Súhrnný prehľad

Posúdenie vplyvu týkajúce sa možných zmien nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov

A. Potreba konať

Prečo? Aký problém sa rieši?

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov („nariadenie EMIR“) reagovalo na záväzok, ktorý vedúci predstavitelia G20 prijali v septembri 2009, a to zaviesť na globálnom základe určité požiadavky na zmluvy o mimoburzových derivátoch. Nariadením EMIR sa sleduje cieľ spočívajúci v znížení systémového rizika prostredníctvom zvýšenia transparentnosti trhu s mimoburzovými derivátmi a zníženia kreditného rizika protistrany a prevádzkového rizika súvisiacich s mimoburzovými derivátmi. Niektoré požiadavky, ktoré sa na tento účel zaviedli, sa začali uplatňovať, zatiaľ čo iné ešte nenadobudli účinnosť. Z monitorovania trhu, ktoré vykonala Komisia, a informácií získaných od zainteresovaných strán a orgánov a úradov EÚ vyplynula široká podpora celkových cieľov nariadenia EMIR, zároveň sa ale ukázali aj viaceré záležitosti, ktoré neviedli k najúčinnejšiemu a najefektívnejšiemu plneniu cieľov nariadenia EMIR. Tieto záležitosti sa týkajú najmä i) neprimeraných nákladov na dodržiavanie predpisov, ktoré v mnohých prípadoch prevažujú nad prudenciálnymi prínosmi, ii) nedostatočnej transparentnosti pozícií a expozícií súvisiacich s mimoburzovými derivátmi a iii) nedostatočného prístupu niektorých protistrán k zúčtovaniu.

Čo sa od tejto iniciatívy očakáva?

Predpokladané možnosti sa pri súčasnom zachovaní rámca stanoveného nariadením EMIR zameriavajú na to, aby bolo uplatňovanie nariadenia EMIR účinnejšie a efektívnejšie na základe zvýšenia primeranosti pravidiel, zvýšenia transparentnosti pozícií a expozícií súvisiacich s mimoburzovými derivátmi a zníženia prekážok prístupu k zúčtovaniu. Na tento účel sa zvažuje a posudzuje niekoľko cielených úprav nariadenia EMIR s ohľadom na hlavný cieľ nariadenia EMIR, ktorým je ochrana finančnej stability.

Aká je pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ? 

Nariadenie EMIR je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Cielené úpravy existujúcich ustanovení nariadenia EMIR, ktoré predpokladá táto iniciatíva, možno vykonať len na úrovni EÚ na základe článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

B. Riešenia

Aké legislatívne a nelegislatívne možnosti politiky sa zvažovali? Je niektorá z možností uprednostňovaná? Prečo?

Táto iniciatíva pozostáva z preskúmania existujúceho nariadenia EMIR. Z tohto dôvodu sa zvažované možnosti týkajú cielených úprav konkrétnych (legislatívnych) ustanovení. Na dosiahnutie želaných cieľov sa identifikovalo niekoľko uprednostňovaných možností politiky:

·stanoviť pre systémy dôchodkového zabezpečenia novú prechodnú výnimku zo zúčtovacej povinnosti;

·obmedziť rozsah zúčtovacej povinnosti pre nefinančné protistrany;

·vyňať veľmi malé finančné protistrany z pôsobnosti zúčtovacej povinnosti;

·zrušiť povinnosť ohlasovať historické údaje (backloading);

·oslobodiť nefinančné protistrany od povinnosti ohlasovať vnútroskupinové transakcie;

·zaviesť pri transakciách s derivátmi obchodovanými na burze jednostranné ohlasovanie zo strany centrálnych protistrán;

·ustanoviť v prípade iných transakcií, ako sú transakcie s derivátmi obchodovanými na burze, aby ohlasovanie obchodu, ktorý bol uzavretý s malou nefinančnou protistranou, vykonala finančná protistrana;

·ďalej harmonizovať pravidlá a postupy ohlasovania a požadovať od archívov obchodných údajov, aby zabezpečili kvalitu údajov;

·zvýšiť horné limity základných súm pokút za porušenia požiadaviek, ktoré sú ustanovené v nariadení EMIR, spôsobené archívmi obchodných údajov;

·objasniť vzájomný vzťah medzi nástrojmi nariadenia EMIR na riadenie zlyhania a vnútroštátnymi právnymi predpismi o konkurznom konaní a zaviesť zásadu poskytovať zúčtovacie služby za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných obchodných podmienok („FRAND“) v nariadení EMIR.

Kto podporuje ktorú možnosť?

Spätná väzba od zainteresovaných strán o fungovaní nariadenia EMIR bola získaná prostredníctvom dvoch verejných konzultácií, ktoré vykonala Komisia. V rámci konzultácie bolo vznesených niekoľko konkrétnych otázok, ale nezdôraznili sa žiadne konkrétne možnosti politiky, ktoré by sa mohli zvážiť. Všetky skupiny zainteresovaných strán vyjadrili zvýšeniu primeranosti pravidiel širokú podporu. Veľa pozornosti bolo venovanej ohlasovaniu obchodov. Respondenti, najmä podniky a odvetvové združenia, žiadali o zníženie požiadaviek na ohlasovanie v prípade nefinančných protistrán. Veľký počet respondentov z rôznych kategórií zainteresovaných strán sa tiež domnieva, že obojstranné ohlasovanie by sa malo nahradiť jednostranným ohlasovaním – táto možnosť sa posúdila, ale zamietla v tomto posúdení vplyvu. Respondenti takisto poukázali na potrebu zaviesť výnimky zo zúčtovacích a maržových požiadaviek pre protistrany, ktoré nie sú systémovo dôležité.

Diskusie s odborníkmi z členských štátov, ktoré sa konali v neskoršom štádiu, zahŕňali konkrétne zvažované možnosti politiky. Väčšina odborníkov z členských štátov sa vyjadrila v prospech uprednostňovaných možností ponechaných v tomto posúdení vplyvu.

C. Vplyvy uprednostňovanej možnosti

Aké sú prínosy uprednostňovanej možnosti (ak nejaké existujú, inak hlavné)?

Po prvé, navrhované úpravy povedú k zníženiu nákladov na dodržiavanie predpisov a k zníženiu zaťaženia pre účastníkov trhu, a to bez nepriaznivého vplyvu na finančnú stabilitu. Z väčšej primeranosti pri uplatňovaní zúčtovacích pravidiel budú mať prospech nefinančné protistrany, pretože plánovanými opatreniami sa zabezpečí lepšia úroveň rovnakých podmienok, keďže v dôsledku vyššieho prahu sa budú požiadavky na zúčtovanie vzťahovať len na najväčšie nefinančné protistrany. Nové nastavenie kritérií na určenie subjektov ako malých finančných protistrán, na ktoré by sa vzťahovala zúčtovacia povinnosť, umožní znížiť zaťaženie týchto (veľmi) malých finančných protistrán, v prípade ktorých centrálne zúčtovanie nie je ekonomicky prijateľné. Systémy dôchodkového zabezpečenia budú mať prospech z novej prechodnej výnimky zo zúčtovacej povinnosti z toho dôvodu, že sa doteraz nedospelo k žiadnemu uskutočniteľnému technickému riešeniu zúčtovania. Všetky protistrany budú mať prospech zo zníženia určitých požiadaviek na ohlasovanie, ako je napríklad zrušenie povinnosti ohlasovať historické údaje (backloading). Po druhé, väčšia transparentnosť pozícií a expozícií súvisiacich s mimoburzovými derivátmi umožní orgánom identifikovať akékoľvek potenciálne problémy už v skoršej fáze a prijať včasné opatrenia na riešenie akýchkoľvek rizík, čím sa podporí odolnosť finančných trhov. Po tretie, zlepšený prístup k zúčtovaniu umožní ďalším účastníkom trhu riadenie a hedžing ich rizík a znížením pravdepodobnosti výskytu náhlych šokov a narušení činnosti prispeje k stálejšiemu rozvoju podnikania a k istote zamestnania ich zamestnancov

Aké sú náklady uprednostňovanej možnosti (ak nejaké existujú, inak hlavné)?

Celkovo by nemali existovať žiadne podstatné sociálne a hospodárske náklady. Plánované zjednodušenie a zvýšená primeranosť pravidiel ohlasovania umožnia dosiahnuť ciele nariadenia EMIR a výrazne znížiť celkové administratívne zaťaženie, ktoré znášajú protistrany podliehajúce požiadavkám na ohlasovanie podľa nariadenia EMIR. V prípadoch, pre ktoré sa uvažuje o prenose ohlasovacej povinnosti, sú subjekty, ktoré by mali v budúcnosti na seba prevziať ohlasovaciu povinnosť, lepšie vybavené na plnenie tejto úlohy, pričom relevantné celkové agregované náklady by sa mali z dôvodu úspor z rozsahu znížiť. Ďalšie zosúladenie pravidiel a postupov ohlasovania môže zahŕňať nanajvýš určité obmedzené dodatočné administratívne náklady v počiatočných štádiách implementácie, pričom takéto zosúladenie by ale malo v strednodobom horizonte viesť k väčšej efektívnosti a zníženiu celkového zaťaženia. Podobne sa v súvislosti s požiadavkou na dodržiavanie spravodlivých, primeraných a nediskriminačných obchodných podmienok poskytovania zúčtovacích služieb, ktoré sú prínosné pre mnohé protistrany, očakávajú len obmedzené dodatočné administratívne náklady.

Kombinovaným výsledkom všetkých uprednostňovaných možností je výrazné zníženie nákladov. Odhady potenciálnych úspor vypočítaných výlučne na účely tohto posúdenia vplyvu a s prihliadnutím na všetky základné predpoklady uvedené v prílohe 8 sa pohybujú v rozmedzí od 2,3 miliardy EUR do 6,9 miliardy EUR vo fixných (jednorazových) nákladoch a od 1,1 miliardy EUR do 2,66 miliardy EUR v prevádzkových nákladoch. Spoľahlivosť týchto odhadovaných znížení nákladov ovplyvňujú viaceré obmedzenia. Po prvé, tieto odhady sú platné iba teraz. Požiadavky, ktoré sa budú uplatňovať v neskoršom štádiu, ako napríklad postupné uplatňovanie maržových požiadaviek, neboli v týchto výpočtoch zohľadnené. Po druhé, výpočty vychádzajú z obmedzeného množstva údajov, ktoré sú verejne dostupné, ako aj z nepodložených trhových informácií, ktoré nemusia presne zachytávať rôznorodosť a osobitosť dotknutých protistrán. Po tretie, výpočty vychádzajú z predpokladu, že zníženie nákladov sa úplne prenesie na konečných používateľov. Po štvrté, náklady na minimálnu úpravu vyplývajúce napríklad zo zavedenia podmienok FRAND (očakávaný vplyv na zúčtovacích členov) a z opatrení na zvýšenie kvality údajov (očakávaný vplyv na archívy obchodných údajov) neboli do tohto výpočtu zahrnuté.

Ako to bude vplývať na podniky, MSP a mikropodniky?

Podniky, MSP a mikropodniky budú mať predovšetkým prospech z možností zameraných na i) zníženie regulačných požiadaviek v prípadoch, v ktorých sa neprimerané náklady na dodržiavanie predpisov javia ako prevažujúce nad prudenciálnymi prínosmi a ii) zlepšenie prístupu k zúčtovaniu. Nefinančné protistrany budú mať prospech z úpravy rozsahu pôsobnosti zúčtovacej povinnosti. Zjednodušenie požiadaviek na ohlasovanie bude prínosom pre všetky protistrany vrátane MSP. A napokon, zavedením nových zásad FRAND sa pre mnohé protistrany uľahčí získanie prístupu k zúčtovaniu.

Očakáva sa významný vplyv na štátne rozpočty a verejnú správu? 

Nie. Zvažované zmeny by nemali viesť k relevantným nákladom pre štátne rozpočty a verejnú správu.

Očakávajú sa iné významné vplyvy?

Nie.

D. Nadväzné opatrenia

Kedy sa táto politika preskúma?

Vzhľadom na to, že požiadavky ustanovené v nariadení EMIR nadobudli účinnosť v rôznom čase a že niektoré z nich účinnosť ešte nenadobudli, malo by sa vykonať hodnotenie nariadenia EMIR v celom jeho rozsahu s osobitným dôrazom na jeho účinnosť a efektívnosť pri plnení jeho pôvodných cieľov. Toto hodnotenie by malo zahŕňať cielené zmeny, s ktorými sa uvažuje v tejto iniciatíve, a malo by sa uskutočniť najmenej 3 roky po začatí uplatňovania týchto zmien. V určitých prípadoch, najmä pokiaľ ide o systémy dôchodkového zabezpečenia, je dôležité priebežne monitorovať pokrok v dostupnosti riešení pre zúčtovanie týkajúce sa systémov dôchodkového zabezpečenia.