EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli25. 1. 2017

COM(2017) 44 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o pokroku Rumunska v rámci mechanizmu na zaistenie spolupráce a overovania

{SWD(2017) 25 final}

1.    ÚVOD

Mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania (ďalej len „MSO“) bol zriadený v čase pristúpenia Rumunska k Európskej únii v roku 2007 1 s cieľom riešiť nedostatky v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii. Odvtedy bol v správach v rámci MSO, ktorých zámerom bolo pomocou konkrétnych odporúčaní pomôcť rumunským orgánom zamerať ich úsilie, zaznamenávaný dosiahnutý pokrok. S pomocou MSO, ktorý v tomto roku oslávil svoje desiate výročie, Komisia hodnotí prehľad dosiahnutých výsledkov, zostávajúce výzvy a zvyšné kroky potrebné na dosiahnutie cieľov MSO.

Ako Rada opakovane zdôraznila 2 , MSO sa ukončí vtedy, keď budú všetky štyri referenčné kritériá uplatňované na Rumunsko úspešne splnené. Referenčné kritériá boli definované v čase pristúpenia a vzťahujú sa na aspekty dôležité z hľadiska fungovania členských štátov – nezávislosť a účinnosť súdnictva, bezúhonnosť a boj proti korupcii. Na ich splnenie je potrebná kombinácia legislatívnych a inštitucionálnych opatrení. Okrem toho takéto opatrenia možno v plnej miere posúdiť až skúmaním, či sa zamýšľaný účinok prejaví v praxi a či ich možno považovať za zahrnuté v právnom a inštitucionálnom rámci Rumunska a za nezvratné. To umožňuje, aby občania mohli dôverovať tomu, že rozhodnutia a postupy v Rumunsku v plnej miere dodržiavajú zásady právneho štátu, a poskytuje základ pre vzájomnú dôveru, ktorá je potrebná na účinné vykonávanie právnych predpisov EÚ.

Reforma súdnictva a boj proti korupcii boli pre rumunskú spoločnosť v priebehu posledných desiatich rokov kľúčovými otázkami. 3 MSO zohráva dôležitú úlohu ako hybná sila reforiem v Rumunsku a aj ako nástroj na sledovanie pokroku. Závery Komisie a metodika mechanizmu opakovane získali podporu Rady. Využitá bola aj spolupráca s mnohými členskými štátmi, ako aj informácie, ktoré poskytli. Spolupráca bola takisto posilnená prostredníctvom cielenej podpory Rumunska v rámci fondov EÚ.

Ako vyplynulo zo sledovania pokroku dosiahnutého za uplynulých desať rokov a ako bolo zdôraznené v správach v rámci MSO od roku 2014, konzistentnosť pokroku začala poukazovať na udržateľnosť. Legislatívne a inštitucionálne opatrenia priniesli výsledky, a to vďaka odhodlaniu zo strany mnohých sudcov a prokurátorov, implementačnej práci ministrov spravodlivosti a dobrej spolupráci rumunských orgánov a Komisie. Silná účasť občianskej spoločnosti bola takisto kľúčom k podpore reformy súdnictva a konkrétnych opatrení na riešenie korupcie na všetkých úrovniach. V správach v rámci MSO sa zároveň naďalej zdôrazňuje, že stále existujú oblasti, v ktorých bola reforma náročná – a niekedy odmietaná. Základné otázky, akými sú napríklad spochybňovanie nezávislosti súdnictva a autority súdnych rozhodnutí, a niekedy aj konkrétne pokusy o zvrátenie reforiem, nevyhnutne spomalili tempo pokroku v dosahovaní cieľov MSO.

Táto správa sa venuje vývoju v Rumunsku od roku 2007. Tak ako v predchádzajúcich rokoch je výsledkom dôkladného procesu analýzy Komisie a vychádza z úzkej spolupráce s rumunskými inštitúciami a z informácií od organizácií občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných strán vrátane členských štátov.

V tejto súvislosti je dôležité, aby sa jasne vymedzil rozsah pôsobnosti MSO. V rozhodnutí o vytvorení MSO sa stanovili parametre rozsahu pôsobnosti MSO v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii. Opatreniami v rámci týchto parametrov sa určí, kedy budú referenčné kritériá splnené. Tempo a rozsah reformy sú však nevyhnutne podmienené širším spoločenským, právnym a politickým prostredím v Rumunsku, v ktorom môžu konkrétne otázky zahrnuté do MSO dosahovať pokrok. Napríklad v úsilí vynaloženom v posledných rokoch v Rumunsku s cieľom vybudovať administratívne kapacity sa stále ešte pokračuje, čo má dôsledky pre reformný proces. Legislatívna prax umožňuje náhle zavedenie zmien parlamentom, pričom sa obíde možnosť lepšej regulácie a konzultácie a sťaží sa preukázanie udržateľnosti právneho rámca v oblastiach, ako je korupcia. Dodržiavanie zásady lojálnej spolupráce medzi inštitúciami a zásady rešpektovania nezávislosti súdnictva sa musí ešte zlepšiť, pričom dochádza k útokom na sudcov a prokurátorov zo strany rumunských médií a sú potrebné silnejšie mechanizmy nápravy. Hoci sú tieto záležitosti mimo pôsobnosti MSO, majú priamy vplyv na schopnosť uskutočniť reformy a predovšetkým sťažili Rumunsku úlohu preukázať, že sa reforma ujala na trvalom základe.

Jednou z oblastí, kde sa toto širšie prostredie vyvíja pozitívnym smerom, je transparentnosť. V mnohých oblastiach pôsobnosti MSO existuje výrazný trend – vrátane minulého roka – zlepšovania kvality informácií o justičnom systéme a o korupcii a väčšej otvorenosti pri ich sprístupňovaní. Ďalšie kroky v tomto smere zo strany väčšieho počtu rumunských inštitúcií by upevnili zmeny v praxi, čo by malo pomôcť preukázať pokrok. Preto sa, pokiaľ ide o oblasť pôsobnosti MSO, v tejto správe predkladá niekoľko odporúčaní týkajúcich sa intenzívnejšieho podávania správ a transparentnosti. V krátkodobom horizonte by to Komisii pomohlo dospieť ku konečným záverom; po ukončení MSO by to takisto podporilo udržateľnosť reformy tým, že sa podporí zodpovednosť.

Napokon treba takisto zdôrazniť, že odlišná povaha rozsahu pôsobnosti MSO tiež bráni možnosti prepojenia s inými oblasťami politiky. Komisia sa preto nedomnieva, že je vhodné prepojiť MSO s rozhodnutiami v iných oblastiach, ako sú napríklad oprávnenosť na financovanie z európskych štrukturálnych a investičných fondov alebo vstup do schengenského priestoru.

Táto správa využíva dlhodobejšie perspektívy s cieľom identifikovať hlavné ostávajúce opatrenia na realizáciu cieľov MSO. Dynamika, ktorá sa doteraz vytvorila, umožňuje presunúť pozornosť na zvyšné kľúčové opatrenia, ktoré treba prijať. Keď budú opatrenia stanovené na základe referenčných kritérií uvedených v tejto správe prijaté, príslušné referenčné kritérium sa bude považovať za predbežne splnené. Keď bude toto platiť pre všetky referenčné kritériá, MSO sa uzavrie. Uvedené odporúčania sa preto môžu považovať za dostatočné na splnenie tohto cieľa, pokiaľ nedôjde k vývoju, ktorý bude brániť pokroku. Komisia sa domnieva, že by to malo takisto urýchliť proces zo strany rumunských orgánov a EÚ ako celku. V prípade referenčných kritérií, pri ktorých sa dospelo k záveru, že sa dosiahol značný pokrok, Komisia zastáva názor, že rozhodné vykonávanie a zachovanie tempa a konzistentného smerovania reforiem by umožnilo rýchlo uzavrieť tieto referenčné kritériá – v prípade ostatných referenčných kritérií to bude náročnejšie. Komisia preto zamýšľa predložiť ďalšiu správu do konca roku 2017 a je pripravená poskytnúť ďalšiu pomoc na posilnenie nezvratnosti pokroku, a tak dosiahnuť ukončenie mechanizmu.

2.    HODNOTENIE POKROKU PRI PLNENÍ REFERENČNÝCH KRITÉRIÍ OD ZAČIATKU MSO

Okrem hodnotenia pokroku dosiahnutého v súvislosti s odporúčaniami uvedenými v správe v rámci MSO z roku 2016 sa v tomto oddiele celkove hodnotí desať rokov reforiem. Najdôležitejší vývoj a výsledky sú podrobnejšie opísané v priloženej technickej správe 4 . Napriek tomu, že referenčné kritériá sú samostatnými kritériami, existujú aj dôležité prepojenia, ktoré majú vplyv na ich splnenie. Pri hodnotení pokroku sa zohľadňovali štrukturálne podmienky (ako sú právne predpisy, inštitúcie a zdroje), výsledky a dosiahnutý pokrok a to, či pokrok možno považovať za nezvratný. Treba zároveň poznamenať, že odvtedy, ako boli dohodnuté referenčné kritériá v rámci MSO, došlo k významnému vývoju v oblasti judikatúry ESĽP, medzinárodných noriem a najlepších postupov, ako aj porovnávacích informácií o vnútroštátnych justičných systémoch v EÚ, ktorými sa rumunské orgány riadili vo svojich reformách a ktoré takisto pomáhajú poskytnúť objektívne a porovnateľné meranie vývoja rumunského justičného systému a boja proti korupcii v rámci pôsobnosti štyroch referenčných kritérií.

2.1.    Súdny proces

Prvé referenčné kritérium sa týkalo justičného systému s osobitným zameraním na vytvorenie nezávislého, nestranného a účinného systému, na posilnenie súdržnosti súdneho procesu a na zvyšovanie transparentnosti a zodpovednosti. V tejto oblasti sa z inštitucionálneho a legislatívneho hľadiska dosiahol značný pokrok. Od roku 2012 sa Vyššia súdna rada (VSR) etablovala ako správca justičného systému a preukázala narastajúcu ochotu plniť si svoju ústavnú úlohu, a to najmä v súvislosti s ochranou nezávislosti súdnictva, kľúčovou úlohou, ktorú bude odteraz vykonávať nedávno zvolená nová vyššia rada. Prieskum verejnej mienky uskutočnený v roku 2016 naďalej naznačuje silné vnímanie nezávislosti súdnictva a dôvery v súdnictvo zo strany verejnosti. 5 Ako sa však uvádza v predchádzajúcich správach v rámci MSO, došlo aj k reakciám na tento trend, a to v podobe politických a mediálnych útokov na sudcov a prokurátorov a súdne inštitúcie. Útoky proti Národnému riaditeľstvu pre boj proti korupcii boli mimoriadne intenzívne v roku 2016.

Pokrok v oblasti štrukturálnych reforiem v určitých oblastiach týkajúcich sa efektívnosti, zdrojov a otázok pracovného zaťaženia bol pomalší a bez výrazných zmien – avšak kvalita informácií, ktoré ministerstvo spravodlivosti poskytlo v posledných rokoch Komisii, ukázala vývoj informácií o fungovaní justičného systému, ktoré majú ministerstvo a VSR v súčasnosti k dispozícii. V posledných troch rokoch ministerstvo spravodlivosti, VSR a súdnictvo ukázali svoju ochotu a schopnosť spolupracovať a nájsť riešenia, aby reformy napredovali. Toto bolo podporené zvýšením zdrojov určených pre súdnictvo, a to najmä zo strany posledných dvoch vlád. Pokrok je však pomalý v oblasti riešenia takých otázok, ako je rovnováha z hľadiska pracovného zaťaženia medzi súdmi a aj v rámci nich, spôsob riešenia rozdielov v pracovnom zaťažení medzi veľkými a malými súdmi a rozdeľovanie úloh medzi sudcov a súdnych úradníkov. V oblasti právnych predpisoch, ktoré by riešili tieto problémy, sa v roku 2016 pokrok nedosiahol a len samotné opatrenia v oblasti riadenia neboli schopné poskytnúť riešenie. Veľkým pokrokom je, že teraz sú už zavedené všetky nástroje na monitorovanie fungovania súdov a situácie v oblasti ľudských zdrojov a že bola vypracovaná komplexná stratégia pre rozvoj súdnictva v období rokov 2015 – 2020.

Prísne postupy pri vstupe do súdnictva, ktoré sú sprevádzané povinnou odbornou prípravou poskytovanou Národným justičným inštitútom, takisto zohrali dôležitú úlohu pri konsolidácii profesionálnosti a nezávislosti súdnictva. Pokiaľ ide o vymenovanie vyšších sudcov a prokurátorov, podľa poslednej správy v rámci MSO bol rok 2016 testovacím rokom pre vymenovania. Išlo najmä o vymenovanie vedúcich prokurátorov a ich zástupcov. Z hľadiska výsledkov žiadny z vymenovaných kandidátov nevyvolal otázky súvisiace s bezúhonnosťou a odbornosťou ani polemiky v súdnictve alebo občianskej spoločnosti a niektorí z nich už majú veľmi dobré výsledky. Použitý postup však neumožnil, aby sa vytvorilo jasné, otvorené a transparentné výberové konanie pre výber všetkých kandidátov, ktoré by sa konsolidovalo do stabilného a trvalého systému. 6

Vyššia súdna rada je takisto zodpovedná za udeľovanie sankcií za profesionálne pochybenie a disciplinárne priestupky sudcov a prokurátorov. Vyšetrovaním takýchto prípadov sa zaoberá justičná inšpekcia. V roku 2012 došlo k veľkej reforme justičnej inšpekcie, keď bola skonsolidovaná ako nezávislá a profesionálna inštitúcia. Týmto sa justičná inšpekcia stala efektívnejšou a spoľahlivejšou, čo bolo znovu potvrdené jej výsledkami v roku 2016. Proti disciplinárnym rozhodnutiam VSR sa možno odvolať na Najvyššom kasačnom a odvolacom súde, pričom v správe v rámci MSO z roku 2016 sa uvádza, že reťazec rozhodnutí sa zdá teraz predvídateľnejší a konzistentnejší.

Rumunsko prijalo a implementovalo nový občiansky zákonník a trestný zákon s cieľom zmodernizovať hmotné právo a zlepšiť efektívnosť a súdržnosť súdneho procesu. Nový občiansky zákonník nadobudol účinnosť v roku 2011, občiansky súdny poriadok v roku 2013 a nový trestný zákon v roku 2014. Prechod na nový občiansky zákonník bol postupný a dnes sa uplatňuje na takmer všetky prípady. Pokiaľ ide o trestný zákon, všetky ustanovenia sa uplatňovali od prvého dňa, takže v rokoch 2014, 2015 a 2016 sa zabezpečovalo jeho dôsledné uplatňovanie na všetkých súdoch a prokuratúrach a stabilizácia jeho právnych ustanovení. Prispôsobením sa tejto veľkej reforme preukázal justičný systém ako celok svoju profesionálnosť. Existujú dôkazy, že výsledkom bolo zrýchlenie v dĺžke súdnych konaní, zvýšené rešpektovanie práva na spravodlivé súdne konanie, ako aj väčšia konzistentnosť súdnych rozhodnutí. Tieto zásadné reformy sú takmer dokončené. Avšak finalizácia týchto dôležitých reforiem zákonníkov, ako sa odporúča v správe v rámci MSO z roku 2016, sa ukázala ako zložitá a poukazuje na pretrvávajúce nedostatky. V prípade občianskeho zákonníka sa uplatňovanie ustanovení vyžadujúcich nové infraštruktúry muselo postupne presúvať, čo svedčí o nedostatkoch v plánovaní. V prípade trestného zákona bol nevyhnutný proces zdokonaľovania prostredníctvom rozsudkov Ústavného súdu naďalej komplikovaný nepredvídateľným legislatívnym prístupom v parlamente. O dôležitých zmenách trestného zákona, ktoré predložila vláda s cieľom zosúladiť jeho ustanovenia s rozhodnutiami ústavného súdu, nebolo na konci funkčného obdobia v decembri 2016 stále rozhodnuté, pričom pozornosť v parlamente sa venovala zmenám, ktoré hoci neboli schválené, vyvolali polemiku z dôvodu oslabenia právneho rámca v oblasti korupcie. Dňa 18. januára 2017 vláda predložila na konzultácie dva návrhy mimoriadnych legislatívnych opatrení, z ktorých jedno sa týkalo milosti a druhým sa menil trestný zákon a trestný poriadok. 7

Ústavný súd zohráva dôležitú úlohu v ďalšom vývoji právneho štátu a pri konsolidácii nezávislého justičného systému. Od ústavného prevratu v roku 2012 prispeli mnohé rozhodnutia ústavného súdu k nezávislosti súdnictva, pričom ich cieľom bolo poskytnúť riešenia súvisiace s rovnováhou moci a dodržiavaním základných práv, čo nebolo možné vyriešiť len prostredníctvom systému súdnictva. Väčšina z 12 rozhodnutí ústavného súdu v roku 2016 rušiacich ustanovenia nového trestného zákona a trestného poriadku bola prijatá na základe rešpektovania Európskeho dohovoru o ľudských právach.

V čase pristúpenia Rumunska k Európskej únii bol jedným zo zistených pretrvávajúcich nedostatkov nesúlad v súdnych rozhodnutiach. Cieľom všetkých veľkých legislatívnych reforiem je posilniť mechanizmy konzistentnosti. Po nadobudnutí účinnosti nového trestného zákona a trestného poriadku bolo v správach v rámci MSO zaznamenané narastajúce využívanie a účinnosť mechanizmov právnej konzistentnosti, ktoré používal Najvyšší kasačný a odvolací súd (HCCJ). V posledných rokoch boli právne mechanizmy doplnené manažérskym úsilím s cieľom podporiť konzistentnosť a online dostupnosť všetkých súdnych rozhodnutí. V správe v rámci MSO z roku 2016 boli takisto zaznamenané náznaky kultúrneho posunu v prospech konzistentnosti v rámci súdnictva.

S nezávislosťou a konzistentnosťou je spojené aj rešpektovanie a vykonávanie súdnych rozhodnutí. Nevykonanie súdneho rozhodnutia súdne rozhodnutie akéhokoľvek užitočného účinku, pričom to má aj priamy vplyv na pracovné zaťaženie súdov prostredníctvom následných rozhodnutí alebo odvolaní proti opakovaným rozhodnutiam. 8 Problémy s dodržiavaním a vykonávaním súdnych rozhodnutí zo strany štátnych inštitúcií a verejnej správy sú opakujúcou sa témou: Komisia prijala v rokoch 2014, 2015 a 2016 v tejto oblasti následné odporúčania, pričom to aj ESĽP uznal ako štrukturálny nedostatok. 9 Dôležitou udalosťou v roku 2016 v oblasti vykonávania súdnych rozhodnutí týkajúcich sa konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti bola dohoda o zriadení novej Národnej agentúry pre správu zhabaného majetku, ktorá začína svoju činnosť: súčasťou jej povinností bude uplatňovanie postupov s cieľom stimulovať verejné orgány, pokiaľ ide o vymáhanie majetku a riešenie následných strát verejných financií.

Vo všeobecnosti Rumunsko dosiahlo značný pokrok v oblasti prvého referenčného kritéria, ale nezaobišlo sa to bez ťažkostí. Stále treba vyvíjať úsilie na preukázanie výsledkov v oblastiach zahŕňajúcich rešpektovanie nezávislosti súdnictva v rumunskej verejnej správe, dokončenie reforiem občianskeho zákonníka a trestného zákona a zabezpečenie efektívnosti vo vykonávaní súdnych rozhodnutí všetkými zodpovednými.

2.2.    Rámec pre bezúhonnosť a Národný bezpečnostný úrad

Druhé referenčné kritérium sa týka zriadenia bezpečnostného úradu, ktorý bude zodpovedať za overovanie majetkových pomerov, nezrovnalostí a potenciálnych konfliktov záujmu, ako aj za vydávanie záväzných rozhodnutí, na základe ktorých možno ukladať odrádzajúce sankcie. História tohto referenčného kritéria ukazuje, prečo je dôležité brať ohľad na nezvratnosť. Hoci bol Národný bezpečnostný úrad (ANI) zriadený v roku 2007, jeho legitímnosť prešla v prvých rokoch existencie mnohými problémami. V roku 2010 bol po rozhodnutí ústavného súdu zrušený zákon, na základe ktorého sa úrad zriadil, a bez vonkajšieho tlaku nie je isté, či by sa zaviedol nový právny rámec, ako sa stalo o šesť mesiacov neskôr.

V súčasnosti má Rumunsko komplexný rámec pre bezúhonnosť štátnych zamestnancov, pričom Národný bezpečnostný úrad sa etabloval ako nezávislá inštitúcia s cieľom uplatňovať tieto pravidlá. V prípade pochybností sú jeho rozhodnutia a sankcie, ktoré môže uplatniť, opätovne potvrdzované súdmi. Úrad postupne dosahoval stále lepšie výsledky pri vyšetrovaní neoprávneného obohacovania sa, nezlučiteľností funkcií a správnych konfliktov záujmu, pričom od roku 2013 možno pozorovať stály trend významných výsledkov, ktorý sa opätovne potvrdil v roku 2016. Dôležité je, že dobré výsledky úradu ANI sa udržali napriek radikálnym zmenám vo vedení, ktoré boli spôsobené odstúpením predsedu úradu. 10 Úrad ANI bude mať ďalší nástroj, a to systém kontrol ex ante v oblasti verejného obstarávania s názvom PREVENT, pre ktorý boli právne predpisy schválené parlamentom na jeseň v roku 2016 a ktorý by mal zahŕňať všetky konflikty záujmov, tak ako je to definované v nových právnych predpisov o verejnom obstarávaní.

V súlade s odporúčaním uvedeným v poslednej správe v rámci MSO, Národný bezpečnostný úrad takisto v roku 2016 úzko spolupracoval so Stálym volebným orgánom, aby sa pri preverovaní oprávnenosti kandidátov zabezpečilo uplatňovanie rozhodnutí týkajúce sa bezúhonnosti. Toto sa ukázalo ako účinné, keď kandidáti, ktorí boli napriek pravidlám o bezúhonnosti zvolení vo voľbách do miestnych samospráv, boli následne odvolaní alebo odstúpili z funkcie, a keď strany a volebné orgány použili informácie úradu ANI, aby zabránili neoprávneným kandidátom prezentovať sa v parlamentných voľbách: zdá sa, v tomto prípade zostala len jedna nevyriešená vec.

Právny rámec pre bezúhonnosť, ktorým je súbor právnych predpisov vymedzujúcich situácie konfliktu záujmov a nezlučiteľnosti funkcií pre štátnych zamestnancov a volených alebo vymenovaných úradníkov, však bol pravidelne opätovne otváraný v parlamente. Zatiaľ nebolo možné zaviesť jasný, konsolidovaný právny rámec ako základ pre udržateľnosť, napriek tomu, že sa v rokoch 2015 a 2016 zaznamenalo zvýšené úsilie zo strany Najvyššieho kasačného a odvolacieho súdu na podporu konzistentného uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa bezúhonnosti. Takisto sa vyskytol aj problém týkajúci sa odporu proti implementácii správ úradu ANI, aj keď boli potvrdené rozhodnutím súdu, a neochoty zodpovedných inštitúcií a orgánov uplatňovať požadované sankcie (ktoré zvyčajne pozostávali z ukončenia verejnej funkcie alebo administratívnych pokút). V posledných dvoch rokoch sa všeobecná situácia podstatne zlepšila, ale zdá sa, že niektoré rozhodnutia parlamentu ešte stále spochybňujú alebo odďaľujú vykonávanie konečných súdnych rozhodnutí potvrdzujúcich správy úradu ANI.

Komisia vo svojich odporúčaniach z júla 2013 vyjadruje očakávanie, že ministri budú príkladom, pokiaľ ide o pravidlá bezúhonnosti, a že to isté by sa malo očakávať v súvislosti s obvineniami z korupcie. Toto je aj naďalej veľmi dôležité pre dôveryhodnosť vlády a parlamentu v očiach verejnosti. 11

Vo všeobecnosti Rumunsko dosiahlo v oblasti druhého referenčného kritéria značný pokrok, pričom Národný bezpečnostný úrad možno považovať za úrad, ktorý sa etabloval ako rešpektovaná inštitúcia. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že bol v roku 2016 poverený rozvojom systému PREVENT, čo je systém kontrol ex ante v prípade konfliktu záujmov vo verejnom obstarávaní, ktorého fungovanie bude potrebné preukázať v roku 2017. Takisto zohráva dôležitú úlohu v národnej stratégii boja proti korupcii na obdobie rokov 2016 – 2020 na prevenciu korupcie.

2.3.    Riešenie korupcie na vysokých miestach

Tretie referenčné kritérium sa týka odborného, nezaujatého vyšetrovania v prípadoch podozrenia z korupcie na vysokých miestach. Korupcia je hlboko zakoreneným spoločenským problémom s dôsledkami pre správu vecí verejných a aj pre hospodárstvo. Všeobecne sa v Rumunsku považuje za hlavný problém, čo pravidelne dokazujú prieskumy o vnímaní korupcie 12 a najnovšie aj prieskum Eurobarometra o MSO. 13 V správach v rámci MSO bolo možné vykázať neustále rastúce výsledky, pokiaľ ide o vyšetrovanie a trestné stíhanie prípadov korupcie na vysokých miestach a rozhodovanie o nich počas niekoľkých rokov, pričom po roku 2011 došlo k jasnému zrýchleniu. Od roku 2013 sú výsledky inštitúcií zapojených do vyšetrovania a trestného stíhania prípadov korupcie na vysokých miestach a rozhodovania o nich presvedčivé, pričom systematicky dochádza k obvineniam a uzatváraniu prípadov týkajúcich sa politikov na všetkých úrovniach a zo všetkých politických strán, ako aj štátnych úradníkov, sudcov a prokurátorov a podnikateľov. Národné riaditeľstvo pre boj proti korupcii každoročne prešetrí vysoký počet prípadov a predkladá súdu stovky prípadov korupcie na vysokej a strednej úrovni, pričom Najvyšší kasačný a odvolací súd a odvolacie súdy vydávajú konečné rozsudky v stále vysokom počte prípadov korupcie na vysokej a strednej úrovni. Bol zaznamenaný aj silný trend smerom ku konfiškácii majetku na vymáhanie škody spôsobenej trestnými činmi súvisiacimi s korupciou. Výsledky, ktoré sa v roku 2016 podarilo udržať, svedčia o nezávislosti a profesionalizme súdnych inštitúcií, avšak opakovanie podobných trestných činov takisto naznačuje, že prevencia korupcie nebola účinná.

Po nadobudnutí účinnosti nového trestného zákona v roku 2014 má Rumunsko v súčasnosti komplexný právny rámec na boj proti korupcii a trestnej činnosti. Už od prvých dní sa opakovane vyskytovali problémy so stabilitou právneho rámca a ako už bolo uvedené, dochádzalo k pravidelným pokusom zmeniť právne predpisy týkajúce sa korupcie, a to často bez konzultácie s kľúčovými štátnymi a justičnými inštitúciami v tejto oblasti. 14

V správach v rámci MSO sa takisto uvádza jasné prepojenie medzi účinnosťou tohto úsilia a silnou mediálnou a politickou reakciou, pokiaľ ide o verejnú kritiku jednotlivých sudcov a prokurátorov a justičného systému vo všeobecnosti. Uvádza sa v nich aj nedostatok systematického prístupu k vysvetleniu odmietnutia zrušenia parlamentnej imunity s cieľom umožniť vyšetrovanie alebo preventívne opatrenia. Celkovo si však výsledky, ktoré Rumunsko v tejto oblasti dosiahlo, oprávnene zasluhujú všeobecné uznanie, pričom ku značnému pokroku došlo v oblasti tretieho referenčného kritéria.

2.4.    Riešenie korupcie na všetkých úrovniach

Štvrté referenčné kritérium sa týkalo ďalších opatrení na predchádzanie korupcii a boj proti korupcii, a to najmä na úrovni miestnej samosprávy. Korupcia na strednej a nižšej úrovni je v Rumunsku všeobecne vnímaná ako problém, s dôsledkami pre hospodársky a sociálny rozvoj. Napríklad verejné obstarávanie je oblasťou, kde rozšírenie korupcie brzdí podnecujúci účinok investícií. Zdravotná starostlivosť je ďalšou oblasťou, kde má korupcia má závažné dôsledky. Predchádzanie korupcii a proaktívny prístup zo strany verejnej správy s cieľom eliminovať príležitosti na korupciu sú nevyhnutným doplnkom úsilia pri stíhaní porušení predpisov po tom, ako k nim došlo. Pokrok v oblasti vymáhania majetku sa urýchli vytvorením novej štátnej agentúry pre správu zaisteného majetku (ANABI), ktorá začala fungovať v januári 2017. Trestné stíhanie korupcie na nižšej úrovni sa stalo štandardnou súčasťou práce prokuratúry a je aj naďalej prioritou v rámci trestného stíhania. Musia sa však prijať dodatočné opatrenia s cieľom účinne riešiť takýto rozsiahly problém.

Národná stratégia boja proti korupcii je základným nástrojom na prevenciu korupcie zo strany orgánov verejnej správy na vnútroštátnej a miestnej úrovni. Protikorupčné stratégie uplatňované do roku 2011 priniesli slabé výsledky. Národná stratégia boja proti korupcii na obdobie rokov 2012 – 2015 bola úspešnejšia pri oslovovaní mnohých inštitúcií, a to aj na miestnej úrovni použitím metodiky rokovaní v rámci odvetvových platforiem a aktívnej účasti každej inštitúcie, ako aj partnerského preskúmania s MVO. Hodnotenie v roku 2015 však ukázalo, že pokrok bol pomalý a uplatňovanie preventívnych opatrení neúčinné, pričom politická vôľa zo strany najvyšších riadiacich štruktúr inštitúcií vykonávať opatrenia na predchádzanie korupcii bola nedostatočná. Vláda prijala v auguste 2016 novú stratégiu boja proti korupcii na obdobie rokov 2016 – 2020, v ktorej sa snaží zamerať na zistené nedostatky osobitnými opatreniami. Hlavnou výzvou bude účinne vykonávať opatrenia, a to vo všetkých sektoroch a aj na miestnej úrovni, kde mnohí pozorovatelia vnímajú riziko korupcie ako obzvlášť vysoké.

Niet pochybností o tom, že po sebe nasledujúce vlády zaviedli opatrenia určené na riešenie korupcie, pričom vyvinuli značné úsilie na vypracovanie stratégií boja proti korupcii a niekoľko inovatívnych preventívnych opatrení. Napriek tomu, hoci sa už dosiahol určitý pokrok na ceste k splneniu štvrtého referenčného kritéria, treba pri účinnom vykonávaní politík, ktoré boli nedávno vymedzené, naďalej čeliť dôležitým výzvam.

3.    ZOSTÁVAJÚCE KĽÚČOVÉ OPATRENIA

Z vývoja za posledných desať rokov vyplýva, že Rumunsko dosiahlo značný pokrok v plnení referenčných kritérií v rámci MSO. Zriadilo sa niekoľko kľúčových inštitúcií a zaviedli sa veľmi dôležité právne predpisy, pričom možno pozorovať preukázané výsledky v mnohých oblastiach. Komisia sa takisto domnieva, že Rumunsko preukázalo, že existujú viaceré vnútorné bezpečnostné opatrenia proti náhlym zvratom pokroku. Stále však existujú závažné zostávajúce nedostatky, ktoré treba riešiť. Reforma musí pokračovať rovnakým smerom a vnútorné bezpečnostné opatrenia sa musia ešte viac posilniť s cieľom zabezpečiť nezvratnosť požadovanú na uspokojivé splnenie referenčných kritérií. Tento oddiel sa preto zameriava na stanovenie zostávajúcich opatrení potrebných na zabezpečenie toho, aby sa dosiahli ciele MSO.

3.1.    Nezávislosť súdnictva

Vymenovania do funkcií

V po sebe nasledujúcich správach v rámci MSO sa zdôraznilo, že aj keď existuje trend smerom k viac na zásluhách založeným a transparentnejším vymenovaniam, zákon o vymenúvaní najvyšších prokurátorov a spôsob jeho vykonávania nie sú vždy dostatočne spoľahlivé, pokiaľ ide o vyhnutie sa nadmernej politickej diskrečnej právomoci pri vymenovaní. Na základe skúseností z minulosti to môže to viesť k pochybnostiam o nezávislosti kandidáta, vytvárať prieťahy pri vymenúvaní z dôvodu patovej politickej situácie alebo dokonca viesť k vymenovaniu sudcov a prokurátorov, v prípade ktorých sa neskôr ukáže, že majú problémy týkajúce sa bezúhonnosti. V Európe existujú rôzne právne tradície, pokiaľ ide o vymenovania do funkcie generálneho prokurátora (alebo do podobných najvyšších pozícií v prokuratúre), čo bolo uznané Benátskou komisiou. Dôležité však je, aby sa zabezpečili primerané bezpečnostné opatrenia, pokiaľ ide o transparentnosť a systém bŕzd a protiváh, a to aj v prípadoch, ak by konečné rozhodnutie ostalo na politickej úrovni.

Odporúčanie: Zaviesť spoľahlivý a nezávislý systém vymenúvania prokurátorov založený na jasných a transparentných kritériách a vypracovaný s podporou Benátskej komisie.

Rešpektovanie sudcov a súdneho procesu

Úspešné stíhanie a odsúdenie mnohých významných politikov v Rumunsku je znakom nezávislosti súdnictva, čo dokazuje, že ani vysokí funkcionári nie sú mimo zákona, ak sa dopustili trestného činu. Zdá sa však, že to je príčinou často priamo cielených útokov na jednotlivých sudcov a prokurátorov, ktoré idú nad rámec kritiky alebo nesúhlasu s trestom alebo rozhodnutia napadnúť ho dostupnými právnymi prostriedkami. Útoky, ktoré sú zamerané na diskreditáciu jednotlivých sudcov a prokurátorov alebo súdnych inštitúcií, hrozia narušením dôvery verejnosti v justičný systém ako celok, ako aj potenciálnym zastrašením jednotlivých sudcov a prokurátorov. Nadmerná alebo osobná kritika sudcov zo strany parlamentu alebo vlády je v rozpore so zásadou vzájomného rešpektovania medzi inštitúciami a v rozpore s rešpektovaním nezávislosti súdnictva.

Ústavou sa zriaďuje Vyššia súdna rada (VSR), ktorá je hlavným obhajcom nezávislosti súdnictva. Jej závery poskytujú sudcom a prokurátorom cennú podporu, ale ťažkosti pri zabezpečovaní rovnakej úrovne medializácie VSR v porovnaní s kritikou sú príznačné pre výzvy, ktorým súdnictvo v súvislosti s médiami čelí. Aj napriek tomu, že rozhodnutia VSR sa vždy zasielajú národnej audiovizuálnej rade, nedošlo k žiadnemu pokroku, pokiaľ ide o účinnú nápravu alebo opravy v médiách, ktoré začali alebo šírili útoky, čo je dôsledkom širších otázok týkajúcich sa slobody prejavu v súlade s normami Rady Európy a s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj keď širšia problematika regulácie médií a nápravy nespadá do rozsahu pôsobnosti MSO, existuje priama súvislosť s nezávislosťou súdnictva. Nová Vyššia súdna rada a vláda by mohli v nadväznosti na odporúčanie preskúmať spoľahlivejší mechanizmus, aby Vyššia súdna rada mohla podporovať sudcov a prokurátorov, ktorí sa chcú sami obhajovať pred súdom alebo chcú obhajovať iných sudcov alebo prokurátorov pred súdom.

Odporúčanie: Zabezpečiť, aby kódex správania poslancov, ktorý sa v súčasnosti vypracúva v parlamente, obsahoval jasné ustanovenia o vzájomnom rešpektovaní medzi inštitúciami a objasňoval, že poslanci a parlamentné postupy by mali rešpektovať nezávislosť súdnictva. Podobný kódex správania by sa mohol prijať pre ministrov.

Vyššia súdna rada by mala naďalej podávať správy o opatreniach, ktoré prijala na ochranu nezávislosti súdnictva a ochranu jeho dobrej povesti a na ochranu nezávislosti a nestrannosti sudcov a prokurátorov, a mohla by usporiadať verejnú diskusiu, kde by sa vláda, parlament a národná audiovizuálna rada vyzvali, aby reagovali na túto správu.

3.2.    Reforma súdnictva

Nové právne poriadky a zákonníky

Súčasnú fázu reformy občianskeho zákonníka a trestného zákona treba dokončiť. Pokiaľ ide o trestný zákon a trestný poriadok, ďalšou etapou by bolo, aby Európsky parlament prijal zmeny, ktoré spoločne s vládou predložil v roku 2016, a to s cieľom zabezpečiť stabilitu právneho rámca.

Pokiaľ ide o občiansky súdny poriadok, vláda v decembri 2016 rozhodla odložiť uplatňovanie zostávajúcich ustanovení nového občianskeho súdneho poriadku o dva roky, t. j. do 1. januára 2019. Ministerstvo spravodlivosti oznámilo plán na určenie presných potrieb systému do 30. júna 2017, aby sa umožnilo plné zavedenie uplatňovania zostávajúcich ustanovení a aby sa poskytol dostatočný čas na ich implementáciu do konca roku 2018.

Odporúčanie: Súčasná fáza reformy rumunských trestných zákonov by sa mala uzavrieť, pričom parlament by mal pokročiť vo svojich plánoch prijať zmeny predložené vládou v roku 2016 po konzultácii so súdnymi orgánmi. Minister spravodlivosti, VSR a Najvyšší kasačný a odvolací súd by mali dokončiť akčný plán, aby sa zabezpečilo, že nový termín implementácie zostávajúcich ustanovení občianskeho súdneho poriadku bude dodržaný.

Odporúčanie: Na účely ďalšieho zlepšenia transparentnosti a predvídateľnosti legislatívneho procesu a na účely posilnenia vnútorných bezpečnostných opatrení v záujme nezvratnosti by vláda a parlament mali zabezpečiť úplnú transparentnosť a náležite zohľadniť konzultácie s príslušnými orgánmi a zainteresovanými stranami pri rozhodovacej a legislatívnej činnosti v oblasti trestného zákona a trestného poriadku, právnych predpisov o korupcii, právnych predpisov o bezúhonnosti (prípady nezlučiteľnosti, konfliktu záujmov, neoprávnene získaného majetku), právnych predpisov o súdnictve (týkajúce sa organizácie systému súdnictva) a občianskeho zákonníka a občianskeho súdneho poriadku, pričom inšpirácia sa bude čerpať z transparentnosti rozhodovacieho postupu, ktorý vláda zaviedla v roku 2016.

Konzistentnosť súdnych rozhodnutí

V roku 2016 Najvyšší kasačný a odvolací súd naďalej poskytoval riešenia týkajúce sa nekonzistentnosti súdnych rozhodnutí prostredníctvom právnych mechanizmov na odvolanie v záujme práva a prejudiciálnych otázok. Postoj radových sudcov sa takisto zmenil, pričom sa viac prihliada na potrebu zohľadniť rozhodnutia iných súdov v podobných veciach. Súdna správa a Národný justičný inštitút budú musieť naďalej podporovať konzistentnosť v právnych predpisoch a praxi a rozvíjať nástroje na uľahčenie jednotného uplatňovania práva, keďže vykonávanie súdnych rozhodnutí zo strany verejnej správy a nadmerné pracovné zaťaženie súdov naďalej vplývajú na konzistentnosť súdnych rozhodnutí. Ďalšie prekážky konzistentnosti súdnych rozhodnutí súvisia skôr so širšími otázkami týkajúcimi sa legislatívneho procesu.

Rešpektovanie súdnych rozhodnutí

Rešpektovanie a vykonávanie súdnych rozhodnutí je neoddeliteľnou súčasťou efektívnosti justičného systému, ako sa uvádza v prvom referenčnom kritériu. 15 Nevykonávanie alebo oneskorené vykonávanie súdnych rozhodnutí zo strany administratívy narúša dôveru v súdnictvo a spôsobuje straty z hľadiska času a zdrojov pri následných rozhodnutiach alebo odvolaniach proti opakovaným rozhodnutiam. 16

Odporúčanie: Vláda by mala zaviesť primeraný akčný plán na riešenie otázky vykonávania súdnych rozhodnutí a uplatňovania judikatúry súdov zo strany verejnej správy vrátane mechanizmu na poskytovanie presných štatistík s cieľom umožniť budúce monitorovanie. Takisto by mala vytvoriť systém vnútornej kontroly so zapojením VSR a dvora audítorov s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie akčného plánu.

Štrukturálne reformy

Komplexný akčný plán prijatý v roku 2016 17 , v ktorom sa stanovujú opatrenia štrukturálnej reformy, ktoré sa majú prijať do roku 2020, sa už vykonáva a mal by teraz priniesť významné prínosy pre používateľov justičného systému a celkovo zlepšiť dôveru verejnosti v tento systém. Aj keď tento plán rieši štrukturálne prekážky účinnej rovnováhy pracovného zaťaženia, bude musieť byť plne implementovaný, aby koncoví používatelia justičného systému mohli mať skutočný prospech z účinného súdneho konania. Používatelia súdneho systému by mohli takisto využívať efektívnejšie konania, ak by boli odôvodnenia vydané v rovnakom čase, ako bolo prijaté rozhodnutie.

Odporúčanie: Strategická súdna správa, t. j. minister spravodlivosti, Vyššia súdna rada, Najvyšší kasačný a odvolací súd a generálny prokurátor, by mala zabezpečiť vykonávanie akčného plánu tak, ako bol prijatý, a zaviesť pravidelné spoločné verejné podávanie správ o jeho vykonávaní vrátane riešení otázok nedostatku súdnych úradníkov, nadmerného pracovného zaťaženia a omeškaní pri odôvodnení rozhodnutí.

Transparentnosť a zodpovednosť Vyššej súdnej rady

V roku 2014 sa v správe v rámci MSO uviedlo, že Vyššia súdna rada (VSR) by mohla zohrávať aktívnejšiu úlohu pri zvyšovaní dôvery v justičný systém. V správe z roku 2016 sa zdôraznila dôležitosť VSR, ktorá teraz začína svoju činnosť, pre dynamiku reformného procesu s cieľom navrhnúť jasnú spoločnú koncepciu vychádzajúcu z nového programu a prijať opatrenia na zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti.

Odporúčanie: Nová Vyššia súdna rada by mala vypracovať kolektívny program pre svoj mandát vrátane opatrení na podporu transparentnosti a zodpovednosti. Mal by obsahovať stratégiu informovanosti s pravidelnými otvorenými stretnutiami so zhromaždeniami sudcov a prokurátorov na všetkých úrovniach, ako aj so zástupcami občianskej spoločnosti a profesijných organizácií, pričom by sa malo zaviesť podávanie výročných správ, ktoré sa prerokujú na valných zhromaždeniach sudcov a prokurátorov.

3.3.    Rámec pre bezúhonnosť a Národný bezpečnostný úrad

Bezúhonnosť by mala byť hlavnou zásadou vo verejnom živote, pričom tento cieľ by mal byť podporovaný právnym rámcom a príslušnými inštitúciami. Národný bezpečnostný úrad (ANI) je teraz možné považovať za etablovanú inštitúciu s konzistentnými výsledkami. Je dôležité, aby sa výsledky ANI aj naďalej udržiavali a aby sa ďalej zlepšovalo akceptovanie pravidiel nezlučiteľnosti verejnosťou a kládol dôraz na predchádzajúcu prevenciu. Systém PREVENT týkajúci sa kontrol ex ante verejného obstarávania je dôležitým novým nástrojom, ktorý ANI a Národná agentúra pre verejné obstarávanie budú musieť uviesť do prevádzky v roku 2017. Výrazný pokrok sa zaznamenal aj v následných opatreniach na správy ANI, ale súdne konania sú stále veľmi dlhé a pri uplatňovaní sankcií ešte existujú výnimky.

Právny rámec pre bezúhonnosť je stále spochybňovaný. Je poľutovaniahodné, že sa nezdá v súčasnosti možné upevniť dlhodobú udržateľnosť rámca pre bezúhonnosť jedinou kodifikáciou.

Odporúčanie: Zabezpečiť sprevádzkovanie systému PREVENT. Národný bezpečnostný úrad a Národná agentúra pre verejné obstarávanie by mali zaviesť podávanie správ o kontrolách ex ante zameraných na postupy verejného obstarávania a ich následných kontrol vrátane kontrol ex post, ako aj o zistených prípadoch konfliktov záujmov alebo korupcie a zorganizovať verejnú diskusiu, kde by vláda, miestne orgány, súdnictvo a zástupcovia občianskej spoločnosti boli vyzvaní, aby sa k nim vyjadrili.

Národný bezpečnostný úrad by mal aj naďalej pokračovať v podávaní správ o následných opatreniach prijatých súdmi na základe správ Národného bezpečnostného úradu, o vykonávaní konečných rozhodnutí a o opatreniach prijatých na prevenciu a vzdelávanie v oblasti bezúhonnosti.

Odporúčanie: Parlament by mal byť transparentný v rozhodovacom procese, pokiaľ ide o na nadviazanie na konečné a neodvolateľné rozhodnutia o nezlučiteľnosti, konflikte záujmov a neoprávnene získanom majetku proti jeho členom.

3.4.    Boj proti korupcii

Riešenie korupcie na vysokých miestach

Národné riaditeľstvo pre boj proti korupcii (DNA) a Najvyšší kasačný a odvolací súd (HCCJ) dosiahli pozoruhodné výsledky, pokiaľ ide o riešenie prípadov korupcie na vysokej a strednej úrovni. Pokračujúce úsilie súdnych inštitúcií riešiť korupciu na vysokých miestach je aj naďalej najdôležitejším znakom konsolidovaného boja proti korupcii. Národné riaditeľstvo pre boj proti korupcii je takisto príkladom, pokiaľ ide o podávanie správ, čo dokazuje vysoký stupeň otvorenosti a ochotu analyzovať situáciu. Najmä skutočnosť, že podobné prípady korupcie sa opakujú, poukazuje na nedostatky v procese nadobúdania takýchto poznatkov a odstraňovania medzier v rámci verejných inštitúcií. Silné mediálne a politické útoky na sudcov a prokurátorov a súdnictvo aj naďalej predstavujú vážnu hrozbu pre nezvratnosť boja proti korupcii.

Zákony o korupcii musia platiť rovnako pre všetkých a uplatňovať sa na všetkých úrovniach. Diskusie v parlamente o objektívnych kritériách na odôvodnenie odmietnutia zbavenia imunity neviedli k žiadnej zmene v zmysle predchádzajúcich odporúčaní uvedených v správach v rámci MSO.

Jasné právne zmeny, ktorých účinkom je oslabenie alebo obmedzenie rozsahu korupcie ako trestného činu alebo ktoré predstavujú veľkú výzvu pre nezávislosť a efektívnosť Národného riaditeľstva pre boj proti korupcii, by mali za následok opätovné posúdenie dosiahnutého pokroku. 18

Odporúčanie: Prijať objektívne kritériá na rozhodovanie o zbavení imunity poslancov parlamentu a odôvodňovanie takýchto rozhodnutí c cieľom pomôcť zabezpečiť, aby sa imunita nevyužívala na zabránenie vyšetrovaniu a stíhaniu trestných činov korupcie. Vláda by rovnako mohla zvážiť zmenu právnych predpisov na obmedzenie imunity ministrov na trvanie ich funkčného obdobia. Tieto kroky by mohli byť podporované Benátskou komisiou a skupinou GRECO 19 . Parlament by mal zriadiť systém pravidelného podávania správ o rozhodnutiach, ktoré prijali jeho komory na základe žiadostí o zbavenie imunity, a mohol usporiadať verejnú diskusiu, aby Vyššia súdna rada a zástupcovia občianskej spoločnosti mohli reagovať.

Riešenie korupcie na všetkých úrovniach

Predchádzanie korupcii je ešte stále nedostatočné a stále nie je stanovené ako hlavná povinnosť verejnej správy. Nová národná stratégia boja proti korupcii (NAS), ktorú vláda predložila v auguste 2016, má potenciál byť účinnou v oblasti predchádzania korupcii, ak sa bude správne vykonávať a sledovať na mieste, a to aj na miestnej úrovni. Významnú úlohu pri podpore tejto činnosti môžu hrať aj finančné prostriedky z EÚ. Tieto opatrenia plánované v rámci Národnej stratégie boja proti korupcii sú osobitne dôležité a lehoty na ich vykonanie treba dodržať:

Všetky inštitúcie prijmú plány bezúhonnosti a vykonajú plánované opatrenia v oblasti transparentnosti rozhodovacieho procesu, prideľovania rozpočtových prostriedkov a prístupu k informáciám.

Ministerstvo spravodlivosti stanoví príslušné štatistické ukazovatele, ktoré budú slúžiť ako východisková situácia, a doplní ich štatistikami prípadov porušenia bezúhonnosti, vnímania korupcie alebo ponúkania úplatkov.

Právny rámec pre poradcov v oblasti etiky sa posilní z hľadiska mandátu aj zdrojov.

Pre miestnu správu sa vytvorí index bezúhonnosti, ktorým sa budú merať kľúčové ukazovatele s cieľom umožniť porovnanie.

Bola zriadená Národná agentúra pre správu zhabaného majetku a teraz treba preukázať, že riadne funguje, poskytuje transparentné údaje o konfiškácii majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a prípadne zvyšuje podiel účinne vymoženého majetku.

Dôležitou výzvou zostáva predchádzanie konfliktom záujmov, podvodom a korupcii pri verejnom obstarávaní. Opatrenia stanovené v roku 2016 na posilnenie systémov vnútornej kontroly v rámci verejných obstarávateľov a IT systémov pre náhodné kontroly a kontroly ex ante na základe rizika v rámci Národnej agentúry pre verejné obstarávanie sú sľubné, ale ešte stále v štádiu vývoja. Dôležité je aj odborná príprava a špecializácia sudcov v konaniach týkajúcich sa verejného obstarávania.

Odporúčanie: Naďalej vykonávať Národnú stratégiu boja proti korupcii, pričom sa dodržia lehoty, ktoré stanovila vláda v auguste 2016. Minister spravodlivosti by mal zaviesť systém podávania správ o účinnom vykonávaní Národnej stratégie boja proti korupcii (vrátane štatistík o prípadoch porušenia bezúhonnosti vo verejnej správe, podrobností o disciplinárnych konaniach a sankciách a informácií o štrukturálnych opatreniach uplatňovaných v zraniteľných oblastiach).

Odporúčanie: Zabezpečiť plné a účinné fungovanie Národnej agentúry pre správu zhabaného majetku, aby mohla vydať prvú výročnú správu obsahujúcu spoľahlivé štatistické informácie o konfiškácii majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. Agentúra by mala zaviesť systém pravidelného podávania správ o rozvoji administratívnych kapacít a o výsledkoch v oblasti konfiškácie a správy majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti.

4. ZÁVER

V správach v rámci MSO z rokov 2014, 2015 a 2016 vypracovaných Komisiou sa zdôraznil pozitívny trend, pričom dosiahnuté výsledky poukazujú na výrazný pokrok a rastúcu nezvratnosť reforiem v rámci MSO. Tento pozitívny trend sa potvrdil v roku 2016 ďalšími dosiahnutými výsledkami v prípade súdnych inštitúcií v čase zmeny vo vedení a silným impulzom zo strany vlády na posilnenie prevencie korupcie. Desaťročná perspektíva vývoja v rámci MSO rovnako ukazuje, že napriek niektorým obdobiam, keď reforma stratila dynamiku a bola spochybňovaná, dosiahlo Rumunsko značný pokrok pri plnení referenčných kritérií v rámci MSO.

Zároveň zostalo nevyriešených niekoľko kľúčových otázok, ktoré už boli uvedené v predchádzajúcich správach, a preto nie je možné dospieť v tejto správe k záveru, že referenčné kritériá sú v tomto štádiu uspokojivo splnené. V tejto správe však bolo možné identifikovať veľmi obmedzený počet kľúčových odporúčaní, ktoré vedú k predbežnému uzavretiu jednotlivých referenčných kritérií, a teda k ukončeniu procesu MSO. Väčšina z nich sa zameriava na povinnosti a zodpovednosť požadované zo strany rumunských orgánov a vnútorných bezpečnostných opatrení potrebných na zabezpečenie nezvratnosti výsledkov. Takisto budú podporované vypracovaním mechanizmu na podávanie správ a mechanizmu zodpovednosti, ktoré budú pokračovať aj po ukončení MSO. Komisia sa domnieva, že ciele MSO možno dosiahnuť prostredníctvom opatrení prijatých v nadväznosti na odporúčania uvedené v tejto správe. Rýchlosť tohto procesu bude závisieť od toho, ako rýchlo bude Rumunsko schopné plniť tieto ciele nezvratným spôsobom a ako zabráni negatívnym krokom, ktoré spochybňujú doteraz dosiahnutý pokrok.

Komisia preto vyzýva Rumunsko, aby prijalo opatrenia na splnenie odporúčaní uvedených v tejto správe. Komisia posúdi dosiahnutý pokrok koncom roku 2017.

(1)

     Závery Rady ministrov, 17. október 2006 (13339/06); rozhodnutie Komisie z 13. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Rumunsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii [K(2006) 6569 v konečnom znení].

(2)

     V marci 2016 Rada dospela k záveru, že „na základe výrazného pokroku, ktorý už Rumunsko dosiahlo, ho Rada nabáda, aby svoje úsilie zameralo na konsolidáciu dosiahnutého pokroku a aby si zachovalo súčasnú pozitívnu dynamiku prostredníctvom plnenia všetkých odporúčaní uvedených v správe Komisie“ (http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-7118-2016-INIT/sk/pdf).

(3)

     Flash Eurobarometer č. 445: Mechanizmus spolupráce a overovania pre Bulharsko a Rumunsko, uverejnený 25. januára 2017.

(4)

     SWD (2017)25.

(5)

     Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2016, COM(2016) 199 final, grafy 48, 44 a 46. Z prieskumu verejnej mienky z apríla 2016 vyplýva, že 60 % respondentov malo veľmi vysokú až vysokú dôveru v Národné riaditeľstvo pre boj proti korupcii (DNA), http://www.inscop.ro/wp-content/uploads/2016/04/INSCOP-raport-martie-2016-INCREDERE-INSTITUTII.pdf .

(6)

     Technická správa, oddiel 2.2.

(7)

     V návrhoch predložených na konzultácie sa navrhujú zmeny ustanovení o trestných činoch korupcie vyplývajúcich zo zneužitia funkcie a konfliktu záujmov, pričom sa navrhuje uplatňovanie ustanovení o milosti aj na osoby odsúdené za určité trestné činy korupcie.

(8)

     Príkladom opakujúceho sa prípadu v roku 2016 boli prípady týkajúce sa DPH alebo environmentálnej dane, kde na vnútroštátnej a európskej úrovni (Súdny dvor) už boli vydané jasné rozsudky, ale správne orgány tieto prípady ďalej predkladali.

(9)

     Săcăleanu (skupina) 73970/01: Zlyhanie alebo podstatné omeškanie administratívy alebo právnických osôb patriacich do zodpovednosti štátu pri dodržiavaní konečného rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Akčný plán postúpili rumunské orgány Rade Európy v decembri 2016. https://search.coe.int/cm/Pages/result_details.aspx?ObjectId=09000016806d8adb .

(10)

     Správy v rámci MSO za roky 2014, 2015, 2016. Odstúpenie nasledovalo po začatí vyšetrovania trestnej činnosti, ku ktorej došlo pred funkčným obdobím predsedu úradu.

(11)

     Začiatkom januára 2017 ombudsman napadol na ústavnom súde právne ustanovenia týkajúce sa toho, že osoby odsúdené za korupciu nemôžu byť členmi vlády.

(12)

     Flash Eurobarometer č. 428: Postrehy podnikateľskej sféry v súvislosti s problematikou korupcie v rámci EÚ, k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/PublicOpinion/index.cfm/Survey /getSurveyDetail/instruments/FLASH/surveyKy/2084 ;

(13)

     Flash Eurobarometer č. 445: Mechanizmus spolupráce a overovania pre Bulharsko a Rumunsko, uverejnený 25. januára 2017.

(14)

     Dva návrhy mimoriadnych legislatívnych opatrení, ktoré vláda predložila na konzultáciu 18. januára 2017, by mohli mať vplyv na právny rámec pre korupciu a na výsledky boja proti korupcii.

(15)

     Usmernenie k článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach – Právo na spravodlivé súdne konanie (občianskoprávna časť), http://www.echr.coe.int/Documents/Guide_Art_6_ENG.pdf .

(16)

     Príkladom opakujúceho sa prípadu v roku 2016 boli prípady týkajúce sa DPH alebo environmentálnej dane, kde na vnútroštátnej a európskej úrovni (Súdny dvor) už boli vydané jasné rozsudky, ale správne orgány tieto prípady ďalej predkladali.

(17)

     Akčný plán na vykonávanie stratégie pre rozvoj súdnictva v období rokov 2015 – 2020 bol schválený rozhodnutím vlády č. 282/2016.

(18)

Akékoľvek konečné prijatie znenia dvoch návrhov mimoriadnych legislatívnych opatrení, ktoré vláda predložila na konzultáciu 18. januára 2017, by sa muselo posúdiť v tomto kontexte.

(19)

     Skupinu štátov proti korupcii (GRECO) zriadila v roku 1999 Rada Európy s cieľom monitorovať dodržiavanie protikorupčných noriem tejto organizácie.