—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 114,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (1) (ďalej len „smernica o ekodizajne“) a vykonávacie nariadenia a dobrovoľné dohody prijaté podľa tejto smernice,

—

so zreteľom na pracovný plán Komisie v oblasti ekodizajnu na obdobie rokov 2016 – 2019 (COM(2016)0773), prijatý v súlade so smernicou 2009/125/ES,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (2) (ďalej len „smernica o označovaní energetickými štítkami“),

—

so zreteľom na ciele Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a energetickej efektívnosti,

—

so zreteľom na Parížsku dohodu o zmene klímy a 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) UNFCCC,

—

so zreteľom na ratifikáciu Parížskej dohody Európskou úniou a členskými štátmi,

—

so zreteľom na dlhodobý cieľ stanovený v uvedenej dohode, t. j. udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2°C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C,

—

so zreteľom na všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2020 (rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 (3)),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve (COM(2018)0028),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie, ako aj na pracovný dokument útvarov Komisie zo 16. januára 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade (COM(2018)0032 – SWD(2018)0020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2017 o zozname surovín kritických pre EÚ z roku 2017 (COM(2017)0490),

—

so zreteľom na závery Rady o ekologických inováciách: umožniť prechod k obehovému hospodárstvu, prijaté 18. decembra 2017 (4),

—

so zreteľom na správu o medzerách v oblasti emisií za rok 2017 vydanú Programom OSN pre životné prostredie v novembri 2017,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu (5),

—

so zreteľom na právne predpisy Európskej únie v oblasti odpadov,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti (6),

—

so zreteľom na európske posúdenie vykonávania, ktoré vypracovalo generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre parlamentné výskumné služby na doplnenie kontroly vykonávania smernice o ekodizajne,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na jeho článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k nemu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0165/2018),

A.

keďže cieľom smernice o ekodizajne je zvýšenie energetickej efektívnosti a úrovne ochrany životného prostredia pomocou harmonizovaných požiadaviek, ktoré zabezpečujú fungovanie vnútorného trhu a podporujú sústavné znižovanie celkového environmentálneho vplyvu energeticky významných výrobkov; keďže tieto opatrenia majú takisto pozitívny vplyv na energetickú bezpečnosť, lebo znižujú spotrebu energie;

B.

keďže smernicou o ekodizajne sa stanovujú opatrenia, ktoré treba vykonať, aby sa znížil environmentálny vplyv energeticky významných výrobkov počas životného cyklu; keďže rozhodnutia vyplývajúce zo smernice sa zatiaľ do veľkej miery zameriavali na znižovanie spotreby energie počas používania;

C.

keďže uplatňovanie smernice by mohlo vo väčšej miere prispieť k úsiliu EÚ zlepšiť energetickú účinnosť a napomôcť dosiahnutie cieľov sledovaných v rámci opatrení v oblasti klímy;

D.

keďže zníženie environmentálneho vplyvu energeticky významných výrobkov vo fáze ekodizajnu stanovením minimálnych kritérií pre ich životnosť a možnosť ich modernizácie, opraviteľnosť, potenciál ich recyklácie a opätovného použitia môže poskytnúť významné príležitosti z hľadiska vytvárania pracovných miest;

E.

keďže do začiatku roku 2018 sa zaviedlo 29 osobitných nariadení o ekodizajne, ktoré sa týkali rôznych skupín výrobkov, a okrem toho sa prijali tri dobrovoľné dohody uznané podľa smernice;

F.

keďže smernica o ekodizajne uznáva dobrovoľné dohody alebo iné samoregulačné opatrenia ako alternatívy k vykonávacím opatreniam, keď sú splnené určité kritériá; keďže nie všetky existujúce dobrovoľné dohody sa ukázali byť účinnejšie ako regulačné opatrenia;

G.

keďže ekodizajn prináša priemyslu a spotrebiteľom ekonomické výhody a významne prispieva k politikám Únie v oblasti klímy, energetiky a obehového hospodárstva;

H.

keďže právne predpisy o ekodizajne úzko súvisia s právnymi predpismi EÚ o energetickom označovaní a očakáva sa, že opatrenia prijaté podľa týchto dvoch smerníc do roka 2020 vytvoria priemyselnému, veľkoobchodnému a maloobchodnému sektoru dodatočný ročný príjem 55 miliárd EUR, a odhaduje sa, že do roku 2020 prinesú úsporu primárnej energie 175 Mtoe ročne, čím prispejú k splneniu až polovice cieľa Únie v oblasti úspory energie do roku 2020 a znížia závislosť od dovozu energie; keďže právne predpisy významne prispievajú aj k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy znížením emisií skleníkových plynov o 320 miliónov ton ekvivalentu CO2 ročne; keďže v dlhodobejšom horizonte je potenciál úspory energie dokonca ešte väčší;

I.

keďže podľa správy o vyúčtovaní vplyvu ekodizajnu (Európska komisia, 2016) sa odhaduje, že do roku 2020 spotrebitelia EÚ ušetria celkovo až 112 miliárd EUR čiže približne 490 EUR na domácnosť ročne;

J.

keďže viac ako 80 % environmentálneho vplyvu energeticky významných výrobkov sa určuje vo fáze návrhu;

K.

keďže pre väčšinu zainteresovaných strán možno identifikovať tri hlavné prekážky úplného vykonania právnych predpisov: nedostatok jasnej politickej podpory a usmernenia, pomalé tempo regulačného procesu a neprimeraný dohľad nad trhom v členských štátoch;

L.

keďže sa odhaduje, že 10 – 25 % výrobkov na trhu nie je v súlade so smernicou o ekodizajne a smernicou o označovaní energetickými štítkami, čo vedie k strate približne 10 % plánovaných úspor energie a k nekalej súťaži;

M.

keďže existujúca výnimka pre javiskové osvetlenie stanovená v nariadeniach Komisie (ES) č. 244/2009 (7) a (EÚ) č. 1194/2012 (8) bola vhodným a účinným spôsobom, ako rešpektovať osobitné potreby a okolnosti divadiel a celého zábavného priemyslu a mala by pokračovať;

N.

keďže zatiaľ čo rozsah pôsobnosti smernice o ekodizajne sa v roku 2009 rozšíril, aby zahŕňal všetky energeticky významné výrobky (s výnimkou dopravných prostriedkov), požiadavky na ekodizajn sa zatiaľ nevzťahujú na žiadne výrobky, ktoré nespotrebúvajú energiu;

O.

keďže v EÚ všetky výrobky by sa mali navrhovať, vyrábať, uvádzať na trh s minimálnym využitím nebezpečných látok, pri súčasnom zaistení bezpečnosti výrobku tak, aby sa uľahčila jeho recyklácia a opätovné používanie a zároveň aby sa zachovala vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

P.

keďže v smernici o ekodizajne sa uvádza, že jej komplementárnosť s nariadením REACH o chemických látkach by mala prispieť k zvýšeniu vplyvu obidvoch právnych predpisov a k stanoveniu koherentných požiadaviek, ktoré majú výrobcovia uplatňovať; keďže požiadavky týkajúce sa používania nebezpečných chemických látok a ich recyklácie sú doposiaľ obmedzené;

Q.

keďže sa vytvára nová databáza podľa nového nariadenia o energetickom označovaní a databáza Informačného a komunikačného systému pre dohľad nad trhom (ďalej len „ICSMS“) sa používa v niektorých členských štátoch, nie však vo všetkých;

R.

keďže jedným z prioritných cieľov všeobecného environmentálneho akčného programu Únie do roku 2020 (7. EAP) je premeniť Úniu na ekologické a konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje; keďže EAP uvádza, že politický rámec Únie by mal zabezpečiť, aby boli prioritné produkty umiestnené na trh Únie navrhnuté ekologicky, v záujme optimalizácie efektívneho využívania zdrojov a materiálu;

S.

keďže akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo zahŕňa záväzok zdôrazniť aspekty obehového hospodárstva v budúcich požiadavkách na navrhovanie výrobkov podľa smernice o ekodizajne systematickou analýzou otázok, ako je opraviteľnosť, trvácnosť, možnosť modernizácie, recyklovateľnosť alebo určenie určitých materiálov alebo látok;

T.

keďže v Parížskej dohode sa stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie obmedzilo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou; keďže EÚ sa zaviazala prispieť k týmto cieľom spravodlivým dielom prostredníctvom zníženia emisií vo všetkých odvetviach;

U.

keďže opatrenia súvisiace s ekodizajnom by sa mali vzťahovať na celý životný cyklus výrobkov, a tak zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov v Únii, berúc do úvahy, že viac ako 80 % vplyvu výrobku na životné prostredie sa určuje vo fáze návrhu, ktorá preto zohráva významnú úlohu pri podpore aspektov obehového hospodárstva, trvácnosti, možnosti modernizácie, opraviteľnosti, opätovného použitia a recyklácie výrobku;

V.

keďže okrem vyššej udržateľnosti a nižšej náročnosti produktov z hľadiska využívania zdrojov je potrebné posilniť zásady hospodárstva spoločného využívania zdrojov a hospodárstva služieb, členské štáty by pri uvádzaní programov na podporu presadzovania tých výrobkov a služieb, ktoré efektívne využívajú zdroje, mali venovať osobitnú pozornosť domácnostiam s nízkymi príjmami vrátane tých, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou;

W.

keďže Únia je signatárom Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach, a preto musí prijať opatrenia na postupné vyraďovanie týchto nebezpečných látok, a to aj obmedzením ich používania vo fáze navrhovania výrobku;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.