Súhrnný prehľad

Posúdenie vplyvu k návrhu nariadenia o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy

A. Potreba konať

Prečo? Aký problém sa rieši?

EÚ sa v parížskej dohode zaviazala k cieľu dosiahnuť do roku 2030 zníženie vlastných emisií skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990. V sektoroch mimo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ďalej len „sektory mimo ETS“) Komisia navrhla cieľ znížiť emisie o 30 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005. Ak by platili len súčasné politiky, nemožno očakávať, že by sa tieto ciele dali naplniť. Európska rada vo svojich záveroch z októbra 2014 vyzvala Komisiu, aby premietla ciele EÚ do vnútroštátnych cieľov.

Čo sa od tejto iniciatívy očakáva?

Cieľom je dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov v sektoroch mimo ETS o 30 % oproti roku 2005 spôsobom spravodlivým pre členské štáty vzhľadom na ich rôzne kapacity, pričom súčasne sa má zabezpečiť nákladová efektívnosť a environmentálna integrita na úrovni EÚ.

Aká je pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ? 

EÚ a jej členské štáty sa spoločne zúčastňujú na vykonávaní parížskej dohody. Jednotná akcia umožňuje EÚ riešiť otázky spravodlivosti a efektívnosti a zároveň dosahovať ambiciózne environmentálne ciele. Články 191 až 193 ZFEÚ potvrdzujú kompetencie EÚ v oblasti zmeny klímy.

B. Riešenia

Aké legislatívne a nelegislatívne možnosti politiky sa zvažovali? Je niektorá z možností uprednostňovaná? Prečo? 

Od roku 2013 vnútroštátne ciele pre sektory mimo ETS patria do pôsobnosti tzv. rozhodnutia o spoločnom úsilí (Effort Sharing Decision – ESD). Európska rada potvrdila, že tento nástroj treba používať na reguláciu emisií skleníkových plynov v EÚ aj v období rokov 2021 až 2030. Na základe usmernenia sa toto posúdenie vplyvu zaoberá tým, ako i) stanoviť ciele na úrovni členských štátov spravodlivo v závislosti od HDP na obyvateľa a s prihliadnutím na nákladovú efektívnosť a ii) zlepšiť existujúce a nové možnosti flexibility, ktoré zabezpečia, že ciele bude možné splniť nákladovo efektívne a zároveň pritom znížiť administratívnu záťaž. Nové možnosti flexibility zahŕňajú určité prepojenie s odvetvím využívania pôdy, ako aj obmedzenú jednorazovú flexibilitu v smere z ETS do sektorov mimo ETS.

Kto podporuje ktorú možnosť? 

Európska rada poskytla podrobné usmernenia o politických možnostiach, ktoré sa majú analyzovať. Mnohé zainteresované strany zdôraznili environmentálnu integritu s cieľom zabezpečiť účinné plnenie cieľa EÚ v oblasti skleníkových plynov na obdobie do roku 2030.

C. Vplyvy uprednostňovanej možnosti

Aké sú výhody uprednostňovanej možnosti (prípadne hlavných možností, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)?

Stanovenie cieľov pre sektory mimo ETS na základe HDP na obyvateľa rieši prvoradú obavu členských štátov o spravodlivosť. Predpokladané ďalšie úpravy cieľov v prípade členských štátov s vysokými príjmami, ako aj zlepšenie existujúcich a nových možností flexibility umožňuje nákladovo efektívne dosiahnutie cieľa. V záujme celkovej environmentálnej integrity treba obmedziť možnosti flexibility, aby sa zabránilo nedostatočnému plneniu medzinárodného záväzku EÚ znížiť vlastné emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990.

Aké sú náklady na uprednostňovanú možnosť (prípadne na hlavné možnosti, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)? 

Náklady súvisiace s dosiahnutím cieľa zníženia skleníkových plynov v celej EÚ vrátane cieľa znížiť emisie skleníkových plynov v sektore mimo ETS o 30 % boli podrobne preskúmané v predchádzajúcom sprievodnom posúdení vplyvu k návrhu „Rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030“ 1 . Zníženie vlastných misií skleníkových plynov o 40 % by podľa odhadov zapríčinilo dodatočné náklady energetickej sústavy vo výške 0,15 – 0,54 % v porovnaní s HDP v roku 2030. Toto posúdenie vplyvu sa zameriava na distribučné vplyvy, najmä na to, do akej miery sa ciele členských štátov v sektoroch mimo ETS určené na základe HDP na obyvateľa odchyľujú od nákladovo efektívneho potenciálu znížiť emisie v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje ESD, a do akej miery možnosti flexibility alebo úpravy cieľov môžu pomôcť minimalizovať tieto odchýlky.

Aký bude vplyv na podniky, MSP a mikropodniky?

Podnikom, MSP ani mikropodnikom nevznikajú žiadne priame povinnosti podávania správ ani iné administratívne dôsledky. V závislosti od povahy a rozsahu všetkých vnútroštátnych opatrení a opatrení EÚ v záujme zníženia emisií budú podniky ovplyvnené nepriamo. Všetky tieto vplyvy sa musia posudzovať v rámci týchto konkrétnych návrhov politík.

Očakáva sa významný vplyv na vnútroštátne rozpočty a verejnú správu?

Návrh na stanovenie vnútroštátnych cieľov zníži náklady pre členské štáty s nižšími príjmami v porovnaní s návrhom, ktorý by určoval ciele výlučne na základe nákladovej efektívnosti. V návrhu sa predpokladá väčšia flexibilita, aby sa zabezpečilo, že aj náklady členských štátov s vysokými príjmami naďalej zostanú obmedzené. Odporúčajú sa omnoho menej časté kontroly súladu, t. j. každých päť rokov a nie každý rok, čím sa výrazne zníži administratívna záťaž členských štátov aj Európskej komisie

Očakávajú sa iné významné vplyvy? 

Ďalšie vplyvy budú závisieť od vnútroštátnych politík a opatrení realizovaných v jednotlivých krajinách.

D. Nadväzujúce opatrenia

Kedy sa táto politika preskúma?

V súlade s parížskou dohodou sa odporúča realizovať preskúmania každých päť rokov počnúc rokom 2024.