EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 6. 2017

COM(2017) 286 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Letectvo: Otvorená a prepojená Európa

{SWD(2017) 207 final}

1.Úvod

1.1. Silný sektor letectva pre silnejšiu Úniu

Letectvo je pre Európsku úniu veľmi dôležité. Podporuje ekonomický rast, vytvára pracovné miesta, uľahčuje obchod a umožňuje ľuďom cestovať. Európske letectvo predstavuje v súčasnosti 26 % svetového trhu a na hrubom domácom produkte Európy sa podieľa sumou 510 miliárd EUR ročne a podporuje 9,3 milióna pracovných miest v Európe.

Otvorené a prepojené letecké trhy ponúkajú lety za lepšiu cenu do väčšieho výberu cestovných destinácií po celom svete. Pre cestujúcu verejnosť a pre podniky a ekonomiku všeobecne je letecká prepojenosť dôležitá, keďže s čoraz lepším leteckým prepojením mesta, regiónu alebo krajiny s inými destináciami v Európe a inými časťami sveta možno vytvárať väčší rast. Letecká doprava sa od vytvorenia jednotného trhu leteckej dopravy pred 25 rokmi výrazne zvýšila. Počet denných letov vzrástol z menej ako 10 000 v roku 1992 na približne 23 000 v roku 2016. Okrem toho majú cestujúci v súčasnosti prístup do viacerých destinácií. V súčasnosti je to asi 7 400 trás v porovnaní s menej ako 2 700 trasami v roku 1992. V roku 2015 odišlo alebo prišlo na letiská EÚ viac ako 1,45 miliardy cestujúcich.

Európske letectvo musí zostať konkurencieschopné na celosvetovej úrovni a udržateľne využívať príležitosti, ktoré ponúka rýchlo sa meniace svetové hospodárstvo. To je dôvod, prečo Európska komisia predstavila v decembri 2015 „Stratégiu v oblasti letectva pre Európu“ 1 , v ktorej stanovila ambicióznu víziu pre budúcnosť európskeho letectva. Má oživiť európske hospodárstvo, posilniť jeho priemyselnú základňu a upevniť jeho celosvetové vedúce postavenie v oblasti letectva a zároveň riešiť environmentálne a klimatické otázky, čím priamo prispieva k dosahovaniu strategických priorít Komisie.

1.2. Stratégia v oblasti letectva pre Európu prináša výsledky

V stratégii v oblasti letectva pre Európu je vymedzený rad politických opatrení, ktoré treba prijať v nadchádzajúcich rokoch. K tejto stratégii prispieva toto oznámenie a návrh a usmernenia v ňom uvedené, prezentované súbežne, a konkrétnejšie opatrenie zamerané na dosiahnutie týchto cieľov:

·Udržať si vedúce postavenie v medzinárodnom letectve ochranou hospodárskej súťaže a podporou zahraničných investícií do leteckých spoločností EÚ.

·Riešiť obmedzenia rastu na európskom nebi zlepšovaním prepojenosti a efektívnosti vzdušného priestoru.

2.Vedúce postavenie v medzinárodnom letectve

2.1. Ochrana hospodárskej súťaže v letectve

EÚ zlepšuje prístup na trh a investičné príležitosti pre európske letectvo do dôležitých zámorských trhov tým, že mu pomáha zvýšiť jeho medzinárodnú prítomnosť a zaisťuje otvorené trhové podmienky pre všetky letecké spoločnosti EÚ. Uzatváraním dohôd EÚ v oblasti letectva s tretími krajinami sa podporuje otvorený a prepojený trh. Ponúka viac letov a destinácií za nižšie ceny. Niektoré dohody sa už vykonávajú, o iných sa v súčasnosti rokuje alebo ešte čakajú na podpis (Ukrajina) a očakáva sa, že ďalšie budú predmetom rokovaní v najbližších rokoch na základe odporúčaní Komisie Rade o povolení na začatie ďalších rokovaní.

V súčasnosti neexistujú žiadne medzinárodné normy v rámci Svetovej obchodnej organizácie alebo Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo týkajúce sa prístupu na trhy. To je dôvod, prečo EÚ stanovuje podmienky pre otvorenie trhu s tretími krajinami prostredníctvom dohôd v oblasti letectva s cieľom vytvoriť právnu predvídateľnosť a istotu pre investorov.

Avšak v prípade chýbajúcej dohody EÚ v oblasti letectva s danou treťou krajinou, alebo ak existujúce dohody (na úrovni EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni) nebudú obsahovať dostatočné pravidlá na riešenie postupov, ktoré negatívne ovplyvňujú hospodársku súťaž, európska prepojenosť môže byť poškodená, ak budú letecké spoločnosti EÚ podliehať takýmto postupom zo strany tretích krajín alebo subjektov z tretích krajín. Pokiaľ ide o dlhodobý horizont, ak sa umožní pretrvávanie takýchto postupov, môžu mať negatívny vplyv na konkurenčnú situáciu na trhu a v konečnom dôsledku viesť k menšiemu výberu, menšej prepojenosti a vyšším cenám pre občanov a podniky v EÚ.

Letecké spoločnosti EÚ sú samozrejme zodpovedné za svoju vlastnú konkurencieschopnosť a mali by naďalej prispôsobovať svoje produkty a obchodné modely trhovým podmienkam. Ak sa však prepojenosť a konkurencieschopnosť Únie v medzinárodnej leteckej doprave ohrozí diskriminačnými praktikami, EÚ by mala byť schopná prijať primerané opatrenia.

Na zníženie rizika postupov, ktoré majú vplyv na hospodársku súťaž, sú potrebné rôzne činnosti. Po prvé by EÚ a jej členské štáty mali pokračovať vo svojich snahách v medzinárodnom kontexte Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo a Svetovej obchodnej organizácie s cieľom aktívne podporovať rozvoj mnohostranných pravidiel zaručujúcich tie isté podmienky prístupu na trh a rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni pre všetky letecké spoločnosti. Po druhé EÚ a jej členské štáty by mali naďalej spolupracovať s tretími krajinami a zaoberať sa touto otázkou v kontexte dohôd v oblasti letectva 2 . Tie zostávajú uprednostňovaným postupom EÚ.

Takisto je potrebné prijať pravidlá na úrovni EÚ, ktoré umožnia podávanie sťažností Komisii. Následne bude môcť Komisia vykonať prešetrovanie s cieľom zistiť, či príslušné postupy zo strany tretích krajín poškodili letecké spoločnosti EÚ, čo by mohlo viesť k prijatiu kompenzačných opatrení. Ukázalo sa, že súčasné nariadenie o týchto otázkach 3 je vo svojom prístupe nedostatočne prispôsobené a treba ho nahradiť efektívnejším nástrojom.

2.2. Podpora zahraničných investícií do leteckých spoločností EÚ

Európske letecké spoločnosti potrebujú pre svoj rast prístup k investíciám vrátane zahraničných investícií.

Liberalizáciou trhu letectva EÚ sa odstránili všetky prekážky pre investície medzi európskymi leteckými spoločnosťami. Má to výhody pre letecké spoločnosti aj pre cestujúcich, čím sa zlepšuje životaschopnosť leteckých spoločností a zabezpečuje sa viac letov.

Zahraničné letecké spoločnosti môžu v EÚ nielen pôsobiť, ale aj investovať do leteckých spoločností EÚ. Avšak podľa platných pravidiel 4 nemôžu investície tretích krajín alebo štátnych príslušníkov tretích krajín do leteckých spoločností EÚ presiahnuť 49 % vlastníctva a účinná kontrola spoločnosti musí zostať v rukách členských štátov alebo ich štátnych príslušníkov. V opačnom prípade nemôže byť leteckým spoločnostiam povolené pôsobiť alebo pokračovať v pôsobení ako letecké spoločnosti EÚ. V posledných rokoch sa uskutočnili viaceré významné zahraničné investície, čo naštartovalo revízie zo strany členských štátov EÚ a Komisie s cieľom zaistiť, aby tieto požiadavky zostali splnené.

Preto s cieľom zvýšiť právnu istotu a objasniť zahraničným investorom, ako aj leteckým spoločnostiam, pokiaľ ide o to, ktoré investičné programy umožňujú pokračovanie v prevádzke ako letecká spoločnosť EÚ, predložila Komisia výkladové usmernenia o súčasnom vlastníctve a pravidlách kontroly obsiahnutých v nariadení (ES) č. 1008/2008. V týchto usmerneniach sa opisuje metodika použitá Komisiou pri posudzovaní požiadaviek na vlastníctvo a kontrolu, ktoré sa týkajú najmä prípadov zahraničných investícií.

V ďalšom kroku Komisia preskúma pravidlá v oblasti vlastníctva a kontroly a v prípade potreby ich upraví tak, aby boli naďalej relevantné a účinné na rýchlo sa meniacom trhu letectva.

3. Riešenie obmedzenia rastu v európskom vzdušnom priestore

3.1. Zlepšenie leteckej prepojenosti

Letecká doprava zostáva naďalej výzvou pre určité regióny EÚ, čo sa môže týkať aj najvzdialenejších regiónov. EÚ uznala potrebu riešiť prípady, v ktorých nedostatočný dopyt alebo zlyhanie trhu bránili na určitých trasách a vzhľadom na osobitné podmienky v zabezpečení dostatočných letov na uspokojenie potrieb miestnych komunít. V takýchto prípadoch môžu záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme zaručovať najmä dobrú prepojenosť okrajových alebo rozvojových regiónov so zvyškom Európy. V snahe nepoškodiť hospodársku súťaž sú záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme v EÚ povolené len za veľmi špecifických podmienok stanovených v nariadení (ES) č. 1008/2008. Zo skúseností však vyplýva, že súčasné pravidlá sa nie vždy uplatňujú jednotným spôsobom, čo môže ohroziť cieľ ochrany prepojenosti, ako aj hospodárskej súťaže na týchto trasách.

Komisia preto predložila výkladové usmernenia, aby objasnila otázky, ktoré vzniesli členské štáty a miestne orgány v rámci koncepcie, návrhu a vykonávania svojich režimov záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme. V týchto usmerneniach sa načrtne metodika Komisie pri hodnotení záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme. To by malo pomôcť členským štátom správne a účinne uplatňovať pravidlá v oblasti záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme podľa potreby ako jednu z možností riešenia nedostatkov v prepojenosti. V ďalšom kroku sa preskúmajú pravidlá v oblasti záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme a v prípade potreby sa upravia tak, aby sa zabezpečilo, že zostanú naďalej účinné a jasné.

Útvary Komisie okrem toho v súčasnosti pracujú na vývoji indexu prepojenosti s cieľom lepšie identifikovať nedostatky prepojenosti a porovnať jednotlivé úrovne leteckých služieb medzi jednotlivými regiónmi EÚ. Tento index sa uverejní koncom roka 2017.

3.2. Zvýšenie efektívnosti vzdušného priestoru

Hlavnou výzvou pre rast európskeho letectva je znížiť účinnosť obmedzení, ktoré vážne narušujú schopnosť sektora európskeho letectva rásť udržateľným spôsobom a súťažiť na medzinárodnej úrovni a spôsobujú oneskorenia. Roztrieštenosť európskeho vzdušného priestoru stojí ročne najmenej 3 miliardy EUR a jej dôsledkom je až 50 miliónov ton CO2.

Jednotné európske nebo je konkrétnym príkladom toho, ako EÚ zohráva dôležitú úlohu zvyšovaním kapacity, zlepšovaním bezpečnosti a znižovaním nákladov a zároveň minimalizovaním environmentálnej stopy leteckej dopravy. Narušenia dopravy súvisiace s nepriaznivými poveternostnými podmienkami, technickými poruchami, mimoriadnymi udalosťami, krízovými situáciami, ako aj s protestným pracovným opatrením kolektívneho vyjednávania naďalej vážne bránia leteckej doprave v Európe napriek týmto zlepšeniam 6 . Okrem toho niekoľko dôležitých reforiem, ktoré predložila Komisia s cieľom zlepšiť efektívnosť vzdušného priestoru s kratšími trasami a nižšími prevádzkovými a environmentálnymi nákladmi zostávajú naďalej zablokované v Rade od roku 2014 (SES 2+). Tieto reformy by mohli vytvoriť úspory vo výške 36 miliárd EUR na najbližších 20 rokov a vytvoriť až 11 000 pracovných miest.

Zo všetkých príčin narušenia leteckej dopravy predstavuje protestné pracovné opatrenie kolektívneho vyjednávania v podobe štrajkov najzložitejšie problémy, keďže štrajky manažmentu letovej prevádzky (ATM) majú zvyčajne za následok mnohé zrušenia letov a meškania, pri ktorých cestujúci uviaznu na letiskách. Tieto opatrenia výrazne ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu 7 . Od roku 2005 do roku 2016 bolo v dôsledku štrajkov manažmentu letovej prevádzky zrušených 243 660 letov, čo zasiahlo približne 27 miliónov cestujúcich. V tom istom období vynaložili letecké spoločnosti ako výsledok protestného pracovného opatrenia kolektívneho vyjednávania manažmentu letovej prevádzky náklady vo výške viac ako 1 miliarda EUR iba v dôsledku meškania.

Právo na štrajk je základným právom 8 . V súčasnosti ho v podstate upravujú vnútroštátne právne predpisy. Niektoré postupy, ktoré rôzne členské štáty už uplatňujú v súčasnosti, pomáhajú znižovať zrušenia letov a meškania pre európskych cestujúcich. Komisia stanovila niekoľko operatívnych opatrení, ktoré by mohli vykonať zainteresované strany s cieľom vyriešiť tieto problémy. Tieto opatrenia zahŕňajú zlepšenie sociálneho dialógu v sektore manažmentu letovej prevádzky – pričom sa v nich vychádza zo súboru nástrojov, ktoré vypracovali sociálni partneri, ale aj zo včasného oznamovania štrajkov odborovými zväzmi, z individuálneho oznamovania zamestnancami, ochrany preletov a ochrany leteckej dopravy v období dopravných špičiek.

4. ZÁVER

Na podporu hospodárstva EÚ je nevyhnutný silný, konkurencieschopný a trvalo udržateľný európsky sektor letectva.

Letectvo EÚ by malo naďalej zastávať vedúce postavenie na medzinárodnej úrovni. Malo by sa to umožniť predovšetkým zapojením sa do nových medzinárodných trhov a zaistením otvorenej hospodárskej súťaže medzi všetkými leteckými spoločnosťami. Zároveň by sa mali uľahčiť zahraničné investície do leteckých spoločností EÚ.

EÚ by mala takisto využívať širokú prepojenosť a maximalizovať efektívnosť svojho vzdušného priestoru. Opatrením na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni sa umožní efektívne fungovanie sektora letectva v prípadoch zlyhania trhu alebo narušenia letovej prevádzky.

Vyššie uvedené opatrenia sú potrebné na získanie otvoreného a prepojeného leteckého trhu, ktorý poskytuje priame výhody pre občanov, pracovníkov a podniky EÚ.

(1)

     Oznámenie Komisie s názvom „Stratégia v oblasti letectva pre Európu“, COM/2015/0598 final.

(2)

    http://ec.europa.eu/transport/modes/air/aviation-strategy/external_policy .

(3)

   Nariadenie (ES) č. 868/2004 o ochrane voči ujme spôsobenej leteckým dopravcom Spoločenstva subvencovaním a nekalými cenovými praktikami pri poskytovaní leteckých dopravných služieb zo štátov, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva.

(4)

   Nariadenie (ES) č. 1008/2008.

(5)

   Návrhy budú predmetom požiadaviek Komisie týkajúcich sa lepšej regulácie.

(6)

   V roku 2016 boli meškania na trati manažmentu toku letovej prevádzky spôsobené nasledujúcimi príčinami v takýchto pomeroch: kapacita/personál ATC (57 %), poveternostné podmienky (19 %), štrajky ATM (14 %), iné udalosti (9 %).

(7)

   V skutočnosti bola sieť letectva EÚ od zavedenia jednotného európskeho neba v roku 2004 vystavená 375 dňom štrajkov, čo zodpovedá viac ako roku štrajkov počas trinásťročného obdobia.

(8)

   Zakotveným v článku 28 Charty základných práv, v ktorom sa stanovuje: „Pracovníci a zamestnávatelia alebo ich príslušné organizácie majú v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou právo vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy na zodpovedajúcich úrovniach a v prípade konfliktu záujmov uskutočniť kolektívne akcie na ochranu svojich záujmov vrátane štrajku.“ Pozri aj článok 6 revidovanej Európskej sociálnej charty, v ktorom sa uznáva právo pracovníkov a zamestnávateľov na kolektívnu akciu v prípade konflikt záujmov, vrátane práva na štrajk.