Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52017IP0206

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. mája 2017 o výročnej správe o ochrane finančných záujmov EÚ – boji proti podvodom za rok 2015 (2016/2097(INI))

    Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, p. 11–24 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    30.8.2018   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 307/11

    P8_TA(2017)0206

    Výročná správa o ochrane finančných záujmov EÚ za rok 2015 – boj proti podvodom

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. mája 2017 o výročnej správe o ochrane finančných záujmov EÚ – boji proti podvodom za rok 2015 (2016/2097(INI))

    (2018/C 307/02)

    Európsky parlament,

    —

    so zreteľom na článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“),

    —

    so zreteľom na správu Komisie zo 14. júla 2016 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2015 (COM(2016)0472) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2016)0234, SWD(2016)0235, SWD(2016)0236, SWD(2016)0237, SWD(2016)0238, SWD(2016)0239),

    —

    so zreteľom na výročnú správu úradu OLAF za rok 2015 a správu o činnosti dozorného výboru úradu OLAF za rok 2015,

    —

    so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami inštitúcií,

    —

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2016 s názvom Ochrana rozpočtu EÚ do konca roka 2015 (COM(2016)0486),

    —

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 250/2014 z 26. februára 2014, ktorým sa ustanovuje program na podporu činností v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (program Hercule III) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 804/2004/ES (1),

    —

    so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534), ktorý Komisia predložila 17. júla 2013,

    —

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (2),

    —

    so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 11. júla 2012 o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363), ktorý predložila Komisia,

    —

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (3),

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o boji proti korupcii a nadviazaní na uznesenie výboru CRIM (4),

    —

    so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (5),

    —

    so zreteľom na správu za rok 2015 o výpadku príjmov z DPH, ktorej vypracovanie zadala Komisia, a na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 o akčnom pláne v oblasti DPH (COM(2016)0148),

    —

    so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-105/14 – Taricco a iní (6),

    —

    so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 24/2015 z 3. marca 2016 s názvom Boj proti podvodom v oblasti DPH vnútri Spoločenstva: ďalšie opatrenia sú potrebné,

    —

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov v ochrane finančných záujmov EÚ (7),

    —

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (8),

    —

    so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

    —

    so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0159/2017),

    A.

    keďže členské štáty a Komisia de iure spoločne zodpovedajú za plnenie približne 80 % rozpočtu Únie; keďže však de facto Komisia a členské štáty, ktoré využívajú tieto zdroje, sú plne zodpovedné za prehľad nad týmito projektami, ktorý poskytuje určitý stupeň kontroly; keďže členské štáty sú zodpovedné predovšetkým za výber vlastných zdrojov okrem iného vo forme DPH a ciel;

    B.

    keďže ochrana finančných záujmov EÚ by mala byť kľúčovým prvkom politiky EÚ, ktorej cieľom je posilniť dôveru občanov tým, že sa zabezpečí riadne využívanie ich peňazí v súlade s prístupom „čo najlepšie využiť každé euro“;

    C.

    keďže dosiahnutie dobrej výkonnosti so zjednodušením procesov zahŕňa pravidelné hodnotenie vstupov, výstupov, výsledkov a vplyvov v rámci auditov výkonnosti;

    D.

    keďže podľa článku 325 ods. 2 ZFEÚ musia členské štáty prijať rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy;

    E.

    keďže v článku 325 ods. 3 ZFEÚ sa stanovuje, že členské štáty organizujú s pomocou Komisie úzku a pravidelnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi štátnej správy;

    F.

    keďže v dôsledku rozmanitosti právnych a administratívnych systémov členských štátov vzniká náročné prostredie, v ktorom treba riešiť nezrovnalosti a bojovať proti podvodom; keďže Komisia by preto mala zintenzívniť úsilie, aby zaistila, že boj proti podvodom a korupcii bude realizovaný efektívnym spôsobom a poskytne hmatateľnejšie a uspokojivejšie výsledky;

    G.

    keďže používanie citlivých údajov sa čoraz jasnejšie javí ako faktor prispievajúci k podvodom;

    H.

    keďže DPH je významným a rastúcim zdrojom príjmov pre členské štáty, ktorý v roku 2014 vyniesol takmer 1 bilión EUR a prispel k vlastným zdrojom EÚ celkovou sumou 17 667 miliónov EUR, t. j. 12,27 % celkových príjmov EÚ v roku 2014;

    I.

    keďže súčasný systém DPH, najmä ten, ktorý sa uplatňuje na cezhraničné transakcie, je náchylný na podvody a stratégie vyhýbania sa daňovým povinnostiam (podvody s neexistujúcimi obchodníkmi v rámci Spoločenstva – tzv. kolotočové podvody) a bol zodpovedný za straty príjmov z DPH vo výške približne 50 miliárd EUR v roku 2014;

    J.

    keďže výpadok príjmov z DPH predstavoval v roku 2014 približne 159,5 miliardy EUR a pohyboval sa v rozmedzí od menej ako 5 % až po viac ako 40 % v závislosti od posudzovanej krajiny;

    K.

    keďže korupcia ovplyvňuje všetky členské štáty, najmä vo forme organizovanej trestnej činnosti, a nielenže zaťažuje hospodárstvo EÚ, ale oslabuje demokraciu a zásady právneho štátu v celej Európe; keďže však presné údaje nie sú známe, pretože Komisia sa rozhodla, že nebude zverejňovať údaje v správe o protikorupčnej politike EÚ;

    L.

    keďže že podvod je zámerné protiprávne konanie, ktoré je trestným činom, a nezrovnalosť znamená nedodržanie pravidla;

    M.

    keďže výkyvy v počte nezrovnalostí možno dať do súvislosti s napredovaním viacročných programových cyklov (s vyššími úrovňami odhaľovania na konci cyklov v dôsledku ukončenia programov), ako aj s oneskoreným predkladaním správ niektorých členských štátov, ktoré zvyknú oznamovať väčšinu nezrovnalostí z predchádzajúcich viacročných programov naraz;

    Odhaľovanie a oznamovanie nezrovnalostí

    1.

    		 so znepokojením konštatuje, že počet všetkých podvodných a nepodvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2015 sa výrazne zvýšil, a to o 36 %, čo viedlo k zvýšeniu počtu evidovaných nezrovnalostí o 5 876 v porovnaní s rokom 2014, a dosiahol 22 349 v dôsledku určitých osobitných situácií v oblasti politiky súdržnosti v dvoch členských štátoch; konštatuje, že hoci počet nezrovnalostí sa zvýšil v roku 2015, dotknutá suma (3,21 miliardy EUR) mierne klesla, a to o 1 % v porovnaní s rokom 2014 (3,24 miliardy EUR);

    2.

    		 vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek pozitívnemu poklesu o 11 % v počte oznámených podvodných nezrovnalostí z 1 649 v roku 2014 na 1 461 v roku 2015 sa dotknuté sumy zvýšili o 18 % z 538 miliónov EUR v roku 2014 na 637,6 milióna EUR v roku 2015; konštatuje, že falošné alebo falzifikované dokumenty a vyhlásenia boli najčastejšími typmi podvodov, keď tvorili 34 %, zatiaľ čo najväčší podiel nezrovnalostí nahlásených ako podvod (52 %) bol zistený v sektore poľnohospodárstva, a najvyšší percentuálny podiel všetkých zistených podvodných nezrovnalostí (75 %) bolo prostredníctvom systémov administratívnej kontroly stanovených v predpisoch platných pre jednotlivé odvetvia;

    3.

    		 poukazuje na to, že nie všetky nezrovnalosti sú podvodné, a že treba jasne rozlišovať medzi chybami a podvodmi;

    4.

    		 zastáva názor, že spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi v oblasti odhaľovania podvodov nie je dostatočne účinná;

    5.

    		 nezdieľa názor Komisie, že 14 % medziročný nárast zdrojov dostupných v rozpočte EÚ by mohol odôvodniť zvýšenie počtu nezrovnalostí o 36 %;

    6.

    		 víta balík Komisie štyroch delegovaných a štyroch vykonávacích nariadení o ustanoveniach o nahlasovaní nezrovnalostí v oblasti zdieľaného hospodárenia, ktorého cieľom je zlepšiť kvalitu a konzistentnosť informácií o nezrovnalostiach a podvodoch, ktoré oznámili členské štáty; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto právne predpisy neupravujú harmonogramy, v ktorých by boli členské štáty povinné oznamovať nezrovnalosti; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že, pokiaľ ide o ohlásené nepodvodné nezrovnalosti, sa v roku 2015 sa 537 z 538 nezrovnalostí, ktoré boli oznámené Írskom, týkalo historického programu oznamovania v období rokov 2000 až 2006, a že 5 105 z 5 619 prípadov nezrovnalostí oznámených Španielskom sa týkalo nezrovnalostí zistených v rámci odvetvia politiky súdržnosti v období rokov 2007 – 2013, ktoré boli oznámené spolu v roku 2015, a že Holandsko oznámilo iba jeden prípad týkajúci sa odvetvia rybolovu v roku 2014, pričom v roku 2015 oznámilo 53 prípadov; zdôrazňuje, že situácia členských štátov, ktoré neodovzdávajú údaje včas alebo poskytujú nepresné údaje, sa opakuje už mnoho rokov; podčiarkuje, že je nemožné porovnávať a objektívne hodnotiť rozsah podvodov v členských štátoch Európskej únie;

    7.

    		 konštatuje, že podľa článku 27 ods. 3 smernice Rady 2010/24/EÚ o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení Komisia každých päť rokov podáva správu Európskemu parlamentu a Rade o fungovaní mechanizmov ustanovených touto smernicou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hodnotenie naplánované na najneskôr 1. januára 2017 ešte nebolo uverejnené; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne uverejnila hodnotenie;

    8.

    		 nabáda Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o rozvíjanie programov, ako je napríklad REFIT, s cieľom zjednodušiť právne predpisy EÚ; zdôrazňuje, že zjednodušenie pravidiel a postupov pomáha znížiť počet nezrovnalostí, ktoré sa často spájajú so zložitými pravidlami a požiadavkami; konštatuje, že zníženie administratívnej záťaže predstavuje úsporu nákladov pre orgány verejnej správy a občanov EÚ, a takisto nabáda prijímateľov, aby uskutočnili nové programy EÚ; zdôrazňuje, že zjednodušenie pravidiel by sa malo uskutočňovať v súlade so zásadou rozpočtu EÚ zameraného na výsledky;

    9.

    		 pripomína, že členské štáty spravujú približne 80 % rozpočtu EÚ; domnieva sa preto, že Komisia im musí pomáhať pri vytváraní vnútroštátnych stratégií boja proti podvodom;

    10.

    		 vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie všetky členské štáty prijali vnútroštátne stratégie boja proti podvodom;

    11.

    		 opätovne vyzýva Komisiu, aby vytvorila jednotný systém zberu porovnateľných údajov o miere nezrovnalostí a prípadoch podvodov z členských štátov s cieľom zjednotiť postup podávania správ a zabezpečiť kvalitu a porovnateľnosť poskytovaných údajov;

    12.

    		 víta prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1525 z 9. septembra 2015, ktoré zlepšilo súčasný rámec odhaľovania a vyšetrovania colných podvodov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

    13.

    		 oceňuje úsilie členských štátov o odhaľovanie, vyhodnocovanie a oznamovanie nezrovnalostí a vykonávanie účinných a primeraných opatrení boja proti podvodom; zdôrazňuje, že opatrenia na boj proti podvodom pomáhajú posilňovať rozvoj; vyzýva tiež Komisiu, aby využila technickú pomoc s cieľom pomôcť posilniť technické a administratívne kapacity riadiacich orgánov s cieľom zabezpečiť účinnosť kontrolných systémov, a to aj zavedením jednoduchších a transparentnejších aplikácií schopných znižovať riziká podvodov a zabezpečiť náhradu všetkých vzniknutých strát; odporúča zlepšiť transparentnosť na všetkých úrovniach riadenia projektov; nabáda Komisiu a členské štáty, aby napredovali v tomto smere tak, že postupne do svojich kontrolných systémov a postupov začlenia systematické využívanie nástrojov informačných technológií na boj proti nezrovnalostiam; nalieha na Komisiu, aby vypracovala a prijala osobitné usmernenia na pomoc vnútroštátnym orgánom pri zisťovaní nezrovnalostí;

    Príjmy – vlastné zdroje

    14.

    		 je znepokojený stratami v dôsledku výpadku príjmov z DPH a podvodov v oblasti DPH vnútri Únie, ktoré sú zodpovedné za straty príjmov v roku 2014 vo výške 159,5 miliardy EUR, resp. 50 miliárd EUR; konštatuje, že len dva členské štáty – Spojené kráľovstvo a Belgicko – zhromažďujú a šíria štatistiky o problematike strát príjmov spôsobených cezhraničnými podvodmi v oblasti DPH;

    15.

    		 poukazuje na to, že Komisia nemá prístup k informáciám, ktoré si vymieňajú členské štáty s cieľom predchádzať podvodom s neexistujúcimi obchodníkmi v rámci Spoločenstva (MTIC), bežne nazývaným kolotočové podvody, a bojovať proti nim; domnieva sa, že Komisia by mala mať prístup do siete Eurofisc s cieľom lepšie riadiť, hodnotiť a zlepšovať výmenu údajov medzi členskými štátmi; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapájali do všetkých oblastí činnosti siete Eurofisc s cieľom uľahčiť a urýchliť výmenu informácií s justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva, ako je Europol a OLAF, ako odporúča Dvor audítorov; vyzýva členské štáty a Radu, aby poskytla Komisii prístup k týmto údajom s cieľom podporiť spoluprácu, posilniť spoľahlivosť údajov a bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti;

    16.

    		 konštatuje, že systém výmeny informácií o DPH (VIES) sa ukázal byť užitočným nástrojom v boji proti podvodom, keďže daňovým orgánom umožňuje zosúladenie údajov o obchodníkoch v jednotlivých krajinách; vyzýva členské štáty, aby na základe odporúčaní Európskeho dvora audítorov znížili časy odozvy týkajúce sa poskytovania informácií, odpovedania na otázky a reagovania na oznámené chyby;

    17.

    		 berie na vedomie akčný plán Komisie v oblasti DPH – k jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH zo 7. apríla 2016; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že uverejnenie Opatrení na zlepšenie spolupráce medzi daňovými správami a s colnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva a na posilnenie schopnosti daňových správ, ktoré bolo stanovené v akčnom pláne na rok 2016, bude odložené o jeden rok; zdôrazňuje, že problémy súvisiace s cezhraničnými podvodmi v oblasti DPH potrebujú silné, koordinované a rýchle opatrenia; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoje postupy a predložila riešenia s cieľom zabrániť strate daňových príjmov v EÚ a v členských štátoch;

    18.

    		 zdôrazňuje, že vykonávanie krátkodobých opatrení na riešenie strát v oblasti DPH by nemalo spôsobiť oneskorenie návrhu Komisie na vytvorenie konečného systému DPH, ako sa stanovuje v akčnom pláne;

    19.

    		 s určitým uspokojením konštatuje, že nárast sumy tradičných vlastných zdrojov (ďalej len „TVZ“) ovplyvnenej podvodmi v roku 2014 bol iba jednoročnou záležitosťou, a že úrovne z roku 2015 (427 miliónov EUR) sa vrátili k priemeru rokov 2011 až 2015; je však znepokojený skutočnosťou, že niektoré členské štáty neoznamujú žiadne prípady nezrovnalostí spojených s TVZ;

    20.

    		 naliehavo vyzýva členské štáty, aby rýchlejšie vymáhali sumy TVZ, a to najmä tie členské štáty, ktoré musia spätne získať najväčšie sumy; naliehavo vyzýva Grécko, Rumunsko, Lotyšsko, Maltu a Holandsko, aby zlepšili svoj výber TVZ, pretože ich podiel splatných TVZ zostáva výrazne nad priemerom EÚ (1,71 %) a predstavuje v uvedenom poradí 8,95 %, 5,07 %, 5,04 %, 3,84 % a 3,81 %;

    21.

    		 konštatuje, že počet prípadov nezrovnalostí, ktoré sú dobrovoľne nahlásené, stúpa, a vyzýva členské štáty, aby tomu prispôsobili svoje stratégie colných kontrol a zohľadnili v nich výsledky dobrovoľne nahlásených prípadov;

    22.

    		 berie najmä na vedomie skutočnosť, že 75 % všetkých prípadov oznámených ako podvod sa týka tovaru ako tabak, elektrické stroje, obuv, textil, železo a oceľ a že Čína, Spojené arabské emiráty, USA, Bielorusko, Rusko a Ukrajina sa najčastejšie uvádzajú ako krajiny pôvodu takéhoto tovaru; zdôrazňuje, že Čína je hlavnou krajinou pôvodu (80 %) falšovaného tovaru, za ktorou nasleduje Hongkong, Spojených arabské emiráty, Turecko a India; žiada Komisiu, aby tieto problémy nastolila počas obchodných rokovaní s týmito krajinami;

    23.

    		 zdôrazňuje skutočnosť, že pašovanie tovaru podliehajúceho vysokým daniam spôsobuje značné straty príjmov do rozpočtov EÚ a členských štátov, a že priame straty colných príjmov v dôsledku pašovania cigariet sa odhadujú na viac ako 10 miliárd EUR ročne;

    24.

    		 so znepokojením konštatuje, že pašovanie tabakových výrobkov do EÚ sa v posledných rokoch zintenzívnilo, pričom podľa odhadov predstavuje ročnú stratu vo výške 10 miliárd EUR verejných príjmov do rozpočtov EÚ a členských štátov, a zároveň je významným zdrojom financovania organizovanej trestnej činnosti vrátane terorizmu; zdôrazňuje, že nezákonný obchod s tabakovými výrobkami vážne poškodzuje zákonný obchod a národné hospodárstva; ďalej konštatuje, že značný podiel pašovaných tabakových výrobkov pochádza z Bieloruska; vyzýva EÚ a členské štáty, aby vyvinuli na Bielorusko tlak s cieľom bojovať proti nezákonnému obchodu s tabakovými výrobkami a organizovanej trestnej činnosti, a v prípade potreby zaviedli sankcie; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoju spoluprácu v tejto oblasti;

    25.

    		 s uspokojením berie na vedomie úspešné výsledky mnohých spoločných colných operácií (SCO), ktorých súčasťou bola spolupráca úradu OLAF a členských štátov s rôznymi útvarmi tretích krajín a ktorých výsledkom bola konfiškácia okrem iného 16 miliónov cigariet a 2 ton marihuany; konštatuje, že operácia Baltica, ktorú vedú poľské colné orgány v spolupráci s OLAF-om, Europolom a piatimi členskými štátmi (Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Švédsko), zabavila 13 miliónov cigariet pochádzajúcich z tretích krajín ako Bielorusko a Rusko;

    26.

    		 berie na vedomie 241 oznámených prípadov pašovania cigariet, ktoré zodpovedali odhadovanej strate TVZ vo výške 31 miliónov EUR; spochybňuje ostražitosť colných služieb niektorých členských štátov, ktoré neoznámili žiadne prípady pašovania cigariet v roku 2015;

    27.

    		 konštatuje, že colné kontroly vykonávané v čase colného odbavovania tovaru a inšpekcie útvarmi pre boj proti podvodom boli najúspešnejšími metódami na odhaľovanie prípadov podvodov na strane príjmov rozpočtu EÚ v roku 2015;

    28.

    		 vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že pokles zamestnancov colných služieb môže negatívne ovplyvniť počet kontrol, a mať preto negatívny vplyv na odhaľovanie podvodného konania na strane príjmov rozpočtu EÚ;

    29.

    		 opakuje, že účinné colné kontroly sú v rámci ochrany finančných záujmov EÚ kľúčovým prvkom, a že rozpočtové opatrenia by nemali brániť orgánom členských štátov vykonávať ich úlohy;

    30.

    		 vyjadruje znepokojenie vzhľadom na colné kontroly a s nimi súvisiaci výber daní, ktoré predstavujú vlastný zdroj rozpočtu EÚ; poukazuje na to, že inšpekcie s cieľom overiť, či dovozcovia dodržiavajú pravidlá v oblasti colných taríf a dovozu tovaru, vykonávajú colné orgány členských štátov, a vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby boli kontroly na hraniciach EÚ primerané a harmonizované, čím sa zaručí bezpečnosť EÚ, ochrana a hospodárske záujmy, a aby sa zaviazala bojovať proti obchodu najmä s nezákonným a falšovaným tovarom;

    31.

    		 víta odporúčanie Komisie, aby členské štáty našli správnu rovnováhu medzi uľahčovaním obchodu a ochranou finančných záujmov EÚ; v tejto súvislosti poukazuje na urýchlené postupy colných orgánov v prípade spoločností, ktoré sú považované za málo rizikové, čo samo osebe môže predstavovať vhodný systém rýchleho preclievania tovarov, ktorý sa však ukázal byť zraniteľný korupčnými praktikami colníkov;

    Výdavky

    32.

    		 berie na vedomie nízku mieru oznámených nezrovnalostí (podvodných aj nepodvodných) v rámci finančných prostriedkov priamo spravovaných Komisiou, ktorá je nižšia ako 0,7 %; žiada Komisiu o podrobnejšie informácie o sumách vymožených od osôb s riadnym pobytom v krajinách mimo EÚ, pokiaľ ide o zlé hospodárenie s prostriedkami EÚ, ktoré priamo spravuje Komisia;

    33.

    		 berie na vedomie, že počet nezrovnalostí súvisiacich s výdavkami, ktoré boli nahlásené ako podvodné, klesol v roku 2015 o 10 %;

    34.

    		 konštatuje, že podiel odhalených podvodných a nepodvodných nezrovnalostí na strane výdavkov predstavuje 1,98 % platieb z rozpočtu EÚ v roku 2015;

    35.

    		 konštatuje, že počet oznámených podvodných nezrovnalostí v roku 2015 za vnútroštátne zdroje na výdavkovej strane rozpočtu bol o 14 % nižší ako v roku 2014, a že ich suma bola o 8 % vyššia; je znepokojený tým, že v tomto sektore sa počet nepodvodných nezrovnalostí v roku 2015 zvýšil o 28 % a dotknutá suma o 44 %;

    36.

    		 je hlboko znepokojený tým, že počet oznámených podvodných a nepodvodných nezrovnalostí týkajúcich sa Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) rastie ročne po dobu najmenej piatich po sebe nasledujúcich rokov, pričom počet oznámených prípadov sa zvýšil z 1 970 v roku 2011 na 4 612 prípadov v roku 2015; konštatuje však, že nezrovnalosti týkajúce sa EPZF zostávajú v priebehu času stabilné (+ 6 % v porovnaní s rokom 2014 a 10 % s rokom 2011), a že nezrovnalosti súvisiace s EPFRV neustále rastú; poznamenáva, že finančné sumy sa znížili z 211 miliónov EUR v roku 2011 na 119 miliónov EUR v roku 2012, ale postupne sa zvýšili na 394 miliónov EUR v roku 2015, pričom výška nahlásených nezrovnalostí súvisiacich s EPFRV sa približuje k 2 % celého fondu; nalieha na členské štáty s najvyšším počtom nepodvodných nezrovnalostí – Rumunsko, Taliansko, Španielsko, Poľsko, Maďarsko, Portugalsko a Litva – aby urýchlene a účinne regulovali situáciu s cieľom zvrátiť tento trend;

    37.

    		 vyjadruje poľutovanie nad tým, že viac ako dve tretiny odhadovanej chybovosti výdavkov EFRR v roku 2015 boli spôsobené chýbajúcimi podpornými dokumentmi na opodstatnenie výdavkov a nedodržania pravidiel verejného obstarávania; poukazuje na to, že na monitorovanie účinnosti je potrebná úplná transparentnosť, a to aj pokiaľ ide o subdodávateľov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tieto nedostatky okamžite odstránili; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a hodnotila transpozíciu smerníc 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ o verejnom obstarávaní do vnútroštátnych právnych predpisov čo najskôr;

    38.

    		 vyjadruje znepokojenie nad rozdielmi v počte nezrovnalostí, ktoré oznámili jednotlivé členské štáty; poukazuje na to, že vysoký počet oznámených nezrovnalostí môže byť spôsobený aj tým, že vnútroštátny kontrolný systém dokáže lepšie zachytávať a zisťovať nezrovnalosti; nalieha na Komisiu, aby aj naďalej vyvíjala maximálne úsilie s cieľom podporiť členské štáty pri zintenzívňovaní úrovne a kvality kontrol, a to aj prostredníctvom koordinačného útvaru na boj proti podvodom (AFCOS) a vytvorenia národných stratégií boja proti podvodom vo všetkých členských štátoch;

    39.

    		 víta skutočnosť, že do konca roka 2015 prijalo šesť členských štátov národnú stratégiu boja proti podvodom, a vyzýva ostatné členské štáty, aby urýchlene dokončili svoje prebiehajúce procesy prijímania a vypracovali vlastné národné stratégie na boj proti podvodom;

    40.

    		 je hlboko znepokojený skutočnosťou, že počet podvodných a nepodvodných nezrovnalostí v súvislosti so spoločnou rybárskou politikou sa v roku 2015 zdvojnásobil v porovnaní s rokom 2014, a dosiahol doteraz vôbec najvyšší počet 202 nahlásených prípadov (19 podvodných a 183 nepodvodných) ktoré predstavovali sumu 22,7 milióna EUR (3,2 milióna EUR v prípade podvodných);

    41.

    		 zdôrazňuje, že zjednodušenie administratívnych pravidiel zníži počet nepodvodných nezrovnalostí, pomôže identifikovať podvody a zabezpečí príjemcom lepší prístup k finančným prostriedkom EÚ;

    42.

    		 vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že politika súdržnosti vykázala prudký nárast počtu nepodvodných nezrovnalostí, ktorý vzrástol medzi rokmi 2014 a 2015 o 104 % za programové obdobia pred obdobím rokov 2007 – 2013, a o 108 % v programovom období 2007 – 2013; konštatuje však, že dotknuté finančné sumy v prípade nepodvodných nezrovnalostí vzrástli len o 9 % v roku 2015 v porovnaní s rokom 2014; vyjadruje ďalej poľutovanie, že počet podvodných nezrovnalostí v roku 2015 narástol o 21 % a dotknutá suma o 74 %;

    43.

    		 domnieva sa, že porovnanie údajov uvedených vo výročnej správe s porovnateľnými údajmi o vnútroštátnych systémoch vynakladania prostriedkov vrátane údajov o nezrovnalostiach a podvodoch by mohlo prispieť k vyvodeniu konkrétnych záverov týkajúcich sa výdavkov v rámci politiky súdržnosti vrátane potrieb budovania kapacít;

    44.

    		 v tejto súvislosti poukazuje na osobitnú správu č. 10/2015 Európskeho dvora audítorov, ktorá okrem iného odporúča, aby Komisia a členské štáty investovali do systematickej analýzy chýb vo verejnom obstarávaní, a vyzýva Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu túto podrobnú analýzu; vyzýva najmä Komisiu, aby vyjadrila svoje názory, pokiaľ ide o opakujúce sa chyby, a vysvetlila, prečo sa tieto chyby nepovažujú za náznak potenciálne podvodnej činnosti; vyzýva Komisiu, aby urýchlene dokončila usmernenia o verejnom obstarávaní v súlade s nedávno prijatou smernicou o verejnom obstarávaní;

    45.

    		 poukazuje na to, že úplná transparentnosť pri účtovaní výdavkov má zásadný význam, najmä pokiaľ ide o práce na infraštruktúre financované priamo prostredníctvom fondov alebo finančných nástrojov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby mali občania EÚ úplný prístup k informáciám o spolufinancovaných projektoch;

    46.

    		 žiada podrobné vysvetlenia zo strany Komisie, pokiaľ ide o dôvody vysokej miery podvodov v oblasti výskumu a technického rozvoja, inovácií a podnikania, ktorá stúpla zo 6 na 91 oznámených prípadov ročne v programovom období 2007 – 2013, čo predstavuje sumu 263 miliónov EUR a presahuje 20 % všetkých oznámených prípadov podvodov v rámci politiky súdržnosti;

    47.

    		 víta celkový pokles ohlásených nezrovnalostí v súvislosti s predvstupovou pomocou; poznamenáva však, že počet nezrovnalostí v súvislosti s nástrojom predvstupovej pomoci (IPA I) neustále rastie, pričom Turecko zodpovedá za 46 % prípadov, čo predstavuje 83 % súm oznámených nezrovnalostí; vyzýva Komisiu, aby zvážila uplatňovanie zásady „viac za viac“ v negatívnom zmysle („menej za menej“), a to vzhľadom na súčasnú politickú situáciu v Turecku, ktorá predstavuje priamu hrozbu pre absorpčné kapacity krajiny;

    Zistené problémy a potrebné opatrenia

    Lepšie oznamovanie

    48.

    		 ľutuje, že napriek mnohým výzvam zo strany Európskeho parlamentu na zavedenie jednotných zásad predkladania správ vo všetkých členských štátoch situácia zostáva veľmi neuspokojivá a stále existujú značné rozdiely v počte podvodných a nepodvodných nezrovnalostí oznámených jednotlivými členskými štátmi; domnieva sa, že tento problém vytvára skreslený obraz o skutočnej situácii úrovne porušení a ochrany finančných záujmov EÚ; opakuje svoju výzvu Komisii, aby venovala výrazné úsilie zjednoteniu rôznych prístupov členských štátov k predchádzaniu, odhaľovaniu a oznamovania nezrovnalostí a nehomogénnych výkladov pri uplatňovaní právneho rámca EÚ; žiada vytvorenie jednotného systému podávania správ;

    49.

    		 opakuje svoju výzvu Komisii, aby vyvinula systém, prostredníctvom ktorého by si príslušné orgány mohli vymieňať informácie, čo by umožnilo krížovú kontrolu účtovných záznamov v prípade transakcií medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi, aby sa zabránilo cezhraničným podvodom v oblasti štrukturálnych fondov a investícií, a tým by zabezpečilo prierezový a úplný prístup k ochrane finančných záujmov členských štátov;

    50.

    		 upozorňuje na závery projektu spolupráce financovaného z programu Hercule III na boj proti podvodom v odvetví, v ktorých je Komisia vyzvaná, aby predložila legislatívny návrh o vzájomnej administratívnej pomoci v súvislosti so štrukturálnymi a investičnými fondmi, pretože takýto právny nástroj spolupráce je nevyhnutný na odvrátenie rizika trestného činu sprenevery, pričom by sa ako východiskový bod malo použiť prebiehajúce hodnotenie v polovici obdobia uplatňovania nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF);

    51.

    		 pripomína, že v núdzových situáciách, ako je používanie finančných prostriedkov na pomoc utečencom, často dochádza k výnimkám z bežných postupov verejného obstarávania tým, že sa využije priamy prístup k finančným prostriedkom; vyzýva Komisiu, aby efektívnejšie sledovala používanie týchto výnimiek a rozšírenú prax rozdelenia zákaziek, aby nedošlo k prekročeniu prahu, s cieľom vyhnúť sa riadnemu postupu pri verejnom obstarávaní;

    52.

    		 podporuje Komisiu v jej prístupe odporučiť posilnenie práce členských štátov, ktoré naďalej nahlasujú veľmi nízky počet podvodných nezrovnalostí v súvislosti s odhaľovaním a/alebo nahlasovaním podvodov;

    53.

    		 s uspokojením berie na vedomie zvýšenie množstva údajov, ktoré uverejnila Komisia o podvodných a nepodvodných nezrovnalostiach a o kvalite štatistického hodnotenia oznámených nezrovnalostí;

    54.

    		 vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu ratifikovali smernicu EÚ o praní špinavých peňazí, so zavedením verejného registra skutočného vlastníctva spoločností a trustov;

    55.

    		 upozorňuje, že mnohé členské štáty nemajú konkrétne zákony týkajúce sa boja proti organizovanému zločinu, hoci zapojenie organizovaného zločinu do cezhraničných činností a odvetví ovplyvňujúcich finančné záujmy EÚ, ako je pašovanie alebo falšovanie a pozmeňovanie meny, stále rastie; považuje za nevyhnutné, aby členské štáty prijali opatrenia uvedené v jeho uzneseniach o boji proti organizovanému zločinu (9);

    56.

    		 zdôrazňuje, že prevencia by mala zahŕňať sústavné vzdelávanie a podporu pracovníkov zodpovedných za správu a kontrolu finančných prostriedkov v rámci príslušných orgánov, ako aj výmenu informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi; upozorňuje na rozhodujúcu úlohu miestnych a regionálnych orgánov a zainteresovaných strán v boj proti podvodom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby konali v súlade s ustanoveniami stanovujúcimi podmienky ex ante v politike súdržnosti, a to najmä v oblasti verejného obstarávania; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie v oblastiach, ktoré boli zdôraznené vo výročnej správe Komisie, najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie, finančné trestné činy, konflikty záujmov, korupciu, oznamovanie korupcie a definíciu podvodu;

    57.

    		 odporúča preto, aby sa prijali kroky na zlepšenie prijímania zjednodušujúcich opatrení na obdobie 2014 – 2020 so zreteľom na regulačný rámec EŠIF po roku 2020 ako nástroj na znižovanie rizika nezrovnalostí vyplývajúcich z chýb; zdôrazňuje dôležitosť uplatňovania zásady jednotného auditu; domnieva sa, že zjednodušenie pravidiel a postupov prispeje k obmedzeniu počtu nezrovnalostí, ktoré nesúvisia s podvodom; vyzýva členské štáty a ich miestne a regionálne orgány, aby si v tejto súvislosti vymieňali najlepšie postupy a aby vždy zohľadňovali potrebu skutočnej rovnováhy medzi nástrojmi dohľadu a zjednodušenými postupmi;

    Lepšie kontroly

    58.

    		 víta skutočnosť, že v rámci „kontrol Spoločenstva“ex ante a ex post sa odhaľuje čoraz viac prípadov nezrovnalostí; domnieva sa však, že prevencia je jednoduchšia ako vymáhanie strát, a že by sa malo vždy vykonať nezávislé ex ante hodnotenie projektov, ktoré sa majú financovať; naliehavo preto žiada členské štáty, aby lepšie vykonávali ex ante kontroly s pomocou Komisie a využívali všetky dostupné informácie s cieľom predchádzať chybám a neoprávneným platbám súvisiacim s finančnými prostriedkami EÚ; v tejto súvislosti pripomína, že rozpočtové obmedzenia sa nemôžu považovať za dôvod na zníženie počtu zamestnancov určených na tieto kontroly ex ante, keďže prevencia nezrovnalostí sa vypláca;

    59.

    		 nabáda Komisiu, aby ďalej posilňovala svoju úlohu dohľadu prostredníctvom auditov, kontrolných a inšpekčných činností, plánov nápravných opatrení a včasných písomných varovaní na zníženie počtu nezrovnalostí;

    60.

    		 naliehavo vyzýva Komisiu, aby zachovala svoju prísnu politiku prerušovania a pozastavovania platieb ako preventívneho opatrenia proti nezrovnalostiam týkajúcim sa rozpočtu EÚ v súlade s príslušným právnym základom;

    61.

    		 podporuje program Hercule III, ktorý je dobrým príkladom prístupu „čo najlepšie využiť každé euro“; vyzdvihuje význam tohto programu a jeho prínos k posilneniu kapacít colných orgánov na monitorovanie cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti dovozu falšovaných a pašovaných výrobkov do členských štátov; žiada Komisiu, aby poskytla predbežné hodnotenie výsledkov dosiahnutých v rámci programu Hercule III z hľadiska jeho cieľov a monitorovania využívania a účinnosti udelených grantov;

    62.

    		 vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť povinného využívania nástroja bodovania rizika Arachne všetkými členskými štátmi s cieľom posilniť opatrenia na boj proti podvodom;

    63.

    		 so záujmom očakáva hodnotenie Komisie v polovici obdobia v roku 2018 s cieľom stanoviť, či nová regulačná štruktúra pre politiku súdržnosti naďalej zabraňuje nezrovnalostiam vrátane podvodov a znižuje riziko ich výskytu, a očakáva, že mu budú predložené podrobné informácie o vplyve nových pravidiel na systémy správy a kontroly, a to tak z hľadiska rizika výskytu nezrovnalostí a podvodov, ako aj z hľadiska všeobecného vykonávania tejto politiky;

    64.

    		 zastáva názor, že finančný systém kontroly Kohézneho fondu sa musí vyhodnotiť pred prijatím nového viacročného finančného rámca (VFR) s cieľom napraviť nedostatky systému;

    65.

    		 zdôrazňuje, že vo svojom priebežnom hodnotení politiky súdržnosti, ktoré sa má uskutočniť v roku 2018, by Komisia mala zohľadniť potrebu predchádzať riziku nezrovnalostí a obmedzovať ich počet, a to aj pokiaľ ide o podvodné nezrovnalosti; ľutuje, že zložité postupy znižujú atraktívnosť financovania z prostriedkov EÚ; žiada Komisiu, aby uskutočnila analýzu prínosov zavedenia stimulov na zvýšenie efektívnosti výdavkov; vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus výmeny informácií medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, aby sa umožnilo krížové porovnávanie účtovných záznamov týkajúcich sa transakcií medzi členskými štátmi s cieľom pomôcť odhaliť akýkoľvek nadnárodný podvod v súvislosti s VFR na roky 2014 – 2020;

    66.

    		 vyjadruje obavy v súvislosti s úrovňou spolupráce medzi všetkými kontrolnými štruktúrami v členských štátoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili iniciatívy na posilnenie koordinačných kapacít kontrolných štruktúr, a to najmä tých, ktoré fungujú na prvej úrovni kontroly vo vzťahu k príjemcom; poukazuje na to, že podvody a korupcia majú čoraz výraznejší nadnárodný charakter; v tej súvislosti zdôrazňuje, že by bolo vhodné vytvoriť nezávislý úrad Európskej prokuratúry na ochranu finančných záujmov EÚ a zároveň prijať opatrenia na zabezpečenie vyjasnenia vzťahu medzi týmto úradom a existujúcimi orgánmi EÚ a jasné rozdelenie právomocí medzi nimi, aby sa vylúčilo zbytočné prekrývanie;

    Ochrana meny EÚ

    67.

    		 víta skutočnosť, že v roku 2014 nadobudla účinnosť smernica 2014/62/EÚ, podľa ktorej sa úmyselne akty, napríklad falšovanie alebo pozmeňovanie peňazí, uvedenie týchto peňazí do obehu, ako aj navádzanie, napomáhanie a pokus o ne, považuje za trestný čin; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Belgicko, Francúzsko a Írsko ešte netransponovali smernicu v stanovenej lehote, t. j. do 23. mája 2016;

    68.

    		 konštatuje, že podľa Európskej centrálnej banky od zavedenia eura v roku 2002 spôsobilo falšovanie meny do roku 2016 finančné straty vo výške najmenej 500 miliónov EUR v hospodárstve EÚ;

    Oznamovatelia

    69.

    		 zdôrazňuje úlohu oznamovateľov pri predchádzaní podvodom, ako aj pri odhaľovaní a nahlasovaní podvodov, a potrebu chrániť ich; víta, že Komisia v roku 2015 začala program výmeny skúseností na koordináciu a výmenu najlepších postupov s cieľom predchádzať korupcii v spolupráci s členskými štátmi;

    70.

    		 zdôrazňuje, že korupcia a podvody majú zásadný negatívny vplyv na finančné záujmy EÚ, a že napriek tomu, že EÚ má viacúrovňový kontrolný mechanizmus, úloha jednotlivca je absolútne nenahraditeľná na najnižšej úrovni kontrolného systému; zdôrazňuje, že z tohto dôvodu musia mať oznamovatelia jasnú pozíciu v legislatívnych rámcoch EÚ a členských štátov, ktorá by jasne vymedzila ich práva a povinnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili minimálnu úroveň ochrany oznamovateľov;

    71.

    		 víta skutočnosť, že Európsky parlament, Komisia, Rada, Súdny dvor, Európsky dvor audítorov, Európska služba pre vonkajšiu činnosť, Európsky hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov, európsky ombudsman, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a väčšina agentúr EÚ uplatnili vnútorné pravidlá na ochranu oznamovateľov v súlade s článkami 22a, 22b a 22c služobného poriadku, a očakáva ďalšie zlepšenia, pokiaľ ide o pravidlá na ochranu oznamovateľov;

    72.

    		 pripomína svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov v rámci ochrany finančných záujmov EÚ (10) a vyzýva na včasné vykonávanie zo strany členských štátov a Komisie v ňom uvedených odporúčaní, a na informovanie Európsky parlament o krokoch nadväzujúcich na toto uznesenie; opakuje svoju výzvu Komisii, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh na ochranu oznamovateľov s cieľom účinnejšie predchádzať a bojovať proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie;

    Korupcia

    73.

    		 konštatuje, že v roku 2015 bol boj proti korupcii v rámci európskeho semestra a súvisiaceho procesu správy hospodárskych záležitostí aj naďalej prioritou; víta opatrenia prijaté v rámci tohto boja, ako sú napríklad organizovanie stretnutí s národnými kontaktnými miestami členských štátov, začatie programu výmeny skúseností pre členské štáty a účasť úradu OLAF v mene Komisie na európskych a medzinárodných protikorupčných fórach;

    74.

    		 vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia už necíti potrebu uverejňovať správu EÚ o boji proti korupcii, čo negatívne ovplyvnilo posúdenie rozsahu korupcie v roku 2015; vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že toto rozhodnutie bolo prijaté bez akejkoľvek diskusie s Európskym parlamentom; domnieva sa, že bez ohľadu na zámery Komisie, pokiaľ ide o boj proti korupcii, takéto rušenie na poslednú chvíľu vysiela zlý signál nielen členským štátom, ale aj občanom; poznamenáva, že Európska únia sa od pristúpenia k Dohovoru Spojených národov proti korupcii (UNCAC) 12. novembra 2008 nezúčastnila mechanizmu preskúmania, ktorý sa dohovorom zaviedol, ani neurobila prvý krok, ktorým by malo byť vypracovanie sebahodnotenia toho, ako plní svoje povinnosti vyplývajúce z tohto dohovoru; vyzýva Európsku úniu, aby si plnila svoje záväzky vyplývajúce z dohovoru UNCAC a vypracovala vlastné hodnotenia toho, ako vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z dohovoru, a zúčastňovala sa na mechanizme partnerského preskúmania; naliehavo žiada Komisiu, aby prehodnotila svoj postoj k správe o boji proti korupcii v EÚ; žiada Komisiu, aby na úrovni inštitúcií EÚ aj na úrovni členských štátov uskutočnila ďalšiu analýzu prostredia, v ktorom sa politiky vykonávajú, s cieľom identifikovať jeho kritické faktory, zraniteľné oblasti a rizikové faktory vedúce ku korupcii;

    75.

    		 vyzýva EÚ, aby čo najskôr predložila žiadosť o členstvo v Skupine štátov proti korupcii (GRECO), ktorá vznikla v rámci Rady Európy, a aby bol Európsky parlament priebežne informovaný o stave tejto žiadosti;

    76.

    		 opakuje svoje stanovisko, že korupcia je obrovskou výzvou pre EÚ a členské štáty, a že bez účinných protiopatrení korupcia podrýva hospodársku výkonnosť EÚ, právny štát a dôveryhodnosť demokratických inštitúcií v rámci Únie;

    77.

    		 naliehavo vyzýva Komisiu, aby zverejnila druhú správu o boji proti korupcii, a pravidelne predkladala tieto správy s cieľom informovať verejnosť o výsledkoch v boji proti korupcii, a to okrem iného aj v kontexte programu výmeny skúseností na boj proti korupcii;

    78.

    		 vyjadruje znepokojenie v súvislosti s výsledkami výskumu, z ktorých vyplýva, že riziko podvodov a korupcie je vyššie, ak členské štáty používajú európske zdroje, najmä ak podiel európskeho financovania je podstatne vyšší ako 50 % celkových nákladov; zastáva preto názor, že v týchto prípadoch členské štáty nekonajú v úplnom súlade s článkom 325 ods. 2 ZFEÚ, v ktorom sa požaduje, aby členské štáty prijali rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy; preto vyzýva členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali zásadu článku 325 ods. 2, a Komisiu, aby zaistili, že členské štáty tak skutočne urobia;

    79.

    		 dôrazne opakuje svoju výzvu Komisii, aby vypracovala systém prísnych ukazovateľov a jednoducho uplatniteľných jednotných kritérií založených na požiadavkách stanovených v Štokholmskom programe na meranie úrovne korupcie v členských štátoch a vyhodnotenie protikorupčných politík členských štátov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala index korupcie na vytvorenie rebríčka členských štátov; domnieva sa, že index korupcie by mohol predstavovať pevný základ, na základe ktorého by Komisia mohla stanoviť mechanizmy kontroly pre jednotlivé krajiny pre kontrolu vynakladania prostriedkov EÚ;

    Investigatívna žurnalistika

    80.

    		 zastáva názor, že investigatívna žurnalistika zohráva kľúčovú úlohu pri zlepšovaní potrebnej úrovne transparentnosti v EÚ a členských štátoch; zastáva názor, že investigatívna žurnalistika by mal byť povzbudzovaná a podporovaná právnymi prostriedkami v členských štátoch a v EÚ, a podporuje prípravnú akciu, ktorou sa zavádza systém grantov pre cezhraničnú investigatívnu žurnalistiku, ktoré majú byť distribuované sprostredkovateľskou organizáciou, konkrétne Európskym centrom pre slobodu tlače a médií v Lipsku;

    Smernica o ochrane finančných záujmov a nariadenie o Európskej prokuratúre

    81.

    		 víta úspešné dokončenie rokovaní o návrhu smernice o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (smernica o ochrane finančných záujmov), pričom do jej rozsahu pôsobnosti sú zahrnuté aj podvody v oblasti DPH; konštatuje, že smernica definuje druhy podvodného správania, ktoré predstavujú trestný čin, a vymedzuje pojem korupcia;

    82.

    		 pripomína svoje uznesenie z 5. októbra 2016 o Európskej prokuratúre (EPPO) a Eurojuste (11), ktoré potvrdzuje dlhodobú podporu Európskemu parlamentu pre vytvorenie efektívnej a nezávislej európskej prokuratúry s cieľom znížiť súčasnú roztrieštenosť úsilia jednotlivých štátov o presadzovanie práva na ochranu rozpočtu EÚ; domnieva sa, že efektívna Európska prokuratúra posilní boj proti podvodom v EÚ, za predpokladu, že bude mať k dispozícii potrebné právne ustanovenia a dokáže efektívne spolupracovať s ostatnými existujúcimi orgánmi EÚ a orgánmi členských štátov; konštatuje, že rozsah pôsobnosti smernice o ochrane finančných záujmov priamo určuje rozsah pôsobnosti mandátu Európskej prokuratúry; so znepokojením berie na vedomie rozdielne názory v Rade na EPPO, ako sa stanovuje v článku 86 ZFEÚ; domnieva sa, že jej ustanovenia nie sú implementované prostredníctvom posilnenej spolupráce; domnieva sa, že EPPO môže byť účinná iba vtedy, ak sa bude vzťahovať na všetky členské štáty; vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoju pozíciu a vynaložili maximálne úsilie na dosiahnutie konsenzu v Rade;

    Tabak

    83.

    		 poukazuje na rozhodnutie Komisie nepredĺžiť platnosť dohody so spoločnosťou PMI, ktorej platnosť sa skončila 9. júla 2016; pripomína, že 9. marca 2016 požiadal Komisiu, aby neobnovila, nepredĺžila, ani nanovo nevyjednala dohodu so spoločnosťou PMI po skončení jej platnosti; domnieva sa, že ďalšie tri dohody (BAT, JTI a ITL) by sa nemali predĺžiť;

    84.

    		 naliehavo žiada Komisiu, aby na úrovni EÚ prijala všetky potrebné opatrenia na sledovanie a vyhľadávanie (systém Track and Trace) tabakových výrobkov spoločnosti PMI, a aby v prípade nezákonného zadržania výrobkov tohto výrobcu vykonala právne kroky, kým nebudú v plnej miere vymáhateľné všetky ustanovenia smernice o tabakových výrobkoch, aby sa preklenula regulačná medzera medzi skončením platnosti dohody s PMI a nadobudnutím účinnosti smernice o tabakových výrobkoch a Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku;

    85.

    		 konštatuje, že v nadväznosti na výzvu zo svojho uznesenia z 9. marca 2016 o dohode o tabaku (dohoda so spoločnosťou PMI) (12) Komisia predložila akčný plán na boj proti nezákonnému obchodovaniu s tabakovými výrobkami vrátane vysokého podielu cigariet bez značky (tzv. cheap whites, lacné cigarety bez značky určené špeciálne pre čierny trh); naliehavo žiada Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu návrh na takýto akčný plán bez ďalšieho odkladu;

    86.

    		 víta podporu Komisie pre včasnú ratifikáciu protokolu WTO na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami ako prvého mnohostranného právneho nástroja na komplexné a celosvetové riešenie problému pašovania cigariet, a vyzýva na jeho včasnú ratifikáciu a vykonávanie;

    87.

    		 pripomína, že do dnešného dňa ratifikovalo RDKT 25 zmluvných strán vrátane len siedmich členských štátov EÚ a EÚ ako celku; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby ratifikovali Protokol na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami;

    Vyšetrovania a úloha úradu OLAF

    88.

    		 vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek uisteniam úradu OLAF o tom, že vyvíja maximálne úsilie o skrátenie dĺžky svojich vyšetrovaní, trvanie fázy vyšetrovania od roku 2012 sa nepretržite predlžuje, a to z 22,5 na 25,1 mesiaca v uzavretých prípadoch a zo 17,3 na 18,7 mesiaca vo všetkých prípadoch;

    89.

    		 berie na vedomie úlohu úradu OLAF v rámci rôznych spoločných colných operácií pri predchádzaní stratám pre rozpočet EÚ a žiada úrad OLAF, aby do svojich budúcich výročných správ zahrnul viac informácií a konkrétnych číselných údajov o svojom príspevku k ochrane príjmovej strany rozpočtu EÚ;

    90.

    		 vyjadruje znepokojenie nad zvýšením spomenutým v poslednej výročnej správe úradu OLAF v mnohých prípadoch cezhraničných podvodov; vyzýva Komisiu, aby posúdila využívanie spoločných operácií v súlade s metódami a postupmi, ktoré sa už úspešne používajú na strane ciel, ako aj na strane výdavkov, a to na základe článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013;

    91.

    		 podporuje účasť úradu OLAF na národných a medzinárodných zasadnutiach o boji proti podvodom, ako je Európska sieť kontaktných miest na boj proti korupcii, ktorá v novembri 2015 prijala Parížsku deklaráciu o zintenzívnení boja proti korupcii;

    92.

    		 poukazuje na to, že v boji proti podvodom sa podnikli mnohé pozitívne kroky; v tejto súvislosti víta nedávne vytvorenie v rámci úradu OLAF nového oddelenia vyšetrovania pre európske štrukturálne a investičné fondy;

    93.

    		 vyzýva OLAF, aby vo svojich výročných správach o činnosti porovnával odporúčania úradu OLAF na vymáhanie finančných prostriedkov so sumami, ktoré sa skutočne podarilo vymôcť;

    94.

    		 pripomína, že vzhľadom na zásadu vzájomnej lojálnej spolupráce medzi inštitúciami, zásadu dobrej správy vecí verejných a zásadu právnej istoty musí úrad OLAF a jeho dozorný výbor organizovať spoluprácu na základe ich pracovných protokolov, ktoré plne rešpektujú platné právne predpisy;

    95.

    		 víta analýzu úradu OLAF opatrení členských štátov v nadväznosti na súdne odporúčania úradu OLAF vydané medzi 1. januárom 2008 a 31. decembrom 2015, ako prehľad hlavných dôvodov týkajúcich sa nenadviazania na jeho odporúčania; konštatuje však, že údaje zhromaždené v dokumente sa týkajú len súdnych odporúčaní, bez toho, aby sa vzali do úvahy administratívne, disciplinárne alebo finančné odporúčania, a preto nie sú reprezentatívne pre celkové dodržiavanie odporúčaní úradu OLAF; žiada Komisiu, aby poskytla komplexnú reakciu na nedávno uverejnenú analýzu OLAF o nadviazaní členských štátov na súdne odporúčania OLAF, a žiada OLAF, aby pridal do výročnej správy kapitolu o nadviazaní na tieto odporúčania; vyzýva úrad OLAF, aby v spolupráci s Komisiou vypracoval podrobnú analýzu vrátane údajov o spätnom získaní finančných prostriedkov EÚ;

    96.

    		 vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že takmer jedna tretina (94 z 317) súdnych odporúčaní úradu OLAF vydaných v rokoch 2008 a 2015 príslušným orgánom boli zamietnuté na základe nedostatočných dôkazov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako by bolo možné lepšie využiť administratívne vyšetrovania v súdnych prípadoch; nabáda príslušné orgány členských štátov, aby poskytli podrobné informácie o dôvodoch prepúšťania, aby mohol OLAF lepšie prispôsobiť svoje odporúčania na vnútroštátne právne predpisy;

    97.

    		 domnieva sa, že časť odporúčaní úradu OLAF predložených vnútroštátnym orgánom, ktoré viedli k vzneseniu obvinení, (približne 50 %), nie je dostatočná; vyzýva orgány členských štátov, aby zlepšili úroveň spolupráce s úradom OLAF; vyzýva členské štáty, Komisiu a úrad OLAF, aby stanovili podmienky, ktoré zabezpečila prípustnosť dôkazov, ktoré poskytol OLAF; nabáda orgány členských štátov a úradu OLAF na vykonávanie spoločných vyšetrovaní s cieľom dosiahnuť optimálny výsledok;

    98.

    		 naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s ukončením mandátu generálneho riaditeľa úradu OLAF bezodkladne začala postup výzvy na predkladanie návrhov na nového generálneho riaditeľa, a začala proces konzultácií s Európskym parlamentom;

    99.

    		 vyzýva Komisiu, aby preskúmala nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013, a aby predložila návrh na posilnenie vyšetrovacích právomocí úradu OLAF; odporúča prideliť viac zdrojov na to, aby mohol OLAF preskúmať oveľa viac nahlásených prípadov podozrenia;

    100.

    		 vyjadruje znepokojenie nad rozdielmi v informáciách, ktoré dostal úrad OLAF z verejných a zo súkromných zdrojov v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby podporila iniciatívy zamerané na rozšírenie zberu verejných informácií, a vyzýva členské štáty, aby zvýšili kvalitu poskytovaných údajov;

    101.

    		 konštatuje, že súdne odporúčania úradu OLAF doposiaľ zaznamenali iba obmedzené vykonávanie v členských štátoch; zastáva názor, že takáto situácia je neprijateľná, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plné vykonávanie odporúčaní úradu OLAF v členských štátoch;

    102.

    		 vyjadruje poľutovanie nad tým, že súdne orgány niektorých členských štátov považujú odporúčania úradu OLAF týkajúce sa nesprávneho použitia finančných prostriedkov EÚ za nízku prioritu; pripomína, že v súlade s článkom 325 ods. 2 ZFEÚ musia členské štáty prijať rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy;

    103.

    		 domnieva sa, že treba prednostne riešiť problém slabej komunikácie medzi členskými štátmi a úradom OLAF; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili iniciatívy na zlepšenie komunikácie medzi štruktúrami verejnej správy, ale aj občianskej spoločnosti v členských štátoch a úradom OLAF; zdôrazňuje, že je to dôležité z hľadiska boja proti korupcii v členských štátoch;

    o

    o o

    104.

    		 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a dozornému výboru úradu OLAF.

    (1)  Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 6.

    (2)  Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1.

    (3)  Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

    (4)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0403.

    (5)  Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

    (6)  Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 8. septembra 2015, Taricco a iní, C-105/14, ECLI:EÚ:C:2015:555.

    (7)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0022.

    (8)  Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.

    (9)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o boji proti korupcii a nadviazaní na uznesenie výboru CRIM (Prijaté texty, P8_TA(2016)0403); Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 89).

    (10)  Prijaté texty, P8_TA(2017)0022.

    (11)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0376.

    (12)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0082.

    Top