2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/9

Spravodajca:

Jean-Marc ROIRANT

1.1.

Organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore aktívneho občianstva v Európe. Participatívna demokracia potrebuje sprostredkovateľské orgány na zapájanie občanov a podporu možnosti vyjadriť sa v každom občianskom priestore. Existencia silnej, nezávislej a rozmanitej organizovanej občianskej spoločnosti závisí od primeraného verejného financovania.

1.2.

Okrem sťaženého prístupu k verejným finančným prostriedkom je najnebezpečnejším prvkom pre fungovanie organizácií občianskej spoločnosti a európsku demokraciu zužovanie občianskeho priestoru, ku ktorému dochádza v niektorých členských štátoch EÚ.

1.3.

EHSV sa domnieva, že na európskej a vnútroštátnej úrovni by sa mal vytvoriť politický a legislatívny rámec na podporu rozvoja európskej občianskej spoločnosti, ktorý by mal pri svojej činnosti vychádzať z rámca hodnôt odrážajúcich základné práva.

1.4.

Podobne, ako to urobili niektoré členské štáty na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom tzv. chárt vzájomných záväzkov alebo paktov, aj európske inštitúcie by sa mohli zasadzovať za skutočný európsky občiansky dialóg. Je potrebné pokračovať v diskusiách o štatúte európskeho združenia, ako aj o európskom štatúte pre nadácie a zabezpečiť uplatňovanie článku 11 ZEÚ o štruktúrovanom dialógu s občianskou spoločnosťou.

1.5.

EÚ by mala povzbudzovať členské štáty, aby zachovali alebo rozvíjali daňové stimuly v prípade súkromných darov a aby časť príjmov z daní nasmerovali do organizácií občianskej spoločnosti. EÚ by tiež mala odstrániť prekážky brániace prijímaniu cezhraničných darov prostredníctvom koordinácie daňových právnych predpisov a postupov a investovať do rozvoja filantropie v celej EÚ.

1.6.

Európske inštitúcie by mali propagovať pozitívny obraz organizácií občianskej spoločnosti a zabezpečiť ich nezávislosť, a to najmä posilnením ich schopnosti konať a angažovať sa v oblasti sociálnej inovácie a občianskej účasti.

1.7.

EHSV vyzýva, aby sa navrhla stratégia, ktorá uľahčí rozvoj silnej a nezávislej občianskej spoločnosti v Európe a aby sa vytvorila funkcia ombudsmana EÚ pre slobody týkajúce sa občianskeho priestoru, ktorému by MVO nahlasovali incidenty v spojitosti s prekážkami alebo obmedzovaním ich činnosti.

1.8.

Pokiaľ ide o budúcnosť viacročného finančného rámca, EHSV vyzýva rozpočtové orgány, aby zvýšili podporu organizáciám občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom prevádzkových grantov, ako aj viacročného financovania.

1.9.

EHSV vyzýva Komisiu, aby navrhla zriadiť európsky fond pre demokraciu, ľudské práva a hodnoty v EÚ (1), ktorý by disponoval rozsiahlymi rozpočtovými prostriedkami, bol by priamo prístupný pre organizácie občianskej spoločnosti v celej Európe a bol by spravovaný nezávisle, podobne ako Európska nadácia na podporu demokracie (2) a so zapojením zástupcov EHSV.

1.10.

V záujme posilňovania participatívnej demokracie sa EHSV domnieva, že na program Európa pre občanov by sa mal v rámci budúceho viacročného finančného rámca vyčleniť rozpočet v objeme 500 miliónov EUR, tak ako to navrhoval Európsky parlament (3). Takisto by sa mali zintenzívniť opatrenia v rámci programu Erasmus+, ktoré sa zameriavajú na občiansku spoločnosť.

1.11.

EHSV vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie kódexu správania pre partnerstvo s občianskou spoločnosťou v rámci štrukturálnych fondov. Komisia by taktiež mala vyzvať celoštátne a regionálne orgány, aby uplatňovali ustanovenia o technickej pomoci určenej organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré boli vypracované s cieľom podporiť rozvoj kapacít.

1.12.

EHSV žiada, aby sa viedli hlbšie diskusie o tom, ako zabezpečiť ďalšie zapájanie organizácií občianskej spoločnosti do výskumných programov prostredníctvom zintenzívňovania kontaktov medzi výskumnými pracovníkmi a občianskou spoločnosťou a navrhnutím novej kapitoly o občianskej účasti a demokracii v rámci piliera Spoločenské výzvy v nasledujúcom rámcovom programe pre výskum.

1.13.

Do budúceho viacročného finančného rámca by sa mali zahrnúť aj ciele udržateľného rozvoja a priority v oblasti rodovej rovnosti.

1.14.

EÚ by si mala zachovať a ďalej posilňovať svoje vedúce postavenie ako poskytovateľka humanitárnej pomoci a medzinárodnej spolupráce a proaktívne podporovať plnoprávnu občiansku spoločnosť.

1.15.

EHSV takisto víta návrh, ktorý predložila Komisia vo svojom návrhu na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách, aby sa v rámci oprávnených nákladov zohľadňoval čas, ktorý venujú dobrovoľníci [priama odpoveď na stanovisko EHSV na tému Štatistické nástroje na posudzovanie dobrovoľníckej činnosti (4)], a aby sa uľahčilo zahrnutie nepeňažných príspevkov do spolufinancovania. Takisto víta správu Európskeho parlamentu, ktorý žiada, aby sa zjednodušila kontrola finančných prostriedkov, najmä pokiaľ ide o vzájomné využívanie posúdení a auditov, urýchlenie odpovedí žiadateľom a podpisovanie zmlúv a platieb. EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby v súvislosti so spomínaným návrhom dospeli k dohode, a tak umožnili spravodlivo ohodnotiť čas, ktorý venujú dobrovoľníci.

1.16.

Posilnenie občianskej spoločnosti závisí od lepšieho prístupu k financovaniu pre najmenšie organizácie, ako aj pre najviac znevýhodnené spoločenské skupiny. V tejto súvislosti by Komisia mala stanoviť rôzne spôsoby financovania a ďalej zjednodušovať administratívne formality, poskytovať školenia a pokyny pre plnenie zmlúv a finančných záväzkov a zároveň zabezpečiť konzistentný výklad nariadenia o rozpočtových pravidlách v rámci svojich útvarov.

1.17.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby reagovala rýchlym prijatím príslušných opatrení vrátane začatia konaní o porušení povinnosti voči členským štátom, ak vnútroštátne administratívne alebo právne ustanovenia obmedzujú prístup vnútroštátnych organizácií občianskej spoločnosti k fondom EÚ a ak stanovené podmienky financovania obmedzujú ich zastupiteľskú činnosť.

2.1.

EHSV sa v mnohých svojich stanoviskách zaoberal otázkami občianskeho dialógu a participatívnej demokracie, vymedzením týchto pojmov, reprezentatívnosťou rôznych aktérov a opatreniami, ktoré treba prijať na úrovni EÚ. Osobitne zdôraznil, že pre EÚ, ktorá sa usiluje o demokratickú legitimitu v očiach svojich občanov, je mimoriadne dôležité uplatňovanie článku 11 ZEÚ (5).

2.2.

Otázka, ako môže financovanie prispieť k uľahčeniu aktívneho občianstva a participatívnej demokracie, však zatiaľ nebola predmetom osobitného stanoviska.

2.3.

Je naliehavo potrebné preskúmať rozdelenie a efektívnosť financovania zo strany Európskej únie v tomto ohľade, keďže inštitúcie EÚ sa pripravujú na diskusiu o návrhu viacročného finančného rámca po roku 2020 a chystajú sa prijať rozhodnutie o revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.4.

Otázky financovania súvisia aj s uznaním osobitnej úlohy a osobitného štatútu jednotlivých aktérov európskeho občianskeho dialógu. EHSV už niekoľkokrát vyjadril svoj názor na potrebu štatútu európskeho združenia (6).

2.5.

V rámci tohto stanoviska sa „organizáciami občianskej spoločnosti“ rozumejú mimovládne neziskové organizácie nezávislé od verejných inštitúcií a obchodných záujmov, ktorých činnosti prispievajú k cieľom Charty základných práv, ako sú sociálne začlenenie, aktívna účasť občanov, trvalo udržateľný rozvoj vo všetkých jeho formách, vzdelávanie, zdravie, zamestnanosť, práva spotrebiteľa, pomoc migrantom a utečencom a základné práva (7).

3.1.

Angažovaná, pluralitná a nezávislá občianska spoločnosť zohráva zásadnú úlohu pri podpore aktívnej účasti občanov na demokratickom procese, ako aj v riadení a transparentnosti na úrovni EÚ a na úrovni jednotlivých štátov. Taktiež môže prispieť k politikám, ktoré sú spravodlivejšie a účinnejšie, a podporiť udržateľný rozvoj a inkluzívny rast (8). Keďže organizácie občianskej spoločnosti sú schopné osloviť najzraniteľnejšie a najviac znevýhodnené skupiny obyvateľstva a zastupovať tých, ktorí nemajú dostatočnú možnosť vyjadriť sa, umožňujú väčšiu účasť a prispievajú k vymedzeniu európskych politík (9).

3.2.

Okrem svojich občianskych a spoločenských funkcií niektoré z organizácií občianskej spoločnosti zasahujú aj do sektora tzv. sociálneho a solidárneho hospodárstva, a dokonca nezanedbateľným spôsobom prispievajú k tvorbe pracovných miest.

3.3.

Organizácie občianskej spoločnosti sú osobité tým, že v rámci rôznych projektov združujú prevažne veľmi angažovaných dobrovoľníkov alebo aktívnych zamestnancov. Dobrovoľníctvo ako aktívny prejav občianskej účasti, ktorý umožňuje posilňovanie spoločných európskych hodnôt, ako sú solidarita a sociálna súdržnosť, musí mať vytvorené priaznivé podmienky (10).

3.4.

Skutočná participatívna demokracia potrebuje sprostredkovateľské orgány (napr. odbory, organizácie zamestnávateľov a MSP, mimovládne organizácie a iné neziskové subjekty), aby zapájali verejnosť a pomáhali zabezpečiť ľudovú a občiansku podporu pre európske výzvy a vybudovať spravodlivejšiu, solidárnejšiu a inkluzívnejšiu Európu. Existencia silnej a rozmanitej organizovanej občianskej spoločnosti závisí od existencie primeraného verejného financovania a rámca, ktorý uľahčuje prístup k rôznym formám súkromného financovania.

4.1.

Na úrovni Európskej únie existuje mnoho programov v rôznych sektoroch (vzdelávanie, kultúra, sociálna oblasť, občianstvo, životné prostredie, základné práva, výskum, medzinárodná spolupráca, humanitárna pomoc, zdravie atď.), ktoré zahŕňajú osobitné ciele týkajúce sa účasti občianskej spoločnosti, najmä vo forme projektov. Inštitúcie takisto vytvorili prevádzkové granty určené najmä na podporu vytvárania sietí vnútroštátnych organizácií zameraných na rôzne sektory a spoločenské témy. Tieto druhy finančnej podpory tak prispievajú k vytváraniu „európskej verejnej mienky“.

4.2.

Pokiaľ ide o rozširovanie a vonkajšie politiky, najmä medzinárodnú spoluprácu a humanitárnu pomoc, EÚ vytvorila aktívnu politiku na podporu rozvoja občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom osobitných opatrení. EÚ je okrem toho jedným z najväčších svetových prispievateľov na rozvojovú pomoc a humanitárnu pomoc a európski občania tento prístup veľmi podporujú (11).

4.3.

Pokiaľ však ide o vnútornú politiku, od prvého diskusného dokumentu Komisie predloženého v roku 2000 v rámci administratívnej reformy, v ktorom sa zdôrazňovala nutnosť zachovať vysokú úroveň verejnej pomoci na podporu úlohy MVO, stanoviť súdržný prístup v rámci útvarov Komisie a zlepšiť riadenie dotácií, už nedošlo k prehodnoteniu vzťahov EÚ s organizáciami občianskej spoločnosti (najmä v súvislosti s článkom 11 ZEÚ).

4.4.

Financovanie organizácií občianskej spoločnosti sa zameriava predovšetkým na oblasť humanitárnej pomoci a medzinárodnej spolupráce. Podľa údajov z roku 2015 bolo na financovanie mimovládnych organizácií vyčlenených 1,2 miliardy EUR (okolo 15 % v rámci okruhu „Globálna Európa“) (12), zatiaľ čo financovanie organizácií občianskej spoločnosti v iných oblastiach zostalo pomerne obmedzené: 0,08 % v rámci okruhu „Udržateľný rast: prírodné zdroje“, 2,5 % v rámci okruhu „Bezpečnosť a občianstvo“ a menej ako 0,009 % v rámci okruhu „Inteligentný a inkluzívny rast“. Je preto naliehavo potrebné prehodnotiť príslušné sumy, ale takisto účinnosť plánovaných opatrení.

5.1.

Z nedávnych štúdií a prieskumov, ako aj z vývoja opatrení v niektorých krajinách Únie zároveň vyplýva, že situácia týkajúca sa občianskeho priestoru sa na národnej úrovni v niektorých členských štátoch EÚ zhoršuje (13). Túto skutočnosť nebude možné prehliadnuť ani pri revízii finančného rámca po roku 2020 a prebiehajúcej revízii niektorých programov financovania.

5.2.

Nedávny maďarský zákon o transparentnosti organizácií prijímajúcich zahraničné finančné prostriedky, ktorý bol prijatý v júni 2017, odsúdila Európska komisia, Európsky parlament aj Rada Európy. Táto skutočnosť poukazuje na to, že je potrebné, aby Komisia zabezpečila, že opatrenia prijímané na boj proti financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí nebudú mať neželaný vplyv na prístup k financovaniu a finančným pôžičkám pre organizácie občianskej spoločnosti.

5.3.

V mnohých európskych krajinách sme svedkami opatrení na zavedenie podmienok v súvislosti s dotáciami pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré majú za následok obmedzenie ich zastupiteľskej úlohy alebo ich procesnej spôsobilosti (14).

5.4.

Finančná a hospodárska kríza mala v mnohých krajinách za následok obmedzenie verejných intervencií v prospech organizácií občianskej spoločnosti a/alebo preorientovanie sa na krátkodobé dotácie. Formy financovania zamerané predovšetkým na projekty môžu primäť organizácie občianskej spoločnosti k tomu, aby upravili svoje priority a odklonili sa od svojho pôvodného poslania a potrieb spoločnosti. V niektorých krajinách dochádza k tomu, že vlády uprednostňujú rozvoj organizácií, ktoré podporujú ich strategické smerovanie a stotožňujú sa s ich politickým plánom, na úkor iných organizácií, v dôsledku čoho možno pozorovať čoraz menšiu transparentnosť pri prideľovaní dotácií.

5.5.

EHSV vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení programov, ako aj v súvislosti s partnerskými dohodami, pozorne monitorovala plnenie ex ante kondicionalít, a to najmä so zreteľom na zamestnanosť, sociálne začlenenie a boj proti diskriminácii, životné prostredie, rodovú rovnosť, práva osôb so zdravotným postihnutím, účasť organizácií občianskej spoločnosti a posilňovanie ich inštitucionálnych kapacít (15), ako aj transparentnosť postupov pri zadávaní zákaziek, a aby pozastavila platby, ak tieto podmienky neboli splnené. EHSV takisto pripomína Komisii, aby dohliadala na vykonávanie článku 125, ktorý riadiacim orgánom ukladá povinnosť uplatňovať výberové konania a kritériá, ktoré sú transparentné a nediskriminačné. Výbor vyzýva Európsky dvor audítorov, aby vo svojej nadchádzajúcej správe posúdil súlad s týmito ustanoveniami, pokiaľ ide o výberové konania pre MVO.

5.6.

Šírenie extrémizmu a populizmu a všetkých antidemokratických činov je výzvou pre všetky demokratické acquis a vytvára nepriateľskú atmosféru pre sprostredkovateľské subjekty. Preto treba potvrdiť dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti, a zvýšiť pre ne finančnú podporu zo strany EÚ.

5.7.

EHSV žiada, aby sa vytvorila funkcia ombudsmana EÚ pre slobody týkajúce sa občianskeho priestoru, ktorému by MVO mohli nahlasovať aj incidenty v spojitosti s prekážkami alebo obmedzovaním ich činnosti.

6.1.

EHSV sa domnieva, že na európskej a vnútroštátnej úrovni by sa mal vytvoriť politický a legislatívny rámec na podporu rozvoja európskej občianskej spoločnosti, ktorý by mal pri svojej činnosti vychádzať z rámca hodnôt odrážajúcich základné práva.

6.2.

Európske inštitúcie by mali propagovať pozitívny obraz organizácií občianskej spoločnosti a zabezpečiť ich nezávislosť, a to najmä posilnením ich schopnosti konať a angažovať sa v oblasti sociálnej inovácie a občianskej účasti, čo často súvisí s financovaním.

6.3.

Podobne ako niektoré členské štáty, ktoré v tejto súvislosti prijali tzv. charty vzájomných záväzkov alebo pakty, aj európske inštitúcie by mohli urobiť kroky s cieľom uznať zastupiteľské orgány európskych združení a nadviazať s nimi partnerstvo, a tak vytvárať podmienky pre skutočný dialóg európskej občianskej spoločnosti a vykonávať článok 11 ZEÚ, ako aj ostatné príslušné medzinárodné záväzky (16).

6.4.

Takisto narastá potreba obnoviť diskusie o vytvorení štatútu pre európske združenia, ktorý navrhla Komisia v roku 1992 (17), a taktiež o vytvorení štatútu pre európske nadácie. Podporilo by sa tým uznávanie organizácií občianskej spoločnosti a ich vzájomná spolupráca na úrovni EÚ a doplnili by sa stanovy európskej spoločnosti, ktoré boli prijaté v roku 2004 (18).

6.5.

EHSV sa domnieva, že EÚ by mala nabádať členské štáty, aby zachovali a daňové stimuly v prípade súkromných darov a vytvárali ďalšie a takisto aby prerozdeľovali časť daňových príjmov organizáciám občianskej spoločnosti a odstránili prekážky pre cezhraničné dary prostredníctvom koordinácie právnych predpisov a daňových postupov a investovali do rozvoja filantropie v celej EÚ.

6.6.

Pokiaľ ide o budúci viacročný finančný rámec, EHSV vyzýva rozpočtové orgány, aby zvýšili podporu organizáciám občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom prevádzkových grantov, ako aj viacročného financovania na podporu rozvoja dlhodobých opatrení.

6.7.

Od prijatia Charty základných práv nevznikol žiadny skutočný program na podporu občianskej spoločnosti na úrovni ľudských práv pre krajiny Európskej únie. Významná podpora poskytovaná občianskej spoločnosti v krajinách strednej a východnej Európy v rámci ich pristúpenia k EÚ nezostala zachovaná prostredníctvom iných mechanizmov financovania. Nedávny vývoj súvisiaci so vzrastajúcim terorizmom a s extrémistickými a/alebo populistickými hnutiami poukazuje na potrebu zvýšených investícií do občianskej spoločnosti a zabezpečenia súdržnosti medzi krajinami, pokiaľ ide o rozvoj občianskej spoločnosti.

6.8.

EHSV vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky fond pre demokraciu, hodnoty a ľudské práva pôsobiaci v rámci EÚ (19), ktorý by mal ambiciózny rozpočet a bol by prístupný priamo organizáciám občianskej spoločnosti v celej Európe vrátane obhajcov ľudských práv, ktorí sa zameriavajú na podporu a ochranu základných hodnôt EÚ. Tento fond by pokrýval prevádzkové náklady, ako aj súdne spory a kontrolné činnosti a bol by spravovaný nezávisle, podobne ako Európska nadácia na podporu demokracie (20) a so zapojením zástupcov EHSV.

6.9.

Program Európa pre občanov je jediný európsky program, ktorý konkrétne prispieva k znižovaniu demokratického deficitu tým, že umožňuje všetkým Európanom zúčastňovať sa priamo na budovaní európskeho projektu, ale dostáva príliš malé dotácie. V súčasnom kontexte spochybňovania európskych hodnôt a demokracie sa EHSV domnieva, že v nasledujúcom finančnom rámci by sa na tento program mal vyčleniť rozpočet vo výške 500 miliónov EUR v súlade s návrhom Európskeho parlamentu (21). Takisto by sa mali zintenzívniť opatrenia v rámci programu Erasmus+, ktoré sa zameriavajú na občiansku spoločnosť.

6.10.

Väčšina organizácií občianskej spoločnosti má ťažkosti s prístupom k štrukturálnym fondom, najmä z dôvodu požadovaného spolufinancovania. Ustanovenia o technickej pomoci zamerané na podporu rozvoja kapacít sa takisto nevyužívajú v dostatočnej miere a často sú vyhradené len pre verejné správy. Kódex správania pre partnerstvo s občianskou spoločnosťou, ktorý je kľúčovým nástrojom, vo väčšine krajín nebol riadne uplatnený (22). Aj keď sú organizácie občianskej spoločnosti prizvané do dozorných výborov, ich úloha je obmedzená.

6.11.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby reagovala rýchlym prijatím príslušných opatrení vrátane začatia konaní o porušení povinnosti voči členským štátom, ak vnútroštátne administratívne alebo právne ustanovenia obmedzujú prístup vnútroštátnych organizácií občianskej spoločnosti k fondom EÚ a ak stanovené podmienky financovania obmedzujú ich zastupiteľskú činnosť.

6.12.

Vďaka svojim stykom a stálemu kontaktu s občanmi, ako aj vďaka činnostiam v teréne, organizácie občianskej spoločnosti dobre poznajú spoločenské výzvy a potreby, no napriek tomu zohrávajú veľmi marginálnu úlohu vo výskume. Program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) zahŕňa aj prekážky brániace prístupu organizácií občianskej spoločnosti. EHSV požaduje hlbšiu diskusiu o tom, ako podporiť väzby medzi výskumníkmi a občianskou spoločnosťou, a navrhuje vytvoriť v rámci piliera Spoločenské výzvy v nasledujúcom rámcovom programe pre výskum novú kapitolu o zapojení občanov a demokracii.

6.13.

Nezamestnanosť mladých ľudí je stále veľmi vysoká a predstavuje jeden z najnaliehavejších problémov, ktorým EÚ čelí, pričom čoraz väčšiemu počtu mladých ľudí hrozí sociálne vylúčenie. V tejto súvislosti by európske financovanie malo viac podporovať organizácie občianskej spoločnosti, ktoré investujú do rozvoja kvalifikácií a kompetencií mladých ľudí prostredníctvom neformálneho vzdelávania.

6.14.

V kultúrnom sektore väčšina dotácií nie je prispôsobená organizáciám občianskej spoločnosti v oblasti kultúry, ktorým sa takisto odopiera prístup k rôznym finančným nástrojom, ako sú napríklad pôžičky. V čase, keď sa čoraz viac rozširujú prejavy identity a populizmu, chýba reálna práca na európskom rozmere kultúry. EÚ by takisto mala, najmä prostredníctvom nástroja Kreatívna Európa, viac podporovať nezávislú kultúrnu produkciu a investovať do rozvoja a trvácnosti neziskových médií miestnych spoločenstiev.

6.15.

Pokiaľ ide o rozvojovú spoluprácu, Európska únia by mala viac investovať do opatrení v oblasti spolupráce zameraných na obyvateľstvo vrátane aspektov rodovej rovnosti, riadenia, ľudských práv, environmentálnych práv, odolnosti voči zmene klímy, vzdelávania a sociálnej ochrany, a to najmä prostredníctvom tematického prístupu zameraného na jednotlivé krajiny a s úzkym zapojením občianskej spoločnosti.

6.16.

Pri príprave budúceho viacročného finančného rámca treba zohľadniť aj ciele udržateľného rozvoja a priority v oblasti rodovej rovnosti.

6.17.

Posilnenie občianskej spoločnosti závisí od lepšieho prístupu k financovaniu pre najmenšie organizácie, ako aj pre najviac znevýhodnené spoločenské skupiny. Európska komisia by mala v rámci toho zvážiť rôzne spôsoby financovania, ako aj väčšie zapojenie do administratívneho zjednodušenia. Mali by sa systematickejšie využívať mechanizmy opakovaného subvencovania (alebo kaskádového financovania), tak ako sa uplatňujú v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva alebo v rámci financovania EHP. Subvencie by mal udeľovať nezávislý vnútroštátny subjekt na základe postupu verejného obstarávania (23).

6.18.

Organizácie občianskej spoločnosti v krajinách strednej a východnej Európy majú proporcionálne stále obmedzený prístup ku grantom. Európska komisia by mala posilniť svoje informačné kampane o rôznych fondoch určených pre organizácie občianskej spoločnosti a ďalej podporovať partnerstvá medzi organizáciami.

6.19.

Bolo by takisto užitočné zaviesť systematickejšie monitorovanie a podporu organizácií, ktoré sú príjemcami financovania, a to prostredníctvom poskytovania odbornej prípravy v oblasti zmluvných povinností a auditov, ako aj pre rôzne generálne riaditeľstvá zodpovedné za vykonávanie nariadenia o rozpočtových pravidlách

6.20.

Potenciálni kandidáti by v záujme podpory inovácií a rozvoja partnerstiev mali mať prístup k databázam obsahujúcim opis už zrealizovaných projektov a osvedčených postupov. Komisia by mala pokračovať vo svojom úsilí o zmiernenie administratívnej záťaže v procese podávania žiadostí, ako aj vo finančnom hospodárení, a to najmä prostredníctvom jedného online systému na podávanie žiadostí pre rôzne programy.

6.21.

Hodnotenie programov riadených priamo Komisiou by malo byť transparentnejšie, ale aj dôkladnejšie vzhľadom na veľký počet žiadostí o európske granty a nízku mieru úspešnosti. Spätná väzba by zároveň umožnila neúspešným organizáciám občianskej spoločnosti zlepšiť sa a pomohla by zvýšiť ich dôveru vo výberový proces.

6.22.

Lehoty na oznámenie zmlúv, podpísanie zmlúv a poskytnutie platieb by sa mali výrazne skrátiť, aby sa obmedzila potreba bankových úverov v dôsledku nedostatku financií v pokladni.

6.23.

EHSV takisto žiada Komisiu, aby prehodnotila výšku spolufinancovania, najmä v prípade tých najmenších organizácií, ktoré veľmi ťažko získavajú ďalšie finančné prostriedky, alebo v prípade organizácií, ktoré sú zapojené do zastupiteľských procesov, ako sú predovšetkým organizácie na ochranu spotrebiteľov, združenia na ochranu životného prostredia, organizácie na ochranu ľudských práv a organizácie, ktoré pôsobia v oblasti propagácie občianstva. o to viac, že pravidlá spolufinancovania len zvyšujú administratívnu záťaž organizácií občianskej spoločnosti a riziká, ktoré z toho vyplývajú z dôvodu rozmanitosti zmluvných a finančných pravidiel medzi darcami finančných prostriedkov.

6.24.

EHSV takisto veľmi oceňuje návrh, ktorý predložila Komisia vo svojom návrhu na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách (24), aby sa v rámci oprávnených nákladov zohľadňoval čas, ktorý venujú dobrovoľníci, a aby sa uľahčilo zahrnutie nepeňažných príspevkov do spolufinancovania. Tento návrh je priamou odpoveďou na výzvu, ktorú EHSV vyjadril vo svojom stanovisku na tému Štatistické nástroje na posudzovanie dobrovoľníckej činnosti  (25). EHSV takisto víta správu Parlamentu, ako aj návrh Rady zaviesť výnimku z pravidla neziskovosti pre neziskové združenia. EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby v súvislosti so spomínaným návrhom dospeli k dohode, a tak umožnili spravodlivo ohodnotiť čas, ktorý venujú dobrovoľníci.

6.25.

Transparentnosť prístupu a kontroly financovania by sa mala zlepšiť vďaka vymedzeniu jasných usmernení pre kontroly Komisie a v prípade financovania zahŕňajúceho viacerých darcov by sa mali zohľadniť hodnotenia ex ante a výber partnerov, ale treba tiež dodatočne zohľadniť overenia a audit ostatných darcov.

6.26.

Okrem toho by sa mal uľahčiť prístup verejnosti k sumám a predmetom financovania, a to prostredníctvom reformy systému finančnej transparentnosti Komisie, ktorý by mal zahŕňať ročné platby namiesto viacročných záväzkov a ktorý by mal byť vďaka harmonizácii rôznych programových databáz spoľahlivejší. MVO by zároveň mali naďalej uplatňovať najprísnejšie normy pre vlastné podávanie správ v oblasti transparentnosti.

6.27.

Komisia by napokon mala zabezpečiť, aby sa medzi jednotlivými generálnymi riaditeľstvami a organizáciami občianskej spoločnosti rozvíjal konštruktívny a nepretržitý dialóg s cieľom preskúmať osvedčené aj nesprávne postupy a vytvoriť koherentnejší prístup.