EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18. 10. 2017

COM(2017) 607 final

2017/0266(NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o uzavretí v mene Európskej únie Dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu (CETS č. 217)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.PREDMET NÁVRHU

Dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu („dodatkový protokol“) prijal výbor ministrov 19. mája 2015. Európska únia podpísala dodatkový protokol 22. októbra 2015 1 . Tento návrh sa týka rozhodnutia o uzavretí dodatkového protokolu v mene Únie.

Dodatkovým protokolom (dohovor č. 217) sa dopĺňa Dohovor o predchádzaní terorizmu (dohovor č. 196). Na to, aby Európska únia mohla uzavrieť dodatkový protokol, musí uzavrieť alebo súbežne uzavrieť dohovor č. 196 2 . Tento návrh je preto doplnený návrhom týkajúcim sa rozhodnutia o uzavretí dohovoru č. 196 v mene Únie a musí sa vykladať spolu s uvedeným návrhom.

2.KONTEXT NÁVRHU

Cieľom dodatkového protokolu je doplniť dohovor č. 196 súborom ustanovení zameraných na uplatňovanie trestnoprávnych aspektov rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2178 (2014) s názvom „Hrozby pre medzinárodný mier a bezpečnosť spôsobené teroristickými činmi“. V tejto rezolúcii Bezpečnostná rada vyzvala členské štáty Organizácie Spojených národov, aby prijali súbor opatrení zameraných na predchádzanie toku zahraničných teroristických bojovníkov do oblastí konfliktov a jeho obmedzovanie.

Dodatkový protokol reaguje na túto výzvu prehlbovaním spoločného chápania trestných činov súvisiacich so zahraničnými teroristickými bojovníkmi, ako aj reakcií na takéto činy, ktoré sú kritériami na výmenu informácií a uľahčujú cezhraničné vyšetrovania a stíhania činov prípravnej povahy, ktoré môžu viesť k páchaniu teroristických trestných činov.

Dodatkovým protokolom sa teda stanovuje zásada trestnosti týchto činov: pridanie sa k organizácii alebo skupine osôb na účely terorizmu (článok 2), absolvovanie výcviku na terorizmus (článok 3), cestovanie alebo pokus vycestovať do zahraničia na účely terorizmu (článok 4), poskytovanie alebo zhromažďovanie finančných prostriedkov na takéto cesty (článok 5) a organizovanie a uľahčenie takýchto ciest (článok 6). Cieľom článku 7 je napokon zlepšenie výmeny informácií tým, že tento článok zaväzuje zmluvné strany, aby určili kontaktné miesto na účely včasného poskytovania informácií a vybavovania žiadostí o informácie.

Článok 2 sa považuje za dôležitý nástroj v oblasti účinného vyšetrovania a trestného stíhania osôb, ktoré prispievajú svojimi činnosťami k páchaniu teroristických trestných činov teroristických skupín.

Článkom 3 sa stanovuje zásada trestnosti činov prípravnej povahy, t. j. absolvovanie výcviku na terorizmus, čím sa dopĺňa existujúci trestný čin poskytovania výcviku na terorizmus vymedzený v článku 7 dohovoru č. 196. Ustanovenie v článku 3 zároveň zvyšuje právnu istotu a účinnosť článkov 4 až 6 dodatkového protokolu tým, že stanovuje vymedzenie absolvovania výcviku na terorizmus, ktoré sa uvádza ako jeden z cieľov cestovania.

Účelom článkov 4 až 6 je transpozícia ustanovení odseku 6 písm. a) až c) rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 2178 (2014). Rozširuje sa nimi rozsah uplatňovania zásady trestnosti na iné činy prípravnej povahy nad rámec činov vymedzených dohovorom č. 196 (t. j. verejné nabádanie, poskytovanie výcviku a nábor na terorizmus).

Ustanoveniami o intenzívnejšej výmene informácií/kontaktných miestach obsiahnutými v článku 7 sa v dodatkovom protokole reaguje na požiadavku stanovenú v ustanoveniach odseku 3 rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 2178 (2014) týkajúcu sa posilnenia medzinárodnej spolupráce, konkrétne posilnením predchádzania cestovaniu do tretích krajín na účely páchania teroristických trestných činov alebo účasti na činnostiach výcviku na terorizmus a jeho vyšetrovania.

Dodatkový protokol nadobudol účinnosť 1. júla 2017. K 11. júlu 2017 dodatkový protokol ratifikovali tri členské štáty a podpísalo ho 24 členských štátov EÚ 3 . Európska únia podpísala dodatkový protokol 22. októbra 2015.

3.DÔVODY NÁVRHU

Hrozba terorizmu v posledných rokoch rastie a rýchlo sa vyvíja. Osoby označované ako „zahraniční teroristickí bojovníci“ cestujú do zahraničia na účely terorizmu. Vracajúci sa zahraniční teroristickí bojovníci predstavujú zvýšenú bezpečnostnú hrozbu pre všetky členské štáty. Zahraniční teroristickí bojovníci boli spojení s nedávnymi útokmi a plánovanými útokmi v niekoľkých členských štátoch. Únia a jej členské štáty navyše čelia zvýšeným hrozbám zo strany jednotlivcov, ktorých motivujú zahraničné teroristické skupiny alebo ktorí od týchto skupín dostávajú pokyny. Opatrenia proti terorizmu sa musia zintenzívniť nielen na vnútroštátnej, ale aj na celoeurópskej úrovni a mimo EÚ.

Terorizmus má globálny charakter a predstavuje narastajúce ohrozenie základných práv, demokracie a zásad právneho štátu v Európe a na celom svete. Teroristické útoky sú nerozlišujúce. Obete terorizmu môžu pochádzať z ktorejkoľvek krajiny.

Teroristické útoky spáchané v posledných rokoch v Európskej únii a inde na svete boli neprijateľným porušením zásad, ktoré sú základom demokratickej spoločnosti. V kontexte takýchto ustavičných hrozieb je Európska únia viac než inokedy povinná konať jednotne, podporovať a presadzovať zásady, ktoré sú dôvodom jej existencie.

Cezhraničný charakter terorizmu vyžaduje intenzívnu medzinárodnú spoluprácu. Spoločné chápanie trestných činov súvisiacich so zahraničnými teroristickými bojovníkmi a trestných činov prípravnej povahy, ktoré môžu viesť k páchaniu teroristických trestných činov, prispeje k ďalšiemu zlepšeniu účinnosti mechanizmov trestného súdnictva a spolupráce na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni. Skutočnosť, že právne normy v tejto oblasti vrátane tých, ktoré sa uplatňujú v rámci EÚ, sú často odvodené z takých medzinárodných nástrojov, akým je dodatkový protokol, ďalej zdôrazňuje potrebu, aby Európska únia na medzinárodnej scéne vystupovala jednotne.

Európska únia nakoniec prijala komplexný súbor právnych nástrojov na boj proti terorizmu, ktoré sú opísané nižšie. Ustanovenia obsiahnuté v týchto nástrojoch sa takmer úplne zhodujú s ustanoveniami dodatkového protokolu. Dodatkový protokol môže uvedené spoločné pravidlá ovplyvniť alebo zmeniť rozsah ich pôsobnosti.

Prijatím smernice (EÚ) 2017/514 o boji proti terorizmu je Európska únia pripravená dokončiť svoj záväzok stať sa zmluvnou stranou dodatkového dohovoru prostredníctvom uzavretia uvedeného nástroja.

4.PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

4.1.Právomoc Únie uzavrieť dodatkový protokol

V článku 3 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia má výlučnú právomoc „uzavrieť medzinárodnú dohodu, ... ak môžu byť uzavretím zmlúv dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti.“ Medzinárodnou dohodou môžu byť dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti, ak sa oblasť upravená dohodou prekrýva s právnymi predpismi Únie alebo ak je do veľkej miery upravená právnymi predpismi Únie 4 .

Únia už prijala opatrenia v oblasti upravenej dodatkovým protokolom vrátane ustanovení trestného práva hmotného, ako aj ustanovenia o intenzívnejšej výmene informácií. Právny rámec EÚ upravujúci trestné činy súvisiace s terorizmom je stanovený v smernici (EÚ) 2017/541/o boji proti terorizmu 5 , ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV o boji proti terorizmu so zreteľom na členské štáty viazané touto smernicou. Odôvodnenie 5 smernice sa týka osobitne rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 2178 (2014) a dodatkového protokolu. V smernici sa stanovuje trestnoprávny rámec týkajúci sa všetkých trestných činov vymedzených v dodatkovom protokole a uvádzajú sa doplňujúce právne predpisy v oblasti sankcií, jurisdikcie a právnej zodpovednosti právnických osôb.

Ustanovenia dodatkového protokolu týkajúce sa výmeny informácií upravuje rozhodnutie Rady 2005/671/SVV o výmene informácií a spolupráci v oblasti teroristických trestných činov 6 , ktoré mení aj smernica (EÚ) 2017/541.

K iným relevantným nástrojom Únie v tomto ohľade patrí najmä rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov Európskej únie 7 , ako aj rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (prümské rozhodnutie) 8 . Týmito nástrojmi sa reguluje na jednej strane výmena informácií na účely vyšetrovania trestných činov v záležitostiach týkajúcich sa terorizmu a na druhej strane vytvorenie kontaktných miest na účely takejto výmeny informácií. Predovšetkým Europol 9 podporuje policajnú spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami s cieľom primerane reagovať na fenomén zahraničných teroristických bojovníkov.

Oblasť upravená dodatkovým protokolom sa prekrýva s právnymi predpismi Únie a v každom prípade je do veľkej miery upravená právnymi predpismi Únie. Uzavretím dodatkového protokolu môžu byť preto „dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti“ v zmysle článku3 ods. 2 ZFEÚ. Vzhľadom na to má Únia výlučnú právomoc uzavrieť dodatkový protokol.

4.2.Právny základ navrhovaného rozhodnutia

Voľba právneho základu v prípade opatrenia EÚ musí byť založená na objektívnych prvkoch, ktoré môžu byť súdne preskúmané, medzi tieto prvky patrí cieľ a obsah predmetného opatrenia 10 . Ak z preskúmania opatrenia Európskej únie vyplynie, že má dvojaký účel alebo dva komponenty, a ak sa jeden z nich dá určiť za hlavný alebo prevažujúci účel alebo komponent, kým druhý je len vedľajší, opatrenie sa musí zakladať len na jednom právnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje tento hlavný alebo prevažujúci účel alebo komponent.

Hlavným účelom dodatkového protokolu je stanoviť trestné činy súvisiace s terorizmom, v prípade ktorých prináleží Únii právomoc na základe článku 83 ods. 1 ZFEÚ. Hmotnoprávnym základom podpisu dodatkového protokolu je preto článok 83 ods. 1 ZFEÚ. Článkom 7 o posilnenej výmene informácií prostredníctvom určenia kontaktných miest sa uľahčuje odhaľovanie cestujúcich osôb alebo osôb pokúšajúcich sa o vycestovanie, predchádzanie takémuto cestovaniu a jeho vyšetrovanie, a tým sa posilňuje praktické vykonávanie článku 4 dodatkového protokolu. Jeho povaha je preto doplnková.

Smernica o boji proti terorizmu, ktorej hlavným cieľom je stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia teroristických trestných činov a trestných činov súvisiacich s terorizmom a sankcií za tieto trestné činy, bola takisto prijatá na základe článku 83 ods. 1 ZFEÚ. Obsahuje aj ustanovenia na zlepšenie výmeny informácií, ako aj na podporu a ochranu obetí terorizmu.

Rada podľa článku 218 ods. 6 ZFEÚ na návrh vyjednávača prijme rozhodnutie o uzavretí dohody. V článku 218 ods. 6 písm. a) ZFEÚ sa stanovuje, že ak sa dohoda týka oblastí, na ktoré sa uplatňuje riadny legislatívny postup, Rada prijme rozhodnutie o uzavretí dohody po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

Dodatkovým protokolom sa upravujú oblasti, na ktoré sa vzťahuje riadny legislatívny postup, najmä stanovenie minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činov v oblasti terorizmu (článok 83 ods. 1 ZFEÚ), kde sa vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu. Procesnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 218 ods. 6 písm. a) ZFEÚ.

4.3.Kontaktné miesto na výmenu informácií

Podľa článku 7 protokolu majú strany určiť kontaktné miesto na výmenu informácií o zahraničných teroristických bojovníkoch, ktoré bude k dispozícii 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Ako kontaktné miesto sa podľa podmienok stanovených v nariadení (EÚ) 2016/794 o vzťahoch s partnermi a o prenose a výmene osobných údajov navrhuje určiť Europol.

4.4.Územná pôsobnosť

Dodatkový protokol podpísaný a napokon uzavretý Európskou úniou je v súlade s protokolom č. 22 pripojeným k Zmluve o Európskej únii záväzný pre všetky členské štáty EÚ s výnimkou Dánska a uplatňuje sa vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou Dánska. Dodatkový protokol podpísaný a napokon uzavretý Európskou úniou je v súlade s protokolom č. 21 pripojeným k Zmluve o Európskej únii pre Spojené kráľovstvo záväzný a uplatňuje sa v ňom iba vtedy, keď tento členský štát oznámi Rade svoje želanie zúčastniť sa na prijímaní a uplatňovaní tohto nástroja. Írsko je viazané rámcovým rozhodnutím 2002/475/SVV, a preto sa zúčastňuje na prijímaní tohto rozhodnutia.

2017/0266 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o uzavretí v mene Európskej únie Dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu (CETS č. 217)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 83 ods. 1 v spojení s jej článkom 218 ods. 6 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)V súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2015/1914 z 18. septembra 2015 11 bol dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu (CETS č. 196) (ďalej len „dodatkový protokol“) podpísaný 22. októbra 2015 s výhradou jeho uzavretia.

(2)V článku 10 dodatkového protokolu sa stanovuje, že dodatkový protokol je otvorený na schválenie zo strany Európskej únie.

(3)Únia už prijala opatrenia v rôznych oblastiach upravených dodatkovým protokolom.

(4)V dodatkovom protokole sa požaduje, aby zmluvné strany určili kontaktné miesto na výmenu informácií o osobách cestujúcich na účely terorizmu.

(5)Írsko je viazané rámcovým rozhodnutím Rady 2002/475/SVV 12 , a preto sa zúčastňuje na prijímaní tohto rozhodnutia.

(6)[V súlade s článkom 3 protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Spojené kráľovstvo oznámilo želanie zúčastniť sa na prijímaní a uplatňovaní tohto rozhodnutia.
ALEBO
V súlade s článkami 1 a 2 protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijímaní tohto rozhodnutia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.]

(7)V súlade s článkami 1 a 2 protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(8)Dodatkový protokol by sa preto mal schváliť v mene Európskej únie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Európskej únie schvaľuje Dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu (CETS č. 196).

Text dodatkového protokolu je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Ako kontaktné miesto stanovené v článku 7 dodatkového protokolu a v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 je určená Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) 13 .

Článok 3

Predseda Rady určí osobu oprávnenú uložiť v mene Európskej únie schvaľovaciu listinu stanovenú v článku 10 dodatkového protokolu s cieľom vyjadriť súhlas Európskej únie s tým, že bude týmto protokolom viazaná.

Článok 4

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť po jeho prijatí 14 .

V Bruseli

(1) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1913 z 18. septembra 2015 o podpise Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu (CETS č. 196) v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 280, 24.10.2015, s. 22) a rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1914 z 18. septembra 2015 o podpise Dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu (CETS č. 196) v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 280, 24.10.2015, s. 24).

(2) Pozri článok 10 dodatkového protokolu.

(3) Úrad pre zmluvy Rady Európy, Tabuľka štátov, ktoré podpísali a ratifikovali zmluvu č. 217 , stav k 29. augustu 2017.

(4) Vec 22/70 Komisia/Rada, Zb. 1971, s. 263 a Stanovisko 3/15 zo 14. februára 2017 (Marrákešská zmluva).

(5) Smernica (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV, (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(6) Ú. v. EÚ L 253, 29.9.2005, s. 22.

(7) Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 89.

(8) Ú. v. EÚ L 210, 6.6.2008, s. 1.

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

(10) Vec C-377/12, Komisia/Rada, bod 34.

(11) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1914 z 18. septembra 2015 (Ú. v. EÚ L 280, 24.10.2015, s. 22).

(12) Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002, s. 3).

(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

(14) Dátum nadobudnutia platnosti dodatkového protokolu pre Európsku úniu uverejní Generálny sekretariát Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18. 10. 2017

COM(2017) 607 final

PRÍLOHA

k

návrhu rozhodnutia Rady

o uzavretí Dodatkového protokolu v mene Európskej únie, ktorým sa dopĺňa Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu (CETS č. 217)

PRÍLOHA

k

návrhu rozhodnutia Rady

o uzavretí Dodatkového protokolu v mene Európskej únie, ktorým sa dopĺňa Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu (CETS č. 217)

28. plenárne zasadnutie

V Štrasburgu (Francúzsko) 8. – 10. apríla 2015

Členské štáty Rady Európy a ostatné zmluvné strany Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu (CETS č. 196), signatári tohto protokolu,

uvedomujúc si, že cieľom Rady Európy je dosiahnutie väčšej jednoty medzi jej členmi,

želajúc si ďalej posilniť úsilie zamerané na predchádzanie a potláčanie terorizmu vo všetkých jeho formách, a to v Európe i na celosvetovej úrovni, pri súčasnom dodržiavaní ľudských práv a zásad právneho štátu,

pripomínajúc ľudské práva a základné slobody, ktoré sú zakotvené najmä v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ETS č. 5) a v jeho protokoloch, ako aj v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach,

vyjadrujúc vážne znepokojenie nad hrozbou, ktorú predstavujú osoby, ktoré cestujú do zahraničia na účely páchania alebo podpory páchania teroristických činov alebo účasti na nich, alebo na účely poskytovania alebo absolvovania výcviku na terorizmus na území iného štátu,

so zreteľom na rezolúciu č. 2178 (2014), ktorú prijala Bezpečnostná rada OSN na svojom 7272. zasadnutí 24. septembra 2014, a najmä na jej body 4 až 6,

berúc do úvahy, že je vhodné Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu v určitých ohľadoch doplniť,

sa dohodli takto:

Článok 1 – Účel

Účelom tohto protokolu je doplniť ustanovenia Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu, ktorý bol otvorený na podpis vo Varšave 16. mája 2005 (ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o stanovenie zásady trestnosti činov uvedených v článkoch 2 až 6 tohto protokolu, a tým posilniť úsilie strán pri predchádzaní terorizmu a jeho negatívnym účinkom na úplné uplatňovanie ľudských práv, najmä práva na život, prijímaním opatrení na vnútroštátnej úrovni a prostredníctvom medzinárodnej spolupráce s náležitým ohľadom na existujúce platné dvojstranné alebo mnohostranné zmluvy alebo dohody medzi zmluvnými stranami.

Článok 2 – Pridanie sa k organizácii alebo skupine osôb na účely terorizmu

1.Na účely tohto protokolu „pridanie sa k organizácii alebo skupine osôb na účely terorizmu“ je zapojenie sa do činnosti organizácie alebo skupiny osôb na účely spáchania alebo podieľania sa na spáchaní jedného teroristického činu alebo viacerých teroristických činov organizáciou alebo skupinou osôb.

2.Každá zmluvná strana prijme opatrenia potrebné na stanovenie „pridania sa k organizácii alebo skupine osôb na účely terorizmu“, ako je vymedzené v odseku 1, za trestný čin podľa jej vnútroštátneho právneho poriadku, ak je páchaný protiprávne a úmyselne.

Článok 3 – Absolvovanie výcviku na terorizmus

1.Na účely tohto protokolu „absolvovanie výcviku na terorizmus“ je získavanie inštrukcií vrátane znalostí alebo praktických zručností od inej osoby týkajúcich sa výroby alebo použitia výbušnín, strelných zbraní alebo iných zbraní, alebo škodlivých či nebezpečných látok, alebo týkajúcich sa iných osobitných metód alebo techník na účely vykonávania alebo podieľania sa na spáchaní teroristického trestného činu.

2.Každá zmluvná strana prijme opatrenia potrebné na stanovenie „absolvovania výcviku na terorizmus“, ako je vymedzené v odseku 1, za trestný čin podľa jej vnútroštátneho právneho poriadku, ak je spáchaný protiprávne a úmyselne.

Článok 4 – Cestovanie do zahraničia na účely terorizmu

1.Na účely tohto protokolu „cestovanie do zahraničia na účely terorizmu“ je cestovanie do štátu, ktorý nie je štátom štátnej príslušnosti ani pobytu cestujúceho, na účely páchania teroristických činov, podpory páchania teroristických činov alebo účasti na nich, alebo na účely poskytovania alebo absolvovania výcviku na terorizmus na území iného štátu.

2.Každá zmluvná strana prijme opatrenia potrebné na stanovenie „cestovania do zahraničia na účely terorizmu“, ako je vymedzené v odseku 1, z jej územia alebo jej štátnymi príslušníkmi, za trestný čin podľa jej vnútroštátneho právneho poriadku, ak je spáchaný protiprávne a úmyselne. Každá zmluvná strana môže pritom stanoviť podmienky požadované podľa jej ústavných zásad a v súlade s týmito zásadami.

3.Každá zmluvná strana v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom prijme aj opatrenia potrebné na stanovenie pokusu trestného činu za trestný čin vo vzťahu k trestným činom stanoveným v tomto článku.

Článok 5 – Financovanie cestovania do zahraničia na účely terorizmu

1.Na účely tohto protokolu „financovanie cestovania do zahraničia na účely terorizmu“ je poskytovanie alebo zhromažďovanie, akýmkoľvek spôsobom, priamo alebo nepriamo, finančných prostriedkov úplne alebo čiastočne umožňujúcich akejkoľvek osobe cestovanie do zahraničia na účely terorizmu, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 tohto protokolu, s vedomím, že finančné prostriedky sú úplne alebo čiastočne určené na tento účel.

2.Každá zmluvná strana prijme opatrenia potrebné na stanovenie „financovania cestovania do zahraničia na účely terorizmu“, ako je vymedzené v odseku 1, za trestný čin podľa jej vnútroštátneho právneho poriadku, ak je páchaný protiprávne a úmyselne.

Článok 6 – Organizovanie alebo iné uľahčenie cestovania do zahraničia na účely terorizmu

1.Na účely tohto protokolu „organizovanie alebo iné uľahčenie cestovania do zahraničia na účely terorizmu“ je akékoľvek konanie s cieľom zorganizovať alebo uľahčiť akejkoľvek osobe cestovanie do zahraničia na účely terorizmu, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 tohto protokolu, s vedomím, že takto poskytnutá pomoc je na účely terorizmu.

2.Každá zmluvná strana prijme opatrenia potrebné na stanovenie „organizovania alebo iného uľahčenia cestovania do zahraničia na účely terorizmu“, ako je vymedzené v odseku 1, za trestný čin podľa jej vnútroštátneho právneho poriadku, ak je páchaný protiprávne a úmyselne.

Článok 7 – Výmena informácií

1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 odsek 2 písm. a) dohovoru, každá zmluvná strana prijme v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi a s existujúcimi medzinárodnými záväzkami opatrenia potrebné na posilnenie včasnej výmeny všetkých dostupných relevantných informácií medzi zmluvnými stranami týkajúcich sa osôb cestujúcich do zahraničia na účely terorizmu, v zmysle vymedzenia v článku 4. Na tento účel každá zmluvná strana určí kontaktné miesto, ktoré bude k dispozícii 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

2.Zmluvná strana môže podľa odseku 1 určiť už existujúce kontaktné miesto.

3.Kontaktné miesto zmluvnej strany musí byť schopné urýchlene komunikovať s kontaktným miestom inej zmluvnej strany.

Článok 8 – Podmienky a záruky

1.Každá zmluvná strana zabezpečí, aby sa vykonávanie tohto protokolu vrátane zavedenia, vykonávania a uplatňovania zásady trestnosti podľa článkov 2 až 6 uskutočňovalo pri dodržiavaní ľudských práv, najmä práva na slobodu pohybu, slobodu prejavu, slobodu združovania a slobodu vierovyznania, ako je to uvedené v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a iných záväzkoch podľa medzinárodného práva, ak sú pre zmluvnú stranu platné.

2.Zavedenie, vykonávanie a uplatňovanie zásady trestnosti podľa článkov 2 až 6 tohto protokolu by malo ďalej podliehať zásade proporcionality s prihliadnutím na legitímne sledované ciele a na ich potrebu v demokratickej spoločnosti a malo by vylúčiť každú formu svojvôle alebo diskriminačného či rasistického zaobchádzania.

Článok 9 – Vzťah medzi týmto protokolom a dohovorom

Slová a pojmy uvedené v tomto protokole sa vykladajú v zmysle Dohovoru. Medzi zmluvnými stranami sa všetky ustanovenia dohovoru uplatňujú primerane, s výnimkou článku 9.

Článok 10 – Podpis a nadobudnutie platnosti

1.Tento protokol je otvorený na podpis signatárom dohovoru. Podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Signatár nemôže ratifikovať, prijať alebo schváliť tento protokol, pokiaľ predtým neratifikoval, neprijal alebo neschválil dohovor, alebo ak tak nerobí súbežne. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európy.

2.Tento protokol nadobúda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od uloženia šiestej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení, z toho aspoň štyroch členských štátov Rady Európy.

3.Pre každý signatársky štát, ktorý následne uloží svoju ratifikačnú listinu, listinu o prijatí alebo schválení, nadobúda tento protokol platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení.

Článok 11 – Pristúpenie k protokolu

1.Po nadobudnutí platnosti tohto protokolu môže každý štát, ktorý pristúpil k dohovoru, pristúpiť aj k tomuto protokolu alebo tak urobiť súbežne.

2.Pre každý štát pristupujúci k protokolu podľa odseku 1 protokol nadobúda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia listiny o prístupe u generálneho tajomníka Rady Európy.

Článok 12 – Územná pôsobnosť

1.Každý štát alebo Európska únia môže v čase podpisu alebo pri uložení svojich ratifikačných listín, listín o prijatí, schválení alebo prístupe vymedziť územie alebo územia, na ktoré sa uplatňovanie tohto protokolu vzťahuje.

2.Každá zmluvná strana môže kedykoľvek neskôr vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy rozšíriť pôsobnosť tohto protokolu na akékoľvek iné územie uvedené v tomto vyhlásení. Vo vzťahu k tomuto územiu protokol nadobúda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa prijatia tohto vyhlásenia generálnym tajomníkom Rady Európy.

3.Vyhlásenia vydané podľa predchádzajúcich dvoch odsekov možno vo vzťahu k akémukoľvek územiu odvolať oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Toto odvolanie nadobúda účinnosť prvým dňom mesiaca po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa prijatia tohto oznámenia generálnym tajomníkom Rady Európy.

Článok 13 – Vypovedanie

1.Každá zmluvná strana môže kedykoľvek vypovedať tento protokol oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

2.Vypovedanie nadobúda účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa prijatia oznámenia generálnym tajomníkom Rady Európy.

3.Vypovedanie dohovoru má automaticky za následok vypovedanie tohto protokolu.

Článok 14 - Oznamovanie

Generálny tajomník Rady Európy informuje členské štáty Rady Európy, Európsku úniu, nečlenské štáty, ktoré sa zúčastňovali na vypracovaní tohto protokolu, ako aj každý štát, ktorý pristúpil alebo bol prizvaný pristúpiť k tomuto dohovoru, o:

a)    každom podpise;

b)    uložení každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe;

c)    každom dátume nadobudnutia platnosti tohto protokolu podľa článkov 10 a 11;

d)    každom inom úkone, vyhlásení, oznámení alebo informovaní vzťahujúcom sa na tento protokol.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento protokol.

V ... ... ... 2015 v anglickom a vo francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené v archíve Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy odovzdá overené kópie všetkým členským štátom Rady Európy, Európskej únii, nečlenským štátom, ktoré sa zúčastňovali na vypracovaní tohto protokolu, a štátom, ktoré bol prizvané, aby k nemu pristúpili.