EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli27. 7. 2017

COM(2017) 401 final

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

ŠTRNÁSTA SPRÁVA

PREHĽAD OPATRENÍ TRETÍCH KRAJÍN NA OCHRANU OBCHODU UPLATŇOVANÝCH VOČI EURÓPSKEJ ÚNII V ROKU 2016

{SWD(2017) 277 final}

1.Úvod

Nástroje na ochranu obchodu pozostávajú z troch významných nástrojov, ktoré boli osobitne vytvorené v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) na splnenie tohto cieľa. Týmito nástrojmi sú: antidumpingové, antisubvenčné a ochranné opatrenia.

Antidumpingové a antisubvenčné 1 opatrenia sú zamerané na vyrovnanie značnej ujmy (alebo jej hrozby) spôsobenej domácemu výrobnému odvetviu dumpingovým a/alebo subvencovaným dovozom, zatiaľ čo ochranné opatrenia poskytujú domácim výrobcom dočasnú úľavu od nepredvídaného a výrazného nárastu dovozu. Ochranné opatrenia sa uplatňujú jednotne na dovoz zo všetkých krajín (erga omnes), zatiaľ čo antidumpingové a antisubvenčné opatrenia sú určené pre konkrétne krajiny – a dokonca pre konkrétne spoločnosti.

Každý člen WTO má právo použiť nástroje na ochranu obchodu, aby zakročil proti nekalým obchodným praktikám. Je to však potrebné vykonať v úplnom súlade s pravidlami WTO, pretože zneužitie nástrojov na ochranu obchodu vedie k nezákonným a neoprávneným protekcionistickým opatreniam, ktoré majú negatívny vplyv na svetový obchod a hospodársky rozvoj. Samotná EÚ využíva nástroje na ochranu obchodu pravidelne (s výnimkou ochranných opatrení), ale jej prístup je mierny a vyvážený. Normy EÚ sú v skutočnosti ešte prísnejšie než normy vyplývajúce z pravidiel WTO a stanovujú dodatočné podmienky pred tým, ako možno akéhokoľvek opatrenia uložiť. Medzi tieto prvky, ktoré sú súčasťou modelu „WTO plus“, patrí napríklad povinné vykonanie testu záujmu Únie pred uložením akéhokoľvek opatrenia, aby sa posúdil vplyv uloženia/neuloženia opatrení na európske hospodárstvo.

Od roku 2010 sme svedkami toho, že tretie krajiny výrazne častejšie používajú nástroje na ochranu obchodu voči vývozu z EÚ. V dnešných časoch spomaleného hospodárskeho rastu a stagnujúceho dopytu, najmä v určitých odvetviach, výrobné odvetvia EÚ prirodzene hľadajú pre svoju výrobu nové odbytiská, a to aj na vývozných trhoch. Je preto nevyhnutné, aby tieto vývozné možnosti neboli brzdené neopodstatnenými opatreniami na ochranu obchodu, ktoré neprimerane obmedzujú prístup na trh.

EÚ očakáva od svojich obchodných partnerov, že aj oni budú pri používaní týchto nástrojov dodržiavať platné normy WTO, a naďalej sa snaží šíriť najlepšie postupy: Komisia každoročne organizuje komplexný týždňový seminár venovaný nástrojom na ochranu obchodu, ktorý je určený pre úradníkov prešetrujúcich orgánov z tretích krajín. Na odbornej príprave organizovanej v novembri 2016 sa zúčastnilo 20 úradníkov zo šiestich rôznych krajín (Egypt, Japonsko, Thajsko, Tunisko, Turecko a Vietnam) a sekretariát WTO. Okrem toho sa minulý rok konali dvojstranné stretnutia s úradníkmi z Indonézie, Thajska, Číny a Kórey, ktorí majú na starosti nástroje na ochranu obchodu, s cieľom výmeny najlepších postupov EÚ a udržiavali sa aj menej formálne kontakty s ďalšími obchodnými partnermi.

Keď tretia krajina začne prešetrovanie na ochranu obchodu voči vývozu z EÚ, úlohou Komisie je aktívne zasiahnuť vždy, keď je to potrebné, aby sa vyriešili systémové problémy zistené počas konania a zabezpečil sa súlad s pravidlami WTO. Zasahuje napríklad zaslaním písomného podania prešetrujúcemu orgánu v tretej krajine, ale aj pravidelnou účasťou na vypočutiach s cieľom zaistiť dodržiavanie práv a záujmov vývozcov z EÚ. Komisia intervenuje takisto v rámci svojich dvojstranných dohôd, ako aj v multilaterálnom kontexte.

V tejto správe sa opisujú celkové trendy týkajúce sa činností tretích krajín v oblasti ochrany obchodu, ktoré majú alebo by mohli mať nepriaznivý vplyv na vývoz z EÚ, ako aj hlavné zistené problémy a výsledky dosiahnuté v roku 2016. Správa zároveň poskytuje prehľad konkrétnych krokov Komisie v rámci monitorovania tretích krajín vrátane podrobných analýz podľa jednotlivých krajín a vyčerpávajúcich údajov uvedených v prílohe.

2.Všeobecné trendy

2.1.Opatrenia platné na konci roka 2016

Podobne ako v roku 2015 aj v roku 2016 vyvíjali tretie krajiny intenzívnu činnosť v oblasti ochrany obchodu zameranú voči výrobným odvetviam EÚ.

Na konci roka 2016 bolo platných 156 opatrení na ochranu obchodu s vplyvom na vývoz z EÚ, čo predstavuje nárast v porovnaní s počtom 151 opatrení platných na konci roka 2015. Ako je znázornené v nasledujúcom grafe, počet platných opatrení s vplyvom na vývoz z EÚ vykazuje od roku 2010 zreteľne rastúci trend a činnosť v oblasti nástrojov na ochranu obchodu je stále pomerne rozsiahla.

Celkový počet opatrení platných na konci roka 2016

Zdroj: štatistiky WTO a EÚ

Ako vyplýva z nasledujúceho grafu, India naďalej aktívne používala nástroje na ochranu obchodu voči EÚ, keďže na konci roka 2016 bolo platných 24 opatrení (19 antidumpingových a 5 ochranných opatrení), čo v porovnaní s rokom 2015 (19 opatrení) predstavuje nárast o 5 opatrení. Nasledujú Spojené štáty americké s 21 platnými opatreniami, z ktorých 19 predstavujú antidumpingové opatrenia (o 3 viac ako v roku 2015) a 2 sú antisubvenčné opatrenia. Čína ostala pri pôvodnom počte 19 opatrení (17 antidumpingových a 2 antisubvenčné) rovnako ako Brazília s 15 antidumpingovými opatreniami.

Opatrenia platné na konci roka 2016 podľa krajín  Zdroj: štatistiky WTO a EÚ

Pokiaľ ide o druh nástroja, zo 156 platných opatrení 2 116 predstavuje antidumpingové, 5 antisubvenčné a 35 ochranné opatrenia (pripomíname, že ochranné opatrenia sa nepoužívajú voči konkrétnym krajinám, preto všetky z nich nemusia mať nutne vplyv na vývoz z EÚ).

Pokiaľ ide konkrétnejšie o ochranné opatrenia, v najvýznamnejšej miere ich v roku 2016 uplatňovali Indonézia (7), ktorá mala najviac platných opatrení, India (5) a štyri ďalšie ázijské krajiny: Malajzia, Filipíny, Thajsko a Vietnam (každá krajina po 3 opatrenia).

2.2.Nové prešetrovania začaté v roku 2016

Z hľadiska nových prešetrovaní došlo v roku 2016 k výraznému poklesu: všetky tretie krajiny začali spolu 30 nových prešetrovaní voči EÚ, čo je o 7 menej než v roku 2015. Je to najmä v dôsledku klesajúceho trendu v počte nových ochranných prešetrovaní, ktorých počet klesol z 18 v roku 2015 na 12 v roku 2016 (pokles o 6) Počet antidumpingových a antisubvenčných prešetrovaní ostal v porovnaní s rokom 2015 relatívne stabilný, t. j. začalo sa 18 nových antidumpingových prešetrovaní a žiadne nové antisubvenčné prešetrovanie.

Je potrebné poznamenať, že spomedzi všetkých krajín začala najviac nových prešetrovaní India (5, z toho 4 antidumpingové), čím zvrátila klesajúci trend z roku 2015, v ktorom sa nezačalo žiadne antidumpingové prešetrovanie.

Z hľadiska výrobných odvetví sa konštatuje, že v roku 2016 pretrvával podobne ako v roku 2015 zvyšujúci sa trend nových prešetrovaní v oceliarskom odvetví, ktoré voči EÚ začali tretie krajiny. Ako je znázornené na nasledujúcom grafe, podiel nových prešetrovaní v oceliarskom odvetví presiahol celkový počet prešetrovaní vo všetkých ostatných odvetviach. V roku 2016 sa z 30 nových prešetrovaní voči EÚ 17 prešetrovaní týkalo skutočne výrobkov z ocele. Od roku 2015 je oceliarske odvetvie na celom svete často predmetom prešetrovaní na ochranu obchodu a opatrení na ochranu obchodu. Dochádza k tomu najmä v dôsledku nadmernej kapacity a nadmernej výroby v Číne, čo má za následok výraznú úroveň vývozu za dumpingové ceny. Aj keď v oceliarskej výrobe v EÚ nevzniká žiadna nadmerná kapacita, cieľom obchodných opatrení uložených tretími krajinami voči dovozu ocele sú často aj výrobné odvetvia EÚ. Platí to predovšetkým pre ochranné opatrenia, ktoré sa uplatňujú bez ohľadu na krajinu pôvodu. Tretie krajiny však do rozsahu antidumpingových prešetrovaní niekedy zahŕňajú aj výrobné odvetvia EÚ, pričom inak sa tieto prešetrovania väčšinou zameriavajú na dumpingové výrobky z ocele pochádzajúce z Ázie.

Aj samotná EÚ začala viacero prešetrovaní a uložila opatrenia na dovoz výrobkov z ocele. S cieľom podrobne monitorovať vývoj v tomto odvetví zaviedla EÚ mechanizmus „dohľadu nad oceľou“: znamená to zahŕňa pravidelné monitorovanie trendov dovozu, ktoré by mohli výrobcom ocele v EÚ spôsobiť ujmu.

Nové prešetrovania voči EÚ v oceliarstve a ostatných odvetviach Zdroj: štatistiky WTO a EÚ

2.3.Opatrenia uložené v roku 2016

V roku 2016 uložili tretie krajiny celkovo 30 nových opatrení voči vývozu z EÚ. Predstavuje to výrazný pokles v porovnaní s rokom 2015 (37), najmä pokiaľ ide o ochranné opatrenia, ktorých počet klesol z 15 na 10. V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že Európska komisia veľmi aktívne podporuje spravodlivé používanie nástrojov na ochranu obchodu jej obchodnými partnermi, najmä pokiaľ ide o ochranné opatrenia.

Čo sa týka uložených antidumpingových a antisubvenčných opatrení, údaje vykazujú celkovo stabilný trend. V celkovom počte uložených antidumpingových opatrení (19) sa v porovnaní s rokom 2015 (21) zaznamenal v minulom roku mierny pokles, ale niektoré krajiny uložili viac opatrení ako v roku 2015: Spojené štáty americké uložili 5 antidumpingových opatrení a India 3, zatiaľ čo v roku 2015 každá z týchto krajín uložila iba po jednom opatrení. V prípade Brazílie došlo naopak k opačnému vývoju: krajina uložila iba jedno antidumpingové opatrenie, kým v roku 2015 uložila opatrenia vo 8 prípadoch. Spojené štáty americké uložili v minulom roku rovnako ako v roku 2015 iba jedno antisubvenčné opatrenie.

3.Opakujúce sa problémy

3.1.Obchádzanie opatrení 3

V roku 2016 bol počet prípadov týkajúcich sa obáv z obchádzania, ktoré viedli tretie krajiny voči EÚ, naďalej vysoký. Rovnako ako v roku 2015 sa minulý rok zaznamenalo celkovo 5 prípadov týkajúcich sa obchádzania opatrení: v Turecku boli platné 3 opatrenia (dve sa vzťahovali na textílie z Bulharska a Poľska a jedno, uložené v októbri, sa vzťahovalo na preglejky z Bulharska) a začalo sa jedno nové prešetrovanie (pánty z Grécka, Španielska a Talianska), zatiaľ čo ďalšie prešetrovanie sa začalo v Argentíne (natieraný papier z Fínska).

Obchádzanie opatrení znamená nezákonné praktiky ako prekládku, nesprávne deklarovanie pôvodu, úpravu výrobku alebo montážne operácie, ktorých cieľom je vyhnúť sa zaplateniu platných antidumpingových alebo antisubvenčných ciel. Keď sa zistí obchádzanie opatrení, existujúce antidumpingové alebo antisubvenčné opatrenia sa môžu rozšíriť na tretiu krajinu, na ktorú sa tieto opatrenia nevzťahujú (ale často ide o krajinu v geografickej blízkosti) a v ktorej dochádza k obchádzaniu opatrení, alebo na mierne upravený výrobok. Ide o citlivú oblasť, ktorú Komisia dôkladne monitoruje, keďže v dohodách WTO v súčasnosti neexistujú jednotné pravidlá týkajúce sa obchádzania opatrení a keďže môže nastať problém, keď opatrenia proti obchádzaniu postihnú skutočných výrobcov.

3.2.Právo na obhajobu

Kľúčovým prvkom vo všetkých prešetrovaniach na ochranu obchodu je právo strán na obhajobu. Prešetrujúce orgány zodpovedajú za zabezpečenie dostupnosti relevantného spisu nedôverného charakteru na preštudovanie. Uvedený spis by nemal obsahovať informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, a mal by obsahovať upravené informácie v podobe indexov alebo rozpätí, aby všetky si strany mohli vytvoriť úplný obraz o situácii. V mnohých prešetrovaniach (najmä v takých, v ktorých vystupuje malý počet navrhovateľov alebo iba jeden navrhovateľ) sa, žiaľ, v spise, ktorá nemá dôverný charakter, poskytuje veľmi málo informácií alebo sa informácie jednoducho začiernia. Tento nedostatok relevantných informácií znemožňuje stranám porozumieť okolnostiam prešetrovania a obhajovať sa. Komisia v takých prípadoch systematicky intervenuje a trvá na vyššej transparentnosti počas konaní.

3.3.Ujma a príčinná súvislosť

Prešetrovania by mali viesť k opatreniam iba vtedy, keď sú presne splnené príslušné podmienky WTO; žiaľ, nie vždy to tak je. Komisia sa konkrétne často stretla s nedostatočnou analýzou, na základe ktorej bola existencia jasnej príčinnej súvislosti medzi údajným dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo domáce výrobné odvetvie, veľmi otázna. Keď nemožno určiť súvislosť medzi týmito dvoma skutočnosťami, podľa pravidiel WTO neexistujú dostatočné dôvody na uloženie žiadneho opatrenia, dokonca ani vtedy, keď sa zistí ujma. Je dôležité pripomenúť, že dôvodov vzniku ujmy pre domáce výrobné odvetvie môže byť veľa: napríklad neefektívne využívanie jeho kapacity, pokles domáceho dopytu alebo nárast cien surovín a cien za energie. Ujma vyplývajúca z takýchto iných faktorov sa nesmie pripísať dumpingovému dovozu a môže narušiť príčinnú súvislosť. Komisia venuje osobitnú pozornosť analýze ujmy a príčinnej súvislosti v prešetrovaniach tretích krajín, keďže bez príčinnej súvislosti všetky opatrenia prekračujú nápravu ujmy spôsobenej dumpingovým/subvencovaným dovozom a môžu sa ľahko zmeniť na protekcionizmus.

3.4.Sporné používanie ochranných opatrení

Ako sa vysvetľuje vyššie, ochranné opatrenie predstavuje nástroj, ktorý najviac obmedzuje obchod, pretože sa vzťahuje na všetok dovoz bez ohľadu na pôvod. To je dôvod, prečo ho treba používať iba vo veľmi výnimočných prípadoch s cieľom dočasne chrániť domáce výrobné odvetvie pred náhlym a prudkým zvýšením dovozu. Hoci používanie ochranných opatrení začalo v roku 2016 klesať, Komisia naďalej systematicky intervenuje takmer vo všetkých prešetrovaniach, keďže v mnohých z nich sa podľa všetkého nedodržiavajú prísne pravidlá stanovené v dohode WTO o ochranných opatreniach. Mnohé ochranné prešetrovania sa vzťahujú na dovoz, ktorý má v skutočnosti pôvod iba v jednej krajine. Antidumpingové alebo antisubvenčné nástroje by teda boli vhodnejšie na zabezpečenie cielenejšej reakcie na problém bez neprimeraného obmedzovania prístupu na trh. V roku 2016 k tomu dochádzalo najmä v juhovýchodnej Ázii, kde boli ochranné prešetrovania zamerané na ochranu domácich trhov s oceľou pred zvyšujúcim sa dovozom výrobkov z ocele najmä z Číny.

4.Hlavné úspechy

Čína – ukončenie antidumpingových opatrení v nadväznosti na správu Odvolacieho orgánu WTO

Čína 22. augusta 2016 ukončila antidumpingové opatrenia týkajúce sa niektorých vysokovýkonných bezšvových rúr z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v EÚ a Japonsku. Týmto rozhodnutím sa vykonáva správa Odvolacieho orgánu WTO z októbra 2015, v ktorej sa dospelo k záveru, že antidumpingovými opatreniami, ktoré Čína uložila v roku 2012, sa porušovali pravidlá WTO (pozri aj oddiel 5 ďalej). Tento prípad je príkladom neopodstatnených čínskych opatrení na ochranu obchodu, ktoré boli motivované odvetou a neboli v súlade s pravidlami WTO. Prešetrovanie sa začalo krátko po prešetrovaní EÚ zameranom na dovoz čínskej ocele. Odvolací orgán WTO zistil najmä, že čínske ministerstvo obchodu nevykonalo žiadnu segmentovanú analýzu vplyvu dumpingového dovozu na čínske domáce odvetvie, a teda nezabezpečilo, aby sa ujma spôsobená inými faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu; ďalej zistil aj to, že zainteresované strany nemohli riadne uplatniť svoje práva na obhajobu.

Austrália – zníženie ciel pre vyvážajúcich výrobcov spracovaných rajčín

V roku 2013 austrálske orgány začali antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa výrobkov zo spracovaných rajčín z Talianska (vývoz tohto výrobku z EÚ do Austrálie predstavoval 48 miliónov EUR). Po niekoľkých intervenciách bolo prešetrovanie dvoch hlavných vývozcov, ktorí predstavujú asi 45 % celkového vývozu EÚ, ukončené, pretože sa nenašiel žiadny dôkaz o existencii dumpingu. Clá pre ostatných spolupracujúcich vývozcov boli relatívne nízke (v priemere 4 %).

V roku 2015 Austrália začala nové antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dvoch vyvážajúcich výrobcov, pri ktorých bolo ukončené predošlé prešetrovanie. Napriek viacerým technickým a politickým intervenciám na rôznych úrovniach austrálske orgány začiatkom roka 2016 uložili opatrenia v rozpätí od 4,5 % do 8,4 %. Tieto opatrenia vychádzali z metodiky, ktorej uplatnenie vyvolávalo zásadné systémové otázky, keďže v antidumpingovom prešetrovaní nepriamo napadla poľnohospodárske platby EÚ v rámci zeleného koša (ktoré sú podľa pravidiel WTO povolené). V apríli 2016 na žiadosť talianskych spoločností a orgánov austrálsky výbor pre preskúmanie antidumpingových opatrení začal nové revízne prešetrovanie opatrení. Komisia v koordinácii s odvetvím do tohto konania urýchlene intervenovala a preukázala, že cena surových rajčín, ktoré kupovali títo dvaja vývozcovia, nebola ovplyvnená platbami v rámci zeleného koša EÚ. Preto nemalo dôjsť k žiadnym úpravám nákladov, ktoré boli príčinou umelo vysokých dumpingových rozpätí. Tento argument prevážil a 5. januára 2017 austrálske orgány znížili úroveň platného cla pre uvedených dvoch vyvážajúcich výrobcov (na 0 % pre jedného vývozcu a 4,6 % pre druhého vývozcu), čím uznali, že metodika úpravy nákladov nebola vhodná.

Súčasne v máji 2016 austrálske orgány začali priebežné revízne prešetrovanie obmedzené na ostatných vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa už vzťahovali opatrenia, s cieľom uplatniť metodiku úpravy nákladov, ktorú pôvodne použili pri uvedených dvoch talianskych spoločnostiach, a zvýšiť aj ich dumpingové rozpätia. Avšak v januári 2017, po revíznom prešetrení metodiky iniciovanom uvedenými dvoma talianskymi vývozcami (ako je opísané vyššie), austrálsky antidumpingový výbor preskúmal svoje závery a rozhodol sa prestať uplatňovať metodiku úpravy nákladov a znížiť colné sadzby pre všetkých dotknutých vývozcov.

Brazília –ukončenie antidumpingového prešetrovania röntgenových prístrojov bez uloženia opatrení

Vo februári 2017 Brazília ukončila antidumpingové prešetrovanie dovozu röntgenových stomatologických prístrojov z Nemecka (vývoz tohto výrobku z EÚ do Brazílie predstavuje asi 5 miliónov EUR). Vzhľadom na argumenty, ktoré predložila Komisia a výrobné odvetvie (tri intervencie ohľadom závažných nedostatkov týkajúcich sa analýzy vplyvu objemu a cien, ujmy a príčinnej súvislosti), brazílske oddelenie pre nástroje na ochranu obchodu (DECOM) zrušilo svoje predbežné rozhodnutie a dospelo k záveru, že domáce výrobné odvetvie neutrpelo v dôsledku prešetrovaného dovozu ujmu.

Turecko – menej reštriktívna forma ochranných opatrení

Turecko uložilo ochranné opatrenia na vývoz tapiet vrátane tapiet s pôvodom v EÚ (vývoz tohto výrobku z EÚ do Turecka predstavuje asi 13 miliónov EUR). Komisia intervenovala na viacerých úrovniach, vrátane zasadnutia výboru WTO pre ochranné opatrenia v Ženeve. Po rozsiahlych kontaktoch turecké orgány v apríli 2017 nakoniec súhlasili so zavedením colnej kvóty s platnosťou od augusta 2016, ktorá by výrazne obmedzila negatívny hospodársky vplyv na vývozcov z EÚ.

Maroko – menej reštriktívna forma ochranných opatrení

Komisia intervenovala od začatia prešetrovania marockých ochranných opatrení týkajúcich sa papiera v kotúčoch a stohoch (vývoz tohto výrobku z EÚ do Maroka prestavuje okolo 20 miliónov EUR). Analýza ujmy a príčinnej súvislosti nedospela k jednoznačnému záveru a zdalo sa, že jediný domáci výrobca má problémy s kvalitou, dostupným množstvom a dodacími lehotami. Potom bolo navrhnuté znižujúce sa valorické clo, avšak spoločné úsilie Komisie a výrobného odvetvia, ako aj rôzne intervencie viedli k menej obmedzujúcim colným kvótam pre vývozcov z EÚ.

Tunisko – neuloženie opatrení v troch ochranných prešetrovaniach

Tunisko v posledných rokoch začalo tri ochranné prešetrovania: sklenené fľaše a drevovláknité dosky v roku 2014 a keramické obkladačky v roku 2015 (vývoz týchto troch výrobkov z EÚ do Tuniska predstavuje asi 70 miliónov EUR). Intervencia Komisie bol dôrazná, keďže všetky tri prešetrovania boli začaté na základe nedostatočného odôvodnenia. Konkrétne, domáce výrobné odvetvie neutrpelo závažnú ujmu: problémy spôsobili iné faktory, ako napríklad zvýšenie cien surovín a energie. Po intervenciách Komisie koordinovaných s výrobným odvetvím sa doteraz predišlo uloženiu opatrení. Komisia naďalej vyvíja tlak, aby tieto prešetrovania boli ukončené aj formálne.

Egypt – ukončenie ochranného prešetrovania bez uloženia opatrení

Ochranné prešetrovanie týkajúce sa dovozu polyetyléntereftalátov (PET) sa začalo v decembri 2015. Komisia viackrát intervenovala, aby zdôraznila značné nedostatky. Predovšetkým sa výrobné odvetvie nachádzalo v počiatočnej fáze a po začatí výroby sa vývoz nezvýšil, ale v skutočnosti znížil. Okrem toho väčšina ukazovateľov vykazovala pozitívny trend, predovšetkým pokiaľ ide o trhový podiel (výrobcovia dosiahli 60 % v priebehu len jedného roka výroby) a všetky ťažkosti, s ktorými sa žiadateľ potýkal, sa týkali počiatočnej fázy odvetvia, a nie zvýšenia dovozu. Prešetrovanie sa ukončilo v auguste 2016 bez uloženia opatrení.

Turecko – ukončenie dvoch ochranných prešetrovaní bez uloženia opatrení

Pri dvoch ochranných prešetrovaniach, v prípade plochej ocele valcovanej za tepla a mobilných telefónov, turecké orgány v nadväznosti na viaceré podania Komisie v spolupráci s výrobným odvetvím nakoniec uznali, že podnety boli neopodstatnené. V dôsledku toho boli obe prešetrovania ukončené bez uloženia opatrení.

Južná Afrika – nižšie ochranné opatrenia týkajúce sa mrazených kurčiat

V decembri 2016 Južná Afrika uložila predbežné ochranné clá vo výške 13,9 % (valorické) na mrazené kurčatá (vývoz tohto výrobku z EÚ do Južnej Afriky predstavoval okolo 200 miliónov EUR). Na ten istý výrobok sa už od roku 2015 vzťahovali antidumpingové opatrenia. V nadväznosti na viaceré intervencie Komisie bolo uložené predbežné clo podstatne nižšie než clo, ktoré žiadateľ pôvodne navrhoval. Prešetrovanie však stále prebieha a v čase prípravy tejto správy sa obe clá stále uplatňovali kumulatívne.

Nový Zéland – ukončenie antidumpingových opatrení na španielske konzervované broskyne

V roku 2016 Nový Zéland začal revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti zamerané na antidumpingové opatrenia uložené v roku 2011 na dovoz konzervovaných broskýň zo Španielska. Aj v nadväznosti na intervencie Komisie však v marci 2017 orgány Nového Zélandu dospeli k názoru, že tieto clá už viac nie sú potrebné, a preto ich uplatňovanie ukončili.

5.Činnosť v rámci WTO

Komisia pôsobí na úrovni WTO s cieľom brániť záujmy EÚ v konkrétnych prípadoch a zabezpečiť úplné dodržiavanie predpisov WTO. Ak sa opatrenia na ochranu obchodu prijaté inými členmi považujú za porušenie pravidiel WTO, Komisia ich môže napadnúť a požadovať zriadenie poroty.

Takto to bolo aj v prípade antidumpingových opatrení, ktoré Rusko uložilo na dovoz ľahkých úžitkových vozidiel (DS479). Porota k prípadu vydala správu v januári 2017 (prípad bol spomenutý v minuloročnej výročnej správe). Porota prehlásila, že takéto clá porušujú pravidlá WTO, pričom súhlasila s EÚ vo veci všetkých procesných nárokov a uznala viaceré problémy v analýze, ktorú vypracovalo Rusko, predovšetkým preto, že sa v nej nezohľadnila obrovská nadmerná kapacita v domácom odvetví ľahkých úžitkových vozidiel. Vo februári 2017 sa však Ruská federácia voči správe poroty odvolala v mene Eurázijskej hospodárskej únie 4 .

Pokiaľ ide o ďalší prípad, ktorý sa taktiež spomínal minulý rok, konkrétne antidumpingové opatrenia uložené Čínou na dovoz určitých oceľových rúr (DS460),v nadväznosti na rozhodnutie Odvolacieho orgánu v správe z októbra 2015, Čína 22. augusta 2016 vykonala odporúčania orgánu WTO na urovnávanie sporov a ukončila tieto opatrenia.

Komisia taktiež aktívne intervenuje ako tretia strana v konaniach WTO týkajúcich sa iných členov WTO s cieľom riešiť a monitorovať systémové problémy a s cieľom presadzovať prísnejšie normy pri prešetrovaniach na ochranu obchodu po celom svete.

V roku 2016 Komisia okrem iného intervenovala v dvoch sporoch v rámci WTO (DS464: USA – antidumpingové a antisubvenčné opatrenia týkajúce sa veľkých pračiek z Kórey, a DS471: USA – určité metódy a ich uplatňovanie na antidumpingové konania týkajúce sa Číny), v ktorých bola napadnutá metóda určovania cieleného dumpingu a uplatňovanie „nulovania“ (zeroing) zo strany Spojených štátov amerických antidumpingových prešetrovaniach. Správy Odvolacieho orgánu, ktoré boli vydané v oboch prípadoch, sú pre EÚ mimoriadne zaujímavé, keďže táto metóda, ktorou sa umelo zvyšujú dumpingové rozpätia, USA používa aj v konaniach zameraných proti vývozu z EÚ.

V neposlednom rade sa Komisia pravidelne zapája do činností príslušných výborov WTO v Ženeve. V antidumpingovom výbore a v antisubvenčnom výbore sa diskutujú a skúmajú jednotlivé opatrenia, ktoré prijímajú ostatní členovia WTO, a to v rámci polročných a mesačných správ pre WTO. Komisia systematicky intervenuje a iniciuje jednotlivé prípady aj v rámci výboru pre ochranné opatrenia, vzhľadom na intenzívne využívanie tohto nástroja, ktoré vzbudzuje vážne obavy. Komisia sa okrem toho zúčastňuje na všeobecnejšej diskusnej skupine o ochranných opatreniach, ktorej hlavným cieľom je výmena názorov o príslušných praktikách členov WTO.

6.Záver

Informácie a údaje predstavené v tejto správe svedčia o tom, že počas roku 2016 ostala aktivita v oblasti ochrany obchodu voči EÚ intenzívna a vyžadovala si neustále úsilie útvarov Komisie. Hoci Komisia víta znižujúci sa počet nových prešetrovaní a opatrení voči EÚ, a to najmä v prípade ochranných opatrení, treba skonštatovať, že celkový počet v súčasnosti platných opatrení sa v porovnaní s rokom 2015 zvýšil a dosiahol mimoriadne vysokú úroveň.

Minulý rok poznačila aj zvyšujúca sa zložitosť konaní spôsobená rozličnými faktormi, ako je celosvetová nadmerná kapacita ocele a politický kontext v niektorých tretích krajinách, v ktorých opatrenia na ochranu obchodu môžu získať protekcionistický rozmer. Navyše, výrobcovia v členských štátoch EÚ, ktorí čelia výzvam na vnútornom trhu, hľadajú odbytiská pre vývoz, aby dosiahli ciele v oblasti rastu a zamestnanosti, a preto sa na nich čoraz častejšie vzťahujú opatrenia na ochranu obchodu zo strany tretích krajín.

Prístup Komisie, keď sa stretne s aktivitou tretích krajín na ochranu obchodu zameranou voči výrobným odvetviam EÚ, je založený na systematickom predkladaní technických intervencií počas prebiehajúcich konaní; pracuje však aj na nadväzovaní konštruktívneho dialógu s útvarmi svojich obchodných partnerov pre nástroje na ochranu obchodu. To by malo prispieť k vytvoreniu dobre informovaných prešetrujúcich orgánov, ktoré lepšie chápu význam dodržiavania pravidiel WTO pri vykonávaní prešetrovaní na ochranu obchodu vo vlastných krajinách.

V posledných rokoch mali technické intervencie Komisie vzhľadom na priebežne získané skúsenosti čoraz väčší účinok. V kombinácii s politickými intervenciami a formálnymi a neformálnymi kontaktmi s tretími krajinami to viedlo k viacerým významným úspechom. Mnohé z problémov, ktoré vznikli v minulosti, však stále pretrvávajú.

Vzhľadom na čoraz zložitejšie a často politicky ovplyvnené globálne obchodné prostredie je navyše možné očakávať, že sa využívanie nástrojov na ochranu obchodu zvýši. V tomto náročnom kontexte Komisia zameria svoje úsilie na to, aby sa „využívanie“ nástrojov na ochranu obchodu nezmenilo na ich „zneužívanie“. Hlavnú úlohu v úsilí Komisie zohráva úzka spolupráca s výrobným odvetvím EÚ, jednotlivými spoločnosťami v EÚ a členskými štátmi, ako aj dvojstranné dialógy a výmena najlepších postupov s tretími krajinami.

Globálny obchod, ktorý sa neustále liberalizuje a ktorý ponúka významné príležitosti pre zainteresované strany, môže fungovať len za spravodlivých podmienok. Ochranou obchodu sa zabezpečí, aby prevládali spravodlivé podmienky. V tomto zmysle ide o neoddeliteľnú súčasť obchodnej politiky Európskej únie, ako aj iných dôležitých obchodných partnerov.

* * *

(1)

V rámci WTO sa antisubvenčné opatrenia označujú ako vyrovnávacie clá.

(2)

Podrobné údaje o opatreniach zavedených tretími krajinami voči EÚ sú k dispozícii na webovej stránke GR TRADE: http://trade.ec.europa.eu/actions-against-eu-exporters/cases/index.cfm .

(3)

Prešetrovania obchádzania opatrení sa vo webovom vyhľadávacom nástroji uvedenom v poznámke pod čiarou č. 2 nezobrazujú a v pripojených štatistikách sa počítajú ako antidumpingové prešetrovania.

(4)

K členom Eurázijskej hospodárskej únie (EAHU) patria: Bielorusko, Kazachstan, Rusko, Arménsko a Kirgizská republika.