EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli6. 6. 2018

COM(2018) 434 final

2018/0227(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027

{SEC(2018) 289 final}
{SWD(2018) 305 final}
{SWD(2018) 306 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU

V tomto návrhu sa stanovuje dátum uplatňovania od 1. januára 2021.

•Dôvody a ciele

Digitálna transformácia ovplyvňuje všetky odvetvia hospodárstva a mení, ako žijeme, pracujeme a komunikujeme. Tak, ako v minulosti naša doprava, priemyselná infraštruktúra, školstvo a kvalitné verejné služby zabezpečovali prosperitu Európy, základom našej budúcej prosperity budú investície do strategických digitálnych kapacít a infraštruktúr, zlepšovanie zručností a modernizácia interakcie medzi vládami a občanmi.

Súčasný investičný rámec EÚ sa venuje dôležitým aspektom týchto pilierov, osobitne výskumu a inovácii. 1 Ponaučenia z úspešných verejných politík v oblastiach moderných technológií však ukazujú, že okrem výskumu a inovácie môžu mať pre tvorbu hodnoty a riešenie potrieb verejného sektora zásadný význam aj verejné opatrenia na podporu dodávateľských vstupov v týchto rýchlo sa rozvíjajúcich technologických oblastiach.

Ide najmä o kľúčové oblasti, ktoré budú základom digitálnej transformácie hospodárstva a spoločnosti minimálne v nasledujúcich desiatich rokoch, t. j. pokročilé výpočtové služby a spracovanie údajov, kybernetická bezpečnosť a umelá inteligencia. Investície do získavania najpokročilejších kapacít v týchto oblastiach, do zabezpečenia ich optimálneho a interoperabilného využitia v celej EÚ a do získania zručností potrebných na ich rozvoj a využívanie významne podporia digitálnu transformáciu našich oblastí verejného záujmu a priemyslu.

V Európe je nedostatok investícií do dodávateľského reťazca (popri výskume a inováciách) zrejmý z nesúladu medzi rastúcim dopytom po najnovších technológiách a ponukou v Európe. Nedostatočná ponuka vysokovýkonnej výpočtovej techniky tlačí vedcov a inžinierov z EÚ, aby vo veľkom využívali výpočtové zdroje mimo Európy, najmä v Spojených štátoch amerických, kde sa vďaka vládnym programom udržiava ponuka špičkových výpočtových kapacít na hranici výkonu. 2  

Európa je takisto domovom špičkovej výskumnej komunity v oblasti umelej inteligencie, ako aj mnohých malých spoločností poskytujúcich odborné znalosti v oblasti umelej inteligencie, no trh umelej inteligencie je v porovnaní s USA nedostatočne rozvinutý, keďže v USA sú k dispozícii kapacity (najmä dátové) poskytujúce podmienky na rozsiahle inovácie.

Roztrieštenosť a relatívne nízke verejné investície do kybernetickej bezpečnosti 3 ohrozujú našu spoločnosť a hospodárstvo, pričom európsky kybernetický priemysel zostáva značne rozptýlený a bez významných trhových hráčov. 4 Vysokokvalifikované pracovné miesta v technických oblastiach ako umelá inteligencia, analýza údajov a kybernetická bezpečnosť zostávajú neobsadené – v týchto oblastiach je v súčasnosti v EÚ viac ako 350 000 voľných pracovných miest. 5

V stratégii digitálneho jednotného trhu sa zaviedol silný rámec, ktorý teraz treba doplniť rovnako rozsiahlym investičným programom. Tento postup bol schválený na najvyššej politickej úrovni. V Tallinne európske hlavy štátov a vlád stanovili hlavné piliere silného digitálneho hospodárstva: kybernetická bezpečnosť, umelá inteligencia, infraštruktúra svetovej úrovne, ktorá zahŕňa vysokovýkonnú výpočtovú techniku, digitálne zručnosti a digitálnu transformáciu verejného sektora. 6 Tieto myšlienky sú obsiahnuté v záveroch Európskej rady z októbra 2017. Odvtedy viaceré zloženia Rady rokovali o otázke budovania silných digitálnych kapacít v EÚ. Vo svojom oznámení o viacročnom o finančnom rámci 7 Komisia poukázala na scenár zdvojnásobenia investícií do digitálnej sféry.

Táto správa sprevádza návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje nový program zameraný na zvyšovanie a maximalizáciu prínosov digitálnej transformácie pre všetkých európskych občanov, verejné správy a podniky (program Digitálna Európa).

Program Digitálna Európa je ústredným prvkom komplexnej odpovede Komisie na výzvu digitálnej transformácie. Je súčasťou návrhu viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027. Jeho cieľom je poskytnúť výdavkový nástroj prispôsobený operačným požiadavkám na budovanie kapacít v oblastiach identifikovaných Európskou radou a využiť ich vzájomné synergie.

Preto sa zameria na posilňovanie kapacít Európy v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a pokročilých digitálnych zručností 8 a na zabezpečenie ich plošného využitia v celom hospodárstve a v spoločnosti. Ak sa tieto oblasti budú podporovať súčasne, pomôže to vytvoreniu prosperujúceho dátového hospodárstva, zvýši sa inkluzívnosť a zabezpečí sa tvorba hodnoty. 9 Prehliadaním alebo oslabením niektorého z uvedených pilierov by sa oslabila celá konštrukcia, keďže sú úzko prepojené a vzájomne závislé: umelá inteligencia si napríklad v záujme dôveryhodnosti vyžaduje kybernetickú bezpečnosť, kybernetická bezpečnosť zas potrebuje vysokovýkonnú výpočtovú techniku na spracovanie obrovského množstva údajov, ktoré sa majú zabezpečiť, a digitálne služby zodpovedajúce budúcim štandardnom si vyžadujú všetky tri uvedené kapacity; a na všetko toto sú potrebné primerané pokročilé zručnosti. Najdôležitejšie je, že program sa zameria na oblasti, v ktorých žiadny členský štát sám nemôže zabezpečiť úroveň potrebnú na dosiahnutie digitálneho úspechu. Zameria sa aj na tie oblasti, v ktorých majú verejné výdavky najväčší vplyv, najmä na zefektívnenie a skvalitnenie služieb v oblastiach verejného záujmu, ako je zdravotníctvo, spravodlivosť, ochrana spotrebiteľa a verejná správa, ako aj pomoc malým a stredným podnikom (MSP) pri adaptácii na digitálnu zmenu.

V programe sa takisto bude zvažovať pridaná hodnota kombinovania digitálnych a iných podporných technológií s cieľom maximalizovať výhody digitalizácie.

Cieľom programu bude:

·budovať a posilňovať vysokovýkonnú výpočtovú techniku (HPC) a kapacity na spracovanie údajov v EÚ a zabezpečiť ich široké využitie v oblastiach verejného záujmu ako zdravotníctvo, životné prostredie a bezpečnosť, ako aj v priemysle, predovšetkým v malých a stredných podnikoch,

·budovať a posilňovať kľúčové kapacity umelej inteligencie, ako sú dátové zdroje a archívy algoritmov umelej inteligencie, sprístupniť ich všetkým podnikom a verejným správam, ako aj posilniť a podporovať väzby medzi existujúcimi skúšobnými a experimentačnými zariadeniami umelej inteligencie v členských štátoch,

·zabezpečiť, aby sa vytvorili kľúčové kapacity potrebné na zabezpečenie digitálnej ekonomiky, spoločnosti a demokracie a aby boli dostupné verejnému sektoru a podnikom v EÚ, a zvýšiť konkurencieschopnosť únijného odvetvia kybernetickej bezpečnosti,

·zabezpečiť, aby súčasná a budúca pracovná sila mohla ľahko nadobudnúť pokročilé digitálne zručnosti, a to najmä v oblastiach vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti, a to tým, že študentom, absolventom a súčasným pracovníkom ponúkne prostriedky na získanie a rozvoj týchto zručností bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú,

·rozšíriť najlepšie využitie digitálnych kapacít, najmä vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti v hospodárstve, v oblastiach verejného záujmu a v spoločnosti vrátane zavádzania interoperabilných riešení v oblastiach verejného záujmu a uľahčiť prístup k technológiám a know-how pre všetky podniky, najmä MSP. 

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Program bude okrem iného podporovať politické iniciatívy, ktoré Komisia ohlásila v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky v rámci iniciatívy EuroHPC 10 , akčného plánu pre finančné technológie z marca 2018 11 , v oblasti umelej inteligencie v rámci oznámenia o umelej inteligencii 12 , nariadenia o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb a rozhodnutia o zriadení strediska pre monitorovanie ekonomiky online platforiem z apríla 2018 13 a dátového balíka z apríla 2018 14 , kybernetickej bezpečnosti v rámci balíka kybernetickej bezpečnosti z 15. septembra 2017 15 , digitálnej transformácie zdravotníctva 16 a vzdelávania 17 , novej stratégie priemyselnej politiky zo septembra 2017 18 , digitalizácie európskeho priemyslu z apríla 2016 19 a programu v oblasti zručností pre Európu.

Program je prepojený so súčasnými investičnými nástrojmi. Investície do výskumu, vývoja a inovácií v oblasti digitálnych technológií uskutočnené v rámci programu Horizont 2020 a predchádzajúcich rámcových programov umožnili Európe zachovať si konkurencieschopnosť v kľúčových odvetviach, napríklad v oblasti robotiky, telekomunikačných zariadení a technológie senzorov. Financovanie výskumu, vývoja a inovácií musí teraz pokračovať a posilniť sa v ďalšom viacročnom finančnom rámci. Program Digitálna Európa jasne nadväzuje na úspechy programu Horizont 2020, ktorý umožnil zaviesť technológie ako napr. vysokovýkonnú výpočtovú techniku a umelú inteligenciu do používania.

Investície do rámcov, noriem, interoperabilných riešení a pilotných cezhraničných služieb v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a programu pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejné správy, podniky a občanov v Európe (ISA²) umožnili verejným správam otestovať digitálnu transformáciu v „reálnom“ prostredí a začať prechod od elektronickej k digitálnej verejnej správe 20 . Zavádzanie interoperabilných riešení na jednotnom digitálnom trhu ukázalo hodnotu opatrení na úrovni EÚ. Sú to dôležité úspechy, na ktoré možno nadviazať v záujme širšieho zavádzania interoperabilných digitálnych služieb v celej Európe. Program bude stavať na realizovaných infraštruktúrach digitálnych služieb zavádzaných v rámci súčasného programu NPE a bude podporovať ďalší vývoj a širšie vykonávanie politických prvkov, ako je európsky rámec interoperability.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Program Digitálna Európa dopĺňa viaceré ďalšie nástroje navrhnuté vo viacročnom finančnom rámci po roku 2020, s ktorými je prepojený. Ide najmä o: Európsky horizont, Nástroj na prepájanie Európy (NPE), Program Kreatívna Európa (vrátane podprogramu MEDIA), Fond InvestEU, program COSME, Program jednotného trhu, Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, podprogramu v oblasti zdravia a základných digitálnych zručností), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), Erasmus, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (základné a pokročilé digitálne zručnosti), Fond pre integrované riadenie hraníc, Fond pre vnútornú bezpečnosť, opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy (vrátane energetickej efektívnosti) a Európsky námorný a rybársky fond.

Synergické účinky medzi týmito programami umožnia dosiahnuť úspory z rozsahu, konzistentnejšie investovať a poskytnúť občanom a hospodárskym subjektom lepšiu hodnotu. Zosilnia účinok digitálnych investícií na úrovni EÚ na mieste a vnútroštátne a regionálne digitálne investície budú môcť lepšie dopĺňať opatrenia na úrovni EÚ.

Zvýšením vplyvu a efektívnosti verejných financií praktickým prepojením jednotlivých programov dokáže EÚ riešiť digitálne výzvy cielenejšie a efektívnejšie, vybuduje alebo posilní ekosystémy podporujúce digitalizáciu, vytvorí viac pracovných miest, zvýši rast a posilní konkurencieschopnosť. Pri implementácii programu Digitálna Európa sa bude venovať pozornosť zachovaniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

V ďalšej časti sa stručne uvádzajú hlavné komplementárne a synergické účinky medzi programom Digitálna Európa a nástrojmi, ktoré sú najdôležitejšie v digitálnom kontexte, konkrétne Európsky horizont, NPE, EFRR a Program pre hodnoty EÚ, ako aj Program jednotného trhu.

Niektoré tematické oblasti programu Európsky horizont a programu Digitálna Európa sa prekrývajú, keďže obidva sa budú týkať vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti, pričom podporované typy akcií, ich očakávané výstupy a intervenčná logika sú odlišné a navzájom sa dopĺňajú. Program Európsky horizont bude jediným centrálne riadeným programom EÚ na podporu výskumu a technologického vývoja a hlavným programom na demonštračné a pilotné činnosti, prototypy, skúšanie a inovácie vrátane zavedenia riešení pred komerčným využitím. Program Digitálna Európa sa na druhej strane zameria na digitálne kapacity a infraštruktúry veľkého rozsahu s cieľom širokého prijatia a zavedenia kritických existujúcich alebo testovaných inovačných digitálnych riešení v Európe.

Príkladom synergických účinkov môže byť vývoj nových digitálnych technológií v rámci programu Európsky horizont, ktoré sa budú postupne využívať a zavádzať v rámci programu Digitálna Európa. Podobne sa kapacity a infraštruktúry vyvinuté v rámci programu Digitálna Európa sprístupnia výskumníkom a novátorom na činnosti podporované z programu Európsky horizont. Iniciatívy Európskeho horizontu na podporu rozvoja digitálnych zručností vrátane iniciatív poskytovaných v strediskách spoločného umiestnenia digitálneho ZIS v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu budú doplnené a rozšírené budovaním kapacít v oblasti pokročilých digitálnych zručností, ktoré sa podporia z programu Digitálna Európa. Inovačné a technologické inštitucionálne uzly spájajú študentov, výskumníkov, inžinierov a podnikateľov, aby spoločne vyvíjali a implementovali inovačné projekty a aby tvorili a podporovali podniky. S cieľom zabezpečiť stabilné mechanizmy na koordinovanie implementácie sa zosúladia operačné postupy oboch programov.

Program Digitálna Európa dopĺňa akcie stanovené v akčnom pláne digitálneho vzdelávania – najmä tie, ktoré si vyžadujú pokročilé digitálne zručnosti v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, analýzy veľkých dát, kybernetickej bezpečnosti, technológie distribuovanej databázy transakcií, robotiky a umelej inteligencie.

V rámci Nástroja na prepájanie Európy sa poskytne fyzická infraštruktúra vysokokapacitných širokopásmových sietí potrebných na zavádzanie digitálnych služieb a technológií navrhnutých v programe Digitálna Európa. Keďže z NPE sa budú podporovať kritické infraštruktúry odvetví, ktoré potrebujú primeranú úroveň kybernetickej bezpečnosti, bude využívať riešenia zavádzané v rámci programu Digitálna Európa. V budúcnosti sa bude zavádzanie digitálnych služieb v oblastiach verejného záujmu podporovať iba z programu Digitálna Európa.

Cieľom EFRR je podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť vo všetkých regiónoch EÚ so zameraním na tie menej rozvinuté. Z fondu EFRR sa podporuje hospodársky rozvoj založený na inováciách vrátane digitalizácie priemyslu, ako sa uvádza v stratégiách inteligentnej špecializácie 21 (vrátane doplnkových investícií do budovania a zdokonaľovania centier digitálnych inovácií). Z EFRR sa takisto podporuje zavádzanie digitálnych riešení vrátane kybernetickej bezpečnosti. Ide o súčasť plnenia priorít EÚ v oblasti modernizácie verejnej správy, udržateľnej dopravy, zlepšovania systémov zdravotníctva a starostlivosti, energetickej transformácie, obehového hospodárstva a vzdelávania 22 . Prispieva tak k dokončeniu digitálneho jednotného trhu, najmä na regionálnej a miestnej úrovni. Program Digitálna Európa doplní miestne investície s cieľom sprístupniť zariadenia zvyšku Európy prostredníctvom vytvárania sietí a mapovania digitálnych kapacít.

Okrem toho bude program Digitálna Európa nepriamo prispievať k dosahovaniu cieľov oznámenia „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“ 23 , v ktorom sa uznáva, že digitálna dostupnosť a zručnosti sú kľúčovými podmienkami rozvoja týchto regiónov.

Existuje jednoznačná synergia medzi programom Digitálna Európa a programom Kreatívna Európa, najmä v rámci podprogramu MEDIA a medziodvetvových zložiek. Z podprogramu MEDIA sa podporujú cielené akcie (napr. prístup k obsahu, propagácia a rozširovanie publika) na posilnenie konkurencieschopnosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu, najmä audiovizuálneho, a ich prispôsobovania digitálnemu prostrediu. Medziodvetvová zložka sa okrem iného zameriava na lepšie pochopenie dynamiky digitálnych médií a digitálnu transformáciu európskeho sektora spravodajstva a médií. V programe Digitálna Európa sa tieto oblasti budú podporovať poskytnutím všeobecného prístupu k špičkovým technológiám, normám (v prípade potreby) a infraštruktúre nevyhnutnej na budovanie kapacít.

Treba sa snažiť o koherentnosť medzi programom Digitálna Európa a Programom jednotného trhu. Napríklad ochrana spotrebiteľa by sa do procesu mala integrovať od začiatku, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť výrobkov vo vzťahu k digitálnej ekonomike, kybernetickej bezpečnosti a umelej inteligencii. Obidva programy by sa mali vzájomne dopĺňať pri zvažovaní zúčastnených subjektov a druhov nových rizík, ktoré tieto nové technológie predstavujú. Podporovať by sa mali aj v oblasti výskumu digitálnych trhov.

Program Digitálna Európa podporí rozvoj pokročilých digitálnych zručností, pričom sa zameria na tie, ktoré má v rozsahu pôsobnosti, teda kybernetickú bezpečnosť, umelú inteligenciu a vysokovýkonnú výpočtovú techniku. Ako taký doplní Európsky sociálny fond plus, ktorý podporuje vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti základných a stredne pokročilých zručností, ako aj Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, z ktorého sa bude financovať školenie prepustených pracovníkov v oblasti IT na všetkých úrovniach zručností.

Synergie a doplnkovosť medzi programami Digitálna Európa a Erasmus sú v záujme oboch týchto programov. Program Erasmus prispieva k rozvoju a získavaniu zručností zahraničnými pobytmi a spoluprácou vo sférach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu.

Napokon, pokiaľ ide o účasť subjektov usadených v krajinách mimo EÚ, program Digitálna Európa sa bude implementovať v koordinácii s nástrojmi vonkajšieho financovania, ako sú nástroj predvstupovej pomoci a nástroj susedstva, rozvoja a medzinárodnej spolupráce.

V návrhu Komisie na viacročný finančný rámec 2021 – 2027 sa stanovil ambicióznejší cieľ začlenenia problematiky klímy do všetkých programov EÚ s celkovým cieľom 25 % výdavkov EÚ prispievajúcich k cieľom v oblasti klímy. Príspevok tohto programu k dosiahnutiu uvedeného celkového cieľa bude sledovaný systémom EÚ pre ukazovatele klímy na vhodnej úrovni rozčlenenia vrátane použitia presnejších metodík tam, kde sú k dispozícii. Komisia bude aj naďalej každoročne predkladať informácie o viazaných rozpočtových prostriedkoch v rámci ročného návrhu rozpočtu.

S cieľom podporiť plné využitie potenciálu programu na plnenie cieľov v oblasti klímy sa Komisia bude usilovať o identifikáciu relevantných akcií počas celého procesu prípravy, implementácie, skúmania a hodnotenia programu.

Akcie programu by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu a mali by sa primerane použiť na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, pričom by nemali zdvojovať ani vytláčať súkromné financovanie. Zaistí sa tak súlad medzi akciami tohto programu a únijnými pravidlami štátnej pomoci a predíde sa neprimeranému narúšaniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Program sa predkladá pre Úniu s 27 členskými štátmi v súlade s oznámením Spojeného kráľovstva o jeho úmysle vystúpiť z Európskej únie a Euratomu na základe článku 50 Zmluvy o Európskej únii, ktoré bolo doručené Európskej rade 29. marca 2017.

•Právny základ

·článok 173 ods. 3 ZFEÚ pre väčšinu činností vykonávaných v rámci tohto programu;

·článok 172 ZFEÚ, najmä pre digitálnu transformáciu oblastí verejného záujmu.

•Subsidiarita

Program Digitálna Európa je odpoveďou na novú politickú vôľu spoločne pracovať v oblastiach, ktoré boli predtým najmä domácimi záležitosťami, keďže žiaden členský štát či podnik samotný nedokáže vynaložiť digitálne investície v požadovanom rozsahu alebo ich rozšíriť na úspešnú úroveň. Ak EÚ nebude aktívna, uvedené investície sa neuskutočnia v potrebnom rozsahu a EÚ riskuje stratu konkurencieschopnosti.

Intervencia na úrovni EÚ je potrebná na účel plánovania, spoločného financovania a koordinácie činností v takej miere, ktorá dokáže tieto výzvy riešiť, a na zabezpečenie toho, aby sa výhody nových digitálnych technológií plne využívali v celej Európe. Viacstranným koordinovaným postupom možno tiež predísť duplicite, využiť synergické účinky prepojením financovania s rámcovými podmienkami, zabezpečiť interoperabilitu a vyhnúť sa „mŕtvym uhlom“ alebo veľkým geografickým rozdielom v digitálnej sfére.

•Proporcionalita

Verejný sektor je zjavne ochotný vyrovnať sa s digitálnou transformáciou na európskej úrovni, ako aj spoluinvestovať do budovania a posilňovania digitálnej kapacity EÚ. Popri silnej politickej podpore tejto intervencie na strane Európskej rady sa táto ochota odzrkadľuje aj v Rade a Európskom parlamente, keďže opakovane vyzývajú na urýchlené dokončenie digitálneho jednotného trhu a jeho jednotlivých častí. 25   26   27   28  

Parlament vyjadril osobitné znepokojenie nad tým, že zdroje alokované v rozpočte EÚ na digitálne politiky neboli dostatočné na dosiahnutie skutočného vplyvu a uznal potrebu posilniť európske hospodárstvo produktívnymi investíciami. 29   30  

V marci 2017 začalo na úrovni EÚ 29 krajín spolupracovať v oblasti prepojenej mobility 31 a 16 členských štátov sa doposiaľ zaviazalo spolupracovať vzájomne i s Komisiou na získavaní a zavádzaní integrovanej vysokovýkonnej výpočtovej infraštruktúry svetovej triedy. 32 V januári 2018 Komisia predložila návrh nariadenia Rady o zriadení Európskeho spoločného podniku vysokovýkonnej výpočtovej techniky „EuroHPC“. 33  

Na druhom digitálnom dni 10. apríla 2018 sa 28 európskych krajín 34 zaviazalo spolupracovať v oblasti umelej inteligencie s cieľom posilniť technológie a priemyselné kapacity EÚ v tejto oblasti a priniesť jej výhody všetkým občanom a podnikom 35 . Európske krajiny sa takisto zaviazali spoločne rozvíjať pokročilé riešenia pre verejné služby (napr. prostredníctvom rozvoja európskej infraštruktúry blockchainu pre služby 36 ), personalizovanú medicínu 37 , zdravie a starostlivosť založené na údajoch a pre spoločné monitorovanie pokroku digitálnych investícií. Všetky členské štáty sa v súčasnosti zapájajú do iniciatívy EÚ v oblasti digitalizácie priemyslu s jasným odhodlaním ďalej spolupracovať na čo najlepšom využívaní digitálnych technológií v podnikoch.

Konzultácie so zainteresovanými stranami takisto ukazujú, že súbor kľúčových investícií možno najlepšie zaistiť na úrovni EÚ. Program sa venuje oblastiam, kde si úspech vyžaduje určitý rozsah – či už z hľadiska získavania potrebných kapacít alebo širšieho využívania v celej EÚ. Keďže znalosti a expertíza v pokročilých digitálnych oblastiach nie sú k dispozícii vo všetkých európskych regiónoch, možno ich každému regiónu sprístupniť akciami na úrovni EÚ ako prepájanie centier digitálnych inovácií.

Vzhľadom na naliehavosť problému a rozsah potrebných investícií je zásah EÚ výrazne opodstatnený v záujme spoločného financovania a koordinácie akcií v mierke, ktorá dokáže riešiť výzvy digitálnej transformácie. Malo by sa tým zaistiť plnohodnotné zdieľanie prínosov nových digitálnych technológií. Koordinovaným postupom možno predísť duplicite, využiť synergické účinky prepojením financovania s rámcovými podmienkami, zabezpečiť interoperabilitu a vyhnúť sa „mŕtvym uhlom“ alebo veľkým zemepisným rozdielom.

Výzva na zvýšenie investícií sa musí premeniť na opatrenia v investičnom rámci EÚ. Spoločnosti a občania potrebujú jasný signál, že EÚ investuje do ich budúcnosti, zabezpečuje predvídateľnosť a zavádza podporné mechanizmy na riešenie zložitého procesu digitálnej transformácie. Je zodpovednosťou Európy konať a byť počas celého procesu viditeľnou.

Keďže digitálna transformácia sa stala nevyhnutným predpokladom rastu, sociálneho rozvoja a prechodu na trvalo udržateľné hospodárstvo, ukázala sa kritická medzera v spôsobe, akým EÚ a členské štáty prideľujú digitálne financovanie. Súčasný investičný rámec nebol navrhnutý na budovanie digitálnych kapacít na úrovni EÚ a na ich optimálne využívanie. Európska únia preto potrebuje nový, integrovaný a ambiciózny program financovania na podporu zavádzania a optimálneho využívania digitálnych kapacít, ktoré sú základom inovácie v oblastiach verejného záujmu a podnikania.

•Výber nástroja

Program sa implementuje formou nariadenia.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

••Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Obzvlášť dôležitý je výsledok hodnotenia NPE v polovici trvania, v ktorom sa dospelo k záveru, že úsilie vynaložené v rámci programu na digitálne kapacity a infraštruktúry mohlo podporiť len prvé kroky smerom k celoúnijnej digitálnej transformácii oblastí verejného záujmu 40 . Zdôraznilo sa, že dostupné úrovne financovania v rámci NPE doteraz umožnili len čiastočné riešenie aktuálnych potrieb. Rámec NPE navyše obmedzuje schopnosť programu prispôsobiť sa najnovšiemu technologickému vývoju a novým politickým prioritám (napríklad kyberneticko-bezpečnostným výzvam). Z hodnotenia vyplýva aj silná ochota členských štátov zapojiť sa do digitálnej transformácie.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Pri posudzovaní vplyvu sa vykonali rozličné konzultačné činnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa v procese formulovania programu Digitálna Európa po roku 2020 systematicky zohľadňovali názory zainteresovaných strán. Tieto konzultačné činnosti zahŕňali konferencie a podujatia zainteresovaných strán, odborné skupiny, online konzultáciu, workshopy, stretnutia a semináre, ako aj analýzu pozičných dokumentov.

•Posúdenie vplyvu

Správu o posúdení vplyvu preskúmal výbor pre kontrolu regulácie 25. apríla 2018. Výbor vydal záporné stanovisko.

V nadväznosti na záporné stanovisko výboru sa vykonala dôkladná revízia a zmena štruktúry správy s cieľom lepšie opísať, čím návrh nadväzuje na existujúce programy v digitálnej oblasti. Uviedlo sa niekoľko príkladov podobných zásahov v tretích krajinách alebo v členských štátoch. Na základe dohody s Generálnym riaditeľstvom pre výskum a inováciu boli pridané podrobnosti o vzťahu k programu Európsky horizont. Objasnila sa aj intervenčná logika a otázky týkajúce sa zlyhaní trhu a investičnej medzery dodávateľského reťazca v jednotlivých oblastiach. Pri každom navrhovanom opatrení sa uviedli aj ďalšie podrobnosti o spôsoboch realizácie. V nových častiach sa podrobnejšie vysvetľuje, čo sa má dosiahnuť zvýšením financovania, ktoré nie je možné zabezpečiť pomocou súčasných intervenčných mechanizmov v jednotlivých pilieroch. Uvedené boli aj niektoré príklady podobných úspešných politík v USA a v Európe. Revidované posúdenie vplyvu bolo opätovne predložené 5. mája 2018.

•Zjednodušenie

·flexibilita pridelených rozpočtových prostriedkov integrovaná na úrovni špecifických cieľov;

·rozsah intervencie sa definuje na úrovni všeobecných, špecifických a operačných cieľov. Kritériá oprávnenosti, miery financovania grantov a ďalšie prvky implementácie budú stanovené v pracovných programoch. Táto flexibilita je vyvážená zabezpečením účasti členských štátov na implementácii programu v rámci skupiny expertov na vysokej úrovni;

·finančné prostriedky v rámci programu sa môžu implementovať ktoroukoľvek z foriem stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách.

Program sa bude implementovať priamo podľa ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo s príslušnými subjektmi alebo orgánmi uvedenými v článku 58 ods. 1 písm. c) [nový článok 61 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Na základe analýzy nákladov a prínosov vykonanej pre výkonné agentúry na začiatku programu Horizont 2020 a na základe hodnotení NPE a programu Horizont 2020 v polovici obdobia by štandardnou metódou implementácie programu malo byť priame riadenie. Hlavné výhody využívania priameho riadenia spočívajú v tom, že umožňujú silné riadenie politiky a rýchle poskytovanie podpory zo strany EÚ.

Nepriame riadenie by sa malo používať ako doplnková metóda pre úlohy plnenia rozpočtu stanovené v základnom akte programu. Zatiaľ čo Komisia zostáva zodpovedná za plnenie rozpočtu, zverenie úloh plnenia rozpočtu podľa článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách iným subjektom zabezpečí plnú spoluprácu daných subjektov na ochrane finančných záujmov Únie. Pri poverení subjektov týmito úlohami v rámci nepriameho riadenia sa takisto musí zaručiť transparentný, nediskriminačný, účinný a efektívny proces.

•Základné práva

Navrhované pravidlá programu Digitálna Európa zabezpečujú úplné dodržiavanie práv a zásad uvedených v Charte základných práv Európskej únie a prispievajú k uplatňovaniu viacerých z týchto práv. Účelom tohto programu je najmä zabezpečiť slobodu prejavu a právo na informácie, zákaz diskriminácie, právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces, ako sa stanovuje v článkoch 11, 21 a 47 charty. Cieľom programu je takisto posilniť slobodu podnikania v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi (článok 16). V súlade s článkom 8 charty sa zabezpečí aj ochrana osobných údajov, ako aj zdravotná starostlivosť v súlade s článkom 35 charty a ochrana spotrebiteľa v súlade s článkom 38 charty.

4.VPLYV NA ROZPOČET

V súlade s komisijným návrhom viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 42 [COM(2018) XXX] sa finančné krytie programu stanovuje na 9 194 000 000 EUR v bežných cenách a jeho orientačné rozdelenie je nasledovné (pozri článok 4 návrhu).

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Bez toho, aby bola dotknutá možnosť poskytnúť finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, je zámerom vykonávať program tak, ako sa uvádza ďalej. Ako už bolo uvedené, pozornosť sa bude venovať zachovaniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu:

1.Pokiaľ ide o vysokovýkonnú výpočtovú techniku, pokračovanie spoločného podniku EuroHPC, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje s Radou, sa považuje za najefektívnejší a najúčinnejší nástroj na vykonávanie cieľov iniciatívy EuroHPC, a to najmä pokiaľ ide o koordináciu stratégií a investícií na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Európskej únie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej infraštruktúry a výskumu a vývoja, združovanie verejných a súkromných prostriedkov a ochranu hospodárskych a strategických záujmov Únie 43 . Očakáva sa, že spoločný podnik bude čerpať z rozpočtu programu Digitálna Európa, ako aj z rozpočtu programu Európsky horizont.

2.Spoločné obstarávanie alebo granty týkajúce sa činností súvisiacich s umelou inteligenciou by sa udeľovali prostredníctvom priameho riadenia.

3.Činnosti spojené s kybernetickou bezpečnosťou by sa implementovali priamym alebo nepriamym riadením.

4.Finančné prostriedky týkajúce sa rozvoja pokročilých digitálnych zručností by sa implementovali predovšetkým prostredníctvom centier digitálnych inovácií v zmysle článku [16] a vysvetlenia ďalej v texte, ako aj príslušných kompetenčných centier. Pracovný program vypracuje Komisia v spolupráci s uvedenými príslušnými kompetenčnými centrami, ktoré by tak mohli poskytnúť vstupy potrebné na zabezpečenie súladu zásahov v oblasti pokročilých digitálnych zručností s najnovším technologickým vývojom. Cieľom teda je promptne reagovať na rýchlo sa meniace potreby trhu práce.

5.Financovanie digitálnej transformácie oblastí verejného záujmu by mohlo byť aj naďalej riadené priamo. Vývoj riešení zostane riadený Európskou komisiou, aby sa zaistil spoločný prístup a interoperabilita architektúr.

Bez ohľadu na uvedené by sa riadenie špecifických odvetvových základných platforiem služieb mohlo preniesť na operačné riadenie už existujúcich agentúr, ak už to umožňuje ich mandát.

6.Digitalizácia priemyslu sa bude realizovať prostredníctvom centier digitálnych inovácií. Centrá digitálnych inovácií budú rozširovať digitálne kapacity, najmä vysokovýkonnú výpočtovú techniku, umelú inteligenciu, kybernetickú bezpečnosť, digitálne zručnosti do celého hospodárstva, čo umožní digitálnu transformáciu priemyslu a organizácií verejného sektora. Centrá digitálnych inovácií poskytujú prístup k technologickým odborným znalostiam a k experimentačným prostriedkom, ktoré organizáciám umožnia lepšie posúdiť komerčné využitie projektov digitálnej transformácie. Skúšobné a experimentačné služby centier digitálnych inovácií môžu zahŕňať aj ďalšie podporné technológie potrebné na zavádzanie ucelených riešení pre digitálnu transformáciu. Zriadi sa sieť centier digitálnych inovácií, aby sa zaistilo najširšie možné geografické pokrytie v celej Európe. Granty týkajúce sa centier digitálnych inovácií bude udeľovať priamo Komisia.

Spôsoby implementácie budú zamerané na rozvoj silných synergických účinkov medzi jednotlivými zložkami programu. Pokiaľ ide o vysokovýkonnú výpočtovú techniku, umelú inteligenciu a kybernetickú bezpečnosť, tieto spôsoby sa bližšie opisujú v prílohe 4 k posúdeniu vplyvu. Ak je to vhodné, pri implementácii sa môžu využiť aj iné základné digitálne technológie, ktoré dosiahnu trhovú zrelosť a boli predmetom predchádzajúcich investícií na úrovni EÚ, ako sú napríklad služby 5G, internet vecí a služby založené na cloud computingu.

Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) sa stanovuje za referenčný nástroj na meranie pokroku digitálnej transformácie v EÚ. Nástroj DESI je založený na niekoľkých ukazovateľoch odvodených z dôkladnej štatistickej analýzy. Údaje sa budú zhromažďovať aj z iných zdrojov vrátane osobitných prieskumov.

Ukazovatele výstupu a vplyvu sa vymedzujú podľa hlavných oblastí programu (vysokovýkonná výpočtová technika, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, pokročilé digitálne zručnosti, zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita).

Spätná väzba z ročného monitorovania umožní prispôsobiť riadenie a štruktúru programu v závislosti od dosiahnutých výsledkov. Možno použiť aj existujúce ukazovatele z oficiálnych štatistík EÚ, ako sú ročné prieskumy IKT a zisťovanie pracovných síl. Môžu sa vykonať osobitné prieskumy. Zhromažďovanie údajov z DESI bude doplnené informáciami generovanými samotným programom.

V súlade s odsekmi 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 44 , v ktorej tri inštitúcie potvrdili, že hodnotenia existujúcich právnych predpisov a politiky by mali byť základom pre posúdenia vplyvu možností ďalšieho postupu, Komisia vykoná priebežné a záverečné hodnotenie programu na úrovni pilierov aj celého programu. V hodnoteniach sa posúdia účinky programu v praxi na základe jeho ukazovateľov a cieľov a vykoná sa podrobná analýza miery relevantnosti, účinnosti a efektívnosti, dostatočnej pridanej hodnoty EÚ a súladu s inými politikami EÚ. Hodnotenia budú obsahovať ponaučenia s cieľom identifikovať prípadné problémy alebo potenciál na ďalšie zlepšenie akcií alebo ich výsledkov a na pomoc pri maximalizácii ich využívania/dosahu. Závery týchto hodnotení spolu s pripomienkami Komisie sa oznámia Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskemu dvoru audítorov.

2018/0227 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 172 a článok 173 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 45 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 46 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom, 

keďže:

(1)Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre program Digitálna Európa na roky 2021 – 2027, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle [odkaz sa náležite aktualizuje podľa novej medziinštitucionálnej dohody: bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení 47 ].

(2)Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/… [the new FR] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.

(3)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 48 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 49 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 50 a nariadením (EÚ) 2017/1939 51 majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s ustanoveniami a postupmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 52 . V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(4)Podľa [reference to be updated as appropriate according to a new decision on OCTs: článku 88 rozhodnutia Rady / /EÚ 53 ] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach by mali byť oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(5)Podľa odseku 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 54 treba tento program vyhodnotiť na základe informácií získaných podľa osobitných monitorovacích požiadaviek, pričom treba predísť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. Do týchto požiadaviek môžu byť vo vhodných prípadoch zaradené merateľné ukazovatele, na základe ktorých sa bude hodnotiť účinok programu v praxi.

(6)Digitálny samit v Tallinne 55 v septembri 2017 a závery Európskej rady 56 z 19. októbra 2017 poukázali na potrebu Európy investovať do digitalizácie našich ekonomík a riešenia nedostatku zručností, aby sa zachovala a posilnila európska konkurencieschopnosť, kvalita života a sociálna štruktúra. Európska rada dospela k záveru, že digitálna transformácia ponúka obrovské príležitosti pre inováciu, rast a zamestnanosť, prispeje k našej globálnej konkurencieschopnosti a posilní tvorivú a kultúrnu rozmanitosť. Využitie týchto príležitostí si vyžaduje spoločné riešenie niektorých z problémov, ktoré digitálna transformácia prináša, a prehodnotenie politík, ktorých sa týka.

(7)Európska rada predovšetkým konštatovala, že je naliehavé, aby sa Únia zaoberala novými trendmi: ide napríklad o umelú inteligenciu a technológie distribuovaných databáz transakcií (napr. blockchain), pričom je zároveň potrebné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany údajov, digitálnych práv a etických noriem. Európska rada vyzvala Komisiu, aby do začiatku roka 2018 predložila návrh európskeho prístupu k umelej inteligencii a aby predložila potrebné iniciatívy na posilnenie rámcových podmienok s cieľom umožniť EÚ preskúmať nové trhy prostredníctvom radikálnych inovácií založených na riziku, a aby upevnila vedúcu úlohu priemyslu. 

(8)V oznámení Komisie s názvom „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“ 57 sa medzi možnosťami budúceho finančného rámca uvádza program digitálnych transformácií Európy s cieľom dosiahnuť „výrazný pokrok smerom k inteligentnému rastu v oblastiach ako vysokokvalitná dátová infraštruktúra, pripojiteľnosť a kybernetická bezpečnosť“. Zámerom je zaistiť vedúce postavenie Európy v oblasti superpočítačov, internetu ďalšej generácie, umelej inteligencie, robotiky a veľkých dát. Posilnila by sa konkurenčná pozícia priemyslu a podnikov v Európe naprieč celým digitalizovaným hospodárstvom, s výrazným vplyvom na doplnenie chýbajúcich požadovaných zručností v celej Únii.

(9)V oznámení s názvom „Smerom k spoločnému európskemu dátovému priestoru“ 58 sa nové opatrenie, ktoré sa má prijať, považuje za kľúčový krok ku spoločnému dátovému priestoru v EÚ – celistvej digitálnej oblasti s rozsahom, ktorý umožní vyvíjanie nových produktov a služieb založených na údajoch.

(10)Všeobecným cieľom programu by mala byť podpora digitálnej transformácie priemyslu, ako aj lepšie využitie priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technologického vývoja v prospech podnikov a občanov v celej Únii. Štruktúra programu by mala sledovať päť špecifických cieľov, ktoré odrážajú kľúčové politické oblasti, a to: vysokovýkonná výpočtová technika, kybernetická bezpečnosť, umelá inteligencia, pokročilé digitálne zručnosti a zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita. Program by sa mal vo všetkých týchto oblastiach zamerať aj na lepšie zosúladenie politík Únie, členských štátov a regiónov, ako aj na združovanie súkromných a priemyselných zdrojov s cieľom zvýšiť investície a posilniť synergie.

59 Ústrednú úlohu pri implementácii tohto programu by mali dostať centrá digitálnych inovácií, ktoré by mali stimulovať všeobecné šírenie vyspelých digitálnych technológií v priemysle, medzi verejnými organizáciami a v akademickej obci. Sieť centier digitálnych inovácií by mala zaistiť čo najširšie geografické pokrytie v celej Európe. Prvý súbor centier digitálnych inovácií sa vyberie na základe návrhov členských štátov a následne sa sieť rozšíri za otvorených a súťažných podmienok. Centrá digitálnych inovácií budú slúžiť ako body prístupu k najmodernejším digitálnym kapacitám vrátane vysokovýkonnej výpočtovej techniky (HPC), umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, ako aj ďalších existujúcich inovačných technológií, ako sú kľúčové podporné technológie, ktoré sú k dispozícii aj v tzv. FabLaboch či CityLaboch. Pôjde o jednotné body prístupu k odskúšaným a validovaným technológiám, ktoré propagujú otvorenú inováciu. Zároveň budú poskytovať podporu v oblasti pokročilých digitálnych zručností. Sieť centier digitálnych inovácií by navyše mala prispievať k zapojeniu najvzdialenejších regiónov do digitálneho jednotného trhu.

(12)Program Digitálna Európa by sa mal implementovať formou projektov, ktoré posilnia základné digitálne kapacity a ich plošné využívanie. Malo by to zahŕňať aj spoluinvestovanie zo strany členských štátov a podľa potreby aj súkromného sektora. Predovšetkým by sa mala vyžadovať určitá kritická intenzita v oblasti obstarávania, aby sa zaistil lepší pomer kvality a ceny a aby sa zaručilo, že dodávatelia v Európe zostanú na čele technologického pokroku.

(13)Politické ciele tohto programu sa budú plniť aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtovej záruky v rámci politických sekcií [...] fondu InvestEU.

(14)Akcie programu by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu a mali by sa primerane použiť na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, pričom by nemali zdvojovať ani vytláčať súkromné financovanie.

(15)V záujme maximálnej flexibility počas celého životného cyklu programu, ako aj synergií medzi jeho komponentmi možno pri napĺňaní každého zo špecifických cieľov využiť všetky nástroje, ktoré ponúka nariadenie o rozpočtových pravidlách. Mechanizmom realizácie by malo byť priame riadenie a nepriame riadenie, ak sa má financovanie Únie kombinovať s inými zdrojmi alebo ak si realizácia vyžaduje vytvorenie spoločne riadených štruktúr.

(16)Kapacity Únie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a súvisiace kapacity spracovania dát by mali umožňovať širšie využívanie vysokovýkonnej výpočtovej techniky v priemysle a všeobecnejšie v oblastiach verejného záujmu, aby sa využil jedinečný potenciál spoločenského prínosu superpočítačov v oblastiach ako zdravotníctvo, životné prostredie a bezpečnosť, ale aj na zachovanie konkurencieschopnosti priemyslu – najmä malých a stredných podnikov.

(17)Intervenciu Únie v tejto oblasti podporila Rada 60 aj Európsky parlament 61 . Okrem toho podpísalo v roku 2017 deväť členských štátov vyhlásenie o EuroHPC 62 – medzivládnu dohodu, v ktorej sa zaviazali spolupracovať s Komisiou na vybudovaní a zavedení tých najmodernejších HPC a dátových infraštruktúr v Európe, ktoré budú k dispozícii pre vedecké komunity, verejnosť a súkromných partnerov z celej Únie.

(18)Pri špecifickom cieli vysokovýkonnej výpočtovej techniky sa za najvhodnejší implementačný mechanizmus považuje spoločný podnik, ktorý by mal predovšetkým koordinovať vnútroštátne a únijné stratégie a investície do infraštruktúry a výskumu a vývoja vysokovýkonnej výpočtovej techniky, združovať verejné a súkromné financie a chrániť hospodárske a strategické záujmy Únie 63 . Okrem toho budú kompetenčné centrá vysokovýkonnej výpočtovej techniky v členských štátoch poskytovať služby vysokovýkonnej výpočtovej techniky priemyslu, akademickej obci a orgánom verejnej správy.

(19)Rozvoj kapacít v oblasti umelej inteligencie je kľúčovou hybnou silou digitálnej transformácie priemyslu i verejného sektora. Roboty sú čoraz autonómnejšie a využívajú sa v továrňach, podmorských operáciách, domácnostiach, mestách či nemocniciach. Komerčné platformy umelej inteligencie sa pohli od testovania k reálnemu uplatneniu v zdravotníctve či environmentalistike; všetky veľké automobilky vyvíjajú autonómne vozidlá a technológie strojového učenia sú základom všetkých veľkých webových platforiem a aplikácií „veľkých dát“.

(20)Zásadný význam pre rozvoj umelej inteligencie má dostupnosť objemných dátových súborov, ako aj zariadení na testovanie a experimentovanie.

(21)Európsky parlament vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu 64 zdôraznil dôležitosť spoločného európskeho prístupu ku kybernetickej bezpečnosti, pričom uznal potrebu zvyšovania informovanosti v tejto oblasti a kybernetickú odolnosť uznal za veľmi dôležitú zodpovednosť podnikateľských lídrov a politických činiteľov na úrovni vnútroštátnej a európskej priemyselnej a bezpečnostnej politiky.

(22)Kybernetická bezpečnosť je pre celú Úniu výzvou, ktorú ďalej nemožno riešiť len jednotlivými vnútroštátnymi iniciatívami. Kyberneticko-bezpečnostná kapacita Európy by sa mala posilniť, aby sa jej poskytli potrebné možnosti na ochranu občanov a podnikov pred kybernetickými hrozbami. Okrem toho by mali byť chránení aj spotrebitelia používajúci pripojené výrobky, ktoré sa dajú hacknúť a môžu ohroziť ich bezpečnosť. To by sa malo dosiahnuť (v spolupráci s členskými štátmi a súkromným sektorom) vývojom a vzájomnou koordináciou projektov podporujúcich európske kyberneticko-bezpečnostné kapacity a zabezpečením plošného zavádzania najnovších kyberneticko-bezpečnostných riešení v celom hospodárstve, ako aj zlučovaním kompetencií v tejto oblasti na zaistenie kritického objemu a excelentnosti.

(23)Komisia v septembri 2017 predstavila balík iniciatív 65 , ktoré tvoria komplexný prístup Únie ku kybernetickej bezpečnosti s cieľom posilniť schopnosť Európy reagovať na kybernetické útoky a hrozby a posilniť technologické a priemyselné kapacity v tejto oblasti.

(24)Fungovanie digitálneho jednotného trhu si nevyhnutne vyžaduje dôveru. Technológie kybernetickej bezpečnosti ako digitálna identita, kryptografia či detekcia narušení, ako aj ich uplatnenie v oblastiach ako finančníctvo, priemysel 4.0, energetika, doprava, zdravotníctvo alebo elektronická verejná správa sú nevyhnutné v záujme bezpečnosti a dôveryhodnosti online činností a transakcií v očiach občanov, verejných správ i spoločností.

(25)Európska rada vo svojich záveroch z 19. októbra 2017 zdôraznila, že na úspešné vybudovanie digitálnej Európy potrebuje Únia najmä trhy práce a systémy odbornej prípravy a vzdelávania, ktoré zodpovedajú potrebám digitálneho veku, a že treba investovať do digitálnych zručností všetkých Európanov, aby mali viac príležitosti a schopností.

(26)Európska rada vo svojich záveroch zo 14. decembra 2017 vyzvala členské štáty, Radu a Komisiu, aby pokračovali v programe göteborského sociálneho samitu z novembra 2017 vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj plnenia nového programu v oblasti zručností pre Európu. Európska rada okrem toho požiadala Komisiu, Radu a členské štáty o preskúmanie možných opatrení na riešenie výziev v súvislosti so zručnosťami v oblasti digitalizácie, kybernetickej bezpečnosti, mediálnej gramotnosti a umelej inteligencie a potreby inkluzívneho prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave založených na celoživotnom vzdelávaní a orientovaných na inovácie. Komisia v reakcii na to 17. januára 2018 predstavila prvý balík opatrení zameraných na kľúčové kompetencie, digitálne zručnosti 66 , ako aj spoločné hodnoty a inkluzívne vzdelávanie. V máji 2018 bol zavedený druhý balík opatrení, ktorý pokračuje v práci na vybudovaní európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 a takisto zdôrazňuje ústrednú rolu digitálnych zručností.

(27)Vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu 67 Európsky parlament uviedol, že vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie sú jadrom sociálnej súdržnosti v digitálnej spoločnosti.

(28)Vyspelé digitálne technológie, ktoré tento program podporuje – ako vysokovýkonná výpočtová technika, kybernetická bezpečnosť a umelá inteligencia, sú už dostatočne zrelé na to, aby sa z výskumnej sféry presunuli do praktického využitia, uplatnenia a rozšírenia na úrovni Únie. Zásah zo strany Únie si vyžaduje nielen zavádzanie týchto technológií, ale aj oblasť súvisiacich zručností. Treba posilniť, rozšíriť a v celej EÚ sprístupniť príležitosti na učenie pokročilých digitálnych zručností. Bez toho by sa mohlo plynulé zavádzanie vyspelých digitálnych technológií zabrzdiť, čo by bolo problémom pre celkovú konkurencieschopnosť hospodárstva Únie. Akcie podporené týmto programom sa dopĺňajú s akciami podporenými z ESF, EFRR a Európskeho horizontu.

(29)Digitálna modernizácia verejnej správy a služieb má zásadný význam pre znižovanie administratívneho zaťaženia priemyslu a občanov všeobecne, keďže sa ich interakcia s verejnými orgánmi urýchli, zjednoduší a zlacní a služby poskytované občanom a podnikom sa zefektívnia a skvalitnia. Keďže v súčasnosti už má európsky rozmer viacero služieb verejného záujmu, podpora ich poskytovania a zavádzania na úrovni Únie by mala zabezpečiť prínos pre občanov a podniky vďaka prístupu ku kvalitným digitálnym službám v celej Európe.

(30)Digitálna transformácia oblastí verejného záujmu, ako je zdravotná starostlivosť 68 , mobilita, spravodlivosť, monitorovanie Zeme/životného prostredia, vzdelávanie a kultúra, si vyžaduje ďalšie budovanie a rozširovanie infraštruktúr digitálnych služieb, ktoré umožňujú zabezpečenú cezhraničnú výmenu údajov a podporujú rozvoj na vnútroštátnej úrovni. Potenciál na využitie synergií sa najlepšie dosiahne koordináciou v rámci tohto nariadenia.

(31)Z talinnského vyhlásenia Rady EÚ zo 6. októbra 2017 vyplynul záver, že digitálny pokrok znamená transformáciu našich spoločností a ekonomík od základov a prehodnotenie účinnosti doterajších politík v mnohých oblastiach, ako aj roly a fungovania verejnej správy ako takej. Je našou povinnosťou tieto výzvy predvídať a zvládnuť, aby sme naplnili potreby a očakávania občanov a podnikov.

(32)Modernizácia európskej verejnej správy predstavuje jednu z kľúčových priorít pre úspešnú implementáciu stratégie digitálneho jednotného trhu. V hodnotení danej stratégie v polovici obdobia sa zdôraznila potreba posilniť transformáciu verejnej správy a zaistiť občanom ľahký, dôveryhodný a bezproblémový prístup k verejným službám.

(33)Ročný prieskum rastu uverejnený Komisiou v roku 2017 69 ukazuje, že kvalita verejnej správy v Európe má priamy vplyv na hospodárske prostredie, a teda aj zásadný význam pri podnecovaní produktivity, konkurencieschopnosti, hospodárskej spolupráce, rastu a zamestnanosti. V záujme podpory hospodárskeho rastu a poskytovania vysokokvalitných služieb pre firmy a občanov je potrebná najmä efektívna a transparentná verejná správa a účinné justičné systémy.

(34)Interoperabilita európskych verejných služieb je potrebná na všetkých úrovniach verejnej správy: na úrovni Únie, celoštátnej, regionálnej aj miestnej. Okrem odstraňovania prekážok fungujúceho jednotného trhu uľahčuje interoperabilita úspešné vykonávanie politík a má veľký potenciál zabrániť cezhraničným elektronickým bariéram, čím sa ešte lepšie zabezpečí vznik nových alebo konsolidácia rozvíjajúcich sa spoločných verejných služieb na úrovni Únie. Aby sa európske služby netrieštili a aby sa podporili základné slobody i praktické vzájomné uznávanie v rámci EÚ, mal by sa podporovať čo najúčinnejší holistický medziodvetvový a cezhraničný prístup k interoperabilite, ktorý bude najlepšie reagovať na potreby koncových používateľov. Z toho vyplýva, že interoperabilitu treba chápať v širšom zmysle – siaha od technických až po právne aspekty a zahŕňa politické prvky danej oblasti. Činnosti by teda presahovali bežný životný cyklus riešení a zahŕňali všetky intervenčné prvky, ktorými sa vytvoria rámcové podmienky potrebné pre všeobecnú a udržateľnú interoperabilitu.

(35)Rozpočet vyčlenený na konkrétne činnosti zamerané na zavedenie rámca interoperability, ako aj na samotnú interoperabilitu vyvinutých riešení, je 194 miliónov EUR.

70 V uznesení Európskeho parlamentu z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu sa zdôrazňuje, že je dôležité uvoľniť dostatočné verejné a súkromné financie na digitalizáciu európskeho priemyslu.

(37) Komisia v apríli 2016 prijala iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu s cieľom zabezpečiť, aby „každý priemyselný podnik v Európe, v ktoromkoľvek odvetví, kdekoľvek sa nachádza a bez ohľadu na veľkosť, mohol plne využívať výhody digitálnych inovácií“ 71 .

(38)Európsky hospodársky a sociálny výbor privítal oznámenie o digitalizácii európskeho priemyslu a domnieva sa, že je spolu so sprievodnými dokumentmi „prvým krokom v rámci rozsiahleho európskeho pracovného programu, ktorý sa musí realizovať na základe úzkej vzájomnej spolupráce všetkých zainteresovaných strán vo verejnom aj súkromnom sektore“ 72 .

73 Dosiahnutie vytýčených cieľov si môže vyžadovať mobilizáciu potenciálu doplnkových technológií v sieťovej a výpočtovej sfére, ako sa uvádza v oznámení o digitalizácii európskeho priemyslu, kde sa „dostupnosť špičkových sietí a infraštruktúry cloudu“ uvádza ako nevyhnutný prvok digitalizácie priemyslu.

(40)Všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ktoré sa uplatňuje od mája 2018, obsahuje spoločný súbor pravidiel priamo uplatniteľných v právnych poriadkoch členských štátov, takže zaručí voľný pohyb osobných údajov medzi členskými štátmi EÚ a posilní dôveru i bezpečnosť jednotlivcov, čo sú nevyhnutné prvky skutočného digitálneho jednotného trhu. Pokiaľ teda akcie v rámci tohto programu zahŕňajú spracovávanie osobných údajov, mali by podporovať uplatňovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov – napríklad v oblasti umelej inteligencie a technológie blockchainu.

(41)Program by sa mal implementovať v plnom súlade s medzinárodným a únijným rámcom ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva. Účinná ochrana duševného vlastníctva zohráva kľúčovú rolu v inovácii, takže je pre účinnú implementáciu programu nevyhnutná.

(42)Orgány, ktoré budú tento program implementovať, by mali dodržiavať ustanovenia platné pre inštitúcie Únie, ako aj vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa nakladania s informáciami – najmä citlivými neutajovanými skutočnosťami a utajovanými skutočnosťami EÚ.

(43)Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vyplývajúcimi z vykonávania Parížskej dohody, ako aj na ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci OSN tento program prispeje k systematickému zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecnej ambície, aby klimatické ciele podporovalo 25 % rozpočtových výdavkov EÚ 74 . Počas prípravy a implementácie programu sa identifikujú relevantné akcie, ktoré sa preskúmajú v kontexte príslušných hodnotení a procesu revízie.

(44)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na prijatie pracovných programov, aby sa ciele programu dosiahli v súlade s prioritami Únie a členských štátov a aby sa súčasne zaistila konzistentnosť, transparentnosť a kontinuita spoločných opatrení Únie a členských štátov. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 75 , ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.

(45)Pracovné programy by sa mali prijať v zásade ako viacročné pracovné programy (obyčajne každé dva roky), alebo ak si to vyžadujú potreby súvisiace s implementáciou programu, ako ročné pracovné programy. Typy financovania a spôsoby implementácie v rámci tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele príslušných akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa pritom zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(46)Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny prílohy II s cieľom revidovať a/alebo doplniť ukazovatele. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(47)Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä tie, ktoré sú uvedené v článkoch [8], [11], [16], [21], [35], [38] a [47] z hľadiska ochrany osobných údajov, slobody prejavu a práva na informácie, slobody podnikania, nediskriminácie, zdravotnej starostlivosti, ochrany spotrebiteľa a práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces. Členské štáty musia toto nariadenie uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

(48)Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce nadviazanej na základe Dohody o EHP, ktorá počíta s implementáciou programov na základe rozhodnutia podľa danej dohody. Toto nariadenie by malo zahŕňať osobitné ustanovenie o udelení potrebných práv a prístupu zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci.

(49)Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú predovšetkým postup zostavovania a plnenia rozpočtu formou grantov, verejného obstarávania, cien a nepriamej implementácie a zahŕňajú aj kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa okrem toho týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je nevyhnutným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovuje program Digitálna Európa (ďalej len „program“).

Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Európskej únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov.

b)„právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách;

c)„tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie;

d)„pridružená krajina“ je tretia krajina, ktorá je stranou dohody s Úniou, ktorá umožňuje jej účasť na programe podľa článku [10]; „medzinárodná organizácia európskeho záujmu“ je medzinárodná organizácia, ktorej väčšinu členov tvoria členské štáty alebo ktorej sídlo sa nachádza v členskom štáte;

e)„centrum digitálnych inovácií“ je právny subjekt určený alebo vybraný za otvorených a súťažných podmienok na plnenie úloh v rámci tohto programu – najmä na sprístupňovanie technologickej expertízy a experimentačných prostriedkov ako vybavenie a softvérové nástroje, ktoré podporia digitálnu transformáciu priemyslu;

f)„pokročilé digitálne zručnosti“ sú zručnosti a kompetencie potrebné na navrhnutie, vývoj, správu, zavedenie a údržbu technológií, ktoré toto nariadenie podporuje.

Článok 3

Ciele programu

1.Program má tento všeobecný cieľ: podpora digitálnej transformácie európskeho hospodárstva a spoločnosti a sprostredkovanie jej prínosu európskym občanom a podnikom. Programom sa:

a)posilnia európske digitálne kapacity v kľúčových digitálnych technologických oblastiach vďaka zavádzaniu vo veľkom rozsahu;

b)posilní šírenie a využívanie týchto kapacít v oblastiach verejného záujmu a v súkromnom sektore.

2.Program má päť špecifických cieľov:

a)špecifický cieľ 1: vysokovýkonná výpočtová technika (ďalej aj „HPC“);

b)špecifický cieľ 2: umelá inteligencia;

c)špecifický cieľ 3: kybernetická bezpečnosť a dôvera;

d)špecifický cieľ 4: pokročilé digitálne zručnosti;

e)špecifický cieľ 5: zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity, interoperabilita.

Článok 4

Vysokovýkonná výpočtová technika

Finančná intervencia Únie v rámci špecifického cieľa 1 – vysokovýkonná výpočtová technika plní tieto operačné ciele:

a)zavádzanie, celoúnijná koordinácia a prevádzka integrovanej exaflopovej 76 supervýpočtovej a dátovej infraštruktúry svetovej úrovne v Únii, pričom táto infraštruktúra bude nekomerčne k dispozícii pre verejných i súkromných používateľov, ako aj na verejne financované výskumné účely;

b)zavádzanie pripravených/funkčných technológií, ktoré vzídu z výskumu a inovácie, s cieľom vybudovať integrovaný ekosystém vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Únii, ktorý bude zahŕňať všetky segmenty vedeckého a priemyselného hodnotového reťazca vrátane hardvéru, softvéru, aplikácií, služieb, prepojení a digitálnych zručností;

c)zavádzanie a prevádzkovanie výkonnejšej než exaflopovej 77 infraštruktúry vrátane integrácie s kvantovými výpočtovými technológiami a vývoj nových výskumných infraštruktúr pre počítačové vedy.

Článok 5

Umelá inteligencia

Finančná intervencia Únie v rámci špecifického cieľa 2 – umelá inteligencia – plní tieto operačné ciele:

a)budovanie a posilňovanie základných kapacít umelej inteligencie v Únii vrátane zdrojov údajov a knižníc algoritmov v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov;

b)sprístupnenie týchto kapacít všetkým podnikom a orgánom verejnej správy;

c)posilňovanie a prepájanie existujúcich skúšobných a experimentačných zariadení v členských štátoch, ktoré sa zaoberajú umelou inteligenciou.

Článok 6

Kybernetická bezpečnosť a dôvera

Finančná intervencia Únie v rámci špecifického cieľa 3 – kybernetická bezpečnosť a dôvera plní tieto operačné ciele:

a)podpora (v spolupráci s členskými štátmi) obstarávania pokročilého kyberneticko-bezpečnostného vybavenia, nástrojov a dátových infraštruktúr v plnom súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov;

b)podpora čo najlepšieho využitia európskych znalostí, kapacít a zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

c)zaistenie plošného zavádzania najmodernejších kyberneticko-bezpečnostných riešení v celom hospodárstve;

d)posilňovanie kapacít v členských štátoch a v súkromnom sektore s cieľom pomôcť pri plnení požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii 78 .

Článok 7

Pokročilé digitálne zručnosti

Finančná intervencia Únie v rámci špecifického cieľa 4 – pokročilé digitálne zručnosti podporí rozvoj pokročilých digitálnych zručností v oblastiach, ktoré tento program podporuje, čím prispeje k rozšíreniu zásob európskych talentov a podporí profesionalitu, najmä vo sfére vysokovýkonnej výpočtovej techniky, analytiky veľkých dát, kybernetickej bezpečnosti, technológií distribuovanej databázy transakcií, robotiky a umelej inteligencie. Táto finančná intervencia plní tieto operačné ciele:

a)podpora prípravy a poskytovania dlhodobých školení a kurzov pre študentov, odborníkov z oblasti IT a pracovnú silu;

b)podpora prípravy a poskytovania krátkodobých školení a kurzov pre podnikateľov, vedúcich malých podnikov a pracovnú silu;

c)podpora odbornej prípravy na pracovisku a stáží pre študentov, mladých podnikateľov a absolventov.

Článok 8

Zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity, interoperabilita

Finančná intervencia Únie v rámci špecifického cieľa 5 – zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita plní tieto operačné ciele: 

a)zabezpečenie toho, aby verejný sektor a oblasti verejného záujmu ako zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo, doprava, energetika, životné prostredie, kultúrny a kreatívny priemysel mohli zaviesť a využiť najmodernejšie digitálne technológie, najmä v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti;

b)zavádzanie, prevádzka a údržba transeurópskych interoperabilných infraštruktúr digitálnych služieb (vrátane súvisiacich služieb) v súčinnosti s vnútroštátnymi a regionálnymi opatreniami;

c)podpora vývoja, aktualizácie a využívania riešení a rámcov európskymi orgánmi verejnej správy, podnikmi a občanmi vrátane opätovného využívania riešení a rámcov interoperability;

d)možnosť prístupu orgánov verejnej správy k testovaniu a pilotnému skúšaniu digitálnych technológií vrátane ich cezhraničného využitia;

e)podpora zavádzania pokročilých digitálnych a súvisiacich technológií, najmä vrátane vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a nových technológií budúcnosti v priemysle Únie (najmä u MSP);

f)podpora vývoja, testovania, uplatňovania a zavádzania interoperabilných digitálnych riešení pre verejné služby na úrovni EÚ, ktoré sa poskytnú na dátovej platforme reprodukovateľných riešení, stimulovanie inovácie a zriaďovanie spoločných rámcov na plné využitie potenciálu služieb verejnej správy v prospech európskych občanov a podnikov;

g)zaistenie trvalej schopnosti Únie sledovať, analyzovať a zohľadňovať dynamické digitálne trendy, ako aj šíriť a systematicky využívať osvedčené postupy;

h)podpora spolupráce pri dosahovaní európskeho ekosystému dôveryhodných infraštruktúr, ktoré využívajú služby a aplikácie distribuovanej databázy transakcií vrátane podpory interoperability a štandardizácie, ako aj zavádzania cezhraničných aplikácií v EÚ;

i)budovanie a posilňovanie siete centier digitálnych inovácií.

Článok 9

Rozpočet

1.Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 až 2027 je 9 194 000 000 EUR v bežných cenách.

2.Orientačné rozdelenie uvedenej sumy je takéto:

a)do 2 698 240 000 EUR na špecifický cieľ 1 – vysokovýkonná výpočtová technika;

b)do 2 498 369 000 EUR na špecifický cieľ 2 – umelá inteligencia;

c)do 1 998 696 000 EUR na špecifický cieľ 3 – kybernetická bezpečnosť a dôvera;

d)do 699 543 000 EUR na špecifický cieľ 4 – pokročilé digitálne zručnosti;

e)do 1 299 152 000 EUR na špecifický cieľ 5 – zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity, interoperabilita.

3.Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií a podnikov.

4.Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.

5.Zdroje alokované členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti presunuté na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.

6.Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, výdavky na akcie vyplývajúce z projektov zahrnutých do prvého pracovného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2021.

Článok 10

Tretie krajiny pridružené k programu

Do programu sa môžu zapojiť:

1.členovia Európskeho združenia voľného obchodu, ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore;

2.pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami ich účasti na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

3.krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

4.tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou

·zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie,

·stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách],

·neudeľuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s dotknutým programom;

·zaručujú práva Únie na zabezpečenie riadneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

Článok 11

Medzinárodná spolupráca

1.Únia môže spolupracovať s tretími krajinami uvedenými v článku 10, ostatnými tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami alebo subjektmi, ktoré sú v nich usadené, najmä v rámci euro-stredozemského partnerstva a Východného partnerstva a so susednými krajinami, najmä krajinami západného Balkánu a čiernomorského regiónu. Bez toho, aby bol dotknutý článok [19], súvisiace náklady z programu hradené nie sú.

2.Spolupráca s tretími krajinami a organizáciami uvedenými v odseku 1 v rámci špecifického cieľa 3 – kybernetická bezpečnosť a dôvera podlieha článku [12].

Článok 12

Bezpečnosť

3.Akcie vykonávané v rámci programu musia byť v súlade s platnými bezpečnostnými pravidlami, najmä v oblasti ochrany utajovaných skutočností pred neoprávneným zverejnením, vrátane súladu s relevantnou vnútroštátnou a únijnou legislatívou. V prípade akcií vykonávaných mimo Únie je okrem súladu s uvedenými požiadavkami potrebné uzatvorenie bezpečnostnej dohody medzi Úniou a treťou krajinou, v ktorej činnosť prebieha.

4.Návrhy a súťaže musia podľa potreby zahŕňať bezpečnostné sebahodnotenie, kde sa identifikujú prípadné bezpečnostné problémy a vysvetlí sa, ako sa tieto problémy budú riešiť v záujme súladu s relevantnou vnútroštátnou a únijnou legislatívou.

5.Komisia alebo financujúci subjekt v náležitých prípadoch vykonajú bezpečnostnú previerku návrhov, ktoré sú problematické z hľadiska bezpečnosti.

6.Akcie musia byť v náležitých prípadoch v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444/ES 79 a s jeho vykonávacími predpismi.

7.V pracovnom programe sa takisto môže stanoviť, že právne subjekty usadené v pridružených krajinách a právne subjekty usadené v EÚ ale kontrolované z tretích krajín nie sú z bezpečnostných dôvodov oprávnené na účasť na všetkých alebo niektorých akciách v rámci špecifického cieľa 3. V takýchto prípadoch sa výzvy na predkladanie návrhov a výzvy na predkladanie ponúk obmedzia na tie subjekty, ktoré sú usadené alebo sa považujú za usadené v členských štátoch a sú pod kontrolou členských štátov a/alebo ich štátnych príslušníkov.

Článok 13

Synergie s inými programami Únie

1.Program je navrhnutý na implementáciu, ktorá umožní synergie (ako je bližšie opísané v prílohe III) s inými programami financovania z prostriedkov Únie, najmä formou dojednaní o doplnkovom financovaní z programov EÚ, pri ktorých to riadiace mechanizmy umožňujú – buď sekvenčne, striedavo alebo kombináciou finančných prostriedkov vrátane spoločného financovania akcií.

2.Na systematické zaistenie synergií medzi programom a všetkými relevantnými nástrojmi financovania z prostriedkov EÚ sa zriadia primerané mechanizmy koordinácie relevantných orgánov, ako aj primerané nástroje monitorovania. Tieto dojednania prispejú k zamedzeniu duplicity a k maximalizácii dosahu výdavkov.

Článok 14

Implementácia a formy financovania

1.Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) a článku 58 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, najmä pri špecifických cieľoch 1 a 3. Financujúce subjekty sa môžu odchýliť od pravidiel účasti a šírenia stanovených v tomto nariadení, iba ak je to zakotvené v základnom akte, ktorým sa daný financujúci subjekt zriaďuje a/alebo ktorým sa mu ukladajú úlohy súvisiace s plnením rozpočtu, alebo v prípade financujúcich subjektov podľa článku 62 ods. 1 písm. c) bodu ii), iii) alebo v) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak je to zakotvené v dohode o príspevku a ak si to vyžadujú ich osobitné prevádzkové potreby alebo povaha danej akcie.

2.Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, primárne najmä v podobe verejného obstarávania, ale aj formou grantov a cien. Takisto sa z neho môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.

3.Príspevky do vzájomného poistného mechanizmu sa môžu využiť na pokrytie rizika spojeného s vymáhaním dlžných prostriedkov od príjemcov a v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách sa považujú za dostatočnú záruku. Uplatňujú sa ustanovenia [článku X] nariadenia XXX [ktorým sa nahrádza nariadenie o záručnom fonde].

Článok 15

Európske partnerstvá

Program možno implementovať formou európskych partnerstiev. Môže sem patriť najmä príspevok do existujúcich alebo nových verejno-súkromných partnerstiev v podobe spoločných podnikov zriadených podľa článku 187 ZFEÚ. Na tieto príspevky sa vzťahujú ustanovenia týkajúce sa európskych partnerstiev v zmysle [nariadenia o Európskom horizonte, odkaz sa doplní].

Článok 16

Centrá digitálnych inovácií

1.V prvom roku implementácie programu sa zriadi počiatočná sieť centier digitálnych inovácií.

2.Na účely zriadenia siete uvedenej v odseku 1 každý členský štát za otvorených a súťažných podmienok určí kandidátske subjekty na základe týchto kritérií:

a)primerané spôsobilosti súvisiace s fungovaním centier digitálnych inovácií;

b)primerané riadiace kapacity, personál a infraštruktúra;

c)operačné a zákonné prostriedky potrebné na uplatňovanie administratívnych pravidiel, zmluvných pravidiel a pravidiel finančného riadenia stanovených na úrovni Únie;

d)primerané finančné záruky (vystavené prednostne verejným orgánom), ktoré zodpovedajú objemu finančných prostriedkov Únie, ktoré bude mať centrum spravovať.

3.Komisia prijme rozhodnutie o výbere subjektov, ktoré budú tvoriť počiatočnú sieť. Tieto subjekty vyberie Komisia spomedzi kandidátskych subjektov určených členskými štátmi na základe kritérií uvedených v odseku 2 a týchto dodatočných kritérií:

a)rozpočet k dispozícii na financovanie počiatočnej siete;

b)potreba zaistiť, aby pokrytie počiatočnej siete zodpovedalo potrebám priemyslu a oblastí verejného záujmu, aby bolo komplexné a geograficky vyvážené.

4.Ďalšie centrá digitálnych inovácií sa vyberú za otvorených a súťažných podmienok a tak, aby sa zaistilo najširšie možné geografické pokrytie v celej Európe. Počet subjektov v sieti musí byť úmerný počtu obyvateľov príslušných členských štátov, pričom za každý členský štát sa musí zapojiť aspoň jedno centrum digitálnych inovácií. Na riešenie osobitných obmedzení, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny EÚ, možno v záujme naplnenia ich potrieb nominovať osobitné subjekty.

5.Centrá digitálnych inovácií môžu získať financovanie v podobe grantov.

6.Centrá digitálnych inovácií, ktoré získajú finančné prostriedky, sa zapoja do implementácie programu, aby:

a)poskytovali služby digitálnej transformácie vrátane skúšobných a experimentačných zariadení zamerané na MSP a spoločnosti so strednou kapitalizáciou, a to aj v odvetviach, kde sa digitálne a súvisiace technológie zavádzajú pomaly;

b)prenášali odborné znalosti a know-how medzi regiónmi, najmä prepájaním MSP a spoločností so strednou kapitalizáciou v jednom regióne s centrami digitálnych inovácií v iných regiónoch, ktoré majú na poskytovanie príslušných služieb najlepšie podmienky;

c)poskytovali tematické služby vrátane služieb súvisiacich s umelou inteligenciou, vysokovýkonnou výpočtovou technikou, kybernetickou bezpečnosťou a dôverou orgánom verejnej správy, organizáciám verejného sektora, MSP a spoločnostiam so strednou kapitalizáciou. Jednotlivé centrá digitálnych inovácií sa môžu špecializovať na konkrétne tematické služby a nemusia poskytovať všetky tematické služby uvedené v tomto odseku;

d)poskytovali finančnú podporu tretím stranám v rámci špecifického cieľa 4 – pokročilé digitálne zručnosti.

KAPITOLA II

OPRÁVNENOSŤ

Článok 17

Oprávnené akcie

1.Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov uvedených v článku [3] a v článkoch [4] – [8].

2.Kritériá oprávnenosti akcií sa stanovia v pracovných programoch.

Článok 18

Oprávnené subjekty

1.Okrem kritérií stanovených v článku 197 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú kritériá oprávnenosti stanovené v odsekoch 2 až 4:

2.Oprávnené sú tieto subjekty:

a)právne subjekty usadené v:

i)    členskom štáte alebo v zámorskej krajine alebo na zámorskom území, ktoré sú s ním spojené;

ii)    tretej krajine pridruženej k programu;

b)akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo akákoľvek medzinárodná organizácia.

3.Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, sú výnimočne oprávnené na účasť na konkrétnych akciách, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov programu.

4.Fyzické osoby nie sú oprávnené, s výnimkou grantov udelených v rámci špecifického cieľa 4 – pokročilé digitálne zručnosti.

5.V pracovnom programe sa môže stanoviť, že účasť je obmedzená iba na prijímateľov usadených v členských štátoch alebo na prijímateľov usadených v členských štátoch a určitých konkrétnych pridružených alebo iných tretích krajinách, a to z dôvodu bezpečnosti alebo akcií priamo súvisiacich so strategickou autonómiou EÚ.

6.Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, by v zásade mali niesť náklady na svoju účasť.

KAPITOLA III

GRANTY

Článok 19

Granty

Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 20

Kritériá na vyhodnotenie návrhov

1.Kritériá na vyhodnotenie návrhov sú stanovené v pracovných programoch a vo výzvach na predkladanie návrhov a zohľadňujú minimálne tieto prvky:

a)pripravenosť akcie v rámci vývoja projektu;

b)náležitosť navrhovaného plánu implementácie;

c)prípadne stimulujúci účinok podpory Únie na verejné a súkromné investície;

d)potreba prekonať finančné prekážky, ako je napríklad nedostatočné trhové financovanie;

e)prípadne hospodársky a sociálny vplyv a vplyv na klímu a životné prostredie, ako aj dostupnosť;

f)prípadne transeurópsky rozmer;

g)prípadne vyvážené geografické rozloženie v celej Únii vrátane najvzdialenejších regiónov;

h)prípadne existencia plánu dlhodobej udržateľnosti.

KAPITOLA IV

OPERÁCIE KOMBINOVANÉHO FINANCOVANIA A INÉ FORMY SPOJENÉHO FINANCOVANIA

Článok 21

Operácie kombinovaného financovania

Operácie kombinovaného financovania, o ktorých sa rozhodne v rámci tohto programu, sa implementujú v súlade s [nariadením InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 22

Kumulatívne, doplnkové a spojené financovanie

1.Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, možno takisto poskytnúť príspevok v rámci tohto programu, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Pre príspevok z každého z programov Únie na danú akciu platia príslušné pravidlá daného prispievajúceho programu. Kumulatívne financovanie neprekročí celkové oprávnené náklady príslušnej akcie a podporu z rôznych programov Únie možno vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.

2.Akcie s osvedčením známkou excelentnosti alebo akcie, ktoré spĺňajú všetky tieto komparatívne podmienky:

a)boli vyhodnotené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;

b)sú v súlade s minimálnymi kvalitatívnymi požiadavkami danej výzvy na predkladanie návrhov;

c)pre rozpočtové obmedzenia ich nemožno financovať v rámci danej výzvy na predkladanie návrhov;

možno podporiť z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu+ alebo z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s článkom [67] ods. 5 nariadenia (EÚ) XX [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ) XX [financovanie, riadenie a monitorovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky], pokiaľ sú takéto akcie v súlade s cieľmi príslušného programu. Uplatnia sa pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.

KAPITOLA V

PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA

Článok 23

Pracovné programy

1.Program sa implementuje prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.Tieto pracovné programy sa v rámci celého programu prijímajú ako viacročné programy. Ak si to vyžadujú osobitné implementačné potreby, môžu sa prijať aj ako ročné programy, ktoré sa vzťahujú na jeden alebo viacero špecifických cieľov.

3.Prvý viacročný pracovný program sa zameria na činnosti stanovené v prílohe, pričom sa zaistí, aby podporené akcie nevytláčali súkromné financovanie. Následné pracovné programy môžu zahŕňať aj činnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohe, pokiaľ sú v súlade s cieľmi tohto nariadenia stanovenými v článkoch [4 – 8].

4.V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania.

Článok 24

Monitorovanie a podávanie správ

1.Ukazovatele na monitorovanie implementácie programu a jeho pokroku pri dosahovaní všeobecného a špecifických cieľov podľa článku 3 sú uvedené v prílohe II.

2.V záujme účinného posúdenia pokroku programu v plnení jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 27 delegované akty na zmenu prílohy II s cieľom podľa potreby revidovať alebo doplniť príslušné ukazovatele a doplniť toto nariadenie o ustanovenia, ktorými sa zriadi monitorovací a hodnotiaci rámec.

3.Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

4.V maximálnej miere sa použijú oficiálne štatistiky EÚ, ako sú pravidelné štatistické prieskumy v oblasti IKT. Národné štatistické úrady budú zapojené do konzultácií a spolu s Eurostatom aj do prvotného návrhu a následného rozpracovania štatistických ukazovateľov, ktoré sa použijú na monitorovanie implementácie programu a pokroku v digitálnej transformácii.

Článok 25

Hodnotenie

1.Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

2.Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu. 

3.Na konci implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku [1], Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.

4.Systém podávania správ o hodnotení zabezpečí, aby príjemcovia finančných prostriedkov Únie zbierali údaje na hodnotenie programu efektívne, účinne, včas a aby boli tieto údaje dostatočne podrobné.

5.Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 26

Audity

1.Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.Kontrolným systémom sa zaistí primeraná rovnováha medzi dôverou a kontrolou, pričom sa zohľadnia administratívne a iné náklady na kontroly na všetkých úrovniach.

3.Audity výdavkov sa vykonávajú konzistentne v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.

4.V rámci kontrolného systému môže byť stratégia auditu založená na finančnom audite reprezentatívnej vzorky výdavkov. K tejto reprezentatívnej vzorke sa doplní výber založený na posúdení rizík súvisiacich s výdavkami.

5.Akcie, na ktoré sa poskytne kumulatívne financovanie z rôznych programov Únie, sa auditujú iba raz, čo zahŕňa všetky príslušné programy a ich príslušné platné pravidlá.

Článok 27

Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 24 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 24 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 24 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 28

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa programu zúčastňuje tretia krajina na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody alebo akéhokoľvek iného právneho nástroja, táto tretia krajina udelí nevyhnutné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskemu dvoru audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

KAPITOLA VI

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 29

Poskytovanie informácií, komunikácia, zverejňovanie, politická podpora a šírenie

1.Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú zviditeľnenie finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje alokované na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku [3].

3.Programom sa podporí tvorba politiky, osvetová činnosť, zvyšovanie povedomia a šírenie činností, ako aj spolupráca a výmena skúseností v oblastiach uvedených v článkoch 4 až 8.

Článok 30

Zrušenie

1.Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 z 25. novembra 2015, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA2) ako prostriedok modernizácie verejného sektora, sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 31

Prechodné ustanovenia

1.Toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 80 a rozhodnutia (EÚ) 2015/2240 81 , ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahujú až do ich ukončenia.

2.Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi uvedeným programom a opatreniami prijatými v rámci nariadenia (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia (EÚ) 2015/2240 82 .

3.V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku [9 ods. 4], aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 32

Nadobudnutie účinnosti

4.Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Pracovný dokument na prípravu základných aktov na obdobie po roku 2020

Legislatívny finančný výkaz

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.Trvanie a finančný vplyv

1.6.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

⌧ novej akcie 

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 83  

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie 

⌧ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy.

1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.Trvanie a finančný vplyv

⌧ obmedzené trvanie

–⌧    v platnosti od 2021 do 2027

–⌧    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od 2021 do 2027 a na platobné rozpočtové prostriedky od 2021 do 2031.

◻ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza implementácie bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 84  

⌧ Priame riadenie na úrovni Komisie

–⌧ prostredníctvom jej útvarov vrátane jej zamestnancov v delegáciách Únie,

–⌧    prostredníctvom výkonných agentúr.

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

☒ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–⌧ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmu vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontrol

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer náklady na kontroly – hodnota súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky 88  

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–⌧    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

[

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–⌧    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.3.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–◻    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–⌧    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–⌧    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

vplyv na vlastné zdroje

vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    Podpora výskumu a inovácie technológií a aplikácií novej generácie, podpora projektov digitálnej infraštruktúry v rámci NPE a podpora podprogramu MEDIA v rámci programu Kreatívna Európa.

(2)    V EÚ sa v súčasnosti spotrebúva tretina celosvetových zdrojov vysokovýkonnej výpočtovej techniky, poskytuje však len približne 5 % takýchto zdrojov [Developing Supercomputers in Europe (Vývoj superpočítačov v Európe), Výskumná služba Európskeho parlamentu, 2017, s. 3].

(3)    Súčasné verejné investície do kybernetickej bezpečnosti sa v EÚ odhadujú na 1 až 2 miliardy EUR ročne, pričom investície v USA sú takmer desaťkrát vyššie.

(4)    Building an Effective European Cyber Shield (Vybudovanie účinného európskeho kybernetického štítu), EPSC, 2017. V tej istej správe sa uvádza, že prevaha USA je čiastočne výsledkom stratégie investovania do kybernetickej bezpečnosti, na základe ktorej sa v roku 2017 zvýšilo federálne financovanie na 19 miliárd amerických dolárov – čo predstavuje 35 % nárast v porovnaní s rokom 2016.

(5)    Analýza voľných pracovných miest v siedmich členských štátoch EÚ, Victory Database.

(6)    Digitálny samit v Tallinne, Závery predsedu vlády Estónska Juriho Ratasa.

(7)    COM(2018) 98: Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020.

(8)    V kontexte tohto programu sú pokročilé digitálne zručnosti vymedzené v článku 2 písm. e) ako najmä špecializované zručnosti v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti na úrovni ISCED 4 alebo vyššej.

(9)    Napríklad zavedenie elektronickej fakturácie v rámci EÚ by znamenalo poskytovanie digitálnych verejných služieb spoločnostiam, ktoré majú potrebné pripojenie a kvalifikovaných pracovníkov, pričom by sa zaručila dôvera verejnosti, a teda aj podpora transakcií v bezpečnom prostredí.

(10)    Iniciatíva EuroHPC.

(11)    COM(2018) 109 final z 8. marca 2018: Akčný plán pre finančné technológie: konkurencieschopnejší a inovatívnejší európsky finančný sektor.

(12)    Oznámenie z 25. apríla 2018.

(13)    Rozhodnutie Komisie C(2018) 2393 final z 26. apríla 2018 o zriadení skupiny expertov pre stredisko pre monitorovanie ekonomiky online platforiem.

(14)    SWD(2018) 125 final.

(15)    COM(2017) 477 final z 13. septembra 2017: Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA), o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií („akt o kybernetickej bezpečnosti“).

(16)    COM(2018) 233 final z 25. apríla 2018: Oznámenie o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu, posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti.

(17)    COM(2018) 22 final zo 17. januára 2018: Oznámenie o akčnom pláne digitálneho vzdelávania.

(18)    COM(2017) 479 final z 13. septembra 2017: Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu – Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ. [Vložiť odkaz].

(19)    COM(2016) 180 final z 19. apríla 2016: Digitalizácia európskeho priemyslu – Využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere.

(20)     http://www.oecd.org/gov/digital-government/Recommendation-digital-government-strategies.pdf.

(21)    COM(2017) 376 final: Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast.

(22)    COM(2018) 372 final „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde“ 29. máj 2018.

(23)    COM(2017) 623 final.

(24)    Napríklad zavedenie elektronickej fakturácie v rámci EÚ by znamenalo poskytovanie digitálnych verejných služieb spoločnostiam, ktoré majú potrebné pripojenie a kvalifikovaných pracovníkov, pričom by sa zaručila dôvera verejnosti, a teda aj podpora transakcií v bezpečnom prostredí.

(25)    Závery Rady z mája 2013 k oznámeniu o cloud computingu, v ktorých sa zdôrazňuje úloha vysokovýkonnej výpočtovej techniky v EÚ.

(26)    Závery Rady z mája 2015 o digitálnej transformácii európskeho priemyslu (8993/15).

(27)    Závery zo zasadnutia Rady z 23. januára 2018 (ECOFIN XX/18).

(28)    Závery Rady o zdraví v digitálnej spoločnosti – napredovanie v inovácii založenej na údajoch v sektore zdravia. http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-14078-2017-INIT/sk/pdf.

(29)    Správa o európskej iniciatíve v oblasti cloud computingu (A8-0183/2017).

(30)    Uznesenie Európskeho parlamentu o robotike a umelej inteligencii. [ 2015/2103(INL) ].

(31)    Vyhlásenie o zámere spolupracovať na testovaní automatizovanej cestnej dopravy v cezhraničných úsekoch podpísalo 29 členských štátov EÚ a EHP. Ďalej možno uviesť odkaz na Závery Rady o digitalizácii dopravy z 5. decembra 2017.

(32)     https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/eu-ministers-commit-digitising-europe-high-performance-computing-power . Vyhlásenie podpísali FR, DE, IT, LU, NL, PT, ES, BE, SL, BU, GR, CR, CY, CZ, CH, PL.

(33)     https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:c48188c9-f6bb-11e7-b8f5-01aa75ed71a1.0004.02/DOC_1&format=PDF.

(34)    V čase prípravy tohto dokumentu vrátane Nórska, ale vynímajúc Chorvátsko.

(35)    http://ec.europa.eu/newsroom/dae/document.cfm?doc_id=50951.

(36)    Podpísané 22 európskymi krajinami: http://ec.europa.eu/newsroom/dae/document.cfm?doc_id=50954.

(37)    Podpísané 13 európskymi krajinami: http://ec.europa.eu/newsroom/dae/document.cfm?doc_id=50964.

(38)     https://ec.europa.eu/transport/themes/infrastructure/consultations/mid-term-evaluation-connecting-europe-facility-cef_en.

(39)     https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/digital-single-market-mid-term-review.  

(40)    SWD(2018) 44 final.

(41)     http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/?fuseaction=ia&year=2017&serviceId=&s=Chercher&language=sk.

(42)    COM(2018) 321 final: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027“, 2. máj 2018. 

(43)    Posúdenie vplyvu sprevádzajúce návrh nariadenia Rady o zriadení spoločného podniku EuroHPC ( https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/proposal-council-regulation-establishing-eurohpc-joint-undertaking-impact-assessment ).

(44)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 – 14).

(45)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(46)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(47)    Odkaz sa aktualizuje: Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. Dohoda je k dispozícii na adrese: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2013.373.01.0001.01.ENG&toc=OJ:C:2013:373:TOC. .

(48)    Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1 – 22. Nariadenie je k dispozícii na adrese: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32013R0883&rid=1.

(49)    Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1 – 4. Nariadenie je k dispozícii na adrese: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:31995R2988&rid=1.

(50)    Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2 – 5. Nariadenie je k dispozícii na adrese: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:31996R2185&rid=1.

(51)    Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1 – 71. Nariadenie je k dispozícii na adrese: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32017R1939&rid=1.

(52)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(53)    Rozhodnutie Rady / /EÚ.

(54)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva; Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 – 14.

(55)     https://www.eu2017.ee/news/insights/conclusions-after-tallinn-digital-summit.  

(56)     https://www.consilium.europa.eu/media/21620/19-euco-final-conclusions-en.pdf.  

(57)    COM(2018) 98 final.

(58)    COM(2018) 125 final.

(59)    Ako sa uvádza v oznámení o digitalizácii európskeho priemyslu [COM(2016) 180 final].

(60)    Posúdenie vplyvu sprevádzajúce „Návrh nariadenia Rady o zriadení spoločného podniku EuroHPC“ ( https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/proposal-council-regulation-establishing-eurohpc-joint-undertaking-impact-assessment ).

(61)    Ref. dokumentu: A8-0183/2017, k dispozícii na adrese:  http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&language=SK&reference=P8-TA-2017-0240.

(62)     https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/policies/cybersecurity.

(63)    Akčný plán digitálneho vzdelávania [COM(2018) 22 final] v tomto balíku stanovuje súbor opatrení na podporu členských štátov pri rozvoji digitálnych zručností a kompetencií vo formálnom vzdelávaní.

(64)    Ref. dokumentu: A8-0183/2017, k dispozícii na adrese: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&language=SK&reference=P8-TA-2017-0240

(65)     http://ec.europa.eu/newsroom/dae/document.cfm?doc_id=51628.    

(66)

   COM(2016) 725 final.

(67)    COM(2016) 180 final: Digitalizácia európskeho priemyslu – Využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere. 

(68)    COM(2018) 321 final, s. 1.

(69)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(70)    1018 operácií v pohyblivej rádovej čiarke za sekundu.

(71)    Tzv. post-exaflopová infraštruktúra – tisíckrát rýchlejšia než exaflopová.

(72)    Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1 – 30.

(73)    Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).

(74)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14).

(75)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 z 25. novembra 2015, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA2) ako prostriedok modernizácie verejného sektora.

(76)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 z 25. novembra 2015, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA2) ako prostriedok modernizácie verejného sektora.

(77)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(78)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(79)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(80)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(81)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(82)    Súčty nemusia sedieť v dôsledku zaokrúhľovania.

(83)    Rozdelenie operačného rozpočtu medzi 5 špecifických cieľov je orientačné. Bude sa revidovať v závislosti od vývoja technológií a trhu, ako aj implementácie programu.

(84)    Riadenie GR DIGIT alebo súčasť článku 8 písm. b) a c) na podporu vývoja, aktualizácie a využívania riešení a rámcov európskymi verejnými správami, podnikmi a občanmi vrátane opätovného využívania riešení a rámcov interoperability.

(85)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(86)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(87)    ZZ = zmluvný zamestnanec, MZ = miestny zamestnanec, VNE = vyslaný národný expert, DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec, PED = pomocný expert v delegácii.

(88)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(89)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli6. 6. 2018

COM(2018) 434 final

PRÍLOHY

k

NÁVRHU NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027

{SEC(2018) 289 final}
{SWD(2018) 305 final}
{SWD(2018) 306 final}

PRÍLOHA 1

ČINNOSTI

Technický opis programu: počiatočný rozsah činností

Počiatočné činnosti v rámci programu sa vykonajú v súlade s týmto technickým opisom:

Špecifický cieľ 1 – vysokovýkonná výpočtová technika

Program implementuje európsku stratégiu pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku (HPC) podporou uceleného únijného ekosystému, ktorý poskytuje potrebné HPC a dátové kapacity na zaistenie globálnej konkurencieschopnosti Európy. Cieľom stratégie je zaviesť exaflopovú infraštruktúru HPC a dátovú infraštruktúru svetovej úrovne do roka 2022/2023 a zariadenia s kapacitou nad rámec exaflopového výkonu do roka 2026/27, aby Únia mala vlastné nezávislé a konkurencieschopné technológie HPC, špičkové aplikácie HPC a aby rozšírila dostupnosť a využívanie HPC.

Počiatočné činnosti zahŕňajú:

1.Rámec spoločného obstarávania pre integrovanú sieť HPC svetovej úrovne vrátane exaflopovej supervýpočtovej a dátovej infraštruktúry. Verejným i súkromným používateľom, ako aj na účely verejne financovaného výskumu bude k dispozícii na neziskovom základe.

2.Spoločný rámec obstarávania výkonnejšej než exaflopovej infraštruktúry vrátane integrácie s kvantovými výpočtovými technológiami.

3.Koordinácia na úrovni EÚ a primerané finančné zdroje na podporu rozvoja, obstarávania a prevádzky takejto infraštruktúry.

4.Prepojenie kapacít HPC a dátových kapacít členských štátov a podpora tých členských štátov, ktoré chcú svoje kapacity HPC modernizovať alebo získať nové.

5.Prepojenie kompetenčných stredísk HPC – po jednom v každom členskom štáte a s väzbou na príslušné národné superpočítačové centrá, aby poskytovali služby HPC priemyslu (najmä MSP), akademickej obci a orgánom verejnej správy.

6.Zavádzanie pripravených/funkčných technológií: supervýpočtové technológie ako služba, ktorá vzíde z výskumu a inovácie s cieľom vybudovať integrovaný ekosystém HPC v Únii, ktorý bude zahŕňať všetky segmenty vedeckého a priemyselného hodnotového reťazca (hardvér, softvér, aplikácie, služby, prepojenia a pokročilé digitálne zručnosti).

Špecifický cieľ 2 – umelá inteligencia

V rámci programu sa vybudujú a posilnia základné kapacity umelej inteligencie v Európe vrátane zdrojov údajov a úložísk algoritmov, tieto kapacity sa sprístupnia všetkým podnikom a orgánom verejnej správy, posilnia a prepoja sa existujúce skúšobné a experimentačné zariadenia v členských štátoch, ktoré sa zaoberajú umelou inteligenciou.

Počiatočné činnosti zahŕňajú:

1.Vytvorenie spoločných európskych dátových priestorov, ktoré agregujú verejné informácie v celej Európe a stanú sa vstupným dátovým zdrojom pre riešenia na báze umelej inteligencie. Tieto priestory by zároveň boli otvorené verejnému a súkromnému sektoru. V záujme intenzívnejšieho využívania by mali byť údaje v týchto priestoroch čo najinteroperabilnejšie, a to pri interakcii medzi verejným a súkromným sektorom, v rámci odvetví i medzi nimi (sémantická interoperabilita).

2.Vývoj spoločných európskych knižníc algoritmov prístupných pre všetkých. Spoločnosti a verejný sektor by dokázali identifikovať a získať také riešenie, ktoré najlepšie zodpovedá ich potrebám.

3.Spoločné investície s členskými štátmi do zariadení na experimentovanie a testovanie v reálnych podmienkach, ktoré budú na svetovej úrovni, so zameraním na využitie umelej inteligencie v kľúčových sektoroch ako zdravotníctvo, monitorovanie Zeme/životného prostredia, mobilita, bezpečnosť, výroba či financie, ako aj ďalšie oblasti verejného záujmu. Tieto zariadenia by mali byť prístupné všetkým aktérom z celej Európy a napojené na sieť centier digitálnych inovácií. Mali by byť vybavené objemnou výpočtovou kapacitou a možnosťami spracovania dát, ako aj najmodernejšími technológiami umelej inteligencie vrátane nových oblastí ako neuromorfické počítačové systémy, hĺbkové učenie (deep learning) a robotika.

Špecifický cieľ 3 – kybernetická bezpečnosť a dôvera

Program stimuluje budovanie kapacít nevyhnutných na zabezpečenie digitálneho hospodárstva, spoločnosti a demokracie v EÚ posilnením priemyselného potenciálu a konkurencieschopnosti Únie na poli kybernetickej bezpečnosti, ako aj možností verejného i súkromného sektora chrániť európskych občanov a podniky pred kybernetickými hrozbami, a to aj podporou vykonávania smernice o kybernetickej bezpečnosti.

Počiatočné činnosti v rámci tohto cieľa zahŕňajú:

1.Spoločné investovanie s členskými štátmi do vyspelého kyberneticko-bezpečnostného vybavenia, infraštruktúry a know-how, ktoré sú nevyhnutné na ochranu kritických infraštruktúr a digitálneho jednotného trhu ako celku. Môže to zahŕňať investície do kvantových zariadení a dátových zdrojov kybernetickej bezpečnosti, situačného povedomia v kybernetickom priestore, ale aj do ďalších nástrojov, ktoré sa sprístupnia verejnému a súkromnému sektoru v celej Európe.

2.Rozšírenie existujúcich technologických kapacít a prepojenie kompetenčných centier v členských štátoch a zabezpečenie toho, aby tieto kapacity zodpovedali potrebám verejného sektora a priemyslu, vrátane produktov a služieb, ktoré zvyšujú kybernetickú bezpečnosť a dôveru na digitálnom jednotnom trhu.

3.Zaistenie plošného zavádzania najmodernejších riešení v oblasti kybernetickej bezpečnosti a dôvery v členských štátoch. Sem patrí systematické zaisťovanie ochrany a bezpečnosti produktov už v štádiu návrhu.

4.Podpora preklenutia medzery v úrovni kyberneticko-bezpečnostných zručností, napríklad zosúladením programov v tejto oblasti, ich prispôsobením konkrétnym potrebám daného odvetvia a uľahčením prístupu k cieleným špecializovaným kurzom.

Špecifický cieľ 4 – pokročilé digitálne zručnosti

Program podporuje jednoduchý prístup k pokročilým digitálnym zručnostiam – najmä v oblasti HPC, umelej inteligencie, distribuovaných databáz transakcií (napr. blockchain) a kybernetickej bezpečnosti pre súčasnú i budúcu pracovnú silu tým, že ponúka študentom, čerstvým absolventom a pracovníkom možnosť získať a rozvinúť tieto zručnosti bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.

Počiatočné činnosti zahŕňajú:

1.prístup k učeniu na pracovisku v podobe stáží v kompetenčných centrách a firmách, ktoré zavádzajú pokročilé technológie;

2.prístup ku kurzom pokročilých digitálnych technológií, ktoré ponúknu univerzity v spolupráci s orgánmi zapojenými do programu [so zameraním na oblasti ako umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, distribuované databázy transakcií (napr. blockchain), HPC a kvantové technológie];

3.účasť na krátkodobých špecializovaných kurzoch odbornej prípravy, ktoré boli vopred certifikované, napríklad v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Intervencie sa zamerajú na špičkové digitálne zručnosti, ktoré súvisia so špecifickými technológiami.

Všetky intervencie sa navrhnú a vykonajú v prvom rade prostredníctvom centier digitálnych inovácií v zmysle článku 15.

Špecifický cieľ 5 – zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita

I. Počiatočné činnosti súvisiace s digitálnou transformáciou oblastí verejného záujmu zahŕňajú tieto prvky:

Projekty slúžiace na zavádzanie, čo najlepšie využitie digitálnych kapacít alebo na interoperabilitu sa považujú za projekty spoločného záujmu.

1.Modernizácia verejnej správy:

1.1.Podpora členských štátov uplatňovaní zásad tallinnského vyhlásenia o elektronickej verejnej správe vo všetkých politických sférach, pričom sa podľa potreby vytvoria a poprepájajú potrebné registre v plnom súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov.

1.2.Podpora vybudovania, pilotného skúšania a zavádzania, údržby a propagácie koherentného ekosystému cezhraničnej infraštruktúry digitálnych služieb, ako aj podpora celého a neprerušeného reťazca zabezpečených, viacjazyčných a cezhranične i medziodvetvovo interoperabilných riešení a spoločných rámcov vo verejnej správe. Zahrnúť by sa mali aj metodiky posudzovania vplyvu a prínosov.

1.3.Podpora posudzovania, aktualizácie a propagácie existujúcich spoločných špecifikácií a noriem, ako aj vývoj, stanovovanie a propagácia nových spoločných špecifikácií, otvorených špecifikácií a noriem prostredníctvom normalizačných platforiem Únie a v prípade potreby v spolupráci s európskymi alebo medzinárodnými normalizačnými organizáciami.

1.4.Spolupráca na európskom ekosystéme dôveryhodných infraštruktúr s využitím služieb a aplikácií distribuovaných databáz transakcií (napr. blockchain) vrátane podpory interoperability a štandardizácie, ako aj zavádzania cezhraničných aplikácií v EÚ.

2.Zdravotníctvo 1

2.1.Zaistenie, aby mali občania EÚ možnosť chráneného cezhraničného prístupu, zdieľania, používania a spravovania svojich osobných zdravotných údajov bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú oni alebo ich údaje. Dokončenie infraštruktúry digitálnych služieb elektronického zdravotníctva (eHealth) a jej rozšírenie o nové digitálne služby, podpora zavádzania jednotného európskeho formátu na výmenu elektronických zdravotných záznamov.

2.2.Sprístupnenie lepších údajov pre výskum, prevenciu chorôb a personalizované zdravotníctvo a starostlivosť. Zaistenie toho, aby európski zdravotní výskumníci a odborníci z klinickej praxe mali prístup k potrebnému objemu zdrojov (spoločné dátové priestory, odborné poznatky a analytické kapacity) na dosiahnutie zásadného pokroku v oblasti bežných i zriedkavých chorôb. Cieľom je zabezpečiť demografickú kohortu v počte aspoň 10 miliónov občanov. Míľnikom pri sekvencovanom genóme je 1 milión do roku 2022.

2.3.Sprístupnenie digitálnych nástrojov na posilnenie postavenia občanov a orientovanie starostlivosti na nich, a to podporou výmeny inovačných a osvedčených postupov vo sfére digitálneho zdravotníctva, budovania kapacít a technickej pomoci – najmä z hľadiska kybernetickej bezpečnosti, umelej inteligencie a HPC.

3.Súdnictvo: Umožnenie bezproblémovej a zabezpečenej cezhraničnej elektronickej komunikácie v rámci súdnictva i medzi súdnictvom a inými príslušnými orgánmi v oblasti občianskeho a trestného práva. Zlepšenie prístupu k spravodlivosti a justičným informáciám a postupom pre občanov, podniky, právnikov a sudcov so sémanticky interoperabilným prepojením na vnútroštátne databázy a registre, ako aj podpora mimosúdneho urovnávania sporov online. Podpora vývoja a zavádzania inovačných technológií pre súdy a právnikov na základe riešení využívajúcich umelú inteligenciu, ktoré môžu pravdepodobne zefektívniť a urýchliť konania (napríklad tzv. legal tech aplikácie).

4.Doprava, energetika a životné prostredie: Zavedenie decentralizovaných riešení a infraštruktúr, ktoré si vyžadujú rozsiahle digitálne aplikácie ako inteligentné mestá či inteligentné vidiecke oblasti, v záujme podpory politík v oblasti dopravy, energetiky a životného prostredia.

5.Vzdelávanie a kultúra: Zaistenie, aby mali európski tvorcovia a kreatívny priemysel prístup k najmodernejším digitálnym technológiám ako umelá inteligencia a vyspelá výpočtová technika. Využitie európskeho kultúrneho dedičstva na propagáciu kultúrnej rozmanitosti, sociálnej súdržnosti a európskeho občianstva. Podpora zavádzania digitálnych technológií vo vzdelávaní.

Všetky z uvedených činností môžu byť čiastočne podporené z tých kapacít centier digitálnych inovácií, ktoré sa vybudujú na pomoc pri digitálnej transformácii priemyslu (pozri bod II).

Okrem toho sa podporí súbor činností na podporu digitálneho jednotného trhu, ktoré zahŕňajú celoeurópsku sieť centier pre bezpečnejší internet na posilnenie digitálnej gramotnosti a zvýšenie informovanosti detí, rodičov a učiteľov o rizikách, ktorým môžu byť deti v online svete vystavené, a o tom, ako sa chrániť, ako aj na boj proti šíreniu detskej pornografie online; opatrenia boja proti šíreniu úmyselných dezinformácií a únijné observatórium ekonomického prostredia digitálnych platforiem, ako aj štúdie a osvetovú činnosť.

1.Prínos k rozširovaniu infraštruktúry a technologických zariadení (vybavenie, softvér a nástroje) siete centier digitálnych inovácií, aby sa zabezpečil prístup k digitálnym kapacitám pre všetky podniky vo všetkých regiónoch EÚ, a najmä pre MSP. Ide predovšetkým o:

1.1.prístup k spoločnému európskemu dátovému priestoru, platformám umelej inteligencie a európskym zariadeniam HPC na účely analýzy údajov a aplikácií náročných na výpočtovú kapacitu;

1.2.prístup k zariadeniam rozsiahleho testovania technológií umelej inteligencie a k vyspelým kyberneticko-bezpečnostným nástrojom;

1.3.prístup k pokročilým zručnostiam.

2.Činnosti sa budú koordinovať a dopĺňať s inovačnými akciami v oblasti digitálnych technológií podporenými najmä v rámci programu Európsky horizont, ako aj s investíciami do centier digitálnych inovácií, ktoré získajú podporu z európskych regionálnych a rozvojových fondov. Z programu Digitálna Európa možno poskytnúť aj granty na trhové uplatnenie v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Podpora prístupu k financovaniu ďalších krokov digitálnej transformácie sa zabezpečí finančnými nástrojmi s využitím fondu InvestEU.

PRÍLOHA 2

Ukazovatele výkonnosti

Špecifický cieľ 1 – vysokovýkonná výpočtová technika

1.1. Počet spoločne obstaraných infraštruktúr HPC

1.2. Využívanie exaflopových a výkonnejších než exaflopových počítačov celkovo a v jednotlivých skupinách zainteresovaných strán (univerzity, MSP atď.)

Špecifický cieľ 2 – umelá inteligencia

2.1. Celkový objem spoločných investícií do experimentačných a skúšobných zariadení

2.2. Počet firiem a organizácií využívajúcich umelú inteligenciu

Špecifický cieľ 3 – kybernetická bezpečnosť a dôvera

3.1. Počet spoločne obstaraných kyberneticko-bezpečnostných infraštruktúr a/alebo nástrojov

3.2. Počet používateľov a používateľských komunít s prístupom k európskym kapacitám kybernetickej bezpečnosti

Špecifický cieľ 4 – pokročilé digitálne zručnosti

4.1. Počet vyškolených a pracujúcich odborníkov na IKT

4.2. Počet podnikov s ťažkosťami pri nábore odborníkov na IKT

Špecifický cieľ 5 – zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita

5.1. Miera využitia digitálnych verejných služieb

5.2. Podniky s vysokou mierou využívania digitálnych technológií (digital intensity score)

5.3. Súlad národného rámca interoperability s európskym rámcom interoperability.

PRÍLOHA 3

Synergie s inými programami Únie

3.Synergiami s Európskym horizontom sa zabezpečí nasledovné:

a)Hoci sa viaceré tematické oblasti zamerania programov Digitálna Európa a Európsky horizont zbiehajú, typ podporovaných akcií, ich očakávané výstupy a intervenčná logika sa líšia a vzájomne dopĺňajú.

b)Z Európskeho horizontu sa výrazne podporí výskum, technologický vývoj, demonštračné a pilotné činnosti, prototypy, skúšanie a inovácia vrátane zavádzania inovačných digitálnych technológií vo fáze pred komerčným využitím, a to najmä i) osobitným rozpočtom v pilieri Globálne výzvy určeným na klaster Digitalizácia a priemysel s cieľom vyvinúť podporné technológie (umelá inteligencia a robotika, internet ďalšej generácie, vysokovýkonná výpočtová technika a veľké dáta, kľúčové digitálne technológie, spájanie digitálnych a iných technológií); ii) podporou elektronických infraštruktúr v rámci piliera Otvorená veda; iii) integráciou digitálnych aspektov do všetkých globálnych výziev (zdravotníctvo, bezpečnosť, energetika a mobilita, klíma atď.) a iv) podporou rozširovania prelomových inovácií v rámci piliera Otvorené inovácie (kde sa v mnohých prípadoch spájajú digitálne technológie s fyzickými).

c)Digitálna Európa bude investovať i) do budovania digitálnych kapacít v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a pokročilých digitálnych zručností a ii) na národnej a regionálnej úrovni prostredníctvom rámca EÚ – do nasadzovania digitálnych kapacít a najmodernejších digitálnych technológií v oblastiach verejného záujmu (ako zdravotníctvo, verejná správa, spravodlivosť či školstvo) alebo tam, kde zlyháva trh (napríklad digitalizácia podnikania, najmä MSP).

d)Kapacity a infraštruktúry Digitálnej Európy sa sprístupnia výskumnej a inovačnej obci, a to aj pri činnostiach podporených z programu Európsky horizont vrátane skúšania, experimentovania a demonštračných činností vo všetkých odvetviach a disciplínach.

e)S pokrokom v napredovaní nových digitálnych technológií vďaka programu Európsky horizont sa tieto budú postupne využívať a zavádzať v rámci programu Digitálna Európa.

f)Iniciatívy Európskeho horizontu zamerané na rozvoj osnov zručností a kompetencií vrátane tých, ktoré sa poskytujú v strediskách spoločného umiestnenia digitálneho ZIS v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu, dopĺňa budovanie kapacít v oblasti pokročilých digitálnych zručností podporené z programu Digitálna Európa.

g)Zavedú sa účinné programovacie a implementačné mechanizmy, ktoré čo najviac zosúladia všetky postupy oboch programov. Do ich riadiacich štruktúr sa zapoja všetky príslušné útvary Komisie.

4.Synergiami s programami Únie v rámci zdieľaného riadenia vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) sa zabezpečí nasledovné:

a)Dojednania o doplnkovom financovaní z programov Únie v rámci zdieľaného riadenia a z programu Digitálna Európa sa využijú na podporu činností, ktoré premosťujú inteligentnú špecializáciu a podporu digitálnej transformácie európskeho hospodárstva.

b)EFRR prispieva k rozvoju a posilňovaniu regionálnych a miestnych inovačných ekosystémov a priemyselnej transformácie. Zahŕňa to podporu digitalizácie priemyslu a využívania výsledkov, ako aj zavádzania nových technológií a inovačných riešení. Program Digitálna Európa doplní a podporí nadnárodné prepájanie a mapovanie digitálnych kapacít, aby boli k dispozícii pre MSP a zároveň aby boli interoperabilné IT riešenia dostupné vo všetkých regiónoch EÚ. 

5.Synergiami s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE) sa zabezpečí toto:

a)Budúci program Digitálna Európa sa zameria na rozsiahle budovanie digitálnych kapacít a infraštruktúr v oblastiach vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a pokročilých digitálnych zručností, pričom cieľom je plošné uplatnenie a zavádzanie kľúčových existujúcich alebo odskúšaných inovačných digitálnych riešení v celej Európe prostredníctvom rámca EÚ v oblastiach verejného záujmu alebo tam, kde zlyháva trh. Program Digitálna Európa sa implementuje najmä koordinovanými a strategickými investíciami s členskými štátmi (najmä spoločným verejným obstarávaním) do digitálnych kapacít, ktoré bude celá Európa využívať spoločne, ako aj do celoúnijných akcií, ktoré podporujú interoperabilitu a normalizáciu v rámci rozvoja digitálneho jednotného trhu.

b)Kapacity a infraštruktúry Digitálnej Európy sa sprístupnia na zavádzanie nových inovačných technológií a riešení v oblasti mobility a dopravy. NPE podporuje zavádzanie a šírenie nových inovačných technológií a riešení v oblasti mobility a dopravy.

c)Koordinačné mechanizmy sa zriadia predovšetkým v podobe vhodných riadiacich štruktúr.

6.Synergiami s fondom InvestEU sa zabezpečí nasledovné:

a)Na základe nariadenia o Fonde InvestEU sa poskytne podpora formou trhového financovania, ktorá zahŕňa plnenie politických cieľov v rámci tohto programu. Toto trhové financovanie možno kombinovať s grantovou podporou.

b)Prístup firiem k finančným nástrojom uľahčí podpora, ktorú poskytnú centrá digitálnych inovácií.

7.Synergiami s programom Erasmus sa zabezpečí nasledovné:

a)Program v spolupráci s príslušnými odvetviami podporí rozvoj a nadobúdanie pokročilých digitálnych zručností, ktoré sú potrebné na uplatnenie špičkových technológií ako umelá inteligencia či vysokovýkonná výpočtová technika.

b)Časť programu Erasmus zameraná na pokročilé zručnosti doplní intervencie programu Digitálna Európa, ktoré sa venujú nadobúdaniu zručností, vo všetkých sférach a na všetkých úrovniach formou zahraničných pobytov.

(1)    COM(2018) 233 final o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu, posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti.