EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu29. 5. 2018

COM(2018) 374 final

2018/0199(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov

{SEC(2018) 268 final}
{SWD(2018) 282 final}
{SWD(2018) 283 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Komisia prijala 2. mája 2018 návrh ďalšieho viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 1 .

V diskusnom dokumente o financiách EÚ, ako aj v ex post hodnotení súčasného rámca a vo verejnej konzultácii o rámci na roky 2021 – 2027 bolo zjednodušenie tohto rámca vymedzené ako kľúčový cieľ. Zo skúseností vyplýva, že súčasné pravidlá sú nadmerne zložité a roztrieštené, výsledkom čoho je zbytočné zaťaženie programových manažérov a konečných prijímateľov.

Pokiaľ ide o cieľ Európskej územnej spolupráce (Interreg), Komisia mieni vyvinúť veľké úsilie na zjednodušenie spolupráce za hranicami Únie. V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa jasne rozlišuje medzi územnou spoluprácou medzi členskými štátmi a hospodárskou, sociálnou a územnou spoluprácou s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ. Územná spolupráca medzi členskými štátmi sa uskutočňuje v rámci (vnútornej) hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (hlava XVIII tretej časti o vnútorných politikách a činnostiach Únie). Hospodárska, finančná a technická spolupráca s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ sa uskutočňuje v rámci kapitoly 2 a rozvojová spolupráca v rámci kapitoly 3 hlavy III (Spolupráca s tretími krajinami a humanitárna pomoc) piatej časti týkajúcej sa vonkajšej činnosti Únie, ako aj štvrtej časti týkajúcej sa pridruženia zámorských krajín a území (ďalej len „ZKÚ“).

Z právneho hľadiska preto nie je možné vytvoriť jediný fond spolupráce v rámci EÚ i za jej hranicami. Avšak v rámci veľkého úsilia o zjednodušenie a ich maximálnu synergiu sa v nariadeniach upravujúcich budúce vonkajšie finančné nástroje EÚ,

·IPA III:    nástroj predvstupovej pomoci 2 (ďalej len „IPA III“),

·NDICI:    nástroj na podporu susedskej, rozvojovej a medzinárodnej
   spolupráce 3 (ďalej len „NDICI“) a

·OCTP:    rozhodnutie Rady o pridružení zámorských krajín    a území 4 , ktorým sa zavádza financovanie vo forme programu    (ďalej len „OCTP“),

stanovia jasné pravidlá na prevod časti ich zdrojov na programy Interreg. Tie sa budú následne implementovať najmä podľa pravidiel stanovených v nariadení o osobitných ustanoveniach pre cieľ Európskej územnej spolupráce (Interreg) s podporou Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov [ďalej len „nariadenie o cieli Európskej územnej spolupráce (Interreg)“]. Tie budú implementovať orgány programu iniciatívy Interreg v členských štátoch v rámci zdieľaného riadenia.

Pokiaľ ide o IPA III, výška príspevku na programy Interreg sa určí podľa článku 10 nariadenia o EÚS/Interreg, ktoré sa vzťahuje na použitie tohto príspevku. V prípade potreby môže IPA III prispievať aj k programom alebo opatreniam nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce, ktoré sa zriadili a implementujú sa podľa nariadenia o EÚS/Interreg (článok 5 ods. 4 a ods. 5 nariadenia o IPA III).

Pokiaľ ide o NDICI, ak majú opatrenia, ktoré sa majú realizovať, globálny, nadregionálny alebo regionálny charakter, môže Komisia v rámci príslušných viacročných orientačných programov alebo v rámci príslušných akčných plánov alebo opatrení rozhodnúť o rozšírení rozsahu pôsobnosti akcií na krajiny a územia, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje. Cieľom je zabezpečiť súdržnosť a účinnosť financovania z prostriedkov Únie alebo podporiť regionálnu alebo nadregionálnu spoluprácu. Komisia môže predovšetkým zahrnúť osobitnú finančnú alokáciu na pomoc partnerským krajinám a regiónom pri posilňovaní ich spolupráce so susediacimi najvzdialenejšími regiónmi Únie a so zámorskými krajinami a územiami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o OCTP. Na tento účel môže NDICI v prípade potreby a na základe reciprocity a proporcionality, pokiaľ ide o úroveň financovania z OCTP a/alebo nariadenia o EÚS/Interreg, prispievať k akciám implementovaným partnerskou krajinou alebo regiónom alebo akýmkoľvek iným subjektom v rámci návrhu tohto nariadenia, krajinou, územím alebo akýmkoľvek iným subjektom podľa rozhodnutia o OCTP alebo najvzdialenejším regiónom EÚ v rámci spoločných operačných programov alebo programov alebo opatrení medziregionálnej spolupráce vytvorených a implementovaných podľa nariadenia o EÚS/Interreg (článok 33 ods. 2 nariadenia o NDICI a článok 87 rozhodnutia o OCTP).

Na zabezpečenie súladu s ostatnými politikami EÚ v tejto oblasti sa pravidlá poskytovania a implementácie Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) riadia v čo najväčšej možnej miere všeobecným nariadením (ďalej len „VN“). Stanovujú sa v ňom spoločné ustanovenia pre všetkých sedem fondov zdieľaného riadenia na úrovni EÚ, konkrétne:

·KF:        Kohézny fond 5

·ENRF:        Európsky námorný a rybársky fond 6

·EFRR:        Európsky fond regionálneho rozvoja 7

·ESF+:        Európsky sociálny fond plus 8

·AMIF:        Fond pre azyl a migráciu 9

·BMVI:        Nástroj pre riadenie hraníc a víza 10

·ISF:        Fond pre vnútornú bezpečnosť 11 .

S cieľom zjednodušiť legislatívnu štruktúru a zabezpečiť zrozumiteľnosť platných ustanovení sa vo VN stanovujú spoločné pravidlá a pravidlá pre jednotlivé fondy. Platí to aj pre nariadenie, ktoré sa vzťahuje na EFRR aj na Kohézny fond, zasahujúce v rámci cieľa „Investovanie do zamestnanosti a rastu“, a pokiaľ ide o EFRR, v rámci cieľa „Európska územná spolupráca“ (Interreg).

Programy v rámci cieľa „Európska územná spolupráca“ (Interreg) zahŕňajúce niekoľko členských štátov a aj krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, majú osobitné vlastnosti. V cieli „Európska územná spolupráca“ (Interreg) sa preto stanovujú pravidlá špecifické pre iniciatívu Interreg so zreteľom na VN aj na nariadenie, ktoré sa vzťahuje na EFRR aj Kohézny fond. Zároveň sa v ňom stanovujú osobitné pravidlá pre programy v rámci cieľa EÚS/Interreg (ďalej len „programy iniciatívy Interreg“), pri ktorých členské štáty spolupracujú s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ.

V rámci vonkajších finančných nástrojov EÚ sa pre všetky zložky iniciatívy Interreg stanovujú jasné pravidlá „prevodu“. Počas programového obdobia 2014 – 2020 už programy IPA-CBC riadilo GR pre regionálnu a mestskú politiku a vykonávacie predpisy založené na nariadení o IPA boli vo väčšine prípadov zosúladené s pravidlami programov Interreg pre programy spolupráce v členských štátoch. Programy ENI-CBC riadilo GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, vo vykonávacích pravidlách vychádzajúcich z nariadenia o ENI sa stanovili viaceré rozdiely v porovnaní s pravidlami programov Interreg. Spolupráca v rámci najvzdialenejších regiónov bola prevažne organizovaná na úrovni projektov spolu s niekoľkými pilotnými akciami zahŕňajúcimi orgány programov Interreg pri vykonávaní opatrení spolupráce v rámci nepriameho riadenia.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Akcia EÚ je odôvodnená na základe článku 174 ZFEÚ: „Únia rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Únia sa predovšetkým zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch“.

Ciele EFRR sú vymedzené v článku 176 ZFEÚ: „Zámerom Európskeho fondu pre regionálny rozvoj je, aby svojou účasťou na rozvoji a štrukturálnych zmenách v zaostávajúcich regiónoch a pri premene upadajúcich priemyselných oblastí pomohol odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii“.

Okrem toho sa v článku 174 ZFEÚ uvádza, že je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny.

Článok 178 ZFEÚ predstavuje právny základ pre prijímanie vykonávacích nariadení týkajúcich sa EFRR, fondu politiky súdržnosti podporujúceho cieľ Európskej územnej spolupráce (Interreg).

Pokiaľ ide o podporu z vonkajších finančných nástrojov Únie, článok 212 ods. 2 ZFEÚ predstavuje právny základ pre hospodársku, finančnú a technickú spoluprácu s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, vo všeobecnosti vrátane tých, ktoré majú nárok na pristúpenie: „1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia zmlúv, najmä článkov 208 až 211, Únia vykonáva činnosti hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce vrátane pomoci najmä vo finančnej oblasti s inými ako rozvojovými tretími krajinami. Tieto činnosti sú v súlade s politikou Únie v oblasti rozvoja a vykonávajú sa v rámci zásad a cieľov jej vonkajšej činnosti. Činnosti Únie a členských štátov sa vzájomne dopĺňajú a posilňujú. 2. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovia opatrenia potrebné na vykonávanie odseku 1.“

Článok 209 ods. 1 ZFEÚ predstavuje právny základ rozvojovej spolupráce, pokiaľ ide o spoluprácu s rozvojovými krajinami: „1. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú opatrenia potrebné na uskutočňovanie politiky v oblasti rozvojovej spolupráce, ktoré sa môžu vzťahovať na viacročné programy spolupráce s rozvojovými krajinami alebo na tematicky zamerané programy.“

A napokon článok 349 ZFEÚ umožňuje prijatie osobitných opatrení s prihliadnutím na hospodársku a sociálnu štruktúru najvzdialenejších regiónov, ktorá je ovplyvnená určitými osobitnými charakteristikami, ktoré negatívne pôsobia na rozvoj týchto území.

Subsidiarita a proporcionalita

V posúdení vplyvu 12 sa určili rôzne dôvody, prečo sa akciou na úrovni EÚ pridáva hodnota akcii na vnútroštátnej úrovni. Medzi tieto dôvody patria:

·V mnohých krajinách predstavujú EFRR a Kohézny fond minimálne 50 % verejných investícií – tieto členské štáty by inak nemali finančnú kapacitu na realizáciu takýchto investícií.

·Existujú významné potenciálne presahy cez vnútroštátne a regionálne hranice, napríklad v prípade investícií do inovácií a MSP. Dôležitou úlohou na úrovni EÚ je zabezpečiť, aby sa takéto presahy prejavili a aby sa zabránilo nedostatočnému investovaniu. Okrem toho je potrebné navrhnúť investície na maximalizovanie presahov.

·Vo väčšine regiónov vrátane tých rozvinutejších predstavujú stratégie pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) súdržný strategický rámec pre investície a prinášajú vysokú pridanú hodnotu. Ich spúšťačom bola požiadavka strategického programovania na podporu EFRR a zodpovedajúca nevyhnutná podmienka. V skutočnosti sú prínosy takýchto stratégií najvyššie v najrozvinutejších regiónoch (najmä v severských krajinách, Rakúsku, Nemecku, Beneluxe a Francúzsku).

·Podporuje priority EÚ. Sú tu zahrnuté štrukturálne reformy trhu práce, dopravy, životného prostredia, energetiky, vzdelávania a sociálnych politík a programov, ako aj modernizácia administratívy.

·EFRR prináša hmatateľné výsledky v oblastiach, ktoré sú dôležité pre ľudí – „Rozpočet EÚ pomáha dosahovať veci, ktoré sú pre Európanov dôležité“ 13 . Pomoc regiónom pri prispôsobovaní sa výzve globalizácie, podpora pre 1,1 milióna MSP počas obdobia 2014 – 2020, ktorej výsledkom bolo 420 000 nových pracovných miest, boj proti chudobe v mestách – to všetko sú pre európsku verejnosť priority. Je pozoruhodné, že mnohé z týchto výsledkov sú zjavné najmä mimo krajín čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu.

Politické rozhodnutia v návrhu nariadenia sú primerané, a to z týchto dôvodov:

·Programy neriadi priamo Európska komisia, ale implementujú sa v partnerstve s členskými štátmi (v rámci zdieľaného riadenia).

·Kombinované pravidlá (súvisiace VN a toto nariadenie) sú výrazne jednoduchšie a konsolidovanejšie než pravidlá z predošlého obdobia.

3.VÝSLEDKY EX POST HODNOTENÍ, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Ex post hodnotenie programov Interreg 2007 – 2013

V rámci programov Interreg sa do konca roku 2013 financovalo takmer 7 000 projektov v politických oblastiach, ktoré sú základom stratégie Európa 2020. Ich súčasťou bolo vytvorenie a rozširovanie hospodárskych klastrov, vytvorenie centier excelentnosti, stredísk vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy, sietí spolupráce medzi výskumnými centrami a cezhraničné poradenské služby pre podniky a startupy. Približne 1 300 projektov v oblasti životného prostredia sa týkalo spoločného riadenia prírodných zdrojov vrátane morských a riečnych oblastí, činnosti spolupráce zamerané na boj proti prírodným rizikám, reakciu na zmenu klímy a na zachovanie biodiverzity a pilotné iniciatívy na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov.

Programy Interreg prispeli k viacerým zlepšeniam, okrem iných k dostupnosti, spoločnému vzdelávaniu a odbornej príprave a zvýšenej ochrane pred environmentálnymi rizikami a rizikami spôsobenými človekom. Zlepšila sa internacionalizácia malých a stredných podnikov, a to najmä v cezhraničných regiónoch. Programy mali aj širší dosah, najmä pokiaľ ide o zmiernenie osobitných prekážok spolupráce (hlavne kultúrnych a fyzických prekážok) a lepšiu sociálnu integráciu.

V ex post hodnotení sa okrem toho zistilo, že:

1.Programy Interreg boli stále veľmi všeobecné a často zamerané predovšetkým na rozvoj spolupráce a prepojení. Dôležité je dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi spoluprácou (ktorá zostáva ústredným prvkom programov Interreg) a využívaním vzdelávania pre ciele politiky súdržnosti.

2.Zdá sa, že pri identifikácii regiónov určených na podporu bola koncepcii funkčného regiónu alebo oblasti venovaná obmedzená pozornosť. Toto je však nevyhnutné vzhľadom na potenciálne prínosy cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce.

3.Pri väčšine programov sa pri rozhodovaní o tom, ktoré projekty získajú podporu, prijal prístup zdola nahor. Sťažilo sa tým uplatňovanie koherentnej stratégie na presadzovanie rozvoja a sociálno-ekonomickej a územnej integrácie príslušných regiónov, hoci väčšine individuálnych projektov sa podarilo prispieť.

4.Medzi programami Interreg a hlavnými programami bola len veľmi obmedzená koordinácia. Potenciál ich vzájomného dopĺňania a posilňovania účinkov na rozvoj sa preto stratil.

Tieto nedostatky sa riešia prostredníctvom nariadení na programové obdobie 2014 – 2020. Konkrétne by sa výsledkom a výkonnostným rámcom malo zabezpečiť väčšie zameranie fondov na obmedzený počet politických cieľov s dobre formulovanou intervenčnou logikou na začiatku a meraním výsledkov.

V období 2021 – 2027 sa vynaloží úsilie o ďalšie posilnenie spolupráce, a to najmä týmito opatreniami:

1.Prispôsobenie štruktúry programov iniciatívy Interreg tak, aby sa lepšie zohľadňovali funkčné oblasti. Cezhraničné programy sa zefektívnia s cieľom sústrediť zdroje na pozemné hranice tam, kde je vysoký stupeň cezhraničnej interakcie. Námorná spolupráca sa opätovne posilní, a to spojením cezhraničného a nadnárodného rozmeru práce naprieč morskými oblasťami do nových námorných programov.

2.Začlenenie cezhraničnej spolupráce do nedávnej politickej práce uvedenej v oznámení Komisie „Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ“ 14 (ďalej len „oznámenie o pohraničných regiónoch“). Zameranie programov na činnosti, ktoré sa priamo dotýkajú záujmov ľudí a podnikov nachádzajúcich sa v pohraničných regiónoch.

3.Posilnenie programov Interreg v oblasti nadnárodnej a námornej spolupráce, ktoré pokrývajú rovnaké funkčné oblasti ako existujúce makroregionálne stratégie (MRS). Zlepšenie zosúladenia medzi financovaním a prioritami MRS.

4.Presadzovanie medziregionálnej spolupráce v oblasti inovácií, ako sa uvádza v oznámení Komisie „Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy – stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast“ 15 . To sa docieli návrhom nového medziregionálneho nástroja zameraného na podporu zoskupovania aktérov v oblasti stratégií pre inteligentnú špecializáciu (S3) s cieľom zrýchliť inovácie a zaviesť inovatívne produkty a procesy na európsky trh.

5.Všeobecným nariadením a nariadením o EFRR sa bude naďalej presadzovať a podporovať intenzívnejšia koordinácia medzi programami Interreg a programami v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu. Dosiahne sa to vďaka zabezpečeniu silného zastúpenia činností spolupráce v prioritách financovaných v rámci týchto programov.

Získané poznatky z IPA z rokov 2014 – 2020

IPA aktívne podporuje územnú spoluprácu, napríklad prostredníctvom cezhraničných programov, programov v oblasti nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce, ako aj makroregionálnych stratégií. Pridaná hodnota je zrejmá: zmierovanie a budovanie dôvery na západnom Balkáne, prekonávanie geografických a mentálnych prekážok a rozvoj dobrých susedských vzťahov – to všetko sú naďalej kľúčové aspekty procesu rozširovania, ktoré sa riešia výlučne programami EÚ, a nie prostredníctvom iných darcov.

Ex post hodnotenie programov cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ďalšej len „ENPI CBC“) 16 na obdobie 2007 – 2013

Trinásť programov ENPI CBC implementovaných v období 2007 – 2013 sa týkalo deviatich pozemných hraníc EÚ, troch morských oblastí a jedného námorného hraničného prechodu. Alokované finančné zdroje predstavovali 947,2 milióna EUR a boli v nich kombinované finančné prostriedky z ENPI, EFRR a IPA. Príspevok zúčastnených krajín a/alebo projektových prijímateľov zvýšil celkovú alokáciu na 1,2 miliardy EUR. Do programov bolo zapojených 34 krajín – devätnásť členských štátov EÚ a dvanásť zo šestnástich partnerských krajín Susedstva plus Nórsko, Rusko a Turecko.

Celkovo sa počas tohto obdobia z programov financovalo 941 projektov, celková zazmluvnená suma predstavovala 910 miliónov EUR (k aprílu 2017), z čoho 38 % sa pridelilo na projekty na podporu hospodárskeho rozvoja, 32 % na environmentálne projekty, 19 % na projekty v oblasti sociálneho rozvoja a 11 % na bezpečnostné otázky. Väčšina finančných prostriedkov EÚ (70 %) sa pridelila prostredníctvom štandardných projektov vybraných v rámci výziev na predkladanie návrhov. Veľké projekty v oblasti infraštruktúry predstavovali 22 % z celkového objemu zazmluvnených finančných prostriedkov EÚ (približne 195 miliónov EUR), zatiaľ čo strategické projekty pokryli len malý podiel (8 % celkových zazmluvnených finančných prostriedkov EÚ). Celkovo bolo podaných 867 štandardných projektov, 51 veľkých projektov v oblasti infraštruktúry a 23 strategických projektov. Účasť na výzvach na predkladanie návrhov bola veľmi vysoká (celkovo bolo v rámci všetkých programov podaných viac ako 7 000 žiadostí), čo svedčí o atraktívnosti cezhraničnej spolupráce medzi zainteresovanými stranami v oprávnených oblastiach. Celkovo bolo do ENPI CBC zapojených 4 569 organizácií z 36 rôznych krajín, z ktorých 2 106 bolo z partnerských krajín.

Vex post hodnotení bolo ocenené pozoruhodné množstvo a rôznorodosť projektov cezhraničnej spolupráce, ako aj pevný základ pre spoluprácu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, etablované programové orgány a skúsenejší prijímatelia. Zároveň sa však konštatovala nedostatočná evidencia výsledkov programov ENPI CBC, meškanie pri implementácii programov a projektov, ako aj príliš všeobecne formulované programové ciele a priority vo výzvach, čím sa celkový vplyv znížil. Niektoré z týchto prvkov sa už (úplne alebo čiastočne) vyriešili v súčasnej generácii programov na roky 2014 – 2020.

K odporúčaniam na nadchádzajúce programové obdobie patrí zvýšenie zamerania a vplyvu programov, hľadanie synergie s ostatnými nástrojmi a politikami EÚ, zvýšenie pridanej hodnoty veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, zvýšenie efektívnosti programov, zlepšenie výkonnostných rámcov a monitorovacích a hodnotiacich postupov a posilnenie technickej pomoci a podpory programov.

Hodnotenie v polovici obdobia týkajúce sa programov ENI CBC v období 2014 – 2020.

Pri hodnotení v polovici obdobia týkajúceho sa programov ENI CBC v období 2014 – 2020 sa zistilo, že stratégia cezhraničnej spolupráce je v kontexte politického rámca EÚ aj naďalej primeraná a poskytuje odpovede na vývoj v regióne. Cezhraničná spolupráca sa naozaj považuje za dôležitý prostriedok pozitívnej spolupráce medzi občanmi, miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou na oboch stranách hraníc EÚ, dokonca aj v prípadoch, keď nadviazanie širších dvojstranných vzťahov nemusí byť jednoduché. Napriek tomu, že vývoj a implementácia programov postupovali pomalšie, než sa pôvodne plánovalo, partneri uznávajú, že tento proces sa v porovnaní s minulými rokmi zlepšil a ich záväzok k úspešnej implementácii programov ostáva aj naďalej silný.

Konzultácia so zainteresovanými stranami

V období od 10. januára do 9. marca 2018 sa uskutočnila online verejná konzultácia. Konzultácia sa týkala politiky súdržnosti, t. j. EFRR, Kohézneho fondu a ESF vrátane aspektov EÚS/Interreg.

·Pokiaľ ide o najdôležitejšie výzvy, najväčší podiel (94 % respondentov) označil za veľmi dôležité alebo dosť dôležité „zníženie regionálnych rozdielov“; nasledovalo „znižovanie nezamestnanosti, kvalitné pracovné miesta a pracovná mobilita“ a „podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe“ (91 %).

·Pokiaľ ide o výzvy, za najúspešnejšie riešenú výzvu sa považovala „podpora výskumu a inovácií“ (61 %), po ktorej nasledovala „územná spolupráca“ (59 %).

·76 % respondentov sa domnievalo, že fondy predstavujú pridanú hodnotu vo veľkom alebo pomerne veľkom rozsahu, menej ako 2 % si myslí, že nemajú žiadnu pridanú hodnotu.

·Pokiaľ ide o bránenie dosahovaniu cieľov, za najdôležitejšiu prekážku sa považovali zložité postupy (86 %). Po nich nasledovali postupy auditu a kontroly (68 %) a nedostatočná flexibilita pri reakciách na nepredvídané okolnosti (60 %).

·V otázke zjednodušenia bolo najčastejšou voľbou „zníženie počtu pravidiel, ktoré by boli zároveň jasnejšie a stručnejšie“ (90 %); po nej nasledovalo „zosúladenie pravidiel medzi jednotlivými fondmi EÚ“ (79 %) a „zvýšená flexibilita“, pokiaľ ide o prideľovanie zdrojov na programovú oblasť a v rámci nej (76 % – 77 %).

Pri odpovedaní na otvorené otázky respondenti vo veľkej miere podporovali:

·politiku súdržnosti pre všetky regióny (ktorá sa však má aj naďalej zameriavať hlavne na tie menej rozvinuté),

·inovácie v oblasti politiky vrátane stratégií pre inteligentnú špecializáciu a inteligentné investície vo všeobecnosti,

·pokračovanie a rozvoj tematickej koncentrácie,

·zameranie sa na miestne výzvy (najmä udržateľný rozvoj miest),

·medziregionálnu spoluprácu, a to cezhraničnú spoluprácu aj spoluprácu v celej Európe. Medziregionálna spolupráca v celej Európe je dôležitá pre inteligentnú špecializáciu – inovácie v sektoroch moderných technológií často závisia od výmen a presahov zo spolupráce medzi zoskupeniami alebo strediskami znalostí v celej Európe.

Uvedené otázky sa riešia v tomto návrhu nariadenia, ktoré:

·sa naďalej zameriava na riešenie regionálnych rozdielov a výziev, ktorým čelia regióny v celej Európe,

·pokračuje v tematickom zameraní na inteligentný rast prostredníctvom stratégií pre inteligentnú špecializáciu a na nízkouhlíkový a trvalo udržateľný rozvoj,

·zachováva podporu pre medziregionálnu spoluprácu a rozširuje ju na inteligentnú špecializáciu a

·podporuje miestny rozvoj založený na integrovaných územných a miestnych stratégiách a podporuje udržateľný rozvoj miest, ako aj budovanie kapacít v tejto oblasti.

Všeobecné nariadenie navyše poskytne rámec pre EFRR s cieľom:

·zjednodušiť zložité postupy, ktoré sú s ním spojené;

·zvýšiť flexibilitu pri riešení vznikajúcich výziev a

·zosúladiť pravidlá medzi jednotlivými zahrnutými fondmi EÚ.

Posúdenie vplyvu

V rámci možností sa rieši 7 % zníženie rozpočtu týmto spôsobom:

·Možnosť 1: zníženie príspevku do rozvinutejších regiónov.

·Možnosť 2: udržanie podpory v kľúčových oblastiach (tematická koncentrácia) a zníženie podpory v iných témach.

Uprednostňovanou možnosťou je možnosť 2, a to z týchto dôvodov:

·Udržať zameranie na témy s najvyššou pridanou hodnotou EÚ, kde má podľa hodnotenia politika najväčší vplyv.

·Mnohé z najväčších výziev (globalizácia a hospodárska transformácia, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, environmentálne výzvy, migrácia a mestské chudobné oblasti) postihujú v čoraz väčšej miere mnohé regióny v celej EÚ vrátane tých rozvinutejších. Investície EÚ sú nevyhnutné a sú aj znakom solidarity.

·Udržanie kritického množstva – investície do rozvinutejších regiónov sú už v prepočte na obyvateľa aj tak nízke.

·Veľká väčšina zainteresovaných strán sa vo verejnej konzultácii vyslovila zato, aby EFRR pôsobil vo všetkých regiónoch. Týmto prístupom sa zabezpečí aj lepšie zviditeľnenie fondov politiky súdržnosti vo všetkých členských štátoch.

Zjednodušenie

Existujú dôkazy o značných administratívnych nákladoch spojených s EFRR, ktoré boli v nedávnej štúdii 17 odhadnuté na 3 % priemerných programových nákladov. Administratívna záťaž pre prijímateľov (vrátane MSP) je vyššia.

Väčšina zjednodušení v rámci EFRR bude vytvorená vo všeobecnom nariadení. Mnohé sa dajú ťažko vopred finančne vyčísliť, ale v štúdii sa dospelo k týmto odhadom:

·Väčším využívaním zjednodušeného vykazovania nákladov (alebo platieb založených na podmienkach) pre EFRR by sa mohli výrazne znížiť celkové administratívne náklady o 20 % až 25 %, ak sa tieto možnosti uplatnia vo všetkých oblastiach.

·Tento primeranejší prístup ku kontrolám a auditom by znamenal významné zníženie počtu overovaní a zaťaženia súvisiaceho s auditom v prípade programov „s nízkym rizikom“, čím by sa celkové administratívne náklady EFRR znížili o 2 % – 3 % a náklady na dotknuté programy v oveľa vyššej miere.

Ďalší hlavný aspekt zjednodušenia spočíva v tom, že týmto návrhom by sa integrovala podpora z EFRR a z vonkajších finančných nástrojov Únie, ako sa uvádza vyššie.

E-súdržnosť a výmena údajov

Programové obdobie 2014 – 2020 si vyžadovalo vytvorenie systému elektronickej výmeny údajov medzi prijímateľmi a riadiacimi orgánmi, ako aj medzi rôznymi orgánmi systému riadenia a kontroly. V tomto návrhu nariadenia sa na túto požiadavku nadväzuje a ďalej sa rozvíjajú určité aspekty týkajúce sa zhromažďovania údajov. Všetky údaje potrebné na monitorovanie pokroku pri implementácii vrátane výsledkov a výkonnosti programov sa budú teraz prenášať elektronicky každé dva mesiace. To znamená, že otvorená platforma údajov bude aktualizovaná takmer v reálnom čase.

Údaje o prijímateľoch a operáciách sa podobne uverejnia v elektronickej forme na webovom sídle, ktoré spravuje riadiaci orgán.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet. V návrhoch nariadení o EFRR a Kohéznom fonde sa stanovuje vplyv EFRR, ktorý je zdrojom finančných prostriedkov na akcie, na ktoré sa vzťahuje tento návrh.

5.ZHRNUTIE OBSAHU NARIADENIA

Veľká časť poskytovania a implementácie EFRR patrí do pôsobnosti VN. Tento návrh nariadenia by sa preto malo chápať v tejto súvislosti. Jeho hlavný dôraz sa kladie na kľúčové otázky týkajúce sa implementácie a spolupráce, konkrétne na:

·vymedzenie a geografické pokrytie piatich zložiek,

·konkrétne ciele a rozsah pôsobnosti programov Interreg,

·prispôsobenie pravidiel VN v oblasti programovania, orgánov zodpovedných za programy, riadenia a kontroly a finančného riadenia a

·integráciu vonkajších finančných nástrojov EÚ.

Kapitola I – Všeobecné ustanovenia (články 1 až 13)

Predmet, rozsah pôsobnosti a zložky programov Interreg

V tejto kapitole sa stanovuje predmet úpravy a rozsah pôsobnosti nariadenia o EÚS/Interreg. Konkrétne sa v nej opisuje päť zložiek programov Interreg: cezhraničná, nadnárodná a námorná spolupráca, spolupráca najvzdialenejších regiónov, medziregionálna spolupráca a nové medziregionálne inovatívne investície.

Geografické pokrytie

Komisia viac ako dva roky vykonávala postup týkajúci sa štúdie a konzultácie známy ako „cezhraničná revízia“. Nazhromaždené dôkazy svedčia o tom, že pohraničné regióny vo všeobecnosti dosahujú slabšie hospodárske výsledky než iné regióny v rámci členského štátu. Prístup k verejným službám, ako sú napríklad nemocnice a univerzity, je v pohraničných regiónoch vo všeobecnosti ťažší. Paralelné uplatňovanie rôznych správnych a právnych systémov je aj naďalej často zložité a nákladné.

Komisia v nadväznosti na cezhraničnú revíziu prijala oznámenie o pohraničných regiónoch, v ktorom navrhuje niekoľko konkrétnych opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni EÚ a na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni verejnej správy. Súčasťou týchto opatrení je „posúdenie právneho a finančného rámca pre cezhraničnú spoluprácu“. V oznámení sa navrhuje preskúmanie spôsobov, akými môžu budúce programy financovania vrátane programov Interreg strategickejším spôsobom prispievať k predchádzaniu a riešeniu cezhraničných prekážok a k rozvoju cezhraničných verejných služieb.

Zložka cezhraničnej spolupráce sa preto zameria na pozemné hranice, zatiaľ čo cezhraničná spolupráca na námorných hraniciach bude integrovaná do rozšírenej zložky „nadnárodná spolupráca a námorná spolupráca“.

V návrhoch na obdobie 2021 – 2027 týkajúcich sa cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu cieľ EÚS/Interreg sa tento záväzok zohľadňuje dvojakým spôsobom. Po prvé, výrazne zvyšujú profil akcií v oblasti spolupráce v programoch. Po druhé, pomáhajú cezhraničným programom zamerať sa viac než predtým na inštitucionálnu spoluprácu, riešenie cezhraničných otázok a investície do spoločných služieb verejného záujmu.

Zdroje a miery spolufinancovania

Tieto ustanovenia sa vzťahujú na zdroje z EFRR aj z vonkajších finančných nástrojov EÚ. V prípade nepredloženia programu Interreg v oblasti vonkajšej spolupráce alebo nepodpísania dohody o jeho financovaní je stanovený mechanizmus „vrátenia“ zostávajúcich finančných prostriedkov. Najmä v prípade vonkajšej spolupráce by spolufinancovanie malo byť vyššie než v prípade cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu.

Vzhľadom na špecifiká programov Interreg sú stanovené dva špecifické ciele programov Interreg:

„lepšia správa programov Interreg“ a

„bezpečnejšia Európa“.

V návrhu nariadenia sa stanovujú aj konkrétne percentuálne podiely na tematickú koncentráciu.

Kapitola III – Programovanie (programy Interreg – územný rozvoj – operácie a fond pre malé projekty – technická pomoc) (články 16 až 26)

V tejto kapitole sa pravidlá VN prispôsobujú programom Interreg. Novým prvkom je „fond malých projektov“, ktorý umožňuje miestnej a občianskej spoločnosti vytvárať malé projekty v rámci zjednodušeného vykazovania nákladov.

Kapitola IV – Monitorovanie – hodnotenie – informácie a komunikácia (články 27 až 35)

Aj v tejto kapitole sa pravidlá VN prispôsobujú programom Interreg.

Na zabezpečenie konzistentného monitorovania výkonnosti sa v návrhu nariadenia stanovuje a dolaďuje aj spoločný súbor ukazovateľov výstupov a prvýkrát sa pridáva spoločný súbor ukazovateľov výsledkov. Ukazovatele výsledkov umožňujú podávanie správ o výsledkoch v reálnom čase na otvorenej platforme údajov a ich porovnávanie medzi programami a členskými štátmi. Zároveň prispejú k diskusiám o výkonnosti a úspešných hodnoteniach.

Kapitola V – Oprávnenosť (články 36 až 43)

Pravidlá oprávnenosti by mal podľa možnosti stanoviť každý členský štát, s minimálnymi pravidlami na úrovni EÚ. Tento prístup však nefunguje pre programy Interreg, kde si môže 2 až 27 rôznych vnútroštátnych súborov pravidiel protirečiť a odporovať. V tejto kapitole sa preto stanovuje jednoznačná hierarchia pravidiel oprávnenosti na úrovni EÚ, pravidiel oprávnenosti pre programy Interreg a následne vnútroštátnych pravidiel oprávnenosti. Do tohto návrhu nariadenia sú integrované ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 481/2014 zo 4. marca 2014 18 .

2018/0199 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 178, článok 209 ods. 1, článok 212 ods. 2 a článok 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 19 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 20 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V článku 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že zámerom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) je pomáhať odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii. Podľa uvedeného článku a podľa článku 174 druhého a tretieho odseku ZFEÚ má EFRR prispievať k zmenšovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a k znižovaniu zaostávania najviac znevýhodnených regiónov, medzi ktorými by sa mala osobitná pozornosť venovať určitým kategóriám regiónov v rámci cezhraničných regiónov, ktoré sú výslovne uvedené.

(2)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [nové VN] 21 obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre EFRR a niektoré ďalšie fondy, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [nové EFRR] 22 obsahuje ustanovenia týkajúce sa špecifických cieľov a rozsahu podpory EFRR. Je potrebné prijať osobitné ustanovenia pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) v prípadoch cezhraničnej spolupráce jedného alebo viacerých členských štátov, pokiaľ ide o účinné programovanie vrátane ustanovení o technickej pomoci, monitorovaní, hodnotení, komunikácii a informovaní, oprávnenosti, riadení a kontrole, ako aj o finančnom riadení.

(3)S cieľom podporiť harmonický rozvoj územia Únie na rôznych úrovniach by EFRR mal v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovať cezhraničnú, nadnárodnú, námornú a medziregionálnu spoluprácu, ako aj spoluprácu najvzdialenejších regiónov.

(4)Cezhraničná spolupráca by mala byť zameraná na riešenie spoločne identifikovaných výziev v pohraničných regiónoch, a jej cieľom by malo byť využitie existujúceho potenciálu rastu v pohraničných oblastiach, ako sa spomína aj v oznámení Komisie „Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ“ 23 (ďalej len „oznámenie o pohraničných regiónoch“). Z toho vyplýva, že zložka cezhraničnej spolupráce by sa mala obmedziť na spoluprácu na pozemných hraniciach a cezhraničná spolupráca na námorných hraniciach by sa mala začleniť do zložky nadnárodnej spolupráce.

(5)Zložka cezhraničnej spolupráce by mala zahŕňať aj spoluprácu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými krajinami, resp. inými územiami mimo Únie. Pokrytie vnútornej a vonkajšej cezhraničnej spolupráce týmto nariadením by malo v porovnaní s programovým obdobím 2014 – 2020 viesť k významnému zjednodušeniu a racionalizácii platných ustanovení pre orgány zodpovedné za programy v členských štátoch a pre partnerské orgány a prijímateľov mimo Únie.

(6)Zložka nadnárodnej a zložka námornej spolupráce by sa mali zamerať na posilňovanie spolupráce akciami podporujúcimi integrovaný územný rozvoj prepojený na priority politiky súdržnosti Únie a mali by zahŕňať aj námornú cezhraničnú spoluprácu. Nadnárodná spolupráca by mala pokrývať väčšiu časť kontinentálnych území Únie, zatiaľ čo námorná spolupráca by mala pokryť územia v okolí morských oblastí a integrovať cezhraničnú spoluprácu na námorných hraniciach počas programového obdobia 2014 – 2020. Mala by sa umožniť maximálna flexibilita na to, aby sa mohlo pokračovať vo vykonávaní predchádzajúcej námornej cezhraničnej spolupráce vo väčšom rámci námornej spolupráce, najmä tým, že sa vymedzia pokryté územia, špecifické ciele tejto spolupráce, požiadavky na projekty partnerstva a vytvorenie podprogramov a osobitných riadiacich výborov.

(7)Na základe skúseností s cezhraničnou a nadnárodnou spoluprácou počas programového obdobia 2014 – 2020 v najvzdialenejších regiónoch, kde skombinovanie oboch zložiek do jedného programu podľa oblastí spolupráce neprinieslo orgánom zodpovedným za programy ani prijímateľom dostatočné zjednodušenie, mala by sa zaviesť osobitná zložka najvzdialenejších regiónov, aby mohli aj tieto regióny so svojimi susednými krajinami a územiami čo najúčinnejšie a najjednoduchšie spolupracovať.

(8)Na základe skúseností s programami medziregionálnej spolupráce v rámci programov Interreg a nedostatočnej spolupráce v programoch v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu v programovom období 2014 – 2020, zložka medziregionálnej spolupráce by sa mala zamerať osobitne na zvýšenie účinnosti politiky súdržnosti. Táto zložka by sa preto mala obmedziť na dva programy: jeden, ktorý umožní programom v rámci obidvoch cieľov všetky skúsenosti, inovatívne prístupy a budovanie kapacít a ktorý bude propagovať európske zoskupenia územnej spolupráce (ďalej len „EZÚS“) zriadené alebo plánované podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 24 , a druhý s cieľom zlepšiť analýzu rozvojových trendov. Spolupráca založená na projektoch realizovaná v rámci celej Únie by sa mala začleniť do novej zložky v oblasti medziregionálnych inovačných investícií a mala by byť úzko spojená s vykonávaním oznámenia Komisie „Posilnenie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast“ 25 , najmä s podporou tematických platforiem pre inteligentnú špecializáciu v oblastiach ako energetika, modernizácia priemyslu alebo agropotravinárstvo. A napokon, integrovaný územný rozvoj so zameraním na funkčné mestské oblasti alebo mestské oblasti by sa mali sústrediť do programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu a do jedného sprievodného nástoja, európskej iniciatívy Urban. Tieto dva programy v rámci zložky medziregionálnej spolupráce by mali pokrývať celú Úniu a mali by byť otvorené aj pre účasť tretích krajín.

(9)Mali by sa stanoviť objektívne kritériá na určovanie oprávnených regiónov a oblastí. Na uvedený účel by malo určovanie oprávnených regiónov a oblastí na úrovni Únie vychádzať zo spoločného systému klasifikácie regiónov ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 26 .

(10)Je potrebné naďalej podporovať alebo podľa potreby zavádzať spoluprácu vo všetkých jej rozmeroch so susednými krajinami Únie, keďže takáto spolupráca je dôležitým nástrojom regionálnej politiky a mala by byť na prospech regiónom členských štátov susediacim s tretími krajinami. Na tento účel by mali EFRR a vonkajšie finančné nástroje Únie, ako sú IPA 27 , NDICI 28 a OCTP 29 , podporovať programy cezhraničnej spolupráce, nadnárodnej spolupráce, námornej spolupráce a spolupráce najvzdialenejších regiónov, ako aj medziregionálnej spolupráce. Podpora z EFRR a z vonkajších finančných nástrojov Únie by mala vychádzať zo zásady reciprocity a proporcionality. No v prípade IPA III-CBC a NDICI-CBC by sa mala podpora z EFRR doplniť o prinajmenšom rovnaké sumy z nástrojov IPA III-CBC NDICI-CBC, a to do maximálnej výšky stanovenej v príslušnom právnom akte, čo znamená až do výšky 3 % finančného krytia v rámci nástroja IPA III a až do výšky 4 % finančného krytia geografického programu susedstva v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) NDICI.

(11)Pomoc z nástroja IPA III by sa mala zameriavať najmä na pomoc prijímateľom IPA pri posilňovaní demokratických inštitúcií a právneho štátu, reforme súdnictva a verejnej správy, dodržiavaní základných práv a podpore rodovej rovnosti, tolerancie, sociálneho začlenenia a nediskriminácie. Účelom pomoci z nástroja IPA by mala byť naďalej podpora úsilia prijímateľov IPA o prehĺbenie regionálnej, makroregionálnej a cezhraničnej spolupráce, ako aj posilnenie územného rozvoja, a to aj prostredníctvom vykonávania makroregionálnych stratégií Únie. Pomocou z nástroja IPA by sa mala riešiť aj otázka bezpečnosti, migrácia a riadenia hraníc, mal by sa zabezpečiť prístup k medzinárodnej ochrane, výmena príslušných informácií, zlepšenie hraničných kontrol a hľadať spoločné úsilie v boji proti neregulárnej migrácii a prevádzačstvu.

(12)Pokiaľ ide o pomoc z nástroja INDICI, Únia by mala rozvíjať osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci. Týmto nariadením a nástrojom NDICI by sa preto mali podporiť vnútorné a vonkajšie aspekty príslušných makroregionálnych stratégií. Uvedené iniciatívy sú strategicky dôležité a ponúkajú zmysluplné politické rámce pre prehlbovanie vzťahov s partnerskými krajinami a medzi nimi na základe zásad vzájomného skladania účtov, spoločnej zodpovednosti za vlastné záležitosti a zodpovedného prístupu.

(13)Je dôležité aj naďalej sledovať úlohu ESVČ a Komisie pri príprave strategického programovania a programov Interreg podporovaných z EFRR a NDICI, ako sa uvádza v rozhodnutí Rady 2010/427/EÚ 30 .

(14)Vzhľadom na špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov Únie je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa podmienok, za ktorých môžu mať tieto regióny prístup k štrukturálnym fondom. V dôsledku toho by sa mali niektoré ustanovenia tohto nariadenia prispôsobiť špecifikám najvzdialenejších regiónov s cieľom zjednodušiť a posilniť ich spoluprácu so susedmi, pričom sa zohľadní oznámenie Komisie „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ 31 “.

(15)Je potrebné určiť zdroje alokované na každú z jednotlivých zložiek programov Interreg, a to vrátane podielu každého členského štátu na celkových sumách určených na cezhraničnú, nadnárodnú, námornú, medziregionálnu spoluprácu a spoluprácu najvzdialenejších regiónov, potenciál flexibility medzi týmito zložkami dostupný pre členské štáty. V porovnaní s programovým obdobím 2014 – 2020 by sa mal podiel cezhraničnej spolupráce znížiť, zatiaľ čo podiel nadnárodnej a námornej spolupráce by sa mal vzhľadom na integráciu námornej spolupráce zvýšiť, a mala by sa vytvoriť nová zložka spolupráce najvzdialenejších regiónov.

(16)Na zabezpečenie čo najúčinnejšieho využívania podpory z EFRR a vonkajších finančných nástrojov Únie by sa mal vytvoriť mechanizmus, prostredníctvom ktorého by sa organizoval návrat tejto podpory v prípadoch, keď programy nadnárodnej spolupráce nie je možné prijať alebo sa musia zrušiť, a to aj v prípadoch tretích krajín, ktoré nedostávajú podporu zo žiadneho finančného nástroja Únie. Cieľom uvedeného mechanizmu by malo byť dosiahnutie optimálneho fungovania programov a čo najväčšej možnej koordinácie týchto nástrojov.

(17)EFRR by mal v rámci cieľa Interreg prispieť k dosiahnutiu špecifických cieľov v rámci politiky súdržnosti. Zoznam špecifických cieľov v rámci jednotlivých tematických cieľov by sa však mal prispôsobiť osobitným potrebám programov Interreg, a to stanovením dodatočných špecifických cieľov v rámci cieľa politiky „sociálnejšia Európa vďaka vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv“, ktorými sa umožnia intervencie typu ESF.

(18)V súvislosti s výnimočnými a osobitnými okolnosťami ostrova Írsko a vzhľadom na podporu spolupráce medzi jeho severnou a južnou časťou v rámci Veľkopiatkovej dohody by mal pokračovať cezhraničný program PEACE PLUS a mal by nadviazať na činnosť predošlých programov medzi pohraničnými grófstvami Írska Severného Írska. Vzhľadom na jeho praktický význam je nevyhnutné zabezpečiť, aby v prípade, keď uvedený program podporuje mier a zmierenie, prispel aj EFRR na podporu sociálnej, hospodárskej a regionálnej stability v dotknutých regiónoch, najmä akciami na podporu súdržnosti medzi spoločenstvami. Vzhľadom na jeho osobitosť tohto programu by sa mal riadiť integrovaným spôsobom a do uvedeného programu sa ako vonkajší pripísaný príjem zaradí aj príspevok Spojeného kráľovstva. Okrem toho by sa niektoré pravidlá výberu operácií uvedené v tomto nariadení nemali na daný program vo vzťahu k podpore mieru a zmierenia uplatňovať.

(19)Týmto nariadením by sa mali pridať dva špecifické ciele pre Interreg, jeden na podporu špecifického cieľa programu Interreg, ktorým je posilnenie inštitucionálnej kapacity, zlepšenie právnej a administratívnej spolupráce, najmä ak súvisia s vykonávaním oznámenia o pohraničných regiónoch, zintenzívnenie spolupráce medzi občanmi a inštitúciami, ako aj rozvoj a koordinácia makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské oblasti, a druhý na riešenie konkrétnych otázok v oblasti vonkajšej spolupráce, ako sú bezpečnosť, bezpečnostná ochrana, riadenie hraníc a migrácia.

(20)Hlavná časť finančnej podpory z Únie by sa mala zamerať na obmedzený počet cieľov politík, aby sa maximalizoval dosah programov Interreg.

(21)Ustanovenia o príprave, schvaľovaní a zmene programov Interreg, ako aj o územnom rozvoji, výbere operácií, monitorovaní a hodnotení, o orgánoch zodpovedných za program, o audite operácií, ako aj o transparentnosti a informovaní by sa mali prispôsobiť osobitostiam programov Interreg v porovnaní s ustanoveniami uvedenými v nariadení (EÚ) [nové VN].

(22)Platnosť ustanovení o kritériách pre operácie, ktoré sa majú považovať za skutočne spoločné a v duchu spolupráce, o partnerstve pri operáciách v rámci programu Interreg a o povinnostiach hlavného partnera, ako sú uvedené v programovom období 2014 – 2020, by mala pokračovať. Partneri v rámci programov Interreg by však mali spolupracovať na všetkých štyroch rozmeroch (vytvorenie, implementácia, personálne zabezpečenie a financovanie) a v rámci spolupráce najvzdialenejších regiónov na troch zo štyroch uvedených rozmerov, pretože na úrovni programov a operácií by malo byť jednoduchšie kombinovať podporu z fondu EFRR s podporou z vonkajších finančných nástrojov Únie.

(23)Je potrebné objasniť pravidlá upravujúce malé projektové fondy, ktoré boli implementované od počiatku existencie programov Interreg, ale nikdy neboli zahrnuté v osobitných ustanoveniach. Ako sa uvádza aj v stanovisku Výboru regiónov – Projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce 32 , tieto malé projekty zohrávajú dôležitú úlohu pri budovaní dôvery medzi občanmi a inštitúciami, ponúkajú výraznú európsku pridanú hodnotu a významne prispievajú k celkovým cieľom programov cezhraničnej spolupráce tým, že odstraňujú cezhraničné prekážky a integrujú pohraničné oblasti a ich občanov. S cieľom zjednodušiť riadenie financovania malých projektov konečnými prijímateľmi, ktorí sa často neuchádzali o podporu z Únie, by malo byť zjednodušené vykazovanie nákladov a paušálnych súm pod určitou prahovou hodnotou povinné.

(24)Vzhľadom na účasť viacerých členských štátov a s tým súvisiace vyššie administratívne náklady, najmä na kontrolu a preklady, by mal byť strop výdavkov na technickú pomoc vyšší ako ich strop stanovený pre cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu. S cieľom vyvážiť vyššie administratívne náklady by mali byť členské štáty nabádané k tomu, aby znižovali administratívnu záťaž súvisiacu s vykonávaním spoločných projektov vždy, keď je to možné. Okrem toho by sa na programy Interreg s obmedzenou podporou z Únie alebo na externé programy cezhraničnej spolupráce mala vyčleniť určitá minimálna suma na technickú pomoc, ktorou by sa zabezpečilo dostatočné financovanie efektívnych činností v oblasti technickej pomoci.

(25)Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva existuje potreba hodnotiť fondy na základe informácií získaných prostredníctvom špecifických požiadaviek monitorovania a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom. Ak je to vhodné, môžu tieto požiadavky zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov fondov v praxi.

(26)Na základe skúseností z programového obdobia 2014 – 2020 by sa malo pokračovať v systéme, ktorým sa zaviedla presná hierarchia pravidiel oprávnenosti výdavkov, a pravidlá oprávnenosti výdavkov by sa mali stanoviť na úrovni Únie alebo pre program Interreg ako celok, aby sa predišlo možným rozporom či nesúladu medzi jednotlivými nariadeniami a medzi nariadeniami a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ďalšie pravidlá prijaté jedným členským štátom, ktoré by sa týkali len prijímateľov v uvedenom členskom štáte, by sa mali striktne obmedziť na minimum. Predovšetkým by sa mali do tohto nariadenia integrovať ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 481/2014 33 schválené na programové obdobie 2014 – 2020.

(27)Členské štáty by sa mali nabádať k tomu, aby funkciu riadiaceho orgánu zverili EZÚS, alebo aby takéto zoskupenie, rovnako ako iné cezhraničné právne subjekty, poverili zodpovednosťou za riadenie podprogramu, integrovanej územnej investície prípadne jedného alebo viacerých malých projektových fondov, alebo aby konali ako jediný partner.

(28)S cieľom pokračovať v platobnom reťazci zriadenom na programové obdobie 2014 – 2020, t. j. od Komisie cez certifikačný orgán až po hlavného partnera, by mal tento platobný reťazec v rámci účtovnej funkcie pokračovať. Podpora Únie by sa mala vyplatiť hlavnému partnerovi, s výnimkou prípadov, keď by to malo za následok dvojité poplatky za prepočet na eurá a späť do inej meny alebo naopak medzi hlavným partnerom a ďalšími partnermi.

(29)V súlade s článkom [63 ods. 9] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] sa majú v pravidlách pre jednotlivé odvetvia zohľadniť potreby programov európskej územnej spolupráce (Interreg), najmä pokiaľ ide o funkciu auditu. Ustanovenia o každoročnom audítorskom stanovisku, výročnej kontrolnej správe a auditoch operácií by sa preto mali zjednodušiť a prispôsobiť tým programom, do ktorých je zapojených viac ako jeden členský štát.

(30)Mala by sa jasne určiť postupnosť finančnej zodpovednosti pri vymáhaní v prípade nezrovnalostí, od jediného alebo ďalších partnerov cez hlavného partnera, riadiaci orgán až po Komisiu. Malo by sa prijať ustanovenie o zodpovednosti členských štátov, tretích krajín, partnerských krajín alebo zámorských krajín a území (ďalej len „ZKÚ“), ak nie je možné dosiahnuť vymoženie sumy od jediného alebo ďalšieho alebo hlavného partnera, čo znamená, že sumu riadiacemu orgánu vyplatí členský štát. Z toho vyplýva, že v rámci programov Interreg neexistuje priestor pre nevymožiteľné sumy na úrovni prijímateľov. Je však potrebné objasniť pravidlá pre prípady, keď členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ sumu riadiacemu orgánu nevyplatí. Mali by sa objasniť aj povinnosti hlavného partnera pri vymáhaní. Konkrétne, riadiacemu orgánu by nemalo byť povolené nariadiť hlavnému partnerovi, aby začal súdne konanie v inej krajine.

(31)Na uplatňovanie prevažne spoločného súboru pravidiel v zúčastnených členských štátoch, ako aj v tretích krajinách, partnerských krajinách alebo ZKÚ by sa toto nariadenie malo vzťahovať aj na účasť tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ, ak sa v osobitnej kapitole tohto nariadenia nestanovia osobitné pravidlá. Funkcie orgánov programu Interreg môžu v tretích krajinách, partnerských krajinách alebo ZKÚ vykonávať porovnateľné orgány. Začiatok obdobia oprávnenosti výdavkov by sa mal viazať na podpis dohody o financovaní príslušnou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ. Konanie na výber prijímateľov v tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ by sa malo riadiť pravidlami pre externé obstarávanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] 34 . Mali by sa stanoviť postupy na uzatváranie dohôd o financovaní s každou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ, ako aj dohôd medzi riadiacim orgánom a každou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ, pokiaľ ide o podporu z vonkajšieho finančného nástroja Únie alebo v prípade, ak ide o prenos dodatočného príspevku z tretej krajiny, partnerskej krajiny alebo ZKÚ na program Interreg, ktorý nie je vnútroštátnym spolufinancovaním.

(32)Aj keď programy Interreg s účasťou tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ by sa mali implementovať v rámci zdieľaného riadenia, programy zamerané na spoluprácu najvzdialenejších regiónov sa môžu implementovať v rámci nepriameho riadenia. Mali by sa stanoviť osobitné pravidlá na úplnú alebo čiastočnú implementáciu uvedených programov v rámci nepriameho riadenia.

(33)Na základe skúseností s veľkými infraštruktúrnymi projektmi počas programového obdobia 2014 – 2020 pri programoch cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja európskeho susedstva by sa mali tieto postupy zjednodušiť. Komisia by si však v otázke výberu takýchto projektov mala ponechať určité práva.

(34)Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla schvaľovať a meniť zoznamy programov Interreg, zoznam celkových súm podpory Únie pre každý program Interreg a prijímať rozhodnutia, ktorými sa schvaľujú programy Interreg a ich zmeny. Tieto vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie 35 . Hoci tieto akty majú všeobecnú povahu, mal by sa používať konzultačný postup, keďže sa nimi implementujú ustanovenia len technickým spôsobom.

(35)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre schvaľovanie alebo zmeny programov Interreg by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Externé programy cezhraničnej spolupráce by sa však mali v odôvodnených prípadoch riadiť postupmi výboru zriadeného podľa nariadenia (EÚ) [nariadenie o IPA III] a [nariadenie o NDICI], pokiaľ ide o prvé rozhodnutie o schválení týchto programov.

(36)S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktorá jej umožní meniť prílohu so vzormi pre programy Interreg. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie uskutočňovali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(37)Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi, ako aj spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami, partnerskými krajinami alebo ZKÚ, nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku sa toto nariadenie neuplatňuje nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I
Všeobecné ustanovenia

ODDIEL I
Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a zložky programov Interreg

Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi v rámci Únie, ako aj spolupráce medzi členskými štátmi a susediacimi tretími krajinami, partnerskými krajinami, ostatnými územiami alebo zámorskými krajinami a územiami (ďalej len „ZKÚ“).

2.Toto nariadenie obsahuje aj ustanovenia na zabezpečenie účinného programovania vrátane technickej pomoci, monitorovania, hodnotenia, komunikácie a informovania, oprávnenosti, riadenia a kontroly, ako aj finančného riadenia pre programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca (ďalej len „programy Interreg“) podporované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“).

3.Pokiaľ ide o podporu pre programy Interreg z „nástroja predvstupovej pomoci“ (ďalej len „IPA III“), „nástroja susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce“ (ďalej len „NDICI“) a nástroja financovania pre všetky ZKÚ na obdobie 2021 – 2027 v rámci programu zriadeného rozhodnutím Rady (EÚ) XXX (ďalej len „OCTP“) (ďalej sa tieto tri nástroje uvádzajú pod spoločným názvom „vonkajšie finančné nástroje Únie“), v tomto nariadení sa vymedzujú ďalšie špecifické ciele, ako aj integrácia týchto fondov do programov Interreg, kritériá oprávnenosti pre tretie krajiny, partnerské krajiny, ZKÚ a ich územia a niektoré osobitné pravidlá implementácie.

4.Pokiaľ ide o podporu programov Interreg z EFRR a vonkajších finančných nástrojov Únie (ďalej spoločne ako „fondy Interreg“), v tomto nariadení sa vymedzujú ďalšie ciele špecifické pre programy Interreg, ako aj organizácia, kritériá oprávnenosti pre členské štáty, tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ a ich územia, finančné zdroje a ich alokácia.

5.Na programy Interreg sa uplatňujú nariadenia (EÚ) [nové VN] a (EÚ) [nové EFRR] okrem prípadov, keď sa to v uvedených nariadeniach a tomto nariadení osobitne stanoví inak, alebo keď sa ustanovenia nariadenia (EÚ) [nové VN] môžu uplatňovať len na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu.

Článok 2
Vymedzenie pojmov

1.Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v článku [2] nariadenia (EÚ) [nové VN]. Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

1.„prijímateľ IPA“ je krajina alebo územie uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) [IPA III];

2.„tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie a nedostáva podporu z fondov Interreg;

3.„partnerská krajina“ je prijímateľ IPA alebo krajina alebo územie, ktoré sú súčasťou „susedskej geografickej oblasti“ uvedenej v prílohe I k nariadeniu (EÚ) [NDICI], a Ruská federácia, a ktoré prijímajú podporu z vonkajších finančných nástrojov Únie;

4.„cezhraničný právny subjekt“ je právny subjekt zriadený podľa zákonov jednej zo zúčastnených krajín v programe Interreg za predpokladu, že ho zriadili územné orgány alebo iné subjekty z najmenej dvoch zúčastnených krajín.

2.Na účely tohto nariadenia, ak sa v ustanoveniach nariadenia (EÚ) [nové VN] odkazuje na „členský štát“, chápe sa to ako „členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán“, a ak sa v ustanoveniach odkazuje na „každý členský štát“ alebo „členské štáty“, chápe sa to ako „členské štáty a v relevantných prípadoch aj ako tretie krajiny, partnerské krajiny a zámorské krajiny a územia, ktoré sú zapojené do daného programu Interreg“.

Na účely tohto nariadenia, ak sa v ustanoveniach nariadenia (EÚ) [nové VN] odkazuje na „fondy“, ako sa stanovuje v [článku 1 ods. 1 písm. a)] uvedeného nariadenia, alebo na „EFRR“, vykladá sa to ako prostriedky, ktoré sa týkajú príslušných vonkajších finančných nástrojov Únie.

Článok 3
Zložky cieľa Európska územná spolupráca (Interreg)

V rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) sa z fondu EFRR a prípadne aj z vonkajších finančných nástrojov Únie podporujú tieto zložky:

1.cezhraničná spolupráca medzi susediacimi regiónmi zameraná na podporu integrovaného regionálneho rozvoja (ďalej len „zložka 1“):

a)vnútorná cezhraničná spolupráca medzi susediacimi pohraničnými regiónmi s pozemnou hranicou medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi alebo medzi susediacimi pohraničnými regiónmi s pozemnou hranicou medzi najmenej jedným členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami uvedenými v článku 4 ods. 3 alebo

b)vonkajšia cezhraničná spolupráca medzi susediacimi pohraničnými regiónmi s pozemnou hranicou medzi najmenej jedným členským štátom a jednou alebo viacerými týmito stranami:

i)prijímatelia IPA alebo

ii)partnerské krajiny podporované z nástroja NDICI alebo

iii)Ruská federácia s cieľom umožniť jej zapojenie do cezhraničnej spolupráce podporovanej aj z nástroja NDICI;

2.nadnárodná a námorná spolupráca v rámci väčších nadnárodných území alebo v okolí morských oblastí, do ktorej sú zapojení národní, regionálni a miestni programoví partneri v členských štátoch, tretích krajinách a partnerských krajinách a v Grónsku, s cieľom dosiahnuť vyššiu mieru územnej integrácie týchto území (ďalej len „zložka 2“; ak sa týka len nadnárodnej spolupráce, používa sa „zložka 2A“; ak sa týka len námornej spolupráce, používa sa „zložka 2B“);

3.spolupráca najvzdialenejších regiónov medzi sebou a s ich susednými tretími či partnerskými krajinami alebo so ZKÚ alebo s viacerými z nich, ktorej cieľom je uľahčiť ich regionálnu integráciu v rámci ich susedstva (ďalej len „zložka 3“);

4.medziregionálna spolupráca na posilnenie účinnosti politiky súdržnosti (ďalej len „zložka 4“) prostredníctvom podpory:

a)výmeny skúseností, inovatívnych prístupov a budovania kapacít v súvislosti s

i)implementáciou programov Interreg;

ii)implementáciou programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, najmä pokiaľ ide o medziregionálne a nadnárodné činnosti, pri ktorých majú prijímatelia sídlo v aspoň jednom inom členskom štáte;

iii)vytvorením, fungovaním a využívaním európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS);

b)analýzy vývojových trendov vo vzťahu k cieľom územnej súdržnosti;

5.medziregionálne inovačné investície, a to obchodným využitím a rozširovaním medziregionálnych inovačných projektov, ktoré majú potenciál na podporu rozvoja európskych hodnotových reťazcov (ďalej len „zložka 5“).

ODDIEL II
Geografické pokrytie

Článok 4
Geografické pokrytie cezhraničnej spolupráce

1.V prípade cezhraničnej spolupráce sú regiónmi podporovanými z EFRR regióny Únie na úrovni 3 NUTS pozdĺž všetkých vnútorných a vonkajších pozemných hraníc s tretími alebo partnerskými krajinami.

2.V rámci cezhraničnej spolupráce sa podporia aj regióny na námorných hraniciach, ktoré majú medzi sebou na mori pevné spojenie.

3.Programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce môžu zahŕňať aj regióny Nórska a Švajčiarska a Spojeného kráľovstva, ktoré sú ekvivalentné regiónom na úrovni 3 NUTS, ako aj Lichtenštajnsko, Andorru a Monako.

4.V prípade vonkajšej cezhraničnej spolupráce sú regiónmi podporovanými z nástrojov IPA III alebo NDICI regióny príslušných partnerských krajín na úrovni 3 NUTS a ak klasifikácia NUTS neexistuje, porovnateľné oblasti pozdĺž všetkých pozemných hraníc medzi členskými štátmi a partnerskými krajinami oprávnenými podľa nástrojov IPA III alebo NDICI.

Článok 5
Geografické pokrytie nadnárodnej a námornej spolupráce

1.V prípade nadnárodnej a námornej spolupráce sú regiónmi podporovanými z EFRR regióny Únie na úrovni 2 NUTS pokrývajúce susediace funkčné oblasti, pričom sa v relevantných prípadoch zohľadnia makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti.

2.Programy Interreg v oblasti nadnárodnej a námornej spolupráce môžu zahŕňať:

a)regióny Islandu, Nórska a Švajčiarska a Spojeného kráľovstva, ako aj Lichtenštajnsko, Andorru, Monako a San Marino;

b)Grónsko;

c)Faerské ostrovy;

d)regióny partnerských krajín v rámci nástroja IPA III alebo NDICI,

bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú podporované z rozpočtu EÚ.

3.Regióny, tretie krajiny alebo partnerské krajiny uvedené v odseku 2 musia byť regióny na úrovni 2 NUTS a ak klasifikácia NUTS neexistuje, porovnateľné oblasti.

Článok 6
Geografické pokrytie spolupráce najvzdialenejších regiónov

1.V prípade spolupráce najvzdialenejších regiónov sú regiónmi podporovanými z EFRR všetky regióny uvedené v prvom odseku článku 349 ZFEÚ.

2.Programy Interreg v oblasti spolupráce najvzdialenejších regiónov môžu zahŕňať aj susedné partnerské krajiny podporované z nástroja NDICI alebo ZKÚ podporované z nástroja OCTP, resp. oboje.

Článok 7
Geografické pokrytie medziregionálnej spolupráce a
medziregionálnych inovačných investícií

1.V prípade akejkoľvek zložky 4 programu Interreg alebo medziregionálnych inovačných investícií v rámci zložky 5 je z EFRR podporované celé územie Únie.

2.Zložka 4 programov Interreg môže pokrývať aj časť alebo celé územie tretích krajín, partnerských krajín, ďalších území alebo ZKÚ uvedených v článkoch 4, 5 a 6, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú podporované z vonkajších finančných nástrojov Únie.

Článok 8
Zoznam programových oblastí Interreg, ktoré majú získať podporu

1.Pokiaľ ide o články 4, 5 a 6, Komisia prijme vykonávací akt, ktorým stanoví zoznam programových oblastí Interreg, ktoré majú získať podporu, rozčlenený na jednotlivé zložky a každý program Interreg. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom podľa článku 63 ods. 2.

Programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce budú uvedené ako „programy Interreg IPA III CBC“ alebo „programy Interreg v oblasti susedskej cezhraničnej spolupráce“.

2.Vykonávací akt uvedený v odseku 1 obsahuje aj zoznam špecifikujúci tie regióny na úrovni 3 NUTS v rámci Únie, ktoré sú zohľadnené pri alokácii prostriedkov z EFRR na cezhraničnú spoluprácu na všetkých vnútorných hraniciach a tých vonkajších hraniciach, na ktoré sa vzťahujú vonkajšie finančné nástroje Únie, ako aj zoznam špecifikujúci tie regióny na úrovni 3 NUTS, ktoré sú zohľadnené na účely alokácie v rámci zložky 2B uvedenej v článku 9 ods. 3 písm. a).

3.V zozname podľa odseku 1 sa uvádzajú aj regióny tretích či partnerských krajín alebo území mimo Únie, ktoré nedostávajú podporu z EFRR alebo vonkajšieho finančného nástroja Únie.

ODDIEL III
Zdroje a miery spolufinancovania

Článok 9
Zdroje z EFRR na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg)

1.Zdroje z EFRR na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) predstavujú 8 430 000 000 EUR z celkových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na rozpočtové záväzky z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu na programové obdobie 2021 – 2027 a ktoré sú stanovené v článku [102 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové NSU].

2.Zdroje uvedené v odseku 1 sa alokujú takto:

a)52,7 % (t. j. spolu 4 440 000 000 EUR) na cezhraničnú spoluprácu (zložka 1);

b)31,4 % (t. j. spolu 2 649 900 000 EUR) na nadnárodnú spoluprácu a námornú spoluprácu (zložka 2);

c)3,2 % (t. j. spolu 270 100 000 EUR) na spoluprácu najvzdialenejších regiónov (zložka 3);

d)1,2 % (t. j. spolu 100 000 000 EUR) na medziregionálnu spoluprácu (zložka 4);

e)11,5 % (t. j. spolu 970 000 000 EUR) na medziregionálne inovatívne investície (zložka 5).

3.Komisia oznamuje každému členskému štátu jeho každoročný podiel na celkových sumách určených na zložky 1, 2 a 3.

Ako kritérium na rozdelenie pre každý členský štát sa použije veľkosť populácie v týchto oblastiach:

a)regióny na úrovni 3 NUTS pre zložku 1 a tie regióny na úrovni 3 NUTS pre zložku 2B, ktoré sú uvedené vo vykonávacom akte podľa článku 8 ods. 2;

b)regióny na úrovni 2 NUTS pre zložky 2A a 3.

4.Každý členský štát môže presunúť maximálne 15 % svojich finančných alokácií pre každú zo zložiek 1, 2 a 3 z jednej z týchto zložiek na jednu alebo viac ostatných.

5.Každý členský štát na základe sumy, ktorá mu bola oznámená podľa odseku 3, oznámi Komisii, či a ako využil možnosť presunu stanovenú v odseku 4, ako aj výsledné rozdelenie jeho podielu na programoch Interreg, na ktorých sa členský štát zúčastňuje.

Článok 10
Ustanovenia týkajúce sa viacerých fondov

1.Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví viacročný strategický dokument týkajúci sa programov Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce financovaných z EFRR a NDICI alebo IPA III. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 63 ods. 2.

Pokiaľ ide o programy Interreg podporované z EFRR a NDICI, v uvedenom vykonávacom akte sa stanovia prvky podľa článku 12 ods. 2 nariadenia (EÚ) [NDICI].

2.Príspevok z EFRR na vonkajšie cezhraničné programy Interreg, ktoré sú podporované aj z finančného krytia nástroja IPA III alokovaného na cezhraničnú spoluprácu (ďalej len „IPA III CBC“) alebo z finančného krytia nástroja NDICI alokovaného na cezhraničnú spoluprácu pre krajiny susedskej geografickej oblasti (ďalej len „NDICI CBC“), určí Komisia a príslušné členské štáty. Príspevok z EFRR stanovený pre jednotlivé členské štáty sa nesmie následne prerozdeliť medzi príslušné členské štáty.

3.Podpora z EFRR sa na jednotlivé programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce poskytne pod podmienkou, že z nástrojov IPA III CBC a NDICI CBC sa poskytne ekvivalentná suma v súlade s príslušným strategickým programovým dokumentom. Maximálna výška uvedenej ekvivalentnej sumy je stanovená v legislatívnom akte o IPA III alebo legislatívnom akte o NDICI.

Ak sa však preskúmanie príslušného strategického programového dokumentu v rámci IPA III alebo NDICI prejaví znížením zodpovedajúcej sumy na zostávajúce roky, musí si každý dotknutý členský štát vybrať z týchto možností:

a)požiadať o mechanizmus podľa článku 12 ods. 3;

b)pokračovať v programe Interreg so zostávajúcou podporou z EFRR a nástrojov IPA III CBC alebo NDICI CBC alebo

c)kombinácia možností a) a b).

4.Ročné rozpočtové prostriedky zodpovedajúce podpore z EFRR, IPA III CBC alebo NDICI CBC pre programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce sa zapíšu do príslušných rozpočtových riadkov pre tieto nástroje v rozpočtovom roku 2021.

5.Ak Komisia zahrnula osobitnú finančnú alokáciu na pomoc partnerským krajinám alebo regiónom v súlade s nariadením (EÚ) [NDICI] a ZKÚ v súlade s rozhodnutí Rady [rozhodnutie o ZKÚ] pri posilňovaní ich spolupráce so susednými najvzdialenejšími regiónmi Únie v súlade s článkom [33 ods. 2] nariadenia (EÚ) [NDICI] alebo článkom [87] [rozhodnutia o OCTP], z EFRR sa v súlade s týmto nariadením môže v prípade potreby a na základe reciprocity a proporcionality, pokiaľ ide o úroveň financovania z OCTP a EFRR, prispieť na akcie, ktoré implementuje partnerská krajina či región alebo akýkoľvek iný subjekt podľa nariadenia (EÚ) [NDICI], alebo krajina, územie alebo akýkoľvek iný subjekt podľa [rozhodnutia o ZKÚ] alebo najvzdialenejší región Únie, a to najmä v rámci jednej alebo viacerých spoločných zložiek 2, 3 alebo 4 programov Interreg alebo v rámci opatrenia spolupráce uvedeného v článku 60 zavedeného a implementovaného podľa tohto nariadenia.

Článok 11
Zoznam programových zdrojov Interreg

1.Komisia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi podľa článku 9 ods. 5 prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví zoznam všetkých programov Interreg a uvedie na každý program výšku celkovej podpory z EFRR a prípadne aj celkovej podpory z vonkajších finančných nástrojov Únie. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom podľa článku 63 ods. 2.

2.Uvedený vykonávací akt obsahuje aj zoznam súm prevedených podľa článku 9 ods. 5, rozčlenených podľa členských štátov a podľa vonkajšieho finančného nástroja Únie.

Článok 12
Vrátenie zdrojov a zastavenie

1.V rokoch 2022 a 2023 sa ročný príspevok z EFRR na programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce, ktoré neboli predložené Komisii do 31. marca príslušného roku a ktoré neboli realokované na iný schválený program v rámci rovnakej kategórie programov Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce, pridelí na programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa zúčastňuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty.

2.Ak budú k 31. marcu 2024 ešte existovať programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce, ktoré neboli predložené Komisii, celý príspevok z EFRR uvedený v článku 9 ods. 5 na tieto programy na zostávajúce roky do roku 2027, ktorý nebol realokovaný na iný schválený program v rámci rovnakej kategórie programov Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporovaný aj z nástrojov IPA III CBC, resp. NDICI CBC, sa alokuje na programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa zúčastňuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty.

3.Programy Interreg v oblasti externej cezhraničnej spolupráce, ktoré prijala Komisia, sa zastavia alebo sa v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi znížia prostriedky alokované na program, najmä ak:

a)ani jedna partnerská krajina zaradená do príslušného programu Interreg nepodpísala príslušnú finančnú dohodu do konca lehoty stanovenej v článku 57;

b)program Interreg nie je možné implementovať podľa plánu vzhľadom na problémy, ktoré vznikli vo vzťahoch medzi zúčastnenými krajinami.

V takýchto prípadoch sa príspevok z EFRR uvedený v odseku 1, ktorý zodpovedá dosiaľ nezaviazaným ročným splátkam alebo viazaným ročným splátkam, ktorých viazanosť sa počas dotknutého rozpočtového roka celkom alebo čiastočne zrušila a ktoré neboli realokované na iný program Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporovaný aj z nástrojov IPA III CBC, resp. NDICI CBC, alokuje na programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa zúčastňuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty.

4.Pokiaľ ide o zložku 2 programu Interreg, ktorý už Komisia schválila, účasť partnerskej krajiny alebo Grónska sa zastaví, ak nastane niektorá zo situácií stanovených v odseku 3 prvom pododseku písmenách a) a b).

Zúčastnené členské štáty a v relevantných prípadoch aj zostávajúce zúčastnené partnerské krajiny, požiadajú o niektorú z týchto možností:

a)aby sa program Interreg úplne zastavil, najmä v prípadoch, keď sa jeho hlavné spoločné rozvojové výzvy nedajú dosiahnuť bez účasti danej partnerskej krajiny alebo Grónska;

b)aby sa v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi prostriedky alokované na daný program Interreg znížili;

c)aby sa v programe Interreg pokračovalo bez účasti danej partnerskej krajiny alebo Grónska.

Ak sa alokácia na program Interreg zníži v súlade s písmenom b) druhého pododseku tohto odseku, príspevok z EFRR, ktorý zodpovedá dosiaľ nezaviazaným ročným splátkam, sa alokuje na ďalšiu zložku 2 programu Interreg, na ktorej sa zúčastňuje jeden alebo viaceré dotknuté členské štáty, alebo ak sa členský štát zúčastňuje len na jednej zložke 2 programu Interreg, alokuje sa na jeden alebo viaceré programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa dotknutý členský štát zúčastňuje.

5.Príspevok z nástrojov IPA III, NDICI alebo OCTP znížený v súlade s týmto článkom sa použije v súlade s príslušnými nariadeniami (EÚ) [IPA III], [NDICI] alebo rozhodnutím Rady [OCTI].

6.Ak tretia krajina alebo partnerská krajina, ktorá do programu Interreg prispieva národnými zdrojmi, ktoré nepredstavujú národné spolufinancovanie podpory z EFRR alebo z vonkajšieho finančného nástroja Únie, zníži uvedený príspevok počas implementácie programu Interreg, a to buď celkovo, alebo vzhľadom na spoločné operácie, ktoré už boli vybrané a ktorým už bol pridelený dokument stanovený v článku 22 ods. 6, zúčastnený členský štát alebo členské štáty musia požiadať o jednu z možností stanovených v odseku 4 druhom pododseku.

Článok 13
Miery spolufinancovania

Miera spolufinancovania na úrovni každého programu Interreg nesmie byť vyššia než 70 %, pokiaľ sa v súvislosti s programom Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce alebo zložkou 3 v nariadení (EÚ) [IPA III], [NDICI] alebo rozhodnutí Rady [OCTP] alebo v akomkoľvek akte prijatom na ich základe nestanoví vyšší percentuálny podiel.

KAPITOLA II
Špecifické ciele a tematická koncentrácia programov Interreg

Článok 14
Špecifické ciele programov Interreg

1.EFRR v rámci svojho rozsahu pôsobnosti stanoveného v článku [4] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] a prípadne aj vonkajšie finančné nástroje Únie prispievajú k plneniu politických cieľov stanovených v článku [4 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN] prostredníctvom jednotných akcií v rámci programov Interreg.

2.V prípade programu PEACE PLUS, ak uvedený program vystupuje na podporu mieru a zmierenia, prispeje aj EFRR ako špecifický cieľ v rámci politického cieľa 4 na podporu sociálnej, hospodárskej a regionálnej stability v dotknutých regiónoch, najmä akciami na podporu súdržnosti medzi spoločenstvami. Tento špecifický cieľ sa podporí osobitnou prioritou.

3.Popri špecifických cieľoch pre EFRR stanovených v článku [2] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] môže EFRR a prípadne aj vonkajšie finančné nástroje Únie prispievať k plneniu špecifických cieľov v rámci politického cieľa 4 takto:

a)zvýšením efektívnosti pracovných trhov a zlepšením prístupu ku kvalitným pracovným miestam aj na medzinárodnej úrovni;

b)zlepšením dostupnosti a kvality vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania aj na medzinárodnej úrovni s cieľom zvýšiť dosiahnutú úroveň vzdelania a úrovne zručností pre všetkých tak, aby sa dali uznať aj za hranicami;

c)rozšírením rovnakého a včasného prístupu ku kvalitnej, udržateľnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti aj na medzinárodnej úrovni;

d)zlepšením dostupnosti, účinnosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a služieb dlhodobej starostlivosti aj na medzinárodnej úrovni;

e)propagovaním sociálneho začlenenia a boja proti chudobe presadzovaním rovnosti príležitostí a bojom proti diskriminácií aj na medzinárodnej úrovni;

4.V rámci zložiek 1, 2 a 3 môže EFRR a prípadne aj vonkajšie finančné nástroje Únie podporovať aj špecifický cieľ programu Interreg „lepšia správa programov Interreg“, a to najmä týmito akciami:

a)v rámci zložiek 1 a 2B programov Interreg:

i)posilnením inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej moci, najmä tých, ktoré sú oprávnené riadiť osobitné územia, a zainteresovaných strán;

ii)zvýšením efektivity verejnej správy podporou právnej a administratívnej spolupráce a spolupráce medzi občanmi a inštitúciami, najmä s ohľadom na riešenie právnych a iných prekážok v pohraničných regiónoch;

b)v rámci zložiek 1 a 2 a 3 programov Interreg: posilnením inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej moci a zainteresovaných strán s cieľom implementovať makroregionálne stratégie a stratégie pre morskú oblasť;

c)v rámci vonkajšej cezhraničnej spolupráce a zložiek 2 a 3 programov Interreg podporovaných z fondov Interreg okrem podmienok uvedených v písmenách a) a b) navyše aj: budovaním vzájomnej dôvery, najmä propagáciou akcií „ľudia ľuďom“, posilňovaním udržateľnej demokracie a podporou aktérov občianskej spoločnosti a ich úlohy v reformných procesoch a pri prechode k demokracii;

5.V rámci cezhraničnej spolupráce a zložiek 2 a 3 programov Interreg sa z EFRR a prípadne aj z vonkajších finančných nástrojov Únie prispeje aj na vonkajší špecifický cieľ programu Interreg „bezpečnejšia Európa“, a to najmä akciami v oblastiach riadenia hraníc a riadenia mobility a migrácie vrátane ochrany migrantov.

Článok 15
Tematická koncentrácia

1.Najmenej 60 % prostriedkov z EFRR a prípadne aj z vonkajších finančných nástrojov Únie alokovaných v rámci priorít iných než technická pomoc pre každú zo zložiek 1, 2 a 3 programu Interreg sa alokuje na maximálne tri politické ciele stanovené v [článku 4 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN].

2.Okrem toho sa 15 % prostriedkov z EFRR a prípadne aj z vonkajších finančných nástrojov Únie v rámci priorít iných než technická pomoc pre každú zo zložiek 1, 2 a 3 programu Interreg alokuje na špecifický cieľ programu Interreg „lepšia správa programov Interreg“ alebo vonkajší cieľ programu Interreg „bezpečnejšia Európa“.

3.Ak zložka 2A programu Interreg podporuje makroregionálnu stratégiu, všetky alokácie z EFRR a prípadne aj všetky prostriedky z vonkajších finančných nástrojov Únie v rámci priorít iných než technická pomoc sa programujú na základe cieľov uvedenej stratégie.

4.Ak zložka 2B programu Interreg podporuje makroregionálnu stratégiu alebo stratégiu pre morskú oblasť, najmenej 70 % alokácií z EFRR a prípadne aj z vonkajších finančných nástrojov Únie v rámci priorít iných než technická pomoc sa alokuje na základe cieľov uvedenej stratégie.

5.V prípade zložky 4 programov Interreg sa všetky alokácie z EFRR a prípadne aj z vonkajších finančných nástrojov Únie v rámci priorít iných než technická pomoc alokujú na špecifický cieľ programu Interreg „lepšia správa programov Interreg“.

KAPITOLA III
Programovanie

ODDIEL I
Príprava, schvaľovanie a zmena programov Interreg

Článok 16
Príprava a predkladanie programov Interreg

1.Cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) sa plní prostredníctvom programov Interreg v rámci zdieľaného riadenia, s výnimkou zložky 3, ktorá sa môže implementovať úplne alebo čiastočne v rámci nepriameho riadenia, a zložky 5, ktorá sa implementuje v rámci priameho alebo nepriameho riadenia.

2.Zúčastnené členské štáty a v relevantných prípadoch tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ pripravia program Interreg na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 v súlade so vzorom uvedeným v prílohe.

3.Zúčastnený členský štát pripraví program Interreg v spolupráci s programovými partnermi uvedenými v článku [6] nariadenia (EÚ) [nové VN].

Zúčastnené tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ takisto v prípade potreby zaradia programových partnerov, ktorí budú rovnocenní s partnermi uvedenými v danom článku.

4.Členský štát, v ktorom má mať sídlo potenciálny riadiaci orgán, predloží program Interreg Komisii najneskôr do [dátum nadobudnutia účinnosti plus deväť mesiacov] v mene všetkých zúčastnených členských štátov a prípadne aj tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ.

Avšak programy Interreg, ktorými sa pokrýva aj podpora z vonkajšieho finančného nástroja Únie, predkladá členský štát, v ktorom má mať sídlo potenciálny riadiaci orgán, najneskôr šesť mesiacov po schválení príslušných strategických programových dokumentov Komisiou, a to v rámci článku 10 ods. 1 alebo v prípade potreby v rámci príslušného základného aktu týkajúceho sa jedného alebo viacerých vonkajších finančných nástrojov Únie.

5.Zúčastnený členský štát a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ písomne potvrdia svoj súhlas s obsahom programu Interreg skôr, ako sa predloží Komisii. Súčasťou tohto súhlasu je aj záväzok všetkých zúčastnených členských štátov, prípadne tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ, že poskytnú potrebné spolufinancovanie na implementáciu programu Interreg, prípadne záväzok finančného príspevku tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ.

Odchylne od prvého pododseku konzultujú dotknuté členské štáty v prípade programov Interreg, na ktorých sa zúčastňujú najvzdialenejšie regióny a tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ, pred predložením programov Interreg Komisii s príslušnými tretími krajinami, partnerskými krajinami alebo ZKÚ. V uvedenom prípade sa súhlas s obsahom programov Interreg a dohoda vo veci možného príspevku tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ môže namiesto toho vyjadriť vo formálne schválenej zápisnici z konzultačných stretnutí s tretími krajinami, partnerskými krajinami alebo ZKÚ alebo z rokovaní regionálnych organizácií spolupráce.

6.Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 62 prijímať delegované akty na zmenu prílohy s cieľom prispôsobiť sa zmenám, ku ktorým došlo v priebehu programového obdobia pri jej nepodstatných prvkoch.

Článok 17
Obsah programov Interreg

1.V každom programe Interreg sa stanoví spoločná stratégia, ktorá sa týka príspevku programu k plneniu politických cieľov stanovených v [článku 4 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN] a k plneniu špecifických cieľov programu Interreg stanovených v článku 14 ods. 4 a ods. 5 tohto nariadenia, ako aj informovania o ich výsledkoch.

2.Každý program Interreg pozostáva z priorít.

Každá priorita zodpovedá jednému politickému cieľu prípadne jednému alebo obidvom špecifickým cieľom programu Interreg alebo technickej pomoci. Priorita zodpovedajúca jednému politickému cieľu prípadne jednému alebo obidvom špecifickým cieľom programu Interreg pozostáva z jedného alebo viacerých špecifických cieľov. Jednému špecifickému cieľu programu Interreg môže zodpovedať aj viac než jedna priorita.

3.Na zvýšenie efektívnosti implementácie programu a v snahe zabezpečiť operácie veľkého rozsahu sa môže dotknutý členský štát v riadne odôvodnených prípadoch a po dohode s Komisiou rozhodnúť previesť do programov Interreg zdroje až do výšky [x] % sumy z EFRR alokované na príslušný program v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu pre ten istý región. Prevedená suma musí predstavovať samostatnú prioritu alebo samostatné priority.

4.V každom programe Interreg sa stanoví:

a)programová oblasť (vrátane jej mapy, ktorá sa priloží ako samostatný dokument);

b)zhrnutie hlavných spoločných výziev, pričom sa zohľadnia:

i)hospodárske, sociálne a územné rozdiely;

ii)spoločné investičné potreby a komplementarita s ďalšími formami podpory;

iii)poznatky získané z predošlých skúseností;

iv)makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti, kde je programová oblasť ako celok alebo čiastočne pokrytá jednou alebo viacerými stratégiami;

c)zdôvodnenie vybraných politických cieľov a špecifických cieľov programu Interreg, zodpovedajúcich priorít, špecifických cieľov a foriem podpory, ktorými sa v relevantných prípadoch riešia chýbajúce spojenia v cezhraničnej infraštruktúre;

d)špecifické ciele pre každú prioritu s výnimkou technickej pomoci;

e)pre každý špecifický cieľ:

i)súvisiace typy akcií vrátane zoznamu plánovaných operácií strategického významu a ich očakávaného príspevku k splneniu týchto cieľov a v prípade potreby aj k realizácii makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské oblasti;

ii)ukazovatele výstupov a ukazovatele výsledkov so zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami;

iii)hlavné cieľové skupiny;

iv)osobitné cieľové územia vrátane plánovaného využívania integrovaných územných investícií, miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo ďalších územných nástrojov;

v)plánované použitie finančných nástrojov;

vi)orientačné rozdelenie plánovaných programových zdrojov podľa typu intervencie.

f)v prípade priority technická pomoc plánované použitie v súlade s článkami [30], [31] a [32] nariadenia (EÚ) [nové VN] a relevantné typy intervencií;

g)finančný plán obsahujúci tieto tabuľky (bez rozdelenia na jednotlivé zúčastnené členské štáty alebo tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ, pokiaľ tam nie je uvedené inak):

i)tabuľku, v ktorej sa špecifikujú celkové finančné alokácie z EFRR a prípadne aj z každého vonkajšieho finančného nástroja Únie na celé programové obdobie podľa jednotlivých rokov;

ii)tabuľku, v ktorej sa špecifikuje celková finančná alokácia na každú prioritu z EFRR a prípadne aj z každého vonkajšieho finančného nástroja Únie podľa priority a podľa kategórie regiónu a národného spolufinancovania a informácie o tom, či národné spolufinancovanie pozostáva z verejného a súkromného príspevku;

h)opatrenia prijaté na zapojenie príslušných programových partnerov uvedených v článku [6] nariadenia (EÚ) [nové VN] do prípravy programu Interreg a úloha týchto partnerov pri implementácii, monitorovaní a hodnotení programu;

i)navrhovaný prístup k informovaniu o programe Interreg a jeho zviditeľneniu prostredníctvom vymedzenia jeho cieľov, cieľových skupín, komunikačných kanálov, dosahu v sociálnych médiách, plánovaného rozpočtu a príslušných ukazovateľov pre monitorovanie a hodnotenie.

5.Informácie uvedené v odseku 4 sa poskytujú takto:

a)pokiaľ ide o tabuľky uvedené v písmene g) a pokiaľ ide o podporu z vonkajších finančných nástrojov Únie, sú tieto fondy stanovené takto:

i)pre programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporované z nástrojov IPA III a NDICI ako jedna suma (tzv. IPA III CBC alebo CBC Susedstvo), v ktorej sa kombinuje príspevok z [okruh 2 „Súdržnosť a hodnoty“, čiastkový strop „Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť] a [okruh 6 „Susedstvo a svet“];

ii)pre zložky 2 a 4 programov Interreg podporovaných z nástrojov IPA III, NDICI alebo OCTP ako jedna suma (tzv. fondy Interreg), v ktorej sa kombinuje príspevok z [okruh 2] a [okruh 6], alebo rozdelenie podľa finančného nástroja „EFRR“, „IPA III“, „NDICI“ a „OCTP“ podľa výberu programových partnerov;

iii)pre zložku 2 programov Interreg podporovaných z nástroja OCTP rozdelenie podľa finančného nástroja („EFRR“ a „OCTP Grónsko“);

iv)pre zložku 3 programov Interreg podporovaných z nástrojov NDICI a OCTP rozdelenie podľa finančného nástroja („EFRR“, „NDICI“ a „OCTP“, podľa potreby);

b)pokiaľ ide o tabuľku uvedenú v odseku 4 písm. g) bode ii), tá obsahuje len sumy na roky 2021 až 2025.

6.Pokiaľ ide o odsek 4 písm. e) bod vi) a písm. f), typy intervencií vychádzajú z nomenklatúry stanovenej v prílohe [I] k nariadeniu (EÚ) [nové VN].

7.V programoch Interreg sa:

a)určí riadiaci orgán, orgán auditu a orgán, ktorému má Komisia poukazovať platby;

b)stanoví postup na vytvorenie spoločného sekretariátu;

c)stanoví rozdelenie záväzkov medzi zúčastnené členské štáty a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ v prípade finančných opráv požadovaných riadiacim orgánom alebo Komisiou.

8.Riadiaci orgán oznámi Komisii akékoľvek zmeny týkajúce sa informácií uvedených v odseku 7 písm. a) bez toho, aby žiadal o zmenu programu.

9.Odchylne od odseku 4 sa obsah zložky 4 programov Interreg prispôsobí osobitnému charakteru týchto programov Interreg, predovšetkým takto:

a)informácie uvedené v písmene a) sa nevyžadujú;

b)informácie požadované podľa písmen b) a h) sa uvedú ako stručný prehľad;

c)pre každý špecifický cieľ v rámci priority inej než technická pomoc sa uvedú tieto informácie:

i)definícia jediného prijímateľa alebo obmedzeného zoznamu prijímateľov a postupu udeľovania,

ii)príslušné typy akcií a ich očakávaný príspevok k špecifickým cieľom;

iii)ukazovatele výstupov a ukazovatele výsledkov so zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami;

iv)hlavné cieľové skupiny;

v)orientačné rozdelenie plánovaných programových zdrojov podľa typu intervencie.

Článok 18
Schvaľovanie programov Interreg

1.Komisia posúdi každý program Interreg a jeho súlad s nariadením (EÚ) [nové VN], nariadením (EÚ) [nové EFRR] a týmto nariadením, a v prípade podpory z vonkajšieho finančného nástroja Únie a v iných relevantných prípadoch, ich súlad s viacročným strategickým dokumentom podľa článku 10 ods. 1 alebo s príslušným strategickým programovým rámcom podľa príslušného základného aktu týkajúceho sa jedného alebo viacerých týchto nástrojov.

2.Komisia môže vzniesť pripomienky do troch mesiacov od dátumu predloženia programu Interreg členským štátom, v ktorom má mať sídlo potenciálny riadiaci orgán.

3.Zúčastnený členský štát a prípadne tretie či partnerské krajiny alebo ZKÚ program Interreg preskúmajú, pričom zohľadnia pripomienky Komisie.

4.Komisia prijme formou vykonávacieho aktu rozhodnutie o schválení programu Interreg najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu predloženia tohto programu členským štátom, v ktorom má mať sídlo potenciálny riadiaci orgán.

5.Pokiaľ ide o programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce, Komisia prijíma rozhodnutia v súlade s odsekom 4 po konzultácii s „výborom IPA III“ podľa článku [16] nariadenia (EÚ) [IPA III] a „výborom nástroja susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce“ v súlade s článkom [36] nariadenia (EÚ) [NDICI].

Článok 19
Zmena programov Interreg

1.Členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán, môže predložiť odôvodnenú žiadosť o zmenu programu Interreg spolu so zmeneným programom, pričom stanoví očakávaný vplyv tejto zmeny na plnenie cieľov.

2.Komisia posúdi súlad týchto zmien s nariadením (EÚ) [nové VN], nariadením (EÚ) [nové EFRR] a týmto nariadením a môže vzniesť pripomienky do troch mesiacov od dátumu predloženia zmeneného programu.

3.Zúčastnený členský štát a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ zmenený program preskúmajú a zohľadnia pripomienky Komisie.

4.Komisia schváli zmenu programu Interreg najneskôr šiestich mesiacov po jeho predložení členským štátom.

5.Členský štát môže počas programového obdobia previesť maximálne 5 % počiatočnej alokácie na prioritu a maximálne do výšky 3 % programového rozpočtu na inú prioritu v rámci rovnakého programu Interreg.

Takéto prevody nemajú vplyv na predchádzajúce roky.

Nepovažujú sa za zásadné a nevyžadujú si rozhodnutie Komisie o zmene programu Interreg. Musia však spĺňať všetky regulačné požiadavky. Riadiaci orgán predloží Komisii revidovanú tabuľku uvedenú v článku 17 ods. 4 písm. g) bode ii).

6.V prípade úprav, ktoré sú výlučne jazykového alebo redakčného charakteru a ktoré nemajú vplyv na implementáciu programu Interreg, sa schválenie zo strany Komisie nevyžaduje. O týchto úpravách informuje riadiaci orgán Komisiu.

Oddiel II
Územný rozvoj

Článok 20
Integrovaný územný rozvoj

Pokiaľ ide o programy iniciatívy Interreg, príslušnými mestskými, miestnymi či inými územnými jednotkami alebo inými orgánmi zodpovednými za prípravu územných či miestnych stratégii rozvoja podľa článku 22 nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo zodpovednými za výber operácií, ktoré sa majú podporiť danými stratégiami podľa článku 23 ods. 4 uvedeného nariadenia sú buď cezhraničné právne subjekty, alebo EZÚS.

Cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS pri implementácii integrovanej územnej investície podľa článku 24 nariadenia (EÚ) [nové VN], alebo iný územný nástroj podľa článku 22 písm. c) uvedeného nariadenia môže byť takisto jediným prijímateľom v zmysle článku 23 ods. 5 uvedeného nariadenia, ak v rámci cezhraničného právneho subjektu alebo EZÚS existuje oddelenie funkcií.

Článok 21
Miestny rozvoj vedený komunitou

Miestny rozvoj vedený komunitou podľa článku [22] písm. b) nariadenia (EÚ) [nové VN] môže byť implementovaný do programov Interreg, ak sú príslušné miestne akčné skupiny zložené z predstaviteľov verejných a súkromných miestnych spoločensko-hospodárskych záujmov, v ktorých nemá na úrovni rozhodovania väčšinu žiadna záujmová skupina, a z najmenej dvoch zúčastnených krajín, z ktorých aspoň jedna je členský štát.

Oddiel III
Operácie a fond malých projektov

Článok 22
Výber operácií Interreg

1.Výber operácií Interreg prebieha v súlade so stratégiou a cieľmi stratégie programu prostredníctvom monitorovacieho výboru zriadeného v súlade s článkom 27.

Uvedený monitorovací výbor môže zriadiť jednu, alebo najmä v prípade podprogramov, niekoľko riadiacich výborov, ktoré pri výbere operácií konajú pod jeho vedením.

Ak sa operácia, alebo jej časť, implementuje mimo programovej oblasti [na území Únie alebo mimo nej], musí výber tejto operácie výslovné schváliť riadiaci orgán v monitorovacom výbore, prípadne v riadiacom výbore.

2.Monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor stanoví a uplatňuje na výber operácií kritériá a postupy, ktoré sú nediskriminačné a transparentné, zabezpečujú rodovú rovnosť a zohľadňujú Chartu základných práv Európskej únie a zásady udržateľného rozvoja a politiky Únie v oblasti životného prostredia v súlade s článkom 11 a článkom 191 ods. 1 ZFEÚ.

Kritériami a postupmi sa zabezpečí prioritizácia operácií, ktoré sa majú vybrať s cieľom maximalizovať príspevok Únie k dosahovaniu cieľov programu Interreg a implementovať rozmer spolupráce operácií v rámci programov Interreg, ako sa stanovuje v článku 23 ods. 1 a 4.

3.Riadiaci orgán konzultuje s Komisiou a zohľadní jej pripomienky pred prvým podaním podmienok účasti monitorovaciemu výboru, alebo prípadne riadiacemu výboru. Ten istý postup sa uplatňuje na všetky následné zmeny týchto kritérií.

4.Monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor, pri výbere operácií:

a)zabezpečí, aby vybrané operácie dodržiavali program Interreg a účinne prispievali k dosahovaniu špecifických cieľov;

b)zabezpečí, aby vybrané operácie neboli v rozpore s príslušnými stratégiami stanovenými podľa článku 10 ods. 1 alebo stanovenými pre jeden alebo viac nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie;

c)zabezpečí, aby vybrané operácie predstavovali najlepší pomer medzi výškou podpory, podniknutými činnosťami a dosahovaním cieľov;

d)overí, či má prijímateľ potrebné finančné prostriedky a mechanizmy na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu;

e)zabezpečí, aby vybrané operácie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ 36 , boli predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo zisťovacieho konania na základe požiadaviek uvedenej smernice zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ 37 ;

f)keď sa operácie začali ešte pred predložením žiadosti o financovanie riadiacemu orgánu, overí, či sa dodržalo uplatniteľné právo;

g)zabezpečí, aby vybrané operácie patrili do rozsahu pôsobnosti príslušného fondu Interreg a dali sa priradiť do typu intervencie;

h)zabezpečí, aby operácie nezahŕňali činnosti, ktoré boli súčasťou operácie týkajúcej sa premiestnenia v súlade s článkom 60 nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo ktoré predstavovali premiestnenie výrobnej činnosti v súlade s článkom 59 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia;

i)zabezpečí, aby vybrané operácie neboli ovplyvnené odôvodneným stanoviskom Komisie v súvislosti s porušením podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré ohrozuje zákonnosť a riadnosť výdavkov alebo výkonnosť operácií;

j)zabezpečí, aby investície do infraštruktúry boli odolné proti zmene klímy a mali očakávanú životnosť minimálne päť rokov.

5.Monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor, schváli metodiku a kritériá používané pri výbere operácií Interreg vrátane ich akýchkoľvek zmien, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 27 odsek 3 písm. b) nariadenia (EÚ) [nové VN], pokiaľ ide o miestny rozvoj vedený komunitou a článok 24 tohto nariadenia.

6.Pri každej operácii Interreg riadiaci orgán zabezpečí, aby sa hlavnému alebo jedinému partnerovi poskytol dokument, v ktorom sa stanovujú všetky podmienky udelenia podpory pre danú operáciu Interreg, zahŕňajúce osobitné požiadavky týkajúce sa produktov alebo služieb, ktoré treba poskytnúť, finančný plán a lehotu na realizáciu a v prípade potreby metódu, ktorá sa uplatní na určenie nákladov operácie, ako aj podmienky na vyplatenie grantu.

V tomto dokumente sú uvedené aj povinnosti hlavného partnera v súvislosti s vymoženými sumami podľa článku 50. Tieto povinnosti musia byť vymedzené monitorovacím výborom. Hlavný partner so sídlom v inom členskom štáte, tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ ako partner nie je povinný vymáhať prostriedky súdnym konaním.

Článok 23
Partnerstvo v rámci operácií Interreg

1.Do operácií vybraných v rámci zložiek 1, 2 a 3 sú zapojení aktéri z najmenej dvoch zúčastnených krajín, z ktorých aspoň jeden je prijímateľom z členského štátu.

Prijímatelia, ktorí dostávajú podporu z fondu Interreg, a partneri, ktorí nedostávajú žiadnu finančnú podporu v rámci uvedených fondov (prijímatelia a partneri spolu: „partneri“), predstavujú operačné partnerstvo Interreg.

2.Operácia Interreg sa môže implementovať v jednej krajine pod podmienkou, že vplyv a prínosy pre programovú oblasť sa nachádzajú v žiadosti o operáciu.

3.Odsek 1 sa neuplatňuje na operácie v rámci cezhraničného programu PEACE PLUS, ak program vystupuje na podporu mieru a zmierenia.

4.Prijímatelia spolupracujú pri príprave, implementácii, personálnom zabezpečení a financovaní operácií Interreg.

V prípade operácií Interreg v zložke 3 programov Interreg sú partneri z najvzdialenejších regiónov a tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ povinní spolupracovať iba v troch zo štyroch dimenzií uvedených v prvom pododseku.

5.Ak existujú dvaja alebo viacerí partneri, určia všetci partneri jedného z nich ako hlavného partnera.

6.Cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS môže byť jediným partnerom operácie Interreg v rámci zložky 1, 2 a 3 programov Interreg, ak k jej členom patria partneri z najmenej dvoch zúčastnených krajín.

Cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS musia mať v rámci zložky 4 programov Interreg členov z najmenej troch zúčastnených krajín.

Právny subjekt, ktorý implementuje finančný nástroj, prípadne fond fondov, môže byť jediným partnerom operácie Interreg bez toho, aby sa uplatňovali požiadavky na jeho zloženie uvedené v odseku 1.

7.Jediný partner je registrovaný v členskom štáte, ktorý sa zúčastňuje na programe Interreg.

Jediný partner však môže byť registrovaný v členskom štáte, ktorý sa nezúčastňuje na danom programe, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 23.

Článok 24
Fondy malých projektov

1.Príspevok z EFRR, alebo prípadne z vonkajších finančných nástrojov Únie do fondu malých projektov v rámci programu Interreg nesmie presiahnuť 20 000 000 EUR alebo 15 % celkovej alokácie programu Interreg, podľa toho, ktorá suma je nižšia.

Koneční prijímatelia v rámci malých projektových fondov dostanú podporu z EFRR alebo prípadne z vonkajších finančných nástrojov Únie prostredníctvom prijímateľa a implementujú malé projekty v rámci daného malého fondu (ďalej len „malé projekty“).

2.Cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS je prijímateľom finančných prostriedkov z fondu malých projektov.

3.V dokumente, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory na financovanie fondov malých projektov, sa okrem prvkov stanovených v článku 22 ods. 6 stanovujú prvky potrebné na zabezpečenie toho, aby prijímateľ:

a)vytvoril nediskriminačné a transparentné výberové konanie;

b)uplatňoval objektívne kritériá výberu pre malé projekty, ktorými sa zabráni vzniku konfliktu záujmov;

c)posudzoval žiadosti o podporu;

d)vyberal projekty a určoval výšku podpory pre každý malý projekt;

e)zodpovedal za implementáciu operácie a uchovával všetky doklady požadované na audítorský záznam v súlade s prílohou [XI] nariadenia (EÚ) [nové VN];

f)sprístupnil verejnosti zoznam konečných prijímateľov, ktorí majú prospech z operácie.

Prijímateľ zabezpečí, aby koneční prijímatelia dodržiavali požiadavky stanovené v článku 35.

4.Výber malých projektov neznamená delegovanie úloh z riadiaceho orgánu na sprostredkovateľský orgán, ako sa uvádza v článku 65 ods. 3 nariadenia (EÚ) [nové VN].

5.Náklady na zamestnancov a nepriame náklady, ktoré vznikli na úrovni prijímateľa na riadenie fondu malých projektov, nesmú presiahnuť 20 % celkových oprávnených nákladov príslušného fondu malých projektov.

6.Ak verejný príspevok nepresahuje 100 000 EUR, príspevok z EFRR, prípadne z nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie, je vo forme jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb alebo zahŕňa paušálne sadzby s výnimkou projektov, v prípade ktorých podpora predstavuje štátnu pomoc.

Ak sa používa paušálne financovanie, kategórie nákladov, na ktoré sa paušálna sadzba uplatňuje, sa môžu uhradiť v súlade s [článkom 48 ods. 1 písm. a)] nariadenia (EÚ) č. [nové VN].

Článok 25
Úlohy hlavného partnera

1.Hlavný partner:

a)stanoví s ostatnými partnermi podmienky v dohode obsahujúcej ustanovenia, ktorými sa okrem iného zaručuje správne finančné riadenie príslušného fondu Únie alokovaného na operáciu Interreg vrátane opatrení na vymáhanie neoprávnene vyplatených súm;

b)preberie zodpovednosť za zabezpečenie implementácie celej operácie Interreg;

c)uistí sa, že výdavky vykazované všetkými partnermi vznikli pri implementácii operácie Interreg a zodpovedajú činnostiam, na ktorých sa dohodli všetci partneri, a sú v súlade s dokumentom, ktorý poskytne riadiaci orgán podľa článku 22 ods. 6.

2.Ak sa v opatreniach ustanovených podľa odseku 1 písm. a) neuvádza inak, hlavný partner zabezpečí, aby ostatní partneri dostali celú sumu príspevku z príslušného fondu Únie čo najrýchlejšie a v úplnej výške. Nesmie sa odpočítať ani zadržať žiadna suma a nesmie sa uložiť žiadny ďalší osobitný alebo iný poplatok s rovnakým účinkom, ktorý by znížil uvedenú sumu pre ostatných partnerov.

3.Každý prijímateľ v členskom štáte, tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ, ktorý sa zúčastňuje na programe Interreg, môže byť vymenovaný za hlavného partnera.

Členské štáty, tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ, ktoré sa zúčastňujú na programe Interreg, môžu súhlasiť s tým, že partner, ktorý nedostáva podporu z EFRR ani z vonkajšieho finančného nástroja Únie, môže byť vymenovaný za hlavného partnera.

Oddiel IV
Technická pomoc

Článok 26
Technická pomoc

1.Technická pomoc na každý program Interreg sa refunduje ako paušálna sadzba uplatnením percentuálnych podielov podľa odseku 2 k oprávneným výdavkom zahrnutým v každej žiadosti o platbu podľa [článku 85 ods. 3 písm. a) alebo c)] nariadenia (EÚ) č. [nové VN] podľa potreby.

2.Percentuálny podiel EFRR a vonkajších finančných nástrojov Únie, ktoré sa majú refundovať za technickú pomoc je takýto:

a)za vnútornú cezhraničnú spoluprácu v rámci programov podporovaných z EFRR: 6 %;

b)za vonkajšiu cezhraničnú spoluprácu programov Interreg podporovaných z IPA III CBC alebo NDICI CBC: 10 %;

c)za zložky 2, 3 a 4 programov Interreg za EFRR a prípadne za nástroje na financovanie vonkajšej činnosti Únie: 7 %.

3.V prípade programov Interreg s celkovou alokáciou od 30 000 000 EUR do 50 000 000 EUR sa výsledná suma vyplývajúca z percentuálneho podielu na technickú pomoc navýši o ďalšiu sumu vo výške 500 000 EUR. Komisia vyplatí sumu spolu s prvou priebežnou platbou.

4.V prípade programov s celkovou alokáciou menej ako 30 000 000 sa suma potrebná na technickú pomoc vyjadrená v eurách a výsledný percentuálny podiel stanoví v rozhodnutí Komisie o schválení príslušného programu Interreg.

KAPITOLA IV
Monitorovanie, hodnotenie a informovanie

Oddiel I
Monitorovanie

Článok 27
Monitorovací výbor

1.Členské štáty a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sa zúčastňujú na danom programe, do troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia o schválení programu Interreg Komisiou vytvoria so súhlasom riadiaceho orgánu výbor na monitorovanie implementácie príslušného programu Interreg (ďalej len „monitorovací výbor“).

2.Monitorovaciemu výboru predsedá zástupca členského štátu, v ktorom sídli riadiaci orgán, alebo zástupca riadiaceho orgánu.

Ak sa v rokovacom poriadku monitorovacieho výboru stanoví rotujúce predsedníctvo, môže monitorovaciemu výboru predsedať zástupca tretej krajiny, partnerskej krajiny alebo ZKÚ a spolupredsedať zástupca členského štátu alebo riadiaceho orgánu a naopak.

3.Každý člen monitorovacieho výboru má hlasovacie právo.

4.Každý monitorovací výbor na svojom prvom zasadnutí prijme rokovací poriadok.

Rokovací poriadok monitorovacieho výboru a prípadne riadiaceho výboru musí pri výbere operácií Interreg zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmu.

5.Monitorovací výbor sa stretáva aspoň raz do roka a posudzuje všetky otázky, ktoré majú vplyv na pokrok dosiahnutý v napĺňaní cieľov programu.

6.Riadiaci orgán uverejní rokovací poriadok monitorovacieho výboru a všetky údaje a informácie, ktoré si vymieňa s monitorovacím výborom na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.

Článok 28
Zloženie monitorovacieho výboru

1.Na zložení monitorovacieho výboru každého programu Interreg sa dohodnú členské štáty a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sa zúčastňujú na tomto programe, a zabezpečia vyvážené zastúpenie príslušných orgánov, sprostredkovateľských orgánov a zástupcov partnerov programu v zmysle článku [6] nariadenia (EÚ) [nové VN] z členských štátov, tretích a partnerských krajín a zámorských krajín a území.

Zloženie monitorovacieho výboru programu Interreg musí zohľadniť počet zúčastnených členských štátov, tretích krajín, partnerských krajinách a ZKÚ v rámci dotknutého programu Interreg.

Monitorovací výbor zahŕňa aj zástupcov zo spoločne zriadených orgánov z celej programovej oblasti alebo jej časti vrátane EZÚS.

2.Riadiaci orgán uverejní zoznam členov monitorovacieho výboru na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.

3.Zástupcovia Komisie sa na práci monitorovacieho výboru podieľajú v poradnej funkcii.

Článok 29
Funkcie monitorovacieho výboru

1.Monitorovací výbor skúma:

a)pokrok pri implementácii programu a pri dosahovaní čiastkových cieľov a cieľových hodnôt programu Interreg;

b)všetky otázky, ktoré ovplyvňujú výkonnosť programu Interreg, a opatrenia prijaté na riešenie týchto otázok;

c)v súvislosti s finančnými nástrojmi prvky ex ante posúdenia uvedené v článku 52 ods. 3 nariadenia (EÚ) [nové VN] a strategický dokument uvedený v článku 53 ods. 2 uvedeného nariadenia;

d)pokrok dosiahnutý pri hodnoteniach, zhrnutiach hodnotení a následných opatreniach prijatých na základe zistení týchto hodnotení;

e)vykonávanie informačných aktivít a akcií na zabezpečenie viditeľnosti;

f)pokrok pri implementácii operácií Interreg strategického významu a prípadne veľkých projektov v oblasti infraštruktúry;

g)pokrok pri budovaní administratívnych kapacít verejných inštitúcií a prijímateľov, tam, kde je to potrebné.

2.Okrem svojich úloh v súvislosti s výberom operácií uvedených v článku 22, monitorovací výbor schvaľuje:

a)metodiku a kritériá použité pri výbere operácií vrátane ich akýchkoľvek zmien, a to po konzultáciách s Komisiou podľa článku 22 ods. 2 bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 27 ods. 3 písm. b), c) a d) nariadenia EÚ [nové VN];

b)plán hodnotenia a všetky jeho zmeny;

c)akékoľvek návrhy riadiaceho orgánu na zmenu programu Interreg vrátane prevodu v súlade s článkom 19 ods. 5;

d)záverečnú správu o výkonnosti.

Článok 30
Preskúmanie

1.Preskúmanie môže zorganizovať Komisia s cieľom preskúmať výkonnosť programov Interreg.

Preskúmanie sa môže vykonať písomne.

2.Riadiaci orgán na žiadosť Komisie poskytne Komisii do jedného mesiaca informácie o týchto prvkoch podľa článku 29 ods. 1:

a)pokrok pri implementácii programu a pri plnení čiastkových cieľov a cieľových hodnôt, všetkých otázkach, ktoré ovplyvňujú výkonnosť príslušného programu Interreg a akciách prijatých na ich riešenie;

b)pokrok dosiahnutý pri hodnoteniach, zhrnutiach hodnotení a následných opatreniach prijatých na základe zistení týchto hodnotení;

c)pokrok v budovaní administratívnych kapacít orgánov verejnej správy a prijímateľov.

3.Výsledok preskúmania sa zaznamená v schválenej zápisnici.

4.Riadiaci orgán musí v súvislosti s otázkami vznesenými Komisiou podniknúť následné opatrenia a do troch mesiacov o nich informovať Komisiu.

Článok 31
Prenos údajov

1.Každý riadiaci orgán zasiela Komisii každoročne elektronicky kumulatívne údaje za príslušný program Interreg, a to do 31. januára, 31. marca, 31. mája, 31. júla, 30. septembra a 30. novembra podľa vzoru uvedeného v prílohe [VII] k nariadeniu (EÚ) [nové VN].

Prvý prenos sa má uskutočniť 31. januára 2022 a posledný 31. januára 2030.

2.Údaje uvedené v odseku 1 sa pri každej priorite rozdelia podľa špecifického cieľa a musia odkazovať na:

a)počet vybraných operácií Interreg, ich celkové oprávnené náklady, príspevok z príslušného fondu Interreg a celkové oprávnené výdavky deklarované partnermi riadiacemu orgánu, všetko rozdelené podľa typu intervencie;

b)hodnoty ukazovateľov výstupov a výsledkov vybraných operácií Interreg a hodnoty dosiahnuté operáciami Interreg.

3.V prípade finančných nástrojov sa poskytnú aj údaje o:

a)oprávnených výdavkoch podľa typu finančného produktu;

b)výške nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením deklarovaných ako oprávnené výdavky;

c)výške súkromných a verejných zdrojov (podľa typu finančného produktu) mobilizovaných popri fondoch;

d)úroky a ďalšie výnosy získané z podpory z fondov Interreg pre finančné nástroje uvedené v článku 54 nariadenia (EÚ) [nové VN] a vrátené programové zdroje prináležiace podpore z fondov Interreg, ako sa uvádza v článku 56 uvedeného nariadenia.

4.Údaje predložené v súlade s týmto článkom sa aktualizujú na konci mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom sa údaje predkladajú.

5.Riadiaci orgán uverejní všetky údaje zaslané Komisii na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.

Článok 32
Záverečná správa o výkonnosti

1.Každý riadiaci orgán predloží Komisii do 15. februára 2031 záverečnú správu o výkonnosti príslušného programu Interreg.

Záverečná správa o výkonnosti sa predkladá prostredníctvom vzoru stanoveného v článku 38 ods. 5 nariadenia (EÚ) [nové VN].

2.V záverečnej správe o výkonnosti sa posudzuje plnenie cieľov programu na základe prvkov uvedených v článku 29, s výnimkou odseku 1 písm. c).

3.Komisia záverečnú správu o výkonnosti preskúma a o svojich prípadných pripomienkach informuje riadiaci orgán do piatich mesiacov od dátumu prijatia tejto správy. Ak sa takéto pripomienky poskytnú, riadiaci orgán v súvislosti s nimi poskytne všetky potrebné informácie a v prípade potreby do troch mesiacov informuje Komisiu o prijatých opatreniach. Komisia informuje členský štát o prijatí správy.

4.Riadiaci orgán uverejňuje záverečnú správu o výkonnosti na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.

Článok 33
Ukazovatele pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg)

1.Spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov stanovené v prílohe [I] k nariadeniu (EÚ) [nové EFRR] a v prípade potreby sa špecifické programové ukazovatele výstupov a výsledkov a výsledné ukazovatele používajú v súlade s článkom [12 ods. 1] druhým pododsekom nariadenia (EÚ) [nové VN], článkom 17 ods. 3 písm. d) bod ii) a článkom 31 ods. 2 bod b) tohto nariadenia.

2.Pokiaľ ide o ukazovatele výstupov, východiskové hodnoty sa stanovujú na nulu. Čiastkové ciele stanovené na rok 2024 a cieľové hodnoty stanovené na rok 2029 sú kumulatívne.

Oddiel II
Hodnotenie a informovanie

Článok 34
Hodnotenie počas programového obdobia

1.Riadiaci orgán vykonáva hodnotenia každého programu Interreg. V každom hodnotení sa posúdi efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, koherentnosť a pridaná hodnota programu vo vzťahu k EÚ s cieľom zlepšiť kvalitu tvorby a implementácie príslušného programu Interreg.

2.Riadiaci orgán okrem toho musí vykonať hodnotenie každého programu Interreg s cieľom posúdiť jeho vplyv najneskôr do 30. júna 2029.

3.Riadiaci orgán poverí hodnotením funkčne nezávislých odborníkov.

4.Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa zaviedli postupy potrebné na vytvorenie a zber údajov potrebných na hodnotenia.

5.Riadiaci orgán vypracuje plán hodnotenia, ktorý sa môže týkať viac ako jedného programu Interreg.

6.Riadiaci orgán predkladá plán hodnotenia monitorovaciemu výboru najneskôr rok po schválení programu Interreg.

7.Riadiaci orgán uverejňuje všetky hodnotenia na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.

Článok 35
Povinnosti riadiaceho orgánu a partnerov týkajúce sa transparentnosti a informovania

1.Každý riadiaci orgán určí úradníka pre informovanie pre každý program Interreg, ktorý spadá do jeho pôsobnosti.

2.Riadiaci orgán najneskôr do šiestich mesiacov od schválenia programu Interreg zabezpečí fungovanie webového sídla, kde budú k dispozícii informácie o každom programe Interreg, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti. Informácie budú zahŕňať ciele, činnosti, dostupné možnosti financovania a výsledky programu.

3.Uplatňuje sa článok [44 ods. 2 až 7] nariadenia (EÚ) [nové VN] o povinnostiach riadiaceho orgánu.

4.Každý partner operácie Interreg alebo každý orgán implementujúci finančný nástroj oznámi podporu z fondov Interreg vrátane opätovne použitých prostriedkov v súlade s článkom [56] nariadenia (EÚ) [nové VN] na operáciu Interreg tým, že:

a)uverejní na profesionálnej webovej stránke partnera, ak takáto stránka existuje, krátky opis operácie Interreg zodpovedajúci úrovni podpory poskytovanej fondom Interreg vrátane jej cieľov a výsledkov, a zdôrazní finančnú podporu z Únie,

b)poskytne vyhlásenie zdôrazňujúce podporu z fondu Interreg viditeľným spôsobom v dokumentoch a komunikačných materiáloch týkajúcich sa implementácie operácie Interreg, ktoré sa používajú pre verejnosť alebo účastníkov;

c)verejne vystaví verejné tabule a bilbordy, hneď ako začne fyzická implementácia operácie Interreg zahŕňajúca fyzické investície alebo nákup vybavenia, ktorých celkové náklady presahujú 100 000 EUR;

d)v prípade operácií Interreg, na ktoré sa nevzťahuje písmeno c), vystaví na verejnosti aspoň v jednom tlačenom alebo elektronickom formáte minimálnej veľkosti A3 informácie o operácii Interreg, pričom zdôrazní podporu z fondov Interreg;

(a)v prípade operácií strategického významu a operácií, ktorých celkové náklady presahujú 10 000 000 EUR, zorganizuje informačné podujatie a včas zapojí Komisiu a zodpovedný riadiaci orgán.

Slovo „Interreg“ sa použije vedľa znaku Únie v súlade s článkom [42] nariadenia (EÚ) [nové VN].

5.Pokiaľ ide o fondy malých projektov a finančné nástroje, prijímateľ zabezpečí, aby koneční prijímatelia dodržiavali požiadavky stanovené v odseku 4 písm. c).

6.    Ak si prijímateľ nesplní svoje povinnosti podľa článku [42] nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo odsekov 1 a 2 tohto článku, členský štát uplatní finančnú opravu zrušením až 5 % podpory z fondov na príslušnú operáciu.

KAPITOLA V
Oprávnenosť

Článok 36
Pravidlá oprávnenosti výdavkov

1.Celá operácia Interreg alebo jej časť sa môže implementovať mimo územia členského štátu, a to aj mimo územia Únie za predpokladu, že operácia Interreg prispieva k cieľom príslušného programu Interreg.

2.Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá oprávnenosti stanovené v článkoch [57 až 62] nariadenia (EÚ) [nové VN], články [4 a 6] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] alebo v tejto kapitole vrátane aktov prijatých na ich základe, zúčastnené členské štáty a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ spoločným rozhodnutím v monitorovacom výbore stanovujú len dodatočné pravidlá oprávnenosti výdavkov pre program Interreg v súvislosti s kategóriami výdavkov, na ktoré sa nevzťahujú tieto ustanovenia. Dodatočné pravidlá sa vzťahujú na programové oblasti ako celku.

Ak sa operácie v rámci programu Interreg vyberajú na základe výziev na predkladanie návrhov, tak sa tieto dodatočné pravidlá prijímajú pred uverejnením prvej výzvy na predkladanie návrhov. Vo všetkých ostatných prípadoch sa tieto dodatočné pravidlá prijmú pred výberom prvých operácií.

3.Pokiaľ ide o záležitosti, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá oprávnenosti stanovené v článkoch [57 až 62] nariadenia (EÚ) [nové VN], články [4 a 6] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] alebo v tejto kapitole vrátane aktov prijatých na ich základe alebo predpisoch stanovených v súlade s odsekom 4, sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá členských štátov a prípadne tretích krajín, partnerských krajín a ZKÚ, v ktorých sa výdavky vynakladajú.

4.V prípade rozdielnych stanovísk riadiaceho orgánu a orgánu auditu v súvislosti s oprávnenosťou takejto operácie Interreg v rámci príslušného programu Interreg, má prednosť stanovisko riadiaceho orgánu pri náležitom zohľadnením stanoviska monitorovacieho výboru.

5.ZKÚ nie sú oprávnené na podporu z EFRR v rámci programov Interreg, ale za podmienok stanovených v tomto nariadení sa môžu na týchto programoch zúčastňovať.

Článok 37
Všeobecné ustanovenia oprávnenosti kategórie nákladov

1.Zúčastnené členské štáty a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ sa môžu v rámci monitorovacieho výboru programu Interreg dohodnúť, že výdavky patriace do jednej alebo viacerých kategórií uvedených v článkoch 38 až 43 nie sú oprávnené v rámci jednej alebo viacerých priorít programu Interreg.

2.Všetky výdavky oprávnené v súlade s týmto nariadením, zaplatené partnerom programu Interreg alebo v jeho mene, sa vzťahujú na náklady na začatie alebo začatie a implementáciu operácie alebo časti operácie.

3.Neoprávnené sú tieto náklady:

a)pokuty, finančné sankcie a výdavky na právne spory a žaloby;

b)náklady na dary, okrem tých, ktoré neprevyšujú hodnotu 50 EUR za dar, ak súvisia s propagáciou, komunikáciou, publicitou alebo informovaním;

c)náklady súvisiace s kolísaním výmenného kurzu.

Článok 38
Náklady na zamestnancov

1.Náklady na zamestnancov pozostávajú z hrubých nákladov na zamestnancov v súvislosti s pracovníkmi zamestnanými partnerom programu Interreg jedným z nasledujúcich spôsobov:

a)na plný pracovný čas;

b)na kratší pracovný čas so stanoveným podielom času odpracovaného za mesiac;

c)na kratší pracovný čas s pružným počtom odpracovaných hodín za mesiac alebo

d)na hodinovom základe.

2.Náklady na zamestnancov sa týkajú týchto nákladov:

a)vyplácanie miezd v súvislosti s činnosťami, ktoré by subjekt nevykonával, keby nebola vykonaná príslušná operácia, uvedené v zmluve o zamestnaní alebo v pracovnej zmluve, v rozhodnutí o vymenovaní (obidva dokumenty ďalej len ako „doklad o zamestnaní“) alebo v zákone týkajúcom sa povinností uvedených v opise pracovného miesta príslušného zamestnanca;

b)všetky ďalšie náklady priamo súvisiace so mzdovými nákladmi vzniknutými a zaplatenými zamestnávateľom, ako sú odvody za zamestnancov a sociálne zabezpečenie vrátane dôchodkov, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 38 , ak:

i)sú stanovené v doklade o zamestnaní alebo v zákone;

ii)sú v súlade s právnymi predpismi uvedenými v doklade o zamestnaní a so zvyčajnou praxou v krajine alebo organizácii, v ktorej daný zamestnanec v súčasnosti pracuje, a

iii)nie sú vymáhateľné zamestnávateľom.

Pokiaľ ide o písmeno a), vyplácanie miezd fyzickým osobám pracujúcim pre partnera programu Interreg na základe inej než pracovnej zmluvy je možné prispôsobiť vyplácaniu miezd a zmluve, ktorá sa považuje za doklad o zamestnaní.

3.Náklady na zamestnancov sa môžu refundovať buď:

a)v súlade s [článkom 48 ods. 1 písm. a) prvý pododsek] nariadenia (EÚ) [nové VN] (podložených dokladom o zamestnaní a výplatnými páskami) alebo

b)na základe zjednodušeného vykazovania nákladov podľa článku [48 ods. 1 prvý pododsek písm. b) až e)] nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo

c)ako paušálna sadzba v súlade s [článkom 50 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN].

4.Náklady na zamestnancov spojené s jednotlivcami, ktorí pracujú na operácii na čiastočný úväzok, sa počítajú buď ako:

a)pevný percentuálny podiel hrubých nákladov na zamestnancov v súlade s [článkom 50 ods. 2] nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo

b)pružný podiel z hrubých nákladov na zamestnancov v súlade s počtom hodín, ktoré sú v jednotlivých mesiacoch odlišné a ktoré boli odpracované na operácii, na základe systému zaznamenávania pracovného času, ktorý zaznamenáva 100 % pracovného času zamestnanca.

5.V prípade čiastočného úväzku podľa odseku 4 písm. b) sa refundácia nákladov na zamestnancov počíta na základe hodinovej sadzby stanovenej buď:

a)vydelením mesačných hrubých nákladov na zamestnancov mesačným pracovným časom stanoveným v doklade o zamestnaní vyjadreným v dňoch alebo

b)vydelením posledných podložených ročných hrubých nákladov na zamestnancov 1 720 hodinami v súlade s [článkom 50 ods. 2, 3 a 4] nariadenia (EÚ) [nové VN].

6.Pokiaľ ide o náklady na zamestnancov spojené s jednotlivcami, ktorí podľa dokladu o zamestnaní pracujú na hodinovom základe, takéto náklady sú oprávnené na uplatnenie hodinovej sadzby dohodnutej v doklade o zamestnaní na počet skutočne odpracovaných hodín na operácii na základe systému zaznamenávania pracovného času.

Článok 39
Kancelárske a administratívne náklady

Kancelárske a administratívne náklady sa týkajú týchto položiek:

a)prenájom kancelárie;

b)poistenie a dane týkajúce sa budov, kde sa nachádzajú zamestnanci, a vybavenia kancelárií (napr. poistenie proti požiaru, krádeži);

c)verejné služby (napr. elektrina, kúrenie, voda);

d)kancelárske potreby;

e)všeobecné účtovníctvo poskytované vo vnútri organizácie prijímateľa;

f)archívy;

g)údržba, upratovanie a opravy;

h)bezpečnosť;

i)IT systémy;

j)komunikácia (napr. telefón, fax, internet, poštové služby, vizitky);

k)bankové poplatky za otvorenie a vedenie účtu alebo účtov, ak implementácia operácie vyžaduje otvorenie osobitného účtu;

l)poplatky za medzinárodné finančné transakcie.

Článok 40
Cestovné náklady a náklady na ubytovanie

1.Cestovné náklady a náklady na ubytovanie sa týkajú týchto položiek:

a)cestovné výdavky (napr. cestovné lístky, cestovné poistenie a poistenie vozidla, palivo, počet prejdených kilometrov autom, mýto a poplatky za parkovanie);

b)náklady na jedlo;

c)náklady na ubytovanie;

d)náklady na získanie víz;

e)denné príspevky,

bez ohľadu na to, či tieto náklady vznikajú v rámci programovej oblasti alebo mimo nej.

2.Žiadna položka uvedená v odseku 1 písm. a) až d), na ktorú sa vzťahuje denný príspevok, sa nerefunduje navyše k dennému príspevku.

3.Cestovné náklady a náklady na ubytovanie, spojené s externými odborníkmi a poskytovateľmi služieb, patria do nákladov na externú expertízu a nákladov na služby uvedených v článku 41.

4.Priame platby výdavkov na náklady podľa tohto článku uskutočnené zamestnancom prijímateľa sa podložia dokladom o tom, že prijímateľ zamestnancovi túto sumu uhradil.

5.Cestovné náklady a náklady na ubytovanie v rámci operácie možno vypočítať na základe paušálnej sadzby až do výšky 15 % priamych nákladov na operáciu okrem priamych nákladov na zamestnancov.

Článok 41
Náklady na externú expertízu a služby

Náklady na externú expertízu a služby sa týkajú týchto služieb a expertízy poskytnutých verejnoprávnym alebo súkromnoprávnym orgánom alebo fyzickou osobou inou ako prijímateľ operácie:

a)štúdie alebo prieskumy (napr. hodnotenia, stratégie, koncepčné poznámky, konštrukčné plány, príručky);

b)odborná príprava;

c)preklady,

d)vývoj, úpravy a aktualizácie webových stránok a IT systémov;

e)propagácia, komunikácia, publicita alebo informovanie spojené s operáciou alebo programom spolupráce ako takým;

f)finančné riadenie,

g)služby týkajúce sa organizácie a realizácie podujatí alebo zasadnutí (vrátanie prenájmu, cateringu alebo tlmočenia);

h)účasť na podujatiach (napr. registračné poplatky);

i)právne poradenstvo a notárske služby, technická a finančná expertíza, ostatné poradenské a účtovné služby;

j)práva duševného vlastníctva,

k)overovania podľa [článku 68 ods. 1 písm. a)] nariadenia (EÚ) [nové VN] a článku 45 ods. 1 tohto nariadenia;

l)náklady na účtovnú funkciu na úrovni programu podľa článku (EÚ) [70] nariadenia (EÚ) [nové VN] a článku 46 tohto nariadenia;

m)náklady na audit na úrovni programu podľa článkov [72] a [75] nariadenia (EÚ) [nové VN] a podľa článkov 47 a 48 tohto nariadenia;

n)záruky poskytnuté bankou alebo inou finančnou inštitúciou, ak to vyžaduje Únia alebo vnútroštátne právne predpisy alebo sa to vyžaduje v programovacom dokumente prijatom monitorovacím výborom;

o)cestovné náklady a náklady na ubytovanie pre externých expertov, hovorcov, predsedov zasadnutí a poskytovateľov služieb;

p)iná osobitná expertíza a služby potrebné v súvislosti s operáciami.

Článok 42
Náklady na vybavenie

1.Náklady na vybavenie kúpené, prenajaté alebo požičané prijímateľom operácie, ktoré nie sú výdavkami uvedenými v článku 39, sa týkajú týchto položiek:

a)vybavenie kancelárií,

b)IT hardvér a softvér;

c)nábytok a inštalácie;

d)vybavenie laboratórií;

e)stroje a nástroje;

f)nástroje alebo prístroje;

g)vozidlá;

h)iné osobitné vybavenie potrebné v súvislosti s operáciami.

2.Náklady na nákup použitého vybavenia môžu byť oprávnené za týchto podmienok:

a)nebola naň poskytnutá iná podpora z fondov Interreg alebo fondov Interreg alebo fondov uvedených v [článku 1 ods. 1 písm. a)] nariadenia (EÚ) [nové VN];

b)táto cena neprekračuje všeobecne akceptovanú cenu na príslušnom trhu;

c)má technické vlastnosti potrebné v súvislosti s operáciou a spĺňa platné normy a štandardy.

Článok 43
Náklady na infraštruktúru a stavebné práce

Náklady na infraštruktúru a stavebné práce sa týkajú týchto služieb:

a)nákup pozemku v súlade s [článkom 58 ods. 1 písm. c)] nariadenia (EÚ) [nové VN];

b)stavebné povolenia;

c)stavebný materiál;

d)práca;

e)odborné zásahy (napr. sanácia pôdy, odstraňovanie mín).

KAPITOLA VI
Orgány programu Interreg, riadenie, kontrola a audit

Článok 44
Orgány programu Interreg

1.Členské štáty a v relevantných prípadoch tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, na účely článku [65] nariadenia EÚ [nové VN] určia jeden riadiaci orgán a jeden orgán auditu.

2.Riadiaci orgán a orgán auditu sa nachádzajú v rovnakom členskom štáte.

3.Ak sa v súvislosti s programom PEACE PLUS ako riadiaci orgán určí orgán pre osobitné programy EÚ, vychádza sa z toho, že sídli v členskom štáte.

4.Členské štáty a v relevantných prípadoch tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, môžu ako riadiaci orgán daného programu určiť EZÚS.

5.V súvislosti s programom Interreg v rámci zložky 2B alebo 1, ak sa zložka 1 vzťahuje na dlhé hranice s rôznorodými výzvami a potrebami v oblasti rozvoja, môžu členské štáty a v relevantných prípadoch tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, vymedziť podprogramové oblasti.

6.Ak riadiaci orgán určí sprostredkovateľský orgán v rámci programu Interreg v súlade s článkom [65 ods. 3] nariadenia EÚ [nové VN], sprostredkovateľský orgán vykonáva dané úlohy vo viac ako jednom zúčastnenom členskom štáte, alebo v relevantných prípadoch viac ako v jednej tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ.

Článok 45
Funkcie riadiaceho orgánu

1.Riadiaci orgán programu Interreg vykonáva funkcie stanovené v článkoch [66], [68] a [69] nariadenia (EÚ) [nové VN] s výnimkou úlohy vybrať operácie uvedené v článku 66 ods. 1 písm. a) a článku 67 a s výnimkou platieb prijímateľom v zmysle článku 68 ods. 1 písm. b). Tieto funkcie sa musia vykonávať na celom území, na ktoré sa vzťahuje tento program, s výhradou výnimiek stanovených podľa kapitoly VIII tohto nariadenia.

2.Riadiaci orgán po konzultácii s členskými štátmi a v relevantných prípadoch tretími krajinami, partnerskými krajinami a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu, zriadi spoločný sekretariát so zamestnancami s ohľadom na program partnerstva.

Spoločný sekretariát pomáha riadiacemu orgánu a monitorovaciemu výboru pri výkone ich funkcií. Spoločný sekretariát takisto poskytuje potenciálnym prijímateľom informácie o možnostiach financovania v rámci programov Interreg a pomáha prijímateľom pri implementácii operácií.

3.Odchylne od [článku 70 ods. 1 písm. c)] nariadenia (EÚ) [nové VN] sa výdavky vynaložené v inej mene prepočítajú na eurá podľa mesačného účtovného výmenného kurzu Komisie v tom mesiaci, v ktorom bol výdavok predložený na overenie riadiacemu orgánu v súlade s [článkom 68 ods. 1 písm. a)] uvedeného nariadenia.

Článok 46
Účtovná funkcia

1.Členské štáty a v relevantných prípadoch tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, sa dohodnú na opatreniach na vykonávanie účtovnej funkcie.

2.Účtovná funkcia pozostáva z úloh uvedených v [článku 70 ods. 1 písm. a) a b)] nariadenia [nové VN] a týka sa aj platieb vykonaných Komisiou a spravidla aj platieb vyplácaných hlavnému partnerovi v súlade s [článkom 68 ods. 1 písm. b)] nariadenia (EÚ) [nové VN].

Článok 47
Funkcie orgánu auditu

1.Orgán auditu programu Interreg vykonáva funkcie stanovené v tomto článku a v článku 48 na celom území, na ktoré sa vzťahuje program Interreg, s výhradou výnimiek uvedených v kapitole VIII.

Zúčastnený členský štát však môže určiť, v ktorých prípadoch má orgán auditu sprevádzať audítor tohto zúčastneného členského štátu.

2.Orgán auditu programu Interreg je zodpovedný za vykonávanie systémových auditov a auditov operácií s cieľom poskytnúť Komisii nezávislé uistenie o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly a o zákonnosti a riadnosti výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii.

3.Ak je program Interreg súčasťou populácie, z ktorej Komisia vyberá spoločnú vzorku podľa článku 48 ods. 1, orgán auditu vykonáva audity operácií vybraných Komisiou s cieľom poskytnúť Komisii nezávislé uistenie o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly.

4.Audítorské činnosti sa musia vykonávať v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi.

5.Orgán auditu zostaví a predloží Komisii každý rok do 15. februára nasledujúceho po skončení účtovného roka ročné audítorské stanovisko v súlade s článkom [63 ods. 7] nariadenia [nové súhrnné nariadenie o RP] podľa vzoru uvedeného v prílohe [XVI] k nariadeniu (EÚ) [nové VN] a založené na všetkých vykonaných audítorských činnostiach, ktoré sa vzťahujú na tieto zložky:

a)úplnosť, presnosť a pravdivosť účtov;

b)zákonnosť a riadnosť výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii;

c)systém riadenia a kontroly programu Interreg.

Ak je program Interreg súčasťou populácie, z ktorej Komisia vyberá vzorku podľa článku 48 ods. 1, ročné audítorské stanovisko sa týka len zložiek uvedených v prvom pododseku písm. a) a c).

Na základe oznámenia príslušného členského štátu, v ktorom sídli riadiaci orgán, môže Komisia termín 15. februára výnimočne predĺžiť do 1. marca.

6.Orgán auditu zostaví a predloží Komisii každý rok do 15. februára nasledujúceho po skončení účtovného roka výročnú kontrolnú správu v súlade s [článkom 63 ods. 5 písm. b)] nariadenia [nové súhrnné nariadenie o RP] podľa vzoru uvedeného v prílohe [XVII] k nariadeniu (EÚ) [nové VN], ktorým podporí audítorské stanovisko uvedené v odseku 5 tohto článku, a uvedie zhrnutie zistení vrátane analýzy povahy a rozsahu chýb a nedostatkov v systémoch, ako aj navrhované a realizované nápravné opatrenia, výslednú celkovú mieru chybovosti a zostatkovú mieru chybovosti výdavkov zahrnutých do účtov predložených Komisii.

7.Ak je program Interreg súčasťou populácie, z ktorej Komisia vyberá vzorku podľa článku 48 ods. 1, orgán auditu zostaví výročnú kontrolnú správu uvedenú v odseku 6 tohto článku a splní požiadavky [článku 63 ods. 5 písm. b)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] podľa vzoru uvedeného v prílohe [XVII] k nariadeniu (EÚ) [nové VN] a podporí audítorské stanovisko uvedené v odseku 5 tohto článku.

V správe sa uvádza zhrnutie zistení vrátane analýzy povahy a rozsahu chýb a nedostatkov v systémoch, ako aj navrhované a realizované nápravné opatrenia, výsledky auditov operácií vykonaných orgánom auditu v súvislosti so spoločnou vzorkou uvedenou v článku 48 ods. 1 a finančné opravy uplatnené orgánmi programu Interreg na všetky jednotlivé nezrovnalosti zistené orgánom auditu v prípade týchto operácií.

8.Orgán auditu predloží Komisii správy o systémovom audite hneď po ukončení požadovaného námietkového konania s príslušnými subjektmi podrobenými auditu.

9.Komisia a orgán auditu sa pravidelne stretávajú najmenej raz ročne, pokiaľ sa inak nedohodnú, aby preskúmali stratégiu auditu, výročnú kontrolnú správu a audítorské stanovisko, aby koordinovali svoje plány a metódy auditu a vymenili si názory na otázky týkajúce sa zlepšovania systémov riadenia a kontroly.

Článok 48
Audity operácií

1.Komisia vyberie spoločnú vzorku operácií (alebo iných jednotiek vzorky) pomocou štatistickej metódy výberu vzorky na audity operácií, ktoré majú vykonať orgány auditu v prípade programov Interreg podporovaných z EFRR alebo nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie za každý účtovný rok.

Bežná vzorka musí byť reprezentatívna pre všetky programy Interreg tvoriace populáciu.

Na účely výberu spoločnej vzorky môže Komisia vykonať stratifikáciu podľa skupín programov Interreg podľa ich osobitných rizík.

2.Orgány zodpovedné za program poskytnú informácie potrebné na výber spoločnej vzorky Komisii najneskôr do 1. septembra po skončení každého účtovného roka.

Informácie sa predkladajú v štandardizovanom elektronickom formáte, musia byť úplné a musia sa zosúladiť s výdavkami deklarovanými Komisii v referenčnom účtovnom roku.

3.Bez toho, aby bola dotknutá požiadavka vykonať audit v zmysle článku 47 ods. 2, orgány auditu pre programy Interreg, na ktoré sa vzťahuje spoločná vzorka nesmú vykonať dodatočné audity operácií v rámci týchto programov, ak o to Komisia nepožiada v súlade s odsekom 8 tohto článku, alebo v prípadoch, v ktorých orgán auditu zistil osobitné riziká.

4.Komisia informuje orgány auditu dotknutých programov Interreg o spoločnej vzorke včas, aby týmto orgánom umožnila vykonať audity operácií, vo všeobecnosti najneskôr do 1. októbra nasledujúceho po skončení účtovného roka.

5.Dotknuté orgány auditu predložia informácie o výsledkoch týchto auditov, ako aj o všetkých finančných opravách vykonaných v súvislosti s jednotlivými nezrovnalosťami zistenými najneskôr vo výročných kontrolných správach, ktoré sa majú predložiť Komisii v súlade s článkom 47 ods. 6 a 7.

6.Komisia po svojom posúdení výsledkov auditov operácií vybraných v zmysle odseku 1 vypočíta extrapolovanú celkovú mieru chybovosti v súvislosti s programami Interreg zahrnutými do populácie, z ktorej bola vybraná spoločná vzorka na účely svojho vlastného postupu uistenia.

7.Ak je extrapolovaná celková miera chybovosti uvedená v odseku 6 vyššia ako 2 % celkových výdavkov deklarovaných na programy Interreg zahrnutých do populácie, z ktorej bola vybraná spoločná vzorka, Komisia vypočíta celkovú zvyškovú chybovosť, pričom zohľadní finančné opravy uplatnené príslušnými orgánmi programu Interreg v súvislosti s jednotlivými nezrovnalosťami, ktoré sa zistili v auditoch operácií vybraných v zmysle odseku 1.

8.Ak je celková miera chybovosti uvedená v odseku 7 vyššia ako 2 % výdavkov deklarovaných na programy Interreg zahrnutých do populácie, z ktorej bola vybraná spoločná vzorka, Komisia určí, či je nevyhnutné požiadať orgán auditu špecifického programu alebo skupiny programov Interreg, ktoré sú najviac postihnuté, o vykonanie dodatočnej audítorskej činnosti na účely ďalšieho hodnotenia miery chybovosti a posúdenia požadovaných nápravných opatrení v prípade programov Interreg postihnutých zistenými nezrovnalosťami.

9.Na základe posúdenia výsledkov audítorskej činnosti požadovanej podľa odseku 8 môže Komisia požiadať o uplatnenie dodatočných finančných opráv v prípade programov Interreg postihnutých zistenými nezrovnalosťami. V takýchto prípadoch orgány programu Interreg vykonajú požadované finančné opravy v súlade s článkom [97] nariadenia (EÚ) [nové VN].

10.Každý orgán auditu programu Interreg, v prípade ktorého chýbajú informácie uvedené v odseku 2, alebo sú neúplné, alebo neboli predložené v lehote stanovenej v odseku 2 prvom pododseku, vykoná samostatný výber vzorky v rámci príslušného programu Interreg v súlade s článkom [73] nariadenia (EÚ) [nové VN].

KAPITOLA VII
Finančné riadenie

Článok 49
Platby a zálohové platby

1.Podpora z EFRR a v relevantných prípadoch podpora z vonkajších finančných nástrojov Únie v rámci každého programu Interreg sa vypláca v súlade s článkom 39 ods. 2 na jeden účet bez vnútroštátnych podúčtov.

2.Komisia vypláca zálohové platby na základe celkovej podpory z každého fondu Interreg, ako sa stanovuje v rozhodnutí o schválení programu podľa článku 18, v závislosti od dostupných finančných prostriedkov v ročných splátkach do 1. júla v rokoch 2022 až 2026 alebo v roku schválenia rozhodnutia o schválení najneskôr 60 dní po tomto rozhodnutí takto:

a)2021: 1 %;

b)2022: 1 %;

c)2023: 1 %;

d)2024: 1 %;

e)2025: 1 %;

f)2026: 1 %.

3.Ak sú programy v rámci vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporované z EFRR a IPA III CBC alebo NDICI CBC, zálohové platby na všetky fondy podporujúce program Interreg sa vyplatia v súlade s nariadením (EÚ) [IPA III] alebo [NDICI] alebo akýmkoľvek aktom prijatým na ich základe.

V prípade potreby sa v závislosti od rozpočtových potrieb môže zálohová platba vyplatiť v dvoch splátkach.

Ak do 24 mesiacov odo dňa, keď Komisia uhradila prvú zálohovú platbu, nebola podaná v rámci cezhraničného programu žiadna žiadosť o platbu, Komisii sa refunduje celá suma, ktorá bola vyplatená vo forme zálohovej platby. Takáto refundácia predstavuje vnútorný pripísaný príjem a neznižuje podporu programu z EFRR, IPA III CBC alebo NDICI CBC.

Článok 50
Vymožené sumy

1.Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa každá suma vyplatená ako výsledok nezrovnalosti vymáhala od hlavného alebo jediného partnera. Partneri vrátia hlavnému prijímateľovi všetky neoprávnene vyplatené sumy.

2.Ak sa hlavnému partnerovi nepodarí zabezpečiť vrátenie platieb od ostatných partnerov alebo ak sa riadiacemu orgánu nepodarí zabezpečiť vrátenie platieb od hlavného alebo jediného prijímateľa, členský štát, tretia krajina alebo partnerská krajina alebo ZKÚ, na ktorých území sa príslušný partner nachádza alebo v ktorej je registrovaný EZÚS, refunduje riadiacemu orgánu akékoľvek sumy neoprávnene vyplatené tomuto partnerovi. Riadiaci orgán je zodpovedný za vrátenie príslušných súm do všeobecného rozpočtu Únie v súlade s rozdelením zodpovednosti medzi zúčastnené členské štáty, tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ stanoveným v programe Interreg.

3.Keď členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ refundovala riadiacemu orgánu akékoľvek sumy neoprávnene vyplatené partnerovi, môže pokračovať v postupe vymáhania proti partnerovi alebo ho začne podľa príslušného vnútroštátneho práva danej krajiny. V prípade úspešného vymáhania členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ môžu využiť tieto sumy na národné spolufinancovanie dotknutého programu Interreg. Členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ nemajú žiadnu ohlasovaciu povinnosť voči orgánom programu, monitorovaciemu výboru alebo Komisii v súvislosti s takýmito vnútroštátnymi vymoženými sumami.

4.Ak členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ nerefundovali riadiacemu orgánu akékoľvek neoprávnene sumy vyplatené partnerovi v zmysle odseku 3, tieto sumy sú predmetom príkazu na vrátenie, ktoré vydá povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním, a vykoná sa započítaním proti sumám dlžným členskému štátu, tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ v rámci neskorších platieb na ten istý program Interreg, alebo v prípade tretej krajiny, partnerskej krajiny alebo ZKÚ v rámci neskorších platieb na program v rámci nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie. Takéto vymáhanie nepredstavuje finančnú opravu a nezníži sa ním podpora z EFRR alebo nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie príslušného programu Interreg. Vymožená suma predstavuje pripísaný príjem v súlade s článkom [177 ods. 3] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP].

KAPITOLA VIII
Účasť tretích krajín alebo partnerských krajín alebo ZKÚ na programoch Interreg v rámci zdieľaného riadenia

Článok 51
Platné ustanovenia

Kapitoly I až VII a kapitola X platia pre účasť tretích krajín, partnerských krajín a ZKÚ na programoch Interreg, na ktoré sa vzťahujú osobitné ustanovenia stanovené v tejto kapitole.

Článok 52
Orgány programu Interreg a ich funkcie

1.Tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg buď povolia riadiacemu orgánu tohto programu vykonávať jeho funkcie na svojom príslušnom území alebo určia vnútroštátny orgán ako kontaktný bod pre riadiaci orgán alebo vnútroštátny kontrolný orgán na vykonávanie overovaní zo strany riadiaceho orgánu, ako sa stanovuje v [článku 68 ods. 1 písm. a)] nariadenia (EÚ) [nové VN] na ich príslušnom území.

2.Tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, buď povolia orgánu auditu tohto programu vykonávať jeho funkcie na svojom príslušnom území alebo určia vnútroštátny orgán alebo subjekt auditu, ktorý je funkčne nezávislý od vnútroštátneho orgánu.

3.Tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg poveria zamestnancov do spoločného sekretariátu daného programu alebo zriadia pobočku na svojom príslušnom území, alebo oboje.

4.Vnútroštátny orgán alebo orgán, ktorý je rovnocenný programovému úradníkovi pre informovanie podľa článku 35 ods. 1, podporuje riadiaci orgán a partnerov v príslušnej tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ, pokiaľ ide o úlohy stanovené v článku 35 ods. 2 až 7.

Článok 53
Spôsoby riadenia

1.Programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporované z EFRR a IPA III CBC alebo NDICI CBC sa implementujú v rámci zdieľaného riadenia v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo partnerskej krajine.

Program PEACE PLUS sa implementuje v rámci zdieľaného riadenia v Írsku a v Spojenom kráľovstve.

2.Zložky 2 a 4 programov Interreg, v ktorých sa kombinujú príspevky z EFRR a z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, sa implementujú v rámci zdieľaného riadenia v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo partnerskej krajine alebo pokiaľ ide o zložku 3, v ktorejkoľvek ZKÚ prijímajúcej podporu v rámci jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie.

3.Zložka 3 programov Interreg, v ktorej sa kombinujú príspevky z EFRR a z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, sa implementujú jedným z týchto spôsobov:

a)v rámci zdieľaného riadenia v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo ZKÚ;

b)v rámci zdieľaného riadenia len v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo ZKÚ, pokiaľ ide o výdavky v rámci EFRR mimo Únie na jednu alebo viaceré operácie, zatiaľ čo príspevky od jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie sa riadia prostredníctvom nepriameho riadenia;

c)v rámci nepriameho riadenia v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo ZKÚ.

Ak sa zložka 3 programov Interreg implementuje čiastočne alebo v celom rozsahu v rámci nepriameho riadenia, uplatňuje sa článok 60.

Článok 54
Oprávnenosť

1.Odchylne od článku [57 ods. 2] nariadenia (EÚ) [nové VN] sú výdavky oprávnené na príspevok z nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, ak sa vynaložili partnerom alebo súkromným partnerom v rámci operácií verejno-súkromného partnerstva počas prípravy a vykonávania operácií Interreg od 1. januára 2021 a vyplatili po dátume uzavretia dohody o financovaní s príslušnou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ.

Avšak výdavky na technickú pomoc riadenú orgánmi programu so sídlom v členskom štáte sú oprávnené od 1. januára 2021, aj ak sa vyplatili na akcie implementované v prospech tretích krajín, partnerských krajín alebo partnerských krajín alebo ZKÚ.

2.Ak program Interreg vyberá operácie na základe výziev na predkladanie návrhov, môžu tieto výzvy zahŕňať žiadosti o príspevok z nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, aj keď sa začnú pred podpísaním príslušnej dohody a operácie sa vyberú pred týmto dátumom.

Riadiaci orgán však nemôže poskytnúť doklad stanovený v článku 22 ods. 6 pred týmto dátumom.

Článok 55
Veľké projekty v oblasti infraštruktúry

1.Programy Interreg v rámci tohto oddielu môžu podporovať „veľké projekty v oblasti infraštruktúry“, čo sú projekty zahŕňajúce súbor prác, činností alebo služieb určených na plnenie nedeliteľnej, presne danej funkcie, ktoré sledujú jasne vymedzené ciele spoločného záujmu na účely realizácie investícií s cezhraničným dosahom a prínosmi a v prípade ktorých tvorí podiel rozpočtu alokovaný na obstarávanie infraštruktúry aspoň 2 500 000 EUR.

2.Každý prijímateľ, ktorý implementuje veľký projekt v oblasti infraštruktúry alebo jeho časť, musí uplatňovať pravidlá verejného obstarávania.

3.Ak má monitorovací výbor alebo v relevantných prípadoch riadiaci výbor v programe zasadnutia výber jedného alebo viacerých veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, riadiaci orgán predloží koncepčný dokument na každý takýto projekt Komisii najneskôr dva mesiace pred dátumom zasadnutia. Koncepčný dokument má najviac tri strany a musí obsahovať názov, miesto, rozpočet, hlavného partnera a partnerov, ako aj jeho hlavné ciele a výsledky. Ak koncepčný dokument týkajúci sa jedného alebo viacerých veľkých projektov v oblasti infraštruktúry nie je predložený v tejto lehote, Komisia môže požiadať, aby predseda monitorovacieho výboru alebo riadiaceho výboru odstránili dotknuté projekty z programu zasadnutia.

Článok 56
Verejné obstarávanie

1.Ak si vykonávanie operácie vyžaduje verejné obstarávanie služby, dodávky tovaru alebo uskutočnenia stavebných prác zo strany prijímateľa, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)ak je prijímateľom verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v zmysle práva Únie platného na postupy verejného obstarávania, uplatňujú sa vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, prijaté v súvislosti s právom Únie;

b)Ak je prijímateľom subjekt verejného sektora partnerskej krajiny v rámci IPA III alebo NDICI, ktorého spolufinancovanie sa prenáša na riadiaci orgán, môže uplatňovať vnútroštátne zákony, nariadenia a administratívne ustanovenia, ak to povoľuje dohoda o financovaní a zákazka sa zadá ponuke, ktorá predstavuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, alebo v relevantných prípadoch ponuke s najnižšou cenou, pričom sa vylúči akýkoľvek konflikt záujmov.

2.Na zadávanie prác, tovaru alebo služieb vo všetkých prípadoch okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa uplatňujú postupy obstarávania v zmysle článkov [178] a [179] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] a kapitoly 3 prílohy 1 (body 36 až 41) k tomuto nariadeniu.

Článok 57
Finančné riadenie

Rozhodnutia Komisie o schválení programov Interreg, ktoré sú podporované aj z nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie musia spĺňať požiadavky potrebné na rozhodnutie o financovaní v zmysle článku [110 ods. 2] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP].

Článok 58
Uzatvorenie dohody o financovaní v rámci zdieľaného riadenia

1.Na účely implementácie programu Interreg v tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ v súlade s článkom [112 ods. 4] (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] sa uzatvorí dohoda o financovaní medzi Komisiou zastupujúcou Úniu a každou zúčastnenou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ, ktoré sú zastúpené v súlade so svojím vnútroštátnym právnym rámcom.

2.Každá dohoda o financovaní sa uzatvorí najneskôr 31. decembra roku nasledujúceho po roku, v ktorom sa vykonal prvý rozpočtový záväzok, a považuje sa za uzatvorenú v deň podpisu poslednej strany.

Každá dohoda o financovaní nadobúda účinnosť buď dňom:

a)podpisu poslednej strany, alebo

b)keď tretia alebo partnerská krajina alebo ZKÚ ukončila postup potrebný na ratifikáciu podľa svojho vnútroštátneho právneho rámca a informovala Komisiu.

3.Ak je do programu Interreg zapojená viac ako jedna tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ, musí byť do tohto dátumu podpísaná aspoň jedna dohoda o financovaní obidvomi stranami. Ostatné tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ môžu podpísať svoje príslušné dohody o financovaní najneskôr do 30. júna roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol vykonaný prvý rozpočtový záväzok.

4.Členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán príslušného programu, buď

a)takisto môže podpísať dohodu o financovaní, alebo

b)v ten istý deň podpíše dohodu o implementácii s každou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ zúčastňujúce sa na príslušnom programe Interreg, ktorou sa stanovia vzájomné práva a povinnosti, pokiaľ ide o jeho vykonávanie a finančné riadenie.

Pri predložení podpísanej kópie dohody o financovaní alebo kópiu dohody o implementácii Komisii, členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán, pošle ako osobitný dokument aj zoznam plánovaných veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, zoznam plánovaných veľkých operácií v oblasti infraštruktúry podľa vymedzenia v článku 55 a uvedie názov, miesto, rozpočet a hlavného partnera podľa plánu.

5.Dohoda o implementácii podpísaná v súlade s odsekom 4 písm. b) musí obsahovať aspoň tieto prvky:

a)podrobné spôsoby platieb;

b)finančné riadenie;

c)vedenie evidencie;

d)ohlasovaciu povinnosť;

e)overenia, kontroly a audit;

f)nezrovnalosti a vymáhanie.

6.Ak sa členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán programu Interreg, rozhodne podpísať dohodu o financovaní podľa odseku 4 písm. a), táto dohoda o financovaní sa považuje za nástroj na implementáciu rozpočtu Únie v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, a nie za medzinárodnú dohodu v zmysle článkov 216 až 219 ZFEÚ.

Článok 59
Príspevok tretej krajiny, partnerskej krajiny alebo ZKÚ iný ako spolufinancovanie

1.Ak tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ prevedie riadiacemu orgánu iný finančný príspevok v rámci programu Interreg ako svoje spolufinancovanie podpory Únie v rámci programu Interreg, pravidlá týkajúce sa tohto finančného príspevku sa musia nachádzať v tomto dokumente:

a)ak členský štát podpíše dohodu o financovaní podľa článku 58 ods. 4 písm. a) v osobitnej dohode o implementácii podpísanej buď medzi členským štátom, v ktorom má sídlo riadiaci orgán, a treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ, alebo priamo medzi riadiacim orgánom a príslušným orgánom v tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ;

b)ak členský štát podpíše dohodu o financovaní podľa článku 58 ods. 4 písm. b) v:

i)jasne odlíšenej časti danej dohody o implementácii alebo

ii)dodatočnej dohode o implementácii podpísanej medzi tými istými stranami, ako sú uvedené v písmene a).

Na účely prvého pododseku písm. b) bod i), môžu časti dohody o implementácii v relevantných prípadoch obsahovať prevedené finančné príspevky, ako aj podporu Únie v rámci programu Interreg.

2.Dohoda o implementácii v zmysle odseku 1 musí obsahovať aspoň prvky týkajúce sa spolufinancovania tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ uvedené v článku 58 ods. 5.

Okrem toho sa v ňom stanovuje:

a)suma národného spolufinancovania;

b)plánované využívanie a podmienky využívania vrátane podmienok na podávanie žiadostí na dodatočné príspevky.

3.Pokiaľ ide o program PEACE PLUS, finančný príspevok na činnosti Únie od Spojeného kráľovstva vo forme vonkajších pripísaných príjmov uvedených v [článku 21 ods. 2 písm. e)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] je súčasťou rozpočtových prostriedkov pre okruh 2 s názvom „Súdržnosť a hodnoty“, čiastkový strop „Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť“.

Príspevok je predmetom osobitnej dohody o financovaní so Spojeným kráľovstvom v súlade s článkom 58. Komisia a Spojené kráľovstvo, ako aj Írsko, sú stranami tejto osobitnej dohody o financovaní.

Podpisuje sa pred začiatkom implementácie programu, a umožňuje tak Orgánu pre osobitné programy EÚ uplatňovať všetky právne predpisy Únie v rámci implementácie programu.

KAPITOLA IX
Osobitné ustanovenia v rámci priameho alebo nepriameho riadenia

Článok 60
Spolupráca najvzdialenejších regiónov

1.Ak sa zložka 3 programov Interreg implementuje čiastočne alebo v celom rozsahu v rámci nepriameho riadenia v zmysle článku 53 ods. 3 písm. b) alebo c), implementačné úlohy sa zveria jednému z orgánov uvedených v [článku 62 ods. 1 prvý pododsek písm. c)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP], najmä takému orgánu, ktorý sídli v zúčastnenom členskom štáte vrátane riadiaceho orgánu príslušného programu Interreg.

2.V súlade s [článkom 154 ods. 6 písm. c)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] môže Komisia rozhodnúť, že nebude vyžadovať ex ante posúdenie uvedené v odsekoch 3 a 4 uvedeného článku, ak sa úlohy súvisiace s plnením rozpočtu uvedené v [článku 62 ods. 1 prvý pododsek písm. c)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] zveria riadiacemu orgánu programu Interreg v oblasti spolupráce najvzdialenejších regiónov určenému v zmysle článku 37 ods. 1 tohto nariadenia a v súlade s článkom [65] nariadenia (EÚ) [nové VN].

3.Ak sa úlohy súvisiace s plnením rozpočtu uvedené v [článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] zveria organizácii členského štátu, uplatňuje sa článok [157] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP].

4.Ak je program alebo akcia spolufinancovaná z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ alebo ktorýmkoľvek iným orgánom uvedeným v [článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] alebo uvedeným v nariadení (EÚ) [NDICI] alebo v rozhodnutí Rady [rozhodnutie o ZKÚ] alebo v obidvoch, uplatňujú sa príslušné pravidlá týchto nástrojov, najmä hlava II kapitoly I, III a V nariadenia (EÚ) [NDICI].

Článok 61
Medziregionálne inovačné investície

Z EFRR sa môžu na podnet Komisie podporiť medziregionálne inovačné investície stanovené v článku 3 bod 5, v rámci ktorých sa spájajú výskumný pracovníci, podniky, občianska spoločnosť a verejná správa zapojené do stratégií pre inteligentnú špecializáciu vytvorených na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni.

KAPITOLA X
Záverečné ustanovenia

Článok 62
Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16 ods. 6 sa Komisii udeľuje od [dňa nasledujúceho po jeho uverejnení = dňa nadobudnutia účinnosti] do 31. decembra 2027.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 16 ods. 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia vedie konzultácie s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 16 ods. 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada proti nemu nevzniesli námietku v lehote [dvoch mesiacov] odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o [dva mesiace].

Článok 63
Postup výboru

1.Komisii poskytne pomoc výbor, ktorý bol zriadený na základe článku [108 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN]. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 64
Prechodné ustanovenia

Nariadenie (ES) č. 1299/2013 alebo akékoľvek iné akty prijaté na jeho základe sa naďalej uplatňujú na programy a operácie podporované z EFRR alebo Kohézneho fondu v rámci programového obdobia 2014 – 2020.

Článok 65
Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu

(1)    COM(2018) 322 final, 2.5.2018.

(2)    Nariadenie (EÚ) XXX, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (Ú. v. EÚ L xx, s. y).

(3)    Nariadenie (EÚ) XXX, ktorým sa ustanovuje nástroj susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (Ú. v. EÚ L xx, s. y).

(4)    Rozhodnutie Rady (EÚ) č. XXX o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii vrátane vzťahov medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej (Ú. v. EÚ L xx, s. y).

(5)    [Odkaz]

(6)    [Odkaz]

(7)    [Odkaz]

(8)    [Odkaz]; s výnimkou „programu Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie“ a „programu Únie v oblasti zdravia“.

(9)    [Odkaz]; len zložky zdieľaného riadenia.

(10)    [Odkaz]; s výnimkou „programu na zabezpečenie vybavenia pre colné kontroly“.

(11)    [Odkaz]

(12)    Podrobnejšie informácie sú uvedené v posúdení vplyvu, kapitole 3.1 o subsidiarite a pridanej hodnote EFRR a Kohézneho fondu.

(13)    Pozri Diskusný dokument Komisie o budúcnosti financií EÚ – COM(2017) 358 final, 28.6.2017: https://ec.europa.eu/commission/publications/reflection-paper-future-eu-finances_sk .

(14)    Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ“ – COM(2017) 534 final, 20.9.2017.

(15)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast“ – COM(2017) 376 final, 18.7.2017.

(16)    Na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1).

(17)    Spatial Foresight & t33, New assessment of administrative costs and burden in ESI Funds, preliminary results (Nové hodnotenie administratívnych nákladov a zaťaženia v EŠIF, predbežné výsledky).

(18)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 481/2014 zo 4. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013, pokiaľ ide o osobitné pravidlá týkajúce sa oprávnenosti výdavkov na programy spolupráce (Ú. v. EÚ L 138, 13.5.2014, s. 45).

(19)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(20)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(21)    [Odkaz]

(22)    [Odkaz]

(23)    Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ“ – COM(2017) 534 final, 20.9.2017.

(24)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).

(25)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast“ – COM(2017) 376 final, 18.7.2017.

(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).

(27)    Nariadenie (EÚ) XXX, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (Ú. v. EÚ L xx, s. y).

(28)    Nariadenie (EÚ) XXX, ktorým sa ustanovuje nástroj susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (Ú. v. EÚ L xx, s. y).

(29)    Rozhodnutie Rady (EÚ) XXX o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii vrátane vzťahov medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej (Ú. v. EÚ L xx, s. y).

(30)    Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).

(31)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“ – COM(2017) 623 final, 24.10.2017.

(32)    Stanovisko európskeho Výboru regiónov – Projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce z 12. júla 2017 (Ú. v. EÚ, C 342, 12.10.2017, s. 38).

(33)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 481/2014 zo 4. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013, pokiaľ ide o osobitné pravidlá týkajúce sa oprávnenosti výdavkov na programy spolupráce (Ú. v. EÚ L 138, 13.5.2014, s. 45).

(34)    [Odkaz]

(35)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(36)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(37)    Smernica 2014/52/EÚ Európskeho parlamentu a Rady zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2011/92/EÚ (Ú. v. EÚ L 124, 25.4.2014, s. 1).

(38)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1).

EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu29. 5. 2018

COM(2018) 374 final

PRÍLOHA

k

navrhu

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov

{SEC(2018) 268 final}
{SWD(2018) 282 final}
{SWD(2018) 283 final}

PRÍLOHA

VZOR PRE PROGRAMY INTERREG

1. Stratégia programu: hlavné rozvojové výzvy a politické reakcie

1.1.Programová oblasť (nevyžaduje sa pri zložke 4 programov Interreg)

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. a), článok 17 ods. 9 písm. a)

1.2.Zhrnutie hlavných výziev, pričom sa zohľadnia hospodárske, sociálne a územné rozdiely, spoločné investičné potreby a komplementarita s ďalšími formami podpory, poznatky získané z predošlých skúseností a makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti, kde je programová oblasť úplne alebo čiastočne pokrytá jednou alebo viacerými stratégiami.

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. b), článok 17 ods. 9 písm. b)

1.3.Zdôvodnenie výberu cieľov politiky a špecifických cieľov programu Interreg, zodpovedajúcich priorít, špecifických cieľov a foriem podpory, ktorými sa v relevantných prípadoch riešia chýbajúce spojenia v cezhraničnej infraštruktúre

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. c)

Tabuľka 1

2.Priority [300]

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. d) a e)

2.1.Názov priority (opakuje sa pri každej priorite)

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. d)

2.1.1.    Špecifický cieľ (opakuje sa pre každý vybraný špecifický cieľ, okrem priorít technickej pomoci)

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e)

2.1.2.    Súvisiace typy akcií vrátane zoznamu plánovaných operácií strategického významu a ich očakávaného príspevku k splneniu týchto cieľov a v prípade potreby aj k realizácii makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské oblasti

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod i), článok 17 ods. 9 písm. c) bod ii)

Zoznam plánovaných operácií strategického významu

V prípade zložky 4 programov Interreg:

Odkaz: článok 17 ods. 9 písm. c) bod i)

Definícia jediného prijímateľa alebo obmedzeného zoznamu prijímateľov a postupu udeľovania

2.1.3.    Ukazovatele

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod ii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iii)

Tabuľka 2: Ukazovatele výstupov

Tabuľka 3: Ukazovatele výsledkov

2.1.4.    Hlavné cieľové skupiny

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod iii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iv)

2.1.5.    Osobitné cieľové územia vrátane plánovaného využívania integrovaných územných investícií (ITI), miestneho rozvoja vedeného komunitou (CLLD) alebo ďalších územných nástrojov

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod iv)

2.1.6.    Plánované využitie finančných nástrojov

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod v)

2.1.7.    Orientačné rozdelenie programovaných zdrojov EÚ podľa typu intervencie

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod vi), článok 17 ods. 9 písm. c) bod v)

Tabuľka 4: Dimenzia 1 – oblasť intervencie

Tabuľka 5: Dimenzia 2 – forma financovania

Tabuľka 6: Dimenzia 3 – územný mechanizmus realizácie a územné zameranie

2.T.    Priorita technická pomoc

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. f) ETC

3.Finančný plán

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. g)

3.1.    Finančné rozpočtové prostriedky podľa roku

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. g) bod i), článok 17 ods. 5 písm. a) body i) – iv)

Tabuľka 7

3.2    Celkové finančné prostriedky podľa fondu a národného spolufinancovania

Tabuľka 8*

* Pred preskúmaním v polovici obdobia sú v tejto tabuľke zahrnuté len sumy na roky od 2021 do 2025.

4.Akcie uskutočnené na zapojenie príslušných programových partnerov do prípravy programu Interreg a úloha týchto partnerov pri implementácii, monitorovaní a hodnotení

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. h)

5.Prístup k informovaniu o programe Interreg a jeho zviditeľneniu vrátane plánovaného rozpočtu

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. i)

6.    Vykonávacie ustanovenia

6.1.    Orgány zodpovedné za programy

Odkaz: článok 17 ods. 7 písm. a)

Tabuľka 10

6.2.    Postup na vytvorenie spoločného sekretariátu

Odkaz: článok 17 ods. 7 písm. b)

6.3.    Rozdelenie záväzkov medzi zúčastnené členské štáty a prípadne tretie krajiny a ZKÚ v prípade finančných opráv požadovaných riadiacim orgánom alebo Komisiou

Odkaz: článok 17 ods. 7 písm. c)

DODATKY

·Mapa programovej oblasti

·Refundácia oprávnených výdavkov členskému štátu Komisiou na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb

·Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi

Dodatok 1:    Mapa programovej oblasti

Dodatok 2:    Refundácia oprávnených výdavkov členskému štátu Komisiou na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb

Refundácia oprávnených výdavkov členskému štátu Komisiou na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb

Vzor na predkladanie údajov na posúdenie Komisii

(článok 88 VN)

A.    Zhrnutie hlavných prvkov

B. Údaje podľa typu operácie (vyplniť pre každý typ operácie)

Bola riadiacemu orgánu poskytnutá podpora externej spoločnosti pri stanovovaní nižšie uvedených zjednodušených nákladov?

Ak áno, uveďte, o akú externú spoločnosť ide:    Áno/Nie – Názov externej spoločnosti

Typy operácie:

C: Výpočet štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb

1. Zdroj údajov použitých pri výpočte štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb (kto produkoval, zbieral a zaznamenával údaje; kde sú údaje uložené; koncové dátumy; validácia atď.):

2. Uveďte, prečo sú navrhovaná metóda a výpočet relevantné pre daný typ operácie:

3. Uveďte, ako sa uskutočnili výpočty, najmä vrátane všetkých predpokladov týkajúcich sa kvality alebo kvantity. V prípade potreby by sa mali použiť a priložiť k tomuto dodatku štatistické dôkazy a referenčné hodnoty, a to vo formáte priamo použiteľnom Komisiou.

4. Vysvetlite, ako ste zabezpečili, aby do štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazovej platby alebo paušálnej sadzby boli zahrnuté iba oprávnené výdavky;

5. Hodnotenie zo strany orgánu/orgánov auditu týkajúce sa metodiky výpočtu, súm a opatrení na zabezpečenie overovania, kvality, zbierania a ukladania údajov:

Dodatok 3: Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi

Vzor na predkladanie údajov na posúdenie Komisii

(článok 89 VN)

A.    Zhrnutie hlavných prvkov

B. Údaje podľa typu operácie (vyplniť pre každý typ operácie)

Typy operácie:

(1)

   Zložka 1, vonkajšia cezhraničná spolupráca.

(2)

   Zložka 1, vonkajšia cezhraničná spolupráca.

(3)

   Zložky 2 a 4.

(4)

   Zložky 2 a 4.

(5)

   Zložky 2 a 4.

(6)

   Zložky 3 a 4.

(7)

   EFRR, IPA III, NDICI alebo OCTP, ak sú ako jedna suma v rámci zložiek 2 a 4. 

(8)

   Zložka 1, vonkajšia cezhraničná spolupráca.

(9)

   Zložka 1, vonkajšia cezhraničná spolupráca.

(10)

   Zložky 2 a 4.

(11)

   Zložky 2 a 4.

(12)

   Zložky 2 a 4.

(13)

   Zložky 3 a 4.

(14)

   EFRR, IPA III, NDICI alebo OCTP, ak sú ako jedna suma v rámci zložiek 2 a 4.

(15)

   Pre jeden typ operácie prichádza do úvahy viacero doplnkových ukazovateľov (napríklad jeden ukazovateľ výstupu a jeden ukazovateľ výsledku). V týchto prípadoch sa polia 1.3 až 1.11 vyplnia pre každý ukazovateľ.