva), pričom sú však tieto investície rozhodujúce pre rozvoj jej členských štátov smerom k spravodlivej, inkluzívnej a vedomostnej spoločnosti.
Mikrofinancovanie a sociálne podniky v Európe sú výsledkom len nedávneho vývoja a súčasťou vznikajúceho trhu, ktorý ešte nie je plne rozvinutý. Ako sa zdôraznilo v hodnotení EaSI v polovici obdobia vykonanom v roku 2017, finančné nástroje EaSI podporili zraniteľné osoby a mikropodniky a uľahčili prístup sociálnych podnikov k financiám, a dosiahli tak významný sociálny vplyv. V hodnotení sa dospelo k záveru, že využitie celého potenciálu, ktorý vyplynul z doteraz dosiahnutých výsledkov, odôvodňuje pokračovanie investičnej podpory v sociálnej oblasti a potrebu poskytnutia dodatočnej kapacity v rámci Programu InvestEU.
Správa o posúdení vplyvu týkajúca sa Programu InvestEU obsahuje podrobné zhrnutie týchto výsledkov hodnotenia.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Posúdenie vplyvu vychádzalo z otvorenej verejnej konzultácie o finančných prostriedkoch EÚ v oblasti investícií, výskumu a inovácií, MSP a jednotného trhu, a najmä z odpovedí týkajúcich sa podpory, ktorú EÚ poskytuje na investície 7 .
V tomto návrhu sa zohľadňujú výsledky tejto otvorenej verejnej konzultácie. Väčšina respondentov vyjadrila názor, že súčasná podpora investícií z prostriedkov EÚ dostatočne nerieši politické výzvy, ako je napríklad znižovanie nezamestnanosti, podpora sociálnych investícií, uľahčenie prechodu na digitálne technológie, uľahčenie prístupu k financiám najmä pre MSP, zabezpečenie čistého a zdravého životného prostredia a podpora priemyselného rozvoja.
Respondenti zdôraznili význam politických výziev v rámci celej EÚ, okrem iného v oblastiach, ako je výskum, podpora vzdelávania a odbornej prípravy, čisté a zdravé životné prostredie a prechod na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo, ako aj zníženie nezamestnanosti.
Približne 60 % respondentov v rámci otvorenej verejnej konzultácie o strategickej infraštruktúre vyjadrilo názor, že ťažkosti v prístupe k finančným nástrojom predstavujú prekážku, ktorá súčasným programom bráni v úspešnom dosahovaní cieľov politiky.
Veľká väčšina účastníkov podporila identifikované kroky, ktoré by mohli pomôcť zjednodušiť a znížiť administratívnu záťaž. Tieto kroky zahŕňali najmä menej pravidiel, ktoré sú jasnejšie a stručnejšie, zosúladenie pravidiel vzťahujúcich sa na jednotlivé fondy EÚ, ako aj stabilný, ale flexibilný rámec medzi programovými obdobiami.
Cieľom návrhu je dosahovať tieto výsledky tým, že sa v kontexte podpory poskytovanej z Fondu InvestEU upriami väčšia pozornosť na priority politík Únie. Jednotný súbor pravidiel zavedený prostredníctvom Fondu InvestEU by mal riešiť otázku možného prekrývania, a najmä by mal uľahčiť konečným prijímateľom žiadať o podporu. Fond InvestEU má takisto zabudovanú flexibilitu, ktorá mu umožňuje prispôsobovať sa vývoju situácie na trhu a meniacim sa potrebám trhu. Okrem toho sa harmonizovali aj požiadavky na podávanie správ.
•Externá expertíza
Externé hodnotenie sa uskutočnilo v súlade s článkom 18 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície 8 , ako sa vysvetľuje v podnadpise s názvom „Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov“. Uverejňuje sa súčasne s týmto návrhom.
•Posúdenie vplyvu
V posúdení vplyvu [vložiť odkaz na posúdenie vplyvu] sa podrobne skúmajú hlavné výzvy budúceho VFR, najmä nedostatok investícií a suboptimálne investičné situácie v rôznych oblastiach politiky, ako sú výskum a inovácie, udržateľná infraštruktúra, financovanie MSP, ako aj sociálne investície. Analyzuje a vysvetľuje sa v ňom výber navrhovanej štruktúry Fondu InvestEU, jeho správy a riadenia, cieľov, cieľových opatrení, finančných produktov a konečných prijímateľov. V náležitých prípadoch posúdenie vplyvu obsahuje opis zvažovaných alternatívnych riešení, ako aj vysvetlenie dôvodov pre navrhované zvolené riešenia. Týka sa to najmä dôvodov na vytvorenie jedného nástroja na podporu investícií, mechanizmov poskytovania podpory a implementujúcich partnerov, ako aj navrhovanej štruktúry správy a riadenia.
V posúdení vplyvu sa zdôrazňuje, že doterajšia skúsenosť s finančnými nástrojmi EÚ a rozpočtovou zárukou EFSI preukázala potrebu zjednodušenia, zefektívnenia a lepšej koordinácie nástrojov investičnej podpory z prostriedkov EÚ počas ďalšieho VFR. Skúsenosť s EFSI takisto poukázala na značné výhody a zefektívnenie v dôsledku používania rozpočtovej záruky namiesto tradičných finančných nástrojov vždy, keď je to možné.
V posúdení vplyvu sa identifikovali tieto hlavné vlastnosti Fondu InvestEU:
·Jediná štruktúra oznamovaná priamo finančným sprostredkovateľom, predkladateľom projektov a konečným prijímateľom, ktorí hľadajú financovanie.
·Zvýšenie pákového efektu a efektívnejšie využívanie rozpočtových zdrojov prostredníctvom používania jedinej rozpočtovej záruky, o ktorú sa opierajú rôzne finančné produkty, ktorými sa rieši diverzifikované portfólio rizík. V porovnaní s alternatívou rôznych finančných nástrojov alebo oddelene spravovaných rozpočtových záruk, ktorými sa rieši obmedzená škála rizík, sa tak zvyšuje efektívnosť, keďže sa vyžaduje menšia miera tvorby rezerv a zároveň sa poskytuje rovnocenná úroveň ochrany.
·Zjednodušená a cielená ponuka nástrojov investičnej podpory zameraná na hlavné ciele politík EÚ. Takáto ponuka takisto umožní kombinovanie grantov a financovania z rôznych programov EÚ, tradičného poskytovania úverov zo strany EIB alebo súkromného financovania.
·Schopnosť poskytnúť nástroje špecifické pre jednotlivé sektory na podporu konkrétnych zlyhaní trhu (napr. ekologická lodná doprava, energetické demonštračné projekty, prírodný kapitál).
·Opatrenia flexibility, ktoré umožnia Fondu InvestEU rýchlo reagovať na zmeny na trhu a priority politiky, ktoré sa časom menia.
·Integrovaná riadiaca a implementačná štruktúra, ktorá posilňuje internú koordináciu a postavenie Komisie vo vzťahu k implementujúcim partnerom. Okrem iného to povedie k efektívnosti nákladov na riadenie, zabráni sa duplikácii a prekrývaniu a zvýši sa viditeľnosť v prospech investorov.
·Zjednodušené požiadavky na podávanie správ, monitorovanie a kontrolu. Vzhľadom na jednotný rámec stanoví Fond InvestEU integrované a zjednodušené pravidlá monitorovania a podávania správ.
·Lepšia komplementarita medzi programami riadenými centrálne a programami v rámci zdieľaného riadenia. Členské štáty tak budú mať možnosť presunúť prostriedky pridelené v rámci zdieľaného riadenia do Fondu InvestEU (v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov).
·Prepojenie Poradenského centra InvestEU s Fondom InvestEU na podporu budovania a implementácie databázy financovateľných projektov.
Škála zásahov plánovaných v rámci Fondu InvestEU sa bude realizovať prostredníctvom rôznych produktov zameraných na rôzne riziká, ktoré si vo svojej podstate budú vyžadovať vysoké, stredné alebo nízke miery tvorby rezerv v závislosti od typu poskytnutého záručného krytia a podporovaných operácií. Komisia poskytne usmernenia a bude monitorovať používanie a riziká spojené s rôznymi produktmi s cieľom zabezpečiť, aby celkové portfólio bolo zlučiteľné s mierou tvorby rezerv stanovenou v návrhu.
Dňa 27. apríla 2018 vydal výbor pre kontrolu regulácie kladné stanovisko s výhradami. [vložte hypertextový odkaz na stanovisko výboru pre kontrolu regulácie] Pracovný dokument útvarov Komisie týkajúci sa posúdenia vplyvu [vložte odkaz] sa zameriava na položené otázky. V správe sa teraz lepšie vysvetľuje súčasné prekrývanie EFSI a centrálne riadených finančných nástrojov. Takisto sa v nej objasňuje, ako sa potenciálnemu prekrývaniu zabráni v rámci Fondu InvestEU. Navyše sa podrobnejšie opisuje výber navrhovanej štruktúry správy a riadenia, ako aj úloha rôznych orgánov. Súčasťou opisu je porovnanie mechanizmov správy a riadenia, ktoré sa v súčasnosti používajú v prípade EFSI a finančných nástrojov, s mechanizmom navrhovaným v rámci Fondu InvestEU. Doplnili sa dodatočné vysvetlenia predpokladov, pokiaľ ide o očakávanú úroveň rizika a mieru tvorby rezerv, vrátane ďalších vysvetlení, ktoré sa týkajú funkcie posúdenia rizika v rámci štruktúry správy a riadenia.
•Zjednodušenie
Suboptimálne investičné situácie sa v súčasnosti riešia prostredníctvom rôznorodého a fragmentovaného portfólia finančných nástrojov EÚ a EFSI. Tento stav spôsobuje ťažkosti aj finančným sprostredkovateľom a konečným prijímateľom, ktorí čelia rôznym pravidlám v oblasti oprávnenosti a podávania správ.
Cieľom Fondu InvestEU je zjednodušiť investičnú podporu z prostriedkov EÚ vytvorením jediného rámca, ktorý pomáha odstraňovať ťažkosti. Vzhľadom na menší počet dohôd v rámci jedného súboru pravidiel Fond InvestEU sa zjednoduší prístup konečných prijímateľov k podpore z prostriedkov EÚ, ako aj správa a riadenie nástrojov investičnej podpory.
Okrem toho keďže Fond InvestEU pokrýva všetky politické potreby v oblasti podpory investícií, umožňuje zefektívniť a zharmonizovať požiadavky na podávanie správ a ukazovatele výkonnosti.
•Základné práva
Návrh nemá vplyv na základné práva.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Podľa oznámenia 9 Komisie týkajúceho sa viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 dosahuje rozpočtový rámec (záväzky v bežných cenách) plánovaný pre Program InvestEU výšku 14 725 000 000 EUR vrátane sumy 525 000 000 EUR vyčlenenej na pomoc pri vypracúvaní projektov a iné sprievodné opatrenia. Celková miera tvorby rezerv dosiahne 15 200 000 000 EUR, z čoho suma 1 000 000 000 EUR bude krytá príjmami, vrátenými platbami a vymoženými sumami pochádzajúcimi z existujúcich finančných nástrojov a EFSI. V súlade s [článkom 211 ods. 4 písm. d)] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] príjmy a vymožené sumy z Fondu InvestEU budú takisto predstavovať dodatočné príspevky na tvorbu rezerv.
Súčasťou tohto návrhu je legislatívny finančný výkaz.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Fond InvestEU (záruka EÚ) sa bude implementovať v rámci nepriameho riadenia. Komisia s implementujúcimi partnermi uzatvorí potrebné dohody o záruke. Poradenské centrum InvestEU sa bude implementovať v rámci nepriameho alebo priameho riadenia v závislosti od povahy pomoci. Portál InvestEU sa bude implementovať najmä v rámci priameho riadenia.
Vplyv Programu InvestEU sa bude posudzovať na základe hodnotení. Hodnotenia sa uskutočnia v súlade s bodmi 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 10 , v ktorej tri inštitúcie potvrdili, že hodnotenia existujúcich právnych predpisov a politík by mali poskytovať základ pre hodnotenia vplyvu možností ďalších opatrení. V rámci hodnotení sa posúdia účinky Programu InvestEU v praxi na základe ukazovateľov/cieľov Programu InvestEU a podrobnej analýzy miery, do akej Program InvestEU možno považovať za relevantný, účinný a efektívny a do akej predstavuje dostatočný prínos na úrovni EÚ a je v súlade s inými politikami EÚ. Budú zahŕňať získané skúsenosti v snahe identifikovať akékoľvek nedostatky/problémy alebo možnosti na ďalšie zlepšenie opatrení alebo ich výsledkov, ako aj v snahe pomôcť maximalizovať ich využívanie/vplyv. Monitorovanie výkonnosti sa bude merať na základe ukazovateľov stanovených v návrhu. Okrem týchto hlavných ukazovateľov sa do investičných usmernení alebo dohôd o záruke zahrnú podrobnejšie ukazovatele na základe špecifických finančných produktov, ktoré sa majú zaviesť. Pre Poradenské centrum InvestEU a Portál InvestEU sa navyše vypracujú osobitné ukazovatele.
Od implementujúcich partnerov sa bude vyžadovať harmonizované podávanie správ v súlade s [nariadením o rozpočtových pravidlách].
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Kapitola I – Všeobecné ustanovenia
Vo všeobecných ustanoveniach sa stanovujú všeobecné a špecifické ciele Programu InvestEU, ktoré sa následne odzrkadľujú v segmentoch politiky.
Operácie financovania a investičné operácie, ktoré majú využívať záruku EÚ v rámci Fondu InvestEU, musia prispievať i) ku konkurencieschopnosti Únie vrátane inovácie a digitalizácie; ii) k udržateľnosti hospodárstva Únie a jeho rastu; iii) k sociálnej odolnosti a začleňovaniu a iv) k integrácii kapitálových trhov Únie a k posilneniu jednotného trhu vrátane riešení v oblasti fragmentácie kapitálových trhov Únie, diverzifikácie zdrojov financovania podnikov v Únii a podpory udržateľných financií.
Navrhovaná výška záruky EÚ dosahuje 38 000 000 000 EUR, pričom na tvorbu rezerv je potrebná miera tvorby rezerv dosahujúca 40 %, t. j. 15 200 000 000 EUR (obe sumy sú v bežných cenách). Orientačné rozdelenie záruky EÚ medzi segmenty politiky sa uvádza v prílohe I. Tvorba rezerv závisí od typu plánovaných finančných produktov a rizikovosti portfólií, s prihliadnutím na skúsenosti s EFSI a predchádzajúcimi finančnými nástrojmi.
Pre Poradenské centrum InvestEU, Portál InvestEU a sprievodné opatrenia sa navrhuje finančné krytie vo výške 525 000 000 EUR (v bežných cenách).
Predpokladá sa, že k finančným produktom v rámci segmentov politiky Fondu InvestEU by mohli byť pridružené aj tretie krajiny, a to tak, že by svoj príspevok poskytovali v plnej výške v hotovosti. Táto možnosť sa predpokladá v odôvodnených prípadoch najmä s cieľom umožniť pokračovanie existujúcich dojednaní, okrem iného aj v oblasti výskumu, alebo stanoviť možnosti podpory v súvislosti s prístupovým procesom. Členské štáty, ktoré chcú použiť časť svojich finančných prostriedkov v rámci zdieľaného riadenia prostredníctvom Fondu InvestEU, môžu prispieť tiež. Tieto sumy dopĺňajú záruku EÚ vo výške 38 000 000 000 EUR (v bežných cenách).
Kapitola II – Fond InvestEU
V tejto kapitole sa určujú štyri segmenty politiky Fondu InvestEU: i) udržateľná infraštruktúra; ii) výskum, inovácia a digitalizácia; iii) MSP; iv) sociálne investície a zručnosti. Takisto sa v nej vymedzujú dve zložky záruky EÚ: i) zložka v zodpovednosti EÚ a ii) zložka v zodpovednosti členských štátov, ktorú bude tvoriť čiastková zložka pre každý členský štát, ktorý sa rozhodne prispieť časťou svojich finančných prostriedkov v rámci zdieľaného riadenia do Fondu InvestEU.
V osobitných pravidlách týkajúcich sa zložky v zodpovednosti členských štátov sa predpokladá uzavretie dohody o príspevku medzi Komisiou a dotknutým členským štátom a vymedzujú sa hlavné prvky príspevku, ako je napríklad veľkosť, miera tvorby rezerv a podmienený záväzok. Potrebné splnomocňujúce ustanovenia budú obsiahnuté vo všeobecnom nariadení a v iných relevantných právnych nástrojoch. Po presune do Fondu InvestEU sa zložka v zodpovednosti členských štátov bude implementovať podľa pravidiel Fondu InvestEU. Komisia implementujúceho partnera vyberie na základe návrhu členského štátu a s dotknutým členským štátom podpíše dohodu o záruke.
V návrhu Komisie týkajúcom sa VFR na obdobie 2021 – 2027 sa stanovuje ambicióznejší cieľ, pokiaľ ide o uplatňovanie hľadiska klímy vo všetkých programoch EÚ, s celkovým cieľom na úrovni 25 % výdavkov EÚ prispievajúcich k plneniu cieľov v oblasti klímy. Príspevok Programu InvestEU k dosiahnutiu tohto celkového cieľa sa bude sledovať prostredníctvom systému EÚ na sledovanie plnenia cieľov v oblasti klímy. Komisia bude predkladať informácie raz za rok v kontexte ročného návrhu rozpočtu.
V záujme podpory využitia plného potenciálu Programu InvestEU prispieť k plneniu cieľov v oblasti klímy sa bude Komisia počas prípravy, implementácie, preskúmania a hodnotenia Programu InvestEU snažiť identifikovať relevantné opatrenia.
Kapitola III – Záruka EÚ
Táto kapitola obsahuje ustanovenia týkajúce sa záruky EÚ a jej zavádzania. Stanovuje sa v nich neodvolateľná povaha záruky EÚ, ktorú možno využiť len na požiadanie, investičné obdobie, ktoré pokrýva obdobie VFR, požiadavky na oprávnené operácie financovania a investičné operácie, ako aj oprávnené druhy financovania. Sektory, v ktorých možno realizovať operácie financovania a investičné operácie, sa podrobnejšie uvádzajú v prílohe II.
V tejto kapitole sa navyše stanovujú požiadavky na implementujúcich partnerov, ktorí musia okrem iného podstúpiť „posúdenie pilierov“ v súlade s [nariadením o rozpočtových pravidlách], ako aj požiadavky na dohody o záruke medzi Komisiou a implementujúcimi partnermi.
Pri výbere implementujúcich partnerov bude Komisia zohľadňovať ich schopnosť plniť ciele Fondu InvestEU a prispievať vlastnými zdrojmi, prilákať súkromných investorov, zabezpečiť primerané geografické a sektorálne pokrytie, ako aj prispievať k novým riešeniam v záujme odstránenia zlyhaní trhu a suboptimálnych investičných situácií. Skupina Európskej investičnej banky by mala vzhľadom na svoju úlohu podľa zmlúv, schopnosť pôsobiť vo všetkých členských štátoch a existujúce skúsenosti so súčasnými finančnými nástrojmi a EFSI zostať privilegovaným implementujúcim partnerom v rámci zložky v zodpovednosti EÚ. Ako implementujúci partneri budú prichádzať do úvahy aj národné podporné banky alebo inštitúcie. Okrem toho sa implementujúcimi partnermi budú môcť stať aj iné medzinárodné finančné inštitúcie, a to najmä v prípade, keď ponúkajú komparatívnu výhodu, pokiaľ ide o špecifické odborné znalosti a skúsenosti v určitých členských štátoch. Implementujúcimi partnermi by mali mať možnosť byť aj ďalšie subjekty, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Implementujúci partneri budú musieť pokrývať aspoň tri členské štáty a na tento účel budú môcť vytvoriť skupinu.
Očakáva sa, že približne 75 % záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti EÚ sa poskytne implementujúcemu partnerovi alebo partnerom, ktorí dokážu ponúkať finančné produkty vo všetkých členských štátoch.
V tejto kapitole sa stanovuje aj podrobné krytie zo záruky EÚ vo vzťahu k inej povahe financovania, aké možno v rámci nej poskytnúť.
Kapitola IV – Správa a riadenie
Fond InvestEU bude mať poradný výbor, ktorý bude zasadať v dvoch zloženiach: i) zloženie zo zástupcov implementujúcich partnerov a ii) zloženie zo zástupcov členských štátov. V zložení zo zástupcov implementujúcich partnerov k jeho úlohám patrí poskytovanie poradenstva Komisii, pokiaľ ide o koncipovanie finančných produktov, ktoré sa majú implementovať v rámci Fondu InvestEU, o zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie, ako aj o trhové podmienky. Poradný výbor bude informovať členské štáty o implementácii Fondu InvestEU a umožní pravidelnú výmenu názorov v súvislosti s vývojom na trhu, ako aj výmenu najlepších postupov.
Projektový tím zložený z expertov, ktorých Komisii poskytnú implementujúci partneri, vypracuje hodnotiacu tabuľku s potenciálnymi operáciami financovania a investičnými operáciami, ktoré bude ďalej posudzovať investičný výbor, aby rozhodol, či sa na ne môže poskytnúť záruka EÚ alebo nie. Aby sa návrh mohol predložiť projektovému tímu, Komisia musí potvrdiť, že navrhovaná operácia financovania alebo investičná operácia je v súlade s právom EÚ.
Použitie záruky EÚ na operácie financovania a investičné operácie schvaľuje investičný výbor. Jeho členovia budú externými expertmi s odbornými znalosťami z relevantných sektorov. Výbor bude zasadať v štyroch rôznych zloženiach, ktoré zodpovedajú segmentom politiky. Každé zloženie má šesť členov, z ktorých štyria sú stálymi členmi vo všetkých zloženiach. Zostávajúci dvaja členovia sa vyberajú s osobitnejším zreteľom na oblasti, ktoré spadajú do tohto konkrétneho segmentu politiky.
Kapitola V – Poradenské centrum InvestEU
Poradenské centrum InvestEU bude poskytovať poradenskú podporu pri identifikácii, príprave, vypracúvaní, štruktúrovaní, obstarávaní a implementácii projektov vrátanie súvisiaceho budovania kapacít. Bude k dispozícii pre verejných a súkromných predkladateľov projektov, ako aj pre finančných a iných sprostredkovateľov.
Kapitola VI – Portál InvestEU
Vytvorí sa Portál InvestEU, ktorý bude vychádzať zo skúseností nadobudnutých pri realizácii portálu pre projekty v rámci Investičného plánu pre Európu. Portál bude zahŕňať systematickú kontrolu súladu prijatých projektov s právom a politikami Únie a plnenia povinnosti implementujúcich partnerov zvážiť projekty, ktoré spĺňajú podmienku súladu a ktoré patria do rozsahu ich činnosti. Jeho cieľom je zabezpečiť viditeľnosť projektov, do ktorých možno v EÚ investovať a ktoré sa snažia získať financovanie. Uvedenie projektu na portáli však nie je podmienkou na získanie financovania z prostriedkov EÚ. Podobne ani uvedenie projektu na portáli neznamená, že projekt bude môcť nakoniec využívať záruku EÚ.
Kapitola VII – Monitorovanie a podávanie správ, hodnotenie a kontrola
Navrhuje sa, aby sa používanie záruky EÚ hodnotilo prostredníctvom priebežného a záverečného hodnotenia v súlade s požiadavkami [nariadenia o rozpočtových pravidlách]. V tejto kapitole sa stanovuje aj pravidelné monitorovanie a podávanie správ, pričom v prílohe III sa stanovujú ukazovatele na meranie výkonnosti. Táto kapitola takisto obsahuje ustanovenia o audite a oprávneniach úradu OLAF, pokiaľ ide o operácie financovania a investičné operácie v tretích krajinách.
V tejto kapitole sa stanovuje postup pre delegované akty a uplatňovanie nariadenia sa predpokladá od 1. januára 2021.
Kapitola VIII – Transparentnosť a viditeľnosť
Táto kapitola obsahuje štandardné ustanovenia s cieľom zabezpečiť primeranú transparentnosť a viditeľnosť.
Kapitola IX – Prechodné a záverečné ustanovenia
Táto záverečná kapitola obsahuje ustanovenia týkajúce sa používania príjmov, vrátených platieb a vymožených súm z predchádzajúcich programov. Zoznam týchto programov sa spolu s EFSI uvádza v prílohe IV.
2018/0229 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa zriaďuje Program InvestEU
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 a článok 175 tretí odsek,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 11 ,
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 12 ,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Objem investičných činností v oblasti infraštruktúry v Únii klesol z 2,2 % HDP EÚ v roku 2009 na 1,8 % v roku 2016 a v porovnaní s objemom investícií v období pred globálnou finančnou krízou bol tak o 20 % nižší. Hoci tak v Únii možno pozorovať zlepšenie pomeru investícií k HDP, stále nezodpovedá očakávaniam v období silného oživenia a nepostačuje na kompenzáciu dlhého obdobia nedostatočných investícií. Čo je však dôležitejšie, súčasný objem investícií a investičné prognózy neuspokojujú štrukturálne investičné potreby Únie, ktorá čelí technologickým zmenám a globálnej konkurencieschopnosti, okrem iného aj pokiaľ ide o inovácie, zručnosti, infraštruktúru a malé a stredné podniky (MSP), ani potrebu riešiť kľúčové spoločenské výzvy, akou je napríklad udržateľnosť alebo starnutie obyvateľstva. S cieľom riešiť zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie je preto neustále potrebné poskytovať podporu, aby sa znížil nedostatok investícií v cielených sektoroch v záujme dosahovania cieľov politík Únie.
(2)V hodnoteniach sa zdôraznilo, že rôznorodosť finančných nástrojov použitých vo viacročnom finančnom rámci v období 2014 – 2020 viedla k určitej duplicite. Ťažkosti spôsobila aj sprostredkovateľom a konečným prijímateľom, ktorí museli čeliť rôznym pravidlám v oblasti oprávnenosti a podávania správ. Absencia zlučiteľných pravidiel takisto zabránila možnosti kombinovať viaceré fondy Únie, hoci takáto možnosť by bola bývala prospešná na podporu projektov, ktoré potrebovali rôzne druhy financovania. V záujme efektívnejšie fungujúcej podpory v prospech konečných prijímateľov, ktorá sa dosiahne integráciou a zjednodušením ponúk financovania v rámci jedinej schémy rozpočtovej záruky, čím sa posilní vplyv zásahu Únie a zároveň sa znížia náklady pre rozpočet Únie, by sa mal preto vytvoriť jediný fond, Fond InvestEU.
(3)Únia v uplynulých rokoch prijala ambiciózne stratégie na dobudovanie jednotného trhu a stimuláciu udržateľného rastu a tvorby pracovných miest, ako napríklad plán na vytvorenie únie kapitálových trhov, Stratégiu digitálneho jednotného trhu, balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, Akčný plán Únie pre obehové hospodárstvo, stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu, stratégiu v oblasti obrany a Stratégiu pre Európu v oblasti kozmického priestoru. Fond InvestEU by mal využívať a podporovať synergie medzi týmito navzájom sa posilňujúcimi stratégiami prostredníctvom poskytovania podpory na investície a prístupu k financovaniu.
(4)Na úrovni Únie slúži ako rámec na identifikáciu národných priorít v oblasti reforiem a na monitorovanie ich realizácie európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík. Členské štáty v záujme podpory týchto priorít v oblasti reforiem vypracúvajú vlastné národné viacročné investičné stratégie. Stratégie by sa mali predkladať spolu s každoročnými národnými programami reforiem, aby poskytli prehľad prioritných investičných projektov, ktoré majú získať financovanie z prostriedkov daného štátu alebo Únie alebo oboje, a zabezpečili ich koordináciu. Mali by slúžiť aj na to, aby sa financovanie z prostriedkov Únie používalo konzistentne a aby sa maximalizovala pridaná hodnota finančnej podpory, ktorá sa má poskytnúť najmä z európskych štrukturálnych a investičných fondov, európskeho nástroja stabilizácie investícií a prípadne z Fondu InvestEU.
(5)Fond InvestEU by mal prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti Únie, okrem iného aj v oblasti inovácie a digitalizácie, udržateľnosti hospodárskeho rastu Únie, sociálnej odolnosti a inkluzívnosti a integrácie kapitálových trhov Únie vrátane riešení v oblasti ich fragmentácie a diverzifikácie zdrojov financovania podnikov v Únii. Na tieto účely by sa z neho mali podporovať projekty, ktoré sú technicky a ekonomicky životaschopné, a to tak, že fond bude slúžiť ako rámec pre využívanie dlhových nástrojov, nástrojov na zdieľanie rizika a kapitálových nástrojov, ktoré sa budú opierať o záruku z rozpočtu Únie a o príspevky implementujúcich partnerov. Mal by byť založený na dopyte a podpora poskytovaná z neho by mala zároveň prispievať k plneniu cieľov politík Únie.
(6)Z Fondu InvestEU by sa mali podporovať investície do hmotných a nehmotných aktív s cieľom posilniť rast, investície a zamestnanosť, čo prispeje k lepším životným podmienkam a spravodlivejšiemu rozdeleniu príjmov v Únii. Intervencia prostredníctvom Fondu InvestEU by mala dopĺňať podporu Únie, ktorá sa poskytuje prostredníctvom grantov.
(7)Únia v roku 2015 schválila ciele stanovené v Agende 2030 Organizácie Spojených národov a jej ciele udržateľného rozvoja a Parížsku dohodu, ako aj sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030. V záujme plnenia dohodnutých cieľov vrátane cieľov stanovených v rámci environmentálnej politiky Únie je potrebné zásadne zintenzívniť činnosť zameranú na udržateľný rozvoj. Pri koncipovaní Fondu InvestEU by preto mali dominovať zásady trvalo udržateľného rozvoja.
(8)Program InvestEU by mal prispievať k budovaniu systému udržateľných financií v Únii, ktorý bude podporovať presmerovanie súkromného kapitálu na udržateľné investície v súlade s cieľmi stanovenými v akčnom pláne Komisie o financovaní udržateľného rastu 13 .
(9)Uznávajúc dôležitosť riešenia problémov spojených so zmenou klímy v súlade so záväzkami Únie implementovať Parížsku dohodu a s cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja Program InvestEU prispeje k uplatňovaniu hľadiska ochrany klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je vynaložiť 25 % výdavkov z rozpočtu Únie na podporu cieľov v oblasti klímy. Očakáva sa, že akcie v rámci Programu InvestEU prispejú k plneniu cieľov v oblasti klímy vo výške 30 % celkového finančného krytia tohto programu. Relevantné akcie sa identifikujú počas prípravy a implementácie Programu InvestEU a prehodnotia sa počas príslušných hodnotení a preskúmaní.
(10)Príspevok Fondu InvestEU k dosahovaniu cieľov v oblasti klímy sa bude sledovať prostredníctvom systému EÚ na sledovanie plnenia cieľov v oblasti klímy, ktorý vytvorí Komisia v spolupráci s implementujúcimi partnermi, pričom na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, sa budú primeraným spôsobom uplatňovať kritériá stanovené v [nariadení o zriadení rámca pre uľahčenie udržateľných investícií 14 ].
(11)Podľa správy z roku 2018 o globálnych rizikách, ktorú vydalo Svetové ekonomické fórum, sa polovica z desiatich najzávažnejších rizík ohrozujúcich globálne hospodárstvo týka životného prostredia. Patrí k nim znečistenie ovzdušia, pôdy a vody, extrémne poveternostné javy, strata biodiverzity a neúspešné zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy. Environmentálne zásady sú pevne zakotvené v zmluvách a mnohých politikách Únie. Pri operáciách spojených s Fondom InvestEU by sa preto malo propagovať uplatňovanie hľadiska environmentálnych cieľov. Ochrana životného prostredia a súvisiaca prevencia a riadenie rizika by sa mali začleniť do prípravy a realizácie investícií. EÚ by mala sledovať aj svoje výdavky súvisiace s biodiverzitou a kontrolou znečistenia ovzdušia, aby plnila povinnosti v oblasti podávania správ podľa Dohovoru o biologickej diverzite a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 15 . Investície pridelené na plnenie cieľov v oblasti environmentálnej udržateľnosti by sa preto mali sledovať s použitím spoločných metodík, ktoré budú v súlade s metodikami vypracovanými v rámci iných programov Únie pre oblasť klímy, biodiverzity a riadenia znečisťovania ovzdušia, aby bolo možné posúdiť jednotlivé aj kombinované vplyvy investícií na kľúčové zložky prírodného kapitálu vrátane vzduchu, vody, zeme a biodiverzity.
(12)Investičné projekty, na ktoré sa poskytuje značná podpora z prostriedkov Únie, a to najmä v oblasti infraštruktúry, by sa mali preveriť z hľadiska udržateľnosti v súlade s usmerneniami, ktoré by mala vypracovať Komisia v spolupráci s implementujúcimi partnermi v rámci Programu InvestEU a v súlade s usmerneniami vypracovanými pre ďalšie programy Únie, pričom na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, by sa mali primeraným spôsobom uplatňovať kritériá stanovené v [nariadení o zriadení rámca pre uľahčenie udržateľných investícií]. Takéto usmernenia by mali zahŕňať primerané ustanovenia, ktoré by mali zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži.
(13)Nízka miera investícií do infraštruktúry v Únii počas finančnej krízy oslabila schopnosť Únie posilniť udržateľný rast, konkurencieschopnosť a konvergenciu. Rozsiahle investície do európskej infraštruktúry zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri plnení cieľov Únie v oblasti udržateľnosti vrátane cieľov v oblasti energetiky a klímy stanovených do roku 2030. Z Fondu InvestEU by sa preto mala poskytovať podpora na investície do dopravnej, energetickej (vrátane infraštruktúry v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov), environmentálnej, námornej a digitálnej infraštruktúry a infraštruktúry na realizáciu opatrení v oblasti klímy. S cieľom maximalizovať vplyv a pridanú hodnotu financovania z prostriedkov Únie je vhodné podporovať efektívny investičný proces, ktorý umožní zviditeľniť databázu projektov a zaistiť súlad rôznych relevantných programov Únie. Vzhľadom na bezpečnostné hrozby by sa v investičných projektoch, ktoré získali podporu z prostriedkov Únie, mali zohľadňovať zásady ochrany občanov na verejných priestranstvách. Mali by sa tak dopĺňať snahy vyvinuté v rámci iných fondov Únie, akým je napríklad Európsky fond regionálneho rozvoja, ktorý poskytuje podporu na bezpečnostné aspekty investícií do infraštruktúry na verejných priestranstvách, dopravnej, energetickej a inej kritickej infraštruktúry.
(14)Zatiaľ čo úroveň celkových investícií v Únii narastá, investície do rizikovejších činností, ako sú výskum a inovácie, stále nezodpovedajú reálnym potrebám. Výsledkom sú nedostatočné investície do tejto oblasti, ktoré oslabujú priemyselnú a hospodársku konkurencieschopnosť Únie a znižujú kvalitu života jej občanov. Fond InvestEU by mal poskytovať primerané finančné produkty, aby sa pokryli rôzne štádiá inovačného cyklu a rozsiahla škála dotknutých subjektov, a to najmä s cieľom umožniť posilnenie využívania a zavádzanie riešení v komerčnom rozsahu v Únii, aby sa zabezpečila ich konkurencieschopnosť na svetových trhoch.
(15)Značné úsilie je naliehavo potrebné v súvislosti s investíciami do digitálnej transformácie a so šírením jej prínosov všetkým občanom a podnikom v Únii. Vzhľadom na silný politický rámec zavedený prostredníctvom stratégie digitálneho jednotného trhu by sa teraz mali vynaložiť zodpovedajúco ambiciózne investície vrátane investícií do umelej inteligencie.
(16)Malé a stredné podniky (MSP) zohrávajú v Únii kľúčovú úlohu. Pri prístupe k financiám však vzhľadom na vnímané vysoké riziko a nedostatočný kolaterál čelia ťažkostiam. Ďalšie výzvy vyplývajú z potreby MSP zachovať si konkurencieschopnosť tak, že sa budú zapájať do činností v oblasti digitalizácie, internacionalizácie a inovácie a že budú zlepšovať zručnosti svojich zamestnancov. Okrem toho v porovnaní s väčšími podnikmi je ich prístup k zdrojom financovania viac obmedzený: bežne neemitujú dlhopisy a majú len obmedzený prístup na burzy alebo k veľkým inštitucionálnym investorom. Prístup k financiám je ešte zložitejší v prípade tých MSP, ktoré svoju činnosť zameriavajú na nehmotné aktíva. MSP v Únii sú vo veľkej miere závislé od bánk a dlhového financovania vo forme kontokorentných úverov, bankových úverov alebo lízingu. Podpora MSP, ktoré čelia uvedeným výzvam, a väčšia diverzifikácia zdrojov financovania MSP sú potrebné na posilnenie ich schopnosti financovať ich vytváranie, rast a rozvoj a zvládnuť hospodársky pokles, ako aj na zvýšenie odolnosti hospodárstva a finančného systému počas hospodárskeho poklesu alebo otrasov. Zároveň sa tak dopĺňajú iniciatívy, ktoré sa už realizujú v rámci plánu na vytvorenie únie kapitálových trhov. Fond InvestEU by mal poskytnúť príležitosť zamerať sa na špecifické, lepšie zacielené finančné produkty.
(17)Ako sa uvádza v diskusnom dokumente o sociálnom rozmere Európy 16 a v oznámení o európskom pilieri sociálnych práv 17 , budovanie inkluzívnejšej a spravodlivejšej Únie je kľúčovou prioritou Únie zameranou na riešenie nerovnosti a posilnenie politiky sociálneho začlenenia v Európe. Nerovnosť príležitostí má vplyv najmä na prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave a zdravotnej starostlivosti. Investíciami do hospodárstva vyznačujúceho sa sociálnymi zručnosťami a ľudským kapitálom, ako aj integráciou zraniteľných populácií do spoločnosti možno posilniť hospodárske príležitosti, najmä ak sú koordinované na úrovni Únie. Fond InvestEU by sa mal využívať na podporu investícií do vzdelávania a odbornej prípravy, mal by pomáhať zvyšovať zamestnanosť, najmä v radoch nekvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných osôb, a zlepšovať situáciu, pokiaľ ide o medzigeneračnú solidaritu, zdravotníctvo, bezdomovectvo, digitálnu inklúziu, rozvoj komunít, úlohu a miesto mladých ľudí v spoločnosti, ako aj o zraniteľné osoby vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín. Program InvestEU by mal prispievať aj k podpore európskej kultúry a kreativity. S cieľom reagovať na rozsiahle premeny, ktorými v nasledujúcom desaťročí prejdú spoločnosti v Únii a trh práce, je potrebné investovať do ľudského kapitálu, mikrofinancií, financií pre sociálne podniky a nových obchodných modelov sociálneho hospodárstva vrátane investícií so sociálnym vplyvom a obstarávania so sociálnymi výsledkami. Prostredníctvom Programu InvestEU by sa mal posilniť vznikajúci ekosystém sociálneho hospodárstva, pričom by sa zvýšila ponuka financií pre mikropodniky a sociálne podniky a posilnil by sa ich prístup k financiám, aby sa tak uspokojil dopyt tých, ktorí ich potrebujú najviac. Pracovná skupina na vysokej úrovni pre investovanie do sociálnej infraštruktúry v Európe vo svojej správe 18 identifikovala nedostatok investícií do sociálnej infraštruktúry a služieb (vrátane vzdelávania, odbornej prípravy, zdravotnej starostlivosti a bývania), ktoré si vyžadujú podporu, a to aj na úrovni Únie. Mali by sa preto využiť spojené sily kapitálu z verejných a komerčných zdrojov a od filantropov, ako aj podpora nadácií, aby sa podporil rozvoj reťazca sociálno-trhových hodnôt a zvýšila odolnosť Únie.
(18)Fond InvestEU by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odzrkadľujú kľúčové priority politiky Únie, pričom konkrétne ide o udržateľnú infraštruktúru; výskum, inováciu a digitalizáciu; MSP a sociálne investície a zručnosti.
(19)Každý segment politiky by mali tvoriť dve zložky, t. j. zložka v zodpovednosti EÚ a zložka v zodpovednosti členských štátov. Zložka v zodpovednosti EÚ by mala primeraným spôsobom riešiť zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie týkajúce sa celej Únie a podporené akcie by mali mať jednoznačnú európsku pridanú hodnotu. Zložka v zodpovednosti členských štátov by mala členským štátom poskytnúť možnosť prispieť svojím dielom zdrojov z fondov v rámci zdieľaného riadenia k tvorbe rezerv na záruku EÚ, aby záruku EÚ mohli využívať na operácie financovania alebo investičné operácie s cieľom riešiť špecifické zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie na vlastnom území aj v zraniteľných a vzdialených oblastiach, akými sú napríklad najvzdialenejšie regióny Únie, v záujme plnenia cieľov fondov v rámci zdieľaného riadenia. Akcie podporené z Fondu InvestEU či už prostredníctvom zložky v zodpovednosti EÚ alebo zložky v zodpovednosti členských štátov by nemali duplikovať ani vytláčať súkromné financovanie ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu.
(20)Zložka v zodpovednosti členských štátov by mala mať špecifickú koncepciu, ktorá by umožnila, aby sa fondy v rámci zdieľaného riadenia mohli využívať na tvorbu rezerv na záruku vydanú Úniou. Táto kombinácia má za cieľ mobilizovať vysoký úverový rating Únie v záujme podpory celoštátnych a regionálnych investícií a zároveň zabezpečiť spoľahlivé riadenie rizík vyplývajúcich z podmienených záväzkov, a to tak, že sa záruka poskytnutá Komisiou bude implementovať v rámci nepriameho riadenia. Únia by mala ručiť za operácie financovania a investičné operácie uvedené v dohodách o záruke uzavretých medzi Komisiou a implementujúcimi partnermi v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov, z fondov v rámci zdieľaného riadenia by sa mali tvoriť rezervy na záruku na základe miery tvorby rezerv stanovenej Komisiou v závislosti od povahy operácií a očakávaných výsledných strát a členský štát by prevzal tie straty, ktoré by boli nad očakávanými stratami, a to prostredníctvom vydania nadväznej záruky (back to back) v prospech Únie. Takéto dojednania by sa mali zahrnúť do jednej dohody o príspevku uzavretej s každým členským štátom, ktorý si takúto možnosť vyberie dobrovoľne. Dohoda o príspevku by mala zahŕňať jednu alebo viaceré špecifické dohody o záruke, ktoré by sa vykonávali v dotknutom členskom štáte. Stanovenie miery tvorby rezerv prípad od prípadu si vyžaduje odchýlku od [článku 211 ods. 1] nariadenia (EÚ, Euratom) XXXX 19 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). V rámci tejto koncepcie sa stanovuje aj jednotný súbor pravidiel pre rozpočtové záruky podporované z fondov riadených centrálne alebo z fondov v rámci zdieľaného riadenia, čím sa uľahčuje ich kombinácia.
(21)Do Fondu InvestEU by mali mať možnosť prispievať aj tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho združenia voľného obchodu, pristupujúcimi krajinami, kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami, krajinami, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, a inými krajinami, a to v súlade s podmienkami dohodnutými medzi Úniou a týmito krajinami. V náležitých prípadoch by sa tak malo umožniť pokračovanie spolupráce s príslušnými krajinami, a to najmä v oblastiach výskumu a inovácie, ako aj MSP.
(22)Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na iné opatrenia v rámci Programu InvestEU, než je tvorba rezerv na záruku EÚ, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle [odkaz treba prípadne aktualizovať podľa novej medziinštitucionálnej dohody: bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení 20 ].
(23)Očakáva sa, že záruka EÚ vo výške 38 000 000 000 EUR (v bežných cenách) na úrovni Únie zmobilizuje dodatočné investície vo výške viac než 650 000 000 000 EUR v celej Únii a mala by sa orientačne rozdeliť medzi segmenty politiky.
(24)Záruku EÚ, o ktorú sa opiera Fond InvestEU, by mala nepriamo implementovať Komisia, ktorá by sa mala spoliehať na to, že dosah ku konečným prijímateľom zabezpečia implementujúci partneri. Dohodu o záruke, ktorou sa umožňuje využiť záruku z Fondu InvestEU, by mala uzavrieť Komisia s každým implementujúcim partnerom s cieľom podporiť jeho operácie financovania a investičné operácie, ktoré spĺňajú ciele Fondu InvestEU a kritériá oprávnenosti. Fond InvestEU by mal mať osobitnú štruktúru správy, aby sa zabezpečilo primerané používanie záruky EÚ.
(25)Zo zástupcov implementujúcich partnerov a zástupcov členských štátov by sa mal vytvoriť poradný výbor s cieľom umožniť výmenu informácií o prijímaní finančných produktov zavedených v rámci Fondu InvestEU, ako aj diskusiu o rozvíjajúcich sa potrebách a nových produktoch, okrem iného aj o špecifických nedostatkoch trhu na niektorých územiach.
(26)Komisia by mala posudzovať, či sú operácie financovania a investičné operácie, ktoré navrhujú implementujúci partneri, zlučiteľné s právom a politikami Únie, zatiaľ čo rozhodnutia o operáciách financovania a investičných operáciách by mali v konečnom dôsledku prijímať implementujúci partneri.
(27)Takéto operácie by mal hodnotiť projektový tím zložený z expertov, ktorých Komisii poskytnú implementujúci partneri na to, aby poskytovali odborné znalosti pri finančnom a technickom posudzovaní navrhovaných operácií financovania a investičných operácií, ktoré má ďalej posudzovať investičný výbor.
(28)Investičný výbor zložený z nezávislých expertov by mal prijímať konečné rozhodnutie o tom, či operácie financovania a investičné operácie, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti, budú môcť využiť záruku EÚ, a v súvislosti s projektmi tak poskytuje externú expertízu pri posudzovaní investícií. Investičný výbor by mal fungovať v rôznych zloženiach, aby boli čo najlepšie pokryté rôzne oblasti a sektory politiky.
(29)Pri výbere implementujúcich partnerov, ktorí budú Fond InvestEU zavádzať, by mala Komisia zohľadniť ich schopnosť plniť ciele Fondu InvestEU a prispievať vlastnými zdrojmi, aby zabezpečila primerané geografické pokrytie a diverzifikáciu, prilákala súkromných investorov a zaistila dostatočnú diverzifikáciu rizík, ako aj nové riešenia v záujme odstránenia zlyhaní trhu a suboptimálnych investičných situácií. Skupina Európskej investičnej banky (EIB) by mala vzhľadom na svoju úlohu podľa zmlúv, schopnosť pôsobiť vo všetkých členských štátoch a existujúce skúsenosti so súčasnými finančnými nástrojmi a EFSI zostať privilegovaným implementujúcim partnerom v rámci zložky Fondu InvestEU v zodpovednosti EÚ. Okrem skupiny EIB by doplnkovú škálu finančných produktov mali byť schopné ponúknuť národné podporné banky alebo inštitúcie, keďže ich skúsenosti a schopnosti na regionálnej úrovni by mohli byť prínosom z hľadiska maximalizácie vplyvu verejných finančných prostriedkov na území Únie. Okrem toho by možnosť stať sa implementujúcimi partnermi mali mať aj iné medzinárodné finančné inštitúcie, a to najmä v prípade, keď ponúkajú komparatívnu výhodu, pokiaľ ide o špecifické odborné znalosti a skúsenosti v určitých členských štátoch. Implementujúcimi partnermi by mali mať možnosť byť aj ďalšie subjekty, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách.
(30)Aby sa zabezpečilo, že sa zásahy v rámci zložky Fondu InvestEU v zodpovednosti EÚ budú zameriavať na zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie na úrovni Únie, ale zároveň budú plniť aj cieľ čo najlepšieho geografického dosahu, by sa záruka EÚ mala poskytnúť implementujúcim partnerom, ktorí jednotlivo alebo spolu s inými implementujúcimi partnermi dokážu pokryť aspoň tri členské štáty. Očakáva sa však, že približne 75 % záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti EÚ sa poskytne implementujúcemu partnerovi alebo partnerom, ktorí dokážu ponúkať finančné produkty v rámci Fondu InvestEU vo všetkých členských štátoch.
(31)Záruka EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov by sa mala poskytnúť ktorémukoľvek implementujúcemu partnerovi, ktorý by bol oprávnený podľa [článku 62 ods. 1 písm. c)] [nariadenia o rozpočtových pravidlách], vrátane národných alebo regionálnych podporných bánk alebo inštitúcií, EIB, Európskeho investičného fondu a iných multilaterálnych rozvojových bánk. Pri výbere implementujúcich partnerov v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov by Komisia mala zohľadniť návrhy každého členského štátu. Komisia v súlade s [článkom 154] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] musí vykonať posúdenie pravidiel a postupov implementujúceho partnera, aby sa presvedčila, že poskytuje úroveň ochrany finančných záujmov Únie rovnocennú úrovni poskytovanej Komisiou.
(32)O operáciách financovania a investičných operáciách by mal v konečnom dôsledku rozhodnúť vo svojom mene implementujúci partner, ktorý by ich mal implementovať v súlade so svojimi internými pravidlami a postupmi a vykazovať vo svojich finančných výkazoch. Komisia by preto mala niesť výhradnú zodpovednosť za všetky finančné záväzky vyplývajúce zo záruky EÚ a mala by zverejniť maximálnu výšku záruky vrátane všetkých relevantných informácií o poskytnutej záruke.
(33)Fond InvestEU by mal v náležitých prípadoch umožniť bezproblémové a efektívne kombinovanie grantov alebo finančných nástrojov alebo grantov aj finančných nástrojov financovaných z rozpočtu Únie alebo z Fondu na inováciu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) so zárukou EÚ vždy, keď je to potrebné na čo najlepšie posilnenie investícií, s cieľom riešiť špecifické zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie.
(34)Projekty, ktoré predkladajú implementujúci partneri v snahe získať na ne podporu v rámci Programu InvestEU, ktorá zahŕňa financovanie kombinované s podporou z iných programov Únie, by mali byť ako celok v súlade aj s cieľmi a kritériami oprávnenosti obsiahnutými v pravidlách príslušných programov Únie. O použití záruky EÚ by sa malo rozhodnúť podľa pravidiel Programu InvestEU.
(35)Budovanie rozsiahlej databázy investičných projektov v každom segmente politiky by malo podporovať Poradenské centrum InvestEU. Okrem toho by sa mal v rámci Programu InvestEU zabezpečiť aj medzisektorový komponent, ktorý by pre centrálne riadené programy Únie slúžil ako jednotné kontaktné miesto a poskytoval by pomoc pri vytváraní projektov vo viacerých oblastiach politiky.
(36)Aby poradné služby mali široký geografický dosah v celej Únii a aby sa úspešne mobilizovali miestne poznatky o Fonde InvestEU, miestne zastúpenie Poradenského centra InvestEU zamerané na poskytovanie konkrétnej, proaktívnej a individualizovanej pomoci na mieste by sa malo zabezpečiť všade tam, kde je to potrebné, pričom sa zohľadnia existujúce systémy podpory.
(37)V kontexte Fondu InvestEU existuje potreba podporiť budovanie kapacít zamerané na rozvíjanie organizačných schopností a činností v oblasti tvorby trhu, ktoré sú potrebné na koncipovanie kvalitných projektov. Ďalším cieľom je vytvoriť podmienky na zvýšenie prípadného počtu oprávnených prijímateľov vo vznikajúcich trhových segmentoch, a to najmä tam, kde sa v dôsledku malého rozsahu jednotlivých projektov značne zvyšujú transakčné náklady na úrovni projektu, napríklad pokiaľ ide o ekosystém sociálnych financií. Podpora pri budovaní kapacít by preto mala byť doplnková a dodatočná k akciám vykonávaným v rámci iných programov Únie, ktoré pokrývajú konkrétnu oblasť politiky.
(38)V záujme zviditeľnenia investičných projektov, ktoré sa snažia získať financovanie, by sa mal vytvoriť Portál InvestEU, ktorý by predstavoval ľahko dostupnú a používateľsky ústretovú databázu projektov, pričom by sa v zvýšenej miere sústreďoval na informovanie implementujúcich partnerov o investičných projektoch zlučiteľných s právom a politikami Únie.
(39)Podľa bodov 22 a 23 medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 21 je potrebné hodnotiť Program InvestEU na základe informácií získaných prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie, pričom sa zároveň bude predchádzať nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. Vo vhodných prípadoch do týchto požiadaviek možno zaradiť aj merateľné ukazovatele, na základe ktorých sa budú hodnotiť účinky Programu InvestEU v praxi.
(40)Na sledovanie pokroku pri plnení cieľov Únie by sa mal zaviesť spoľahlivý rámec pre monitorovanie, ktorý bude založený na ukazovateľoch výstupov, výsledkov a vplyvov. S cieľom zabezpečiť zodpovednosť voči európskym občanom by Komisia mala Európskemu parlamentu a Rade podávať výročné správy o pokroku, vplyvoch a operáciách v rámci Programu InvestEU.
(41)Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o právny štát, v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.
(42)Na Program InvestEU sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách]. Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú rozpočtových záruk.
(43)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 22 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 23 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 24 a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 25 majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 26 . V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.
(44)Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci pre spoluprácu vytvorenom podľa Dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje implementácia programov prostredníctvom rozhodnutia prijatého na základe uvedenej dohody. Účasť tretích krajín sa umožňuje aj na základe iných právnych nástrojov. Toto nariadenie by malo zahŕňať osobitné ustanovenie, ktorým sa udelia nevyhnutné práva a prístup pre zodpovedného povoľujúceho úradníka, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európsky dvor audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci.
(45)Podľa [odkaz treba prípadne aktualizovať podľa nového rozhodnutia o ZKÚ: článku 88 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach (ZKÚ) sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi Programu InvestEU a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.
(46)S cieľom doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia o investičné usmernenia, s ktorými by operácie financovania a investičné operácie mali byť v súlade, uľahčiť rýchlu a flexibilnú úpravu ukazovateľov výkonnosti a prispôsobiť mieru tvorby rezerv by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vypracúvanie investičných usmernení pre operácie financovania a investičné operácie v rámci rôznych segmentov politiky, o zmenu prílohy III k tomuto nariadeniu s cieľom preskúmať alebo doplniť ukazovatele a o prispôsobenie miery tvorby rezerv. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov,
(47)Prostredníctvom Programu InvestEU by sa mali riešiť zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie týkajúce sa celej EÚ a zabezpečiť celoúniové testovanie inovačných finančných produktov na trhu, ako aj systémy na ich šírenie, a to pokiaľ ide o nové alebo komplexné zlyhania trhu. Akcia na úrovni Únie je preto oprávnená,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa zriaďuje Fond InvestEU, z ktorého sa poskytuje záruka EÚ na operácie financovania a investičné operácie, ktoré vykonávajú implementujúci partneri na podporu vnútorných politík Únie.
Týmto nariadením sa vytvára aj mechanizmus poskytovania poradenskej podpory na podporu vypracúvania projektov, do ktorých možno investovať, a prístupu k financovaniu, ako aj na súvisiace budovanie kapacít (ďalej len „Poradenské centrum InvestEU“). Zriaďuje sa ním aj databáza, v ktorej sa zviditeľňujú projekty, na ktoré sa predkladatelia projektov snažia získať financovanie, a ktorá investorom poskytuje informácie o investičných príležitostiach (ďalej len „Portál InvestEU“).
Stanovujú sa v ňom ciele Programu InvestEU, rozpočet a výška záruky EÚ na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1.„operácie kombinovaného financovania“ sú operácie podporované z rozpočtu Únie, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory alebo splatnú podporu alebo nesplatné formy podpory aj splatnú podporu z rozpočtu Únie so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov; na účely tohto vymedzenia programy Únie financované z iných zdrojov než z rozpočtu Únie, ako napríklad z Fondu na inováciu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), možno považovať za programy Únie financované z rozpočtu Únie;
2.„záruka EÚ“ je celková záruka poskytovaná z rozpočtu Únie, v rámci ktorej sa rozpočtové záruky v súlade s [článkom 219 ods. 1] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] realizujú podpisom jednotlivých dohôd o zárukách s implementujúcimi partnermi;
3.„finančný produkt“ je finančný mechanizmus alebo dohoda medzi Komisiou a implementujúcim partnerom, za podmienok ktorých implementujúci partner poskytuje priame alebo sprostredkované financovanie konečným prijímateľom v ktorejkoľvek z foriem uvedených v článku 13;
4.„operácie financovania a/alebo investičné operácie“ sú operácie na poskytovanie financií priamo alebo nepriamo konečným prijímateľom vo forme finančných produktov, ktoré vykonáva implementujúci partner vo svojom mene, ktoré poskytuje v súlade so svojimi internými pravidlami a ktoré vykazuje vo svojich finančných výkazoch;
5.„fondy v rámci zdieľaného riadenia“ sú fondy, pri ktorých sa predpokladá, že z nich bude možné prideliť prostriedky na tvorbu rezerv na rozpočtovú záruku v rámci zložky Fondu InvestEU v zodpovednosti členských štátov; konkrétne ide o Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (ESF+), Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV);
6.„dohoda o záruke“ je právny nástroj, v ktorom Komisia a implementujúci partner stanovujú podmienky, za ktorých sa majú navrhovať operácie financovania alebo investičné operácie na možné využitie záruky EÚ, za ktorých sa na tieto operácie má poskytovať rozpočtová záruka a za ktorých sa tieto operácie majú implementovať v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia;
7.„implementujúci partner“ je oprávnená protistrana, ako napríklad finančná inštitúcia alebo iný sprostredkovateľ, s ktorými Komisia podpisuje dohodu o záruke a/alebo dohodu o implementácii Poradenského centra InvestEU;
8.„Poradenské centrum InvestEU“ je technická pomoc vymedzená v článku 20;
9.„Portál InvestEU“ je databáza vymedzená v článku 21;
10.„Program InvestEU“ je spoločné označenie Fondu InvestEU, Poradenského centra InvestEU, Portálu InvestEU a operácií kombinovaného financovania;
11.„mikrofinancie“ sú mikrofinancie vymedzené v [[nariadení ESF+] číslo];
12.„spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou“ sú subjekty zamestnávajúce do 3 000 zamestnancov, ktoré nie sú malými a strednými podnikmi (MSP) ani malými spoločnosťami so strednou trhovou kapitalizáciou;
13.„národné podporné banky alebo inštitúcie“ sú právne subjekty, ktoré vykonávajú finančné činnosti na profesionálnom základe a ktoré členský štát alebo subjekt členského štátu na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni poverili vykonávaním rozvojových alebo propagačných aktivít;
14.„malé a stredné podniky (MSP)“ sú mikro, malé a stredné podniky vymedzené v prílohe k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES 27 ;
15.„malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou“ sú subjekty zamestnávajúce do 499 zamestnancov, ktoré nie sú MSP;
16.„sociálny podnik“ je sociálny podnik vymedzený v nariadení [[EFS+] číslo];
17.„tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie.
Článok 3
Ciele Programu InvestEU
1.Všeobecným cieľom Programu InvestEU je podporiť politické ciele Únie prostredníctvom operácií financovania a investičných operácií, ktoré prispievajú k posilneniu:
a)konkurencieschopnosti Únie vrátane inovácie a digitalizácie;
b)udržateľnosti hospodárstva Únie a jeho rastu;
c)sociálnej odolnosti a inkluzívnosti Únie;
d)integrácie kapitálových trhov Únie a k posilneniu jednotného trhu vrátane riešení v oblasti fragmentácie kapitálových trhov Únie, diverzifikácie zdrojov financovania podnikov v Únii a podpory udržateľných financií.
2.Program InvestEU má tieto špecifické ciele:
a)podporovať operácie financovania a investičné operácie súvisiace s udržateľnou infraštruktúrou v oblastiach uvedených v článku 7 ods. 1 písm. a);
b)podporovať operácie financovania a investičné operácie v oblasti výskumu, inovácie a digitalizácie;
c)posilniť prístup MSP a v riadne odôvodnených prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou k financiám a ich dostupnosť;
d)posilniť prístup sociálnych podnikov k mikrofinanciám a financiám a ich dostupnosť, podporovať operácie financovania a investičné operácie súvisiace so sociálnymi investíciami a zručnosťami a rozvíjať a konsolidovať trhy so sociálnymi investíciami v oblastiach uvedených v článku 7 ods. 1 písm. d).
Článok 4
Rozpočet a výška záruky EÚ
1.Výška záruky EÚ na účely zložky v zodpovednosti EÚ uvedenej v článku 8 ods. 1 písm. a) je 38 000 000 000 EUR (v bežných cenách). Miera tvorby rezerv na túto záruku dosahuje 40 %.
Na účely zložky v zodpovednosti členských štátov uvedenej v článku 8 ods. 1 písm. b) možno záruku EÚ zvýšiť o dodatočnú sumu v závislosti od toho, či členské štáty alokujú zodpovedajúce sumy podľa [článku 10 ods. 1] nariadenia [VN] 28 číslo] a [článku 75 ods. 1] nariadenia [o pláne SPP] 29 číslo].
Záruku EÚ uvedenú v prvom pododseku zvyšujú aj príspevky tretích krajín uvedených v článku 5, pričom príspevky poskytujú v hotovosti v plnej výške v súlade s [článkom 218 ods. 2] [nariadenia o rozpočtových pravidlách].
2.Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v odseku 1 prvom pododseku sa uvádza v prílohe I k tomuto nariadeniu. Komisia môže v prípade potreby sumy uvedené v prílohe I zmeniť, a to až do 15 % pre každý cieľ. Komisia o akejkoľvek zmene musí informovať Európsky parlament a Radu.
3.Finančné krytie na implementáciu opatrení uvedených v kapitolách V a VI je 525 000 000 EUR (v bežných cenách).
4.Suma uvedená v odseku 3 sa môže použiť aj na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu Programu InvestEU, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.
Článok 5
Tretie krajiny pridružené k Fondu InvestEU
Na zložku Fondu InvestEU v zodpovednosti EÚ uvedenú v článku 8 ods. 1 písm. a) a na každý segment politiky uvedený v článku 7 ods. 1 môžu s cieľom podieľať sa na určitých finančných produktoch podľa [článku 218 ods. 2] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] dať príspevky tieto tretie krajiny:
a)členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;
b)pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami ich účasti na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
c)krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
d)tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:
i)zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie;
ii)stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s [článkom 21 ods. 5] [nariadenia o rozpočtových pravidlách];
iii)neudeľuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s dotknutým programom;
iv)zaručujú práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.
Článok 6
Implementácia a formy financovania z prostriedkov Únie
1.Záruka EÚ sa implementuje v rámci nepriameho riadenia spolu s orgánmi uvedenými v [článku 62 ods. 1 písm. c) bodoch ii) až vii)] [nariadenia o rozpočtových pravidlách]. Ďalšie formy financovania z prostriedkov EÚ podľa tohto nariadenia sa implementujú v rámci priameho alebo nepriameho riadenia v súlade s [nariadením o rozpočtových pravidlách], a to aj vrátane grantov vykonávaných v súlade s jeho [hlavou VIII].
2.Operácie financovania a investičné operácie kryté zárukou EÚ, ktoré sú súčasťou operácie kombinovaného financovania, v rámci ktorej sa kombinuje podpora podľa tohto nariadenia s podporou poskytovanou v rámci jedného alebo viacerých programov Únie alebo z Fondu na inováciu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), musia byť v súlade s:
a) cieľmi politiky a musia spĺňať kritériá oprávnenosti stanovené v pravidlách programu Únie, v rámci ktorého sa rozhoduje o poskytnutí podpory;
b) týmto nariadením.
3.Operácie kombinovaného financovania, ktoré zahŕňajú finančný nástroj, ktorý je v plnej výške financovaný z iných programov Únie alebo z Fondu na inováciu ETS bez použitia záruky EÚ podľa tohto nariadenia, musia byť v súlade s cieľmi politiky a musia spĺňať kritériá oprávnenosti stanovené v pravidlách programu Únie, v rámci ktorého sa poskytuje podpora.
4.V súlade s článkom 6 ods. 2 sa o nesplatných formách podpory a/alebo finančných nástrojoch z rozpočtu Únie, ktoré tvoria časť operácie kombinovaného financovania uvedenej v odsekoch 2 a 3, rozhoduje podľa pravidiel príslušného programu Únie a ich implementácia sa uskutočňuje v rámci operácie kombinovaného financovania v súlade s týmto nariadením a [hlavou X] [nariadenia o rozpočtových pravidlách].
Podávané správy musia zahŕňať aj informácie o dosahovaní súladu s cieľmi politiky a plnení kritérií oprávnenosti stanovených v pravidlách programu Únie, v rámci ktorého sa rozhoduje o poskytnutí podpory, ako aj o dosahovaní súladu s týmto nariadením.
KAPITOLA II
Fond InvestEU
Článok 7
Segmenty politiky
1.Fond InvestEU pôsobí v nasledujúcich štyroch segmentoch politiky, ktoré riešia zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie v rámci svojho špecifického rozsahu pôsobnosti:
a) segment politiky týkajúci sa udržateľnej infraštruktúry: zahŕňa udržateľné investície do oblastí dopravy, energetiky, digitálnej pripojiteľnosti, dodávok a spracovania surovín, vesmíru, oceánov a vôd, odpadov, prírody a inej environmentálnej infraštruktúry, zariadení, mobilných aktív a do zavádzania inovačných technológií, ktoré prispievajú k plneniu cieľov Únie v oblasti environmentálnej alebo sociálnej udržateľnosti alebo v obidvoch týchto oblastiach alebo ktoré spĺňajú normy Únie v oblasti environmentálnej alebo sociálnej udržateľnosti;
b) segment politiky týkajúci sa výskumu, inovácie a digitalizácie: zahŕňa činnosti v oblasti výskumu a inovácie, prenos výsledkov výskumu na trh, predstavovanie a zavádzanie inovačných riešení a podporu rozširovania inovačných podnikov iných ako MSP, ako aj digitalizáciu výrobného odvetvia Únie;
c) segment politiky týkajúci sa MSP: zahŕňa prístup MSP a v riadne odôvodnených prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou k financiám a ich dostupnosť;
d) segment politiky týkajúci sa sociálnych investícií a zručností: zahŕňa mikrofinancie, financovanie sociálnych podnikov a sociálne hospodárstvo; zručnosti, vzdelávanie, odbornú prípravu a súvisiace služby; sociálnu infraštruktúru (vrátane sociálneho bývania a ubytovní pre študentov); sociálnu inováciu; zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť; začlenenie a prístupnosť; kultúrne aktivity so sociálnym cieľom; integráciu zraniteľných osôb vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín.
2.Keď operácia financovania alebo investičná operácia navrhnutá investičnému výboru uvedenému v článku 19 patrí do viac ako jedného segmentu politiky, priradí sa do toho segmentu, do ktorého spadá jej hlavný cieľ alebo hlavný cieľ väčšiny jej čiastkových projektov, pokiaľ sa v investičných usmerneniach nestanovuje inak.
3.Operácie financovania a investičné operácie v rámci segmentu politiky týkajúceho sa udržateľnej infraštruktúry uvedeného v odseku 1 písm. a) sa v záujme minimalizácie škodlivých vplyvov na klímu, životné prostredie a sociálnu oblasť a maximalizácie prínosov pre tieto oblasti preverujú z hľadiska odolnosti proti zmene klímy, životného prostredia a sociálnej udržateľnosti. Na tieto účely predkladatelia projektov žiadajúci o financovanie poskytujú náležité informácie na základe usmernení vypracovanými Komisiou. Z požiadaviek na preverovanie sú vyňaté projekty, ktoré nedosahujú určitý rozsah vymedzený v usmerneniach.
Usmernenia Komisie umožňujú:
a) pokiaľ ide o adaptáciu, zabezpečiť odolnosť proti prípadným nepriaznivým vplyvom zmeny klímy prostredníctvom posúdenia zraniteľnosti voči zmene klímy a posúdenia rizík vrátane príslušných adaptačných opatrení, a pokiaľ ide o zmierňovanie, začleniť náklady na emisie skleníkových plynov a pozitívne účinky opatrení v oblasti zmierňovania zmeny klímy do analýzy nákladov a prínosov;
b) zohľadniť celkový vplyv projektov z hľadiska hlavných zložiek prírodného kapitálu týkajúcich sa vzduchu, vody, zeme a biodiverzity;
c) odhadnúť vplyv na sociálne začlenenie určitých oblastí alebo populácií.
4.Implementujúci partneri na základe usmernení Komisie poskytujú informácie potrebné na to, aby bolo možné sledovať investície, ktoré prispievajú k plneniu cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia.
5.Implementujúci partneri musia zabezpečiť, aby aspoň 50 % investícií v rámci segmentu politiky týkajúceho sa udržateľnej infraštruktúry prispievalo k plneniu cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia.
6.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26 s cieľom vymedziť investičné usmernenia pre každý zo segmentov politiky.
Článok 8
Zložky
1.Každý segment politiky uvedený v článku 7 ods. 1 tvoria dve zložky, ktoré riešia špecifické zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie takto:
a)zložka v zodpovednosti EÚ rieši ktorúkoľvek z týchto situácií:
i) zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, ktoré sa týkajú priorít politiky Únie a ktoré sa riešia na úrovni Únie;
ii) zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie týkajúce sa celej Únie alebo
iii) nové alebo komplexné zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie s cieľom vyvíjať nové finančné riešenia a trhové štruktúry;
b)zložka v zodpovednosti členských štátov rieši špecifické zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie v jednom alebo vo viacerých členských štátoch v záujme plnenia cieľov prispievajúcich fondov v rámci zdieľaného riadenia.
2.Zložky uvedené v odseku 1 sa v záujme podpory operácie financovania alebo investičnej operácie môžu navzájom dopĺňať, a to aj tak, že sa podpora z oboch zložiek bude kombinovať.
Článok 9
Osobitné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na zložku v zodpovednosti členských štátov
1.Sumy, ktoré členský štát alokoval podľa [článku 10 ods. 1] nariadenia [[VN] číslo] alebo [článku 75 ods. 1] nariadenia [[o pláne SPP] číslo], sa použijú na tvorbu rezerv na tú časť záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov, ktorou sa kryjú operácie financovania a investičné operácie v dotknutom členskom štáte.
2.Stanovenie uvedenej časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov podlieha uzavretiu dohody o príspevku medzi členským štátom a Komisiou.
Členský štát a Komisia uzavrú dohodu o príspevku alebo dohodu o jej zmene do štyroch mesiacov od prijatia rozhodnutia Komisie, ktorým sa prijíma partnerská dohoda alebo plán SPP, alebo súbežne s prijatím rozhodnutia Komisie, ktorým sa mení program alebo plán SPP.
Spoločnú dohodu o príspevku môžu s Komisiou uzavrieť dva alebo viaceré členské štáty.
Odchylne od [článku 211 ods. 1] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] sa miera tvorby rezerv na záruku EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov stanovuje na 40 % a v každej dohode o príspevku sa môže upraviť smerom nadol alebo nahor podľa toho, aké riziká sú spojené s finančnými produktmi, ktoré sa majú použiť.
3.V dohode o príspevku sa uvádzajú aspoň tieto prvky:
a) celková výška časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov, ktorá sa týka daného členského štátu, jej miera tvorby rezerv, výška príspevku z fondov v rámci zdieľaného riadenia, fáza tvorby rezerv v súlade s ročným finančným plánom a výška vyplývajúceho podmieneného záväzku krytého nadväznou zárukou (back to back), ktorú poskytne dotknutý členský štát;
b) stratégia zahŕňajúca finančné produkty a ich minimálny pákový efekt, geografické pokrytie, investičné obdobie a v náležitých prípadoch kategórie konečných prijímateľov a oprávnených sprostredkovateľov;
c) implementujúci partner alebo partneri, ktorí prejavili záujem, a povinnosť Komisie informovať členské štáty o vybranom implementujúcom partnerovi alebo partneroch;
d) možný príspevok na Poradenské centrum InvestEU z fondov v rámci zdieľaného riadenia;
e) povinnosti voči členskému štátu v oblasti podávania ročných správ vrátane správ v súlade s ukazovateľmi uvedenými v dohode o príspevku;
f) ustanovenia o platbe časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov;
g) prípadná kombinácia so zdrojmi v rámci zložky v zodpovednosti EÚ vrátane viacvrstvovej štruktúry v záujme lepšieho pokrytia rizík v súlade s článkom 8 ods. 2.
4.Dohody o príspevku vykonáva Komisia prostredníctvom dohôd o zárukách podpísaných s implementujúcimi partnermi podľa článku 14.
Ak do deviatich mesiacov od podpisu dohody o príspevku nebola uzavretá dohoda o záruke alebo suma uvedená v dohode o príspevku nie je viazaná v plnej výške prostredníctvom jednej alebo viacerých dohôd o zárukách, dohoda o príspevku sa v prvom prípade vypovie alebo v druhom prípade príslušným spôsobom zmení a nepoužitá suma rezerv sa použije opätovne podľa [článku 10 ods. 5] nariadenia [[VN] číslo] a [článku 75 ods. 5] nariadenia [[o pláne SPP] číslo].
Ak sa dohoda o záruke nevykoná riadne v rámci obdobia stanoveného v [článku 10 ods. 6] nariadenia [[VN] číslo] alebo [článku 75 ods. 6] nariadenia [[o pláne SPP] číslo], dohoda o príspevku sa zmení a nepoužitá suma rezerv sa použije opätovne podľa [článku 10 ods. 6] nariadenia [[VN] číslo] a [článku 75 ods. 6] nariadenia [[o pláne SPP] číslo].
5.Na tvorbu rezerv v prípade časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov stanovenej v dohode o príspevku sa vzťahujú tieto pravidlá:
a)po fáze tvorby uvedenej v odseku 3 písm. a) tohto článku sa akýkoľvek prebytok rezerv, ktorý sa vypočíta porovnaním výšky rezerv požadovanej na základe miery tvorby rezerv a skutočných rezerv, použije opätovne podľa [článku 10 ods. 6] nariadenia [VN] a [článku 75 ods. 6] nariadenia [[o pláne SPP] číslo];
b)odchylne od [článku 213 ods. 4] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] nesmie tvorba rezerv po fáze tvorby uvedenej v odseku 3 písm. a) tohto článku v období dostupnosti tejto časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov viesť k ročnému doplneniu rezerv;
c)Komisia bezodkladne informuje členský štát, ak v dôsledku výziev na uplatnenie tejto časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov výška rezerv na túto časť záruky EÚ klesne pod 20 % sumy zodpovedajúcej počiatočnej miere tvorby rezerv;
d)ak výška rezerv na túto časť záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov dosiahne 10 % sumy zodpovedajúcej počiatočnej miere tvorby rezerv, dotknutý členský štát na žiadosť Komisie poskytne do spoločného rezervného fondu sumu až do výšky 5 % sumy zodpovedajúcej počiatočnej miere tvorby rezerv.
KAPITOLA III
Záruka EÚ
Článok 10
Záruka EÚ
1.Záruka EÚ sa implementujúcim partnerom poskytuje v súlade s [článkom 219 ods. 1] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] a riadi sa v súlade s [hlavou X] [nariadenia o rozpočtových pravidlách].
2.Záruku EÚ možno poskytnúť na operácie financovania a investičné operácie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, počas investičného obdobia končiaceho sa 31. decembra 2027. Zmluvy medzi implementujúcim partnerom a konečným prijímateľom alebo finančným sprostredkovateľom alebo iným subjektom uvedeným v článku 13 ods. 1 písm. a) sa musia podpísať do 31. decembra 2028.
Článok 11
Oprávnené operácie financovania a investičné operácie
1.Z Fondu InvestEU sa podporujú len operácie financovania a investičné operácie, ktoré:
a)spĺňajú podmienky stanovené v [článku 209 ods. 2 písm. a) až e)] [nariadenia o rozpočtových pravidlách], a to najmä požiadavku doplnkovosti stanovenú v [článku 209 ods. 2 písm. b)] [nariadenia o rozpočtových pravidlách], a ktoré v náležitých prípadoch maximalizujú súkromné investície v súlade s [článkom 209 ods. 2 písm. d)] [nariadenia o rozpočtových pravidlách];
b)prispievajú k plneniu cieľov politík Únie a ktoré patria do rozsahu oblastí, v ktorých operácie financovania a investičné operácie možno realizovať v rámci príslušného segmentu v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu, a
c)sú v súlade s investičnými usmerneniami.
2.Okrem projektov v Únii sa z Fondu InvestEU môžu prostredníctvom operácií financovania a investičných operácií podporiť aj tieto projekty a operácie:
a)cezhraničné projekty medzi subjektmi, ktoré sa nachádzajú alebo sú usadené v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, pričom tieto projekty zasahujú do jednej alebo viacerých tretích krajín vrátane pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín, krajín, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, krajín Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Európskeho združenia voľného obchodu alebo do zámorskej krajiny alebo územia, ako sa stanovuje v prílohe II k ZFEÚ, alebo do pridruženej tretej krajiny bez ohľadu na to, či v týchto tretích krajinách alebo zámorských krajinách alebo územiach existuje partner alebo nie;
b)operácie financovania a investičné operácie v krajinách uvedených v článku 5, ktoré prispeli k špecifickému finančnému produktu.
3. Z Fondu InvestEU sa môžu podporiť operácie financovania a investičné operácie, ktorými sa poskytuje financovanie prijímateľom, ktorí sú právnymi subjektmi usadenými v jednej z týchto krajín:
a)členský štát alebo zámorská krajina alebo zámorské územie s ním spojené;
b)tretia krajina alebo územie, ktoré sú pridružené k programu InvestEU v súlade s článkom 5;
c)v náležitých prípadoch tretia krajina uvedená v odseku 2 písm. a);
d)iné krajiny, ak je to potrebné na financovanie projektu v krajine alebo na území, ktoré sú uvedené v písmenách a) až c).
Článok 12
Výber implementujúcich partnerov
1.Komisia v súlade s [článkom 154] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] vyberá implementujúcich partnerov alebo skupinu takýchto partnerov uvedenú v druhom pododseku tohto odseku spomedzi oprávnených protistrán.
V prípade zložky v zodpovednosti EÚ oprávnené protistrany musia prejaviť záujem a môžu pokrývať operácie financovania a investičné operácie aspoň v troch členských štátoch. Implementujúci partneri môžu operácie financovania a investičné operácie pokrývať aspoň v troch členských štátoch vytvorením skupiny.
V prípade zložky v zodpovednosti členských štátov môže dotknutý členský štát za implementujúcich partnerov navrhnúť jednu alebo viaceré oprávnené protistrany spomedzi tých, ktorí prejavili záujem podľa článku 9 ods. 3 písm. c).
Keď dotknutý členský štát implementujúceho partnera nenavrhne, Komisia ho v súlade s druhým pododsekom tohto odseku vyberie spomedzi tých implementujúcich partnerov, ktorí dokážu pokryť operácie financovania a investičné operácie v dotknutých geografických oblastiach.
2.Pri výbere implementujúcich partnerov Komisia zabezpečuje, aby portfólio finančných produktov v rámci Fondu InvestEU:
a)maximalizovalo pokrytie cieľov stanovených v článku 3;
b)maximalizovalo vplyv záruky EÚ prostredníctvom vlastných zdrojov viazaných implementujúcim partnerom;
c)v náležitých prípadoch maximalizovalo súkromné investície;
d)dosahovalo geografickú diverzifikáciu;
e)poskytovalo dostatočnú diverzifikáciu rizík;
f)podporovalo inovačné finančné riešenia a riešenia rizík v záujme odstránenia zlyhaní trhu a suboptimálnych investičných situácií.
3.Pri výbere implementujúcich partnerov Komisia zohľadňuje aj:
a)možné náklady a platby do rozpočtu Únie;
b)schopnosť implementujúceho partnera dôkladne plniť požiadavky podľa [článku 155 ods. 2] [nariadenia o rozpočtových pravidlách], pokiaľ ide o vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, daňové podvody, daňové úniky, pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a nespolupracujúce jurisdikcie.
4.Národné podporné banky alebo inštitúcie môžu byť vybrané za implementujúcich partnerov za predpokladu, že spĺňajú požiadavky stanovené v tomto článku a v článku 14 ods. 1 druhom pododseku.
Článok 13
Oprávnené druhy financovania
1.Záruka EÚ sa môže použiť na krytie rizík v prípade nasledujúcich druhov financovania, ktoré poskytujú implementujúci partneri:
a)úvery, záruky, protizáruky, nástroje kapitálového trhu, akákoľvek iná forma financovania alebo zvýšenia kreditnej kvality vrátane podriadeného dlhu alebo kapitálové či kvázikapitálové účasti, poskytované priamo alebo nepriamo konečným prijímateľom prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, fondov, investičných platforiem alebo iných nástrojov;
b)financovanie alebo záruky, ktoré poskytuje implementujúci partner inej finančnej inštitúcii, čím jej umožní začať vykonávať činnosti financovania uvedené v písmene a).
Aby financovanie uvedené v prvom pododseku písm. a) a b) tohto odseku bolo kryté zárukou EÚ, poskytuje sa, nadobúda alebo vydáva v prospech operácií financovania alebo investičných operácií uvedených v článku 11 ods. 1, ak implementujúci partner poskytol financovanie v súlade s dohodou o financovaní alebo transakciou, ktorú implementujúci partner podpísal alebo uzavrel po podpise dohody o záruke medzi Komisiou a implementujúcim partnerom a ktorej platnosť ešte neuplynula alebo ktorá nebola zrušená.
2.Operácie financovania a investičné operácie prostredníctvom fondov alebo iných sprostredkovaných štruktúr sú kryté zárukou EÚ v súlade s ustanoveniami, ktoré sa majú vymedziť v investičných usmerneniach, a to dokonca aj v prípade, že takáto štruktúra investuje menšinu investovaných súm mimo Únie a v krajinách uvedených v článku 11 ods. 2 alebo do iných aktív, než sú aktíva oprávnené podľa tohto nariadenia.
Článok 14
Dohody o zárukách
1.Komisia s každým implementujúcim partnerom uzavrie dohodu o záruke, ktorou sa poskytne záruka EÚ až do výšky stanovenej Komisiou v súlade s požiadavkami tohto nariadenia.
Komisia v prípade implementujúcich partnerov zlúčených do skupiny uvedenej v článku 12 ods. 1 druhom pododseku uzavrie jednu dohodu o záruke s každým implementujúcim partnerom v skupine alebo s jedným implementujúcim partnerom v mene skupiny.
2.Dohody o zárukách musia obsahovať najmä ustanovenia, pokiaľ ide o:
a)výšku a podmienky finančného príspevku, ktorý má poskytnúť implementujúci partner;
b)podmienky financovania alebo záruk, ktoré má implementujúci partner poskytnúť inému právnemu subjektu zúčastnenému na implementácii, kedykoľvek sa vyskytne takýto prípad;
c)v súlade s článkom 16 podrobné pravidlá poskytovania záruky EÚ vrátane krytia portfólií špecifických druhov nástrojov a príslušné udalosti, ktoré môžu viesť k výzvam na uplatnenie záruky EÚ;
d)odmeňovanie v prípade podstupovania rizík, ktoré sa má rozdeliť primerane podľa toho, do akej miery Únia a implementujúci partner podstupujú riziká;
e)podmienky platby;
f)záväzok implementujúceho partnera akceptovať rozhodnutia Komisie a investičného výboru, pokiaľ ide o používanie záruky EÚ v prospech navrhovanej operácie financovania alebo investičnej operácie, bez toho, aby bolo dotknuté rozhodovanie implementujúceho partnera v súvislosti s navrhovanou operáciou bez záruky EÚ;
g)ustanovenia a postupy týkajúce sa vymáhania pohľadávok, ktoré sa má zveriť implementujúcemu partnerovi;
h)podávanie finančných a prevádzkových správ o operáciách, na ktoré sa vzťahuje záruka EÚ, a monitorovanie týchto operácií;
i)kľúčové ukazovatele výkonnosti, najmä pokiaľ ide o používanie záruky EÚ, plnenie cieľov a kritérií stanovených v článkoch 3, 7 a 11, ako aj mobilizáciu súkromného kapitálu;
j)v náležitých prípadoch ustanovenia a postupy týkajúce sa operácií kombinovaného financovania;
k)iné relevantné ustanovenia v súlade s požiadavkami [hlavy X] [nariadenia o rozpočtových pravidlách].
3.V dohode o záruke sa takisto stanovuje, že odmena pripadajúca Únii z operácií financovania a investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa má poskytnúť po odpočítaní platieb splatných v dôsledku výziev na uplatnenie záruky EÚ.
4.V dohode o záruke sa navyše stanovuje, že akákoľvek suma splatná v prospech implementujúceho partnera súvisiaca so zárukou EÚ sa odpočíta od celkovej výšky odmeny, príjmov a vrátených platieb, ktoré má implementujúci partner splatiť Únii z operácií financovania a investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Ak táto suma nepostačuje na krytie sumy splatnej v prospech implementujúceho partnera v súlade s článkom 15 ods. 3, zostatková suma sa bude čerpať z rezerv na záruku EÚ.
5.Ak sa dohoda o záruke uzavrie v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov, môže sa v nej stanoviť, že zástupcovia dotknutých členských štátov alebo regiónov sa budú zúčastňovať na monitorovaní vykonávania dohody o záruke.
Článok 15
Požiadavky na používanie záruky EÚ
1.Poskytnutie záruky EÚ je podmienené nadobudnutím platnosti dohody o záruke uzavretej s príslušným implementujúcim partnerom.
2.Operácie financovania a investičné operácie sú kryté zárukou EÚ, len ak spĺňajú kritériá stanovené v tomto nariadení a príslušných investičných usmerneniach a ak investičný výbor dospel k záveru, že spĺňajú požiadavky na to, aby mohli využívať záruku EÚ. Za zabezpečenie súladu operácií financovania a investičných operácií s týmto nariadením a príslušnými investičnými usmerneniami nesú zodpovednosť implementujúci partneri.
3.Komisia implementujúcemu partnerovi neuhrádza žiadne administratívne výdavky ani poplatky spojené s implementáciou operácií financovania a investičných operácií v rámci záruky EÚ okrem prípadu, keď povaha cieľov politiky, ktoré sa majú splniť prostredníctvom implementovaného finančného produktu, umožňuje implementujúcemu partnerovi preukázať potrebu urobiť výnimku. Krytie takýchto nákladov sa stanovuje v dohode o záruke a musí byť v súlade s [článkom 209 ods. 2 písm. g)] [nariadenia o rozpočtových pravidlách].
4.Okrem toho môže implementujúci partner použiť záruku EÚ na pokrytie príslušného podielu nákladov na vymáhanie pohľadávok, okrem prípadu, keď sa tieto náklady odpočítajú v súlade s článkom 14 ods. 4 od výnosov z vymožených pohľadávok.
Článok 16
Rozpočet a výška záruky EÚ
1.Odmeňovanie v prípade podstupovania rizík sa rozdeľuje medzi Úniu a implementujúceho partnera primerane podľa toho, do akej miery podstupujú riziká v súvislosti s portfóliom operácií financovania a investičných operácií alebo v náležitých prípadoch individuálnych operácií. Implementujúci partner má na vlastné riziko primeranú expozíciu voči operáciám financovania a investičným operáciám, na ktoré sa poskytuje záruka EÚ, okrem výnimočného prípadu, keď ciele politiky, ktoré sa majú splniť prostredníctvom implementovaného finančného produktu, sú takej povahy, že implementujúci partner nie je odôvodnene schopný prispieť k znášaniu súvisiaceho rizika.
2.Zo záruky EÚ sa kryje:
a)v prípade dlhových produktov uvedených v článku 13 ods. 1 písm. a):
i) istina, celý úrok a všetky sumy splatné v prospech implementujúceho partnera, ktoré však v súlade s podmienkami operácií financovania dostane až vtedy, keď nastane platobná neschopnosť; v prípade podriadeného dlhu sa za platobnú neschopnosť považuje odklad, zníženie alebo požadované opustenie;
ii) straty vyplývajúce z reštrukturalizácie;
iii) straty vyplývajúce z výkyvov mien iných ako euro na trhoch s obmedzenými možnosťami dlhodobého hedžingu;
b)v prípade kapitálových a kvázi kapitálových investícií uvedených v článku 13 ods. 1 písm. a) investované sumy a s nimi spojené náklady na financovanie a straty vyplývajúce z výkyvov mien iných ako euro;
c)v prípade financovania alebo záruk, ktoré poskytuje implementujúci partner inému právnemu subjektu a ktoré sú uvedené v článku 13 ods. 1 písm. b), zaplatené sumy a s nimi spojené náklady na financovanie.
3.Keď Únia v dôsledku výzvy na uplatnenie záruky EÚ zaplatí implementujúcemu partnerovi platbu, implementujúci partner ju prevezme do svojich práv súvisiacich s jeho operáciami financovania alebo investičnými operáciami krytými zárukou EÚ, pokiaľ takéto práva aj naďalej existujú.
Pokiaľ ide o prevzaté sumy, implementujúci partner vymáha pohľadávky v mene Únie a vymožené sumy preplatí Únii.
KAPITOLA IV
SPRÁVA A RIADENIE
Článok 17
Poradný výbor
1.Komisii poskytuje poradenstvo poradný výbor, ktorý má dve zloženia, a to konkrétne zloženie zo zástupcov implementujúcich partnerov a zloženie zo zástupcov členských štátov.
2.Každý implementujúci partner a každý členský štát môžu do príslušného zloženia vymenovať jedného zástupcu.
3.Komisia má v poradnom výbore zástupcu v oboch zloženiach.
4.Zasadnutiu poradného výboru v zložení zo zástupcov implementujúcich partnerov spolupredsedá zástupca Komisie a zástupca vymenovaný Európskou investičnou bankou.
Zasadnutiu poradného výboru v zložení zo zástupcov členských štátov predsedá zástupca Komisie.
Poradný výbor zasadá pravidelne a aspoň dvakrát ročne na žiadosť predsedu. Spoločné zasadnutia poradného výboru v oboch zloženiach sa môžu organizovať aj na spoločnú žiadosť ich predsedov.
Komisia stanovuje prevádzkové pravidlá a postupy a riadi sekretariát poradného výboru.
5.Poradný výbor:
a)v zložení zo zástupcov implementujúcich partnerov:
i) poskytuje poradenstvo pri koncipovaní finančných produktov, ktoré sa majú implementovať podľa tohto nariadenia;
ii) poskytuje poradenstvo Komisii, pokiaľ ide o zlyhania trhu, suboptimálne investičné situácie a trhové podmienky;
b)v zložení zo zástupcov členských štátov:
i) informuje členské štáty o implementácii Fondu InvestEU;
ii) vymieňa si názory s členskými štátmi v súvislosti s vývojom na trhu, ako aj najlepšie postupy.
Článok 18
Projektový tím
1.Vytvorí sa projektový tím pozostávajúci z expertov, ktorých implementujúci partneri poskytnú Komisii bez akýchkoľvek výdavkov z rozpočtu Únie.
2.Expertov do projektového tímu vymenúva každý implementujúci partner. Počet expertov sa stanovuje v dohode o záruke.
3.Komisia potvrdzuje, či sú operácie financovania a investičné operácie, ktoré navrhujú implementujúci partneri, v súlade s právom a politikami Únie.
4.Po potvrdení Komisie podľa odseku 3 projektový tím vykoná kontrolu kvality, pokiaľ ide o náležitú starostlivosť vynaloženú v súvislosti s navrhovanými operáciami financovania a investičnými operáciami, ktoré vykonávajú implementujúci partneri. Operácie financovania a investičné operácie sa potom predložia investičnému výboru, ktorý schvaľuje, či budú kryté zárukou EÚ.
Projektový tím vypracuje pre investičný výbor hodnotiacu tabuľku s navrhovanými operáciami financovania a investičnými operáciami.
Hodnotiaca tabuľka obsahuje najmä hodnotenie:
a)rizikového profilu navrhovaných operácií financovania a investičných operácií;
b)prínosov pre konečných prijímateľov;
c)dodržiavania kritérií oprávnenosti.
Každý implementujúci partner musí projektovému tímu poskytovať primerané a harmonizované informácie, aby bol schopný vykonať analýzu rizika a vypracovať hodnotiacu tabuľku.
5.Náležitú starostlivosť ani hodnotenie vykonané v súvislosti s potenciálnou operáciou financovania alebo investičnou operáciou, ktoré navrhol implementujúci partner, nesmie posudzovať expert z projektového tímu, ktorého Komisii poskytol uvedený implementujúci partner. Tento expert nesmie vypracovať ani hodnotiacu tabuľku, ktorá sa týka uvedených navrhovaných operácií.
6.Každý expert z projektového tímu oznámi Komisii, ak dôjde ku konfliktu záujmov, a Komisii bezodkladne oznamuje všetky informácie potrebné na priebežné overovanie, či nedochádza ku konfliktu záujmov.
7.Komisia stanovuje podrobné pravidlá fungovania projektového tímu a overovania, či nedochádza ku konfliktu záujmov.
8.Komisia stanovuje podrobné pravidlá vypracúvania hodnotiacej tabuľky s cieľom umožniť investičnému výboru schvaľovať použitie záruky EÚ na navrhovanú operáciu financovania alebo investičnú operáciu.
Článok 19
Investičný výbor
1.Zriaďuje sa investičný výbor. Tento výbor:
a)skúma návrhy operácií financovania a investičných operácií, ktoré implementujúci partneri predložili s cieľom kryť tieto operácie zo záruky EÚ;
b)overuje ich súlad s týmto nariadením a príslušnými investičnými usmerneniami, pričom osobitnú pozornosť venuje požiadavke doplnkovosti uvedenej v [článku 209 ods. 2 písm. b)] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] a požiadavke na prilákanie súkromných investícií uvedenej v [článku 209 ods. 2 písm. d)] [nariadenia o rozpočtových pravidlách], a
c)overuje, či operácie financovania a investičné operácie, na ktoré by sa poskytla záruka EÚ, spĺňajú všetky príslušné požiadavky.
2.Investičný výbor zasadá v štyroch rôznych zloženiach, ktoré zodpovedajú segmentom politiky uvedeným v článku 7 ods. 1.
Investičný výbor sa v každom zložení skladá zo šiestich platených externých expertov. Výber expertov sa uskutočňuje v súlade s [článkom 237] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] a Komisia ich vymenúva na dobu určitú, ktorá môže trvať až štyri roky. Možno ju predĺžiť, ale celkovo nesmie presiahnuť sedem rokov. Komisia sa môže rozhodnúť predĺžiť funkčné obdobie etablovaného člena investičného výboru bez toho, aby využila postup stanovený v tomto odseku.
Experti musia mať bohaté relevantné trhové skúsenosti so štruktúrovaním a s financovaním projektov alebo financovaním MSP alebo veľkých spoločností.
Investičný výbor v príslušnom zložení musí mať rozsiahle znalosti o sektoroch spadajúcich do segmentov politiky uvedených v článku 7 ods. 1, ako aj o geografických trhoch v Únii a celkovo musí mať aj vyvážené zastúpenie žien a mužov.
Štyria členovia sú stálymi členmi investičného výboru vo všetkých štyroch zloženiach. Okrem toho v každom zo štyroch zložení musia byť dvaja experti so skúsenosťami s investíciami v sektoroch spadajúcich do daného segmentu politiky. Aspoň jeden zo stálych členov musí byť expertom na udržateľné investície. Členov investičného výboru priraďuje k jeho príslušnému zloženiu alebo zloženiam Komisia. Predsedu si investičný výbor zvolí z radov svojich stálych členov.
Komisia prijíma rokovací poriadok investičného výboru a riadi jeho sekretariát.
3.Keď sa členovia investičného výboru zúčastňujú na jeho činnostiach, svoje povinnosti musia vykonávať nestranne a vo výhradnom záujme Fondu InvestEU. Nesmú vyžadovať ani prijímať pokyny od implementujúcich partnerov, inštitúcií Únie, členských štátov ani od žiadneho verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho subjektu.
Životopisy a vyhlásenia o záujmoch každého člena investičného výboru sa zverejňujú a neustále aktualizujú. Každý člen investičného výboru bezodkladne oznamuje Komisii všetky informácie potrebné na priebežné overovanie, či nedochádza ku konfliktu záujmov.
Komisia môže člena z funkcie odvolať, ak tento nedodržiava požiadavky stanovené v tomto odseku alebo z iných riadne odôvodnených príčin.
4.Investičný výbor sa pri konaní v súlade s týmto článkom opiera o dokumentáciu, ktorú poskytli implementujúci partneri, a o akýkoľvek iný dokument, ktorý investičný výbor považuje za relevantný. Posúdenie projektu, ktoré vykonal implementujúci partner, nie je pre investičný výbor na účely operácie financovania alebo investičnej operácie, ktoré sú kryté zárukou EÚ, záväzné.
Investičný výbor pri posudzovaní a overovaní návrhov používa hodnotiacu tabuľku s ukazovateľmi uvedenými v článku 18 ods. 3.
5.Závery investičného výboru sa prijímajú jednoduchou väčšinou všetkých členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu investičného výboru.
Závery investičného výboru, v ktorých sa schvaľuje možnosť využiť záruku EÚ na operáciu financovania alebo investičnú operáciu, musia byť prístupné verejnosti a musia obsahovať zdôvodnenie schválenia. Nesmú sa pri tom zverejniť citlivé obchodné informácie.
Hodnotiaca tabuľka sa zverejňuje po podpise operácie financovania alebo investičnej operácie, prípadne čiastkového projektu. Nesmú sa pri tom zverejniť citlivé obchodné informácie ani osobné údaje, ktoré sa nemajú zverejňovať podľa pravidiel Únie v oblasti ochrany osobných údajov.
Závery investičného výboru, v ktorých sa zamieta možnosť využiť záruku EÚ, sa dvakrát ročne predkladajú Európskemu parlamentu a Rade, pričom sa dodržiavajú prísne požiadavky na zachovávanie dôvernosti.
6.Keď má investičný výbor schváliť použitie záruky EÚ na operáciu financovania alebo investičnú operáciu, ktorá predstavuje nástroj (facility), program alebo štruktúru, ktoré sa skladajú z čiastkových projektov, uvedené schválenie sa vzťahuje na všetky čiastkové projekty, okrem prípadu, keď sa investičný výbor rozhodne uplatniť svoje právo schváliť ich samostatne.
KAPITOLA V
Poradenské centrum InvestEU
Článok 20
Poradenské centrum InvestEU
1.Poradenské centrum InvestEU poskytuje poradenskú podporu pri identifikácii, príprave, vypracúvaní, štruktúrovaní, obstarávaní a implementácii investičných projektov alebo posilňuje schopnosť predkladateľov projektov a finančných sprostredkovateľov implementovať operácie financovania a investičné operácie. Podpora sa môže týkať ktorejkoľvek fázy životného cyklu projektu alebo prípadne financovania subjektu, ktorému sa poskytuje podpora.
Poradenské centrum InvestEU je k dispozícii ako zložka v rámci každého segmentu politiky uvedeného v článku 7 ods. 1, pričom pokrýva všetky sektory v rámci daného segmentu. Okrem toho sú k dispozícii aj medzisektorové poradné služby.
2.Poradenské centrum InvestEU poskytuje najmä tieto služby:
a)v prípade centrálne riadených programov Únie predstavuje jednotné kontaktné miesto, ktoré orgánom a predkladateľom projektov poskytuje pomoc pri vypracúvaní projektov;
b)v náležitých prípadoch pomáha predkladateľom projektov pri vypracúvaní ich projektov, aby spĺňali ciele a kritériá oprávnenosti stanovené v článkoch 3, 7 a 11, a v prípade projektov malého rozsahu uľahčuje ich združovanie; poskytnutie takejto pomoci však nemá vplyv na závery investičného výboru, pokiaľ ide o možnosť využiť záruku EÚ na takéto projekty;
c)poskytuje podporné činnosti a mobilizuje miestne poznatky s cieľom uľahčiť využívanie podpory z Fondu InvestEU v celej Únii a podľa možnosti aktívne prispieva k plneniu cieľa sektorovej a geografickej diverzifikácie Fondu InvestEU tým, že podporuje implementujúcich partnerov pri koncipovaní a vypracúvaní potenciálnych operácií financovania a investičných operácií;
d)uľahčuje vytváranie platforiem pre spoluprácu na účely partnerskej výmeny a zdieľania údajov, know-how a najlepších postupov s cieľom podporiť budovanie databázy projektov a vývoj sektorov;
e)poskytuje proaktívnu poradenskú podporu pri vytváraní investičných platforiem, a to najmä cezhraničných investičných platforiem zahŕňajúcich viaceré členské štáty;
f)poskytuje podporné činnosti zamerané na budovanie kapacít, vďaka ktorému sa majú rozvíjať organizačné schopnosti, zručnosti a procesy a posilniť ochota organizácií investovať, aby predkladatelia projektov a orgány mohli budovať databázy investičných projektov a riadiť projekty a aby finanční sprostredkovatelia mohli implementovať operácie financovania a investičné operácie v prospech subjektov, ktoré v snahe získať prístup k financiám čelia ťažkostiam, pričom tieto podporné činnosti zahŕňajú podporu zameranú na rozvíjanie schopnosti posudzovať riziká alebo sektorových poznatkov.
3.Poradenské centrum InvestEU je k dispozícii pre verejných a súkromných predkladateľov projektov a pre finančných a iných sprostredkovateľov.
4.Za služby uvedené v odseku 2 možno účtovať poplatky, aby sa pokryla časť nákladov na ich poskytovanie.
5.V záujme dosiahnutia cieľa uvedeného v odseku 1 a uľahčenia poskytovania poradenskej podpory sa Poradenské centrum InvestEU opiera o odborné znalosti Komisie a implementujúcich partnerov.
6.Poradenské centrum InvestEU má miestne zastúpenie tam, kde je to potrebné. Zriaďuje sa najmä v tých členských štátoch alebo regiónoch, ktoré pri vypracúvaní projektov v rámci Fondu InvestEU čelia ťažkostiam. Poradenské centrum InvestEU pomáha pri prenose poznatkov na regionálnu a miestnu úroveň s cieľom budovať regionálne a miestne kapacity a odborné znalosti na účely poskytovania podpory uvedenej v odseku 1.
7.Implementujúci partneri predkladateľom projektov (hlavne projektov menšieho rozsahu), ktorí žiadajú o financovanie, navrhujú, aby v súvislosti so svojimi projektmi požiadali Poradenské centrum InvestEU o podporu, aby tak v náležitých prípadoch zlepšili ich prípravu a aby umožnili posúdenie prípadného zoskupenia projektov.
Implementujúci partneri predkladateľov projektov v náležitých prípadoch informujú aj o tom, či ich projekty možno uviesť na Portáli InvestEU uvedenom v článku 21.
KAPITOLA VI
Článok 21
Portál InvestEU
1.Portál InvestEU vytvára Komisia. Tento portál musí mať podobu ľahko dostupnej a používateľsky ústretovej databázy projektov, ktorá poskytuje relevantné informácie o každom projekte.
2.Portál InvestEU pre predkladateľov projektov predstavuje prostriedok na zviditeľnenie ich projektov, na ktoré sa snažia získať financovanie, a na následné poskytovanie informácií o týchto projektoch investorom. Uvedenie projektov na Portáli InvestEU nemá vplyv na rozhodnutia o výbere finálnych projektov, ktoré získajú podporu podľa tohto nariadenia alebo akéhokoľvek iného nástroja Únie alebo ktoré získajú verejné financovanie.
3.Na portáli sa uvádzajú len projekty, ktoré sú zlučiteľné s právom a politikami Únie.
4.Projekty, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 3, postúpi Komisia príslušným implementujúcim partnerom.
5.Implementujúci partneri preskúmajú projekty, ktoré patria do ich geografického rozsahu a do rozsahu ich činnosti.
KAPITOLA VII
Monitorovanie a podávanie správ, hodnotenie a kontrola
Článok 22
Monitorovanie a podávanie správ
1.Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri implementácii Programu InvestEU smerom k dosahovaniu všeobecných a špecifických cieľov stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu.
2.V záujme zaistenia účinného posudzovania pokroku pri implementácii Programu InvestEU smerom k dosahovaniu jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26 s cieľom zmeniť prílohu III k tomuto nariadeniu na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a s cieľom doplniť toto nariadenie o ustanovenia, pokiaľ ide o zriadenie rámca pre monitorovanie a hodnotenie.
3.Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečuje, aby sa údaje na monitorovanie implementácie a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa implementujúcim partnerom a prípadne iným príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.
4.Komisia podáva správy o implementácii Programu InvestEU v súlade s [článkami 241 a 250] [nariadenia o rozpočtových pravidlách]. Aby si Komisia mohla plniť svoje povinnosti v oblasti podávania správ, implementujúci partneri jej na tieto účely poskytujú raz za rok potrebné informácie.
5.Okrem toho každý implementujúci partner predkladá Komisii raz za šesť mesiacov správu o operáciách financovania a investičných operáciách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a ktoré sa v správe rozčlenia na zložku v zodpovednosti EÚ a prípadne zložku v zodpovednosti členských štátov podľa jednotlivých členských štátov. Správa musí zahŕňať posúdenie súladu s požiadavkami na používanie záruky EÚ a posúdenie plnenia kľúčových ukazovateľov výkonnosti uvedených v prílohe III k tomuto nariadeniu. Správa musí zahŕňať aj prevádzkové, štatistické, finančné a účtovné údaje o každej operácii financovania a investičnej operácii, ako aj takéto údaje na úrovni zložky, segmentu politiky a Fondu InvestEU. Jedna z týchto správ musí obsahovať informácie, ktoré implementujúci partneri poskytujú v súlade s [článkom 155 ods. 1 písm. a)] [nariadenia o rozpočtových pravidlách].
Článok 23
Hodnotenie
1.Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.
2.Priebežné hodnotenie Programu InvestEU, najmä pokiaľ ide o používanie záruky EÚ, vykoná Komisia do 30. septembra 2025.
3.Na konci implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie Programu InvestEU, najmä pokiaľ ide o používanie záruky EÚ.
4.Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
5.Implementujúci partneri prispievajú k hodnoteniam Komisie uvedeným v odsekoch 1 a 2 a na ich účely poskytujú potrebné informácie.
6.V súlade s [článkom 211 ods. 1] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] Komisia raz za tri roky zahrnie do výročnej správy uvedenej v [článku 250] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] preskúmanie primeranosti miery tvorby rezerv stanovenej v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia vzhľadom na skutočný rizikový profil operácií financovania a investičných operácií krytých zárukou EÚ. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26 s cieľom upraviť na základe uvedeného preskúmania mieru tvorby rezerv stanovenú v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia až do výšky 15 %.
Článok 24
Audity
Audity týkajúce sa použitia financovania z prostriedkov Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa [článku 127] [nariadenia o rozpočtových pravidlách].
Článok 25
Ochrana finančných záujmov Únie
Keď sa na Programe InvestEU zúčastňuje tretia krajina na základe rozhodnutia prijatého podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, tretia krajina udeľuje nevyhnutné práva a prístup potrebné pre zodpovedného povoľujúceho úradníka, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európsky dvor audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).
Článok 26
Vykonávanie delegovania právomoci
1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 6, článku 22 ods. 2 a článku 23 ods. 6 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred skončením uvedeného päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na obdobia rovnakého trvania, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 6, článku 22 ods. 2 a článku 23 ods. 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 6, článku 22 ods. 2 a článku 23 ods. 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
KAPITOLA VIII
Transparentnosť a viditeľnosť
Článok 27
Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie
1.Implementujúci partneri priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
2.Komisia vykonáva v súvislosti s Programom InvestEU a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na Program InvestEU zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.
KAPITOLA IX
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 28
Prechodné ustanovenia
1.Na tvorbu rezerv na záruku EÚ podľa tohto nariadenia možno použiť príjmy, vrátené platby a vymožené sumy z finančných nástrojov zriadených v rámci programov uvedených v prílohe IV k tomuto nariadeniu.
2.Na tvorbu rezerv na záruku EÚ podľa tohto nariadenia možno použiť príjmy, vrátené platby a vymožené sumy zo záruky EÚ zriadenej podľa nariadenia (EÚ) 2015/1017, ak sa nepoužijú na účely uvedené v článkoch 4, 9 a 12 nariadenia (EÚ) 2015/1017.
Článok 29
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2021.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB
1.3.Druh návrhu/iniciatívy
1.4.Ciele
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.6.Trvanie a finančný vplyv
1.7.Plánovaný spôsob riadenia
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky
3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky
3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom
3.2.5.Príspevky od tretích strán
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)
1.3.Druh návrhu/iniciatívy
1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.Trvanie a finančný vplyv
1.6.Plánovaný spôsob riadenia
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
3.2.2.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky
3.2.3.Príspevky od tretích strán
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
Program InvestEU
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/xx, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU
1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)
Európske strategické investície
1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:
◻ novej akcie
◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 30
◻ predĺženia trvania existujúcej akcie
X zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu
1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy.
Dlhodobé ciele EÚ týkajúce sa udržateľnosti, konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu si vyžadujú značné investície do rôznych sektorov, ako napríklad do nových modelov mobility, energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, výskumu a inovácií, digitalizácie, vzdelávania a zručností, sociálneho hospodárstva a infraštruktúry, obehového hospodárstva, prírodného kapitálu, opatrení v oblasti klímy alebo podpory vzniku malých a stredných podnikov a ich rastu. Rozpočtová záruka, ktorá implementujúcim partnerom poskytuje kapacitu znášať riziká spojené s financovaním investícií do Únie, nadväzujúc na úspech EFSI a finančných nástrojov umožní hladké pokračovanie investičnej podpory od roku 2021.
1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.
Dôvody na akciu na európskej úrovni (ex-ante)
Hoci v EÚ možno pozorovať zlepšenie pomeru investícií k HDP, nepostačuje na kompenzáciu dlhého obdobia nedostatočných investícií a na uspokojenie štrukturálnych investičných potrieb Únie, ktorá čelí technologickým zmenám a globálnej konkurencieschopnosti zahŕňajúcej inovácie, zručnosti, infraštruktúru a MSP, ani potreby riešiť kľúčové spoločenské výzvy, akou je napríklad udržateľnosť alebo starnutie obyvateľstva. Členské štáty nedokážu nedostatok investícií odstrániť samy. S cieľom riešiť zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie je neustále potrebné poskytovať podporu, aby sa znížil nedostatok investícií v cielených sektoroch v záujme dosahovania cieľov politík Únie. Granty v rámci rozpočtových nástrojov Únie možno účinne doplniť využívaním rozpočtovej záruky s pákovým efektom, ktorá je bližšia trhu. Zásah na úrovni Únie pri využívaní inovačných finančných produktov prináša úspory z rozsahu stimulovaním súkromných investícií v celej Únii a najlepším využitím európskych inštitúcií a ich odborných znalostí na tento účel. Zásah Únie takisto poskytuje prístup k diverzifikovanému portfóliu projektov v Únii a umožňuje koncipovanie inovačných riešení financovania, ktoré možno rozšíriť alebo zopakovať vo všetkých členských štátoch. Multiplikačný efekt a vplyv v praxi sú tak oveľa významnejšie, než by sa dalo dosiahnuť iniciatívou v jednom členskom štáte, najmä v prípade rozsiahlych investičných programov.
Očakávaný prínos vytvorený Úniou (ex-post)
Iniciatíva by mala umožniť implementujúcim partnerom vykonávať operácie financovania a investičné operácie v oblastiach, na ktoré sa zacieľujú strategické ciele politík Únie. K multiplikačnému efektu by malo dôjsť prostredníctvom poskytovania záruky EÚ a prostredníctvom lákavých súkromných a verejných investícií.
Iniciatíva by do konca trvania viacročného finančného rámca mala pomôcť zmobilizovať financovanie na projekty do výšky 650 miliárd EUR. Mala by tak pomôcť riešiť zlyhania trhu a poskytnúť prístup k financiám pre tie subjekty, ktoré by si inak nedokázali zabezpečiť financovanie za primeraných podmienok, a zvýšila by tak celkové investície v Únii a tým aj rast a zamestnanosť.
1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
EFSI sa osvedčil ako dôležitý nástroj na riešenie nedostatku investícií na trhu a suboptimálnych investičných situácií, ktoré vznikli v dôsledku hospodárskej krízy. Keďže nedostatok investícií na trhu pretrváva, je potrebné, aby sa investičná podpora orientovaná na jednotlivé oblasti politiky zameriavala viac na špecifické suboptimálne investičné situácie.
Rozpočtová záruka v rámci EFSI dokázala účinne zvýšiť vplyv obmedzených zdrojov rozpočtu.
Zistilo sa, že podpora z EFSI sa v mnohých oblastiach prekrývala s viacerými centrálne riadenými finančnými nástrojmi. Cieľom zlúčenia všetkých budúcich investičných programov Únie do jediného fondu je zjednodušenie, zvýšená flexibilita a odstránenie prípadnej duplicity podobných nástrojov investičnej podpory EÚ.
Poradné služby a technická pomoc sú veľmi potrebné na zlepšenie schopnosti členských štátov a predkladateľov projektov koncipovať, vypracúvať a implementovať investičné projekty. Na obdobie 2021 – 2027 sa navrhuje začleniť centrálne riadené iniciatívy v oblasti technickej pomoci na investičné projekty do programu InvestEU.
1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
Fond InvestEU bude zahŕňať podporu splatnú z rozpočtu Únie na operácie financovania a investičné operácie, pričom implementujúcim partnerom prostredníctvom rozpočtovej záruky poskytne kapacitu znášať riziká v kľúčových oblastiach vnútornej politiky. Všetka takáto podpora sa tak zlúči do jedného nástroja s cieľom zvýšiť pákový efekt, znížiť mieru tvorby rezerv, predchádzať prípadnej duplicite a zvýšiť viditeľnosť akcie Únie. V náležitých prípadoch je v záujme vytvárania synergií (napr. v sektore dopravy, výskumu a digitalizácie) možné kombinovať túto podporu s financovaním z grantov (kombinované financovanie).
Členské štáty budú mať prostredníctvom zložky v zodpovednosti členských štátov možnosť lákavým a jednoduchým spôsobom mobilizovať finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii v rámci financovania na podporu súdržnosti.
1.5.Trvanie a finančný vplyv
X obmedzené trvanie
–X v platnosti od 1. 1. 2021 do 31. 12. 2027
–X Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od roku 2021 do roku 2027 a na platobné rozpočtové prostriedky od roku 2021 do roku 2030 na účely tvorby rezerv na záruku EÚ
◻ neobmedzené trvanie
–Počiatočná fáza implementácie bude trvať od RRRR do RRRR
–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.
1.6.Plánovaný spôsob riadenia 31
X Priame riadenie na úrovni Komisie
–X prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie,
–◻ prostredníctvom výkonných agentúr.
◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi
X Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:
–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,
–X medzinárodné organizácie a ich agentúry (okrem iného prípadne Európska banka pre obnovu a rozvoj, Banka Rady Európy, Svetová banka),
–X Skupina Európskej investičnej banky,
–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,
–X verejnoprávne subjekty,
–X súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,
–X súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,
–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.
Poznámky:
Implementujúcich partnerov vyberá Komisia na základe kritérií stanovených v legislatívnom návrhu. Môžu k nim patriť všetky alebo niektoré z uvedených subjektov.
Priame riadenie sa môže týkať časti implementácie Poradenského centra InvestEU a Portálu InvestEU.
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ
Implementujúci partneri podávajú pravidelné správy Komisii v súlade s [nariadením o rozpočtových pravidlách]. Na účely monitorovania uplatňujú svoje pravidlá a postupy, ktoré boli posúdené v súlade s [článkom 154] [nariadenia o rozpočtových pravidlách], aby sa zaistilo, že spĺňajú požiadavky v ňom stanovené.
Komisia bude monitorovať výsledky v každom segmente politiky.
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmu vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontrol
Záruku EÚ v rámci Fondu InvestEU možno poskytnúť len pri nepriamom riadení prostredníctvom implementujúcich partnerov, ktorí spravidla prispievajú aj na podporu poskytovanú konečným prijímateľom. Implementujúcimi partnermi budú medzinárodné finančné inštitúcie, národné podporné banky a inštitúcie a iní finanční sprostredkovatelia, ktorí sú orgánmi Únie, či už regulovanými alebo pod dohľadom nad bankovým sektorom. Operácie, ktoré môžu využívať záruku EÚ, ostanú aj naďalej operáciami, ktoré schvaľujú riadiace orgány implementujúcich partnerov, ktoré pri týchto operáciách budú musieť uplatňovať náležitú starostlivosť a kontrolný rámec. Implementujúci partneri musia Komisii poskytovať finančné výkazy, ktoré boli predmetom auditu.
2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie
Riziko pre rozpočet Únie je spojené s rozpočtovou zárukou, ktorú Únia poskytuje implementujúcim partnerom na ich operácie financovania a investičné operácie. Záruka EÚ predstavuje neodvolateľnú záruku na požiadanie, zvyčajne na základe portfólií na kryté operácie. Odmeňovanie v prípade podstupovania rizík vyplývajúce z operácií sa rozdeľuje medzi rozpočet Únie a implementujúceho partnera na základe toho, do akej miery podstupujú riziká.
Výška záruky EÚ sa obmedzuje na 38 000 000 000 EUR.
Rozpočtová položka („p.m.“) odzrkadľujúca rozpočtovú záruku pre implementujúceho partnera by sa aktivovala len v prípade, že sa bude skutočne požadovať uplatnenie záruky, ktorú nebude možné pokryť v plnej výške z vytvorených rezerv (financovaných vo výške aspoň 15 200 000 EUR postupne do konca roku 2030). 40 % miera tvorby rezerv vychádza z minulých skúseností s EFSI a finančnými nástrojmi.
Podmienený záväzok vo vzťahu k zložke v zodpovednosti členských štátov bude krytý nadväznou zárukou (back to back), ktorú poskytne každý dotknutý členský štát.
Operácie financovania a investičné operácie v rámci InvestEU sa vykonávajú v súlade so štandardným rokovacím poriadkom implementujúcich partnerov a s riadnymi bankovými postupmi. Vybraní implementujúci partneri a Komisia uzatvárajú dohodu o záruke, v ktorej sa stanovujú podrobné ustanovenia a postupy v súvislosti s implementáciou Fondu InvestEU.
Keďže implementujúci partner spravidla nesie časť rizika, záujmy Únie sú primerane zosúladené so záujmami implementujúceho partnera, čím sa zmierňuje riziko pre rozpočet. Implementujúci partneri sú takisto finančnými inštitúciami, ktoré zaviedli náležité pravidlá a postupy, ktoré budú podliehať kontrole prostredníctvom posúdenia pilierov v súlade s [nariadením o rozpočtových pravidlách].
S cieľom posudzovať príslušné finančné riziká vyplývajúce z operácií alebo rozhodovať o poskytovaní záruky EÚ sa zavedie osobitná štruktúra správy a riadenia, pričom za prvú úlohu bude zodpovedať projektový tím a za druhú investičný výbor.
Implementujúci partneri Komisii poskytnú výročné finančné výkazy, ktoré boli predmetom auditu a ktoré sa vzťahujú na ich operácie.
2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer náklady na kontroly – hodnota súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)
Neuv. sa
EÚ poskytuje záruku na operácie, ktoré poverené subjekty vykonávajú podľa svojich pravidiel a postupov vrátane svojho rámca pre vnútornú kontrolu. Náklady pre rozpočet EÚ by mohli vzniknúť len v súvislosti so špecifickými požiadavkami, ktoré by EÚ uložila nad rámec vnútornej kontroly poverených subjektov, a teda ich ešte nemožno kvantifikovať.
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.
Vybraní implementujúci partneri budú musieť podstúpiť „posúdenie pilierov“ stanovené v [článku 154] [nariadenia o rozpočtových pravidlách], ktorým sa zabezpečuje spoľahlivá kvalita systémov vnútornej kontroly a nezávislého externého auditu. Okrem toho budú musieť spĺňať požiadavky podľa [hlavy X] [nariadenia o rozpočtových pravidlách]. Keďže sú implementujúci partneri finančnými inštitúciami, budú mať zavedené rámce pre vnútornú kontrolu. Vzhľadom na to, že Fond InvestEU zahŕňa splatnú podporu, implementujúci partneri budú musieť uplatňovať náležitú starostlivosť a vykonávať monitorovanie a kontrolu, ktorých výsledky sa budú považovať spoľahlivé, okrem prípadu, keď sa pri nich zistia nedostatky. V článku 24 navrhovaného nariadenia sa navyše stanovuje, že audity týkajúce sa použitia financovania z prostriedkov Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa [článku 127] [nariadenia o rozpočtových pravidlách].
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov
Okruh viacročného finančného rámca |
Rozpočtový riadok |
Druh
|
Príspevky |
|||
DRP/NRP 32 |
krajín EZVO 33 |
kandidátskych krajín 34 |
tretích krajín |
v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách |
||
1 |
02 02 01 Záruka v rámci InvestEU |
DRP |
ÁNO |
ÁNO |
ÁNO |
NIE |
02 02 02 Tvorba rezerv na záruku v rámci InvestEU |
DRP |
ÁNO |
ÁNO |
ÁNO |
NIE |
|
02 02 03 Poradenské centrum InvestEU, Portál InvestEU a sprievodné opatrenia |
DRP |
ÁNO |
ÁNO |
ÁNO |
NIE |
|
02 01 Administratívna podpora InvestEU |
NRP |
ÁNO |
ÁNO |
ÁNO |
NIE |
3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky 35
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Okruh viacročného finančného
|
1 |
„Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika“ |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
Po roku 2027 |
SPOLU |
|||
02 02 01 Záruka v rámci InvestEU |
Záväzky |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
||
Platby |
|||||||||||
02 02 02 Tvorba rezerv na záruku v rámci InvestEU |
Záväzky |
1 906,742 |
1 945,387 |
1 984,325 |
2 026,571 |
2 071,143 |
2 114,056 |
2 151,776 |
|
14 200,000 |
|
Platby |
1 402,505 |
1 574,122 |
1 673,829 |
1 805,244 |
1 921,368 |
1 994,694 |
2 040,875 |
1 787,362 |
14 200,000 |
||
02 02 03 Poradenské centrum InvestEU, Portál InvestEU a sprievodné opatrenia 36 |
Záväzky |
72,658 |
73,658 |
76,158 |
76,158 |
73,658 |
73,658 |
73,158 |
|
519,106 |
|
Platby |
30,058 |
58,458 |
74,658 |
76,658 |
76,158 |
73,658 |
72,658 |
56,800 |
519,106 |
||
02 01 Administratívna podpora InvestEU |
Záväzky = Platby |
0,842 |
0,842 |
0,842 |
0,842 |
0,842 |
0,842 |
0,842 |
5,894 |
||
Rozpočtové prostriedky na finančné krytie programu SPOLU |
Záväzky |
1 980,242 |
2 019,887 |
2 061,325 |
2 103,571 |
2 145,643 |
2 188,556 |
2 225,776 |
14 725,000 |
||
Platby |
1 433,405 |
1 633,422 |
1 749,329 |
1 882,744 |
1 998,368 |
2 069,194 |
2 114,375 |
1 844,162 |
14 725,000 |
|
7 |
„Administratívne výdavky“ |
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
Po roku 2027 |
SPOLU |
||
Ľudské zdroje |
3,432 |
3,432 |
3,432 |
3,432 |
3,432 |
3,432 |
3,432 |
24,024 |
||
Ostatné administratívne výdavky |
2,150 |
2,150 |
2,150 |
2,150 |
2,150 |
2,150 |
2,150 |
15,050 |
||
Rozpočtové prostriedky v rámci OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU |
(Záväzky spolu = Platby spolu) |
5,582 |
5,582 |
5,582 |
5,582 |
5,582 |
5,582 |
5,582 |
39,074 |
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
Po roku 2027 |
SPOLU |
||||
Rozpočtové prostriedky
|
Záväzky |
1 985,824 |
2 025,469 |
2 066,907 |
2 109,153 |
2 151,225 |
2 194,138 |
2 231,358 |
14 764,074 |
|||
Platby |
1 438,987 |
1 639,004 |
1 754,911 |
1 888,326 |
2 003,950 |
2 074,776 |
2 119,957 |
1 844,162 |
14 764,074 |
3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky
–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.
–X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Roky |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
SPOLU |
OKRUH 7
|
||||||||
Ľudské zdroje |
3,432 |
3,432 |
3,432 |
3,432 |
3,432 |
3,432 |
3,432 |
24,024 |
Ostatné administratívne výdavky |
1,900 |
1,900 |
1,900 |
1,900 |
1,900 |
1,900 |
1,900 |
13,300 |
Medzisúčet OKRUHU 7
|
5,332 |
5,332 |
5,332 |
5,332 |
5,332 |
5,332 |
5,332 |
37,324 |
Mimo OKRUHU 7
37
|
||||||||
Ľudské zdroje |
||||||||
Ostatné
|
0,842 |
0,842 |
0,842 |
0,842 |
0,842 |
0,842 |
0,842 |
5,894 |
Medzisúčet mimo
|
SPOLU |
6,174 |
6,174 |
6,174 |
6,174 |
6,174 |
6,174 |
6,174 |
43,218 |
Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov
–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
–X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času
Roky |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
|
•Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) |
||||||||
Ústredie a zastúpenia Komisie |
24 |
24 |
24 |
24 |
24 |
24 |
24 |
|
Delegácie |
||||||||
Výskum |
||||||||
•Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: EPPČ) – ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED 38 Okruh 7 |
||||||||
Financované z OKRUHU 7 viacročného finančného rámca |
– ústredia |
|||||||
– delegácie |
||||||||
Financované z finančného krytia programu 39 |
– ústredia |
|||||||
– delegácie |
||||||||
Výskum |
||||||||
Iné: vyslaní experti, ktorí sú vybraní spomedzi implementujúcich partnerov a v plnej výške platení implementujúcimi partnermi |
||||||||
SPOLU |
24 |
24 |
24 |
24 |
24 |
24 |
24 |
Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.
Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:
Úradníci a dočasní zamestnanci |
Manažéri rizík (4) majú posudzovať rizikový profil portfólií operácií s cieľom neustále ho monitorovať a zabezpečiť, aby tvorba rezerv zodpovedala podkladovým rizikám. Zamestnanci (20) sekretariátu Fondu InvestEU. Sekretariát bude zodpovedný za - potvrdzovanie prijatia návrhov od implementujúcich partnerov, - postupovanie návrhov projektovému tímu a investičnému výboru na ich posúdenie, - kontakty s implementujúcimi partnermi, - kontakty s poradným výborom a investičným výborom, - prípravu stretnutí generálnych riaditeľstiev Komisie zapojených do implementácie InvestEU a internú koordináciu pri príprave investičných usmernení, koncipovaní finančných produktov a pri iných horizontálnych záležitostiach, - poskytovanie pomoci manažérom rizík pri príprave monitorovania rizikového profilu, - vypracúvanie dohôd o záruke uzatváraných s implementujúcimi partnermi a za rokovania o týchto dohodách, - monitorovanie implementácie, - vypracúvanie návrhov správ, - riadenie Poradenského centra InvestEU. |
Externí zamestnanci |
3.2.3.Príspevky od tretích strán
Návrh/iniciatíva:
–◻ nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.
–X zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:
rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Roky |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
SPOLU |
Tretie krajiny |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
p.m. |
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
–◻ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.
–X Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
–◻ vplyv na vlastné zdroje
–X vplyv na iné príjmy
uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov X
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Rozpočtový riadok príjmov: |
Vplyv návrhu/iniciatívy 40 |
||||||
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
|
6 4 1 (Príspevky z finančných nástrojov – Pripísané príjmy) |
250,000 |
100,000 |
100,000 |
250,000 |
100,000 |
100,000 |
100,000 |
SPOLU |
250,000 |
100,000 |
100,000 |
250,000 |
100,000 |
100,000 |
100,000 |
Podľa článku 28 ods. 1 návrhu sa príjmy, vrátené platby a vymožené sumy pripíšu na tento rozpočtový riadok výdavkov:
02 02 02 Tvorba rezerv na Fond InvestEU + 02 02 03
Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).
Pripísané príjmy z Fondu InvestEU sa pridelia najprv na pokrytie poplatkov.
COM(2017) 206.
COM(2017) 250.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli6. 6. 2018
COM(2018) 439 final
PRÍLOHA
k
návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady,
ktorým sa zriaďuje Program InvestEU
{SEC(2018) 293 final}
{SWD(2018) 314 final}
{SWD(2018) 316 final}
PRÍLOHA I
Orientačné sumy na špecifický cieľ
Orientačné rozdelenie sumy uvedené v článku 4 ods. 2 na operácie financovania a investičné operácie je takéto:
a) do 11 500 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a);
b) do 11 250 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b);
c) do 11 250 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. c);
d) do 4 000 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. d).
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli6. 6. 2018
COM(2018) 439 final
PRÍLOHA
k
návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady,
ktorým sa zriaďuje Program InvestEU
{SEC(2018) 293 final}
{SWD(2018) 314 final}
{SWD(2018) 316 final}
PRÍLOHA II
Oblasti oprávnené na operácie financovania a investičné operácie
Operácie financovania a investičné operácie môžu patriť do jednej alebo viacerých z týchto oblastí:
1.Rozvoj sektora energetiky v súlade s prioritami energetickej únie vrátane bezpečnosti dodávok energie a v súlade s záväzkami prijatými v rámci Agendy 2030 a Parížskej dohody, najmä prostredníctvom:
a)rozširovania výroby, dodávok alebo používania čistej energie a energie z obnoviteľných zdrojov;
b)energetickej efektívnosti a úspor energie (so zameraním na znižovanie dopytu prostredníctvom riadenia spotreby na strane dopytu a renovácie budov);
c)rozvoja, zavádzania inteligentných riešení a modernizácie infraštruktúry pre energiu z udržateľných zdrojov (technológie na úrovni prenosu, distribúcie a uskladňovania energie);
d)výroby a dodávok syntetických palív z obnoviteľných a uhlíkovo neutrálnych zdrojov; alternatívnych palív;
e)infraštruktúry na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého.
2.Rozvoj udržateľnej dopravnej infraštruktúry, zariadení a inovačných technológií v súlade s prioritami Únie v oblasti dopravy a so záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody, najmä prostredníctvom:
a)projektov podporujúcich rozvoj TEN-T infraštruktúry vrátane jej mestských uzlov, námorných a vnútrozemských prístavov, multimodálnych terminálov a ich prepojenia na hlavné siete;
b)projektov inteligentnej a udržateľnej mestskej mobility (so zameraním na nízkoemisné mestské druhy dopravy, dostupnosť, znečistenie ovzdušia a hluk, spotrebu energie a nehody);
c)podpory obnovy a dodatočného vybavenia dopravných mobilných zariadení s cieľom zaviesť nízkoemisné riešenia pre mobilitu;
d)železničnej infraštruktúry, iných železničných projektov a námorných prístavov;
e)infraštruktúry pre alternatívne palivá vrátane infraštruktúry pre elektrické nabíjanie.
3.Životné prostredie a zdroje, najmä prostredníctvom:
a)vody vrátane dodávky a sanitácie, ako aj pobrežnej infraštruktúry a inej ekologickej infraštruktúry súvisiacej s vodou;
b)infraštruktúry odpadového hospodárstva;
c)projektov a podnikov v oblastiach riadenia environmentálnych zdrojov a čistých technológií;
d)posilnenia a obnovy ekosystémov a ich služieb;
e)udržateľného rozvoja miest, vidieka a pobreží;
f)opatrení v oblasti zmeny klímy vrátane znižovania rizika prírodného nebezpečenstva a katastrof;
g)projektov a podnikov, ktoré zavádzajú obehové hospodárstvo integráciou hľadísk efektívneho využívania zdrojov do výroby a životného cyklu výrobkov, a to vrátane udržateľnej dodávky prvotných a druhotných surovín;
h)dekarbonizácie a zásadného znižovania emisií energeticky náročných priemyselných odvetví vrátane rozsiahleho predvádzania inovačných nízkoemisných technológií a ich zavádzania.
4.Rozvoj infraštruktúry pre digitálnu pripojiteľnosť, najmä prostredníctvom projektov podporujúcich zavádzanie vysokokapacitných digitálnych sietí.
5.Výskum, vývoj a inovácie, najmä prostredníctvom:
a)výskumu vrátane výskumnej infraštruktúry a podpory akademickej obce, ako aj inovačných projektov prispievajúcich k cieľom [Európskeho horizontu];
b)firemných projektov;
c)demonštračných projektov a programov, ako aj zavádzania súvisiacej infraštruktúry, technológií a postupov;
d)projektov spolupráce medzi akademickou obcou a priemyselnými odvetviami;
e)transferu znalostí a technológií;
f)nových účinných zdravotníckych výrobkov vrátane liekov, zdravotníckych pomôcok a liekov na inovatívnu liečbu.
6.Rozvoj a zavádzanie digitálnych technológií a služieb, najmä prostredníctvom:
a)umelej inteligencie;
b)infraštruktúry kybernetickej bezpečnosti a ochrany sietí;
c)internetu vecí;
d)technológie blockchainu a iných technológií distribuovanej databázy transakcií;
e)pokročilých digitálnych zručností;
f)iných pokročilých digitálnych technológií a služieb prispievajúcich k digitalizácii výrobného odvetvia Únie.
7.Poskytovanie finančnej podpory subjektom, ktoré zamestnávajú maximálne 3 000 zamestnancov, s osobitným zameraním na MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, najmä prostredníctvom:
a)poskytovania prevádzkového kapitálu a investícií;
b)poskytovania rizikového financovania od počiatočnej fázy po fázu expanzie s cieľom zabezpečiť vedúcu technologickú pozíciu v inovačných a udržateľných sektoroch.
8.Kultúrny a kreatívny priemysel; médiá, audiovizálne odvetvie a žurnalistika.
9.Cestovný ruch.
10.Udržateľné poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybolov, akvakultúra a ďalšie prvky širšieho udržateľného biohospodárstva.
11.Sociálne investície vrátane tých, ktoré podporujú implementáciu európskeho piliera sociálnych práv, najmä prostredníctvom:
a)mikrofinancovania, financovania sociálnych podnikov a sociálneho hospodárstva;
b)dopytu po zručnostiach a ich ponuky;
c)vzdelávania, odbornej prípravy a súvisiacich služieb;
d)sociálnej infraštruktúry, najmä:
i) vzdelávania a odbornej prípravy vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, vzdelávacích zariadení, študentských ubytovní a digitálneho vybavenia;
ii) sociálneho bývania;
iii) zdravotnej a dlhodobej starostlivosti vrátane kliník, nemocníc, primárnej starostlivosti, domácej a komunitnej starostlivosti;
e)sociálnej inovácie vrátane inovačných sociálnych riešení a systémov zameraných na podporu sociálnych vplyvov a výsledkov v oblastiach uvedených v tomto písmene;
f)kultúrnych aktivít so sociálnym cieľom;
g)integrácie zraniteľných osôb vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín;
h)inovačných riešení v zdravotníckej oblasti vrátane služieb v zdravotníckej oblasti a nových modelov starostlivosti;
i)začlenenia a prístupu osôb so zdravotným postihnutím.
12.Rozvoj obranného priemyslu, a tým posilnenie strategickej autonómie Únie, najmä podporou:
a)dodávateľského reťazca obranného priemyslu Únie, najmä prostredníctvom finančnej podpory pre MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;
b)spoločností podieľajúcich sa na prelomových inovačných projektoch v sektore obrany a úzko súvisiacich technológií dvojakého použitia;
c)dodávateľského reťazca sektora obrany pri účasti na projektoch spolupráce v oblasti výskumu a vývoja v sektore obrany vrátane projektov, na ktoré sa poskytuje podpora z Európskeho obranného fondu;
d)infraštruktúry pre výskum a odbornú prípravu v sektore obrany.
13.Oblasť kozmického priestoru, najmä prostredníctvom rozvoja kozmického sektoru v súlade s cieľmi stratégie v oblasti kozmického priestoru s cieľom:
a)maximalizovať prínosy pre spoločnosť a hospodárstvo Únie;
b)podporovať konkurencieschopnosť kozmických systémov a technológií s osobitným zameraním na zraniteľnosť dodávateľských reťazcov;
c)podporovať podnikanie v oblasti kozmického priestoru;
d)podporovať autonómiu Únie, pokiaľ ide o bezpečný a chránený prístup ku kozmickému priestoru vrátane hľadísk dvojakého použitia.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli6. 6. 2018
COM(2018) 439 final
PRÍLOHA
k
návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady,
ktorým sa zriaďuje Program InvestEU
{SEC(2018) 293 final}
{SWD(2018) 314 final}
{SWD(2018) 316 final}
PRÍLOHA III
Kľúčové ukazovatele výkonnosti
1. Objem financovania z Fondu InvestEU (rozdelený podľa segmentu politiky)
1.1 Množstvo podpísaných operácií
1.2 Zmobilizované investície
1.3 Objem zmobilizovaných súkromných financií
1.4 Dosiahnutý pákový a multiplikačný efekt
2. Geografické pokrytie financovania z Fondu InvestEU (rozdelené podľa segmentu politiky)
2.1 Počet krajín, na ktoré sa vzťahujú projekty
3. Vplyv financovania z InvestEU
3.1 Množstvo vytvorených alebo podporených pracovných miest
3.2 Investície podporujúce ciele v oblasti klímy
3.3 Investície podporujúce digitalizáciu
4. Udržateľná infraštruktúra
4.1 Energetika: Dodatočný inštalovaný výkon na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov (MW)
4.2 Energetika: Počet domácností so zlepšenou klasifikáciou spotreby energie
4.3 Digitalizácia: Počet dodatočných domácností s prístupom k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou aspoň 100 Mbps, ktorú možno zvýšiť až na rýchlosť v gigabitoch
4.4 Doprava: Zmobilizované investície do TEN-T, z ktorých: do základnej siete TEN-T
4.5 Životné prostredie: Investície prispievajúce k implementácii plánov a programov, ktoré sa požadujú v environmentálnom acquis Únie v súvislosti s kvalitou ovzdušia, vodou, odpadmi a prírodou
5. Výskum, inovácia a digitalizácia
5.1 Príspevok k cieľu, ktorým je investovať 3 % HDP Únie do výskumu, vývoja a inovácie
5.2 Počet podporených podnikov, ktoré vykonávajú projekty v oblasti výskumu a inovácie
6. MSP
6.1 Počet podporených podnikov podľa veľkosti (mikro, malé a stredné podniky a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou)
6.2 Počet podporených podnikov podľa fázy (počiatočná fáza, fáza rastu/expanzie)
7. Sociálne investície a zručnosti
7.1 Sociálna infraštruktúra: Kapacita podporenej sociálnej infraštruktúry podľa sektora: bývanie, vzdelávanie, zdravotníctvo, iné
7.2 Mikrofinancie a financie v prospech sociálnych podnikov: Počet podporených sociálnych podnikov
7.5 Zručnosti: Počet jednotlivcov nadobúdajúcich nové zručnosti: formálna kvalifikácia získaná vďaka vzdelávaniu a odbornej príprave
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli6. 6. 2018
COM(2018) 439 final
PRÍLOHA
k
návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady,
ktorým sa zriaďuje Program InvestEU
{SEC(2018) 293 final}
{SWD(2018) 314 final}
{SWD(2018) 316 final}
PRÍLOHA IV
Program InvestEU – predchádzajúce nástroje
A. Kapitálové nástroje:
·Európsky nástroj na financovanie technológií (ETF98): rozhodnutie Rady 98/347/ES z 19. mája 1998 o opatreniach finančnej pomoci pre inovačné malé a stredné podniky (MSP), ktoré vytvárajú pracovné miesta – iniciatíva pre rast a zamestnanosť (Ú. v. ES L 155, 29.5.1998, s. 43).
·TTP: Rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijíma doplnkové financovanie týkajúce sa financovania akcií v rámci činnosti s názvom „Vnútorný trh s tovarom a odvetvové politiky“ Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel na rok 2007 a ktorým sa prijíma rámcové rozhodnutie týkajúce sa financovania prípravnej akcie s názvom „EÚ preberajúca úlohu v globalizovanom svete“ a štyroch pilotných projektov s názvami „Erasmus pre mladých podnikateľov“, „Opatrenia na podporu spolupráce a partnerstiev medzi mikropodnikmi a MSP“, „Transfer technológií“ a „Európske vysokokvalitné destinácie“ Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel na rok 2007 [C(2007) 531].
·Európsky nástroj na financovanie technológií (ETF01): rozhodnutie Rady 2000/819/ES z 20. decembra 2000 o viacročnom programe pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (SMEs) (2001 – 2005) (Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 84).
·Globálny nástroj na financovanie infraštruktúry: rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).
·Nástroj na prepájanie Európy (NPE): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).
·Kapitálový nástroj pre rast v rámci programu COSME: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 33).
·Kapitálový nástroj InnovFin:
–nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104),
–nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81),
–rozhodnutie Rady 2013/743/EÚ z 3. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 965).
·Segment týkajúci sa investícií do budovania kapacít v rámci programu EaSI: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ a ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238).
B. Záručné nástroje:
·Záručný fond pre MSP '98 (SMEG98): rozhodnutie Rady 98/347/ES z 19. mája 1998 o opatreniach finančnej pomoci pre inovačné malé a stredné podniky (MSP), ktoré vytvárajú pracovné miesta – iniciatíva pre rast a zamestnanosť (Ú. v. ES L 155, 29.5.1998, s. 43).
·Záručný fond pre MSP '01 (SMEG01): rozhodnutie Rady 2000/819/ES z 20. decembra 2000 o viacročnom programe pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (SMEs) (2001 – 2005) (Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 84).
·Záručný fond pre MSP '07 (SMEG07): rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).
·Európsky nástroj mikrofinancovania Progress – Záruka (EPMF-G): rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 87, 7.4.2010, s. 1).
·Nástroj na zdieľanie rizika:
–rozhodnutie Európskeho parlamentu Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 - 2013), Vyhlásenia Komisie (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1),
–rozhodnutie Rady 2006/971/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Spolupráca, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 86),
–rozhodnutie Rady 2006/974/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Kapacity, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 299).
·Záruka EaSI: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ a ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238).
·Nástroj na poskytovanie záruk za úvery v rámci programu COSME (COSME LGF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 33).
·Dlhový nástroj InnovFin:
–nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81),
–nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104),
–rozhodnutie Rady 2013/743/EÚ z 3. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 965).
·Záručný mechanizmus pre kultúrny a kreatívny priemysel (CCS GF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221).
·Nástroj záruk za študentské pôžičky (SLFG): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50).
·Súkromné financovanie energetickej efektívnosti (PF4EE): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 185).
C. Nástroje na zdieľanie rizika:
·Finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF): rozhodnutie Európskeho parlamentu Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 - 2013), Vyhlásenie Komisie (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1).
·InnovFin:
–nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81),
–nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).
·Dlhový nástroj v rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF DI): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).
·Nástroj na financovanie prírodného kapitálu (NCFF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 185).
D. Účelové investičné nástroje:
·Európsky nástroj mikrofinancovania Progress – Fonds commun de placements – fonds d'investissements spécialisés (EPMF FCP-FIS): rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 87, 7.4.2010, s. 1).
·Fond Marguerite:
–nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí (Ú. v. EÚ L 162, 22.6.2007, s. 1),
–rozhodnutie Komisie z 25. februára 2010 o účasti Európskej únie na Európskom fonde 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru (fond Marguerite) (C(2010)941).
· Európsky fond pre energetickú efektívnosť (EEEF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2010 z 15. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 663/2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 346, 30. 12. 2010, s. 5).