EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli6. 12. 2017

COM(2017) 738 final

SPRÁVA KOMISIE

o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie v roku 2016

Úvod

Komisia v roku 2016 pokračovala v plnení svojho pevného záväzku s cieľom dosiahnuť vyššiu transparentnosť a zodpovednosť. Jedným z prostriedkov, ktorý na to plánuje použiť, je posilnenie účinného uplatňovania práva na prístup k dokumentom 1 , ktorými disponujú inštitúcie EÚ. Toto právo je zakotvené v článku 42 Charty základných práv Európskej únie, článku 15 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ a v nariadení (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 2 .

Rozšírený program transparentnosti

Komisia prijala viacero dôležitých krokov v snahe zvýšiť transparentnosť svojich procesov pri tvorbe práva a vykonávaní politiky vrátane svojich kontaktov so zainteresovanými stranami a s lobistami.

V roku 2016 pokračovala Komisia v poskytovaní svojho programu lepšej právnej regulácie, ktorého cieľom je lepšie a transparentnejšie fungovanie Európskej Únie, s veľkým dôrazom na to, aby konala jednoduchším spôsobom a len vtedy, keď je to dôležité pre občanov. Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) Komisie naďalej zabezpečuje, aby právne predpisy EÚ prinášali občanom a podnikom účinnejšie a efektívnejšie výsledky pri minimálnych nákladoch. V januári 2016 bola oficiálne spustená platforma REFIT, ktorá umožňuje vnútroštátnym orgánom, občanom a iným zainteresovaným stranám zapojiť sa transparentným spôsobom do zlepšovania právnych predpisov EÚ.

V apríli 2016 Európsky parlament, Rada a Komisia prijali medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva na základe návrhu Komisie. Transparentnosť je v rámci dohody ďalej podporovaná prostredníctvom súboru opatrení na zvýšenie otvorenosti rozhodovacieho procesu v EÚ.

Od prijatia rozhodnutí C(2014) 9048 a 9051 3 v novembri 2014 boli verejnosti na portáli Europa sprístupnené informácie o viac ako 11 000 bilaterálnych stretnutiach medzi komisármi, členmi kabinetu a generálnymi riaditeľmi na jednej strane a zástupcami záujmových skupín na strane druhej. Podľa všeobecného pravidla sa tieto stretnutia môžu konať len so zástupcami záujmových skupín, ktorí sú zaregistrovaní v registri transparentnosti 4 . Register transparentnosti sa neustále rozširuje a v súčasnosti obsahuje viac ako 11 000 záznamov, pričom od januára 2016 v ňom bolo zaregistrovaných viac ako 3 500 nových subjektov 5 .

V máji 2016 prijala Komisia nové pravidlá vzťahujúce sa na expertné skupiny 6 , ktorými sa sprísnili požiadavky na transparentnosť a vytvorili sa väzby s registrom transparentnosti.

V septembri 2016 prijala Komisia na základe výsledkov verejnej konzultácie týkajúcej sa budúcnosti registra transparentnosti návrh medziinštitucionálnej dohody o povinnom registri transparentnosti, čo predstavuje dôležitý krok k spoločnému a povinnému režimu transparentnosti na úrovni EÚ. Komisia vyzvala Európsky parlament a Radu na začatie rokovaní s cieľom čo najrýchlejšie vytvoriť takýto register, ktorý by sa vzťahoval na všetky tri inštitúcie.

Aby naplnila požiadavky verejnosti týkajúce sa väčšej transparentnosti v prípade možných prípadov tzv. javu „otáčavých dverí“, Komisia v decembri 2016 zverejnila vo svojom druhom výročnom oznámení 7 informácie o vyšších úradníkoch, ktorí odišli z Komisie na nové pracovné miesta, a podrobne opísala ich predchádzajúce povinnosti, ich nové činnosti mimo Komisie a príslušné rozhodnutie menovacieho orgánu. Transparentnosť je ďalej zabezpečená v prípade všetkých rozhodnutí povoľujúcich činnosti bývalých komisárov po ukončení ich pôsobenia prostredníctvom osobitnej webovej stránky na portáli Europa 8 .

Prístup k dokumentom

Právo na prístup k dokumentom je v rámci rozšíreného programu transparentnosti významnou súčasťou prístupu Komisie k transparentnosti. Okrem poskytovania prístupu k dokumentom, ktoré má k dispozícii, a to v zmysle nariadenia č. 1049/2001, Komisia ďalej aktívne zverejnila používateľsky ústretovým spôsobom širokú škálu informácií a dokumentov vo viacerých svojich verejných registroch, ako aj na svojich webových sídlach.

Táto správa je vypracovaná podľa článku 17 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001. Poskytuje prehľad o tom, ako Komisia uplatňovala pravidlá prístupu k dokumentom v roku 2016. Správa je vypracovaná na základe štatistických údajov, ktoré sú zhrnuté v prílohe 9 . Štatistiky obsahujú počet prijatých žiadostí v roku 2016 a odpovedí, ktoré na ne boli poskytnuté. Neobsahujú počet vyžiadaných alebo (čiastočne) sprístupnených dokumentov, ktorých bolo oveľa viac. Hoci žiadatelia môžu požiadať o prístup k jednému dokumentu, častejšie žiadajú o prístup k veľkému množstvu dokumentov či dokonca k celým spisom týkajúcim sa určitej veci alebo postupu 10 . Tieto štatistiky ukazujú, aké dôležité je právo na prístup k dokumentom v rámci celkovej politiky transparentnosti Komisie. Vyžiadané dokumenty boli plne alebo čiastočne sprístupnené v 81,3 % prípadov v prvej fáze a širší alebo dokonca plný prístup bol udelený v 52 % prípadov preskúmaných pri opakovanom podaní žiadosti.

1.Registre a internetové stránky

11 12 13 V roku 2016 bolo do registra dokumentov Komisie vložených 18 523 nových dokumentov (pozri prílohu – Tabuľka 1), ktoré patrili do kategórií C, COM, JOIN, OJ, PV, SEC a SWD. V roku 2016 Komisia nevytvorila ani neprijala žiadne citlivé dokumenty patriace do týchto kategórií.

14 V roku 2016 zaznamenala webová stránka „Prístup k dokumentom“ na portáli Europa mierny nárast počtu návštev (19 191 v porovnaní s 18 939 v roku 2015), zatiaľ čo počet návštevníkov a zobrazení stránky sa nezmenil (pozri prílohu – Tabuľka 2).

2.Spolupráca s ostatnými inštitúciami, ktorých sa nariadenie týka

V roku 2016 Európsky parlament, Rada a Komisia naďalej organizovali pravidelné technické stretnutia na administratívnej úrovni s cieľom vymieňať si skúsenosti, vyvíjať najlepšie postupy a zabezpečiť jednotné uplatňovanie nariadenia č. 1049/2001.

3.Analýza žiadostí o prístup

3.1.Počet žiadostí

V roku 2016 sa počet prvých žiadostí znížil o takmer 10 % (6 077 v porovnaní s 6 752 v roku 2015). Naopak, počet prvých odpovedí poskytnutých v zmysle nariadenia č. 1049/2001 sa zvýšil o viac ako 2 % (z 5 819 v roku 2015 na 5 944 v roku 2016 – najvyšší počet odpovedí za posledných päť rokov).

Zvyšných 1 193 odpovedí bolo poskytnutých mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 1049/2001 alebo sa potvrdilo, že Komisia nemá vyžiadané dokumenty k dispozícii (pozri prílohu – Tabuľka 3).

Pokiaľ ide o opakované žiadosti o preskúmanie, ktoré Komisia posudzovala po prvom plnom alebo čiastočnom zamietnutí prístupu, ich počet sa zvýšil o 4 % (295 v roku 2016 v porovnaní s 284 v roku 2015), čo potvrdzuje neustále stúpajúci trend od roku 2012. Na druhej strane sa počet opakovaných odpovedí poskytnutých v zmysle nariadenia č. 1049/2001 mierne znížil z 230 v roku 2015 na 219 v roku 2016, keďže niektoré žiadosti sa javili ako žiadosti o informácie.

V iných prípadoch bolo viacero žiadostí od jedného žiadateľa zoskupených a vybavených v rámci jednej odpovede (pozri prílohu – Tabuľka 5).

3.2.Podiel žiadostí podľa GR/útvaru Komisie (pozri prílohu – Tabuľka 10)

Generálny sekretariát (SG) prijal najväčší podiel prvých žiadostí (8,6 % v porovnaní s 8,7 % v roku 2015), zatiaľ čo GR SANTE obsadilo druhé miesto a zaznamenalo pokles z 9,2 % v roku 2015 na 8 % v roku 2016. Počet prvých žiadostí o dokumenty, ktoré má k dispozícii GR GROW, sa znížil z 8,6 % na 7,6 % v roku 2016, vďaka čomu obsadilo GR GROW tretie miesto.

Čo sa týka ostatných GR, iba GR COMP (7,2 %) a GR FISMA (5,6 %) zaznamenali viac ako 5 % všetkých prvých žiadostí. Ostatné útvary Komisie zaznamenali 4 % alebo menej všetkých prvých žiadostí na každý útvar.

Čo sa týka opakovaných žiadostí prijatých na generálnom sekretariáte, najväčší podiel vo vzťahu k prvým odpovediam zaznamenalo GR COMP (15,9 % v roku 2016 v porovnaní s 16,2 % v roku 2015). Nasledovali ho GR SANTE (10,2 % v porovnaní so 7 % v roku 2015) a SG (6,8 % v porovnaní s 10,2 % v roku 2015).

GR JUST a GR TAXUD (obe 6,1 % v roku 2016 v porovnaní s 7,4 % v prípade GR JUST a 6,3 % v prípade GR TAXUD v roku 2015) sa podelili o štvrté miesto. Prvé odpovede dvoch ďalších útvarov Komisie boli predmetom viac ako 5 % všetkých opakovaných žiadostí (GR GROW a EPSO). Ostatné útvary Komisie zaznamenali menej ako 5 % opakovaných žiadostí na každý útvar.

3.3.Sociálno-profesijné kategórie žiadateľov (%) 15 (Príloha – Tabuľka 8)

Väčšina prvých žiadostí v roku 2016 naďalej pochádzala od občanov. Predstavovali takmer 40 % všetkých žiadostí (38,3 % v porovnaní s 24,7 % v roku 2015). Akademické inštitúcie a think-tanky boli druhou najpočetnejšou kategóriou a predstavovali 16 % prvých žiadostí (v porovnaní s 21,3 % v roku 2015).

Tretie miesto obsadili odborníci pracujúci v oblasti práva (13,5 % v porovnaní s 12,7 % v roku 2015) a ďalej nasledovala občianska spoločnosť (MVO) (11,9 % v porovnaní s 15,2 % v roku 2015), spoločnosti (9,7 % v porovnaní s 2 % v roku 2015) a novinári (5,9 % v roku 2016 v porovnaní so 7,1 % v roku 2015).

Väčšina opakovaných žiadostí v roku 2016 pochádzala od občanov. Predstavovali takmer 30 % všetkých žiadostí (30,2 % v porovnaní s 24,3 % v roku 2015). Druhou najaktívnejšou kategóriou žiadateľov boli odborníci pracujúci v oblasti práva s 26,4 % všetkých žiadostí (v porovnaní s 27,8 % v roku 2015).

Tesne za nimi nasledovala občianska spoločnosť (MVO), ktorá zaznamenala 24,7 % žiadostí (24,6 % v roku 2015). Novinári sa umiestnili na štvrtom mieste s 8,1 % (13 % v roku 2015) a na piatom mieste sa so 4,4 % žiadostí (5,6 % v roku 2015) umiestnili akademické inštitúcie a think-tanky.

3.4.Zemepisný pôvod žiadateľov (pozri prílohu – Tabuľka 9)

V prípade zemepisného rozloženia prvých žiadostí pochádzal najväčší podiel žiadateľov naďalej z Belgicka (27,2 % v porovnaní s 26,8 % v roku 2015), za ktorým nasledovalo Nemecko (12,6 % v porovnaní s 11,7 % v roku 2015) a Spojené kráľovstvo (výrazný nárast zo 7,6 % v roku 2015 na 10 % v roku 2016). Nasledovalo Francúzsko, Španielsko, Taliansko a Holandsko s viac ako 5 % všetkých žiadostí na každú krajinu. Žiadosti pochádzajúce zo zvyšných 21 členských štátov predstavovali menej ako 2 % na členský štát.

Právo na prístup k dokumentom aj naďalej využívali žiadatelia s bydliskom alebo sídlom v tretích krajinách a ich prvé žiadosti predstavovali 4,1 % všetkých prvých žiadostí (4,4 % v roku 2015).

V prípade zemepisného rozloženia opakovaných žiadostí pochádzal zďaleka najväčší podiel žiadateľov z Belgicka (33,2 % v porovnaní s 30,3 % v roku 2015), za ktorým nasledovalo Nemecko (13,2 % v porovnaní s 15,1 % v roku 2015). Z ostatných členských štátov zaznamenalo iba Taliansko (9,8 %), Španielsko (8,8 %), Holandsko (6,4 %), Spojené kráľovstvo (5,8 %) a Francúzsko (5,1 %) viac ako 5 % žiadostí.

Žiadosti pochádzajúce zo zvyšných 21 členských štátov predstavovali 2 % alebo menej na členský štát. A napokon žiadosti od žiadateľov s bydliskom alebo sídlom v tretích krajinách predstavovali 3,7 % všetkých žiadostí (v porovnaní s 2,5 % v roku 2015).

4.Uplatňovanie výnimiek týkajúcich sa práva na prístup

4.1.Druhy poskytovaného prístupu

V roku 2016 bol plný alebo čiastočný prístup poskytnutý vo viac ako 80 % prípadov v prvej fáze (81,3 % v porovnaní s 84,7 % v roku 2015). Plný prístup bol poskytnutý v takmer 61 % všetkých prípadov. Toto predstavuje pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom (68,8 %), pričom klesajúci trend pokračuje od roku 2012, čo môže byť čiastočne zapríčinené prísnejším uplatňovaním politiky Komisie týkajúcej sa ochrany údajov.

Z toho istého dôvodu sa až o 30 % zvýšil percentuálny podiel čiastočne kladných odpovedí (20,4 % v roku 2016 v porovnaní s 15,9 % v roku 2015). Úplne zamietnutých bolo 18,7 % žiadostí (v porovnaní s 15,3 % v roku 2015) – pozri prílohu (Tabuľka 4).

V roku 2016 došlo po opakovanej žiadosti pri každej druhej prvej odpovedi k zmene pôvodného (úplného alebo čiastočného) zamietnutia (výrazný nárast z 41,3 % v roku 2015 na 52 % v roku 2016). V 47 % prípadov bol poskytnutý širší (hoci nie plný) prístup v porovnaní s prvou fázou (výrazný nárast v porovnaní s 31,7 % v roku 2015). Pri posudzovaní opakovaných žiadostí bolo pôvodné úplné zamietnutie potvrdené iba v 48 % prípadov (v porovnaní s 58,7 % v roku 2015).

Naopak, počet opakovaných žiadostí, v prípade ktorých došlo k úplne kladnej odpovedi, bol nižší (5 %) ako v roku 2015 (9,6 %) – pozri prílohu (Tabuľka 6).

4.2.Uplatňované výnimky týkajúce sa práva na prístup (pozri prílohu – Tabuľka 7).

Ochrana súkromia alebo bezúhonnosti jednotlivca bola aj naďalej hlavným dôvodom na (úplné alebo čiastočné) zamietnutie prístupu v prvej fáze, pričom percentuálny podiel zostal takmer nezmenený na 30 %. Druhou najčastejšie uplatňovanou výnimkou bola ochrana rozhodovacieho procesu inštitúcie (mierny nárast z 20,3 % v roku 2015 na 21,7 % v roku 2016). Výnimka týkajúca sa ochrany účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly sa uplatňovala podstatne zriedkavejšie ako v roku 2015 (16,2 % v roku 2016 v porovnaní s 20,9 % v roku 2015) a obsadila tretie miesto.

Relatívne využitie výnimky týkajúcej sa ochrany obchodných záujmov sa mierne znížilo (13,7 % v roku 2016 v porovnaní so 14,7 % v roku 2015), ale udržalo sa na štvrtom mieste. Najvýraznejší nárast bol zaznamenaný v prípade výnimky týkajúcej sa ochrany verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť (7,3 % v roku 2016 v porovnaní s 2,4 % v roku 2015).

Pri posudzovaní opakovaných žiadostí bola najčastejšie uplatnenou výnimkou na (úplné alebo čiastočné) zamietnutie prístupu výnimka týkajúca sa ochrany súkromia alebo bezúhonnosti jednotlivca, v prípade ktorej bol zaznamenaný 45 % nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom (28,3 % v roku 2016 v porovnaní s 15,6 % v roku 2015). Na druhom mieste bola výnimka týkajúca sa rozhodovacieho procesu (22,3 % v porovnaní s 16,4 % v roku 2015). Výnimka týkajúca sa ochrany účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly sa uplatňovala podstatne menej často (20,3 % v roku 2016 v porovnaní s 37,7 % v roku 2015) a obsadila tretie miesto.

Štvrté miesto obsadila výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov (15,9 % v porovnaní s 13,1 % v roku 2015) a piate miesto obsadila výnimka týkajúca sa ochrany súdneho konania a právneho poradenstva (5,6 % v porovnaní so 4,9 % v roku 2015).

5.Sťažnosti európskemu ombudsmanovi

16 17 18 V roku 2016 ombudsman uzavrel 21 prípadov sťažností proti Komisii týkajúcich sa vybavovania žiadostí o prístup k dokumentom. Šesť z týchto prípadov bolo uzavretých s ďalšou alebo kritickou pripomienkou. Na porovnanie, v roku 2015 ombudsman uzavrel 23 prípadov sťažností, z ktorých šesť dostalo kritickú pripomienku.

V roku 2016 ombudsman začal 12 nových vyšetrovaní, v ktorých prístup k dokumentom predstavoval buď hlavnú, alebo vedľajšiu časť sťažnosti (mierny nárast v porovnaní s rokom 2015, keď bolo začatých 11 nových vyšetrovaní).

6.Súdne preskúmanie

V roku 2016 súdy EÚ vydali novú dôležitú judikatúru, ktorá ovplyvní postupy Komisie vyplývajúce z nariadenia č. 1049/2001.

6.1.Súdny dvor

Súdny dvor vyniesol tri rozsudky v prípade odvolaní, v ktorých bola Komisia účastníkom konania.

Vo veci Internationaler Hilfsfonds 19 , v ktorej išlo o prístup k spisu týkajúceho sa zmluvy o humanitárnej pomoci, Súdny dvor potvrdil uznesenie Všeobecného súdu a zamietol žiadosť odvolateľa namierenú proti Komisii.

Vo svojom rozsudku vo veci SeaHandling 20 Súdny dvor potvrdil, že existuje všeobecná domnienka, podľa ktorej zverejnenie dokumentov v správnom spise týkajúcom sa vyšetrovania štátnej pomoci v zásade narušuje ochranu účelu vyšetrovacích činností. Súdny dvor ďalej rozhodol, že potenciálny záujem o získanie dokumentu na účely súdneho konania nemôže prevažovať nad verejným záujmom na zverejnení. Okrem toho vysvetlil, že v prípade oneskorenej odpovede môže žiadateľ podať sťažnosť u ombudsmana alebo žalobu o náhradu škody s cieľom presadiť svoje právo na prístup a svoje právo na spravodlivé konanie.

Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Stichting Greenpeace Nederland 21 stanovil, že pojem „emisie vypúšťané do životného prostredia“ podľa nariadenia č. 1367/2006 22 sa nevťahuje iba na skutočné emisie, ale zahŕňa aj predvídateľné emisie vypúšťané do životného prostredia za normálnych alebo reálnych podmienok používania výrobku alebo látky. Súdny dvor takisto upresnil, že informácie, ktoré sa „týkajú emisií do životného prostredia" sú informáciami „ktorých predmetom sú emisie alebo ktoré súvisia s takýmito emisiami, a nie na informácie, ktoré majú väzbu, či už priamu, alebo nepriamu, s emisiami do životného prostredia."

6.2.Všeobecný súd

23 24 Všeobecný súd vyniesol dvanásť rozsudkov týkajúcich sa práva na prístup k dokumentom, v ktorých bola Komisia účastníkom konania. V dvoch prípadoch Všeobecný súd rozhodol, že návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie bol neprípustný. V jednom prípade nedošlo k rozsudku.

25 26 V šiestich prípadoch Všeobecný súd zamietol návrh žiadateľa na zrušenie rozhodnutia Komisie v prípade opakovanej žiadosti o prístup k dokumentom a potvrdil stanovisko Komisie. V troch prípadoch Všeobecný súd čiastočne zrušil rozhodnutie Komisie.

Vo veci osobných údajov Všeobecný súd rozhodol, že Komisia nemôže upraviť osobné údaje žiadateľa, ak je zjavné, že samotný žiadateľ súhlasí s ich zverejnením. Súd ďalej objasnil, že inštitúcia nemusí posudzovať otázku nedotknuteľnosti oprávnených záujmov dotknutej osoby, ak žiadateľ neposkytol žiadne výslovné a legitímne odôvodnenie alebo žiadny presvedčivý argument na preukázanie nevyhnutnosti prenosu daných osobných údajov 27 .

Čo sa týka obchodných záujmov, Všeobecný súd pripomenul všeobecnú domnienku týkajúcu sa nezverejňovania cenových ponúk predložených uchádzačmi v rámci verejného obstarávania, keďže ich zverejnenie by ohrozilo obchodné záujmy úspešných uchádzačov a spravodlivú hospodársku súťaž medzi uchádzačmi.

Čo sa týka účelu vyšetrovania, Všeobecný súd potvrdil všeobecnú domnienku týkajúcu sa zákazu prístupu k dokumentom úradu OLAF týkajúcich sa prebiehajúceho vyšetrovania a v určitých prípadoch aj ukončeného vyšetrovania. Ďalej uviedol, že prípadné nepovolené úniky dôverných informácií nie sú samé osebe odôvodnením zverejnenia týchto dokumentov v zmysle nariadenia č. 1049/2001. Okrem toho Všeobecný súd rozhodol, že aj keď žiadateľ vlastní vyžiadané dokumenty alebo ich časť, Komisia nemôže odmietnuť riešiť jeho žiadosť v zmysle nariadenia č. 1049/2001 28 .

Všeobecný súd opätovne potvrdil aj existenciu všeobecnej domnienky, že dokumenty, ktoré sú súčasťou spisu týkajúceho sa postupu v prípade nesplnenia povinnosti v období pred začatím konania, nebudú zverejnené, keďže ich zverejnenie by v zásade ohrozilo ochranu účelu vyšetrovania 29 .

V súvislosti s dokumentmi, pri ktorých existuje relevantná spojitosť s prebiehajúcimi súdnymi spormi na úrovni EÚ alebo vnútroštátnymi konaniami, ktoré pravdepodobne povedú k prejudiciálnemu konaniu, Všeobecný súd rozhodol, že takéto dokumenty môžu byť chránené pred zverejnením. Cieľom je zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnosti prostriedkov a riadneho výkonu spravodlivosti a rovnako aj ochranu súdneho konania 30 .

Všeobecný súd potvrdil, že na účely uplatňovania výnimky týkajúcej sa ochrany právneho poradenstva nie je podstatné, kedy a akým spôsobom (formálnym alebo neformálnym) bolo toto poradenstvo poskytnuté. Súd uznal, že ochrana právneho poradenstva sa vzťahuje na stanovisko právneho servisu Komisie počas obrany stanoviska Komisie pred Súdnym dvorom za rovnakých podmienok, aké majú ostatné strany. Napokon, Všeobecný súd rozhodol, že samotná skutočnosť, že právne poradenstvo bolo vypracované v rámci legislatívneho procesu, sama osebe nestačí na to, aby prevážila nad verejným záujmom 31 .

Čo sa týka ochrany rozhodovacieho procesu, Všeobecný súd stanovil, že Komisia má právo predpokladať, bez toho, aby uskutočnila osobitné a individuálne preskúmanie dokumentov vypracovaných v rámci prípravy posúdenia vplyvu, že zverejnenie každého z uvedených dokumentov by v zásade vážne narušilo jej rozhodovací proces týkajúci sa vytvorenia návrhu politiky 32 .

Všeobecný súd uznal, že je dôležité, aby zamestnanci EÚ mohli nezávisle vyjadrovať svoje názory. Potvrdil, že zverejňovanie ich názorov pre vnútornú potrebu v rámci predbežných porád a konzultácií by mohlo vážne narušiť rozhodovací proces Komisie, keďže by to mohlo odradiť zamestnancov od nezávislého vyjadrovania postojov bez zbytočných obáv z možnosti širšieho zverejnenia, ktoré by ohrozilo inštitúciu, ktorej sú súčasťou 33 .

Všeobecný súd v ďalšom rozsudku objasnil, že existencia vonkajšieho tlaku, ktorému by bol rozhodovací proces vystavený, musí byť preukázaná s istotou a že musia byť predložené dôkazy s cieľom dokázať, že existovalo primerane predvídateľné riziko, že proces by bol značne ovplyvnený daným vonkajším tlakom 34 .

V roku 2016 Všeobecný súd nevyniesol žiadny rozsudok týkajúci sa práva na prístup k dokumentom v prípade odvolania sa proti rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu Európskej únie, v ktorom bola Komisia účastníkom konania.

6.3.Nové prípady

35 36 V roku 2016 sa Všeobecný súd zaoberal 19 novými podaniami proti rozhodnutiam Komisie v zmysle nariadenia č. 1049/2001. Súdny dvor sa okrem toho zaoberal štyrmi novými odvolaniami proti rozsudkom Všeobecného súdu, v ktorých bola Komisia účastníkom konania.

7.Záver

V roku 2016 Komisia pokračovala v napĺňaní svojho záväzku s cieľom zvýšiť transparentnosť v zmysle nariadenia č. 1049/2001, ako aj v rámci rozšíreného programu transparentnosti.

To sa okrem iného odrazilo aj na jej postupnom vykonávaní programu lepšej právnej regulácie, a to systematickým uverejňovaním informácií o zasadnutiach jej vedúcich politických predstaviteľov a vyšších úradníkov so zainteresovanými stranami, prostredníctvom jej návrhu medziinštitucionálnej dohody o povinnom registri transparentnosti a prostredníctvom jej politiky týkajúcej sa javu „otáčavých dverí“.

Komisia pokračovala v aktívnom a používateľsky ústretovom uverejňovaní širokej škály informácií a dokumentov týkajúcich sa jej rôznych legislatívnych aj nelegislatívnych činností.

Právo na prístup k dokumentom na základe žiadosti, ako je stanovené v Charte základných práv Európskej únie, zmluvách a nariadení č. 1049/2001, bolo naďalej dôležitým nástrojom, prostredníctvom ktorého Komisia plní svoj záväzok týkajúci sa transparentnosti.

V roku 2016 Komisia prijala viac ako 6 000 prvých žiadostí o prístup k dokumentom a takmer 300 opakovaných žiadostí. To dokazuje, že občania EÚ a ostatné oprávnené osoby aktívne využívajú právo na prístup k dokumentom, ktoré Komisia má k dispozícii.

Komisia ostáva inštitúciou, ktorá vybavuje zďaleka najväčší počet žiadostí o prístup k dokumentom. Vysoká miera sprístupnení dokumentov na základe početných žiadostí o prístup viedla k tomu, že bol sprístupnený veľký počet dokumentov. Tieto dokumenty boli sprístupnené nad rámec dokumentácie a informácií, ktoré v roku 2016 Komisia aktívne zverejnila, alebo ktoré už boli verejne dostupné na početných webových stránkach Komisie a v jej rôznych verejných registroch.

(1)      Nositeľmi práva na prístup k dokumentom sú občania EÚ a osoby s bydliskom alebo sídlom v niektorom členskom štáte. Okrem toho môžu toto právo využiť aj občania a právnické osoby, ktoré nemajú bydlisko ani sídlo v niektorom členskom štáte.

(2)    Úradný vestník EÚ L 145, 31.5.2001, s. 43 (ďalej len „nariadenie č. 1049/2001“).

(3)    Rozhodnutie Komisie z 25. 11. 2014 o zverejňovaní informácií o stretnutiach medzi generálnymi riaditeľmi Komisie a organizáciami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami [C(2014) 9048] a rozhodnutie Komisie z 25. 11. 2014 o zverejňovaní informácií o stretnutiach medzi členmi Komisie a organizáciami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami [C(2014) 9051].

(4)      Pravidlo „bez registrácie žiadne stretnutie“ je uvedené v oznámení predsedu Komisie: Pracovné metódy Európskej komisie na roky 2014 – 2019 [C(2014) 9004], s. 9.

(5)    Údaje sú založené na číselných údajoch získaných 1. februára 2017.

(6)      Rozhodnutie Komisie C(2016) 3301 z 30.5.2016, ktorým sa stanovujú horizontálne pravidlá vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie.

(7)      Oznámenie Komisii o uverejnení informácií týkajúcich sa pracovných činností vyšších úradníkov po odchode zo služby (článok 16 ods. 13 a 14 Služobného poriadku Európskej únie), C(2016) 8928, je dostupné na lokalite: http://ec.europa.eu/civil_service/docs/2016_annual_report_en.pdf

(8)       https://ec.europa.eu/info/about-european-union/principles-and-values/ethics-and-integrity/ethics-and-integrity-eu-commissioners/former-european-commissioners-authorised-occupations_en

(9)    Pokiaľ sa neuvádza inak, štatistiky uvedené v tejto správe sa zakladajú na číselných údajoch získaných z IT aplikácií Komisie 3. mája 2017. Percentuálne údaje v opisnej časti správy sú zaokrúhlené na najbližšie desatinné číslo.

(10)      V prípade žiadostí, ktoré obsahujú stovky (a v niektorých prípadoch dokonca tisícky) dokumentov, a ak bolo možné sa so žiadateľom dohodnúť na prijateľnom riešení, sa takéto žiadostí zvyčajne vybavujú v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách, pričom každá z nich zahŕňa také množstvo dokumentov, aké je možné vybaviť v stanovenej lehote uvedenej v nariadení č. 1049/2001.

(11)      Podobný počet ako v roku 2015 (18 945).

(12)      C: nezávislé akty Komisie; COM: legislatívne návrhy Komisie a ostatné dokumenty postúpené ostatným inštitúciám spolu s príslušnými prípravnými dokumentmi; JOIN: akty, ktoré spoločne prijali Komisia a vysoká predstaviteľka; OJ: programy zasadnutí Komisie; PV: zápisnice zo zasadnutí Komisie; SEC: dokumenty Komisie, ktoré nemožno zaradiť do žiadnej inej série; SWD: pracovné dokumenty útvarov Komisie.

(13)      Na účely nariadenia č. 1049/2001 sa citlivými dokumentmi rozumejú dokumenty klasifikované ako „top secret“, „secret“ alebo „confidential“ (pozri článok 9 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001).

(14)    Prístup k dokumentom: https://ec.europa.eu/info/about-european-union/principles-and-values/transparency/access-documents_sk .

(15) Žiadatelia vo svojej žiadosti môžu (ale nemusia) uviesť, do akej sociálno-profesijnej kategórie patria (t. j. vybrať si jednu zo siedmich kategórií). Na štatistické účely zahŕňa kategória „občania“ tých žiadateľov, ktorí označili kategóriu „občania“, ale aj tých, ktorí neoznačili, do ktorej sociálno-profesijnej kategórie patria (t. j. nevybrali si jednu zo siedmich kategórií).

(16)      Štatistiky obsahujú prípady určené pre ombudsmana týkajúce sa všetkých útvarov Komisie okrem Európskeho úradu pre boj proti podvodom.

(17)      Šesť prípadov, ku ktorým bola vznesená ďalšia/kritická pripomienka: 2012/0803/TN (+ 2013/369/TN), 2014/0852/LP, 2014/1871/JN, 2014/2063/PMC, a 2015/437/OMB. Tri prípady boli uzavreté s návrhom na zlepšenie a dvanásť prípadov bolo uzavretých bez akýchkoľvek ďalších opatrení.

(18)    Štatistické údaje uvedené vo výročnej správe za rok 2015 sa týkali iba prípadov, ktoré vyplývali z opakovaných žiadostí a ktoré centrálne riešil generálny sekretariát (16 sťažností, z toho dve boli uzavreté s kritickou pripomienkou). Ostatné útvary Komisie riešili ďalších sedem sťažností, z ktorých boli štyri uzavreté s kritickou pripomienkou.

(19)      Uznesenie súdu z 21. januára 2016 vo veci Internationaler Hilfsfonds eV/Komisia, C-103/15 P.

(20)      Rozsudok zo 14. júla 2016 vo veci Sea Handling SpA, v likvidácii, predtým Sea Handling SpA/Komisia, C-271/15 P.

(21)      Rozsudok z 23. novembra 2016 vo veci Komisia/Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe, C-673/13 P.

(22)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Úradný vestník EÚ L 264 z 25.9.2006, s. 13 – 19).

(23)      Uznesenie Všeobecného súdu vo veciach 1. PITEE/Komisia, T-674/15 (v odvolacom konaní) a 2. Anikó Pint/Komisia, T-660/16 (v odvolacom konaní).

(24)      Uznesenie Všeobecného súdu vo veci TMG Landelijke Media BV a Menzo Willems/Komisia, T-189/15, EU:T:2016:22.

(25)      IMG/Komisia, T-110/15; Philip Morris Ltd/Komisia, T-796/14 a T-800/14; Herbert Smith Freehills/Komisia, T-755/14; Syndial SpA/Komisia, T-581/15 a Secolux/Komisia, T-363/14.

(26)      Rozsudky vo veci PAN Europe/Komisia, T-51/15; Philip Morris Ltd/Komisia, T-18/15 a Strack/Komisia, T-221/08.

(27)      Rozsudok z 26. apríla 2016 vo veci Strack/Komisia, T-221/08 a rozsudok z 21. Septembra 2016 vo veci Secolux/Komisia, T-363/14.

(28)      Rozsudok z 26. mája 2016 vo veci IMG/Komisia, T-110/15 a rozsudok z 26. apríla 2016 vo veci Strack/Komisia, T-221/08.

(29)      Rozsudok z 25. mája 2016 vo veci Syndial SpA/Komisia, T-581/15.

(30)      Rozsudok z 15. septembra 2016 vo veci Philip Morris Ltd/Komisia, T-18/15, T-796/14 a T-800/14.

(31)      Rozsudok z 15. septembra 2016 vo veci Herbert Smith Freehills/Komisia, T-755/14 a vo veci Philip Morris Ltd/Komisia, T-796/14 a T-800/14.

(32)      Rozsudok z 13. novembra 2015 vo veci ClientEarth/Komisia, T-424/14 a T-425/14 (v odvolacom konaní).

(33)      Rozsudok z 15. septembra 2016 vo veci Philip Morris Ltd/Komisia, T-18/15.

(34)      Rozsudok z 20. septembra 2016 vo veci Pesticide Action Network Europe (PAN Europe)/Európska komisia, T-51/15.

(35)      Steven Verschuur/Komisia, T-877/16; Falcon Technologies Int. LLC/Komisia, T-875/16; Access Info Europe/Komisia, T-852/16 a T-851/16; Anikó Pint/Komisia, T-660/16; Malte/Komisia, T-653/16 a T-653/16R; ClientEarth/Komisia, T-644/16; Verein Deutsche Sprache e.V./Komisia, T-468/16; Fabio De Masi/Komisia, T-423/16, T-341/16 a T-11/16; MS /Komisia, T-314/16; CEE Bankwatch Network/Komisia, T-307/16; Pagkyprios organismos ageladotrofon (POA) Dimosia Ltd/Komisia, T-74/16; Európsky úrad pre životné prostredie (EEB)/Komisia, T-38/16; Association Justice & Environment, z.s/Komisia, T-727/15; PITEE/Komisia, T-674/15; Stichting Greenpeace Nederland and Pesticide Action Network Europe (PAN Europe)/Komisia, T-545/11RENV.

(36)      ClientEarth/Komisia, C-57/16 P; Syndial/Komisia, C-410/16 P; PITEE/Komisia, C-464/16 P a Pint/Komisia, C-625/16 P.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli6. 12. 2017

COM(2017) 738 final

PRÍLOHA

k

SPRÁVE KOMISIE

o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie v roku 2016

1.Počet dokumentov zapísaných do registra

2.Konzultácie webovej stránky „Prístup k dokumentom“ na portáli Europa

3.Počet prijatých a spracovaných prvých žiadostí

4.Odpovede poskytnuté v prvej fáze

5.Počet prijatých a spracovaných opakovaných žiadostí

6.Odpovede poskytnuté pri posudzovaní opakovaných žiadostí

7.Zamietnutie prístupu na základe uplatnenia výnimky (%)

8.Sociálno-profesijné kategórie žiadateľov (%) 6

9.Zemepisný pôvod žiadateľov (%)

10.Žiadosti podľa útvarov Komisie (%)

(1)    Jedna žiadosť sa môže týkať viacerých dokumentov, a preto môže mať za následok viacero odlišných odpovedí. Na druhej strane viacero žiadostí môže byť v určitých prípadoch zoskupených a viesť tak iba k jednej odpovedi.

(2)    V tejto kategórii sú zahrnuté iba odpovede, na základe ktorých bol udelený alebo (čiastočne) zamietnutý prístup k dokumentom vyžiadaným v zmysle nariadenia č. 1049/2001. Neobsahuje odpovede, v ktorých Komisia uviedla, že nedisponuje požadovanými dokumentami. Ďalej neobsahuje ani odpovede na žiadosti o prístup k dokumentom, ktoré nespadali do pôsobnosti nariadenia č. 1049/2001 (napr. odpovede poskytnuté v súlade so zásadou lojálnej spolupráce s členskými štátmi alebo ostatnými inštitúciami, odpovede na základe kódexu dobrej správnej praxe atď.).

(3)      Pozri vysvetlenie v poznámke pod čiarou č. 1.

(4)    Pozri vysvetlenie v poznámke pod čiarou č. 2.

(5)      Táto kategória sa už nepoužíva, pretože nepredstavuje výnimku v zmysle článku 4 nariadenia č. 1049/2001. Stále sa však objavuje, pretože nespracované údaje, ktoré sú k dispozícii, neumožnili vo všetkých prípadoch rozdelenie podľa výnimiek stanovených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001.

(6)      V roku 2016 boli sociálno-profesijné kategórie upravené a už nezodpovedajú kategóriám uvedeným vo výročnej správe za rok 2015. V dôsledku toho boli štatistiky z roku 2015 upravené vo výročnej správe za rok 2016 tak, aby zodpovedali kategóriám zavedeným v 2016.

(7)      V roku 2015 boli žiadosti od vnútroštátnych/regionálnych orgánov zaregistrované ako žiadosti v zmysle nariadenia č. 1049/2001. V roku 2016 už takto registrované nie sú, keďže sú považované za žiadosti podané na základe zásady lojálnej spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi.

(8)      Táto kategória sa v štatistikách uvádza preto, lebo v prípadoch, keď nebola prvá žiadosť podaná prostredníctvom online nástroja, bola zaznamenaná manuálne a v určitých prípadoch nebola v dôsledku administratívnej chyby krajina žiadateľa uvedená v informačnom systéme využívanom na spravovanie prípadov týkajúcich sa prístupu k dokumentom (GestDem).

(9)    Od vytvorenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) sa v rámci Komisie archivujú iba dokumenty FPI (Útvar pre nástroje zahraničnej politiky).

(10)      Údaje z Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) zahŕňajú žiadosti o prístup k dokumentom týkajúcich sa administratívnych činností, ktoré sú zaznamenané v tom istom informačnom systéme, ako je systém, ktorý sa používa v ostatných útvaroch Komisie (GestDem). Žiadosti o prístup k dokumentom týkajúcich sa vyšetrovacích činností Európskeho úradu pre boj proti podvodom nie sú predmetom tejto správy.