Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018DC0301

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE Správa o pokroku pri vykonávaní európskej migračnej agendy

COM/2018/301 final

V Bruseli16. 5. 2018

COM(2018) 301 final

PRÍLOHY

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Správa o pokroku pri vykonávaní európskej migračnej agendy


PRÍLOHA 1 – Trustový fond EÚ pre Afriku

Príspevky členských štátov

Certifikované príspevky (v EUR)

Poukázané príspevky (v EUR)

Krajina

Všetky zložky

Pridelené prostriedky podľa zložky

K 8. 5. 2018

Sahel a Čadské jazero

Africký roh

Severná Afrika

Spolu

Rakúsko

6 000 000

 

3 000 000

3 000 000

6 000 000

Belgicko

10 000 000

5 500 000

500 000

4 000 000

6 000 000

Bulharsko

550 000

220 000

220 000

110 000

550 000

Chorvátsko

300 000

100 000 

100 000

100 000

300 000

Česká Republika

10 411 624

740 000

9 671 624

10 411 624

Dánsko

10 032 933

2 400 768

2 400 768

5 231 396

10 032 932

Estónsko

1 450 000

1 450 000

1 450 000

Fínsko

5 000 000

1 000 000

3 000 000

1 000 000

5 000 000

Francúzsko

9 000 000

7 200 000

1 200 000

600 000

9 000 000

Nemecko

157 500 000

39 600 000

1 200 000

116 700 000

139 500 000

Maďarsko

9 450 000

 

700 000

8 750 000 

9 450 000 

Írsko

6 000 000

1 200 000

4 200 000

600 000

2 600 000

Taliansko

104 000 000

86 000 000

5 000 000

11 000 000

102 000 000

Lotyšsko

300 000

20 000

20 000

260 000

300 000

Litva

200 000

20 000

20 000

160 000

200 000

Luxembursko

3 100 000

3 000 000

100 000

 

3 100 000

Malta

325 000

125 000

200 000

175 000

Holandsko

26 362 000

3 000 000

13 362 000

10 000 000

23 362 000

Nórsko (ekvivalent NOK v EUR)

8 865 381

2 695 547

4 061 018

2 108 815

8 865 381

Poľsko

10 550 748

1 100 000

9 450 748

10 550 748

Portugalsko

1 800 000

855 000

180 000

765 000

1 800 000

Rumunsko

100 000

40 000

40 000

20 000

100 000

Slovensko

10 350 000

700 000

300 000

9 350 000

10 350 000

Slovinsko

100 000

40 000

40 000

20 000

100 000

Španielsko

9 000 000

7 200 000

1 200 000

600 000

9 000 000

Švédsko

3 000 000

1 200 000

1 200 000

600 000

3 000 000

Švajčiarsko

4 100 000

1 640 000

1 640 000

820 000

3 600 000

Spojené kráľovstvo

6 000 000

 

3 000 000

3 000 000 

1 200 000

Vonkajšie príspevky spolu

413 847 685

163 631 316

48 648 787

199 567 583

377 997 685  

Schválené projekty podľa strategických cieľov trustového fondu EÚ pre Afriku (v mil. EUR)

Trustový fond EÚ – strategické ciele

Sahel a Čadské jazero

Africký roh

Severná

Afrika

Viaceré zložky

Spolu

1.Viac hospodárskych a pracovných príležitostí

383,6

184

0

0

567,6

2.Posilnenie odolnosti komunít

397

335,2

0

0

732,2

3.Lepšie riadenie migrácie

182,5

114,15

335

123,6

755,25

4.Lepšia správa vecí verejných a predchádzanie konfliktom

328,1

174,8

0

0

502,9

5.Iné a prierezové

2,2

12,1

0

21,5

35,8

Spolu

1 293*

820,3*

335*

145,1*

2 593*

*Zaokrúhlené číselné údaje



PRÍLOHA 2 – Nástroj pre utečencov v Turecku

Z prevádzkového hľadiska bol na konci roka 2017 prostredníctvom 72 projektov prisľúbený a zmluvne zaviazaný 1 celkový rozpočet na nástroj vo výške 3 miliárd EUR. V prípade všetkých týchto zmlúv v súčasnosti prebieha realizácia. Od poslednej správy v marci 2018 sa úhrady zvýšili z 1,85 miliardy EUR na viac ako 1,93 miliardy EUR, alebo 64 % celkového balíka, pričom zostatok sa má vyplatiť počas vykonávania projektov nástroja a posledné platby majú byť uhradené najneskôr do konca roka 2021. Viac údajov je možné získať z aktualizovanej online tabuľky projektov 2 . Prebiehajúce činnosti už majú v praxi významný vplyv:

Humanitárna pomoc 3

V rámci núdzovej záchrannej sociálnej siete v súčasnosti využíva prostredníctvom programu mesačné prevody hotovosti viac ako 1,3 milióna utečencov. Program podmienečného prevodu hotovosti na vzdelávanie v súčasnosti využívajú rodiny viac ako 290 000 utečeneckých detí a všetky z nich pravidelne chodia do školy.

Núdzová záchranná sociálna sieť a program podmienečného prevodu hotovosti na vzdelávanie dopĺňajú ďalšie projekty zamerané na oblasť zdravia vrátane špecializovaných služieb, neformálneho vzdelávania a ochrany. Ostatné projekty sa zameriavajú na informovanie a uľahčenie poskytovania informácií o prístupe k službám verejnej správy. Spolu bolo v rámci tohto nástroja schválených 45 humanitárnych projektov.

Nehumanitárna pomoc

V rámci priameho grantu ministerstva zdravotníctva je v prevádzke 12 zdravotných stredísk pre migrantov a bola poskytnutá pomoc na zlepšenie primárnej zdravotnej starostlivosti. V týchto strediskách a v 86 ďalších už zriadených je zamestnaných 813 zamestnancov. Utečencom bolo vykonaných 763 963 vyšetrení v oblasti primárnej zdravotnej starostlivosti a plne zaočkovaných bolo 217 511 detí sýrskych utečencov 4 . Okrem toho sa začalo s vykonávaním projektov na výstavbu dvoch nemocníc v provinciách Kilis a Hatay s kapacitou 300 resp. 250 lôžok.

V rámci priameho grantu ministerstva národného vzdelávania sa výučba tureckého jazyka poskytla 312 151 deťom, ktorú vykonávalo 5 486 učiteľov turečtiny zamestnaných vďaka tomuto nástroju. Začala sa distribúcia písacích potrieb a učebníc pre 500 000 študentov a výstavba 175 škôl.

Druhá tranža v rámci nástroja

Vo vyhlásení EÚ a Turecka z marca 2016 sa stanovuje, že „keď budú tieto zdroje takmer vyčerpané“, EÚ „zmobilizuje ďalšie financovanie... vo výške ďalších 3 miliárd EUR do konca roku 2018“. V súčasnosti sa uskutočňuje mobilizácia druhej tranže vo výške 3 miliárd EUR. S cieľom zabrániť akýmkoľvek medzerám v nástroji financovania bude potrebné urýchlené vykonávanie, aby mohli byť prvé zmluvy v rámci ďalšej tranže podpísané v lete 2018. Pripravuje sa aktualizované posúdenie potrieb a malo by byť dokončené do júna 2018.

PRÍLOHA 3 – Európska pohraničná a pobrežná stráž

1.Vysielanie

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „agentúra“) naďalej podporuje členské štáty v prvej línii vyslaním viac než 1 300 príslušníkov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže do Grécka, Talianska, Bulharska a Španielska, ako aj do krajín západného Balkánu. Mapa zobrazuje situáciu v týždni od 14. do 18. mája 2018.

* Západný Balkán

V období od 1. januára do 30. apríla 2018 prispeli členské štáty vyše 75 272 osobodňami.



ČŠ/ŠPS 5

Vyslanie tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže 6  – osobodni (okrem interných vyslaní)

Vyslanie posádky/technických pracovníkov, koordinačného personálu a tlmočníkov – osobodni (okrem interných vyslaní)

Interné vyslanie – osobodni

Vyslanie do západného Balkánu

Spolu

Rakúsko

2 725

931

3 656

Belgicko

486

486

Bulharsko

712

3 024

29

3 765

Chorvátsko

196

257

367

820

Cyprus

26

26

Česká republika

1 514

212

1 210

2 936

Dánsko

2 014

406

2 420

Estónsko

1 672

272

157

2 101

Fínsko

568

268

6

842

Francúzsko

6 213

159

167

6 539

Nemecko

8 318

378

1 714

10 410

Grécko

244

6

6 323

29

6 602

Maďarsko

276

122

398

Island

126

126

Taliansko

450

193

3 283

138

4 064

Lotyšsko

967

676

731

2 374

Litva

2 018

198

12

2 228

Luxembursko

302

156

6

464

Malta

313

48

361

Holandsko

3 659

3 653

414

7 726

Nórsko

372

6

378

Poľsko

3 101

157

867

4 125

Portugalsko

1 161

754

306

2 221

Rumunsko

1 860

167

432

2 459

Slovensko

961

87

1 048

Slovinsko

260

512

772

Španielsko

470

2 033

301

2 804

Švédsko

672

57

729

Švajčiarsko

95

250

345

Spojené kráľovstvo*

1 163

884

2 047

Spolu

42 475

9 235

14 663

8 899

75 272

* Nie je formálnym prispievateľom do tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

V operačných činnostiach v roku 2018 však boli v prísľuboch v oblasti ľudských a technických zdrojov zistené vážne nedostatky. Napriek dvom otvoreným výzvam na dodatočné vybavenie tento významný nedostatok môže vážne obmedziť vykonávanie činností plánovaných na obdobie od mája do decembra 2018 na pozemných, námorných a vzdušných hraniciach.

Pozemné hranice

Požadované osobodni

Schválené

osobodni

Rozdiely

v osobodňoch

Rozdiel v osobodňoch

vyjadrený v %

Ľudské zdroje (rôzne profily tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže)

106045

48232

57847

55 %

Vyžiadané

vybavenie/dni

Schválené

vybavenie/dni

Rozdiely

vo vybavení/dni

Rozdiel v osobodňoch

vyjadrený v %

Hliadkovacie vozidlá

21 061

8 372

12 689

60 %

Vozidlá s termovíziou

2 368

1 209

1 159

49 %

Prepravné vozidlá

786

0

786

100 %

Detektory CO2

1 320

1 603

0

0 %

Detektor srdcového tepu

338

0

338

100 %

Mobilné laboratóriá

169

0

169

100 %

Spolu

26 042

11 184

15 141

58 %

Námorné hranice

Požadované osobodni

Schválené

osobodni

Rozdiely

v osobodňoch

Rozdiel v osobodňoch

vyjadrený v %

Ľudské zdroje (rôzne profily tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže)

11 2176

88 623

23 553

21 %

Vyžiadané

vybavenie/dni

Schválené

vybavenie/dni

Rozdiely

vo vybavení/dni

Rozdiel v osobodňoch

vyjadrený v %

Námorné hliadkovacie plavidlá

1 711

899

812

47 %

Pobrežné hliadkovacie plavidlá

1 778

510

1 268

71 %

Pobrežné hliadkovacie člny

3 554

2 048

1 506

42 %

Lietadlá s pevnými krídlami

1 220

814

406

33 %

Vrtuľníky

1 102

630

472

43 %

Vozidlá s termovíziou

736

1 106

0

0 %

Hliadkovacie vozidlá

4 725

887

3 838

81 %

Prepravné vozidlá

2 376

2 376

0

0 %

Spolu

17 202

9 270

8 302

48 %

Vzdušné hranice

Požadované osobodni

Schválené

osobodni

Rozdiely

v osobodňoch

Rozdiel v osobodňoch

vyjadrený v %

Ľudské zdroje (rôzne profily tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže)

11 111

7 942

3 169

29 %



2.Schopnosť rýchlej reakcie vrátane povinného združovania zdrojov

K 30. aprílu 2018 predstavuje celkový počet príslušníkov pohraničnej stráže „určených“ na vyslanie z rezervy rýchleho zásahu 1 482 osôb, čo je 99 % rezervy, pričom dva členské štáty neurčili žiadnych príslušníkov a ďalšie dva členské štáty majú svojich príslušníkov určených na vyslanie doplniť.

Členské štáty

Rakúsko

Belgicko

Bulharsko

Chorvátsko

Cyprus

Česká Republika

Dánsko

Estónsko

Fínsko

Francúzsko

Nemecko

Grécko

Maďarsko

Island

Taliansko

Lotyšsko

Litva

Luxembursko

Malta

Holandsko

Nórsko

Poľsko

Portugalsko

Rumunsko

Slovensko

Slovinsko

Španielsko

Švédsko

Švajčiarsko

Počet príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí sú určení pre operáciu Opera

55

83

40

96

0

147

28

175

57

400

377

87

65

0

130

30

52

8

14

93

13

284

68

196

56

36

146

53

49

Počet osôb, ktoré sú k dispozícii na povinné vysielanie v rámci rezervy rýchleho zásahu

34

30

40

65

0

20

28

18

30

170

225

50

65

0

125

30

39

8

6

50

12

100

47

75

35

35

111

17

16

Príspevky podľa prílohy I k nariadeniu o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži

34

30

40

65

8

20

29

18

30

170

225

50

65

2

125

30

39

8

6

50

20

100

47

75

35

35

111

17

16

Rezerva vybavenia rýchleho zásahu je aj napriek niektorým zlepšeniam stále do značnej miery nedostatočná, a to pokiaľ ide o väčšinu druhov tohto vybavenia, a súčasné príspevky pochádzajú aj naďalej len od 15 členských štátov/pridružených krajín:

Druh vybavenia

Vybavenie/mesiace požadované v rozhodnutí správnej rady

Vybavenie/mesiace ponúknuté členskými štátmi/štátmi pridruženými k schengenskému priestoru

Rozdiel

Prispievajúce štáty

Pobrežné hliadkovacie člny

67

24

43

Bulharsko, Česká republika, Fínsko, Chorvátsko, Maďarsko, Lotyšsko, Holandsko, Slovinsko, Portugalsko, Taliansko, Rakúsko, Poľsko, Nemecko, Švajčiarsko, Dánsko

Pobrežné hliadkovacie plavidlá

33

14

19

Lietadlá s pevnými krídlami

19

5

14

Vrtuľníky

20

3

17

Námorné hliadkovacie plavidlá

28

14

14

Hliadkovacie vozidlá

167

453

0

Detektory srdcového tepu

6

1

5

Vozidlá s termovíziou

55

35

20

Detektory CO2

54

0

54

Mobilné laboratóriá

3

0

3

3.Posúdenia zraniteľnosti

K 27. aprílu 2018 agentúra v nadväznosti na posúdenia z roku 2017 odporúčala v 21 členských štátoch 53 opatrení na riešenie zraniteľnosti v rôznych oblastiach. Ešte môžu byť vydané niektoré ďalšie odporúčania.

Zraniteľnosť

Odporúčané opatrenia

Počet členských štátov

Hraničné kontroly

·Prispôsobiť postupy pre vyhľadávanie v databáze na účely systematickej kontroly

·Zistiť odhadovaný počet neodhalených prípadov podvodov týkajúcich sa dokladov/nelegálnych vstupov a vykonať cielené kontroly

21

Núdzový plán

·Vypracovať a/alebo aktualizovať núdzový plán, otestovať ho

10

Registračné a ubytovacie kapacity

·Zvýšiť ubytovaciu kapacitu

·Vypracovať podrobný zoznam zariadení na odber odtlačkov prstov do systému EURODAC

7

Počet zamestnancov hraničnej kontroly

·Zvýšiť skutočný počet zamestnancov

2

Analýza rizík

·Vykonávanie modelu spoločnej analýzy rizík

1

Sekundárne pohyby

·Vykonávať kontroly s cieľom zabrániť sekundárnym pohybom

1

Hraničný dozor

·Zaistiť zaznamenávanie reakčných časov od zistenia

11



PRÍLOHA 4 – Presídľovanie – stav k 4. máju 2018

Členský štát/
Pridružený štát

Prísľuby 7 v rámci záverov z 20. júla 2015

Osoby presídlené 8 na základe záverov z 20. júla 2015

Prísľuby v rámci schémy „50 000“

Osoby presídlené v rámci schémy „50 000“

Osoby presídlené 9 na základe vyhlásenia EÚ a Turecka

Presídlené osoby spolu v rámci oboch schém EÚ

(2015 – 2018)

Rakúsko

1 900

1 900

0

210 (210)

1 900

Belgicko

1 100

1 100

2 000

360

823 (252)

2 031

Bulharsko

50

0

110

0

0

Chorvátsko

150

40

200

41

81 (81)

81

Cyprus

69

0

69

0

0

Česká Republika

400

52

0

0

52

Dánsko

1 000

481

0

0

481

Estónsko

20

20

80

59 (20)

59

Fínsko

293

293

1 670

163

1 002 (5)

1 453

Francúzsko

2 375

2 375

10 200

1 425

1 681 (730)

4 751

Nemecko

1 600

1 600

10 200 10

4 840 (1 600)

4 840

Grécko

354

0

0

0

0

Maďarsko

0

0

0

Island

50

50

50

Írsko

520

520

1 200

0

520

Taliansko

1 989

1 612

1 000

94

327 (327)

1 706

Lotyšsko

50

46

0

46 (46)

46

Lichtenštajnsko

20

20

20

Litva

70

32

74

52

84 (84)

84

Luxembursko

30

28

200

206

234

Malta

14

14

20

17 (14)

17

Holandsko

1 000

1 000

3 000

24

2 602 (570)

3 056

Nórsko

3 500

3 500

3 500

Poľsko

900

0

0

0

0

Portugalsko

191

136 11

1 010

43

142 (142)

179

Rumunsko

80

43

146

0

43

Slovensko

100

0

0

0

0

Slovinsko

20

0

60

0

0

Španielsko

1 449

1 360

2 250

64

440 (440)

1 424

Švédsko

491

491

8 750

1 986

753 (269)

2 961

Švajčiarsko

519

519

519

Spojené kráľovstvo

2 200

2 200

7 800

0

2 200

SPOLU

22 504

19 432

50 039

4 252

13 313 (4 790)

32 207

PRÍLOHA 5 – Štatistiky o návratoch

2014

2015

2016

2017

Neoprávnený pobyt

Príkazy opustiť územie

Vrátané do tretích krajín

Miera návratu

Neoprávnený pobyt

Príkazy opustiť územie

Vrátané do tretích krajín

Miera návratu

Neoprávnený pobyt

Príkazy opustiť územie

Vrátané do tretích krajín

Miera návratu

Neoprávnený pobyt

Príkazy opustiť územie

Vrátané do tretích krajín

Miera návratu

Európska únia (28 krajín)

672 215

470 080

170 415

36,25 %

2 154 675

533 395

196 190

36,78 %

983 860

493 785

226 150

45,80 %

550 670

516 115

188 920

36,60 %

Belgicko

15 540

35 245

5 250

14,90 %

16 275

31 045

5 550

17,88 %

19 320

33 020

6 920

20,96 %

18 285

32 235

5 255

16,30 %

Bulharsko

12 870

12 870

1 090

8,47 %

20 810

20 810

540

2,59 %

14 125

14 120

1 105

7,83 %

2 595

2 600

1 250

48,08 %

Česká republika

4 430

2 460

315

12,80 %

8 165

4 510

330

7,32 %

4 885

3 760

390

10,37 %

4 360

6 090

680

11,17 %

Dánsko

515

2 905

910

31,33 %

2 165

3 925

1 040

26,50 %

1 390

3 050

930

30,49 %

1 105

3 185

1 115

35,01 %

Nemecko

128 290

34 255

19 060

55,64 %

376 435

54 080

53 640

99,19 %

370 555

70 005

74 080

105,82 %

156 710

97 165

44 960

46,27 %

Estónsko

720

475

100

21,05 %

980

590

40

6,78 %

665

505

380

75,25 %

755

645

580

89,92 %

Írsko

900

970

335

34,54 %

2 315

875

205

23,43 %

2 315

1 355

245

18,08 %

2 780

1 105

270

24,43 %

Grécko

73 670

73 670

27 055

36,72 %

911 470

104 575

14 390

13,76 %

204 820

33 790

19 055

56,39 %

:

45 765

18 060

39,46 %

Španielsko

47 885

42 150

14 155

33,58 %

42 605

33 495

12 235

36,53 %

37 295

27 845

9 530

34,23 %

44 625

27 340

10 165

37,18 %

Francúzsko

96 375

86 955

13 030

14,98 %

109 720

79 950

12 195

15,25 %

91 985

81 000

10 930

13,49 %

115 085

84 675

12 720

15,02 %

Chorvátsko

2 500

3 120

2 150

68,91 %

3 295

3 910

1 405

35,93 %

3 320

4 730

1 720

36,36 %

3 495

4 400

1 980

45,00 %

Taliansko

25 300

25 300

5 310

20,99 %

27 305

27 305

4 670

17,10 %

32 365

32 365

5 715

17,66 %

36 230

36 240

7 045

19,44 %

Cyprus

4 980

3 525

2 985

84,68 %

4 215

2 250

1 840

81,78 %

3 450

1 575

1 035

65,71 %

4 090

1 850

760

41,08 %

Lotyšsko

265

1 555

1 550

99,68 %

745

1 190

1 030

86,55 %

745

1 450

1 355

93,45 %

400

1 350

1 275

94,44 %

Litva

2 465

2 245

1 925

85,75 %

2 040

1 870

1 685

90,11 %

1 920

1 740

1 545

88,79 %

2 210

2 080

1 860

89,42 %

Luxembursko

440

775

605

78,06 %

190

700

720

102,86 %

140

655

405

61,83 %

300

915

435

47,54 %

Maďarsko

56 170

5 885

3 440

58,45 %

424 055

11 750

5 755

48,98 %

41 560

10 765

780

7,25 %

25 730

8 730

685

7,85 %

Malta

990

990

495

50,00 %

575

575

465

80,87 %

450

415

420

101,20 %

530

470

470

100,00 %

Holandsko

2 645

33 735

7 655

22,69 %

2 340

23 765

8 380

35,26 %

2 685

32 950

11 980

36,36 %

2 165

31 565

8 310

26,33 %

Rakúsko

33 055

:

:

:

86 220

9 910

:

:

49 810

11 850

5 895

49,75 %

26 660

8 850

5 715

64,58 %

Poľsko

12 050

10 160

9 000

88,58 %

16 835

13 635

12 750

93,51 %

23 375

20 010

18 530

92,60 %

28 470

24 825

22 165

89,28 %

Portugalsko

4 530

3 845

760

19,77 %

5 145

5 080

565

11,12 %

6 500

6 200

0

0,00 %

6 005

5 760

0

0,00 %

Rumunsko

2 335

2 030

2 085

102,71 %

2 010

1 930

1 995

103,37 %

2 430

2 070

1 865

90,10 %

3 340

1 975

1 815

91,90 %

Slovinsko

1 025

1 025

150

14,63 %

1 025

1 025

155

15,12 %

2 475

1 375

205

14,91 %

4 180

1 220

120

9,84 %

Slovensko

1 155

925

655

70,81 %

1 985

1 575

970

61,59 %

2 035

1 735

1 390

80,12 %

2 590

2 375

1 725

72,63 %

Fínsko

2 930

3 360

2 855

84,97 %

14 285

4 905

2 980

60,75 %

2 130

17 975

5 610

31,21 %

930

7 255

3 565

49,14 %

Švédsko

72 835

14 280

6 230

43,63 %

1 445

18 150

9 695

53,42 %

1 210

17 585

10 160

57,78 %

2 145

20 525

6 845

33,35 %

Spojené kráľovstvo

65 365

65 365

41 265

63,13 %

70 020

70 020

40 965

58,50 %

59 895

59 895

36 445

60,85 %

54 910

54 910

29 090

52,98 %

Island

:

:

:

:

:

:

:

:

30

:

:

:

15

:

:

:

Lichtenštajnsko

0

15

5

33,33 %

110

15

0

0,00 %

40

15

5

33,33 %

35

:

:

:

Nórsko

3 720

13 305

3 755

28,22 %

5 455

13 705

3 540

25,83 %

5 330

14 540

3 540

24,35 %

3 850

9 795

2 345

23,94 %

Švajčiarsko

13 800

3 335

:

:

15 555

3 730

0

0,00 %

15 765

:

:

:

:

:

:

:

Údaje získané z databázy Eurostat:

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavali na území členského štátu – ročné údaje (zaokrúhlené) [migr_eipre]                                

Štátni príslušníci tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje príkaz opustiť územie – ročné údaje (zaokrúhlené) [migr_eiord]                                        

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí boli vrátení do tretej krajiny po príkaze opustiť územie – ročné údaje (zaokrúhlené) [migr_eirtn]                            

Miera návratu – vypočítaná                                                            

                                                               

Posledná aktualizácia    17. 4. 2018                                                            

Dátum extrahovania údajov    17. 4. 2018                                                            

Zdroj údajov    Eurostat                                                            

ODDELENIE    Osoba    

(1)      V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách je možné zmluvy na administratívnu a technickú podporu, ako aj monitorovanie, hodnotenie a audit uzatvoriť aj po roku 2017.
(2)       https://ec.europa.eu/neighbourhood-enlargement/news_corner/migration_en
(3)      Poskytovanie humanitárnej pomoci v rámci nástroja sa vykonáva v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti humanitárnej pomoci a v súlade so zásadami stanovenými v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci.
(4)      K 31. októbru 2017.
(5)      Členské štáty/štáty pridružené k Schengenskému priestoru.
(6)      Tím európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.
(7)      Viaceré členské štáty presunuli časť svojich nesplnených prísľubov do roku 2018. Tieto prísľuby sa v súčasnosti započítajú v súlade s odporúčaním Komisie z 27. septembra 2017 do novej schémy „50 000“.
(8)      Počas toho istého obdobia niektoré členské štáty a pridružené štáty presídlili ďalšie osoby mimo schémy EÚ.
(9)      Číselný údaj v zátvorkách označuje počet osôb presídlených na základe vyhlásenia EÚ a Turecka už započítaný v rámci schémy EÚ z 20. júla 2015 alebo v rámci novej schémy „50 000“.
(10)    Nemecko ešte oficiálne nepredložilo svoj prísľub.
(11)      Konečný číselný údaj z Portugalska podľa záverov z 20. júla 2015 ešte bude potvrdený.
Top

V Bruseli16. 5. 2018

COM(2018) 301 final

OZNÁMENIE KOMISIE

Správa o pokroku pri vykonávaní európskej migračnej agendy


1.ÚVOD

V tejto správe je uvedený prehľad pokroku a vývoja vo všetkých oblastiach činnosti európskej migračnej agendy od poslednej správy Komisie z marca 2018 1 . Zvažuje sa v nej aj pokrok, ktorý bol dosiahnutý v súlade s plánom Komisie, ktorý bol predstavený lídrom EÚ v decembri 2017 2 . To ilustruje komplexnú povahu činností a potrebu zachovať intenzitu snáh EÚ vo všetkých oblastiach.

Identifikujú sa v nej aj konkrétne kľúčové opatrenia potrebné na zabezpečenie pokračujúcej účinnosti reakcie EÚ. To zahŕňa aj potrebu ďalších finančných investícií spoločne zo strany členských štátov a EÚ na podporu činnosti EÚ v oblasti vonkajšieho rozmeru migrácie.

V tejto správe sa ukazuje, že je potrebné pokračovať v riešení problému migrácie a určuje sa v nej, kde sú súčasné opatrenia nedostatočné a vyžaduje sa ďalšie úsilie. Ako sa uvádza v predchádzajúcich správach, súčasná situácia potvrdzuje, že faktory stojace za migračným tlakom na Európu sú štrukturálne. Je nepravdepodobné, že dlhotrvajúce konflikty, ako je konflikt v Sýrii, sa zmiernia. Zmena klímy vytvára nové dôvody, ktoré nútia ľudí k sťahovaniu. Demografia poukazuje na dlhodobý trend rastu populácie v susedných krajinách EÚ 3 . Z toho dôvodu je ešte dôležitejšie, aby si EÚ pripravila nástroje, ktoré budú primerané tejto situácii.

2.SITUÁCIA NA HLAVNÝCH MIGRAČNÝCH TRASÁCH

V prvých mesiacoch roku 2018 sa zaznamenal narastajúci tlak na niektoré trasy a určitý náhly a niekedy prudký nárast na konkrétnych miestach. Zatiaľ čo tlak je naďalej vysoký, v centrálnom Stredozemí počas prvých troch mesiacov roku 2018 pokračoval klesajúci trend z roku 2017. Skúsenosti naznačujú, že lepšie poveternostné podmienky v lete vedú k zvýšenej pravdepodobnosti náhleho nárastu a že je potrebné venovať osobitnú pozornosť trasám, na ktorých sa v posledných rokoch vykazovali rôzne vzory. Zo skúseností vyplýva aj to, že dochádza k presunom z jednej trasy na druhú a že je potrebná celková obozretnosť a koordinácia.

Neoprávnené prekročenia hraníc na hlavných migračných trasách v rokoch 2014 – 2017

Trasa cez východné Stredozemie

Pokiaľ ide o trasu cez východné Stredozemie, po vrchole prílevu počas leta 2017 sa prílev od marca 2018 opäť výrazne zvýšil – hoci celkové pohyby sú stále obmedzené v porovnaní s obdobím pred začiatkom vykonávania vyhlásenia EÚ a Turecka v marci 2016. V období 18 týždňov do 6. mája sa zaznamenalo 9 349 príchodov na grécke ostrovy v porovnaní s počtom 5 582 počas rovnakého obdobia v roku 2017 4 . Tri hlavné štátne príslušnosti sú stále rovnaké ako v roku 2017, pričom v roku 2018 zatiaľ Sýrčania tvoria 41 %, Iračania 23 % a Afganci 11 % 5 . Pokiaľ ide o príchody po mori, Lesbos bol ostrov, na ktorom sa zaznamenalo najviac príchodov (58 % všetkých príchodov po mori), po ktorom nasledoval ostrov Samos 6 . V roku 2018 sa do 6. mája zaznamenalo 19 úmrtí a nezvestných osôb v Egejskom mori, pričom v roku 2017 sa zaznamenalo ďalšie zníženie 7 .

Zatiaľ čo prekročenia z Turecka do Talianska, na Cyprus, do Bulharska a Rumunska boli v poslednom čase zriedkavé, došlo k výraznému nárastu neoprávnených prekročení z Turecka do Grécka cez pozemnú hranicu. Rastúci trend zvýšeného tlaku neregulárnej migrácie na túto hranicu sa objavil už v posledných mesiacoch roku 2017 a ďalej trvá. Počas prvých mesiacov roku 2018 sa neoprávnené prekročenie hraníc zvýšilo viac ako deväťkrát v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2017: k 6. máju bolo zaznamenaných 6 108 neoprávnených prekročení hraníc. Počiatočný nárast na tejto trase pozostával prevažne z tureckých štátnych príslušníkov (približne 50 %), ale od marca 2018 boli najviac zastúpené štátne príslušnosti sýrska (48 %), potom turecká (18 %) a iracká (15 %). Percentuálny podiel tureckých štátnych príslušníkov na tejto hranici v priebehu roku 2017 predstavoval 39,6 % 8 .

Západobalkánska trasa

Spoločné kroky na riešenie neoprávneného tranzitu cez hlavný západobalkánsky koridor boli zamerané na možné alternatívne trasy. Počas prvého štvrťroka roka 2018 sa zaznamenali zvýšené pohyby cez Albánsko, Čiernu Horu a Bosnu a Hercegovinu smerom k chorvátskej hranici a ďalej do Slovinska. Okrem toho existujú dôkazy, že migranti prítomní v Srbsku sa pripojili na túto trasu, aby sa vyhli posilneným kontrolám na hraniciach Srbska s Chorvátskom, Maďarskom a Rumunskom. Počas prvého štvrťroka tohto roka Bosna a Hercegovina oznámila 533 odhalených neoprávnených prekročení hraníc do svojej krajiny, pričom štátnymi príslušníkmi boli hlavne Sýrčania, Líbyjčania, Pakistanci a Afganci.

Fenomén iránskych štátnych príslušníkov, ktorí sa pokúšali neoprávnene vstúpiť do EÚ, pokračoval, hoci na stabilnej úrovni. Srbsko od zrušenia vízového obmedzenia v septembri 2017 oznámilo vyše 11 305 iránskych občanov vstupujúcich na jeho územie a zaznamenalo 9 052 odchodov, pričom žiadostí o azyl bolo podaných menej ako 30. Existujú správy o tom, že Iránci sa snažia prichádzať do strednej a západnej Európy cez Grécko pomocou falšovaných dokladov. Spustením priamych letov z Teheránu do Belehradu v marci 2018 sa môže zintenzívniť potreba monitorovať tento vývoj.

Trasa cez centrálne Stredozemie

Do 6. mája 2018 sa zaznamenalo 9 567 príchodov, čo je približne o 77 % menej, než počet zaznamenaný v rovnakom období v roku 2017. V uplynulých týždňoch však došlo k prudkému nárastu, pričom v posledných dvoch týždňoch apríla a v prvom týždni mája sa zaznamenal príchod 2 072 osôb. Na tejto trase sa okrem toho v porovnaní s rokom 2017 zaznamenala výrazná zmena v hlavných štátnych príslušnostiach. Hlavné štátne príslušnosti v roku 2018 sú Tunisania (20 %), Eritrejčania (19 %) a Nigérijčania (7 %), pričom hlavné štátne príslušnosti v roku 2017 predstavovali Nigérijčania, Guinejčania a obyvatelia Pobrežia Slonoviny 9 .

Z Tuniska odchádza značný počet lodí smerujúcich do Talianska, ktoré predstavujú 22 % odchodov zaznamenaných do 26. apríla 2018 (prevažnú väčšinu príchodov z Tuniska tvoria tuniskí občania).

Trend zníženej úmrtnosti migrantov na tejto trase pokračuje. Do 6. mája tohto roku bolo zaznamenaných 358 úmrtí a nezvestných osôb. Pri operáciách EÚ na podporu talianskej pobrežnej stráže od 1. februára 2016 bolo zachránených takmer 290 000 migrantov. Vďaka opatreniam EÚ sa zlepšila aj kapacita líbyjskej pobrežnej stráže na záchranu migrantov v líbyjských teritoriálnych vodách a Medzinárodná organizácia pre migráciu odhaduje, že líbyjské úrady v prvých štyroch mesiacoch roku 2018 zachránili 4 964 migrantov 10 . V prvom štvrťroku roku 2018 zachránila Medzinárodná organizácia pre migráciu na púšti v Nigeri 2 963migrantov.

Trasa cez západné Stredozemie/atlantická trasa

Príchody po trase cez západné Stredozemie/atlantickej trase naďalej vykazujú stúpajúci trend, ktorý sa odráža aj v počte úmrtí a nezvestných osôb (do 6. mája tohto roka sa zaznamenalo 217 prípadov). Celkový počet príchodov do Španielska (po trase cez západné Stredozemie, po atlantickej trase a cez mestá Ceuta a Melilla) do 29. apríla 2018 predstavuje 6 623, čo je skoro o 22 % viac príchodov než za rovnaké obdobie v roku 2017 (5 429) 11 . Hlavné štátne príslušnosti na tejto trase v roku 2018 tvoria Maročania (17 %), Guinejčania (14 %), Malijčania (10 %), obyvatelia Pobrežia Slonoviny (7 %) a Gambijčania (6 %).

Azyl

Napriek tomu, že je počet príchodov nižší ako na vrchole krízy v roku 2015, stále existuje značný počet prípadov nevybavených žiadosti o azyl, ktoré vyvíjajú tlak na vnútroštátne azylové systémy. EÚ naďalej podporuje členské štáty pri riešení tejto situácie. Počet žiadostí o azyl podaných v EÚ v roku 2017 (685 000 vrátane 160 000 žiadostí podaných deťmi 12 ) bol o 43 % nižší ako v roku 2016. Pokiaľ ide o rok 2018, do 29. apríla bolo v členských štátoch EÚ podaných 186 522 žiadostí o medzinárodnú ochranu vrátane 5 257 maloletých osôb bez sprievodu 13 .

Počet žiadostí o azyl v EÚ od roku 2008 do prvého štvrťroka 2018

Veľká časť celkového počtu žiadostí o azyl je sústredená len v niekoľkých členských štátoch. V roku 2015 prijali tri členské štáty s najväčším počtom žiadostí o azyl 62 % z celkového počtu v EÚ (v porovnaní so 76 % v roku 2016 a 64 % v roku 2017).

Hlavné štátne príslušnosti žiadateľov o azyl v EÚ sa od roku 2015 zmenili. Kým Sýria, Afganistan a Irak zostali medzi prvými piatimi krajinami od roku 2015, Kosovo a Albánsko boli v roku 2016 nahradené Pakistanom a Nigériou. Pokiaľ ide o počet žiadostí o azyl, najviac zastúpená štátna príslušnosť je sýrska. Priemerná miera uznaných žiadostí o azyl pre Sýrčanov zostala stabilná – v roku 2015 predstavovala 97 % a v roku 2017 dosiahla 94 %.

V roku 2017 bola celková miera uznaných žiadostí o azyl v prvostupňových rozhodnutiach v EÚ 46 % (v porovnaní so 61 % v roku 2016 a 52 % v roku 2015). Okrem Sýrie mali vysoké miery uznaných žiadostí o azyl aj Eritrea (92 %) a Somálsko (69 %). Najnižšia miera uznaných žiadostí o azyl sa väčšinou týkala štátnych príslušností zo západného Balkánu.

Ochrana migrujúcich detí

Podľa údajov Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR prišlo v roku 2017 do Grécka, Talianska, Španielska a Bulharska 32 963 detí, z ktorých 60 % boli maloleté osoby bez sprievodu alebo deti odlúčené od rodičov. Príchody detí sa v roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 celkovo znížili o 67 %, podiel detí prichádzajúcich bez sprievodu alebo odlúčených od rodičov sa však zvýšil z 34 % v roku 2016 na 60 % v roku 2017 14 . Je potrebné, aby členské štáty zintenzívnili vykonávanie oznámenia o ochrane migrujúcich detí 15 , najmä pokiaľ ide o zlepšenie podmienok prijímania a zabezpečenie prístupu k službám, predchádzanie zmiznutiu detí a znižovanie oneskorení v konaniach týkajúcich sa detí, najmä pri zlúčení rodín, a celkovo dosiahnutie dôkladnejšieho vykonávania zásady záujmu dieťaťa vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí. Komisia 2. mája 2018 na plenárnom rokovaní Európskeho parlamentu poskytla informácie o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní oznámenia a o očakávaných výzvach.

3.PODPORA EÚ V OBLASTI RIADENIA MIGRÁCIE

Podpora EÚ súvisiaca s utečeneckou a migračnou krízou je nepretržitá a intenzívna. Najúčinnejšia je, keď je spoločná. Priama podpora a finančné zabezpečenie zo strany EÚ a jej agentúr sú najúčinnejšie, ak sa uskutočňuje v spojení s odbornými znalosťami a so zdrojmi členských štátov priamo na mieste. Navrhovanou revíziou právnych predpisov o imigračných styčných dôstojníkoch 16 zo strany Komisie sa prispeje aj k zintenzívneniu potrebnej koordinácie a k zlepšeniu účinnosti spoločných opatrení EÚ. Kroky uvedené ďalej ukazujú, ako je nevyhnutné zachovať intenzitu podpory a ešte viac zintenzívniť koordináciu.

Komisia v súčasnosti prijíma aj návrh 17 na revíziu právneho rámca pre vízový informačný systém, ktorým sa zvýši bezpečnosť hraníc a bezpečnosť v rámci EÚ, a to posilnením kontrol pri spracúvaní žiadostí o udelenie víza pomocou interoperability a prostredníctvom riešenia pretrvávajúcich nedostatkov v prístupe k informáciám. Komisia pokračuje v monitorovaní problémov súvisiacich s neregulárnou migráciou v krajinách oslobodených od vízovej povinnosti a v prípade potreby prijíma proaktívne opatrenia.

Trasa cez východné Stredozemie – podpora pre Grécko a Bulharsko

Kľúčovým prvkom podpory EÚ určenej Grécku zostáva aj naďalej prístup založený na hotspotoch. Podpora dodatočných prijímacích kapacít stále pokračuje. Celkové prijímacie kapacity sa mierne zvýšili (zo 6 292 na 6 338 miest) 18 vďaka dodatočným miestam vytvoreným v hotspote na ostrove Kos. Kapacity na zaistenie pred vyhostením sa udržiavajú na 710 miestach, pričom je týchto strediskách vyše 200 zadržaných osôb.

Podmienky prijímania sú však aj naďalej vážnym problémom. Do 6. mája bol celkový počet migrantov prítomných na piatich ostrovoch vo východnej časti Egejského mora 16 565, čo viedlo k pretrvávajúcemu mimoriadnemu preplneniu. Príslušné orgány na ostrove Lesbos preto postavili v hotspote aj mimo neho stany na ubytovanie ďalších prichádzajúcich migrantov, pričom na infraštruktúru, zdravotnícke služby a nakladanie s odpadom je vyvíjaný veľký tlak: napätie medzi komunitami a medzi migrantmi a časťami miestneho obyvateľstva sa zvýšilo. S cieľom riešiť niektoré najnaliehavejšie potreby na ostrovoch grécke orgány investujú 3 milióny EUR do odpadového a vodného hospodárstva a realizujú projekty financované z prostriedkov EÚ na zlepšenie infraštruktúry (15 miliónov EUR) a poskytovania služieb a nepotravinovej pomoci (63 miliónov EUR).

Osobitným problémom je poskytovanie primeraného ubytovania pre maloleté osoby bez sprievodu, ako na ostrovoch, tak aj na pevnine. V súčasnosti je viac ako 2 000 maloletých osôb (vrátane detí odlúčených od rodičov) na zozname čakateľov na ubytovanie vrátane maloletých osôb ubytovaných v hotspotoch alebo tých, ktoré sú v ochrannej starostlivosti. V súčasnosti prebieha výzva na predkladanie návrhov a prijali sa ponuky na 1 785 ubytovacích miest. Grécke orgány podpísali niekoľko zmlúv, ale je potrebné, aby všetci partneri vrátane obcí a mimovládnych organizácií vyvinuli ďalšie úsilie na zavedenie udržateľného vnútroštátneho systému. Toto úsilie majú doplniť nové právne predpisy o pestúnskej starostlivosti, ktoré sa budú vzťahovať aj na migrujúce maloleté osoby bez sprievodu a ktoré v súčasnosti prerokúva grécky parlament. Prijali sa úradníci pre ochranu dieťaťa, ktorí sú zaškolení a pôsobia v hotspotoch.

Tieto potreby odrážajú aj veľký tlak v dôsledku príchodov na pozemnú hranicu a grécke orgány v súčasnosti pracujú na núdzovom pláne na zvládnutie pravdepodobného zvýšenia počtu príchodov s blížiacim sa letom. Tento plán by sa mal stať základom pre vypracovanie komplexnej stratégie pre udržateľný vnútroštátny prijímací systém založený na súčasných a plánovaných tokoch, počtoch potenciálnych osôb, ktorým sa poskytne medzinárodná ochrana, zrýchlenom spracovaní žiadostí o azyl a zvýšenej miere návratov.

EÚ naďalej poskytuje Grécku značnú finančnú podporu na riešenie výziev súvisiacich s migráciou, pričom v rámci finančného plánu na rok 2018, ktorý sa v súčasnosti vykonáva, sa majú realizovať vnútroštátne programy vo výške 561 miliónov EUR. Okrem toho sa v rámci nástroja núdzovej podpory spolupracuje s humanitárnymi partnermi na pomoc utečencom, aby mohli viesť bezpečnejší a normálny život a lepšie sa začleniť do miestneho hospodárstva a spoločnosti. V súčasnosti nástroj poskytuje viac ako 24 500 nájomných miest na ubytovanie, ako aj mesačnú peňažnú pomoc, ktorá má utečencom pomôcť uspokojiť ich základné potreby a vytvoriť základnú sociálnu záchrannú sieť pre žiadateľov o azyl a utečencov v Grécku a zároveň pomôcť miestnemu hospodárstvu. Tento systém v súčasnosti využíva takmer 45 000 ľudí.

Agentúry EÚ pokračujú vo svojej základnej práci v oblasti podpory gréckych orgánov. Európsky podporný úrad pre azyl v Grécku vyslal k 30. aprílu 63 národných expertov podporovaných 27 dočasnými agentúrnymi zamestnancami a 85 rámcovými tlmočníkmi. K 7. máju bolo do piatich lokalít v Grécku vyslaných celkovo 13 prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže Europolu a dvaja zamestnanci Europolu, ktorí vykonávajú sekundárne bezpečnostné kontroly. Práca Europolu sa bude rozvíjať aj prostredníctvom akčného plánu, ktorým sa vykonávajú odporúčania z nedávneho hodnotenia. Pokiaľ ide o Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž, celkové počty k 14. máju predstavovali 573 vyslaných príslušníkov. Táto podpora aj naďalej nenapĺňa potrebu a neistoty týkajúce sa toho, či členské štáty nahradia striedajúcich sa príslušníkov vytvára dlhodobú nestabilitu, pokiaľ ide o pomoc, ktorú je EÚ schopná poskytnúť.

Zvýšený tlak na pozemnú hranicu medzi Gréckom a Tureckom poukázal na potrebu intenzívnejšej podpory na hraniciach. Popri existujúcej spolupráci medzi Tureckom a Gréckom je Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž pripravená posilniť svoju účasť a zintenzívniť spoločné operácie. To by si samozrejme vyžadovalo ďalšie zapojenie členských štátov.

Pokračuje hlavný program podpory pre Bulharsko, pričom na rok 2018 sa poskytlo navýšenie o ďalších 13 miliónov EUR, ktoré dopĺňajú podporu vo výške 97,2 milióna EUR vo vnútroštátnych programoch a 172 miliónov EUR poskytnutých v rámci núdzovej pomoci od začiatku roka 2015. Vykonávanie niektorých grantov v rámci núdzovej pomoci určených na rozsiahle vybavenie pre hraničnú kontrolu je pomalé z dôvodu oneskorení vo verejnom obstarávaní, ale finančné prostriedky v rámci vnútroštátnych programov sa vykonávajú dobrým tempom. Aj v Bulharsku pretrvávajú medzery vo vysielaní zamestnancov Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž: súčasný počet expertov je 130, čo je podľa definovaných potrieb o 57 expertov menej.

Vyhlásenie EÚ a Turecka

Vyhlásenie EÚ a Turecka má naďalej prvoradý význam pri znižovaní neoprávnených a nebezpečných prekročení hraníc na grécke ostrovy, pri záchrane životov na mori a pri presadzovaní presídľovania Sýrčanov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu. Jeho pokračujúci úspech závisí od angažovanosti a nepretržitého úsilia všetkých zainteresovaných strán. Je veľmi dôležité, aby Turecko pokračovalo vo svojom intenzívnom úsilí v oblasti presadzovania práva s cieľom rozložiť prevádzačské siete a zastaviť neoprávnené prechody do Grécka, ako na pevninu, tak aj na ostrovy, a aby pokračovalo v spolupráci pri procese návratu a readmisie z Grécka, či už prostredníctvom vyhlásenia EÚ a Turecka, alebo prostredníctvom bilaterálneho protokolu medzi Gréckom a Tureckom.

Turecko vynaložilo mimoriadne úsilie na poskytnutie ubytovania a podpory pre viac ako 3,5 milióna registrovaných sýrskych utečencov a EÚ preukázala svoj záväzok podporiť Turecko v tejto výzve. Prostredníctvom nástroja pre utečencov v Turecku sa naďalej podporujú potreby utečencov a hostiteľských komunít v Turecku v úzkej spolupráci s tureckými orgánmi 19 . Ukázalo sa, že je to jeden z najrýchlejších a najefektívnejších mechanizmov podpory EÚ, pričom úhrady dosahujú 1,9 miliardy EUR. Tento nástroj pomáha viac ako 1,3 milióna utečencom prostredníctvom mesačných prevodov hotovosti a podporuje vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť pre státisíce ľudí. V súčasnosti prebieha mobilizácia druhej tranže vo výške 3 miliardy EUR. Rýchle vykonávanie zabezpečí bezproblémové nadviazanie na zásahy nástroja financované v rámci prvej tranže, najmä dodatočné finančné prostriedky na podporu vzdelávania, ktoré musia byť zavedené pred začiatkom nového školského roka.

Pomalé tempo skúmania žiadostí o azyl v Grécku naďalej znižuje mieru návratu do Turecka podľa vyhlásenia. Vzhľadom na riziko možného nárastu počtu príchodov v lete je omnoho dôležitejšie, aby to grécke orgány naliehavo vyriešili. EÚ naďalej podporuje grécku azylovú službu a odvolacie výbory 20 .

Rozhodnutím gréckej Štátnej rady sa v apríli zároveň zrušilo všeobecné geografické obmedzenie týkajúce sa žiadateľov o azyl prítomných na ostrovoch v Egejskom mori. Súd dospel k záveru, že toto obmedzenie nemalo dostatočné právne odôvodnenie, a uznal, že obmedzenie vytvára pre ostrovy značnú záťaž. Grécke orgány pohotovo reagovali na tento rozsudok a grécka azylová služba vydala nové rozhodnutie, ktorým sa podľa gréckych orgánov riešia obavy Štátnej rady. Grécko okrem toho predložilo nový právny predpis, ktorého cieľom je dokončiť transpozíciu smernice o podmienkach prijímania a poskytnúť solídnejší právny základ pre toto nové rozhodnutie. Tento nový zákon sa v súčasnosti dokončuje, aby ho mohol prijať grécky parlament.

Kým Turecko začne účinne vykonávať doložku dohody o readmisii medzi EÚ a Tureckom týkajúcu sa štátnych príslušníkov tretej krajiny, sa Turecko a Grécko vyzývajú, aby zabezpečili účinné uplatňovanie príslušných ustanovení grécko-tureckej dvojstrannej dohody o readmisii pre príchody, na ktoré sa nevzťahuje vyhlásenie EÚ a Turecka.

Podpora v Sýrii a v ostatných susedných štátoch má naďalej vysokú prioritu. EÚ od začiatku krízy vyčlenila pre Jordánsko a Libanon viac ako 1 miliardu EUR na podporu najzraniteľnejších osôb prostredníctvom humanitárneho financovania a na poskytovanie vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, ako aj na zaistenie životných potrieb pre utečencov hostiteľské komunity. Podpora pre Libanon bola zdôvodnená aj na dvoch medzinárodných konferenciách na ministerskej úrovni, ktoré sa týkali bezpečnosti a investícií 21 . Na konferencii Brusel II o podpore budúcnosti Sýrie a regiónu, ktorá sa uskutočnila v apríli 2018 a ktorej spolupredsedali EÚ a OSN, sa potvrdila podpora EÚ pre politické riešenie v Sýrii a jej záväzok riešiť zásadné potreby, pričom na rok 2018 sa potvrdilo 560 miliónov EUR a na rok 2019 sa vyčlenilo ďalších 560 miliónov EUR. V rámci konferencie sa zmobilizovali granty udelené medzinárodným spoločenstvom do roku 2020 v celkovej výške 6,2 miliardy EUR, pričom tri štvrtiny pochádzajú z EÚ a jej členských štátov.

Západobalkánska trasa

Komisia v súčasnosti dokončuje svoje vnútorné postupy na podpísanie dohody s Albánskom, ktorá bola parafovaná už vo februári 2018 a ktorá umožní Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž poskytovať pomoc v oblasti riadenia vonkajších hraníc a takisto rýchlo nasadzovať operačné tímy na albánskom území v prípade náhlych zmien migračných tokov. S bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko sa 30. apríla dosiahla dohoda na technickej úrovni, ktorá obsahuje podobné opatrenia. V súčasnosti prebiehajú rokovania so Srbskom a Komisia navrhla začať rokovania o takýchto dohodách s Čiernou Horou a Bosnou a Hercegovinou.

Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu v rámci Europolu aj naďalej podporuje operačnú spoluprácu zameranú na riešenie prevádzačstva migrantov cez západobalkánsku trasu. V prvom štvrťroku roku 2018 zorganizoval Europol 11 operačných zasadnutí zameraných na západný Balkán a spracoval 28 prioritných prípadov. V krajinách západného Balkánu sa okrem toho uskutočnilo 7 spoločných akcií, ktoré viedli k úspešnému zatknutiu prevádzačov. Europol naďalej monitoruje rastúci trend prevádzačstva migrantov v nákladných autách a vo veľkých vozidlách. Krajiny tohto regiónu posilnili svoje hraničné kontroly a dozorné kapacity, pričom presúvajú hliadky do cielených častí hraníc.

EÚ súčasne naďalej poskytuje podporu krajinám na západobalkánskej trase tým, že sa zameriava na zlepšenie podmienok prijímania a kapacít pre migrantov a utečencov a budovanie kapacít na posilnenie systémov riadenia migrácie. Pravidelné videokonferencie, ktoré sa konajú dvakrát týždenne s účasťou Komisie, členských štátov, agentúr EÚ a partnerov zo západného Balkánu, pokračujú s cieľom uľahčiť spoluprácu a výmenu informácií o migračnej situácii na západobalkánskej trase. V ročnom balíku Komisie pre rozšírenie prijatom 17. apríla 2018 sa zdôrazňuje potreba, aby krajiny posilnili svoje úsilie s cieľom účinne riešiť výzvy súvisiace s migráciou 22 .

Ďalšie kroky:

·grécke orgány by mali zlepšiť podmienky v hotspotoch a mali by riešiť najmä potreby zraniteľných skupín a maloletých osôb bez sprievodu,

·grécke orgány by mali naliehavo urýchliť vykonávanie návratov do Turecka v rámci vyhlásenia EÚ a Turecka,

·grécke orgány by mali naliehavo dokončiť svoj núdzový plán na zvládnutie vyšších počtov príchodov na ostrovy a cez pozemnú hranicu,

·posilniť spoluprácu s Tureckom, aby sa predišlo súčasným a vznikajúcim pozemným a námorným trasám neregulárnej migrácie v súlade s vyhlásením EÚ a Turecka,

·posilniť spoluprácu medzi Gréckom a Tureckom, pokiaľ ide o návraty a readmisie z Grécka prostredníctvom vyhlásenia EÚ a Turecka, ako aj prostredníctvom bilaterálneho protokolu medzi Gréckom a Tureckom,

·členské štáty by mali zabezpečiť potrebnú odbornú podporu pre prácu agentúr EÚ v Grécku a Bulharsku,

·mali by sa rýchlo uzatvoriť dohody medzi Európskou úniou a partnermi zo západného Balkánu o operačnej podpore poskytovanej Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž.

Trasa cez centrálne Stredozemie

   Podpora pre Taliansko

EÚ naďalej podporuje Taliansko pri vykonávaní prístupu založeného na hotspotoch. Činnosti v hotspote Taranto sa dočasne pozastavili z dôvodu vykonávania údržbových prác a rekonštrukcie obmedzujú činnosti aj v hotspote Lampedusa. Talianske orgány zároveň potvrdili svoj záväzok otvoriť v priebehu tohto roka ďalšie tri lokality hotspotov v Kalábrii a na Sicílii. Prebieha revízia štandardných operačných postupov v hotspotoch.

Agentúry EÚ prijímajú opatrenia na prispôsobenie počtu zamestnancov a zameranie svojich činností v Taliansku v súlade so súčasnými potrebami. Európsky podporný úrad pre azyl k 30. aprílu vyslal do Talianska 38 národných expertov, ktorým poskytuje podporu 54 dočasných agentúrnych zamestnancov a 98 kultúrnych mediátorov. Pri práci s novými migrantmi pomáha 428 expertov Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. K 7. máju 2018 bolo do piatich lokalít v Taliansku vyslaných celkovo 15 prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže Europolu a traja zamestnanci Europolu, ktorí vykonávajú sekundárne bezpečnostné kontroly. Taliansko okrem toho zvýšilo kapacitu na zaistenie, pričom zariadenie určené na zaistenie v Potenze dosahuje plnú kapacitu 96 miest.

EÚ naďalej poskytuje Taliansku značnú finančnú pomoc. Talianske orgány začali vykonávať opatrenia v rámci finančného krytia prideleného Taliansku v novembri, ktoré súvisia s lekárskou pomocou, medzikultúrnym sprostredkovaním, so zariadením na skríning migrantov v hotspotoch a s operáciami pre námorný hraničný dozor a vyhľadávanie a záchranu. V nadväznosti na list adresovaný predsedovi vlády Gentilonimu z 25. júla 2017 Komisia a talianske ministerstvo vnútra pokračovali v diskusiách o návrhu opatrení financovaných v rámci núdzovej pomoci s cieľom podporiť integráciu na miestnej úrovni, chrániť obete obchodovania s ľuďmi a zvýšiť účinnosť konaní o azyle a návrate. Núdzová pomoc pre Taliansko dopĺňa podporu EÚ pre talianske vnútroštátne programy o vyše 654 miliónov EUR 23 .

Spoločná operácia Themis pokračuje, pričom sa v rámci nej podporuje Taliansko pri riešení nelegálneho prisťahovalectva cez centrálne Stredozemie, zachraňovaní životov na mori a predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a jej odhaľovaní. Jej operačná oblasť teraz pokrýva oblasť Jadranského mora a posilnila sa jej zložka presadzovania práva, najmä pokiaľ ide o boj proti terorizmu a zahraničným bojovníkov. V súčasnosti Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž s príspevkami 27 členských štátov poskytuje Taliansku 428 príslušníkov pohraničnej stráže a členov posádky, dve lietadlá, jeden vrtuľník, jedno námorné hliadkovacie plavidlo, sedem pobrežných hliadkovacích plavidiel, štyri pobrežné hliadkovacie člny a 14 mobilných kancelárií.

 Ďalšie kroky:

·Taliansko otvorí podľa plánu tri ďalšie lokality hotspotov,

·Taliansko ďalej zvýši kapacitu na zaistenie,

·ukončí sa nová fáza núdzového financovania s talianskymi orgánmi,

·členské štáty zintenzívnia príspevky do agentúr EÚ (úroveň personálu a operačná podpora) v Taliansku v súlade s potrebami,

·Taliansko bude pokračovať vo vykonávaní všetkých opatrení stanovených v akčnom pláne zo 4. júla 2017.

   Líbya a okolitý región, ako aj krajiny na trase

EÚ pokračuje v práci na zlepšení desivých podmienok, ktorým čelia mnohí migranti a utečenci v Líbyi, a na práci v oblasti boja proti prevádzačstvu migrantov. V rámci programov financovaných EÚ sa pracuje na riešení okamžitých potrieb migrantov a utečencov, pomoci migrantom vrátiť sa domov alebo nájsť bezpečnú cestu do Európy v prípade tých, ktorí potrebujú ochranu v Európe prostredníctvom presídlenia, ako aj na dlhodobej činnosti zameranej na stabilizáciu komunít.

Medzinárodná organizácia pre migráciu dosiaľ poskytla s podporou EÚ takmer 41 000 migrantom prikrývky, matrace a hygienické potreby v miestach vylodenia, v zariadeniach určených na zaistenie a v hostiteľských komunitách v Líbyi. Lekárska pomoc bola poskytnutá viac ako 14 500 zraniteľným migrantom. Viac ako 950 migrantom bola poskytnutá pomoc aj prostredníctvom mechanizmu zdrojov a reakcií na migráciu, ktorý je zavedený na juhu Líbye. Osobitnú pomoc ponúka aj Detský fond OSN UNICEF s cieľom poskytnúť zimné oblečenie v zariadeniach určených na zaistenie, ako aj nevyhnutné potreby na prežitie a dôstojný život vrátane rekreačných a vzdelávacích činností. Vyvíja sa spoločné úsilie aj na podporu prepustenia detí a nájdenie alternatív k zaisteniu 24 . Rozvojový program OSN vytvoril aj podnikateľský areál s cieľom pokúsiť sa pomôcť mladým podnikateľom 25 .

EÚ pokračuje v podpore líbyjských obcí v celej krajine a pracuje na obnove kľúčovej infraštruktúry, ktorá miestnemu obyvateľstvu, ako aj migrantom umožní prístup k základným službám. Medzi EÚ a vykonávajúcimi partnermi prebiehajú rokovania (talianska spolupráca, Rozvojový program Organizácie Spojených národov a Detský fond OSN UNICEF) s cieľom zaviesť nový program vo výške 50 miliónov EUR na podporu obcí prijatý v marci 2018. Týmto sa posilní kapacita líbyjských obcí na zabezpečovanie základných služieb, ako sú zdravotníctvo, vzdelávanie, hygiena a voda.

Na základe intervencií Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR v roku 2018 bolo k 4. máju zo zariadení určených na zaistenie prepustených 1 006 utečencov a žiadateľov o azyl, pričom za celý rok 2017 predstavoval tento počet 1 428 osôb. V roku 2018 v zariadeniach určených na zaistenie úrad dosiaľ vykonal 486 monitorovacích návštev. Aj vďaka podpore EÚ mohol Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR pri presadzovaní prepustenia utečencov a žiadateľov o azyl vykonať 15 216 lekárskych konzultácií.

Medzinárodná organizácia pre migráciu s podporou EÚ pokračuje vo svojom programe zameranom na asistované dobrovoľné návraty a v roku 2018 sa do 24. apríla bezpečne vrátilo domov 6 185 osôb. Počas fázy evakuácie od 28. novembra 2017 do 1. marca 2018 sa dobrovoľne vrátilo domov celkom 15 391 osôb 26 . Cieľ, ktorý Komisia stanovila v decembri 27 tak bol splnený. Podpora pri reintegrácii sa poskytuje celkom 27 138 osobám, ktoré sa vrátili od mája 2017.

EÚ úzko spolupracuje s členskými štátmi a s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR s cieľom zabezpečiť, aby sa z Líbye do Nigeru evakuovalo čo najviac zraniteľných osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a aby sa potom rýchlo presídlili. Po dočasnom pozastavení evakuácií začiatkom marca v dôsledku obáv nigerskej vlády, že následné odchody do iných krajín neprebiehali rovnakým tempom ako príchody do Nigeru, obnovil Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR 10. mája mechanizmus núdzového tranzitu, v rámci ktorého letecky prepravil 132 zraniteľných utečencov a žiadateľov o azyl 28 . Z počtu 1 152 osôb evakuovaných z Líbye do Nigeru Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR k 13. máju predložil žiadosti o presídlenie 475 osôb 29 , pričom 108 z nich už odišlo z Nigeru 30 . Ďalších 71 bolo prijatých štátmi vykonávajúcimi presídľovanie a čaká sa pri nich na odchod 31 . To znamená, že štáty vykonávajúce presídľovanie už presídlili približne 38 % všetkých osôb, pre ktoré sa predložili žiadosti. Hoci sú potrebné ďalšie prísľuby na presídlenie z Nigeru, počet prísľubov, ktoré sú k dispozícii na presídlenie z Nigeru, nie je obmedzujúcim faktorom, keďže sa uskutočnilo 2 681 prísľubov 32 . Je dôležité, aby Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR zrýchlil tempo postúpenia prípadov, aby sa mohli uskutočniť prísľuby a aby členské štáty vykonávajúce presídľovanie mohli osoby evakuované z Líbye čo najskôr presídliť 33 . EÚ toto úsilie plne podporuje a existujúcu finančnú podporu pre Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR zvýši o 20 miliónov EUR. Členské štáty, ktoré nevyhradili časť svojho presídľovacieho prísľubu pre Niger, sa vyzývajú, aby tak urobili, a tie, ktoré presídlenie už vykonávajú, by mali naďalej zabezpečovať, aby sa presuny vykonávali rýchlo na základe postúpení. Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR by sa mal podporovať, aby zameral svoje postúpenia na presídlenie do Nigeru predovšetkým na osoby evakuované z Líbye.

Po trojstrannej misii Africkej únie, EÚ a OSN na vysokej úrovni 34 v Tripolise vo februári sa Komisia spojila s líbyjskými orgánmi s cieľom zabezpečiť plnenie prijatých záväzkov. Uvedené záväzky zahŕňajú dôležitosť uľahčenia humanitárnej evakuačnej operácie zrušením výstupných víz; umožnením toho, aby Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR mohol plne vykonávať svoj mandát nad rámec obmedzení týkajúcich sa štátnych príslušností; zlepšením prístupu a podmienok migrantov a utečencov v zariadeniach určených na zaistenie; postupným zatváraním zariadení určených na zaistenie v ich súčasnej podobe a zvažovaním alternatív kriminalizácie neregulárnych migrantov; zabezpečením úplnej registrácie a sledovania všetkých vylodených migrantov.

EÚ sa aj naďalej snaží podporovať obe súčasti líbyjskej pobrežnej stráže. Prostredníctvom operácie EUNAVFOR MED SOPHIA bolo doposiaľ vyškolených približne 191 zamestnancov líbyjskej námornej pobrežnej stráže, vrátane 5 posádok hliadkových člnov, v rámci kombinovaného výcviku na mori a na pobreží. V Grécku prebieha výcvik pre 22 líbyjských pracovníkov a ďalší blok je naplánovaný v Španielsku pre 34 kandidátov začiatkom júla 2018. V prvej monitorovacej správe v marci sa zdôraznilo, že kapacita a odbornosť napredujú, ale že účinné monitorovanie by mohlo ďalej ťažiť z nepretržitej prítomnosti pracovníkov operácie EUNAVFOR MED v operačných centrách líbyjskej námornej pobrežnej stráže.

Vytvorenie bezpečnej komunikačnej siete v Stredozemí na výmenu informácií o neregulárnej migrácii po mori sa teraz dostáva do konečnej fázy a stredomorská sieť Seahorse by mala byť funkčná v druhej polovici roku 2018.

Ministri počas zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci v marci 2018 schválili pilotný projekt na posilnenie spolupráce medzi agentúrami EÚ a operáciou EUNAVFOR MED SOPHIA, ktoré priamo spolupracujú ako útvar zaoberajúci sa informáciami o trestnej činnosti v rámci hlavnej operácie Sophia. Tento útvar by mal začať fungovať čo najskôr. Pomocná misia Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi sa zaoberá zvyšovaním kapacity pracovníkov v teréne na trvalom základe alebo na základe rotácie v Tripolise až na 17 pracovníkov do mája 2018, pričom vychádza z hlbšej spolupráce s líbyjskými orgánmi, ktorú umožňuje jej rozsahom menšia prítomnosť od decembra 2017.

   Financovanie

V činnosti EÚ naďalej zohráva rozhodujúcu úlohu Núdzový trustový fond Európskej únie pre Afriku. K 8. máju 2018 sa dohodlo 147 programov v celkovej výške 2 593,4 milióna EUR rozdelených medzi tieto tri zložky: Sahel/Čadské jazero 1 293 miliónov EUR (79 programov), Africký roh 820,3 milióna EUR (50 programov), severná Afrika 335 miliónov EUR (14 programov). Táto suma zahŕňa aj 4 medzizložkové programy (145,1 milióna EUR). Doposiaľ sa podpísalo celkom 235 zmlúv s realizátormi na celkovú sumu vo výške 1 611,2 milióna EUR a celkové úhrady vo výške 650 miliónov EUR.

Zdroje, ktoré sú v súčasnosti pridelené trustovému fondu EÚ pre Afriku predstavujú 3,39 miliardy EUR, z čoho viac ako 2,98 miliardy EUR je z Európskeho rozvojového fondu a rozpočtu EÚ. Členské štáty EÚ a iní darcovia (Švajčiarsko a Nórsko) poskytli celkom 413,8 milióna EUR, z čoho už poukázali 378 miliónov EUR. Hlavnými darcami zostáva Nemecko (157,5 milióna EUR) a Taliansko (104 miliónov EUR). Príspevok členských štátov pre zložku pre severnú Afriku v rámci trustového fondu EÚ bol mimoriadne dôležitý, pretože umožnil zabezpečiť nový prístup pre Líbyu: rokovania Európskej rady podnietili prísľuby členských štátov vo výške 178,6 milióna EUR, najmä na doplnenie zložky severná Afrika.

Napriek tomu pravdepodobne už v roku 2018 vznikne značná medzera vo financovaní. Rokovalo sa o tom na zasadnutí strategickej rady 24. apríla 2018. Plán pre tieto tri zložky, ktorý zahŕňa základné činnosti, ako je pokračovanie v práci v Líbyi a udržiavanie tempa asistovaných dobrovoľných návratov a evakuácií, sa odhaduje na približne 2 miliardy EUR. Zatiaľ čo zostávajúce zdroje môžu pokryť niektoré priority, pre tieto tri zložky sa identifikovala celková medzera vo financovaní vo výške približne 1,2 miliardy EUR pri zachovaní súčasnej úrovne ambícií. Pokiaľ ide o severnú Afriku, priority budú naďalej prispievať k účinnému riadeniu migrácie vrátane ochrany zraniteľných migrantov, dobrovoľného návratu, stabilizácie komunity, integrovaného riadenia hraníc a podpory migrácie pracovnej sily. Činnosti v oblastiach Afrického rohu a Sahelu a Čadského jazera majú priamy vplyv na účinnosť opatrení EÚ v severnej Afrike a sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby prístup EÚ bol skutočne komplexný. Členské štáty uznali hodnotu plánu a dohodli sa, že budú ďalej uprednostňovať opatrenia v týchto oblastiach: návrat a reintegrácia, komplexný rámec reakcie na utečenecký problém, zabezpečené doklady a občiansky register, riešenie obchodovania s ľuďmi, zásadné úsilie o stabilizáciu v Somálsku, Sudáne a Južnom Sudáne a podpora dialógov o migrácii. Rada zároveň súhlasila s tým, že trustový fond by mal pokračovať vo svojej činnosti po roku 2018 a aby sa tak mohlo stať, je potrebné doplniť jeho zdroje.

V rámci prvého piliera vonkajšieho investičného plánu, záruky Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj, navrhlo celkovo 12 oprávnených finančných inštitúcií viac ako 46 investičných programov v rámci piatich investičných zložiek, pre ktoré sú k dispozícii záručné fondy vo výške 1,5 miliardy EUR. Prijaté návrhy predstavujú kombinovanú hodnotu vyše 3,5 miliardy EUR pre päť zložiek 35 . Prvé rozhodnutia Komisie, ktorými sa schvaľujú programy, sa očakávajú začiatkom leta. Prebiehajú operácie kombinovaného financovania investičných platforiem pre Afriku a susediace štáty v rámci investičného plánu.

   Krajiny na trase

S mnohými partnermi v Afrike sa zintenzívnila spolupráca. Napriek politickým otrasom plynule pokračovala práca s etiópskymi orgánmi na piatich pilieroch vyhlásenia z Valletty. Dialóg o migrácii a spolupráci s GuineouGambiou udržiava stabilný pokrok, pričom v marci sa úspešne konal seminár Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž o najlepších postupoch pri organizovaní činností súvisiacich s návratom. Na Pobreží Slonoviny sa obnovil dialóg o migrácii. Pokračujú rokovania s Nigériou o balíku pre migráciu a mobilitu, ktoré sa týkajú rastu a investícií, riadenia hraníc a digitálnej identifikácie, prevádzačstva, obchodovania s ľuďmi, ako aj reintegrácie a readmisie.

Tak ako prebiehajúca operačná spolupráca, dodatočná podpora pre Niger by bola zameraná na opatrenia na riešenie vznikajúcich migračných trás v blízkosti nigérijskej hranice a na posilnené programy hospodárskej substitúcie. V marci 2018 usporiadal Niger ministerskú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili všetky kľúčové subjekty, aby diskutovali a podporovali spoluprácu proti prevádzačstvu migrantov a obchodovaniu s ľuďmi 36 . Niger, Čad, Líbya a Sudán okrem toho dosiahli novú dohodu o nadviazaní spolupráce na zabezpečenie spoločných hraníc a boj proti organizovanej trestnej činnosti.

Vďaka tomu, že z trustového fondu EÚ sa naďalej financovalo regionálne operačné centrum pre chartúmsky proces, ktorého úlohou je posilňovať spoločné vyšetrovania krajín, sa zintenzívnilo úsilie o riešenie problému s prevádzačskými sieťami v Africkom rohu. V rámci programu lepšieho riadenia migrácie v Africkom rohu sa zapojilo vyše 400 štátnych úradníkov vyškolených v oblasti migrácie a riadenia hraníc a okolo 150 vládnych a mimovládnych zainteresovaných strán vyškolených v oblasti práv migrantov.

Migrácia bola zaradená do programu klastra EÚ a Egypta pre stabilitu, ktorý sa uskutočnil 15. marca v Káhire. Ten nadväzoval na prvé stretnutie dialógu o migrácii medzi EÚ a Egyptom v decembri 2017 a zhodnotil sa v ňom pokrok dosiahnutý v rôznych oblastiach bilaterálnej spolupráce EÚ a Egypta v oblasti migrácie. Rokovalo sa aj o zvýšenej spolupráci s agentúrami EÚ.

Trasa cez západné Stredozemie

Maroko naďalej vynakladá úsilie v oblasti predchádzania neregulárnej migrácii a spolupracuje pri hraničnom dozore, a to najmä so Španielskom. Pokračujú technické kontakty s cieľom navrhnúť balík pomoci na posilnenie kapacít v oblasti riadenia hraníc a obnoviť rokovania o zjednodušení vízového režimu a dohodách o readmisii. Komisia a Maroko v decembri 2017 podpísali program rozpočtovej podpory migračných politík Maroka (35 miliónov EUR). Na piatej ministerskej konferencii o rabatskom procese, ktorá sa konala 2. mája v Marrakéši, sa podporil záväzok prostredníctvom spoločne prijatého akčného plánu na pokračovanie spolupráce pri riešení základných príčin migrácie, boja proti prevádzačstvu a posilnení návratu a readmisie 37 .

Po 43 % náraste medzi rokmi 2016 a 2017 sa počet alžírskych štátnych príslušníkov neregulárne prichádzajúcich do Európy znížil v prvom štvrťroku roku 2018, v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2017 38 . Alžírsko je okrem toho stále krajinou tranzitu neregulárnych migrantov, ktorí sa pokúšajú dostať do Maroka a Líbye, a alžírske orgány hlásia zvýšený počet príchodov zo subsaharských krajín do Alžírska. Hoci sa EÚ a Alžírsko dohodli na zlepšení výmeny informácií o neoprávnených príchodoch, o možnostiach legálnej mobility a o návrate, zatiaľ sa to nepremietlo do konkrétnej spolupráce.

Ďalšie kroky:

·pokračovať v úsilí Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR a členských štátov v oblasti zvýšenej evakuácie a presídľovania prostredníctvom mechanizmu núdzového tranzitu zvýšením postúpení a zrýchlením presídľovania,

·pokračovať v spolupráci s osobitnou jednotkou Africkej únie, EÚ a OSN na pomoc ľuďom odísť z Líbye a s líbyjskými orgánmi pri ukončovaní systematického zaisťovania migrantov,

·zintenzívniť spoluprácu s krajinami Sahelu v boji proti prevádzačstvu migrantov a obchodovaniu s ľuďmi v súlade s vyhlásením prijatým v marci v Niamey,

·pokračovať v posilňovaní dialógov o migrácii s krajinami pôvodu, spájajúc všetky piliere akčného plánu z Valletty.

4.NÁVRAT A READMISIA

Štatistiky o návratoch v roku 2017 naznačujú, že v porovnaní s rokom 2016 (493 785 rozhodnutí o návrate) sa počet vydaných rozhodnutí o návrate v EÚ v roku 2017 zvýšil o 4 % (516 115 rozhodnutí o návrate v roku 2017). Tento nárast možno v značnej miere pripísať skutočnosti, že veľký počet konaní o azyle (odvolacích konaní) – vrátane mnohých iniciovaných v čase masového prílevu do EÚ – sa končí, pričom v mnohých prípadoch zamietavým rozhodnutím. Počet rozhodnutí o návrate vydaných členskými štátmi, ktoré boli najviac dotknuté prílevom, najmä Nemeckom a Gréckom, sa stále zvyšuje.

Nárast počtu rozhodnutí o návrate však nezodpovedá podobnému nárastu v počte skutočne vykonaných návratov. Naopak, informácie, ktoré členské štáty poskytli Eurostatu, jasne ukazujú, že počet vykonaných návratov sa v roku 2017 znížil o takmer 20 %: z 226 150 v roku 2016 na 188 920 v roku 2017. To znamená výrazné zníženie miery návratu 39 v celej EÚ zo 45,8 % v roku 2016 na iba 36,6 % v roku 2017.

Tento negatívny trend možno čiastočne vysvetliť skutočnosťou, že množstvo potenciálnych navrátilcov z krajín západného Balkánu sa výrazne znížilo. Spolupráca s týmito krajinami v oblasti readmisie ich vlastných štátnych príslušníkov bola v uplynulých dvoch rokoch vynikajúca, čo uľahčili účinné dohody EÚ o readmisii. Výsledkom je, že predtým nahromadené nespracované žiadosti o návrat do týchto krajín boli v roku 2015 a 2016 vyriešené, čo zasa následne zvýšilo priemernú mieru návratu v EÚ.

Ak sa však aj údaje o krajinách západného Balkánu odstránia z celkových údajov o návrate v roku 2017, stále dochádza k zníženiu miery návratu z 34,5 % v roku 2016 na 29,2 % v roku 2017. To možno vysvetliť tým, že pomerné zvýšenie počtu rozhodnutí o návrate pre štátnych príslušníkov menej spolupracujúcich krajín pôvodu neregulárnej migrácie do EÚ nezodpovedá účinným návratom. To jasne zdôrazňuje potrebu zvýšeného úsilia v členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že rozhodnutia o návrate sa účinne vykonávajú s využitím práce v rámci partnerského rámca ako odrazového mostíka a európskej pohraničnej a pobrežnej stráže ako kľúčového nástroja na realizáciu návratov.

Zatiaľ čo zabezpečenie spolupráce tretích krajín v oblasti readmisie vlastných štátnych príslušníkov zostáva výzvou pre EÚ, v roku 2017 došlo k významnému pokroku pri uzatvorení niekoľkých nových praktických opatrení. Cieľ dosiahnuť dohodu s tromi partnerskými krajinami o podmienkach návratu a readmisie, ktorý sa stanovil v pláne Komisie z decembra 2017, sa splnil 40 . Komisiou navrhovanou revíziou právnych predpisov o styčných dôstojníkoch pre prisťahovalectvo sa pomôže aj zintenzívniť koordinácia potrebná v tejto oblasti 41 .

Komisia v rámci svojho návrhu na zmenu vízového kódexu 42 navrhla aj intenzívnejšie využívanie vízovej politiky ako nástroja na dosahovanie pokroku pri spolupráci s krajinami mimo EÚ v oblasti návratu a readmisie. Na spracovanie žiadostí o udelenie víza podaných štátnymi príslušníkmi krajín mimo EÚ, ktoré uspokojivo nespolupracujú pri návrate a readmisii, sa budú vzťahovať prísnejšie podmienky.

Výrazný nárast počtu návratov však závisí predovšetkým od angažovanosti členských štátov v rámci tejto spolupráce a od využívania plného potenciálu týchto nástrojov. Doposiaľ v tejto súvislosti existujú významné rozdiely: zatiaľ čo niektoré členské štáty využívajú existujúce nástroje proaktívnym a účinným spôsobom a následkom toho začínajú byť viditeľné výsledky, iné ešte len budú začleňovať nové postupy do svojich pracovných postupov a zatiaľ ich nezačali vykonávať. Komisia a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž ponúkajú členským štátom osobitnú podporu pri účinnom využívaní týchto nových opatrení, napríklad organizovaním informačných seminárov s tretími krajinami týkajúcich sa nových postupov. Niektoré konkrétne opatrenia, ako zriadenie elektronických platforiem (Pakistan) alebo aktualizácia existujúcich platforiem (Srí Lanka) alebo postupov na overovanie štátnej príslušnosti elektronickými prostriedkami (Bangladéš), by z dlhodobého hľadiska mali priniesť významné výsledky.

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž operačne podporuje čoraz väčší počet návratových operácií: Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž koncom apríla 2018 zorganizovala alebo koordinovala 111 operácií, v porovnaní s 39 za rovnaké obdobie v roku 2016 a 108 v roku 2017 43 . Členské štáty musia napriek tomu lepšie využiť nový a rozšírený mandát agentúry v oblasti návratu. Členské štáty musia okrem toho zabezpečiť, aby zvyšujúce sa potreby primerane zodpovedali dostupnej kapacite na vykonávanie návratov, s cieľom zabezpečiť fyzickú dostupnosť navrátilcov a využívať rýchle a účinné postupy návratu.

Komisia 3. mája v nadväznosti na svoj záväzok 44 podporiť zreteľné chápanie možných rizík kriminalizácie pre tých, ktorí poskytujú skutočnú humanitárnu pomoc migrantom v núdzi, zorganizovala prvú výmenu názorov s hlavnými zainteresovanými mimovládnymi organizáciami a s Agentúrou pre základné práva s cieľom dosiahnuť spoločné chápanie aktuálnej situácie a vymeniť si názory o možných spôsoboch napredovania.

Kľúčom k účinnosti monitorovania návratov sú podrobnejšie, časté a včasné štatistiky o azyle a riadenej migrácii, ako aj o návrate a readmisii. Takéto štatistiky by prispievali ku komplexnejšiemu a pravidelnejšiemu prehľadu o situácii v oblasti azylu a riadenej migrácie. Na tomto základe, ako bolo oznámené v správe o pokroku z novembra 2017 45 , Komisia navrhuje riešiť najnaliehavejšie medzery zmenou právnych predpisov o štatistike v oblasti migrácie a medzinárodnej ochrany 46 . S cieľom ešte viac zlepšiť spoluprácu v oblasti návratu sa musia využiť všetky stimuly a páky našich vnútorných a vonkajších politík.

Ďalšie kroky:

·plne využívať nedávno uzatvorené dohody o návrate a readmisii členskými štátmi a zvýšiť počet žiadostí o readmisiu určených dotknutým krajinám,

·plne využívať možnosti ponúknuté európskou pohraničnou a pobrežnou strážou v oblasti návratových operácií zo strany členských štátov, podporiť ráznejšie úsilie v členských štátoch na zabezpečenie účinného uplatňovania rozhodnutí o návrate,

·pokračovať v úsilí Európskeho parlamentu a Rady o rýchle napredovanie v rokovaniach o návrhu Komisie zo 14. marca o zmene vízového kódexu,

·urýchlene vykonať nové pravidlá zlepšujúce poskytovanie štatistických informácií o azyle a riadenej migrácii, ako aj o návrate a readmisii.

5.POSILNENÉ RIADENIE VONKAJŠÍCH HRANÍC

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž naďalej podporuje členské štáty prostredníctvom spoločných operácií na hlavných migračných trasách vo východnom, v centrálnom a západnom Stredozemí a na západnom Balkáne, pričom vyslala viac než 1 300 príslušníkov pohraničnej stráže a ďalších zamestnancov. Agentúra ponúkla možnosť strojnásobiť svoje operačné vyslania na gréckych pozemných hraniciach s Albánskom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko.

Pri operatívnych činnostiach na rok 2018 boli zistené závažné nedostatky v prísľuboch. Napriek dvom otvoreným výzvam začatým 19. januára 2018 a 23. marca 2018 nenastali žiadne významné zlepšenia. Všetky prísľuby vykonané do konca apríla 2018 by pokryli iba 49 % zistených operačných potrieb vzťahujúcich sa na expertov a 44 % technických prostriedkov na činnosti na pozemných hraniciach v období máj – jún 2018. V prípade operácií na námorných hraniciach by bolo možné poskytnúť 85 % expertov, ale len 51 % technických prostriedkov.

Tieto výrazné nedostatky predstavujú riziko pokračovania závažného obmedzenia vykonávania činností naplánovaných do decembra 2018. Agentúra 17. apríla 2018 usporiadala stretnutie na vysokej úrovni s členskými štátmi a Komisiou s cieľom zlepšiť ročný proces uskutočňovania prísľubov na rok 2019 tak, že sa zabezpečení väčšia flexibilita a transparentnosť a zavedie sa skorší začiatok vykonávania prísľubov, aby bolo možné vykonávať prípadné úpravy a iné zmierňujúce opatrenia (napr. použitie vlastných technických kapacít).

K 30. aprílu 2018 bol celkový počet príslušníkov pohraničnej stráže „určených“ na vyslanie z rezervy rýchleho zásahu 1 482 osôb, čo je 99 % rezervy. Príslušníkov pohraničnej stráže zatiaľ neurčili iba dva členské štáty. Členské štáty od poslednej správy neriešili závažné medzery v európskej rezerve vybavenia pre rýchly zásah.

Komisia 2. mája 2018 prijala svoj návrh na viacročný finančný rámec na obdobie rokov 2021 – 2027. V rámci neho sa plánujú významné zdroje na podporu budúceho rozvoja Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž vrátane vytvorenia stáleho zboru 10 000 príslušníkov pohraničnej stráže, ktorý bude k dispozícii Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž, aby mohla byť plne účinná pri podpore bezpečných vonkajších hraníc EÚ.

Ďalšie kroky:

·členské štáty by mali rýchlo a v plnom rozsahu dodržať odporúčania predložené v rámci analýz zraniteľnosti v roku 2017,

·členské štáty by mali bezodkladne vyriešiť nedostatočnosť prísľubov na operačné činnosti Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž plánované na rok 2018 na vonkajších hraniciach EÚ,

·Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala v najbližších mesiacoch stanoviť technickú a operačnú stratégiu pre európske integrované riadenie hraníc a členské štáty by mali zabezpečiť zavedenie zodpovedajúcich národných stratégií.

6.PREMIESTNENIE, PRESÍDLENIE, VÍZA A PRÁVNE CESTY

Do konca marca 2018 boli všetci oprávnení žiadatelia premiestnení z Grécka do iných členských štátov, celkovo 21 999 osôb vrátane 546 maloletých osôb bez sprievodu do 24 krajín 47 . K 7. máju 2018 bolo z Talianska premiestnených 12 691 osôb (vrátane 256 maloletých osôb bez sprievodu), pričom 31 žiadateľov (vrátane 26 maloletých osôb bez sprievodu), ktorých žiadosti o premiestnenie boli už prijaté, čaká na presun. Taliansko zaslalo štyri žiadosti o premiestnenie maloletých osôb bez sprievodu, pričom zatiaľ nie sú zodpovedané 48 . Premiestnenie bolo úspešné a celkovo bolo premiestnených 96 % oprávnených osôb.

Vzhľadom na pretrvávajúci migračný tlak na Grécko a Taliansko Komisia v septembri 2017 vyzvala všetky členské štáty, aby zvážili pokračovanie v premiestňovaní na dobrovoľnom základe mimo systémov núdzového premiestnenia a zaviazala sa poskytnúť potrebnú finančnú podporu. Komisia podporuje všetky členské štáty, aby spolupracovali s Gréckom a Talianskom a aby podľa potreby využili túto možnosť.

Prvý systém EÚ v oblasti presídľovania z júla 2015 49 sa skončil. Odvtedy celkový počet osôb presídlených v rámci všetkých systémov presídľovania EÚ vrátane Sýrčanov presídlených z Turecka v súlade s vyhlásením EÚ a Turecka je 32 207. Úsilie členských štátov v oblasti presídľovania sa teraz zameriava na plnenie prísľubov vykonaných v rámci nového systému EÚ. S nedávnym rozhodnutím nemeckej vlády o prísľube10 200 nových miest na presídlenie 20 členských štátov 50 prisľúbilo viac ako 50 000 miest na presídlenie, čo je do dnešného dňa najväčší spoločný záväzok EÚ a jej členských štátov v oblasti presídľovania 51 . Tento systém je podporovaný sumou 500 miliónov EUR z rozpočtu EÚ a 10 členských štátov 52 v rámci tohto nového systému presídľovania už presídlilo 4 252 osôb. To predstavuje významný pokrok, pričom od správy o pokroku z marca bolo presídlených 2 397 osôb.

Patria sem ľudia presídlení po evakuácii z Líbye do Nigeru a presídlenie Sýrčanov z Turecka v rámci vyhlásenia EÚ a Turecka 53 . Presídľovanie z Turecka na základe vyhlásenia EÚ a Turecka má pomalšie tempo v porovnaní s rekordným počtom Sýrčanov, ktorí boli presídlení v lete 2017. V tomto roku prispelo k presídleniu z Turecka len sedem členských štátov a od poslednej správy o pokroku neprispel žiadny ďalší členský štát. Od marcovej správy o pokroku bolo presídlených 837 Sýrčanov, pričom celkový počet od vyhlásenia EÚ a Turecka je 13 313.

Komisia vyzýva členské štáty, aby do októbra realizovali 50 % prísľubov v rámci nového systému EÚ v súlade s cieľom stanoveným v pláne Komisie z decembra 2017. Popri neustálom presídľovaní pre všetky prioritné regióny by sa pozornosť mala súrne sústrediť na presídlenie osôb evakuovaných z Líbye do Nigeru prostredníctvom mechanizmu núdzového tranzitu.

Okrem toho Komisia dokončuje štúdiu o uskutočniteľnosti a pridanej hodnote sponzorských systémov ako možnej ceste k bezpečným kanálom pre readmisiu do EÚ s cieľom preskúmať možnú podporu pre členské štáty pri ďalšom rozvoji alternatívnych právnych ciest ochrany. Dokončenie tejto štúdie sa očakáva do júla 2018.

Komisia pokračovala v podpore členských štátov pri rozvoji pilotných projektov v oblasti legálnej migrácie s vybranými africkými krajinami. Dňa 16. apríla bola spustená výzva na predkladanie návrhov v rámci nástroja partnerstva v oblasti mobility 54 . Táto výzva dopĺňa regionálny program na podporu legálnej migrácie v regióne severnej Afriky vo výške 15 miliónov EUR, ktorý sa má prijať v rámci trustového fondu EÚ pre Afriku počas nasledujúceho zasadnutia operačného výboru pre zložku severnej Afriky.

V prvom štvrťroku roku 2018 sa začalo vykonávať partnerstvo (podpísané v decembri 2017) medzi Komisiou a hospodárskymi a sociálnymi partnermi na podporu integrácie utečencov na trhu práce. Patrili sem výmeny zahŕňajúce hospodárskych a sociálnych partnerov s príslušnými skupinami, ako napríklad sieť verejných služieb zamestnanosti, sieť pre európsku integráciu a výbor Európskeho sociálneho fondu. V druhej polovici roka 2018 sa uskutoční hodnotenie na zmeranie dosiahnutého pokroku.

Úsilie na podporu integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín je o to dôležitejšie vzhľadom na výsledky osobitného prieskumu Eurobarometra týkajúceho sa integrácie 55 (uskutočneného koncom októbra 2017). Vyplýva z neho, že veľká väčšina Európanov (69 %) považuje integráciu za „investíciu, ktorá je pre ich krajinu z dlhodobého hľadiska nevyhnutná“. Štyria respondenti z piatich (a väčšina vo všetkých členských štátoch) chápu dôležitú úlohu, ktorú EÚ zohráva pri integrácii migrantov, pričom osobitnú pridanú hodnotu pridáva pri výmene osvedčených postupov medzi členskými štátmi, podporovaní spolupráce medzi všetkými zainteresovanými stranami a poskytovaní finančnej podpory. Úspešná integrácia veľkého počtu uznaných utečencov a žiadateľov o azyl čakajúcich na výsledok svojich žiadostí si bude v nasledujúcich rokoch vyžadovať primerané investície.

Ďalšie kroky:

·členské štáty by mali reagovať na všetky doteraz nevybavené žiadosti o premiestnenie, ktoré predložilo Taliansko, a urýchlene premiestniť všetkých zostávajúcich oprávnených žiadateľov, pričom absolútnou prioritou musia byť maloleté osoby,

·členské štáty zvážia premiestnenie na dobrovoľnom základe z Talianka a Grécka,

·členské štáty vykonajú rýchle presídlenie z prioritných regiónov, najmä presídlenie osôb evakuovaných z Líbye do Nigeru,

·členské štáty predložia konkrétne ponuky s cieľom začať diskusie s vybranými tretími krajinami týkajúce sa pilotných projektov v oblasti legálnej migrácie.

7.ZÁVER A ĎALŠIE KROKY

Z tejto správy vyplýva, že pokrok dosiahnutý za uplynulý rok bol všeobecne zachovaný a rozsah zavedených opatrení naďalej prináša svoje účinky. Zo skúseností však vyplýva, že migračné toky podliehajú silným a náhlym zmenám. Navyše základné štrukturálne migračné tlaky zo susedných regiónov smerom k EÚ sú naďalej silné. Situácia je preto naďalej nestabilná a neposkytuje dôvod na uspokojenie. EÚ musí preukázať potrebnú ostražitosť a pripravenosť reagovať na akékoľvek sezónne špičky alebo zmeny migračného tlaku, a to aj na zmeny z jednej trasy na druhú.

V tejto súvislosti sa v tejto správe určili oblasti, v ktorých je potrebné posilniť súčasnú reakciu. Komisia opätovne konštatuje najmä to, že je potrebné, aby členské štáty vykonávali prísľuby, ktoré uskutočnili na podporu základnej práce Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž na vonkajších hraniciach. V správe sa okrem toho zdôrazňuje výzva, ktorá vzniká pri zvyšovaní skutočnej miery návratu. Existujú aj oblasti, v ktorých je nevyhnutné zintenzívniť úsilie o konsolidáciu dosiahnutého pokroku: ochrana migrantov a boj proti prevádzačstvu v Líbyi a pozdĺž trasy cez centrálne Stredozemie, presídľovanie a vykonávanie vyhlásenia EÚ a Turecka. V tejto súvislosti sa trustový fond EÚ pre Afriku a nástroj pre utečencov v Turecku ukázali byť rýchlymi a účinnými nástrojmi, ale ich pokračujúci úspech si bude vyžadovať primeranú úroveň financovania aj od členských štátov. EÚ, ktorá na medzinárodných fórach vystupuje jednotne, je naďalej kľúčom k dosiahnutiu účinných výsledkov a k podpore existujúcich regionálnych, kontinentálnych a globálnych dialógov o migrácii. Komisia okrem toho zdôrazňuje význam pokračujúcej pravidelnej a účinnej koordinácie riadenia migrácie v rámci inštitúcií EÚ, ako aj v spolupráci s členskými štátmi a partnerskými krajinami.

V tejto správe o pokroku sa opäť zdôrazňuje význam komplexného prístupu EÚ k riadeniu migrácie. Európska migračná agenda je založená na súbore vzájomne sa posilňujúcich cieľov, ktoré spoločne ponúkajú stabilnú dlhodobú odpoveď na migračnú výzvu. Reformovaný spoločný európsky azylový systém je ústrednou súčasťou tohto prístupu a dôležitosť rýchleho dosiahnutia dohody o reforme nemožno preceňovať. Spolu s dôležitým zameraním na migráciu a riadenie hraníc v navrhovanom viacročnom finančnom rámci 56 je reformovaný spoločný európsky azylový systém nevyhnutný na zabezpečenie toho, aby bola EÚ dobre pripravená na riešenie akýchkoľvek budúcich migračných kríz.

Na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady v júni sa uskutoční diskusia o dosiahnutí dohody o vnútornej a vonkajšej migračnej politike, ku ktorej Komisia prispeje.

(1)      COM(2018) 250 final zo 14. 3. 2018.
(2)      COM(2017) 820 final zo 7. 12. 2017.
(3)      Pozri napríklad dve publikácie Spoločného výskumného centra Európskej komisie s názvom: Demographic and Human Capital Scenarios for the 21st Century: 2018 assessment for 201 countries (Demografické scenáre a scenáre pre ľudský kapitál pre 21. storočie: posúdenie za rok 2018 pre 21 krajín)Many more to come? Migration from and within Africa (Príde mnoho ďalších? Migrácia z Afriky a v rámci Afriky) (Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg 2018).
(4)      Údaje z Policajného zboru Helénskej republiky.
(5)      Údaje z Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž.
(6)      Údaje z Policajného zboru Helénskej republiky.
(7)      Zdroj: Projekt organizácie IOM zameraný na nezvestných migrantov ( https://missingmigrants.iom.int/region/mediterranean ).
(8)      Údaje z Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž.
(9)      Údaje z talianskeho ministerstva vnútra.
(10)      Údaje z IOM týkajúce sa obdobia od 1. januára do 31. marca 2018. https://www.iom.int/sites/default/files/situation_reports/file/libya_sr_20180301-31.pdf  
(11)      Údaje Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž o príchodoch po mori po rase cez západné Stredozemie.
(12)      Údaje z Detského fondu OSN UNICEF.
(13)      Údaje poskytnuté Európskym podporným úradom pre azyl.
(14)     https://data2.unhcr.org/en/documents/download/63435 .
(15)      COM(2017) 211 final z 12. 4. 2017.
(16)      COM(2018) 303 final zo 16. 5. 2018.
(17)      COM(2018) 302 final zo 16. 5. 2018.
(18)      Údaje od gréckeho ministerstva vnútra, Národného koordinačného centra pre hraničnú kontrolu, prisťahovalectvo a azyl (NCCBCIA-ESKESMA).
(19)    Podrobné informácie nájdete v online tabuľke projektov https://ec.europa.eu/neighbourhood-enlargement/sites/near/files/facility_table.pdf .
(20)      Do Európskeho podporného úradu pre azyl je na podporu vykonávania vyhlásenia EÚ a Turecka v Grécku vyslaných 57 národných expertov z členských štátov.
(21)      Uskutočnili sa 15. marca 2018 v Ríme (podpora libanonských ozbrojených síl a vnútorných bezpečnostných zložiek) a 6. apríla 2018 v Paríži (podpora investícií a hospodárskych reforiem).
(22)      Pozri COM(2018) 450 final zo 17. 4. 2018 a správy jednotlivých krajín. V hlavnej iniciatíve 2 („Posilnenie angažovanosti v oblasti bezpečnosti a migrácie“) Stratégie pre západný Balkán [COM(2018) 65 final zo 6. 2. 2018] sa potvrdil záväzok pokračovať v spolupráci a výmene informácií v súvislosti s touto trasou. Bude slúžiť ako základ pre konkrétne opatrenia, ktoré EÚ prijme v nasledujúcich rokoch na podporu krajín tohto regiónu.
(23)

     Na obdobie rokov 2014 – 2020 ide o sumu 387,7 milióna EUR v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu vrátane 43,6 milióna EUR na premiestnenie/presídlenie a o sumu 266 miliónov EUR v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť, z čoho je 201,5 milióna EUR určených pre „hranice a víza“ a 64,5 milióna EUR pre políciu.

(24)       https://blogs.unicef.org/blog/invisible-child-migrants-libya/  
(25)      Viac informácií možno nájsť na adrese http://tec.ly/ .
(26)     https://eeas.europa.eu/headquarters/headquarters-homepage/40705/joint-au-eu-un-taskforce-assists-16000-people_en  
(27)    COM(2017) 820 final zo 7. 12. 2017.
(28)      Od začiatku evakuácie z Líbye koncom roku 2017 sa evakuovalo celkom 1 474 osôb do Nigeru (1 152); Talianska (312) a do núdzového tranzitného strediska v Rumunsku (10).
(29)      Do Francúzska, Nemecka, Holandska, Švédska, Fínska, Švajčiarska a Kanady.
(30)      Do Francúzska, Švédska a Švajčiarska.
(31)      Okrem toho Francúzsko presídlilo 97 utečencov, ktorí už boli zaregistrovaní v Nigeri, a 42 osôb bolo presídlených z Líbye priamo do Francúzska, Švédska a Holandska.
(32)      Štáty z EÚ aj mimo EÚ, ktoré vykonávajú presídľovanie (Francúzsko, Kanada, Nemecko, Fínsko, Holandsko, Švajčiarsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo), doposiaľ predložili 2 680 prísľubov na presídlenie z Nigeru (pre evakuované osoby z Líbye, ako aj pre utečencov už registrovaných v Nigeri).
(33)      V dňoch 9. až 11. apríla sa v Nigeri v rámci základnej skupiny pre posilnené presídľovanie po centrálnom Stredozemí uskutočnila misia v teréne za účasti viacerých štátov vykonávajúcich presídľovanie a Európskej komisie s cieľom zintenzívniť prácu v tejto oblasti.
(34)      Osobitná jednotka Africkej únie, Európskej únie a OSN bola zriadená v rámci piateho samitu Africkej únie a Európskej únie, ktorý sa konal 29. až 30. novembra 2017 v Abidjane na Pobreží Slonoviny.
(35)      Väčšina návrhov (2,5 miliardy EUR) pre zložku pre mikropodniky, malé a stredné podniky (15 návrhov) a zložku pre udržateľnú energiu a prepojiteľnosť (15 návrhov). Okrem toho sa prijali návrhy v hodnote vyššej ako 1 miliarda EUR pre ďalšie tri zložky: udržateľné poľnohospodárstvo, vidiecki podnikatelia a poľnohospodárske podniky; udržateľné mestá a digitálny rozvoj.
(36)      Na konferencii sa prijalo vyhlásenie: http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-18-2067_en.htm .  
(37)      https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/20180503_declaration-and-action-plan-marrakesh_en.pdf
(38)      Alžírski štátni príslušníci využívajú trasu centrálneho (1 980 príchodov v roku 2017, 114 v prvom štvrťroku 2018) a západného Stredozemia (3 687 príchodov v roku 2017 a 125 v prvom štvrťroku 2018).
(39)      Miera návratu je pomer medzi počtom osôb, v prípade ktorých bolo vydané rozhodnutie o návrate, a počtom osôb, ktoré boli skutočne vrátené (bez ohľadu na to, či je návrat dobrovoľný alebo nútený).
(40)      Spolupráca v oblasti migrácie s ázijskými krajinami stále vykazuje pozitívny trend. Uskutočnila sa séria dôležitých stretnutí s Afganistanom, Pakistanom a Bangladéšom. Medzi konkrétne výsledky patrí elektronická platforma na spracovanie žiadostí o readmisiu s Pakistanom a návratové operácie v rámci štandardných operačných postupov s Bangladéšom. Prebiehajú dialógy na vytvorenie podobnej úrovne spolupráce s krajinami vrátane Tuniska a Nigérie.
(41)      COM(2018) 303 final zo 16. 5. 2018.
(42)      COM(2018) 252 final zo 14. 3. 2018.
(43)      Údaje dostupné prostredníctvom agentúry Frontex Application Return. 
(44)      SWD(2017) 117 final z 22. 3. 2017 a COM(2017) 558 final z 27. 9. 2017.
(45)    COM(2017) 669 final z 15. 11. 2017.
(46)      COM(2018) 307 zo 16. 5. 2018.
(47)      Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko.
(48)      Žiadosť bola zaslaná do Portugalska.
(49)      Závery Rady („týkajúce sa presídlenia 20 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, prostredníctvom multilaterálnych a vnútroštátnych mechanizmov“) z 20. júla 2015, dokument 11130/15.
(50)      Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Taliansko.
(51)      V odporúčaní C(2017) 6504 z 27. 9. 2017 sa požadovalo presídlenie aspoň 50 000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a to do 31. októbra 2019.
(52)      Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Litva, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko.
(53)      Členské štáty doposiaľ uskutočnili presídlenie z vyše 25 tretích krajín. Doteraz najvyšší počet presídlení sa uskutočnil z Libanonu, Turecka, Jordánska, Ugandy, Čadu a Nigeru.
(54)    https://www.icmpd.org/our-work/capacity-building/multi-thematic-programmes/mobility-partnership-facility-mpf/pilot-projects-on-legal-migration-call-for-proposals-application-package/.
(55)      http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/survey/getsurveydetail/instruments/special/surveyky/2169.
(56)      Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje – Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027. COM(2018) 321 final z 2. 5. 2018.
Top