—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 s názvom Deficit bielkovín v EÚ: ako riešiť dlhodobý problém? (1),

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (súhrnné nariadenie) (COM(2016)0605), a jeho zmenu, ktorej cieľom bolo zahrnúť doň požiadavku, aby Komisia do konca roka 2018 uverejnila plán v oblasti bielkovín (2),

—

so zreteľom na Európske vyhlásenie o sóji, ktoré Nemecko a Maďarsko predložili 12. júna 2017 Rade pre poľnohospodárstvo a ktoré následne podpísalo 14 členských štátov (3),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 93/355/EHS z 8. júna 1993 o uzatvorení Memoranda o porozumení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o olejninách v rámci Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) (4),

—

so zreteľom na dokument prijatý Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, a najmä na jeho ciele udržateľného rozvoja č. 2, 12 a 15,

—

so zreteľom na rozhodnutie, ktoré prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov na svojom 68. zasadnutí, oficiálne vyhlásiť rok 2016 za Medzinárodný rok strukovín pod záštitou Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) (5),

—

so zreteľom na štúdiu, ktorú dala vypracovať tematická sekcia B Európskeho parlamentu na žiadosť Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka s názvom Environmentálna úloha bielkovinových plodín v novej spoločnej poľnohospodárskej politike (6),

—

so zreteľom na vypočutie v Európskom parlamente týkajúce sa zlepšenia zásobovania Európy bielkovinovými plodinami,

—

berúc do úvahy vyhlásenie o dunajskej sóji z 19. januára 2013,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0121/2018),

A.

keďže Európska únia trpí veľkým deficitom rastlinných proteínov z dôvodu dopytu odvetvia chovu hospodárskych zvierat, ktoré je závislé od dovozu krmív z tretích krajín, čo je situácia, v ktorej sa, žiaľ, dosiahol len malý pokrok, a to napriek mnohým vyhláseniam zámerov a iniciatívam v tejto oblasti počas viac ako 15 rokov a napriek využívaniu vedľajších produktov z výroby biopalív v krmive; keďže súčasná situácia, pre ktorú je príznačný dovoz rastlinných proteínov (najmä sóje) z Južnej Ameriky, je neudržateľná a dokazuje, že by sme mali podniknúť energickejšie kroky, a to najmä s cieľom zlepšiť udržateľnosť tohto dovozu;

B.

keďže je dôležité obmedziť rozsiahlu závislosť Únie od dovozu bielkovinových plodín, ktoré sa používajú prevažne na krmivo; keďže okrem vplyvu na životné prostredie v regiónoch produkujúcich sóju súčasná situácia nesie so sebou značné riziká predovšetkým pre odvetvie živočíšnej výroby, pretože nestálosť cien na medzinárodných trhoch sa výrazne zvýšila;

C.

keďže sa Európsky parlament pri mnohých príležitostiach vyjadroval k bielkovinám a potrebe európskeho bielkovinového plánu, ale keďže jeho iniciatívy nemali skutočný účinok, ktorý by mohol zmeniť závislosť Európy od iných, pokiaľ ide o dodávky rastlinných bielkovín;

D.

keďže po vypuknutí krízy tzv. choroby šialených kráv sa oprávnene uložiť zákaz používania živočíšnej múčky v krmive (7), ale toto malo za následok prudké zvýšenie dovozu sóje z Latinskej Ameriky;

E.

keďže následne Únia vyčleňuje na bielkovinové plodiny len 3 % svojej ornej pôdy a dováža viac ako 75 % dodávok rastlinných bielkovín, najmä z Brazílie, Argentíny a zo Spojených štátov;

F.

keďže odvetvia chovu hospodárskych zvierat v Únii sú mimoriadne citlivé na nestálosť cien a narúšanie hospodárskej súťaže a závisia od dovozu dostupných a vysoko kvalitných rastlinných bielkovín, čo predstavuje skutočnú výzvu pre európske poľnohospodárske podniky;

G.

keďže európske bielkovinové plodiny prinášajú vedľajšie olejnaté produkty, ktoré môžu prispieť k obehovému hospodárstvu a byť cenné pre ľudskú spotrebu, energiu z obnoviteľných zdrojov alebo výrobu ekologickej chémie; keďže zmiešaná produkcia bielkovín a vedľajších produktov v Európe umožňuje znížiť dovoz geneticky modifikovaných bielkovín a biopalív, ktoré prispievajú k odlesňovaniu;

H.

keďže problematika rastlinných bielkovín používaných v krmivách sa príliš často analyzovala z hľadiska látok bohatých na bielkoviny v kombinácii s naším deficitom rastlinných bielkovín a s výskumom surovín určených na dopĺňanie kŕmnych dávok hospodárskych zvierat;

I.

keďže pri otázke rastlinných bielkovín v Európe treba použiť ucelenejšiu analýzu s cieľom vypracovať si dlhodobú stratégiu a maximálne využiť radu nástrojov, ktoré máme k dispozícii, na zvýšenie účinnosti opatrení na zníženie našej závislosti od dovážaných rastlinných bielkovín; keďže táto stratégia je nástroj pri prechode na udržateľnejšie agropotravinárske a poľnohospodárske systémy;

J.

keďže proteíny, podobne ako energia, sú základnou súčasťou našich potravín a môžu byť poskytnuté v rastlinnej alebo živočíšnej podobe;

K.

keďže rastlinné bielkoviny sú ústredným prvkom pri riešení problémov v oblasti potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti (pre potraviny a krmivá), ochrany životného prostredia, globálneho otepľovania a energie z obnoviteľných zdrojov; keďže sú nevyhnutné pre život a nachádzajú sa vo všetkých potravinách, ktoré konzumujú či už ľudia, alebo zvieratá;

L.

keďže celková európska produkcia surovín bohatých na bielkoviny stúpla od roku 1994 do roku 2014 z 24,2 na 36,3 milióna ton (+50 %), no súčasne došlo k zvýšeniu spotreby z 39,7 milióna ton na 57,1 milióna ton (+44 %); keďže celkový bielkovinový deficit Únie (20,8 ton v roku 2014) preto rastie; keďže svetový trh s rastlinnými bielkovinami napojený na trh so sójou a sójovou múčkou sa za posledných 50 rokov výrazne rozšíril a keďže spotreba týchto surovín vzrástla vo všetkých členských štátoch, pričom spotreba sóje stúpla z 2,42 milióna ton v roku 1960 na približne 36 miliónov ton v súčasnosti; keďže odvetvie chovu hospodárskych zvierat v EÚ je vo veľkej miere závislé od dovozu sójových bôbov a múčky z tretích krajín, hlavne z Južnej Ameriky; keďže na uspokojenie dopytu po sóji v EÚ sa využíva takmer 15 miliónov ha, z ktorých 13 miliónov ha sa nachádza v Južnej Amerike;

M.

keďže pestovanie bielkovinových plodín prináša výraznú pridanú hodnotu pre životné prostredie, ktoré nie je ohrozené súvisiacim používaním prípravkov na ochranu rastlín;

N.

keďže v posledných rokoch sa Čína stala najväčším svetovým dovozcom sóje a uplatnila svoju vlastnú originálnu a netransparentnú stratégiu bezpečnosti dodávok, ktorá sa vykonáva mimo tradičných trhových mechanizmov a zakladá sa na pestovateľských zmluvách s najväčším svetovým dodávateľom sóje, Brazíliou, a na obrovských investíciách v tejto krajine do výroby, spracovania (drvenia) a dopravnej infraštruktúry prístavov, a to na úkor životného prostredia; keďže táto stratégia internacionalizácie zo strany čínskeho agropotravinárskeho odvetvia by mohla mať vplyv na súčasné zásobovanie trhu EÚ sójou a repkou olejnou a ohroziť stabilitu trhov Únie, ktorá je takisto veľkým zákazníkom Brazílie;

O.

keďže väčšina sóje dovezenej najmä zo Severnej a Južnej Ameriky je z geneticky modifikovaných plodín a keďže európski spotrebitelia nedôverujú tejto technológii; keďže rastie záujem o miestne geneticky nemodifikované produkty a rastú obavy z uhlíkovej stopy dovozu; keďže v rámci EÚ mnoho producentov sójových bôbov a spracovateľov, výrobcov krmív, zástupcov potravinárskeho priemyslu (výrobcov mäsa, mlieka a vajec a iných používateľov sójových bôbov), obchodných reťazcov a iných relevantných inštitúcií podporuje udržateľné certifikované systémy produkcie sójových bôbov bez geneticky modifikovaných organizmov;

P.

keďže na uspokojovanie potravinových potrieb EÚ prešlo európske poľnohospodárstvo transformáciou v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP); keďže sa zintenzívnili a otvorili trhy s poľnohospodárskymi produktmi a surovinami, čo viedlo k zvýšeniu závislosti EÚ od dovozu rastlinných bielkovín zo Severnej a Južnej Ameriky; keďže globalizácia priniesla zbližovanie stravovacích návykov a špecializáciu poľnohospodárskych podnikov, čo viedlo k vzniku veľkého počtu vstupov na dlhé vzdialenosti na výrobu bielkovín či syntetických dusíkatých hnojív alebo surovín bohatých na bielkoviny na kŕmenie hospodárskych zvierat, s vplyvom na životné prostredie a klímu;

Q.

keďže produkcia bielkovinových plodín, najmä sóje, dovážanej na výrobu krmív, je jednou z hlavných hnacích síl zmeny využívania pôdy a je hlavnou hnacou silou globálneho odlesňovania v mnohých regiónoch mimo Európy; keďže zvýšené pestovanie európskych bielkovinových plodín by mohlo predstavovať dôležitý doplnok k opatreniam na podporu dodávateľských reťazcov poľnohospodárskych komodít bez odlesňovania; keďže riešenie globálneho problému odlesňovania a degradácie lesov a stalo sa ešte dôležitejším v kontexte programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a Parížskej dohody o zmene klímy;

R.

keďže potreba dusíka nevyhnutného na výživu rastlín a produkciu rastlinných bielkovín s výnimkou strukovín sa v súčasnosti zabezpečuje najmä prostredníctvom syntetických dusíkatých hnojív, ktorých výroba je drahá a energeticky náročná, ktorá spôsobuje znečistenie zdrojov vody a ovzdušia a ktorá zanecháva výraznú ekologickú stopu vzhľadom na veľké množstvo fosílneho paliva, ktoré sa spotrebúva počas výrobného procesu; keďže to neprispieva k cieľu, ktorým je obehové hospodárstvo a efektívnejšie využívanie našich zdrojov a tokov odpadu; keďže za týchto okolností je potrebné sa opätovne zamyslieť nad otázkou bielkovín, a to od výroby až po spotrebu, pokiaľ ide o produktívny výkon a environmentálne správanie založené na uspokojivejšom riadení cyklu dusíka vrátane využívania a vývoja organických dusíkatých hnojív, ako sú napr. recyklované živiny z tokov organických odpadov, napríklad živočíšneho hnoja;

S.

keďže na zníženie závislosti EÚ od dovozu rastlinných bielkovín je potrebné sa zamerať nielen na plodiny bohaté na bielkoviny, ktoré uspokojujú potreby prežúvavcov a ostatných zvierat, ale aj na všetky ostatné plodiny (vrátane plôch vysiatych krmovinami a trávnatých plôch), ktoré sa napriek svojmu nižšiemu obsahu bielkovín pestujú na rozsiahlych plochách v celej Únii; keďže existujú mnohé prínosy pasenia prežúvavcov na pastvinách vrátane zníženia nákladov na poľnohospodárske vstupy;

T.

keďže bez zlepšenia ziskovosti týchto plodín nedôjde k žiadnemu zvýšeniu výroby rastlinných bielkovín a je potrebné v súčasnosti uplatňovať strategický, účinný a ambiciózny plán zásobovania rastlinnými bielkovinami s cieľom podporiť udržateľný rozvoj európskeho poľnohospodárstva; keďže takýto plán si vyžaduje mobilizáciu viacerých politík Únie a predovšetkým SPP;

U.

keďže v posledných desaťročiach Únia využíva tri hlavné páky na podporu cieľa európskej bielkovinovej nezávislosti, a to dobrovoľnú viazanú pomoc pre bielkovinové plodiny a olejniny, politiku EÚ v oblasti biopalív a podmienenosť 30 % priamej podpory zavedenej na základe poslednej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky v súvislosti s vykonávaním ekologizačných opatrení vrátane povinnosti vyčleniť 5 % ornej pôdy na oblasti ekologického záujmu a rozhodnutia povoliť plodiny viažuce dusík a medziplodiny;

V.

keďže záujem poľnohospodárov o plodiny, ktoré viažu dusík, a plodiny bohaté na bielkoviny výrazne vzrástol, pretože pomáhajú poľnohospodárom plniť požiadavky v rámci ekologickej politiky, a keďže tento záujem bude motivovať šľachtiteľov rastlín k obnove alebo zvýšeniu ich činností súvisiacich s týmito plodinami;

W.

keďže opatrenia zavedené v rámci SPP počas rokov 2000 – 2013 samy osebe nedokázali zvrátiť klesajúci trend ani stagnáciu produkcie bielkovín v Európe, ale keďže od roku 2013 kombinácia tejto podpory s ekologizačným opatrením, na základe ktorého sa povoľuje pestovanie bielkovinových plodín v oblastiach ekologického záujmu, viedla s výraznému zvýšeniu produkcie bielkovinových plodín v EÚ;

X.

keďže politická dohoda o spoločnej poľnohospodárskej politike, ku ktorej dospel Európsky parlament, Rada a Komisia v roku 2013, počíta s možnosťou pestovania plodín viažucich dusík v oblastiach ekologického záujmu;

Y.

keďže výskum ukázal, že výrobcovia krmív často pridávajú viac bielkovín do potravín, ako sa to považuje za potrebné, a keďže zvýšenie efektivity sa môže dosiahnuť prostredníctvom presnejšieho stanovenia obsahu bielkovín podľa cieľových druhov;

Z.

keďže z dôvodu nízkeho podielu pestovania bielkovinových plodín v EÚ klesá počet výskumných programov zameraných na rastlinné bielkoviny, s čím súvisí pokles odbornej prípravy, inovácií a získavania praktických skúseností v EÚ; keďže účinnosť inovácií by sa mala zlepšiť a mala by sa zintenzívniť politika v oblasti výskumu bielkovín, čo však prinesie úspech len na základe podpory strednodobými až dlhodobými politickými záväzkami; keďže politika v oblasti výskumu bielkovín by mala zahŕňať aj pestovanie domácich strukovín prispôsobených na miestne podmienky;

AA.

keďže podpora činností v oblasti šľachtenia rastlín bude dôležitá pre rozvoj nových odrôd bielkovinových plodín, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu produkcie bielkovín v EÚ; keďže efektívne činnosti v oblasti šľachtenia rastlín si vyžadujú dostatočne financovanú dlhodobú politiku v oblasti výskumu a vhodné regulačné prostredie, ktoré podporuje inovácie;

AB.

keďže Komisia už financovala a je v procese financovania niekoľkých významných projektov vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v kapitole „SFS-44 – 2016 – Spoločný program šľachtenia rastlín na zníženie závislosti EÚ a Číny od dovozu bielkovín“; keďže by sa mala zabezpečiť primeraná komunikácia, šírenie a využívanie výsledkov týchto projektov, aby budúce politické rozhodnutia v tejto oblasti boli založené na dôkazoch;

AC.

keďže náklady na sóju sa od roku 2007 v reálnom vyjadrení zhruba zdvojnásobili;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.